Poslanci Národnej rady začali vo štvrtok rokovať o návrhu na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia, ktoré otvorí dvere predčasným voľbám. Hneď začiatok schôdze sprevádzal mierny chaos. V úvode dal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) procedurálny návrh, podľa ktorého sa o uznesení bude hlasovať v utorok o piatej podvečer bez ohľadu na to, kedy sa rokovanie skončí. Rozprava sa napokon skončila už dnes.
Predseda parlamentu Boris Kolár počas rokovania 78. schôdze Národnej rady SR. Návrh prešiel hladko 131 hlasmi z prítomných 132 poslancov. Nehlasovala len Jana Vaľová zo Smeru, ktorá však chcela návrh podporiť. „V prípade, že by váš hlas menil počty, tak by som zastavil hlasovanie. Keďže je to jednoznačné, budeme pokračovať,“ uviedol Kollár.
Vzápätí sa však ozvali viacerí poslanci a s poznámkou vystúpil nezaradený poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí). „Ja len pre upresnenie, keď sa teoreticky rozprava skončí dnes (vo štvrtok, pozn. red.) o 16. hodine, tak sa bude hlasovať až v utorok?“ pýtal sa. „Tak sme si to schválili, pán kolega. O 17. hodine v utorok, nech sa to skončí kedykoľvek,“ reagoval Kollár. „Teraz si za to hlasoval,“ dodal podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina). Šeliga sa tváril zmätenie, no na termíne hlasovania sa nič nezmenilo.
Hlasovať sa teda bude podvečer v posledný možný deň, keď majú poslanci šancu zhodnúť sa na dátume. Ultimátum na dohodu do konca januára im dala prezidentka Zuzana Čaputová hneď po páde vlády v polovici decembra minulého roka. Zatiaľ najpravdepodobnejším termínom volieb ostáva september, keďže za pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS) a za celkovú zmenu ústavy hlasovalo 92 poslancov. Rovnaký počet deklaroval, že je za to, aby sa predčasné voľby konali na jeseň. Ak by parlament do 31. januára rozhodnutie neprijal, prezidentka vyhlási úradnícku vládu.
Osočovanie bez argumentov
Do rozpravy sa prihlásilo 13 poslancov, za Smer vystúpil šéf strany Robert Fico a za OĽaNO líder hnutia Igor Matovič. Poobede sa k rečníckemu pultu postavil aj líder mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini a ďalší opoziční poslanci. Argumenty k jednotlivým dátumom však prakticky nezazneli žiadne. Fico s Matovičom sa vzájomne osočovali a každý razil svoju líniu, ako už u nich býva zvykom.
Šéf Smeru v úvode vystúpenia opäť kritizoval, že zmena ústavy prešla bez možnosti skrátiť volebné obdobie referendom. Po vláde sa terčom kritiky stala aj prezidentka Čaputová. „Postavila sa na vašu stranu, na stranu klamárov, keď povedala, že je spokojná aj s tým, keď budú voľby 30. septembra, a nie v júni,“ uviedol. „Uvedomte si, že od nás pýtate bianko šek,“ uviedol Fico. „Vy neviete viesť normálny demokratický boj,“ povedal Fico a opäť sa sťažoval, že koalícia sa snaží opozíciu zlikvidovať.
Matovič v rozprave vyzval poslancov, aby sa predsedu Smeru nebáli, pretože on si nezaslúži ich rešpekt, ale, naopak, majú poukazovať na jeho skutky z minulosti. „Dovolím si na začiatok ešte raz vysloviť tú pravdu, ktorú tu zdôraznil skorumpovaný politik Robert Fico,“ začal. „Obrátil sa na nás a povedal, že ,ak hovoríte o mafii, hovoríte o nás’,“ zopakoval Ficove slová. „Ste organizovaná zločinecká skupina, ste mafia a vyšetrovanie zločinov organizovanej skupiny spadá pod orgány činné v trestnom konaní,“ adresoval Smeru.
Toto tu má byť vo vláde?
Kritizoval obedy zadarmo, nedostavanú diaľnicu do Košíc a že za jeho vlády vznikol systém „našich ľudí“, kvôli ktorému zabili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu. Matovič označil v rozprave Smer za „skorumpovanú obludu“ a Hlas za „úchylnú obludu“. Bývalú štátnu tajomníčku rezortu spravodlivosti Moniku Jankovskú viackrát označil za „kravu“, ktorá údajne dostávala kabelky za rozsudky. Pčolinský ho upozornil, že by mal mať vo vyjadrovaní nejakú hranicu.
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej a aj zmenu ústavy 92 hlasmi.
Svoju pozornosť obrátil Matovič na Miroslava Suju z Republiky. „Toto tu má byť vo vláde s nejakým Hlasom? Nejaký Suja, ktorý trénoval Černákových vrahov a ešte sa tým chváli?“ povedal Matovič, na čo sa Suja začal smiať. „Verím, že budeme minimalizovať toto riziko tým, že budú voľby čím neskôr,“ uviedol.K samotného dátumu volieb sa dostal až pred koncom rozpravy. „Verím, že budeme minimalizovať toto riziko tým, že budú voľby čím neskôr,“ uviedol.
Aj Pellegrini sa neskôr vyjadril ku koalícii a k Matovičovi. „Čakal som, že pri tomto návrhu uznesenia budeme svedkami toho, že nám kolegovia z odvolanej, rozpadnutej koalície ozrejmia, prečo majú byť voľby 30. septembra, lebo sme sa dodnes reálny argument nedozvedeli. To, čo tu predviedol Igor Matovič pred obednou prestávkou, nestojí za komentár. Ja jeho vystúpenia nesledujem, lebo z chorých ľudí sa nepatrí robiť si srandu,“ uviedol.
Pellegrini nerozumie liberálom
Šéf Hlasu nechápe, prečo idú poslanci bývalej koalície hlasovať za 30. september. „Veď vláda padla, vláda nie je, nič už nie je,“ povedal s tým, že oceňuje postoj Sme rodina a nerozumie SaS. „Nechápem, prečo chcete držať chrbát Igorovi Matovičovi až do 30. septembra,“ dodal. Rozprava pokračovala ďalšími vystúpeniami do siedmej.
Poslanci debatovali o zmene ústavy. Na snímke Peter Pellegrini (vľavo) a Martin Beluský.
Ako uviedol za predkladateľov návrhu poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica, predčasné voľby navrhujú na koniec septembra a predseda Národnej rady ich má vyhlásiť najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Keďže opozícia je so septembrovým termínom nespokojná, k uzneseniu pribudli ešte dva pozmeňovacie návrhy. Smer požaduje voľby 27. mája, teda o týždeň neskôr, ako chcel pôvodne, a Hlas 24. júna.
Bývalej koalícii sa však podarilo 92 hlasmi zmeniť ústavu a všetci sú aj za termín 30. septembra. Aktuálne majú teda predčasné voľby na jeseň najväčšiu šancu. OĽaNO a SaS nebudú hlasovať za iný ako septembrový termín, rovnako ani poslanci Občiansko-demokratickej platformy a ďalší nezaradení poslanci. Sme rodina plánuje hlasovať za všetky tri termíny. Prezidentka Čaputová zmenu ústavy podpísala ešte v stredu poobede.
Parlament v utorok schválil pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej, a tým aj zmenu ústavy. Skrátiť volebné obdobie si bude môcť parlament len uznesením
X X X
Čaputová napadla na Ústavnom súde paragraf 363
Prezidentka SR Zuzana Čaputová podala vo štvrtok na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.
Argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Nezávislosť súdnej moci je podľa Čaputovej potrebné strážiť. „O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba,“ zdôraznila.
Oslabenie hlasu súdov rozhodujúcich v konkrétnych veciach tým, že iný orgán verejnej moci – generálny prokurátor – je oprávnený svojimi rozhodnutiami popierať význam rozhodovania súdov, má podľa prezidentky nezanedbateľný vplyv na kvalitu právneho štátu a ochranu práv občanov SR.
Poukázala na to, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 Trestného poriadku nie je preskúmateľné a toto ustanovenie neprimerane a nedôvodne preferuje nepreskúmateľný právny názor jednej osoby v reťazci oprávnených orgánov, teda súdov.
SaS víta podanie prezidentky, Smer v tom vidí pomoc vláde
Opozičná SaS víta rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej podať na Ústavný súd (ÚS) SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Naopak, opozičný Smer-SD to kritizuje a vidí v návrhu pomoc dočasne poverenej vláde. Šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) by bol radšej, keby Čaputová podporila návrh OĽANO a SaS v tejto veci.
SaS dúfa, že návrh prezidentky urýchli rozhodnutie o návrhu, ktorý inicioval poslanec Alojz Baránik (SaS) a podal ho na ÚS so 42 podpismi poslancov ešte v decembri 2021. Žiadali pozastavenie platnosti paragrafu 363 a tiež to, aby ÚS posúdil jeho súlad s ústavou. „Generálny prokurátor ho totiž už vtedy a aj doteraz používa spôsobom, ktorý môže byť protiústavný,“ uviedol v stanovisku Baránik. Ústavný súd je podľa neho jediný, ktorý dáva cestu k náprave zneužívania paragrafu v prospech mocných.
Vetrák je rád, že prezidentka dospela k názoru, že nadužívanie paragrafu 363 zasahuje do nezávislosti súdnej moci. Myslí si však, že jej návrh rozhodnutie ÚS v tejto veci oddiali. „Oveľa lepšie ako podanie samostatného návrhu v tejto veci by bola jej podpora identického konania podaného poslancami OĽANO a SaS v roku 2021. Ňou podaný návrh totiž rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci len oddiali,“ uviedol v stanovisku.
Smer tvrdí, že Čaputová sa týmto krokom otvorene pridala k „odhodlaniu odvolanej vlády nezákonne pozatvárať opozičných predstaviteľov, aby nezavadzali pri najbližších parlamentných a prezidentských voľbách.“ Strana ju kritizuje aj za to, že súhlasí so septembrovým termínom predčasných volieb./agentury/
X X X
Matovič sa pochválil grafom o dlhu. Hneď sa zdvihla vlna kritiky, je oprávnená?
Európsky štatistický úrad (Eurostat) zverejnil stav verejných dlhov členských krajín Európskej únie. Z neho vyplýva, že hrubý dlh Slovenska klesol v treťom kvartáli roku 2022 pod 60 percent hrubého domáceho produktu.
Ešte v roku 2021 bol na úrovni 62,2 percenta, čo bolo najviac v celej histórii Slovenska. Aj po miernom poklese je náš štátny dlh v pásme vysokého rizika. Európskej štatistiky o verejnom dlhu sa hneď chytil exminister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Pochválil sa, že aj napriek kritike, že krajinu strašne zadlžili, tak pravda je úplne inde. V statuse opisuje, ako sa počas jeho pôsobenia na ministerstve financií podarilo požičať na finančných trhoch 12 miliárd eur za úrok nula percent. „Minulý rok sme z rezervy staré dlhy splácali a tak nám hrubý dlh za celý rok klesol. Navyše sme touto operáciou ušetrili Slovensku zhruba 4 miliardy eur, keďže úroky medzičasom výrazne stúpli,“ napísal na sociálnej sieti.
Štátny dlh v roku 2022 klesol, to je fakt. Otázne ostáva, čo bola príčina tohto poklesu. Šéf finančného výboru Marián Viskupič (SaS) zareagoval, že ide len o hru s číslami. Vláda podľa neho na tom nemá žiadnu zásluhu svojím dobrým hospodárením ani dobrými opatreniami a ani zvýšenou efektivitou.
To, že štátny dlh Slovenska v percentuálnom vyjadrení klesol, je podľa Viskupiča hlavne čarom matematiky a vysokej inflácie. „Výsledok je, že relatívny dlh v percentách HDP sa znížil,“ vysvetlil opozičný poslanec.
Do diskusie o poklese štátneho dlhu v roku 2022 prispel aj europoslanec za SaS Eugen Jurzyca. Poukazuje na to, že inflácia pomohla znížiť podiel verejného dlhu na HDP takmer vo všetkých členských krajinách únie. Rovnaký jav ako na Slovensku tak bol vidieť vo väčšine ekonomík EÚ. Inými slovami, Matovič sa nemá čím chváliť.
Dlh zvýši energetická pomoc
Vláde tak v roku 2022 výrazne pomohla inflácia, pretože dlh nerástol. Zjednodušene môžeme povedať, že inflačný šok nespôsobil len prievan v rodinných rozpočtoch ľudí, ale pomohol napríklad aj znížiť verejný dlh na Slovensku.
Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že vláda ku koncu minulého roka vyplácala iba minimum, resp. nevyplácala žiadne energetické kompenzácie. „To znamená, že dlh pre energokrízu ešte nerástol, ale porastie v budúcom roku,“ tvrdí pre Pravdu.
Ako ďalej upozorňuje, nič sa nezmenilo na tom, že verejné financie trpia vysokým rizikom neudržateľnosti. Tiež sa nič nezmenilo na tom, že za posledné roky sa dlh dostal do pásma s najvyššími sankciami dlhovej brzdy. Hrozí teda riziko, že na budúci rok bude vláda musieť pripraviť vyrovnaný rozpočet. To sa však už v súčasnosti potvrdzuje. Vláda totiž v stredu prerokovala materiál, ktorý hovorí o ďalších krokoch, ktoré musí štát urobiť pre zdravie verejných financií.
Aktivujú sa sankcie
Pred tohtoročným letom sa aktivujú tri sankčné opatrenia. Dôvodom je vysoký verejný dlh. Prvým opatrením je predloženie budúcoročného vyrovnaného rozpočtu. Druhým je zoškrtanie troch percent výdavkov už v súčasnom roku a tretím je hlasovanie o dôvere vlády. Tretí bod sa z povahy veci nebude realizovať, keďže vláda je v demisii už v súčasnosti.
Štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek po rokovaní vlády vyhlásil, že začiatkom mája pristúpia k viazaniu troch percent výdavkov. To je zhruba trištvrte miliardy eur. „Je to veľmi veľa peňazí, ale vždy budeme rešpektovať a dodržiavať zákon. Sme pripravení to urobiť tak, aby to neohrozilo chod štátu,“ uviedol Klimek na margo škrtania výdavkov.
Za väčší problém považuje to, že ministerstvo financií bude musieť kvôli sankčnému mechanizmu pripraviť na budúci rok vyrovnaný rozpočet. „Je to hraničiace s nerealitou, aby Slovensko na budúci rok hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom,“ povedal. Pripomenul, že musí byť predložený na schválenie vládou do 15. októbra. Podľa neho nová vláda buď novelizuje, alebo dokonca neschváli vyrovnaný rozpočet.
Verejný dlh v roku 2021 dosiahol 62,2 percenta HDP a bol najvyšší v histórii Slovenska. Zároveň sa dostal nad najvyššie sankčné pásmo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Mali by sa tak uplatňovať najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy. Počas prvých 24 mesiacov po schválení programového vyhlásenia vlády, čo bolo v máji 2021, sa však neuplatňujú. Keďže sa vládnej koalícii nepodarilo novelizovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, najprísnejšie sankcie sa začnú uplatňovať v máji tohto roka.
Prečo je verejný dlh najvyšší v histórii a museli sa aktivovať sankčné opatrenia? Maslo na hlave má dosluhujúca vláda, ako aj minulé vlády. „Súčasná úroveň zadlženia aktivujúca najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy nie je len výsledkom pandémie, ale aj vývoja verejných financií v posledných desiatich rokoch charakterizovaného málo ambicióznym znižovaním deficitu v období ekonomického rastu,“ píše rezort financií vo svojom materiáli, ktorý v stredu schválila vláda.
Hlavným faktorom skokového nárastu zadlženia v poslednom období je pandémia. Tá si vyžiadala výdavky na priamu pomoc v boji s koronavírusom v celkovom objeme takmer päť percent HDP. Na druhej strane sa minulým vládam v rokoch prosperity, teda 2012 až 2019, nepodarilo vytvárať prebytky či vyrovnané rozpočty. Napríklad Nemecko si v minulosti dokázalo vytvárať rozpočtové prebytky. A preto teraz v časoch krízy ich dokáže vo väčšej miere použiť na pomoc. „Slovensko sa tým radí medzi päť krajín s najhoršími výsledkami znižovania primárneho deficitu v EÚ, kým ďalších 22 krajín v období 2012 až 2019 hospodárilo celkovo s primárnym prebytkom,“ píše sa v materiáli ministerstva financií.
Ak nebudeme šetriť, prudko sa zadlžíme
Vládny materiál ukazuje aj dlhodobú prognózu hrubého dlhu. V scenári bez dodatočných konsolidačných opatrení naznačuje nárast zadlženia smerom k 95 percentám HDP už do roku 2040. Vlády tak budú musieť predstaviť opatrenia na strane príjmov či výdavkov. Inak povedané, bez šetrenia alebo zvyšovania daní začne zadlženie Slovenska opäť stúpať a v roku 2039 presiahne 90 percent HDP. Dobrou správou je, že do roku 2025 bude dlh v pomere k HDP ešte klesať.
V parlamente bolo schválených alebo je na prerokovanie aktuálne predložených niekoľko opatrení, ktoré majú za cieľ zvýšiť príjmy rozpočtu verejnej správy o trištvrte miliardy eur už v roku 2023. Je to napríklad zákon o osobitnom odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, zvýšenie spotrebnej dane z liehu, solidárny príspevok, daň z osobitnej stavby či daň z nadzisku v energetike./agentury/
X X X
Rakúsko predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom do 5. februára
Rakúsko predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom do 5. februára. Oznámilo to vo štvrtok rakúske ministerstvo vnútra.
„Predĺženie selektívnych kontrol na hraniciach so Slovenskom v súlade s postupom Česka je nevyhnutné, aby sme aktívne obmedzili pole pôsobnosti prevádzačskej mafie a zabránili premiestneniu prevádzačských trás,“ povedal rakúsky minister vnútra Gerhard Karner.
Rakúsko zaviedlo kontroly na hraniciach so Slovenskom koncom septembra 2022. Odvtedy zadržalo 23 prevádzačov.
Česká vláda rozhodla o predĺžení náhodných kontrol na hraniciach so Slovenskom v stredu. Na hraniciach majú ostať už iba českí policajti – colníci a vojaci sa majú stiahnuť./agentury/
X X X
Biden zvažuje, že pri príležitosti výročia ruskej invázie navštívi Európu
Vzhľadom na pretrvávajúce obavy o bezpečnosť je podľa jedného z citovaných predstaviteľov veľmi nepravdepodobné, že by sa Biden v rámci cesty zastavil aj na Ukrajine.
Americký prezident Joe Biden zvažuje, že pri príležitosti nadchádzajúceho prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu navštívi vo februári niektoré európske krajiny. Informuje o tom vo štvrtok televízna stanica CNN odvolávajúca sa na dva nemenované vysoko postavené zdroje z prostredia Bidenovej administratívy.
Biely dom dosiaľ cestu oficiálne nepotvrdil, pričom podľa citovaných predstaviteľov sa jej podrobnosti ešte musia doladiť.
Jednou zo zvažovaných zastávok má byť podľa jedného zo zdrojov Poľsko, ktoré je tranzitnou krajinou pre zbrane dodávané Ukrajine západnými krajinami. Na jeho území sú okrem toho aktuálne tisícky amerických vojakov, ktorí tam okrem iného cvičia ukrajinských vojakov.
Vzhľadom na pretrvávajúce obavy o bezpečnosť je podľa jedného z citovaných predstaviteľov veľmi nepravdepodobné, že by sa Biden v rámci cesty zastavil aj na Ukrajine.
O možnej ceste Bidena do Európy informovala vo štvrtok ako prvá americká spravodajská televízia NBC News.
CNN pripomína, že Bidenovi poradcovia už niekoľko týždňov premýšľajú, ako si pripomenúť výročie začiatku invázie pripadajúce na 24. februára. Zvažujú aj možnosť, že by americký prezident vystúpil so zásadným prejavom, aktuality.sk
X X X
Putin chce pôsobiť, že je vyšší. Odfotil sa v topánkach so zvýšeným opätkom
Ruský prezident Vladimir Putin navštívil v stredu Lomonosovovo výskumné centrum Moskovskej štátnej univerzity, kde sa odfotografoval so skupinou študentov a študentiek.
Ruský prezident Vladimir Putin mal počas fotenia sa so študentami Lomonosovovho výskumného centra v Moskve topánky so značne vyšším opätkom.
Po oficiálnom zverejnení jednej z fotografií sa ukázalo, že prezidentove topánky majú zvýšený opätok, čo mu k jeho výške 170 centimetrov pridalo niekoľko centimetrov.
Putin je všeobecne vnímaný ako muž, ktorý veľmi dbá na svoj imidž na verejnosti. Pracuje na tom, aby vyvolával dojem tvrdého vodcu. Necháva sa preto zobrazovať ako hráva hokej, pózuje za volantom vojenských vozidiel, jazdí na koni a chytá ryby s odhalenou hruďou.
Najnovšie fotografie, ktoré vznikli v stredu na Deň ruských študentov preto prekvapili. Okrem topánok so zvýšeným opätkom, ktoré mu pridávajú centimetre navyše, okolo neho stoja menší študenti, aby pôsobil, že je vyšší, napísal jeden z komentátorov na Twitteri./agentury/
X X X
Rázsochy sú ohrozené rušivými osobami. Heger sa zatiaľ Lengvarského meniť nechystá
Z plánu obnovy je pre slovenské zdravotníctvo vyčlenených 1,4 miliardy eur. No pri plnení míľnikov, ktoré musíme splniť, aby nám peniaze skutočne patrili, sa objavili problémy. Najmä v rámci výstavby neslávne „legendárnej“ nemocnice Rázsochy, pri digitalizácii a reforme siete záchraniek.
Kým v prípade staníc záchrannej zdravotnej služby ide o desiatky miliónov eur, pri projekte novej Univerzitnej nemocnice Bratislava môže štát prísť o vyše štvrť miliardy eur.
Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) v stredu upozornila, že v prípade Rázsoch pôsobia na projekt rušivé vplyvy osôb, ktoré nie sú v oficiálnej štruktúre. Preto rezortu zdravotníctva navrhuje krízové opatrenia. „Aby došlo k maximálnej náprave, eliminácii rizika a včasnému a úplnému plneniu míľnikov a cieľov vyplývajúcich z plánu obnovy,“ upozornila NIKA.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) zdôraznil, že ak sa nezmení spôsob manažovania niektorých projektov, časť z kľúčových investícií v rámci plánu obnovy môže byť ohrozená. Rezort podľa odvolaného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) o problémoch vie a rieši ich „za jazdy“. „S niektorými opatreniami sme súhlasili, aj sa už dejú, niektoré budú potrebovať zmenu,“ skonštatoval. V ich plnení nevidí závažný problém. Podotkol, že rezort dopredu vedel, že projekty sú „veľmi na hrane“.
„Budeme častejšie diskutovať o týchto veciach a budeme spolupracovať tak, aby sme všetky časové limity, ktoré máme, splnili,“ ubezpečil Lengvarský po stredajšom rokovaní vlády. Projekt štátnej koncovej nemocnice v hlavnom meste sa pritom ťahá už viac ako 30 rokov. Žiadna z vlád demokratického Slovenska nebola schopná vlajkovú loď slovenského zdravotníctva dokončiť. A len jedna z garnitúr dokázala chátrajúci skelet nemocnice zbúrať. Dosluhujúca Hegerova vláda si dala míľnik, že Rázsochy chce dokončiť do roku 2029.
Výstavba Národnej univerzitnej nemocnice Rázsochy sa podľa Hegera uskutočniť musí. „Ide o najväčšiu špičkovú koncovú nemocnicu, ktorú Slovensko nevyhnutne potrebuje. Momentálne je v procese zdržanie, ale financie z plánu obnovy na tento projekt zatiaľ ohrozené nie sú, čo však neznamená, že netreba zmeniť spôsob a mechanizmus, akým je proces manažovaný,“ vyhlásil. Zdôraznil, že rezort zdravotníctva musí výstavbe nových nemocníc venovať maximálnu pozornosť a najvyššiu prioritu. „Výmena ministra zdravotníctva nie je aktuálne na stole, premiér však pripomína, že ďalšie omeškania v termínoch už nie sú akceptovateľné,“ dodal.
Ohrozené sú tieto investície a reformy:
Výstavba a obnova staníc záchrannej zdravotnej služby
Obnova vozového parku záchrannej zdravotnej služby, Optimalizácia siete akútnej zdravotnej starostlivosti a nová definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, Rázsochy, Digitalizácia v zdravotníctve, Reforma integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, Investície v rámci všetkých zdravotníckych Komponentov 11, 12 a 13, kde sa výber prijímateľov realizuje prostredníctvom výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu
Bez projektu
Na výstavbu Rázsoch vlani v júli vláda vyčlenila 281 miliónov eur. V míľnikoch plánu obnovy sa ministerstvo zdravotníctva zaviazalo postaviť hrubú stavbu nemocnice do júna 2025. Čo však tá hrubá stavba znamená, rezort nespresnil.
Nová univerzitná nemocnica by mala stáť na území bratislavského Lamača, kde sa stavala pôvodná nemocnica, ktorá bola expremiérom Petrom Pellegrinim (nezarad. Hlas) čiastočne asanovaná v roku 2020. Objekt novej nemocnice bude paradoxne kopírovať pôdorys pôvodnej stavby. NIKA poukázala, že pri projekte Rázsoch chýba komplexný harmonogram a projektová dokumentácia a popisujú vážne pochybenia v príprave a realizácii jednotlivých komponentov plánu obnovy.
Komplexnú projektovú prípravu výstavby v lokalite Rázsochy má podľa zmluvy zabezpečiť skupina dodávateľov Amberg Engineering Slovakia a CED Consulting. Nová nemocnica má mať 653 lôžok a možnosť jej dodatočného rozšírenia o ďalších 500 lôžok.
„Vizuálne stvárnenie projektu bude predstavené verejnosti po definitívnom sfinalizovaní a odsúhlasení navrhovaného riešenia projektu,“ reagovala pre Zdravotnícke noviny hovorkyňa rezortu Petra Lániková.
Najvyššia priorita ministerstva
Vo vedení projektového tímu novej Univerzitnej nemocnice Rázsochy mala NIKA identifikovať osoby, ktoré nie sú uvedené v štruktúre projektového tímu, no aj napriek tomu sa priamo podieľajú na riadení jednotlivých členov projektového tímu, ako aj dodávateľov.
Na zhotovenie nemocnie bola vlani vybral vybraná izraelská firma Assuta. Tá v Izraeli prevádzkuje niekoľko privátnych zdravotníckych zariadení. Taktiež poskytuje konzultačné služby ohľadne výstavby nemocníc.
„Projekt univerzitnej nemocnice Rázsochy je stále najvyššou prioritou ministerstva zdravotníctva a rezort vynakladá maximálne úsilie, aby boli dodržané všetky termíny,“ zdôraznila Lániková.
Fatálne zlyhania projektového tímu
Projektový tím má však pozostávať len z jednej jedinej osoby. Preto aj meškajú dodania projektovej dokumentácie a chaoticky sa navyšuje celková podlahová plocha novej štátnej nemocnice. Vo finálnom návrhu nemocnice došlo k navýšeniu celkovej podlahovej plochy zo 120-tisíc m2 na 180-tisíc m2.
„Projektový tím pracuje voči verejnosti s iným harmonogramom, ako je zmluvne dohodnutý s dodávateľom projektovej dokumentácie. V tejto súvislosti upozorňujem aj na jeho poddimenzovanie. Výstavba nemocnice na Rázsochách sa môže okrem omeškania aj predražiť,“ upozornil člen zdravotníckeho parlamentného výboru Richard Raši (nezarad. Hlas). Upozornil aj na to, že celková plocha nemocnice sa má navýšiť o polovicu. „Heger s Lengvarským musia niesť zodpovednosť za tieto fatálne zlyhania v zdravotníctve, kde nám hrozí,“ dodal Raši.
„ Vláda sa pred šiestimi mesiacmi zaviazala postaviť iba hrubú stavbu nemocnice na Rázsochách. Nezaviazala sa dokonca ani poskytnúť financie na skolaudovanú budovu. Napriek tomu sa dozvedáme, že s prípravou plánu mešká už štvrť roka,“ skritizoval expert na zdravotníctvo z Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák. Žiada preto vládu, aby jasne povedala, čo sa bude diať so stovkami miliónov z plánu obnovy a s novou univerzitnou nemocnicou v Bratislave. „Potrebujeme vedieť, akú zdravotnú starostlivosť budú Rázsochy poskytovať, aké iné štátne nemocnice nahradia a aký bude ich vzťah voči nemocnici Penty na Boroch,“ zdôraznil.
Od februára 2017 je projektovou manažérkou Univerzitnej nemocnici Bratislava Jana Kišková. Na starosti má aj projekt nemocnice Rázsochy. Kišková rokoch 2014 až 2017 pôsobila aj na príprave nemocnice Bory finančnej skupiny Penta./agentury/
X X X
Prokurátorky od Žilinku písali sudcom, Lipšic ich listy zverejnil
Predseda Špecializovaného trestného súdu považuje „listy“ iných ako dozorujúcich prokurátorov pre sudcov za neštandardné. Spor medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou sa v stredu dostal opäť pred televízne kamery.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic kritizoval postup prokurátorov GP, ktorí vraj v exponovaných kauzách vypisujú sudcom aj po podaní obžaloby. Súdy mali iniciatívne informovať, aké – podľa nich – chyby urobili vyšetrovatelia či ich kolegovia zo špeciálnej prokuratúry.
„Nerozumiem, ako je možné, že v profilových kauzách, keď UŠP podá obžalobu na súd, prokurátorka generálnej prokuratúry napíše na súd, aby obžaloba bola vrátena a vec odmietnutá. To je práca obhajoby. Sedíme na pojednávaniach na opačných stranách. Je to zarážajúce,“ zhodnotil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Stalo sa tak napríklad v kauze exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského alebo v prípade obžalovaného Miroslava Výboha.
„Tieto podania boli zasielané Špecializovanému trestnému súdu bez právneho titulu, bez znalosti spisu, a bez informovania príslušného prokurátora ÚŠP,“ napísala špeciálna prokuratúra k zverejneným listom.
Príbeh vyzerá nasledovne: vyšetrovateľ ukončí prípad, dozorový prokurátor (ÚŠP) podá na súd obžalobu a obhajoba (právny zástupca obvineného) sa vyjadrí súdu. V niektorých vybraných prípadoch sa však ku slovu rozhodla prihlásiť aj generálna prokuratúra.
Napríklad v prípade obvineného Ficovho priateľa Výboha prokurátorka v sprievodnom liste napísala: „Mám za to, že vyšetrovateľ PZ nepostupoval v súlade so zákonom…”
Postup prokurátora prípadu zasa označila za neštandardný – nepozdávalo sa jej, že o sťažnosti obvineného vraj dva mesiace nerozhodol a urobil tak až tesne pred podaním obžaloby. „…takýmto spôsobom odňal obvinenému právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, pri ktorom Trestný poriadok vyžaduje právoplatnosť napadnutého rozhodnutia,” píše sa v dokumente, ktorý zverejnila špeciálna prokuratúra – písala ho prokurátorka GP a adresovala sudcovi.
„Ponechávam na zváženie sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, či… mohlo dôjsť k porušeniu práv obvineného na obhajobu,” napísal na záver prokurátorka.
V prípade exriaditeľa SIS Pčolinského sa zasa o slovo prihlásila iná prokurátorka GP. Tá sudcu ŠTS upozornila, že v priebehu prípravného konania konal a rozhodol nepríslušný prokurátor.
Najvyšší súd napokon túto výhradu zmietol zo stola a rozhodol, že špeciálna prokuratúra postupovala v prípade Pčolinského zákonne. Chyby ale vytkol na strane polície.
Hrubala: neštandardné
Aktuality.sk oslovili predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu. Ten sa s podobnými odporúčaniami zo strany GP doteraz nestretol. Ak sa po podaní obžaloby na súd obráti v danej veci ktokoľvek iný z prokuratúry, než sám dozorujúci prokurátor, takéto podania podľa Hrubalu „nie sú v žiadnom prípade štandardne pozorovanými postupmi prokuratúry v tej ktorej veci.”
Dodal, že je v právomoci každého sudcu, ako sa s akýmkoľvek podaním v prípade vysporiada.
On sám vníma ako dôležité podania jednotlivých strán konaní. Zo zákona je to obvinený a obhajoba na jednej strane a prokurátor, ktorý podáva obžalobu, na strane druhej.
„’Listy, a hodnotiace súdy toho, či onoho, nie sú dôkaznými prostriedkami, čo však neznamená, že sudca nemôže dospieť k obdobnému záveru, než je formulovaný v takom či onakom podaní,” napísal sudca Hrubala.
Žilinka: nepravdivé tvrdenie
Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku ešte včera reagovala na kritiku špeciálnej prokuratúry s tým, že sa nebude púšťať do výmeny názorov cez médiá. Vyjadrila sa však k listom prokurátoriek.
„Generálna prokuratúra SR musí ako nepravdivé odmietnuť tvrdenie špeciálneho prokurátora, že by prokurátorka Generálnej prokuratúry SR napísala na súd v nejakej veci, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá.”
Pravdou je, že takto explicitne to prokurátorky na súd ani nenapísali. Upozorňovali však na údajné chyby, pre ktoré by mohla byť obžaloba odmietnutá. Urobili tak v prípadoch, kedy sa obvinení obrátili na generálnu prokuratúru a chceli využiť paragraf 363. Tá sa však nedostala k tomu, aby o ich návrhoch mohla rozhodnúť.
V stanovisku GP tiež Daniela Lipšica upozornili na záver Najvyššieho správneho súdu v prípade jeho disciplinárneho stíhania. „Stav, keď podriadený prokurátor mediálne kritizuje nadriadeného prokurátora alebo vyjadruje nesúhlas s jeho rozhodnutím v konkrétnej, prípadne ešte právoplatne neskončenej veci, je neúnosný a zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania.”/agentury/
X X X
Matovič sa pochválil grafom o dlhu. Hneď sa zdvihla vlna kritiky, je oprávnená?
Európsky štatistický úrad (Eurostat) tento týždeň zverejnil stav verejných dlhov členských krajín Európskej únie. Z neho vyplýva, že hrubý dlh Slovenska klesol v treťom kvartáli roku 2022 pod 60 percent hrubého domáceho produktu.
Dočasne poverená vláda oslavuje schválenie štátneho rozpočtu.
Ešte v roku 2021 bol na úrovni 62,2 percenta, čo bolo najviac v celej histórii Slovenska. Aj po miernom poklese je náš štátny dlh v pásme vysokého rizika. Európskej štatistiky o verejnom dlhu sa hneď chytil exminister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Pochválil sa, že aj napriek kritike, že krajinu strašne zadlžili, tak pravda je úplne inde. V statuse opisuje, ako sa počas jeho pôsobenia na ministerstve financií podarilo požičať na finančných trhoch 12 miliárd eur za úrok nula percent. „Minulý rok sme z rezervy staré dlhy splácali a tak nám hrubý dlh za celý rok klesol. Navyše sme touto operáciou ušetrili Slovensku zhruba 4 miliardy eur, keďže úroky medzičasom výrazne stúpli,“ napísal na sociálnej sieti.
Štátny dlh v roku 2022 klesol, to je fakt. Otázne ostáva, čo bola príčina tohto poklesu. Šéf finančného výboru Marián Viskupič (SaS) zareagoval, že ide len o hru s číslami. Vláda podľa neho na tom nemá žiadnu zásluhu svojím dobrým hospodárením ani dobrými opatreniami a ani zvýšenou efektivitou.
To, že štátny dlh Slovenska v percentuálnom vyjadrení klesol, je podľa Viskupiča hlavne čarom matematiky a vysokej inflácie. „Výsledok je, že relatívny dlh v percentách HDP sa znížil,“ vysvetlil opozičný poslanec.
Do diskusie o poklese štátneho dlhu v roku 2022 prispel aj europoslanec za SaS Eugen Jurzyca. Poukazuje na to, že inflácia pomohla znížiť podiel verejného dlhu na HDP takmer vo všetkých členských krajinách únie. Rovnaký jav ako na Slovensku tak bol vidieť vo väčšine ekonomík EÚ. Inými slovami, Matovič sa nemá čím chváliť.
Dlh zvýši energetická pomoc
Vláde tak v roku 2022 výrazne pomohla inflácia, pretože dlh nerástol. Zjednodušene môžeme povedať, že inflačný šok nespôsobil len prievan v rodinných rozpočtoch ľudí, ale pomohol napríklad aj znížiť verejný dlh na Slovensku.
Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že vláda ku koncu minulého roka vyplácala iba minimum, resp. nevyplácala žiadne energetické kompenzácie. „To znamená, že dlh pre energokrízu ešte nerástol, ale porastie v budúcom roku,“ tvrdí pre Pravdu.
Ako ďalej upozorňuje, nič sa nezmenilo na tom, že verejné financie trpia vysokým rizikom neudržateľnosti. Tiež sa nič nezmenilo na tom, že za posledné roky sa dlh dostal do pásma s najvyššími sankciami dlhovej brzdy. Hrozí teda riziko, že na budúci rok bude vláda musieť pripraviť vyrovnaný rozpočet. To sa však už v súčasnosti potvrdzuje. Vláda totiž v stredu prerokovala materiál, ktorý hovorí o ďalších krokoch, ktoré musí štát urobiť pre zdravie verejných financií
Aktivujú sa sankcie
Pred tohtoročným letom sa aktivujú tri sankčné opatrenia. Dôvodom je vysoký verejný dlh. Prvým opatrením je predloženie budúcoročného vyrovnaného rozpočtu. Druhým je zoškrtanie troch percent výdavkov už v súčasnom roku a tretím je hlasovanie o dôvere vlády. Tretí bod sa z povahy veci nebude realizovať, keďže vláda je v demisii už v súčasnosti.
Štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek po rokovaní vlády vyhlásil, že začiatkom mája pristúpia k viazaniu troch percent výdavkov. To je zhruba trištvrte miliardy eur. „Je to veľmi veľa peňazí, ale vždy budeme rešpektovať a dodržiavať zákon. Sme pripravení to urobiť tak, aby to neohrozilo chod štátu,“ uviedol Klimek na margo škrtania výdavkov.
Za väčší problém považuje to, že ministerstvo financií bude musieť kvôli sankčnému mechanizmu pripraviť na budúci rok vyrovnaný rozpočet. „Je to hraničiace s nerealitou, aby Slovensko na budúci rok hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom,“ povedal. Pripomenul, že musí byť predložený na schválenie vládou do 15. októbra. Podľa neho nová vláda buď novelizuje, alebo dokonca neschváli vyrovnaný rozpočet.
Verejný dlh v roku 2021 dosiahol 62,2 percenta HDP a bol najvyšší v histórii Slovenska. Zároveň sa dostal nad najvyššie sankčné pásmo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Mali by sa tak uplatňovať najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy. Počas prvých 24 mesiacov po schválení programového vyhlásenia vlády, čo bolo v máji 2021, sa však neuplatňujú. Keďže sa vládnej koalícii nepodarilo novelizovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, najprísnejšie sankcie sa začnú uplatňovať v máji tohto roka.
Prečo je verejný dlh najvyšší v histórii a museli sa aktivovať sankčné opatrenia? Maslo na hlave má dosluhujúca vláda, ako aj minulé vlády. „Súčasná úroveň zadlženia aktivujúca najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy nie je len výsledkom pandémie, ale aj vývoja verejných financií v posledných desiatich rokoch charakterizovaného málo ambicióznym znižovaním deficitu v období ekonomického rastu,“ píše rezort financií vo svojom materiáli, ktorý v stredu schválila vláda.
Hlavným faktorom skokového nárastu zadlženia v poslednom období je pandémia. Tá si vyžiadala výdavky na priamu pomoc v boji s koronavírusom v celkovom objeme takmer päť percent HDP. Na druhej strane sa minulým vládam v rokoch prosperity, teda 2012 až 2019, nepodarilo vytvárať prebytky či vyrovnané rozpočty. Napríklad Nemecko si v minulosti dokázalo vytvárať rozpočtové prebytky. A preto teraz v časoch krízy ich dokáže vo väčšej miere použiť na pomoc. „Slovensko sa tým radí medzi päť krajín s najhoršími výsledkami znižovania primárneho deficitu v EÚ, kým ďalších 22 krajín v období 2012 až 2019 hospodárilo celkovo s primárnym prebytkom,“ píše sa v materiáli ministerstva financií.
X Ak nebudeme šetriť, prudko sa zadlžíme
Vládny materiál ukazuje aj dlhodobú prognózu hrubého dlhu. V scenári bez dodatočných konsolidačných opatrení naznačuje nárast zadlženia smerom k 95 percentám HDP už do roku 2040. Vlády tak budú musieť predstaviť opatrenia na strane príjmov či výdavkov. Inak povedané, bez šetrenia alebo zvyšovania daní začne zadlženie Slovenska opäť stúpať a v roku 2039 presiahne 90 percent HDP. Dobrou správou je, že do roku 2025 bude dlh v pomere k HDP ešte klesať.
V parlamente bolo schválených alebo je na prerokovanie aktuálne predložených niekoľko opatrení, ktoré majú za cieľ zvýšiť príjmy rozpočtu verejnej správy o trištvrte miliardy eur už v roku 2023. Je to napríklad zákon o osobitnom odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, zvýšenie spotrebnej dane z liehu, solidárny príspevok, daň z osobitnej stavby či daň z nadzisku v energetike./agentury/
X X X
Michal Šipoš: Niekde v priestore je 15 až 18 percent voličov, možno pre Hegera
Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš hovorí, že o dátume volieb budú poslanci hlasovať len hodiny pred uplynutím ultimáta prezidentky. So snemom sa čaká na rozhodnutie Eduarda Hegera, či odíde z OĽaNO. Naznačuje, že môže odísť viacero ľudí. Čo hovorí na trafiky pre poslancov OĽaNO?
X Zmena ústavy prešla 92 hlasmi. Znamená to, že máte hlasy aj na termín predčasných volieb a na ich vypísanie, alebo ste mali hlasy len na hlasovanie o zmene ústavy
Na rokovaniach s našimi bývalými koaličnými partnermi sme si povedali, že pôjdeme podľa plánu – najprv zmeniť ústavu, potom schváliť termín volieb. Prienik je na 30. septembra. Predpokladám, že tak ako sme teraz schválili zmenu ústavy, takisto bude schválený termín volieb. Neočakávam, že by to malo byť nejako inak.
Kedy sa hlasuje?
Hlasovanie bude pravdepodobne v utorok o piatej.
Prezidentka dala ultimátum, že pokiaľ voľby nebudú schválené do konca januára, tak 1. februára vymenuje úradnícku vládu. Vy teraz hovoríte, že sa to bude schvaľovať 31. januára večer?
Náš poslanecký klub nemá problém, aby sa o tom hlasovalo aj zajtra alebo v najskorší možný termín. Ale viete dobre, že sa jedná o ústavný zákon a potrebujeme mať istotu, aby sme mali 90 poslancov. Niektorí poslanci majú dlhodobo naplánované zdravotné prehliadky alebo nemôžu byť v daný deň v parlamente, takže sa to bude pravdepodobne prispôsobovať poslancom, aby ich bol dostatok.
X Majú poslanci nejaké podmienky? Nestane sa, že si niekto postaví hlavu a povie, že ak mi nesplníte nejakú podmienku, tak nezahlasujem? Vy ho budete potrebovať, potom sa to bude odkladať a vznikne situácia, či sa to vôbec do termínu stihne
Ja by som nechcel, aby sme to posúvali, alebo aby sme to podmieňovali nejakými vecami. Za OĽaNO sme mali jednu základnú podmienku, to bolo ochránenie volebného systému ústavnou väčšinou. Táto podmienka bola splnená, takže za náš poslanecký klub máme to, čo sme chceli v ústave.
A s čím môžu prísť poslanci? Ťažko povedať, neviem hovoriť za 92 poslancov, ale predpokladám, že ak platí to, na čom sa dohodli lídri, tak by to malo prejsť 90 plus. Či už to bude zajtra, pozajtra alebo utorok
X Mali by ste vedieť hovoriť aspoň za klub OĽaNO. Napriek tomu váš poslanec Gyimesi nepodporil hlasovanie o zmene ústavy. Čo bol problém?
My sme sa o tom rozprávali na poslaneckom klube, kde nám to pán Gyimesi vysvetlil. Keďže zastupuje maďarskú menšinu, tak nemôže hlasovať za to, aby bol volebný systém uchránený v ústave. Im by vyhovovalo, ak by boli volebné obvody podľa okresov.
Dnes im vychádza, že by mohli mať od 8 do 13 maďarských poslancov v parlamente, podľa nového volebného systému, ktorý avizovali strany Hlas, Smer a Republika.
My musíme pozerať na to, čo to prinesie vo finále.
X Naratív o tom, že Hlas, Smer a Republika sa na tom dohodli, nie je nič iné, ako vaše tvrdenie. Oni to popierajú a pánovi Uhríkovi by to vyslovene nevyhovovalo, takže je to veľmi nelogické
Oni to popierajú. My máme informácie, že na to boli pripravení, dokonca, o tom svedčí aj blog Petra Pellegriniho, tesne po župných voľbách, môžete si to pozrieť na ich stránke.
X Áno, ale o Uhríkovi nehovorí nič.
On hovorí, že je čas zmeniť volebný systém. To by sa podarilo jedine so Smerom. Keď zagarantujú pánovi Uhríkovi, že teraz zmeníme systém, už tu budeme navždy a vy budete navždy náš koaličný partner, tak kto z ich politického spektra by takémuto vábeniu nepodľahol?
Potrebovali sme, aby bol zachovaný ten systém, ktorý je. Nechceme, aby sa stalo, že sa tu zabetónujú mafiáni a zlodeji, preto sme si dali túto podmienku. Naši bývalí koaliční partneri to rešpektovali a dnes sa tá dohoda splnila a bola prijatá zmena ústavy.
X To všetko napriek volebnému programu OĽaNO a napriek programovému vyhláseniu vlády, v ktorých sa písalo, že by mala byť diskusia o viacerých volebných obvodoch. Čo sa stalo, že ste zmenili svoj názor? Kedysi ste to pripúšťali a presadzovali, teraz tvrdíte, že je to ohrozenie demokracie.
Áno, o veciach diskutujeme veľmi otvorene. Aj naše postoje sa vyvíjajú v čase. V roku 2016 sme mali vo volebnom programe zmienku o tom, že by volebných obvodov mohlo byť viac. Ale akonáhle vidíme, že volebný systém, kde by si vedeli zabetónovať svoje pozície, by mohol byť zneužitý. Všetci by sme sa tvárili, že máme demokratický volebný systém a vyhrávali by to už len oni, ako sa to deje u našich južných susedov.
Peter Pellegrini to popísal vo svojom blogu. Vtedy sme si povedali, že je čas nepomáhať zlodejom a mafii, ktorá tu vládla 12 rokov, ale trošku im to sťažiť a dať to do ústavnej normy. Myslím si, že na tom nie je nič zlé, ak ktokoľvek bude chcieť meniť volebný systém, bude musieť mať 90 hlasov v parlamente.
x Ak by ste nestihli schváliť dátum predčasných volieb a ich vypísanie do konca januára, tak prezidentka avizuje, že 1. februára vymenuje úradnícku vládu. Budete sa snažiť tomu zabrániť tým, že v utorok budete hlasovať o troch možných termínoch predčasných volieb, pričom hlasy sú len na ten septembrový. Dovtedy by mala vládnuť vláda Eduarda Hegera napriek tomu, že nebude mať podporu v parlamente?
Samozrejme, že my by sme boli najradšej, keby mala podporu v parlamente. Richard Sulík pripúšťal 76-tku, ale to sa nestalo. Čiže teraz sa môžeme baviť o tom, že aká najlepšia a najviac legitímna vláda by bola do predčasných volieb.
X Táto vláda legitímna nie je, pretože legitimita vlády sa odvodzuje od parlamentu a parlament jej už vyslovil nedôveru.
Teraz máme ďalšiu možnosť, že by mohla byť vymenovaná úradnícka vláda. Osobne si myslím, že úradnícka vláda vymenovaná pani prezidentkou by nemala väčšiu legitimitu, ako má vláda Eduarda Hegera, a to z dvoch dôvodov.
Prvý dôvod je, že vláda Eduarda Hegera je riadne zabehnutá. Sú tam ministri, ktorí sa vyznajú vo svojich rezortoch, majú rozbehnuté veci, projekty a doťahujú procesy
X Áno, ale parlament jej vyslovil nedôveru, tým pádom by táto diskusia mala byť pasé.
Keby bola vymenovaná úradnícka vláda pani prezidentkou, určite by nezískala dôveru parlamentu a boli by sme v tej istej situácii. Akurát, že teraz sme v situácii, keď vládne vláda, ktorá je zabehnutá a má naštartované procesy.
Vtedy by prišli nejakí noví a neznámi ľudia, ktorí by sa začali oboznamovať so svojimi rezortami a do volieb by v podstate nič neurobili, respektíve by zastavili rozbehnuté procesy. Táto vláda má oveľa väčšiu legitimitu, ako by mala úradnícka vláda Zuzany Čaputovej.
X Existuje aj interpretácia, že sa môžete báť nových ľudí, ktorí budú kompetentnejší ako vaša vláda.
Nemyslím si, že sa toho bojíme. Každopádne my ideme podľa toho, ako to bolo komunikované našimi bývalými koaličnými partnermi a premiérom Eduardom Hegerom aj pani prezidentkou. Tá jasne povedala, že do konca januára nám dáva priestor, aby sme to zabezpečili. My na tom pracujeme, urobili sme prvý krok. Ešte treba urobiť druhý, aby boli schválené predčasné voľby. Ideme podľa toho, ako sme si to dohodli a tak je to správne.
Rozpad OĽaNO
X Otázne je, či vláda bude mať legitimitu v politických stranách, ktoré prešli voľbami, lebo OĽaNO sa rozpadá. Odišiel pán Budaj, hovorí sa o odchode Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa, aj o rokovaniach KDH s Kresťanskou Úniou, ktorá je ešte v poslaneckom klube OĽaNO. Kedy máte snem, na ktorom sa má rozhodnúť, či Eduard Heger s Jaroslavom Naďom zostávajú alebo odchádzajú?
Samozrejme, že pohyby na demokratickom spektre sa prirodzene dejú. Registrujem, že sa to deje pred každými voľbami, zoskupujú sa tábory a snažia sa vytvoriť alternatívu pre voliča. To isté sa deje na ľavicovom spektre, kde sa rozdelil Smer, jeden Smer je starý, ten červený a druhý je nový, ten ružový. Oni sa tiež snažia dávať nejaké ponuky svojim voličom a hrajú svoju stratégiu.
V hnutí sa veľmi otvorene rozprávame o tom, či by nebol priestor vytvoriť alternatívu pre pravicového, mestského, možno mierne liberálneho alebo umierneného liberálneho voliča. Dokonca som zachytil prieskum agentúry Ipsos, ktorá hovorí, že ak by vznikol projekt Eduarda Hegera, tak má šancu osloviť pravicového a demokratického voliča.
X Ten istý prieskum hovorí, že nový projekt Eduarda Hegera by mohol zobrať 84 percent voličov OĽaNO. Takže, keď hovoríte o alternatíve pre voličov, otázka je, či si tých voličov nepredstavujete, či sú reálni. Počet voličov sa nezväčší, iba prerozdelí a ak ich zoberú vám, tak sa môže stať, že skončíte mimo parlamentu vy, Eduard Heger, alebo aj obe strany.
Presne tak. Môže nastať scenár, o ktorom hovoríte vy, môže nastať scenár, nad ktorým sa zamýšľame my. Keď sa pozerám na voľby 2020, hnutie OĽaNO získalo 25 percent a momentálne si v prieskume držíme dlhodobo tých stabilných 7 až 8 percent. Je tu priestor. 25 percent, ktoré sme získali, mínus 7 až 8, ktoré máme v prieskumoch, je nejakých 15 až 18 percent voličov, ktorí nás volili sú niekde v priestore. Teraz je otázka, či sa prihlasujú k nejakým novým projektom alebo váhajú, alebo čakajú. Tam vidím priestor pre zoskupenie, ktoré by mohol zastrešovať Eduard Heger.
Ďalšia vec je, že máme kopec voličov, ktorí volia strany, ktoré sú dlhodobo pod 5 percentami. Vieme, že je to volič KDH, volič maďarských strán a môžeme hovoriť o malých stranách, či už Spolu alebo Za ľudí.
X Tieto strany sa integrujú do iných projektov. KDH chce okolo seba integrovať Za ľudí, rokujú aj s maďarskými stranami. Strana Spolu sa premenovala na Modrú Koalíciu Mikuláša Dzurindu. Vyzerá, že tieto dva tábory teraz idú bojovať o Eduarda Hegera. Máte od neho informáciu, ku ktorému z nich inklinuje?
Neviem, že ako sa to vo finále môže vyvŕšiť, ale je pravda, že tieto potenciálne projekty hrajú medzi sebou pozičnú hru.
Podstatné je, kto má najväčší výtlak spojiť tieto projekty, respektíve ponúknuť najsilnejšiu alternatívu. V prieskume sa pýtali, kto má podľa nich najväčší potenciál – či je to projekt Eduarda Hegera, Mikuláša Dzurindu alebo Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Prieskum jasne ukázal, že najväčší potenciál má Eduard Heger.
Ja vychádzam len z týchto čísel a nie je nič zlé na tom, ak sa nad tým zamýšľame a rozprávame sa o tom, že či by volič nemohol dostať aj ďalšiu ponuku. Ale na druhej strane ešte nie je nič rozhodnuté. My sa veľmi intenzívne a otvorene rozprávame v našom hnutí o tom, či to má zmysel, či to má potenciál, alebo by to mohlo dopadnúť presne tak, ako ste povedali vy. Takže si počkáme na finálne rozhodnutie.
X Kedy bude snem OĽaNO?
My sme sa dohodli, že keď to rozhodnutie definitívne padne. Predpokladám, že to rozhodnutie musí urobiť Eduard Heger, tak hneď na to by mal byť snem, aby sme si to jasne povedali a rozdiskutovali.
X Dlho sa hovorilo o tom, že Eduard Heger by mohol kandidovať na predsedu OĽaNO a v takom prípade by z OĽaNO neodišiel. Tiež bola verzia, že ak budú predčasné voľby, tak neodíde, pretože by to bola absurdná situácia, ak by sme mali premiéra, ktorý je zároveň s nejakou opozičnou stranou. To by bol taký chaos, že voliči by sa možno ani nevyznali v tom, kto tu vládne. Kedy sa toto rozlúskne?
Predpokladám, že v najbližších týždňoch k tomu rozhodnutiu musí prísť.
X V najbližších dvoch týždňoch alebo desiatich?
Nie, myslím, že desať týždňov je veľa. Predpokladám, že do dvoch-troch týždňov to rozhodnutie musí padnúť, potom aj snem a všetky veci okolo toho.
x Takže do dvoch týždňov máme čakať snem OĽaNO?
Nechcem povedať termín, aby ste ma nechytali za slovíčka, ale predpokladám, že v priebehu dvoch-troch týždňov sa to nejakým spôsobom utrasie. Tak, aby bolo jasné, či ideme stratégiou, že Eduard Heger pôjde cestou založenia projektu, alebo vytvorenie alternatívy, alebo sa dohodneme, že ostane súčasťou OĽaNO
X Vy nie ste súčasťou skupiny Eduarda Hegera, ktorá môže odísť z OĽaNO? Ste človek Igora Matoviča a zostanete s ním, keby sa stalo čokoľvek?
My nie sme rozdelení na žiadne skupiny. My o tom len diskutujeme. Tak ďaleko ešte nie sme, že by sme sa tu rozdeľovali kto je s kým a kto je na koho strane.
X Vieme, že Jaroslav Naď je s Eduardom Hegerom.
Áno, vieme. Ten to otvorene povedal, že je s Eduardom Hegerom, ale o ostatných neviem.
X Nikto iný z OĽaNO ešte nie je tak jednoznačne vyhranený pre odchod?
Nemám informáciu, že by sme boli rozdelení na dva tábory. Zatiaľ je to veľmi otvorená diskusia. Taká úprimná. Ja mám veľmi dobrý vzťah aj s Eduardom Hegerom, aj s Igorom Matovičom. Viem, aké životy žijú, viem, aké majú rodiny, čo si ctia a za čím idú. Čiže ja by som povedal, že je pravda, že jeden má možno iný spôsob komunikácie ako ten druhý, ale vo svojej podstate mám s oboma veľmi dobrý vzťah.
X Takže si budete medzi nimi vyberať alebo v tom máte jasno?
Keď tá diskusia dospeje k záveru a príde k rozdeleniu, potom to oznámim.
X Ja som vás doteraz vnímal ako človeka, ktorý má blízko k Igorovi Matovičovi, ktorý zostane s OĽaNO a bude verný Matovičovi navždy. Toto neplatí?
Ja som vernosť sľuboval len svojej manželke.
X Keď hovoríte o otvorenej diskusii, tak v hre sú viacerí ľudia, ktorí by sa mohli pridať k Eduardovi Hegerovi a k jeho nejakému novému projektu?
Myslím si, že naše hnutie má dosť veľa členov a dosť veľa sympatizantov, ktorí sa môžu rozhodnúť a slobodne si povedať, že idú pomôcť Edovi alebo ostanú bojovať s Igorom. Určite nebudeme nejakým spôsobom niekoho znásilňovať alebo niekomu niečo prikazovať.
Ak dospejeme k rozhodnutiu, že to bude pre demokratické Slovensko prínosom, tak si myslím, že už nie je rozhodujúce, že kto a koľkí. Pre mňa je podstatné, aby sme v ďalších voľbách porazili Smer, Republiku a Hlas.
X Nie je dôležité, kto zostane s Igorom Matovičom?
To sa to sa dozviete, keď to rozhodnutie padne.
X Už niekoľko týždňov sa hovorí o Kresťanskej Únii aj KDH. Tento týždeň Miriam Lexmann z KDH potvrdila, že rokujú s poslancami Vašečkom a Záborskou, ktorí sú u vás. Nedávalo by logiku, aby u vás zostali, keď Igor Matovič teraz začal kampaňovať z ultra-konzervatívnej pozície? KDH má o nich záujem ako o kresťanov a konzervatívcov. Kto potom zostane s Igorom Matovičom, keď aj oni rokujú o prestupe?
Rokuje kadekto s kadekým, predpokladám, že tak ako Kresťanská únia, rokuje možno Nova, Zmena Zdola a ďalšie politické strany, ktoré sú v tomto priestore. Či už s KDH, Za ľudí alebo s projektom Miroslava Kollára s Dzurindom. Záleží, na akých podmienkach sa dohodnú, respektíve či nájdu nejaké prieniky, aby do toho išli spolu.
Nie som členom Kresťanskej únie a nechcem sa miešať do ich politiky a do ich vnútorných vecí. Môžem povedať za OĽaNO, že máme veľmi dobré vzťahy, korektné aj s Richardom Vašečkom, aj s Annou Záborskou a s ďalšími z Kresťanskej Únie. Finálne rozhodnutie musíme nechať na nich.
Budem len rád, keď posilnia či už OĽaNO alebo nejaký iný subjekt. Keď sa rozhodnú, budem len rád, ak pomôžu dobrej veci. To znamená, aby posilnili demokratických voličov, aby neprepadli hlasy. Toto je podľa mňa veľmi kľúčové, pretože mobilizáciu Fica sme videli v referende.
My teraz musíme zapracovať na tom, aby sme zmobilizovali demokratického voliča, ktorý už nechce Fica, nechce Bödöra, Kočnera, Žigu a nechce skorumpovanú bandu. Na nás demokratoch je, aby sme dali ponuku demokratickému voličovi, aby sme vo finále porazili mafiu a zlodejov.
X Keď Anna Záborská a Richard Vašečka odídu z OĽaNO do iného subjektu, napríklad do KDH a Eduard Heger sa pridá ku KDH alebo k Dzurindovi, pre Igora Matoviča nebude jednoduché na nich útočiť, že sú liberáli.
Je to interné rozhodnutie Kresťanskej Únie. Pokiaľ mám dobrú pamäť, Igor Matovič vždy vo finále, keď mal tých najvzácnejších posledných 30 sekúnd, tak vždy hovoril, že keď nemôžete voliť OĽaNO, tak voľte SaS alebo KDH.
My sa určite nebudeme snažiť robiť zle tým subjektom, ktoré budú v pravicovom demokratickom spektre. Náš súper je Fico, Pellegrini a celá banda. My sa budeme sústreďovať na nich a budeme robiť všetko pre to, aby sme povzbudili voličov ísť voliť, aby sme ich opäť porazili, aby sa už nikdy nedostali k moci.
Matovičovo správanie
X Hovoríte, že nebudete robiť zle, ale to mi veľmi nesedí s tým, ako sa správa Igor Matovič. On útočí na Facebooku na kdekoho, aj na spojencov Eduarda Hegera ako ministri Hirman či Lengvarský. Vždy si nájde terč a nedávno sa týmto terčom stali LGBTI+, najmä transrodoví ľudia. Do akej miery ste s tým ľudsky vyrovnaný, keď sa pozeráte na niečo také ako útoky na menšiny? Často na ľudí, ktorí celý život trpia diskrimináciou. Nemrzí vás, keď niečo také napíše Igor Matovič na svoj Facebook?
Každý si musí zodpovedať za svoj Facebook. Každý musí vedieť zodpovedať tieto otázky sám za seba. Ja som tu za seba. Môžete sa pýtať na môj Facebook a na moje posty, ktoré tam mám. Ak chcete vedieť názor na posty Igora Matoviča, najlepšie je zavolať ho a opýtať sa ho.
X Igor Matovič je váš stranícky šéf, ktorý určuje líniu.
Samozrejme, ja som sa otvorene pýtal, že ako to myslí a čo je jeho cieľom. On mi jednoznačne povedal, že nemá nič proti homosexuálom alebo proti ľuďom, ktorí sú nejako inak orientovaní. Jeho trápi propaganda, ktorá okolo toho ide. On by bol veľmi nerád, aby sa to dostalo aj na Slovensko, alebo aby sme legitimizovali propagandu, ktorá ide veľakrát nad rámec toho, čo je normálne.
X To, čo je normálne, sa určuje v spoločenskej diskusii. Vy môžete diskusiu onálepkovať ako propagandu, ale to je niečo, čo robia autoritárske režimy. „Propagandu“ LGBTI+ zakázali v Rusku, niečo podobné robí Orbán. Označovať takúto diskusiu v Európe za propagandu predsa nie je normálne.
A máte pocit, že my sme počas našej vlády zakázali niečo také?
X Igor Matovič teraz hovorí o tom, ako chce chrániť školy pred LGBTI+ propagandou.
Čo je na tom zlé? Pozrite sa ešte raz, nič sme nezakázali. Nemyslím si, že prirovnať Igora Matoviča k Putinovi alebo Orbánovi je správne. Z môjho pohľadu to nie je správne. Ale to, že sa môže slobodne vyjadriť akýkoľvek politik na svojom osobnom profile si myslím, že je v pohode.
Budem robiť všetko preto, aby mohol mať každý svoj názor. Či je ten názor správny alebo nesprávny, nech rozhodujú voliči daného politika. Keď ho voliči odsúdia, tak nebude v parlamente.
X Pán Matovič sa v jednom rozhovore vyjadril, že bude bojovať proti úchylnostiam z Bruselu a Ameriky. Neznie to ako slovník Uhríka a Kotlebu?
Pozrite, ja mám tiež rodinu v Amerike, ktorá mi hovorí ako tam funguje biznis s liekmi. Že v školách sa deťom dávajú lieky, aby boli kľudné, aby nevystrájali alebo tam sú dokonca lieky, ktoré zastavujú pubertu. Mladý človek sa rozhodne, že on nevie čo je, tak mu dajú blokátor puberty.
Ja si myslím, že to nie je úplne v pohode a keď o tom niekto rozpráva alebo na to niekto poukazuje, tak si nemyslím, že je to niečo zlé.
Keď vy viete, že to, čo Igor Matovič povie alebo napíše, je zlé, nesprávne alebo klame, diskutujte s ním na jeho Facebooku a vyvráťte mu jeho argumenty.
x Pozývali sme do debaty Igora Matoviča a neprijal naše pozvanie. Vy ste tu ako predseda klubu OĽaNO, čiže zastupujete politiku OĽaNO.
My nie sme jednoliati, že teraz majú všetci rovnaký názor ako náš predseda.
x Samozrejme že nie, ale váš predseda určuje vašu líniu aj do volieb. On tvrdí, že vy nekradnete, preto témou volieb nebude korupcia, ale budú to tieto témy. Vy sa viete stotožniť s tým, že volebná kampaň bude o kultúrnych vojnách? Bude štvavá? Lebo to, čo robí Igor Matovič na Facebooku, je vlastne rozoštvávanie ľudí.
Tých tém do volebnej kampane bude omnoho viac. On prejavuje svoj názor. Ja takisto rešpektujem u nás v klube, keď má niekto konzervatívny názor alebo liberálny názor, úplne v pohode.
My máme poslancov takých aj takých. Dokonca máme aj poslancov, ktorí sú z rómskej menšiny, maďarskej menšiny a z rôznych iných menšín. Ja názory ľudí rešpektujem. Nepozeráme sa na to, kto má aké vierovyznanie, kto má akú sexuálnu orientáciu, kto má akú národnosť. Aj to svedčí o tom, o čom je OĽaNO. My dávame príležitosť všetkým, okrem komunistov a fašistov.
X Aj ľuďom, ktorí sú absolútne nekvalifikovaní na akúkoľvek na politickú funkciu.
Áno, ale radšej dám príležitosť človeku, ktorý je úprimný, čestný a možno nie je až taký skúsený politik, ako by som to mal dať skúsenému perfektnému profesionálnemu politikovi s dvoma jamkami, ktorý vám rozkradne štátny rozpočet s úsmevom na tvári, ešte sa pôjde so psíkom vycikať a bude sa tváriť ako je všetko na Slovensku okej.
X Nie je toto politická samovražda Igora Matoviča? Keď sa zameria na menšinové témy, tak tým nemôže osloviť väčšinu populácie, ktorú trápia úplne iné problémy, ako napríklad platy.
Igor Matovič vždy komunikuje oveľa viacej tém. Chápem, že teraz vám to možno nejakým spôsobom zarezonovalo alebo si to všímate viac.
X On sám tvrdí, že toto bude téma kampane
Môže to byť aj toto, ale ja si myslím, že tých tém bude oveľa viac. Osobne si myslím, že politika boja proti korupcii alebo prorodinných tém je v našom hnutí tiež veľmi podstatná a bude tiež jedna z vážnych tém.
Odkedy som v politike, odkedy som v hnutí OĽaNO, počúvam len kritiku. Znie len znevažovanie, uškŕňanie a vysmievanie sa Igorovi Matovičovi a obyčajným ľuďom, ale fakty sú také, že každé voľby OĽaNO rastie. Každé voľby má Igor Matovič viac hlasov a vždy ide posledný z kandidátky aj s poslancami. Toto nerobí žiadna iná strana, žiadne iné hnutie a uvidíme ako dopadnú výsledky v najbližších voľbách.
X V posledných týždňoch sme videli hneď dve trafiky pre poslancov OĽaNO. Poslanec Erik Ňarjaš získal funkciu v Tipose, pani poslankyňa Mária Šofranko je vo Fonde na podporu vzdelávania. Nie je to rozdávanie politického vplyvu „našim ľudom“, ako to robil Smer?
Ak by mali byť za tie funkcie nejaké platy, odmeny, zlaté padáky, tak súhlasím, máte pravdu. Ale oni sa o to vo svojej oblasti dlhodobo zaujímajú a sú len jeden člen z viacerých, nemajú šancu niečo zmeniť alebo zvrátiť, pretože nemajú väčšinu.
Keď to robia zadarmo a vyznajú sa v tej oblasti a je to v súlade so zákonom, nemám s tým problém. Mal by som s tým problém vtedy, ak by za to brali alebo by si prerozdeľovali peniaze. Keby tam mali nejakú väčšinu, vtedy by som s tým mal obrovský problém.
X Podľa poslanca Ňarjaša je tá funkcia bezplatná len dočasne.
Keby za to mali brať nejaký plat, som za to, aby sa vzdali poslaneckého mandátu.
X Poslanecký mandát sa im možno skončí čoskoro, keď budú predčasné voľby, ale funkcia môže zostať.
Potom by mal prísť aj o mandát v Tipose, aktuality.sk
X X X
Najväčšia banka prepisuje cenníky, hypotéky budú drahšie
Slovenská sporiteľňa (SLSP) od februára tohto roku upravuje úrokové sadzby hypoték. Informovala o tom hovorkyňa banky Marta Cesnaková.
„Z dôvodu nárastu trhových sadzieb od 1. februára upravujeme úrokovú sadzbu pri úvere na bývanie pri jednoročnom fixe. Klienti budú môcť získať hypotéku s úrokovou sadzbou od 3,69 % ročne. Ostatné fixácie ostávajú bez zmeny,“ spresnila. Jednoročná fixácia na hypotéke je podľa nej v súčasnosti na úrovni 2,89 %.
Upozornila, že zmena sa týka len nových úverov, úrokové sadzby už poskytnutých úverov zostávajú bez zmeny až do konca dohodnutej doby fixácie.
Dodala, že trojročná fixácia v SLSP bude od februára od 3,79 % ročne, päťročná od 3,89 % ročne, desaťročná od 4,29 % ročne a 15-ročná fixácia od 4,69 % ročne.
Sadzby postupne zdvíhajú aj ostatné banky. Napríklad VÚB na podobnú úroveň zvýšila úroky už vlani na jeseň./agentury/
X X X
Spor medzi Košicami a obcou Sokoľany o pozemky pod U. S. Steelom skončil v prospech mesta
Po 25 rokoch skončil definitívne spor medzi Košicami a obcou Sokoľany o pozemky pod bývalými Východoslovenskými železiarňami a v súčasnosti U. S. Steelom.
Štvrťstoročie trval spor medzi obcou Sokoľany a mestom Košice. Dôvodom boli pozemky pod hutníckou fabrikou, a s tým spojené aj príjmy z daní z pozemkov do rozpočtu samospráv.
Pre samosprávy to znamenalo prilepšiť si v prípade dane z nehnuteľnosti. Pre Košice sú to takmer dva milióny, v prípade obce Sokoľany s rozpočtom niečo viac ako 400-tisíc eur to mohlo byť pre nižšie sadzby 700-tisíc eur.
Súdny ping-pong
Bývalé Východoslovenské železiarne boli postavené výlučne na pozemkoch, ktoré patria do katastra mesta Košice. Rozhodol o tom ešte v závere minulého roka Najvyšší správny súd SR.
„Aktuálnemu rozhodnutiu predchádzal rad rozhodnutí príslušného správneho orgánu, Krajského súdu v Košiciach, Najvyššieho súdu SR a taktiež aj Ústavného súdu SR,“ pripomenula radnica, ktorá o ukončení sporu informovala.
Chýba už len posledný krok, a to aby katastrálny odbor Okresného úradu Košice-okolie, ktorý musí brať do úvahy aj právnu argumentáciu súdov, zamietol návrh obce Sokoľany na zmenu katastrálnej hranice.
Košice uspeli už v roku 2019, keď v prospech mesta rozhodol košický krajský súd, no neskôr Najvyšší súd SR dal za pravdu obci Sokoľany. Metropola východu sa obrátila na Ústavný súd, ktorý konštatoval pochybenie Najvyššieho súdu SR, jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Keďže medzitým došlo k zriadeniu Najvyššieho správneho súdu a k presunu rozhodovacej kompetencie v oblasti správneho súdnictva, opätovný proces pripadol práve tejto novozaloženej inštitúcii. Obec Sokoľany aj vtedy tvrdila, že z právneho hľadiska prináležia sporné pozemky obci Sokoľany. V priebehu sporu o predmetné pozemky totiž Najvyšší súd trikrát vydal právoplatné rozhodnutie a to vždy v prospech obce Sokoľany, a ani raz v prospech mesta Košice.
Najvyšší správny súd po takmer ročnom rozhodovaní tesne pred Vianocami koncom minulého roka vyriekol svoj verdikt v prospech Košíc.
Takmer dva milióny pre mesto
„Vždy som tvrdil, že územie, na ktoré si robila nárok aj obec Sokoľany, už desiatky rokov patrí do nášho katastra. Už predtým sa s našimi argumentami stotožnili aj viaceré súdy vrátane ústavného. Som rád, že teraz nám to potvrdil aj Najvyšší správny súd a urobil tak významný krok k ukončeniu tohto dlhoročného sporu,“ reagoval Jaroslav Polaček, primátor mesta Košice.
Úžitok z toho podľa neho budú mať obyvatelia nášho mesta, keďže celá daň z nehnuteľností od spoločnosti U. S. Steel sa stane príjmom rozpočtu Košíc. „Získané financie použijeme na investície do projektov, ktoré zlepšia život Košičanov.“
Právny zástupca mesta Košice Ján Tokár prevzal tento prípad po svojom predchodcovi pred 12 rokmi.
„Je to jeden z najdlhších prípadov, aký som vo svojej advokátskej praxi riešil. Stále platí, že pokiaľ nepadne rozsudok, akýkoľvek právny názor podopretý aj tými najlepšími argumentami, zostáva len v rovine presvedčenia,“ reagoval Tokár.
Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že nielen U.S. Steel a ich dcérske spoločnosti, ale aj ďalší daňovníci prevádzkujúci svoje podnikanie v areáli železiarní, musia platiť daň z nehnuteľností len Košiciam, čo predstavuje takmer dva milióny eur ročne.
Neustúpili od roku 1997
Pôvod súdneho sporu siaha až do roku 1979. Vtedy Krajský národný výbor v Košiciach rozhodol o výraznom rozšírení výroby vo vtedajších Východoslovenských železiarňach. Rozrástol sa na katastrálnych územiach viacerých obcí, išlo dokopy o viac ako 3700 hektárov. Zmena hraníc sa vykonala k 1. januáru 1981.
V roku 1997 reštitučnú žalobu podalo 14 poškodených obcí, a tiež časť pôvodných vlastníkov pozemkov. Na začiatku boli neúspešní, neskôr sa Sokoľany rozhodli postupovať samostatne.
Na základe reštitučných ustanovení katastrálneho zákona podala obec návrh na zmenu hraníc príslušného katastrálneho územia a žiadala pričlenenie územia s rozlohou približne 700 hektárov.
Sokoľany v rokoch 2009 až 2011, po rozhodnutí Najvyššieho súdu a zápise v katastri na list vlastníctva obce dostávali daň za pozemky od U. S. Steelu. Obec začala s budovaním kanalizácie a opravili cesty.
Katastrálny odbor Okresného úradu Košice-okolie pririekol pozemky obci Sokoľany, no mesto Košice toto rozhodnutie súdne napadlo. Podľa verdiktu košického krajského súdu z roku 2019 obec Hutníky v roku 1979 súhlasila s územnými zmenami, a preto dotknuté územie patrí do katastra Košíc.
Sokoľany argumentovali, že obec vtedy nemohla dať platný a právne relevantný súhlas s odčlenením svojho katastrálneho územia, keďže právnym aktom bola zrušená a jej katastrálne územia patrili pod novovzniknutú obec Hutníky. Obec bola obnovená až po revolúcii v roku 1990.
Obec Sokoľany sa proti rozhodnutiu odvolala na Najvyšší súd, ktorý jej síce dal za pravdu, avšak neskôr toto rozhodnutie zrušil Ústavný súd. Najvyšší správny súd v decembri 2022 potvrdil, že hranice katastra sú správne zakreslené v prospech Košíc, akuality.sk
X X X
Penzistov čaká rekordné zvyšovanie dôchodkov. Krajniak aj Pellegrini prichádzajú s návrhmi, ako ho počítať lepšie
Veľké zdražovanie spustilo debatu o tom, ako zvyšovať dôchodky. Vysokú infláciu zažívali mnohí penzisti tu a teraz, zatiaľ čo takzvaná valorizácia sa uskutočňuje vždy k 1. januáru nového roka. Inými slovami, keď ceny rástli celý rok 2022, dôchodcovia dostali vyššie dôchodky s mnohomesačným oneskorením.
Vlani bola dôchodcovská inflácia za celý rok takmer 14 percent, penzisti dostali od januára pridané priemerne takmer 12 percent. Predbežné odhady Sociálnej poisťovne, ktorá dôchodky vypláca, tvrdia, že od roku 2024 by sa dôchodky mohli zvyšovať až takmer o 17 percent.
Na problém oneskoreného vyplácania vyšších penzií upozorňuje aj ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. „Ak máme ako spoločnosť pocit, že valorizácia dôchodkov príliš neskoro reaguje na infláciu – zmeňme mechanizmus valorizácie. Nepridávajme skorší trinásty alebo štrnásty dôchodok. Valorizujme dôchodky rýchlejšie. Dávno sme mohli mať mimoriadnu valorizáciu od júla a tiež systematickú zmenu zákona, aby medzi rastom cien a valorizáciou dôchodkov neprešlo 9 až 18 mesiacov, ako je to v súčasnosti. Dalo by sa to skrátiť na 3– až 4-mesačné oneskorenie,“ písal ešte vlani na jeseň.
Pre oneskorenú valorizáciu už politici prišli s návrhmi, ako systém výpočtu zmeniť. Jeden predstavil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Druhý predstavila opozičná strana Hlas, ten už prešiel aj prvým čítaním.
Zo 6 na 9 mesiacov
Návrh Krajniakovho rezortu chce rozšíriť počet mesiacov, z ktorých sa robí priemer. V súčasnosti sa valorizácia dôchodkov vypočítava ako priemer prvých šiestich mesiacov predchádzajúceho roka. Ministerstvo práce plánuje spriemerovať prvých deväť mesiacov v roku.
„Cieľom predĺženia rozhodujúceho obdobia zo šesť na deväť mesiacov je pretaviť do valorizačného mechanizmu čo možno najpresnejší a najaktuálnejší údaj o medziročnej zmene spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktorý čo najlepšie vystihne zmeny v spotrebiteľských cenách tovarov a služieb za prechádzajúci kalendárny rok,“ uviedol pre denník Pravda rezort práce. Penzisti by sa tak sumu vyššieho dôchodku od nového roka dozvedeli niekedy v októbri. Zmeny výpočtu by mali platiť až od roku 2025. Návrh chce rezort práce predložiť na rokovanie vlády niekedy v druhej polovici februára. Potom by sa malo o ňom hlasovať v parlamente.
Ide o peniaze: Inflácia kradne úspory aj dôchodcom. Pomôže im, ak by investovali aj oni? Odpovedá Martin Babocký z Babocky Investment Office. Premiéra 1. 12. 2022.
Hlas tiež vo svojom návrhu spomína predĺženie obdobia zo šiestich na deväť mesiacov. Ale ako dôležitejšie uvádza to, že by si penzisti zaslúžili valorizáciu dvakrát do roka. „Áno, aj naša novela obsahuje predĺženie obdobia dôchodcovskej inflácie, z ktorého sa bude odvíjať valorizácia dôchodkov, na deväť mesiacov predchádzajúceho roka. Ale podstatnejšia je druhá zmena, ktorú má priniesť naša novela,“ uviedol Erik Tomáš, podpredseda strany Hlas.
Strana navrhuje, aby sa dôchodky zvyšovali okrem 1. januára aj 1. júla v prípade, že dôchodcovská inflácia dosiahne v prvom polroku daného roka päť a viac percent. „Presne o toľko by sa aj zvýšili dôchodky k 1. júlu. Je to podobný model, aký funguje v Česku,“ dodal poslanec Tomáš.
Hlas chce, aby sa dôchodky zvyšovali pružnejšie a reagovali tak na prudké zdražovanie, aké zažívame v súčasnosti. Novelu zákona o sociálnom poistení predložil do parlamentu ešte na decembrovú schôdzu. Tú aj poslanci schválili v prvom čítaní, čo znamená, že na nasledujúcej schôdzi sa už o nej bude rokovať v druhom a treťom čítaní. Či ju podporia iné parlamentné strany, je otázne.
Ministerstvo práce však oponuje návrhu Hlasu. Tvrdí, že je v takej podobe nevykonateľný, pretože v júli, keď by sa mali valorizovať dôchodky, sa ešte nevie, aký je priemer inflácie za prvý polrok. Na druhej strane Krajniak súhlasí, že potreba valorizácie viackrát za rok je z pohľadu dosahu na poberateľov valorizovaných dávok žiaduca v čase nadpriemernej inflácie.
Pomohla by aj mimoriadna valorizácia
Ekonóm Šuster tvrdí, že zvýšenie počtu mesiacov na výpočet valorizácie rieši problém iba kozmeticky. „Ak by sa opakovala situácia s prudkým zvýšením cien, aké sme videli od druhej polovice roka 2021, vláda by aj napriek takejto úprave bola opätovne pod tlakom riešiť kúpnu silu dôchodkov,“ vysvetľuje. Pozdáva samu, že ak by sa dôchodky valorizovali dvakrát za rok, penzistom by to pomohlo. No súhlasí s rezortom práce, že by sa nedala od júla tak rýchlo vypočítať výška zvyšovania penzií za prvý polrok. Štatistici zverejňujú výšku inflácie s mesačným oneskorením.
Šuster tiež hovorí, že premenlivosť cien bola v minulosti nízka a tak by sa mohli prestať používať na výpočty valorizácie niekoľkomesačné priemery. Namiesto toho by sa mohli použiť priemery z konkrétnych mesiacov. Pri zachovaní januárovej valorizácie by sa podľa neho mohla brať do úvahy cenová hladina za august alebo september, aby do konca roka Sociálna poisťovňa stihla prepočítať všetky dôchodky.
Po druhé bolo by podľa neho vhodnejšie posunúť termín valorizácie tak, aby zachytila aj vývoj cien zo začiatku roka. Pretože v januári dochádza ku zmenám cien energií, prípadne sa začínajú zmeny v úprave sadzieb DPH alebo spotrebných daní. Dôchodky by sa napríklad mohli valorizovať v júni či júli podľa rastu cien trebárs za marec.
Ako ďalšie zlepšenia uvádza, že v prípade, ak by rast cien od poslednej valorizácie presiahol hranicu napríklad 3 až 5 percent, došlo by k mimoriadnej valorizácii v najskoršom možnom termíne.
Ako porastú dôchodky v roku 2024
Sociálna poisťovňa odhaduje, že od budúceho roka porastú penzie o 16,9 percenta. Na ilustráciu, ak dôchodca dnes dostáva mesačnú penziu napríklad vo výške 370 eur, v roku 2024 by mal dostať 432,53 eura. Ide teda o nárast o 62,53 eura. Pri vyšších dôchodkoch je valorizácia ešte vyššia. Ak senior dnes dostáva 900-eurový dôchodok, v budúcom roku by mu malo na účet mesačne prísť vyše 1 052 eur, pri tomto príklade ide o zvýšenie penzie o vyše 152 eur. Skutočné percento navýšenia bude známe až v druhej polovici tohto roka./agentury/
X X X
Hviezda Ivety Alžbeta Ferencová: Nikto nenapíše beloška Mórová, prečo mne potrebujú dávať prívlastky?
Vďaka hlavnej úlohe v seriáli Iveta sa speváčka, tanečnica a herečka Alžbeta Ferencová ocitla v centre pozornosti. A má čo povedať.
V šoubiznise sa pohybuje viac ako dekádu a jej diapazón je široký. Ferencová potvrdzuje, že talentu dostala do vienka priehrštím. Jojkársky seriál Iveta, v ktorej jej český režisér Jan Hřebejk zveril hlavnú úlohu, vyvolal nadšenie, rozruch, protesty aj kontroverzie.
Napríklad aj zobrazovaním života v menších mestách, poukázaním na rasové predsudky či vzťah Slovákov k menšinám. Alžbeta, ktorá má oboch rodičov Rómov, v relácii Ide o nás upozornila na fakt, že často chvály, ktoré dostáva, majú zvláštnu príchuť.
„Zažívam tie akože vtipné situácie, keď mi ľudia povedia, že tak teda na to, že ste Rómka, to je vau, klobúk dole. Vo svojej podstate ma to už potom nie že urážalo, ale otravovalo. Lebo, čo to znamená, ako vyzerá Rómka,“ uviedla Ferencová.
“Snažím sa vymedzovať už všade tým, že áno, som Rómka a som na to hrdá, ale poďme ľudí riešiť podľa toho, akí sú a je jedno, aká je ich farba pleti,“ opísala v rozhovore. Podľa nej je to občas aj problém médií, ktoré toto poukazovanie na pôvod radi využívajú.
„Jeden čas sa roztrhlo vrece s nadpismi ‚Rómka Alžbeta Ferencová‘, ‚exotická kráska Alžbeta Ferencová‘ – nepíšete v médiách, že beloška Diana Mórová. Napíšete Diana Mórová, lebo je to pani herečka, je super sama ona o sebe. Nie to, že je Nerómka. To by sa malo zmeniť, aby sa ľudia začali vnímať rovnocenne,“ vyhlásila Alžbeta, ktorá sa venuje aj spevu a vystupuje pod pseudonymom Zea.
V rozhovore pre reláciu Ide o nás tiež hovorila o tom, že za najväčšiu výhodu považuje schopnosť adaptovať sa a učiť a najväčšmi ju dokáže zväzovať strach. Prehovorila aj o skúsenostiach v súťaži Miss, porovnávala svet šoubiznisu pod nadvládou sociálnych sietí, ale aj v čase, keď popularitu budoval osobný kontakt s divákom, publikom./agentury/