Rusko vyslalo do Bieloruska až 9000 vojakov a stovky kusov bojovej techniky, oznámilo dnes bieloruské ministerstvo obrany. Ruskí vojaci tu majú pôsobiť v rámci nového rusko-bieloruského vojenského zoskupenia.
Do Bieloruska ruská armáda presúva okrem iného približne 170 tankov, 200 bojových obrnených vozidiel a delostrelectvo, uviedol na twitteri vedúci oddelenia medzinárodnej vojenskej spolupráce na bieloruskom ministerstve obrany Valeryj Rаvenkа.
Už v nedeľu obyvatelia Minsku zaznamenali prílet ruských prepadových stíhačiek MiG-31, upozornil opozičný server Zerkalo, podľa ktorého nie je jasný účel nasadenia týchto strojov, pôvodne určených na ochranu dlhej ruskej hranice v polárnych končinách pred americkými bombardérmi. Zo stíhačiek ale bola vytvorená aj verzia MiG-31K, ktorá namiesto protileteckých zbraní nesie hypersonickú strelu Kinžal a tú už Rusko nasadilo do vojny proti Ukrajine. Verziu lietadiel, ktoré prileteli do Bieloruska, nemožno rozpoznať. Je ale možné, že MiG-31 s Kinžalmi majú byť prvkom ruského nátlaku na Západ. Už skôr na tento účel trojica týchto strojov preletela do Kaliningradskej oblasti, najzápadnejšej ruskej enklávy pri Balte, pripomenul bieloruský portál.
O vytvorení spoločného vojenského zoskupenia v Bielorusku informovali minulý týždeň ruský prezident Vladimír Putin a bieloruský vodca Alexander Lukašenko. Predstavitelia bieloruskej armády vtedy uviedli, že cieľom tohto zoskupenia je predovšetkým posilniť ochranu a obranu bieloruskej hranice.
Z bieloruského územia vstúpili ruskí vojaci na začiatku invázie na Ukrajinu pri ofenzíve smerom na Kyjev. Ruská armáda naďalej z bieloruského územia podniká vzdušné údery na Ukrajinu, tvrdí Kyjev aj bieloruská nezávislá opozícia.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) minulý týždeň napísal, že nový útok z Bieloruska na sever Ukrajiny je nepravdepodobný. Posilňovanie ruských vojenských kapacít tu má podľa neho za cieľ skôr viazať v priestore Kyjeva čo najväčší počet ukrajinských jednotiek, aby sa nemohli zúčastniť protiofenzívy na iných častiach frontu./agentury/
X X X
GP Žilinka ku kauze cintorín v Ladomirovej: Odmietam šírenie ruskej propagandy
Generálný prokurátor Maroš Žilinka odmieta obvinenia zo šírenia ruskej propagandy v súvislosti s cintorínom v Ladomirovej. Takéto obvinenia považuje za čisto politické a neobjektívne. Vyprosujem si, aby ma ktokoľvek obviňoval zo šírenia akejkoľvek propagandy, vyhlásil Žilinka. Nepáči sa mu, že politici a médiá boli kritické voči jeho osobe v súvislosti s jeho postojom k ruskej invázii na Ukrajine. Nesúhlasí ani s jeho kritikou v súvislosti s prípadom tragickej streľby v centre Bratislavy. Apeloval na politikov, aby nezavádzali verejnosť.
Generálny prokurátor uviedol, že na sociálnej sieti nezdieľal žiaden hoax, teda nepravdivú informáciu. Pred novinármi vysvetlil, že vďaka svojmu predošlému pôsobeniu má citlivejší radar na hanobenie cintorínov. Preto sa rozhodol reagovať aj na informácie o situácii na východe Slovenska. Podľa jeho slov bolo potrebné dať verejnosti odkaz, že vec sa riadne prešetrí. Vyhlásil, že z dvoch fotografií je jasné, že k zásahu došlo a cintorín bol poškodený. „Buď mám v očiach tmu ja, alebo tí, ktorí tvrdia, že tam k ničomu nedošlo,“ vyhlásil.
Žilinka kritizoval zámer prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá zvažuje možnosť disciplinárneho konania pre šírenie správy o cintoríne v Ladomirovej. Žilinka poznamenal, že hneď po vypuknutí vojny na Ukrajine „akt agresie odsúdil a deklaroval podporu ukrajinskej generálnej prokuratúre“.
Žilinka poukázal na to, že osoba generálneho prokurátora je dlhodobo očierňovaná a v posledných dňoch situácia graduje. „Pomerne dlhú dobu čelím atakom ako generálny prokurátor a tie v posledných dňoch gradujú a je do toho, žiaľ, zaťahovaná aj pani prezidentka. Som obviňovaný z toho, že som zdieľal nejaký hoax, že som šíriteľ nejakej ruskej propagandy,“ povedal Žilinka.
Kritizoval aj slová premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý naznačil, že generálny prokurátor je pod vplyvom ruskej ambasády. „Dôrazne si vyprosujem tvrdenia, že konám pod vplyvom akéhokoľvek veľvyslanca. Predseda vlády má milión veci, ktoré by mal riešiť, než spochybňovať nezávislosť generálneho prokurátora,“ ohradil sa Žilinka.
„Neviem, pod vplyvom koho alebo čoho sa rozhodujete vy, ale pre mňa to vždy bol len a len zákon. Myslím si, že v súčasnej dobe má predseda vlády milión iných dôvodov, nad čím sa má zamýšľať ako to, či som ja nezávislý alebo nestranný,“ skonštatoval generálny prokurátor.
Nerozumie vraj ani slovám prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej sa nepáčila nedostatočná reakcia Žilinku na stredajší teroristický útok voči LGBTI komunite. Generálny prokurátor upozornil, že odsúdil akékoľvek formy neznášanlivosti a situáciu riešil v rámci svojich kompetencií. „Ubezpečujem každého, že ja nerozlišujem medzi ľuďmi,“ doplnil.
Obvinenia vníma ako pokračujúcu diskreditáciu jeho osoby. Poukázal na to, že pred Generálnou prokuratúrou SR sú v blízkom čase rozhodnutia v citlivých celospoločenských kauzách a ak má ísť o nátlak, tak nefunguje.
Heger: Disciplinárny návrh podať nemôžem
Premiér prostredníctvom svojej hovorkyne Ľubice Janíkovej reagoval, že štandardne konanie orgánov činných v trestnom konaní nekomentuje a ich rozhodnutia rešpektuje. „Je však úlohou predsedu vlády vyjadriť sa a zareagovať v prípadoch, keď akýkoľvek orgán štátu nekoná v záujme Slovenska. Pán generálny prokurátor má pravdu v tom, že mám mnoho iných problémov, nad ktorými sa musím zamýšľať. To ale neznamená, že môžem brať na ľahkú váhu niektoré jeho vyjadrenia a postoje,“ uviedol v stanovisku a spomína napríklad situáciu s paragrafom 363 Trestného poriadku. Pripomenul tiež obrannú dohodu s USA, „ktorú pán generálny prokurátor prirovnal k okupačnej zmluve z roku 1968“, či šírenie propagandistických dezinformácií, ako bol prípad cintorína v obci Ladomirová. „Všetky zmienené prípady som považoval za oprávnené na reakciu,“ uviedol premiér.
Generálna prokuratúra musí byť podľa Hegera nestranný a slobodný orgán, ktorý zastupuje práva občanov. „Právo na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi na základe relevantných právnych dôvodov však má iba pani prezidentka alebo poslanci NR SR,“ doplnil./agentury/
X X X
Cigániková nevedela prestať plakať, Gyimesi trvá na zákaze vlajok, Tomáš sa dištancoval od Fica
Poslanci György Gyimesi (OĽANO) a Erik Tomáš (nezaradený) necítia zodpovednosť za zvyšovanie nenávisti v spoločnosti voči LGBTI+ komunite. Jana Bittó Cigániková (SaS) sa za to však ľuďom ospravedlnila.
Poslanec György Gyimesi (OĽANO) necíti zodpovednosť za vyvolávanie nenávisti voči LGBTI+ ľuďom, hoci sa snažil presadiť zákaz vyvesovania dúhových vlajok ako symbolu solidarity s bojom za práva párov rovnakého pohlavia na verejných a štátnych budovách.
„Nikdy som nemal nenávistné vyjadrenia voči tejto komunite. Môj návrh zákona hovoril o tom, že Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu a preto si myslíme, že viac ako dúhová vlajka z okna nejakého úradníka im pomôže to, ak im pomôžeme v reálnom živote. Napríklad tým, aby mohli dediť, nahliadať do zdravotnej dokumentácie, čerpať PN-ku, alebo inú výhody, ktoré sú v bežnom partnerskom zväzku a manželstve,“ tvrdí Gyimesi.
Hoci so sexuálnou orientáciou sa človek rodí a nemá to nič spoločné s ideológiami, ktoré si človek dobrovoľne vyberá, poslanec Gyimesi argumentuje výrokom španielskeho najvyššieho súdu. „Povedal, že je to ideológia, ktorá prerastá sociálny rozmer a naráža až na ten politický. Áno, myslím si, že LGBTI+ je aj ideológiou,“ hovorí poslanec OľaNO. „Nehovorím o príslušníkoch tej komunity, o pároch rovnakého pohlavia, ale o ideológii, ktorá je s tým spojená. To sú dve rozličné veci,“ dodáva.
Naopak, poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková cíti za nenávisť v spoločnosti voči LGBTI+ ľuďom a za to, že tragédii nedokázala zabrániť spoluzodpovednosť. „To, že sme dovolili, že sa nenávistné reči hovorili aj na pôde parlamentu…možno som sa málo vyhranila, možno sme málo bojovali, určite,“ so slzami v očiach si vyčíta poslankyňa Cigániková.
Cigániková: Nie je žiadne my a oni
„Nenávistnou rétorikou sme prišli k tomu, že je veľká časť spoločnosti, ktorá schvaľuje aj takýto hrôzostrašný čin. Mne to úprimne ľudsky ubližuje a neviem čo s tým mám ešte viac urobiť,“ dodáva poslankyňa s tým, že v parlamente má strana SaS opakovane predložený návrh zákona, ktorý kvôli konzervatívnym kolegom v bývalej koalícii pripravovali v kompromisnej forme a ktorý má prakticky uľahčiť život párom rovnakého pohlavia. „Veríme, že tento návrh bude po tejto udalosti konečne akceptovaný a náš x-tý pokus o aspoň minimálne zrovnoprávnenie tejto komunity tentokrát v parlamente prejde,“ dodáva Cigániková.
Podľa poslankyne musíme viac hovoriť o tom, že LGBTI+ komunita patrí do našich životov a spoločnosti. „Nie je žiadne my a oni. Sme iba my. Sú našimi váženými občanmi, našimi priateľmi, rodinami, lekármi, právnikmi a aj poslancami parlamentu či ministrami vlády. A mnohí majú dnes strach, pretože majú pocit, že sa stali terčami nielen nenávisti, ale už aj konkrétneho vraha,“ hovorí poslankyňa SaS.
Tomáš: Najskôr bezpečnosť potom práva
Ak má čin vyvolať zmeny v legislatíve, podľa nezaradeného poslanca Erika Tomáša (Hlas) by mali byť v prvom rade v oblasti bezpečnosti. „Vieme, že virtuálny svet funguje podľa úplne iných pravidiel ako reálny. Tam si hocikto pod nejakou prezývkou napíše čokoľvek. (…) Každý, kto chce diskutovať na sociálnych sietiach, na intenete vôbec, musí vystupovať pod vlastným menom a musí niesť zodpovednosť za svoje výroky tak ako v bežnom fyzickom živote, tak ako aj možnou trestnoprávnou zodpovednosťou,“ hovorí Tomáš.
„Potom sa môžeme pozrieť na niektoré praktické veci akými sú napríklad dedenie alebo nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, o ktorých sa tu hovorí už roky,“ myslí si poslanec Tomáš s tým, že o téme pred rokmi hovoril aj expremiér Robert Fico.
Šéf Smeru mal však na adresu LGBTI+ ľudí v minulosti často aj znevažujúce výroky a to aj v čase, keď bol Erik Tomáš jeho mediálnym poradcom a najbližším spolupracovníkom. Dnes sa snaží Tomáš od nich dištancovať. „Absolútne nechápem prečo sa ma na to pýtate, ja som zodpovedný za svoje výroky a z mojich úst nikdy nič také nemohlo zaznieť. (…) Pán Fico, Taraba či Matovič nech si zodpovedajú za svoje výroky. Ja si zodpovedám za svoje,“ uzatvára poslanec Tomáš./agentury/
X X X
Macron žiada od Nemcov solidaritu pri energiách. Desí ho ich štedrá podpora
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval v nedeľu Nemecko, aby preukázalo európsku solidaritu v súvislosti s rastúcimi cenami energií. Varoval, že mnohomiliardový plán Berlína na pomoc nemeckým spotrebiteľom by mohol viesť k deformáciám. Informovala o tom agentúra AFP.
„Nemôžeme sa držať národných politík, pretože to vytvára deformácie na európskom kontinente,“ povedal francúzsky líder v rozhovore pre pondelkové vydanie denníka Les Echos. „Rovnako ako v prípade covidovej krízy je aj toto pre našu Európu momentom pravdy… Musíme konať jednotne a solidárne.“
Vláda nemeckého kancelára Olafa Scholza avizovala podporný program na ochranu domácností a firiem v krajine v hodnote 200 miliárd eur. Podľa kritikov to môže zvýhodniť Nemecko a jeho podniky, pretože iné krajiny si takéto opatrenia na národnej úrovni nemôžu dovoliť. Berlín je preto pod tlakom viacerých partnerov v EÚ na väčšiu finančnú solidárnosť.
„Ak chceme koherentný prístup, musíme prijať európsku stratégiu, nie národné stratégie,“ uviedol Macron. Ako však dodal, nestráca dôveru v to, že Francúzsko a Nemecko majú silný vzťah a „dokážu spolu zrealizovať ambicióznu stratégiu“.
Lídri členských štátov EÚ sa pokúsia nájsť spoločnú reakciu na nárast cien energií na summite, ktorý sa bude konať v Bruseli vo štvrtok a piatok.
„Existuje európska solidarita s Nemeckom a je normálne, že existuje nemecká solidarita s Európou,“ zdôraznil Macron v interview./agentury/
X X X
Pellegrini sa vykrúca pri otázkach o Republike. V jesenných voľbách majú spoločných kandidátov
Nie je to téma, je to len pár ľudí, je to trápne. Tak odpovedá Peter Pellegrini, keď sa ho novinári pýtajú na možnú spoluprácu s hnutím Milana Uhríka.
Líder opozičného Hlasu Peter Pellegrini nedokáže odpovedať na otázku, či by jeho strana vedela vládnuť s hnutím Republika, ktoré založili odídenci z ĽSNS na čele s Milanom Uhríkom. S ĽSNS pritom Hlas vylúčil akúkoľvek spoluprácu, a to aj na komunálnej úrovni.
Keď príde reč na Republiku, či už to bolo po sneme strany alebo v najnovšom rozhovore pre týždenník Plus 7 dní, Pellegrini sa vykrúca. V jesenných komunálnych a župných voľbách majú obidve strany niekoľkých spoločných kandidátov.
Odpovedajú nejasne
Začiatkom októbra usporiadal Hlas veľkolepý snem v Liptovskom Mikuláši. Pellegrini na straníckej akcii opätovne potvrdil, že vládnuť odmietajú s OĽaNO a kotlebovcami.
Expremiér sa však už vyhol odpovedi na otázku, aký je rozdiel medzi ĽSNS a subjektom Milana Uhríka. Hneď po sneme podobnú otázku dostal podpredseda Hlasu Richard Raši. V relácii TA3 V politike ani on neodpovedal jasne.
„Peter Pellegrini jasne povedal, že v komunálnych voľbách sa minimalizoval kontakt s Republikou. Povedal, jasne, že vo veľkých voľbách sa k Republike vyjadríme,” poznamenal Raši.
Na vzťah k Republike, v ktorej vedení je aj z extrémizmu odsúdený Milan Mazurek, sa Pellegriniho najnovšie pýtali novinári z Plus 7 dní.
„ĽSNS sme vylúčili už dávno, pretože jeden z pilierov, na ktorých stojí politika Hlasu, je protifašistický pilier. Ja ako Banskobystričan som hrdý na SNP, a preto nebudem sedieť vo vláde s ľuďmi, ktorí toto spochybňujú,“ reagoval predseda Hlasu.
Pellegrini: Je to trápne
„Hnutie Republika je otázne, o ňom budeme rokovať. Zatiaľ naše predsedníctvo vylúčilo dve strany a uvidíme, ako sa zachováme pri Republike,“ dodal ešte. Ďalšia otázka redaktora už Pellegriniho podráždila.
„Povedal som vám, že nevylučujem okrem OĽaNO a ĽSNS zatiaľ nikoho, tak prečo si vyberáte práve Republiku? Republika momentálne nie je téma. Je to len pár ľudí a uvidíme, ako dopadnú vo voľbách. Možno skončíme v opozícii a potom všetky tieto otázky budú zbytočné. Takže netlačte ma do toho. Ani vám na to nebudem odpovedať, pretože je to trápne a nedáme sa na túto hru nahovoriť,“ konštatoval.
Na prípadnú spoluprácu s Republikou sme sa chceli Pellegriniho pýtať aj my. Hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková nás však odkázala práve na spomínaný rozhovor s tým, že podobné otázky dostávajú stále.
Zaujímalo nás, prečo Hlas odmietol spoločné koalície v komunálnych voľbách s ĽSNS, no s Republikou problém nemá.
Krajná situácia
V Banskej Štiavnici napríklad široká koalícia strán Smer, Republika, Hlas, Sme rodina, SNS a Strana moderného Slovenska podporuje súčasnú primátorku Nadeždu Babiakovú, ktorá opäť kandiduje.
V Rimavskej Sobote chce zasa o kreslo primátora zabojovať člen Smeru Ivan Hazucha. Okrem Republiky má aj podporu Hlasu.
„So stranou Hlas máme viacero spoločných kandidátov v komunálnych voľbách. Ide o kandidátov na primátorov v dvoch spomínaných mestách a potom už len o kandidátov na poslancov, prípadne zopár kandidátov v obciach,“ hovorí líder Republiky Milan Uhrík.
Komunálna politika je však podľa neho špecifická a príslušnosť k politickým stranám v nej až tak neriešia. Do spolupráce s Hlasom na celoštátnej úrovni sa uhríkovci príliš nehrnú.
„Spoluprácu so stranou Hlas nevylučujeme najmä v krajnej situácii, ak by to bola jediná možnosť, ako zabrániť vzniku výlučne liberálnej vlády,“ dodal Uhrík. Republika podľa neho preferuje koalície s „viac konzervatívnymi a vlasteneckými stranami“.
Spolupráca so Smerom
Najširšiu spoluprácu má hnutie so Smerom. Robert Fico ešte vo februári pripustil, že by si vládu s hnutím Milana Uhríka vedel predstaviť. „Ďalej je tu Republika, samozrejme, nemáme s tým žiadny problém,“ priznal.
Zatiaľ najväčším spoločným počinom oboch strán bolo spoločné zbieranie podpisov pod referendum za predčasné voľby. Republike sa ich podarilo získať viac ako 50-tisíc. Fico sa preto s Uhríkom stretol, poďakoval mu za vykonanú prácu a spoločne si pred kamerami podali ruky.
Pred blížiacimi sa župnými a komunálnymi voľbami Smer a Republika povýšili svoju spoluprácu na novú úroveň. Spoločne vytvorili viacero koalícií a postavili desiatky kandidátov po celom Slovensku, aktuality.sk
X X X
Vražda v Teplárni: Vyšetrujú zodpovednosť ďalších osôb. Mlčanie rodiny otvára otázky
Jednou zbraňou zavraždil dvoch nevinných mladých ľudí, Matúša a Juraja a tretiu osobu, Radku, postrelil. Potom prišiel domov, tam ju vymenil za druhú zbraň, ušiel a ráno ho našli zastreleného v lese. Navyše, rodina o jeho konaní vedela skôr, než polícia. Oslovili sme preto psychologičku Janu Porubcovú a trestného právnika Tomáša Strémyho, ktorí vysvetľujú širšie súvislosti, ktoré v takomto prípade pre ďalšie vyšetrovanie vyplývajú.
Aktuálny scenár násilného nenávistného zločinu, ku ktorému došlo 12. októbra v bratislavskej Teplárni, podľa prokurátorov naznačuje, že obe zbrane, ktoré pravicový extrémista a radikálny nacionalista Juraj K. pri svojom otrasnom skutku použil, patrili jeho otcovi.
„Rodičia mali vedomosť o streľbe po tom, ako páchateľ prišiel po skutku domov. Žiaľ, túto skutočnosť niekoľko hodín neoznámili Policajnému zboru. Dokonca v situácii, keď im muselo byť zrejmé, že jedna z alternatív, o ktorej ich syn uvažuje, je samovražda,“ povedal v piatok špeciálny prokurátor Daniel Lipšic s tým, že „je mimoriadne závažné, že informácie neposkytli polícii.“ Vrah tiež nechal doma list na rozlúčku. Rodičia vraha sa k prípadu doteraz nijakým spôsobom nevyjadrili, čo však otvára ďalšie otázky o okolnostiach celej tragédie.
Chýbala odborná pomoc
Podľa psychologičky Jany Porubcovej je hodnotenie či vysvetľovanie takéhoto konania komplikované. Zdôrazňuje pritom mlčanie rodičov. „Neprejavili jediný postoj, ani ľútosť, nič, je to komplikovaná situácia,” hovorí Porubcová. „Rodičia však bez pochýb zažívajú ťažké obdobie, prišli o syna, ktorý spáchal hrozný čin,” dodáva.
Hoci je známe, že rodičia útočníka dostali odporúčanie od odborníkov, aby navštívil psychológa, aj pri tomto poznatku Porubcová pripomína, že ide o sprostredkované informácie z vyšetrovania, nie ich priamu výpoveď. „Preto vyjadrovať sa k veci, by boli len domnienky, čo by nebolo zodpovedné ani zo strany odborníkov,” hovorí. Ak však o vrahových ťažkostiach škola či rodičia vedeli, podľa psychologičky tam chýbal nestranný mediátor. „Viete, rodič si pri takomto odporúčaní môže povedať aj to, že škola je zaujatá a nebrať to vážne. Ale skúsený mediátor vie za vhodných okolností spojiť do riešenia rodičov, učiteľov, aj žiakov. To je to, čo v celom prípade absentuje, komunikácia k riešeniu,” vysvetľuje psychologička.
Vyšetrujú aj ďalšie osoby
Prvý viceprezident Policajného zboru Branko Kišš v piatok na tlačovej konferencii oznámil, že stíhaní môžu byť aj ďalší ľudia. „Posudzuje sa aj možná trestná zodpovednosť voči iným osobám,“ potvrdil jeho slová Lipšic. Tými môžu byť možní spolupáchatelia, ale aj rodičia.
Dôvodom je závažnosť incidentu. „Analýzou vykonaných dôkazov vyšetrovateľ NAKA v najbližšej dobe zmení právnu kvalifikáciu vyšetrovaného skutku na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy,“ povedal riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ľubomír Daňko. Nie je však podľa neho vylúčené ani to, že dôjde k prekvalifikovaniu skutku na trestný čin terorizmu.
Trestný právnik Tomáš Strémy z Pravnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vysvetľuje, že z pohľadu zákona je v tomto prípade viacero typov postihov, kde by nezohrával úlohu ani fakt, že by išlo o vzťah rodičov a syna. „Napríklad povinnosť prekaziť takýto čin nie je nutná len v prípade, že by tým dotyčná osoba ohrozila svoj život či zdravie alebo život a zdravie blízkej osoby. Uvedenie blízkej osoby do hrozby trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa jedná o trestný čin, za ktorý by hrozilo doživotie, čo charakter skutku spĺňa,” hovorí./agentury/
X X X
Putin? Si Ťin-pching môže byť oveľa väčším problémom, tvrdí expert
Čínskemu komunistickému lídrovi Si Ťin-pchingovi pomohlo upevniť moc aj dianie vo svete. Pre Pravdu to povedal Kerry Brown, profesor čínskych štúdií na londýnskej univerzite King’s College. Si sa na čelo režimu dostal v roku 2012. Po dvoch päťročných obdobiach a vo veku 69 rokov by mal ako generálny tajomník strany skončiť. No opak je pravdou. Včera sa začal 20. zjazd čínskych komunistov, ktorý Si Ťin-pchinga opäť potvrdí vo funkcii.
Ako k tomu došlo? A je Si najsilnejším čínskym lídrom od čias Mao Ce-tunga? Aj na tieto otázky odpovedal Brown, ktorý je okrem iného autorom knihy Svet podľa Si Ťin-pchinga.
X Môžeme si byť na 100 percent istí, že Si Ťin-pchinga kongres čínskych komunistov potvrdí na ďalších päť rokov v pozícii generálneho tajomníka strany?
Je to asi na 99,5 percenta. Ktovie, možno sa stane nejaký zázrak. Ale vyzerá to jednoznačne. Nevideli sme absolútne žiadny náznak toho, že by Si Ťin-pchinga mohlo niečo ohroziť. Myslím si, že si môže byť svojou pozíciou istý.
X Musel Si čeliť nejakým zásadným problémom pred zjazdom?
Nedá sa povedať, že by mu niečo stálo v ceste. Šírili sa nepotvrdené správy, že niektorí ľudia v rámci čínskeho vedenia sú proti nemu. V skutočnosti však už dlho nič nesvedčí o tom, že by Si Ťin-pching čelil nejakej opozícii. Nejde totiž len o to, že by niekto oponoval jemu osobne. Keby sa to stalo, bolo by to v istom zmysle vystúpenie proti strane a priklonenie sa k názoru, že Čína si môže v pomerne zložitých časoch dovoliť riskovať zmenu vedenia a neistotu. Pre režim je stabilita zásadnou vecou, najmä v situácii, keď rieši pandémiu, ruskú vojnu proti Ukrajine, vzťahy s USA či domáce ekonomické problémy. Svojím spôsobom však tento vývoj v podstate posilňuje postavenie Si Ťin-pchinga, pretože prevláda pocit, že len ťažko by niekto iný dokázal lepšie riešiť výzvy. Určite sú v rámci režimu ľudia, ktorí sa na súčasného lídra sťažujú. Ale nie je to niečo, čo by mohlo Si Ťin-pchinga ohroziť.
X Dalo sa už v roku 2012, keď sa Si Ťin-pching stal po prvý raz generálnym tajomníkom strany, vytušiť, že by mohol vládnuť dlhšie ako desať rokov?
Nie, určite sa situácia mohla vyvinúť aj inak. Si Ťin-pching však ukázal, že v rámci čínskeho politického systému dokáže byť pomerne efektívny. Vybudoval si sieť podporovateľov a pre stranu našiel správny odkaz. Ale do značnej miery to súvisí s tým, čo sa za jeho vlády udialo vo svete. Zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta, obchodná vojna, pandémia, polarizované Spojené štáty, konflikt medzi USA a Európanmi, dianie v Rusku a Indii. Toto všetko nahrávalo Si Ťin-pchingovi a jeho štýlu líderstva.
X V akom zmysle?
Povedal by som, že v minulosti si Číňania a aj ich lídri mohli hovoriť, že svet je lepšie organizovaný a ekonomika funguje. Teda, že možno majú kritici do istej miery pravdu, keď tvrdia, že problém spočíva v režime, ktorý vládne v Pekingu. Povedal by som však, že už nezostalo príliš veľa Číňanov, ktorí si to stále myslia. Od roku 2008 sa svet nemá veľmi čím pochváliť z ekonomického hľadiska. A pandémia ukázala, že nikto takúto udalosť nevie zvládnuť dobre. Vrátane Číny. Bola to ukážka toho, že všetci na tom boli v zásade rovnako. Demokratické aj nedemokratické krajiny. K tomu pridajme to, ako USA stratili morálnu autoritu, čo je katastrofálne. Nemyslím si, že Číňania Si Ťin-pchinga zbožňujú, určite majú voči nemu mnoho výhrad. Keď sa však pozerajú do sveta, majú pocit, že je lepšie, ak sa budú držať toho, čo majú, lebo situácia inde je chaotická. V tomto však Si Ťin-pching môže vyzerať ako ruský prezident Vladimir Putin.
X Čo ich spája?
Čím dlhšie ľudia ako Si a Putin zostávajú pri moci, tým arogantnejší sú a dostávajú sa mimo reality. Šéf Kremľa so svojou vojnou proti Ukrajine je hrozný. Ak by sa však Si Ťin-pching rozhodol pre nejaké veľmi riskantné kroky, napríklad týkajúce sa Taiwanu, Putin by bol tým menším problémom, ktorý máme. Čínsky líder má totiž v porovnaní s ruským prezidentom väčšiu armádu, oveľa silnejšiu ekonomiku a jednoznačne lepšie geopolitické postavenie. Bude to obrovský problém, keď si predstavím, že Si Ťin-pching nemá žiadnych vyzývateľov, čínsky režim úplne ovláda a neexistuje nikto, kto by mu povedal, že nejaký jeho nápad je zlý.
X Je Si Ťin-pching najsilnejším čínskym lídrom od čias Mao Ce-tunga, ktorý vládol krajine v rokoch 1949 až 1976? Má takéto porovnávanie nejaký zmysel?
Ani nie. Si je silným lídrom, lebo Čína je oveľa mocnejšia, ako bola za Maa. Nedá sa to ani porovnať. Ktokoľvek by v dnešnej dobe riadil krajinu, bol by silný, lebo Čína je silnejšia. Je to štát, ktorý je najväčším obchodným partnerom pre viac ako 120 krajín, a má k dispozícii veľkú modernú armádu. V prípade Si Ťin-pchinga a Mao Ce-tunga by sme porovnávali jablká s hruškami. Viem, že tieto úvahy nezmiznú, ale sú to dve veľmi odlišné osobnosti. Jedna vec ich však spája. Rovnako, ako to bolo v prípade Maa, aj Si je hlasným čínskym nacionalistom.
X A jeho vláda je spojená s potlačením protestov v Hongkongu, keď táto enkláva stratila väčšinu politických práv, s masívnym porušovaním ľudských práv Ujgurov v Sin-ťiangu či s agresívnejšou zahraničnou politikou. Je režim Si Ťin-pchinga viac autoritársky alebo dokonca totalitný?
Si je populisticko-nacionalistickým lídrom. Totalitným? Neviem. Čína je komplikovanou spoločnosťou a netvoria ju len akísi otroci. Si pochopil, že komunistická strana musí vyzerať, že ju vedú bežní ľudia. Jeho boj proti korupcii a útoky na bohatých podnikateľov boli v podstate čudné, lebo zasiahli organizáciu, ktorú vedie. Ale Si takto signalizoval čínskej strednej triede, že ju podporuje. Že stranu netvoria len elity. No k tomu, že má viac moci, mu pomohol aj rozvoj sledovacích technológií a umelá inteligencia. Predstave si, že by ich mal k dispozícii Mao Ce-tung. Čínsky režim vládne aj prostredníctvom algoritmov a je to preň obrovská výhoda, lebo hovoríme a centralizovanom autokraticko-populistickom systéme. A pre Komunistickú stranu Číny vždy bude platiť, že účel svätí prostriedky. To je jedno, či hovoríme o Hongkongu, alebo o Sin-ťiangu. Pre vonkajší svet sú to hrozné problémy a je to tak správne. Pre čínskych komunistov sú len podmnožinou veľkého národného príbehu a nacionalistickej misie./agentury/
X X X
Rusi na Kyjev udreli zbraňou chudobných
Po týždni Kyjevčanom znova hučali nad hlavami ako nejaké lietajúce Harley-Davidsony a rozsievali skazu i smrť. Dron na oblohe nad Kyjevom, niekoľko sekúnd predtým, ako zasiahol obytnú budovu a zabil troch ľudí.
Jednoduché samovražedné bezpilotné lietadlá, aké Rusi v pondelok vyslali na ukrajinské mestá vrátane metropoly, sú pre klasickú protivzdušnú obranu ťažké terče. Letia síce pomerne pomaly, ale v celých kŕdľoch a veľmi nízko.
Ako lov na husi
Na videách zverejnených na sociálnych sieťach vidno, ako Ukrajinci pália na terče v tvare gréckeho písmena delta z automatických zbraní a dokonca z loveckých pušiek, akoby to boli husi. Občas aj trafia a dron vzápätí nekontrolovateľne dopadá mimo cieľa, pričom jeho explózia ničí a zabíja naslepo. Ruská propaganda to využíva ako cynický argument, že Ukrajinci si za civilné obete môžu sami.
Séria útokov na Kyjev, najničivejšia od minulého pondelka, keď ju Kremeľ označil za pomstu za ničivý zásah mosta spájajúceho okupovaný Krym s Ruskom, si vyžiadala tri životy. V troskách obytnej budovy v centre metropoly zahynula staršia žena a mladý manželský pár, ktorému sa o tri mesiace malo narodiť prvé dieťa, oznámili ukrajinské úrady. Záchranárom sa z ruín zasiahnutého domu podarilo vyslobodiť 19 ľudí.
Rusi poškodili aj viacero objektov kritickej infraštruktúry. Jeden z dronov vybuchol v blízosti hlavnej železničnej stanice, zvyšné útočili na energetickú sústavu.
Drony útočia na Kyjev
„Neviem presne povedať, prečo sa Rusi rozhodli využiť tieto kamikadze drony. Predpokladám, že im dochádzajú niektoré typy rakiet a nechcú používať drahšie strely,“ reagoval pre Pravdu Mauro Gilli, expert na vojenské technológie z zürišského Centra pre bezpečnostné štúdie.
Čo sú kamikadze drony?
Na rozdiel od iných bezpilotných lietadiel – ktoré sa po misii – či už výzvednej, alebo po odpálení rakiet, vracajú na domovskú základňu, sú kamikadze drony určené na jedno použitie.
Označenie je odvodené od japonských pilotov, ktorí so svojimi lietadlami pri samovražedných misiách v druhej svetovej vojne vrážali do nepriateľských cieľov.
Podľa Gilliho zo strany Ruska ide vo svojej podstate o terorizmus . „V zásade to nie je odlišné od toho, ako keď niekde niekto pošle samovražedného útočníka. Je za tým jednoznačná snaha vystrašiť civilné obyvateľstvo,“ povedal odborník. „Hovorí sa, že Rusi používajú iránske drony, ktoré sú vraj veľmi presné. Spôsob ich nasadenie v Kyjeve o tom nesvedčí, ale je možné, že Rusko ich vypustilo jednoducho len tak, aby niečo zasiahli“ uviedol expert.
O psychickom účinku charakteristického zvuku samovražedných dronov hovoria aj svedkovia z ukrajinskej metropoly.
„Posledné dve hodiny sme takmer nepretržite počuli výbuchy a zvuky dronov prelietavajúcich nad našou budovou. Verte mi, akonáhle budete počuť zvuk rakiet a dronov lietajúcich nad vašou budovou, naučíte sa ich rozlišovať. Rozdiel je markantný, “ povedal pre stanicu BBC Radio 4 po ranných útokoch obyvateľ Kyjeva. „Zvuk rakety pripomína skôr píšťalku. V prípade dronov si však predstavte obrovskú dvestokilogramovú motorku, ktorá vám s rachotom prefrčí nad hlavou. Je to naozaj strašné. Zhruba každých 10–15 minút bolo počuť tento hluk a kanonádu, ktorá ho sprevádzala. Bolo jasné, že sú to drony a naši vojaci, ktorí sa ich snažia zostreliť,“ dodal Kyjevčan pre BBC.
Fungujú ako zápalky
Podľa Kyjeva Moskva používa iránske kamikadze drony Šahíd 136, ktorých doteraz nakúpila celkovo asi 2400 kusov.
Ide o menej vyspelé a preto aj pomerne lacné bezpilotné lietadlá, o ktorých sa hovorí aj ako o zbrani chudobných. Stoja totiž len okolo 20-tisíc eur, menej ako pol percenta ceny sofistikovaných rakiet, aké Moskva používa na Ukrajine. V boji ich nasadili už v roku 2020 Teheránom podporovaní šiítski povstalci v jemenskej občianskej vojne.
Hoci ide o jednoduchšie zbrane, neoplatí sa ich podceňovať. Dokážu totiž byť až mimoriadne účinné. Ich dolet podľa Iráncov presahuje 2000 kilometrov, západní experti však predpokladajú, že je zhruba o polovicu kratší. Na túto vzdialenosť sú schopné rýchlosťou do 200 kilometrov za hodinu dopraviť bojovú hlavicu s hmotnosťou 50 kilogramov.
Päťdesiat kilogramová nálož je podstatne menšia, než aké majú vyspelejšie ruské rakety. Tie sa ale už Moskve míňajú a primitívny menej nákladný dron má svoje nezanedbateľné výhody.
„To, že sa Rusi snažia používať ich proti životne dôležitej infraštruktúre, pripraviť nás o vodu, teplo, elektrinu – zodpovedá taktickým a technickým vlastnostiam a účelu týchto kamikadze dronov,“ vysvetlila pre Ukrajinskú pravdu hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. „Fungujú ako zápalky. Dron zapáli objekt a vyradí a ho z prevádzky ani nie výbuchom, ale skôr požiarom,“ dodala
Špecifikom Šahídov tiež je, že sú odpaľované zo špeciálnych zariadení v celých rojoch. Zámerom je, aby prinajmenšom jeden z dronov dokázal preniknúť protivzdušnou obranou a zasiahnuť cieľ.
Zo Šahída Geraň
Moskva ani Teherán sa oficiálne nepriznávajú k tomu, že by na Ukrajine použité drony boli iránskej výroby. Kým pre Kremeľ je to predovšetkým otázka prestíže, režim ajatolláhov sa obáva, že by za porušenie platného embarga musel zaplatiť ďalším sprísnením medzinárodných sankcií.
Na kamikadze dronoch, ktoré v Iráne nesú v názve označenie pre mučeníka, čo v boji padne za svoju vieru, majú Rusi nastriekaný svoj vlastný názov: Geraň-2, inšpirovaný nežným fialovým kvietkom pakostu.
Čakajúca munícia alebo samovraždné drony zahŕňajú rôznorodé systémy. „Najjednoduchšie rozdelenie je podľa veľkosti a doletu. Napríklad americký drony Switchblade, ktoré mali Ukrajinci dostať, sú určené na útoky proti tankom, bojovým vozidlám a fixným pozíciám vojakov. Ale povedzme izraelský stroj Harpy má oveľa dlhší dolet. Tiež je určený na to, aby zasahoval fixné pozície, ale aj systémy protivzdušnej obrany,“ ozrejmil Gilli./agentury/
X X X
NATO spustilo vojenské cvičenie zamerané na jadrové odstrašovanie
Severoatlantická aliancia v pondelok spustila každoročné vojenské cvičenie v západnej Európe zamerané na jadrové odstrašovanie známe ako Steadfast Noon. Manévre sa konajú v období rastúceho napätia v súvislosti so skrytými vyhrážkami ruského prezidenta Vladimira Putina o použití jadrových zbraní. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
NATO zdôraznilo, že „rutinná výcviková aktivita“ bola naplánovaná ešte pred ruským útokom na Ukrajinu vo februári a nesúvisí so súčasnou situáciou.
Manévre 30-člennej Aliancie potrvajú do 30. októbra a zúčastnia sa na nich aj americké bombardéry Boeing B-52. Do cvičných letov nad Belgickom, Britániou a Severným morom sa celkovo zapojí asi 60 lietadiel a 14 krajín, uvádza NATO na svojej oficiálnej webovej stránke.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietal výzvu na zrušenie cvičení Steadfast Noon po vystupňovaní jadrovej rétoriky prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s neúspechmi ruskej armády na Ukrajine. „Vyslalo by to veľmi silný signál, ak by sme teraz zrazu zrušili rutinné dlho plánované cvičenia pre vojnu na Ukrajine,“ povedal Stoltenberg minulý týždeň.
„Musíme pochopiť, že pevné a predvídateľné správanie NATO a naša vojenská sila sú najlepšími spôsobmi na zabránenie eskalácie,“ uviedol šéf aliancie. NATO napriek eskalujúcej rétorike Moskvy nepozoruje žiadnu zmenu v jej jadrovom postoji.
Podľa spoločného jadrového programu NATO môžu americké jadrové zbrane v Európe použiť v núdzi aj lietadlá partnerských štátov ak by došlo k bojom s nepriateľskými silami.
Americké jadrové zbrane sú podľa neoficiálnych informácií uskladnené v Belgicku, Turecku, Holandsku a Nemecku./agentury/
X X X
Na bytovku v ruskom Jejsku spadlo vojenské lietadlo: Štyri obete a 25 zranených
Po páde vojenského lietadla Su-34 na obytnú štvrť v ruskom meste Jejsk dnes zahynuli štyria ľudia a ďalších 25 bolo zranených. O zvýšení bilancie obetí informoval operatívny štáb Krasnodarského kraja. Požiar, ktorý podľa úradov zachvátil všetkých deväť poschodí obytného domu, sa hasičom podarilo uhasiť.
TASS s odvolaním sa na svedkov informuje, že požiar zachvátil najmenej 15 bytov. Prístavné mesto sa nachádza v Krasnodarskom kraji neďaleko hraníc s Ukrajinou. V poškodenom bytovom dome žije podľa úradov asi 600 ľudí. Okolo 100 z nich bolo evakuovaných a budú umiestnení v penziónoch, informuje agentúra TASS.
Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry RIA Novosti oznámilo, že lietadlo sa zrútilo pri cvičnom lete z letiska v Južnom vojenskom okruhu. Príčinou nehody bol podľa neho požiar jedného z motorov. Obaja piloti sa katapultovali, na mieste havárie však vypukol rozsiahly požiar, keď pri dopade stroja explodovali tony paliva.
Nepotvrdené zábery na sociálnych sieťach ukazujú veľkú ohnivú guľu, ktorá vyletela z niekoľkoposchodovej budovy. Ministerstvo pre mimoriadne situácie podľa TASS uviedlo, že informácie o prípadných obetiach sa doteraz upresňujú.
Regionálny gubernátor Veniamin Kondratjev uviedol, že poškodených bolo 17 bytov. „Požiar bol zlikvidovaný. Záchranári teraz prechádzajú všetky poschodia. Žiadne zrútenie v tejto chvíli nehrozí,“ oznámili podľa agentúry TASS záchranné zložky.
Prezident Vladimír Putin nariadil šéfovi Krasnodarského kraja, ministrovi pre mimoriadne situácie a ministrovi zdravotníctva, aby sa bezodkladne vypravili na miesto nešťastia a poskytli potrebnú pomoc preživším. Vyšetrovanie prípadu začala ruská prokuratúra.
Ruské zbrane spadli na hlavy Rusov
Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko na sociálnej sieti Twitter uviedol, že bombardér prevážal muníciu. „Ruské zbrane spadli na hlavy Rusov, keď boli na ceste zabíjať Ukrajincov. Podnieti ich to myslieť a protestovať proti vojne?“ napísal. Britský denník The Guardian pripomína, že tvrdenia o munícii nebolo možné bezprostredne overiť.
Jejsk leží v ruskom Krasnodarskom kraji, zhruba 70 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ, ktoré okupuje ruská armáda a má 90-tisíc obyvateľov. Nachádza sa tam veľká ruská vojenská základňa.
Nadzvukový stíhací bombardér typu Su-34 sa vo veľkom využíval vo vojne v Sýrii i v bojoch na Ukrajine. Pondelkový incident je v poradí už desiatou zaznamenanou haváriou ruského vojenského lietadla mimo boje od konca februára, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu./agentury/
X X X
Zola Mikeš: Biden má pravdu, Macron by mal mlčať
Ako odpovedať Rusku na hrozbu použitia jadrových zbraní na Ukrajine? Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron si vybrali opačné prístupy. Ten Macronov je vyslovene škodlivý.
Pri komentovaní situácie na Ukrajine prezident USA naznačil, že Spojené štáty môžu odpovedať na použitie jadrových zbraní Ruskom na Ukrajine rovnakým spôsobom. „To, čo spomínam, tým sa prihováram Putinovi. V skutočnosti nemôže beztrestne hovoriť o použití taktickej jadrovej zbrane, ako keby to bolo racionálne,“ uviedol Biden a dodal, že situácia sa môže skončiť „armagedonom“.
Tým vlastne pohrozil ruskému prezidentovi, že ak použije jadrové zbrane na Ukrajine, USA môžu použiť tie svoje proti Rusku. Túto svoju hrozbu vystupňoval vyhlásením na stretnutí s donormi Demokratickej strany, keď uviedol, že „Rusko hovorí o použití taktických jadrových, chemických a biologických zbraní. Ešte nikdy od kubánskej krizy sme neboli tak blízko k armagedonu,“ vyhlásil Biden.
Macron oznamuje, že jadrové zbrane nepoužije
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na samite európskych štátnikov v Prahe priamo zareagoval na slová Bidena, keď uviedol, že jeho americký náprotivok „by mal vážiť slová, keď hovorí o armagedone“. Dodal, že on sa odmieta vyjadrovať o nejakej fikcii, keď ide o použitie jadrových zbraní.
Lenže o niekoľko dní neskôr Macron uviedol, že „keby Rusko použilo na Ukrajine jadrové zbrane, Francúzsko tie svoje proti Rusku nepoužije“. Odôvodnil to oficiálnou doktrínou Francúzska, podľa ktorej krajina galského kohúta môže použiť jadrové zbrane len v prípade, že je ohrozený „najzákladnejší národný záujem štátu“. Macron síce dodal, že o takýchto veciach je „lepšie nehovoriť“, ale vzápätí ešte raz uistil, že Francúzsko proti Rusku svoje jadrové zbrane nevytiahne, keď ich Moskva použije na Ukrajine, lebo tým nijak nebude ohrozený základný národný záujem Francúzska.
Biden sleduje konkrétny cieľ
Vyhlásenie Emmanuela Macrona je vyslovene škodlivé. Nielenže porušuje svoju vlastnú zásadu nehovoriť o fikciách a mlčať, ak ide o jadrové zbrane, on týmto priamo pozýva Rusko, aby tie svoje jadrové zbrane na Ukrajine použilo, keď dopredu oznamuje, že z Francúzska mu za to trest nehrozí.
Ak ide o to, aby sa zamedzilo použitiu ruských jadrových zbraní na Ukrajine, je Bidenov prístup oveľa racionálnejší. Ak Rusko vie, že mu hrozí v takom prípade armagedon, tak pravdepodobne veľmi podrobne zváži, či mu stojí za to použiť svoje jadrové zbrane proti Ukrajine, ak USA potom použijú tie svoje proti nim. Jadrové zbrane sú tu na to, aby odstrašili protivníka od ich použitia. Biden teda sleduje konkrétny cieľ a robí to efektívne.
Takže nie Macron má karhať Bidena za jeho vyhlásenia, ale francúzsky prezident by urobil najlepšie, keby dodržiaval svoje vlastné zásady a o celej veci by aspoň mlčal, aktuality.sk
X X X
Pandémia Slovákom skrátila život o 33 mesiacov. Naopak, Nórom predĺžila o 1,7 mesiaca
Pandémia covidu-19 znížila strednú dĺžku života v mnohých krajinách najviac za posledných 70 rokov. Medzi európskymi štátmi ale panujú výrazné rozdiely a niektoré z nich dokázali vlani pokles strednej dĺžky života zvrátiť, v Nórsku sa dokonca od vypuknutia pandémie nádeje dožitia predĺžila o 1,7 mesiaca.
V Českej republike sa od roku 2019 skrátila o 22 mesiacov, na Slovensku dokonca až o 33 mesiacov. Vyplýva to zo štúdie niekoľkých európskych vedcov, ktorá bola dnes zverejnená v časopise Nature Human Behaviour.
„Stredná dĺžka života vyjadruje súčasný stav zdravia populácie. Ak stúpa úmrtnosť, nádej dožitia sa skracuje, a naopak,“ píše sa v štúdii, ktorá skúmala vývoj v 29 krajinách v rokoch 2015 až 2021 so zvláštnym zameraním na dva pandemické roky (2020). Študovala dáta z veľkej časti európskych krajín, zo Spojených štátov a z Čile.
Stredná dĺžka života alebo nádej dožitia udáva priemerný počet rokov, ktorý má pred sebou jedinec v určitom veku, pokiaľ by zostali zachované úmrtnostné pomery v sledovanom období.
Najviac sa skrátila stredná dĺžka života od začiatku pandémie v Bulharsku (o 43 mesiacov), druhé je v tejto tabuľke Slovensko (33 mesiacov) a tretie Spojené štáty (28 mesiacov). Česká republika skončila v tejto tabuľke ôsma so strednou dĺžkou života o 22 mesiacov kratšia od roku 2019.
Najlepšie na tom sú podľa tejto štúdie severské krajiny – vo Švédsku, Fínsku a Dánsku sa nádej dožitia skrátila ani nie o mesiac (rovnako ako vo Švajčiarsku) a v Nórsku sa dokonca o necelé dva mesiace predĺžila.
Zo štúdie tiež vyplynulo, že nádej dožitia sa skrátila menej v krajinách, kde bola vyššia zaočkovanosť proti covidu. Pandémia tiež zväčšila rozdiel medzi strednou dĺžkou života mužov a žien, vyplynulo zo štúdie, na ktorej sa podieľali vedci z Oxfordskej univerzity či z Inštitútu Maxa Plancka.
Väčšina krajín zaznamenala značné predĺženie strednej dĺžky života v druhej polovici 20. storočia. V tomto storočí sa ale tempo predlžovania nádeje dožitia v niektorých vyspelých krajinách spomalilo už pred pandémiou covidu-19, napríklad v USA či Anglicku, Walese a Škótsku. Jedným z dôvodov mohla byť obezita či choroby ako napríklad cukrovka.
Podľa štúdie, o ktorej informovala agentúra DPA, sa väčšina vyspelých európskych krajín z pandemického vplyvu na dĺžku života čoskoro spamätá, naopak v USA či Rusku odhadujú títo vedci ďalšie skracovanie nádeje dožitia./agentury/
X X X
Dve až tri šálky kávy denne môžu prispieť k dlhovekosti. Vedci ju považujú za súčasť zdravého životného štýlu
Konzumácia dvoch až troch šálok kávy denne možno prispieva k dlhovekosti, uvádza nová štúdia. Milovníci kávy majú podľa nej aj nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení ako tí, ktorí sa tomuto nápoju skôr vyhýbajú.
Závery štúdie publikovanej v odbornom časopise European Journal of Preventative Cardiology sa vzťahujú na mletú, instantnú aj bezkofeínovú kávu. Výskumníci v tejto súvislosti navrhujú, aby bolo pitie kávy považované za súčasť zdravého životného štýlu.
Najväčšie zníženie zdravotných rizík vedci zaznamenali u osôb, ktoré pili dve až tri šálky kávy denne. V porovnaní s nepitím kávy bola u bezkofeínovej, mletej a instantnej kávy pravdepodobnosť úmrtia počas 12,5 roka trvania štúdie o 14 percent, 27 percent a 11 percent nižšia.
„V tejto rozsiahlej štúdii bola instantná a bezkofeínová káva spojená s rovnakým znížením výskytu kardiovaskulárnych ochorení a úmrtí na kardiovaskulárne ochorenie alebo z akejkoľvek príčiny,“ uviedol autor štúdie, kardiológ Peter Kistler. „Výsledky naznačujú, že nízka až stredná konzumácia mletej, instantnej a bezkofeínovej kávy by mala byť považovaná za súčasť zdravého životného štýlu,“ dodal.
Štúdia skúmala súvislosti medzi rôznymi druhmi kávy a srdcovým rytmom, kardiovaskulárnymi chorobami a úmrtím na základe údajov zo štúdie britskej biobanky, do ktorej boli zaradení dospelí vo veku 40 až 69 rokov. Medzi kardiovaskulárne choroby boli zahrnuté ischemická choroba srdca, srdcové zlyhanie a ischemická cievna mozgová príhoda.
„Najznámejšou zložkou kávy je kofeín, ale tento nápoj obsahuje viac ako 100 biologicky aktívnych zložiek,“ poznamenal Kistler s tým, že za súvislosť medzi pitím kávy a zníženým rizikom kardiovaskulárnych ochorení sú pravdepodobne zodpovedné iné zložky ako kofeín. „Naše zistenia naznačujú, že od pitia obmedzeného množstva všetkých druhov kávy by sa nemalo odrádzať a že to naopak môže byť zdravé pre srdce,“ dodal.
Približne 449 563 ľudí vyplnilo dotazník, v ktorom odpovedali na otázky, koľko šálok kávy denne vypijú a či obvykle pijú instantnú, mletú alebo bezkofeínovú kávu. Potom boli rozdelení do šiestich skupín podľa toho, koľko kávy pravidelne pijú (žiadny, menej ako jeden, jeden, dva až tri, štyri až päť alebo viac ako päť šálok kávy denne).
Počas 12,5 rokov sledovania zomrelo asi šesť percent respondentov. Zatiaľ čo všetky druhy kávy boli spojené so znížením rizika kardiovaskulárnych ochorení, najnižšie riziko bolo zaznamenané u tých, ktorí pili dve až tri šálky denne./agentury/
X X X
Zverejnili veľkú predpoveď počasia na zimu. Teploty zahrajú v plynovej vojne s Ruskom Európe do karát
Domácnosti netrpezlivo čakajú na prepočty cien za elektrinu, plyn a teplo na budúci rok. Štát ich zverejňuje vždy na konci roka. Vyšším účtom za energie sa zrejme nevyhne nikto.
Dobrou správou posledných dní je sezónny výhľad na počasie pred tohtoročnou zimou. Práve teplá zima môže pomôcť počas energetickej krízy, ktorou domácnosti, firmy či verejný sektor aktuálne žijú.
Vedci z Európskeho strediska pre strednodobú predpoveď uviedli, že teploty budú počas vrcholnej vykurovacej sezóny medzi decembrom a februárom pravdepodobne výrazne nad normálom, teda bude teplejšie ako je dlhodobý priemer. Informuje agentúra Bloomberg.
Vyššie teploty by mohli znížiť dopyt po zemnom plyne, ktorý sa európske krajiny ponáhľajú natlačiť do svojich zásobníkov. Ruská vojna proti Ukrajine vyhnala ceny plynu do rekordných výšok, čo prispelo ku kríze v celom regióne.
Aká bude tohtoročná zima?
Vedci uviedli, že existuje 50 až 60 percentná pravdepodobnosť, že Spojené kráľovstvo, veľká časť pobrežia Stredozemného mora a časti strednej Európy zažijú výrazne nadpriemerné teploty. Zvyšok kontinentu má 40 až 50 percentnú šancu, že výrazne prekročí historické teplotné priemery.
Model Copernicus spája údaje od vedcov z Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a USA. Program Európskej únie využíva miliardy meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc pre svoje mesačné a sezónne predpovede.
Cena plynu na tohtoročnom minime
V tejto súvislosti sa objavujú dve dobré správy. Podľa stránky Gas Infrastructure Europe sú slovenské zásobníky s plynom naplnené na 89,53 percenta, čo pokrýva 62,3 percenta celoročnej spotreby krajiny.
Minister hospodárstva Karel Hirman v súvislosti s plniacimi sa zásobníkmi ešte v septembri upozornil, že plné zásobníky nemusia stačiť. „Na to, aby sme preklenuli zimu bez problémov, musíme mať aj dostatočný prítok plynu, nielen dostatok plynu v zásobníkoch. Potrebujeme zachovať dostatočný prítok plynu do európskej siete. Pokiaľ to bude pokračovať tak ako doteraz, tak plynu bude dosť,“ povedal.
Druhou dobrou správou je to, že cena plynu sa dostala na tohtoročné minimum. Ako dôvod nízkych cien sú plné plynové zásobníky a slabý dopyt v dôsledku teplého počasia, ktoré v Európe momentálne prevláda./agentury/
X X X
Kandidáti na ombudsmana: Padli ostré slová i nemiestne výroky
Post verejného ochrancu práv nie je obsadený viac ako sedem mesiacov. Je otázne, či sa ho podarí zvoliť na aktuálnej schôdzi parlamentu. Poslanci ľudskoprávneho výboru i politici to citlivo vnímajú aj v spojitosti s tragickou streľbou na Zámockej ulici v Bratislave. Okrem toho sa ombudsmanovi na stole kopia podnety od občanov. Výbor vypočul troch kandidátov. Sú nimi Róbert Dobrovodský, Maroš Matiaško a Marián Török.
Kandidáti na verejného ochrancu práv, Marián Török, Maroš Matiaško, Róbert Dobrovodský
Verejné vypočutie trvalo niečo vyše dvoch hodín. Na výbore chýbali poslanci Smeru a Jaroslava Vaňová (OĽaNO). Výbor si na úvod minútou ticha uctili obete minulotýždňového teroristického útoku. Počas vypočúvania rezonovala najmä téme streľby na Zámockej, ktorú medzičasom prekvalifikovali na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.
Politicky neutrálny ombudsman v teréne
Chcem byť ombudsmanom v teréne, povedal v úvode kandidát Dobrovodský. Podporili poslanci naprieč politickým spektrom, čo vníma ako signál, že verejný ochranca práv má byť vo svojich vyjadreniach neutrálny. Jedným z jeho podporovateľov bol aj Tomáš Taraba. „Osobne si nemyslím, že je dobre, aby sme sa to ako kandidáti komentovali, aby sme kádrovali a vyjadrovali sa k politickým stranám a poslancom. Mali by sme sa zdržať privátnych názorov a nemali by sme sa vyjadrovať k našim podporovateľom,“ reagoval Dobrovodský. „K pánovi Tarabovi nemám osobitný vzťah,“ povedal.
Rovnako odmietol komentovať aj vyjadrenia politikov na adresu streľby na Zámockej. Ak by bol v čase ohavného činu verejným ochrancom práv, posudzoval by políciu a pýtal sa, či spravili dosť, aby ochránili ohrozené skupiny. „Ako verejná autorita by som tento trestný čin odsúdil. Je to neprijateľné a ak sa dokáže, že to bolo z osobitného nenávistného motívu, je to o to horšie,“ poznamenal. Škôl by sa by sa pýtal na mechanizmus a sociálno-patologické javy. Práve v týchto časoch sa do centra pozornosti dostáva problematika práv a ochrany komunity LGBTI+. V parlamente je návrhy na zavedenie inštitútu partnerského spolužitia. Čo si o tom myslí? „Aktuálna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) nabáda štáty, aby svojimi vnútroštátnymi zmenami vytvárali priestor pre vedenie súkromného aj rodinného života osôb rovnakého alebo opačného pohlavia, čo znamená, že Európsky súd pre ľudské práva nabáda štáty, aby viedli k rovnoprávnosti,“ povedal pre Pravdu. Slovensko patrí k jednej z posledných krajín, kde páry rovnakého alebo odlišného pohlavia, ktoré nežijú v manželstve, nemajú zakotvený ani základný balík práv.
Prijatie práv sexuálnych menšín je podľa neho z ľudskoprávneho hľadiska predovšetkým úlohou parlamentu. „Je úlohou Národnej rady (NR SR), ako bude regulovať práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života. Ľudské práva sú to, na čom sa NR SR zhodne, že sú to ľudské práva. Dôležitá je aj judikatúra ESĽP, ktorá má nateraz konzervatívny prístup a necháva to na členské štáty,“ uviedol.
Dvihol by som dúhovú vlajku
„V mojom životnom príbehu sa zrkadlí hlboké presvedčenie, že myšlienka ľudských práv je správna,“ začal Matiaško. Svoju víziu predstavil v päťbodovom pláne. Chce sa venovať napríklad psychiatrickej starostlivosti, seniorom, problematickému prístupu k vode, ale aj posilneniu odbornosti kancelárie ombudsmana. „Mojou víziou je ombudsman pre všetkých bez ohľadu na rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu či politické presvedčenie,“ uviedol.
„Mojím snom je, aby sa Bratislava dostala na mapu ľudskoprávneho sveta,“ komentoval. Čo sa týka tragédie na Zámockej, jeho prvou emóciou bol obrovský smútok. „Neviem, aké slová by som presne použil, ale prvá emócia bol smútok, zlosť, v akej situácii sa naša spoločnosť nachádza. Určite by som bol človekom, ktorý by sa zúčastnil spomienkovej akcie,“ uviedol.
Ako hodnotí vyjadrenia reakcie politikov? „Budem hovoriť za seba ako občana. Vnímal som za veľmi dôležité, že premiér sa zúčastnil spomienkového pochodu. Bol to veľmi dôležitý symbol. Ako občan vítam každú reakciu na odporný zločin z nenávisti,“ uviedol pre Pravdu. Hranica medzi vyjadrením jasného postoja ombudsmana a neutralitou sa dá podľa Matiaška identifikovať práve závažnosťou zásahu do práv. „Čiže v momente, kedy je útok zameraný na základné hodnoty našej demokratickej spoločnosti. Ide o toleranciu a rešpekt k ostatným, na ktoré útočia zločiny z nenávisti. Niektorí právnici to označujú za akt terorizmu. Je to hranica, kedy sa každý reprezentant verejnej moci zo svojej pozície musí ozvať,“ skonštatoval.
Inštitút partnerského spolužitia je podľa neho veľmi potrebný. „Som za. Predpokladám, že bude prvým krokom, ktorý by, samozrejme, po diskusii mohol viesť k inštitútu registrovaného partnerstva. Iné to je v prípade manželstiev, tam je potrebné rešpektovať Ústavu SR,“ uviedol.
Ombudsman je blchou v štátnom kožuchu
Podľa tretieho kandidáta je ombudsman pomyselnou „blchou v štátnom kožuchu“. „Keď niekde hryzne, tam má štát vedieť, že je nejaký problém a zlyháva v systémových veciach,“ povedal v úvode Török. Ak by ako kandidát uspel, chcel by sa venovať naprávaniu historických krívd bývalého režimu, prieťahom v súdnych konaniach, kontrole funkčnosti hniezd záchrany, ale aj spolupráci s verejnými činiteľmi. Rovnako by bol za to, aby mal verejný ochranca práv konečne svoju budovu. ‚
Problémom našej spoločnosti je podľa Töröka to, že sa extremizujeme. „Zo slovných útokov sa začína stávať norma a ak sa to stane, začneme to akceptovať, možno bagatelizovať. Potom už je len málo krokov, aby sme zasiahli do ľudských práv. Príkladom je aj minulý týždeň, kedy bolo zasiahnuté do práva na život. Toto sa nesmie diať,“ uviedol. Problémom je podľa neho to, že sa k menšinám správame ako k občanom druhej kategórie.
O vražde ľudí z LGBTI komunity povedal, že by sa snažil komunikovať a zjemňovať hrany. Nevylúčil by ani zvolanie okrúhleho stola či prehodnotenie učebných osnov. „Do istej miery sa politici vyjadrili rázne, niektorí nie až tak. Je to vzhľadom na ich hodnoty. Dôležité je, že to odsúdili,“ uviedol. Čo sa týka partnerského spolužitia, je podľa neho v rukách parlamentu. „Slovensko má dlh vo vzťahu k sexuálnym menšinám. Každá jedna iniciatíva, či už je to tento minimálny štandard, ktorý má súčasná koalícia v programovom vyhlásení vlády, je žiaduca,“ skonštatoval./agentury/