Čínsky minister Wang I vyzýva na rešpekt a rovnosť v obchodných rokovaniach, pričom odmieta unipolárne vládnutie vo svete. Peking neustúpi, ak sa Washington rozhodne pokračovať v colnej vojne, zdôraznil v stredu čínsky minister zahraničných vecí Wang I. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

„Odpoveď Číny na obchodnú vojnu je jasná a rozhodná: ak trváte na boji, budeme bojovať až do konca, ak ste pripravení na dialóg, musí byť založený na rešpekte a rovnosti,“ povedal Wang I na rozšírenom zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín BRICS v Riu de Janeiro. „Čína chráni nielen svoju národnú dôstojnosť, ale aj svetlú budúcnosť sveta,“ citovalo šéfa čínskej diplomacie ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu. „Kľúčová otázka znie: akceptujeme unipolárne hegemonické vládnutie vo svete alebo podporujeme spravodlivý a dobre usporiadaný multipolárny svet?“ uzavrel čínsky predstaviteľ.

Americký prezident Donald Trump začiatkom apríla oznámil, že USA zavádzajú plošné clá vo výške najmenej 10 % na prakticky všetok dovoz do krajiny a ďalšie vyššie clá pre množstvo obchodných partnerov. Hoci mnohé z plánovaných ciel USA pozastavili na 90 dní s cieľom umožniť obchodné rokovania, na čínsky tovar naďalej platia osobitné clá až do výšky 145 %. Peking na kroky Washingtonu reagoval odvetnými clami na americké výrobky vo výške až 125 %., aktuality.sk

X X X

 Podpíšte všetky dohody, alebo sa vráťte domov, tlačí opäť Washington na Kyjev. Dohoda o nerastoch sa tak nečakane komplikuje.

Ukrajina je pripravená ešte dnes podpísať so Spojenými štátmi dohodu o americkom podiele na svojom nerastnom bohatstve, informovala agentúra Bloomberg. Rovnako sa vyjadril i ukrajinský premiér Denys Šmyhal. Aj podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta sú USA pripravené ešte dnes dohodu s Ukrajinou podpísať. Prezident USA Donald Trump poznamenal, že dohoda bude dobrá pre Ukrajinu, pretože vďaka nej sa na jej území budú angažovať Spojené štáty. Ale dohoda na poslednú chvíľu narazila na problémy a jej podpis nie je istý, napísal popoludní server denníka Financial Times (FT).

 Spojené štáty sú podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta pripravené ešte dnes podpísať dohodu s Ukrajinou o jej nerastnom bohatstve. Kyjev však podľa neho chce ešte malé zmeny na poslednú chvíľu. Bessent to dnes povedal na zasadnutí kabinetu za účasti prezidenta Donalda Trumpa.

„Naša strana je pripravená to podpísať toto popoludnie,“ poznamenal Bessent, podľa ktorého je znenie dohody rovnaké, ako sa obe strany dohodli cez víkend. Ukrajina však ešte chce určité zmeny, ktoré však nespresnil. „Sme si istí, že to prehodnotia,“ vyjadril tiež svoje presvedčenie.

Trump potom poznamenal, že dohoda bude dobrá pre Ukrajinu, pretože vďaka nej sa na jej území budú angažovať Spojené štáty.

 Spor sa vedie o to, čo vlastne bolo dohodnuté počas maratónskych rokovaní v posledných hodinách. USA podľa agentúry Reuters chcú, aby Ukrajina okrem vlastnej dohody o nerastnom bohatstve podpísala aj ďalšie dva dokumenty, ktoré však podľa Kyjeva ešte vyžadujú ďalšie rozpracovanie.

 Kyjev podľa FT získal od Trumpovej administratívy významný ústupok, a síce že ako príspevok USA sa bude počítať iba budúca vojenská pomoc krajine, ktorá sa od roku 2022 bráni ruskej ozbrojenej agresii. Kvôli podpisu dohody s americkým ministrom financií Scottom Bessentom odletela do Washingtonu vicepremiérka Svyrydenková. Problémy však nastali, keď Bessentov tím uviedol, že by mala „byť pripravená podpísať všetky dohody, alebo sa vrátiť domov“.

 Američania chcú, aby Ukrajinci podpísali rámcovú dohodu, ako aj podrobnú dohodu o investičnom fonde, uviedli podľa denníka dvaja ukrajinskí predstavitelia. Naopak podľa zdroja oboznámeného s myslením americkej strany neboli rokovania uzavreté, pretože sa Ukrajina snažila prehodnotiť podmienky dohodnuté cez víkend, a tak sa americkí predstavitelia obávajú, že by viedlo k zníženiu transparentnosti a záväznosti. Dohoda by však vraj stále mohla byť podpísaná už dnes, ak by sa Ukrajina vrátila k pôvodným podmienkam. „Spojené štáty sú odhodlané na rýchle uzavretie tejto zásadnej dohody a na zabezpečenie trvalého mieru na Ukrajine,“ uviedol hovorca amerického ministerstva financií.

Ukrajinci podľa nemenovaných zdrojov FT tvrdia, že americká informácia je nepresná a že dnes nemôžu podpísať oba dokumenty, pretože dohodu o fonde musí pred podpisom ratifikovať parlament. USA „nebudú s ničím spokojné“, vyjadril dnes frustráciu jeden z ukrajinských vyjednávačov. „Sme pripravení podpísať rámcovú dohodu ešte dnes,“ uviedol a odhadol, že šance na podpis sú len o málo lepšie ako „pol na pol“, napísali FT.

 Spojené štáty s Ukrajinou pred dvoma týždňami podpísali memorandum k zmluve o strategických surovinách, na základe ktorej chce Washington získať podiel na zisku z ukrajinského nerastného bohatstva. Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa to bude splátka za vojenskú pomoc, ktorú Washington Kyjevu na obranu pred ruskou inváziou poskytol za administratívy jeho predchodcu Joea Bidena. Text memoranda hovorí o spoločnom zámere Washingtonu a Kyjevu dokončiť dohodu o hospodárskom partnerstve a o vytvorení investičného fondu na obnovu Ukrajiny.

Ukrajinský premiér Šmyhal však pred dvoma dňami uviedol, že skoršia americká pomoc poskytnutá Ukrajine nebude súčasťou chystanej dohody o nerastných surovinách. „Dosiahli sme zhodu, že v dokumente nebude zahrnutá pomoc poskytnutá pred jeho podpisom,“ uviedol po tom, ako v USA rokoval s americkým ministrom financií Scottom Bessentom.

 Dnes Šmyhal podľa agentúry Reuters vyhlásil, že ďalšiu americkú pomoc možno podľa dohody považovať za americký príspevok do investičného fondu. Dohodu, ktorej návrh bol prepracovaný, označil šéf ukrajinskej vlády teraz za „skutočnú partnerskú dohodu“.

K uzavretiu dohody boli Washington a Kyjev blízko už vo februári. Z podpisu ale zišlo kvôli emotívnej roztržke medzi Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vancom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

 Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Spojené štáty sa za Bidenovej administratívy postavili na stranu napadnutej krajiny, po Trumpovom návrate do Bieleho domu ale Washington zmenil postoj ku konfliktu, okrem iného v deklarovanej snahe o rýchle ukončenie bojov. Washington tiež obnovil komunikáciu s Moskvou.

 Trump chce obe strany prinútiť k zastaveniu bojov. Kritici k jeho úsiliu uvádzajú, že až príliš vychádza v ústrety ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, zatiaľ čo na Zelenského je nezvyčajne tvrdý. Ukrajina už skôr súhlasila s americkým návrhom na prímerie, a to bez podmienok. Naopak Rusko sa zatiaľ jasne nevyjadrilo, hovorí ale o tom, že je takejto myšlienke naklonené. Spojené štáty už tiež pohrozili, že ak sa cesta k prímeriu neotvorí, snahy sprostredkovať mier ukončia.

Reuters: Dohoda USA s Ukrajinou o nerastoch nespresňuje, či z nej budú USA profitovať

Dohoda medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou o nerastných surovinách, ktorá by mohla byť podpísaná už dnes, má USA zabezpečiť prednostný prístup k novým ukrajinským kontraktom na prírodné zdroje. Neznamená ale, že by Washington získal automaticky podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve alebo jeho plynárenskej infraštruktúre, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na návrh dohody, ktorý mala možnosť vidieť.

Návrh stanovuje vytvorenie spoločného americko-ukrajinského fondu pre obnovu, ktorý bude dostávať 50 percent ziskov a licenčných poplatkov plynúcich ukrajinskému štátu z nových povolení na ťažbu prírodných zdrojov v krajine. Akákoľvek budúca vojenská pomoc USA Ukrajine sa bude započítavať ako americký príspevok do spoločného fondu. Návrh ale nespresňuje, akým spôsobom budú prostriedky zo spoločného fondu vynakladané, kto z nich bude mať prospech a kto bude rozhodovanie o výdavkoch fondov kontrolovať.

Podľa návrhu získajú Spojené štáty alebo iné subjekty, ktoré USA určia, prednostný prístup k novým povoleniam, licenciám a investičným príležitostiam v oblasti ukrajinských prírodných zdrojov, nie však exkluzívny prístup. Na existujúce dohody sa návrh nevzťahuje.

V skorších verziách dohody, ktoré boli vypracované v priebehu doterajších rokovaní, sa uvádzalo, že by jej súčasťou mala byť aj ukrajinská plynárenská infraštruktúra, ktorá je jedným z najcennejších aktív Ukrajiny, uviedli už na začiatku mesiaca zdroje oboznámené so situáciou. Aktuálny návrh, ktorý videla agentúra Reuters, však už plynovú infraštruktúru nezahŕňa.

V predchádzajúcich verziách sa podľa zdrojov tiež uvádzalo, že USA budú kontrolovať, ako sú príjmy z fondu vynakladané. Mohli by teda dostávať licenčné poplatky a zisky z ukrajinských prírodných zdrojov. Podľa agentúry Reuters to ale v návrhu, ktorý videla a ktorý by mal byť dnes podpísaný, chýba.

Obe strany rokovali niekoľko mesiacov o dohode, ktorá by USA umožnila podieľať sa na rozvoji rozsiahlych ukrajinských prírodných zdrojov. Tieto zdroje zahŕňajú okrem iného dôležité prvky a nerasty potrebné na výrobu moderných technológií. Americký prezident Donald Trump už skôr dohodu označil za náhradu za miliardovú americkú pomoc, ktorá bola Ukrajine poskytnutá od roku 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu./agentury/

X X X

 Donald Trump mier za sto dní nedohodol. Analytici očakávajú, že v lete sa bude bojovať naďalej

 Ak by sa Kremeľ s Američanmi dohodol, podľa analytičky by pravdepodobne išlo o taktický manéver. V Moskve sa podľa nej maximalistických cieľov nevzdávajú.

Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si kedysi myslel, že skrátka „stačí prestať strieľať“. Dnes to, že rusko-ukrajinskú vojnu nie je možné zastaviť za sto dní, zisťuje i americký prezident Donald Trump.

Hoci začal zhurta a už v prvých dňoch po svojej inaugurácii rozbehol priame rozhovory s Ruskou federáciou aj Ukrajinou, dnes sa špekuluje o tom, že v Bielom dome čoraz viac pociťujú frustráciu z toho, že ich plány nenapredujú tak, ako by si možno želali.

Na svete je síce dokument s návrhmi, ktoré USA predostreli Ukrajine aj Rusku, a v médiách pravidelne zaznievajú frázy o ochote dohodnúť sa, no ani jedna z bojujúcich strán sa zatiaľ netvári, že by ich bezvýhradne akceptovala.

 Kto bude kontrolovať pokoj zbraní?

Niektorým komentátorom Trumpov mierový návrh už napríklad v prvom bode pripomína Minskú dohodu z roku 2014. Ani nie tak obsahom, ale tým, že v americkom dokumente, ktorý už niekoľko dní koluje svetovými denníkmi, chýbajú jasné mechanizmy a kroky, ako má k dôjsť k zastaveniu bojov, ktoré je predpokladom k ďalším jednaniam.

Prvá minská dohoda, známa aj ako Minsk I, je dohoda medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, samozvanou Doneckou ľudovou republikou a samozvanou Luhanskou ľudovou republikou o ukončení prebiehajúcej vojny na Donbase. Bola podpísaná po intenzívnych rokovaniach v bieloruskom Minsku pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Ukrajinský vojnový novinár Jurij Butusov pripomenul, že hoci prvý bod nového návrhu vyžaduje zastavenie paľby, nie je jasné, podľa akého kľúča by sa mala paľba zastaviť a kto bude stopku bojov kontrolovať priamo na demarkačnej línii.

Zaspomínal si, že v podobnej situácii už raz Ukrajina bola – v roku 2014 po bitke o mesto Ilovajsk. Dohoda medzi Ukrajinou a separatistami, ktorých podporovali Rusi, však dlho nevydržala a už o päť mesiacov neskôr sa začala tvrdá bitka o železničný uzol Debaľceve.

„Na naliehanie našich západných spojencov, v danom čase to bol silný postoj Nemecka a Francúzska, Minsk II sformoval štruktúru, ktorá dostala pomenovanie Spoločné centrum kontroly a koordinácie. Boli v ňom ruskí aj ukrajinskí dôstojníci. Bol to aspoň nejaký nástroj obojstranných dohôd. Dnes nič také neexistuje. Ak by sa teraz odohrala nikde prestrelka, nikto by tam ani neprišiel, aby to preveril,“ povedal vo svojom videoblogu.

Pripomíname, že svoju civilnú misiu vtedy na Ukrajine rozšírila aj OBSE, v ktorej boli členmi aj Ukrajina, aj Rusko. OBSE na Ukrajine začala pôsobiť už na jar v roku 2014 s cieľom zmierniť krízu, ktorá v krajine nastala po páde režimu prezidenta Viktora Janukovyča. Nakoniec jej medzinárodné tímy plnili aj úlohu pozorovateľov dodržiavania prímeria na východe Ukrajiny, ktorí sa pohybovali na oboch stranách frontu a monitorovali, kto ho porušil.

Rusko dnes mierovú misiu – presnejšie tú, ktorú by sformovali európskej krajiny – na Ukrajine odmieta.

„Absencia akýchkoľvek mechanizmov kontroly fakticky kladie všetku zodpovednosť na Ukrajinu, aby sa bránila a garantovala svoju vlastnú bezpečnosť. A dovoľuje Putinovi, tak, ako sa to stalo aj v roku 2014, aby provokoval útoky a prekresľoval frontovú líniu podľa seba,“ okomentoval Butusov.

 Boje sa očakávajú aj v lete i jeseni

O tom, že Vladimir Putin bude pri otázke zastavenia bojov naťahovať čas, analytici hovoria už niekoľko mesiacov. Ukrajinský politológ Vadym Denysenko ani dnes nevidí reálne, že by si bojujúce strany v dohľadnej dobe sadli za rokovací stôl. Podľa neho sa pravdepodobnosť vecných mierových rokovaní v nasledujúcich mesiacoch skôr „blíži k nule“.

„Ďalšie okno rokovacích príležitostí sa objaví najskôr koncom tohto roka. Po skončení (ruskej) letnej vojenskej kampane,“ povedal v relácii Téma s Mosejčukovovu s tým, že Rusi si následne zhodnotia jej výsledky.

Prioritou bude pre Rusov pravdepodobne Donecká oblasť. Ide najmä úseky v smere k aglomerácii miest Kosťantynivka-Kramatorsk-Sloviansk a odrezávanie trás ukrajinskej logistiky pri Pokrovsku a Myrnohrade. Rusi sa zrejme budú pokúšať posunúť aj k mestečku Borova a Lyman. Vylúčené nie sú ani operácie v Sumskej a Charkovskej oblasti.

To, že boje budú pravdepodobne pokračovať aj v lete a ďalej v jeseni, očakávajú aj západní vojenskí analytici. Americký Inštitút pre štúdium vojny napríklad poukazuje na to, že Rusi do svojej letnej vojenskej kampane plánujú zaintegrovať využitie motocyklov, aby zvýšili rýchlosť a manévrovateľnosť svojich vojakov, ktorí by sa tak mohli vyhýbať ukrajinským dronom. Ukázal napríklad video ruského ministerstva obrany, ktoré zverejnilo videozáznam, na ktorom je pravdepodobne vidieť vojakov z 299. výsadkového pluku, ako trénujú útočnú a obrannú taktiku na motorkách.

Denysenko zároveň podotkol, že pred Vladimirom Putinom sa do konca roka objaví výzva – či sa pustí do novej vlny mobilizácie, alebo nie.

„V tejto chvíli na to absolútne nie je pripravený,“ myslí si ukrajinský politológ, podľa ktorého Rusko rokovania opustilo už po rijádskych samitoch a dnes ich podľa jeho mienky „imitujú“.

Podobne to vidí analytik Joshua Kroeker, ktorý pre denník Moscow Times napísal, že Vladimir Putin si tým, že Washingtonu signalizuje ochotu dohodnúť sa, kupuje čas na bojisku.

„Každý ruský pokus o prímerie poslúžil taktike: kúpiť si čas, prezbrojiť sa a upevniť si pozície. Vojenskí analytici aj ukrajinské sily vedia, že tieto prestávky nie sú znakom deeskalácie – sú to operačné prestávky určené na prípravu na ďalšiu vlnu agresie,“ okomentoval.

 Dohoda ako súčasť ruskej taktiky

Analytička Tetiana Stanovajová naopak podotýka, že ruský prezident by Trumpove návrhy nakoniec mohol prijať.

Podľa nej to však neznamená, že sa v Kremli vzdali svojich maximalistických požiadaviek.

„Hlavnou motiváciou je udržať Trumpovu spokojnosť s Ruskom – aj keď nie za každú cenu – a zabezpečiť si z ukrajinského urovnania aspoň nejaký geopolitický zisk,“ okomentovala na sieti X.

Ako podotkla, posledné tri mesiace Rusom mohli ukázať, že mať takpovediac Trumpa na svojej strane im môže poskytovať istú geopolitickú páku. „Akákoľvek dohoda by bola taktickým manévrom – investíciou do prechodného obdobia, počas ktorého by Ukrajina bola nútená zastaviť odpor,“ poznamenala.

Toto obdobie by sa Rusi mohli snažili využiť napríklad na presadenie požiadavky, aby Západ Ukrajine prestal dodávať zbrane, prípadne by tlačil na podmienky, ktoré by viedli k oslabeniu ukrajinskej obranyschopnosti.

 Donald Trump na križovatke

Aj ukrajinský web RBK-Ukrajina píše, že sa Donald Trump pravdepodobne ocitol na križovatke a existujú tri smery, ktorými sa môže v najbližšom čase ubrať. Tou prvou je opätovné vytváranie tlaku na Ukrajinu.

V tomto roku sme jednu z jeho podôb videli. Biely dom po diplomatickou škandále v Oválnej pracovni pozastavil Ukrajine vojenskú pomoc vrátane zdieľania spravodajských informácií. Bez tých by si Ukrajina podľa odhadov dokázala súčasné tempo na fronte udržať zhruba na pol roka. Potom by sa musela spoliehať na kapacity vlastného obranného priemyslu, ktorý sa pravidelne ocitá pod údermi ruských rakiet, a pomoc európskych a ďalších spojencov.

Druhou možnosťou je, že si Donald Trump uvedomí, že na to, aby došlo k ukončeniu vojny, musí v prvom rade zatlačiť na Moskvu. V tomto prípade niektoré americké médiá spomínali najmä nové sankcie.

Nedávno zverejnený dokument s americkými návrhmi však ukázal opak – Američania Rusom ponúkajú, že sankcie, ktoré USA voči Rusku zaviedli v roku 2014, zrušia, de iure uznajú Krym za ruské územie a de facto aj okupáciu území na východe a juhu Ukrajiny.

Treťou možnosťou, ako by americký prezident mohol postupovať, je faktické vystúpenie Spojených štátov z rokovaní, o ktorom sa v uplynulých dňoch hovorí čoraz častejšie.

V tomto prípade by pred Trumpom ale stála výzva, ako z rokovaní vykorčuľovať tak, aby neutrpela reputácia USA. Web RBK podotýka, že Donald Trump ako majster žonglovania s verejnou pozornosťou by sa v takomto prípade pravdepodobne snažil svojich voličov presvedčiť, že vojna na Ukrajine nie je pre ich záujmy dôležitá a Spojeným štátom sa viac oplatí sústrediť na iné témy. Napríklad na boj proti nelegálnej migrácii či na clá.

Podobný krok by mu ale nedarovala opozícia, a to zvlášť pred jesennými voľbami do amerického Kongresu.

 Húta Biely dom, ako si zachovať tvár?

O tom, že Američania môžu z rokovaní vycúvať, píše najnovšie aj denník Financial Times.

Podľa jeho zdrojov sa americkí predstavitelia „začali obávať, že rokovania s Ruskom nikam nepovedú“, nemenovaný európsky predstaviteľ pre FT pre zmenu uviedol, že Trump vytvára situáciu, „v ktorej si dáva zámienky, aby mohol odísť a nechať to na Ukrajine a na nás (Európe), aby sme to vyriešili“. Na možný odchod Američanov z rokovaní sa pravdepodobne pripravujú aj Ukrajinci. Tí podľa Financial Times začali zvyšovať domácu výrobu zbraní a zintenzívnili aj rokovania s európskymi partnermi.

Podľa ukrajinského politológa Serhija Pachomenka hľadá Trumpova administratíva, ktorej sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť mierové urovnanie, príležitosť, ako si zachovať tvár.

Aj on hovorí o tom, že USA budú opäť vyvíjať na Ukrajinu tlak uvedomujúc si, že Vladimir Putin sa žiadne ústupky robiť nechystá, alebo si umyjú ruky a stiahnu sa do úzadia. „Obe možnosti vyzerajú z hľadiska imidžu Spojených štátov a Trumpa osobne zle. Pretože každému viac-menej nestrannému pozorovateľovi je zrejmé, že prvá možnosť zahŕňa donútenie obete agresie ku kapitulácii. Druhá možnosť zasa pripomína Bidenov ,útek‘ z Afganistanu,“ okomentoval pre denník Novaja Gazeta.

Americké návrhy podľa neho nateraz kombinujú metódu „cukru a biča“. Napríklad navrhnú, že Ukrajina nevstúpi do NATO, ale bude môcť vstúpiť do Európskej únie. Alebo prisľúbia Rusku okupované ukrajinské územia, ale chcú, aby nepostupovalo ďalej.

Krym – páka na rozkolísanie nálad

Politológ však pripomína, že hoci by Donald Trump podpísal memorandum o uznaní Krymu ako ruského, Moskva dobre vie, že hociktorý budúci americký prezident ho môže zrušiť. Aj preto Kremeľ musí donútiť samotný Kyjev, aby sa polostrova vzdal. Postoj Ukrajiny je ale jasný – uznať Krym de iure za ruské územie sa nechystá. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj dlhodobo tvrdí, že konať bude v súlade s ústavou a v tej je Krym súčasťou územnej celistvosti Ukrajiny.

Americké uznanie Krymu by však mohlo rozkolísať ukrajinskou spoločnosťou.

„Putin veľmi dobre chápe, že pre nás sa to môže stať prológom do vnútorného chaosu. Po prvé, začne sa veľmi ťažká diskusia o tom, za čo a ako sme bojovali. Myslím si, že z Moskvy sa do tejto diskusie vložia nie na 100 percent, ale na 250 percent,“ povedal pred pár dňami pre Rádio NV ukrajinský exminister zahraničných vecí Pavlo Klimkin.

Upozornil aj na to, že americkým rozhodnutím by utrpeli aj krymskí Tatari. Mnohí z nich museli Krym po anexii opustiť pre obavy z prenasledovania, ktorému na Kryme čelia kritici a odporcovia ruského režimu. Ich vidina návratu do vlasti by sa americkým rozhodnutím ešte viac oddialila.

Analytik Anton Šechovcov, ktorý je rodákom z Krymu, najnovšie píše, že ukrajinská vláda ako aj spoločnosť, musia byť pripravení akceptovať, že Kyjev v dohľadnej budúcnosti nemá šancu obnoviť kontrolu nad polostrovom.

„Čím skôr sa Ukrajinci vzdajú ilúzií o nevyhnutnom návrate Krymu, tým skôr sa dostane pozornosti naliehavejším otázkam, ktorú si to zaslúžia,“ napísal vo svojej eseji, v ktorej okrem iného poukázal aj na to, kým ukrajinské elity Krym pred jeho anexiu ignorovali, Rusku sa naopak darilo udržiavať si na polostrove kultúrnu i politickú dominanciu., aktuality.sk

X X X

Podporovala Putina, dnes na Slovensku vyvolala protesty. Kto je sopranistka Anna Netrebko a prečo proti nej demonštrujú?

 „V čase, keď náš východný sused čelí brutálnej ruskej agresii, je pozvanie speváčky, ktorá podporovala agresora, neprijateľným signálom,“ hovorí platforma Otvorená kultúra.

Dnes sa v Slovenskom národnom divadle odohrá podujatie, ktoré bude mať netradičný sprievod. Pred bránami prvej scény sa totiž zároveň odohrá protest proti hlavnej hviezde predstavenia – rusko-rakúskej sopranistke Anne Netrebko. Tá je totiž okrem svojho hlasu známa aj podporou ruského diktátora Vladimira Putina. Viaceré svetové scény jej preto zrušili angažmán. Naša sa vydala opačným smerom.

Angažovanie ruskej speváčky vyjde Slovákov na 230-tisíc eur bez DPH. Galakoncert sa tak stáva najdrahším koncertom vo viac ako 100-ročnej histórii Slovenského národného divadla.

Pozrite sa, čo pobúrilo viacerých predstaviteľov kultúrnej obce, ktorí preto na dnes zvolali protest s názvom Netreba nám Netrebko.

Zrušili jej angažmán

O Anne Netrebko sa z webu SND dozviete, že patrí k výnimočným interpretkám, ktoré právom zaujímajú popredné miesto v histórii operného umenia.

„Známa je z najprestížnejších scén, akou je Teatro alla Scala v Miláne, Metropolitná opera v New Yorku, Štátna opera vo Viedni, Kráľovská opera v Londýne a mnohé ďalšie,“ uvádza divadlo. Netrebko skutočne patrí k svetovej špičke.

No z propagačného textu sa už nedozviete, že svetoznáma sopranistka je zároveň kontroverznou osobou, ktorej po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 viaceré svetové scény zrušili angažmán., aktuality.sk

 X X X

 Lapali Ukrajincov pre armádu na uliciach, teraz pôjdu sami na front. ‚Busifikácia‘ nemá dobrú povesť

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj nariadil poslať na front vojakov z armádnych náborových stredísk, ktorí doteraz nemajú bojové skúsenosti, ani zdravotné obmedzenia. Na uvoľnené miesta nastúpia vojnoví veteráni, ktorí utrpeli zranenia a kvôli zdravotnému stavu nie sú schopní služby u bojových jednotiek, oznámil dnes ukrajinský generálny štáb.

 „Uvedené opatrenia majú zlepšiť kvalitu práce stredísk a zabezpečiť dodržiavanie princípov sociálnej spravodlivosti, čo prispeje k posilneniu bratstva, bojového ducha a tiež vzájomného rešpektu vo vojenských kolektívoch,“ uviedol generálny štáb.

Pripomenul, že v súčasnosti má skoro 70 percent vojakov slúžiacich v náborových strediskách za sebou skúsenosti z bojov, približne polovica bola zranených. Pätinu pracovníkov tvoria civilisti.

Na pozadí vojny s Ruskom, ktorá trvá už štvrtý rok, sa ukrajinská verejnosť podľa médií mnohokrát nepriateľsky stavia k pracovníkom náborových centier, známych pod ukrajinskou skratkou TCK (teritoriálne centrá dopĺňania ozbrojených síl) a sťažuje sa na nezákonné spôsoby získavania nových vojakov na doplnenie strát v starnúcich a čoraz vyčerpanejších jednotkách.

Slovom minulého roka sa podľa slovníka modernej ukrajinčiny stal výraz „busifikácia“ označujúci záťahy verbovačov z TCK na mužov v mobilizačnom veku, ktorých násilím naháňajú do mikrobusov, čiže „busíkov“, poznamenal server Meduza.

Hneď po vpáde ruských vojsk z 24. februára 2022 Ukrajina vyhlásila mobilizáciu a do ozbrojených síl vstúpilo aj množstvo dobrovoľníkov. Nadšenie odvtedy postupne opadlo; povolávanie do armády rozdeľuje spoločnosť a tisíce mužov v brannom veku utiekli z krajiny, aby unikli nasadeniu do vojny.

Na začiatku tohto februára generál Syrskyj odsúdil sériu násilných incidentov proti pracovníkom náborových stredísk po tom, čo výbuch vo vojenskej kancelárii v meste Rivne zabil jedného človeka a niekoľko ďalších ľudí zranil. Nasledujúci deň explózia blízko strediska v Pavlohrade v Dnepropetrovskej oblasti zranila jedného človeka. Zastrelený bol tiež dôstojník z náborovej kancelárie v Poltavskej oblasti; polícia následne zatkla dvoch podozrivých, z ktorých jeden podľa prokuratúry zastrelil vojaka, aby umožnil utiecť druhému mužovi, povolanému do armády. Šéf ukrajinskej polície Ivan Vyhivskyj obvinil z útokov ruskej tajnej služby, snažiacej sa destabilizovať ukrajinskú spoločnosť./agentury/

X X X

 Andrej Danko posiela Roberta Fica preč z politiky. Smer je opitý mocou, odkazuje mu

 Robert Fico je podľa Andreja Danka málo rázny vo svojej funkcii. Mal by si brať príklad z Viktora Orbána, odkázal mu. „Častokrát Viktor Orbán robí lepšiu politiku ako Robert Fico, pretože Viktor Orbán nie je politik, ktorý jedno povie a druhé robí,“ hovorí Danko a dodáva, že každý musí vedieť, kedy z politiky odísť.

Andrej Danko, predseda najmenšej koaličnej strany, odkázal Robertovi Ficovi, že je so spoluprácou so Smerom nespokojný. „Ja sa s ním snažím rozprávať dennodenne, mám pocit, že to je ako hádzať hrach o stenu.“

Smer je podľa predsedu SNS opitý mocou a odmieta sa riadne deliť o rozhodovanie o chode štátu s koaličnými partnermi. Robertovi Ficovi odkazuje, že každý musí vedieť, kedy má z politiky odísť.

Danko: To nie je možné

Problémy v koalícii vidí Danko aj v nedostatočnej podpore od Smeru. „Robert Fico je tvrdý na politickú koalíciu, ale je mäkký na Sulíka, Matoviča, Kollára. Veď to nie je možné, aby sa bratríčkoval s Borisom Kollárom. To nie je možné, aby Robert Fico hovoril, že my bojujeme o politické prežitie. Tak sa ho spýtam, Roberta Fica, ak si teda myslíš, že znova nás dostaneš politicky na dno, s kým chceš vládnuť,“ odkázal predseda SNS Andrej Danko svojmu koaličnému partnerovi vo vysielaní TA3. Dodal, že nerozumie, „ako môže chodiť Kollár k Ficovi na kávu“.

Naposledy s otvorenou kritikou svojho koaličného partnera prišiel Danko počas koaličnej krízy, kedy v otvorenom liste premiérovi vyčítal, že mu chce ukradnúť politikov zastupujúcich SNS.

SNS už v minulosti po nevypočutí kritiky vypovedalo v lete 2017 koaličnú zmluvu pre konflikt ohľadom ministerstva školstva. Partnerov vtedy o tomto kroku vopred neinformoval, napríklad vtedajší minister dopravy Árpád Érsek sa o vypovedaní koaličnej zmluvy dozvedel z televíznych správ.

 Danko: Robertovi Ficovi som už dosť radil

„Nebudem pri Ficovi politicky zomierať. Už to stačilo,“ povedal líder národniarov v utorok večer v TA3. „Jednoducho, ja nie som politickým dlžníkom Fica, on je môj dlžník,“ dodal. „Raz to Slováci pochopia, že to myslím vážne,“ pokračoval Danko, aktuality.sk

X X X

 Ukrajina a USA sa dohodli na podmienkach ukončenia vojny. Kellogg poodhalil podrobnosti

V Londýne v rámci rokovaní o ukončení ruskej agresie ukrajinská a americká strana zostavili zoznam podmienok, ktorý obsahuje 22 „veľmi konkrétnych“ krokov. Ukrajincom sa vraj nepáčili všetky podmienky.

 Informoval o tom osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg v televíznom vysielaní Fox News.

 „Ukrajincom sa nepáčili všetky (podmienky), ale nikomu sa nebude páčiť konečná pozícia, ktorú vytvoríte. Je to normálne, keď máte rokovania. Ale sme s nimi v dosť dobrej pozícii… pokiaľ ide o Ukrajincov, cítime sa veľmi pohodlne tam, kde sa teraz nachádzame,“ komentoval Kellogg.

Na rétoriku ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova, ktorý pripúšťa víťazstvo Ruska vo vojne, Kellogg odpovedal, že to nezodpovedá realite. „Rusko nevyhrá túto vojnu. Za posledných jeden a pol roka Rusko nedosiahlo žiadne úspechy… Stratili stovky tisíc vojakov, (oni) postupujú na metre, nie kilometre. A Ukrajinci zúrivo bojujú na svojej zemi. Takže keď Rusko hovorí, že vyhráva, nie je to tak,“ uviedol Kellogg. Diplomat zdôraznil, že Rusko by si malo uvedomiť zmenu okolností. Ukrajina je v dobrej pozícii a európski partneri sa aktivizujú a formujú sily podpory bez účasti USA – najmä pod vedením Veľkej Británie a Francúzska, uviedol pre Fox News.

 „Sú veľmi, veľmi pripravení teraz posilniť, ak bude potrebné, svoju podporu Ukrajine,“ zdôraznil Kellogg. Uviedol, že nikto nevyhrá túto vojnu vojenskou cestou, jediná cesta je diplomatická.

„Ukrajinci to teraz dosť dobre chápu po minulom týždni. A Rusi by to mali pochopiť,“ dodal Kellogg.

 Tieto rokovania sprevádzali negatívne momenty, pretože štátny tajomník US Marco Rubio a špeciálny vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff odmietli účasť. Napriek tomu Kellogg po rokovaniach označil ich za pozitívne.

 Keith Kellogg odmietol návrh ruského vodcu Vladimira Putina na trojdňové prímerie v rusko-ukrajinskej vojne. Kellogg to odôvodnil tým, že Washington sa snaží o dlhodobé prímerie.

„Trojdňové prímerie je absurdné,“ vyjadril sa splnomocnenec o návrhu Putina na zastavenie paľby od 8. do 10. mája. Zdôraznil, že Trump uprednostňuje komplexné prímerie „na mori, vo vzduchu, na zemi a v oblasti infraštruktúry“ na minimálne 30 dní, „a potom ho môžeme predĺžiť“.

„A keď sa pozriete na všetko, na čom sú Ukrajinci ochotní spolupracovať, teraz je to na Rusoch, na Putinovi,“ poznamenal Trumpov osobitný vyslanec./agentury/

X X X

 Putin opäť korigoval tvrdenia o vyhnaní ukrajinských síl z Ruska

Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že malé skupiny ukrajinských vojakov sú stále v Kurskej oblasti na západe Ruska, kde sa podľa neho ukrývajú v pivniciach a ďalších úkrytoch. Podľa ruských médií tiež ukrajinských vojakov vyzval, nech zložia zbrane a vzdajú sa.

 Minulú sobotu náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov podal Putinovi hlásenie o vyhnaní ukrajinských síl zo západoruského regiónu, kam Ukrajinci prekvapivo vpadli na začiatku vlaňajšieho augusta, teda pred takmer deviatimi mesiacmi. Išlo o prvý vpád nepriateľských síl do Ruska od druhej svetovej vojny. Nasledujúci deň Putin podľa oznámenia Kremľa zatelefonoval veliteľovi ruských síl a veliteľom najúspešnejších jednotiek, aby im zablahoželal k oslobodeniu Kurskej oblasti. „Putin im zablahoželal k víťazstvu a poďakoval im za hrdinskú prácu,“ vyhlásil prezidentov hovorca Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naopak v ten istý deň tvrdil, že ukrajinskí vojaci „pokračujú v aktívnych obranných operáciách“ v Kurskej aj susednej Bieloruskej oblasti na západe Ruska.

 Putin na dnešnej akcii v Moskve uviedol, že rádiové odposluchy naznačujú, že tých pár Ukrajincov, ktorí zostali v Kurskej oblasti, žiada veliteľa o urgentnú evakuáciu do bezpečia. „Je to ťažká doba, ktorá sa ešte neskončila. Áno, vyhnali sme nepriateľa z Kurskej oblasti, ale ešte stále sa tam schovávajú v dierach a pivniciach. Počúvame, čo hovoria – a žiadajú o evakuáciu. Ale tá nie je možná, pretože po lesoch sa schovávajú skupinky dvoch troch ľudí,“ tvrdil ruský prezident podľa agentúry TASS v rozhovore s dievčaťom pochádzajúcim z tohto regiónu.

Alexander Chinštejn, ktorého Putin vymenoval za úradujúceho gubernátora Kurskej oblasti, dnes podľa denníka Kommersant uviedol, že v regióne počas ukrajinskej okupácie prišlo o život 288 civilistov, 791 utrpelo zranenia a úrady vyšetrujú 479 prípadov podozrenia zo spáchania vojnových zločinov.

 Ruskí civilisti podľa Ukrajiny zomierali pri ostreľovaní a bombardovaní vedenom ruskými silami. Na sociálnych sieťach sa objavili informácie o prípadoch, keď sa zločinov na civilistoch v Kurskej oblasti dopustili ruskí vojaci, napríklad v dedine Girji, kde ruský vojak pod zámienkou kontroly dokladov vstúpil do rodinného domu, kde zastrelil 41-ročnú ženu a zranil jej manžela.

Putin podľa agentúry Interfax tiež tvrdil, že po boku ruských síl bojujú na Ukrajine aj Francúzi, ktorí svoju jednotku po vzore francúzskej letky bojujúcej na východnom fronte za druhej svetovej vojny nazvali Normandie-Nemen./agentury/

X X X

 Vladimir Putin tvrdí, že malé skupiny ukrajinských vojakov sa stále ukrývajú v Kurskej oblasti

  Putin priznal, že v Kurskej oblasti sa stále ukrývajú malé skupiny ukrajinských vojakov, ktorých situáciu označil za beznádejnú.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu oznámil, že v ruskej Kurskej oblasti sa stále nachádza niekoľko malých skupín ukrajinských vojakov. Podľa neho sa ukrývajú v pivniciach a iných skrýšach. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„Je to náročné obdobie a ešte sa neskončilo,“ skonštatoval Putin počas rozhovoru s dievčaťom z Kurskej oblasti, ktorý sa odohral na stretnutí s účastníkmi vzdelávacieho maratónu spoločnosti Vedomosti. „Áno, nepriateľ bol z Kurskej oblasti vyhnaný, ale niektorí sú stále ukrytí v pivniciach a úkrytoch,“ povedal šéf Kremľa s tým, že ide o „roztrúsené skupiny dvoch alebo troch jednotlivcov, ktorí sa skrývajú v lesoch“. Ich situáciu označil za beznádejnú.

Požiadavka na evakuáciu

Ako ďalej dodal, z rádiových odpočúvaní vyplýva, že tých niekoľko Ukrajincov, ktorí zostali na mieste, žiadalo svojich veliteľov, aby ich urýchlene evakuovali do bezpečia.

Ukrajinské sily prvýkrát vtrhli na územie Ruska začiatkom vlaňajšieho augusta. V pohraničnej Kurskej oblasti sa im za pomoci dronov a ťažkej techniky poskytnutej Západom podarilo obsadiť stovky štvorcových kilometrov a desiatky obcí vrátane veľkomesta Sudža. Útok si ale podľa Reuters vyžiadal veľké náklady zo strany Kyjeva.

Rusi však Ukrajincov začali postupne vytláčať za pomoci severokórejských jednotiek, ktorých nasadenie v Rusku v sobotu po niekoľkých mesiacoch prvýkrát potvrdila Moskva a potom začiatkom tohto týždňa aj Pchjongjang.

Severná Kórea vyslala do Ruska podľa odhadov celkovo 14 000 až 15 000 vojakov vrátane 3 000 armádnych príslušníkov ako posily, ktoré nahradili jej straty, uviedli ukrajinskí a juhokórejskí predstavitelia. Bez obrnených vozidiel a skúseností s bojmi s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísala agentúra Reuters. Podľa Soulu ich v Rusku padlo približne 4 700.

  Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov v sobotu tvrdil, že ruskí vojaci oslobodili celú Kurskú oblasť, čo však následne popreli ukrajinskí predstavitelia. Podľa nich sa jednotky ukrajinskej armády stále nachádzajú na nespresnených pozíciách v ruskom pohraničnom regióne, kde aktívne odrážajú ruské útoky, a aj v susednej Belgorodskej oblasti.

Gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn v pondelok s odvolaním sa na údaje ruského ministerstva zdravotníctva uviedol, že počas ukrajinského vpádu zahynulo 288 civilistov. Podrobnosti o tom, ako prišli o život, neobjasnil. Podľa neho však úrady zďaleka nevyzdvihli všetky telá zabitých civilistov z pohraničných oblastí., aktuality.sk

X X X

 Opozícia vyzvala Sakovú vzdať sa pozemkov pri novej nemocnici. Rezort reaguje: Štát nepotrebuje vykúpiť cudzie pozemky

Opozičné PS vyzýva ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas), aby svoje pozemky v bratislavských Vajnoroch, vedľa tých, na ktorých má byť vybudovaná nová národná nemocnica, previedla v prospech štátu. Previesť ich má za znaleckú hodnotu, ktorú mali pred ohlásením nemocnice. Poukazuje na konflikt záujmov. O rovnaký krok ju na stredajšej tlačovej besede požiadalo aj hnutie Slovensko. Odôvodňuje to tým, že len tak preukáže, že jej nejde o biznis. Ministerstvo hospodárstva reaguje, že v rukách rezortu obrany je dostatočná výmera pozemkov pre stavbu novej nemocnice a výkup cudzích pozemkov neplánuje.

 Vyzývame Denisu Sakovú, aby tieto pozemky urýchlene previedla v prospech štátu za znaleckú hodnotu, akú mali pred ohlásením nemocnice. Je to jediný spôsob, ako sa vysporiadať s konfliktom záujmov,“ odkazuje podpredseda PS Michal Truban odmietajúc tvrdenia vládnych predstaviteľov, že v prípade pozemkov ide len o náhodu.

Aj podľa hnutia Slovensko by mala šéfka rezortu hospodárstva urobiť tejto krok, aby tak preukázala, že jej nejde o biznis. Hnutie poukazuje na to, že kým hodnota pozemkov, ktoré vlastní ministerka s rodinou a nachádzajú sa medzi pozemkami, kde má stáť nová koncová nemocnica, boli doteraz okolo 800 000 eur, aktuálne ich hodnota stúpla na 10,8 milióna eur. Územný plán mesta jej tam pritom umožňuje postaviť administratívne, obchodné či zdravotnícke centrum.

 „V žiadnom prípade to nie je náhoda. Štát mohol ukázať na ktorýkoľvek pozemok v okolí obchvatu a pri tej sume by mohol byť do pol roka vyvlastnený,“ skonštatoval líder hnutia Slovensko Igor Matovič. Za zaujímavé považuje, že kým pri Rázsochách stačil pre nemocnicu pozemok s rozlohou 15 hektárov, v tomto prípade potrebuje 35 hektárov. Pripomenul tiež, že pozemky, ktoré štát v minulosti pre plánovanú koncovú nemocnicu na Rázsochách vyvlastnil, bude musieť vrátiť za ich reálnu hodnotu, čo predstavuje „škodu“ pre štát za niekoľko desiatok miliónov eur.

Rezort hospodárstva v reakcii na výzvu pre TASR uviedol, že ministerka hospodárstva vlastní predmetné pozemky od roku 2017, pričom všetky majetkovo-právne vzťahy k nim sú riadne uvedené v majetkovom priznaní. „Ministerstvo obrany SR disponuje v danej lokalite pozemkami s výmerou viac ako 320 000 štvorcových metrov, čo predstavuje dostatočný priestor na výstavbu novej nemocnice a nepredpokladá sa výkup susedných pozemkov,“ podotýka tlačový odbor ministerstva hospodárstva.

Exminister zdravotníctva a poslanec Národnej rady (NR) SR za hnutie Slovensko Marek Krajčí zopakoval, že vybranú lokalitu vo Vajnoroch nepovažuje za vhodnú. Argumentuje vysokou hladinou spodných vôd či leteckým koridorom, problémom je aj dopravná dostupnosť. Za obrovský problém považuje zdravotnícky personál, ktorý si nemocnica takéto rozsahu bude vyžadovať. Ak by sa tam presunuli lekári z univerzitnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici, situáciu by to jednak nevyriešilo a ľudia by tým zároveň prišli o nemocnicu v centre mesta. Nemocnicu na Antolskej ulici podľa neho treba, možno sa „vykuchá“ univerzitná nemocnica v Ružinove a stane sa z nej „len“ regionálna.

 ?Poslanec NR SR Roman Mikulec (hnutie Slovensko, KÚ, Za ľudí) zároveň poukázal na to, že na pozemkoch, na ktorých má stáť štátna nemocnica a patria ministerstvu obrany, sa nachádza centrum excelentnosti zaradené v štruktúrach NATO, kde sa školia vojaci. Rovnako je tam areál ministerstva vnútra, konkrétne cudzineckej polície. Tieto objekty sa budú musieť podľa neho zbúrať a premiestniť.

Nová Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa má postaviť v Bratislave, bude strategickou investíciou. Celkové plánované investičné náklady odhadujú na úrovni 1,27 miliardy eur bez DPH. Rozhodla o tom vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica./agentury/
X X X

 Donebavolajúca hanba? Taliansko rieši zbabraný pápežov náhrobok. Pobúril dizajnérov po celom svete

Na náhrobku pápeža Františka, na ktorom je v latinčine vyryté jeho meno Franciscus, si pozorné oko všimne zvláštny detail: medzi písmenami „R“, „A“ a „N“ je neprirodzene široká medzera. Tento typografický prehrešok, nazývaný kerning, bežne riešia grafickí dizajnéri, aby dosiahli harmonický a čitateľný vzhľad textu. V prípade hrobu hlavy katolíckej cirkvi však zjavne došlo k zlyhaniu.

 Kerning je proces manuálneho prispôsobenia medzier medzi dvojicami písmen podľa ich tvaru a proporcií. Napríklad písmená ako „f“ alebo „i“ sú užšie než „o“ či „g“, a preto si vyžadujú špecifickú úpravu. Táto zásada je známa už od čias starovekých umelcov pracujúcich s mramorom – a práve tu podľa odborníkov došlo k zásadnému pochybeniu.

 Nápis na pápežovom hrobe sa dostal do centra pozornosti po tom, čo ho analyzoval taliansky týždenník L’Espresso. Kritici tvrdia, že vzdialenosti medzi niektorými písmenami v mene sú príliš veľké a rušia vizuálnu rovnováhu celého textu. Hoci si to väčšina z viac ako 70-tisíc veriacich, ktorí hrob navštívili, nevšimla, medzi typografmi, dizajnérmi a umelcami to vyvolalo búrlivú debatu.

 Diskusia sa rýchlo presunula aj na sociálne siete ako X (Twitter) a Reddit. Odborníci poukazujú na to, že chyba je zrejmá a mohla byť spôsobená nedostatočnou znalosťou pravidiel vizuálneho dizajnu u kamenára. Objavili sa však aj alternatívne názory – niektorí špekulujú, že ide o zámerný akt symbolizujúci pápežovu filozofiu jednoduchosti, nedokonalosti a pokory./agentury/

X X X

 Platforma Otvorená Kultúra! zorganizovala protest pred SND proti Netrebko. 

Pred budovou Slovenského národného divadla (SND) na Námestí M. R. Štefánika sa konalo protestné zhromaždenie s názvom Netreba nám Netrebko. Jeho cieľom bolo vyjadrenie nesúhlasu s vystúpením ruskej opernej speváčky Anny Netrebko. Začalo sa o 18.00 h pred novou budovou a organizuje ho platforma Otvorená Kultúra! Koncert v SND sa začal o 19.00 h.

  Platforma Otvorená Kultúra! považuje angažovanie speváčky za zásadné zlyhanie hodnôt, súčasne upozornila, že ide o najdrahšie predstavenie v histórii SND. „Podľa verejne dostupných zdrojov SND zaplatilo za koncert sumu 230-tisíc eur bez DPH, a to v čase, keď slovenská kultúra čelí drastickým škrtom a prepúšťaniu,“ uviedla platforma.

Najlacnejšie vstupenky boli za 119 eur, najdrahšie za 419 eur, podľa šéfky SND Zuzany Ťapákovej sa lístky na takéto koncerty bežne pohybujú v týchto sumách. „Lístky sa vypredali za dva dni, tak asi také drahé neboli. Aj to ukazuje záujem o kultúru, vzhľadom na to, že Anna Netrebko je popredná sopranistka, ktorá sa zaraďuje medzi svetové špičky. Sedemkrát otvárala La Scalu a s britsko-talianskym tenoristom Freddie De Tommasom, ktorý bude aj na našom koncerte, bude otvárať sezónu v Covent Garden,“ uviedla v rozhovore pre Pravdu Ťapáková.

Šéfka SND Zuzana Ťapáková: Najťažšie obdobie mám za sebou, divadlo je funkčné. Teším sa, že máme vypredané sály

 Ako platforma tiež pripomenula, že Netrebko v minulosti otvorene podporovala ruského prezidenta Vladimira Putina a proruské separatistické republiky na Ukrajine. Od týchto postojov sa podľa platformy doposiaľ dostatočne nedištancovala. Otvorená kultúra poukázala aj na to, že proti vystúpeniu Netrebko sa otvorene vyjadril aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku Myroslav Kastran. Ten uviedol, že poskytnutie javiska osobnostiam ako Netrebko nie je len zľahčovaním a zamlčiavaním tragédie vojny, ale aj aktívnou pomocou Rusku pri zlepšovaní jeho reputácie.

 Zhromaždenie malo byť dôstojné a tiché. Účastníci držali fotografie zbombardovaných ukrajinských miest od fotografky Andrey Kalinovej a fotografov Pavla Pekarčíka, Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Juraja Mravca. Súčasne Otvorená Kultúra! vyzvala účastníkov, aby počas zhromaždenia nepoužívali píšťalky, rapkáče, ani pokriky a uprednostnili vizuálne symboly. „Ticho môže o hrôzach vojny vypovedať hlasnejšie než krik,“ doplnila platforma.

SND v súvislosti s tým opätovne odsúdilo ruskú agresiu na Ukrajine, podotklo, že dôrazne túto vojnu odsúdila v marci 2022 aj samotná Netrebko. „Výslovne odsudzujem vojnu proti Ukrajine a moje myšlienky sú s obeťami tejto vojny a ich rodinami. Mojím postojom vždy bolo, že som apolitická osoba. Nechcem byť spájaná so žiadnym ruským vedením ani s Vladimírom Putinom,“ uviedla vtedy v statuse, kde sa podľa divadla dištancovala od vojnového konfliktu.

 „Som Ruska a milujem svoju vlasť, ale mám mnoho blízkych a priateľov na Ukrajine. Bolesť a utrpenie civilného obyvateľstva mi trhajú srdce. Chcem, aby sa táto vojna skončila a ľudia mohli opäť žiť v mieri. Nútiť umelcov a verejné osobnosti, aby verejne vyjadrovali politické postoje a odsudzovali svoju vlasť, nie je správne. Nie som politická osobnosť, som hudobníčka a mojím poslaním je spájať ľudí bez ohľadu na ich politické názory,“ zdôraznila tiež vtedy umelkyňa.

 „Anna Netrebko vystupuje v Anglicku, Taliansku, Amerike, Rakúsku, iba my na Slovensku s tým máme problém?“ pýta sa Ťapáková. Nepokojov sa nebojí, ale je jej z toho smutno. „Opäť tí, ktorí hlásajú otvorenosť kultúry a umenia, zatracujú niekoho pre jeho pôvod. Ešte povzbudzujú ľudí na trúbenie, rapkáče, polievanie farbou či iné primitívne prejavy. Nuž čo, je to v prvom rade ich vizitka,“ uviedla riaditeľka SND pre Pravdu.

 Divadlo informovalo, Netrebko vystúpi v beznádejne vypredanej sále v novej budove SND, na galakoncerte sa na Slovensku predstaví po prvýkrát. „Už včerajšia generálka na tento výnimočný večer potvrdila, že Anna Netrebko prichádza do Bratislavy s atraktívnym programom a naplní večer strhujúcim umeleckým výkonom a neopakovateľnou pozitívnou emóciou. Svetová sopranistka Anna Netrebko sa v Bratislave predstaví s umelcami, s ktorými v posledných rokoch s mimoriadnym ohlasom koncertuje a žne úspechy po celom svete,“ uvádza SND. Dirigentom počas galavečera bude Michelangelo Mazza, na koncerte vystúpi aj mladý britsko-taliansky tenorista Freddie De Tommaso. „So zahraničnými umelcami sa predstaví aj popredná sólistka Opery SND Terézia Kružliaková. Zaznejú scény z opier Giuseppe Verdiho, Giacoma Pucciniho, Umberta Giordana, Francesca Cileu, Amilcare Ponchielliho a ďalších skladateľov, z opier, ktoré sú našim divákom dôverne známe, ako Aida, La traviata či Tosca, ale aj z titulov, ktoré nie sú u nás často uvádzané, ako Adriana Lecouvreur, La Gioconda či Le Villi,“ dopĺňa SND.

 „SND dôsledne zvažuje každý umelecký projekt aj s ohľadom na hodnoty, ku ktorým sa ako inštitúcia hlási – medzi ne patrí rešpekt k ľudskej dôstojnosti, solidarita s obeťami vojnových konfliktov a podpora mieru, čo vo svojom horeuvedenom stanovisku vyjadrila aj Anna Netrebko,“ uzavrelo SND./agentury/

X X  X

Bielorusko ohlásilo amnestiu pre tisíce väzňov, pre tých politických ale neplatí

 Amnestia v Bielorusku sa má týkať len väzňov s pozitívnym hodnotením a nahradenou škodou, politickí väzni však zostanú vylúčení.

Bielorusko schválilo návrh zákona, na základe ktorého pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny udelí amnestiu tisícom väzňov. Informovala o tom v stredu bieloruská tlačová agentúra BelTA, podľa ktorej by sa amnestia mohla vzťahovať na približne 7 630 osôb. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že politickí väzni nebudú prepustení, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

Minsk predstavil návrh zákona minulý týždeň na pokyn bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Z tohto návrhu vyplýva, že amnestia bude udelená tým, ktorí plne nahradili škodu za svoje zločiny a počas odpykávania si trestu získali pozitívne hodnotenie.

Politickí väzni

Ľudskoprávni aktivisti kritizujú rozhodnutie bieloruskej vlády z tohto zákona vyčleniť politických väzňov. Osem organizácií spoločne vyzvalo vládu, aby rozšírila rozsah amnestie.

 DPA pripomína, že tento krok Bieloruska nadväzuje na podobnú amnestiu z minulého roka. Lukašenko minulý rok na základe zákona prisľúbil amnestiu či milosť vážne chorým väzňom vrátane osôb zadržaných počas masových protirežimových protestov v roku 2020. Tento zákon sa však nevzťahuje na ľudí, ktorí sa podľa Bieloruska zapojili do „extrémistických a teroristických činností“.

Masové protesty a ich následky

Lukašenko je na čele Bieloruska od roku 1994. Po prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré podľa oficiálnych výsledkov znovu vyhral Lukašenko, vypukli v Bielorusku masové protesty proti údajne zmanipulovanému hlasovaniu. Bezpečnostné zložky však nepokoje tvrdo potlačili. Lukašenko, ktorý bol vyhlásený za víťaza aj v tohtoročných januárových prezidentských voľbách, je podľa agentúry AP často označovaný za „posledného európskeho diktátora“.

Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna tvrdí, že v bieloruských väzniciach sa v súčasnosti nachádza takmer 2 000 politických väzňov, píše DPA. Politickí väzni sú podľa AFP v bieloruskom väzení vystavení ťažkým podmienkam, často im úrady odmietajú prístup k právnikom či kontakt s blízkymi.

Pred januárovými prezidentskými voľbami udelil Lukašenko milosť viac ako 200 väzňom. Analytici tento krok označili za úsilie bieloruského prezidenta napraviť vzťahy so západnými krajinami. Aktuality.sk

X X X

 Kontaminovaný olej v obchodoch. Veľký reťazec ho sťahuje z predaja. Pozrite sa, či ho nemáte doma, predával sa viac ako polroka

Spoločnosť METRO Cash & Carry SR sťahuje z predaja dva druhy olivového oleja značky ARO. Preventívne opatrenie prišlo po tom, ako dodávateľ pri internej kontrole zistil chemickú kontamináciu minerálnym olejom. Informovala o tom vedúca oddelenia kvality spoločnosti METRO Petra Bártová.

 „Situáciu preverujeme v súčinnosti s dodávateľom, avšak nakoľko nie sme schopní vylúčiť riziko a zdravie zákazníka je pre nás prvoradé, rozhodli sme sa k tomuto kroku,“ uviedla Bártová v oficiálnom stanovisku.

Stiahnutie sa týka nasledovných šarží produktu ARO OLIVOVÝ OLEJ SANSA 1l:

 Nebezpečný olej

Výrobky boli v predaji od 10. septembra 2024 do 27. apríla 2025. Metro vyzýva všetkých zákazníkov, aby tieto oleje nekonzumovali a vrátili ich do ktoréhokoľvek veľkoobchodného strediska METRO SR. Vrátenie je možné až do 31. mája 2025.

Za vrátené výrobky budú zákazníkom pri predložení pokladničného dokladu vrátené peniaze. Ak zákazník doklad nemá, môže požiadať obsluhu zákazníckej recepcie o výnimočné vystavenie duplikátu.

Spoločnosť sa za vzniknuté nepríjemnosti ospravedlňuje a vyzýva aj podnikateľov, ktorí olej ďalej distribuovali, aby o situácii informovali svojich zákazníkov a zabezpečili spätné stiahnutie výrobku./agentury/

X X X

 Bič na chudobných? Brusel prišiel s novým návrhom: na STK by mala časť vodičov chodiť každý rok

Bude musieť veľká časť slovenských vodičov chodiť na technickú kontrolu so svojimi autami každý rok? Európska komisia (EK) navrhuje, aby ľudia, ktorí jazdia na vozidlách starších ako desať rokov, absolvovali kontroly častejšie ako doteraz. Cieľom opatrenia má byť najmä zlepšenie kvality ovzdušia v celej Európskej únii, no doplatí na to najmä chudobnejšia časť populácie. Práve ľudia s nižšími príjmami si totiž nemôžu dovoliť kupovať nové autá a teraz by si navyše mohli každoročne priplácať desiatky eur za jazdenie na tých starých.

 Na Slovensku aktuálne platí, že na prvú technickú a emisnú kontrolu STK si s novým autom musíte zájsť až po štyroch rokoch. Následne je potrebné na kontroly chodiť každé dva roky. Povinnosť s rovnakým časovým rozpätím platí napríklad aj v susednej Českej republike.

Analýza európskeho združenia ACEA pritom ukázala, že v roku 2022 bol priemerný vek automobilov na Slovensku 14,7 roka. Priemer v celej Európskej únii je 12 rokov a platí tak, že Slováci jazdia na podstatne starších autách ako ľudia žijúci v ostatných členských krajinách.

 Čo sa týka konkrétnych čísel, pred troma rokmi jazdilo na našich cestách podľa spomínaného prieskumu 2,5 milióna áut. Z nich približne polovicu tvorili vozidlá, ktoré boli staršie ako desať rokov. Už v roku 2022 tak u nás jazdilo viac ako 1,2 milióna áut, na ktoré by sa vzťahovali nové pravidlá EÚ. Za zmienku tiež stojí, že pred tromi rokmi sme na Slovensku mali zaregistrovaných viac ako 650-tisíc áut, ktoré mali nad 20 rokov. Hoci nemáme k dispozícii štatistiky za minulý rok, je potrebné dodať, že odvtedy prešli ďalšie tri roky a tieto čísla sa zvýšili ešte viac.

Generálny sekretár Spoločenstva majiteľov a technikov STK Andrej Číž pre pravdu priblížil, že priemerná cena technickej kontroly sa na Slovensku pohybuje na úrovni približne 85 eur. Znamenalo by to nemalé zvýšenie výdavkov na prevádzku vozidla pre značnú časť vodičov.

Pre lepšiu predstavu – ceny STK sa líšia na základe kategórie kontrolovaného vozidla. V praxi to znamená, že inú sumu zaplatíte za technickú kontrolu motorky, osobného auta či kamióna. Podobné pravidlá, ako teraz navrhuje zaviesť EK, však už vo väčšej časti krajín únie platia. Vodiči v 16 z celkovo 27 členských krajín majú už teraz povinnosť vykonávať každoročné technické kontroly áut, ktoré majú nad desať rokov.

Legislatívu musíme preberať

Minulý rok sa pritom na Slovensku uvažovalo, že pôjdeme úplne inou cestou. Koaličná strana SNS totiž pred niekoľkými mesiacmi prišla s návrhom, podľa ktorého by sa časový úsek medzi technickými kontrolami mal predĺžiť. „Jazdené autá nebudú kontrolované po dvoch rokoch, ale dajme tomu po troch rokoch a upravia sa aj jednotlivé úkony,“ naznačil ešte v polovici roka 2024 vtedajší poslanec za SNS, dnes už minister športu Rudolf Huliak.

 Národiniari argumentovali tým, že Slováci nepatria k národom, ktoré by si mohli dovoliť pravidelne kupovať nové autá. Z návrhu, ktorý mal zjednodušiť život vodičom, však napokon nič nebolo. Okrem toho, že strana nepredstavila podrobnosti zmeny pravidiel, o ktorých hovorila, stála na ceste k zmene aj iná prekážka.

Dopravný analytik Jozef Drahovský pred rokom v tejto súvislosti pre Pravdu pripomenul, že v parlamente by síce mohlo prejsť čokoľvek, na čom sa poslanci pri hlasovaní zhodnú, no nie všetko musí aj platiť. „Keďže sme riadnym členom Európskej únie a naše technické a emisné kontroly uznávajú v zahraničí, a zahraničné uznávame my, tak sa riadime jednotnými predpismi v tejto oblasti. Tieto predpisy určujú záväzné mantinely pre vykonávanie kontroly aj kvalitou, aj termínmi,“ priblížil expert.

Aktuálne platná európska smernica určuje, že pravidelné kontroly technického stavu vozidla musia prebehnúť najneskôr štyri roky od prihlásenia auta do evidencie vozidiel a následne každé dva roky. Na Slovensku sme tak na hornej hranici toho, čo nám európska legislatíva umožňuje a EÚ sa vydala skôr po ceste skracovania týchto termínov.

To, že sa musíme riadiť európskou legislatívou, bude platiť aj v opačnom prípade – ak sa EK rozhodne podmienky v tomto smere v porovnaní so súčasným stavom sprísniť. „Bude na našom ministerstve dopravy, ako sa k tomu postaví, ale ak sa to schváli v smernici EÚ, tak to budeme musieť prebrať do našej legislatívy,“ zdôraznil Číž zo spoločenstva technikov STK.

„Európska komisia predložila návrh iba vo štvrtok, aktuálne ho teda ešte len analyzujeme a budeme o ňom diskutovať s členskými štátmi. Ide o začiatok riadneho legislatívneho procesu a je ťažké v súčasnosti povedať, v akom znení bude táto európska smernica napokon schválená v Európskom parlamente a v Rade,“ reagovalo na otázky Pravdy, ktoré sa týkali návrhu na sprísnenie legislatívy technických kontrol, ministerstvo dopravy.

Pre niekoho zárobok, pre iného výdavok

Úvahy o sprísnení legislatívy, ktorá upravuje technickú a emisnú kontrolu vozidiel, majú aj iný rozmer. Pre technikov by to znamenalo viac práce, pre vodičov väčšie výdavky.

„Pre nás to je síce práca, ale pre vodičov sú to náklady navyše. Väčšinou ide o ľudí, ktorí nemajú na kúpu nových áut a budú musieť chodiť na technickú prehliadku každý rok. Má to obrovský sociálny dosah,“ hovorí Číž.

Občianske združenie, ktoré spája majiteľov a technikov STK, by sa však na prácu nesťažovalo. Číž v tejto súvislosti vysvetľuje, že vyťaženosť približne 210 staníc, kde sa vykonáva technická kontrola, je aktuálne na úrovni okolo 38 percent. Ak by platili nové pravidlá, vyťaženosť kontrolórov by sa výrazne zvýšila.

Bezpečnejšie cesty či šikanovanie?

EK okrem od novej legislatívy očakáva, že by sa po aplikácií prísnejšej legislatívy mohla zlepšiť kvalita ovzdušia, ako aj bezpečnosť na cestách. Exekutíva EÚ takisto navrhuje zavádzanie digitálnych osvedčení o evidencii vozidla, zjednodušenie cezhraničného vymieňania údajov, ale aj pravidelné technické kontroly čoraz obľúbenejších elektromobilov.

„EÚ je odhodlaná znížiť do roku 2030 počet smrteľných nehôd a vážnych zranení na cestách o 50 percent. Aktuálna iniciatíva predstavuje významný krok dopredu k tomu, aby boli naše cesty bezpečnejšie, aby bol čistejší vzduch a aby naši občania mali jednoduchší život. Modernizáciou našich pravidiel technickej kontroly využívame najnovšie technológie, posilňujeme ich presadzovanie a zabezpečujeme, aby držali krok s meniacou sa realitou mobility,“ vyjadril sa eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas.

Odhady EK spresňujú, že nové pravidlá by mohli v rokoch 2026 až 2050 na európskych cestách zachrániť asi 7 500 životov a pomôcť predísť desaťtisícom vážnych zranení. „Návrh sa zameriava na nebezpečné vozidlá, ktoré prispievajú k nehodám, smrteľným úrazom a zraneniam,“ informuje EK s tým, že vysoko znečisťujúce autá sú zodpovedné za neprimerane vysoký podiel škodlivých emisií.

„Niektoré záujmové organizácie motoristov však hovoria o „šikanovaní bez relevantných podkladov. Napríklad nemecké autokluby ADAC Automobilclub von Deutschland už pred polrokom hovorili o tom, že staršie autá na cestách nespôsobujú vyššie riziko nehôd. „Vo všeobecnosti treba povedať, že priemerný vek vozidiel sa síce v poslednom čase zvyšuje, ale vzhľadom na trvalo nízky počet nehôd spôsobených technickými poruchami neexistuje dôvod na takýto krok,“ napísal klub AvD už pred niekoľkými mesiacmi s tým, že skracovanie lehôt je podľa jeho členov zbytočné./agentury/

X X X

Známe jazero v Slovenskom raji je stále bez vody. Ostala po ňom len jama a mostíky

V Národnom parku Slovenský raj začali s rekonštrukciou jazera Blajzloch, ktoré bolo kvôli prácam vypustené. Blajzloch je malá vodná nádrž nachádzajúca sa na konci menej známej doliny s rovnakým názvom, v blízkosti obcí Hrabušice a Vernár. Postavili ju už v roku 1966 a odvtedy si takmer 60 rokov zachovala svoj pôvodný vzhľad. Miestni ju označujú za perlu doliny Blajzloch – vyznačuje sa nádhernou, čistou vodou a tichým prírodným prostredím. Rekonštrukcia má za cieľ zachovať toto krásne miesto aj pre budúce generácie a zabezpečiť jeho bezpečné a trvalo udržateľné využívanie. Na tomto jazere natáčali aj známy film Miki./aktuality.sk/

X X X

Tri sezóny v zámorí a dosť. Bronzový medailista z OH v Pekingu sa dohodol s Pardubicami

Slovenský hokejový reprezentant a bronzový medailista z olympijských hier v Pekingu Pavol Regenda bude v budúcej sezóne pôsobiť v českej extralige.

 Slovenský reprezentant Pavol Regenda by sa mal po troch rokoch vrátiť do Európy.

Ako informoval portál hokej.cz, 25-ročný Regenda už podpísal s Pardubicami zmluvu. Slovenský útočník sa pokúšal presadiť v zámorí práve po vydarenom účinkovaní pod piatimi kruhmi.

Väčšinu času, počas troch zámorských sezóny, strávil v nižšej súťaži American Hockey League. V NHL odohral za Anaheim Ducks 19 zápasov a zaznamenal tri body (1+2). Regendovi sa v tejto sezóne končí v zámorí zmluva a od lete sa tak stane voľným hráčom.

 Do Európy sa podľa hokej.cz môže vrátiť aj ďalší slovenský útočník, ktorý strávil tento ročník v zámorí. Oliver Okuliar bol vlani štvrtým najlepším strelcom českej extraligy. Na farme Floridy Panthers, v tíme Charlotte Checkers, dosiahol 41 bodov v 69 stretnutiach.

Okrem záujmu zo Švédska či Hradca Králové sa o jeho služby zaujímajú ďalšie české kluby Sparta Praha a Dynamo Pardubice. Zdolaný finalista českej extraligy sa tak už deň po skončení sezóny začal naplno pripravovať na budovanie kádra pre budúci ročník./agentury/