Netreba sa vraj s nimi zahrávať. Kto sú zlí, modrí chlapci zo Záhrebu? Bilancia je nasledovná: 82 zatknutých Chorvátov, 12 Grékov, 1 Nemec, 1 Albánec, 1 Rakúšan a 1 Bosniak. V nemocnici leží 5 Grékov a 3 Chorváti. A teraz tá najsmutnejšia časť. Domov sa už nikdy nevráti 29-ročný fanúšik AEK Atény.

Molotovov kokteil

To všetko sa stalo v pondelok v uliciach gréckej metropoly. Deň pred úvodným hvizdom futbalového zápasu AEK Atény – Dinamo Záhreb. V uliciach mesta napadli chorvátski ultras – podľa posledných správ aj za pomoci fanúšikov Panathinaikosu – priaznivcov AEK.

Známy fanúšik AEK Kyriakos Mantzakidis na svojom blogu uviedol, že polícia mala zabrániť chorvátskym ultras vycestovať do Atén. „Bol to vražedný útok proti obyčajným ľuďom. Mnohí dokonca ani neboli futbalovými fanúšikmi,“ napísal. „Je to zlyhanie vlády. Dobre, že zápas napokon odložili, lebo atmosféra bola príliš napätá.“

Medzitým grécke štátne orgány suspendovali sedem domácich policajtov, zatiaľ čo generálny prokurátor začal oficiálne vyšetrovanie smrteľných stretov.

Portál emswi.gr píše, že fanúšikovia z Chorvátska chceli preniknúť na štadión AEK. Keď sa im to nepodarilo, zaútočili na jeho fanúšikov. „Vypukla zúrivá bitka aj s použitím molotovových kokteilov, palíc a iných predmetov,“ uvádzajú grécke médiá.

Tamojší novinár sledoval situáciu v nemocnici. Povedal, že na chodbách z oboch strán bolo niekoľko fanúšikov na nosidlách.

Najhoršie však je, že ostrý stret fanúšikov sa dal očakávať. Píšu to dnes aj samotné chorvátske médiá, ktoré spomínajú diel z roku 2015, keď hralo Dinamo Záhreb v Grécku zápas proti Olympiakosu Pireus. Už tam sa vraj odohrali vážne incidenty.

„Na rôznych fanúšikovských fórach sú informácie, že Bad Blue Boys plánovali tento útok veľmi dlho. Konkrétnejšie od roku 2015 po tom, čo utrpeli v Aténach,“ píše sa v chorvátskych médiách.

Pred ôsmimi rokmi vraj kolóna zaútočila na taxík prevážajúci štyroch Chorvátov. Motorky zablokovali cestu, rozbili okná a hodili na Chorvátov dymový granát. Tí sa vraj teraz chceli pomstiť. Nezáležalo im vraj na súperovi, ale na mieste a preto chceli svoju akciu vykonať v Aténach, aby si tak „obnovili svoju zranenú prestíž“. Vzali však pri tom ľudský život.

Chorvátske médiá otvorene vinia fanúšikov Dinama za ich činy v Aténach, zdôrazňujúc, že ubližujú svojmu tímu a krajine a žiadajú pre nich exemplárny trest. Kritizujú však aj grécku políciu.

UEFA sa nakoniec rozhodla, že to, čo mala byť odveta v Záhrebe na budúcu stredu, bude prvým zápas. Druhý duel sa bude konať v Aténach v piatok 18. alebo v sobotu 19. augusta.

„UEFA čo najdôraznejšie odsudzuje otrasné incidenty, ku ktorým došlo v Aténach a ktoré mali za následok stratu života,“ uviedla vo vyhlásení.

„Vyjadrujeme našu najhlbšiu sústrasť rodine obete, klubu AEK Atény i jeho fanúšikom, no chceli by sme zopakovať, že násilie nemá v našom športe miesto a očakávame, že osoby zodpovedné za tento hrozný čin budú zatknuté a a postavené pred súd.“

UEFA i grécke úrady vopred očakávali problémy. Oba fanúšikovské tábory totiž sprevádza nie najlepšia povesť. V dôsledku toho žiadala, aby sa hosťujúcim ultras ani v jednom prípade nepredávali lístky.

Podľa chorvátskych médií však do Atén cestovalo asi dvesto fanúšikov – pravdepodobne „pod maskou“ obyčajných turistov. A to aj napriek zákazu.

Srbov na vŕby

Dinamo Záhreb má krajne pravicovú fanúšikovskú základňu, ktorá si hovorí Bad Blue Boys.

Oficiálne ju založili 17. marca 1986 v Záhrebe. Názov skupiny bol údajne inšpirovaný filmom so Seanom Pennom v hlavnej úlohe, Bad Boys. Ich maskotom je buldog a oficiálnou hymnou „Dinamo ja volim“ (Milujem Dinamo) od chorvátskej rockovej skupiny Pips, Chips & Videoclips.

Na domácich zápasoch – na štadióne Maksimir v Záhrebe – majú svoj sektor za bránkou na Severnej tribúne.

Na začiatku 90. rokov boli v popredí nacionalistického hnutia v krajine a pri prvých chorvátskych voľbách ponúkli podporu Franjovi Tudžmanovi, ktorý sa neskôr stal prvým chorvátskym prezidentom.

Saša Podgorelec, záhrebský filmový režisér, ktorý nakrútil dokument o Bad Blue Boys, tvrdí, že od začiatku si boli „dostatočne vedomí vlastnej identity a dosť odvážni na to, aby vyjadrili svoje želania po chorvátskej nezávislosti… Keď ostatní boli stále príliš vystrašení na to, aby to povedali narovinu.“

Najpamätnejším, no azda aj najtemnejším dňom v histórii skupiny bol 13. máj 1990. Do Záhrebu pricestovala na ligový zápas Crvena Zvezda Belehrad a pre mnohých bol tento dátum neoficiálnym začiatkom Balkánskej vojny.

Pred štadiónom dokonca postavili pamätník s nápisom: „Všetkým fanúšikom Dinama, pre ktorých sa vojna začala 13. mája 1990 a skončila sa položením životov na oltár chorvátskej vlasti.“ Napokon, po vojne sa ich domov mnoho už nikdy nevrátilo.

Čo sa to vôbec v tradičnom balkánskom derby stalo?

Už niekoľko hodín pred duelom došlo v Záhrebe k zopár malým potýčkam. Na Námestí republiky v centre mesta sa niekoľko fanúšikov pobodalo nožmi. Hlavný konflikt sa však odohral až na štadióne Maksimir.

Fanúšikovia Dinama vyprovokovali kameňmi sympatizantov belehradského klubu k otvorenému súboju. Delije (ultras Crvenej Zvezdy) si prebili cestu zo svojho sektora a Bad Blue Boys napadli vytrhanými sedadlami a opäť aj nožmi.

To všetko za pokrikov „Zabijeme Tudžmana. Tu je Srbsko. Ustašovci…“ Chorvátski chuligáni reagovali pokrikom: „Povešiame Srbov na vŕby (po chorv. Srbe na vrbe).“

 Bili len Chorvátov?

O hodinu sa scény zopakovali. Iniciatívu prevzali Bad Blue Boys, tentoraz však už zasiahli aj milicionári. Bezpečnostné zložky nasadili slzotvorný plyn a pokúsili sa záhrebských fanúšikov rozptýliť.

To sa im nepodarilo. K dispozícii bolo len niekoľko stoviek policajtov, no futbalových výtržníkov bolo na štadióne niekoľko tisíc. V tej chvíli vtrhli na ihrisko a účty si vybavovali priamo medzi sebou. Drámu ukončili až nasadené zálohy a vodné delá. Po zápase v Záhrebe horeli autá aj električky. Pár horúcich hodín sa dodnes považuje za predzvesť násilného rozpadu Juhoslávie.

Pred pár rokmi Chorvátska verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica HRT odvysielala dokument „Vojna za domovskú krajinu sa začala na Maksimire“. Odvysielané v ňom boli aj nepodložené teórie, že za násilie boli zodpovedné juhoslovanské tajné služby a srbskí policajní šéfovia.

Nepokoje na zápase sa odohrali iba týždeň po tom, čo pravicová strana Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) Franja Tudžmana vyhrala prvé slobodné parlamentné voľby v Chorvátsku.

Dokument obsahuje tvrdenia, že udalosti mohli byť zosnované s jediným cieľom – vytvoriť chaos a destabilizovať nový parlament či orgány v Záhrebe.

Režisér Miljenko Manjkas, ktorý bol kedysi Tudžmanovým mediálnym analytikom, tieto tvrdenia neskôr zopakoval aj pre Večernji list. Podľa neho polícia, ktorej velil Srb, doslova bila všetkých – okrem priaznivcov Crvenej zvezdy. Boli to vraj oni, kto odštartoval nepokoje.

Násilie vypuklo v uliciach Záhrebu ešte predtým, ako sa vôbec začalo hrať. Do metropoly Chorvátska pricestovalo vlakom viac ako dvetisíc srbských priaznivcov z hardcore fanúšikovskej skupiny Delije Red Star.

Tí vyprovokovali spor nielen s Bad Blue Boys, ale aj s obyčajnými fanúšikmi Dinama. Podľa svedkov udalostí polícia, o ktorej sa vedelo, že pozostáva najmä zo Srbov, zasiahla jedine proti Chorvátom.

Zápas Dinama s Crvenou zvezdou ešte viac zradikalizoval chorvátsku spoločnosť. V tej chvíli sa vytvoril akýsi príbeh o nás a o nich. Od toho času sa stalo násilie akoby legitímnym spôsobom riešenia problémov a sporov.

 Dario Brentin, odborník na nacionalizmus v športe, pripomína ešte jeden rozmer konfliktu medzi ultras. Bad Blue Boys si podľa neho vážia tieto momenty aj preto, lebo z nich mažú nálepku chuligánov a vykresľujú ich skôr ako čestných občanov obhajujúcich záujmy národa.

Nezahrávať sa!

Bad Blue Boys však nie sú obyčajnou radikálnou skupinou. Ich slovo má váhu. Keď sa v roku 1992 vedenie klubu – aj s podporou Tudžmana – rozhodlo mužstvo premenovať na NK Croatia, vehementne protestovali. Na zápasoch pískali tak hlasno, že v prenosových vozoch zámerne tlmili zvuk.

„Dinamo, to je predsa meno sväté!“ argumentovali.

Neskôr sa zasa postavili Zdravkovi Mamičovi, šéfovi Dinama Záhreb i najdôležitejšej postave v celom chorvátskom futbale. Niekoľko sezón odmietali chodiť na zápasy, hoci ich o to mecenáš prosil a pokúšal sa s nimi dohodnúť.

Keď sa karta obrátila a Mamiča, obvineného z daňových podvodov, zatklli, „BBB“ sa na tribúny vrátili. Pred basou, kde mal Mamič svoje nové sídlo, zapálili ohňostroj.

Bad Blue Boys majú vo svojom životopise pekné, ale aj omnoho horšie zápisy. Napríklad v novembri 2008 ich chválili viaceré anglické médiá za ich podporu na White Hart Lane v Londýne počas zápasu Pohára UEFA proti Tottenhamu Hotspur. Hoci prehrávali 0:4, aj naďalej hlasno podporovali svoj tím.

Naopak, o desať rokov neskôr, vykonala chorvátska polícia raziu v štvrtiach, kde žijú Bad Blue Boys. Zabavila im veľa zbraní; palice, pyrotechniku, kukly a množstvo streliva. Ich priestory boli navyše vyzdobené grafitmi venovanými Adolfovi Hitlerovi a Ante Paveličovi – vojnovému zločincovi a kolaborantovi nacistického Nemecka.

V roku 2022 boli prvou skupinou ultras, ktorá verejne podporila Ukrajinu po ruskej invázii. Fotografie modro-žltých vlajok na Maksimire obleteli celý svet, jedna z nich sa objavila dokonca aj na titulke magazínu Time.

Web Bleacher Report zaradil Bad Blue Boys medzi 16 „top hardcore chuligánskych skupín, s ktorými sa netreba zahrávať“.

V pondelok v Aténach potvrdili škaredú povesť.

Gréci sa boja odpovede futbalovej „antifa“

Len deň po veľkých nepokojoch v Aténach, pri ktorých bol zabitý 29-ročný fanúšik AEK, sa Grécko obáva ďalších incidentov. V metropole sa totiž dnes hrá zápas medzi Panathinaikosom a Marseille, ktorý je tiež vyhlásený za rizikový a hosťujúci fanúšikovia majú na ňom zakázanú účasť.

Pre pripomenutie, fanúšikovia Panathinaikosu, ktorí si vravia „Gate 13“, sa tiež zúčastnili po boku Bad Blue Boys na potýčke s fanúšikmi AEK.

Ďalším nebezpečenstvom je podľa chorvátskeho portálu index.hr skutočnosť, že priaznivci Marseille sú v priateľskom vzťahu s fanúšikmi AEK a Gréci sa obávajú potenciálnej „pomsty“ namierenej proti ultras Panathinaikosu./agentury/

Niektoré grécke médiá spomínajú, že polícia má tip aj na potenciálny príchod skupiny z talianskeho Livorna.

Fanúšikovia AEK, Marseille a Livorna tvoria takzvanú „antifa koalíciu“ a sú jednou z nie príliš častých ľavicových fanúšikovských zoskupení.

Hoci grécka polícia zvažovala odloženie dnešného zápasu, po dohode s UEFA sa napokon odohrá. /agentury/

X X X

Rakúska exministerka dovolenkuje v ruskej dedine neďaleko Moskvy

Kneisslová sa dostala do hlavných správ médií v roku 2018, keď na jej svadbu v rakúskom vinohrade prišiel aj Putin a oboch odfotografovali, ako spolu tancujú valčík.

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová, ktorá na svojej svadbe tancovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, trávi letnú dovolenku v ruskej dedine. V utorok o tom informovali miestne médiá, na ktoré sa odvolali nezávislé, anglicky písané online noviny The Moscow Times.

Kneisslová sa dostala do hlavných správ médií v roku 2018, keď na jej svadbu v rakúskom vinohrade prišiel aj Putin a oboch odfotografovali, ako spolu tancujú valčík.

Šéfovala ruskému ropnému gigantu

Exministerka v interview pre ruské médiá teraz prezradila, že si prenajíma letný dom v dedine Petrušovo v ruskej Riazanskej oblasti, približne 350 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.

„Prenajala som si ho na ďalší mesiac, potom uvidíme, čo bude,“ povedal Kneisslová pre spravodajský portál Vid sboku, ale neuviedla, ako dlho je už v Petrušove.

„Keď sa pozerám na sliepky, kačky, kozy na ulici – toto je aj môj svet, pretože som žila v malej dedine v Rakúsku,“ povedala po rusky na miestnom podujatí.

Kneisslovej nedávno zaregistrovaný kanál v odkazovej aplikácii Telegram obsahuje fotografie poníkov, mačiek a kurčiat, aj keď nespresňuje, kde boli snímky urobené.

Ako rakúska ministerka zahraničných vecí pracovala v rokoch 2017-19. Potom sa v roku 2021 pripojila k správnej rade ruského ropného gigantu Rosnefť a stala sa jej nezávislou riaditeľkou. Z rady Rosnefťu odišla v máji 2022, po napadnutí Ukrajiny Ruskom, pripomenuli The Moscow Times.

Zákaz pracovať v Rakúsku

Znakom toho, že sa jej vzťahy s Ruskom prehlbujú, je aj to, že je uvedená ako riaditeľka Geopolitického observatória pre kľúčové záležitosti Ruska. Ide o výskumné centrum pri Petrohradskej univerzite. Centrum založili v marci so zámerom „nájsť riešenia problémov v celosvetovom vývoji a v politických cieľoch Ruska“.

Súkromná webová stránka Kneisslovej uvádza, že z rodnej krajiny odišla v septembri 2020 pre vyhrážky smrťou a pre „faktický zákaz pracovať v Rakúsku“. Žila na malej farme vo Francúzsku, ako aj v severnom Libanone, potom sa dočasne usadila v Rusku.

Na otázku, či stále udržiava vzťahy s Putinom, Kneisslová pre portál Vid sboku povedala, že naposledy ruského lídra videla v roku 2019, aktuality.sk

X X X

Navrátilová sa pustila do transgender športovcov. Neúspešný muž nemá čo hrať so ženami!

Víťazstvo Alicie Rowleyovej, ktorá sa narodila ako muž, na jednom zo ženských turnajov nad 55 rokov, ktoré organizuje Tenisová asociácia Spojených štátov amerických (USTA), vyvolalo ostrú odozvu zo strany legendárnej Martiny Navrátilovej.

 Ako referuje web tennisworldusa.org, rekordérka v počte titulov v tzv. open ére kritizovala prítomnosť transrodových tenistiek na ženských podujatiach.

„Hej, USTA, ženský tenis nie je pre neúspešných mužských športovcov, bez ohľadu na ich vek,“ napísala na osemnásťnásobná grandslamová šampiónka vo dvojhre na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

„Určite je nespravodlivé, aby ženy súťažili s ľuďmi, ktorí sú biologicky stále mužmi,“ dodala 66-ročná rodáčka z Prahy.

 Jej postoj sa nepáčil americkej organizácii bojujúcej za práva LGBT športovcov Athlete Ally. Uvedená inštitúcia sa domnieva, že názory Navrátilovej sú jednoznačne homofóbne.

Dokonca aj Rachel McKinnon, transrodová športovkyňa a majsterka sveta v cyklistike, tvrdo zaútočila na Navrátilovú: „Sú to znepokojujúce, šokujúce a hlboko homofóbne vety.“/agentury/

X X X

Vojenská junta v Nigeri odmieta konať. Zosadenému prezidentovi sa v domácom väzení míňajú potraviny

Zosadenému nigerskému prezidentovi Mohamedovi Bazoumovi sa dva týždne po vojenskom prevrate míňajú zásoby potravín a celkové podmienky v domácom väzení sa zhoršujú. Uviedol to v stredu jeden z jeho poradcov, ktorého cituje agentúra AP. Vodcovia nigerského prevratu odignorovali ultimátum Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), v súlade s ktorým mali do nedele vrátiť Bazoumovi moc.

 Mohamed Toumba, jeden z vojakov, ktorí zvrhli demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma, hovorí počas prejavu k stúpencom nigerskej vládnucej junty na protestnom zhromaždení v Niamey 6. 8. 2023.

Teraz čakajú na reakciu tejto regionálnej organizácie, ktorá im v prípade nesplnenia ultimáta pohrozila vojenskou intervenciou. Premiéri členských krajín ECOWAS sa vo štvrtok zídu v nigérijskej metropole Abuja, aby diskutovali o ďalších krokoch.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta zadržiavajú v prezidentskom paláci v hlavnom meste Niamey spolu s jeho manželkou a synom od vzbury príslušníkov Prezidentskej gardy, ku ktorej došlo 26. júla. Veliteľ tejto elitnej jednotky generál Abdourahamane Tiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.

Bazoum a jeho rodina nemajú elektrinu a jesť môžu len ryžu a konzervy. Zdravotný stav prezidenta je však zatiaľ dobrý a nemieni odstúpiť, dodal jeho poradca. Zlé podmienky v domácom väzení potvrdila vo vyhlásení aj Bazoumova politická strana, podľa ktorej prezidentova rodina nemá k dispozícii ani tečúcu vodu.

 O diplomatickom úsilí zameranom na vyriešenie krízy v Nigeri s Bazoumom v utorok hovoril americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. V rozhovore zdôraznil, že bezpečnosť a ochrana prezidenta Bazouma a jeho rodiny sú prvoradé. Zároveň vyzval na jeho okamžité prepustenie.

Diplomacia pred summitom ECOWAS zlyháva

Medzinárodné úsilie o diplomatické riešenie situácie v Nigeri stále viazne, keď strojcovia tamojšieho prevratu odmietli pustiť do krajiny spoločnú delegáciu afrických krajín a OSN. Susedné Mali a Burkina Faso, ktoré ozbrojený puč v Nigeri podporujú, medzitým vyzvali OSN, aby zabránila vojenskej intervencii, uviedla agentúra Reuters. Vojenská junta, ktorá na konci júla zvrhla demokraticky zvoleného nigérijského prezidenta Bazouma, tak naďalej vzdoruje tlaku, aby zasadla k rokovaciemu stolu ešte pred štvrtkovým summitom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických krajín (ECOWAS), kde sa bude rokovať o možnom použití sily.

Tento vývoj znižuje nádeje na diplomatické rozuzlenie patovej situácie, keď hrozí ďalšia destabilizácia západoafrickej časti Sahelu. Jeden z najchudobnejších regiónov na svete už tak sužujú početné prevraty a povstania islamistických ozbrojencov.

Mali a Burkina Faso, kde sú tiež pri moci vojenské junty, v utorkovom liste vyzvali OSN, aby zabránila prípadnej vojenskej akcii proti Nigérii. Mala by vraj „nepredvídateľné“ následky a viedla k rozpadu ECOWAS, hlavného bloku krajín v regióne. „Prechodné vlády Burkiny Faso a Malijskej republiky apelujú na základnú zodpovednosť Bezpečnostnej rady (…) aby využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, a zabránila ozbrojenej akcii vedenej proti suverénnemu štátu,“ dodal. Uvádza sa v liste podpísanom ministrami zahraničia oboch krajín, ktorý zverejnilo ministerstvo zahraničia Mali na sociálnej sieti X, niekdajšom twitteri.

 Mali a Burkina Faso ďalej bez bližších podrobností uviedli, že sú odhodlané nájsť riešenie cez diplomaciu a rokovania. Obe krajiny sa predtým zaviazali, že v prípade vojenskej intervencie ECOWAS prídu Nigérii na pomoc, keďže by takúto akciu považovali za vyhlásenie vojny aj proti nim samotným.

Americký minister zahraničia Antony Blinken v utorok večer uviedol, že hovoril so zosadeným prezidentom Bazoumom, aby mu oznámil, že trvá úsilie o nájdenie mierového riešenia krízy. Zároveň vyzval na jeho okamžité prepustenie z domáceho väzenia, kde je Bazoum zadržiavaný od prevratu z 26. júla.

Nigérijský prezident a predseda ECOWAS Bola Tinubu v utorok nariadil ďalšie sankcie namierené proti organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa na puči podieľali, a upozornil, že všetky možnosti sú stále na stole. ECOWAS hovorí, že použitie sily by bolo poslednou možnosťou, ak vojenská junta v Nigeri neprepustí Bazouma a neodstúpi. Ministri obrany bloku minulý týždeň oznámili, že majú hotový plán intervencie, podrobnosti však nezverejnili a očakáva sa, že hlavy západoafrických štátov o ňom budú ďalej rokovať na svojom štvrtkovom summite v nigérijskom hlavnom meste Abuji./agentury/

X X X

Karma nemá percentá ani peniaze. Chceli byť druhé OĽaNO, teraz sa hádajú, kto komu stranu ukradol

 Trenčiansky podnikateľ Ondrej Janíček ešte pred rokom ohlasoval vznik novej politickej strany. Vstup do politiky symbolicky oznámil v čase, kedy ho po takmer 22 rokoch oslobodil okresný súd v Trnave v kauze Fatima, kde figuruje bývalá sudkyňa a štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská. Po roku tvrdí, že mu stranu ukradli a kandidátku odovzdali bez jeho vedomia. Prstom ukazuje na dvoch spoluzakladateľov Róberta Dimčeva a Michala Vicena. Druhá strana však hovorí, že všetko je inak.

 S bumerangom v logu chcela byť strana Karma nádejou na zmenu v politike. „Ľuďom Slovenska ponúkam svoju energiu, čas, silu a to, čo ma reprezentuje 22 rokov – nezlomnosť a bojovnosť za niečo dobré. Chcel by som slúžiť ľuďom. Chcel by som to zobrať ako poslanie, aby sa na Slovensku dobre žilo,“ vyhlásil vlani pri ohlásení strany Janíček. Po roku sa takmer na deň presne opäť postavil pred verejnosť a oznámil, že za Karmu kandidovať nebude, vo voľbách podporí OĽaNO Igora Matoviča a konanie spoluzakladateľov necháva prešetriť orgánom činným v trestnom konaní (OČTK).

 Počas vyhlásenia sa viackrát vyhranil voči stranám Smer a Hlas. Na stranu Roberta Fica má Janíček ťažké srdce aj kvôli Jankovskej, ktorá v roku 2016 kandidovala za Smer a ktorá ho v roku 2001 poslala do väzenia. Janíček sa po 22 rokoch dočkal oslobodzujúceho rozsudku. Od začiatku tvrdil, že je nevinný a toho času sudkyňa Jankovská ho do basy poslala, aby tým uľahčila prístup mafiánskej skupiny čongrádyovcov k baru Fatima pod Trenčianskym hradom.

Nešetril ani bývalú vládu, ktorej súčasťou bolo hnutie OĽaNO. „V dobrej viere sme podporovali novú vládu, ktorá nás úplne nepresvedčila o tom, že bolo správne voliť ju, ale že je to vláda tzv. chaosu,“ uviedol pri ohlasovaní strany. Vláda, ktorá vzišla z volieb 2020, podľa neho napomáhala chaosom návratu Smeru. Nádej na zmenu chcel tentokrát ponúknuť Janíček s Karmou.

Kde sa stala chyba

Na začiatky strany si celkom inak spomína jeden z jej spoluzakladateľov Róbert Dimčev. „Pán Janíček so stranou Karma nemal absolútne nič spoločné,“ povedal v utorok pre denník Pravda. S nápadom založiť stranu mal prísť Dimčev, názov jej mal dať Michal Vicena. Príbeh Ondreja Janíčka a jeho boj proti Monike Jankovskej im bol sympatický a zdalo sa im zaujímavé použiť ho ako marketingový ťah.

Najväčšie zásluhy na vzniku strany pripisuje Dimčev sebe a Vicenovi, Janíček im vraj pomáhal len minimálne. V strane sa začali množiť interné nezhody, ktoré vyvrcholili do úplného rozkolu.

 Janíček zase tvrdí, že mu nedovolili zvolať snem, zablokovali si telefóny a nekomunikovali. „To len preto, lebo som nesúhlasil s ich nekalým financovaním,“ pokračoval. „Keď som sa chcel s čestnými členmi politickej strany pustiť do kampane k predčasným voľbám, spoluzakladatelia Róbert Dimčev a Michal Vicena ma doslova odignorovali a stranu ukradli čestným ľuďom v rámci svojho budúceho obohatenia sa,“ vysvetľoval vo vyhláseniach Janíček.

 í o prevrate a odstavení, Dimčev tvrdí, že mu Karmu ponúkli, no bol to Janíček kto ich chcel pripraviť o stranu. „Idea bola robiť politiku pre ľudí, pre žiadnych oligarchov. Nechceli sme sa orientovať ani ľavicovo, ani pravicovo, nijak sa vymedzovať. Robiť politiku a zákony pre ľudí,“ opísal. Pri vzniku strany bol pre neho inšpiráciou jeho otec, ktorý podporoval SDKÚ v boji proti mečiarizmu.

Podobne zhrnul víziu strany aj Janíček, ktorý sa označuje za protikorupčného bojovníka. Stranu sa snažili prezentovať ako protikorupčnú a podobne ako Matovič pred voľbami 2020 bolo jednou z jej priorít hmotná zodpovednosť politikov a úradníkov, rozhodnutia súdov do jedného roka a tiež vysoké tresty za korupciu.

 Kto je hlava a kto krk

O tom, kto bude stranu viesť mali zrejme tiež odlišné predstavy. Janíček na otázku, či mali dohodnuté, kto bude mať v strane aké úlohy, odpovedal kladne. „Áno, ja som bol nepísaným lídrom strany, v čom ma obaja podporovali, a na základe môjho príbehu vytrvalého boja za spravodlivosť som chcel voličom priniesť nádej na novú politickú kultúru a ubezpečiť voličov, že volič musí byť na prvom mieste a politik je jeho služobník. Róbert Dimčev a Michal Vicena nechceli kandidovať, ale mali podmienku, že si dosadia do Karmy svojich členov,“ uviedol v utorok pre Pravdu Janíček.

Karmu, na ktorej vznik vyzbierali 13 500 podpisov, zaregistrovali v máji. Vo vyhlásení spred mesiaca sa už od nej Janíček dištancoval a odporučil to aj voličom. „V prípade, že sa zistí aj prostredníctvom OČTK, že Róbert Dimčev a Michal Vicena nelegálnym spôsobom nadobudli stranu Karma, tak budem mať záujem pokračovať v politickom smerovaní a riadnej činnosti strany. Na základe doterajších zistení mám zato, že mali vopred naplánovaný úmysel získať politickú stranu, obchodovať s ňou, dokonca mám podozrenia, že išlo o spravodajskú hru voči mojej osobe prostredníctvom týchto osôb, ktoré zneužili nielen mňa, ale aj ostatných členov a podporovateľov strany Karma,“ pokračoval Janíček.

Dimčev, ktorý stranu opustil, tvrdí, že podali na Janíčka pre jeho výroky trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre v Trenčíne.

Na čele kandidátky majú ženu

Strana, od ktorej teraz Janíček dáva ruky preč, lebo sa podľa jeho slov spreneverila svojim hodnotám, postavila napokon do predčasných volieb 17 kandidátov. Hoci má Dimčev blízko k politike od detstva a stranu pomáhal zakladať spolu s Vicenom, o miesto v parlamente sa uchádzať neplánoval. Rovnako ani Vicena, čo potvrdil aj Janíček. „Dnes už viem, že Róbert Dimčev nemohol kandidovať z dôvodu jeho rozsiahlej trestnej činnosti,“ tvrdí trenčiansky podnikateľ z kauzy Fatima.

Líderkou kandidátky je obchodná diplomatka z Humenného Adriana Szaboová, ktorú sme sa pokúšali kontaktovať na novom profile strany na sociálnej sieti. Odpoveď sme zatiaľ nedostali. Príspevky s predvolebnými heslami, ktoré naznačujú, čomu by sa strana v prípade úspechu chcela venovať, zverejňuje sporadicky. Posledný publikovala 30. júla. Koncom júla jej namerali v prieskume AKO 0,0 %.

Na veľké presuny peňazí v predvolebnej kampani Karmy to zatiaľ na jej transparentných účtoch – pôvodnom aj novom, na ktorý nás presmeroval link z webu Ministerstva vnútra, nevyzerá. K utorku 8. augusta mala strana zostatok necelých 900 eur. Väčšia čiastka pribudla až v stredu 9. augusta. K častým transakciám nedochádzalo ani na transparentom účte, ktorý spomínal Janíček. Darcom poslali z neho peniaze späť.

 V otcových šľapajach chce ísť Janíčkov syn Rafael, ktorý sa o vstup do politiky pokúša za posledný rok druhýkrát. Vlani na jeseň to bolo cez komunálnu politiku. V spojených regionálnych voľbách kandidoval v meste Trenčín za poslanca mestského zastupiteľstva s podporou OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia, Zmena zdola a Za ľudí, no do 25-členného poslaneckého zboru v Trenčíne sa nedostal. Po neúspechu na komunálnej úrovni to skúša vo voľbách do Národnej rady SR, paradoxne na kandidátke strany, ktorú kritizoval jeho otec.

S OĽaNO sa zhováral pred voľbami aj Janíček starší. „Čo sa týka mňa a kandidátky v OĽANO, áno, mali sme osobné stretnutie v centrále OĽaNO za účelom mojej kandidátky, ale nakoniec sme sa rozhodli, že v predčasných voľbách budem podporovať môjho syna Rafaela Janíčka,“ dodal.

Trenčiansky podnikateľ Janíček na politiku nezanevrel a nezahodil ani ambície angažovať sa v politike v budúcnosti. „Je to otvorená otázka,“ odpovedal. Nebráni sa ani spolupráci. V Karme chce však najskôr vysporiadať všetky nečestné praktiky. „Veci verejné ma zaujímajú. Pociťujem potrebu pomôcť všetkým na Slovensku, aby sa nám tu lepšie žilo, aby ľudia nemuseli utekať do zahraničia, aby spravodlivosť platila pre všetkých rovnako, preto aj touto cestou vyzývam všetkých, aby išli voliť a nenechali osud Slovenska v rukách nespravodlivosti. Môj odkaz je jednoznačný – bojovať proti politickej mafii,“ dodal Janíček./agentury/

X X X

Predseda  Mazák chce byť zdržanlivý pri súkromí Tódovej a Záleskej. Aký konflikt záujmov, pýta sa

 Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák v súčasnosti nevidí dôvod na to, aby sa Súdna rada SR zaoberala vzťahom sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej. Ako zdôvodnil, Súdna rada nemá dôkazy o porušovaní povinností sudkyne. Vyplýva to z jeho vyjadrenia pre TASR.

 „Zásah Súdnej rady by prichádzal do úvahy len vtedy, ak by sa nepochybne dokázalo, že táto sudkyňa sa dopustila v občianskom živote niečoho, čo je nezlučiteľné s jej povinnosťami, napríklad, ako sa jej to stále bez dôkazov podsúva, že by poskytovala informácie zo spisov, v ktorých je zákonnou sudkyňou. Také niečo sa dodnes nepreukázalo a Súdnej rade sa nepredložili dôkazy o porušovaní povinností menovanej sudkyne,“ uviedol Mazák.

 Na konanie pred Súdnou radou podľa jej predsedu nestačí spolužitie sudkyne s novinárkou. Ako zdôvodnil, Súdna rada SR nie je oprávnená vstupovať do súkromia a rodinných vzťahov žiadneho sudcu. „Na tom nič nemení to, že ide o rodinný vzťah medzi známou novinárkou a významnou sudkyňou,“ poznamenal. Ako pripomenul, existuje množstvo rodín, v ktorých sú sudcovia a advokáti, advokáti a prokurátori či sudcovia a prokurátori. „Neviem o tom, že by sa u nich riešili konflikty záujmov len preto, lebo manželia pôsobia v exponovaných právnických profesiách. Bez dôkazov o porušení ich profesionálnych povinností,“ dodal.

Vzťah sudkyne a novinárky považuje Mazák za rodinný vzťah, ktorý je chránený v Charte základných práv Európskej únie, teda Súdnym dvorom Európskej únie. Podľa dokumentu má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. „Charta základných práv má prednosť pred naším základným zákonom a rozsudky Súdneho dvora sú záväzné aj pre Slovensko. Podobne je formulovaná i ochrana rodinných vzťahov v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva,“ upozornil. Poukázal tiež na ochranu súkromia a rodinného života vyplývajúcu z Ústavy SR.

 Podľa Mazáka by bola namieste zdržanlivosť pri hodnotení tohto zjavne rodinného vzťahu medzi novinárkou a sudkyňou. „Bolo by totiž nanajvýš nevhodné a nešťastné, ak by sa Súdna rada ako ústavný orgán sudcovskej legitimity dostala do pozície porušovateľky základných a ľudských práv garantovaných ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky,“ komentoval./agentury/

X X X

Na čo môžu Ukrajinci použiť staré nemecké tanky Leopard 1?

Na Ukrajinu mieria masové dodávky západných tankov. Nejde však o žiadne moderné typy, ale staré Leopardy 1, ktoré vznikli ešte hlboko v minulom storočí. Je veľmi nepravdepodobné, že by ich Ukrajinci nasadili do priamych tankových súbojov. Na čo ich môžu použiť?

 Tank Leopard 1 na cvičení v Nemecku v 80. rokoch minulého storočia.

Ukrajinci začiatkom roka zintenzívnili úsilie o získanie moderných západných tankov. V januári sa im podarilo získať prísľub dodávok niekoľkých desiatok tankov Leopardov 2. K nim dostali pribalených aj niekoľkonásobne viac Leopardov 1, hoci o tie ani nežiadali. Týchto starých tankov bolo totiž v skladoch pomerne dosť a Západ sa ich ochotne zbavil.

Stroje však boli dlho uložené v skladoch a tak ich bolo treba najprv dôkladne prehliadnuť a opraviť. Nemecko, Holandsko a Dánsko dali dokopy viac ako 135 tankov Leopard 1, ktoré začali na Ukrajinu prúdiť v júli tohto roku. Teraz k nim pribudlo ďalších 50 od súkromnej firmy z Belgicka.

 Belgický obchodník

Firma OIP Land Systems skupuje v Európe staršie obrnence už desaťročia. V roku 2014 kúpila aj 50 tankov Leopard 1, ktoré vyradila belgická armáda. Za jeden kus vtedy zaplatila 37-tisíc eur. V skladoch v meste Tournai trpezlivo čakali, kým príde ich chvíľa. „Mnohé z týchto tankov tu stoja roky. Dúfajme, že teraz nastal čas, aby konečne videli nejakú akciu, a to na Ukrajine,“ povedal šéf firmy Freddy Versluis v januári pre denník The Guardian.

Belgická vláda mala podľa ministerky obrany Ludivine Dedonderovej začiatkom roka záujem o spätné odkúpenie týchto tankov. Z obchodu však zišlo, pretože firma OIP Land Systems mala požadovať príliš veľa peňazí. Teraz ich ale zaplatil bližšie nešpecifikovaný kupec. Freddy Versluis potvrdil, že prvé Leopardy 1 už opustili Belgicko. „Tanky sa najprv zastavia v Nemecku a v Taliansku, kde budú opravené a dostanú moderné zbraňové systémy. Potom poputujú ďalej na bojisko,“ povedal majiteľ firmy pre denník De Standaard.

 Nemecký denník Handelsblatt s odvolaním na svoje zdroje napísal, že tanky od OIP Land Systems kúpila nemecká zbrojovka Rheinmetall. Tá to však odmietla komentovať. Iné zdroje uvádzajú, že sa na obchode podieľalo aj Holandsko. Versluis odmieta kupcu prezradiť a ani žiadne vlády sa k záležitosti nevyjadrujú.

Faktom je, že Rheinmetall mal už predtým vo svojich skladoch okolo 180 Leopardov 1, z ktorých chcel časť poskytnúť Ukrajine. Menšia časť, odhadom približne tretina, môže poslúžiť už len ako zdroj náhradných dielov. Spolu s 50 tankmi z Belgicka a spomínanými strojmi, ktoré posielajú Nemecko, Dánsko a Holandsko, môže Ukrajina dostať až 300 Leopardov 1. Časť z nich bude v ženijnej, odťahovacej a odmínovacej verzii.

Ako poslúžia?

Na papieri to vyzerá ako impozantné číslo, no treba si uvedomiť, že tento typ má 60 rokov a súčasným ruským tankom T-72, T-80 a T-90 sa v rovnocenných podmienkach nemôže postaviť. K tomu treba prirátať ďalšiu záťaž pre ukrajinskú logistiku, čo sa týka dodávok náhradných dielov a munície. Tá je totiž úplne iná ako pri doteraz používaných obrnencoch.

Natíska sa otázka, či sa tieto stroje Ukrajine vôbec hodia. Napriek všetkým negatívam je odpoveď áno. Leopardy 1 môžu slúžiť na menej exponovaných úsekoch frontu, kde nedochádza k tankovým súbojom. Môže likvidovať nepriateľské bojové vozidlá pechoty a obrnené transportéry. Ale najmä môže slúžiť v úlohe pomocného delostrelectva a bombardovať ruské zákopy.

Delostrelectvo je hlavnou zbraňou súčasného konfliktu. Na niektorých úsekoch, najmä v Záporožskej oblasti, má Ukrajina v tomto smere lokálnu prevahu. Ak by ju ešte posilnili Leopardy 1 v úlohe delostrelectva, môžu sa ukrajinské húfnice plne sústrediť na ničenie ruských batérií, čo by ukrajinskú prevahu ešte viac zvýraznilo.

 Modernizovaná verzia

Tanky Leopard 1 začali vyvíjať v polovici 50. rokov minulého storočia a do služby vstúpili v roku 1965. V tom čase nekládla armáda ani dizajnéri dôraz na pancierovú ochranu, ale na mobilitu a palebnú silu. V základnej verzii tak má tento stroj maximálnu hrúbku panciera iba 7 cm ocele, čo súčasným tankovým kanónom nemôže odolať.

Všetky tanky pre Ukrajinu sú však vo verzii Leopard 1A5, ktorá sa prvýkrát objavila v roku 1987 a má viacero vylepšení. Jedným z nich je zvýšená pancierová ochrana. Leopard 1A5 dostal tiež novú vežu s muníciou uloženou oddelene v jej zadnej časti. Pri predchádzajúcich verziách bola munícia uložená v korbe. Toto nové riešenie zvyšuje šancu posádky na prežitie pri zásahu tanku. Pre kanón kalibru 105 mm vyvinuli v tej dobe tiež novú účinnejšiu muníciu.

V tejto súvislosti vyznieva zaujímavo tvrdenie Freddyho Versluisa o tom, že tanky dostanú moderné zbraňové systémy. Leopard 1A5 bol totiž od začiatku pripravený na zástavbu nového kanóna kalibru 120 mm, aký niesol aj Leopard 2. Túto možnosť aj odskúšali, v praxi však nebola nikdy využitá. Možno teraz nastal ten správny čas.

Každopádne, verzia 1A5 nesie systém riadenia paľby vyvinutý na základe systému z tanku Leopard 2. Má tiež nové pozorovacie prístroje s nočnou optikou. Pozorovacie a zameriavacie prístroje sú po novom na strope veže a nie vo výklenkoch na jej bokoch. To je jedna z vecí, ktoré na prvý pohľad odlišujú 1A5 od starších verzií.

Práve toto senzorové a elektronické vybavenie dáva Leopardom 1 výhodu oproti starším sovietskym tankom. Rusi totiž tiež vytiahli zo skladov svoje staré tanky. Už dávnejšie poslali na front stroje T-62 a tento rok nasadili ešte staršie T-55. Tie prvé sa dostali aj do bojov v prvej línii, no T-55 slúžia najmä ako pomocné delostrelectvo. Na iné úlohy sa totiž už vôbec nehodia./agentury/

X X X

 So štvorročným zákazom. Žena unikala polícii, z Octavie chcela spraviť džíp

Policajti obvinili z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia 26-ročnú vodičku osobného auta, ktorá v utorok v Turzovke v okrese Čadca unikala pred policajnou hliadkou a šťastie skúšala dokonca na lesnej ceste, kde jej vozidlo uviazlo.

 Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Žiline Zuzany Šefčíkovej má žena uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na obdobie 48 mesiacov.

Doplnila, že vodička nerešpektovala pokyn polície na zastavenie. „Policajti z uvedeného dôvodu vozidlo prenasledovali cez obce Podvysoká, Staškov, Olešná, Klokočov. Po zastavení sa vodička pokúsila o útek, policajti ju však zadržali,“ dodala krajská policajná hovorkyňa. /agentury/

X X X

Mestom pri Moskve otriasol mohutný výbuch: 43 zranených. Podľa Rusov zlyhal „ľudský faktor“

Ruským mestom Sergijev Posad asi 50 kilometrov od Moskvy otriasol dnes dopoludnia silný výbuch. Najmenej 43 ľudí pri ňom utrpelo zranenie a incident neprežilo zrejme päť ľudí.

 Ruským mestom Sergijev Posad neďaleko Moskvy otriasol v stredu 9. augusta 2023 silný výbuch.

Ukrajinský UNIAN s odvolaním sa na guvernéra Moskovskej oblasti Andreja Vorobjova uviedol, že v okresnej nemocnici prijali 43 ľudí. „ Šiestich prijali na jednotku intenzívnej starostlivosti s popáleninami a poraneniami mozgu. Ďalších 22 ľudí bolo prevezených na traumatologické oddelenie. Ďalší mali poranenia spôsobené črepinami strednej závažnosti,“ povedal Vorobjov. Guvernér tiež uviedol, že pod troskami môže byť päť Rusov.

Výbuch podľa ruskej štátnej agentúry TASS nastal v miestnom sklade s pyrotechnikou, ktorý si prenajímala súkromná firma v areáli továrne vyrábajúcej optické prístroje. Záchranári na mieste prehľadávajú sutiny a hasiči bojujú s požiarom.

Výbuch bol podľa TASS natoľko silný, že tlaková vlna vyrazila okná v okolitých štvrtiach. Čo je príčinou výbuchu, zatiaľ nie je jasné. Na niektorých telegramových kanáloch sa podľa Meduzy špekuluje o útoku dronu. Agentúra TASS uviedla, že na vine je „ľudský faktor“ a nedodržanie „technologických procesov“ a že na miesto sa už vydali vyšetrovatelia. V továrni podľa nej bola nariadená plošná evakuácia. Evakuovali aj okolité materské školy.

Podľa informačného kanála Baza na platforme Telegram, ktorý má blízko k ruským bezpečnostným zložkám, by súdiac podľa výpovedí očitých svedkov mohli byť pod sutinami mŕtvi. Podľa agentúry TASS sú najmenej tri zranenia na ARO.

Dva drony zostrelili

Ruskí predstavitelia skôr uviedli, že sa protivzdušnej obrane podarilo ráno zničiť dva bezpilotné prostriedky, ktoré sa pokúsili zaútočiť na hlavné mesto Moskvu. Zostrelenie dronov nespôsobilo obete ani škody na majetku. V posledných týždňoch rastie počet útokov vedených bezpilotnými prostriedkami na Moskvu či na Ruskom okupovaný polostrov Krym, píše agentúra AFP.

„Bol zaznamenaný pokus dvoch bojových dronov preniknúť do mesta. Oba boli zostrelené protivzdušnou obranou,“ uviedol na sociálnej sieti telegram moskovský starosta Sergej Sobjanin.

Za „pokusom o útok“ stojí Ukrajina

Ruské ministerstvo obrany informáciu potvrdilo, podľa neho boli bezpilotné prostriedky zničené nad Moskovskou oblasťou bez toho, aby to spôsobilo obete či škody na majetku. Podľa ministerstva stojí za „pokus o útok“ Ukrajina.

V posledných dvoch týždňoch sa Moskva stala terčom niekoľkých útokov bezpilotných prostriedkov. V dvoch prípadoch drony zasiahli jednu budovu v administratívnom areáli v Moskve. Posledný útok bezpilotných prostriedkov na ruskú metropolu úrady hlásili v nedeľu. Nedeľný útok ruské ministerstvo obrany tiež pripísalo Ukrajine, Kyjev to však nekomentoval./agentury/

X X X

Po Šimkovi skončil na vnútre aj štátny tajomník, strieda ho „nočný primátor“ Bratislavy

Vládny kabinet odvolal z postu štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Ľubomíra Šablicu. Návrh predložil dočasne poverený predseda vlády poverený riadením ministerstva vnútra Ľudovít Ódor.

 Šablicu na poste vystrieda Martin Královič. Podľa údajov z jeho Linkedinu pôsobí ako poradca primátora Bratislavy Matúša Valla pre bezpečnosť a šéf magistrátu ho k februáru 2021 menoval za „nočného primátora“ Bratislavy. Denník SME pripomína, že Kráľovič sa téme bezpečnosti začal venovať na festivaloch Pohoda, neskôr pomáhal z bezpečnostnej stránky organizovať aj protesty Za Slušné Slovensko. „Počas pandémie koronavírusu pôsobil v permanentnom krízovom štábe na úrade vlády. V septembri 2021 sa podieľal aj na zabezpečení návštevy pápeža Františka na Slovensku,“ dodáva SME.

 Vláda na dnešnom rokovaní schválila i odvolanie Petra Kolenčíka z funkcie generálneho tajomníka služobného úradu MV SR. Na túto pozíciu zároveň vymenovala Petra Rolného. Rolný bol zároveň v rámci rokovania kabinetu odvolaný z funkcie generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva spravodlivosti SR, na ktorú vláda vymenovala Róberta Mudrončeka./agentury/

X X X

Kauza Babylon: Po pokute pre advokáta zlý dátum na doručenke. Rozsudok sa opäť odkladá

Súd odročil pojednávanie na 3. októbra.

Rozsudok v kauze Babylon, v ktorej hrozia vysoké tresty aj exšéfovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a právnikovi Františkovi Polákovi, opäť nepadol.

Na súd neprišiel ani jeden z trojice obžalovaných, dvaja dali súhlas na konanie v ich neprítomnosti. S takýmto postupom nesúhlasil Polák, hoci na predchádzajúci júlový termín súhlas dal.

V júli však senát pojednávanie pre neprítomnosť Arpášovho právneho zástupcu Ondreja Urbana napokon odročil a obhajca dostal od súdu pokutu 1500 eur, pretože svoju absenciu neospravedlnil v dostatočnom predstihu. Určená náhradná obhajkyňa tak nemala čas sa pripraviť.

Pre chybu na obálke od súdu

Tentoraz bol problémom nesprávny dátum narodenia obžalovaného Poláka na doručenke od súdu.

„Minulý piatok (4.8.) si našiel žltý lístok v schránke, v pondelok mu pošta zásielku od súdu odmietla vydať, keďže údaje o dátume narodenia na obálke neboli v súlade s tými v občianskom preukaze,“ zdôvodnila Polákova advokátka. Jej klient síce od nej o termíne pojednávania vedel, no „nebol o ňom informovaný zákonným spôsobom“.

Predseda senátu Roman Púchovský chybu v dátume narodenia potvrdil, no dodal, že sa opakovala už na obálkach predchádzajúcich zásielok, ktoré si obžalovaný bez ťažkostí prevzal.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa pripomenul, že dokazovanie v kauze je ukončené a záverečné reči odzneli už vlani v novembri. Odvtedy sa proces nehýbe z miesta.

Zároveň súhlasil, že v prípade Poláka „neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie pojednávania“.

„Predvolanie mu nebolo riadne doručené, zásielku neprevzal a nedal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti, hoci v minulosti tak urobil,“ komentoval prokurátor. O možných obštrukciách špekulovať nechcel, súdu navrhol zvážiť opatrenie, keď by obžalovanému doručila predvolanie polícia.

Advokátka neprítomného Poláka však takýto postup namietala a zdôvodnila, že „procesné pochybenie súdu nemôže ísť na ťarchu obžalovaného ani jeho obhajcu.“

Rovnako sa vyjadril aj Arpášov advokát Urban. Pre pokutu, ktorú mu súd pre prieťahy vyrúbil v júli, podal sťažnosť.

Senát napokon pojednávanie odročil na 3. októbra.

Hrozia im tresty dvadsať a viac rokov

Podľa obžaloby mal Arpáš spolu s dvoma mužmi v roku 2017 vydierať majiteľa spoločnosti Podtatranská hydina Pavla Konkoľa, ktorý čelil obvineniu z daňovej trestnej činnosti. Od podnikateľa žiadali úplatky za to, že podozrenia v jeho firmách sa nebudú vyšetrovať.

Poškodená strana žiada aj náhradu škody vo výške 1 750 000 eur.

Prokurátor ešte vlani v novembri navrhol pre obžalovaných z obzvlášť závažného zločinu vydierania, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a u Arpáša aj zo zločinu podplácania úhrnné tresty odňatia slobody 22 rokov pre Arpáša, 21 rokov pre Poláka a 20 rokov pre Ľubomíra Trnovca. Hrozí im aj trest prepadnutia majetku. Na začiatku procesu obžalovaní vinu odmietli.

V prípade vypovedal napríklad bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó známy z viacerých káuz. Pred súdom tvrdil, že mu Arpáš ponúkol 200- alebo 300-tisíc eur za to, že vybaví isté záležitosti daňového charakteru pre podnikateľa Konkoľa. Arpáš svedka pri konfrontácii nazval „notorickým klamárom“, aktuality.sk

X X X

Ruská Volga sa má vrátiť už čoskoro. A bude povinná

 Rusko už má recept, ako zabezpečiť prosperitu svojim automobilkám. Zatiaľ to však nefunguje. Podobný osud môže postihnúť aj reinkarnovanú Volgu, ktorá umrela pred 24 rokmi.

 Volga ukončila výrobu modelu GAZ-24 v roku 2009. Teraz má šancu na návrat. Bude ale dvojičkou niektorého čínskeho modelu.

Rusom sa už podarilo reinkarnovať značku Moskvič, keď v bývalom moskovskom závode Renaultu spustili koncom vlaňajšieho roka výrobu čínskeho SUV JAC JS4 a jeho elektrickej verzie s logom socialistickej automobilky. A hoci sa tento recept, ako zaplátať dieru po západných automobilkách, ktoré odišli z ruského trhu, zatiaľ neosvedčil, minister obchodu a priemyslu Denis Manturov v júni oznámil ďalší veľkolepý projekt. Týka sa značky Volga, ktorej výrobu originálnych ruských modelov ukončil Gorkého automobilový závod (GAZ) v roku 2009 a licenčného Chrysleru Sebring pod názvom Volga Siber o rok neskôr.

 Teraz bolo o Volge opäť počuť z vysokých miest. „Čoskoro sa začne výroba automobilov Volga,“ povedal predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin. Vyzerá to tak, že by sa teda mala na ruské cesty vrátiť ešte skôr, ako bolo pôvodne plánované. Manturov totiž spomínal ako najbližší možný termín leto budúceho roka. Produkcia bude prebiehať podobne ako produkcia Moskvičov, teda v uvoľnených výrobných kapacitách po odchode zahraničných automobiliek. Ako budú Volgy vyzerať, nie je zatiaľ známe. Šibeničný termín však naznačuje, že nemôže ísť o nový produkt, ale len licenciu vozidla zahraničnej značky s logom jeleňa na kapote. Pravdepodobne čínskeho.

 Bude to fungovať? Príbeh Moskviča veľa nádejí Volge nedáva. Podľa ruskej analytickej agentúry Avtostat predal Moskvič v júni 1 500 vozidiel. Je to síce doterajší rekord, lenže to nič nemení na fakte, že od spustenia liniek, teda za viac ako šesť mesiacov, putovalo k zákazníkom len 4 000 áut. A to je úbohá bilancia, pretože plán je stanovený na 50 000 kusov ročne. Lenže prezident Vladimir Putin vytiahol z rukáva tajnú zbraň. Minulý týždeň na stretnutí s lídrami priemyslu vyzval ruských predstaviteľov, aby prešli na domáce autá. Zdôraznil, že nákup zahraničných áut pre štátnych zamestnancov by mal byť „absolútne vylúčený“. Štátna duma toto rozhodnutie podporila. Ruské autá tak budú povinné na všetkých úrovniach štátnej správy. A týkať sa to bude aj Volgy.

 Doteraz si totiž ruskí úradníci a politici užívali komfort „západných“ áut. Najviac obľúbené boli značky Mercedes-Benz a Toyota. Ako uvádza Avtostat, v roku 2021 vypísali vládne agentúry 322 tendrov na zahraničné autá vo výške 1 miliardy 363 miliónov rubľov (12,9 mil. eur). V roku 2022 to bolo 85 tendrov za 648 miliónov rubľov (6,1 mil eur) a podľa výsledkov za šesť mesiacov roku 2023 to bolo kvôli sankciám 37 tendrov za 236 miliónov rubľov (2,2 mil. eur). To sa má však od septembra zásadne zmeniť. Napokon, kvôli sankciám stúpal podiel ruských áut v štátnej správe už tento rok. V prvých šiestich mesiacoch tak bolo podaných 515 oznámení o nákupe domácich vozidiel za 872 miliónov rubľov.

 Takže ruské autá budú takpovediac povinné. Možno aj preto nedávno Moskvič zvýšil cenu Modelu 3 o 10 000 rubľov. Prosperitu tak automobilkám zaručia daňoví poplatníci. Návrat Volgy však nemusí byť taký hladký, ako Putin plánuje. Je tu totiž jeden háčik. Majiteľom značky GAZ je oligarcha Oleg Deripaska, ktorý sa dostal na sankčný zoznam USA a EÚ už po anexii Krymu v roku 2014. A toho sa môžu zľaknúť aj čínske automobilky. Majú síce záujem preniknúť na ruský trh, ale vzhľadom na tvrdý konkurenčný boj v Číne potrebujú expandovať najmä na Západ. Spolupráca s GAZ-om by sa tak mohla v budúcnosti obrátiť proti nim. A za to im Rusko možno nestojí./agentury/

X X X

Kuriózny incident v Texase: Na ženu spadol z neba had. Vzápätí na ňu zaútočil jastrab

Istá Texasanka sa stala súčasne obeťou útoku jastraba i hada, keď na ňu vták, ktorý sa živí hadmi, omylom zhodil hada. O bizarnom incidente informuje spravodajský portál BBC.

  Šesťdesiatšty­riročná Peggy Jones 25. júla v meste Silsbee v Texase, neďaleko hraníc s Louisianou, kosila trávnik, keď na ňu okolo letiaci jastrab pustil hada a potom sa zlostne pokúsil získať svoju potravu naspäť. Zatiaľ čo sa jej had obtočil okolo ruky a útočil jej na tvár, vták sa ho pokúšal odniesť, no pritom zaboril žene pazúry hlboko do ruky. Jastrabovi sa nakoniec podarilo hada odniesť a napadnutú ženu mohol manžel odviezť do nemocnice.

„Mala som bodné rany, rezné rany, odreniny, škrabance a vážne pomliaždeniny,“ vymenovala Jones v rozhovore pre CBS a dodala, že had jej pri útoku na tvár poškodil okuliare. Útok bol podľa nej traumatizujúci a myslela si, že zomrie. Odvtedy, čo sa to stalo, má tiež podľa vlastných slov problémy so spánkom./agentury/

X X X

Potvrdené: Lupič, ktorého spájajú s vraždou Ernesta Valka, usmrtil svojho komplica. Uzavreli to ako nešťastnú náhodu, nie vraždu

 Člen lúpežného tria Jozef Radič si od Najvyššieho súdu vypočul, že ho za smrť spoločníka odsúdil prvostupňový súd právom. Už dlhé roky ho na základe výpovede ďalšieho parťáka považujú za strelca, ktorý zavraždil známeho prominentného právnika Ernesta Valka.

 Najvyšší súd dnes potvrdil odsúdenie lupiča Jozefa Radiča, spájaného s vraždou advokáta Ernesta Valka, za smrť lupičovho parťáka Antona Hupku. Zamietol odvolania obžalovaného aj prokurátora. Aj NS SR, podobne aj prvostupňový Špecializovaný trestný súd tak ponechal v platnosti verdikt, že parťáka usmrtil náhodne – prokuratúra tvrdila, že išlo o úkladnú vraždu. Jozef Radič tak má aktuálne vymeraný právoplatný trest 16,5 roka väzenia (v ktorom má aj potrestanie za predchádzajúcu lúpež).

Predseda odvolacieho senátu Patrik Príbelský dnes poznamenal, že síce chápu, že prokurátor žaloval prípad ako úkladnú vraždu, ale takúto právnu kvalifikáciu založil na svojich domnienkach a hypotézach.

Pracovať by sa dalo aj s troma hypotézami, ako Hupka zomrel. Prvá z nich by bola, že ho úkladne zavraždil Radič, lebo spolu páchali trestnú činnosť a to by mohlo výjsť najavo, lebo Hupka sa správal neuvážlivo, ukazoval sa s peniazmi a veľa rozprával.

„Musíme povedať, že takéto niečo rozhodne nebolo preukázané,” vyhlásil dnes predseda senátu. Podľa neho z dostupných dôkazov vyplýva len to, že Hupka sa nikomu nechválil detailmi trestnej činnosti, ani nikomu neukazoval veľkú sumu peňazí. Svedkovia vypovedali inak – skôr si požičiaval a nechával platiť.

Náradie si mohol doniesť neskôr

Kľúčový svedok prípadu, tretí člen lupičskej partie Jaroslav Klinka síce vypovedal, že keď ho Radič privolal na miesto, tak tam už bolo pripravené náradie na zakopanie tela aj hydroxid sodný (na posypanie hrobu, aby telo nevytiahla divá zver) – čo by nasvedčovalo jeho úmyslu vraždiť. Podľa senátu ale mal Radič čas doniesť si na miesto tieto veci aj po prípadnej náhodnej udalosti – býval totiž blízko.

„Jedná sa naozaj len o hypotézy, ktoré sú veľmi hmlisté. My musíme preukázať spáchanie skutku bez rozumných pochybností,“ dodal Príbelský.

Druhou hypotézou by mohlo byť, že to nebola úkladná vražda, ale tzv. „obyčajná“ vražda. O tom sú ale podľa súdu dôvodné pochybnosti – napríklad pre takúto verziu chýba motív, súd nevie, či sa pred tým pohádali.

 Myslieť si môžu čokoľvek, súdia podľa dôkazov

No a tretia možnosť je tá, ako to už naformuloval prvostupňový súd, keď zmenil právnu kvalifikáciu z úkladnej vraždy na neúmyselné usmrtenie. „Pripúšťam, že je to veľmi zvláštne, verejnosť sa nad tým môže pozastavovať. Ale poukazujem na to, že sme prísne limitovaný pravidlom právneho štátu – môžeme dokázať len to, na čo máme dôkazy,“ argumentoval predseda senátu.

Súdy teda vychádzali z výpovede Klinku, že Radič si ho mal zavolať na miesto činu. Poveternostné podmienky umožňovali, aby videl, ako to tam vyzerá, videl tam telo. Radič mu mal povedať, že bol s kumpánom na nejakej poľovačke – omylom došlo k výstrelu. Vysvetlil mu, prečo zastrelil aj psa. Povedal, že tam má pripravené náradie a požiadal ho, aby mu pomohol telo zakopať.

„Ak by platilo, že svedok Klinka je nedôveryhodný – čo namietal aj obžalovaný – a že si to Klinka celé vymyslel, a môže byť páchateľom tejto trestnej činnosti on, tak sa nám zdá nelogické, prečo by svedok Klinka pred OČTK a následne aj pred súdom vypovedal, že mu povedal obžalovaný, že sa to stalo nešťastnou náhodou pri poľovačke,“ poznamenal sudca.

Ak by chcel poškodiť Radičovi, prečo by nepovedal niečo iné a nešiel ešte ďalej, argumentoval Pribelský. Odmietol aj námietku, že Klinka je kajúcnik. Na základe dohody o vine a treste je totiž za podiel na lúpeži u Ernesta Valka (pri ktorej Valka zastrelili) odsúdený na osem rokov väzenia. „Čiže nedostal nejaký nadmerný benefit,“ dodal sudca.

Okrem toho súd nevidí dôvod, prečo by mohol Klinka chcieť zavraždiť Hupku, zakopať ho a napokon to „hodiť“ na Radiča – nič také sa nepreukázalo.

„Naopak, čo máme preukázané, …, že v deň, kedy sa mal skutok stať, volal s obžalovaným a volal ho na nelegálnu poľovačku – čo svedok Klinka odmietol,“ dodal Príbelský.

Podľa predsedu senátu je prípustná verzia smrti Hupku – a pracovať môžu len s tým, čo je k dispozícii, aj keď si môžu myslieť hocičo – ako ju mal podľa Klinkovho svedectva práve jemu opísať Radič: teda, že na poľovačku išiel s Radičom Hupka, ktorého nešťastnou náhodou usmrtil. My nevieme vylúčiť, že to bol náhodný výstrel. To nemuselo byť zachytenie sa o krík, to mohla byť neodborná manipulácia so zbraňou,“ dodal.

Časť Klinkovej výpovede o tom, že zbraň mala byť aj po jeho príchode nabitá a vypadli z nej nábojnice, označil súd za jeho pocity a dohady, ktoré o ničom nesvedčia. Pripustil, že je veľmi zvláštne, ako Hopka pred svojím zmiznutím všetkým narozprával, že odchádza niekam pracovať.

„Nebolo preukázané, že by obžalovaný (Radič) mal motív na úkladnú vraźdu pośkodeného (Hopka),“ uzavrel sudca. „Jedinú verziu skutkového deja, ktorú vieme bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť, je tá, ktorá je založená na výpovedi Klinku – že sa to stalo pri nelegálnej poľovačke“.

Uskutočnenie telefonátov, o ktorých sú zmienky v spise, podľa sudcu svedčia o tom, že medzi Radičom a Hopkom bol nejaký vzťah – opakovanie si volali v deň skutku. „Je pravda, že vo vzťahu k svedkovi Klinkovi z výpisov hovorov nám tam chýba ten prvý hovor, počas ktorého ho mal (Radič) kontaktovať, že sa stal nejaký „prúser“ a aby za ním prišiel – ten nám tam nefiguruje, nevieme prečo,” potvrdil predseda senátu.

Vo výpisoch ale figuruje nočný hovor, ktorý podľa sudcu potvrdzuje, že Radič mal požiadať Klinku, aby pomohol odviesť z blízkosti miesta činu Hopkovo auto. Podľa sudcu teda je výpoveď Klinku podporovaná aj inými dôkazmi.

Radič tvrdí, že Klinka klame. Myslí, že celkovo išlo len o zvýšenie dôveryhodnosti Klinku pred tým, ako bude Radič čeliť obžalobe z vraždy Ernesta Valka, v ktorej proti nemu tiež svedči tento istý svedok.

Začalo sa to prepadom banky

Pred desiatimi rokmi, koncom mája 2013 nabehli do smolenickej pobočky VÚB traja lupiči, ktorí sa zrejme inšpirovali pozeraním akčných filmov. Na tvárach mali gumené masky s podobizňou svalnáča Arnolda Schwarzeneggera, českého exprezidenta Václava Klausa a francúzskeho komika Luisa de Funésa.

„Schwarzík“ Jozef Radič so samopalom v ruke spacifikoval osadenstvo aj klientov banky. Riaditeľku pobočky lupiči prinútili otvoriť trezor, ktorý vzápäti vyplienili. Neodolali ani možnosti odniesť si peňaženku jednej pracovníčky. Celkovo získali až 86-tisíc eur. Keď už mali obavy, že do banky nabehne polícia, vyparili sa. V lese pri neďalekej obci Lošonec mali odparkované SUV, ktorým zmizli.

Radiča zadržali v nasledujúcom roku, keď sa už lúpežné prepady s podobným modus operandi množili. Napokon dostal za Smolenice 11 rokov väzenia, ale v prípade dvoch ďalších lúpeží ho oslobodili.

Potopil ho parťák

Pri inom prepade policajti zadržali Radičovho parťáka Jaroslava Klinku, pri zásahu ho aj postrelili. V taške u neho objavili kompromitujúcu gumenú masku, ale aj poškodený granát – chcel ho použiť pri nevydarenej bankovej lúpeži v Kremnici. Práve granát napokon spôsobil veľký prielom vo vyšetrovaní.

Klinka tvrdil, že granát dostal od Radiča – ale ani sám netušil, že je upravený. Až od policajtov sa po expertíze dozvedel, že ak by ho aktivoval, vybuchol by mu priamo v ruke. Neskôr sa však rozhorel aj spor o tom, či granát nemal výrobnú chybu. Zistenie, že granát mohol byť smrteľnou nástrahou od parťaka Radiča, však rozviazalo Klinkovi jazyk. Nadobudol presvedčenie, že sa ho zrejme plánoval takýmto spôsobom zbaviť.

Tak porozprával policajtom aj o snáď najznámejšom prípade, ktorý dnes spájajú s Radičom – o vražde prominentného advokáta Ernesta Valka, ktorého 8. novembra 2010 zastrelili v jeho dobe v Limbachu. Klinka povedal, že bol pri tom. Malo ísť o zbabranú lúpež a vrahom mal byť jeho parťák Radič.

Na Radiča vyzradil aj to, že zabil tretieho člena lúpežného tria – Antona Hupku, ktorý zmizol v roku 2014. Tento prípad napokon prekvalifikovali na usmrtenie, čo je nedbalostný trestný čin, a Radičovi zaň pridali k 11 rokom väzenia za lúpež ďalšich 5,5 roka – celkovo má tak 16,5-ročný trest. Najvyšší súd dnes rozhodne o odvolaniach v tejto kauze.

Z vraždy napokon bolo zabitie

Klinka vypovedal, že pre Radiča sa stal Hupka nepohodlným svedkom jeho lúpeží, ktorý sa nesprával opatrne. Radič ho mal teda vylákať na fingovanú poľovačku k vodnej nádrži Kučišdorf neďaleko Pezinka a tam zastreliť poľovníckou zbraňou do hlavy. Vraj zabil aj jeho psa. Klinka tvrdil, že jeho zavolal Radič až potom, keď sa potreboval zbaviť tela – policajtom aj ukázal miesto, kde ho zakopali.

Špecializovaný trestný súd zmenil prípad úkladnej vraždy na náhodnú tragickú udalosť, Radičova brokovnica podľa neho vystrelila náhodne. Súd prekvalifikoval prípad zabitého Hupku na nedbanlivostný trestný, ktorého sa dopustil nelegálne držanou zbraňou, takže ho uznali za vinného aj z nedovoleného ozbrojovania. Ako sme už spomenuli, k trestu za staršiu lúpež sa mu tak pripočítal miernejší trest.

K Valkovi sa dostali použitím chemikálie

Podľa Klinkových slov aj s nápadom vylúpiť vilu Ernesta Valka prišiel Radič. Obaja obvinení spolu sledovali jeho dom, aby spoznali zvyky známeho advokáta v čase, keď sa vracia domov. Dovnútra sa dostali ľsťou. Ešte pred Valkovým príchodom do vnútorných priestorov domu naliali zapáchajúcu chemikáliu, aby ho prinútili otvoriť okná a dvere a vyvetrať.

„Radič vytiahol zbraň a potom, čo dal Klinkovi pokyn, vnikli do domu a Radič úmyselne vystrelil na poškodeného, čím mu spôsobil poranenie ľavej strany hrudníka,“ uvádza sa v dohode o vine a treste, ktorú uzavrel Klinka s prokurátorom a koncom januára 2010 ju právoplatne schválil súd až potom, ako pôvodný návrh trestu pre spolupracujúceho obvineného schválil. Klinka tak dostal osem rokov väzenia, pôvodne bol dohodnutý na siedmich rokoch a dvoch mesiacoch.

Keď v dome lupiči nenašli peniaze, z miesta činu ušli aj so zbraňou Ernesta Valka. Tú zahodil Radič do vodnej nádrže Kotliny neďaleko svojho bydliska.

Radič chcel ísť na slobodu

Kým mal Radič právoplatne uzavretý len prípad bankovej lúpže a za vraždu parťáka ho čakalo odvolacie konanie, chcel sa dostať na slobodu. Okresný súd v Trnave mu však začiatkom mája tohto roka zamietol žiadosť o podmienečné prepustenie, hoci si už odpykal osem a pol roka.

Radič, ktorého vypočúvali telemostom, vtedy podal proti uzneseniu súdu sťažnosť.

Súd skonštatoval, že aj keď si už odpykal potrebnú časť trestu a aj z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove má dobré hodnotenie, nie je možné od neho očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti – uviedol po verdikte Trnavský hlas.

Žiadne neviniatko

Ani Klinka nie je žiadne neviniatko. Po prvý raz bol odsúdený ešte za socializmu ako 17-ročný za rozkrádanie socialistického majetku. Prepustili ho na amnestiu. Tu sa však výpočet jeho skutkov nekončí. Odsúdený bol aj za ublíženie na zdraví, ktorého sa mal dopustiť v roku 1999.

Obvinený bol aj v ďalších prípadoch, najvážnejší sa týka pokusu o vraždu Jozefa Šefránka, ktorý siaha ešte do roku 2006. Klinku však policajti obvinili až v roku 2018.

Pôvodne totiž všetci účastníci potýčky Klinkovo zaangažovanie na streľbe zamlčali. Na začiatku sa Klinka dostal do konfliktu s piťovcami. Podľa výsledkov policajného vyšetrovania mal mať so Šefránkom najprv konflikt Klinkov brat Richard.

Potom malo zasa dôjsť k napadnutiu Šefránkokových príbuzných. To sa zrejme Šefránko snažil ísť riešiť opitý domov ku Klinkovcom do Chorvátskeho Grobu a na pomoc si mal zobrať palicu. Krátko nato už však vybiehal z domu a v pätách mal Klinku, ktorý ho postrelil do ľavého stehna.

Šefránko spadol na zem, avšak k dokonaniu skutku neprišlo. Niekedy v priebehu konfliktu bol totiž zalarmovaný výjazd piťovcov a Milan Strnisko postrelil Klinku do ramena, čím mu zabránil v ďalšej streľbe.

Potom výjazd naložil Šefránka do auta a odviezol do nemocnice na bratislavské Kramáre. O tom, že postrelený bol aj Klinka, sa Šefránko podľa svojich slov dozvedel až od policajtov. Klinka streľbu odmieta. Tvrdí, že keď vybehol z domu za Šefránkom, mal v ruke len telefón, aktuality.sk

X X X

Horúčavy z nich robia nočných vtákov. Američania ožívajú až po západe slnka

Môžete ich nazvať upírmi horúčavy. Aby sa ľudia vyrovnali s teplotami lámajúcimi rekordy, stávajú sa nočnými tvormi. Zaspávajú v skoro ranných hodinách, alebo sa v nich prebúdzajú, a inak nastavujú svoje biologické hodiny, aby využili chladnejšie ovzdušie.

 Pouličný predavač chladených kokosových orechov Andres Matamoros sedí v tieni v texaskom Houstone. O nových návykoch Američanov v horúčavávh píše denník Wall Street Journal.

Obvykle pusté nočné scenérie mesta ožívajú, obchodníci upravujú svoje otváracie doby a fungujú po boku klubov a flámujúcich ľudí. Iní okolo polnoci cvičia a obstarávajú si pochôdzky. Robotníci na stavbách začínajú pracovať už o štvrtej ráno.

 „Niekam ten pohyb dostať musíte,“ hovorí Hank Behniwal, finančný riaditeľ vo farmaceutickej spoločnosti, ktorý so svojou ženou Raji posunul rutinný beh po práci až do neskorých hodín. Manželia sú prekvapení, že na predmestí Fort Worth v Texase sú o 11. hodine večer desiatky bežcov, psíčkarov a chodcov. Aký najväčší rozdiel pozorujú pri pohybe v noci? Musia sa vyhýbať nočným tvorom, ako sú žaby, medvedíky čistotné a obrí hmyz. Aj nakupovať začali Behniwalovci až po deviatej večer, miestny supermarket je ale aj v tej hodine prekvapujúco plný. Horúčavy menia to, ako a kedy ľudia utrácajú svoje peniaze.

Klimatická úzkosť: Budú sa ľudia báť privádzať deti na nezdravú planétu?

Internetový obchod Amazon eviduje od júna do začiatku augusta nárast vyhľadávania zatemňovacích závesov o 113 percent v porovnaní s rovnakým obdobím vlani. Lime, prenajímateľ elektrických kolobežiek, pozoruje nárast vo využití svojich služieb o 25 percent medzi deviatou a jedenástou večer a o dve percentá medzi jednou a treťou hodinou ráno. Dáta platia pre Austin v Texase, kde denné teploty neustále prekračovali 32 stupňov Celzia, a porovnávajú jún a február tohto roku.

Svoj denný režim zmenila aj Neha Manojová, ktorá sa tento rok v lete presťahovala do Houstonu v Texase. Keď skončí pracovný deň ako programátorka, na pár hodín si zdriemne, prebudí sa okolo polnoci, ide nakúpiť potraviny a zaplávať si do bazéna vo svojom bytovom dome, kde bežne stretáva susedov s rovnakým úmyslom. „Chodím spať oveľa neskôr, ale keďže si dlho zdriemnem pred tým, som schopná ráno vstať do práce a celé to opakovať,“ opisuje.

S klimatológom Lapinom o tom, na aké oteplenie sme ešte schopní sa adaptovať a kto vyhynie?

Prispôsobujú sa aj miestne samosprávy, ktoré upravujú otváracie hodiny bazénov a pláží. Austin nedávno oznámil, že šesť letných verejných bazénov zostane otvorených ešte v septembri, pretože vlna horúčav pretrváva. Nate Warren, spisovateľ zo Starkville v Colorade, žije v dome bez klimatizácie a každý deň za posledné dva mesiace sa snaží chodiť spať čo najneskôr, aby v ňom vydržal. „Mojím zámerom je vydržať viac-menej, až kým začne svitať. Čo sa mi darí čoraz častejšie,“ hovorí. Najlepšie sa mu vraj píše okolo deviatej večer, keď otvorí všetky okná v dome a pustí dovnútra vánok. „Keď sa mi podarí za mesiac ušetriť sto dolárov (91 eur) tým, že zmením svoje návyky, urobím to,“ hovorí Warren, hoci uznáva, že si menšiu klimatizáciu zrejme zaobstará v chladnejších mesiacoch, keď ceny klesnú.

Najväčšie zmeny však museli urobiť tí, ktorých práca je priamo ovplyvnená teplom. Niektoré tímy robotníkov z DPR Construction v Phoenixe teraz začínajú už o štvrtej ráno, o hodinu skôr, ako je v lete bežné. Keďže je v tú hodinu stále tma, zaobstarala firma na stavenisko obrovské svetelné stožiare, ktoré „ožiaria celý svet“, hovorí stavebný majster Tom Corey.

Nový pohľad na klimatické zmeny: Akú veľkú neplechu robí ľudstvo s planétou a akú si robí planéta sama?

Okolo štvrtej sa prebúdza aj Mikael Truesdale, ktorý v San Diegu vyrába sviečky. Odlieva ich každé ráno a potrebuje, aby stuhli pred ôsmou hodinou, kým na dom začne pražiť slnko. Inak prídu navnivoč, vysvetľuje. „Mám pocit, ako keby som sa skrýval pred slnkom,“ povedal Truesdale, ktorý si do domu tiež nainštaloval zatemňovacie závesy. Výhodou podľa neho bolo, že horúčava ho inšpirovala k vytvoreniu jeho najpredávanejšej sviečky s vôňou borovice, cyprusu a klinčekov, ktoré ľuďom pripomínajú chladnejšie dni.

Behniwalovci z Fort Worth renovujú dom, do ktorého sa chcú nasťahovať na jeseň. Maliar a lakovník, ktorých si najali, na mieste pracujú až do troch hodín nadránom. Pre obavy, že budú rušiť susedov, Hank Behniwal zaťukal na všetky okolité dvere a vec vysvetlil. Susedia to vraj pochopili. Hoci si na menej spánku pár zvykol, manželia pre Wall Street Journal pripustili, že sa tešia na návrat k bežnému režimu.

„Ak sa toto bude diať každý rok, budeme sa musieť zamyslieť nad tým, kde chceme bývať, pretože premeniť sa každé leto na nočné tvory je jednoducho nepraktické. Máme denné zamestnanie, v noci potrebujeme spať,“ povedal Behniwal./agentury/

X X X

Vyhnaní wagnerovci vyčíňajú a obťažujú ženy v Bielorusku, tvrdí opozičný politik žijúci v exile

Od chádzajú tisíce žoldnierov zo skupiny Wagner. Podľa opozičného politika vyvolávajú hnev obyvateľstva.

Po neúspešnej kampani na Moskvu ruský prezident Vladimir Putin vykázal šéfa spoločnosti Wagner Jevgenija Prigožina a jeho ľudí do Bieloruska. Teraz sú v krajine rozmiestnené tisíce vojakov zo skupiny Wagner, a zrejme tam spôsobujú veľké problémy.

Bieloruský opozičný politik Pavel Latuška informuje o tom, ako to v diktátorsky riadenej krajine vyzerá od príchodu Wagnerových žoldnierov.

Bieloruské dievčatá

„Naše bieloruské zdroje nám hovoria, že žoldnieri z Wagnerovej skupiny pobehujú so zbraňami po obchodoch a, prepáčte za ten výber slov, obťažujú bieloruské dievčatá,“ hovorí Latuška. Opozičný poslanec už roky žije v exile v poľskom hlavnom meste Varšava.

Mnohí Bielorusi sa k vojne stavajú kriticky. Preto sa obyvateľstvo obáva aj o verejnú bezpečnosť, ktorá by bola podľa mnohých obyvateľov príchodom wagnerovcov ohrozená.

„Potvrdzuje to aj fakt, že Lukašenko je prakticky pri každom verejnom vystúpení nútený neustále vysvetľovať Bielorusom, prečo je skupina Wagner v našej krajine,” hovorí Latuška.

Ďalších 15 000 žoldnierov?

Podľa zdrojov bieloruskej opozície má bieloruský bezpečnostný aparát problémy aj s jednotkami Wagner. Žoldnieri sú skôr „problémom, výzvou pre bezpečnosť spoločnosti”.

Vyhlásenia opozičného politika nie je možné nezávisle overiť.

Ako vysvetľuje Latuška, bieloruský diktátor Alexander Lukašenko sa vo vzťahu k žoldnierom z Wagnerovej skupiny zmieta medzi dvoma frontmi. Na jednej strane musí podporovať svojho priateľa Putina, na druhej strane bojuje proti odporu vlastného obyvateľstva.

Nie je presne známe, koľko bojovníkov zo skupiny Wagner sa nachádza v Bielorusku. Podľa opozičného politika sa však v súčasnosti čoraz častejšie hovorí o tom, že v Bielorusku má byť umiestnených ďalších 15 000 wagnerovcov. To vyvoláva v krajine nepokoje.

Poľsko už zareagovalo. Na hranice s Bieloruskom bolo nasadených viac ako 1 000 poľských vojakov. Podľa oficiálnych vyhlásení je to reakcia na „pokusy o destabilizáciu hraníc”, aktuality.sk

X X X

Vtipkár umiestnil kamarátovi do áut 12 kilogramov dynamitu

Neskôr muža prepustili a stíhajú ho na slobode. Môže dostať až dva roky väzenia. Polícia vylúčila teroristický motív.

Muž z Fínska vraj zo žartu umiestnil 12 kilogramov dynamitu do dvoch vozidiel patriacich svojmu kamarátovi. Majiteľ áut to však za smiešne nepovažoval a upovedomil políciu, ktorá samozvaného vtipkára okamžite zadržala, uviedla v stredu fínska stanica YLE. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Muž sa priznal, že do dvoch vozidiel umiestnil minulý týždeň výbušniny, avšak údajne sa ich nechystal odpáliť, uvádza YLE.

Miestne policajné zdroje spresnili, že obaja muži sa osobne poznajú a žijú v malej dedine na západe Fínska, ich identitu však nezverejnili. Neznámy bol aj pôvod výbušnín, dodáva DPA, aktuality.sk