V Mariupole sa teraz nachádza približne 100.000 ľudí. Cholera a ďalšie smrteľné choroby môžu zabiť tisíce ľudí v juhoukrajinskom meste Mariupol, pretože tam ležia neodnesené mŕtvoly a s letom prichádza teplejšie počasie, upozornil v piatok starosta Vadym Bojčenko. Citovala ho tlačová agentúra Reuters.

Podľa Bojčenka sú studne kontaminované mŕtvolami ľudí zabitých počas dlhých týždňov ruského bombardovania a obliehania mesta a odnášanie tiel ruskými okupantmi postupuje pomaly.

„Už prepukla dyzentéria (hnačkové ochorenie) a cholera. Žiaľ, takýto je odhad našich lekárov: vojna, ktorá vzala život vyše 20.000 obyvateľom…, si s prepuknutím nákazlivých chorôb vyžiada ďalšie tisíce životov Mariupolčanov,“ povedal starosta pre ukrajinskú štátnu televíziu.

Bojčenko, ktorý sa nachádza mimo Mariupola, informoval, že mesto je uzavreté do karantény.

Ukrajina uviedla, že v Mariupole sa teraz nachádza približne 100.000 ľudí. Toto kedysi životom pulzujúce mesto malo pred začiatkom vojny okolo 430.000 obyvateľov, ale v súčasnosti je z neho mestská pustatina.

Bojčenko minulý mesiac povedal, že ruské bombardovanie premenilo Mariupol na „stredoveké geto“, a v piatok vyhlásil, že obyvatelia sú nútení piť vodu zo studní, lebo mesto nemá tečúcu vodu ani funkčnú kanalizačnú sieť.

Starosta vyzval Organizáciu Spojených národov (OSN) a Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), aby spoločne pracovali na vytvorení humanitárneho koridoru, cez ktorý budú môcť ľudia mesto opustiť. Doteraz v ňom totiž nie je centralizované zásobovanie vodou, elektrinou ani plynom.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už minulý mesiac upozorňovala, že v Mariupole môže vypuknúť cholera.

Britské ministerstvo obrany v piatok varovalo, že v Mariupole hrozí riziko veľkej epidémie cholery, pretože zdravotnícke služby sú zrejme pred kolapsom.

Rusko tvrdí, že sa snaží zaistiť poskytovanie základných verejných služieb obyvateľom na územiach, ktoré okupuje.

Rusko sa zatiaľ nevyjadrilo k tvrdeniam Bojčenka alebo britského ministerstva obrany. Moskva tvrdí, že jej „špeciálna vojenská operácia“ má cieľ odzbrojiť a „denacifikovať“ Ukrajinu. Kyjev a jeho spojenci to označujú za nevyprovokovanú agresívnu vojnu s cieľom dobyť ukrajinské územie, aktuality.sk

X X X

 Morawiecki: Vojna na Ukrajine zmení podobu Európy

Ruská vojna na Ukrajine zmení Európu a pravdepodobne aj celý svet, vyhlásil v piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Na varšavskom kongrese venovanom rozvoju Poľska a jeho úlohe v regióne Morawiecki povedal, že vojna na Ukrajine „nanovo určí podobu Európy a zrejme celého sveta“.

Podľa poľského premiéra ruský prezident Vladimir Putin a Kremeľ „vydestilovali“ všetky najhoršie stránky novodobých dejín vrátane nacionalizmu, imperializmu a kolonializmu.

Morawiecki uviedol, že dejiny „sa ešte neskončili, naopak, odkrývajú nové a doteraz nepoznané karty“. „Také (karty), ktoré nás môžu doviesť k lepším časom, ale tiež k takým, ktoré sa môžu skončiť veľmi zle, veľmi tragicky,“ dodal poľský premiér.

V tejto súvislosti varoval, že „Európa sa musí zobudiť z geopolitického spánku, ak nechce pochovať svoju budúcnosť“. „Vyhráva ten, kto je pripravený priniesť obeť, kto má viac odhodlania a odvahy. Nejde len o technickú silu, technologickú prevahu a peniaze,“ upozornil Morawiecki s varovaním, že Západ by napriek prevahe v týchto oblastiach „mohol prehrať, pretože odhodlanie je na ruskej strane“./agentury/

X X X

Vyrovnali sa Hitlerovi či Stalinovi. Belgičania sa zmierujú so zverstvami, ktoré páchali v Afrike

V povodí rieky Kongo vládol teror pod vedením belgického kráľa Leopolda II. dlhých 23 rokov. Tento týždeň sa súčasný panovník Belgicka Filip stretol s kontroverznou hlavou Konžskej demokratickej republiky Tshisekedim.

História si pamätá vrahov miliónov ľudí, akými sú Adolf Hitler či Josif Stalin. Na belgického kráľa Leopolda II. sa v učebniciach i v spoločnosti často zabúda, pritom je to práve on, na základe ktorého vznikol pojem „zločiny proti ľudskosti“.

Belgicku síce zabezpečil nebývalý úspech a blahobyt, otázkou ostáva, za akú cenu. Teraz potomok Leopolda II. navštívil Afriku, no najväčším úspechom bude, ak jeho cesta prebehne „nudne“, zhodujú sa analytici.

Cesta panovníka do KDR bola prvýkrát naplánovaná ešte v lete 2020 a taktiež o rok neskôr, obidve boli preložené pre pandémiu koronavírusu. Tretíkrát ju naplánovali na marec 2022, vtedy sa však začala invázia Ruska na Ukrajinu. Celkovo v KDR ostane kráľovská rodina do 13. júna, pričom navštívia mestá Kinshasa, Lubumbashi a Bukavu.

Na povrch sa vynára aj otázka legitimity zvolenia konžského panovníka Félixa Tshisekedima. Európska únia ich označila za otázne. Belgický kráľ tak musí citlivo pristupovať k tomu, ako bude na verejnosti k prezidentovi pristupovať, pretože cieľom návštevy nie je legitimizovať kontroverzného prezidenta, navyše ak krajinu čakajú voľby už budúci rok.

Slobodný štát Kongo je temnou kapitolou histórie

Najtemnejšia kapitola Konžskej demokratickej republiky patrí do obdobia, keď sa územie nazývalo Slobodný štát Kongo a patrilo pod územnú správu Belgicka, ktorého rozloha bola vtedy až 76-krát menšia ako jeho kolónia.

V čase kolonizácie Afriky chcelo množstvo európskych lídrov vlastný kúsok územia Afriky. Leopold II. nechcel byť výnimkou a vyslal tam cestovateľa Henryho Mortona Stanleyho – ten podpisoval zmluvy s náčelníkmi kmeňov a postupne rozširoval územie, ktoré malo patriť a nakoniec aj roky patrilo belgickému kráľovi. „Nechcem premeškať dobrú príležitosť na to, aby si sme si z tohto veľkolepého afrického koláča ukrojili aj my,“ vyhlásil vtedy. História však Slobodný štát Kongo, ktorý vznikol v roku 1885, nemohla nikdy označiť ako slobodný.

Konžská demokratická republika sa nachádza v strednej Afrike v povodí rieky Kongo. Tyrania konžského kráľa bola v Európe vedená ako dobročinné misie, ktoré mali viesť k pokroku a priblíženiu sa k západnej civilizácii. Jedinou „misiou“ Leopolda II. však bolo získanie bohatstva na úkor afrických krajín. Najmä v podobe kaučuku a slonoviny.

Domorodé obyvateľstvo nepoznalo inú ako nútenú prácu a pod rukou európskych otrokárov trávili celé životy na kaučukových plantážach. Ak nesplnili požadované limity, v „miernejšom“ prípade skončili s odseknutými končatinami a potom zväčša nasledovala smrť. Dodnes je napriek dokumentácii množstva zdeformovaných preživších obyvateľov ticho.

Po prepuknutí škandálu územie pod správu síce prebrala belgická vláda, mučenie obyvateľov však neprestalo. Zdecimované obyvateľstvo neskôr prešlo na príkaz kolonistov na ťažbu uránu.

Situácia sa otočila po získaní nezávislosti. Slobodný štát Kongo sa premenoval na Zair a toto obdobie bolo sprevádzané chaosom, ktorý pretrváva aj v súčasnosti, či vojenskými diktatúrami a prenasledovaním Európanov.

Kráľ Belgicka priznáva vinu za obete genocídy

Súčasný belgický panovník Filip je synom bývalého kráľa Alberta, ktorý je mladším bratom už spomínaného kráľa Leopolda II. Na trón sa dostal potom, čo Leopold II. zomrel a nezanechal po sebe mužského potomka.

Belgicko otvorilo svoju koloniálnu minulosť po masových protestoch Black Lives Matter – bojujúce proti systematickému rasizmu voči černochom, keď ničili sochy, ktoré predstavovali Leopolda II. Filip prelomil mlčanie a otvoril tažkú kapitolu histórie Belgicka, keď vyjadril „hlbokú ľútosť nad aktmi násilia a krutosti“. Počet obetí domorodého obyvateľstva sa odhaduje na 10 miliónov. Dalšie milióny obetí sa spomínanjú v kontexte mučenia či amputovania končatín. Na základe protestov vznikla aj špecializovaná parlamentná komisia, ktorej náplňou je práve koloniálna história Belgicka.

Leopold II. bol neslávne známym aj pre takzvané ľudské zoo. Boli to zariadenia podobné zvieracím zoo, no namiesto zvierat v nich žili konžšké rodiny.

Kráľovský pár navštívi Kinshasu, Lubumbashi a Bukavu

Belgická kráľovská rodina naposledy navštívila Konžskú demokratickú republiku v roku 2010. Otec súčasného kráľa Albert spolu s kráľovnou Paolou boli v Kinshase (hlavnom meste KDR) pri príležitosti 50. výročia nezávislosti krajiny.

Na programe kráľa Filipa a kráľovnej Mathildy je návšteva Kinshasy. V hlavnom meste má byť KDR vrátená maska, ktorá bola v čase kolonializmu prevezená na územie Belgicka. Thomas Dermine, vládny predstaviteľ Belgicka, hovorí aj začatí procesu preskúmania a následného vrátenia tovaru, ale aj umeleckých diel, ktoré sú momentálne v správe belgických štátnych inštitúcií.

Navštívia aj región Kivu, ktorý je spustošený vojnou – tam sa má kráľovský pár stretnúť s obeťami sexuálneho násilia aj s bojovníkom za ľudské práva a držiteľom Nobelovej ceny za mier Denisom Mukwegeom.

Belgický kráľ vystúpil aj v konžskom parlamente. Jeho prejav však označili za príliš mierny, hoci vyjadril „hlbokú ľútosť“ nad tým, aké zločiny páchali Belgičania v tejto časti Afriky, aktuality.sk

 X X X

Odhalila ruských trollov: Nemusia vás presvedčiť, chcú nás len rozdeliť, tvrdí fínska novinárka  

 Ruská továreň na trollov má stovky zamestnancov. Tá, ktorú fínska novinárka odhalila, však nie je jediná v krajine.

Odhalila ruskú továreň na trollov ale sami sa jej potom začali rovnakí trollovia vyhrážať. Fínska novinárka a spisovateľka Jessikka ARO roky upozorňuje na to, akým spôsobom funguje ruská informačná vojna.

„Nemusia vás presvedčiť. Stačí im, že rozdelia našu spoločnosť,“ tvrdí Aro v rozhovore pre Aktuality.sk.

X Ako ste sa dostali k téme šírenia falošných správ a k ruským trollom?

V roku 2014, keď vypukla vojna na Ukrajine, som sa začala zaoberať vplyvom ruských trollov na našu spoločnosť. Snažila som sa tiež pochopiť informačnú vojnu Ruska na Ukrajine. Ale veľmi rýchlo som zistila, že je to extrémne ťažké odkryť. Potom som ale narazila na zaujímavý článok jedného ruského novinára, ktorému sa podarilo infiltrovať sa do ruskej továrne na trollov.

Celý ten koncept ma zaujal. Že v Rusku existuje inštitúcia, ktorá platí ľuďom, aby pod falošnými menami zverejňovali komentáre na sociálnych sieťach a v médiách a obhajovali Putinovu politiku. A tvárili sa pritom, že sú to normálni bežní občania, ktorí majú len svoj vlastný názor, pritom v skutočnosti boli za všetko platení. To je predsa šialené. Chcela som sa na to pozrieť bližšie, chcela som zistiť, aký majú títo platení trollovia vplyv na myslenie bežných ľudí. Zistila som, že za týmto všetkým sú v Rusku akísi architekti, ktorí sa chcú vkradnúť do našich myslí, presvedčiť nás o svojich predstavách a ovplyvniť naše rozhodnutia.

Takže v mojom prípade sa to začalo tak, že som sa verejne som opýtala Fínov: Ako ste reagovali, keď ste v online priestore stretli týchto trollov a čo títo trollovia robili? Tým sa to celé spustilo.

X Rovnakí ruskí trollovia vás potom zastrašovali. Skúšte opísať, ako teda táto továreň na trollov v Rusku funguje v praxi. Predpokladám, že tá, ktorú ste odhalili v Petrohrade, nebola jedinou v celej krajine.

Samozrejme, že nebola. My sme sa do tejto konkrétnej v Petrohrade vybrali po tom, ako sme v Rusku narazili na reklamy, ktoré robili nábor ľudí prostredníctvom bežných ruských stránok, kde si ľudia hľadajú prácu. Oficiálne hľadali zamestnancov do internetovej prieskumnej agentúry, celé sa to tvárilo ako súkromná firma. Hľadali copywriterov, manažérov sociálnych sietí a grafikov, ktorí by boli ochotní pracovať v 12-hodinových smenách a aj v noci. Ich prácou by bola tvorba online materiálu a hľadali aj expertov na SEO (odborníci na optimalizovanie stránok, aby sa dali vyhľadať cez Google, pozn. red.). Ponúkali v prepočte 400 až 600 eur mesačne, samozrejme v rubľoch.

Takže sme tam zavolali a tvárili sme sa, že máme záujem o túto prácu, chceli sme zistiť viac. Pýtali sme sa, aký materiál by sme mali tvoriť. A pani na druhej strane telefónu nám povedala: Politické správy, ktoré by boli aj v angličtine. Bolo to na jar 2015 a bol to dôkaz o tom, že Rusko už v tom čase politicky zasahovalo do informačnej vojny na západe.

 X Aj ste sa formálne uchádzali o túto prácu?

To nie, len sme sa tvárili, že máme o ňu záujem.

X A nebolo Rusom podozrivé, že ste Fínka?

Prihlásili sme sa tam cez našu ruskú spolupracovníčku. Ona za nás absolvovala všetky telefonáty.

Aká veľká je táto továreň na trollov v Petrohrade, rodisku Vladimira Putina, ktorú ste odhalili?

Predpokladáme, že majú asi 300 až 400 zamestnancov. Keď sme sa tam vybrali, videli sme, ako sa im menia smeny. Zamestnanci odtiaľ vždy odchádzali o 9. hodine ráno a o 9. hodine večer a v rovnakom čase prichádzali noví.

Čo to boli za ľudia?

Boli to zväčša dvadsiatnici a väčšinou si pri vstupe do práce zakrývali hlavy. Najskôr sme si mysleli, že sa hanbia, do akej práce chodia, ale potom sme sa dozvedeli, že v zmluvách majú klauzulu o tom, že nikomu nemôžu povedať, kde a čo robia.

Z vonku tej budovy neboli žiadne nápisy ani značky. Ale stala sa nám zaujímavá vec. Keď sme pred tou budovou natáčali video a fotili ju, prišiel k nám strážnik. Začal na nás kričať: Dievčatá, musíte odísť preč, lebo zavolám políciu, toto je predsa administratívna budova. V Rusku administratívna budova znamená, že je to oficiálna budova pod špeciálnou ochranou, napríklad policajná stanica, vojenská základňa a podobne. Takže ten strážnik nám sám od seba potvrdil, že toto je budova, ktorá patrí štátu a nie je to žiadna firma. Bol to idiot, ale vďaka mu za to (smiech).

Takisto sme sa rozprávali s jedným z manažérov tejto továrne na trollov, ktorý prevádzkoval stránku Riafan.ru. Tá sa tvárila ako ukrajinská ruskojazyčná stránka, aj keď v skutočnosti ju prevádzkovali z Petrohradu. Tento chlapík nám tvrdil, že nezamestnáva žiadnych trollov a všetky naše obvinenia sú len propagandou.

X Termín továreň na trollov je dnes aj vďaka vám verejnosti známy. Vy ste ale neboli prvou novinárkou, ktorá niečo podobné odhalila.

Nebola som prvá, v skutočnosti prvú továreň na trollov odhalili ruskí novinári ešte v roku 2013, ktorí pracovali v nezávislom denníku Novaja Gazeta. Napísali o tom skvelé články, v ruštine zverejnili skvelý materiál o tom, kde títo trollovia žijú a kto ich živí. S nimi sme sa aj stretli a dali nám o celom tomto systéme skvelé informácie.

X Podarilo sa vám prepojiť túto konkrétnu trolliu farmu na nejaký konkrétny hoax, ktorý sa potom šíril svetom? Napokon, aj vy sama ste sa stali ich terčom, keď sa vám začali vyhrážať.

Máte pravdu a mám aj mnoho príkladov. Útočili aj na mnohých iných ľudí, ktorých spomínam vo svojej knihe Putinovi trollovia (dostupná aj na Slovensku v češtine, pozn. red.). Útočili napríklad na ukrajinských aktivistov, ktorí upozorňovali na ruskú dezinformačnú kampaň od roku 2014, keď Putin anektoval Krym.

Keď ste sa pýtali na príklady, tak príkladom je spomínaná stránka Riafan, ktorá operovala práve z tejto továrne. Tá často prekladá aj ruskú propagandu do jednotlivých európskych jazykov, aby sa potom šírili aj tu u nás či u vás. Takisto sú napojení na ruskú televíziu RT (bývalá Russia Today), ktorá je extrémne problematická. Jej šéfredaktorka dokonca už v roku 2012 vyhlásila, že RT je nástrojom globálnej informačnej vojny, takže sa k tomu aj sama priznala.

Majú tiež stránku Ruptly, ktorú možno poznáte aj u vás. Je to ich proxy stránka, ktorá dokonca operuje z Berlína. Tvária sa ako nejaký video startup, pritom v skutočnosti je to obyčajný nástroj na šírenie ruskej propagandy.

 X Je celkom zaujímavé, že pre Ruptly alebo pre anglické vysielanie RT väčšinou pracujú novinári, ktorí žijú tu na Západe.

To si hovorím tiež. Čo sa im preboha stalo, že to robia, že?! (smiech). Viete, ale možno niektorí z nich ešte pred vojnou na Ukrajine v roku 2014 nevedeli, do čoho idú a niektorých spomínam aj vo svojej knihe Putinovi trollovia.

Mám tam jednu kapitolu o americkej novinárke Liz Wahl, ktorá pracovala pre americkú verziu RT ako moderátorka. Ale keď sa začal konflikt na Ukrajine ešte v roku 2014, začali jej zasahovať do jej práce hovorili jej, že svojich respondentov sa nemôže pýtať na vojnu na Ukrajine. Krátko po tom odstúpila, dokonca to spravila v živom vysielaní. Neskôr sa stala veľmi dôležitou whistleblowerkou a odkryla spôsob, akým RT funguje na západe a šíri tu propagandu.

 X Absolútne nie, bežní ľudia ju ani väčšinou nepoznajú a rozhodne ju nepozerajú.

A čo Sputnik?

S ním bola u nás spojená jedna kauza, keď štátna tlačová agentúra TASR uzavrela so Sputnikom zmluvu o spolupráci ale pod tlakom našich médií ju neskôr vypovedala. Na Slovensku takmer nikto nesleduje ruské médiá, nemajú tu žiadny priamy vplyv. Ruská propaganda tu funguje výlučne cez naše vlastné médiá, či už sú to Ruskom platení trollovia alebo jednoducho len užitoční idioti. Ale to som sa chcel opýtať aj ja vás. Aký je podľa vás u nás pomer medzi Ruskom platenými trollmi a užitočnými idiotmi, ktorí to všetko robia zadarmo ale veria ruskej propagande?

Je to veľmi ťažké kvantifikovať. Ale s istotou viem povedať, že na Západe pôsobí také obrovské množstvo Ruskom najatých agentov, že si to ani nevieme predstaviť. Niektorí z nich to dokonca robia úplne otvorene. Na sociálnych médiách máte takisto neuveriteľné množstvo influencerov, ktorí vykazujú všetky známky, že sú to Ruskom platení trollovia.

Ja si neviem ani vo sne predstaviť, prečo by to ktokoľvek z nich robil zadarmo. Prečo by ktokoľvek šíril Putinovu propagandu, keď predsa pozná históriu a dostalo sa mu západného vzdelania.

Už nestačí povedať, že toto som predsa nevedela a vyhovárať sa na to. Nestačí to v dobe, keď Kremeľ pácha genocídu na Ukrajine, ktorú predsa všetci vidíme.

V krajine ako Slovensko si to ale viem predstaviť. Asi to neviete, ale štvrtina Slovákov stále dôveruje Putinovi.

Títo ľudia sú ale presne obeťami tejto informačnej vojny zo strany Ruska. Musíme sa na nich pozerať ako na obete. Toto je presne ten problém. A toto je presne ten cieľ, ktorý dosiahli Ruskom platení trollovia.

Vyzerá to tak, že ľudia veriaci ruskej propagande sú presne tí istí ľudia, ktorí v minulosti brojili proti migrantom, naposledy odmietali očkovanie proti covidu a teraz tvrdia, že vojnu na Ukrajine rozpútala Amerika. Aj keď sú to absolútne nesúvisiace témy. Čím to podľa vás je, že tieto skupiny sa tak prekrývajú?

Je to šialené, že? Ale presne o to Rusom ide. Ruskí špióni a agenti chcú rozdeliť našu spoločnosť a hľadajú si témy, v ktorých je to ľahké. Nepotrebujú vás presvedčiť o tom, že Rusi majú pravdu. Úplne stačí, keď pomôžu tomu, aby sme sa rozhádali na témach, ktoré nás môžu rozdeľovať.

Majú na to vedecké prieskumy a presne vedia, čo robia. Nájdu si tému, v ktorej vidia potenciál, pošlú ju ako zadanie do svojej továrne na trollov a potom spustia dezinformačnú mašinériu. Takto to funguje, aktuality.sk

X X X

 V domovoch máme stále takmer 4-tisíc detí. Štát chce motivovať pestúnov vyššími príspevkami

Detské domovy na Slovensku sa po revolúcii museli vyrovnávať s dedičstvom komunistického režimu, ktorý razil teóriu neosobnej výchovy vo veľkých skupinách, kde bola potláčaná akákoľvek individualita.

Sirotince, opatrovne, detské domovy. Deti, o ktoré sa nedokážu postarať biologickí rodičia, roky končili v kolektívoch a žili v zariadeniach, kde sa o ne starali vychovávatelia.

Idea kolektívnej výchovy detí v náhradnej starostlivosti sa prehlbovala najmä za socializmu. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 sa do popredia dostala téza, ktorú na Západe rozvíjali už dávnejšie – že v domovoch nežijú „štátne deti“, ale „naše“.

Napriek tomu, že sa podľa Mareka Roháčka z občianskeho združenia Návrat podarilo posunúť sa, stále je kam ísť. V detských domovoch, ktoré sa dnes volajú Centrá pre deti a rodinu, stále žije takmer štyritisíc detí. Viac ako 1400 je v profesionálnych rodinách.

Idea silnej skupiny

Ako uvádza dokument 20 rokov transformácie náhradnej starostlivosti na Slovensku z dielne občianskeho združenia Úsmev ako dar, prvé sirotince na našom území vznikali v 18. storočí, štát prebral starostlivosť o opustené deti v roku 1901 a už do pár rokov vznikli aj prvé ústavy. V období prvej Československej republiky prišla na scénu aj pestúnska starostlivosť. Zároveň tiež úlohu preberali okrem štátu aj súkromné organizácie – rôzne spolky.

Zmena nastala tesne pred komunistickým prevratom, v roku 1947. Starostlivosť o deti prešla výlučne do rúk štátu a kolektívna výchova hrala definitívny prím. Už v roku 1950 bola napríklad zrušená pestúnska starostlivosť a obnoviť sa ju podarilo v roku 1973.

V rámci výchovy v súlade so socialistickou ideológiou vznikali po vzore Sovietskeho zväzu veľké zariadenia, kde žili desiatky detí i celé svoje detstvo. Boli v nich školy, jedálne, internáty a určené boli pre školopovinné deti. Dovtedy boli v iných zariadeniach – notoricky známe sú napríklad dojčenské ústavy pre deti do troch rokov.

Kým u nás sa hojne inštitucionalizovalo, na Západe sa postupne od tejto formy výchovy detí upúšťalo a prednosť dostávali rodiny. V Československu bola cieľom detských domovov výchova v duchu socialistických ideálov, v mnohých prípadoch ďaleko od „patologických“ rodičov, za ktorých vtedajšia doba považovala aj veriacich, intelektuálov či prívržencov Demokratickej strany.

Výsledkom tejto hromadnej výchovy bolo neustále prispôsobovanie sa a počúvanie príkazov a zákazov. Ako uvádzajú autori štúdie združenia Úsmev ako dar, všetko bolo pod verejnou kontrolou. Priestorové usporiadanie domovov neponúkalo chovancom žiadne súkromie – všetci mohli všade vstúpiť.

Deťom sa zdôrazňoval význam kolektívu, potreba vytvoriť silnú skupinu a na individuálne prežívanie sa vôbec nebral ohľad. Zamestnanci zariadení sa menili, chýbal priestor vytvoriť si hlbšie vzťahy.

Zlomový rok 2006

Po rozdelení Československa sa v rámci náhradnej starostlivosti na Slovensku udialo viacero zmien. Ešte v 90. rokoch prešli detské domovy spod správy ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

S transformáciou sa oficiálne začalo okolo roku 2000. Veľkú úlohu v nej zohralo občianske združenie Úsmev ako dar. Cieľom bolo a dodnes je dosiahnuť, aby deti vyrastali v rodinách, nie v kolektívnych zariadeniach.

„Detské domovy by mali byť iba prestupnou stanicou. Dieťa by malo žiť v rodine, kde si vytvorí vzťah k jednej dospelej osobe,“ vysvetlil Marek Roháček v rozhovore pre Aktuality.sk.

Úspech prišiel v roku 2006 – do zákona sa podarilo zakotviť, že deti do šesť rokov musia vyrastať v rodinách, nie v kolektívnych zariadeniach. Výnimkou sú tie s mentálnym či fyzickým postihnutím alebo súrodenecké skupiny.

„Schopnosť prijať napríklad deti s autizmom je v profesionálnych či pestúnskych rodinách nižšia, ale máme také rodiny. Rieši sa ich podpora a materiálno-technické zabezpečenie,“ vysvetlil Roháček.

Potvrdzujú to aj štatistiky – v špecializovaných centrách pre odobraté deti s telesným postihnutím alebo duševnou poruchou sa koncom roka 2021 dokopy nachádzalo viac ako 600 detí.

Viac ako polovica sa môže vrátiť

Štúdia organizácie Úsmev ako dar z roku 2022 analyzovala viaceré oblasti náhradnej starostlivosti a identifikovala kľúčové problémy.

Podľa výskumu sú najohrozenejšou skupinou deti do troch rokov a deti od 10 do 15 rokov. V prípade starších detí je totiž pre vyšší vek problémom napríklad osvojenie, ktoré by natrvalo vyriešilo ich situáciu. I preto žije v domovoch v kolektívoch najviac týchto detí – okolo 1600.

Strata bývania je dôvodom odňatia dieťaťa až v 42 percentách prípadov napriek tomu, že v zákone o rodine je uvedené, že nedostatočné bytové alebo majetkové pomery rodičov nie sú dôvodom na odňatie dieťaťa. Okrem toho boli deti na Slovensku odnímané pre zanedbanie starostlivosti, závislosti či zdravotný stav rodičov. Rizikom bola napríklad aj neúplná rodina. Spomedzi všetkých odobratých detí má až 56 percent šancu vrátiť sa späť do rodiny.

Asi 60 percent zo všetkých odňatých detí patrilo k rómskej komunite, kde je tento podiel dlhodobo vysoký.

Zvýšenie príspevku pre pestúnov

Okrem profesionálnych rodín pôsobia na Slovensku aj pestúnske rodiny a rodiny náhradnej osobnej starostlivosti. V druhom prípade ide o príbuzných, ktorí vychovávajú deti svojich rodinných príslušníkov či známych, v druhom ide o cudzích ľudí, ktorí sa rozhodnú vziať si dieťa do výchovy. V pestúnskych rodinách sa dnes nachádza približne 2000 detí.

Štát v snahe o to, aby zvýšil počet týchto náhradných rodín, od prvého júla zvyšuje viaceré príspevky. Ako uviedla hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Monika Hnilicová, cieľom je aj to, aby sa zvýšil záujem o súrodenecké skupiny i deti s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pri súrodencoch bude zvýšenie závisieť od ich počtu a priplatené dostanú aj náhradní rodičia dvoch detí. V prípade detí s postihnutím sa príspevok zdvojnásobí. Pribudli tiež dva nové príspevky – na úhradu zvýšených výdavkov a na vzdelávanie náhradného rodiča.

Príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov bude do 500 eur ročne, náhradný rodič môže na vzdelávanie dostať 100 eur ročne.

Cestou je prevencia

V roku 2000, keď sa začalo s transformáciou domovov, ich bolo na Slovensku 87 a žilo v nich 95 percent detí. Profesionálnych rodičov bolo 57, dnes ich na Slovensku pôsobí asi 1500.

„Krivka dlho rástla a teraz sa posledné roky udržiava. Zišlo by sa, keby to ešte trochu narástlo,“ vysvetlil Roháček. Výzvou sú podľa neho stále najmä staršie deti, ktorých je v centrách najviac, alebo deti s rôznymi hendikepmi.

To, v čom podľa Mareka Roháčka zaostávame, je prevencia. Veľké množstvo detí by podľa neho nemuselo byť odobratých, keby sa včas pomohlo rodinám v núdzi. Svoju úlohu by v tejto oblasti mali mať samosprávy aj širšie okolie rodiny. Problematický je aj proces návratu dieťaťa do biologickej rodiny.

Podľa dokumentu, ktorý vypracovalo združenie Úsmev ako dar, je jednou z dôležitých súčastí transformácie prehlbovanie vzťahov s biologickou rodinou. Či už snaha o navrátenie dieťaťa, alebo udržiavanie kontaktu v čase, keď je v náhradnej starostlivosti, aktuality.sk

X X X

Súrodenecká rivalita má korene v detstve: Ako jej predísť a podporiť priateľstvo svojich detí na celý život?

 Súrodenec je prvý priateľ a rival, s ktorým nás spája jedno z najsilnejších a najtrvácnejších pút v živote. Toto spojenie pretrváva celý život aj napriek problémom a ťažkostiam, pretože k bratovi či sestre máme od detstva najbližšie.

Súrodenci sú však často skôr rivalmi než spojencami, a dôvodom je prístup rodičov. Na čo si dať vo výchove pozor, aby vaše deti zotrvali priateľmi?

Vzájomný vzťah detí máte čiastočne vo svojich rukách

S príchodom mladšieho súrodenca je najstaršie dieťa často odsunuté na vedľajšiu koľaj. Novorodeniatko potrebuje viac starostlivosti, no starší súrodenec taktiež vyžaduje pozornosť. Častokrát jej nemá dostatok, a práve tam začína rivalita a súboj o lásku a pozornosť rodiča. Postupom času je na staršieho prenášaná zodpovednosť za mladšieho, je trestané aj za jeho chyby, pretože má mať viac rozumu.

Napriek vlastným priateľom a záujmom sa stále musí s mladším súrodencom hrať, brávať ho všade so sebou a podobne. Rodičia mu často mladšieho „hádžu na krk“, hoci starší súrodenec nemá záujem, a chce sa venovať svojim koníčkom či priateľom. Súrodenecká rivalita sa týmto ešte prehĺbi – starší súrodenec začne k mladšiemu pociťovať mnoho negatívnych emócií, mladší zasa vie, že je nechcený a neprijímaný, a svojho veľkého brata či sestru otravuje. Situácia teda nie je ani pre jednu stranu výhodná, a prehlbuje priepasť a rivalitu súrodencov.

Večné porovnávanie alebo kto je lepším dieťaťom

A teraz si predstavte, že k tomuto vzťahu sa pridá aj porovnávanie. Staršie sa lepšie učí, je lepšie v športe, zatiaľ čo mladšie nedosahuje výsledky, potrebné na to, aby ho rodič pochválil a miloval (ako jeho súrodenca). Rodič to samozrejme myslí motivačne, ak dáva jedného za vzor druhému, ale nechcene prehlbuje nenávisť medzi nimi. Jedno bude v tieni druhého, zatiaľ čo druhé je to zlaté dieťa, ktoré si rodič vysníval.

Hoci súrodenci cítia k sebe lásku, ich rivalita je hlboko zakorenená, a často pretrváva do dospelosti. Môžu sa stále nevedome pretekať, kto kúpi rodičom lepší dar pod vianočný stromček, alebo kto je na tom finančne lepšie a je teda tým najlepším dieťaťom. Za zmienku stojí aj pociťovaná škodoradosť, ktorá sa dostavuje v prípade neúspechu súrodenca.

 Súrodenci sa hádajú až 8-krát za hodinu, kto sa háda viac – bratia alebo sestry? Ako ich rodičia by ste mali predchádzať konfliktom, na ich vzťahu záleží

Kým je váš súrodenec? Je to váš priateľ, spojenec, rival, nepriateľ, cudzí človek…?

Staršie dieťa nemá byť za mladšieho súrodenca zodpovedné

Zahrnúť najstaršie dieťa do starostlivosti o súrodenca je skvelá vec, ktorá podporí empatiu a puto. Dajte si však pozor, aby ste na plecia svojho najstaršieho nepreniesli vašu zodpovednosť. Staršie nemá byť za mladšieho zodpovedné, nemá byť trestané, ak sa mladšiemu niečo stane (samozrejme bez jeho pričinenia). Takisto ho nenúťte tráviť čas so sestrou či bratom ak samo nechce.

Berte staršieho ako individualitu, ktorá má právo na vlastný priestor, koníčky a priateľov. Vynucovanie bez snahy zistiť, čo vlastne dieťa chce, v ňom živí negatívne pocity zášti a hnevu. A pretože ich nemôže vyjadriť smerom k vám, vybije si ich na mladšom súrodencovi. Nezabúdajte na to, že aký prístup máte k najstaršiemu, taký bude mať on k svojmu súrodencovi.

Nikto by nemal byť privilegovaný

Rodičia majú často ku každému zo svojich detí trochu iný prístup, čo si ani neuvedomujú. Čo vyčítajú staršiemu, mladšiemu ospravedlňujú, za čo trestajú jedného, na druhom pokladajú za rozkošné. Nesmierne mnoho ráz som to videla a viem, že rodič to robí úplne podvedome, nemá na seba náhľad.

Deti si to ale všímajú, čo rivalitu a nenávisť voči súrodencovi len vyburcuje. Preto je potrebné pristupovať k deťom férovo. Pokiaľ porušia pravidlá, budú za to zodpovedné, ak dostane jeden dar za skvelý výkon, druhý by mal taktiež. Žiadne z detí by nemalo byť privilegované, teda nemalo by byť prepáčené nič, za čo sa druhý trestá.

Rešpektujte každého individualitu

Vaše deti nie sú rovnaké, každé z nich má vlastné záujmy, osobnosť aj priateľov. Rešpektujte to. Nenúťte ich nasilu hrať sa spoločne, ani staršieho brávať mladšieho von s jeho vlastnými kamarátmi. Vedzte, že najmä pre maličké deti je obľúbená hračka súčasť ich identity, osobnosti. Nútiť ich deliť sa a požičiavať je často pre ne zmätočné, pretože tým narúšate vývoj identity – teda učenie sa a skúmanie, kým vlastne sú. Za vynútené požičiavanie hračiek sa však nebudú hnevať na vás ale na súrodenca.

Takisto by ste mali rešpektovať, ak sa nechcú spoločne hrať ale tráviť čas s vlastnými kamarátmi. Každý zo súrodencov by mal mať dostatok vlastného priestoru a času na záujmy, ktoré nemusia zahŕňať bračeka či sestričku. Akékoľvek donucovacie prostriedky ich donútia cítiť hnev voči sebe.

Trávte čas spoločne ako rodina

Presne toto sú tie momenty, kedy sa budujú vzťahy. Príjemne strávený rodinný čas utužuje putá nielen celej rodiny, ale aj tie súrodenecké. Spoločné večere, výlety, večerná konverzácia bez pustenej televízie sú neskutočne dôležité pre vývoj dieťaťa. Naučí sa komunikovať, rešpektujúco správať k ostatným, načúvať a robiť kompromisy. Toto využije tiež v kontakte so súrodencom.

Pokiaľ sa k manželovi i k deťom správate láskavo a s úctou, dieťa toto chovanie prevezme za svoje vlastné. Potom sa rovnako úctivo bude správať k ostatným i k svojmu súrodencovi. Nepodceňujte preto dôležitosť trávenia spoločného času, deti sa prostredníctvom pozorovania fungovania rodiny učia sociálne žiť a komunikovať.

Správajte sa láskavo a s úctou, dieťa toto chovanie prevezme

Venujte každému dieťaťu rovnakú pozornosť a čas

Je náročné skĺbiť povinnosti s rodinou, a každému z detí venovať plnú a najmä rovnocennú pozornosť. S obľubou rodičom navrhujem jednu jednoduchú vec. Stanovte si Deň pre dieťa; v tento deň sa budete venovať len jemu, budete robiť čo si zažiada a tráviť čas spoločne. Druhé dieťa si môže vziať v rámci Dňa pre dieťa otec. V ďalší stanovený deň sa len vymeníte.

Tieto dni si vyberajte a opakujte podľa možností – môže ísť o mesačnú záležitosť, a ostatok strávite spoločne ako rodina. Podstatné je, aby sa žiadne z detí necítilo prehliadané, aby ste vedeli, čo ich zaujíma a trápi a pracovali na utužovaní vzťahov. Takto nebude mať žiadne z detí pocit, že je jeho súrodencovi venovaná väčšia pozornosť, čas je spravodlivo rozdelený.

Modelujte účinné riešenie konfliktov

Deti a ani dospelí neovládajú účinné riešenie konfliktu. Durdíme sa, trestáme pasívnou agresiou či tichou domácnosťou, ublížime milovanej osobe slovami, nebodaj fyzicky. Zronené ego, ktorá sa snažíme ochrániť, má pre nás väčšiu hodnotu než vzťah. Nikdy však nie je neskoro zmeniť to. Deti potrebujú vidieť, ako zvládať konflikt. V živote sa dostanú do situácií, kedy budú potrebovať odolnosť a efektívne riešenie problémov. Ako lepšie ich tomu priučiť než vlastným príkladom?

Modelujte preto adekvátne riešenie problémov – zachovávajte vo vypätých situáciách pokoj, hovorte pokojným hlasom, vypočujte obe strany (ak sa vám deti sťažujú), dbajte na férové jednanie a kompromis, ktorý bude pre obe strany výhodný. Učte ich, že nie je len jediná pravda, a že ak jeden vidí vec istým spôsobom a druhý iným, neznamená to, že sa jeden z nich mýli. Vysvetľujte im, že každý vidí vec inak, a to treba rešpektovať a načúvať si. Súrodenec je prvý priateľ a sok dieťaťa, na ich vzťahu preto uvidíte ako na prvom zrkadlo vášho spôsobu zvládania problému.

Nezasahujte do ich konfliktu

Konflikt medzi súrodencami je ich problém, nie váš. Ak im nedáte šancu riešiť ho samostatne a zasiahnete hneď, naučia sa na vás obracať v prípade akéhokoľvek problému. To znamená závislosť, nesamostatnosť a zbavenie sa zodpovednosti.

Vašim zasiahnutím sa deti nenaučia prebrať zodpovednosť za svoje problémy, ani vykomunikovať si ich samostatne bez fňukania u tretej strany (poznáte napríklad tú kolegyňu alebo kolegu, ktorý sa pravidelne sťažuje nadriadenému ohľadne svojich kolegov, než by sa obrátil rovno na tých, s kým daný problém má?). Očakávanie, že tretia strana vyrieši náš konflikt je nezrelý prístup, ktorému sa učíme v detstve. Preto nezasahujte, nechajte deti samé riešiť, dohodnúť sa, urobiť kompromis. V prípade, ak to ešte nezvládajú a požiadajú vás o pomoc, nenadŕžajte žiadnej strane. Riešte konflikt s nimi, nie za nich. Modelujte rešpekt, načúvanie obom stranám a pochopenie pre pohľad druhého.

Pokiaľ príde k fyzickej potýčke, netreba na nič čakať. Oddeľte deti dokým sa neupokoja. Následne pokračujte predchádzajúcim postupom. Zasahujte čo najmenej – ak so sebou nechcú rozprávať, nechajte ich tak, dokým sa „neodfučia“. Počas emočnej búrky sú deti málokedy schopné niečo sa naučiť.Rivalita medzi súrodencami je záležitosťou celej rodiny. Deti sa učia správnej komunikácií doma, preto i súperenie je dôsledkom rozdielneho prístupu rodiča. Vyhnite sa tejto chybe, a jednajte s deťmi férovo. Rovnocenný prístup buduje ich celoživotné priateľstvo, aktuality.sk

 X X X

Lukašenko hrozí pohlavárom: Pri nepokojoch nebudem behať so samopalom ja, ale vy

 Bieloruský autoritársky vodca Alexander Lukanšenko na porade pohrozil, že ak by sa v krajine zopakoval „ukrajinský scenár“, ktorý vyústil v pád proruského režimu, nebude so samopalom behať on, ale v prvom rade pobežia pohlavári a hodnostári. Lukašenkov výrok zaujal aj zahraničné médiá, pripomínajúce zábery Lukašenka v nepriestrelnej veste a s automatickou puškou kalašnikov v ruke počas vrcholiacich protestov proti režimu v auguste 2020.

„Ak nevyvodíme závery z toho, čo sa stalo v roku 2020 a neskôr, urobíme veľký krok k ukrajinským udalostiam. Ale bude nám horšie ako Ukrajine. Nestraším vás. Viete, že nehovorím do vetra,“ povedal Lukašenko podľa záznamu na sociálnej sieti. „Moji milí, nedajbože aby vypukli nejaké neporiadky. Potom pôjdeme vpred. A nie je pravda, že budem sám behať so samopalom, ale to vy pobežíte ako prví,“ vyhlásil a položil svojim poslucháčom z radov pohlavárov rečnícku otázku, či si niečo také želajú. On sám si to nepraje.

Lukašenko na porade, nazvanej Aktualizácia metód a foriem práce s obyvateľstvom na miestnej úrovni, vyzval k očiste spoločnosti od politických aktivistov z mimovládnych organizácií.

„Tieto mimovládne organizácie, spolky na ochranu psíkov, mačiek a zvierat, nikdy nikoho a pred ničím nechránili. Ani sa nechystali brániť. Pod módnym heslom nám podstrkávali politicky angažovaných ľudí. Vedúcim platili veľa a tiež trošku platili ľuďom, ktorých spoločnosť vypudila na okraj a ktorí boli spravodlivo vyvrhnutí. A v roku 2020 sa vyšvihli do popredia,“ povedal. Vyhlásil tiež, že zhovievavosť úradov umožnila vytvoriť v spoločnosti ostrovčeky absorbujúce všetko, proti čomu úrady mali bojovať. Nestalo sa tak, a predvlani vypukli protesty. Teraz sa ale podľa Lukašenka našťastie zasahuje tvrdo, pretože „spoločnosť musí byť ochránená pred tými šmejdmi“.

Bielorusi v lete 2020 masovo vyšli do ulíc protestovať proti tomu, že úrady opäť vyhlásili Lukašenka za víťaza prezidentských volieb. Opozícia, Európska únia a niektoré ďalšie krajiny sa domnievajú, že výsledky boli sfalšované a že v skutočnosti vyhrala opozičná kandidátka Svjatlana Cichanovská, ktorá neskôr utiekla do Litvy. V Bielorusku po voľbách vypukli rozsiahle protesty, ktoré polícia brutálne potlačila a desaťtisíce ľudí zatkla. Opoziční vodcovia boli uväznení. Množstvo Bielorusov tiež muselo utiecť zo zeme./agentury

X X X

Ministerka Kolíková odvolala predsedu súdu Romana Fitta. Vyčíta mu prístup k policajtom NAKA, keď si prišli po spis

Počas vojny v bezpečnostných zložkách sa sudcovia Okresného súdu Bratislava III sťažovali na postup príslušníkov NAKA, ktorí k nim prišli po spis a utajovanú prílohu kauzy s vtedy obvinenými Borisom Beňom a Ľudovítom Makóom. Vedenie polície odmietlo, že by zasiahli do nezávislosti súdu.

Predseda Okresného súdu Bratislava III Roman Fitt končí vo funkcii. Odvolala ho ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

„Dôvod, pre ktorý JUDr. Fitta odvolávam, je jeho konanie a prístup ako predsedu súdu v čase, keď príslušníci NAKA koncom apríla tohto roku realizovali na OS Bratislava III úkony k zaisteniu spisu vrátane jeho utajovanej prílohy,“ uviedla ministerka Kolíková v stanovisku, ktoré poskytol hovorca rezortu Peter Bubla.

Ako ďalej opísala, táto udalosť sa udiala sčasti aj za prítomnosti predsedu. „Napriek vyhrotenej situácii, ktorá to sprevádzala, predseda súdu nelegitimoval svoju pozíciu a nekonal z titulu orgánu riadenia súdu. Neurobil ani ďalšie kroky k riadnej súčinnosti s vyšetrovateľmi NAKA, ktoré by boli náležité v rámci vyšetrovania podozrení z trestnej činnosti,“ dodala v stanovisku.

 Ministerka však upozornila, že odvolanie predsedu súdu nijako nesúvisí s právnou otázkou, či mal alebo nemal byť vydaný spis alebo jeho utajovaná príloha zo súdu.

„Pre moje rozhodnutie to nehralo žiadnu úlohu. Predsedu súdu odvolávam, pretože som presvedčená, že pochybil ako manažér súdu,“ uzavrela Kolíková.

Odvolanie predsedu súdu je teda dôsledkom známej akcie príslušníkov NAKA, ktorí prišli na Okresný súd Bratislava III začiatkom mája po tom, ako tamojšia sudkyňa zamietla návrh prokuratúry na vzatie do väzby exnámestníka SIS Borisa Beňu a bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa. Prokurátor vtedy žiadal pre dvojicu väzbu po ich obvinení z krivej výpovede v kauze exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Medzičasom bolo obvinenie zrušené.

Po návšteve NAKA na súde poslal predseda súdu Roman Fitt dokument súdnej rade, v ktorom sa spolu so sudkyňou Ivetou Halvoňovou aj sudcom Karolom Posluchom posťažovali, ako mala policajná akcia prebiehať.

„Príslušníci NAKA Východ pristúpili k vyhrážkam, že v zmysle doručeného príkazu na vykonanie prehliadky iných priestorov začnú prehľadávať všetky priestory a kancelárie, a keď bude treba, zavolajú zámočníka a vylomia trezor s tým, že ešte uvidíme, čo všetko sa tu ešte nájde,“ písal v podnete predseda súdu Fitt.

Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť si po medializácii tejto akcie predvolal vedenie polície, aby situáciu objasnili. Do parlamentu prišiel aj minister vnútra Roman Mikulec a šéf NAKA Ľubomír Daňko. Neskôr sa k vysvetľovaniu pripojil aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a jeho kolega prokurátor Daniel Mikuláš.

Policajný prezident Hamran vysvetlil, že NAKA vedie stíhanie pre zločin založenia zločineckej skupiny. Ide o ľudí, ktorí pôsobia v jednotlivých štátnych orgánoch. Hamran však nemenuje, o ktoré zložky by malo ísť. „Vyšetrovateľ sa rozhodol, že je potrebné zaistiť vec dôležitú pre trestné konanie. Za dôležitú vec sa považuje v podstate čokoľvek, čo je potrebné pre vyšetrovanie,“ povedal Hamran.

„Kategoricky odmietame, že orgán činný v trestnom konaní zasiahol do nezávislosti súdu.“ Policajný prezident dodal, že zaisťovacia akcia sa udiala až po rozhodnutí súdov./agentury

X X X

Uhríkovi dal stranu, vyhodili ho z jej vedenia. Sú to náckovia, Mazurek sa na mňa osopil, že kladiem vence na Slavíne, tvrdí Marček

Lídri hnutia tvrdia, že Marčeka z vedenia vylúčili, lebo robil vlastnú politiku bez toho, aby o jeho krokoch vedel samotný Uhrík. V hnutí Republika, ktoré patrí odídencom z ĽSNS na čele s europoslancom Milanom Uhríkom, došlo k vážnemu konfliktu vo vedení strany.

Na májovom sneme hnutia z predsedníctva Republiky vylúčili exposlanca Petra Marčeka, teda muža, bez ktorého by strana neexistovala. Práve Marček, ktorý sa v roku 2016 dostal do parlamentu na kandidátke Sme rodiny, totiž minulý rok po rozkole v ĽSNS Uhríkovi daroval svoju stranu Hlas ľudu.

Odídenci z ĽSNS tak nemuseli vyzbierať 10 000 podpisov na založenie nového politického subjektu a Hlas ľudu jednoducho premenovali na Republiku.

Vedenie hnutia tvrdí, že Marčeka z vedenia vylúčili, lebo robil vlastnú politiku bez toho, aby o jeho krokoch vedel samotný Uhrík. Marček ponúka úplne iné vysvetlenie. Republika podľa neho inklinuje k fašizmu. O jeho vyhodení z predsedníctva informoval aj web Štandard.

Robil vlastnú politiku

O vylúčení Marčeka z predsedníctva hnutia hovorili poslanci Republiky Ondrej Ďurica a Miroslav Suja vo štvrtok vo vysielaní Kulturblogu, teda akomsi straníckom médiu hnutia.

„Realita je taká, že Marček si dlhodobo robil svoju vlastnú politiku, viedol stretnutia, o ktorých nevedel ani predseda Milan Uhrík. Ten dostával informácie až po stretnutiach, to takto nemôže fungovať,“ vysvetľoval Ďurica.

Marček bol v uplynulých mesiacoch tvárou viacerých protivládnych demonštrácií. Organizoval aj veľký protest, ktorý sa konal v Bratislave 17. novembra 2020. V čase tvrdých protipandemických opatrení vtedy na námestí bez rúšok skandovali tisíce ľudí.

Marčeka následne prokurátor obžaloval z podnecovania. Podľa Ďuricu Marček protesty často organizoval sám bez ich vedomia a na poslednú chvíľu potom zháňal ľudí, ktorí by na akciu prišli. „Viacero členov bolo s jeho prácou nespokojných,“ pokračoval zasa Suja.

Marček to vidí inak. Tvrdí, že uhríkovci nedodržali už svoj prvý sľub, ktorý mu dali pri preberaní jeho strany. Marček chcel byť podpredsedom Republiky, no nikdy sa ním nestal. Bol len členom predsedníctva.

Klon ĽSNS?

Uhrík mu vraj tiež prisľúbil, že nové hnutie nebude klonom ĽSNS. „Ja som išiel s týmito chlapcami do spolupráce v tom, že odišli z ĽSNS a zmenili svoje fašistické myslenie. Veľmi som sa sklamal, ja v žiadnom prípade nemienim podporovať niekoho, kto inklinuje k zmene dejín a k fašizmu,“ tvrdí Marček pre Aktuality.sk.

Uhríkovci podľa neho spochybňujú SNP, majú blízko k prezidentovi slovenského štátu Jozefovi Tisovi a obhajujú banderovcov. Dokazovať to má aj konflikt, ku ktorému vraj došlo medzi ním a podpredsedom hnutia Milanom Mazurekom.

„Bol som klásť vence na Slavíne 9. mája a darmo to teraz všetci popierajú, už ich inak ako náckovia neviem nazvať, Mazurek sa na mňa osopil, že voliči na východe si neželajú, aby som kládol vence k pamätníku osloboditeľov od fašizmu,“ rozpráva Marček.

Predstavitelia Republiky hovoria, že je to hlúposť. Ďurica tvrdí, že Marček zámerne zamlčiava veci, ktoré boli skutočným dôvodom na jeho odvolanie, a namiesto toho vytiahol „legendu o Slavíne“.

Suja Marčekovi odkazuje, že ak neprestane na Republiku útočiť, vyhodia ho aj z hnutia. Marček zasa hrozí, že keď zverejní všetko, čo o lídroch hnutia vie, „bude to aj na prokurátora“.

Mladý Mazurek

Marčeka sme sa pýtali, či mu minulosť niektorých členov Republiky neprekážala už vtedy, keď im svoju stranu daroval.

Stačí spomenúť Mazureka, ktorého v roku 2019 Najvyšší súd uznal vinným z hanobenia rasy a národa, či Ondreja Ďuricu, ktorý bol v minulosti frontmanom neonacistickej kapely Biely odpor.

Marček však tvrdí, že si myslel, že Mazurek bol len veľmi mladý a pod vplyvom Kotlebu. „Ja som sa ich vyslovene pýtal, či pôjdeme v režime ĽSNS, oni povedali, že nie, že sa dištancujú,“ doplnil.

Peter Marček je sám zaujímavou postavou. Poslancom parlamentu sa stal v roku 2016. Kandidoval za hnutie Sme rodina, a to z vysokej pozície číslo štyri. Do prvej päťky na kandidátke sa nedostal náhodou.

Bol to akýsi obchod s Borisom Kollárom, ktorý sa plánoval stať politikom, no tiež sa mu nechcelo zbierať podpisy na vlastnú stranu. Marčekovi v tom čase patrila strana SOS (Strana občanov Slovenska). Kollárovi ju „venoval“ a ten ju premenoval na Sme rodina.

Pokusy v politike

Marček sa napokon medzi kollárovcami dlho neohrial. Po pár týždňoch ho z hnutia vylúčili a spolu s ním aj bývalú moderátorku Markízy Martinu Šimkovičovú. Obaja neskôr pôsobili ako nezaradení poslanci, no zvykli hlasovať spolu s koalícou Smer, SNS a Most.

Marček svoje politické ambície živil ďalej. V roku 2018 prevzal stranu HZD (Hnutie za demokraciu). HZD ešte v roku 2002 založil Ivan Gašparovič. Urobil tak po tom, ako sa rozišiel s HZDS a jeho predsedom Vladimírom Mečiarom.

Gašparovič sa však v roku 2004 stal prezidentom, a tak jeho ministrana stratila význam. Za zmienku stojí, že Peter Marček bol v minulosti jedným z členov predsedníctva HZD.

Keď pred troma rokmi do strany vstúpil opäť, HZD premenoval na Hlas ľudu. No a Hlas ľudu sa potom stal útočiskom ľudí, ktorí opustili Kotlebu, aktuality.sk

X X X

Fico žiada opäť pád vlády. Predstavil referendové otázky, odborníci ich označili za problematické

Robert Fico oznámil, že Smer-SD dnešným dňom začal petičnú akciu a žiadať bude pád vlády a zmenu ústavy.

Smer-SD po roku opätovne skúša zvolanie referenda s cieľom vymeniť súčasnú vládu. Šéf strany Robert Fico na tlačovej besede oznámil, že strana dnešným dňom začala petičnú akciu a žiadať bude pád vlády a zmenu ústavy. Na zvolanie referenda potrebujú 350-tisíc podpisov.

Prvá otázka referenda znie: „Súhlasíte s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu?“ Podľa Fica bude mať teda vláda povinnosť podať demisiu. V druhej otázke sa ľudí pýtajú, či súhlasia so zmenou ústavy, ktorá umožní vyvolanie predčasných volieb referendom alebo uznesením parlamentom. Chcú, aby na toto uznesenie bola potrebná len absolútna väčšina, teda 76 hlasov poslancov.

Smer by chcel referendum stihnúť do komunálnych volieb 29. októbra tohto roku. O podpore referenda už rokovali s Hlasom-SD, Slovenskou národnou stranou a hnutím Republika. Po oznámení otázok referenda, sa ozvala aj strana Hlas-SD. Poslanci okolo Petra Pellegriniho veria, že referendum bude úspešné.

Problematická je hneď prvá otázka

Ústavný právnik Vincent Bujňák si však myslí, že hneď prvá predstavená otázka môže byť protiústavná. „Prvá referendová otázka sa dostáva do kolízie so závermi Ústavného súdu, druhá referendová otázka sa podobá na lichtenštajnský model, ale pochybnosti pri nej nemám,“ uviedol.

Ústavný súd v júli 2021 konštatoval, že referendová otázka musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla. O vytvorenie všeobecného pravidla nepôjde, ak sa otázka týka konkrétneho prípadu a použije sa len jednorazovo, bez možnosti ďalšieho použitia na iný prípad. „K tomu možno doplniť, že ak naša Ústava SR priamo hovorí o možnosti parlamentu zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda svojim ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti, potom referendová otázka na jedno použitie nedáva ústavnoprávny zmysel,“ pokračoval Bujňák.

Podľa právnika je tiež zrejmé, že v prípade platných výsledkov referenda by ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej Národnej rady. „Ak by teda bolo referendum úspešné a vláda by padla, tak vznikne ústavná kríza. Tá môže byť samozrejme vyriešená tým, že by sa pokúsili zostaviť novú vládu, ale to je prakticky nemožné, ak sledujeme v akom stave je v súčasnosti štruktúra vládnej moci,“ povedal na tlačovej besede Fico. Následne by chcel Smer-SD, aby parlament rozhodol o konaní predčasných volieb. Druhou možnosťou by podľa nich bolo referendum o predčasných voľbách.

Veľká politická hra

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vníma prvú otázku ako veľkú politickú hru a druhá je podľa nej mätúca. „Je tam veľmi presná definícia, ako by mala zmena ústavy vyzerať v súvislosti s predčasnými voľbami. Je zrejme s ohľadom na detailnosť právnej úpravy, že môže byť vo veľkej miere mätúca pre všetkých, ktorí ju podpisujú.”

Predseda súdnej rady a bývalý predseda ústavného súdu si myslí, že prezidentka môže oznámiť, že takéto referendum ani nevyhlási. „Snažil som sa vcítiť do úlohy človeka, ktorý má poradiť, ako by znela tá referendová otázka. Vďaka nálezu Ústavného súdu SR neviem nájsť žiadny operačný priestor na to, aby sa dala sformulovať otázka, ktorá nevzbudí veľké pochybnosti o jej ústavnosti,” dodal.

Ladislav Orosz, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky označil druhú referendovú otázku za síce zaujímajú, ale nedostačujúcu, aktuality.sk

X X X

Slovensko bude od budúceho roka v Hospodárskej a sociálnej rade OSN

Slovensko v hlavnom orgáne OSN pôsobilo naposledy v rokoch 2010 až 2012. Slovensko bolo v piatok v americkom New Yorku zvolené za člena Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ECOSOC). SR bude v tomto medzinárodnom orgáne pôsobiť od 1. januára 2023 na obdobie troch rokov. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR), podľa ktorého bude členstvo v ECOSOC príležitosťou potvrdiť a zintenzívniť angažovanosť Slovenska v multilaterálnej spolupráci a priamo ovplyvniť rozvojové priority OSN.

„V období hospodárskej krízy a narastajúcej potravinovej a energetickej neistoty vo svete je zvolenie Slovenska do ECOSOC príležitosťou aktívne prispievať do diskusie o udržateľnej obnove po pandémii a o úlohe medzinárodného spoločenstva pri rekonštrukcii Ukrajiny,“ vyhlásil minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok. Šéf slovenskej diplomacie zároveň potvrdil pripravenosť slovenskej diplomacie plne sa angažovať pri formovaní rozvojových programov Organizácie Spojených národov.

ECOSOC je jeden zo šiestich hlavných orgánov OSN. Slovensko v ňom pôsobilo naposledy v rokoch 2010 až 2012. Ide o 54-členný orgán OSN zameraný na ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty udržateľného rozvoja a na Agendu 2030. V súčasnosti sa ECOSOC sústreďuje aj na negatívne vplyvy vojny na Ukrajine. Hospodárska a sociálna rada taktiež zodpovedá za spoluprácu OSN s mimovládnym sektorom a s regionálnymi organizáciami, aktuality.sk

X X X

Čo sa stalo na Ukrajine, sa zajtra môže stať vo východnej Ázii, hovorí japonský premiér

Japonsko je znepokojené rastúcou vojenskou aktivitou Číny vo Východočínskom mori a v okolí Taiwanu.

Japonský premiér Fumio Kišida v piatok predstavil svoju víziu, ktorú nazval posunom k „realistickej“ diplomacii“. Má jeho krajine pomôcť popasovať sa s nebezpečenstvami, ktorým vo svete otrasenom ruskou inváziou na Ukrajinu čelí. TASR správu prevzala od agentúr Reuters a AFP.

„Kišidova vízia pre mier posilní japonskú diplomaciu a bezpečnosť,“ povedal v prejave na začiatku tradičného diskusného fóra Šangri-La v Singapure.

„Ukrajina dneška môže byť zajtra východnou Áziou,“ povedal na fóre ministrov obrany ázijských krajín v súvislosti s rastúcimi obavami z napätia medzi Čínou a Taiwanom.

Ako pripomína Reuters, Japonsko je znepokojené rastúcou vojenskou aktivitou Číny vo Východočínskom mori a v okolí Taiwanu. Tokio je ostražité, aj pokiaľ ide o vojenské väzby Pekingu na Moskvu.

Svet musí byť „pripravený na vznik entity, ktorá silou alebo hrozbou pošliape mier a bezpečnosť iných krajín bez toho, aby dodržiavala pravidlá,“ povedal ďalej Kišida. Vo svojom prejave síce Čínu priamo nemenoval, opakovane však vyzval na dodržiavanie „medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“.

Kišida hovoril aj o hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. KĽDR tento rok uskutočnila najmenej 18 kôl raketových testov, aktuality.sk

X X X

Kaňka sa zúčastnil na daňových podvodoch s plným vedomím a mal z nich prospech, tvrdí o šéfovi Tiposu polícia

Obvinenie šéfa Tiposu Mareka Kaňku sa týka neoprávnenej vratky DPH vo výške 335-tisíc eur. Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila okrem šéfa štátnej lotérie Mareka Kaňku aj jeho firmu Oliva group a konateľku spoločnosti Moniku Krátku. Kaňkovo stíhanie ale nemá súvis s pôsobením v štátnej správe. Prípad totiž siaha ešte do roku 2017, kedy viedol svoju spoločnosť s čerpacími stanicami a okrem iného sa venoval biznisu s pohonnými hmotami.

Kaňkova firma je podľa uznesenia o obvinení zapojená do reťazca firiem, ktoré si znižovali daňovú povinnosť a týmto spôsobom sa nezákonne obohacovali.

Oliva group mala byť súčasťou tejto organizovanej skupiny v mesiacoch január až apríl 2017 a potom od júla do októbra 2017. Firma deklarovala odoberanie pohonných hmôt od inej firmy v hodnote viac ako 1,6 milióna eur, pričom DPH z tohto balíka predstavuje výšku 335-tisíc eur. Práve druhá suma predstavuje škodu, ktorú mal Kaňka s firmou štátu spôsobiť.

„Cieľom bolo získať finančný prospech zo skrátenia DPH prenesením daňovej povinnosti vzniknutej spoločnostiam,” píše sa k reťazcu firiem, kde figuruje aj Kaňkova spoločnosť.

Štátna lotériová spoločnosť Tipos, ktorej šéfuje Marek Kaňka, vo včerajšom stanovisku uviedla, že riaditeľ svojmu stíhaniu nerozumie. Medzičasom už vypovedal na polícii. Nominant vládnej strany OĽaNO zároveň podal sťažnosť proti uzneseniu, o ktorej teraz musí rozhodnúť dozorujúci prokurátor.

O stanovisko sme požiadali aj spoločnosť Oliva a aj súčasnú konateľku Krátku.

Problémové nákupy

Ako údajný podvod s daňami fungoval? Zjednodušene povedané, slovenské firmy zastúpené tzv. bielymi koňmi nakupovali pohonné hmoty od rafinérie v Rakúsku. V takomto cezhraničnom obchode nákup prebieha bez dane z pridanej hodnoty, prvé slovenské firmy po nákupe však majú povinnosť následne pri ďalšom predaji slovenským firmám daň zaúčtovať a odviesť do nášho štátneho rozpočtu.

To sa však podľa polície v sérii podozrivých nákupov nestalo. Organizovaná sieť firiem naftu a benzín poslala cez ďalšiu nastrčenú firmu až k spoločnostiam, ktoré ju mali distribuovať konečným spotrebiteľom.

Firmy tak napokon odviedli DPH „v zanedbateľnej výške v porovnaní s DPH, ktorú by reálne mali odviesť správcovi dane, ak by deklarovali nákup pohonných hmôt priamo od spoločnosti OMV.”

Podľa polície to firmy robili napriek tomu, že si uvedomovali ekonomickú nezmyselnosť umelo vytvoreného fakturačného toku, ktorý popiera aj podstatu podnikania.

V dôsledku skrátenia dane tak pohonné hmoty mohla skupina predávať v rámci reťazca o cenu nižšiu ako je DPH, tú totiž na začiatku reťazca neodviedla prvá spoločnosť v reťazci. Podľa zistení polície v skutočnosti dokonca nafta a benzín fyzicky cez tzv. stratených obchodníkov a nárazníkové spoločnosti nikdy neprešli. Naopak, putovali z Rakúska rovno na čerpačky. Ostatné obchody sa tak vraj udiali len na papieri s pravdepodobným účelom podvodu a zníženia dane.

Zmluvy uzatváral aj Kaňka

Hoci Marek Kaňka od roku 2020 nie je konateľom Olivy a aj predtým mala uzatváranie zmlúv pod palcom najmä konateľka Monika Krátka, niektoré z vyšetrovaných zmlúv podpisoval Kaňka osobne. Do roku 2017 bol Kaňka jediným konateľom a zmluvy s ďalšou obvinenou firmou BaF Trading, uzavreté v roku 2016, podpisoval priamo on.

Vyšetrovateľ podľa uznesenia rozporuje samotný nákup pohonných hmôt Olivy od nárazníkovej spoločnosti BaF. Tento obchod mal byť účelový, nakoľko samotnú dopravu z Rakúska mala BaF objednať práve u Olivy. Fakticky sa tak majiteľom pohonných hmôt stala Oliva už v Rakúsku a mala tam odviesť daň z pridanej hodnoty. Takáto zmluva o doprave bola len snahou nájsť si krytie preto, aby dodacím miestom tovaru na papieri bola Slovenská republika, tvrdí teraz polícia.

„Marek Kaňka ako konateľ vedel, že miesto plnenia je v Rakúsku, pričom uzavretím zmluvy o preprave pristúpil na úmyselné zakrývanie skutočného miesta dodania,“ uvádza sa v uznesení.

„Toto nie je nič neobvyklé, takto sa to bežne dialo, robia to aj nadnárodné spoločnosti,“ reagovala vo svojej výpovedi konateľka Olivy Krátka.

„Aj Marek Kaňka a Monika Krátka mali prospech z účasti na podvodnom reťazci, vedeli, že kvôli formálnemu miestu určenia museli neštandardne upraviť zmluvu o preprave a s plným vedomím sa účastnili podvodného reťazca,“ uzavrel vyšetrovateľ.

Rad podozrení

Aktuality.sk už v lete 2020 upozornili na Kaňkov biznis s čerpačkami. Daňováci totiž pri kontrole odhalili podozrivé obchody s filtrami na čistenie vody. Tie prechádzali podvodným reťazcom za účelom vyberania vratiek cez päticu firiem – medzičlánkami boli aj firma mŕtveho Gréka, či firma fínskeho bezdomovca. Aktuality.sk v decembri minulého roka informovali aj o policajnom preverovaní v Kaňkovej Olive v súvislosti s korupciou.

Oliva navyše nie je jediná firma Kaňku s problémami. Ďalšie dve, ktoré väčšinovo vlastnil Kaňka a neskôr ich predal bratovi Vojtechovi mali minulý rok dlhy viac ako 230-tisíc eur. Dnes súčet ich dlhov voči štátu narástol na 370-tisíc eur.

Jednou zo zadlžených spoločností je Burundi, s.r.o. Tá sa v uznesení spomína ako firma, ktorá v roku 2017 zabezpečovala Olive prepravu pohonných hmôt. Podiel vo firme po nástupe do funkcie Kaňka predal svojmu bratovi, od decembra minulého roka firmu vlastnia osoby z Česka.

Blízko hnutia OĽaNO

Marek Kaňka s OĽaNO spolupracoval už predtým, ako sa stal nominantom strany na čele Tiposu. V čase, keď bol obchodným riaditeľom agentúry Universal McCann, tá poskytovala hnutiu mediálne služby v politickej kampani.

Kaňku menoval do funkcie dočasne ešte minister financií Eduard Heger, po nominácii prešiel výberovým konaním a funkciu získal natrvalo. Výber riaditeľa v tom čase kritizovala Transparency International Slovensko.

V prvom rozhovore, hneď po nástupe do funkcie, Kaňka prezradil, že sa s Hegerom pozná viac ako 15 rokov.

S hnutím OĽaNO bol aj počas kľúčovej volebnej noci na jar 2020, keď Matovič zvíťazil v parlamentných voľbách s prekvapivým náskokom. Na fotografii po ohlásení výsledkov stojí hneď za rodinou Igora Matoviča – pri stolíku spoločne s neskorším šéfom Úradu vlády Júliusom Jakabom a členom dozornej rady Tiposu Miroslavom Bartošom.

Prvé zverejnené podozrenia okolo Kaňkovho biznisu predstaviteľov OĽaNO v minulosti nevyrušili. V decembri minulého roka sa k starším podozreniam vyjadril aj šéf OĽaNO Igor Matovič.

„Nedisponujem žiadnymi informáciami z vyšetrovacích spisov a ani neviem o žiadnom trestnom stíhaní pána Kaňku. Preto môžem hodnotiť len jeho skutky v pozícii generálneho riaditeľa štátnej Tipos, a. s. A tie hovoria za všetko. Za necelé dva roky zvýšil obrat štátnej firmy z 541 miliónov eur na predpokladaných 964 miliónov eur v tomto roku. Skôr sa nazdávam, že niekomu vadí jeho podnikateľský úspech či deratizácia, ktorú spustil v štátnom podniku,“ uviedol minister financií.

Zatiaľ Kaňka ostáva vo funkcii. Matovič ako šéf rezortu financií, pod ktorý Tipos spadá, sa odpovedi o zotrvaní či odchode Kaňku z čela štátnej lotérie vyhol.

„Padni komu padni,” odkázal vo svojom stanovisku. V podobnom duchu reagoval aj premiér Eduard Heger, ktorý ešte ako minister financií Kaňku dostal do štátnej správy, aktuality.sk

X X X

Kandidát na šéfa RTVS Seman: Kotlebu by do diskusie nezavolal

Rezník vytvoril sofistikovaný systém, aby si priklonil vplyvné záujmové skupiny, tvrdí Vladimír Seman. Dlhoročný redaktor Slovenskej televízie a dnes programový riaditeľ regionálnych televízii na východe Slovenska Vladimír SEMAN hovorí, že RTVS treba decentralizovať a programy, ktoré si dnes objednáva, by sa dali vyrobiť za zlomok aktuálnych súm.

V minulosti pôsobil aj pri Konferencii biskupov Slovenska.

V roku 2020 kandidoval za OĽaNO, kam sa dostal na odporúčanie Anny Záborskej z Kresťanskej únie. Poslanci ho zatiaľ nepozvali, aby sa im predstavil ako uchádzač o funkciu šéfa RTVS.

X V úvode svojho projektu píšete, že Slovensko je krajina, ktorá môže existovať aj bez RTVS. Prečo by vás po tomto tvrdení mal niekto zvoliť za jej riaditeľa?

Generálny riaditeľ RTVS by nemal tvrdošijne zotrvávať na budovaní administratívnej inštitúcie, ktorá veľkú časť zdrojov spotebúva len na svoju prevádzku, resp. na saturovanie záujmov rôznych mediálnych skupín. Treba si veľmi poctivo zadefinovať to, čo je verejnoprávny záujem.

X V projekte celkom obsiahlo píšete o tom, ako sa dá verejný záujem pokryť aj cez súkromné médiá. RTVS teda ani nemusí existovať?

Treba spoločenskú diskusiu na túto tému. Generálny riaditeľ by mal definovať jej smer. Výsledok diskusie môže byť taký, že vieme zabezpečiť verejnoprávny záujem prostredníctvom siete súkromných médií. Ale aj že to bude niečo iné, napríklad to, čo je v Rakúsku, kde majú veľkú ponuku jazykovo kompatibilných programov v produkcii nemeckých staníc a tam je ORF saturovaná veľmi dôsledne a veľkoryso. Netvrdím vo svojom programe, že je potrebné zrušiť RTVS, ale treba naštartovať spoločenskú diskusiu o zmysluplnosti mediálnej verejnej služby v terajšej podobe, ktorá je z môjho pohľadu po prvé veľmi bratislavocentrická, po druhé je málo verejnoprávna a po tretie, je málo efektívna.

X Čo si predstavujete pod verejným záujmom?

Je to to, čo slúži verejnosti, čo je v prospech spoločnosti v tom najširšom zmysle, čo slúži kultivovaniu toho lepšieho, čím sa spoločnosť prejavuje. Je to široké spektrum aspektov, ale nepatrí k nim favorizovanie úzkeho okruhu bratislavských mediálnych špičiek napríklad na spôsob jedného z kandidátov, pána Tibora Búzu. Pán Búza len za ostatný rok uzatvoril s RTVS a Audiovizuálnym fondom zmluvy na výrobu programov za vyše milión eur, pričom vo všetkých prípadoch ide o programové typy, ktoré by sa dali vyrobiť zlomok v internom prostredí RTVS.

X Prečo to podľa vás robia, keď sa to dá vyrobiť za zlomok tej sumy?

Lebo je to sofistikovaná forma úplatku.

X Pána Búzu teda niekto upláca?

Pán Rezník. To je jeho korunný princ. Ak by to nevyšlo pánovi Rezníkovi, tak to vyjde pánovi Búzovi.

X A pán Rezník bol tiež uplácaný týmito zákazkami?

Pán Rezník vybudoval veľmi sofistikovaný systém prikláňania si pre neho vplyvných záujmových skupín prostredníctvom verejnej pokladničky v RTVS. Pán Búza nie je jediný, tých prípadov je veľmi veľa. Spomenul som aj cyklus Odhodlaní putovať, ktorý zosobňuje ozvučovateľ OĽaNO.

X Písali ste o tom, že za výrobu toho programu dostal 158-tisíc eur. Ale vráťme sa k pánovi Rezníkovi a pánovi Búzovi. Prišli ste s tvrdými obvineniami…

To nie sú obvinenia, to je fakt.

X Tvrdíte, že pán Búza sa nezákonne obohacuje z verejných peňazí. To je postihnuteľné zákonom.

Vyrába programy v externom prostredí, ktoré sa dajú za zlomok tých istých peňazí vyrobiť v internom prostredí. Čiže je to nehospodárne, nelogické a nie je to v súlade s verejným záujmom. Je tam napríklad program Tak určite, čo je také súťažno-zábavné juchaha na spôsob rôznych komerčných programov, ktoré vznikajú v komerčných televíziách. Čiže nie je dôvod, aby to isté vznikalo za verejné zdroje v RTVS.

X Vo voľbách 2020 ste kandidovali za OĽaNO. Boli ste sa im už predstaviť ako kandidát na riaditeľa RTVS?

Nie, nepozvali ma.

X Je pravda, že vaše rozhodnutie sa medzi poslancami nestretlo práve s pochopením?

Mám rôzne reakcie z rôznych poslaneckých klubov. Nikdy som nebol členom OĽaNO ani Kresťanskej únie. Na kandidátku som sa dostal preto, lebo ma oslovila pani Záborská na základe dlhoročných rodinných väzieb. Natočil som dokumentárny film o jej otcovi a v období, keď bol problém tam dostať akékoľvek meno, súhlasil som s tým, že budem na tej kandidátke, ale trval som na tom, aby som bol zaručene na nezvoliteľnom mieste. Politickú kariéru som pre seba neplánoval. Mojím motívom bolo prispieť k spoločenskej zmene. Nie som kandidát žiadnej politickej strany. Podporuje ma Slovenská katolícka charita, Slovenský syndikát novinárov, združenie LOTOS, čiže celoslovenské združenie približne 50 lokálnych, regionálnych a mestských televízii a ďalší.

X Hovoríte, že nie ste kandidát žiadnej politickej strany, napriek tomu ich podporu budete potrebovať. Rokujete s niekým?

Nie. Dôsledne sa vyhýbam rokovaniam. To by zaváňalo kupčením. Predostriem svoju víziu a verím, že ich presvedčím.

X Máte zostavený tím ľudí, ktorých by ste si v prípade zvolenia zobrali so sebou do RTVS?

Áno. Napríklad, výkonný riaditeľ spolku LOTOS, pán Boris Rizman. Rátal by som aj s podporou Marcela Paru, ktorý bol za éry pána Rybníčka výkonným riaditeľom. Určite by som čerpal aj zo skúsenosti tých, ktorí podporujú myšlienku zmeny zákona o RTVS, mnohými medzinárodnými cenami oceňovaný režisér Dušan Davidov. Mien je dosť. Ten tím je vykreovaný podľa dlhoročných skúseností.

X Siahali by ste aj po hovorcoch či bývalých hovorcoch ministerstiev, resp. máte tam aj ľudí, ktorí boli v minulosti spojení s politikou?

Nie. Snažil by som sa byť dôsledne apolitický. Nemyslím si, že by to bolo vhodné. Skôr by som sa obracal na ľudí, ktorí dlhodobo pôsobili v mediálnej oblasti, majú overiteľné skúsenosti a ja s nimi mám osobnú skúsenosť.

X V projekte píšete, že by ste zrušili koncesionárske poplatky, ktoré dnes tvoria pilier financovania RTVS. Ako by ste ho nahradili?

Koncesionárske poplatky sú prekonaný model, od ktorého upúšťajú tam, kde ho ešte nedávno velebili. V Dánsku urobili štúdiu, na základe ktorej sa potvrdil dávno známy fakt, že koncesionárske poplatky sú len inou formou dane, ktorá je ale vyberaná neefektívne, lebo značná časť je spotrebovaná na samotný výber. To isté sa dá docieliť adresným zadefinovaním položky v rozpočte. Tým myslím pevné ukotvenie, nie variabilnú položku, ktorá by podliehala výkyvom nálad aktuálneho ministra.

X Čiže naviazať to na konkrétne percento zo štátneho rozpočtu?

Áno. Museli by sme hovoriť o konkrétnych číslach, ktoré sa odvíjajú od disponibilnej zložky. Hovorme o ekvivalente terajšieho rozpočtu RTVS, ktorý je zhruba 150 miliónov eur s tým, že aj tá suma by mala podliehať nejakému auditu, pretože RTVS deformuje komerčné prostredie. Mojím cieľom nie je inštitúciu vrhnúť do rúk náladových politikov. Keby niekto chcel siahnuť na rozpočet RTVS, ktorý je zadefinovaný v zákone, konal by protizákonne.

X Zásadným problémom spravodajstva bolo, že politici vyvolávali redaktorom, ich šéfom a snažili sa ovplyvniť obsah. Ako odstrihnúť spravodajstvo RTVS od politikov?

Politikom sa to nedá zakázať, oni to budú robiť stále. Problém je v modeli. Generálny riaditeľ má priveľký vplyv na chod inštitúcie a je prakticky nekontrolovaný a nekontrolovateľný. On si svoju existenciu kupuje tým, že vyhodí nejakého redaktora, aby sa zapáčil nejakému politikovi. Alebo pošle peniaze s nejakou politickou konotáciou ako v prípade Odhodlaných putovať. To sa nesmie diať.

X Pri výrobe politických relácii chcete rešpektovať výsledky volieb. Nenadbieha práve toto aj politikom?

Nedávam to ako axiómu. Je to ako istý bod majúci logiku, pretože sme momentálne svedkami toho, že RTVS sa podieľa na výrobe politických celebrít.

X Koho vyrábajú ako politickú celebritu?

Je to celý rad ľudí, ktorí sa dostávajú na televíznu obrazovku na platforme politických zoskupení, ktoré neprešli voľbami.

X Igor Matovič kritizoval napríklad časté vystupovanie Petra Pellegriniho. Myslíte aj vy práve na neho?

Je to jedna z možných interpretácií.

X Ako by sa vlastne táto koncepcia vysporiadala s tým, že na kandidátke Smeru získal 400-tisíc preferenčných hlasov?

Pán Pellegrini tie hlasy získal na základe istého predstavenia sa na nejakej politickej platforme, ktorú zmenil. Čiže môžeme polemizovať o tom, aký by bol jeho volebný zisk, ak by mal napríklad svoju politickú stranu ako teraz. Ale to sú všetko fikcie. Ja hovorím, že je legitímnym prístupom, ak by sa na pôde verejnoprávnych médií vo väčšej miere rešpektoval výsledok volieb a nie aktuálne hnutia na politickej scéne. Treba o tom diskutovať.

X Znamená to aj väčší prístup extrémistov k mediálnemu priestoru?

Nie som zástanca nijakého extrémizmu. Tam treba veľmi prísne rozlišovať. Treba však povedať, že veľmi často sa prišíva psia hlava extrémizmu ľuďom, ktorým stačí uviesť nejaký výrok na adresu marginalizovaných skupín a už sú braní ako extrémisti.

X Myslel som konkrétne ĽSNS a ich odnože, kde máme odsúdeného Mariána Kotlebu za propagáciu neonacizmu, Milana Mazureka (dnes Republika) za rasizmus, Andreja Medveckého odsúdeného za útok na cudzinca a podobne. To je pomerne dosť indícii, prečo je považovaná za extrémistickú stranu. Má takto jasne extrémistická strana, ktorá prešla parlamentnými voľbami, dostať viac priestoru vo verejnoprávnom médiu?

Trocha mi prekáža to, keď sa niekto označuje, že je jasný extrémista. Absolútne nesúhlasím s rôznymi iniciatívami Mariána Kotlebu, ktoré majú charakter skrytej propagácie neofašizmu. Som absolútne proti tomu. Avšak, teraz dávať súdy, že ten alebo onen sa tam nedostane, pretože ho niekto označí za fašistu… Treba rozlišovať prípad od prípadu. Určite nemajú dostávať viac priestoru tieto konkrétne príklady, avšak bol by som citlivejší voči tomu, koho označovať za extrémistu, aby sme sa vyhli tomu, že sa to bude zneužívať v rámci politického boja.

X X X

Čo by bol pre vás ten filter? Stačí vám nejaké vyjadrenie odborníkov, alebo by ste prihliadali až na rozsudky? Koho by ste nepustili do diskusnej relácie?

Ľudí, ktorí propagujú fašizmus v rôznych podobách.

X Mariána Kotlebu by ste teda do relácie nepozvali.

Rozumiete mi celkom dobre.

X A taký Martin Beluský, podpredseda ĽSNS?

Musel by som o ňom vedieť viac. Skôr nie, ale definitívne nie teraz odo mňa nečakajte. Musel by som sa o tom dozvedieť viac podrobností, aktuality.sk

 

 

/