Čína zvýšila dovoz uhlia z Ruska na 7,33 milióna ton, čo je medziročný nárast o 6 %, napriek sankciám a logistickým komplikáciám. Čína zvýšila minulý mesiac dovoz uhlia z Ruska na viac ako 7 miliónov ton napriek západným sankciám a komplikáciám v logistike. Poukázali na to v nedeľu zverejnené údaje čínskeho colného úradu. Informovala o tom agentúra Reuters. Podľa colného úradu doviezla Čína v marci z Ruska 7,33 milióna ton uhlia. V medziročnom porovnaní to predstavuje zvýšenie zhruba o 6 %.

Viac uhlia než pred rokom doviezla Čína v marci aj z Mongolska a Austrálie, pričom najmä v prípade druhého štátu bolo zvýšenie dovozu výrazné. Z Austrálie doviezla celkovo 4,4 milióna ton uhlia, čo oproti marcu minulého roka predstavuje rast o 14 %. Z Mongolska zvýšila dovoz o 5 % na 6,81 milióna ton.

Najväčším dodávateľom uhlia do Číny je naďalej Indonézia, dovoz z tejto krajiny však klesol, a to o 9 % na 17,96 milióna ton. Aj celkový dovoz uhlia do najväčšej ázijskej ekonomiky v marci klesol, a to o 6 %. Dôvodom je slabší domáci dopyt a vysoké zásoby v prístavoch., aktuality.sk

X X X

Zomrel pápež František. Ako hlava cirkvi spájal konzervatívcov a liberálov

 Bol najstaršou hlavou cirkvi za posledných 120 rokov a prvým pápežom z amerického kontinentu. Zastával sa LGBTI komunity, žil v skromnosti.

Dnes, na Veľkonočný pondelok zomrel v 88 rokoch pápež František. Správu o jeho smrti oznámil Vatikán. O 9:45 dopoludnia kardinál Kevin Farrell, komorník Apoštolskej komory, oznámil smrť pápeža Františka z Domu svätej Marty týmito slovami: „Drahí bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť smrť nášho Svätého Otca Františka. Dnes ráno o 7:35 sa rímsky biskup František vrátil do domu Otca. Celý svoj život zasvätil službe Pánovi a Jeho Cirkvi. Učil nás žiť hodnoty Evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, najmä v prospech najchudobnejších a najviac marginalizovaných. S nesmiernou vďačnosťou za jeho príklad pravého učeníka Pána Ježiša zverujeme dušu pápeža Františka nekonečne milosrdnej láske jediného a trojjediného Boha.“

Hlava katolíckej cirkvi zomrela vo svojej rezidencii. Pápeža Františka prijali do nemocnice Agostino Gemelli v piatok 14. februára 2025 po niekoľkých dňoch, počas ktorých trpel zápalom priedušiek. Jeho klinický stav sa postupne zhoršoval a v utorok 18. februára mu lekári diagnostikovali obojstranný zápal pľúc. Dýchal vtedy vďaka kyslíkovým prístrojom a k diagnóze sa pridalo zlyhanie obličiek.

Lekári ho pôvodne hospitalizovali so zápalom priedušiek. Problémy s dýchacími cestami trápili pápeža od mladosti. Po infekcii mu vtedy vyoperovali časť pľúc – v posledných rokoch bol náchylný práve na ochorenia dýchacích ciest. Len počas pontifikátu hospitalizovali Františka štyrikrát a so zápalom pľúc sa dostal do nemocnice aj v roku 2023.

  Sväty otec zomrel vo veku 88 rokov. Bol najstaršou hlavou cirkvi za posledných 120 rokov a prvým pápežom, ktorý pochádzal z Ameriky.

Odmietol oslavu

Pápež, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, sa narodil v roku 1936 v argentínskom Buenos Aires do rodiny talianskych prisťahovalcov, rodnú krajinu však od nástupu do pápežského úradu nenavštívil.

Na strednej škole sa vyučil za chemického technika, no už tesne po nej sa rozhodol stať sa kňazom. Vyštudoval filozofiu a v roku 1970 úspešne zavŕšil i teológiu na Kolégiu sv. Jozefa v Buenos Aires.

Za kňaza ho v 33 rokoch vysvätil arcibiskup Ramón Josém Castellan. Za pomocného biskupa v Buenos Aires a biskupa v meste Auca ho vymenovala vtedajšia hlava cirkvi Ján Pavol II. v roku 1992. O deväť rokov neskôr sa už stal kardinálom. „Požiadal vtedy veriacich, aby neprišli do Ríma oslavovať jeho vymenovanie za kardinála, ale radšej darovali chudobným to, čo by minuli na cestu,” píše sa v oficiálnom životopise zosnulého pápeža.

Už ako kardinál bol v rodnej Latinskej Amerike veľmi populárny. V úlohe arcibiskupa sa ujal úlohy vytvoriť misijný plán so štyrmi hlavnými cieľmi, pripomína oficiálna stránka pápežského úradu. Týmto projektom podporoval evanjelizáciu zameranú na každého obyvateľa Buenos Aires, pomoc chudobným a chorým, otvorené a bratské spoločenstvá a vedúcu úlohu uvedomelých laikov. V septembri 2009 spustil na národnej úrovni kampaň solidarity pri príležitosti dvojstoročnice nezávislosti Argentíny.

Rešpekt a dôstojnosť pre všetkých

V skromnosti a jednoduchosti pokračoval aj ako Svätý otec. V oficiálnom životopise sa uvádza, že nikdy nepoľavil v prísnom životnom štýle, mnohí pápežov prístup vnímali ako asketický. Odmietol niektoré pápežské privilégiá, vrátane bývania v apoštolskej rezidencii. „Moji ľudia sú chudobní a ja som jedným z nich,“ odôvodňoval svoje rozhodnutie bývať v byte a sám si variť večeru.

Od začiatku pápežského úradovania sa usiloval o to, aby bola cirkev otvorená pre každého a nediskriminovala nikoho. Presadzoval dôstojný prístup a rešpekt k členom LGBTI+ komunity a vyzýval, aby sa cirkev pre túto skupinu otvorila. „Boh je Otec a nezaprie žiadne zo svojich detí,” odpovedal pápež na otázku, čo najdôležitejšie by mali LGBTI+osoby vedieť o Bohu.

Keďže katolícka doktrína zakazuje manželstvá rovnakého pohlavia, už ako biskup tvrdil, že páry rovnakého pohlavia majú právo na právnu ochranu zákonmi, pretože „homosexualita nie je zločin.” Jej kriminalizáciu označil za nespravodlivú. Pontifikovo úsilie sa stretávalo s nevoľou konzervatívnejších katolíkov, ktorí ho za liberálny postoj kritizovali.

Svätý otec nemlčal ani o obvineniach zo sexuálneho zneužívania, ktorým katolícka cirkev čelí už roky. Uznal, že majú pred sebou ešte dlhú cestu, aby sa s týmto problémom vyrovnali. Veril, že cirkev musí urobiť v tejto problematike viac, než doteraz.

Ospravedlnil sa

V roku 2018 sa počas návštevy v Írsku ospravedlnil za zneužívanie kňazmi v Spojených štátoch a Írsku. O tri roky neskôr sa poďakoval novinárom za to, že pomáhajú tieto škandály nezamiesť pod koberec. Vatikán bol však počas jeho pontifikátu kritizovaný za prístup v niektorých prípadoch.

Napísal knihy Meditácie pre rehoľníkov, Úvahy o nádeji či Zamyslenia nad apoštolským životom. Uplatnenie si našiel aj na akademickej pôde. Počas života učil literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v meste Santa Fé i na kolégiu Spasiteľa v Buenos Aires. V roku 1980 sa stal rektorom Kolégia sv. Jozefa v San Migueli.

Za 266. pápeža v poradí bol zvolený 13. marca 2013. Prijal meno František na počesť talianskeho rehoľníka Františka z Assisi.

Pápež František navštívil v septembri 2021 Slovensko na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej. Zdržal sa tu až štyri dni. Okrem veriacich v hlavnom meste pozdravil aj Prešov, Košice a Šaštín. Stretol sa napríklad s rómskou komunitou na Luníku IX. alebo so židovskou komunitou v Bratislave. „Dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy,“ povedal počas prejavu v záhrade Prezidentského paláca.

  Súkromné stretnutie trvalo len zopár minút, muži si mali vymeniť veľkonočné pozdravy. Pápež sa stále zotavuje zo zápalu pľúc.

X X X

Americký viceprezident J. D. Vance sa na Veľkokonočnú nedeľu krátko stretol s pápežom Františkom, ktorý sa zotavuje zo zápalu pľúc. Oznámil to Vatikán, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Kolóna vozidiel s Vanceom vstúpila do Vatikánu vedľajšou bránou a zaparkovala neďaleko Fratiškovej rezidencie v čase, keď sa na Námestí svätého Petra konala veľkonočná omša. Pápež, ktorý po vážnej chorobe obmedzil svoje pracovné povinnosti, slúžením omše poveril kardinála Angela Comastriho. Vatikán oznámil, že pápež a viceprezident USA sa stretli krátko pred 11.30 h v Dome svätej Marty, „aby si vymenili veľkonočné pozdravy“. Súkromné stretnutie trvalo len niekoľko minút.

 Vance a František sa predtým dostali do sporu v otázke migrácie a plánov vlády prezidenta Donalda Trumpa hromadne vyhosťovať migrantov zo Spojených štátov. František si starostlivosť o migrantov stanovil za jednu z hlavných tém svojho pôsobenia v pápežskom úrade, napísala AP.

 Vance, ktorý konvertoval na katolicizmus v roku 2019, sa v sobotu stretol s vatikánskym štátnym sekretárom Pietrom Parolinom. Zástupca amerického prezidenta v nedeľu ukončí svoju návštevu Ríma, kde spolu s rodinou strávil veľkonočné sviatky, doplnila agentúra DPA.

 X X X

 Americký viceprezident pricestoval do Indie, čaká ho stretnutie s premiérom

 Okrem návštevy premiéra ho čaká aj cesta po pamätihodnostiach. S premiérom si budú vymienať názory a zhodnotia bilaterálne vzťahy.

Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok pricestoval do Indie. Počas svojej štvordňovej návštevy sa Vance stretne s indickým premiérom Naréndrom Módím, ktorý bol hosťom v Bielom dome vo februári tohto roku, a spolu s rodinou absolvujú cestu po pamätihodnostiach. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

Vance pricestoval do Indie z Talianska, kde spolu s rodinou strávil veľkonočné sviatky. V sobotu sa stretol s vatikánskym štátnym sekretárom Pietrom Parolinom a vo Veľkonočnú nedeľu absolvoval krátke stretnutie s pápežom Františkom, ktorý sa zotavuje zo zápalu pľúc.

Amerického viceprezidenta sprevádza v Indii jeho rodina vrátane manželky Ushy, ktorá je dcérou imigrantov z južnej Indie. Pre Vancea ide o prvú návštevu krajiny predkov svojej manželky. AP návštevu označila za prevažne osobnú.

 Indické ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň oznámilo, že Módí a Vance „zhodnotia pokrok v bilaterálnych vzťahoch a tiež si vymenia názory na regionálny a svetový vývoj spoločenského záujmu“.

AP pripomína, že Spojené štáty sú najväčším obchodným partnerom Indie. V súčasnosti spoločne rokujú o prvej časti obchodnej dohody, ktorú chce India uzavrieť v rámci 90-dňového pozastavenia ciel zo strany USA, ktoré tento mesiac oznámil americký prezident Donald Trump, píše AFP.

Návšteva posilní vzťahy

„Sme presvedčení, že táto návšteva posilní naše bilaterálne vzťahy,“ vyhlásil minulý týždeň hovorca indického rezortu diplomacie.

Indický premiér Módí sa vo februári v Bielom dome stretol s Trumpom len niekoľko hodín po tom, čo americký prezident oznámil recipročné clá na všetky krajiny vrátane Indie. Trump pri predstavovaní ciel povedal, že Módí je „dobrý priateľ, ale nesprával sa k nám dobre“.

Módí počas návštevy Washingtonu prisľúbil, že India a USA budú pracovať na „vzájomne výhodnej obchodnej dohode“.

 X X X

 Donald Trump dúfa, že Rusko a Ukrajina sa v najbližších dňoch dohodnú

 Trump verí, že Rusko a Ukrajina sa dohodnú a začnú obchodovať s USA, ktoré by mohli z tejto spolupráce profitovať.

Americký prezident Donald Trump dúfa, že Rusko a Ukrajina sa počas najbližších dní dohodnú a následne začnú vo veľkom obchodovať s USA. Trump to uviedol v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social krátko predtým, ako sa skončilo veľkonočné prímerie, ktoré vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„DÚFAJME, ŽE RUSKO A UKRAJINA SA TENTO TÝŽDEŇ DOHODNÚ. OBIDVE KRAJINY POTOM ZAČNÚ ROBIŤ VEĽKÝ BIZNIS SO SPOJENÝMI ŠTÁTMI AMERICKÝMI, KTORÝM SA DARÍ, A ZBOHATNÚ!“ napísal Trump v príspevku.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí už vopred počas dňa uviedol, že USA sú naďalej odhodlané dosiahnuť úplné a komplexné prímerie vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou a uvítali by predĺženie veľkonočného prímeria.

Putin v sobotu nečakane oznámil, že od 17.00 h do nedele 23.00 h SELČ ruská strana zastaví všetky vojenské operácie. V nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že Putin nevydal nariadenie o predĺžení tohto prímeria, a preto sa jeho platnosť skončila o polnoci moskovského času.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko pred zverejnením Trumpovho príspevku navrhol Rusku zastavenie útokov na väčšie vzdialenosti, ktoré cielia na civilnú infraštruktúru, a to na najmenej 30 dní.

Od Putinovho vyhlásenia prímeria sa Moskva a Kyjev navzájom obviňovali z jeho porušovania. Ukrajina tvrdí, že ruská armáda ho porušila viac ako dvetisíckrát, no podľa Zelenského slov nebol v nedeľu vyhlásený žiaden letecký poplach. Podľa Ruska zase v dôsledku porušení zo strany Ukrajiny zahynulo niekoľko civilistov a bola poškodená infraštruktúra.

 X X X

 MINISTR  OBRANY  USA  VYZRAZOVAL  DŮLEŽITÉ  INFORMACE

 Další přešlap ministra obrany USA. Válečné plány sdílel na chatu s ženou i bratrem

 Citlivé informace k útokům na jemenské Húsíe se objevily v chatové aplikaci Signal. Sdílel je tam americký ministr obrany Pete Hegseth. Ve skupině byla jeho manželka, bratr i osobní právník. S odvoláním na nejmenované zdroje obeznámené s případem o tom v pondělí informovala agentura Reuters a další média.

 Zjištění existence druhého chatu na Signalu vyvolává další pochybnosti o tom, jak Hegseth nakládal s velmi citlivými daty na platformě, která nemá certifikaci pro sdílení utajovaných informací. Přichází rovněž pro něj v obzvláště choulostivé chvíli, kdy byli minulý týden po interním vyšetřování úniku informací z Pentagonu odvoláni vysoce postavení činitelé.

Hegseth, o kterém se spekuluje, že má dlouhodobé problémy s alkoholem, v předchozím chatu sdílel podobné informace, o kterých v březnu informoval časopis The Atlantic. Jeho šéfredaktor Jeffrey Goldberg byl omylem zařazen do chatové skupiny na Signalu spolu s dalšími vrcholnými představiteli administrativy Donalda Trumpa. Získal tak přístup k americkým plánům útoku v Jemenu.

 Osoba obeznámená se záležitostí, která hovořila pod podmínkou anonymity, agentuře Reuters sdělila, že ve druhém chatu bylo asi deset lidí. Vytvořen byl v době, kdy Kongres Hegsetha potvrzoval do funkce, a jeho cílem bylo probírat v něm administrativní záležitosti, nikoliv podrobné vojenské plánování. Hegseth tam nicméně později sdílel harmonogram leteckých úderů v Jemenu.

Na citlivých jednáních s manželkou

Hegsethova manželka Jennifer, bývalá producentka v televizi Fox News, se podle snímků, které zveřejnil Pentagon, účastnila citlivých setkání se zahraničními vojenskými protějšky. Během březnového jednání Hegsetha s britským ministrem obrany v Pentagonu bylo vidět, že sedí za svým manželem v zasedací místnosti.

Zaměstnankyní ministerstva obrany podle agentury DPA není. Hegsethův bratr je styčným důstojníkem amerického ministerstva vnitra v Pentagonu.

 Nejnovější odhalení přicházejí několik dní poté, co byl jeden z Hegsethových nejbližších poradců Dan Caldwell vyveden z Pentagonu, neboť byl označen jako původce úniků informací z ministerstva obrany. Po Caldwellově odchodu byli v pátek ze stejných důvodů propuštěni také Darin Selnick, který se nedávno stal Hegsethovým náměstkem, a Colin Carroll, šéf kanceláře náměstka ministra obrany Steva Feinberga.

X X X

 Vladimir Putin sa po vyhlásení veľkonočného prímeria zúčastnil na bohoslužbe

 Patriarcha Kirill počas veľkonočnej omše vyzval na mier na historických územiach Rusi, zahŕňajúcich aj Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin a starosta Moskvy Sergej Sobjanin sa pripojili k ostatným veriacim na veľkonočnej bohoslužbe. Viedol ju najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi a podporovateľ Putina patriarcha Kirill, píše TASR podľa nedeľňajšej správy agentúry Reuters.

Niekoľko hodín po vyhlásení veľkonočného prímeria vo vojne na Ukrajine stáli šéf Kremľa a Sobjanin v Chráme Krista Spasiteľa, zatiaľ čo Kirill viedol procesiu, ukazujú zábery z omše. Tradične spievaná bohoslužba sa začína v sobotu neskoro večer a trvá do nedeľňajších skorých ranných hodín.

Pravoslávna viera je významnou súčasťou Putinových svetonázorov a prezident sa vždy zúčastňuje na bohoslužbách počas dôležitých cirkevných sviatkov, píše Reuters. Pre pravoslávnych Rusov je Veľká noc najdôležitejším náboženským sviatkom.

Patriarcha Kirill počas omše vyzval, aby sa „na rozsiahlych územiach historickej Rusi podarilo nastoliť trvalý a spravodlivý mier“, uviedla štátna tlačová agentúra RIA. Odkazoval tým na stredoveké územie, ktoré zahŕňalo aj časti dnešnej Ukrajiny, Bieloruska a Ruska.

„Ako bolo skvelo povedané, nerob druhému zle a nezaobchádzaj s inými tak, ako by si nechcel, aby zaobchádzali s tebou,“ citovala Kirilla agentúra TASS. „Keby ľudia dodržiavali toto sviatočné prikázanie, život by bol úplne iný, rodinný aj spoločenský, no dovolím si povedať, že i medzivládny,“ dodala hlava cirkvi.

Kirill dôrazne podporil vojnu na Ukrajine, ktorá trvá už viac ako tri roky, pripomína Reuters. Putin začal inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 a odvtedy zahynuli tisíce ľudí a milióny museli opustiť svoje domovy., aktuality.sk

X X X

Čo môžu pracujúci urobiť, ak ich prepustí umelá inteligencia? (názor Sarah O’Connorovej)

Neuvedomujeme si, aké napätie spôsobujú automatizované rozhodnutia v prístupe britskej vlády k zamestnancom s nízkymi mzdami.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

Autorka je komentátorka a zástupkyňa šéfredaktorky Financial Times.

Jedného dňa v marci stál na chodníku pred sídlom spoločnosti Uber v Londýne muž s úhľadne zastrihnutou bielou bradou. V ruke zvieral priehľadný plastový obal, ktorý obsahoval hromadu listov, vytlačených e-mailov a starostlivo popísanú, rukou nakreslenú mapu.

Deaktivovaný vodič

Ghulama Qadira spoločnosť Uber „deaktivovala“ v roku 2018 po tom, čo podľa jeho slov došlo k zmätku v súvislosti s cestujúcou, ktorá mu zaplatila v hotovosti, keď aplikácia zrušila jej cestu. Snažil sa spoločnosti Uber vysvetliť, čo sa stalo (preto tá mapa), ale vraj ho nikto nevypočul. Dokonca do toho zapojil aj svojho poslanca.

Zdá sa, že ísť za svojím poslancom sa pre vodičov Uberu stalo niečím podobným, ako keď v hovore so zákazníckym servisom opakovane stláčate tlačidlo nula, keď sa chcete porozprávať so skutočným človekom. Qadir si myslel, že je to šialené. „Parlament by mal riešiť svetové problémy, nie moje problémy,“ povedal.

 V kancelárii spoločnosti Uber bol odovzdať petíciu 10-tisíc vodičov a ich podporovateľov, ktorú sprostredkovala platforma na ochranu práv zamestnancov Organise, na protest proti „automatizovaným výpovediam“ a „nespravodlivým deaktiváciám“.

Spoločnosť Uber zasa uviedla, že jej politika sa od novembra 2023 výrazne zlepšila a že všetci vodiči teraz môžu požiadať, aby ich prípad preskúmala odborná komisia. „Neustále pracujeme na tom, aby sme pomohli zabezpečiť, že náš prístup bude transparentný a spravodlivý,“ povedal hovorca. Petícia je však jednou zo známok podceňovaného napätia v prístupe britskej vlády k budúcnosti.

Závažné rozhodnutia umelej inteligencie

Na jednej strane premiér sľúbil, že odstráni byrokraciu, aby napumpoval umelú inteligenciu „do žíl“ britskej ekonomiky, pretože je presvedčený, že to zvýši produktivitu, a tým aj rast. Na druhej strane vláda tiež sľúbila, že zabezpečí, aby bol pracovný život pracovníkov s nízkymi mzdami spravodlivejší a menej neistý.

Tieto ciele sa, samozrejme, nemusia navzájom vylučovať.

Je v záujme pracovníkov, aby sa stali produktívnejšími za predpokladu, že si zabezpečia podiel na prírastkoch produktivity. Mnohí zamestnanci sa už rozhodli používať nástroje generatívnej umelej inteligencie (niekedy dokonca bez toho, aby o tom vedeli ich zamestnávatelia), pretože vidia, že takéto skratky pri určitých úlohách, ako je napríklad písanie e-mailov, majú význam.

Jedným z čoraz častejších spôsobov využitia umelej inteligencie a iných algoritmických nástrojov je však prijímanie závažných rozhodnutí o pracovníkoch, od náboru až po riadenie výkonnosti.

Manažéri majú obavy

Z minuloročného prieskumu OECD medzi viac ako 6 000 manažérmi strednej úrovne vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Japonsku, Španielsku a Spojených štátoch vyplynulo, že používanie algoritmických nástrojov riadenia, ktoré pôvodne preslávili práve spoločnosti zákazkovej ekonomiky ako Uber, je v súčasnosti veľmi rozšírené.

Miera ich používania sa pohybovala od 90 percent v Spojených štátoch po 40 percent v Japonsku. Napriek tomu sa zdá, že aj manažéri sa pri týchto nástrojoch cítia trochu nesvoji. Šesť z desiatich uviedlo, že technológia zlepšila kvalitu ich vlastného rozhodovania, ale takmer dve tretiny mali aspoň jednu obavu.

Najčastejšie uvádzanou obavou bola nejasná zodpovednosť v prípade nesprávneho rozhodnutia, nasledovala neschopnosť sledovať logiku rozhodnutí algoritmu a nedostatočná ochrana fyzického a duševného zdravia pracovníkov.

Aj pre odbory je to zložité

V Spojenom kráľovstve sa na tieto pnutia zameriava návrh zákona o používaní údajov a prístupe k nim [Data (Use & Access) bill], ktorý práve prechádza parlamentom. Odbory sa však obávajú, že jedno ustanovenie v návrhu zákona by oslabilo právne predpisy týkajúce sa používania automatizovaného rozhodovania.

Zákon by zmenil doterajší všeobecný zákaz takéhoto rozhodovania s určitými výnimkami na všeobecný predpoklad jeho povolenia, no zaviedol by určité záruky a poistky. Ľudia by napríklad mali mať možnosť napadnúť rozhodnutie o nich, získať vysvetlenie, ako bolo rozhodnutie prijaté, a dosiahnuť, aby zasiahol človek.

Podľa Adama Cantwella-Corna z organizácie TUC, ktorá zastrešuje odborové zväzy, je problém v tom, že tieto záruky by zaťažovali jednotlivca a často by sa uplatnili až dodatočne.

 „[Ak] pracovník dostane rozhodnutie o prepustení, hodnotení výkonnosti, prijatí do zamestnania, nech už ide o čokoľvek, najprv musíte vedieť, že sa to stalo… potom musíte prekonať rôzne právne a byrokratické prekážky, aby ste si vyžiadali informácie a napadli to,“ povedal.

„Dokonca aj v prostredí, kde sú odbory aktívne a silné, je to dosť ťažké. Na vysoko prekarizovaných pracoviskách [pracoviská, kde sa pracovný pomer nahrádza inými spôsobmi výkonu práce, pozn. red.] je to prakticky nevykonateľné.“

Súčasná ochrana proti automatizovaným rozhodnutiam je už teraz slabo vymožiteľná. Princíp, ktorý stojí za zmenou zákona, má však stále význam. Protechnologická mantra Silicon Valley „pohybuj sa rýchlo a rozbíjaj veci“ nefunguje tak dobre, ak tie „veci“, ktoré môžete rozbiť, sú v skutočnosti ľudia, stojaci na chodníku s hromadou vytlačených e-mailov v rukách. Najmä ak ste vláda, ktorá sľúbila, že bude na ich strane, aktuality.sk

X X X

Britské stíhačky zasahovali pri ruských lietadlách nad Baltským morom

 Britské stíhačky Typhoon z Poľska zasahovali pri ruských lietadlách nad Baltským morom, čím demonštrovali pripravenosť NATO na obranu svojho vzdušného priestoru.

Británia v nedeľu oznámila, že jej stíhačky tento týždeň vzlietli k ruským lietadlám, ktoré sa pohybovali nad Baltským morom blízko vzdušného priestoru Severoatlantickej aliancie (NATO). Incidenty sa odohrali v utorok a vo štvrtok, informuje TASR podľa oznámenia britského ministerstva obrany a agentúry Reuters.

Dve stíhačky Typhoon vyslali v utorok z leteckej základe Malbork v Poľsku k ruskému prieskumnému lietadlu Iliušin Il-20M, o dva dni neskôr ďalšie dve zasahovali pri neznámom lietadle, ktoré opúšťalo vzdušný priestor Kaliningradskej oblasti.

Podľa ministerstva ide o prvé takéto nasadenie britských vzdušných síl v rámci ich príspevku k posilnenej ochrane vzdušného priestoru na východnom krídle NATO. Britský kontingent dorazil do východného Poľska pred niekoľkými týždňami a pôsobí tam spolu s kolegami zo Švédska.

Štátny tajomník britského ministerstva obrany pre ozbrojené sily Luke Pollard uviedol, že v čase rastúcej ruskej agresie a bezpečnostných hrozieb sa Británia angažuje, aby uistila svojich spojencov, odradila protivníkov a chránila svoju národnú bezpečnosť. „Táto misia ukazuje našu schopnosť operovať po boku s najnovším členom NATO Švédskom a brániť vzdušný priestor Aliancie, kdekoľvek a kedykoľvek je to potrebné,“ dodal. Rusko na správu bezprostredne nereagovalo., akuality.sk

X X X

 Šéf agentúry pre atómovú energiu vidí rokovania Iránu a USA optimisticky

 Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi ocenil atmosféru rokovaní v Ríme, ktorá umožnila pokračovanie diskusií o iránskom jadrovom programe.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vyjadril optimizmus v súvislosti s rokovaniami medzi Spojenými štátmi a Iránom týkajúcimi sa iránskeho jadrového programu. Obe strany boli „pripravené spoločne diskutovať o konkrétnych aspektoch“ uviedol Grossi v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica zverejnenom v nedeľu. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Rokovania medzi Washingtonom a Teheránom, ktoré sprostredkúva Omán, budú v sobotu pokračovať tretím kolom. Z Ríma sa opäť presunú do ománskej metropoly Muscat.

Grossi je podľa vlastných slov spokojný s doterajším postupom. „Rokovania sa skutočne mohli v druhom kole zrútiť. Potom by všetko zastalo,“ uviedol.

„Hrozilo to. Atmosféra Ríma však namiesto toho ukázala, že je možné dosiahnuť progres,“ dodal šéf MAAE, ďalšie podrobnosti však neposkytol.

Rokovania nepriniesli pokrok

Delegáti USA a Iránu sa v sobotu rozišli po štyroch hodinách rokovania bez výraznejšieho pokroku k vyriešeniu dlhoročnej patovej situácie v otázke iránskeho jadrového programu, píše DPA.

Izrael, USA a mnohá západné krajiny obviňujú Irán zo snahy získať jadrovú bombu, kým Irán tieto obvinenia odmieta. Americký prezident Donald Trump za to krajine niekoľkokrát pohrozil vojenským zásahom. Izrael je jedinou nukleárnou veľmocou v oblasti, píše DPA.

Dohoda z roku 2015, ktorú Teherán uzavrel so spojenými štátmi, Ruskom, Čínou, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Nemeckom uvoľňovala ekonomické sankcie uvalené na Irán pod podmienkou, že krajina výrazne obmedzí obohacovanie uránu a obmedzí veľkosť svojich zásob obohateného uránu. Dodržiavanie dohody malo podliehať prísnej kontrole. Trump však v roku 2018 počas svojho prvého volebného obdobia na poste amerického prezidenta od dohody jednostranne ustúpil a na Irán opäť uvalil sankcie, na čo Teherán zareagoval oznámením o opätovnom spustení obohacovania. Trump teraz žiada uzatvorenie novej dohody, píše DPA., aktuality.sk

X X X

 Izraelská armáda priznala chyby pri zabití zdravotníkov v Pásme Gazy

 Vyšetrovanie ukázalo, že izraelský veliteľ nesprávne identifikoval sanitky ako vozidlá Hamasu, čo viedlo k tragickému útoku.

Izraelská armáda v nedeľu priznala zlyhania pri informovaní o zabití zdravotníkov v Pásme Gazy, zástupcu veliteľa vojenskej jednotky prepustia. Armáda počas vyšetrovania marcového zabitia 15 záchranárov a humanitárnych pracovníkov z Červeného polmesiaca, palestínskej civilnej obrany i OSN nenašla známky popravy. Tvrdí, že pri útoku zahynulo šesť militantov palestínskeho hnutia Hamas a vyjadrila ľútosť nad škodami spôsobenými civilistom. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

K incidentu došlo 23. marca, len niekoľko dní po tom, čo Izrael obnovil boje v Pásme Gazy po takmer dvoch mesiacoch prímeria.

„Preskúmanie odhalilo niekoľko profesionálnych zlyhaní, porušenie rozkazov a neúplné hlásenie incidentu,“ uviedla armáda v zhrnutí vyšetrovania. Vojenské vyšetrovanie ukázalo, že zástupca veliteľa práporu „kvôli zlej nočnej viditeľnosti“ usúdil, že sanitky patria militantom Hamasu. Tento vojenský predstaviteľ bude podľa armády odvolaný z funkcie „kvôli svojej zodpovednosti ako veliteľ v teréne… a tiež za poskytnutie neúplnej a nepresnej správy počas následného vyhodnotenia“.

Obeťami mali byť aj militanti

Armáda tiež vyhlásila, že medzi 15 obeťami bolo šesť militantov Hamasu. „Izraelská armáda ľutuje škody spôsobené zúčastneným civilistom,“ dodala.

Vojaci sa podľa vyhlásenia armády nezapojili „do streľby naslepo, ale zostali v strehu, aby mohli reagovať na skutočné hrozby, ktoré sami identifikovali.“ Dodala, že preskúmanie incidentu nezistilo žiadne dôkazy podporujúce tvrdenia o popravách. Vyšetrovanie podľa nej tiež vyvrátilo tvrdenia, že zdravotníci boli pred alebo po zabití spútaní, píše AP.

Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) tento mesiac informoval, že prvý tím záchranárov zabili izraelské jednotky 23. marca a následne ďalšie tímy zasiahli jeden po druhom, keď hľadali svojich nezvestných kolegov. Predstavitelia OSN 1. apríla oznámili, že telá 15 zdravotníkov objavili pochované v masovom hrobe v piesku na juhu Pásma Gazy.

Izrael od prvotných tvrdení ustúpil

Izrael spočiatku tvrdil, že zdravotnícke vozidlá nemali zapnuté núdzové signály, keď vojaci spustili paľbu. Ako píše agentúra AP, Izrael neskôr od tohto tvrdenia ustúpil. Na internete sa objavilo video z telefónu jedného zo zdravotníkov, ktoré bolo v rozpore s pôvodnou izraelskou verziou týkajúcou sa streľby. Videozáznam incidentu ukazuje, že sanitky mali blikajúce svetlá a viditeľné logá, keď zastavili, aby pomohli inej sanitke, ktorá sa predtým dostala pod paľbu. Vozidlá zdravotníkov sa okamžite dostali pod paľbu, ktorá podľa AP s krátkymi prestávkami trvala viac ako päť minút.

Predstaviteľ Červeného polmesiaca tvrdí, že izraelské sily na zdravotníkov zaútočili z bezprostrednej blízkosti, aktuality.sk

X X X

 Slintačka a krívačka rozdelila politikov, v hre je ďalšie odvolávanie. Huliak hovorí o nezmyselných opatreniach, Takáč nesúhlasí

 Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak žiada hlavu ústredného riaditeľa veterinárnej správy. Chudý podľa neho prijal nezmyselné opatrenia v prípade riešenia situácie so slintačkou a krívačkou. Minister pôdohospodárstva hovorí o mylných informáciách Huliaka.

Národná koalícia vystúpila s tvrdeniami o zle nastavených opatreniach v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky. Vyzývajú preto na odvolanie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Európska únia nenariadila likvidovať chovy

„Vyzývam aj ministra Takáča, aby okamžite prepustil tohto človeka, lebo môže spôsobiť také fatálne dôsledky v chovoch hovädzieho dobytka na Slovensku, že si to nevieme predstaviť,“ uviedol minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (Národná koalícia).

Podľa Huliaka nám Európska únia nenariadila likvidovať chovy.

„Európska únia nám v žiadnom prípade nenariadila likvidovať naše chovy, ani v prípade nákazy. Bola tu len podmienka ošetrenia hraníc,“ tvrdí Huliak.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč a predseda vlády Robert Fico s Huliakom telefonovali a ubezpečili ho, že všetky prijaté kroky sú v súlade s európskou legislatívou a nariadeniami Európskej komisie. Tá zároveň adresovala list aj samotnému ústrednému riaditeľovi.

Aj napriek opatreniam Slovensko po potravinovej stránke nedostatok nepocíti.

Kontrola prebieha počas celého procesu

„V súčasnej dobe sa netreba obávať, že by zákazníci nemali dostatok mäsa alebo mäsových výrobkov v obchodoch. Mäso aj výrobky sú dostupné v plnej ponuke, takže stačí si len dobre vybrať,“ uviedla riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

Ako dodala, dôkladná kontrola prebieha počas celého procesu.

„Zdravotný stav sa kontroluje už priamo na farmách a následne aj na bitúnkoch. Preveruje sa nielen zdravie zvierat, ale aj zdravotná nezávadnosť mäsa, ktoré sa potom uvádza na trh,“ doplnila Forrai.

Ak bude situácia okolo slintačky a krívačky stabilná, prvé uvoľnenie opatrení by mohlo prísť už začiatkom mája./agentury/

X X X

 Volkswagen by mohol presunúť časť produkcie Audi do USA, chce sa tak vyhnúť clám

 Nemecká automobilka Volkswagen vedie dialóg s USA o presune výroby Audi. Americký trh je pre firmu kľúčový, vlani tam vyviezla viac než milión áut.

Nemecká automobilka Volkswagen by mohla časť výroby vozidiel značky Audi presunúť do USA. Cieľom je vyhnúť sa vysokým americkým clám na dovoz áut zo zahraničia. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na rozhovor šéfa VW Olivera Blumeho pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Najväčšia európska automobilka, ktorá patrí v súvislosti so zvýšenými clami medzi najzraniteľnejšie, v súčasnosti vedie o týchto veciach s americkou administratívou „konštruktívny dialóg,“ povedal Blume. „Čo sa týka Audi, výroba v USA by bola v súlade s našou rozvojovou stratégiou,“ dodal šéf VW.

Prípadnú produkciu áut značky Porsche v USA však vylúčil a to aj napriek tomu, že americký trh je pre túto značku luxusných športových automobilov najväčší. „Ročný objem produkcie iba okolo 70 000 vozidiel je príliš nízky na takéto úvahy,“ uviedol Blume.

Clami chcel Trump výrobu presunúť do USA

Od začiatku apríla platia na dovoz áut do USA 25-percentné clá, pričom americký prezident Donald Trump vyhlásil, že to prinúti zahraničné podniky presunúť časť výroby do USA. Pre Volkswagen je pritom americký trh kľúčový. Vlani firma vyviezla do Severnej Ameriky viac než milión áut, čo predstavuje 12 % z jej celkového objemu predaja. Vzhľadom na zvýšený tlak na firmu v Číne, najmä zo strany domácich výrobcov elektrických vozidiel, sa trh USA stáva ešte významnejším.

Volkswagen má síce závod v americkom štáte Tennessee, napriek tomu však až 65 % áut značky VW predaných na trhu USA pochádza z dovozu, buď z Európy alebo Mexika. Pri značkách Audi a Porsche predstavuje dovoz 100 %. Čo sa týka finančných dôsledkov amerických dovozných ciel na Volkswagen, k tomu sa Blume nevyjadril a komentovať nechcel ani prípadné zvýšenie cien áut VW v USA., aktuality.sk

X X X

 V Poľsku rozšírili zákaz fotografovania na asi 25 000 objektov. 

Tento objekty budú označené novým výstražným symbolom. Za porušenie zákazu môže hroziť pokuta, zadržanie alebo konfiškácia fotografickej techniky. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na to upozornilo na webe.

„Zákaz sa nevzťahuje iba na vojenské objekty, ale aj na ďalšie infraštruktúrne a administratívne miesta, ako sú prístavy, elektrárne, železničné trate, mosty, budovy súdov a vojvodských úradov,“ priblížil rezort.

Občanom SR odporúča venovať zvýšenú pozornosť označeniam v teréne a vyhýbať sa fotografovaniu objektov, ktoré môžu byť považované za dôležité pre národnú bezpečnosť. „V prípade nejasností odporúčame kontaktovať miestne úrady alebo sa poradiť s políciou,“ dodalo ministerstvo. (TASR)

 X X X

Na Považí našli v húštine zabudnutý nacistický bunker. Miestnym sa desaťročia skrýval rovno pod nosom

Váži tri tony, meria dva metre, no aj tak si ho roky nik nevšimol. V Trenčianskych Stankovciach vylovili z náletovej zelene pri hrádzi vojenský Einmannbunker z druhej svetovej vojny. Na Slovensku sa nachádzajú už len tri podobné objekty. Obrastený machom ho podľa inštrukcií pamätníkov našla miestna obyvateľka, ktorá naň upozornila pamiatkarov. Bunker vyrobený počas hitlerovskej Tretej ríše sa teraz nachádza v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom, kde sa rozhodne, čo s ním bude ďalej.

Takzvaný Einmannbunker našla ešte začiatkom apríla obyvateľka Trenčianskych Stankoviec Zlatica Kremeňová. Keďže sa venuje vo voľnom čase regionálnej histórii a blíži sa 80. výročie konca druhej svetovej vojny, zisťovala, či sa v obci nezachoval nejaký objekt z týchto čias.

Miestni ju naviedli do časti obce Rozvadze, neďaleko štrkovne, kde v húštine medzi drobným stavebným odpadom ležal prenosný bunker. Ako hovorí, išla „na istotu“ a hoci dekády splýval so zeleňou, okamžite ho identifikovala. „Vedela som, že to nie je len obyčajný nález, ale pevnostný objekt z druhej svetovej vojny,“ zhodnotila.

 Sú už len štyri

Kde presne bunker pôvodne slúžil, dnes už nie je známe. Miestni spomínali pani Zlatici, že ho do areálu trenčianskostankovskej štrkovne zrejme previezli v 50. rokoch minulého storočia. Einmannbunkry sa po vojne využívali napríklad aj ako kryty pri demoláciách v lomoch a slúžili aj československej ľudovej armáde.

„Nevieme, kde stál pôvodne. V dobe socializmu zrejme slúžil na blízkom letisku. Keď stratil opodstatnenie, kúsok odtiaľ je štrkovňa, je teda možné, že sekundárne slúžil ako ochrana človeka pri odstrele,“ domnieva sa riaditeľ Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom Kamil Nováčik. Rovnakú verziu si vypočula aj pani Zlatica. „Podľa spomienok pamätníkov ho letisko používalo ako cvičný cieľ,“ priblížila.

 Kremeňová ohlásila nález Krajskému pamiatkovému úradu v Trnave a od odborníka na fortifikačnú architektúru z druhej svetovej vojny Matúša Sládeka sa dozvedela, že ide o zriedkavý objekt. Hoci vojenských bunkrov je na Slovensku ešte mnoho, Einmannbunkre v tvare, aký našli v Stankovciach, rátajú na prstoch jednej ruky.

„Nie je vylúčené, že sa zase niekde objaví taký, ako je tento. Roky ležal na skládke a nikto si ho nevšimol. Mnohé z nich sa však po vojne zničili,“ podotkol múzejník Nováčik. Dva ďalšie „Einmanny“ sa nachádzajú v areáli Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom a jeden vo Vojenskom obvode Záhorie.

 V zbierke majú aj Kugelbunker

Nováčik vysvetlil, že existujú rôzne typy bunkrov pre jedného človeka. Podjavorinské múzeum má okrem najmladšieho úlovku v zbierke aj takzvaný Kugelstand v tvare železobetónovej zrezanej gule. Rovnaký našli na jeseň 2023 v obci Chocholná-Velčice, keď nález vykopal miestny poľnohospodár, lebo mu zavadzal pri orbe na poli a domnieval sa, že je to skala. Objekty tohto typu sú známe aj pod názvom Kugelbunker.

 „Vyrábali sa aj na území Slovenska v závere roku 1944 až do prechodu frontu krátko pred koncom vojny odlievaním betónu do drevených opakovane použiteľných foriem, v ktorých bola vložená zviazaná armatúra zo železných prútov. Oba základné tvary sa zhotovovali vo viacerých variantoch. Slúžili ako kryty a palebné miesta pre pechotu, najčastejšie pre guľometníkov,“ vysvetlil po náleze v roku 2023 Pamiatkový úrad.

Kugelbunkrov bolo podľa pamiatkarov rozmiestnených na Slovensku možno až tisíc a stali sa u nás najpočetnejším nemeckým palebným železobetónovým objektom. „Najviac ich bolo na území Bratislavy, vyhlásenej za pevnosť, a na pevnostnej línii tiahnucej sa od Bratislavy až do Kysúc. Po vojne sa značná časť z nich zničila, časť ostala na miestach pôvodného osadenia a časť bola premiestnená a druhotne využitá, napr. sa použili ako kvetináče, preliezky na detských ihriskách či nádrže,“ uvádzajú na svojej webovej stránke.

Bunkre sa zapúšťali do zeme

Bunkre pre osamelých pozorovateľov sa vyrábali počas hitlerovského Nemecka v betonárkach, odkiaľ sa pomocou oka vo vrchnej časti transportovali priamo na miesto, kde ich vojsko potrebovalo. „Tieto objekty sa používali vtedy, keď sa blížil front, a keď Tretia ríša cítila, že sa bude musieť brániť na tých dobytých územiach. Išlo o snahu udržať určitú líniu,“ vysvetlil Nováčik.

Kde vyrobili bunker nájdený v Stankovciach, nie je známe. Najbližšia továreň bola podľa Nováčikových znalostí vo Viedni. „Už z názvu vyplýva, že to bol objekt dimenzovaný pre jedného človeka. Mal slúžiť ako pozorovateľňa. V iných zvláštnych prípadoch mohol slúžiť aj pre ostreľovača, ale primárne ako ochrana pre toho jedného človeka, ktorý pozoroval, napríklad pri bombardovaní, kde nevybuchli jednotlivé zhodené bomby a mohol potom označiť tie miesta,“ priblížil riaditeľ múzea.

„Príliš veľa priestoru v tomto type bunkra nebolo. Sú známe prvorepublikové bunkre, z ktorých sa robila celá línia na hraniciach Československa, mnohé z nich sú dodnes zachované. Boli to až také malé pevnosti pre viacero ľudí. V Einmannbunkri nie je priestor na mobiliár alebo pohodlie,“ podotkol.

Pozorovacie zvony nemeckej výroby sa svojho času nazývali Luftschutz-Splitterschutzzelle. Ako upozorňuje stránka fortifikace.net, označenie Einmannbunker je prinajmenšom zavádzajúce, pretože pozorovacie zvony mohli podľa prevedenia využívať naraz aj štyri osoby ako núdzový úkryt. Často v ňom zostávala aj požiarna hliadka či zamestnanci na stráži.

Pozorovateľne mali byť nenápadné, a preto dve tretiny bunkra zapúšťali do zeme. Dnu viedli schodíky. Z dvojmetrového objektu trčala nad zemou len časť kupoly s priezormi. Dôkazom sú objekty v Dubnici. Einmannbunker, ktorý vlastní Podjavorinské múzeum, mal pôvodne aj dvierka. Tie však chýbajú. Počas niektorého z presunov prišiel aj o torzo múru v zadnej časti. „Pravdepodobne, keď im zavadzal, odtiahli ho nešetrným spôsobom na skládku,“ domnieva sa riaditeľ.

 Pomáhala hydraulická ruka

Na mieste nálezu zostal v Trenčianskych Stankovciach po bunkri už len odtlačok v hline. S odvozom trojtonového Einmannbunkra archeológom pomáhalo nákladné auto s hydraulickou rukou. Z húštiny sa ho odbornému tímu podarilo vyslobodiť asi po hodine.

„Najprv sa odkopalo okolie, potom sa bunker zdvihol a vysypala sa z neho zemina, ktorá bola vo vnútri,“ opísala pani Zlatica. Presun zriedkavého nálezu sprevádzal do Nového Mesta nad Váhom tím pod dohľadom archeológa. „Previezli sme ho veľkým nákladiakom s rukou. Má približne tri tony, iná možnosť, ako s ním hýbať, nebola,“ doplnil Nováčik.

Bunker je aktuálne umiestnený na dvore v novomestskom múzeu. Riaditeľ múzea hovorí, že nateraz ho ponechajú v nálezovom stave a jeho budúcnosť bude závisieť aj od toho, či sa nájdu potrebné financie.

„Je otázka aj múzejnej prezentácie – chceme ho prezentovať v nálezovom stave, alebo ho chceme zrekonštruovať? Nie je jasné, čo s tým ešte v budúcnosti urobíme, ale pravdepodobne bude umiestnený tu na dvore Podjavorinského múzea,“ naznačil s tým, že sprístupniť ho spolu s Kugelbunkrom chcú časom aj verejnosti.

Pozostatky vojny v lesoch a záhradách

Nové Mesto nad Váhom počas druhej svetovej vojny vyzeralo podľa Nováčika podobne ako iné mestá na Považí, ktoré s napätím očakávali prechod frontu. „Bol tu zároveň silný fenomén partizánskeho hnutia. Na Podjavorinských kopaniciach pôsobilo niekoľko partizánskych skupín. Často dochádzalo k pomerne ostrým bojom,“ vysvetlil. Pre novomestské múzeum má bunker preto najmä kultúrno-spoločenskú hodnotu, ilustruje totiž históriu v regióne.

Na objekty z druhej svetovej vojny možno v prírode natrafiť doteraz, o čom svedčí aj nález v Chocholnej. „Týchto železobetónových alebo betónových objektov z obdobia druhej svetovej vojny je na našom vidieku pomerne dosť. V línii okolo Malých Karpát, v každej druhej až piatej dedine nájdete rôzne protitankové zábrany – veľké betónové kocky uložené povedľa cesty,“ podotkol Nováčik.

Nie je teda výnimočné, že na pozostatok z vojny natrafia ľudia aj v lesoch či na svojich pozemkoch. Ak sa tak stane, ideálne je podľa riaditeľa múzea kontaktovať príslušný krajský pamiatkový úrad. „Betónový bunker zrejme nikomu neublíži, ale v prípade nevybuchnutej munície, treba byť opatrný a nahlásiť ju odborníkom,“ upozornil šéf múzea.

Návod, ako postupovať, ponúkajú na svojej stránke aj pamiatkari. Pri náleze vojnových objektov sa totiž môžu nachádzať aj hnuteľné predmety z obdobia vojny, ktoré sú chránené pamiatkovým zákonom ako súčasť archeologického dedičstva.

„Pri náleze akýchkoľvek vojnových objektov v pôvodnom umiestnení je riziko, že vnútri objektov alebo v ich blízkom okolí sa môže nachádzať nevybuchnutá munícia, aj preto so zemnými alebo výkopovými prácami nepokračujte,“ vysvetľujú. /agentury/

X X  X

 Biden si za vystúpenie pýta 300-tisíc dolárov, záujem nie je veľký. Bývalý poradca ho posiela do dôchodku

Bývalý americký prezident Joe Biden, ktorý tento týždeň prvýkrát od svojho konca v Bielom dome verejne vystúpil, si za svoje vystúpenia na verejných akciách pýta honorár vo výške 300-tisíc dolárov.

 S odkazom na tvrdenia Bidenových bývalých spolupracovníkov pre americký denník The New York Post to uvádza český Zoznam. „Nadišiel čas, aby 82-ročný muž nadobro opustil svetlá reflektorov,“ hovoria Bidenovi predchádzajúci poradcovia. Pre porovnanie ďalší americký exprezident Barack Obama z rokov 2009 až 2017 si za vystúpenie pýta 400-tisíc dolárov.

Bidena, ktorý skončil v Bielom dome tento rok po štyroch rokoch v januári, zastupuje agentúra Creative Artists Agency (CAA). K jej klientom patrí aj britský rockový hudobník a spevák kapely Rolling Stones Mick Jagger alebo americká popová speváčka Britney Spearsová.

 „CAA má problémy s rezerváciou jeho (Bidenových) vystúpení, čo neprekvapuje,“ citoval The New York Post jeden zo zdrojov. Ďalší povedal, že pôvodne chcel Biden účtovať za svoje vystúpenia ešte vyššiu sumu ako spomínaných 300-tisíc dolárov.

K nezáujmu usporiadateľov o prejavy bývalého prezidenta prispeli aj jeho rozpačité vystúpenia v čase, keď bol ešte hlavou štátu. Keď v niektorých debatách pôsobil zmätene, obrátilo sa proti nemu aj niekoľko straníckych kolegov, ktorí ho vlani nakoniec prinútili, aby stiahol svoju prezidentskú kandidatúru.

 „Bolo veľmi ťažké sa naňho pozerať. Bolo to, akoby som videl, ako niekto, na kom vám záleží, začína upadať. Chceli sme len, aby si užíval dôchodok ako ostatní prezidenti, a nie aby takto odchádzal,“ povedal jeden bývalý pracovník z Bieleho domu.

Biden sa tento týždeň vrátil z politického dôchodku, keď vystúpil na konferencii zástupcov zdravotne postihnutých občanov v Chicagu. Okrem iného sa tam aj nešetrne vyjadril o Afroameričanoch. „Som hrdý na to, že som pracoval na riešení problémov, ktoré sú dôležité pre farebné komunity,“ vyhlásil Biden, ktorý sa vždy prezentoval ako zástanca týchto skupín. Najmä medzi ich mladšími príslušníkmi je však slovo „farebný“ vnímané ako rasisticky zafarbené.

 V Chicagu 82-ročný Biden hovoril približne pol hodiny, pričom občas prejavoval známky pokročilého veku, ktoré ho minulý rok prinútili odísť z prezidentskej kampane. Pri niektorých vetách sa zakoktal, keď čítal z telepromptera, a mal problémy s dokončením rozvláčnych improvizovaných anekdot, ktoré prerušoval svojou obľúbenou frázou „každopádne“.

Ešte ako prezident sa pri svojich vystúpeniach pomýlil viackrát. V júli minulého roka na summite NATO vo Washingtone spravil z ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ruského prezidenta Vladimira Putina a z Donalda Trumpa zase svojho viceprezidenta.

 V roku 2023 si zase Biden v Bielom doma pomýlil vtedajšieho britského premiéra Rishiho Sunaka a nazval ho prezidentom. V roku 2022 na summite Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v kambodžskom hlavnom meste Phnompenhu pomýlil hostiteľskú Kambodžu s Kolumbiou.

Na jeseň 2022 pri akcii v Bielom dome zase zháňal kongresmanku Jackie Walorskiovú. Tá však zahynula pri autonehode už na začiatku augusta toho roku. „Jackie, si tu? Kde je Jackie?“ pýtal sa Biden agentury/

X X X

 Spor medzi dvomi ministrami Smeru: Kamenický sa postavil proti Suskovi, príčinou sú odmeny pre sudcov

Ministerstvo spravodlivosti chce, aby sudcovia mohli dostávať viac peňazí, naopak, ministerstvo financií s tým jednoznačne nesúhlasí. Návrh zmien v zákone o sudcoch a prísediacich narazil na zásadnú pripomienku. Vzniesol ju rezort financií, ktorý riadi Ladislav Kamenický. Žiada vypustiť dva novelizačné body o odmeňovaní sudcov, ktoré predložilo ministerstvo vedené Borisom Suskom. Obaja členovia vlády sú zo Smeru.

 Ministerstvo financií v rámci legislatívneho procesu zverejnilo pripomienku, ktorú označilo za zásadnú: „S opätovným zavedením poskytovania odmien sudcov nesúhlasíme.“ Rezort pripomenul, že tieto odmeny boli zrušené zákonom z roku 2000 v súvislosti s reformou súdnictva.

Pripomienka sa odvoláva na tvrdenie predkladateľa z toho roku, že treba zohľadniť „ústavnú požiadavku, podľa ktorej plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie“. Návrh bolo možné pripomienkovať do 3. marca 2025, zásadná pripomienka od Kamenického má dátum 28. február 2025.

Odmena od ministra

Rezort financií poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z roku 2005, ktorý konštatoval, že „výkon nezávislej rozhodovacej činnosti principiálne nepripúšťa odmeňovanie sudcu fakultatívnou dávkou (t. j. odmenou) z dôvodu, že sa musí vylúčiť možnosť faktického ovplyvňovania rozhodovacej činnosti sudcu prostredníctvom hmotnej zainteresovanosti fakultatívnou dávkou“. Vo všeobecnosti preto platí, že sudca by mal byť finančne ohodnotený len platom, ktorý mu prislúcha z výkonu jeho funkcie.

Susko navrhuje, aby sudcovi bolo možné priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu. Na Slovensku pôsobí viac ako 1300 sudcov. Podľa zákona dostavajú taký istý plat, ako aj poslanci Národnej rady – trojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve SR. Vlani radový sudca dostaval plat vo výške 4074 eur v hrubom. Prijem v skutočnosti môže byť vyšší, kým ku základnej mzde patria ešte funkčne príplatky.

 Kto by o udelení odmien rozhodoval? V niektorých prípadoch samotný Susko, respektíve iný šéf rezortu v budúcnosti: „O priznaní odmeny predsedovi krajského súdu rozhodne minister,“ uvádza sa v návrhu. Kritici môžu položiť otázku, či je to v súlade s oddelením súdnej moci od výkonnej moci.

Vo väčšine prípadov novelizácia počíta s tým, že o odmene rozhodne predseda súdu na návrh sudcovskej rady alebo aj bez takéhoto návrhu po predchádzajúcom prerokovaní v sudcovskej rade. O odmene pre predsedu okresného súdu by mal rozhodovať predseda krajského súdu.

Majú nadpriemerné príjmy

Ministerstvo spravodlivosti vymenovalo prípady, keď by bolo možné sudcovi priznať odmenu. Je ich niekoľko, napríklad za zastupovanie dočasne neprítomného zákonného sudcu alebo za publikačnú činnosť týkajúcu sa výkonu sudcu. Jeden bod počíta s možnosťou odmeny pre sudcu, ktorá nemá priamo nič spoločné s jeho prácou nad rámec daných povinností, a to pri dosiahnutí veku 50 rokov. Návrh ešte spresňuje, že kritériá na priznávanie odmien prijme sudcovská rada vždy na začiatku rozpočtového obdobia a zverejní ich.

 Rezort financií v zásadnej pripomienke tiež poukázal na to, že priemerný príjem sudcu je spomedzi ústavných činiteľov druhý najvyšší: „V roku 2024 bol mesačný príjem sudcu štvornásobne vyšší v porovnaní s priemernou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky (priemerný mzdový výdavok sudcu bol 6380 eur v roku 2024).“

Ministerstvo financií ďalej pripomenulo, že sudcovia majú garanciu kontinuálneho rastu platu cez jeho automatické naviazanie na rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR. A nielen to: „Sudcovia majú nárok na ďalšie dva mesačné platy po splnení zákonných podmienok, v praxi ich splnia takmer všetci sudcovia.“ Ide o 13. a 14. plat.

Zásadná pripomienka, ktorá prišla od Kamenického, upozorňuje aj na skutočnosť, že sudcovia na Slovensku majú nadštandardné príjmy. Podľa údajov Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií z roku 2020 boli platy sudcov v porovnaní so zahraničím nadpriemerné: „Priemerný plat sudcu v pomere k priemernej mzde v hospodárstve SR bol o 4 % vyšší ako európsky priemer, pričom v roku 2022 vzrástol rozdiel na 14 %.“

 Chceli by ešte vyššie

Návrh z dielne ministra Suska okrem iného navrhuje aj plošné zavedenie paušálnych náhrad pre sudcov. Ide totiž o príspevok k mzde, ktorý slúži ústavným činiteľom ako „vreckové“. Z týchto peňazí majú preplácať náklady, ktoré súvisia s výkonom ich funkcie. Paušálne náhrady dostávajú napríklad poslanci parlamentu, členovia vlády či šéfovia štátnych inštitúcií – napríklad Súdnej rady SR alebo Najvyššieho kontrolného úradu SR. Z predstaviteľov súdnej moci majú momentálne nárok na tento druh príplatku len sudcovia Ústavného súdu SR.

Suskov rezort navrhuje, aby paušálne náhrady dostávali aj všetci sudcovia krajských a správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Ide o príspevky v rozsahu od 1050 do 2700 eur mesačne. Paušálne náhrady nepodliehajú zdaneniu ani odvodom, ide teda o príplatok „v čistom“.

 Ministerstvo financií nesúhlasí ani s týmto bodom návrhu. Od rezortu spravodlivosti žiada vysvetlenie, z akého dôvodu by chcelo sudcom poskytovať tento príplatok. „Plošné zvyšovanie paušálnych náhrad nepovažujeme za opodstatnené vzhľadom na náklady spojené s výkonom povolania sudcu,“ uvádza sa v pripomienke Kamenického rezortu s tým, že prípadné zvyšovanie platov sudcov cez paušálne náhrady nie je systémové a vytvára precedens aj pre iné povolania.

Ministerstvo financií tiež upozorňuje, že paušálne náhrady nie sú predmetom dane z príjmov, a preto ich plošné zavedenie spôsobí výpadok v štátnom rozpočte, „čo je v rozpore s potrebou konsolidácie verejných financií“.

Vyhodnotenie pripomienok k návrhu sa začalo 31. marca a podľa informácii na portáli SlovLex ešte nebol ukončený./agentury/

X X X

 Odmietajú hovoriť s učiteľkami, lebo sú ženy. Mužov, ktorí nie sú dosť ‚mužní‘, urážajú. Na hrozivé zmeny správania žiakov vplýva aj influencer Andrew Tate

Učitelia a najmä učiteľky v krajinách ako Veľká Británia začali čeliť mizogýnnemu správaniu žiakov.

Ukazuje to nový prieskum britských učiteľských odborov NASUWT, o ktorom informuje server Sky News. Niektorí chlapci pod vplyvom týchto internetových osobností odmietajú hovoriť s učiteľkami.

Na prieskume organizovanom NASUWT sa zúčastnilo 5800 učiteľov. Viac ako polovica z nich (59 percent) uviedla, že si myslí, že sociálne siete prispievajú k zhoršeniu správania ich žiakov.

 Mnohí učitelia, ktorí sa prieskumu zúčastnili, spomínali meno Andrewa Tatea s tým, že má negatívny vplyv na správanie žiakov. Jedna učiteľka uviedla, že jej desaťročný žiak s ňou odmietol hovoriť, pretože je žena, píše Sky News. Ďalší učiteľ dodal, že „fenomén Andrewa Tatea významne ovplyvňuje, ako žiaci komunikujú so ženami a s mužmi, ktorí podľa nich nie sú dostatočne ‚mužskí‘“. Podľa iného účastníka sa vplyvom videí tohto influencera zhoršil spôsob, akým sa žiaci vyjadrujú o ženách v školskom prostredí.

 Tate, ktorý má britské a americké občianstvo, sa preslávil ako predstaviteľ online maskulinného hnutia, ako aj mizogýnnymi výrokmi, pre ktoré mu bol zablokovaný prístup na všetky hlavné sociálne siete. Zároveň čelí obvineniam zo sexuálneho násilia v Británii, Rumunsku a Spojených štátoch.

 Minulý mesiac britský premiér Keir Starmer zorganizoval diskusiu o tom, ako zabezpečiť, aby sa chlapci nenechali vtiahnuť do „víru nenávisti a misogynie“. Na debate sa zúčastnili aj tvorcovia úspešnej štvordielnej drámy z dielne Netflixu Adolescent, ktorá upozornila na fenomén tzv. incelov (involuntary celibate, po slovensky „nedobrovoľný celibát“).

Opoziční konzervatívci vidia ako jedno z riešení zhoršujúceho sa správania detí zákaz používania mobilných telefónov v školách. Patrick Roach z učiteľských odborov však vyzýva najmä na to, aby učitelia v riešení týchto problémov nezostali osamotení./agentury/

 X X X

 Zvláštny moment Sobolenkovej. Po spornom fiftíne si zobrala telefón a fotila, pri podávaní rúk sa jej to vrátilo

Svetová tenisová jednotka Arina Sobolenková sa postarala o menší rozruch. Počas štvrťfinále turnaja v nemeckom Stuttgarte nastal sporný moment, pri ktorom sa v rukách Bielorusky objavil telefón.

  Smartfónová vsuvka nastala v prvom sete zápasu proti Belgičanke Elise Mertensovej. Bieloruska čelila brejkbalu po jednej z výmen a nesúhlasila s verdiktom rozhodkyne, ktorá po osobnom preskúmaní označila jej úder za aut. Keď odmietla opätovné osobné preskúmanie miesta dopadu, Sobolenková sa rozhodla riešiť situáciu po svojom.

Pribehla k svojmu tímu pri lavičke, zobrala si telefón a odfotila si miesto dopadu loptičky priamo na kurte. Rozhodkyňa reagovala napomenutím za nešportové správanie.

Videá a fotografie, na ktorej Sobolenková zaznamenáva miesto dopadu, sa rýchlo stali virálnymi na sociálnych sieťach.

Sobolenková po zápase naznačila, že napätie medzi ňou a rozhodkyňou pretrvávalo aj po zápase. „Keď mi podávala ruku, pozerala sa na mňa naozaj zvláštne a stisk bol silnejší ako zvyčajne,“ povedala svetová jednotka s úsmevom.

Reportérka na kurte sa následne spýtala, či podobne zareagovala aj Sobolenková. „Nie, nevrátila som jej to. Prečo by som sa zapájala do takýchto hier? Beriem to v pohode,“ odpovedala trojnásobná grandslamová víťazka.