Čína chce väčšiu Áziu a protiváhu k NATO. Do Pekingu smeruje aj Robert Fico. Novinári stoja pri obrazovke, na ktorej je vysielaný prejav čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga počas plenárneho zasadnutia samitu Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) 2025 v Tien-ťine. Ázijské krajiny ale aj eurázijské polodiktatúry sa spájajú. Fico na ich samit nepríde, ale uctí si čínske obete druhej svetovej vojny.

Ak by to bola skutočná organizácia, mala by vplyv na chod celého sveta ako máloktorá iná. Spájanie ázijských krajín na čele s Čínou sa deje najmä od vypuknutia celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu a pre Západ to nemusí byť dobrá správa.

V týchto dňoch sa v Číne koná prvý veľký summit spolku známeho ako Šanghajská organizácia pre spoluprácu (ŠOS), ktorého členom je aj najľudnatejšia krajina planéty India, ale aj viaceré autokratické štáty východu ako napríklad Bielorusko.

Silu spolku ilustruje už len tento jediný fakt – keby sa spočítala celková rozloha členských štátov ŠOS, ktorá vznikla v roku 2001, tvoril by až štvrtinu celej planéty.

Zatiaľ je to len pomerne neformálne združenie krajín, ktoré majú spoločné záujmy v ekonomike, ale inde sa rozchádzajú. No čoraz viac sa zdá, že ŠOS chce byť okrem iného aj protiváhou k Severoatlantickej aliancii (NATO)

Do Číny v týchto dňoch smeruje aj slovenský premiér Robert Fico. Slovensko síce na rozdiel od Bieloruska nie je členom ŠOS, ale Fico tam bude ako vôbec jediný líder členskej krajiny Európskej únie. V Číne sa v stredu zúčastní na oslavách Dňa víťazstva, ktorým si Peking pripipomína porážku Japonska v druhej svetovej vojne. Jeho program však zatiaľ nie je presne známy.

Vznikli ako bezpečnostný spolok

ŠOS vznikla v roku 1996 ako bezpečnostný blok s názvom Šanghajská päťka. Založili ju Čína, Rusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan s cieľom vyriešiť svoje hraničné spory po skončení studenej vojny a rozpade Sovietskeho zväzu, ktuality.sk

X X X

Putin v Číne rokoval s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom

Na pozadí napätých vzťahov so Západom a nedoriešenej otázky okolo svojho jadrového programu sa Irán snaží posilniť svoje spojenectvo s Ruskom.

Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok na okraj samitu Šangajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v čínskom meste Tchien-ťin stretol s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. S odvolaním sa na ruské štátne médiá o tom informovala agentúra AFP.

Podľa očakávania prezidenti diskutovali aj o iránskom jadrovom programe – stalo sa tak v situácii, keď Rusko verejne podporilo Irán po tom, čo Británia, Francúzsko a Nemecko minulý týždeň oznámili, že znovu zavedú sankcie za nedodržiavanie jadrovej dohody z roku 2015 zo strany Teheránu.

Prehĺbenie spolupráce

Putin na spoločnom rokovaní delegácií konštatoval, že Moskva a Teherán neustále diskutujú o medzinárodnej agende vrátane situácie okolo iránskeho jadrového programu. Iránsky prezident zasa Putinovi povedal, že osobne dohliada na úsilie o odstránenie všetkých prekážok v rozširovaní spolupráce s Ruskom.

Rusko a Irán v posledných rokoch prehlbujú politické aj hospodárske väzby, a to najmä od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva sa v dôsledku západných sankcií ocitla v ešte väčšej izolácii a obrátila sa k partnerom – napr. k Iránu -, ktorí sú sami pod tlakom Západu.

Spolupráca v obrane a obchode

Obe krajiny úzko spolupracujú v energetike a obrane. Západ obviňuje Teherán, že dodáva Moskve bezpilotné lietadlá využívané na Ukrajine, čo Irán popiera.

Súčasne sa rozvíja aj ich obchodná spolupráca – Rusko investuje do iránskej infraštruktúry a obe strany presadzujú projekty v rámci severojužného dopravného koridoru spájajúceho Rusko cez Irán s Indickým oceánom.

Irán sa snaží posilňovať vzťahy s Ruskom aj v kontexte svojich napätých vzťahov so Západom a nedoriešenej otázky okolo svojho jadrového programu.

Moskva pravidelne deklaruje podporu Teheránu proti západným sankciám a vystupuje ako jeho spojenec na medzinárodných fórach vrátane ŠOS, do ktorej Irán nedávno vstúpil ako plnoprávny člen.

Stretnutia s lídrami

Podľa Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova sa ruský prezident na okraj samitu ŠOS v čínskom meste stretol alebo ešte stretne aj s kolegami z Číny, Indie, Turecka, Vietnamu, Tadžikistanu či Uzbekistanu. S viacerými z nich má naplánované aj bilaterálne rokovania.

Samit ŠOS sa v Tchien-ťin koná 31. augusta a 1. septembra. Zúčastňujú sa na ňom lídri viac ako 20 krajín, ako aj zástupcovia desiatich medzinárodných organizácií, doplnila agentúra TASS.

Z Tchien-ťinu sa Putin i ďalší hostia presunú do Pekingu, kde sa 3. septembra uskutočnia oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Ázii, amktuality.sk

X X X

Predseda Európskej rady varuje: Eskalácia s USA kvôli clám by bola nerozumná pre bezpečnostné riziká.

Povedal, že EÚ si preto zvolila diplomaciu a zdržanlivosť.

Eskalácia napätia so Spojenými štátmi kvôli clám by bola vzhľadom na bezpečnostné riziká nerozumná, uviedol v pondelok predseda Európskej rady António Costa. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Takáto eskalácia by bola podľa neho nerozumným rizikom, kým sú východné hranice Európy stále ohrozené, upozornil počas prejavu na medzinárodnej konferencii Strategické fórum v slovinskom meste Bled.

Európa musí byť zodpovedná

„Preto… sme si zvolili diplomaciu miesto eskalácie. Dali sme priestor dialógu, zvolili sme zdržanlivosť, pretože sme zodpovední,“ dodal Costa.

Vo svojom prejave ďalej dodal, že Európa nemôže závisieť výlučne na svojich spojencoch, pokiaľ ide o hrozby a musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný osud. „Preto chcem dnes v mene Európskej únie potvrdiť jedno jasné posolstvo: Zastávame sa sveta, v ktorom je chránený mier, partnerstvá sú skutočné a kde sa dodržiavajú zásady Charty Organizácie Spojených národov – nielen slovami, ale aj činmi. Európa neustupuje. Európa sa angažuje,“ uviedol Costa.

Podpora obnovy Ukrajiny

„Naša bezpečnosť je spojená s odolnosťou Ukrajiny. Ale rovnako aj s myšlienkou, že moc nemôže prekonať zákon. Podporujeme tiež obnovu Ukrajiny a jej cestu k členstvu v EÚ. Toto nie je politické heslo. Je to strategická realita, ktorú formujeme každý deň,“ upozornil.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že v Gaze na Blízkom východe je humanitárna katastrofa, ktorá „otriasa svedomím sveta“.

Humanitárne právo a kritika USA

„Rozsah utrpenia civilistov – najmä detí – je otrasný a neprijateľný. Ako sa uvádza v rezolúcii predloženej Slovinskom v Bezpečnostnej rade OSN: používanie hladovania ako vojnovej zbrane je podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázané. Bohužiaľ, hoci túto rezolúciu podporilo 14 z 15 členov Rady, USA ju zablokovali,“ pripomenul Costa.

Zároveň zdôraznil, že EÚ dôsledne odsudzuje teroristické útoky Hamasu zo 7. októbra 2023 a naďalej vyzýva na bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných v Gaze. „Zároveň však právo na sebaobranu neospravedlňuje bezohľadné ničenie civilnej infraštruktúry ani kolektívne trestanie celého obyvateľstva. Musíme byť jednoznační: medzinárodné humanitárne právo sa vzťahuje na všetky strany,“ zdôraznil v prejave šéf Európskej rady, aktuality.sk

X X X

Nemeckí politici v Kyjeve: EÚ rokuje o využití zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny

V EÚ je zmrazených približne 210 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky.

Vysokopostavený nemecký politik Matthias Miersch z poslaneckého klubu sociálnych demokratov (SPD) v pondelok vyhlásil, že „všetky možnosti sú otvorené“ pri využití zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny v rámci Európskej únie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Miersch počas návštevy parlamentných lídrov nemeckých koaličných strán v Kyjeve naznačil, že otázka aktív by mohla byť predmetom diskusie v rámci prípravy nového balíka sankcií voči Rusku. Jens Spahn z kresťanskodemokratického bloku CDU/CSU zdôraznil, že „sa musia vyvodiť dôsledky“ za ruskú inváziu.

Zmrazené ruské aktíva

„V tejto súvislosti je potrebná diskusia o tom, či a ako možno tieto zmrazené aktíva použiť, napriek všetkým právnym pochybnostiam,“ povedal.

V EÚ je zmrazených približne 210 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky. Väčšina sa nachádza v centre cenných papierov Euroclear v Bruseli. Od minulého roka EÚ používa ich úrokové výnosy na financovanie dodávok zbraní a munície na Ukrajinu. Viacerí členovia EÚ sú skeptickí v prípade priameho vyvlastnenia aktív pre potenciálne právne problémy či odvetné opatrenia. Tento krok by mohol tiež viesť k strate dôvery zo strany ďalších krajín či investorov v Európe.

Nemecká podpora Ukrajine

Cesta nemeckých politikov na Ukrajinu sa sústredí na rokovania o ďalšej podpore Nemecka a diplomatické úsilie na ukončenie vojny. Zároveň má demonštrovať jednotu na domácej politickej scéne po ťažkých začiatkoch vládnej koalície. Spahn dodal, že návšteva je odkazom pre Kremeľ, keďže ruský prezident Vladimir Putin podľa neho chce vojnu a odmieta mier. Zdôraznil, že ak Putin nepristúpi na rokovania, Nemecko je pripravené naďalej vojensky podporovať Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

V  SR  CHRÁNÍ  SÚDCOV

Nechceme, aby bolo sudcom vidieť do spálne. Súdna rada po 18 rokoch skryla hodnotu majetkov sudcov pred verejnosťou

Štefan Harabin a Monika Jankovská – majetkové priznania z éry, kedy boli sudcami, odhalili verejnosti nové skutočnosti.

Roky boli majetkové priznania sudcov podrobné a mali väčšiu výpovednú hodnotu ako u politikov. Po novom z nich verejnosť najdôležitejšie informácie neuvidí. Súdna rada tak chce chrániť sudcov pred zlodejmi, návrh schválila jednohlasne.

Štefan Harabin za rok ušetril viac ako zarobil. Jeho syn a rovnako tak sudca Branislav Harabin v rovnakom roku dostal šesťciferný dar. Monika Jankovská dostala 100-tisícový dar. To všetko sú prípady podozrení, aké novinári verejnosti už neprinesú.

Z majetkových priznaní sudcov totiž zmizli údaje o hodnote ich majetku, teda o kúpnych cenách ich nehnuteľností či výške úspor. Až doteraz pritom platilo, že verejné majetkové priznania sudcov boli najpodrobnejšie spomedzi všetkých funkcionárov.

Súdna rada však pre útoky na majetky sudcov rozhodla, že tieto informácie nebudú verejné. Robí tak prvýkrát od roku 2007, odkedy bývali dostupné na webe. Po novom už budú dostupné len kontrolným komisiám a v prípade potreby orgánom činným v trestnom konaní.

Hodnotu majetku sudcov už nevidno

Informáciu o tom, že hodnoty kupovaných majetkov sudcov už nebudú verejné, sme sa dozvedeli náhodne. Stalo sa to popri tom, ako sme sa súdnej rady pýtali na absenciu výšky úspor jedného konkrétneho sudcu.

„Súdna rada na svojom zasadnutí 18. júna 2025 prijala uznesenie č. 261/2025, ktorým obmedzila rozsah informácií, ktoré budú sprístupnené verejnosti v majetkových priznaniach a vyhláseniach sudcov. Toto sa týka aj priznaní za rok 2024, keďže majetkové priznania musia byť podľa zákona zverejnené do 30.06. Reagovali sme tak na situáciu v spoločnosti a množiace sa útoky na majetky sudcov. Neznižuje sa rozsah priznania, ale iba rozsah zverejnenia,“ uviedlo tlačové oddelenie Súdnej rady.

Kosová: Nechcem, aby sudcom videli do spálne

Podľa šéfa legislatívnej komisie súdnej rady Mariána Fečíka navrhli zmenu zverejnených osobných údajov sudcov tak, „aby sa majetkové priznania sudcov nestali pozvánkou pre rôznych delikventov pre nonlege artis (nezákonnú) návštevu obydlí sudcov“. Varoval tak pred prípadnými vlamačmi, ktorí by mali dopredu na papieri napísané, čo v dome sudcu môžu nájsť.

„Aby tam proste nesvietilo, že tam ten sudca má obraz v takej a takej cene alebo iba obraz – lebo každý si musí domyslieť, že to je nad 6600 (zákonná hranica hnuteľného majetku, pozn. red.), ale aby tam bolo vec1, vec2,“ vysvetľoval Fečík na rokovaní Súdnej rady.

Nedávno sa jeden taký prepad skutočne stal. Začiatkom mája v Turčianskych Kľačanoch dvaja ozbrojení lúpežníci prepadli martinskú sudkyňu priamo u nej doma v rodinnom dome, keď pôvodne čakala majstrov na remeselné práce. Do domu sa vkradli so zbraňou v ruke, sudkyňu zviazali a vykradli trezor, v ktorom sa mali nachádzať rôzne cennosti zo zlata.

Návrh na zmenu pri zverejňovaní majetkových priznaní sudcov podporila priamo počas rokovania aj predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová.

„Podstatou návrhu je, aby tam neboli tie ceny, sumy, položky zo zákona zverejniť musíme,“ dodala Kosová, ktorá tiež navrhla rozsah vymedziť v zákone, nielen v uznesení Súdnej rady. „Nejdeme znižovať rozsah priznaní, ale zvyšovať ochranu sudcov ohľadom zverejnenia týchto priznaní. Nevidím dôvod, aby ktokoľvek, kto nemá k tomu žiadny právny záujem, len je zvedavý, nám videl do spální,“ uzavrela predsedníčka pred hlasovaním.

Za návrh hlasovalo všetkých 13 prítomných členov súdnej rady.

V úsporách sudcu pribudlo 150-tisíc, viac už nezistíme

Aktuality.sk sa v minulosti zaujímali napríklad o priznania v rodine sudcu Špecializovaného trestného súdu Romana Púchovského, ktorého manželka Miroslava Púchovská je tiež sudkyňou. Púchovský má vo svojom priznaní z roku 2023 (rovnako ako jeho manželka) uvedené, že v hotovosti majú úspory vo výške 144-tisíc eur (pochádzajú z platu, predaja hnuteľnej veci a dedičstva). V bankách mali uložených ďalších vyše 900-tisíc eur.

Oproti predchádzajúcemu roku 2022 (za ktorý tiež podávali majetkové priznania) ich rodinné úspory narástli, a to o 151-tisíc eur. Manželia za daný rok spoločne zarobili 137-tisíc eur, takže prírastok ich úspor prevyšoval ich príjmy, a to o 14-tisíc eur.

Keď sme sa ešte v roku 2024 pýtali sudcu na zdroj nárastu jeho majetku, veľa sme sa nedozvedeli. „Nebudem sa vyjadrovať takto, pošlite otázky hovorkyni,“ reagoval sudca Púchovský v telefonáte na otázky o jeho majetkovom priznaní.

Tlačové oddelenie súdnej rady napokon iba uviedlo, že v Púchovského majetkovom priznaní nenašlo žiadne nezrovnalosti.

Dnes už sa nedozvieme, aké úspory sudca Púchovský drží – zistíme iba fakt, že súdna rada pri kontrole nenašla žiadny problém.

Za otvorenú justíciu: dôležitá je kontrola

Sudcovské združenie Za otvorenú justíciu so zmenou vo zverejňovaných údajov nemá problém.

„Pre takéto rozhodnutie Súdnej rady je kľúčové, že Súdna rada si naďalej zachová možnosť kontroly všetkých údajov sudcov v majetkových priznaniach ako doposiaľ, len nebude všetky zverejňovať,“ odpovedala prezidentka Za otvorenú justíciu Katarína Javorčáková.

Podľa nej je takýto model v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a pravidlom „kontrola majetkových priznaní áno, ale sprístupnenie všetkých údajov verejnosti nie“.

Väčšia stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska na naše otázky neodpovedalo, aktuality.sk

X X X

Babiša na stretnutí s voličmi jeden z občanov trafil barlou do hlavy

Českého expremiéra a predsedu opozičného hnutia ANO Andreja Babiša v pondelok jeden z občanov počas stretnutia s voličmi v obci Dobrá v Moravskosliezskom kraji fyzicky napadol. Podľa poslanca hnutia Aleša Juchelku, ktorý s Babišom na stretnutí bol, ho jeden z účastníkov zasiahol barlou do hlavy. Babiš následne odišiel na ošetrenie do nemocnice. Uviedol to server Novinky.cz, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Šutaj Eštok o zmieri s Babišom, že vo zväzkoch ŠtB bol neoprávnene

„Áno, môžem potvrdiť, že pán predseda bol napadnutý jedným z občanov barlou. Muž ho udrel do hlavy,“ citoval server Juchelku. Babiš potom podľa jeho slov odišiel do nemocnice, ale zatiaľ nevie, v akom je stave, pretože on v naplánovanom predvolebnom turné pokračoval na ďalšie miesta. „V akom je zdravotnom stave, budeme ešte len zisťovať, zatiaľ tieto informácie nemám,“ dodal. Útok neskôr potvrdil aj hovorca hnutia Martin Vodička. Podľa neho však Babiša niekto udrel kovovým predmetom.

Polícia na sociálnej sieti X uviedla, že muža, ktorý šéfa ANO napadol, zadržala a okrem Babiša bola ošetrená ešte jedna žena. „Predbežne sme právnu kvalifikáciu stanovili ako trestný čin výtržníctva, avšak nevylučujeme rozšírenie,“ dodala polícia.

 Český premiér Petr Fiala kritizoval pondelkový útok na Babiša. Ľudí počas svojej predvolebnej debaty v meste Tábor, ktorú vysielal aj online, vyzval, aby sa k sebe správali s rešpektom, počúvali aj názory, s ktorými nesúhlasia a neuchyľovali sa agresivite a násiliu.

„Vyzývam všetkých: počúvajme sa navzájom, hovorme spolu, hľadajme to správne riešenie. Ale dajme násilie a agresivitu preč. To je nebezpečná spoločnosť, ktorá takto postupuje. Neviem, ako na tom Andrej Babiš je. Ak je zranený, tak mu prajem, nech sa čoskoro uzdraví. Ja som pripravený sa s ním stretávať v televíznych debatách, klásť argumenty proti jeho politike, ktorú považujem za nebezpečnú, ale násilie do našej spoločnosti vážne nepatrí,“ zdôraznil Fiala.

 Na incident reagoval aj minister vnútra a predseda hnutia Starostovia a nezávislí (STAN) Vít Rakušan, ktorý násilie v akejkoľvek forme označil za neprijateľné. „Dnešný útok na Andreja Babiša jednoznačne odsudzujem. Lepšiu budúcnosť pre našu krajinu hľadajme v stretoch argumentov a ideí, nie vo fyzickom násilí,“ napísal na sieti X Rakušan. Verí, že polícia incident rýchlo vyšetrí.

Konanie neznámeho muža odsúdil aj minister poľnohospodárstva a predseda KDU-ČSL Marek Výborný. „Ak s niekým nesúhlasíte, hlasujte podľa toho vo voľbách. Prajem Andrejovi Babišovi, aby bol v poriadku,“ dodal.

Podľa prvého podpredsedu hnutia Karla Havlíčka je útok jedným z dôsledkov nenávistnej kampane, ktorú podľa jeho slov vedie koalícia SPOLU, Piráti a v posledných dňoch aj hnutie STAN. „Teraz to skončilo úderom do hlavy, nabudúce to môže byť horšie. Kampaň založili na vyvolávaní strachu a nenávisti. Varovali sme, že to môže skončiť podobne a stalo sa,“ napísal Havlíček na sieti X./agentury/

 X X X

 Putin a potom Zelenskyj. Fico odlieta do Číny, po návrate prijme na východe prezidenta Ukrajiny

Premiér Robert Fico (Smer) zamieri v noci z pondelka na utorok do Číny na veľkolepé oslavy konca vojny spojené s vojenskou prehliadkou. Na zozname hostí sa ocitne spolu s diktátorom a vojnovým agresorom bez najbližších spojencov. Fico opakuje, že robí zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany. V piatok sa na východe Slovenska stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

 Stretnutie Fica s Putinom v Číne potvrdil poradca Kremľa Jurij Ušakov v nedeľu. Kedy a o čom budú rokovať, nespresnil, detaily tajil do včera večera aj Úrady vlády Slovenskej republiky. Z programu premiéra bolo známe od začiatku augusta len toľko, že sa 3. septembra, ktorý pripadá na stredu, zúčastní v Pekingu obrovskej vojenskej prehliadky, ktorá je súčasťou osláv konca druhej svetovej vojny a kapitulácie Japonska.

Šéf kabinetu po výjazdovom rokovaní v Senici uviedol, že odchádza „v noci z pondelka na utorok“ a vráti sa „v noci zo štvrtka na piatok“. Smerom do Ázie boli v pondelok podľa on-line radarov naplánované dva lety slovenských vládnych špeciálov. Jeden Airbus mal štartovať o 17. hodine, druhý o 21.30 večer. Oba so zastávkou v kazašskej Alma-Ate, pravdepodobne na dotankovanie paliva.

 Prvým lietadlom odletel podvečer do cieľovej destinácie v Japonsku predseda parlamentu Richard Raši (Hlas), druhým by sa teda mal zviesť Fico s delegáciou z protokolu a tlačového oddelenia.

Ruský vodca sa presunul k susedom už v nedeľu na dvojdňový summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO). Prehliadky čínskej armádnej techniky sa má zúčastniť aj on. Na summit dorazili aj turecký prezident Receep Tayip Erdogan a indický premiér Narénda Módí. Ako uvádza The Guardian, v prípade druhého menovaného išlo o jeho prvú návštevu po siedmich rokoch.

 Politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak si všíma, že Fico je jediným premiérom členského štátu Európskej únie (EÚ), ktorý bude na oslavách prítomný. Podotkol, že Maďarsko a Bulharsko vyslali svojich zástupcov na nižšej úrovni.

„Z členských štátov NATO sa osláv a summitu na najvyššej úrovni okrem Slovenska zúčastňuje jedine Turecko ako súčasť skupiny 16 oficiálnych partnerských a pozorovateľských krajín. Pre Fica je, ako sám zdôrazňuje, kľúčovým rokovanie s prezidentom Ruskej federácie Putinom a takisto s predstaviteľmi Číny. Samozrejme, Slovensko nie je členom SCO ani BRICS, a zatiaľ o takej možnosti otvorene nehovorí,“ uviedol politológ pre Pravdu.

Fico pred letom reagoval, že slovenská zahraničná politika je suverénna, mierová a orientovaná na všetky štyri svetové strany, ktorá vychádza z rešpektovania medzinárodného práva a prijatých záväzkov.

„Som súčasne realista, preto naše zahranično-politické postoje nie sú pretavované do vznešených prázdnych formulácií, ale zohľadňujú naše slovenské možnosti. V súlade s takto definovanou slovenskou zahraničnou politikou som prijal pozvanie na oslavy 80. výročia konca 2. svetovej vojny do Číny. Vážim si každú jednu obeť boja proti fašizmu, preto som s úctou stál pred pamätníkmi v Moskve, v Normandii či vo Washingtone.,“ uviedol podvečer.

Je mu osobne ľúto a nerozumie, prečo bude z členských krajín EÚ v Pekingu zastúpená len Slovenská republika. „Vytvára sa nový svetový poriadok, nové pravidlá multipolárneho sveta, nová rovnováha síl, čo je pre stabilitu na svete mimoriadne dôležité. Byť súčasťou takýchto diskusií znamená podporovať dialóg a nehrať sa na urazené malé dieťa. Takto sa dnes nejako správa EÚ a jej predstavitelia,“ uviedol premiér.

V Číne budú podľa jeho slov hlavy štátov, ktoré reprezentujú miliardy obyvateľov. Fico potvrdil, že absolvuje bilaterálne stretnutia so Si Ťin-Pchingom, Putinom a s ďalšími prítomnými štátnikmi. „Po návrate z Pekingu vo štvrtok večer sa presuniem na východné Slovensko, aby som v piatok absolvoval bilaterálne stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským,“ oznámil.

 Lídri z „osi prevratu“

Putin nie je jediný, po boku ktorého sa šéf Smeru môže ocitnúť. Čínsky prezident Si Ťin-pching pozval na oslavy aj severokórejského diktátora Kim Čong-una spolu s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškianom. Ako si všíma The Guardian, tiché spojenectvo mocností, ku ktorým patria Rusko, KĽDR, Irán a Čína analytici prezývajú „os prevratu“. Tieto ázijské štáty sú známe svojím odporom k západnému štýlu života. Štvoricu v Pekingu doplní šéf mjanmarskej junty, ktorý cestuje do zahraničia len zriedka, spolu s ďalšími predstaviteľmi globálneho juhu.

Na Putina je už viac ako dva roky vydaný medzinárodný zatykač pre činy, ktoré spôsobil na Ukrajine. Nášho suseda vojensky vo veľkom napadol vo februári 2022. Medzinárodný trestný súd sa domnieva, že je zodpovedný za vojnový zločin nezákonnej deportácie detí a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska. Znamená to, že ak by Putin napríklad navštívil Slovensko, polícia by ho musela zatknúť. Slovensko je totiž členom Medzinárodného trestného súdu.

Marušiak vysvetlil, že ak sa pozrieme na zoznam hostí, z veľkej časti ide o stabilné partnerstvá v rámci SCO a hospodárskeho zoskupenia krajín BRICS. Obe organizácie vedú Čína a Rusko.

„Celkovo však ide o heterogénnu skupinu štátov. Viaceré ďalšie štáty majú záujem o oslabenie dominancie Západu. Rusko a Čínu vnímajú z rozličných dôvodov ako potenciálnych bezpečnostných a ekonomických partnerov a mnohé štáty by chceli zaujať miesta západných partnerov v Rusku v súvislosti so sankciami uvalenými USA a EÚ,“ uviedol pre Pravdu.

Zásluhy si v tomto smere môže pripísať aj americký prezident Donald Trump. Ako Marušiak podotkol, uvalením ciel na tovary z Indie prispel k jej zblíženiu s Čínou. Všíma si to aj britský denník, podľa ktorého Módí navštívil Čínu v čase, keď vzťahy Indie a Washingtonu ochladli. Za čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom doletel len pár dní po tom, čo USA zdvojnásobili clá na indický export na 50 percent pre odmietanie zastaviť nákup ruskej ropy.

 Dvojka s Vučićom

Kto však bude chýbať, sú lídri zo Západu. Krátko sa skloňovalo, že by jedným z hostí mohol byť práve Trump. Okrem ešte stále najmocnejšieho muža sveta do Pekingu neprídu ani najsilnejší európski lídri. Spolu s Ficom zamieril do Pekingu len srbský prezident Aleksander Vučić.

Slovensko-srbské duo nebude mať pred Putinom premiéru. Spoločne navštívili Moskvu v máji počas osláv 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Vučić vtedy krátko po prílete do ruskej metropoly označil schôdzku s Ficom za „bratské stretnutie“ s odkazom „Srbi a Slováci, bratia navždy!“, pričom zverejnil aj fotografiu, ako si so šéfom slovenskej vlády podáva ruku.

Napokon, bola to práve srbská hlava štátu, ktorá pred Vianocami prezradila Fica a jeho plány rokovať pred Štedrým dňom s ruským vodcom. „Pokiaľ viem neoficiálne, a keď poviem „neoficiálne“… tak je to isté – v pondelok pôjde Fico za Putinom ako vodca krajiny EÚ, čo spôsobí, to vám nemusím hovoriť, akú reakciu budú mať iní európski lídri,“ povedal vtedy Vučić.

Belehrad sa uchádza o členstvo v EÚ od decembra 2009 a prístupové rokovania sa začali už pred viac ako desiatimi rokmi. Na druhej strane Vučić nemá problém navštíviť vojnového agresora v Moskve. Marušiak vysvetlil, že zahraničnou politikou sa Slovensko a Srbsko výrazne odlišujú od ostatných členských štátov únie, čím si kompenzujú napäté vzťahy s európskymi inštitúciami.

Politológ z SAV hovorí, že koncepcia akéhosi mostu medzi Východom a Západom je živá na Slovensku aj v Srbsku. „V oboch štátoch však badať aj tendencie k zmene politického systému podľa vzoru Číny, respektíve Ruskej federácie. Inšpiráciu režimami strednej Ázie, respektíve Číny a Vietnamu, deklaroval nedávno aj premiér Slovenskej republiky. Takže určite je to aj odkaz predstaviteľom EÚ a domácej verejnosti v oboch krajinách,“ priblížil.

Tretíkrát za deväť mesiacov

Fico je jedným z mála európskych politikov, ktorí si s Putinom od začiatku veľkej invázie na Ukrajine podali ruku. Navštívil ho nielen na sklonku vlaňajška, rokoval s ním aj na jar tohto roka. Marušiak je presvedčený, že septembrový Ficov výjazd oslabí dôveryhodnosť Slovenska v očiach partnerov z EÚ aj NATO a bude vnímané ako slabší článok.

Ako teda čítať Ficove dôvody zúčastniť sa osláv po boku diktátorov? Politológ sa domnieva, že Fico môže očakávať zisky skôr u svojich voličov v rámci domácej politiky, ako na medzinárodnej úrovni. A ak áno, tak nanajvýš symbolické uznanie zo strany Ruska, myslí si odborník.

„Fico viackrát vyslovil presvedčenie, že takouto cestou môže Slovensko hrať kľúčovú úlohu pri prípadnej normalizácii vzťahov medzi EÚ a Ruskom po skončení vojny na Ukrajine. Rovnako ako v minulosti, aj v súčasnosti sú však podľa mňa predstavy o Slovensku ako krajine so špeciálnou misiou vo vzťahoch medzi Západom a Východom ilúziou, pre Rusko vždy boli kľúčovými partnermi silní hráči,“ pokračoval.

Či Ficova cesta do Číny prinesie Slovensku aj ekonomické možnosti alebo ide len o formálnu účasť na podujatí bez konkrétnych výsledkov, je otázne. Marušiak vyzdvihol, že je ekonomicky pevne ukotvené v Európskej únii a tento rámec definuje možnosti kooperácie s tretími subjektmi.

„Viaceré štáty strednej a východnej Európy mali ilúzie o masívnom príleve čínskych investícií, tie sa však z väčšej časti nepotvrdili, skôr naopak. Celkovo čínsky projekt hospodárskej expanzie do regiónu strednej a východnej Európy, pôvodne označovaný ako 17+1, stagnuje, viaceré krajiny z neho vystúpili priamo alebo sa na ňom nepodieľajú a od roku 2021 sa ani neorganizujú multilaterálne summity v tomto formáte,“ vysvetlil.

Samotná Čína podľa politológa deklarovala sklamanie z výsledkov, ktoré takýto formát prinášal. „Na druhej strane import produktov z Číny a ázijských štátov narastá a je potrebné obchodný deficit vo vzťahu k nim kompenzovať,“ dodal./agentury/

X X X

  Ukrajina zaútočila na ruskú leteckú základňu na Kryme. Rozviedka tvrdí, že zničila vrtuľníky a remorkér, zverejnila video

 Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) oznámila 1. septembra 2025 úspešné útoky na ruské ciele na Kryme. „Drony zasiahli vojenskú leteckú základňu Hvardiiske, približne 13 kilometrov od Simferopoľa, pričom zničili vrtuľníky Mi-8 v hodnote 20 až 30 miliónov dolárov,“ uviedla HUR.

 Ukrajina zaútočila na vojenskú základňu na Kryme. HUR: Zničili sme ruské vrtuľníky a remorkér

 X X X

 Ruský prezident Vladimir Putin predložil na samite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) vydávanie spoločných dlhopisov. To by umožnilo výrazné prehĺbenie vzájomnej ekonomickej spolupráce členských štátov. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Podporujeme vydávanie spoločných dlhopisov členských štátov,“ povedal Putin na samite ŠOS v čínskom meste Tchien-ťin. Okrem vydávania spoločných dlhopisov Putin navrhol aj spoločný platobný systém na obchodné transakcie, ako aj vytvorenie banky pre spoločné investičné projekty. Od uvalenia sankcií západných krajín na Rusko po útoku na Ukrajinu sa Moskva usiluje o alternatívny platobný mechanizmus, ktorým by obišla dolár a euro. Redukovala by tak vplyv západných mien, najmä dolára, na ruské obchody.

ŠOS vznikla v roku 2001 a nahradila zoskupenie Šanghajská päťka, ktoré vzniklo v roku 1996 a zahrnovalo Rusko, Čínu, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. ŠOS teraz zahrnuje okrem uvedených krajín aj Bielorusko, Indiu, Pakistan, Irán a Uzbekistan.

X X X

 Ukrajinskí spojenci v tzv. koalícii ochotných plánujú počas štvrtkovej schôdzky v Paríži definovať bezpečnostné záruky pre Kyjev. Stretnutie prebehne pod vedením francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera.

„Budeme s našimi partnermi a v spolupráci s NATO pokračovať v definovaní masívnych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Tieto sú nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie dôveryhodného pokroku smerom k mieru,“ uviedol Macron v pondelok na platforme X po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Dodal, že spojenci „zhodnotia aj postoj Ruska, ktoré pokračuje vo svojej agresívnej vojne a odmieta mier.“

Stretnutie v Paríži nasleduje po minulomesačnom summite o Ukrajine v Bielom dome, pripomína AFP. Francúzsky prezident v piatok uviedol, že sa bude diskutovať aj o nasadení pozemných jednotiek na Ukrajinu s cieľom zabezpečiť mier.

Spojenci v rámci koalície ochotných plánujú tiež diskutovať o dôsledkoch pre Rusko, a to vrátane nových sankcií v reakcii na neochotu Moskvy uskutočniť summit medzi ruským prezidentom Vladimitom Putinom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.

Tzv. koalíciu ochotných tvorí približne 30 krajín, z ktorých sú mnohé členmi NATO, patrí do nej však aj Austrália či Japonsko, pripomína AFP. Niektoré z týchto krajín podľa očakávania vyšlú delegácie na rokovanie do Paríža, iné sa zapoja prostredníctvom videolinky.

X X X

 Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa v pondelok neobvykle objavil v ruských médiách a obvinil Európsku úniu z „arogancie“ v rokovaniach s Kyjevom v časoch pred svojím zosadením z postu hlavy štátu.

 X X X

 Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu v auguste klesol v porovnaní s júlom. Vyplýva to z analýzy agentúry AFP, podľa ktorej Moskva na susednú krajinu v minulom mesiaci vyslala pri nočných útokoch 4132 bezpilotných strojov s dlhým doletom, čo je o 34 percent menej ako v predchádzajúcom mesiaci.

Napriek poklesu útokov v čase zvýšeného diplomatického úsilia o ukončenie vojny Rusko naďalej sústavne útočí dronmi na mestá a dediny po celej Ukrajine a spôsobuje početné civilné obete. Aj v noci na dnes ukrajinská protivzdušná obrana dronmi zostreľovala napríklad v Kyjevskej oblasti. Podľa ukrajinského letectva Rusko v noci nad Ukrajinu vyslalo 86 dronov, protivzdušná obrana ich zneškodnila 76.

Kyjev 28. augusta zažil jeden z najničivejších útokov s využitím dronov a rakiet, pri ktorom zahynulo 25 ľudí, vrátane niekoľkých detí. Z veľkej časti išlo o obyvateľov jedného bytového domu.

 X X X

 Kyjev v pondelok vyzval Čínu, aby počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v krajine pracovala v prospech mieru na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Vzhľadom na významnú geopolitickú úlohu Čínskej ľudovej republiky by sme uvítali aktívnejšiu úlohu Pekingu pri nastolení mieru na Ukrajine na základe rešpektovania Charty OSN,“ uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Peking je blízkym spojencom Moskvy, pripomína AFP.

Putin sa zúčastňuje na summite Šangajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v čínskom meste Tchien-ťin, kde absolvoval už niekoľko bilaterálnych stretnutí.

 X X X

 V Kyjevskej oblasti kvôli hrozbe dronových útokov celú noc na dnes platil letecký poplach. Šéf regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnyk podľa serveru RBK Ukrajina informoval, že po dronových útokoch sú škody hlásené z bilocerkevského a fastivského okresu na juhovýchod od Kyjeva. Poničené sú budovy patriace bližšie neurčenej firme a strecha skladu.

Podľa ukrajinského letectva Rusko v noci nad Ukrajinu vyslalo 86 dronov, protivzdušná obrana ich 76 zneškodnila.

V Sumskej oblasti pri prihraničnom mestečku Seredyna-buda nadišiel na mínu motocykel, ktorý šoféroval 75-ročný muž. On aj jeho o rok staršia manželka utrpeli zranenia. Podľa oblastnej prokuratúry mínu na ceste zrejme zhodil ruský dron, píše Ukrajinska pravda.

X X X

  Nemecký minister obrany Boris Pistorius v pondelok ostro kritizoval vyjadrenia predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej o vojenských bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Podľa vlastných slov považuje za zásadne nesprávne hovoriť o takýchto témach skôr, ako sa zasadne za rokovací stôl. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

„Odhliadnuc od toho, že Európska únia nemá žiadne právomoci ani kompetencie, pokiaľ ide o nasadzovanie vojakov – bez ohľadu na to, pre koho a na aký účel –, zdržal by som sa takéto úvahy akokoľvek potvrdzovať alebo komentovať,“ povedal Pistorius na návšteve muničnej fabriky v meste Troisdorf.

Konštatoval, že prebiehajú úvahy o tom, „čo by bolo možné a čo nie“ a za akých podmienok by boli určité kroky vôbec mysliteľné. „Ale teraz o tom verejne diskutovať považujem za úplne nesprávne,“ vyhlásil politik zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).

13:41 Vysokopostavený nemecký politik Matthias Miersch z poslaneckého klubu sociálnych demokratov (SPD) v pondelok vyhlásil, že „všetky možnosti sú otvorené“ pri využití zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny v rámci Európskej únie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Miersch počas návštevy parlamentných lídrov nemeckých koaličných strán v Kyjeve naznačil, že otázka aktív by mohla byť predmetom diskusie v rámci prípravy nového balíka sankcií voči Rusku. Jens Spahn z kresťanskodemokratického bloku CDU/CSU zdôraznil, že „sa musia vyvodiť dôsledky“ za ruskú inváziu.

„V tejto súvislosti je potrebná diskusia o tom, či a ako možno tieto zmrazené aktíva použiť, napriek všetkým právnym pochybnostiam,“ povedal.

V EÚ je zmrazených približne 210 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky. Väčšina sa nachádza v centre cenných papierov Euroclear v Bruseli. Od minulého roka EÚ používa ich úrokové výnosy na financovanie dodávok zbraní a munície na Ukrajinu. Viacerí členovia EÚ sú skeptickí v prípade priameho vyvlastnenia aktív pre potenciálne právne problémy či odvetné opatrenia. Tento krok by mohol tiež viesť k strate dôvery zo strany ďalších krajín či investorov v Európe.

Rusi chcú celý Doneck? Z ich tankov tam robia Ukrajinci šrot

 X X X

 Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) oznámila 1. septembra 2025 úspešné útoky na ruské ciele na Kryme. „Drony zasiahli vojenskú leteckú základňu Hvardiiske, približne 13 kilometrov od Simferopoľa, pričom zničili vrtuľníky Mi-8 v hodnote 20 až 30 miliónov dolárov,“ uviedla HUR.

Podľa správy bol ďalším cieľom ruský vojenský remorkér v Sevastopolskej zátoke. „Vojenský remorkér, pravdepodobne typu BUK-2190, bol zasiahnutý, keď ukrajinská rozviedka naviedla bojovú hlavicu priamo na plavidlo,“ píše sa vo vyhlásení.

Vrtuľník Mi-8 je sovietskej konštrukcie a Rusko ho používa na transport vojakov, prepravu nákladu, evakuáciu zranených aj bojové misie. Podľa HUR boli oba stroje zničené na základni Hvardiiske.

Zasiahnutý remorkér BUK-2190 slúžil na podporu námorných operácií v prístavoch a zátokách. Podľa ukrajinskej rozviedky bol využívaný elitnou ruskou jednotkou špeciálnych námorných síl, ktorá sa zaoberá podvodnými diverznými operáciami. „Poškodenie remorkéra výrazne obmedzuje bojové schopnosti elitnej ruskej jednotky,“ uviedla HUR a dodala, že plavidlo našlo svoj „nešťastný koniec“.

Ukrajina zaútočila na vojenskú základňu na Kryme. HUR: Zničili sme ruské vrtuľníky a remorkér

 X X X

  Poľsko pokračuje vo vytváraní jednej z najsilnejších armád v rámci Severoatlantickejj aliancie. V budúcom roku vynaloží na obranu až sedemnásťnásobne viac peňazí v porovnaní rozpočtom slovenského ministerstva obrany. Zbrojiť vo veľkom umožňujú najmä dva faktory. Deje sa to bez ohľadu na to, kto vo Varšave vládne, a posilnenie ozbrojených síl podporuje jednoznačná väčšina občanov. Skrátka v tomto smere funguje široký konsenzus.

 X X X

  Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pricestuje do Paríža a stretne sa s európskymi lídrami. Rokovať budú o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Agentúre AFP to v pondelok prezradil nemenovaný zdroj, informuje TASR.

„Plánujeme takéto stretnutie“ medzi Zelenským a „európskymi lídrami“, uviedol zdroj, podľa ktorého sa zatiaľ neočakáva prítomnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Západní lídri na čele s Trumpom sa v uplynulom období usilujú o ukončenie vojny na Ukrajine. Naposledy sa stretli 18. augusta v Bielom dome. Na rokovaní sa okrem Zelenského zúčastnili lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Talianska, Fínska, NATO a EÚ.

Zdroj uviedol, že hlavnou témou rokovaní v Paríži budú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a „podpora diplomacie“, pretože Rusi sa podľa neho „opäť vyhýbajú“ snahám o ukončenie vojny.

X X X

 Manželský pár prišiel o život pri ruskom bombovom útoku v ukrajinskej Záporožskej oblasti, ktorou prechádza frontová línia. Na telegrame o tom informoval šéf regionálnej vojenskej správy Ivan Fedorov.

Rusi podľa Fedorova na dedinu Omelnyk, ktorá leží asi 20 kilometrov od miest bojov, zaútočili riadenými leteckými bombami KAB. „Sú zničené domy. V jednom z nich zahynul manželský pár,“ uviedol Fedorov. Obom manželom bolo 64 rokov.

V noci na dnes kvôli hroziacim dronovým útokom platil letecký poplach v centrálnych, severných a východných oblastiach Ukrajiny. Protivzdušná obrana dronmi zostrela napríklad v Kyjevskej oblasti, informácie o možných škodách nie sú k dispozícii.

V Krasnodarskom kraji ležiacom na ruskom pobreží Azovského a Čierneho mora drony úlomky zostreleného dronu spadli na transformátorovú stanicu v meste Kropotkin, ktorá začala horieť. Podľa miestnych úradov sa nikomu nič nestalo, uvádza ruskojazyčná služba BBC. Obyvatelia jednej zo štvrtí Kropotkinu sa ale podľa telegramového kanála Astra sťažovali, že aj keď je požiar uhasený, na mieste sa drží dym, ktorý sťažuje dýchanie.

Výbuch v Melitopole: Ukrajinský odpor hlási likvidáciu mikrobus s kadyrovcami

X X X

 Veľká väčšina Ukrajincov si želá prímerie, ale len v prípade jasných bezpečnostných záruk. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky ukrajinskej spoločnosti Rating Group. Prieskum tiež ukázal, akú podporu by mal súčasný prezident Volodymyr Zelenskyj, ak by sa znovu rozhodol kandidovať na prezidenta.

 X X X

Kyjev aj Moskva informujú o státisícoch mŕtvych vojakov od začiatku roka – nie o svojich, ale na druhej strane. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského stratili Rusi 290-tisíc vojakov, ruský minister obrany Andrej Belousov uvádza, že ukrajinské straty presiahli 340-tisíc.

Zelenskyj na sociálnej sieti hovoril o informáciách, ktoré mu poskytol vrchný veriteľ ukrajinských síl Oleksander Syrskyj. „Na celom fronte Rusi len za prvých osem mesiacov tohto roka stratili viac ako 290 000 vojakov, sú mŕtvi alebo ťažko zranení. Väčšinu týchto strát utrpeli v Doneckej oblasti, pričom sa im nepodarilo dosiahnuť žiadny zo svojich strategických cieľov,“ uviedol Zelenskyj. Najväčšie straty majú podľa neho Rusi v oblasti Pokrovska. Zelenskyj tiež oznámil, že sú naplánované ďalšie údery hlboko na území Ruska.

V roku 2025 ruské ozbrojené sily zvýšili tempo oslobodzovania území od formácií ukrajinských ozbrojených síl, ktorých straty dosiahli viac ako 340-tisíc ľudí, informovala agentúra TASS o slovách ruského ministra obrany Andreja Belousova na nedávnom kolégiu ministerstva obrany Ruskej federácie.

Samozrejme, agresori nič neoslobodili. Ruské vojská Ukrajinu okupujú.

„Všimnime si zvýšenie tempa postupu našich vojsk v tomto roku. Ak sme na začiatku roka oslobodzovali 300 – 400 km² mesačne, v súčasnosti je to 600 – 700,“ povedal Belousov podľa agentúry TASS. Bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl sa podľa neho výrazne znížil: „Len v tomto roku ukrajinské ozbrojené sily stratili viac ako 340-tisíc vojakov a viac ako 65-tisíc kusov rôznych zbraní,“ tvrdí.

„Vojenskej a priemyselnej infraštruktúre kyjevského režimu boli spôsobené značné škody. Tento rok bolo vykonaných 35 masívnych a skupinových úderov na 146 kriticky dôležitých nepriateľských objektov. V dôsledku toho bola poškodená infraštruktúra 62 % kľúčových podnikov vojensko-priemyselného komplexu Ukrajiny,“ konštatoval Belousov.

Podotkol, že sa výrazne zvýšil prísun bezpilotných lietadiel ruským jednotkám, „čo malo pozitívny vplyv na priebeh vojenských operácií“. Rusko v súčasnosti na fronte využíva na rýchle presuny motorky či štvorkolky.

„V roku 2025 dostali vojaci 22,7 tisíca kusov motocyklov, štvorkoliek a bugín na zvýšenie rýchlosti pohybu taktických skupín, do konca roka sa plánuje presunúť k vojakom ďalších 12 186 kusov tejto techniky,“ uviedol Belousov.

Venoval sa aj ďalšiemu vyzbrojovaniu Ruskej federácie. Ruský štátny program zbrojenia do roku 2036 „je zostavený v súlade s očakávanými hrozbami a novými metódami vedenia vojenských operácií na základe skúseností so špeciálnou operáciou“.

„Hlavnými prioritami štátneho programu sú strategické jadrové sily, vesmírne prostriedky, protivzdušná obrana, prostriedky elektronického boja, komunikácie a riadenie, bezpilotné systémy a robotické komplexy, ako aj technológie umelej inteligencie,“ uviedol ruský minister obrany./agentury

X X X

 Vodca KĽDR Kim Čong-un odcestoval do Číny vlakom, cesta do Pekingu potrvá 20-24 hodín

 Bude to Kimova prvá účasť na multilaterálnom diplomatickom podujatí.

Severokórejský vodca Kim Čong-un v pondelok popoludní miestneho času vlakom odcestoval z Pchjongjangu do Pekingu. Informovala o tom tlačová agentúra Jonhap, ktorá doplnila, že tento pomerne pomalý spôsob dopravy využívajú lídri KĽDR už celé desaťročia. Očakáva sa, že Kimova cesta do Pekingu bude trvať 20 až 24 hodín.

Kim sa 3. septembra v Pekingu zúčastní na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Bude to jeho prvá účasť na multilaterálnom diplomatickom podujatí.

Diplomacia prvýkrát

Kim tradične využíva špeciálne pancierové vlaky, ktoré poskytujú bezpečie a komfort preňho i pre jeho sprievod. Juhokórejský expert na severokórejskú dopravu An Bjong-min tvrdí, že z bezpečnostných dôvodov bolo v KĽDR vždy viacero obrnených vlakov.

Podľa Ana tieto vlakové súpravy majú 10 až 15 vagónov, z ktorých niektoré používa iba vodca, napríklad spálňu, ale iné prepravujú ochranku a zdravotnícky personál. Zvyčajne je vo vlaku aj priestor pre Kimovu pracovňu, komunikačné zariadenia, reštauráciu, ako aj niekoľko vagónov na prepravu automobilov, napr. pre dva pancierované mercedesy.

 Vlakmi do zahraničia cestoval aj zakladateľ Severnej Kórey Kim Ir-sen, starý otec súčasného vodcu. Počas svojich troch ciest do Ruska vlak využil aj otec terajšieho vodcu KĽDR, Kim Čong-il, ktorý koncom roka 2011 počas cesty v jednom zo svojich vlakov zomrel na infarkt. Tento vagón je vystavený v jeho mauzóleu, píše agentúra Reuters. Aktuality.sk

X X X

 Mŕtvy? Nikdy mi nebolo lepšie, odkázal Trump z golfu. Hladinu rozvíril J. D. Vance keď vyhlásil, že je pripravený prevziať jeho funkciu

Prezident USA Donald Trump na sociálnych sieťach odkázal, že sa „nikdy necítil lepšie“. Reagoval tak na špekulácie o svojom zdravotnom stave. Tie sa znova rozvírili aj preto, že sa minulý týždeň niekoľko dní neobjavil na verejnosti a viceprezident J. D. Vance medzitým povedal, že je pripravený prevziať jeho funkciu. Potom však Trumpa vyfotili cestou na golf.

„Nikdy som sa v živote necítil lepšie. A okrem toho, D. C. je zóna bez zločinu!“ napísal Trump v nedeľu večer na svojej sociálnej sieti Truth Social a okrem podpisu pripojil aj odkaz na príspevok iného užívateľa, ktorý porovnal komentáre o Trumpovej neprítomnosti z posledných dní s obdobím jeho predchodcu Joea Bidena, všíma si idnes.cz.

Napísal, že „Biden sa aj niekoľko dní za sebou neobjavil na verejnosti, ale médiá písali, že je ‚bystrý‘ a ‚vo skvelej forme‘, zatiaľ čo nosil plienky a dával si šlofíka’“. „Prezident Trump robí na počet hodín viac verejnej práce ako ktorýkoľvek iný prezident v histórii USA a médiá šalejú, keď zmizne na dvadsaťštyri hodín,“ podotkol a dodal, že je to „komický dvojaký meter“.

Trump však špekulácie o svojom zdraví vyvolal už o týždeň skôr. Dôvodom boli fotografie, na ktorých mal pravú ruku nápadne prekrytú béžovou masťou. Jeho tím to vysvetľoval podráždením z neustáleho podávania rúk. Nedávne lekárske vyšetrenie aj u Trumpa odhalilo chronickú žilovú nedostatočnosť.

 Navyše, keď sa od stredajšieho rokovania vlády neukázal na verejnosti a na víkend nemal žiadny oficiálny program, konšpiračné teórie o tom, že je Trump mŕtvy, sa na sieťach rozbehli naplno. Údajnú pravdivosť teórie podkladali aj úryvkom z rozhovoru pre USA Today, v ktorom viceprezident J. D. Vance hovoril o prípadnej výmene na poste prezidenta Spojených štátov.

 Moderátorka sa ho spýtala, prečo by Američania mali zveriť vedenie krajiny práve jemu. Vance odpovedal, že dvesto dní túto prácu trénoval. „Ale poviem tiež, že prezident sa teší neuveriteľne dobrému zdraviu. Má úžasnú energiu. A zatiaľ čo väčšina ľudí, ktorá s prezidentom USA pracuje, je mladšia ako on, zisťujeme, že práve on býva tým, kto ide spať ako posledný,“ vyhlásil Vance.

 Pokračoval s tým, že Trump tiež uprostred noci vybavuje telefóny a potom ako prvý z celého tímu vstáva a opäť telefonuje. „Áno, vždy sa môže niečo stať. Áno, stávajú sa hrozné tragédie, ale som naozaj presvedčený o tom, že prezident Spojených štátov je v dobrej kondícii, že odslúži zvyšok svojho mandátu a urobí skvelé veci pre americký národ. A ak, nedaj Bože, dôjde k strašnej tragédii, neviem si predstaviť lepší tréning ako ten, ktorý som dostal v uplynulých dvoch 200 dňoch,“ dodal.

 Od nedeľňajšieho postu už Trump počas nasledujúceho dňa napísal niekoľko ďalších príspevkov, napríklad o obchodovaní s Indiou. V sobotu aj nedeľu ho navyše fotografi zachytili, ako z Bieleho domu vyráža na golfové ihrisko. V pondelok je v USA štátny sviatok, takže výraznejšie štátnické aktivity sa tiež neočakávali.

Práve golf však opäť vyvolal špekulácie okolo prezidentovho zdravia. A to keď sa pochválil, že si zahral s bývalým futbalovým trénerom Jonom Grudenom. Trump s ním však nehral v nedeľu, ale ešte 23. augusta./agentury/

X X X

 Kolaps GPS: Rusi zrejme narušili let s Leyenovou, jej pilot pristál podľa papierových máp

Pravdepodobný ruský útok narušil v nedeľu 31. augusta signál GPS na bulharskom letisku a donútil lietadlo s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou pristáť v Plovdive s pomocou papierových máp. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na svoje informované zdroje. Hovorkyňa EK Arianna Podestaová incident potvrdila s tým, že lietadlo bezpečne pristálo na plánovanom mieste. Bulharská strana už komisiu informovala, že z incidentu podozrieva Rusko. Incident teraz prešetrujú bulharské úrady, pretože sa odohral na bulharskom území, dodala hovorkyňa EK.

„GPS v celej oblasti sa vyplo,“ uviedol jeden zo zdrojov. Pilot hodinu krúžil nad letiskom, potom sa rozhodol pristáť ručne s použitím máp. „Išlo o nepopierateľné narušenie (signálu GPS),“ dodal.

 Narušenie potvrdili bulharský úrad pre riadenie letovej prevádzky a následne aj Európska komisia. „Od februára 2022 došlo k výraznému nárastu rušenia signálu GPS a v poslednom čase aj falšovania signálu,“ uviedol bulharský úrad. „Tieto narušenia ovplyvňujú presný príjem signálu GPS, čo vedie k rôznym prevádzkovým problémom pre lietadlá aj pozemné systémy,“ dodal.

 „Môžeme skutočne potvrdiť, že k narušeniu signálu GPS došlo, ale lietadlo bezpečne pristálo v Bulharsku. Od bulharských úradov sme dostali informácie, že majú podozrenie, že bol incident spôsobený zjavným zasahovaním Ruska,“ povedala hovorkyňa komisie. Dodala, že išlo o charterový let do Plovdivu. Či sa stal terčom útoku práve kvôli prítomnosti šéfky úniovej exekutívy na palube, na to sa treba opýtať tých, ktorí za útokom stáli, dodala Podestaová.

 Rušenie GPS signálu a jeho falšovanie, ktoré bránia v prístupe k satelitnému navigačnému systému, tradične používali vojenské a spravodajské služby na obranu citlivých miest. Teraz ho ale čoraz častejšie využívajú krajiny ako Rusko na narušenie bežného civilného života v susedných krajinách, poznamenal denník Financial Times. Pobaltské krajiny už vlani varovali, že rušenie signálu GPS, z ktorého je obviňované Rusko, by mohlo spôsobiť leteckú katastrofu./agentury/

X X X

 Klub slovenských turistov odmieta kritiku verejnosti pre výber chatárov v Tatrách, rozhodnutie nezmení

Klub slovenských turistov (KST) odmieta, že mal na nových chatárov vo Vysokých Tatrách vopred vybraných kandidátov a tiež, že by ich pri rozhodovaní ovplyvňoval nejaký politik. Podpredseda klubu Marek Heinrich v pondelok na tlačovej konferencii zároveň vylúčil, že by pri výbere šlo o konflikt záujmov.

 Spolu s predsedom KST Petrom Švecom reagovali na kritiku verejnosti, ktorá negatívne vnímala najmä výber nových chatárov na Chate pod Rysmi a Téryho chate vo Vysokých Tatrách. Potvrdili, že klub neplánuje zmeniť svoje rozhodnutie aj napriek verejnému tlaku.

 Heinrich vysvetlil, že išlo o výber súkromno-právneho subjektu, pričom klub nie je povinný robiť takéto výberové konanie. „Chceli sme vybrať tých najlepších s najprepracovanejšími projektami a preto sme urobili výberové konanie. Keby sme mali vopred vybraných uchádzačov, na čo by sme robili výberové konanie, ak ho reálne robiť nemusíme? Okrem štyroch vysokotatranských chát KST vlastní aj Chatu M. R. Štefánika pod Ďumbierom a tam sme výberové konanie nerobili a dohodli sme sa so súčasným chatárom, že pokračuje,“ objasnil. Švec upozornil, že pri výbere nových chatárov zavážili najmä manažérske projektové skúsenosti uchádzačov.

Vysoké Tatry nám môžu závidieť po celom svete. Zábery dokazujú, že ako Slováci máme byť na čo pyšní

 Takmer po 50 rokoch končí na najvyššie položenej tatranskej chate a nahradí ho Ján Ševčík, Heinrich upozornil, že KST s ním mal dlhé roky vynikajúce vzťahy a jeho dlhoročné pôsobenie si hlboko vážia. „Tým, že bol chatárom 48 rokov, KST mu prejavil oveľa vyššiu dôveru oproti iným chatárom. Tentoraz sa klub a Slovenský horolezecký spolok James rozhodli, že Beránek už chatárom nebude. Pred piatimi rokmi sa on sám vyjadril, že bude kandidovať za chatára poslednýkrát a pred rokom uviedol, že chatárom už nebude. V podstate nás sám na to pripravoval,“ upozornil Heinrich. Mnohé Beránkove vyjadrenia považuje klub za nešťastné.

V súvislosti s novým chatárom Tomášom Hvizdákom, ktorý povedie Téryho chatu, vystalo veľa otázok, či nie je v konflikte záujmov, keďže je členom výkonného výboru KST. „Zákon o športe presne stanovuje, že člen výkonného výboru nemôže byť dodávateľom tovarov a služieb pre organizáciu. Nájom nie je dodaním tovaru ani služby, člen výkonného výboru bude nájomné platiť nám za to, že mu prenajímame chatu,“ vysvetlil Heinrich a potvrdil, že si na tento post dosadili „svojho človeka“. Je to však podľa neho úplne bežné v súkromnej organizácii.

 Švec vylúčil, že by chatárov nútili predávať na chatách isté druhy produktov. Heinrich zároveň odmietol, že pri výbere chatárov šlo o honbu za majetkom. Podotkol, že vo viacerých prípadoch nezvíťazili najvyššie ponuky. „Viktor mylne povedal, že na Chate pod Rysmi zvíťazila najvyššia ponuka, nie je to pravda, a rovnako na Chate pri Zelenom plese zvíťazila najnižšia ponuka. Či sa to niekomu páči, je potrebné rešpektovať, že vlastník má vždy posledné slovo a KST neplánuje revidovať svoje rozhodnutie vo veci výberu chatárov,“ skonštatoval s tým, že nájomné zmluvy s jednotlivými chatármi schváli a potvrdí v druhej polovici októbra valné zhromaždenie.

Švec dodal, že takmer na všetkých tatranských chatách je obrovský investičný dlh a niektoré sú v havarijnom stave. „Rozbehli sme aktivity, aby sme ich vedeli zrekonštruovať pomerne rýchlo po sebe. Chceme byť aktívnejší v riadení chát a projektovom manažmente okolo, a to je aj jeden z argumentov v prospech našich funkcionárov, aj Tomáša Hvizdáka,“ uzavrel. /agentury/

X X X

 Väčšina Ukrajincov chce prímerie, majú však podmienku. Zelenskému poslali jasný odkaz

Veľká väčšina Ukrajincov si želá prímerie, ale len v prípade jasných bezpečnostných záruk. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky ukrajinskej spoločnosti Rating Group.

 Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1 600 Ukrajincov v čase od 21. do 23. augusta. Dovedna 75 percent opýtaných považovalo za nevyhnutnú podmienku prímeria bezpečnostné záruky od Európy a Spojených štátov. Ukrajina dlhodobo volá po spoľahlivých bezpečnostných zárukách Západu, ktoré by Rusko aj po dosiahnutí mierovej dohody odradili od akýchkoľvek ďalších útokov.

 Prieskum odhalil, že 82 percent respondentov považuje rokovania za realistickú cestu k ukončeniu vojny, 62 percent uprednostňuje, aby sa kompromis hľadal s pomocou iných krajín. Za priame rokovania s Moskvou je 20 percent.

 Z opýtaných by 59 percent podporilo ukončenie bojov a hľadanie kompromisného riešenia, zatiaľ čo 20 percent sa vyslovilo za boje dovtedy, kým Ukrajina opäť nezíska Donbas a polostrov Krym. Iba 13 percent z respondentov podporilo návrat k demarkačnej línii z obdobia pred vypuknutím ruskej invázie (23. februára 2022), čo by už nezahŕňalo Krym a Donbas.

Vyše polovica opýtaných (58 percent) označila za najdôležitejšiu vec finančné záruky od západných spojencov Ukrajiny a dodávky zbraní v dostatočnom množstve, 31 percent považovalo za najdôležitejšie vrátenie okupovaných území.

Spomedzi ukrajinských činiteľov mal najvyššiu mieru dôvery bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj (74 percent), prezident Volodymyr Zelenskyj (68 percent) a riaditeľ vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov (59 percent).

Ak by sa konali prezidentské voľby, podľa respondentov by najvyššiu podporu získal Zelenskyj (35 percent) nasledovaný Zalužným (25 percent). V potenciálnych parlamentných voľbách by zvíťazil hypotetický Zalužného blok (24 percent) nasledovaný predpokladaným subjektom Zelenského (20 percent)./ agentury/

X X X

 Zabi politika a vydáme ti mŕtvolu syna. Ukrajinci zistili motív vraždy bývalého predsedu parlamentu

Vraždu si objednal niekto z Ruska, pričom na revanš sľuboval páchateľovi, že bude môcť pochovať svojho syna, ktorý padol na fronte. Začína sa objavovať viac podrobností o likvidácii niekdajšieho šéfa ukrajinského parlamentu. V sobotu 30. augusta sa stal obeťou atentátu za bieleho dňa v Ľvove.

Polícia v spolupráci s tajnou službou vypátrala a zadržala páchateľa do 36 hodín od spáchania brutálneho zločinu. Je ním 52-ročný obyvateľ Ľvova, jeho meno a priezvisko zatiaľ nezverejnili. Rádio Svoboda, ktoré sa odvoláva na svoje zdroje v orgánoch činných v trestnom konaní, informovalo, že vrah nadviazal kontakt s niekým z Ruska v súvislosti s tým, že jeho syn bol nezvestný. Bojoval v radoch ukrajinskej armády v okolí Bachmutu. Rusi dobyli toto ukrajinské mesto v máji 2023. Otec odvtedy nemal nijaké správy o synovi.

Rozhodol sa skúsiť pátrať po synovi na sociálnych sieťach s nádejou, že natrafí na nejakých ľudí, ktorí by mu vedeli povedať pravdu. „Tvrdí, že začal komunikovať s predstaviteľmi Ruska, ktorí uviedli, že jeho syn údajne zomrel,“ informuje Rádio Svoboda. Tí mu hovorili, že vojnu rozdúchala Ukrajina, respektíve obviňovali z nej ukrajinských politikov.

Otec sa z opačnej strany dozvedel, že ak zabije nejakého politika na Ukrajine, dostane sa k mŕtvole svojho syna. V tejto súvislosti sa z vlastnej iniciatívy zmienil o Parubom s tým, že ho viackrát zbadal na ulici, pretože obaja bývajú v Ľvove.

 Svoboda o 52-ročnom mužovi uvádza, že neskôr sa začal pripravovať na likvidáciu bývalého šéfa parlamentu. Dostal strelnú zbraň, kúpil si elektrobicykel a helmu. Zároveň si obstaral auto, ktoré nadobudol po predložení falošných dokladov totožnosti. Automobil využíval na monitorovanie pohybu Parubého, aby zistil jeho približný harmonogram.

Osudný deň sadol na elektrobicykel, potom odzadu pribehol k Parubému a osemkrát naňho vystrelil. Obeť bola mŕtva na mieste činu.

O verzii o ruskej stope informoval aj server Vysokij zamok. S odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že nejakí Rusi vydierali dotyčného muža tým, že mu vydajú telo padlého syna v prípade, že zabije dajakého známeho ukrajinského politika.

 Niektoré médiá na Ukrajine priniesli správu, že Parubij žiadal štát o ochranku. V minulosti mal na ňu nárok ako predseda parlamentu. Po odchode z funkcie ju mohol využívať ešte jeden rok. Polícia reagovala tak, že Parubij už ako radový poslanec nepožiadal o pridelenie ochranky.

Parubij pôsobil vo funkcii predsedu parlamentu od apríla 2016 do augusta 2019. V roku 2004 patril medzi čelných predstaviteľov oranžovej revolúcie v Kyjeve. Aj neskôr patril do tábora demokratických politických síl, keď sa Ukrajinci postavili proti režimu prezidenta Viktora Janukoyvča. Po jeho zvrhnutí v roku 2014 sa Parubij stal tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.

Mal povesť slušného politika, škandály sa s jeho menom nespájali. Neviedol okázalý život, pretože býval v paneláku v Ľvove s manželkou a s ich dcérou./agentury/

X X X

Richard Sulík býval tvrdohlavý a autokratický. Bez neho nám odpadol problém, tvrdí Juraj Droba z SaS

 „Igor Matovič bol veľkou súčasťou toho, že tam boli od začiatku problémy. Obávam sa, že on ako osoba by už nebol prijateľný pre koaličných partnerov,“ povedal pre Aktuality.sk člen predsedníctva SaS Juraj Droba.

Rozhodnutie Branislava Gröhlinga odstaviť Richarda Sulíka a neumožniť mu kandidovať za SaS kritizovala poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková. Ako jedna z mála predstaviteľov SaS sa k téme vyjadrovala na sociálnych sieťach a krok Gröhlinga prirovnala ku komunistickému kádrovaniu.

O tom, ako rozhodnutie vníma zvyšok strany, sme sa rozprávali s členom predsedníctva SaS Jurajom DROBOM, ktorý za stranu kandidoval už v roku 2010.

Branislav Gröhling nedávno pre Aktuality.sk povedal, že Richard Sulík nebude kandidovať za SaS v najbližších voľbách. Bol to dobrý ťah od predsedu?

Jeho rozhodnutie bolo dôsledkom toho, čomu Branislav Gröhling čelil počas celého leta. Často sa ho ľudia pýtali na Richarda Sulíka, na jeho pôsobenie v strane a výroky z minulosti. Rozhodol sa tak, ako sa rozhodol.

Nebolo to spontánne rozhodnutie a myslím, že ho konzultoval aj s bývalým predsedom Sulíkom. Ten by z toho nemal byť prekvapený. Braňo sa rozhodoval v najlepšom záujme SaS a z toho vyšlo, že potrebujeme reštart. Z prieskumov vychádza, že to robíme dobre a darí sa nám aj bez Richarda Sulíka.

X Richard Sulík vedel o tom, že Branislav Gröhling plánuje oznámiť, že ho odmieta vziať na kandidátku?

Mali rozhovory pred začiatkom leta, že sa takéto niečo bude treba urobiť. Či to vzal na vedomie neviem, ale viem, že o tom hovorili.

X Neviete ako to vníma Richard Sulík?

Neviem. Celkom správne sa nevyjadruje k verejnému dianiu. Richard na rozdiel od iných cítil, kedy má odísť, a urobil to v tom správnom čase – po tom, ako dostal SaS päťkrát do parlamentu. V roku 2023 cítil, že mu dochádza dych a politika ho už až tak nenapĺňa. Urobil rozhodnutie odísť z čela strany, my sme si zvolili nového predsedu Branislava Gröhlinga a dva roky tvrdo makáme na tom, aby SaS bola úspešnejšia ako v minulosti.

X Vy ste vedeli o tom, že predseda Gröhling sa chystá médiám oznámiť, že Richard Sulík za vás už nebude kandidovať?

Som členom predsedníctva, čiže v nejakom momente sme o tom hovorili. Bolo to ešte pred letom. Ale Braňo nám povedal, ako rozmýšľa, čomu je vystavený od voličov pri osobných stretnutiach a v podstate sme sa všetci postavili za neho. Dovolím si povedať, že celá strana je v tejto téme úplne jednotná.

X Vstupuje vám Richard Sulík ako čestný predseda v strane do rozhodovania?

Nie. On to nazýva, že si vybral oddychový čas. Po 15 rokoch mal toho dosť, v strane sme to rešpektovali, nevstupoval do riadenia strany a nezasahoval do rozhodnutí. Mával stretnutia medzi štyrmi očami so súčasným predsedom. Čo si hovorili, je medzi nimi. Nijakým spôsobom funkciu čestného predsedu nepoužíval, ani nezneužíval.

X Keď hovoríte, že nijakým spôsobom do riadenia strany nezasahoval, tak prečo ste museli prijať to rozhodnutie, že nebude kandidovať?

Bolo to o tom, aby sme sa ako strana posunuli ďalej. Braňo dospel k rozhodnutiu, že je čas odstrihnúť sa od minulosti a ideme stranu stavať inak ako doteraz. Sme na správnej ceste.

Na jednej strane sme jediná parlamentná pravica, na druhej strane sa rozkračujeme viac naširoko – príjmame medzi seba umiernených konzervatívcov alebo liberálnych konzervatívcov. Dávame tak priestor širšiemu spektru názorov. Samozrejme, základné hodnoty SaS zostávajú nemenné – štíhly štát, sloboda jednotlivca, nízke dane.

X Povedali ste, že to idete robiť inak ako doteraz. Čo sa nedalo robiť, keď bol Richard Sulík súčasťou SaS?

Otvárame sa inému spektru názorov. V ekonomike zostávame napravo, v spoločenských témach sa posúvame viac do stredu. Richard mal niektoré kontroverzné názory na zahraničnú politiku, toto sa už diať nebude. Teraz sme v strane za jedno, že SaS je proatlantická, proeurópska a ideme týmto smerom.

 Z prostredia vládnej koalície zaznievajú opakovane varovné signály o spochybňovaní ruskej agresie na Ukrajine, dokonca ohľadom členstva Slovenska v NATO a EÚ. Toto sú pre mňa také silné červené čiary, že ich neviem akceptovať.

X Takže Richard Sulík nebol proatlantický a proeurópsky?

Richard sa v minulosti sem-tam geopoliticky neštastným spôsobom vyjadroval na tieto témy. Dnes už z SaS takéto názory nezaznejú.

X Je to ale trochu mätúce. Tie výroky Richarda Sulíka o tom, že Rusi nikdy nevrátia Krym boli z roku 2022. Prečo práve teraz prišiel zo strany SaS popud spraviť za ním čiaru?

Tých výrokov bolo viac. Nešlo len o Krym, ale aj jeho koketérie s AfD (krajne pravicová strana v Nemecku, pozn. red.), prípadne legitimizáciu niektorých zvláštnych ľudí v jeho kuchárskej šou.

Ale to rozhodnutie neberte ako trest. V rozhovoroch s voličmi počas leta aj členmi strany dospel predseda Gröhling k poznaniu, že SaS bude dobré začať budovať nanovo bez záťaže z minulosti.

X Snažím sa úplne porozumieť tomu, čo bolo za tým rozhodnutím odstaviť ho. Boli za tým tieto geopolitické vyjadrenia z minulosti, správanie sa jeho syna Filipa Sulíka alebo odstrihnutie sa od minulosti?

K jeho synovi sa nebudem vyjadrovať.Nemyslím si, že on je tým hlavným dôvodom. Niektorí členovia SaS, aj niektorí naši voliči chceli počuť od Richarda, aby sa vymedzil od názorov svojho syna. On to odmietol urobiť, ale toto nie je hlavný dôvod.

Bolo to naozaj o tom, že chceme SaS vybudovať nanovo. Keď aj sledujete diskusie pod článkami, tak nám voliči jednoznačne dávajú najavo, že to bolo správne rozhodnutie a bolo potrebné ho spraviť.

X Takže vám prekážalo, že voliči nemali najlepšiu mienku o Richardovi Sulíkovi z minulosti, že stál napríklad za tým chaosom minulej vlády?

Snažíte sa ma dotlačiť do nejakej odpovede…

Snažím sa to pochopiť.

Ja viem. Z úcty k nemu za tých 15 rokov nepôjdem do jeho kritiky, ale voliči nám dávajú jasne najavo, že toto je SaS, ktorú si želajú a preto ideme týmto smerom. Vidíte to dokonca aj na preferenciách.

Dostali sme zvonka aj zvnútra jasný signál, že od niektorých vecí z minulosti sa treba odstrihnúť. Pozeráme sa teraz dopredu. Z komentárov na sociálnych sieťach vidíte, že ľudia v plnej miere akceptujú rozhodnutie predsedu Gröhlinga a do nohy sa za neho postavili aj členovia strany. Teda s výnimkou pani Cigánikovej.

X Dali ste si aj robiť prieskum o tom, že pre vaše preferencie je lepšie sa nespájať s Richardom Sulíkom?

Nie, to by bolo perfídne, keby sme takýto prieskum realizovali. Rozhodnutie sme urobili v najlepšom záujme SaS.

X Richard Sulík nemusí za SaS kandidovať, aby bol opäť ministrom. On sám hovoril, že by sa vrátil do politiky, ak by sa stal ministrom hospodárstva. Takéto niečo v SaS pripúšťate, že by za vás nekandidoval, ale bol by ministrom v teoretickej vláde?

Predseda Gröhling sa vyjadril jasne, že počas toho, ako on bude viesť stranu, nebude Richard Sulík ani kandidátom, ani nominantom strany SaS.

X Existuje v strane krídlo Branislava Gröhlinga a krídlo Richarda Sulíka?

Neexistujú žiadne krídla. Dúfam, že mi to Janka Cigániková odpustí, ale ja som sa veľmi zabával, keď sa vyhlasovala za Sulíkove krídlo. Nič také neexistovalo. Strana bola po odchode Richarda Sulíka úplne jednotná. Braňo Gröhling je veľmi rozvážny, umiernený, konštruktívny a pracovitý typ lídra. Naozaj všetci za ním stojíme. Žiade krídla neboli, ale Janka vždy Richarda podporovala a asi ho aj vždy bude. Ak zakladala nejaké Sulíkove krídlo, tak v ňom bola sama a nevedel o ňom ani Sulík.

X Aký je najväčší rozdiel medzi tým, ako vedie stranu Branislav Gröhling a ako to robil Richard Sulík?

Richard bol extrémne pracovitý, až patologicky. Bol schopný spávať len tri hodiny denne a odpovedať na e-maily voličov o štvrtej ráno. Braňo je viac štruktúrovaný, organizovaný a pokojnejší.

Veľký rozdiel je v autokratickosti rozhodovania. Keď si Richard niečo zaumienil, tak to vždy dosiahol tým, že telefonicky a osobne lámal ostatných členov Republikovej rady, aby sa stotožnili s jeho názorom a prijali ho.

 Braňo je ten, ktorý o názore diskutuje. On nejaký názor má, ale diskutuje s nami o ňom. Po priam „sokratovskej diskusii“ sa dospeje k tomu, akú pozíciu zaujme strana SaS. Mne sa to viac páči, som človek konsenzu.

X Vy ste už spomínali poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú. Ona prirovnala rozhodnutie Branislava Gröhlinga ku komunistickému kádrovaniu. Podľa nej sa Gröhling rozhodol Sulíka odstaviť pre syna Filipa Sulíka. Je to tak?

Janka nikdy nemala ďaleko k expresívnym vyjadreniam a aj preto ju mám rád. V tomto zmysle použila slová, aké použila a aj vďaka tomu je populárna u svojich voličov. Tí sú trochu iní, ako typický volič SaS.

Čo sa týka syna Richarda Sulíka, tak ten nebol dôvodom.

 X Takže Filip Sulík a jeho kontroverzné názory, ktoré prezentuje na internete, s tým nemajú nič spoločné?

Mohla to byť súčasť veľkej skladačky, ale naozaj to nebol hlavný, ani postranný dôvod. Ten bol, že chceme robiť veci nanovo.

 x Mal sa podľa vás Richard Sulík dištancovať od svojho syna?

Ako otec viem na to ťažko odpovedať. Neviem, čo by som ja spravil v takej situácii, ale je pravda, že viacerí členovia SaS a voliči čakali od Richarda reakciu.

X Prečo to teda poslankyňa Cigániková napísala takým spôsobom, že to je ten dôvod, prečo sa predseda Gröhling rozhodol tak, ako sa rozhodol? Vnímate, že nie je úplne v súlade so zvyškom strany?

Možno nie celkom vnímala problematickosť niektorých Richardových postojov z minulosti. Tým, že bola nekriticky vždy jeho podporovateľkou, tak si to tak zjednodušene vysvetľuje, že toto bol ten hlavný dôvod. Ja hovorím ešte raz, že nebol a ak, tak len súčasť mozajky.

X Branislav Grohling povedal, že chce stranu SaS posunúť viac do stredu a spájať liberálov a konzervatívcov. To isté v podstate robí aj Progresívne Slovensko. Aký je v súčasnosti rozdiel medzi PS a SaS?

Ten rozdiel je obrovský v oblasti ekonomiky. U nás máme silných pravicových ekonómov, ako Eugen Jurzyca, Ján Oravec alebo Marián Viskupič. To dáva garanciu, že SaS ostane pravicová, budeme bojovať za štíhly štát, nízke dane a maximálnu slobodu jednotlivca. V PS nie sú tak silno zadefinovaní do prava. Mnohí v PS zmýšľajú centristicky, niektorí až ľavicovo. Ale stále je to náš najbližší budúci koaličný partner.

X Ako to chcete tým ľuďom ukázať aby volili vás a nie PS?

Našim cieľom by nemalo byť uberať percentá Progresívnemu Slovensku. Je veľa nerozhodnutých voličov a veľa nevoličov. Práve tu vidím priestor pre SaS.

Kontroverznosť Richarda Sulíka bránila mnohým voličom dať nám hlas. Túto spätnú väzbu dostávame, že trikrát som vás volil, ale štvrtý a piaty už som nemohol, kvôli Richardovi Sulíkovi.

Tento problém pominul.SaS sa tak otvára obrovský priestor na akvizíciu voličov. V poslednom prieskume sme mali 7,9 percenta a myslím si, že po predmetnom rozhodnutí Braňa máme potenciál na dvojciferný výsledok.

V SaS momentálne odmietate akékoľvek debaty o spájaní s ostatnými opozičnými stranami. Kedy podľa vás príde čas na to, aby ste vôbec túto debatu začali?

Ja som bol vždy v tomto pragmatik a jazvy z minulosti som ochotný hádzať za hlavu pre dobro veci a krajiny. Takže si myslím, že treba pozrieť, kedy budú voľby, od toho odčítať štyri mesiace, keď končia lehoty na odovzdanie kandidátnych listín, k tomu odčítať ďalších šesť mesiacov na to, aby sme stihli kampaňovať.

 Takže ak sa niektoré subjekty budú pohybovať na hranici päť percent, tak samozrejme začnú debaty o tom, akým spôsobom vyskladať kandidátky, aby neprepadol žiaden demokratický hlas.

 X Viete si predstaviť spoločne kandidovať s PS alebo Demokratmi?

Dnes si viem predstaviť čokoľvek. Aj jedných aj druhých. O Demokratoch nemáme jednoznačný názor v rámci strany. Ja osobne si myslím, že môžu byť solídny partner na spoluprácu. Potom sa podľa percent poďme rozhodovať, ako to vykombinovať, aby sa dobré hlasy nestratili.

X Koľko je v strane takých, čo si myslia, že Demokrati sú na spoluprácu dobrí?

To je celá škála názorov. Stali sa veci v minulosti, ktoré neboli príjemné. Existoval vyhrotený konflikt medzi Jaroslavom Naďom a Richardom Sulíkom. Ten Richardovým odchodom pominul a pri troche veľkorysosti si vieme sadnúť za jeden stôl a rozprávať sa.

X Takže myslíte si, že to „odstavenie“ Richard Sulíka môže dopomôcť k vytvoreniu nejakej budúcej vládnej koalície?

Richard bol vždy veľmi tvrdohlavý človek a poznám ho už skoro 35 rokov a niekedy si postavil hlavu, že bude takto alebo vôbec. Tento problém dnes odpadáva.

X Keď sa rozprávame o tej záťaži z minulosti. Viete si predstaviť spolupracovať s Igorom Matovičom?

To je dobrá otázka, na to sa ma všetci pýtajú. Rozumná odpoveď by bola, že neodpoviem.

Ale to, ako dopadla minulá vláda, bolo veľmi nešťastné a Igor bol veľkou súčasťou toho, že tam boli od začiatku problémy. Obávam sa, že on ako osoba by už nebol prijateľný pre koaličných partnerov, ale jedným dychom dodávam, že je to strana, kde je niekoľko veľmi silných ľudí, ktorí by vedeli zobrať ministerstvá. Je to strana, s ktorou treba rátať, pretože budú asi bezpečne nad hranicou piatich percent.

Viem si predstaviť nejaký typ dohody, že ľudia ako napríklad Július Jakab alebo Gábor Grendel by mohli byť ministrami a viem si predstaviť Igora na pozícii podpresedu parlamentu. Ale to je ich personálna politika a ja ju robiť nejdem. Ako sa oni dohodnú neviem, ale nemyslím si, že je správne ich hádzať cez palubu.

X Pred parlamentnými voľbami budú voľby župné. Vy plánujete kandidovať znova?

K tomu sa plánujem vyjadriť neskôr. Je to tak, že sa môže stať, niečo v rodine alebo nastať situácia, ktorá mi v tom zabráni. Povedať teraz definitívne áno neviem.

Ale máme porozbiehané veci, mám dobré výsledky s našim štíhlym úradom. Redukoval som počet zamestnancov, asi ako jediná inštitúcia na Slovensku. Máme to nastavené tak, že ešte jedno volebné obdobie by nám dalo dosť času na to, aby sme dokončili veľké veci.

X Ako by ste sa chceli znova ľuďom takpovediac predať, aby vás znova volili?

Bude to o výsledkoch. Ľudia vidia, čo všetko Bratislavský samosprávny kraj spravil. Zachránili sme a zrekonštruovali mnohé pamiatky ako Divadlo Aréna, Synagógu v Senci či kaštieľ v Modre. Nenájdete jedinú cestu v bratislavskom kraji, ktorá by dnes nebola naplno zrekonštruovaná. Rozšírili a vynovali sme 26 základných škôl nad rámec kompetencií župy a tak ďalej. Tých výsledkov je toľko, že to bude stačiť ako moja kampaň.

X Juraj Šeliga (Demokrati) pre Sme pripustil možnosť, že by Jaroslav Naď (Demokrati) mohol kandidovať na župana Bratislavského kraja. Vy ste sa s pánom Naďom o tom rozprávali?

Nebudem komentovať rozhovory v našom úzkom kruhu ľudí, ale rokujeme o pristúpení Demokratov do našej trojkoalície, aby sme nemuseli ísť proti sebe. Sme pomerne ďaleko v koaličných rozhovoroch s našimi tradičnými partnermi – Team Bratislava Matúša Valla a Progresívne Slovensko., aktuality.sk

X X X

Vitaj doma, teší sa Kmotrík. Slovan má náhradu za Strelca

Slovinský futbalista Andraž Šporar sa po šiestich rokoch vracia do Slovana Bratislava.

 „Hráč, ktorý vedel dostať fanúšikov do varu a stal sa jedným z prvých miláčikov nového štadióna na Tehelnom poli. Autor mnohých našich dôležitých gólov a výrazná osobnosť na ihrisku i mimo neho. Andraž Šporar sa vracia na Tehelné pole!“ napísal slovan na svojej stránke.

Slovenský majster sa s Andražom Šporarom dohodol na trojročnom kontrakte. Slovinský reprezentačný útočník k nám prestupuje z tureckého Alanyasporu.

Andraž môže nadviazať na svoje prvé pôsobenie v belasom v rokoch 2018 – 2019, keď dal v 78 zápasoch 60 gólov a pridal k nim 17 asistencií.

 „Vitaj doma, Andraž! Som veľmi rád, že sa nám podarilo zrealizovať tento veľký návrat. Keď v roku 2020 prestupoval Andraž za rekordnú sumu do Sportingu Lisabon, vyhlásil som, že má u nás kedykoľvek dvere otvorené.

My aj on sme viackrát boli naklonení jeho návratu, vždy sme boli v kontakte, a teraz konečne nastal ten správny čas. Vracia sa jedna z našich najvýraznejších osobností súčasnej éry klubu na novom Tehelnom poli.

Verím, že aj fanúšikovia Andraža privítajú tak, ako si zaslúži, a spoločne napíšeme ďalší pekný príbeh. O jeho kvalitách všetci vieme, výhodou je, že pozná prostredie a prinesie aj skúsenosti, ktoré získal v zahraničí.

Teším sa, keď si po reprezentačnej pauze prvýkrát oblečie belasý dres, a zvlášť, keď opäť vybehne na Tehelné pole,“ povedal Ivan Kmotrík ml., generálny riaditeľ klubu.

Šporar prišiel v úvode roka 2018 do Slovana a prispel k zisku Slovenského pohára a v sezóne 2018/19 k majstrovskému titulu. S 29 gólmi bol vtedy najlepším strelcom súťaže.

V ročníku 2019/20 prispel k postupu do skupinovej fázy Európskej ligy, v nej zaznamenal 5 presných zásahov. Aj v sezóne 2019/20, poznačenej pandémiou, mal s 12 ligovými gólmi významný podiel na našom majstrovskom titule.

Začiatkom roka 2020 zamieril do Sportingu Lisabon za 7 miliónov eur. Je stabilnou súčasťou slovinského národného tímu, kde má na konte 60 štartov a 12 gólov.

„Som veľmi rád, že som späť doma, na Tehelnom poli. Aj v čase, keď som pôsobil v zahraničí, som na diaľku sledoval zápasy Slovana, a tešil som sa z jeho úspechov doma i v Európe. Najviac mi chýbal práve štadión na Tehelnom poli a fantastickí fanúšikovia.

V Slovane som zažil najkrajšie chvíle kariéry, veľa výborných zápasov, nezabudnem na prvý duel na novom štadióne s Trnavou. Mám Slovan veľmi rád. Neviem si ani predstaviť, aké to bude, zahrať si na tomto štadióne opäť v belasom drese.

Veľmi sa na to všetko teším. Verím, že budem zdravý, že pomôžem tímu, a spoločne budeme znovu úspešní,“ povedal Andraž Šporar./agentury/

X X X

Naplnili sa najčiernejšie prognózy. Pátranie po českom futbalistovi ukončila tragická správa

Český futbal zasiahla tragická správa. Tridsaťtriročný futbalista Tomáš Timp zomrel.

 Tomáš Tipl (s loptou) v drese Havířova.

Hráč TJ Slovan Havířov, ktorý bez stopy zmizel, bol podľa oznámenia klubu na sociálnych sieťach nájdenýb bez známok života.

“ S hlbokým zármutkom oznamujeme smutnú správu. Naše najhoršie obavy sa naplnili. Náš spoluhráč a kamarát Tomáš Timp už, bohužiaľ, nie je medzi nami,“ napísal klub na facebooku.

Na štadióne vytvoril pietne miesto, kde si ho môžu uctiť./agentury/

X X X

Stáva sa z obeda luxus? Veľká časť Slovákov si nemôže dovoliť kúpiť poriadne jedlo, sme najhorší v EÚ

Podľa najnovších údajov Eurostatu si v roku 2024 až 8,5 percenta obyvateľov Európskej únie (EÚ) nemohlo dovoliť jedlo obsahujúce mäso, ryby alebo ich vegetariánsku alternatívu aspoň každý druhý deň. Ide o mierne zlepšenie oproti roku 2023, keď tento podiel dosahoval 9,5 percenta, no čísla stále ukazujú na vážny sociálny problém, ktorý zasahuje milióny Európanov.

 Situácia je o to závažnejšia, že dostatočný prísun kvalitnej stravy patrí medzi základné potreby a priamo ovplyvňuje zdravie, pracovnú schopnosť aj celkovú kvalitu života. Eurostat pritom upozorňuje, že hoci na úrovni celej EÚ došlo k miernemu poklesu podielu ľudí, ktorí si takéto jedlo nemôžu dovoliť, v niektorých členských štátoch ostávajú čísla alarmujúce – a Slovensko je v tejto štatistike na úplnom chvoste.

Slovensko kraľuje negatívnemu rebríčku

Údaje za rok 2024 ukazujú, že na Slovensku až 39,8 percenta ľudí ohrozených chudobou nemá dosť peňazí na to, aby si mohli aspoň každý druhý deň dopriať jedlo s mäsom, rybou alebo adekvátnou náhradou. Ide o najvyšší podiel spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie.

Máte aj vy problém dovoliť si kvalitné jedlo?

Pre lepšiu predstavu o akých číslach hovoríme – na Slovensku bolo podľa európskeho prieskumu SILC v roku 2024 ohrozených chudobou vyše 18 percent Slovákov. V absolútnych číslach ide o približne 980-tisíc Slovákov. Kvalitné jedlo si tak nemôže dovoliť kúpiť približne 400-tisíc ľudí.

 Hneď za Slovenskom nasledujú Bulharsko (37,7 percenta) a Maďarsko (37,3 percenta). Na druhom konci rebríčka sú krajiny ako Cyprus, kde sa tento problém týka len 3,5 percenta obyvateľov ohrozených chudobou, či Írsko a Portugalsko s hodnotou 5,1 percenta. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú teda dramatické a naznačujú, že dostupnosť vyváženej stravy úzko súvisí s celkovým nastavením sociálnych systémov, úrovňou príjmov aj cenami potravín.

Eurostat zároveň upozorňuje na veľký rozdiel medzi osobami ohrozenými chudobou a tými, ktoré chudobou ohrozené nie sú. V prvej skupine dosahuje neschopnosť zabezpečiť si takéto jedlo v EÚ priemerne 19,4 percenta, zatiaľ čo v druhej len 6,4 percenta.

Strava sa tak stáva dôležitým indikátorom sociálnej nerovnosti. Pre rodiny a jednotlivcov s nízkymi príjmami často nie je problém len to, že jedlo stojí viac, ale aj to, že ceny zdravších potravín rastú rýchlejšie ako ceny vysoko spracovaných, lacných výrobkov. To môže viesť k dlhodobým negatívnym zdravotným následkom a prehlbovaniu chudoby.

Prečo sme na tom zle?

Otázka, prečo je Slovensko v tomto ukazovateli najhoršie v celej EÚ, má viac vrstiev. V prvom rade ide o nízke príjmy domácností – hoci priemerná mzda na Slovensku v posledných rokoch rástla, stále zaostáva za priemerom EÚ, pričom ceny potravín sa približujú západnej Európe.

Za problémami stojí aj rýchly rast cien potravín. Inflácia v rokoch 2022–2023 zasiahla Slovensko silnejšie než viaceré iné krajiny a domácnosti s nízkymi príjmami sa z nej dodnes nespamätali. Platíntiež, že sociálne dávky nedokážu v dostatočnej miere pokryť reálne náklady na život, najmä pre rodiny s deťmi a seniorov. Výsledkom potom je, že veľká časť obyvateľov ohrozených chudobou si nemôže dovoliť ani základný štandard v podobe vyváženej stravy.

Štatistika Eurostatu je jasným varovaním. Zatiaľ čo EÚ sa ako celok posúva k miernemu zlepšeniu, Slovensko sa ocitá v situácii, ktorá si vyžaduje zásadnú pozornosť. Dostupnosť jedla nie je len otázkou zdravotnou, ale aj sociálnou a politickou – vypovedá o tom, ako štát dokáže ochrániť najzraniteľnejšie skupiny.

Ak chce Slovensko znížiť riziko sociálneho vylúčenia, bude musieť prehodnotiť nastavenie sociálnych dávok, podporu nízkopríjmových domácností a zároveň riešiť príčiny, prečo ceny potravín rastú rýchlejšie než príjmy. Inak hrozí, že krajina zostane trvalo na poslednom mieste európskych rebríčkov v oblasti dostupnosti vyváženej stravy – a to by bol výsledok, ktorý sa prejaví nielen v štatistikách, ale najmä v každodennom živote státisícov ľudí./agentury/

X X X

Posledný prázdninový víkend sa zmenil na chaos: Návrat z Chorvátska premenili nečakané búrky na drámu. Pozrite si videá

Posledné dni augusta patria v Chorvátsku k obľúbeným momentom letnej pohody. Slnko pomaly zapadá nad jadranským pobrežím a tisíce slovenských rodín, oddýchnutých po dovolenke, sa s vidinou pokojnej cesty pripravujú na návrat domov.

Tento rok však príroda pre mnohých prichystala nečakaný a dramatický záver. Koniec leta poznačili nepríjemné búrky a záplavy, ktoré zmenili hlavnú chorvátsku diaľnicu na neprejazdnú prekážku.

Skončilo sa to prívalom vody

V sobotu 30. augusta, v čase, keď boli autá na diaľniciach najhustejšie, sa oblasťou Dalmácie prehnali náhle a intenzívne búrky.

Cesty, ktoré boli ešte pred pár hodinami suché, sa premenili na divoké rieky.

Tieto prívalové dažde zaplavili aj kľúčovú diaľnicu A1, ktorá pre mnohých turistov predstavuje hlavnú spojnicu domov.

Epicentrom chaosu sa stal úsek pred výjazdom na križovatku Ravča smerom na Split.

Voda dosahovala také úrovne, že sa diaľnica musela úplne uzavrieť.

Pre cestovateľov, ktorí dúfali v rýchly odjazd z preplneného juhu, to bol koniec snov o pohodlnej ceste.

Tisíce dovolenkárov v kolónach

Následky boli okamžité a dramatické. Uzavretie diaľnice vytvorilo obrovské kolóny, ktoré sa tiahli do nedohľadna.

Rodiny s deťmi, unavení turisti a všetci, ktorí už videli svoj domov na dosah, boli uväznení v autách, kde sa namiesto spomienok na more riešili len nervy z nečakaného meškania.

Búrky však nezasiahli iba diaľnicu.

Silné dažde paralyzovali aj miestne cesty a zaplavili pobrežné mestá, čo pre mnohých znamenalo, že sa nemohli dostať ani zo svojho ubytovania.

Posledný deň dovolenky sa tak zmenil z relaxu na logistickú nočnú moru.

Nečakaný zásah prírody pripomenul všetkým, že ani tie najlepšie plány neochránia pred nevyspytateľným počasím.

Mnoho Slovákov si tak z tohtoročného Chorvátska odnieslo nielen opálenú pokožku, ale aj dramatickú spomienku na cestu plnú chaosu./agentury/

X X X

Viktor Janukovyč sa objavil v ruských médiách a obvinil EÚ z „arogancie“

 Viktor Janukovyč, spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, utiekol do Ruska v roku 2014 po potlačení proeurópskych protestov na Ukrajine.

Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa v pondelok neobvykle objavil v ruských médiách a obvinil Európsku úniu z „arogancie“ v rokovaniach s Kyjevom v časoch pred svojím zosadením z postu hlavy štátu. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Janukovyč, spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, ušiel do Ruska v roku 2014 po potlačení proeurópskych protestov na Ukrajine, ktoré vyvolalo jeho rozhodnutie zrušiť asociačnú dohodu s EÚ.

Kritika EÚ

V zriedkavom rozhovore pre ruské štátne tlačové agentúry, ktorý zverejnili v pondelok, obvinil Európsku úniu, že sa počas integračných rozhovorov sa vtedy správala „nevhodne“.

„Nepreukázali porozumenie čo sa týka komplexnosti ekonomickej situácie na Ukrajine. Poviem to na rovinu – boli arogantní,“ uviedol Janukovyč vo videu zverejnenom ruskou štátnou agentúrou RIA Novosti.

Ako dodal, pričlenenie Ukrajiny k NATO by bolo podľa neho „priamou cestou k občianskej vojne“.

Odpor proti NATO

„Vždy som bol kategorickým a presvedčeným odporcom vstupu Ukrajiny do NATO,“ povedal Janukovyč.

Ruské štátne tlačové agentúry neuviedli, kedy ani kde bol rozhovor nahraný, pripomína AFP. Nezávislé ruské médiá konštatovali, že išlo o Janukovyčovo prvé verejné vystúpenie od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Bezpečnostné jednotky pod Janukovyčovou kontrolou zabili v zime na prelome rokov 2013 – 2014 desiatky demonštrantov, ktorí táborili v centre Kyjeva a požadovali proeurópske reformy v krajine počas tzv. revolúcie Majdan, píše francúzska agentúra.

Odsúdenie a strata občianstva

Parlament ho následne v súvislosti s týmto krviprelievaním odvolal z funkcie.

Ukrajinský súd ho v roku 2019 uznal za vinného z vlastizrady a v neprítomnosti ho odsúdil na 13 rokov väzenia.

Úradujúci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho v roku 2023 zbavil ukrajinského občianstv, aktuality.sk