Sergej Riabkov: Dialóg medzi USA a Ruskom pretrváva napriek nepokojom Sergej Riabkov naznačuje pokračovanie rusko-amerických dialógov o jadrovej stabilite a nevylučuje budúce stretnutie Putina a Trumpa, za nevšedne intenzívnej diplomacie. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v rozhovore zverejnenom v sobotu povedal, že možnosť ďalšieho stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom je na programe. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Nič by som nevylúčil,“ povedal Riabkov v rozhovore pre magazín International Affairs. „Pokračuje hľadanie cesty vpred,“ vyhlásil. Kontakty medzi USA a Ruskom podľa neho neboli pozastavené a kanály na dialóg naďalej fungujú. Reuters pripomína, že Trump a Purin v auguste rokovali na Aljaške, avšak ich stretnutie neprinieslo žiadne dohody v súvislosti s vyriešením vojny na Ukrajine, ktorú Rusko začalo inváziou na územie susednej krajiny vo februári 2022.

Zvýrazňuje pokrok v dialógu

Šéf Bieleho domu v októbri oznámil, že sa znova stretne so šéfom Kremľa, tentokrát v Budapešti. Trump však niekoľko dní na to uviedol, že plánované stretnutie s Putinom bolo zrušené. Naznačil však, že k rokovaniu s ruským prezidentom by mohlo dôjsť v budúcnosti.

„Pracujeme priebežne. Máme dobre zavedené formáty a kanály. Nie všetky tieto kanály sú viditeľné alebo počuteľné, nie všetky sa musia verejne diskutovať, ale faktom je, že všetko funguje,“ tvrdí Riabkov. Pokrok v nadviazaní dialógu medzi Ruskom a USA označil za pôsobivý.

Námestník šéfa diplomacie sa vyjadril aj k možnosti trojstranného stretnutia s predstaviteľmi Číny a Spojených štátov o jadrovej stabilite. Tvrdí, že Moskva nemá zámer tlačiť Peking k takémuto stretnutiu. „Pre Čínu nemáme žiadne otázky vo veci kontroly zbrojenia a strategickej stability,“ povedal a dodal, že Rusko neobdržalo žiadne formálne návrhy od USA na takéto stretnutie. Trump podľa Reuters vyjadril záujem o zapojenie Číny do snáh o zníženie počtu jadrových zbraní spolu s Ruskom a USA. Minulý mesiac uviedol, že Putin načrtol možnosť bilaterálnej jadrovej deeskalácie a že do tohto úsilia by sa mohla zapojiť aj Čína, aktuality.sk

X X X

Viktor Orbán žiada EÚ o podporu Trumpovho mierového plánu na Ukrajine

Viktor Orbán apeluje na EÚ za podporu návrhu Spojených štátov, ktorý predpokladá zásadné ústupky Ukrajiny a zmiernenie sankcií Ruska. Táto výzva vyvoláva rôzne reakcie.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v sobotňajšom liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vyzval EÚ, aby bezpodmienečne podporila americký mierový plán na ukončenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. List získal magazín Politico, informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na server 24.hu.

„Európania musia okamžite a bezpodmienečne podporiť mierovú iniciatívu Spojených štátov,“ napísal Orbán a dodal, že s podporou amerického prezidenta Donalda Trumpa treba okamžite začať nezávislé a priame rokovania s Ruskom. Orbán tiež zopakoval, že Maďarsko nepodporuje poskytovanie finančnej pomoci Ukrajine zo strany EÚ, a nesúhlasí ani s tým, aby sa takéto rozhodnutie prijalo „v mene a v rámci EÚ“.

 Medializovaný návrh 28-bodového mierového plánu predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas a zaviaže sa, že jej armáda bude mať maximálne 600-tisíc príslušníkov a že nikdy nevstúpi do NATO, zatiaľ čo Rusko bude opäť prijaté do skupiny G8 a zmiernia sa sankcie uvalené na Moskvu za inváziu na Ukrajinu. Trump dal Ukrajine čas do štvrtka, aby prijala mierový návrh. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vo svojom videoposolstve oznámil, že má v úmysle predstaviť „alternatívy“ k tomuto americkému návrhu, aktuality.sk

X X X

 Prečo sa neoslavoval 17. november hneď po revolúcii? Sviatkom mohol byť 29. november. Alebo 10. december

Stáva sa, že historický či občiansky sviatok stratí pôvodný obsah a je iba zafarbeným dňom v kalendári. Alebo nanajvýš dňom odpočinku. Z dňa reflexie sa zmení na deň rekreácie. To sa prihodilo aj 17. novembru – Dňu boja za slobodu a demokraciu. Podľa jedných odborníkov preto, lebo bol dňom pracovného voľna. Podľa iných mohol za to dátum.

 Desaťtisíce obyvateľov Banskej Bystrice a okolia vyjadrili 27.novembra 1989 na Námestí SNP v Banskej Bystrici svoju podporu generálnemu štrajku.

Prečo sa tak stalo, nad tým sa zamýšľajú sociológovia, kulturológovia a historici sviatkov. A pokiaľ ide špeciálne o 17. november, tak najmä českí bádatelia. Márna vec, 17. november patrí viac Čechom ako Slovákom. A zrejme aj viac ich trápi jeho „vyprázdnenie“.

Sociológ Miloslav Petrusek už na prahu nového milénia pred štvrťstoročím označil 17. november za príklad pamäťovej udalosti, ktorá sa rýchlo, v priebehu jedného desaťročia premenila na „rekreačný sviatok“. Čiže na taký, ktorý prišiel o svoju výchovnú a hodnotovú funkciu.

„Z rituálu občianskeho sa stal rituál voľného dňa,“ napísal. „Deň, keď sa oslavuje sloboda, je najčastejšie dňom, keď občania využijú slobodu na víkend mimo mesta.“

Je príznačné, že Petruskova zásadná esej vyšla v roku 2000, krátko po tom, čo český parlament vyhlásil 17. november za štátny sviatok a deň pracovného pokoja. Predtým bol „iba“ pamätným či významným dňom. O rok nato nasledovala príklad „českých bratov“ Národná rada SR. Návrh skupiny vtedajších koaličných poslancov vedených Františkom Mikloškom však spočiatku narazil na odpor nielen opozície (predovšetkým HZDS), ale aj ministerky financií za SDĽ Brigity Schmögnerovej. Ľavicoví demokrati boli vtedy vo vláde Mikuláša Dzurindu (SDKÚ).

Už len preto má význam sa pri tejto udalosti na chvíľu pristaviť. Najprv si však stručne povedzme, čo jej predchádzalo.

Výročie Nežnej revolúcie: Čo vedia mladí Slováci o udalostiach Novembra ’89?

 Kedy padol starý režim

Od roku 1990 bol 17. november na Slovensku, ako aj v celej čs. federácii, iba pamätným, resp. významným pracovným dňom, a to pod názvom Deň boja študentov za slobodu a demokraciu.

Novela sviatkového zákona, ktorú federálny parlament schválil 9. mája 1990, ponechala len tri štátne sviatky s pracovným voľnom, zdedené po socialistickom Československu. Prečo medzi ne nezaradili aj 17. november? Odpoveď: Rok 1990 bol rokom ekonomickej a rozpočtovej opatrnosti. Nové porevolučné vedenie štátu preto nechcelo pridávať do kalendára ďalší deň pracovného pokoja.

Ale prečo sa uspokojilo so 17. novembrom? A prečo za novelu hlasovali aj slovenskí poslanci, hoci v ten deň roku 1989 sa na Slovensku ešte nič revolučné nedialo? Napokon, ani v Prahe sa 17. novembra ešte nič prelomové nestalo. A navyše bol tam ten moment s mŕtvym študentom, z ktorého sa čoskoro vykľul hoax, falošná správa (či úmyselne šírená alebo nie – to je dodnes záhada).

Federálne zhromaždenie zrušilo 29. novembra 1989 ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ. Námestia prijali správu s búrlivými ováciami.

Prečo poslanci neposilnili v historickom kalendári radšej 29. november, ktorý by sa dal označiť aj za pád komunizmu? Veď Federálne zhromaždenie práve v tento deň zrušilo v základnom zákone štátu ustanovenie o vedúcej úlohe strany. Pripomeňme si, čo hlásal 4. článok Ústavy ČSSR: „Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Československa, dobrovoľný zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších občanov.“

Túto vetu teda z ústavy vymazali a nahradili novým textom, v ktorom prvýkrát ústavne zakotvili princíp politickej plurality a zásady demokratického štátu. Pričom postaral sa o to parlament v starom zložení, prevažne komunistický, ktorý hlasoval tak, ako bol zvyknutý – jednomyseľne. Isteže, pod tlakom „ulice“. Dva dni predtým sa konal v celej republike dvojhodinový generálny štrajk. Bleskový prieskum ukázal, že sa ho zúčastnilo okolo 75 percent opýtaných. Námestia boli plné ľudí požadujúcich zmenu ústavy.

Prednosti 29. novembra

Zasadnutie Federálneho zhromaždenia trvalo 29. novembra len niekoľko hodín, ale podľa niektorých historikov, napríklad Ľubomíra Liptáka, malo dejinný význam porovnateľný s 28. októbrom 1918 (vznik ČSR) alebo 9. májom 1945 (oslobodenie krajiny spod nemeckej okupácie). Označujú ho za „koniec totalitného režimu de iure“.

Český historik Jiří Suk nazval zmenu ústavy z 29. novembra „kľúčovým krokom, ktorým revolúcia odstránila mocenský monopol KSČ“.

Z tohto hľadiska by teda bol 29. november presnejším a aj univerzálnejším symbolom víťazstva demokracie ako 17. november. Ak 17. november dal v Prahe impulz k nežnej revolúcii, tak 29. november priniesol jej najvýznamnejší výsledok, najväčší obrat v dejinách Československa od 25. februára 1948. Komunistická strana prišla o ústavne garantovanú moc, umožnilo to vznik nových politických strán a hnutí, pluralitného politického systému.

Prečo sa potom zákonodarcovia, o pol roka neskôr, v máji 1990 tak upli na 17. november?

Novelou sviatkového zákona chceli zákonodarcovia v máji 1990 vzdať poctu študentom. Nielen tým, ktorí sa 17. novembra 1989 postavili „červeným baretom“ z pohotovostného pluku VB na Národnej triede v Prahe a po pol roku tvrdili že im „revolúciu ukradli“. Ale aj tým deviatim českým študentom, ktorých popravilo 17. novembra 1939 gestapo za ich verejné protesty proti nemeckej okupácii.

„Slovensko si nevybojovalo svoj november, ale prijalo spoločný. Tým prijalo aj jeho dátum, aj jeho neurčitosť.“

historik Ľubomír Lipták

Zo strany poslancov federálneho parlamentu to bolo aj trocha pohodlné. Zabili takpovediac dve muchy jednou ranou. A nemuseli vymýšľať nič nové, lebo 17. november sa pripomínal už v socialistickom Československu ako Medzinárodný deň študentstva na pamiatku tragických udalostí v jeseni 1939.

Po zániku federácie sa samostatná Slovenská republika vymedzovala voči druhému následníckemu štátu – Českej republike. Zrejme aj preto premenovala 17. november na Deň boja proti totalite (v Česku ostal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu) a ponechala ho v kalendári ako pamätný deň bez pracovného voľna.

Pochod Ahoj Európa! 10. decembra 1989. Kto chcel, mohol si odniesť suvenír: kus ostnatého drôtu zo „železnej opony“.

„Nebudeme ho oslavovať!“

Dostávame sa k ďalšej zmene, ktorá bola zásadná. V októbri 2001 zdôvodňovala skupina koaličných poslancov v Národnej rade nevyhnutnosť „povýšenia“ 17. novembra z pamätného dňa na štátny sviatok a deň pracovného pokoja jeho symbolickou hodnotou a potrebou dôstojného pripomenutia. Poslanci zároveň argumentovali českým príkladom. „Je potrebné zachovať symbolickú kontinuitu a rovnocennosť s českým partnerom, keďže nežná revolúcia bola spoločným aktom.“

A načo bolo treba uzákoniť aj pracovné voľno? Malo sa tým umožniť občanom, aby sa zúčastňovali spomienkových podujatí, pietnych aktov a slávnostných zhromaždení.

Ministerstvo financií vedené Brigitou Schmögnerovou namietalo čisto ekonomicky. Stratu vyčíslilo sumou približne 3,7 miliardy vtedajších korún. O toľko mal prísť štátny rozpočet zavedením ďalšieho dňa pracovného pokoja. Iný argument: Slovensko má v porovnaní s viacerými európskymi krajinami už aj tak vysoký počet voľných dní. Nový štátny sviatok ešte viac zníži ročnú produktivitu práce a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Spravodajcom predkladaného návrhu novely bol opozičný poslanec Ján Cuper za HZDS. Jeho úloha však bola čisto technická. Vyplývala z predpísanej procedúry – Cuper zastupoval parlamentný výbor, ktorý legislatívnu predlohu v predstihu posúdil a odporučil ju na rokovanie pléna Národnej rady. Ináč, v rozprave patril Cuper k najtvrdším kritikom navrhovanej novely:

„Vy nám zoberiete štátotvorné sviatky a hodíte nám sem 17. november!“ pohoršoval sa. „To je len zastierací manéver, aby ste ukázali, že Slovensko neuznáva svoje vlastné dejiny. HZDS vám tento sviatok odhlasuje, ale nebude ho oslavovať!“

A tak sa hľadal kompromis: aby 17. november mohol prejsť ako štátny sviatok, museli poslanci zrušiť iný existujúci sviatok s dňom pracovného voľna. Po búrlivej diskusii padlo rozhodnutie na 28. október – Deň vzniku samostatného československého štátu.

Za nový štátny sviatok potom hlasovali aj poslanci SDĽ, hoci ich ministerka financií sa stavala proti nemu. Zaujíma vás ako hlasoval Robert Fico? Vtedy bol nezaradeným poslancom (dva roky predtým vystúpil z SDĽ a založil mimoparlamentný Smer) a podľa dostupných informácií sa zdržal hlasovania.

Voľno na protesty?

Predpoklad, že zmena pamätného dňa na štátny sviatok s voľným dňom zaplní každý rok 17. novembra námestia našich obcí a miest, sa nepotvrdil. Drvivá väčšina ľudí ho venovala vo veľkých mestách odpočinku, pobytu v prírode. Vidiečania sa zvyčajne v tento deň venujú práci okolo domu alebo v záhrade – prípravám na zimu.

Dobové policajné štatistky, ale často i odhady organizátorov podujatí, hovoria o tom, že ani po roku 2001 Námestie SNP v Bratislave nepraskalo 17. novembra vo švíkoch. Obyčajne sa na ňom zišlo pár stovák ľudí vrátane náhodných zvedavcov. A niekedy, za zlého počasia, dokonca len niekoľko desiatok spomedzi tých, čo v revolučných dňoch na tom istom námestí štrngali kľúčmi alebo rečnili z tribúny.

Iný obraz by mali poskytnúť – aspoň teoreticky – okrúhle výročia nežnej revolúcie. Ale v roku 2009 pri jej 20. výročí odhadli organizátori počet účastníkov zhromaždenia na 1 000 (polícia – na niekoľko stovák). Pri moci bol síce Ficov Smer, ale opozícia mala v tom čase zlú kondíciu – bola roztrieštená a aj pomerne apatická.

Pri 30. výročí sa na Námestí SNP zišlo 15 000 ľudí, ale vtedy sa spomienková akcia spojila s protivládnym protestom po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. A vôbec, ukázalo sa, že protivládne protesty dokážu mobilizovať ľudí aj – ak už nie predovšetkým – 17. novembra. Pravda, veľa pritom závisí od organizátorov. Potvrdilo sa to aj pri bežných výročiach nežnej revolúcie pred šiestimi a siedmimi rokmi. Na Námestie SNP v hlavnom meste vtedy prišlo 5 000–10 000 ľudí.

Masové protesty organizovala občianska iniciatíva Za slušné Slovensko. Ale najviac účastníkov od roku 2001 – takmer 17-tisíc – malo 17. novembra vlaňajšie zhromaždenie. Aj v tomto prípade išlo o jasný protivládny protest, ktorý pre zmenu zorganizovali opozičné strany PS, SaS a KDH.

Možno sa však pýtať, či je 17-tisíc takmer v polmiliónovom meste dosť alebo málo? A čo to je v porovnaní so 60 tisícmi, ktoré zaplnili Námestie SNP v novembri 1989?

 Praha a Česká republika nie sú na tom oveľa lepšie. Podľa prieskumov verejnej mienky (agentúra CVVM, 2019) až 70 percent opýtaných „neslávi 17. november nijako“, a väčšina ho chápe ako „deň voľna“. Len šesť percent sa zúčastňuje na pietnych akciách.

Podobné výsledky namerala vo svojom prieskume verejnej mienky na Slovensku agentúra Focus v tom istom roku. Okrem iného jej vyšlo, že až 73 percent ľudí využíva 17. november „na návštevu rodiny alebo na nákupy“.

Žijeme predsa v konzumnej spoločnosti. Nemeckí kulturológovia Aleida a Jan Assmanovci už dávnejšie dospeli k záveru, že v takejto spoločnosti sa kolektívna pamäť udržiava len formálne. „Rituál sa mení na prázdnu oslavu a spomienka na minulosť na – spotrebný zážitok, rekreáciu.“

Český sociológ Jiří Přibáň uvažuje podobne, keď sa vo svojej eseji pýta, prečo revolúcia, ktorá obnovila demokraciu, nemá spoločensky prežívaný rituál. „A demokracia bez rituálu je demokracia bez pamäti.“

„Tento sviatok sa premenil na rituál bez rituálu – na symbolický deň, ktorý oslavujeme neprítomnosťou vo verejnom priestore,“ tvrdí. „Demokracia sa oslavuje ako dovolenka.“

Podľa česko-francúzskeho historika kultúry Karla Bartoška 17. november stratil pátos: „Stal sa povinným dňom pokory, nie občianskej hrdosti.“

Ešte ďalej ide historik česko-slovenských vzťahov Jan Rychlík, keď hovorí: „Oslavy 17. novembra majú čím ďalej, tým viac charakter dňa voľna než dňa občianskeho uvedomenia.“

Stálo by za osobitný výskum, nakoľko sa na diskreditácii 17. novembra podieľal vymyslený príbeh o mŕtvom pražskom študentovi Šmídovi, ktorého po zákroku polície na Národnej triede zahral eštebák Ludvík Žifčák.

Z krátkodobého hľadiska tento fejk zohral kľúčovú úlohu aj pri mobilizácii ľudí na Slovensku a vzniku hnutia VPN. Viacerí jeho zakladatelia priznali, že ich postavila na nohy až „správa“ o smrti študenta, odvysielaná Hlasom Ameriky a Slobodnou Európou.

A čo tak 16. novembra?

Väčšine Slovákov sa 17. november odcudzil skôr, ako mohol prirásť k srdcu. Napokon, v piatok 17. 11. 1989 sa na Slovensku ešte nič revolučné nedialo. Možno preto si v posledných rokoch najmä Bratislavčania ochotnejšie pripomínajú 16. november a nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí tento dátum vydávajú za začiatok nežnej revolúcie na Slovensku. „U nás sa režim začal rútiť skôr ako v Prahe,“ tvrdia.

Ale čo sa vlastne odohralo v Bratislave vo štvrtok 16. 11.1989? Približne dve stovky študentov sa vydali na pochod mestom z Hodžovho námestia (vtedy Mierového) k budove ministerstva školstva na Suvorovovej ulici (dnes Dobrovičova) a dožadovali sa dialógu o školskej reforme. Vyšiel medzi nich mestský tajomník KSS, vypočuli si ho a pokojne sa rozišli.

Pochod bratislavských študentov 16. novembra 1989 si vyžadoval kus odvahy, ale revolúciu neodštartoval.

Historik Dušan Kováč označuje akciu za „predstupeň novembrových udalostí“. Politológ a historik Juraj Marušiak považuje pochod bratislavských študentov za „signál rastúcej občianskej odvahy“, nie však za revolučný prelom. „Nemal politickú silu a odozvu, ktorá by mohla sama spustiť zmeny. Tie prišli až po pražských udalostiach 17. novembra.“

Bol však ešte jeden dátum, spoločný pre Čechov i Slovákov, ktorý sa núkal ako revolučný sviatok a mal aj potrebný rituál: 10. december 1989.

V tento deň – ináč už vtedy mal status Medzinárodného dňa ľudských práv – sa udialo niekoľko významných udalostí. Jednak prezident Gustáv Husák vymenoval federálnu vládu Mariána Čalfu, v ktorej už väčšinu netvorili komunisti (z 21 členov kabinetu len 10 za KSČ). A po tomto akte Husák podal demisiu. „Revolúcia sa v tento deň inštitucializovala, bolo to jej vyvrcholenie,“ myslí si Jiří Suk. Na Slovensku sa navyše konal pod názvom Ahoj Európa! masový pochod z Bratislavy na hranicu s Rakúskom s jej prekročením a pokračovaním do neďalekého Hainburgu. Odhady počtu účastníkov sa líšia, od 30 000 do 50 000. Išlo vlastne o symbolické prelomenie železnej opony.

Neskôr sa ozvali hlasy, že 10. december „by si zaslúžil byť pamätným dňom slobody“ či „dňom vstupu do slobody“, ale nezaznamenali sme ani jeden vážny pokus zapísať ho do sviatkovalo kalendára. Nestalo sa tak ani po osamostatnení sa Slovenska, ktoré prevzalo z „federálu“ ako pamätný deň 17. november. O osem rokov neskôr ho dokonca povýšilo na štátny sviatok s voľným dňom.

„Slovensko prijalo 17. november ako symbol revolúcie, hoci revolúcia sa v Bratislave začala i skončila trochu inak,“ skonštatoval historik Ivan Kamenec. „Chýbala vôľa hľadať vlastný symbol.“ Historik Ľubomír Lipták pritvrdil, keď v jednej zo svojich skvelých esejí napísal: „Slovensko si nevybojovalo svoj november, ale prijalo spoločný. Tým prijalo aj jeho dátum, aj jeho neurčitosť.“

Ako obnoviť jeho obsah

Miloslav Petrusek vo svojej štúdii napísanej pred štvrťstoročím vyslovil sociologický paradox v súvislosti so sviatočným voľnom.

„Čím viac sa sviatok inštitucionalizuje, predovšetkým prostredníctvom pracovného voľna, tým viac stráca spontánny obsah,“ tvrdí sociológ. “ Ľudia ho prestávajú sláviť, začínajú odpočívať.“

Zdá sa, že to postihlo aj 17. november. Stal sa akoby kolektívne uznaným právom na nečinnosť. Pracovné voľno postupne vytláča potrebu spoločného prežívania sviatku. Dlhodobo to možno pozorovať na „slávení“ Sviatku práce, Dňa víťazstva nad fašizmom, i Dňa ústavy. „Prvý máj oslavujme prácou a sedemnásty november – tichou revoltou,“ vyzýva neznámy autor tohto bonmotu. Oba sviatky však charakterizuje hlavne v mestách administratívna rutina, oficiálnosť, nuda a formalita.

Logicky vzniká otázka, či zbavenie sviatku statusu dňa pracovného pokoja neprivedie k jeho „ozdraveniu“ alebo aspoň zastaveniu procesu degradácie. Vlani zbavili zákonodarcovia voľna Deň ústavy, a celkom nedávno aj Deň boja za slobodu a demokraciu. Uvidíme, čo to s nimi urobí.

Nemecký teoretik kultúry Jan Assmann tvrdí, že ak sa sviatku odoberie pracovné voľno, začne strácať svoj „rekreačný magnetizmus“ a ľudia ho prestanú vnímať len ako predĺženie víkendu. Ako príklad môže slúžiť poľský Deň solidarity a slobody, pripadajúci na 31. augusta. Je analogický nášmu Dňu boja za slobodu a demokraciu, je však pracovným dňom, ale pre väčšinu Poliakov ma trvalý symbolický význam aj silný emocionálny náboj.

Odborníci však prízvukujú, že zbaviť občiansky sviatok pracovného voľna nemusí vôbec stačiť. Žiada sa rekonštrukcia jeho obsahu, jasná odpoveď na otázku: čo vlastne oslavujeme? Okrem toho školy, médiá, samosprávy musia žiť takýmto sviatkom.

Ináč sa stane len sviatkom-nesviatkom. Zmeniť ho na skutočný národný sviatok predpokladá obnoviť jeho obsah, dostať ho z ulity domovov do verejného priestoru prostredníctvom spontánnych, spoločensky orientovaných rituálov.

A to býva veľký problém…/agentury/

X X X

Poliaci oslavujú slobodu viackrát a bez voľného dňa

V každej postkomunistickej krajine si pripomínajú alebo oslavujú jej vykročenie na cestu demokracie odlišným spôsobom. Odborníci na kultúru pamäti, na prácu so sviatkami a na sviatkové právo dávajú do pozornosti poľský model. Považujú ho za oveľa triezvejší, citlivejší a historicky vyváženejší než český a slovenský. Slávenie pádu komunizmu tam nesústreďujú do jedného dňa, lebo ho chápu ako proces, demokratickú transformáciu.

Oslavy 31. augusta 1980, keď dala o sebe prvýkrát vedieť poľská Solidarita, bývajú veľkolepé, hoci sú iba pamätným pracovným dňom.

Poľsko má preto niekoľko symbolických dátumov spojených s cestou k demokracii, ale ani jeden nie je štátnym sviatkom s voľným dňom.

Táto cesta sa začala už 31. augusta 1980, keď v Gdansku vznikol odborový zväz Solidarita a podpísal dohody s poľskou vládou. Podľa Poliakov sa práve vtedy začal proces pádu komunizmu nielen v ich krajine, ale v celej strednej a východnej Európe.

Ďalším pamätným dňom je 13. december. V ten deň roku 1981 v Poľsku vyhlásili výnimočný stav, v uliciach veľkých miest sa objavili tanky. Vládne sily začali zatýkať a internovať vodcov opozície, predovšetkým z hnutia Solidarita.

Pamätným dňom bez pracovného voľna je aj 4. jún. V roku 1989 prebehli v Poľsku v tento deň čiastočne slobodné parlamentné voľby, ktoré viedli k vytvoreniu vlády prvej svojho druhu vo východnom bloku. Premiérom bol nekomunista Tadeusz Mazowiecki.

Štátnym sviatkom s dňom pracovného pokoja je v Poľsku 11. november. V tento deň sa však oslavuje znovuzískanie nezávislosti krajiny v roku 1918, po 123 rokoch jej rozdelenia medzi okolitými mocnosťami.

V Maďarsku zase oslavujú ako štátny sviatok 23. október. Ale nie ako výročie pádu komunizmu, ale výročie revolúcie v roku 1956, potlačenej sovietskymi tankami. V ten istý deň si naši južní susedia pripomínajú vyhlásenie Tretej Maďarskej republiky (predtým, v rokoch 1949 – 1989 existovala Maďarská ľudová republika).

V Rumunsku oslavujú Deň víťazstva revolúcie a slobody 22. decembra, ale ako pamätný deň (vzhľadom na krvavý priebeh) bez pracovného voľna.

A pre úplnosť: hoci pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 je celosvetovo najznámejším symbolom konca studenej vojny, Nemecko ho neoslavuje ako štátny sviatok. Tým je (aj s voľným dňom) 3. október – Deň nemeckej jednoty./agentury/

X X X

 Vance: Ukrajina by nevyhrala, ani keby dostala viac peňazí a zbraní. Európski lídri odmietajú americký plán

Viceprezident USA J.D. Vance odmietol kritiku amerického plánu mieru na Ukrajine. Mier nedosiahnu „skrachovaní diplomati alebo politici žijúci v ríši snov“, uviedol. Cieľom je podľa neho zastaviť zabíjanie a zachovať ukrajinskú suverenitu.

Záchranári odstraňujú trosky obytnej budovy, ktorá bola ťažko poškodená ruským útokom na Ternopil na Ukrajine v piatok 21. novembra 2025.

X X X

 Zelenskyj v sobotu nariadil audit obranného priemyslu po tom, čo rozsiahle vyšetrovanie odhalilo korupciu v energetickom sektore.

  Lídri Európy, Kanady a Japonska odmietajú americký plán na ukončenie vojny na Ukrajine v jeho súčasnej podobe, informuje dnes agentúra DPA. Na návrhu je podľa nich potrebné ďalej pracovať. Agentúra Reuters píše o obave európskych krajín, že kvôli navrhovanému početnému obmedzeniu ukrajinských ozbrojených síl by Ukrajina bola zraniteľná v prípade útoku.

Plán, ktorý po konzultáciách s ruskými činiteľmi pripravili Spojené štáty, počíta okrem iného s tým, že Ukrajina príde o značnú časť svojho územia, početne obmedzí svoju armádu na maximálne 600-tisíc vojakov a zaviaže sa, že nevstúpi do NATO.

„Prvotný návrh 28-bodového plánu obsahuje dôležité prvky, ktoré budú kľúčové pre spravodlivý a trvalý mier. Domnievame sa teda, že tento návrh je základom, ktorý bude vyžadovať ďalšiu prácu,“ uviedla vo vyhlásení skupina krajín, ktorá je pripravená sa do procesu zapojiť.

Lídri zdôraznili princíp, že hranice nie je možné meniť silou. „Tiež nás znepokojujú navrhované obmedzenia ukrajinských ozbrojených síl, ktoré by nechali Ukrajinu zraniteľnú voči budúcemu útoku. Opakujeme, že realizácia prvkov týkajúcich sa Európskej únie a NATO by vyžadovala súhlas členských štátov EÚ a NATO,“ uviedli tiež štáty.

X X X

 Lídri krajín skupiny G20 vyzvali v sobotu v juhoafrickom Johannesburgu na „spravodlivý, komplexný a trvalý mier“ na Ukrajine, v Sudáne, Konžskej demokratickej republike a na „okupovaných palestínskych územiach“, uvádza sa v ich spoločnej deklarácii, ktorá bola prijatá hneď na začiatku summitu. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„V súlade s cieľmi a zásadami Charty OSN v jej celistvosti budeme pracovať na spravodlivom, komplexnom a trvalom mieri v Sudáne, Konžskej demokratickej republike, na okupovanom palestínskom území a na Ukrajine,“ uvádza sa v deklarácii lídrov G20.

Predstavitelia G20 v spoločnom vyhlásení zároveň uviedli, že sa budú snažiť chrániť globálne dodávky kritických nerastných surovín pred „geopolitickým napätím“ a „jednostrannými obchodnými opatreniami“, cituje AFP.

X X X

Lídri Británie, Francúzska a Nemecka sa v sobotu stretli na okraj summitu krajín G20 v juhoafrickom Johannesburgu, aby diskutovali o spoločnej reakcii na jednostranný návrh USA pre Ukrajinu, uviedol úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Schôdzka Macrona, britského premiéra Keira Starmera a nemeckého kancelára Friedricha Merza sa konala pred širším stretnutím na rovnakú tému, na ktorom sa zúčastnia aj ďalší európski lídri, uviedlo predsedníctvo.

Starmer predtým povedal, že cieľom je „pozrieť sa na to, ako môžeme tento plán posilniť pre ďalšiu fázu rokovaní“.

Podľa zdroja z EÚ sa v sobotu očakáva, že sa k plánovaným krízovým rokovaniam o iniciatíve USA na ukončenie vojny na Ukrajine pripoja aj vysokopostavení politici z iných kontinentov, píše agentúra DPA.

Predseda Rady EÚ António Costa pozval na rokovania na okraj summitu G20 okrem európskych hláv štátov a vlád aj predstaviteľov Kanady, Austrálie a Japonska. Rokovania by sa mali začať v sobotu popoludní.

Z Európy sa na stretnutí očakáva účasť nemeckého kancelára Friedricha Merza a hláv štátov a vlád Francúzska, Talianska, Veľkej Británie, Írska, Fínska, Holandska, Španielska a Nórska. Na summit v Johannesburgu pricestovali ako stáli členovia alebo hostia skupiny G20.

Konzultácie medzi všetkými 27 hlavami štátov a vlád EÚ sa následne uskutočnia na okraji summitu EÚ – Afrika, ktorý sa začína v pondelok v Angole, spresňuje francúzska agentúra.

Podľa diplomatov sa rozhovory zamerajú okrem iného na to, ako by sa dalo z 28-bodového plánu predloženého Washingtonom vyrokovať odstránenie ústupkov Rusku, ktoré sú z európskeho hľadiska neprijateľné.

X X X

 Ukrajina a Spojené štáty budú v nasledujúcich dňoch vo Švajčiarsku rokovať o spôsoboch ukončenia vojny na Ukrajine. Oznámil to v sobotu tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny a hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov po tom, čo USA odovzdali Ukrajine mierový plán, ktorý podľa agentúry AFP akceptuje niektoré požiadavky Ruska, píše TASR.

„V nasledujúcich dňoch vo Švajčiarsku začneme konzultácie medzi vysokými predstaviteľmi Ukrajiny a Spojených štátov o možných parametroch budúcej mierovej dohody,“ napísal Umerov na platforme Telegram. Dodal, že Ukrajina k tomuto procesu pristupuje s jasným pochopením svojich záujmov. Ide podľa neho o ďalšiu fázu dialógu, ktorý v uplynulých dňoch prebieha, a je predovšetkým zameraný na zosúladenie vízie ďalších krokov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj len krátko pred spomínaným oznamom schválil zloženie ukrajinskej delegácie na rokovania, ktoré bude viesť šéf jeho prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Agentúra Reuters informuje, že Zelenskyj schválil aj inštrukcie pre rokovania. „Ukrajina nikdy nebude prekážkou mieru a zástupcovia ukrajinského štátu budú brániť legitímne záujmy ukrajinského ľudu a základy európskej bezpečnosti,“ uviedla jeho kancelária vo vyhlásení.

X X X

Akýkoľvek mierový plán pre Ukrajinu musí byť prijatý zo strany Kyjeva, uviedol v sobotu poľský prezident Karol Nawrocki. TASR o tom informuje podľa správ agentúr PAP a Reuters.

Vyjadrenia Nawrockého prišli po tom, čo USA ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému naznačili, že Ukrajina musí akceptovať Spojenými štátmi navrhovaný plán na ukončenie jej konfliktu s Ruskom.

Medializovaný návrh 28-bodového mierového plánu predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas a zaviaže sa, že jej armáda bude mať maximálne 600.000 príslušníkov a že nikdy nevstúpi do NATO, zatiaľ čo Rusko bude opäť prijaté do skupiny G8 a zmiernia sa sankcie uvalené na Moskvu za inváziu na Ukrajinu.

X X X

 Predstavitelia Spojených štátov v piatok v Kyjeve predstavili veľvyslancom členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) logiku svojich postupov v snahe uzavrieť mier vo vojne na Ukrajine. Neoboznámili ich však so žiadnymi konkrétnymi informáciami o americkom mierovom pláne. Pre TASR to uviedla veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarína Mathernová, ktorá sa na stretnutí taktiež zúčastnila.

Podľa jej slov americkí predstavitelia tvrdili, že Washington „chce poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky a že je čas na mier, pretože Ukrajina bude dlhodobo len strácať“. Mathernová zdôraznila, že počas schôdzky sa nehovorilo nič konkrétne o americkom mierovom pláne a informácie o ňom pozná najmä z médií.

V reakcii na medializované body návrhu upozornila, že cesta k mieru bude ešte veľmi zložitá. „Neviem si predstaviť, ako by to (mierový plán) bez zmien mohli Ukrajinci prijať,“ uviedla. Na záver dodala, že o stretnutí zo svojej pozície veľvyslankyne Európskej únie informovala únijné inštitúcie.

X X X

V dôsledku aktuálneho vývoja na Ukrajine odriekol generálny tajomník NATO Mark Rutte návštevu Rakúska, ktorá bola naplánovaná na sobotu, informuje TASR na základe správy agentúry APA.

Podľa vyjadrení Aliancie sa Rutte v Rakúsku plánoval zúčastniť na diskusii organizovanej mimovládnou organizáciou The Trilateral Commision s názvom „Tvarovanie budúcnosti Európy – Agenda pre úlohu Európy v novom svetovom poriadku“, spresňuje APA s tým, že ďalšie podrobnosti o stretnutí neboli zverejnené.

„Dnes ráno sme tu vlastne mali mať generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ale ‚ocko‘ sa stal nevypočítateľným a generálny tajomník je zaneprázdnený iným spôsobom,“ oznámil v sobotu na Platforme X bývalý švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt – jeden z účastníkov spomínanej konferencie. Bildt mal podľa APA na mysli plán na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorý predložili USA a ktorý vyvolal znepokojenie ako v Kyjeve, tak aj v Európe. Rutte na predchádzajúcej schôdzke v júni tohto roka nazval amerického prezidenta Donalda Trumpa ‚ocko‘ (Daddy).

 X X X

Bielorusko udelilo milosť 31 občanom Ukrajiny, uviedla v sobotu tamojšia štátna televízia. K tomuto kroku došlo podľa nej v rámci dohody medzi bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Prezident udelil milosť 31 ukrajinským občanom, ktorí spáchali trestné činy na území našej krajiny,“ povedala pre štátnu televíziu Lukašenkova hovorkyňa Natalia Eismontová. „Práve teraz, v tejto chvíli, sú odovzdávaní ukrajinskej strane,“ dodala.

AFP pripomína, že Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a na začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu vo februári 2022 umožnilo Rusku podnikať útoky na susednú krajinu zo svojho územia.

 X XX

Dvaja ľudia utrpeli smrteľné zranenia v dôsledku trosiek zostrelených dronov počas ukrajinského útoku v ruskej Samarskej oblasti, uviedli v sobotu tamojšie úrady. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Dve ďalšie osoby utrpeli zranenia pri útoku na zariadenia energetickej infraštruktúry v meste Syzraň, dodal gubernátor Viačeslav Fedorišev, avšak bez uvedenia ďalších podrobností. Podľa mediálnych informácií sa v tomto meste nachádza ropná rafinéria.

Ukrajinské drony opakovane útočia na ruský ropný priemysel ako na kľúčový zdroj financovania rozsiahlej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, píše DPA.

X X X

Zdá sa, že niektoré pasáže v americkom „mierovom návrhu“ pre Ukrajinu boli pôvodne napísané v ruštine, napísal v piatok vo svojej analýze britský denník The Guardian. Na viacerých miestach v tomto texte by jazyk fungoval v ruštine, v angličtine sa však zdá byť dosť podivný, uvádza denník v článku na svojom webe, z ktorého cituje TASR.

X X X

 Ukrajina by nemala na dosah víťazstvo proti Rusku, ani keby dostávala viac peňazí a viac zbraní. V noci na sobotu to uviedol americký viceprezident J.D. Vance. Podľa neho je cieľom návrhu americkej dohody zastaviť zabíjanie a zachovať ukrajinskú suverenitu. Kritiky, ktoré sa zniesli na plán, sú podľa neho nepochopenie reality či nedorozumenia.

Podľa amerického viceprezidenta má návrh tri ciele a vlastnosti. Podľa neho môže zastaviť zabíjanie pri zachovaní ukrajinskej suverenity, mohol by byť prijateľný pre Rusko a Ukrajinu a mal by maximálne zvýšiť pravdepodobnosť, že vojna znovu nezačne.

Vance odmietol kritikov voči plánu. Podľa neho ide o nepochopenie jeho rámca či o nesprávne vyhodnotenie zásadných prvkov reality na bojisku. „Je tu vymyslená predstava, že by víťazstvo bolo na dosah, keby sme dávali viac peňazí, viac zbraní alebo (zavádzali) viacej sankcií,“ uviedol Vance. Podľa neho mier nedosiahnu „skrachovaní diplomati alebo politici žijúci v ríši snov“.

Návrh citovaný tlačou počíta s tým, že Ukrajina postúpi Rusku aj tie časti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré ruská armáda doteraz nedobyla. V prípade Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré teraz Rusko čiastočne okupuje, bude hranicu tvoriť súčasná frontová línia. Plán by v prípade schválenia navyše zabránil nielen vstupu Ukrajiny do NATO, ale aj možnému budúcemu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie o ďalšie krajiny. Návrh obsahuje aj obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády na 600 000 vojakov.

 X X X

Počas tohtotýždňových ruských útokov na civilistov v ukrajinskom meste Ternopiľ zahynulo aj sedemročné poľské dievčatko, uviedol v piatok hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Maciej Wewior. Uviedla to agentúra PAP.

„Počas noci z 18. na 19. novembra Rusko útočilo na civilistov v Ternopile,“ napísal Wewior v príspevku na platforme X. „Medzi obeťami tohto ohavného činu je aj sedemročná Poľská občianka – Amelka,“ dodal.

Wewior spresnil, že dievča zahynulo počas ruského útoku spoločne so svojou matkou. „Naša diplomatická misia zostáva v pravidelnom kontakte s úradmi Ternopiľskej oblasti,“ uistil.

K útoku na spomínané mesto, ktoré sa nachádza na západe Ukrajiny, došlo v stredu nadránom. Ruské jednotky v ten deň útočili na Ukrajinu vyše 470 dronmi a takmer 50 raketami, pripomína PAP.

V Ternopile došlo k poškodeniu dvoch obytných budov, čo vyústilo aj do požiarov. V piatok stúpol počet obetí týchto útokov na najmenej 31 vrátane dvoch detí po tom, čo záchranári z trosiek vytiahli ďalšie telá. Zranenia utrpelo dovedna 94 ďalších ľudí a 13 osôb zostáva nezvestných.Severoatlantická aliancia (NATO) sa v piatok priamo nevyjadrila k návrhu amerického mierového plánu pre Ukrajinu, snahy prezidenta USA Donalda Trumpa nájsť dohodu však označila za veľmi dôležité. Informovala o tom agentúra DPA.

X X X

Nový americký plán je pre Alianciu značne kontroverzný, pretože by podľa neho NATO nemalo v budúcnosti prijať Ukrajinu za svojho člena, konštatovala DPA. Aliancia v minulosti zdôraznila, že sa nevzdá svojej politiky „otvorených dverí“. Na summite v roku 2024 spojenci uviedli, že cesta Ukrajiny do NATO je „nezvratná“.

„Generálny tajomník (NATO Mark Rutte) jasne povedal, že si želáme spravodlivý a trvalý koniec vojny proti Ukrajine a pracujeme na ňom a že úsilie prezidenta Trumpa dosiahnuť vyrokovaný mier medzi Ukrajinou a Ruskom je kľúčové,“ uviedol v piatok hovorca NATO.

Podľa DPA nie je úplne vylúčené, že NATO bude v rámci mierového plánu tiež musieť urobiť ústupky. Od Trumpovho návratu do Bieleho domu v januári tohto roka sa pre Rutteho stalo jednou z jeho hlavných úlohu udržať Alianciu pokope, napísala nemecká agentúra.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým informoval, že telefonoval s Ruttem o americkom pláne a „dostupných diplomatických možnostiach“ ukončenia vojny. „Sme pripravení pracovať rýchlo a konštruktívne, aby sme zaistili, že (plán USA) bude úspešný. Koordinujeme naše ďalšie spoločné kroky,“ dodal na sociálnej sieti.  /agentury/

 X X X

 Zelenskyj sa pokúsi zmeniť Trumpov plán. Aj v USA v ňom vidia facku Rusov Ukrajincom

Snaha šéfa Bieleho domu ukončiť vojnu viac-menej za každú cenu narazila nielen na nesúhlas v Kyjeve, ale vyvoláva silné rozpaky aj vo Washingtone. Ukrajinský líder je pripravený rokovať o dosiahnutí mieru, no odmieta ponižujúce podmienky zastavenia bojov. A prezident USA, ktorý túži stať sa stoj čo stoj úspešným mierotvorcom, na domácej pôde čelí ostrej kritike vplyvných demokratov i republikánov. V najbližšom čase sa očakávajú rokovania Ukrajincov s Američanmi, na ktorých sa zástupcovia napadnutého štátu pokúsia zmeniť mierový plán, ktorý považujú fakticky za návrh potupnej prehry s Ruskom.

 Ukrajinský prezident stojí pred ťažkou voľbou, pretože čelí silnému tlaku z Bieleho domu. Na snímke z tejto soboty je Volodymyr Zelenskyj so svojou manželkou Olenou. V Kyjeve si uctili obete hladomoru z tridsiatych rokov 20. storočia v ére stalinizmu v niekdajšom Sovietskom zväze.

Plán Donalda Trumpa, ktorý má 28 bodov, počíta s tým, že Ukrajinci odovzdajú Rusom aj tie územia Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré nedobyli. V Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré ruská armáda čiastočne okupuje, by hranicu tvorila súčasná línia frontu. Vo výpočte bolestivých ústupkov by sa dalo pokračovať, Ukrajina by stratila príliš veľa výmenou za diskutabilné bezpečnostné záruky.

Viceprezident USA J. D. Vance vyhlásil podobne ako Trump, že plán predstavuje jediné rozumné vyriešenie dlhého ozbrojeného konfliktu. Tvrdí, že Ukrajinci nedokážu zvíťaziť ani v prípade, keby dostávali viac peňazí a zbraní alebo keby Rusko čelilo ešte tvrdším sankciám. Kritkov plánu označil za „skrachovaných diplomatov alebo politikov žijúcich v ríši snov“. „Ide o nepochopenie rámca návrhu dohody alebo o nesprávne vyhodnotenie zásadných prvkov na bojisku,“ dodal Vance podľa agentúry AP.

Naopak, viacerí členovia Kongresu USA nešetria kritikou. Svoju nevôľu dali najavo v príspevkoch na sociálnej sieti X. Republikánsky senátor Mitch McConnell sa nazdáva, že Trumpovi ľudia sa asi viac zamerali na uspokojenie šéfa Kremľa ako na dosiahnutie reálneho mieru. „Odmeniť sa za ruskú agresiu by bolo katastrofálne pre záujmy USA,“ napísal McConnell. Naznačil, že v takom prípade by Vladimir Putin skutočne urobil z Trumpa hlupáka, o čo sa podľa senátora usiluje, odkedy prišiel do Bieleho domu.

Demokratická senátorka Jeanne Shaheenová označila Trumpov návrh za „plán pre Putina“ a podčiarkla, že USA nesmú presadzovať záujmy Ruska. Republikánsky senátor Roger Wicker upozornil, že Ukrajinu by nemal nikto nútiť vzdať sa vlastných území. „Platí to aj v prípade počtu jej ozbrojených síl. Má to zostať suverénnou voľbou Ukrajiny,“ zdôraznil Wicker. Podľa Trumpovej predstavy by ukrajinskú armádu mohlo tvoriť najviac 600-tisíc príslušníkov (zároveň by nesmela mať vo svojom arzenále zbrane s dlhým dosahom). „V súčasnosti ich má 880-tisíc vojakov, na začiatku ruskej invázie vo februári 2022 ich bolo 250-tisíc,“ podotkla stanica BBC.

V Bielom dome by chceli poznať oficiálnu odpoveď Zelenského do 27. novembra, čiže do štvrtku, keď sa v USA oslavuje Deň vďakyvzdania. Ukrajinský prezident ubezpečil, že je odhodlaný dosiahnuť mier, ale je jasné, že sa pokúsi presvedčiť Trumpa, aby zmenil svoj plán, ktorý až príliš vychádza v ústrety Putinovi. Zelenskyj oznámil, že do neutrálneho Švajčiarska odletí delegácia, ktorá bude rokovať s americkými predstaviteľmi. „Naši zástupcovia vedia, ako chrániť ukrajinské národné záujmy a čo presne je potrebné, aby sa zabránilo Rusku v tretej invázii – ďalšej rane pre Ukrajinu“ vyhlásil v televíznom prejave.

 Uskutočniť by sa mal aj dialóg medzi Trumpom a Zelenským. Agentúry informovali, že budú spolu telefonovať v pondelok 24. novembra. O Trumpovom pláne už priamo v Kyjeve hovoril námestník šéfa Pentagonu Daniel Driscoll. Potom debatoval aj s veľvyslancami členských štátov NATO. „Žiadna dohoda nie je ideálna, ale treba ju uzatvoriť čo najskôr,“ povedal im Driscoll podľa novín Guardian, ktoré sa odvolávajú na nemenovaného účastníka stretnutia. Nálada vraj bola pochmúrna, americký predstaviteľ tvrdil, že Zelenskyj nemá v rukách karty, s ktorými by mohol zvrátiť vývoj bojov s Rusmi. Guardian napísal, že zaznelo aj varovanie, že ak ukrajinský prezident nevyjadrí súhlas s Trumpovým plánom, môže sa dočkať jedine horšieho návrhu mierovej dohody.

Kyjevu chcú podržať chrbát v ťažkých chvíľach významné štáty. Agentúra Bloomberg napísala, že Ukrajina sa snaží opatrne upraviť text z Bieleho domu v súčinnosti s jej najväčšími európskymi spojencami: „Ide im o to, aby prepísali veľkú časť dokumentu, ale prezentujú to ako konštruktívne aktualizácie.“ V stávke je evidentne zámer nenahnevať Trumpa, ktorý má povesť neústupčivého a výbušného lídra.

Pokrovsk sa nevzdáva. „Nepriateľa nepustíme,” odkazujú vojaci a ukazujú tvrdý odpor

Video

Zdroj: 7. ukrajinský výsadkový zbor

Trumpov plán vyzerá kontroverzne vo viacerých bodoch. Týka sa to napríklad aj bezpečnostných záruk. „Neexistujú nijaké podrobnosti o tom, kto by ich poskytol a aké by mohli byť. Je to vzdialené od záväzku podľa článku 5 zmluvy v štýle NATO, podľa ktorého by sa útok na Ukrajinu považoval za útok proti všetkým. Kyjev by chcel v prípade garancií viac než len vágny sľub,“ napísal denník Wall Street Journal. V tejto súvislosti ešte doplňme, že Ukrajina by sa podľa Trumpa mala vzdať sa svojej túžby vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

„Veľká časť textu pripomína maximalistické postoje, ktoré Rusi zastávali počas rozhovorov v roku 2022 v Turecku, keď ich sily kontrolovali väčšiu časť Ukrajiny a pomalé vojenské trápenie posledných troch rokov bolo ešte len pred nimi,“ podotkla televízna stanica CNN. Dokument obsahuje aj to, čo by sa dalo označiť takpovediac za nášľapné míny. Jeden príklad, ktorý predstavuje pre Ukrajincov obrovské riziko: „Zelenskyj sa nemôže vzdať mesta Kramatorsk. Putinovi by to poskytlo vojenskú baštu, z ktorej by mohol spustiť ďalší, jednoduchší útok na Kyjev cez otvorené priestranstvo, možno v priebehu niekoľkých mesiacov,“ upozornila CNN.

Ruský masaker v meste Ternopiľ

 Fotogaléria

+7

Jeden bod obsahuje aj zmienku o zákaze akejkoľvek neonacistickej ideológie a jej aktivitách na Ukrajine. Takzvaná denacifikácia bola jednou zo zámienok pre Putinovu inváziu (spolu s tzv. demilitarizáciou napadnutého štátu). V Moskve by účelovo mohli požadovať, čo všetko by mal Kyjev zmeniť. Tvrdenia o neonacizme sú pritom nezmyselné. Počnúc s prihliadnutím na skutočnosť, že Zelenskyj má židovský pôvod./agenturyZelenskyj sa pokúsi zmeniť Trumpov plán. Aj v USA v ňom vidia facku Rusov Ukrajincom

27

Snaha šéfa Bieleho domu ukončiť vojnu viac-menej za každú cenu narazila nielen na nesúhlas v Kyjeve, ale vyvoláva silné rozpaky aj vo Washingtone. Ukrajinský líder je pripravený rokovať o dosiahnutí mieru, no odmieta ponižujúce podmienky zastavenia bojov. A prezident USA, ktorý túži stať sa stoj čo stoj úspešným mierotvorcom, na domácej pôde čelí ostrej kritike vplyvných demokratov i republikánov. V najbližšom čase sa očakávajú rokovania Ukrajincov s Američanmi, na ktorých sa zástupcovia napadnutého štátu pokúsia zmeniť mierový plán, ktorý považujú fakticky za návrh potupnej prehry s Ruskom.

 Ukrajinský prezident stojí pred ťažkou voľbou, pretože čelí silnému tlaku z Bieleho domu. Na snímke z tejto soboty je Volodymyr Zelenskyj so svojou manželkou Olenou. V Kyjeve si uctili obete hladomoru z tridsiatych rokov 20. storočia v ére stalinizmu v niekdajšom Sovietskom zväze.

 Plán Donalda Trumpa, ktorý má 28 bodov, počíta s tým, že Ukrajinci odovzdajú Rusom aj tie územia Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré nedobyli. V Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré ruská armáda čiastočne okupuje, by hranicu tvorila súčasná línia frontu. Vo výpočte bolestivých ústupkov by sa dalo pokračovať, Ukrajina by stratila príliš veľa výmenou za diskutabilné bezpečnostné záruky.

Viceprezident USA J. D. Vance vyhlásil podobne ako Trump, že plán predstavuje jediné rozumné vyriešenie dlhého ozbrojeného konfliktu. Tvrdí, že Ukrajinci nedokážu zvíťaziť ani v prípade, keby dostávali viac peňazí a zbraní alebo keby Rusko čelilo ešte tvrdším sankciám. Kritkov plánu označil za „skrachovaných diplomatov alebo politikov žijúcich v ríši snov“. „Ide o nepochopenie rámca návrhu dohody alebo o nesprávne vyhodnotenie zásadných prvkov na bojisku,“ dodal Vance podľa agentúry AP.

Naopak, viacerí členovia Kongresu USA nešetria kritikou. Svoju nevôľu dali najavo v príspevkoch na sociálnej sieti X. Republikánsky senátor Mitch McConnell sa nazdáva, že Trumpovi ľudia sa asi viac zamerali na uspokojenie šéfa Kremľa ako na dosiahnutie reálneho mieru. „Odmeniť sa za ruskú agresiu by bolo katastrofálne pre záujmy USA,“ napísal McConnell. Naznačil, že v takom prípade by Vladimir Putin skutočne urobil z Trumpa hlupáka, o čo sa podľa senátora usiluje, odkedy prišiel do Bieleho domu.

Demokratická senátorka Jeanne Shaheenová označila Trumpov návrh za „plán pre Putina“ a podčiarkla, že USA nesmú presadzovať záujmy Ruska. Republikánsky senátor Roger Wicker upozornil, že Ukrajinu by nemal nikto nútiť vzdať sa vlastných území. „Platí to aj v prípade počtu jej ozbrojených síl. Má to zostať suverénnou voľbou Ukrajiny,“ zdôraznil Wicker. Podľa Trumpovej predstavy by ukrajinskú armádu mohlo tvoriť najviac 600-tisíc príslušníkov (zároveň by nesmela mať vo svojom arzenále zbrane s dlhým dosahom). „V súčasnosti ich má 880-tisíc vojakov, na začiatku ruskej invázie vo februári 2022 ich bolo 250-tisíc,“ podotkla stanica BBC.

V Bielom dome by chceli poznať oficiálnu odpoveď Zelenského do 27. novembra, čiže do štvrtku, keď sa v USA oslavuje Deň vďakyvzdania. Ukrajinský prezident ubezpečil, že je odhodlaný dosiahnuť mier, ale je jasné, že sa pokúsi presvedčiť Trumpa, aby zmenil svoj plán, ktorý až príliš vychádza v ústrety Putinovi. Zelenskyj oznámil, že do neutrálneho Švajčiarska odletí delegácia, ktorá bude rokovať s americkými predstaviteľmi. „Naši zástupcovia vedia, ako chrániť ukrajinské národné záujmy a čo presne je potrebné, aby sa zabránilo Rusku v tretej invázii – ďalšej rane pre Ukrajinu“ vyhlásil v televíznom prejave.

Uskutočniť by sa mal aj dialóg medzi Trumpom a Zelenským. Agentúry informovali, že budú spolu telefonovať v pondelok 24. novembra. O Trumpovom pláne už priamo v Kyjeve hovoril námestník šéfa Pentagonu Daniel Driscoll. Potom debatoval aj s veľvyslancami členských štátov NATO. „Žiadna dohoda nie je ideálna, ale treba ju uzatvoriť čo najskôr,“ povedal im Driscoll podľa novín Guardian, ktoré sa odvolávajú na nemenovaného účastníka stretnutia. Nálada vraj bola pochmúrna, americký predstaviteľ tvrdil, že Zelenskyj nemá v rukách karty, s ktorými by mohol zvrátiť vývoj bojov s Rusmi. Guardian napísal, že zaznelo aj varovanie, že ak ukrajinský prezident nevyjadrí súhlas s Trumpovým plánom, môže sa dočkať jedine horšieho návrhu mierovej dohody.

Kyjevu chcú podržať chrbát v ťažkých chvíľach významné štáty. Agentúra Bloomberg napísala, že Ukrajina sa snaží opatrne upraviť text z Bieleho domu v súčinnosti s jej najväčšími európskymi spojencami: „Ide im o to, aby prepísali veľkú časť dokumentu, ale prezentujú to ako konštruktívne aktualizácie.“ V stávke je evidentne zámer nenahnevať Trumpa, ktorý má povesť neústupčivého a výbušného lídra.

Pokrovsk sa nevzdáva. „Nepriateľa nepustíme,” odkazujú vojaci a ukazujú tvrdý odpor

 Trumpov plán vyzerá kontroverzne vo viacerých bodoch. Týka sa to napríklad aj bezpečnostných záruk. „Neexistujú nijaké podrobnosti o tom, kto by ich poskytol a aké by mohli byť. Je to vzdialené od záväzku podľa článku 5 zmluvy v štýle NATO, podľa ktorého by sa útok na Ukrajinu považoval za útok proti všetkým. Kyjev by chcel v prípade garancií viac než len vágny sľub,“ napísal denník Wall Street Journal. V tejto súvislosti ešte doplňme, že Ukrajina by sa podľa Trumpa mala vzdať sa svojej túžby vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

„Veľká časť textu pripomína maximalistické postoje, ktoré Rusi zastávali počas rozhovorov v roku 2022 v Turecku, keď ich sily kontrolovali väčšiu časť Ukrajiny a pomalé vojenské trápenie posledných troch rokov bolo ešte len pred nimi,“ podotkla televízna stanica CNN. Dokument obsahuje aj to, čo by sa dalo označiť takpovediac za nášľapné míny. Jeden príklad, ktorý predstavuje pre Ukrajincov obrovské riziko: „Zelenskyj sa nemôže vzdať mesta Kramatorsk. Putinovi by to poskytlo vojenskú baštu, z ktorej by mohol spustiť ďalší, jednoduchší útok na Kyjev cez otvorené priestranstvo, možno v priebehu niekoľkých mesiacov,“ upozornila CNN.

Jeden bod obsahuje aj zmienku o zákaze akejkoľvek neonacistickej ideológie a jej aktivitách na Ukrajine. Takzvaná denacifikácia bola jednou zo zámienok pre Putinovu inváziu (spolu s tzv. demilitarizáciou napadnutého štátu). V Moskve by účelovo mohli požadovať, čo všetko by mal Kyjev zmeniť. Tvrdenia o neonacizme sú pritom nezmyselné. Počnúc s prihliadnutím na skutočnosť, že Zelenskyj má židovský pôvod.

X X X

 Žije budúci ukrajinský prezident v Londýne? Zelenského by vo voľbách porazili dvaja protikandidáti

Zostane po skončení vojny pri moci Volodymyr Zelenskyj alebo ho nahradí jeden z dvoch uznávaných funkcionárov? Odpoveď sa spája ešte s inou otázkou: rozhodne sa aspoň jeden z nich vstúpiť do politiky? V prípade Valerija Zalužného je to pravdepodobné, naopak, čo sa týka Kyryla Budanova, nateraz tomu nič nenasvedčuje.

 Prezident Volodymyr Zelenskyj s generálom Valerijom Zalužným. Snímka je z obdobia, keď vykonával funkciu náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl.

Voľby sa podľa ústavy môžu uskutočniť až po skončení platnosti vojnového stavu, ktorý trvá od februára 2022, keď ruská armáda vtrhla na Ukrajinu. Predpokladá sa, že Zelenskyj sa takmer určite pokúsi získať druhý mandát, čo by v prípade jeho víťazstva znamenalo, že na čele štátu bude ešte päť rokov. Z politikov nemá nikto šancu ohroziť ho, naopak, silných súperov by našiel v Zalužnom, ktorý bol náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl, a v Budanovovi, ktorý riadi vojenskú rozviedku.

Stredisko sociálnych a marketingových výskumov (Socis) zverejnilo výsledky svojho prieskumu, z ktorého vyplýva, že do druhého kola volieb by postúpili Zelenskyj a Zalužnyj. Súčasného lídra by v prvom kole podporilo 30,1 percenta opýtaných a generála, ktorý od mája 2024 pôsobí ako veľvyslanec v Británii, 28,9 percenta respondentov. Ďaleko za nimi sa nachádza exprezident Petro Porošenko (7,2 %), štvrý v poradí je Budanov (5,0 %).

Finále by už bolo jasnou záležitosťou 52-ročného generála, ktorý vymenil vojenskú uniformu za oblek diplomata: „V druhom kole by zaňho hlasovalo 65,6 % Ukrajincov, za Zelenského 34,4 %,“ informoval Socis.

Zalužnyj sa doteraz vyhýba odpovedi na otázku, či uvažuje o vstupe do politiky, respektíve či plánuje kandidovať vo voľbách hlavy štátu. O svojej budúcnosti odmieta hovoriť, pokiaľ sa uplatňuje na Ukrajine vojnový stav. Zaujímavo vyznieva variant, keď by sa Zalužnyj rozhodol nekandidovať. Socis zistil, že v takom prípade by jeho voličov viac-menej prevzal 39-ročný Budanov: V druhom kole volieb by získal zhruba 55 % hlasov a Zelenskyj 45 %.“

Podobné výsledky priniesol aj prieskum, ktorý si objednala konzultačná spoločnosť American Political Services (APS). V druhom kole by sa proti sebe postavili Zelenskyj a Zalužnyj. Keby tento generál nekandidoval, finále by bolo medzi súčasným prezidentom a šéfom vojenskej rozviedky.

APS zaradil do výsledkov aj odpovede respondentov, ktorí by v druhom nepodporili ani jedného z kandidátov alebo nedokázali jasne reagovať. Zalužnyj by získal 42,6 % hlasov a Zelenskyj 26,3 % (nerozhodnutých bolo 17,9 % opýtaných a 13,3 % Ukrajincov by neprišlo k voľbám).

Keby Zalužnyj nekandidoval a, naopak, Budanov by vstúpil do kampane, ten by len tesne vyhral nad Zelenským: 33 % verzus 32,5 %.Ostatní oslovení anketármi podľa APS nevedeli jednoznačne povedať, koho z nich dvoch by podporili, respektíve sa nechystajú hlasovať v prezidentských voľbách.

Nepochybne veľa bude závisieť od toho, ako ukrajinskí voliči vyhodnotia podmienky skončenia vojny, s ktorými bude nakoniec Zelenskyj súhlasiť. Ich postoj je nateraz nemožné odhadnúť. Zostávajú iba otázky. Zmierili by sa s bolestivými stratami územia, ako to presadzuje prezident USA Donald Trump? Podržali by svojho lídra v takomto prípade len preto, aby sa zabíjanie konečne skončilo?

Čo sa týka Zalužného, pristavme sa ešte pri dvoch veciach. V Kyjeve sa šíria nepotvrdené špekulácie, že Zelenskyj by ho rád videl ako lídra vládnucej strany Sluha národa v parlamentných voľbách (tiež budú až po skončení vojny). Vyhovovalo by mu to dvojnásobne: nemal by v Zalužnom nebezpečného vyzývateľa v prezidentských voľbách a ten ako predák „sluhov“ by mohol tejto strane zabezpečiť veľa voličských hlasov vďaka svojej vysokej popularite.

Druhá vec je to, že či Zalužnyj bude môcť vôbec kandidovať v prípade, že sa rozhodne uchádzať sa o priazeň voličov. Podľa zákona jednou z podmienok pre uchádzačov o funkciu hlavy štátu je to, aby posledných desať rokov pred voľbami žili na Ukrajine. Od jari minulého roku však veľvyslanec Zalužnyj nepretržite býva v Londýne. Nedá sa vylúčiť, že by sa našiel niekto, kto by spochybnil jeho prezidentskú kandidatúru…/agentury/

X X X

Čoraz populárnejší trend zvyšuje riziko cukrovky, varujú vedci. Holdujú mu najmä mladí, Slovensko nie je výnimkou

Popularita vapovania rastie najmä u mladých ľudí. Výskum teraz varuje, že sa s týmto zlozvykom môže spájať skrytá hrozba metabolických ochorení, najmä cukrovky. Rizikové je aj klasické fajčenie.

 Vapovaniu prepadávajú najmä mladí ľudia.

Výskum z University of Georgia uvádza, že ľudia, ktorí používajú elektronické cigarety, tradičné cigarety alebo oboje, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky. Podľa štúdie mali fajčiari výrazne vyššiu mieru prediabetu a diagnóz cukrovky v porovnaní s nefajčiarmi.

Prečo je pre pacienta s diabetom dôležité včasné zachytenie tohto ochorenia? Čo je na cukrovke najnebezpečnejšie?

„V ére, keď sú e-cigarety propagované ako ‚bezpečnejšia‘ alternatíva fajčenia, tieto výsledky naznačujú, že môžu predstavovať skryté nebezpečenstvo a potichu prispievať k dlhodobým zdravotným problémom, ako je prediabetes a cukrovka,“ uviedol Sulakshan Neupane, hlavný autor štúdie a doktorand na UGA College of Agricultural and Environmental Sciences.

„Keďže používanie e-cigariet rýchlo rastie, je zásadné, aby sme pochopili ich širšie zdravotné dopady. Už nejde len o pľúca, ale o celé telo a metabolické zdravie,“ varuje. Štúdia bola publikovaná v AJPM Focus.

Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb upozorňujú, že popularita vapovania stále rastie, najmä medzi mladými ľuďmi. Výnimkou nie je ani Slovensko, na čo dlhodobo upozorňujú odborníci. Dôvody sú rôzne – elektronické cigarety s príchuťami majú lepšiu chuť ako klasické cigarety, mladí od nich navyše tak „nenapáchnu“, zlozvyk teda lepšie utaja pred rodičmi.

Výsledky aktuálnej štúdie však naznačujú, že s rastúcim používaním e-cigariet môžu v týchto skupinách rásť aj miery cukrovky.

S využitím viac než 1,2 milióna odpovedí zo zisťovania Behavioral Risk Factor Surveillance System skúmal výskumný tím vzťah medzi používaním e-cigariet, tradičným fajčením a diagnózami prediabetu a cukrovky.

Analýza ukázala, že samotné vapovanie súviselo so 7 % zvýšením rizika prediabetu. Vedci naznačili, že používanie e-cigariet môže dočasne zhoršiť funkciu inzulínu a prispieť k prírastku hmotnosti, čo sú faktory spojené s prediabetom.

Štúdia tiež zistila, že fajčenie cigariet alebo cigár zvyšuje riziko prediabetu o 15 %. Riziko bolo ešte vyššie u ľudí, ktorí fajčili aj vapovali – až 28 %. Jedinci, ktorí používali cigarety aj e-cigarety, mali tiež vyššiu pravdepodobnosť diagnózy priamo cukrovky, pričom riziko stúplo o 7 a 9 %.

„Používanie e-cigariet samo o sebe zvyšuje pravdepodobnosť prediabetu a kombinované používanie prináša dodatočné riziko. Táto štúdia poukazuje na potenciálne kumulatívne škody z používania oboch typov produktov,“ uviedol Neupane.

Výskumníci zistili, že určité osobné a demografické faktory ešte viac zvyšujú pravdepodobnosť vzniku prediabetu alebo cukrovky.

Ľudia s nadváhou alebo obezitou, ktorí fajčili, boli obzvlášť zraniteľní, pričom používatelia e-cigariet s vyšším indexom telesnej hmotnosti mali horšie výsledky než tí s normálnou hmotnosťou. Hispánci, Afroameričania a Ázijci, ktorí fajčili alebo vapovali, boli častejšie diagnostikovaní s prediabetom alebo cukrovkou v porovnaní s belochmi.

Ďalším významným faktorom bol nízky príjem. Ľudia v najnižších príjmových skupinách mali o 12 % vyššie riziko oboch stavov.

„Ľudia, ktorí nezarábajú dostatok peňazí, zažívajú psychický stres a majú tendenciu fajčiť alebo užívať alkohol, aby stres zmiernili, čo vedie k zvýšeným rizikovým faktorom,“ uviedol Neupane.

Pravidelná fyzická aktivita však poskytovala určitú ochranu. Cvičenie znížilo riziko prediabetu u fajčiarov o 8 %, čo predstavuje možnosť, ako zmierniť niektoré škodlivé účinky.

„Tieto zistenia majú významné dôsledky pre verejno-zdravotné snahy obmedziť fajčenie a zlepšiť výsledky liečby cukrovky,“ dodal Neupane. /agentury/

X X X

Opozícia tvrdí, že vláda ruší ÚOO len preto, že ho nevie ovládnuť. Nový úrad podľa nich zabezpečí politickú kontrolu

Opozičné strany kritizujú zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a jeho nahradenie novou inštitúciou, ktoré v sobotu schválila vláda na svojom mimoriadnom zasadnutí. Opozícia hovorí o ďalšom oslabovaní a únose právneho štátu na Slovensku a snahe ovládnuť nezávislú inštitúciu v čase, keď úrad uložil Ministerstvu vnútra (MV) SR viaceré pokuty za nezákonné kroky.

Strana SaS na sobotňajšom brífingu skonštatovala, že ÚOO patrí medzi kľúčové inštitúcie pre boj s korupciou, ktorý chránil aj oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Vláda chce podľa strany inštitúciu ovládnuť, a to vrátane jej vedenia.

„Kto sa teraz obráti na úrad s dôverou, že ich bude chrániť? Keď všetky dáta, ktoré o oznamovateľoch má tento úrad, sa poskytnú tejto vládnej koalícii so všetkými citlivými dátami aj o prípadoch, o ktorých mal ešte len rozhodnúť,“ uviedla podpredsedníčka SaS Mária Kolíková.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Ondrej Dostál (SaS) pripomenul, že podobný spôsob rušenia inštitúcií už vláda použila pri zmene RTVS na STVR. „Zrušia jednu inštitúciu a nahradia ju inou, takmer rovnakou, do ktorej si dosadia svojich ľudí do vedenia a budú ju plne politicky ovládať a tá nová inštitúcia bude plne slúžiť zámerom súčasnej vlády,“ zhrnul Dostál.

Podľa KDH vláda pokračuje v krokoch oslabujúcich právny štát a znižujúcich bezpečnosť občanov. Pripomína, že ÚOO uložil rezortu vnútra tri pokuty za nezákonné kroky voči takzvaným čurillovcom a opakovane uspel proti jeho rozhodnutiam.

„Minister napráva svoje chyby tým, že robí ďalšie. Ruší úrady, ktoré fungovali, míňa peniaze na nové projekty bez logiky a rozkladá mechanizmy, ktoré mali držať v štáte poriadok,“ uviedol predseda strany Milan Majerský.

Nemôžu odstrániť predsedníčku, tak odstránia úrad, kritizujú strany

Súvislosť medzi pokutami ministerstvu vnútra, ktoré ÚOO uložil za nerešpektovanie štatútu chránených oznamovateľov pri postavení policajtov mimo služby, a rušením úradu vidí aj strana Za ľudí.

„Vytvorením nového úradu sleduje jediné, jeho personálne a politické ovládnutie. Zašlo to už priďaleko. V tejto súvislosti považujem za nevyhnutné obrátiť sa na príslušné európske inštitúcie, aby zasiahli,“ povedala predsedníčka strany Veronika Remišová.

Zrušenie ÚOO a vytvorenie nového úradu je podľa PS ukážkou pomsty voči inštitúcii a jej vedeniu. „Je to jediný spôsob, akým v súčasnosti vedia odstrániť predsedníčku úradu, ktorej funkčné obdobie by inak skončilo v roku 2028. Zabezpečia si, že budú mať nielen nový úrad, ale že tam dosadia svojho nominanta na sedem rokov, ktorý bude znova neodvolateľný budúcou vládou,“ uviedla poslankyňa NR SR za PS Zuzana Števulová.

Šéf Hnutia Slovensko a poslanec parlamentu Igor Matovič to vníma podobne. „Šutaj Eštok ruší tento úrad z dvoch dôvodov. Po prvé – nepáčia sa mu rozhodnutia nezávislého úradu, a tak sa ako malý chlapec rozhodol úrad zrušiť, potom ho premenovať a následne si tam dosadiť svojho človeka, ktorý už bude rozhodovať podľa toho, ako si bude priať. A po druhé – chce zastrašiť oznamovateľov korupcie, aby to nerobili, pretože im tým v podstate odkáže, že tento úrad bude chrániť len páchateľov korupcie, a nie obete,“ uviedol v stanovisku.

Nahradenie ÚOO novým Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti schválila vláda v sobotu, odsúhlasila aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Návrh zákona z dielne MV SR počíta s tým, že nový úrad prevezme od rezortu spravodlivosti agendu odškodňovania obetí.

Zmena má podľa MV SR vytvoriť predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia./agentury/

X X X

Slovenské regióny sú v biede, lebo sa nevymanili z fosílneho otroctva. Zatiaľ

Kedy sa bude žiť dobre? Keď prídu bohatí muži z cudziny a postavia fabriku? Alebo keď sa ľudia v slovenských regiónoch zomknú a prestanú používať v domoch a autách šialene drahú energiu, o ktorej cene rozhodujú bohatí cudzinci? A miesto toho začnú rozhodovať o vlastnej, domácej energii, ktorá je vo všetkých gruntoch tohto sveta roztrúsená štedro a spravodlivo?

Peter Tauš, profesor Technickej univerzity v Košiciach spolu s Richardom Modrákom z Klastra energetických komunít vypracovali analýzu, podľa ktorej keby sa na každú z asi 110-tisíc voľných panelákových striech umiestnil panel s výkonom 20 kW, pokrylo by to elektrickú dennú spotrebu všetkých domácností Slovenska. Aký ohromný potenciál pre úsporu sa skrýva na strechách rodinných domov, škôl, úradov, nemocníc?

Energetickú sebestačnosť, odolnosť a silu regiónov mal povzbudiť národný projekt s názvom Kapacity pre regióny. Jeho príprava sa začala ešte za vlády Petra Pellegriniho, vtedy člena Smeru. S projektom počítala aj súčasná vláda vo svojich stratégiách, mal širokú podporu expertov, všetkých samosprávnych krajov, Združenia miest a obcí Slovenska aj Únie miest Slovenska. Nie každý reformný projekt na Slovensku získal takú priazeň štátnych, verejných i neverejných aktérov.

Robustný program, ktorý mohol byť pýchou vlády, však ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej z Hlasu tesne pred spustením bez primeraného vysvetlenia zablokovalo. Hoci odvtedy už ubehlo niekoľko mesiacov, podľa koordinátora prípravy projektu a odborníka na komunálnu energetiku Juraja Zamkovského šanca stále žije, pretože záujem regiónov nevyhasol. Ak by vyhasol, podľa Zamkovského hrozí, že regionálna energetika sa nikdy nepostaví na vlastné nohy.

Ako dokážete pomôcť rodičom s platením vysokých účtov za energie?

Video

Miroslava Ábelová, hovorkyňa Greenpeace Slovensko, vysvetľuje, ako jednoducho si môžu ľudia pomáhať s platením vysokých účtov za energie. Mnohí o tejto možnosti vôbec nevedia.

Panuje rozšírená predstava, že vtedy sa bude v regióne žiť dobre, keď príde zahraničný investor a postaví fabriku…

…to je pomýlená predstava.

A s čím je podľa vás spojená kvalita života?

S istotou, pohodou a stabilitou prostredia, v ktorom žijeme. A tá do veľkej miery závisí od energetickej sebestačnosti regiónov.

Milióny eur unikajú z regiónov každý rok len preto, lebo budovy sú energeticky náročné.

Ako to môže súvisieť?

Predstavme si región ako vedro. Aby vedro plnilo svoj účel, musí byť stále plné. Ak má diery, voda z neho uniká a treba ju stále dopĺňať. Do vedra regionálnej ekonomiky prúdia peniaze – cez dane, investície, príjmy ľudí, ktorí tam žijú. Ak je vedro deravé, značná časť týchto vzácnych príjmov z neho odtečie bez úžitku. Napríklad preto, že región má zbytočne vysokú spotrebu energie, z ktorej veľkú väčšinu musí dovážať. To platí pre všetky regióny na Slovensku.

Žiaden región na Slovensku nie je energeticky sebestačný?

Žiaden. Ani sa k energetickej sebestačnosti veľmi nepribližujú, či ide o teplo, elektrinu alebo pohonné hmoty. Ak by však regióny dokázali svoju energetiku optimalizovať, čiže upchať diery na vedre, teda odstrániť zbytočnú spotrebu a zefektívniť nevyhnutnú potrebu, zrazu by peniaze, ktoré teraz nevyužité unikajú preč, ostali k dispozícii na jeho rozvoj. Región by vtedy umným a citlivým využitím obnoviteľných zdrojov mohol pokryť podstatnú časť svojej minimalizovanej energetickej potreby. Tu ale platí jedna nutná podmienka – región sa k takémuto stavu môže dopracovať iba pomocou kvalitného plánovania a energetického manažmentu. A práve tieto dva dôležité procesy si vyžadujú odborné kapacity. Diery na vedre nezalátate bez „kapacít“. Bez ľudí, ktorí vedia ako na to a ktorí to budú robiť v prospech regiónu. Regionálna ekonomika bude fungovať vtedy, keď bude mať dosť peňazí. Lenže tie z nej dnes permanentne odtekajú, najmä vinou plytvania, vysokej energetickej náročnosti a preto, lebo potrebné teplo, elektrina a pohonné hmoty sa dovážajú. To je jeden významný dôvod, prečo dnes peniaze v regiónoch chýbajú. Treba si ešte uvedomiť, že cena dovážanej energie bude v budúcnosti len rásť.

Držať sa fosílnych zdrojov znamená udržiavať biedu?

Prirovnajme región k domácnosti, ktorá žije v nezateplenom dome a kúri plynom. Má obrovské energetické straty a platí za dovážanú drahú energiu, ktorá bude stále drahšia. Takáto rodina má oveľa obmedzenejšie možnosti ako tá, ktorá si dokázala dom zatepliť a dokonca si vie vyrábať energiu priamo v mieste, kde žije. Dôvody, pre ktoré si rodiny nedokážu zatepliť svoje domy, sú rôzne. Väčšinou je to preto, že im chýbajú peniaze. Ale často sa stáva, že nevedia, ako to urobiť. Projekt Kapacity pre regióny riešil práve tento typ problému. Je jasné, že výsledky by sa nedostavili okamžite. To ani nikto nikdy od rozbiehajúceho sa plánovania nemôže očakávať. Ako dom nezateplíte z večera do rána, ani deravý región neprebudujete na sebestačný za pár rokov. Ide o beh na veľmi dlhú trať. Ale raz na ňu musíte vykročiť. Projekt Kapacity pre regióny pripravoval podmienky, aby sa toto všetko u nás konečne rozbehlo.

Foto: Andrej Barát

Aj u nás sa pred rokmi začala biomasa masívne subvencovať, postupne nahrádzala uhlie v tepelných elektrárňach, ktoré potom vykurovali nezateplené sídliská. A výsledok? V niektorých regiónoch sme vyčerpali regeneračný potenciál biomasy a dnes ju tam dovážame kamiónmi z veľkých vzdialeností. Aj toto je podľa Zamkovského dôsledok chýbajúceho plánovania.

Čo všetko mal projekt zabezpečovať?

Nešlo len o ľudské kapacity a vybudovanie energetických centier v regiónoch. Pre energetikov vo všetkých regiónoch Slovenska sa mal vybudovať robustný informačný a koordinačný systém. Vyriešilo by sa to, čo dnes tak chýba – systematické odborné plánovanie rozvoja regionálnej energetickej sebestačnosti postavené na hodnoverných dátach, pružný prenos dobrej praxe a know-how, transfer informácií a skúseností v regiónoch. A výsledok? Ak by na niečo pozitívne prišli odborníci v Malackách, mohli by ich skúsenosti ľahko prevziať odborníci v Kežmarku. A naopak, mohli by sa rýchlo učiť aj z ich prípadných chýb. Cenné, ale roztrúsené a neraz ťažko dostupné údaje o budovách, doprave, energetike, emisiách, ale aj informácie o energetickej chudobe a množstvo ďalších by sa sústredili pod jednu strechu a dali by sa využívať v prospech regiónov. Ani si nedokážete predstaviť, čo všetko by sa s takýmto dátovým bohatstvom dalo urobiť. Krajina by sa postavila z hlavy na nohy. Konečne by sa dali pripravovať aj individuálne výzvy šité regiónom na mieru tak, aby ich verejné zdroje potiahli dopredu v tom, čo skutočne potrebujú a na čo majú predpoklady.

Tieto centrá by spravoval štát?

Asi by bolo jednoduchšie, keby to celé robil štát. Ale my sme to navrhli zámerne tak, aby energetické centrá ostali v rukách samospráv. Pretože vtedy by sledovali predovšetkým svoj regionálny záujem. Každý región je totiž úplne iný a má svojský energetický potenciál. Ani na malom Slovensku neexistujú dva identické regióny. Každý má iný potenciál úspor a iný energetický potenciál slnka, vody, vetra či tepla prostredia využiteľného tepelnými čerpadlami. Ak by sme vďaka kapacitám v regiónoch kvalitne plánovali využitie ich špecifického energetického potenciálu, automaticky by sme značne zefektívnili využívanie štátnych aj európskych zdrojov.

Z medzinárodnej energetiky, z energetickej závislosti od fosílnych palív sa stáva geopolitická zbraň.

Ako?

Mohla by napríklad skončiť prax vyhlasovania rovnakých výziev pre celé Slovensko a namiesto toho by sa mohli tvoriť špecifické výzvy cielené pre konkrétne regióny – podľa toho, kde sú aké potreby a potenciál. Vďaka efektívnemu získavaniu, zdieľaniu a vyhodnocovaniu informácií by sme sa mohli konečne učiť, ako lepšie narábať s verejnými zdrojmi. Dnes to nerobíme a odôvodňujeme to nedostatkom informácií. Chýba tvorivé experimentovanie s inováciami, ale podložené analýzami. Robíme len to, čo musíme, a aj pri tom pričasto iba podliezame, obchádzame a kamuflujeme. Hlavným imperatívom obrovskej eurofondovej byrokracie je minúť peniaze. Nie minúť ich správne a čo najúčelnejšie. To je absurdné.

Ešte sa vráťme k téze, že dovoz palív a energie znamená únik peňazí z regiónu. O aké peniaze ide?

Znova prirovnajme región k domácnosti. Ak si na rodinný dom dáte solárne kolektory, ktoré vám ohrejú teplú vodu, ušetríte zhruba polovicu ročných nákladov na ohrev vody. Zvyšok vám ohreje slnko. Čokoľvek, čo životne potrebujete a musíte to do regiónu dovážať, oslabuje regionálnu ekonomiku, lebo z nej odtekajú zdroje. Ak elektrinu vyrobí z obnoviteľných zdrojov váš sused a vy mu za túto elektrinu zaplatíte, jeho príjem neodtečie a sused ho môže využiť v regióne. Úplne rovnaké je to v prípade, ak v regióne fungujú remeselníci, pekári, krajčíri, mechanici. Ak nie, za ich služby a produkty treba platiť a tým región prichádza o svoj príjem. Ak máte v rodine stolára, dáte si celkom prirodzene vyrobiť nábytok u neho, peniaze ostanú v rodine, neodtečú preč. Tomu všetci rozumejú. Len pri energii sme akosi stále neprišli na to, že je to úplne rovnaké. Tam stále chýba elementárna ekonomická osveta.

Dlhé roky ste s odborníkmi skúmali stav verejných aj obytných budov v regionóch. Aký sa tu skrýva potenciál?

Analyzovali sme tisícky budov v okresoch Kežmarok, Rožňava, Rimavská Sobota. Boli to všetky rodinné domy, bytovky, školy, zdravotnícke zariadenia a administratívne budovy. Nevenovali sme sa priemyselným a poľnohospodárskym prevádzkam, ale celkovo naša analýza pokrývala vyše 90 percent budov. A zistili sme, že keby sa tieto budovy obnovili na úroveň, ktorú vtedy vyžadovala stavebná legislatíva, ušetrilo by to vyše 70 percent energie! Išlo o vykurovanie, prípravu teplej vody, prevádzku všetkých elektrospotrebičov v budovách. Pritom dnešná legislatíva kladie na budovy ešte oveľa vyššie nároky.

Foto: Andrej Barát

Nám ani klíme nijako nepomôže, keď ruský plyn nahradíme americkým alebo akýmkoľvek iným fosílnym plynom. Stále ho budeme iba dovážať a peniaze z regiónov budú odtekať preč dokonca ešte viac, hovorí Zamkovský.

Čo tých 70 percent pre región znamená?

Pýtali ste sa predtým na peniaze. V tých 70 percentách boli milióny eur. Milióny eur unikajú z regiónov každý rok len preto, lebo budovy sú energeticky náročné a závislé od dovozu energie. Dodám, že toto sme zistili v najchudobnejších regiónoch Slovenska, čo vážnosť veci ešte zvyšuje. Ak by regióny dokázali obnoviť budovy a zabezpečiť pre ne dodávku energie z lokálnych zdrojov, tieto regióny by už dnes, čiže niekoľko rokov po našich analýzach, mohli byť už na tom ekonomicky oveľa lepšie. Čím neskôr začnú tento proces, tým dlhšie im budú peniaze unikať a tým viac sa predĺži obdobie nestability a ekonomickej krízy. Lenže to sa neudeje samo, spontánne a bez kvalitných a stabilných kapacít a rozumného plánovania.

Kde sa v týchto regiónoch skrýva „domáca“ energia?

Zistili sme, že obrovský potenciál nesú napríklad strechy. Ide o hektáre a hektáre voľných plôch, ktoré sa nachádzajú priamo na mieste energetickej spotreby. Vyrobenú energiu by nebolo treba ďaleko prepravovať, čiže straty prenosom by boli minimálne. Ale pozrite sa na dnešné strechy budov po dlhých rokoch štedrej podpory – uvidíte, že tam nie je skoro nič nainštalované. Obrovský potenciál majú aj tepelné čerpadlá. Len treba zdôrazniť, že pred ich inštaláciou je nevyhnutné najprv obnoviť dom a zamedziť tepelným únikom. Ak to nespravíte, tepelné čerpadlo vám namiesto úspory prinesie stratu. Presne k tomu neraz došlo. Naopak, tí, čo si dom najprv dôsledne obnovili a potom si namontovali tepelné čerpadlo, dnes výrazne šetria. A ukladanie a vzájomné zdieľanie „domácej“ obnoviteľnej energie otvára obrovské možnosti nielen pre jednotlivé rodiny, ale aj pre celé komunity, obce a regióny.

Ak je to také jednoduché, ako to, že sa celé dediny, regióny dávno neosamostatnili?

Na tieto úspory nedosiahnete, ak nemáte potrebné vedomosti, ak v regióne nie sú ľudia, ktorí by ich dobre naplánovali a potom správne usmerňovali ich realizáciu. Ak by existoval skúsený energetický poradca trebárs pre každých 10 domácností, ktorý by im vedel poradiť a pripraviť technicky a cenovo dostupné riešenia, ľudia by sa správali inak. Zrazu by to išlo. Keby mali takéto kapacity obce, mestá a regióny, tak aj v nich by sa situácia výrazne menila. Ale bez nich je to pre ľudí aj regióny nedosiahnuteľné. Preto je nevyhnutné s tým začať čím skôr. Regióny sa nezmenia a ich problémy sa nerozplynú len preto, že uplynie čas. Naopak, problémy budú v čase rásť. O to viac považujem za katastrofu, že projekt Kapacity pre regióny zablokoval, a to vo chvíli, keď bol pripravený a mal sa už spustiť.

Ak by existoval skúsený energetický poradca trebárs pre každých 10 domácností, ktorý by im vedel poradiť a pripraviť technicky a cenovo dostupné riešenia, ľudia by sa správali inak. Zrazu by to išlo, hovorí Zamkovský.

Ale kde by sa zrazu objavili všetci tí potrební odborníci?

Úprimne, sám som mal z toho obavy. A všetci nám to zdôrazňovali – nezoženiete dosť ľudí, nie je toľko energetikov. Ale viete, čo sa stalo po vytrvalej osvete o pripravovanom projekte? Zrazu sa nám začali ozývať špičkoví experti. Hovorili nám – viete čo, mám síce dobrý džob v súkromnom sektore, ale pôjdem do toho, lebo mi to dáva zmysel. Prachy nie sú všetko. Vec sa má totiž tak, že veľa schopných ľudí z regiónov uteká. Do Bratislavy, do cudziny, do súkromných spoločností, ktoré im dobre zaplatia. Práve tento projekt mnohých oslovil natoľko, že chceli byť užitoční pre svoje regióny.

Dostali by zaplatené toľko, koľko v biznise?

Podmienky sme nastavili tak, aby nedostávali almužnu. No neboli by zaplatení rovnako ako v súkromnom sektore. Ale spätnú väzbu sme mali takú, že im to neprekáža. Že sa radšej pustia do práce, ktorá má zmysel. Ukazuje sa, že pre kvalitných odborníkov má čoraz väčší význam to, či sa dokážu s prácou stotožniť. Našli sme desiatky odborníkov, ktorí boli pripravení pracovať pre regióny. No keďže sa projekt zablokoval, všetkých týchto ľudí sme šmahom ruky stratili. Nikto nemôže čakať dva roky na neisté prísľuby. Neviem, či sa ešte niekedy zopakuje takáto príležitosť. Dúfam, že áno… Spolu s nami boli na jednej palube aj všetky samosprávne kraje, mestá, obce. Ale aj významné inštitúcie v štátnej správe a spomínaná odborná verejnosť. A naraz bum! Jedno zákulisné politické rozhodnutie, bez zdôvodnenia, bez vysvetlenia a projekt nepustili ani na štart.

Energia regiónov je spriahnutá aj s dopravou. Keď sa pozrieme napríklad na Banskobystrický kraj, je vidieť dramatický pokles prímestskej autobusovej dopravy o desiatky percent od roku 2010. Za ten istý čas narástol počet osobných automobilov o 44 percent. Sú regióny vo svete, kde je trend opačný?

Vo Švajčiarsku je to napríklad región okolo mestečka Zermatt pod malebným Matterhornom. Tam dopravu kvôli ochrane prírody elektrifikovali a osobnú dopravu presunuli na verejnú. Príklady by sa našli v Škandinávii. A všade tam, kde funguje integrovaná doprava. V integrovanej doprave si kúpite jeden lístok, ktorý platí v rôznych dopravných prostriedkoch a módoch, ktoré na seba nadväzujú, nie sú duplicitné, nekonkurujú si, ale sa dopĺňajú a kde funguje spoločný informačný systém. Dopravný systém je integrovaný, keď integruje informácie, tarify, cestovné poriadky a zastávky. V Banskej Bystrici sme však nedávno postavili stanicu, ktorá vlastne ani nie je stanicou, ale obchodným centrom, kde sme umelo prinútili ľudí, aby prechádzali cez polkilometrovú obchodnú zónu, keď chcú prejsť zo železnice na autobusovú stanicu…

A čo je ten dôvod?

Chýba systém plánovania. Na Slovensku vôbec neplánujeme. Rieši sa len to, na čo niekto momentálne nájde prachy, za čo niekto zalobuje. Nie je to dobrý stav. Nájde sa pár výnimiek, v Bratislave sa plánujú prvé štvrte, ktoré sa neuspokoja iba s tým, že budú energeticky sebestačné, ale chcú ísť ešte ďalej. Chcú byť energeticky prebytkové. To je smer, kam sa treba pozerať.

Prečo?

Lebo ide o ekonomickú nevyhnutnosť, netreba v tom hľadať idealizmus klimatických aktivistov. Dekarbonizácia a sebestačnosť spolu veľmi úzko súvisia a spolu znásobujú prínosy. Ide o pozitívne veci. U nás sa to stále ocitá v akomsi ideologickom boji, ale to je nezmysel. Ide čisto o praktickú záležitosť. Nemôžeme ignorovať realitu. Z medzinárodnej energetiky, z energetickej závislosti od fosílnych palív sa stáva geopolitická zbraň. To my „malí“ nikdy neovplyvníme. Cenotvorba dovážaného plynu alebo jadra vždy ostane mimo našej kontroly. Rozhodujú o nich tí, ktorí na týchto zdrojoch sedia a chcú ich využiť vo svoj prospech. V skutočnosti nevyriešime nič, ak sa odrežeme iba od ruského plynu.

Prečo nie?

Nám ani klíme nijako nepomôže, keď ruský plyn nahradíme americkým alebo akýmkoľvek iným fosílnym plynom. Stále ho budeme iba dovážať a peniaze z regiónov budú odtekať preč dokonca ešte viac. Neznížime tým nijako ani našu uhlíkovú stopu. Nám, naopak, pomôže, ak začneme uvažovať o tom, čo máme doma. A máme toho dosť. Slnko a vietor, teplo prostredia, biomasu a mnohé ďalšie obnoviteľné zdroje. Ale predovšetkým máme gigantický potenciál energetických úspor. Nestojí za to ho poriadne vyžmýkať v budovách, doprave aj všade inde?

Možno biomasu považovať za obnoviteľný zdroj?

Už dávno vieme, že energetické využívanie biomasy zďaleka nie je uhlíkovo neutrálne, ak sa do uhlíkovej bilancie zaráta aj pestovanie a starostlivosť o les, ťažba, doprava a spracovanie dreva na palivo a jeho distribúcia do kotolní, teplární a elektrární. Napriek tomu bol medzinárodne politicky uznaný nezmyselný predpoklad, že biomasa je uhlíkovo neutrálna. A to umožnilo uvoľniť obrovské verejné fondy na podporu výroby energie z biomasy. Aj u nás sa pred rokmi začala biomasa masívne subvencovať, postupne nahrádzala uhlie v mestských teplárňach, ktoré potom vykurovali nezateplené sídliská. A výsledok? V niektorých regiónoch sme vyčerpali regeneračný potenciál biomasy a dnes ju tam dovážame kamiónmi z veľkých vzdialeností. Aj toto je dôsledok chýbajúceho plánovania. Riešime veci ad hoc, často neodborne, nezmyselne. Vyplytváme zdroje, ktoré už za chvíľu nemusíme mať. Myslíme si, že tie zdroje tu budú zázračne naveky. Nebudú. Sú však prípady, keď sa dá biomasa udržateľným spôsobom ťažiť a využívať. Ale ak sa vrhneme na biomasu živelne a nepremyslene, vznikajú problémy. Môže to ohroziť pitnú vodu, spustiť eróziu pôdy, zdevastovať biodiverzitu, narušiť limity prostredia. A s tým automaticky prichádzajú aj zbytočné a nemalé náklady.

Prečo vláda projekt Kapacity pre regióny zablokovala, keď ho spočiatku podporovala v strategických dokumentoch?

Doteraz tomu nerozumiem. V Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre boli vytvorené veľmi dobré podmienky na prípravu tohto projektu a som presvedčený o tom, že projekt bol pripravený precízne a na rozdiel od bežnej doterajšej praxe aj včas, dokonca s časovým predstihom. Mohla to byť vlajková loď vlády, oceňovaná, kvitovaná nielen v regiónoch, ale aj medzinárodne. Hrubé, svojvoľné a nekompetentné rozhodnutie projekt zastaviť zbavil vládu politicky veľmi lukratívneho projektu… Nikto vecne a seriózne doteraz nevysvetlil dôvody partnerským krajom, ani mestám, obciam a spolupracujúcim odborníkom. Asociácie samospráv – krajské aj miestne – nedostali na svoje písomné požiadavky a výzvy na urýchlené spustenie projektu žiadne seriózne odpovede.

A prečo ste to vy osobne nezavrhli?

Priznávam otvorene, že ma z toho celého išiel trafiť šľak… Ale je to za mnou a idem ďalej. Zisťujem, či budú mať ľudia v regiónoch ešte guráž do toho niekedy znovu ísť. Veľmi ma teší, že mnohí ju majú. Ale sú aj takí, ktorých osud projektu nahneval a po neľahkom úsilí a vypätí už chcú lámať palicu. To by bola nevratná škoda. Ale verím, že sa nám podarí udržať záujem u aktívnych a oživiť elán u skeptických a že sa nevzdáme ambície vybaviť regióny kvalitnými odbornými kapacitami pre energetické plánovanie. Pretože naša krajina to raz bude musieť urobiť. Bez takýchto kapacít sa regióny v ére rastúcej neistoty a nestability nezaobídu.

Juraj Zamkovský

Výkonný riaditeľ združenia Priatelia Zeme-CEPA. V minulosti sa venoval odhaľovaniu korupcie v správe fondov EÚ, posledné dve desaťročia sa sústreďuje na podporu energetickej sebestačnosti regiónov. V rokoch 2015 až 2018 pôsobil v expertnej skupine splnomocnenca na podporu najmenej rozvinutých okresov so zameraním na rozvoj udržateľnej energetiky. agentury/

X X X

Dara Rolins šokovala na Slávikovi: Biely latex, chlpaté nohavice a po boku dcéra Lola v ultra mini! Po divokej šou prišli aj slzy, odkaz do neba Slováčkovej

Vyhlásenie hudobných cien Český slávik ovládlo dianie v susednom šoubiznise. Na ceremoniáli vo Fórume Karlín sa však objavilo aj množstvo slovenských rodákov a tvárí.

Azda najväčšiu pozornosť – mimo ocenených – na seba strhla speváčka Dara Rolins, ktorá počas večera účinkovala. Nie sama. Pridala sa k nej aj dcéra Laura Homolová, ktorá sa čoraz viac objavuje pred objektívmi. Slávnu mamu sprevádzala aj na koncerte, ktorý sa konal v Bratislave pred dvoma týždňami.

Tentoraz si teda dvojica vystúpenie zopakovala, pričom Dara Rolins strhla na seba pozornosť v bielej latexovej kreácii doplnenej chlpatými nohavicami. „Je to trošku vo vianočnom duchu a prídem si tiež ako také malé zvieratko, ale to ľudia pochopia, až keď ma uvidia,“ avizovala pre Super.cz pred vystúpením.

Ani jej dcéra Lola však nezostala neprehliadnutá a tá sa predviedla dokonca v minikreácii lemovanej pierkami a odhalila štíhle dlhé nohy. Hviezdna Dara so slovenskými koreňmi nasledovala dcéru neskôr – teda v odhaľovaní nôh – na ceremoniáli sa objavila v metalickej minikreácii doplnenej vysokými čižmami a kabelkou Baguette Mini od Fendi. O modely sa postaral Vlado Morávek, Laura Homolová mala na sebe kreáciu od Tomáša Němca a tiež luxusnú kabelku za niekoľko tisíc eur – Peekaboo Petite od Fendi.

Na červenom koberci sa niektoré domáce hviezdy vydali cestou svojich zahraničných kolegov a najmä kolegýň. A tiež trendu transparentných materiálov či výrazných výstrihov. Prekvapila tak Tereza Kerndlová v šatách s obdĺžnikovým výstrihom na hrudi. Monika Bagárová stavila na róbu s výrazným rozparkom, pod ktorým odhaľovala nohy v čiernych pančuchách. Modelka Andrea Bezděková si obliekla čierne šaty z priehľadnej látky.

Víťazka ceny Český slávik Ewa Farna sa tentoraz objavila na verejnosti v modeli od dizajnérky Radky Sirkovej a prekvapila mohutným príčeskom blonďatých kučier. Na klasickú eleganciu stavila jej kolegyne a dámy, ktoré skončili na druhom a treťom mieste – speváčky Lucie Bílá a Monika Absolonová. Zamatovú róbu s aplikáciami si obliekla Eva Burešová.

 Pozornosť si vyslúžila aj speváčka a herečka Alžbeta Ferencová alias This is Zea alebo moderátorka Zorka Hejdová v bielej večernej toalete s drapériou, ktorá evokovala antické sochy. Miesto – okrem spomenutého Vlada Morávka v spojení s Darou Rolins – si na galavečere našla aj slovenská móda. Spevák Ben Cristovao sa objavil v kreácii z dielne značky Mandach a herec a model Kristián Macháček zase v obleku z dielne značky freier. Adama Pavlovčína alias Adonxsa tradične obliekol Pavol Dendis. Celú galériu nájdete vyššie.

 Samotný galavečer bol v niektorých momentoch veľmi dojímavý. Takmer celá sála mala slzy v očiach pri spomienkovej pocte pre Aničku Slovákovú, ktorá podľahla tento rok rakovine. Na jej počesť zaspieval jej brat Félix či Marta Jandová a Karolína Fišerová. Vo víťazných kategóriách prišlo aj prekvapenie – mužskú kategóriu ovládol Václav Noid Bárta, v kategórii skupín tradične zvíťazil Kabát./agentury/

X X X

Zelenskyj a Trump: Budúci týždeň dôležité rokovania o ukončení konfliktu

 Ukrajinský prezident Zelenskyj bude telefonicky rokovať s Donaldom Trumpom o americkom mierovom pláne pre Ukrajinu. Kyjev potvrdil pripravenosť na konštruktívne diskusie.

Kyjev/Washington 21. novembra (TASR) – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude v priebehu budúceho týždňa telefonicky rokovať s prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom. S odvolaním sa na zdroje z Európskej únie o tom v piatok informovala stanica Sky News. Zelenskyj podľa nej povedal, že chce s Trumpom diskutovať o americkom mierovom pláne pre Ukrajinu, píše TASR.

Zelenskyj telefonicky rokuje s Trumpom o mierovom pláne. Telefonát predchádza konzultácie s európskymi lídrami. Ukrajina dostala 28-bodový návrh plánu od USA.

Plán zahŕňa územné ústupky zo strany Ukrajiny. EÚ lídri otvorene kritizovali americký návrh plánu.

Ešte pred telefonátom so šéfom Bieleho domu bude Zelenskyj podľa britskej stanice diskutovať o tejto záležitosti s lídrami Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska.

Zelenskyj už vo štvrtok vo svojom tradičnom videopríhovore k svojim spoluobčanom povedal, že v najbližších dňoch bude rokovať s Trumpom.

Kancelária ukrajinského prezidenta vo štvrtok informovala, že od Spojených štátov obdržala návrh plánu na ukončenie vojny s Ruskom. Dodala, že Kyjev je pripravený s Washingtonom konštruktívne rokovať o jeho znení. Médiá následne zverejnili 28-bodový mierový plán, ktorý okrem iného predpokladá územné ústupky zo strany Ukrajiny.

Zdroje tvrdia, že americký plán podporovaný Trumpom bol na štvrtkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Bruseli terčom ostrej kritiky. Obzvlášť kritické námietky prišli zo strany Francúzska, Litvy, Nemecka, Poľska a Talianska, aktuality.sk

X X X

Tragédia na západnej Ukrajine: Počet obetí v Ternopili stúpol na 31

 Ruský útok na Ternopiľ si vyžiadal najmenej 31 obetí. Pátracie operácie pokračujú, viac než 12 ľudí je stále nezvestných.

Na najmenej 31 sa zvýšil počet obetí ruského útoku na ukrajinské mesto Ternopiľ z noci na stredu, oznámili v piatok záchranné zložky, ktoré spod trosiek vytiahli ďalšie mŕtve telá.

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice Sky News.

Pátracie a záchranné operácie naďalej prebiehajú a viacero ľudí je stále nezvestných – aj viac než 48 hodín po tom, čo ruská strela s plochou dráhou letu zasiahla v tomto meste bytový dom, strhla horné poschodia a pod troskami uväznila desiatky ľudí.

Smrtiaci útok na Ternopiľ

Bol to jeden z najsmrtiacejších útokov v tomto roku a jeden z najhorších na západnej Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, píše AFP.

Ukrajinská polícia v piatok oznámila, že záchranári „vytiahli z trosiek zničenej budovy telá ďalších troch ľudí: ženy a dvoch detí“.

Počet obetí a nezvestní

Medzi doposiaľ 31 potvrdenými obeťami je šesť detí. Ďalších 94 ľudí vrátane 18 detí utrpelo zranenia.

„Pátranie po nezvestných ľuďoch pokračuje,“ dodala polícia.

Záchranné zložky vo štvrtok uviedli, že viac než 12 ľudí je stále nezvestných, cituje francúzska agentura, aktulity.sk

X X X 

Ukrajina musí mať rozhodujúci hlas, komentuje poľský prezident mierový plán

Karol Nawrocki pripomína, že strategické výhody pre agresora nemožno akceptovať. Naznačil podporu návrhom, v ktorých Ukrajina zachová svoj rozhodujúci hlas.

Akýkoľvek mierový plán pre Ukrajinu musí byť prijatý zo strany Kyjeva, uviedol v sobotu poľský prezident Karol Nawrocki. TASR o tom informuje podľa správ agentúr PAP a Reuters.

Vyjadrenia Nawrockého prišli po tom, čo USA ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému naznačili, že Ukrajina musí akceptovať Spojenými štátmi navrhovaný plán na ukončenie jej konfliktu s Ruskom. Medializovaný návrh 28-bodového mierového plánu predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas a zaviaže sa, že jej armáda bude mať maximálne 600-tisíc príslušníkov a že nikdy nevstúpi do NATO, zatiaľ čo Rusko bude opäť prijaté do skupiny G8 a zmiernia sa sankcie uvalené na Moskvu za inváziu na Ukrajinu.

Ukrajina musí rozhodnúť

„Bola to Ukrajina, ktorá sa stala obeťou Putinovej zločineckej agresie a sú to Ukrajinci s podporou Spojených štátov a krajín EÚ, ktorí musia mať v mierových rozhovoroch rozhodujúci hlas,“ napísal Nawrocki v piatok večer na platforme X s odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina.

 „Cenou za mier nemôže byť v žiadnom prípade dosiahnutie strategických cieľov agresorom a agresorom bola a zostáva Ruská federácia,“ dodal poľský prezident s tým, že „akékoľvek dohody týkajúce sa mieru a bezpečnosti v Európe možno dosiahnuť len za účasti všetkých zainteresovaných strán“.

Nawrockého vyjadrenia sú podľa agentúry PAP zriedkavým príkladom jeho nesúhlasu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý dal Ukrajine čas do štvrtka, aby tento návrh prijala, inak bude čeliť následkom., aktuality