Vražda Matúša a Juraja. V Bratislave sa aj v nedeľu uskutočnilo zhromaždenie a následný pochod na pamiatku zavraždených Matúša a Juraja. Organizátori podujatie nazvali Zostávame v uliciach // Antifašistický pochod mestom. Verejnosť sa v nedeľu podvečer opäť zhromaždila na odpor voči nenávisti po vražde motivovanej nenávisťou voči LGBTI+ ľuďom na Zámockej ulici v Bratislave.
„Dnes nebudeme ticho“
„Dnes sa môžete hnevať, môžete kričať, môžete byť nahlas, aby nás bolo počuť, pretože dnes nebudeme ticho,” otvorila organizátorka zhromaždenie s následným protestným pochodom v hlavnom meste.
„Sme v kontakte s Jurajovou maminou, stojí pri nás a my pri nej,” hovorí blízky zavraždeného Juraja. „Žiadam ochranu pre všetkých, vládu a politikov o priznanie skutočnosti, že krv sa nachádza aj na ich rukách,” dodáva. Dav súhlasne kričí.
Zhromaždeným sa prihovoril aj další blízky zavraždených: „Som unavený a nahnevaný. Posledných niekoľko dní bolo pre mňa a našich blízkych peklo. Naši kamaráti boli zavraždení, na druhý deň bola naša kamarátka napadnutá vo vlaku, lebo mala dúhovú stužku,” hovorí. Tvrdí, že žijeme v štáte, kde chcú LGBTI+ komunitu vymazať. „Ak ste šokovaní z toho, čo sa stalo, žili ste život so zatvorenými očami.“
Kritizoval aj poslancov v parlamente, ktorí sa podieľajú na zákonoch proti ich komunite. „Odteraz budeme ešte viditeľnejší ako kedykoľvek predtým. Neprestaneme kričať, kým nás neprestanú zabíjať,” dodal na záver.
Historik Kamenec o obdivovateľoch totality
Davu sa prihovoril aj historik Ivan Kamenec. „Treba skúmať a poznávať, v akom spoločenskom prostredí sa rodia myšlienky, ktoré vyúsťujú do chladnokrvneho zločinu – vraždy.”
„Dnešní slovenskí obdivovatelia totalitných fašistických systémov sa viac alebo menej sofistikovane hlásia k ich politickému programu a falšujú dejiny,” uviedol ďalej.
Práva pre LGBTI+ ľudí
Na pochode vystúpil aj študentský queer spolok Light. „Smútime a zároveň sa hneváme na tých, ktorí nerobili dosť,” uviedla jedna z členiek. Kritizovala politikov, ktorí sa vyviňuju zo zodpovednosti, pretože práve oni prichádzajú do parlamentu s návrhmi, ktoré sú proti LGBTI+ komunite.
Queer spolok ďalej vyzval politikov o bezpečný prístup k medicínskym výkonom, o právo uzavrieť manželstvo, adoptovať si a vychovávať deti pre páry rovnakého rodu či rovnakého pohlavia, požiadal políciu o ochranu. Tiež požaduje sexuálnu výchovu založenú na najnovších vedeckých poznatkoch v školách a média vyzval na rešpekt pre LGBTI+ komunity.
Košická queer organizácia SAPLINQ sa ospravedlnila LGBTI+ komunite za to, že neurobili pre nich viac. „Tolerancia je málo a doviedla nás tam, kde sme teraz.”
Rešpekt zahŕňa napríklad nehovoriť o zavraždených ako o gejoch, keďže Juraj bol nebinárny a Matúš bisexuálny človek.
Výkriky pred parlamentom
Po príhovoroch k protestujúcim sa pochodujúci dav kričiac presunul pred parlament. „Nebudeme ticho,“ znel jeden z pokrikov. „Alerta! Alerta! Antifascista!“ skandovali pochodujúci.
„Ulice sú naše! Ulice sú naše!“ pokračovali protestujúci sprevádzaní policajnými autami. „Skončíte jak Tiso!“ vykrikovali antifašisti v uliciach hlavného mesta.
„Homofóbny parlament,“ kričali ľudia po tom, ako prišli pred budovu NR SR. Dav masovo skandoval aj: „Fašistov tu nechceme!” Neskôr sa časť protestujúcich dostala do sporu s policajtmi, ktorí ich odmietali pustiť bližšie k parlamentu.
Keď sa blížil koniec protestu, jeden z jeho účastníkov vyzval ďalších, aby kráčali po schodoch k parlamentu, kde stáli policajti. Tí však držali líniu a nechceli pustiť ďalej časť demonštrantov.
„Chránite fašistov,“ reagoval dav na postup policajtov. „Chránite vrahov,“ kričal neskôr. Vulgárne sa vyjadroval na adresu poslankyne Anny Záborskej.
Neskôr prišlo k parlamentu viac policajtov. Niektorí jedinci z davu do nich nahučali. Policajti zasiahli proti mužovi, ktorý kráčal hore poschodoch s dymovnicou. V tom čase však pred parlamentom ostala len malá skupina protestujúcich, veľká väčšina pokojne odišla.
Ideológia nie je mŕtva
„V stredu 12. októbra mladý pravicový extrémista a radikálny nacionalista chladnokrvne zabil dvoch ľudí v bratislavskom queer podniku Tepláreň. Vraha ráno našli mŕtveho. Čo však nie je mŕtve, je ohavná ideológia, ktorou bol útok motivovaný,“ uviedli na facebooku organizátori nedeľňajšieho protestu.
Spomienkové podujatie sa začalo na Námestí SNP, kde prehovorili blízke osoby Juraja a Matúša, historik Ivan Kamenec, bývalá zamestnankyňa Teplárne a zazneli aj ďalšie dôležité príhovory queer, feministických a antifašistických iniciatív. Dav sa následne vydal pred parlament.
Verejnosť sa v uliciach zhromaždila aj v piatok večer. Podľa odhadov sa piatkového pochodu proti nenávisti malo zúčastniť okolo 15-tisíc ľudí.
V stredu večer pri streľbe pred podnikom Tepláreň, kde zvyknú v Bratislave chodiť ľudia z LGBTI+ komunity, zahynuli dvaja ľudia. Telo pravdepodobného vraha polícia našla vo štvrtok ráno. Jeho cieľom mala byť destabilizácia spoločnosti, na streľbu sa pripravoval a vraždil z nenávisti, aktuality.sk
X X X
Desaťtisíce Francúzov vyšli do ulíc na protest proti rastúcim cenám
Niektorí z demonštrantov mali oblečené žlté vesty.
Desaťtisíce ľudí vyšli v nedeľu do ulíc francúzskej metropoly Paríž na protest proti politike prezidenta Emmanuela Macrona, a to konkrétne rastúcim životným nákladom a nedostatočnému úsiliu v boji proti klimatickej zmene. Protestný pochod zvolala ľavicová opozičná koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES), uvádza agentúra AFP.
Účasť predčila očakávania
Organizátori odhadujú, že na proteste sa zúčastnilo približne 140 000 ľudí. Účasť tak vysoko predčila ich očakávania, uvádza agentúra DPA. Polícia ešte pred akciou predpokladala, že sa na akcii zíde zhruba 30 000 osôb, pričom svoj odhad reálnej účasti zatiaľ nezverejnila.
Protestná akcia mala okrem iného demonštrovať aj jednotu ľavicových odporcov vlády. Niektorí z nedeľňajších demonštrantov mali oblečené žlté vesty, aké sú odkazom na rozsiahle protivládne protesty z roku 2018, ktoré otriasli Macronovou pro-podnikateľskou centristickou vládou.
Macronovi odporcovia teraz podľa AFP dúfajú, že sa im podarí vyťažiť z patovej situácie, ktorú vo Francúzsku už celé týždne spôsobuje štrajk zamestnancov viacerých tamojších rafinérií a skladov pohonných látok – za vyššie mzdy – prebiehajúci od konca septembra.
Aj Annie Ernauxová vyzvala ľudí protestovať
Nedeľný pochod v Paríži zvolala opozičná ľavicová koalícia NUPES zložená zo strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) vedenej Jeanom-Lucom Mélenchonom, Socialistickej strany (PS), komunistickej strany (PCF) a zelených (EELV).
Francúzov na účasť na ňom vyzvalo listom aj vyše 60 umelcov a osobností verejného života vrátane tohtoročnej lauerátky Nobelovej ceny za literatúru Annie Ernauxovej. Protestnú akciu viedol práve Mélenchon.
Viaceré odborové zväzy ohlásili na utorok celodenný štrajk, ktorý by sa mal dotknúť verejného sektora a dopravy, aktuality.sk
X X X
Ministri hľadajú podporu zákonov aj v opozícii. Vláde v budúcnosti nemusia návrhy prechádzať
Menšinová vláda má v parlamente podporu len 70 poslancov. Na to, aby jej prechádzali zákony preto potrebuje pri plnom obsadení pléna Národnej rady na svoju stranu získať aspoň šiestich zákonodarcov.
Koalícia minulý týždeň opäť zistila, aké problémy prináša vládnutie v menšine, keď sa jej nepodarilo otvoriť schôdzu parlamentu. Opozícia sa totiž rozhodla zablokovať Národnú radu pre novelu štátneho rozpočtu.
Ide zatiaľ o jeden z mála prípadov, keď sa vládnej menšine nepodarilo s ľahkosťou presadiť vládny návrh zákona. Tie doposiaľ prechádzali pomerne hladko. Dôvodom môže byť aj to, že podporu zákonov si u poslancov dohadujú aj samotní ministri.
Komunikáciu s nimi nám potvrdil nezaradený poslanec Tomáš Valášek (predtým Za ľudí, dnes Progresívne Slovensko) aj predstavitelia SaS Jana Bittó Cigániková a Marián Viskupič.
„Áno pravidelne. Aj opozičná SaS,“ odpovedal Valášek na otázku, či ho v poslednom čase kontaktovali ministri k návrhu vládneho zákona. Doplnil však, že vždy odpovedá rovnako, že zákon podporí ak bude dobrý. „Podporil som na tejto schôdzi viacero návrhov aj koalície, aj SaS a obom stranám som viacero návrhov odmietol,“ dodal Valášek.
S ministrami komunikujú aj v SaS
Cigániková, ktorá je šéfkou zdravotníckeho výboru Národnej rady, priznala, že býva v častom kontakte s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. O tom, či s ministrami komunikujú aj ostatní zákonodarcovia, uviedla, že to závisí od jednotlivých poslancov. Celkovo ale očakávala s bývalými koaličnými partnermi inú formu spolupráce.
„Zatiaľ sledujeme len spoluprácu medzi koalíciou a odídencami z ĽSNS okolo Tomáša Tarabu. Neevidujeme nejakú komunikáciu zo strany koalície smerom k nám v úprimnej snahe sa na niečom dohodnúť,“ skonštatovala.
Podobne to vidí aj jej kolega z SaS Marian Viskupič. „Zatiaľ vidíme, že vládnej koalícii je jednoduchšie uchádzať sa o podporu Tarabu a poslancov, ktorí prišli na kandidátke ĽSNS, ako by hľadali podporu u SaS,“ skonštatoval a priznal, že mu už telefonoval niektorí z ministrov vlády Eduarda Hegera. Hľadanie podpory pre návrhy zákonov ale považuje za prirodzené.
Zháňať dostatok hlasov u opozičných alebo nezaradených poslancov však ministri nemuseli, keď mala koalícia spolu s SaS v parlamente ústavnú väčšinu. „Nie je to štandardná a zmysluplná situácia, keď ministri musia obvolávať poslancov a získavať si takto ad-hoc podporu. To samozrejme nie je spôsob efektívneho riadenia štátu,“ priznal Viskupič.
Nezaradení sa rozhodujú sami
Aktuality.sk oslovili s otázkou, či ich kontaktovali ministri s požiadavkou o podporu zákonov aj nezaradených poslancov Jána Mičovského, Slavěnu Vorobelovú a Miroslava Kollára.
Tí nám odpovedali, že ich zatiaľ o podporu vládnych návrhov nikto nežiadal. Všetci však počas predchádzajúcej schôdze niektoré ministerské návrhy podporili. Vysvetlili, že pri otázke ako budú hlasovať o zákonoch v parlamente sa rozhodujú podľa toho, či je návrh dobrý alebo zlý.
Bývalý minister pôdohospodárstva a odídenec z OĽaNO Ján Mičovský má záujem, aby koalícia dovládla. Považuje to za lepšie riešenie, ako predčasné voľby.
Tvrdšie sa vyjadruje ďalší odídenec z koalície Miroslav Kollár (predtým Za ľudí, dnes Spolu): „Diskusia napríklad k návrhu rozpočtu 2023 zatiaľ neprebehla žiadna. A ak to koalícia bude robiť silou ako pri úprave rozpočtu 2022 s tou 1,5 miliardou, tak narazí. A potom je legitímne hovoriť o tom, či má takéto vládnutie zmysel“.
Nadchádzajúca schôdza bude iná
Naraziť môže kabinet Eduarda Hegera už na nadchádzajúcej schôdzi. Doposiaľ jej totiž vládne návrhy zákonov prechádzali pomerne ľahko. Hlasovali za ne často aj poslanci z SaS.
„Čo sa týka vládnych návrhov, tak veľa z nich na aktuálnej schôdzi bolo takých, na ktorých sme sa podieľali ešte ako vládna strana. Vieme, že sú to dobré návrhy a súhlasili sme s nimi na vláde,“ ozrejmil Viskupič. Pripustil ale, že na októbrovej schôdzi to už také ľahké koalícia mať nebude.
„Na tejto schôdzi to už bude diametrálne odlišné. Lebo aj tie návrhy už nie sú úplne podľa našich predstáv,“ myslí si aj ďalšia poslankyňa SaS Cigániková. Sulíkovcov vyrušuje aj to, že podľa nich koalícia spolupracuje s Tomášom Tarabom a Filipom a Štefanom Kuffovcami, ktorí sa do Národnej rady dostali na kandidátke extrémistickej ĽSNS. „Nie sme slepí. Vidíme čo robia a naša trpezlivosť má svoje hranice,“ dodala poslankyňa s tým, že podľa nej koalícia podceňuje situáciu v parlamente.
Ministri Milan Krajniak a Karel Hirman odmietli, že by sa doprosovali konkrétnym poslancom. „Vždy rokujem s každým poslancom parlamentu, ktorý o to prejaví záujem. Výsledkom toho je, že zo šiestich návrhov zákonov, ktoré som mal na septembrovej schôdzi mi prešli všetky,“ povedal pre Aktuality.sk Krajniak.
Podobne odpovedal aj nový minister hospodárstva, ktorý sa chce pri presadzovaní zákonov v parlamente spoliehať najmä na ich kvalitu. „Tak ako doteraz budem diskutovať, viesť vecnú diskusiu vo výboroch, budem vysvetľovať prečo je to znenie zákona tak napísané, aký ma návrh dosah na spoločnosť, čo znamená, keby nebol prijatý,“ vysvetlil Hirman.
Vláda má v parlamente podporu iba 70 poslancov, čo jej nemusí vždy presadenie návrhov v Národnej rade. Podporu preto musí hľadať v opozícii. Ich bývalý koaličný partner strana Sloboda a Solidarita disponuje 21 poslancami. Obrátiť sa môžu aj na nezaradených poslancov a odídencov z koalície Jána Mičovského, Katarínu Hatrákovú, Tomáša Valášeka či Miroslava Kollára. Koaličné návrhy na aktuálnej schôdzi podporili aj odídenci z ĽSNS okolo Tomáša Tarabu, aktuality.sk
X X X
30 rokov Slovenska: Kultúrne dedičstvo držia zanietenci a tradičné remeslo nemá zlaté dno
Štát priamo uchovávateľov nehmotného kultúrneho dedičstva finančne nepodporuje a drobní remeselníci sa v grantoch neorientujú.
Ministerstvo kultúry od roku 2010 každoročne vyhlasuje výzvu na predloženie nominácií na zápis do takzvaného Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, kde je v súčasnosti tridsaťpäť prvkov.
Okrem čičmianskych vzorov či podpolianskych rozkazovačiek je tu aj populárna sladkosť skalický trdelník či slovenský posunkový jazyk a v tomto roku pribudlo napríklad aj značkovanie turistických trás. V zozname nehmotného dedičstva teda nemáme len prvky folklóru či tradičnej ľudovej kultúry, ale obsahuje praktiky, ktoré spoločensky uznávame.
Iba to, čo je zapísané v slovenskom zozname, sa následne môže uchádzať o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO. Vo svetovom rebríčku v súčasnosti svieti osem slovenských prvkov –fujara, terchovská muzika, gajdošská kultúra, bábkarstvo, horehronský viachlasný spev, modrotlač, drotárstvo, sokoliarstvo.
Udržiavanie bez podpory
Prístupy k ochrane tradícií, zvyklostí či rituálov sme za tridsať rokov existencie Slovenska inštitucionálne zabezpečili, ale ich praktická ochrana sa prvok od prvku líši.
Zaujímavý jepríbeh Čičmian, dediny v cípe Žilinského kraja, ktorá je známa drevenicami pomaľovanými ornamentmi. Ich hranaté tvary sú také špecifické, že ich zobrazujeme napríklad na rovnošatách našich olympijských športovcov.
Dizajn v štýle čičmianskych vzorov sa rozhodli použiť aj slovenské železnice, a to na poťahoch sedadiel. Napriek tomu, že tento vzor využíva na sebaprezentáciu štát, v biznise z neho ťažia rôzni slovenskí podnikatelia a dedinu ročne navštívi tridsaťtisíc turistov, nič z toho obci zisk nevynesie.
Naopak, obec si za návštevu turistov ešte priplatí napríklad na vývoze odpadu. Domčeky pomaľované vzormi, ktoré sú naším nehmotným kultúrnym dedičstvom, patria obyvateľom – sú v súkromnom vlastníctve. Čičmany teda nevedia na ich udržiavanie dostať podporu od štátu.
Vzory áno, peniaze nie
Dedina je vďaka vzorom na domoch vychýrenou destináciou, ročne ju navštívi tridsaťtisíc turistov, napriek tomu trpí finančnými problémami. Trvalý pobyt tu má len 122 ľudí, príjem z daní použiteľný na chod obce je veľmi nízky. Po tom, ako súčasná starostka Iveta Michalíková (nezávislá) na tento problém upozornila, reakcie boli rôzne.
Slovenské železnice zareagovali, že obec finančne podporiť nevedia. Starostke však navrhli spoluprácu formou dobročinnej brigády, napríklad výsadbu stromov.
Firma, ktorá produkovala fľaše s čičmianskym vzorom, poslala obci tieto nádoby na vodu. Starostka si cenila aj taký prejav podpory, ale opäť – peniaze do obecnej kasy to neprinieslo.
Gesto hodné podnikateľa, ktorý využíva vo svojej tvorbe slovenský ornament, spravila až šperkárka Petra Toth. Pre Čičmany vyrobila limitovanú kolekciu šperkov a celý zisk z nej po odrátaní nákladov venovala obci. Po jej čine obec podporili aj iné spoločnosti, zvýšený záujem problému venovala aj miestna organizácia cestovného ruchu a Žilinský samosprávny kraj, ktorý zodpovedá za podporu kultúry v regióne.
So štátom sa na pomoci nedohodli
Čičmany začali podporovať najmä súkromní podnikatelia, ktorí vzor využívajú. So štátom sa na systematickej pomoci stále nedohodli. Dedina tiež na účel pomoci zriadila transparentný účet, na ktorý posielajú čiastky ľudia z celého Slovenska. Starostka Michalíková hovorí, že nadobudla pocit, že nehmotné kultúrne dedičstvo ľuďom nie je ukradnuté.
Dizajnérka Petra Toth sa pri svojej práci roky inšpiruje slovenskými ľudovými vzormi a folklórom. Často prichádza do kontaktu napríklad so zberateľmi krojov, ktorí sú tiež uchovávateľmi nášho kultúrneho dedičstva.
Hovorí, že keby nebolo pár posledných zanietencov, tak by sme už mnohé vzory, kroje, tradície nemali. Nemá veľkú dôveru v to, že pomoc pri uchovávaní národných pokladov dostatočne zvládajú inštitúcie.
„Máme oficiálne inštitúcie, ktoré archivujú napríklad kroje alebo podporujú remeselníkov. Ale v samotných regiónoch či konkrétnych obciach je zachovanie miestneho tradičného folklóru len v rukách ľudí, ktorí si uvedomujú, že keby to nerobili oni, tak by sa ďalšie generácie nemohli dostať k materiálom či už pôvodných piesní, alebo pôvodným krojom.“
Zmeniť by to mohlo podľa nej vzdelávanie budúcich generácií, aby si mladí ľudia vážili náš národný poklad, aby sa v ňom orientovali a aby naň vedeli byť hrdí.
„Dnešnej generácii sa dôležitosť takejto podpory veľmi ťažko vysvetľuje. Pre mnohých ľudí je náš folklór, ľudový ornament či kroj len istý druh nepodstatnej stariny. Vytiahnu ju, len keď z nej chcú vyťažiť pre seba, tak ako to bolo v prípade Čičmian, a nechajú ich napospas osudu, nech sa prebijú sami,“ myslí si šperkárka.
Majster drotár
V roku 2018 RTVS, ktorej povinnosť podporovať nehmotné kultúrne dedičstvo plynie zo zákona, pripravila spracovaním atraktívnu dokumentárnu šou s názvom Remeslo má zlaté dno. V niekoľkých epizódach sa v nej učni zaúčali zručnosti od slovenských majstrov ľudového umenia.
Jedným z majstrov bol aj umelecký drotár Juraj Šerík z Dlhého Poľa pri Žiline. Šerík živí viac ako 150-ročnú tradíciu umeleckého drôtovania. Remeslo ho naučil jeho dedko Jakub Šerík, ten sa učil od svojho svokra Jozefa Holánika-Bakeľa. Obaja, Šeríkov dedo aj pradedo, žili v drevenici v Dlhom Poli.
Drotár Juraj Šerík nielenže udržiava žijúcu tradíciu, no štrnásť rokov obnovoval drevenicu, v ktorej žil dedo aj pradedo a ktorá je preto národnou kultúrnou pamiatkou. Dnes je z nej živé múzeum drotárstva. Šerík v nej býva, zároveň v nej predvádza remeslo a ľudia k nemu chodia. Jeho pôsobenie je obdivuhodné aj z ďalšieho dôvodu – precíznu, časovo náročnú ručnú prácu robí po pamäti. Kvôli svojej diagnóze už takmer úplne stratil zrak.
Remeslu sa venuje už dvadsať rokov. Ústredie ľudovej umeleckej výroby mu udelilo titul Majster ľudovej umeleckej výroby v oblasti drotárstva. V sedemdesiatročnej histórii ÚĽUV-u je takých majstrov len niekoľko.
Drotárstvo je zapísané v slovenskom zozname prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva, ale je aj na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Šerík bol súčasťou procesov, keď drotárstvo na tento zoznam smerovalo. Spolu s ďalšími drotármi písali zdôvodnenia, prečo by tam malo byť.
Jedným z nich bolo, že drôtovanie preslávilo Slovákov po celom svete. Z chudobných tunajších pomerov odchádzali až do Ameriky. Ich výrobky kupovali zámožní ľudia.
Buď remeslo, alebo zlaté dno
Keď sa drotára pýtame, ako podľa neho Slovensko pristupuje k ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, rozhovorí sa o praktických problémoch. Sám sa venuje technike, ktorú zdedil po pradedovi. Je tak časovo náročná, že veci, ktoré vytvorí, sú nepredajné.
„Nad ich výrobou strávim stovky hodín a za cenu, ktorú má moja práca, ich ľudia nekúpia. Kúpi to len človek, ktorý má k tomu vzťah, napríklad vášnivý zberateľ. Kalich, ktorý som drôtoval vyše tristo hodín, som nepredal. Za dva mesiace, ktoré som na ňom robil, som nemal absolútne žiaden príjem,“ opisuje daň, ktorú si vyberá oddanosť k tradícii.
Juraj Šerík otvorene priznáva, že hlavným zdrojom jeho príjmu je invalidný dôchodok. Dodáva, že človek musí mať k remeslu pevný vzťah. Inak v prípade, že niečo vyrobí a nepredá to, v živote to už robiť nebude.
Protirečí teda názvu televíznej relácie, kde bol sám účastníkom, že remeslo má zlaté dno. A hoci bola televízna skúsenosť príjemná, dokonca jeho drotárski učni, v dialekte zvaní džarkovia, sa drôtovaniu dodnes venujú, priznáva, že v súčasnosti sa už na tom dne remesla zlato až tak neblyští.
Jarmoky bez remesiel
Drotár chodieva aj remeselnícke jarmoky, ktoré sú súčasťou podujatí obcí najmä v letných mesiacoch. Aj v tomto prípade naráža čoraz častejšie na problémy.
„Prichádzame na jarmok, prídeme predvádzať remeslo, ktoré sme uchovali, no pýtajú od nás poplatok za predajné miesto. Toto je zlá cesta, je to zabíjanie remesla. Tam, kde musíme platiť, radšej nechodievame. Trnava žiada päťdesiat eur, pritom donedávna remeselníkom platila,“ vysvetľuje.
Iný prístup ešte pred časom platil v meste Nitra, kde remeselníkom dali aj honorár za predvádzanie remesla. „Nebolo to síce veľa, ale už si človek mohol pokryť aspoň náklady na cestu,“ dodáva. Problémom je podľa neho stupňujúca sa byrokracia aj požiadavka, aby mali ako remeselníci registračnú kasu.
Dotácie a granty? Nereálne
Štát priamo uchovávateľov nehmotného kultúrneho dedičstva finančne nepodporuje. Ak sa venujú činnosti, ktorá je zapísaná v zozname dedičstva, neznamená to, že by im automaticky prischla nejaká finančná dotácia.
Hovorkyňa rezortu kultúry Zuzana Viciaňová však dopĺňa, že sa môžu uchádzať o dotácie v schémach v rámci FPU a Kultminor, kde projekty posudzuje odborná komisia. „Zápis v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva na národnej či medzinárodnej úrovni komisia berie pozitívne do úvahy,“ vysvetľuje Viciaňová.
Remeselníkov však takýto spôsob uchádzania sa o príspevok neláka. Juraj Šerík hovorí, že žiadanie o dotácie a vyhľadávanie grantov nie je preňho reálne. „Nie som zdatný, aby som vypracoval projekty a granty a sledoval nadácie. Radšej vyrobím podkovičku z drôtu a predám ju na jarmoku za euro.“
Vie si však predstaviť, že by si u skúsených remeselníkov štát občas objednal zákazku. „Sú to vzácne výrobky, ktoré môžu ísť do sveta cez významné firmy, ministerstvá, ambasády, pri zahraničných návštevách. Diela môjho pradeda cestovali po svete. Alebo by nám štát mohol dať prácu, aby sme niečo vyrobili do múzeí. Keď nebudeme mať prečo vyrábať, výrobky nebudú. Môže nastať moment, že skončíme.“
Práve to je dôvodom, prečo v ostatnom období netvorí veľké veci, ale snaží sa robiť drobnosti, ktoré predá. Považuje to však za mrhanie talentom.
Uchovávatelia tradícií
Kroj, remeslo, tanec a pieseň na poli boli súčasťou bežného života. Folkloristi, ale aj študenti či výskumníci chodia k pamätníkom so žiadosťou o radu. Ako sa spieva tá-ktorá pieseň, pre ktoré obdobie v roku bola príznačná, aký vzor, výšivka sú typické pre tú-ktorú oblasť Slovenska.
Kariéru Heleny Zahradníkovej, folkloristky pôvodom z Kysúc, odštartovala spevácka súťaž Zlatá kamera v roku 1976. Interpretácia ľudovej piesne jej zabezpečila neskoršiu spoluprácu so Štefanom Nosáľom, umeleckým vedúcim Lúčnice, kde robila sólistku. Pracovala s významnými hudobnými skladateľmi, folkloristami, speváckymi skupinami, upravovateľmi piesní.
Zahradníková za ľuďmi, pôvodnými interpretmi piesní, chodila a dnes je sama tou, ktorú folkloristi žiadajú o rady ohľadne výrazu, frázovania aj nárečia. V oblasti kysuckej piesne má rozsiahle záznamy.
Vianočná a svadobná
To, do akej hĺbky pozná kysuckú pieseň, rozpovedala na príklade, keď hodnotila ako odborníčka jedno folklórne pásmo. Účinkujúci v ňom pri zobrazovaní svadby spievali pieseň s týmto textom:
Za vaším stolom prekvitá ruža
Vašej Haničke do roka muža
Môže sa zdať, že pieseň nabáda na sňatok, a preto sa hodí k svadbe. Kysučania však na prilákanie si partnera využívali vianočné sviatky. Dievkam na vydaj, ale aj mužom na ženbu takéto verše spievali počas Vianoc pod oknami, pretože verili, že všetko spojené s vianočným stolom je presýtené čarom.
Zahradníková hovorí, že pieseň s veršami o mužovi do roka je typická vianočná, ktorá sa spievala pod oknami. „Keď sa na Vianoce chodilo po spievaní, spievalo sa gazdovi, gazdinej, mladému, ak bol v dome, dievčine, aby sa dobre vydala. Naraz som to počula pri svadbe. Upozornila som ich, pri akej príležitosti ju naši predkovia spievali, za akých okolností vznikla – ako súčasť vianočného spevného koledovania.“
Tieto detaily pozná od svojich informátorov z osád, pľacov a lazov. Spievali jej a ona sa spoločne s nimi učila melódiu, texty si značila. Aj to bol a stále je spôsob, aj keď už skôr výnimočne, ktorý patrí k uchovávaniu nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Doma u pôvodných interpretov
Helena Zahradníková spomína, ako chodila do kysuckého Dunajova k istej tete Márii Palúchovej. „Spievala s takým oduševnením. Keď som za ňou prišla, aj do noci sme spolu predebatili, prespievali. Piesne mala výborne usporiadané vo svojom notese. Mala aj vlastnoručne vyrobenú píšťalku z liesky, čerešňovou kôrou ju obalila a vyhrávala jedna radosť. Obľubovala žartovné a dvojzmyselné piesne k paseniu, robote. Bolo ju radosť počúvať. O piesni vedela všetko vyrozprávať,“ vykresľuje.
Stará pani Palúchová melódiu zahrala na píšťalke, potom ju zaspievala. „Spočiatku som nemala čím nahrávať piesne, tak som sa ich učila tam na mieste,“ rozpráva folkloristka. „Slová som si raz-dva napísala. Mám dobrú pamäť na melódiu, viem ju dosť rýchlo chytiť.“
Čo pľac, to iné piesne. Iná dedina, odlišný jeden tón. Kysuce majú široký repertoár, majú veľa zachovalých aj neznámych piesní. Stále je čo objavovať. Tie neobjavené sa držali vysoko v horách, odkiaľ ľudia veľmi neschádzali dole do dedín.
Pôvodní interpreti ešte sú. No je ich málo a treba za nimi zájsť. Čo bude, keď nebudú? Zahradníková dúfa, že ich odchodom sa nezotrú tie rozdiely, ktorými sa líšia piesne od dediny k dedine. „Ak sa to vleje do jedného celku, bolo by to škoda.“
Chýbala systematika
Katarína Koštialová a Alexandra Bitušíková z Katedry sociálnych štúdií a etnológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici považujú z hľadiska ochrany prvkov kultúrneho dedičstva za dôležité, že vznikla Rada ministra kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Tá vypracovala koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, ktorú sme prijali v roku 2007 a na jej základe vzniklo Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
Toto centrum napríklad riadi proces zápisu prvkov do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Na ochrane, rozvoji a šírení nehmotného kultúrneho dedičstva, tradičnej ľudovej kultúry, ľudovej umeleckej výroby či scénického folklorizmu sa v spoločnosti podieľajú ďalšie inštitúcie, ktoré štát podporuje. Je to napríklad Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktorého škola remesiel je zároveň jedným z najlepších spôsobov, ako ďalej uchovávať nehmotné kultúrne dedičstvo živým.
Úlohu ochrany dedičstva tiež plní aj Národné osvetové centrum, umelecký súbor Lúčnica, Tanečné divadlo Ifjú Szivek a ďalšie múzeá, galérie, knižnice, osvetové strediská.
Zuzana Viciaňová, hovorkyňa rezortu kultúry, však zdôrazňuje, že napriek dostatku inštitúcií až do roku 2010 neexistovalo dokumentačno-informačné centrum, ktoré by systematicky a kontinuálne pracovalo na inventarizácii, dokumentácii a archivácii tradičnej ľudovej kultúry.
Túto úlohu plní práve Centrum tradičnej ľudovej kultúry. „Vďaka nemu sa za ostatných päť rokov do povedomia širšej verejnosti dostáva pojem nehmotné kultúrne dedičstvo a tradičná ľudová kultúra začína byť chápaná ako jedna z jeho najdôležitejších súčastí,“ hodnotí za rezort Viciaňová
Ľudovou kultúrou sa zaoberá napríklad aj Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied, ktoré však nepatria pod rezort kultúry. Spravujú staršie celoslovenské zbierky zaznamenávajúce ľudovú kultúru. No ich výskumno-dokumentačná a publikačná práca je kvôli peniazom obmedzená.
Cenné dokumenty uchováva aj Národný filmový archív Slovenského filmového ústavu, rovnako aj Archív Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Dedičstvo v prítomnosti
Koštialová a Bitušíková z Katedry sociálnych štúdií a etnológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici však pripomínajú, že uchovávanie nehmotného kultúrneho dedičstva sa nespája striktne len s folklórom.
Nehmotné kultúrne dedičstvo nie je konzerva, ktorá ustrnula v minulosti, ako je mnohokrát prezentované – ako nostalgický pohľad na dedičstvo našich predkov, prípadne zneužívanie rôznymi predstaviteľmi politických strán.
„Dedičstvo žije a rozvíja sa aj v prítomnosti a určite patrí tiež budúcnosti. Skúsenosti ľudstva prenášané tradíciou sú zdrojom nových riešení, inšpirácií a inovácií, ktoré zaručujú ďalší vývoj spoločnosti. Role súčasníkov spočívajú v ich pochopení, uchovávaní a šírení ich obsahov a hodnôt,“ myslia si pracovníčky univerzity.
V tomto roku sa napríklad dvojica Žilinčanov pokúsila ako recesiu medzi prvky nehmotného kultúrneho dedičstva zapísať kolóny áut pod Strečnom. Podľa nich ide o jednu z tradícií, ktorá trvá už takmer tridsať rokov a prakticky sa na nej podieľajú stovky Slovákov z celej krajiny.
Obzerať sa okolo seba je jeden zo spôsobov, ako hľadať novodobé prvky hodné zápisu do zoznamu dedičstva, aj keď v prípade kolón pod Strečnom ide o formu provokácie s istou dávkou nadhľadu a trpkého humoru.
Určite by však bolo dobré, aby Slovensko skôr ako o ďalších tridsať rokov zabezpečilo dostatočnú formu pomoci pre nositeľov či reprezentantov tých prvkov, ktoré už v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva máme.
Kroky, ktoré sme urobili pre lepšiu ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva: rok 2000– vláda SR prijala odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru, rok 2001– prijatie Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva, rok 2006– Slovensko ratifikovalo Dohovor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003, rok 2007– prijali sme koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a začali budovať inštitucionálne štruktúry, rok 2008– vytvorenie Koordinačného centra tradičnej ľudovej kultúry, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru ako odborné pracovisko Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK), aktuality.sk
X X X
Paríž St. Germain nezaváhal v šlágri s Olympique Marseille, triumf zariadil Neymar
Futbalisti Paríža St. Germain zvýšili náskok na čele francúzskej Ligue 1. V nedeľnej „klasike“ vyhrali doma v 11. kole nad Olympique Marseille 1:0 gólom Neymara v nadstavenom čase prvého polčasu. PSG vedie najvyššiu súťaž o tri body pred Lorientom.
Brankár hostí Pau Lopez podržal v úvode svoj tím pri šanciach Achrafa Hakimiho i Kyliana Mbappeho. Desať minút pred prestávkou Lionel Messi z priameho kopu z dvadsiatich metrov trafil brvno bránky Marseille. Favorit sa dočkal až tesne pred polčasom, keď po priťuknutí Mbappeho otvoril s pomocou žrde skóre Neymar.
V druhej časti brankár PSG Gianluigi Donnarumma zneškodnil príležitosť Jonathana Claussa a nádej hostí na bodový zisk výrazne klesli po vylúčení striedajúceho Samuela Gigota, ktorý v 72. minúte fauloval Neymara. Domáci si tesný náskok postrážili a Marseille na štvrtej priečke zaostáva za lídrom o šesť bodov. PSG je v lige stále bez prehry.
Trénerovi Laurentovi Blancovi nevyšiel debut na lavičke Olympique Lyon. Jeho zverenci prehrali na ihrisku Stade Rennes 2, aktuality.sk