Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej ozbrojené sily bojujú o udržanie si moci nad mestom Soledar v Doneckej oblasti na východe krajiny, ale situácia je tam stále „ťažká“, uviedla tlačová agentúra AFP. Referoval o tom spravodajský web CNN.

 Dym počas bojov medzi ukrajinskou a ruskou armádou o mesto Soledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny 11. januára 2023.

„Prístupy k mestu sú momentálne posiate telami zabitých Putinových jednotiek,“ povedala novinárom námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Dodala, že boje v meste sú „zúrivé“ a opísala ukrajinských vojakov ako „zúfalo bojujúcich“, ale prejavujúcich „maximálnu odolnosť a hrdinstvo“.

Predtým tento týždeň ruská súkromná armáda Vagnerova skupina vyhlásila, že jej bojovníci dobyli celý Soledar, ale ministerstvo obrany v Moskve, naopak uviedlo, že boje o mesto stále pokračujú. Dobytie Vagnerovcami poprela aj Ukrajina. Situáciu nemožno overiť.

 Obe nepriateľské strany priznali v bojoch o Soledar a blízky Bachmut veľké straty. Maľarová na tlačovej konferencii vo štvrtok uviedla, že ruské vojská tam „zaznamenávajú ťažké straty“.

Ukrajinská armáda predtým vo štvrtok ráno informovala, že jej vojaci zabili pri jedinom útoku v Soledare vyše 100 ruských vojakov, napísal webový portál britského denníka The Guardian.

 Pozrite si na videu, ktoré zverejnilo ukrajinské ministerstvo obrany, ako delostrelci 36. „mariňáckej“ brigády zničili pozície ruských okupantov v Donecku.

Ukrajinci údajne vystrelili na ruských vojakov v meste raketu, uviedlo v rannej aktualizovanej správe velenie ukrajinských jednotiek určených na špeciálne operácie. Na zničenie nepriateľa bolo na jednom z miest použitý taktický raketový systém Točka-U, tvrdí velenie ukrajinských síl vo vyhlásení. O aké obdobie ide, neuvádza.

Ruské sily zároveň neprestávajú s útokmi ani inde na Ukrajine. Za uplynulých 24 hodín deväťdesiatkrát ostreľovali Chersonskú oblasť pomocou delostrelectva, raketometov, mínometov a tankov, uviedol na sociálnych sieťach šéf jej správy Januševyč. Strely podľa neho zasiahli pôrodnicu, bytové i rodinné domy. Pri ostreľovaní zomrel jeden človek a ďalších päť ich utrpelo zranenia, uviedol tiež Januševyč.

 Podľa zástupcu šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka zomreli v stredu kvôli ruským útokom dvaja civilisti a osem ďalších ich bolo zranených. Po jednej obeti na životoch si vyžiadali útoky v Chersonskej a Doneckej oblasti, zranenia sú hlásené tiež zo Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Vo svojom rannom operačnom prehľade ukrajinský generálny štáb okrem iného informoval o tom, že ukrajinskí obrancovia odrazili ruské útoky pri 12 obciach na východe Ukrajiny vrátane Bachmutu.

 Soledar je malé mesto s baňou na ťažbu soli v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a pred bojmi malo približne 11 000 obyvateľov. Kým sa Soledar stal ohniskom bojov, bol známy ako najväčšia soľná baňa v Európe a jej 200 kilometrov dlhé podzemné tunely teraz predstavujú taktickú výhodu. Názov mesta znamená v ruštine „dar soli“.

Rozhodujúce je aj to, že Soledar sa nachádza len 15 kilometrov od mesta Bachmut, ktoré je pre Moskvu hlavným cieľom, lebo po jeho dobytí by mohli ruskí invázni vojaci lepšie bojovať o celú Doneckú oblasť. Ruskom podporovaní separatisti Soledar nakrátko ovládli v roku 2014, keď na východe Ukrajiny vypukol konflikt medzi nimi a ukrajinskou armádou./agentury/

X X X

Ukrajina dostane viac zbraní. Je jej cieľom oslobodenie Krymu?

 Možno už na budúci týždeň sa rozhodne o tom, že Ukrajina získa tanky západnej výroby. Mohli by to byť britské stroje Challenger 2 či nemecké Leopard 2. Amerika má k dispozícii tanky Abrams, ale zatiaľ nie je veľmi pravdepodobné, že by ich do boja proti ruskej agresii Ukrajincom dodala.

 Ukrajinskí vojaci strieľajú na ruské pozície na frontovej línii pri meste Bachmut.

Ak však budú dodávky zbraní pokračovať, nie je vylúčené, že Ukrajina by sa pokúsila oslobodiť aj okupovaný Krym. Pre Pravdu to povedal generál vo výslužbe Ben Hodges, bývalý veliteľ amerických pozemných síl v Európe. „Krym je rozhodujúci. Bez neho nebude Ukrajina nikdy v bezpečí a nebude schopná ani obnoviť svoju ekonomiku. Preto sa musí usilovať o oslobodenie Krymu a vyhnanie ruských vojakov. Myslím, že v nasledujúcich mesiacoch sa ukrajinský generálny štáb zameria na izoláciu Krymu,“ uviedol Hodges.

 Podľa odborníkov je to jeden z najlepších tankov, možno dokonca najlepší, na svete. Pozrite si tank Abrams na videu US Marines.

Viac obrnených vozidiel

Kontaktná skupina pre podporu Ukrajiny sa 20. januára stretne na americkej leteckej základni Ramstein. Viac ako 40 krajín vrátane Slovenska bude diskutovať o ďalšej vojenskej podpore pre Kyjev. Minulý týždeň Nemecko a USA oznámili, že Ukrajina dostane bojové vozidlá Marder, respektíve Bradley. Berlín okrem toho pošle Kyjevu batériu protivzdušnej obrany Patriot. Francúzsko zase dodá obrnené vozidlá AMX-10 RC, ktoré sa označujú aj ako ľahké tanky.

Tie skutočné už Ukrajinci získali z Česka či zo Slovinska. Išlo však o staré sovietske stroje T-72. Keby sa na bojisku objavili challengery či leopardy, boli by to prvé tanky západnej výroby nasadené proti Rusom a sú aj oveľa modernejšie v porovnaní s T-72. Dodávky tankov by okrem toho boli ďalším výrazným symbolom politickej podpory pre Kyjev.

 Paríž ohlásil, že dodá Kyjevu ľahké obrnené prieskumné kolesové vozidlá AMX-10 RC, ktoré slúžia aj ako stíhače tankov. Viac vo videu francúzskeho ministerstva obrany.

„Nepochybujem, že nemecká vojenská pomoc príde,“ napísal v pondelok na sociálnej sieti Twitter ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. V pondelok s nemeckou rezortnou kolegyňou Annelenou Baerbockovou navštívil Charkov. Ešte žiadny západný politik sa od veľkej ruskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022, neodvážil ísť tak blízko k frontovej línii.

„Pôsobivá návšteva ministerky Baerbockovej v Saltivke (najväčšie charkovské sídlisko, pozn. red.). Dlhé mesiace to bola prvá obranná línia. Zničili ju ruské jednotky, ktoré boli od nej vzdialené len päť kilometrov. Teraz je 20 kilometrov od hraníc s Ruskom. Bolo to veľmi odvážne,“ reagovala na Twitteri bezpečnostná expertka Maria Avdejevová z Charkova, ktorá dokumentuje vývoj vojny.

Diskusia o ďalších dodávkach zbraní pre Ukrajinu prichádza v čase krvavých bojov pri mestách Bachmut a Soledar v Donecku. Druhé menované sa vraj spoločne s miestnou soľnou baňou podarilo včera obsadiť Rusom, presnejšie povedané vagnerovským žoldnierom. Ukrajinská strana však tvrdí, že sa stále bojuje a aj Kremeľ uviedol, že nie je potrebné sa s vyhláseniami ponáhľať.

Bachmut a Soledar viažu veľké vojenské sily na oboch stranách. Rusko s vidinou taktického úspechu do boja poslalo na smrť tisíce vojakov. No veľké straty sú aj na strane Ukrajiny. Podľa denníka Wall Street Journal sa zvyšujú obavy, že ak sa Kyjev príliš zameria na Bachmut, vyčerpá tam sily, ktoré by sa dali účinnejšie využiť pri predpokladanej jarnej ukrajinskej ofenzíve.

 USA dodajú Ukrajincom bojové vozidlá Bradley. Pozrite si na videu US Army, prečo by sa tieto zbrane Kyjevu v boji s ruskými okupantmi hodili.

Čo Ukrajina potrebuje?

S tým súvisia dodávky západných zbraní, ako sú obrnené vozidlá a možno aj tanky.

„V krátkodobom a strednodobom horizonte Ukrajinci najviac potrebujú dve veci. Protivzdušnú obranu s krátkym a dlhším dostrelom. A obrnené vozidlá na ochranu pechoty. Nie som si istý, či Ukrajincom naozaj chýbajú hlavné bojové tanky. Dôležitejšie je, aby mali dostatok munície a náhradných súčiastok,“ povedal pre Pravdu analytik Franz-Stefan Gady z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie.

Expert pripomína, že tanky by Ukrajincom mohli poslúžiť najmä pri ofenzíve. „Musíme však zaistiť všetky logistické veci. Napríklad je veľmi dôležité, aby sme mali pripravený dostatok náhradných hlavní do tankových kanónov, lebo tie sa v boji postupne opotrebujú,“ vysvetlil Gady.

 Nemecko oznámilo, že Ukrajina dostane 40 bojových vozidiel pechoty Marder (Kuna). Pozrite si vo videu Bundeswehru, čo vo vojne proti Rusku táto zbraň dokáže.

„Neviem vám povedať, či Ukrajina naozaj onedlho dostane tanky zo Západu. Ale dúfam, že sa to stane,“ reagoval Hodges. „Dávalo by to zmysel. Ak sme sa rozhodli, že Ukrajine dodáme bojové vozidlá Bradley a Marder, prečo by sme im neposlali abramsy, challengery či leopardy,“ vyhlásil americký generál.

Podľa Hodgesa sa v súvislosti s Ukrajinou stále viac hovorí o kombinovaní jednotiek. „Teda pechoty, obrnených síl, logistiky a delostrelectva. Vozidlá Bradley a Marder sú nadizajnované tak, aby dopĺňali tanky. Preto si myslím, že sa blížime k rozhodnutiu, že tanky pošleme. Dôležité je, že západné vlády ukazujú podporu Ukrajine a že sú ochotné urobiť ďalšie kroky. Ide to pomalšie, ako by som si želal, ale deje sa to. A z praktického hľadiska, ak máte k dispozícii prápor obrnencov Bradley, prápor marderov, približne rotu vozidiel AMX-10 RC, delostrelecký prápor a tanky, tak to už vyzerá ako obrnená brigáda. V prípade, že Ukrajinci zvládnu tieto spôsobilosti, bude to základ pre ďalšiu fázu vojny. A ako som povedal, rozhodujúci bude Krym,“ zdôraznil Hodges./agentury/

X X X

Ukrajinci sa bojá Babiše

Na riziká, ktoré by nadchádzajúce české prezidentské voľby mohli znamenať pre Ukrajinu, upozornil vo štvrtok na svojom webe v európskej prílohe denník Ukrajinská pravda. Podľa neho síce v Česku zakrátko odíde do politického dôchodku doterajšia hlava štátu, ktorá „mala sklon ku škandalóznym vyhláseniam a k podpore Ruska“, ale zvolenie expremiéra Andreja Babiša nástupcom Miloša Zemana „by bolo pre Ukrajinu zlou správou“.

 Až doteraz síce všetky prieskumy tvrdili, že Babiš nebude mať v druhom kole šancu a prehrá s akýmkoľvek súperom, no pár dní pred prvým kolom sa situácia dramaticky zmenila. Babiš má nielen zaručený postup do druhého kola, ale bude mať reálnu šancu v ňom vyhrať, mieni komentátor pod dojmom pondelkového verdiktu pražského súdu v kauze Čapí hnízdo. Verdikt zbavujúci Babiša obžaloby môže podľa ukrajinského denníku úplne zmeniť vyznenie volieb.

Oslobodzujúci rozsudok pritom nie je zďaleka jediným Babišovým úspechom z poslednej doby. Hneď nasledujúci deň odletel expremiér do Francúzska k 40-minútovému rozhovoru s prezidentom Emmanuelom Macronom. Elyzejský palác síce zdôraznil, že schôdzka nemala nič spoločné s voľbami v Česku, „ale toto tvrdenie samozrejme nezodpovedá skutočnému stavu veci“, podotýka ukrajinský denník. Pritom pripomína, že Babiš začal byť vyšetrovaný svojho času tiež vo Francúzsku, ale schôdzka s Macronom znemožňuje použiť túto skutočnosť proti kandidátovi.

 A Babiš má vzhľadom na svoje politické skúsenosti podľa denníka Ukrajinská pravda tiež značnú šancu vyhrať dnešnú televíznu debatu so svojimi hlavnými súpermi a posilniť svoju pozíciu v prvom kole. Ďalším argumentom v Babišov prospech môže byť skutočnosť, že generála Petra Pavla a ekonómku Danuši Nerudovú podporila vládna koalícia, a tak v očiach niektorých voličov nesú časť zodpovednosti za súčasné zdražovanie. Táto téma sa pravdepodobne stane hlavnou v druhom kole.

Ukrajinská pravda poznamenala, že Babiš často hovorí o škodlivosti protiruských sankcií pre českú ekonomiku. Ak sa v druhom kole stretne s Pavlom, zrejme sa pokúsi prezentovať ako „prezident mieru proti prezidentovi vojny“. Môže argumentovať tým, že zvolenie vojaka za prezidenta len skomplikuje hľadanie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, a tým zvýši straty českej ekonomiky. A to by mohlo osloviť významnú časť voličov, v prvom rade tých, ktorí v predchádzajúcich prezidentských voľbách volili Zemana. Ten navyše Babiša verejne podporil.

 „Môže víťazstvo kandidáta s protiukrajinskými heslami zmeniť zahraničný kurz Českej republiky? „pýta sa Ukrajinská pravda. Pripomína, že Česko je parlamentnou republikou, v ktorej má väčšinu právomocí vláda. A tá súčasná je k Ukrajine priateľská a súčasne je kritická voči akýmkoľvek pokusom o porozumenie s Ruskom Vladimira Putina. Ale Zemanove dve prezidentské obdobia ukázali, že hlava štátu, akokoľvek je vybavená len formálnymi právomocami, má dostatok nástrojov na to, aby na vládu tlačila a požadovala, aby brala ohľad na prezidentove požiadavky. Preto sa pri takomto scenári pomoc Ukrajine minimálne výrazne sťaží a možno aj zníži, myslí si komentátor.

Babišove euroskeptické názory sú navyše v súlade s názormi maďarského premiéra Viktora Orbána. Babišovo víťazstvo by umožnilo Orbánovi vyjsť z izolácie bez toho, aby čakal na vytúženú mocenskú zmenu na Slovensku.

Babiš mal v čase, keď stál na čele vlády, napäté vzťahy s Poľskom. Jeho víťazstvo v prezidentských voľbách by mohlo zničiť súčasné poľsko-české spojenectvo, ktoré je tak dôležité pri lobovaní za pomoci Ukrajiny, varovala Ukrajinská pravda. Záverom však vyjadrila presvedčenie, že Babišovi odporcovia majú dosť sily, aby zabránili najhoršiemu scenáru pre Ukrajinu. V takom prípade bude česká podpora Ukrajine narastať, pretože proukrajinský postoj vlády posilní prezident s podobnými názormi, podotýka Ukrajinská pravda./agentury/

 X X X

Sulík má narodeniny. Môžeš si niečo pekné priať, zaželal mu Heger a pridal jasný odkaz

 Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) na Facebooku zablahoželal k narodeninám šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi. K blahoželaniu pridal svoju fotografiu v hokejovom drese s číslom 76.

 „Milý Richard, prajem Ti všetko najlepšie k narodeninám. Keď budeš pri sfukovaní sviečok na torte zatvárať oči, môžeš si niečo pekné priať,“ poprial Heger na sociálnej sieti Sulíkovi.

Heger sa netají ambíciou dovládnuť do februára 2024. Preto začal zbierať podpisy na novú väčšinu 76 poslancov pre podporu jeho vlády. Tvrdí, že má plnú podporu klubu OĽaNO a tiež prísľub zo Sme rodina a Za ľudí. Otázkou zostáva, ako zareaguje strana SaS. Heger číslom na drese narážal na to, že chce získať aj podpisy poslancov za SaS.

 Heger chce oddeliť debatu o zostavení novej vlády od témy predčasných volieb. To však nebude jednoduché. Podľa informácií Pravdy totiž šéf hnutia Sme rodina stále trvá na tom, že bez dohody na skrátení volebného obdobia podpisy zrejme kollárovci nedodajú, vylúčené nie je ani spájanie hlasovania.

 Do hry vstúpila aj strana SaS, ktorá aktuálne ani nevie, s kým má vlastne rokovať. Bez hlasov týchto dvoch koaličných subjektov Heger novú vládu nezostaví.

 Heger začiatkom týždňa informoval, že s Richardom Sulíkom komunikuje telefonicky, pretože je odcestovaný. O výsledkoch ich rokovania bude informovať, keď bude mať konkrétne výsledky. Podľa povereného premiéra má nová 76-ka šancu fungovať. „Keď sa pozriete na jeseň, tak poprechádzali takmer všetky zákony s výnimkou možno dvoch, aj kľúčové zákony, dokonca s podporou strany SaS, za čo som vďačný,“ uviedol v pondelok. Cieľom SaS podľa jeho slov bolo dostať Igora Matoviča (OĽaNO) z vlády, čo sa aj podarilo, čiže dnes nevidí prekážku toho, aby SaS podporila 76-ku. Zároveň poukázal na to, že sám Richard Sulík ponúkal ako možný scenár pri odvolávaní vlády novú 76-ku./agentury/

X X X

V Bidenovom dome sa našli tajné vládne dokumenty. Prezident to priznal

 V súkromnom dome amerického prezidenta Joea Bidena vo Wilmingtone v štáte Delaware sa našli tajné dokumenty pochádzajúce z čias, keď bol viceprezidentom v administratíve Baracka Obamu. Potvrdil to vo štvrtok Biely dom, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP a denníka The New York Times.

 Údajne neveľký počet dokumentov podľa vyjadrenia Bieleho domu našiel tím prezidenta Bidena v garáži a jedna strana sa našla aj vo vedľajšej miestnosti.

Biden vo štvrtok priznal, že v jeho „osobnej knižnici“ a skladovacích priestoroch v jeho dome vo Wilmingtone v štáte Delaware sa našlo „malé množstvo“ dokumentov s označením „tajné“, pochádzajúcich z jeho viceprezidentského obdobia. Biden zdôraznil, že v súvislosti s nálezom „plne“ spolupracuje s ministerstvom spravodlivosti.

Prezident neuviedol, kedy sa našli tajné dokumenty v jeho dome. Povedal iba, že jeho právnici dokončili v stredu večer prehliadku domácich priestorov, kde by sa nejaké dokumenty mohli nachádzať.

Ide už o druhý podobný prípad. V tom prvom sa v Bidenovej bývalej kancelárii vo Washingtone našli tajné vládne dokumenty z doby, keď bol viceprezidentom. Prípad preveruje americké ministerstvo spravodlivosti aj Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).

Prvá skupina utajených materiálov objavená v novembri zahŕňa približne desať dokumentov. Kde a kedy presne sa našla druhá skupina dokumentov, koľko ich je, ani čo obsahujú, zatiaľ nie je jasné. Podľa NBC ale Bidenovi spolupracovníci od novembrového nálezu pátrajú po tom, či utajované dokumenty nezostali aj inde ako v jeho bývalej viceprezidentskej kancelárii.

 Podľa The New York Times však nie sú zodpovedané kľúčové otázky ohľadne týchto nálezov: čo je obsahom dokumentov, kto ich tam dal a či ich prezident alebo jeho poradcovia čítali aj po tom, čo opustil funkciu prezidenta.

Americké zákony stanovujú, že všetky prezidentské aj viceprezidentské dokumenty musia byť odovzdané Národnému archívu. Preverenie aktuálneho prípadu zo strany ministerstva spravodlivosti by malo odpovedať okrem iného na to, prečo sa tak nestalo a ako sa dokumenty dostali z Bieleho domu. Biden bol viceprezidentom Baracka Obamu v rokoch 2009 až 2017.

Po tom, ako sa informácie o náleze prvej skupiny dokumentov objavili tento týždeň na verejnosti, vyjadril Biden „prekvapenie“ a povedal, že nevie, čo v spisoch je. Kvôli neodovzdaniu dokumentov Národnému archívu teraz čelí kritike republikánov, zvlášť keď v minulosti za nezodpovedného označil exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý mal vo svojej floridskej rezidencii množstvo utajovaných dokumentov z doby svojho prezidentstva./agentury/

X X X

Koronavírus: Satelitné zábery ukazujú, že Peking nezverejňuje reálne údaje o pandémii

Satelitné snímky viacerých čínskych miest, ktoré na konci decembra a začiatku januára vyhotovila spoločnosť Maxar, vykazujú zvýšenú aktivitu v okolí tamojších pohrebníctiev a krematórií.

To by mohlo dokazovať, že údaje, ktoré Peking zverejňuje v súvislosti s pandémiou, nezodpovedajú skutočnej situácii v krajine. Vo štvrtok to uviedla americká televízia NBC, informuje TASR.

Snímky Maxaru zobrazujú napríklad výstavbu nového parkoviska pri pohrebníctve na predmestí Tchung-čou v Pekingu či pracovníkov pohrebnej služby mesta Tung-ťiao v ochranných oblekoch, ktorí vykladajú z neustále prichádzajúcich nákladných áut rakvy. Na obe miesta pritom dohliadala polícia. Maxar zaznamenal zvýšený výskyt áut i pred ďalšími čínskymi pohrebníctvami a krematóriami.

NBC upozorňuje, že pekinské krematóriá pracujú v nepretržitom režime a čakacia lehota na spopolnenie tela je v súčasnosti až dva týždne. Niektoré pohrebníctva rodinám nepovoľujú ani spomienkové obrady, príbuzní ich preto vykonávajú v nemocniciach. Čínske zdravotnícke zariadenia vo svojich vonkajších priestoroch zároveň uskladňujú pripravené prázdne rakvy.

Peking uvádza, že pandemická situácia v krajine je pod kontrolou, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) poskytnuté údaje o tamojšom počte hospitalizácií a úmrtí neodrážajú realitu. Čína totiž od 7. decembra, kedy náhle zmiernila prísne pandemické opatrenia, oficiálne zaznamenala len 40 úmrtí na ochorenie COVID-19.

V dôsledku zvyšujúcich sa počtov prípadov nákazy koronavírusom zaviedli viaceré krajiny povinnosť pre cestujúcich z Číny preukázať sa negatívnym výsledkom testu na covid či podstúpiť po prílete do cieľovej destinácie testovanie. Peking tieto kroky odsudzuje a označuje ich za „diskriminačné“, aktuality.sk

X X X

Chirurgovia odstránili z hrude ukrajinského vojaka nevybuchnutý granát

 Ukrajinský vojak absolvoval úspešnú operáciu, počas ktorej mu z hrude odstránili nevybuchnutý granát. V Kyjeve to oznámili vysokopostavení predstavitelia, na ktorých sa vo štvrtok odvolal webový portál britského denníka The Guardian.

 Röntgenová snímka granátu vo vnútri tela ukrajinského vojaka, ktorý úspešne vyoperovali.

Chirurgovia odstránili zbraň nachádzajúcu sa tesne pod srdcom raneného vojaka, pričom dvaja ženisti zaisťovali, aby operácia prebehla bezpečne, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Na svojej stránke na Facebooku zverejnila aj röntgenovú snímku granátu vo vnútri vojakovho tela.

„Vojenskí lekári urobili operáciu na odstránenie granátu VOG, ktorý nevybuchol, z tela vojaka,“ napísala v príspevku na Facebooku Maľarová.

Ženisti sú súčasťou regulárnej armády a ich úlohou je aj práca s výbušninami.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko uviedol, že tím ženistov muníciu neutralizoval, a tento postup by podľa neho mal „byť zaradený do lekárskych učebníc“.

Zákrok prebehol bez použitia elektrokoagulácie – bežnej metódy na obmedzenie krvácania počas operácie –, pretože „granát mohol vybuchnúť v ktorejkoľvek chvíli“, uviedla Maľarová.

Jedna fotografia zachytávala chirurga, ako výbušnú zbraň, granát, drží po operácii v ruke. Vojaka potom poslali na ďalšiu rehabilitáciu a zotavenie.

Heraščenko napísal vo štvrtok ráno na sociálnej sieti Telegram aktualizované informácie: „Spod srdca vybrali nevybuchnutú časť granátu. Granát neexplodoval, ale bol stále výbušný.“/agentury/

X X X

Po masakre ruských vojakov má Putinova vojna nového veliteľa

 Ruskej invázii na Ukrajine už nevelí Sergej Surovikin, ktorého si Moskva veľmi pochvaľovala za jeho úspechy v Sýrii, kde ruskí vojaci pomáhali prezidentovi Bašarovi Asadovi v bojoch proti povstalcom. Generála, ktorého v októbri 2022 vymenovali do funkcie veliteľa ruských síl na Ukrajine, odvolali z funkcie.

 Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov.

O zmene informovalo v tlačovej správe ruské ministerstvo obrany s tým, že túto funkciu prevzal náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov. Tento krok urobil minister obrany Sergej Šojgu. „Rozhodnutie súvisí s rozšírenou škálou úloh v rámci špeciálnej vojenskej operácie a tiež s potrebou tesnejšej interakcie jednotlivých vojsk a so zvýšením kvality zabezpečenia, velenia a riadenia,“ uviedol rezort obrany. (Termín špeciálna vojenská operácia Moskva používa na označenie vojny proti Ukrajine.)

Zásadná zmena nastala desať dní po masakre ruských vojakov, ktorých zlikvidovala ukrajinská armáda. K útoku došlo v Makijivke, čo je mesto, ktoré sa nachádza pri Donecku na východe Ukrajiny. Kyjev tvrdí, že pri raketovom útoku sa podarilo zabiť až 400 Rusov. Útok bol zacielený na tamojšiu školu, ktorú ruské vojsko využívalo ako kasárne pre mobilizovaných Rusov, ktorých zrejme čoskoro plánovalo poslať na front. (Makijivka je len zhruba 15 kilometrov vzdialená od línie bojov.)

 Ruské ministerstvo obrany po Novom roku priznalo, že ukrajinský raketový útok na Makijivku umožnili samotní ruskí vojaci. Porušili totiž zákaz používania mobilných telefónov, čím umožnili Ukrajincom, aby ich lokalizovali. Moskva vyčíslila počet zabitých Rusov v Makijivke na 89.

Po vymenovaní Surovikina za veliteľa operácie sa zintenzívnilo ruské ostreľovanie dôležitých bodov ukrajinskej infraštruktúry, a to nehľadiac na fakt, že išlo o civilné objekty. Rusi sa od jesene začali čoraz viac zameriavať na likvidáciu energetických cieľov na ukrajinskom území, čo opakovane vedie k závažným výpadkom v dodávkach elektriny.

So Surovikinom sa spája aj veľký neúspech: v novembri minulého roku bol nútený súhlasiť so stiahnutím ruských vojakov z okupovaného mesta Cherson, pretože jeho muži už nemali šancu udržať ho pod svojou kontrolou pred postupujúcou ukrajinskou armádou.

Nedávno si Surovikin pripísal ešte väčšiu blamáž: masaker v Makijivke, ktorý vyvolal v Rusku búrku nevôle. Je veľmi pravdepodobné, že za rozhodnutím nahradiť Surovikina Gerasimovom je šéf Kremľa Vladimir Putin. Jeho invázia na Ukrajinu, ktorá trvá už bezmála jedenásť mesiacov, sa nevyvíja podľa jeho predstáv: Rusko vo februári minulého roku predpokladalo, že jeho vojsko obsadí Kyjev do dvoch týždňov od začatia invázie a k moci dosadí bábkovú vládu, ale opak je pravdou./agentury/

X X X

Pán minister, teplučko? Z hrušky dole, odkazuje Matovič Hirmanovi. Vládu s ním odmieta podporiť

Exministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO) sa nepáči postup ministra hospodárstva Karla Hirmana v rámci boja s energetickou krízou. Vraj nemôže podporiť vládu, kde by pán Hirman mal byť ministrom.

 „Vzhľadom na grandiózne zlyhanie ministra hospodárstva pri (ne)riešení zálohových platieb na energie a skutočnosť, že si od Vianoc napriek ťaživej situácii užíva pokoj na trojtýždňovej exotickej dovolenke, neviem si predstaviť, že podporím akúkoľvek novú vládu, kde by pán Hirman mal byť ministrom,“ uviedol Matovič na sociálnej sieti.

 Taktiež opäť skritizoval bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý podľa neho tiež neriešil energetickú krízu. Matovič podľa jeho slov podal demisiu, aby parlament schválil rozpočet a teda bola dostupná pomoc ľuďom s energiami za 3,5 miliardy eur. „Niekto si svoju prácu nespravil, pomoc ľuďom nedoručil, ale hlavne, že už oddychuje,“ uviedol Matovič.

Minister obrany Jaroslav Naď po rokovaní vlády pripustil, že v novej vláde by sa niektorí ministri mohli vymeniť.

Konanie rezortu hospodárstva kritizoval aj podpredseda strany SaS Karol Galek. Vláda sa podľa neho vykašlala na podnikateľov, ktorým namiesto sľúbenej pomoci s cenami energií začali chodiť zálohové faktúry 10-násobne vyššie. A to aj napriek tomu, že v minulom roku SaS pomohla navýšiť rozpočet, podporila schválenie novely zákona o energetike, zákon o poskytovaní dotácií, či zákon o núdzovom stave. Konanie ministerstva hospodárstva pripomína podľa Galeka konanie murárov. „Dostali cement, tehly, aj miešačku a namiesto murovania sa opierajú o lopatu a čakajú, že dom sa postaví sám od seba,“ uzavrel Galek.

 Hirman: Spolupráca s ministerstvom financií je dnes oveľa konštruktívnejšia

„Práve dnes finišujeme s Ministerstvom financií SR rokovania o opatreniach, ktoré sa nedarilo alebo sme nestihli dotiahnuť do konca už v decembri 2022. Bolo to ovplyvnené aj neskorým schválením štátneho rozpočtu na rok 2023 a z toho plynúcou neistotou, či bude hneď na úvod nového roka dostatok finančných zdrojov na všetky potrebné kompenzácie, čo malo priamy dopad na konkrétny mechanizmus ich vyplácania,“ reagoval na kritiku minister hospodárstva Hirman.

„Verím, že zajtra alebo v pondelok budeme môcť spolu s pánom premiérom a kolegyňami a kolegami vo vláde prezentovať konkrétne riešenia,“ uviedol minister./agentury/

X X X

Ďuriš Nicholsonová pre Pravdu: Zakladám stranu a budem líderkou. Prispôsobím sa aj predčasným voľbám

 Bývala dvojka SaS a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová hovorí o svojom projekte už niekoľko týždňov. Kým doteraz išlo len o úvahy, dnes je jasné, že sa chystá zapojiť do politického boja a vie sa prispôsobiť, aj keby malo ísť o predčasné voľby.

 X V akom stave je aktuálne váš projekt? Viete už výsledky prieskumu, ktorý ste si chceli dať robiť?

Dianie na našej politickej scéne pôsobí na náš projekt ako urýchľovač. Dokážeme sa prispôsobiť termínu volieb, ktoré, zdá sa, budú predčasné. V projekte je momentálne okolo 90 ľudí, plánujeme veľké stretnutie, kreujeme štruktúry, stanovy a program a spustili sme proces registrácie strany. Chystáme sa na zber podpisov. Keďže politické dianie nedokážeme ovplyvniť, prispôsobujeme sa a ide to veľmi dobre. Malo to však dopad na zadanie výskumu, ktorý by trval 9 – 12 týždňov. Kvôli dianiu v parlamente a neprehľadnej situácii sme sa napokon rozhodli nezadať takýto výskum, keďže na to nezostáva čas.

X Takže zakladáte stranu a púšťate sa do politického boja. Budete aj líderkou strany?

Áno, budem.

Dzurinda na sneme Spolu o svojom projekte: Moje osobné motívy nehrajú žiadnu rolu

X Máte už predstavu, kedy by ste chceli projekt predstaviť?

Projekt budeme predstavovať postupne od názvu až po tváre projektu. Začneme v najbližších týždňoch.

X Takže plánujete mať stranu samostatne alebo prichádza do úvahy aj koalícia s niekým, prípadne možnosť pridať sa na kandidátku inej strany?

Za najpoctivejší spôsob založenia politického subjektu považujeme zber podpisov. Rozhodli sme sa nekupovať existujúcu stranu, aj keď by to bol najjednoduchší spôsob získania strany. Niekedy je lepšie vybrať si ťažší a komplikovanejší spôsob, ako ísť skratkou. Veríme, že získame 10-tisíc podpisov od občanov potrebných na založenie strany.

 X S akými stranami, resp. lídrami aktuálne rokujete o spolupráci?

Rokujeme s mnohým aktérmi.

X Je medzi nimi aj Mikuláš Dzurinda, prípadne Eduard Heger či Miroslav Kollár?

Mám za sebou stretnutia s Mirom Kollárom, s Jánom Budajom aj s Mikulášom Dzurindom, s ktorými sme sa bavili o spájaní demokratických síl. Mám naplánované aj ďalšie stretnutia s ďalšími politikmi. Dialóg považujem za základ ďalšej spolupráce, nakoľko bude konkrétna a v akej forme budeme spolupracovať, ukáže čas./agentury/

X X X

Šéf KDH sa v piatok stretne s Eduardom Hegerom

Predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský sa v piatok 13. januára stretne s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom, pre ktorého má „ponuku” od hnutia po zasadnutí jeho predsedníctva.

„V našom hnutí vytvárame priestor pre konzervatívne a demokraticky zmýšľajúce osobnosti. Z toho dôvodu sa predseda KDH Milan Majerský zajtra stretne s premiérom Hegerom a budú rokovať o našej ponuke,“ priblížila hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

Bližšie informácie k stretnutiu KDH neposkytlo. Vo svojom stanovisku poznamenalo, že je hnutím s históriou, personálnym zázemím i jasným hodnotovým rámcom. „Vnímajú to nielen voliči, ale tiež politici z iných strán,“ doplnilo hnutie.

Majerský prednedávnom uviedol, že KDH je pripravené vytvoriť zázemie pre konzervatívne a demokraticky zmýšľajúce osobnosti. V uplynulých týždňoch a mesiacoch rokoval so zástupcami strán a osobnosťami z konzervatívneho spektra, ktoré majú záujem o spoluprácu s KDH. KDH spomínala v rámci úvah o spájaní šéfka Za ľudí Veronika Remišová. OĽANO tiež uviedlo, že je otvorené rokovaniam o prípadnom spájaní. O spájaní rokuje aj predseda mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Kollár, aktuality.sk

X X X

Rozčúlený Soták: Ak na Horehroní nebude nemocnica, prekľajem celé ministerstvo zdravotníctva

 Dôležité rozhodnutia robia ministerskí úradníci, ktorí sú „nedovzdelaní a bez životných skúseností“, reaguje generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. Horehronská fabrika je akcionárom breznianskej nemocnice, ktorú zaradil rezort zdravotníctva do najnižšej úrovne. Šéfa železiarní to poriadne „rozčertilo“.

 Soták spomenul kvality breznianskej nemocnice s tým, že s ňou má aj osobnú skúsenosť ako pacient. „Pred tromi rokmi ma tu museli zachraňovať. Po ochrnutí nôh som tu ležal dva mesiace,“ podotkol. Vzápätí začal uvádzať vzdialenosti medzi mestami, v ktorých zostali nemocnice, po novej kategorizácii, vo vyšších úrovniach ako tá ich. Medzi Dolným Kubínom a Ružomberkom, ktoré sú v dvojke (2. úroveň nemocnice, rozdelené sú do piatich, pozn. red.), je to podľa neho dvadsať minút. Nové Zámky a Komárno delí 32 minút, z Rimavskej Soboty do Lučenca to trvá rovnako. Nechápe, prečo Brezno dopadlo inak.

 „Napriek tomu, že tu bol premiér a videl nemocnicu, aj s ministrami zdravotníctva a dopravy,“ povedal. Servítku pred ústa si pritom nedával. Šéfovi rezortu zdravotníctva odporúča, že ak v tejto súvislosti svoje rozhodnutie nezmení, nech sa vzdá svojej funkcie.

„Nepotrebujeme ministra, ktorý si myslí, že si s nami môže vytierať zadok. To nech si vyhodí z hlavy,“ rozohnil sa Soták. Tvrdí, že v dotknutom rezorte robia zlé rozhodnutia. „Zodpovednosť sa tam rozplynula. Pred dvomi rokmi tam pôsobilo 2 400 ľudí, teraz ich je tam 3-tisíc. Keby boli zodpovední, prišli by sa sem pozrieť a porozprávať s primátorom či županom, až potom by rozhodli. Železiarne sú tu akcionárom, no robia to o nás bez nás,“ pokračoval so zvýšeným hlasom. Pripomenul, že železiarne zamestnávajú viac ako tritisíc ľudí a štátu odvedú cez 40 miliónov eur. „A ministerskí úradníci si myslia, že s nami si budú robiť, čo chcú. Ak vo fabrike k niečomu dôjde a breznianska nemocnica by nefungovala, prekľajem celé ministerstvo zdravotníctva,“ hovorí. Zároveň sa pýta, či sa to celé ide položiť na lopatky.

 Soták o cenách energií

Napriek všetkému zostáva Soták optimistom. „Som presvedčený, že tu dvojka bude, pretože to veľmi radi zmenia,“ mieni. „Lebo na nich dáme žalobu,“ uviedol a viac to nekomentoval. Minister podľa neho nemá skúsenosti, vedomosti a poznanie. „Preto vymenuje komisiu, ktorá má minimálne dvadsať členov. Keď ich urobia dve, je ich štyridsať. Čaká sa, čo navrhnú. To, čo sa tu udialo, je jeden bordel, neúcta k Horehroniu,“ hovorí. Teší ho vraj, keď do regiónu prichádzajú za lyžovaním Bratislavčania, ale keď sa niekomu stane úraz, ako prvému zavolajú práve jemu.

„Vlado pomôž, zavolaj do nemocnice. Vezú mi tam manželku, syna, mňa. Ja volám primárov, lekárov, aby sa postarali o priateľa z Bratislavy. Nepoviem, že je to ministerský úradník, lebo taký chirurg by sa naštval a hlavu by mu prišil k zadku,“ pokračoval šéf železiarní. „A oni, odborníci, nedovzdelaní ľudia bez životných skúseností a úcty k občanovi rozhodnú, že breznianska nemocnica bude v jednotke. Bez toho, aby ma niekto oslovil,“ vraví znechutene. „S tým rozhodnutím samozrejme nesúhlasíme a komisii vytýkame, že nás na rokovania neprizvali. Žiadame ministra aj premiéra v demisii, aby to zmenili a správali sa k Horehroniu slušne,“ doplnil./agentury/

X X X

Matovič sa chce zbaviť ministra hospodárstva Hirmana. Jeho postoj môže prekaziť budovanie novej vlády

Karel Hirman podľa Igora Matoviča zlyhal pri riešení platieb za energie, zatiaľ čo si od Vianoc „užíva pokoj na trojtýždňovej exotickej dovolenke“.

 Predseda hnutia OĽaNO a bývalý minister financií Igor Matovič odmieta podporiť vládu, v ktorej bude aj súčasný minister hospodárstva Karel Hirman. Podľa Matoviča zlyhal šéf rezortu hospodárstva pri riešení vysokých zálohových platieb za energie.

„Jeden lenivý Diletant na mieste ministra hospodárstva si celý prvý polrok miesto riešenia energií užíval za štátne exotické dovolenky v Dubaji (čo v roku 2023 spôsobí podnikateľom škody za stovky miliónov eur) … tak teraz druhý, ktorý ho vystriedal, síce už za svoje, ale v čase ťažkej krízy, vegetí na druhej strane sveta,“ napísal Matovič vo svojom profile na sociálnej sieti.

Hirman vystriedal Richarda Sulíka na poste ministra hospodárstva po tom, ako strana SaS odišla z vlády v septembri minulého roku.

 Riešenie chce Hirman predstaviť zajtra

Vysoké zálohové platby boli témou aj stredajšieho rokovanie vlády. Premiér Eduard Heger na ňom zdôraznil, že pre domácnosti platia zastropované ceny a ak im dodávatelia vystavili výrazne vyššie zálohové platby, tak nepostupovali správne. Štátny tajomník rezortu hospodárstva Peter Švec v tejto súvislosti vyhlásil, že ľudia by neúmerne vysoké zálohy za energie platiť nemali.

Na Matovičov status reagoval neskôr aj samotný minister hospodárstva. Ten verí, že v piatok alebo v pondelok s Eduardom Hegerom budú prezentovať konkrétne riešenia.

„Práve dnes finišujeme s ministerstvom financií rokovania o opatreniach, ktoré sa nedarilo alebo sme nestihli dotiahnuť do konca už v decembri 2022. Bolo to ovplyvnené aj neskorým schválením štátneho rozpočtu na rok 2023 a z toho plynúcou neistotou, či bude hneď na úvod nového roka dostatok finančných zdrojov na všetky potrebné kompenzácie, čo malo priamy dopad na konkrétny mechanizmus ich vyplácania,“ pokračoval Hirman.

Matovič môže pokaziť Hegerove plány

Postoj Igora Matoviča k Hirmanovi môže prekaziť plány Eduarda Hegera nájsť v parlamente novú väčšinu, ktorá by podporovala jeho vládu. Pri skladaní novej koalície sa totiž bude počítať každý jeden hlas.

Ten bude mať aj Igor Matovič, ktorý po odchode z rezortu financií opäť zasadne to parlamentných ľavíc. Navyše šéf Obyčajných ľudí má medzi poslancami hnutia veľký hlas a k jeho postoju sa môžu pridať aj ďalší predstavitelia OĽaNO.

Minister obrany Jaroslav Naď, ktorý pomáha Hegerovi vytvoriť novú vládu, nevylúčil možnosť, že sa v nej nebudú meniť mená ministrov. Karel Hirman ale doposiaľ nepatril k tým, ktorým by hrozila výmena, aktuality.sk

X X X

 Peter Bárdy: Viera Eduarda Hegera nestačí

Heger by mal rýchlo otvoriť oči.

Eduard Heger veril, že si Richard Sulík rozmyslí svoje ultimátum, že ak Igor Matovič neodíde z postu ministra financií, odíde SaS z koalície. Potom veril, že sa so „Saskou“ nejako dohodnú, aby po čase veril, že sulíkovci nebudú hlasovať proti jeho vláde. A dnes verí, že po páde vlády nazbiera 76 poslancov, aby zostavil novú vládu a dovládol až do termínu riadnych volieb.

To, čo Eduardovi Hegerovi rozhodne nechýba, je viera. Horšie je to s čítaním politickej reality, s vplyvom na chod vecí, či už v OĽaNO, koalícii, vo vláde, o dianí na Slovensku nehovoriac.

Na rozdiel od excentrického Igora Matoviča nepresadzuje veci bagrom. On verí. Čo je teda žalostne málo.

Oznámenie, že by Heger spoločne s ministrom obrany Jaroslavom Naďom odišli z OĽaNO a pokračovali v politike v inom subjekte, veľmi neprekvapilo. Určite nie tých, ktorí sledujú a vnímajú, akým smerom sa posúva politika Obyčajných.

Posúva sa presne tam, kam sa posúva ich predsedsa. Matovič obmedzil rétoriku v téme LGBTI+ ľudí na úroveň kotlebovcov. A hoci mal Heger po vražde pred barom Tepláreň zrejmý problém otvorene pomenovať terorizmus proti LGBTI+, nová obsesia jeho predsedu urýchľuje proces štiepenia OĽaNO.

Matovič sa, samozrejme, snaží odkomunikovať najvernejším, že aj keby sa Heger s Naďom a možno ďalšímí odtrhli, tak je to vlastne v poriadku, lebo to nie je rozchod, len sa ich cesty „trochu rozídu“ a že „to bude s noblesou a vzájomným prianím všetkého dobrého“.

Naozaj?

Tí, čo poznajú Igora Matoviča, vedia, že realita bude iná. Keď sa Heger a Naď stanú jeho politickými konkurentmi, Matovič bude nekompromisný a útočný. Ale on za to nemôže. Je taký. Vlastne je taký, odkedy vstúpil do politiky.

A to sa netýkalo len Roberta Fica a „mafie“, ako ich Matovič rád nazýva.

Útočil aj na svojich v tom čase protismeráckych kolegov alebo tzv. demokratických politikov – Bélu Bugára (už v čase Radičovej vlády), Radoslava Procházku, Richarda Sulíka, Daniela Lipšica (kým OĽaNO nepohltilo Novu), Andreja Kisku (po ohlásení založenia politickej strany), Veroniku Remišovú (po tom, čo odišla z OĽaNO), Zuzanu Čaputovú…

Ak tentoraz verí Eduard Heger, že sa dá s Igorom Matovičom „tak trochu rozísť s noblesou“, tak by si mal pripomenúť, ako mu jeho viera zabránila vidieť veci v reálnom svetle, aktuality.sk

X X X

Kováčik pred súdom: Vypovedal prokurátor Kysel, ktorému z pozície šéfa odňal prípad

Prokurátor Kysel pred súdom hovoril o tom, že s Kováčikovým postupom vtedy nesúhlasil. Podľa aktuálnej obžaloby zaň mal Kováčik ako špeciálny prokurátor dostať úplatok 50-tisíc.

V druhej korupčnej kauze, kde ako obžalovaný figuruje v jednom prípade už odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, vypovedali ďalší svedkovia.

Obžaloba tvrdí, že Kováčik mal za úplatok 50-tisíc eur od podnikateľa Petra Košča, blízkeho SIS, zariadiť, aby trestné stíhanie nikam nepoviedlo v dvoch prípadoch. V jednom išlo priamo o Košča, v druhom o Koščovho kamaráta, bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa Reháka, podozrivého z vynášania informácií mafiánskej skupine sýkorovcov.

Petrov: O knihe s úplatkom mi rozprával Slobodník

Svedok Peter Petrov alias Tiger, spájaný s takáčovcami a blízky kľúčovému svedkovi prípadu – exšéfovi národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi, zopakoval pred súdom, ako malo dôjsť k odovzdaniu úplatku v roku 2016.

Slobodník mu opísal stretnutie s Kováčikom, Koščom a človekom, ktorého nazýval Don Padre, bol to vtedajší riaditeľ SIS Anton Šafárik.

Košč podal Slobodníkovi knihu, z ktorej boli vyrezané strany a namiesto nich v nej boli peniaze, konkrétne 50-tisíc eur, vtedajší policajný funkcionár ju zase podal Kováčikovi.

„Túto skutočnosť Slobodník vyzdvihol ako neskutočne nápaditý spôsob odovzdania finančnej hotovosti.“ Sám Petrov však pri stretnutí nebol a o udalosti počul len od Slobodníka, ktorý o nej sám vypovedal pred súdom.

Petrov si celý čas myslel si, že k predaniu úplatku došlo v Modrom kostolíku v Bratislave. Podľa ďalších svedkov sa však skupina vplyvných ľudí stretla v bratislavskej nemocnici Milosrdných bratov, kde mal priestory aj rád Maltézskych rytierov, v ktorého štruktúrach pôsobil Šafárik.

Úplatok mal byť za „znegovanie trestnej veci vedenej na NAKA voči Jozefovi Rehákovi a voči Petrovi Koščovi a mal ju na starosti vyšetrovateľ, ktorý sa venoval veciam okolo sýkorovcom“. Rehák bol podozrivý, že práve tejto mafiánskej skupine vynášal.

Trestnú vec dozoroval prokurátor Peter Kysel, ktorému Kováčik ako jeho nadriadený spis odňal. Časť o Rehákovi mala smerovať na policajnú inšpekciu, ktorej vtedy šéfoval Milan Lučanský, druhá na národnej jednotke finančnej polície, kde mal Slobodník zariadiť zastavenie stíhania. S výsledkom „skutok sa nestal“ prišla aj policajná inšpekcia.

„V tejto súvislosti sa Slobodník vyjadroval, že v hodine dvanástej zachránil Jozefa Reháka a Petra Košča pred ich zadržaním, za čo očakával aj náležité výhody,“ hovoril pred sudcom Michalom Trubanom Petrov.

Hovoril o Kováčikovi aj o previerke pre Lučanského

Slobodník podľa Petrova príhodu o odovzdávke úplatku, ale aj iné, rozprával nielen jemu, no i ďalším. Dialo sa to napríklad na spoločenských stretnutiach, ktoré organizoval a ktorých sa zúčastňovali aj iní policajti, aj niektorí jeho podriadení.

Slobodník mal záľubu v kriminálnych seriáloch, v tom čase sa mu páčil seriál Gomora o neapolskej mafii. „Často pod vplyvom alkoholu na večierkoch hovoril, že keby nepracoval v silových zložkách, bol by dobrý ako kriminálnik na ulici,“ reprodukoval Petrov.

Ich vzťah opisoval ako veľmi dobrý, so Slobodníkovou pomocou sa ako podnikateľ napríklad dostal k zákazke na dodanie techniky jednému z policajných útvarov.

Petrov mu dával mobily aj iné pozornosti. Hodnotu darov vyčíslil na zhruba 100-tisíc eur, pričom do toho nezarátal úplatky, ktoré Slobodníkovi posúval, za čo čelí obvineniu.

„Dary som mu odovzdával zo zištného dôvodu, keďže som si uvedomoval jeho postavenie,“ odpovedal na otázky obhajcov opisujúc, že bolo výhodou mať na polícii človeka ako Slobodník. Pomohol aj Slobodníkovej dcére, ktorá pre firmu Petrova usporadúvala za odplatu rôzne kultúrno-spoločenské akcie.

Aj Kováčika poznal najmä z rozprávania Slobodníka, v jednom prípade mal špeciálny prokurátor práve na popud tohto policajného „vybavovača“ intervenovať v jeho trestnom konaní na Okresnom súde v Nitre. „Bol za príslušnou sudkyňou. Snažil sa pomôcť mojej veci.“ To však Kováčik v reakcii na Petrovovu výpoveď poprel. Tvrdil, že so sudkyňou sa síce stretol, no nešlo o žiadne „vybavovanie“. Slobodník mu povedal, že Petrov sa podieľal na na objasňovaní trestnej činnosti, ktorá súvisela aj s Gorilou, ktorú Kováčik dozoroval.

„Pán Slobodník ma poprosil, aby som sa porozprával s pani sudkyňou v prípade, či tam aktuálne hrozí odsúdenie menovaného a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo by nám podľa Slobodníka vo veľkej miere mohlo zmariť naše vyšetrovanie,“ opisoval Kováčik.

Petrov hovoril aj o dobrom vzťahu Slobodníka s Koščom. Petrov od neho počul aj o tom, ako prostredníctvom podnikateľa s väzbami na SIS zabezpečil ukončenie bezpečnostnej previerky NBÚ Milanovi Lučanskému predtým, ako sa ten stal policajným prezidentom.

„Predo mnou vydal Slobodník Marianovi Kučerkovi (ďalší policajt z káuz Judáš a Očistec – pozn. red.) pokyn, nech ukončí finančné preverovanie nadobudnutej nehnuteľnosti Lučanského v Amerike, aby následne vedel Košč zabezpečiť ukončenie previerky na NBÚ, ktorá by sa inak predĺžila,“ vypovedal Petrov.

Kováčik a jeho obhajcovia na celú Petrovovu výpoveď reagovali, že podobne ako svedkovia z prechádzajúceho dňa pri údajnom odovzdaní úplatku nebol a „všetko má len sprostredkovane, a to údajne od pána Slobodníka.“

Spochybňovali aj dôveryhodnosť svedka, ktorý je sám obvineným v siedmich trestných konaniach a hrozí mu väzenie.

„Všetci sme počuli, že svedok konal po celú dobu zištne a s úmyslom získať prospech pre seba, či už priateľstvom so Slobodníkom alebo inými,“ reagoval Kováčik.

Kováčik mu odňal prípad, Kysel sa pýtal, aký to má význam

Po Petrovovi sa na lavicu svedkov postavil aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel, ktorému mal v roku 2016 Kováčik ako špeciálny prokurátor a jeho vtedajší nadriadený odňať spis v prípadoch Jozefa Reháka a Petra Košča.

Kováčik mal podľa obžaloby zámerne odňať Rehákov prípad jeho vtedajšiemu podriadenému prokurátorovi Petrovi Kyselovi a zariadiť, aby ho nevyšetrovala NAKA, ale policajná inšpekcia.

Kysel opisoval, ako z pozície dozorujúceho prokurátora žiadal, aby mohli prípad Jozefa Reháka a podozrenia na jeho vynášanie sýkorovcom, naďalej vyšetrovať na NAKA, kde sa venovali aj veciam súvisiacich s konkrétnou zločineckou skupinou.

S udelením výnimky, aby sa z policajnej inšpekcie vrátil spis vyšetrovateľom NAKA, však nesúhlasil vtedajší šéf inšpekcie Milan Lučanský. Kysel vypovedal, že v iných jeho prípadoch žiadny takýto problém nezaznamenal.

Po návrate z letnej dovolenky si ho zavolal jeho šéf Kováčik a povedal mu, že sa mu Kyselov postup nepáči a prípad mu odňal a pridelil ho jeho kolegyni Blanke Godžovej, ktorá sa dovtedy venovala najmä korupčným kauzám a s prípadmi z prsotredia organizovaného zločinu skúsenosti nemala.

Časť pôvodného spisu venovaná podozreniam voči Rehákovi skončila na inšpekcii a druhá, dotýkajúca sa Petra Košča, na finančnej polícii. V oboch prípadoch, ktoré sú predmetom aktuálnej obžaloby, tieto zložky stíhanie zastavili. Obžaloba sa domnieva, že za tým bol práve úplatok Košča pre Kováčika.

Kysel na Kováčikove rozhodnutie reagoval, že s ním nesúhlasí, on mal reagovať, že tak rozhodol a tak bude. „Na záver rozhovoru som sa spýtal, aký to má význam? Či budeme kryť človeka, čo pomáhal mafiánom, ktorí potom vraždili? Povedal mi na to niečo v tom zmysle, nech to nechám tak, že vždy budú nejakí ľudia, ktorí budú chránení,“ povedal pred súdom prokurátor v pozícii svedka.

Rehák aj pre podozrenia, že vynášal sýkorovcom, stojí v súčasnosti sám pred súdom.

Kováčik sa po Kyselovej výpovedi ohradil, že nie Kysel mal hodnotiť jeho prácu a postupy, ale práve naopak on tie jeho, keďže svedok bol v tom čase jeho podriadeným.

V reakcii použil Kováčik aj silné slová, že o Kyselovom „charaktere nemal nikdy vysokú mienku, nepovažoval ho za chlapa a je mu ho ľudsky ľúto.“

Kováčikova obhajoba sa snažila poukázať aj na Kyselove disciplinárne konanie, keď dostal napomenutie za to, že ako dozorujúci prokurátor v kauze Judáš reagoval na Rehákovu žiadosť o prepustenie z väzby z januára 2021 až takmer po dvoch mesiacoch. Pre jeho nekonanie napokon Najvyšší súd SR Reháka z väzby prepustil.

Pojednávanie v korupčnej kauze bude na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovať v marci. Kováčik si aktuálne odpykáva osemročný trest za korupciu v inom prípade, aktuality.sk

X X X

Prečo je nedostatok niektorých antibiotík, liekov na horúčku či kašeľ? Ako vážna je situácia?

X Výpadok je citeľný, situácia nie je dobrá, ale ani beznádejná a mení sa na dennej až týždennej báze.

Epidémia chrípky prišla túto sezónu skôr, ako to bolo po iné rok. Jej druhý vrchol sa očakáva po sviatkoch, keďže deti sa vracajú do škôl a škôlok a dospelí do práce.

Okrem rázneho nástupu je táto sezóna respiračných ochorení špecifická aj v tom, že v lekárňach je nedostatok viacerých liekov vrátane niekorých antibiotík či sirupov na kašeľ. Nie je to problém len na Slovensku, ale aj v ďalších európskych krajinách.

Lekárnici hovoria, že takúto situáciu si za roky svojej praxe nepamätajú. Na druhej strane upokojujú, že stále existujú náhrady.

Pripravili sme základné otázky a odpovede o chýbajúcich liekoch.

X Ktoré lieky chýbajú?

Lekárnici hovoria o tom, že je nedostatok bežných liekov na zmiernenie kašľa, pastiliek na bolesť hrdla a detských čapíkov a sirupov na bolesť a horúčku.

„Začínajú chýbať aj bežné antibiotiká, pri ktorých sme doteraz nezažili, že by chýbali,“ hovorí lekárnik Norbet Chano.

Problémy sú podľa hovorcu Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární Petra Sedláčka najmä v sirupových formách antibiotík pre deti s účinnou látkou amoxicilín a antibiotikách s účinnou látkou cefuroxím vo všetkých liekových formách.

X Má takýto problém len Slovensko?

Nie, problém s nedostatkom liekov je v celej Európe. Výnimkou nie sú ani krajiny ako Veľká Británia, Francúzsko či Rakúsko.

X Prečo je nedostatok liekov?

Dôvodov je viacero. Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa sa najčastejšie spomínajú problémy so surovinami, ktorých väčšina má ázijský pôvod.

Odhaduje sa, že Čína a India produkujú 60 až 80 percent svetových farmaceutických zložiek. „Ak sa vyskytne problém s konkrétnym výrobcom, potom ho máte celosvetovo nedostatok,“ povedala pre Euronews Ilaria Passarani, generálna tajomníčka Farmaceutickej skupiny Európskej únie zastupujúca lekárnikov.

Problémom je aj nedostatok personálu vo výrobe, výpadky papiera, potrebného na obaly liekov, ​​a vysoká inflácia.

K súčasnému nedostatku mohlo prispieť aj to, že počas pandémie sa znížila spotreba a zrejme aj produkcia.

A napokon, teraz sa vrátili vírusové a bakteriálne infekcie, ktoré sa počas covidu aj vďaka pandemickým opatreniam vyskytovali omnoho menej. Nárast ochorení je vysoký a znamená aj značný dopyt po liekoch.

Ide teda o kombináciu obmedzených dodávok a zvýšeného dopytu, ktoré urýchlili nedostatok liekov.

„Ak by chrípka nastúpila pozvoľnejšie, určite by nebol problém s toľkými liekmi, ktoré sú určené na respiračné problémy. Ale čo sa týka výpadkov detských analgetík a antipyretík, čiže najmä sirupových foriem, tak v okolitých krajinách, najmä v Česku, ešte nebola prepuknutá chrípková epidémia a už ich bol nedostatok,“ hovorí lekárnik Lukáš Jaroščiak.

X Odkedy u nás trvá tento problém?

V niektorých lekárňach evidujú nedostatok liekov od jesenných mesiacov, v niektorých to výraznejšie pocítili od začiatku decembra.

X Kedy naposledy bola takáto situácia?

Sukeľ, Jaroščiak aj Chano hovoria, že si takúto situáciu za svoju prax nepamätajú.

„Ani počas obodbia covidu, keď hrozilo, že budú nedostatkové lieky, taká zlá situácia ako teraz nebola,“ konštatuje Chano.

Sedláček hovorí, že výpadky liekov na trhu nie sú nič výnimočné. Lekárne sú s nedostupnosťou konfrontované takmer denne. „Hoci musíme priznať, že aktuálna situácia trvajúca už dlhšie obdobie je neobvyklá, už len preto, že ak v minulosti vypadol v danej kategórii nejaký liek od jedného výrobcu, ostatné značky boli dostupné. Dnes však vidíme, že v niektorých kategóriách dochádza k situácii, že sa daný konkrétny liek a ani jeho alternatíva v lekárňach nenachádzajú – aktuálny prípad detských sirupov,“ uviedol.

X Ako vážny je aktuálne nedostatok liekov?

Výpadok je citeľný, situácia nie je dobrá, ale nie je ani beznádejná a tiež sa mení na dennej až týždennej báze. Lekárnici musia denne konzultovať s lekármi, aké lieky sú k dispozícii a viac času venovať tomu, aby chýbajúce lieky zohnali u distribútorov.

V prípade niektorých liekov sa však situácia aspoň trochu zlepšila. Ešte začiatkom decembra bol podľa Chana kritický nedostatok antitusík (lieky, ktoré tlmia kašeľ), dnes je to lepšie.

Jaroščiak hovorí, že sa o čosi zlepšila aj dostupnosť antibiotických sirupov, s ktorými bol donedávna veľký problém. Otázkou podľa neho je, či ide o krátkodobý efekt alebo sa situácia naozaj zlepšuje.

X Existujú náhrady za chýbajúce lieky?

Lekárnici upokojujú ľudí tým, že zatiaľ sa poväčšine dá nájsť alternatíva za nedostupný liek.

„V zásade z každej skupiny antibiotík je niečo dostupné. Tam by som až taký problém nevidel, pretože všetky dostupné antibiotiká sú širokospektrálne. A pokiaľ chýbajú detské formy, tak sú nahraditeľné úpravou dávky dospeláckej formy,“ hovorí Sukeľ.

Alternatívy sú podľa lekárnikov aj v prípade voľnopredajných liekov, ak si pacienti nechajú poradiť. „Nie je to také, že nemáme žiadne lieky. Našťastie takýto stav tu nie je,“ hovorí Chano.

X Musia lekárne limitovať počty predaných liekov na osobu?

Jednotliví lekárnici aj siete lekární poväčšine hovoria, že k takému kroku nepristúpili. Jedna z internetových lekárni však napríklad limituje počet kusov lieku na bolesť a teplotu, ktoré si môžu zákazníci zakúpiť.

X Podľa všetkého nás čaká druhá vlna ochorení. Zhorší sa situácia ešte viac?

Je veľmi pravdepodobné, že s nárastom ochorení sa zvýšia aj dopyt po liekoch.

Lekárnici však hovoria, že je zbytočné robiť si veľké zásoby liekov, ktoré človek aktuálne nepotrebuje, pretože potom sa k liekom nedostanú pacienti, ktorí ich naozaj potrebujú.

Navyše ak ich nevyužijú, lieky exspirujú. Podľa Sukeľa už v minulom roku ľudia vrátili o niekoľko desiatok ton viac liekov. Myslí si, že to bolo spôsobené práve tým, že sa zásobovali počas covidu.

Lekárnici opäť opakujú, že keď to bude potrebné, alternatívu pacientom nájdu.

Chano však hovorí, že zbytočné zásoby si podľa neho robia aj niektoré lekárne a tieto lieky potom nie sú rovnomerne rozmiestnené po Slovensku.

X Ako sa dá situácia riešiť?

„Nevieme to vyriešiť zo dňa na deň, pretože sme závislí od celosvetového trhu. Viem, že v Českej republike ministerstvo zriadilo komisiu, ktorá monitoruje situáciu a zároveň hľadá riešenia, viem, že chceli nakupovať niečo z USA a Japonska,“ hovorí Sukeľ a dodáva, minimálne monitoring by bol namieste.

Podľa Sukeľa ministerstvo zdravotníctva veľa možností nemá, no isté rýchle riešenie by sa našlo. „Mnohé z liekov, ktoré sú nedostupné, sa jednoducho dajú pripraviť aj vo verejných lekárňach, len treba minimálne zabezpečiť dostupnosť surovín a úhradu týchto liekov,“ hovorí Sukeľ.

X Čo v tejto situácii robí ministerstvo zdravotníctva?

Rezort neodpovedal.

X Kedy by sa situácia mohla zastabilizovať?

Portál Euractiv.com cituje šéfa Medicine for Europe Adriana van den Hovena, podľa ktorého by sa trh s antibiotikami mohol stabilizovať približne o mesiac, pokiaľ bude miera infekcií klesať.

Problémom podľa neho však je, že po pandémii nie sú infekčné obdobia také predvídateľné ako pred covidom.

„V období po covide nevieme, aká vysoká bude miera infekcie. Takže ak bude miera infekcie naďalej veľmi vysoká, môže trvať dlhšie ako mesiac,“ povedal.

X Chýbajú v Európe aj ďalšie lieky?

Áno, chýbajú. Napríklad Nemecko zápasí s nedostatkom liekov na rakovinu. Vo Švédsku je nedostatok niekoľkých rôznych typov liekov na epilepsiu.

Aj náš Štátny ústav pre kontrolu liečiv ešte decembri informoval, že výpadky v dodávkach liekov sa dotýkajú celého sortimentu liekov vrátane tých na chronické ochorenia.

Hovorí, že problém liekovej nedostupnosti je globálnym problémom. „Na úrovni Európskej liekovej agentúry (EMA) vznikol nový výbor Executive Steering Group on Shortages and Safety of Medicinal Products, ktorý koordinuje v rámci Európskej únie urgentné opatrenia na výpadky liekov spôsobené mimoriadnymi krízovými udalosťami v oblasti verejného zdravia,“ uviedol, aktuality.sk

X X X

Dôverčivá Bratislavčanka naletela „americkému vojakovi“. Podvodníkovi poslala 250-tisíc eur

 Obeťou podvodníka sa stala aj dôverčivá 57-ročná Bratislavčanka. Mužovi, ktorý ju v minulosti kontaktoval ako vojak armády OSN slúžiaci v Jemene, poslala postupne celkovo 250-tisíc eur.

 Správu potvrdil bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff. Polícia preto opätovne apeluje na obozretnosť a rozvážnosť.

Bratislavčanku kontaktoval muž ešte v novembri 2021 cez sociálnu sieť. Predstavil sa ako vojak armády OSN slúžiaci vo vojenskom tábore v Jemene. Tvrdil tiež, že má syna študujúceho v Škótsku.

„O komunikácii s týmto mužom sa žena zdôverila aj svojmu partnerovi, avšak informáciu o postupnom posielaní finančných prostriedkov zamlčala,“ priblížil Szeiff s tým, že až začiatkom januára 2023 nadobudla presvedčenie, že ide o podvod a prišla na policajné oddelenie podať trestné oznámenie.

Polícia preto opätovne upozorňuje, že „počítačovo zruční podvodníci“ dokážu pôsobiť dôveryhodne a legenda o americkom vojakovi na misii bola úspešne použitá už vo viacerých prípadoch. Poškodené ženy, ktoré naleteli, prišli o nemalé finančné sumy. Polícia preto odporúča rozvážnosť na sociálnych sieťach a neposielať peniaze neznámym osobám./agentury/

X X X

Každá nemocnica môže požiadať o zaradenie do inej úrovne kategorizácie, avizuje rezort zdravotníctva

Ministerstvo tak reagovalo na ohlásenie nesúhlasnej petičnej akcie so zaradením nemocnice v Brezne do prvej úrovne.

Reforma nemocníc myslí aj na prípady, keď sa nemocnica chce uchádzať o zaradenie do inej úrovne v rámci podmienenej kategorizácie nemocničnej siete. Každá nemocnica má možnosť podať žiadosť o preradenie. Uviedla to hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Petra Lániková v reakcii na ohlásenie nesúhlasnej petičnej akcie so zaradením nemocnice v Brezne do prvej úrovne.

Nemocnice, ktoré chcú žiadať o preradenie do inej úrovne, musia podľa rezortu zdravotníctva spĺňať pre konkrétny program kvalitatívne kritériá určené klinickými odborníkmi. Ide napríklad o personálne či materiálne vybavenie.

Nesúhlas so zaradením do prvej úrovne vyjadrili vo štvrtok predstavitelia Nemocnice s poliklinikou Brezno, spoločnosť Železiarne Podbrezová, ktorá je jej akcionárom, i mesto Brezno. Spoločne ohlásili spustenie nesúhlasnej petície a žiadajú preradenie nemocnice do druhej úrovne. Pre dlhé dojazdové časy z Horehronia argumentujú najmä zhoršením dostupnosti k základnej akútnej zdravotnej starostlivosti v regióne, obávajú sa však i prípadného budúceho zániku niektorých oddelení.

„Reforma nemocníc je prioritne reakciou na živelné zatváranie nemocníc a oddelení, ktoré v poslednom desaťročí na Slovensku prebiehalo. Preto nie sú na mieste obavy, že reforma chce dobre fungujúce oddelenia rušiť. Čo sa týka dojazdových časov, fakt ostáva, že tento faktor je len jedným z kritérií pri kategorizácii. Výpočty dojazdov vychádzajú z metodiky Žilinskej univerzity, ktorá je považovaná za jednu z najvýznamnejších odborných autorít v danej oblasti,“ uviedla Lániková.

Základnú kostru novej nemocničnej siete zverejnilo MZ koncom roka 2022. Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne, 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc, aktuality.sk

X X X

Šetrite spolu s nami, vyzýva Lidl ostatné reťazce

 Obmedzovať letáky začal Lidl na Slovensku ako prvý, ročne minie o 6000 ton menej ako predtým

Poznáme to všetci, schránky či spoločné priestory v bytových domoch plné letákov. Stovky letákov na jeden vchod, niekoľkokrát do týždňa, týždeň za týždňom. Letáky vložené v rôznych novinách a magazínoch. Zamysleli ste sa nad tým koľko propagačných materiálov sa takto na Slovensku vyprodukuje za jediný rok? Presná štatistika neexistuje, ale ide o stovky miliónov s váhou niekoľko desiatok tisíc ton. Ak by sa všetci obchodníci rozhodli obmedziť takúto spotrebu papiera, významne by pomohli prírode. Lidl ide v tomto ohľade príkladom a dlhodobo znižuje náklad svojho tlačeného letáku. Celkovo minie ročne o 6000 ton papiera menej než predtým.

Najnovším opatrením je zrušenie vkladania akciového letáku do vybraných denníkov a týždenníkov. Úspora papiera predstavuje takmer 1500 ton. Pred časom sa Lidl na Facebooku spýtal svojich zákazníkov akú formu letákov uprednostňujú. Až 86% z celkového počtu 14 200 hlasujúcich sa vyjadrilo v prospech online verzie. Práve na online komunikáciu so zákazníkmi sa Lidl orientuje čoraz viac.

„Leták je našim najsilnejším komunikačným nástrojom so zákazníkom. Vďaka nemu dokážeme pravidelne informovať o našich akciových ponukách, tematických týždňoch či spoločensky zodpovedných aktivitách. Ešte dôležitejšia je však otázka v akom stave zanecháme životné prostredie pre ďalšie generácie. Preto sme sa už pred niekoľkými rokmi rozhodli strategicky znižovať počet tlačených letákov a aj ich rozmer. Veríme, že to je správne rozhodnutie a dúfame, že nás budú nasledovať aj ďalšie reťazce,“ vysvetlil Martin Nagy, konateľ Lidla zodpovedný za nákup a marketing.

Prvým krokom Lidlu bola výrazná zmena formátu letáku v roku 2018, keď vďaka prechodu z A3 rozmeru na A4 klesla ročná spotreba papiera o viac ako 1500 ton. V ďalšom roku zrušil Lidl distribúciu pravidelných akčných letákov v tretine regiónov, čo prinieslo úsporu ďalších 850 ton. Nasledovalo plošné zrušenie distribúcie do domácností, dnes už Lidl leták vo svojej poštovej schránke nenájdete a to bez ohľadu na to, kde na Slovensku bývate. Pred niekoľkými mesiacmi upravil zmenšil rozmer svojho letáku a usporil ďalšie stovky ton papiera. Na výrobu 6000 ton nerecyklovaného papiera by bolo potrebných približne 100 000 dospelých stromov.

Šetrenie zdrojov je pre Lidl dôležitou témou a preto sa rozhodol vymeniť všetky papierové cenovky vo svojich predajniach za elektronické. Priemerná predajňa, ktorá je rádovo menšia a má užší sortiment než konkurenčné prevádzky, doteraz spotrebovala na cenovky viac 230 kg papiera ročne. Úspora papiera v súčte všetkých predajní prevyšuje 37 ton.

V rámci projektu Voda pre stromy vysadil obchodný reťazec v spolupráci s Lesmi Slovenskej republiky v Tatrách vyše 1 600 000 stromčekov na ploche 640 hektárov. Pre zaujímavosť, ide o viac než tridsaťnásobok rozlohy Veľkého Hincovho plesa, aktuality.sk

X X X

Trebišovčanov urazil nový seriál Iveta. Primátor sa sťažuje riaditeľovi televízie JOJ

JOJ predstavila Ivetu a padol rekord. Miniséria divákov naozaj zaujala, no nešlo iba o herecké výkony či scenár. Hlavná hrdinka pochádza z Trebišova a práve tam seriál vyvolal najväčšie emócie. Dokonca sa na riaditeľa televízie obrátil aj prvý muž mesta.

 Primátor Marek Čižmár píše, že seriál v negatívnom zasiahol do bežného života Trebišova. „Dnes už nie je doba, kedy máme zaujať, osloviť a potešiť publikum inteligentným humorom,“ kritizoval v otvorenom liste autorov seriálu.

Ten podľa neho hulvátstvom a vulgarizmami zámerne prekresľuje realitu. Alkoholizmus školákov, zosmiešňovanie náboženského života či „jednoduchosť a prízemnosť“ vyjadrovania ľudí žijúcich v Trebišove tak, ako to zobrazuje seriál, podľa neho zámerne prekresľuje realitu.

 Prekáža mu, že seriál autori nesituovali do anonymného mesta tak, ako „v prípade populárneho seriálu Horná Dolná“.

Primátor si tiež myslí, že podobné formáty „urážajú a prinášajú silne negatívny vplyv, a to najmä pre mládež.“ Upozornil tiež na polarizovanie spoločnosti a vytváranie negatívnych nálad.

X X X

Majú Trebišovčania dôvod sa kvôli Ivete hnevať?

„Azda najsmutnejšie pre mňa ako občana pôsobí fakt, že na tvorbu a sprostredkovanie týchto nálad sa prepožičiavajú herecké osobnosti, ktoré máme späté s významnými divadelnými či hereckými rolami. Je to pre mňa a mnoho ľudí v mojom okolí veľké sklamanie,“ dodal primátor.

 Primátor Trebišova Čižmár avizuje, že mesto sa obráti s podnetom na Radu pre mediálne služby.

Hovorkyňa televízie JOJ Lucia Tuhelová pre aktuality.sk uviedla, že seriál Iveta vytvorili autori, ktorí patria k slovenskej a českej televíznej a filmovej špičke. „Seriál je umeleckou výpoveďou, z ktorej nevyplýva, že východ Slovenska je horší ako západné veľkomesto a že morálne hodnoty ľudí závisia od toho, v ktorom regióne žijú,“ uviedla hovorkyňa. „V našom seriáli nakoniec hlavné postavy nájdu lásku, priateľstvo, vzájomnú úctu, pochopenie i mravnosť. Predtým, ako ktokoľvek vynesie nad seriálom súd, odporúčame dopozerať ho do konca,“ dodala.

 Prvé dve epizódy seriálu Iveta boli najsledovanejšie v celej seriálovej histórii Jojky. Výkonom prekonali aj štart veľkých hitov konkurencie ako Druhá šanca. Najviac divákov v novodobej televíznej histórii Slovenska mali Susedia, keď sa v roku 2018 vrátili na obrazovky, a tesne prekonali miliónovú hranicu. V roku 2015, keď štartovala Horná Dolná, pri obrazovkách sedelo 850-tisíc divákov.

 Za Ivetou stoja hviezdni tvorcovia, scenárista Petr Kolečko, ktorý pre Jojku napísať už niekoľko seriálov, kameraman Martin Žiaran a režisér Jan Hřebejk. Táto kombinácia čo to môže naznačiť o kvalite výsledného produktu. Netaja sa ambíciou vytvoriť jedinečné a veľmi špecifické dielo, ktoré nebude pochuti každému. Dôvod? Príbeh, ako je napísaný, má ukázať bezútešnú realitu východného Slovenska a súčasných pomerov naprieč niekoľkými generáciami ľudí žijúcich v Trebišove./agentury/