Moskva: Neriadime sa podľa USA. Ruský prezident Vladimir Putin zrejme nepoľaví v snahe pokračovať v ruskej invázii na Ukrajinu až do konca roku 2024, keď USA zvolia svojho budúceho prezidenta, domnievajú sa podľa stanice CNN vysoko postavení americkí a európski predstavitelia. Putin totiž podľa nich dúfa v porážku súčasného prezidenta Joea Bidena, ktorá by so sebou mohla niesť zníženie podpory USA Ukrajine. Ruský veľvyslanec v USA vyhlásil, že kroky Moskvy nemajú súvis s vnútrpolitickou situáciou v USA.

Americké voľby v nasledujúcom roku sú podľa západných diplomatov, predstaviteľov rozviedok alebo bezpečnostných orgánov hlavným faktorom, ktorý bude ovplyvňovať Putinove rozhodnutia ohľadom Ukrajiny. Vzhľadom na voľby je podľa nich tiež málo pravdepodobné, že sa vojna pred koncom budúceho roka „vyrieši“.

O tom, či Putin dúfa priamo v návrat amerického exprezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu, zatiaľ USA podľa zistení CNN spravodajské informácie nemajú. Jeden zo zdrojov stanice ale uviedol: „Putin vie, že Trump mu pomôže. A vedia to aj Ukrajinci a naši európski partneri… Všetci si to myslia“.

Kým Bidenova administratíva presadzuje výraznú pomoc vojnou zmietanej Ukrajine, Trump, hlavný favorit na víťaza republikánskych primárok, zatiaľ pokračujúcu vojenskú podporu Ukrajine neprisľúbil. Predtým sa iba nechal počuť, že by vojnu na Ukrajine dokázal urovnať za 24 hodín.

„Špeciálna vojenská operácia“, ako Rusko nazýva vojnu na Ukrajine, nezávisí od vnútropolitickej situácie v USA, Moskva svoje ciele dosiahne, uviedol podľa agentúry TASS v piatok ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov.

„Odporúčame, aby sa tí, ktorí sa snažia o tejto téme špekulovať, zamerali na niečo iné,“ zdôraznil Antonov. „Západ a predovšetkým Spojené štáty by si mali uvedomiť nezmyselnosť dodávok zbraní režimu (ukrajinského prezidenta Vladimíra) Zelenského, podnecovania jeho teroristických aktivít a zbaviť sa ilúzií o strategickej porážke Ruska. Vzdať sa plánov na presun stíhačiek F-16, schopných niesť jadrové zbrane, do Kyjeva a vycvičiť ukrajinských pilotov. Takýto krok by viedol k neprijateľnej eskalácii a k zvýšeniu jadrových rizík,“ uviedol Antonov.

„Čím skôr sa administratíva spamätá, tým skôr budú šance na diplomatické vyriešenie ukrajinskej krízy a obnovenie mieru a spravodlivosti v regióne. Záruky bezpečnosti pre našu krajinu a suverenitu Ruskej federácie majú pre všetkých Rusov absolútnu hodnotu,“ dodal veľvyslanec.

Ochota Američanov ďalej pomáhať Ukrajine pritom nie je jednoznačná, ukázal prieskum, ktorý si nechala vypracovať CNN. Viac ako polovica Američanov, 55 percent, v ňom uviedla, že je proti tomu, aby americký Kongres na podporu Ukrajiny schvaľoval ďalšie prostriedky. Väčšia časť respondentov, 51 percent, tiež uviedla, že USA toho pre Ukrajinu urobili už dosť. Naopak, 48 percent opýtaných oznámilo, že by USA mali urobiť ešte viac./agentury/

X X X

Čierne more sa stáva bojiskom. K útoku na ruský tanker sa prihlásila ukrajinská tajná služba

Ukrajinský námorný dron zasiahol v noci na sobotu približne 30 námorných míľ od Kerčského prielivu ruský tanker. V dôsledku toho bola dočasne zastavená doprava na strategickom Krymskom moste spájajúcom anektovaný polostrov Krym s Ruskom. Tanker bol pri útoku poškodený a na miesto dorazili dva remorkéry. Z lode, na palube ktorej bolo 11 ľudí, nevytieklo žiadne palivo.

X X X

Ukrajina zverejnila pobrežnú správu, ktorá uviedla, že vody šiestich ruských čiernomorských prístavov sú oblasťami vojenského ohrozenia. Správu v piatok zverejnila ukrajinská štátna inštitúcia Deržhidrohrafija, ktorá je zodpovedná za navigáciu v rámci exkluzívnej morskej ekonomickej zóny Ukrajiny v Čiernom mori a Azovskom mori. Správa konkretizuje, že označenie za oblasť vojenského ohrozenia sa týka ruských prístavov Anapa, Novorossijsk, Gelendžik, Tuapse, Soči a Tamaň a je založená na príkaze ukrajinského námorníctva zo 4. augusta. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ruská federácia po tom, ako odstúpila od čiernomorskej obilnej dohody, oznámila, že od 20. júla bude považovať všetky lode smerujúce do ukrajinských morských prístavov za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu. Ukrajina reagovala upozornením, že bude za prepravcov vojenských tovarov považovať všetky plavidlá smerujúce do ruských prístavov alebo prístavov na okupovaných územiach Ukrajiny.

X X X

 Rusko vyhlásilo, že obsadilo obec Novoselivske v Luhanskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Kyjev z tejto oblasti najnovšie hlásil stupňujúce sa útoky, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

„V oblasti Kupianska bola v dôsledku kompetentných a profesionálnych krokov vojenských jednotiek západného velenia oslobodená obec Novoselivske,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. Ako dodalo, „ofenzívne operácie a širokom fronte… zlepšili situáciu“ ruských síl.

Ukrajinská armáda ešte v piatok uviedla, že čelí rastúcemu počtu ruských útokov na východe krajiny. „Počet nepriateľských útokov vzrástol. Prebiehajú ťažké boje,“ uviedla na Telegrame námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Zámerom ruských vojakov je podľa nej pritiahnuť do tejto oblasti ukrajinské zdroje v čase, keď Kyjev vykonáva protiofenzívu v južnej časti krajiny, cituje AFP. „V sektore Kupianska si nepriateľ stanovil za cieľ opätovne získať územia, o ktoré prišiel vlani na jeseň,“ dodala Maľarová.

X X X

 Za útokom dronom na ruský tanker v Kerčskom prielive je Ukrajina, informuje TASR podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na zdroje z prostredia ukrajinských bezpečnostných služieb. Tanker zasiahol ukrajinský námorný dron v noci na sobotu približne 30 námorných míľ od Kerčského prielivu. V dôsledku toho bola dočasne zastavená doprava na strategickom Krymskom moste spájajúcom anektovaný polostrov Krym s Ruskom.

„V noci (na sobotu) Bezpečnostná služba Ukrajiny odpálila veľký ropný tanker SIG patriaci Ruskej federácii, ktorý prevážal palivo pre ruských vojakov,“ uviedol zdroj s tým, že „úspešná špeciálna operácia“, na ktorej sa podieľal námorný dron s výbušninami, prebehla v spolupráci s ukrajinským námorníctvom v ukrajinských teritoriálnych vodách.

Zdroj zároveň podľa AFP označil plavidlo za „jedno z najmocnejších ropných tankerov Ruskej federácie“. „Bol dobre naložený palivom, takže ‚ohňostroj‘ bolo vidieť zďaleka,“ dodal.

Denník The Moscow Times identifikoval plavidlo ako tanker SIG, na ktorý sa vzťahujú americké sankcie za dodávku leteckého paliva ruským silám v Sýrii, podporujúcim prezidenta Bašára Asada. Útok si podľa ruských zdrojov nevyžiadal žiadne obete na životoch ani únik paliva do mora.

Šéf SBU Vasyl Maluk v sobotu zároveň vyhlásil, že nedávne útoky na ruské lode a Krymský (Kerčský) most spájajúci okupovaný Krymský polostrov s Ruskom sú „legitímne“, píše agentúra DPA.

Maľuk na platforme Telegram napísal, že išlo o „absolútne logický a efektívny krok“ proti nepriateľovi. „Takéto špeciálne operácie sú vykonávané v ukrajinských teritoriálnych vodách a sú dokonale legitímne,“ uviedol riaditeľ SBU s tým, že Rusko musí „odísť z teritoriálnych vôd Ukrajiny i z našej krajiny“. „Čím skôr to urobia, tým lepšie bude pre nich. Pretože my nepriateľa v tejto vojne kompletne porazíme,“ upozornil Maľuk.

X X X

Za „ťažký úder“ pre ruskú čiernomorskú flotilu označilo v sobotu britské ministerstvo obrany piatkový útok na ruskú výsadkovú loď Olenegorskij Gorňak. Plavidlo totiž zostalo pravdepodobne „ťažko poškodené“, uviedol rezort obrany v Londýne v príspevku na sociálnej sieti X, predtým Twitter, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Útok na túto ruskú loď na základni v prístave Novorossijsk bol vykonaný prostredníctvom námorného dronu naloženého 450 kilogramami výbušniny trinitrotoluén (TNT) a stojí za ním Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) a ukrajinské námorníctvo, uviedol v piatok pre agentúru Reuters nemenovaný zdroj z prostredia tajných služieb.

Snímky plavidla podľa Londýna poukazovali na to, že došlo k poškodeniu viacerých vodotesných oddelení, prípadne boli snahy posádky zmierniť škody na plavidle neúčinné.

Výsadková loď Olenegorskij Gorňak triedy Ropucha (Projekt 775) patrí do skupiny sovietskych lodí vyrobených v 70. rokoch minulého storočia. Na jej palube sa v čase útoku nachádzalo približne 100 členov posádky.

Loď je najväčším plavidlom ruského námorníctva, ktoré bolo od potopenia krížnika Moskva v apríli 2022 ťažko poškodené alebo zničené, upozornilo britské ministerstvo obrany.

Podľa oficiálnych vyhlásení Moskvy pri ukrajinskom útoku na Novorossijsk nedošlo k žiadnym škodám, píše DPA. Samotní ruskí vojenskí blogeri však o škodách písali a zverejnili i fotografie a videá poškodenej lode.

X X X

 Drony údajne v piatok večer zhodili výbušniny na ruské mesto Kursk a poškodili dve administratívne budovy. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt. Podľa jeho slov explózie poškodili okná na oboch budovách. Nijaké obete však nehlásili. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

X X X

 Putin zrejme nepoľaví v snahe pokračovať v ruskej invázii na Ukrajinu až do konca roku 2024, keď USA zvolia svojho budúceho prezidenta, domnievajú sa podľa stanice CNN vysoko postavení americkí a európski predstavitelia. Putin totiž podľa nich dúfa v porážku súčasného prezidenta Joea Bidena, ktorá by so sebou mohla niesť zníženie podpory USA Ukrajine. Ruský veľvyslanec v USA vyhlásil, že kroky Moskvy nemajú súvis s vnútrpolitickou situáciou v USA.

X X X

 Litva ohlásila nový balík vojenskej pomoci Ukrajine, vrátane systémov protivzdušnej obrany NASAMS, systémov na obranu proti dronom a ďalšieho vybavenia. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie litovského ministerstva obrany.

Rezort obrany Litvy uviedol, že za posledných sedem mesiacov krajina Kyjevu dodala vrtuľníky Mi-8, protiletecké zbrane L-70 s muníciou a obrnené transportéry M113. Okrem toho Litva zohráva aktívnu rolu vo výcviku ukrajinskej armády, pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a rehabilitácie.

X X X

  Podľa zdrojov agentúry Interfax-Ukrajina a ukrajinskej redakcie BBC stojí za útokom na ruský tanker ukrajinská tajná služba SBU. Kyjev sa zatiaľ oficiálne k útoku nevyjadril.

V noci na dnes podnikla Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) spoločne s námorníctvom špeciálnu operáciu, pri ktorej odpálila tanker Ruskej federácie SIG prepravujúci palivo pre ruskú armádu, oznámili agentúre Interfax-Ukrajina zdroje z tajnej služby. Tie zároveň tvrdili, že akciu vykonali v ukrajinských teritoriálnych vodách. Podľa zdroja BBC ukrajinská tajná služba a námorníctvo použili námorný dron a 450 kilogramov TNT.

Ukrinform predtým uviedol, že zasiahnutý tanker SIG údajne dodával letecké palivo z Ruskom anektovaného polostrova Krym do Sýrie, za čo bol zaradený na sankčné zoznamy USA. Nejde o civilné plavidlo, takže spadá pod zákaz ukrajinského ministerstva obrany ohľadom prepravy vojenského nákladu, píše ukrajinská tlačová agentúra. Tanker podľa nej v oblasti kotvil po priplávaní z Turecka.

Ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ruské úrady píše, že tanker napadla ukrajinská strana a utrpel trhlinu v oblasti strojovne. K úniku paliva nedošlo, plavidlo je na hladine, uvádza táto agentúra. K tankeru podľa nej priplávali dva remorkéry, ktoré sa do oblasti presunuli z ruského čiernomorského prístavu Novorossijsk. O poškodení lode informuje tiež ruská agentúra Interfax, podľa ktorej bolo na palube 11 ľudí a nikto nebol zranený.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

X X X

 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok zákon, ktorý vyžaduje, aby školáci vykonávali „spoločensky prospešnú prácu“. Informovala o tom agentúra DPA, od ktorej TASR správu prevzala. Zákon zverejnený na webovej stránke vlády stanovuje, že žiaci by sa mali zúčastňovať na verejnoprospešných aktivitách podľa svojho veku a naučiť sa usilovnosti, tímovej spolupráci a úcte k práci.

Predsedníčka príslušnej parlamentnej komisie Oľga Kazakovová v máji navrhla pre školákov povinné práce ako sadenie stromov či skvalitňovanie školských priestorov. V júli v rozhovore pre ruské štátne médiá vyhlásila, že žiaci a školy by mohli pomáhať aj s „vlasteneckými činmi“.

Rusko vedie od februára minulého roka vojnu proti susednej Ukrajine a snaží sa vykompenzovať vysoký počet obetí vlasteneckými náborovými akciami, píše DPA.

V tomto kontexte hovorí najnovšia legislatívna zmena o zavedení školského predmetu s názvom „Základy národnej bezpečnosti a obrany“, a to od 1. septembra 2024. Podľa ruských médií budú na týchto hodinách učiť deti o vojenskej službe a civilnej obrane v teórii a praxi. Dievčatá sa budú učiť aj o základoch prvej pomoci.

X X X

V saudskoarabskej Džidde sa v sobotu stretnú zástupcovia zhruba štyroch desiatok krajín, aby rokovali o základných princípoch mierového plánu pre Ukrajinu. Rusko, ktoré na svojho suseda vlani vo februári vojensky zaútočilo, pozvané nebolo. Oficiálnym cieľom dvojdňovej konferencie je okrem iného zapojenie krajín „globálneho juhu“ do rozhovorov s Kyjevom. Účasť potvrdili napríklad zástupcovia Číny, ktorá sa profiluje ako významný partner Moskvy, a tiež Indie, ktorá k vojne na Ukrajine zachováva neutrálny postoj.

Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tento týždeň uviedla, že diplomati, experti a poradcovia hláv štátov sa cez víkend stretnú, aby prerokovali Zelenského desaťbodový mierový plán pre Ukrajinu a dohodli sa na termíne, mieste konania a agende mierového summitu. Podľa Zelenského by sa vrcholná schôdzka mohla uskutočniť na jeseň.

X X X

Blízko Krymského mosta, ktorý spája anektovaný Krymský polostrov s pevninským Ruskom, sa ozvala najmenej jedna explózia a bola tu prerušená prevádzka, uviedol ruskojazyčný web BBC. Agentúra Ukrinform napísala, že pri Kerčskom prielive medzi Krymom a Ruskom námorný dron zrejme zasiahol tanker plaviaci sa pod ruskou vlajkou. Stroj je poškodený a nemôže samostatne ďalej plávať. Na palube tankera bolo podľa záchranárov 11 ľudí, nedošlo k žiadnym obetiam.

Tak BBC, ako aj Ukrinform sa vo svojom spravodajstve opierajú predovšetkým o správy na sociálnych sieťach. Tanker SIG podľa nich pravdepodobne zasiahol námorný dron. Podľa doterajších informácií nebol nikto na palube lode zranený, ale tanker bol čiastočne zatopený, a to vrátane strojovne.

Agentúra TASS napísala, že na miesto smeruje skupina záchranárov, ktorí sa do oblasti presúvajú z ruského čiernomorského prístavu Novorossijsk, kde Ukrajina podľa svojho vyhlásenia v noci na piatok zasiahla ruskú výsadkovú loď triedy 775 Olenegorskij Gorňak. Záchranári posúdia, či je možné loď odtiahnuť alebo nie, na mieste sú už dva remorkéry./agentury/

X X X

Vyhrať môže PS aj Smer, Pellegrini sa bude musieť rozhodnúť

Ak by sa Smeru nepodarilo zostaviť vládu, podľa volebného modelu je na druhom mieste Michal Šimečka, ktorý by mohol dostať poverenie. Fico aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič často skloňujú koalíciu Hlas, PS a Saska. Aktuálne by však tieto tri strany mali len 61 mandátov.

 Podľa augustových dát Ipsosu by sa muselo PS spojiť minimálne s ďalšími štyrmi stranami – Saskou, Hlasom, KDH a Sme rodinou. Spolu by mali podporu 79 poslancov. Uškodilo by spojenie s Hlasom viac PS alebo Saske? „Ak Saske neuškodilo dvojnásobné smrteľné torpédovanie vlastnej vlády, vláda s Petrom Pellegrinim im určite neuškodí. Ich volič znesie každé sklamanie,“ uviedol Štefančík.

Isté však je, že bez Hlasu by žiadna koalícia prakticky vzniknúť nemohla a svojimi mandátmi by v prípade úspechu mohol k zostaveniu povolebnej koalície prispieť aj Boris Kollár.

Kľúčovým hráčom bude, samozrejme, víťaz volieb. Tým by sa mohol aktuálne stať Robert Fico, ale aj Michal Šimečka. Mohlo by PS predbehnúť Smer? „Môžu, ak vysajú hlasy z dvoj- alebo trojpercentných strán a ak Mikuláš Dzurinda so Zsoltom Simonom ukážu, že majú guráž, odstúpia z volieb a odporučia voliť PS. Okrem toho musia zvládnuť aj záverečné diskusie. Budú musieť vyliezť spod stola, pod ktorým sa zatiaľ úspešne ukrývajú a ukázať, či majú v sebe nejaký potenciál na vládnutie,“ uviedol Štefančík. Zatiaľ to nevyzerá, že by sa niektorá z malých strán chystala odstúpiť a podľa posledného príspevku Dzurindu ani na to, že by sa chystali PS podporiť.

Hlas sa prepadol na tretie miesto, čo potvrdil volebný model agentúr Ipsos a NMS Market Rearach a potvrdili to aj augustové preferencie AKO. Premiérske ambície lídra strany Petra Pellegriniho sa tak čoraz viac vzďaľujú realite, aj keď sa podľa politológa Štefančíka nedá vylúčiť ani to, že by dokázal voľby vyhrať. Lídrovi Hlasu by mohli pomôcť predvolebné diskusie. „Pellegrini je dobrý rečník. Posledné dva až tri týždne pred voľbami to bude samá diskusia, takže by som zatiaľ nič nevylučoval,“ zhodnotil.

 Pellegrini si síce nevie predstaviť vládu so Smerom a Fica považuje za „politika minulosti“, no neznámou je pre neho aj PS. Pravda položila pri predstavovaní kandidátky Pellegrinimu otázku, či by si vybral skôr Fica, alebo Šimečku. „Bude to záležať na tom, kto získa aký mandát. Pre mňa je PS stále neznámou s dobrým marketingom, dobrou reklamou a dobre vymyslenou kampaňou,“ uviedol. Z chýb minulosti sa však poučil.

Podľa Štefančíka však bude Hlas viac inklinovať k Smeru než k PS. Ani pre voličov Hlasu, ako ukázal júlový model Ipsosu pre Denník N, nie je PS prijateľnou stranou do potenciálnej koalície. „Mnoho členov je stále mentálne previazaných so Smerom,“ uviedol Štefančík. Za hypotetického predpokladu, že by vznikla vláda Hlasu a PS, nie je vylúčené ani to, že by sa časť Pellegriniho poslancov, ktorá možno s takýmto spojením súhlasiť nebude, mohla časom dvihnúť a klub by sa im postupne rozpadol.

Vládnutie Smeru už majú navyše podľa politológa vyskúšané. „Poslanecký klub Smeru, s výnimkou obdobia, keď odišli poslanci okolo Petra Pellegriniho, býva spravidla mimoriadne stabilný. Voliť PS, ale rovnako ísť s nimi do koalície, je ako ťahať mačku z vreca. Vytiahnuť môžete niečo obzvlášť cenné, ale rovnako to môže byť aj nepríjemné prekvapenie, z ktorého budú ľudia sklamaní viac ako z Matovičovho boja proti mafii,“ uviedol.

Najnižší koaličný potenciál má stále OĽaNO

Najnižší koaličný potenciál má nateraz koalícia OĽaNO a priatelia, ktorá by disponovala 13 mandátmi. Aj preto ho Pravda do možných koalícií nezapočítaval. V spojení s KDH a prípadne Sme rodinou by malo Matovičovo hnutie len 30 poslancov. Na sedemdesiatšestku by potreboval ešte 46 poslancov.

OĽaNO sa ešte pred tým, než oznámili vznik koalície, jasne vymedzilo voči Smeru, Hlasu, ĽS NS a Republike a v podstate aj voči všetkým, ktorí si vedia predstaviť spoluprácu s Hlasom, čo je napríklad aj KDH, Saska či PS.

OĽaNO zo spolupráce zatiaľ jasne vylúčil Hlas a Republika a po poslednom volebnom období je ťažké predstaviť si aj spojenie so Saskou Richarda Sulíka. Aj preto má Matovičovo hnutie nižší potenciál ako hnutie Republika. Okrem toho si Matovič dal podmienku, že do vlády pôjde s tými stranami, ktoré schvália odmenu 500 eur za účasť vo voľbách, tú odmietajú všetky strany, čím Matovič OĽaNO do značnej miery z povolebných debát vylúčil

„Potenciál OĽaNO je dnes skutočne menší, než má krajná pravica. To by zrejme Matovič musel odísť na Sibír s jednosmerným lístkom, aby s OĽaNO išiel niekto do vlády. Ale aby sme boli k Igorovi Matovičovi spravodliví, musel by do kufra pribaliť aj Richarda Sulíka,“ uviedol Štefančík.

Ako koalícia musí Matovič prekonať hranicu siedmich percent. V poslednom volebnom modeli Ipsosu atakoval hranicu ôsmich percent, no jeho volebné jadro sa pohybuje len okolo piatich percent a pevnosť rozhodnutia voličov je na úrovni okolo 65 percent. Na hranici zvoliteľnosti sú aktuálne štyri strany – Saska, KDH, SNS a Sme rodina.

Rozhodne prepad hlasov, pat nehrozí

 Po voľbách budú určite rozhodovať aj strany, ktorým sa do parlamentu podarí dostať, ktorým nie a koľko hlasov celkovo prepadne. „Počítať s vypadnutím by mali aj matovičovci. Už aj prepad desiatich alebo dvanástich percent hlasov posilní veľké strany. A to sme zatiaľ len pri mikrostranách,“ uviedol Štefančík, podľa ktorého treba reálne počítať s prepadom aspoň pätiny hlasov.

„Práve tento prepad nakoniec rozhodne, aké silné budú pri konečnom prepočítavaní hlasov na mandáty postupujúce strany. Fico so Šimečkom si už teraz mädlia ruky,“ skonštatoval politológ. Slovensko by sa tak v prípade, že by sa vládu nepodarilo zostaviť ani víťazovi volieb, ani druhej najsilnejšej strane, mohlo dostať do patovej situácie, v akej bolo napríklad Bulharsko. Voľby sa tam niekoľkokrát zopakovali.

Na Slovensku je však takýto scenár málo pravdepodobný. „Aj v minulosti sa ukázalo, že politici toho veľa pred voľbami nahovoria, ale túžba po moci je mimoriadne silný motivačný faktor. Vláda z piatich strán je možná, ale netreba zabúdať, že Mikuláš Dzurinda skladal prvú vládu z 10 pôvodných politických strán a krátko na to založil svoju vlastnú. Teda vládnu koalíciu tvorilo akoby 11 strán,“ dodáva politológ.

Šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský zatiaľ počas tejto kampane neočakáva ani podobné prekvapenie, ako v prípade OĽaNO v posledných parlamentných voľbách. „To, čo sa podarilo v roku 2020 OĽaNO bolo v našej histórii nevídané a nečakám, že sa rovnaký alebo podobný príbeh zopakuje. Karty môže zamiešať schopnosť alebo neschopnosť jednotlivých strán mobilizovať nevoličov, ale aj prípadné esá v rukáve jednotlivých stratégov, ktoré ak uvidíme, tak pravdepodobne v septembri,“ do­dal./agentury/

X X X

V rádiu Borisa Kollára kúpil reklamu rezort dopravy, ktorý viedol nominant jeho strany

Predseda Národnej rady je opäť pod drobnohľadom. Jeho rádiá mali dostať 120-tisícovú zákazku len pár dní pred koncom vlády.

Reč je o nákupe vysielacieho času ministerstvom dopravy, ktoré viedol nominant Sme rodina.

Spoločnosť Radio Group, ktorej majiteľom je predseda Národnej rady Boris Kollár, podpísala pár dní pred koncom Hegerovej vlády kontrakt s ministerstvom dopravy za 124-tisíc eur. Rezort vtedy viedol nominant Kollárovej strany Sme rodina Andrej Doležal.

Išlo o nákup vysielacieho času, ktorý riešilo ministerstvo v súvislosti s mediálnou kampaňou Plánu obnovy a odolnosti. Okrem Kollárových rádií nakúpili priestor aj v štátnom telerozhlase a vo firme Bauer Media – pod túto skupinu spadajú rádiá Expres, Európa 2, Melody a Rock.

Nadácia Zastavme korupciu prirovnáva tento prípad ku kauze exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Kollár tak ako Vlčan profitoval zo štátnych peňazí v rezorte, ktorý mala pod palcom jeho strana.

Kollár sa bráni, že na firmu, ktorá prevádzkuje Fun rádio a rádio Vlna, nemá žiaden dosah keďže nie je jej konateľom. Aj našu žiadosť o reakciu presmeroval na konateľa Radio Group.

Ministerstvo tvrdí, že išlo o efektívny nákup, keďže oslovili tri najpočúvanejšie rádiá (resp. ich prevádzkovateľov). Rovnako ako Kollár sa odvolávajú aj na to, že predseda parlamentu ako verejný funkcionár nie je v riadiacej štruktúre firmy, ale je len konečným užívateľom výhod.

„Zastávame názor, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je riadiacim orgánom spoločnosti, ale týmto je výlučne a jedine štatutárny orgán, t.j. konateľ spoločnosti, ktorý spoločnosť riadi, koná v mene právnickej osoby, rozhoduje o obchodnom vedení spoločnosti, podpisuje za obchodnú spoločnosť a je tým orgánom, ktorý zastupuje spoločnosť navonok vo vzťahu k tretím osobám a ktorý priamo vykonáva konkrétne úlohy podnikateľskej činnosti spoločnosti ako právnickej osoby,“ uviedol odbor komunikácie Ministerstva dopravy.

Zmluva, ktorá uzrela svetlo sveta pár dní pred koncom Hegerovej vlády, nie je však jedinou, ktorú ministerstvo s Kollárovými rádiami uzavrelo. Od roku 2020 Radio Group zinkasovala 304-tisíc eur na zmluvách s Doležalovým ministerstvom. Okrem ministerstva dopravy sa medzi zákazníkmi Radio Group objavuje aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, štatistický úrad, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo kultúry, Výstavisko Agrokomplex či Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Ako Vlčan

Nadácia Zastavme korupciu pripomína, že exminister Vlčan, ktorý je 55-percentným akcionárom firmy Reko Recycling, odchádzal z postu práve preto, že od štátu táto firma dostala dotáciu z ministerstva životného prostredia, ktoré viedol takisto nominant OĽaNO Ján Budaj. V prípade Kollára a firmy Radio Group je v Kollárových rukách celých sto percent akcií.

Aktivisti upozorňujú aj na to, že Kollárovmu biznisu sa počas vlády, v ktorej bol kľúčovým členom, darilo. Viaceré z Kollárových biznisov napriek covidovým rokom prosperovali a dosahovali zisky. Medzi najziskovejšie firmy predsedu Národnej

X X X

O čo ide najnovšie Putinovi? Udržať páky a získať spojencov cez obilie

Rusi sa snažia mať stále nejaké páky. Snažia sa zabezpečiť ďalších spojencov. Ide o kompletný nástroj, akým sa snažia vyvíjať tlak na svet a Ukrajinu, približuje dôvody, prečo Rusko odstúpilo od dohody o obilí Stanislava Harkotová, ktorá sa nachádza priamo v Odese.

Rusi niekoľkokrát podnikli letecké útoky na ukrajinské prístavy. Deje sa tak po tom, čo Rusko odstúpilo od čiernomorskej dohody o obilí. Téma podcastu Nahlas z Ukraїny, ktorý je už tradične so Stanislavou Harkotovou – situáciu reportérka priblíži priamo z Odesy, kde sa nachádza. Nielen prístav, ale aj samotné mesto čelí ruským útokom.

V podcaste tiež približuje, čo Rusko sleduje odstúpením od dohody a útokmi na ukrajinské prístavy. „Na Ukrajine počuješ názory, ktoré hovoria o tom, že Putin sa snaží hroziť krajinám, ktoré sa obávajú migračných vĺn,“ približuje novinárka Harkotová, aktuality.sk

X X X

EÚ si posvietila na TikTok, YouTube, Facebook a ďalšie platformy. Musia zmeniť dôležitú vec

Používatelia si budú môcť vybrať, či chcú dostávať personalizované reklamy.

Čínska sociálna sieť TikTok bude musieť v rámci Európskej únie zmeniť fungovanie svojho odporúčacieho algoritmu.

Používatelia tak budú mať možnosť vybrať si, či chcú na platforme využívať personalizované reklamy vychádzajúce z analýzy ich online správania. Po vypnutí sa budú ľuďom zobrazovať videá v chronologickom poradí z ich regiónu a zo sveta. O téme informuje portál The Verge.

Zmeny bude musieť sociálna sieť implementovať v nadväznosti na prijatie Európskeho Aktu o Digitálnych Službách (DSA). Ten totiž vyžaduje umožniť používateľom vybrať si možnosť nezobrazovania personalizovaného obsahu. Odporúčané videá si vyžadujú sledovanie a profilovanie správania jednotlivca, čo je v rozpore s ochranou súkromia osoby.

Zmena sa tiež bude týkať používateľov vo veku 13 až 17 rokov, ktorí budú mať automaticky prednastavené zakázanie personalizovaných reklám vychádzajúcich z ich online aktivít. Ďalšia novinka umožní Európanom lepšie nahlasovať nezákonný obsah vyskytujúci sa na sociálnej sieti.

Presný dátum pre prijatie nových opatrení doposiaľ nie je známy, no termín na zosúladenie správania spoločností s DSA je stanovený na 28. august tohto roku.

Pravidlá vyplývajúce z novej európskej legislatívy sa budú týkať aj ďalších 19 platforiem ako YouTube, Facebook, Instagram a iných. Tie však doposiaľ neposkytli verejnosti podrobnejší plán na zmenu svojich odporúčacích algoritmov, aktuality.ak

X X X

 Vo voľbách môže prepadnúť veľa hlasov, tvrdí politológ Juraj Marušiak

Politici by mali podľa Marušiaka zhodnotiť svoje šance, aj to či má zmysel kandidovať.

V septembrových predčasných parlamentných voľbách môže prepadnúť veľké množstvo hlasov. Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied považuje tento scenár za vysoko pravdepodobný. Poukázal pritom na preferencie viacerých strán pohybujúce sa okolo hranice zvoliteľnosti.

Veľký počet subjektov okolo päťpercentnej hranice považuje za dôsledok rozdrobenosti pravicových strán.

„Voličský hlas v prospech strany, ktorá sa do parlamentu nedostane, prepadne a tieto hlasy si ‚rozdeľujú‘ ostatné strany, ktoré takto môžu na ich úkor posilniť svoje zastúpenie v parlamente. Podobný jav, keď viac než 20 percent voličských hlasov ‚prepadlo‘, sa udial v parlamentných voľbách v roku 1992. Vtedy HZDS získalo takmer polovicu mandátov (bez jedného), hoci zaň hlasovalo iba 37,26 percenta voličov,” pripomenul Marušiak.

Aby politici zabránili prepadu hlasov, mali by podľa Marušiaka realisticky zhodnotiť svoje šance a či má zmysel kandidovať.

„Osobitne dôležité je to v prípade, ak ide o lídrov, ktorí v minulosti zohrávali významnú rolu v politike a ich šance sú evidentne mizivé, alebo napríklad o strany bývalých premiérov v podobnej situácii. Tu nejde iba o fragmentáciu voličských hlasov, ale aj o osobnú blamáž,” upozornil.

Koniec ideí

Porážka takýchto strán môže byť podľa neho aj symbolickým koncom ideí, ktoré tieto strany a ich predstavitelia stelesňujú.

Ako poznamenal, extrémna fragmentácia na základe osobných ambícií a animozít bola kedysi typická napríklad pre Poľsko. Volebné skúsenosti, ktoré poslali viacerých ambicióznych lídrov na dlhší čas alebo aj natrvalo do politického dôchodku, donútila politických aktérov správať sa racionálnejšie.

Svoj hlas by mal zvažovať aj volič.

Prieskum ako kampaň

„Mal by sledovať prieskumy dôveryhodných agentúr, pretože existuje riziko, že najmä neznáme agentúry budú prieskumy chápať ako inú formu volebnej kampane,” radí politológ.

Zároveň upozorňuje, že ani od prieskumov nemožno očakávať, že budú neomylnou predpoveďou výsledku volieb.

„Odzrkadľujú voličské nálady presne v momente realizácie zberu údajov. Nemôžu zachytávať žiadne zmeny po tomto momente. Takisto nemôžu zachytávať vývoj nálad bezprostredne pred voľbami, čo býva najčastejším zdrojom prekvapení,” skonštatoval s tým, že platné je iba rozhodnutie, ktoré volič urobí vo volebnej miestnosti, aktuality.sk

X X X

Muž chcel do Číny prepašovať 68 iPhonov. Použil známy trik, toto ho prezradilo

Prípadov, kedy chcú odvážlivci do pevninskej Číny prepašovať elektroniku a počítačový hardvér, je veľa. Procesory, pamäte a SSD ukrývajú aj do podvozkov auta.

Správy o odvážlivcoch, ktorí sa pokúšali cez hranice do pevninskej Číny nenápadne prepraviť elektroniku či hardvér, sú pomerne časté. Aktuálne sa colníkom podarilo odhaliť muža, ktorých ich chcel prekabátiť už pomerne známym spôsobom.

Cez hranice chcel previesť desiatky iPhonov, píše Wccftech, pôvodnú správu priniesol čínsky portál CnBeta. Objavil sa však aj iný prípad, kedy páchatelia ukryli hardvér do podvozku autobusu.

Mobily mohli mať hmotnosť 14 kilogramov

Pašeráci ukrývajú tovar, na ktorý sa štandardne vzťahuje colné konanie, takže na colnici obyčajne používajú špeciálnu zónu alebo pruh určený tým, ktorí žiadne takéto predmety neprepravujú. Často sa však prezradia svojím podozrivým správaním či netradičným výzorom alebo chôdzou.

Veľmi podobný scenár postihol muža, ktorý si okolo tela vrátane nôh pripáskoval až 68 iPhonov. Správa neuvádza, o aký konkrétny model išlo. Ak by to však boli iPhony 14 Pro, pričom jeden váži 206 gramov, pašerák by mal na tele vyše 14-kilogramové závažie.

Muž mal oblečenú tmavomodrú košeľu s krátkymi rukávmi, no mobily prilepené o telo páskou ho „nafúkli“ aj do šírky, čo sa podpísalo na jeho vzhľade a chôdzi. Keďže sa navyše automaticky zaradil do zóny bez potreby preclievania, okamžite vzbudil pozornosť pracovníkov colného úradu.

Ak by išlo o 128GB iPhony 14 Pro, pričom jeden oficiálne stojí 999 dolárov (u nás 1 149 eur), celkom by išlo o úlovok v hodnote takmer 68-tisíc dolárov. Ak by sa ich páchateľovi podarilo dostať do Číny bez preclenia, zrejme by ich tu mohol predať so slušnou prirážkou a prilepšiť si aj o viac ako 10-tisíc dolárov. Namiesto toho však skončil v rukách príslušných orgánov.

V aute prevážali až 1 747 komponentov

Tým však správy o vynaliezavých čínskych pašerákoch hardvéru nekončia. Ako si všimol Tom’s Hardware, čínsky colný úrad v meste Zhuhai na sociálnej sieti Weibo publikovali prípad cestovateľov, ktorí chceli z osobitnej administratívnej oblasti Macao do pevninskej Číny prepašovať hardvéru omnoho viac.

Páchatelia chceli do pevninskej Číny previesť 837 procesorov, 900 modulov operačných pamätí a 10 SSD. Je pritom zrejmé, že pri takýchto počtoch by im vlastné telá nestačili. Rozhodli sa preto kontraband ukryť do podvozku auta. Sken vozidla však odhalil „niečo abnormálne“, a tak sa colníci rozhodli auto skontrolovať. V spodnej časti objavili dutinu s počítačovým hardvérom.

Colníci v aute našli celkom 1 747 kusov hardvéru.Zdroj: Weibo

V poslednom čase je incidentov, kedy sa vynaliezaví odvážlivci rozhodli obohacovať na dodatočnom uplatnení cenovej prirážky zodpovedajúcej približne 13 % dani v pevninskej Číne, pomerne veľa. Pripomeňme pašeráka, ktorý v konštrukcii elektrickej kolobežky skrýval desiatky SSD.

Pri väčšine incidentov však odvážlivci použili vlastné telá. Spomeňme muža, ktorý mal na tele prilepených 239 procesorov, či ženu predstierajúcu tehotenstvo so silikónovým implantátom ukrývajúcim vyše dve stovky procesorov a deväť iPhonov, aktuality.sk

X X X

Úrady jej so závislou dcérou pomôcť nevedia. V noci nespím, pretože čakám, či opäť príde a napadne ma

Júliina dcéra spadla do drogovej závislosti pred rokmi. Medzitým porodila dieťa, o ktoré sa stará jej matka. Napriek prestrihnutiu všetkých väzieb sa agresívna žena neustále vracia a napáda vlastnú matku. Polícia sa v tomto prípade javí takmer bezmocná.

V noci nespíte. Tŕpnete, či niekto nechodí po vašom dvore a nesnaží sa dostať do domu tak, ako to urobil už mnohokrát. Vedľa vás spí trojročné dieťa, ktoré bolo svedkom kriku, nadávok a tiež bitiek.

Takto už mesiace vyzerá život 50-ročnej Júlie. Skoro denne jej ho znepríjemňuje vlastná dcéra. Drogovo závislá žena prichádza a odchádza z domu, v ktorom už nemá čo hľadať, a útočí na vlastnú matku. Neraz jej spôsobila modriny, naháňala ju dokonca s kladivom a vyhrážala sa smrťou.

Hrozby si nenechala pred seba ani pred privolanými policajtmi. Tí chodia do domu jej matky ako na klavír. Väčšina zásahov sa končí konštatovaním, že nemajú dôvod, aby mladú ženu odviedli. V cele sa ocitla iba raz.

Vyčíňanie nie je podľa sociálneho pracovníka Miroslava Baláža trestným činom, a tak má polícia zviazané ruky. Zmenu by mohlo priniesť trestné oznámenie, ktoré matka podala. Otázne však je, či dovtedy dcéra svoje vyhrážky nenaplní.

Prípad je jedným z mnohých, ktorým sa venujú terénni sociálni pracovníci v rámci občianskeho združenia Tenenet, kde sa už viac ako 10 rokov snažia poskytovať komplexnú pomoc rodinám, deťom i jednotlivcom. V rámci širokej škály služieb okrem sociálnej práce ponúkajú psychologické poradenstvo pre deti aj dospelých, pracujú s obeťami domáceho násilia a zároveň poskytujú poradenstvo a intervenciu aj pre osoby vo výkone trestu alebo po ňom.

Radšej u príbuzných

S Júliou sa stretávame u jej príbuzných. Keďže by hocikedy mohla prísť dcéra a narobiť cirkus, nechce riskovať ďalšie nepríjemnosti. V útulnom altánku za domom nás okrem nej víta aj zvyšok rodiny. Keďže sú jej už dlho oporou, svoje rozprávanie bez okolkov začína v ich prítomnosti.

Spomína, že sa vydala pomerne mladá, nemala ani 18 rokov. Usadili sa v malom rodinnom domčeku v obci na okraji Trnavského kraja. Zakrátko sa im narodilo dieťa – dcéra. Spočiatku život plynul normálne, dievča nastúpilo na základnú školu, vzorne sa učilo, poslúchalo rodičov. Tí sa jej ako jedináčikovi snažili zabezpečiť všetko, čo potrebovala.

Zlom nastal, až keď odišla na stredoškolský internát do neďalekého mesta. Rodičia si postupne začali všímať, že s ňou niečo nie je v poriadku.

„Pýtala si peniaze a ak ich nedostala, bola agresívna. Manžel to však vždy nejakým spôsobom vyriešil,“ spomína Júlia na začiatky komplikácií. Vtedy ešte netušili, že ich dcéra začína postupne padať do drogovej závislosti.

Som tehotná

Rodičom sa síce dcéra zdala iná, no keďže nemali skúsenosti s drogami, netušili, ako vyzerá človek pod ich vplyvom. O jej závislosti sa dozvedeli postupne – z fajčenia marihuany sa prepracovala k pervitínu, ktorý užívala spolu so svojím priateľom. Problémový mladík ju navyše fyzicky týral.

„Keď mala 24 rokov, prišla za nami s manželom a povedala, že je tehotná. Neskákala som od radosti, ale boli sme radi, pretože sme chceli vnúča. Zároveň povedala, že jej vzali vodičský preukaz,“ opisuje Júlia. Hoci jej ho pomohli získať naspäť tým, že zaplatili pokuty, nikdy sa im nepodarilo zistiť, prečo oň prišla. Pravdepodobne to už vtedy súviselo s drogami.

Tehotenstvo sa skončilo potratom, onedlho však Júliina dcéra čakala ďalšie dieťa a neskôr sa jej narodilo dievčatko. Dcéra si dala počas tehotenstva od drog pokoj a aj krátko po narodení dieťaťa vyzerala situácia dobre. Postupne sa to však začalo zhoršovať a všetko zaklincovala smrť Júliinho manžela, vďaka ktorému sa dcéra aj jej partner ako-tak držali na uzde.

Nočné bitky a hádky

„Keď zomrel manžel, začali obaja naplno drogovať. Žili so mnou v dome, dcéra bola na rodičovskej, jej partner nepracoval,“ hovorí Júlia. Postupne sa začali vzťahy vyostrovať – obaja boli totiž často pod vplyvom drog, hádali sa a boli agresívni, verbálna agresivita často prerastala medzi partnermi do fyzickej potýčky. A to všetko pred očami ich maloletej dcéry.

Netrvalo dlho a prišli prvé fyzické útoky voči Júlii. Nenapádal ju iba dcérin partner, ale aj ona. Pod vplyvom drog navyše brali niekoľkomesačnú dcéru so sebou von. Keď Júlia nechcela, aby to robili, vzala ju a odišla na nejaký čas k sestre. Po čase sa však vrátila.

„Najhoršie to bolo v noci, keď sa hádali, bili, kričali po sebe. Vnučka nemohla spať, bola stále hore a mala úplne prehodený režim,“ ozrejmuje stará mama dnes už takmer trojročného dievčatka.

Osobitnou kategóriou boli financie. Keďže Júliina dcéra bola na rodičovskej dovolenke a jej partner nepracoval, náklady spojené so starostlivosťou o bábätko boli na jej pleciach. Kupovala všetko – mlieko, plienky, hračky, oblečenie. Zároveň musela čeliť tomu, že z jej domu postupne miznú veci.

„Ukradli a predali, čo sa dalo. Z domu aj z dvora. Dcérin partner popredal aj nábytok z domu svojej matky,“ vysvetľuje Júlia, že aj takýmto spôsobom sa snažili získať peniaze na drogy. Za obeť postupne padli všetky šperky či peniaze v dome – dcéra sa neskôr neštítila ukradnúť ani to, čo dostala jej matka k narodeninám.

Polícia ako na klavíri

Pre stupňujúce sa útoky a tiež obavu o život vnučky chodila polícia do Júliinho domu ako na klavír. Väčšina výjazdov sa skončila rovnako – skonštatovali, že ide o rodinné problémy, že dcéra s partnerom sú rodičia dieťaťa a odišli. Po čase sa o rodinu začala zaujímať aj sociálna kuratela.

Júlia si veľmi želala, aby sa jej dcéra spamätala a dostala sa z drogovej závislosti. Keď však u nej nevidela žiadnu vôľu, pre dobro vnučky sa rozhodla konať.

„Vrchol bol, keď matka pod vplyvom drog viezla dcéru na prednom sedadle auta tak, že dievčatko stálo a držalo sa palubnej dosky,“ opisuje hraničné situácie sociálny pracovník Miroslav Baláž, ktorý už vyše roka rodinu navštevuje. Aj vďaka jeho snahe sa podarilo neodkladným opatrením umiestniť dievčatko do starostlivosti Júliinej sestry a neskôr, po súdnom konaní, ho získala do starostlivosti ona. Celý proces trval rok.

„Rodičia sa zo začiatku tvárili, že sa snažia. Nastúpili na ambulantné liečenie, no boli tam iba dvakrát. Našli si prácu, ale po pár dňoch o ňu prišli. Na posledný súd sa ani nedostavili,“ vysvetľuje Miroslav Baláž.

Hoci bola Júliina vnučka pomerne malá, keď ju jej drogovo závislým rodičom odobrali, zážitky s nimi má podľa Miroslava Baláža uložené v podvedomí, čo sa prejavuje napríklad tým, že sa strháva, keď počuje akýkoľvek hluk.

Súd rodičom styk nezakázal. Otec sa však po rozchode s Júliinou dcérou o dieťa nezaujíma. Dcéra sa miestami snaží s ňou stretávať, no väčšinou sa to nezaobíde bez excesov.

„Ak by bolo vidno, že sú pod vplyvom drog, nesmú sa s maloletou stretnúť. Zároveň by mala byť pri stretnutiach aj stará mama,“ vysvetlil Miroslav Baláž.

Podpálim ti dom

Ani po súdnom rozhodnutí, zrušení trvalého pobytu či vyhodení z domu nemajú Júlia a jej vnučka pokoj. Odobratie dieťaťa v nej vyvolalo ešte väčšiu agresivitu. Dcéra sa pravidelne snaží dostať do Júliinho domu, často aj pod vplyvom drog.

„Minulý týždeň doniesla veci pre vnučku. Prosila ma, aby som jej dala kľúče od domu. Odmietla som. Včera prišla, volala ma von. Povedala som, že nejdem, tak začala kričať, nadávať a búchať na okno,“ opisuje skúsenosti Júlia. Krátko pred naším stretnutím ju tiež videla – s novým priateľom, ktorý je tiež drogovo závislý, sedela v aute pred jej domom.

Dávnejšie sa zasa do domu vlámala cez malé okno špajzy. Júlia priznáva, že aj preto často v noci nespí. Stále totiž myslí na to, že sa môžu snažiť dostať do domu.

„Raz v noci som sa zobudila na buchot a na to, že šteká pes. Volala som políciu, no nepodarilo sa im zistiť, kto to bol,“ dopĺňa.

Mladá žena sa neštíti vyhrážok ani pred privolanými policajtmi. Nedávno sa ich napríklad spýtala, aký trest by dostala za to, že podpáli matkin dom.

„Mohla to myslieť akokoľvek. Takíto ľudia konajú skratovo. Čo ak to raz urobí? Je toho schopná,“ hovorí Miroslav Baláž s tým, že aj on naživo zažil jej agresívne správanie, aj keď v jeho prítomnosti išlo o verbálnu agresiu.

„Čo ak mi doma skryje drogy a zavolá políciu? Je schopná všetkého. Povedala, že radšej nech malá zomrie, než by som ju mala vychovávať ja,“ spomína Júlia s tým, že dcéra tiež povedala, že urobí všetko pre to, aby dievčatko skončilo v detskom domove.

Neustále útoky a snahy dostať sa do domu viedli Júliu k tomu, že všade pomenila zámky. Následne tiež na úrade zrušila dcére u nej doma trvalý pobyt a všetky jej osobné veci vyniesla na dvor. Hoci to bolo pre ňu náročné rozhodnutie, aj na popud Miroslava Baláža a najmä preto, aby ochránila vnučku, sa rozhodla konať.

Raz v cele, inak žiadny postih

Hoci polícia chodí do Júliinho domu často, agresívnu ženu zadržali raz.

„Keď som sa vracala s vnučkou z prechádzky, bola u mňa. Snažila sa mi ju vziať, udrela ma. Volala som políciu, prišiel aj švagor a pomohol mi. Policajt povedal, že tu nie sú na to, aby riešili rodinné problémy,“ spomína Júlia. Omnoho vážnejší incident sa však odohral nasledujúci deň.

„Večer sme sa vracali domov, keď zrazu vybehla z kuchyne a pýtala si odo mňa kľúče od môjho auta. Bila ma päsťou. Vnučku som poslala preč, aby sa nebála. Snažila som sa zavolať políciu, ale vyrazila mi z ruky mobil. Utekala som na ulicu a kričala na susedov, aby zavolali políciu. Nikto nič. Podarilo sa mi dostať späť do domu, zavrela som sa v kuchyni a zavolala políciu. Vnučka veľmi plakala. Našťastie prišli rýchlo, no nevzali ju. To urobili až na ďalší deň, keď sa ma pokúšala napadnúť kladivom,“ opisuje hrozivé chvíle Júlia. Po krátkom čase strávenom v cele predbežného zaistenia však mladú ženu po EKG vyšetrení pustili.

Neustále fyzické útoky a snahy o dobytie sa do domu nakoniec priviedli Júliu až k tomu, že na dcéru podala trestné oznámenie.

Nedokážem jej odpustiť

„Myslela som si, že súdy na Slovensku ju môžu prinútiť ísť sa liečiť, ale nefunguje to tak,“ hovorí Júlia, ktorá by stále chcela, aby sa jej dcéra napravila a starala sa o svoje dieťa.

Sama jej však už podľa vlastných slov odpustiť nedokáže, pretože priepasť sa každým útokom a veľkou dávkou nenávisti prehlbuje dodnes.

„Prišla a plakala, že nemá kam ísť, nech jej dám aspoň rožok a nech jej dovolím sa osprchovať. Povedala som jej, že pre mňa zomrela,“ opisuje náročné chvíle. Priznáva však, že napriek tomu na ňu neustále myslí a snaží sa prísť na to, kde sa stala chyba. S manželom síce žili skromne, ale dcére sa snažili zabezpečiť všetko, čo potrebovala.

„Keď niekto nechce, neprinútite ho. Júliina dcéra povedala, nech sa ide liečiť ten, kto chce prestať. Ona asi nechce a nemotivuje ju ani vlastné dieťa,“ konštatuje Miroslav Baláž.

„Takúto krásnu dcéru zahodí. Kedysi sa spolu hrali a dievčatko ju volalo ,maminka‘. Naposledy, keď ma bila a videla to, povedala jej, že je zlá mama,“ hovorí Júlia.

Posledné roky boli pre čerstvú päťdesiatničku náročné. Prvou ranou bola strata milovaného manžela, s ktorým žila 30 rokov. Pozviechať sa jej podarilo najmä kvôli vnučke, ktorá je dnes jej jedinou motiváciu.

„Urobím všetko pre to, aby sa mala dobre. Stále však smútim za manželom, keď vnučka nie je pri mne, plačem. Ráno vstanem a jedno moje oko plače, druhé sa s ňou smeje. Chodíme spolu na cintorín a rozprávam jej o ňom. Keď bude väčšia, pustím jej video, kde boli spolu. Nikoho okrem mňa už nemá,“ hovorí otvorene. Zároveň je nesmierne vďačná za to, že ju podporuje širšia rodina, bez ktorej by len ťažko zvládala odolávať agresívnej dcére, chodiť do práce a starať sa o energickú vnučku.

Keby jej niekto pred rokmi povedal, čo ju postretne, neverila by. Dnes už vie, že sa do podobnej situácie môže dostať hocikto.

„Príkladom je rodina z našej ulice. Kedysi sledovali, čo sa u nás doma deje, dnes aj oni bojujú s drogovo závislým a agresívnym synom,“ dopĺňa na záver s tým, že kľúčové by pre každého jednotlivca malo byť, že ak bude svedkom takýchto situácií vo svojom okolí, nebude sa im iba prizerať, ale nejakým spôsobom zasiahne, aktuality.sk

X X X

Blesk predstavuje Čechom Fica a jeho „kontroverzných kamarátov“

V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o presune stovky wagnerovcov k Suvaľskému priesmyku, či o ďalších jadrových hrozbách zo strany ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva voči Západu. No a končiť budeme v USA, kde strelec v synagóge dostal trest smrti.

Blesk.cz: Ak sa Fico vráti k moci, na Slovensko by sa mohli vrátiť staré poriadky, tvrdí Holcová

Svadbu Mareka Paru v Čechách, na ktorej sa zúčastnil aj Robert Fico, si všimol aj najčítanejší český denník Blesk. Ten ju okomentoval článkom, ktorý má titulok „ Čo ukázala veselka slovenských mocných v Česku: Fico sa kontroverznými „kamarátmi“ netají“.

Autor pripomína, že Robert Fico má šancu vyhrať slovenské parlamentné voľby. Blesk ho „zachytil na svadbe ľudí napojených na kontroverzného slovenského podnikateľa Mariána Kočnera, súdeného v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka“. Na svadbe advokáta Mareka Paru, ktorého „prominentným klientom“ je už roky práve Marián Kočner, Blesk zachytil aj Roberta Kaliňáka či bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Český denník pripomína, že títo ľudia museli rezignovať po vražde Jána Kuciaka pod tlakom verejnosti, lebo novinár „poukazoval na väzby medzi kontroverznám podnikateľom a členmi slovenskej vlády, ktorej vtedy šéfoval Fico“. Kočner je navyše obžalovaný z vraždy Kuciaka. Súd ho síce dvakrát oslobodil, ale rozsudok nie je ešte právoplatný.

Ku tejto „sešlosti“ sa vyjadrila aj investigatívna novinárka Pavla Holcová, ktorú Blesk predstavuje ako človeka, ktorý sa dlhodobo „venuje prepojeniu slovenských politikov s podsvetím a jeho kmotrami“. „Toto prepojenie nie je prekvapivé, pretože po afére odposluchov z poľovníckej chaty je jasné, že spolu komunikujú a komunikovať budú,“ uvádza Holcová. „Robert Fico sa pred niekoľkými týždňami zastal Kočnera, keď bol po druhýkrát oslobodený z objednania vraždy Kuciaka a Kušnírovej, takže to o niečom vypovedá,“ dodala. Holcová pripomenula, že keby sa Fico dostal opäť k moci, „na Slovensko by sa mohli vrátiť staré poriadky“.

Český politológ Lukáš Jelínek potom podotýka, že Ficovým voličom takéto stretnutia evidentne neprekážajú. „Pre nich sú dôležité iné veci, než že sa Robert Fico celkom otvorene stýka s ľuďmi, od ktorých by bolo lepšie držat sa ďalej,“ uvádza Jelínek.

Treba však dodať, že nám ostatným takáto „reklama“ na Slovensko, ktorú vďaka Ficovi urobil našej krajine najčítanejší český denník, ale vadí.

 Reuters: Medvedev opäť pohrozil použitím jadrových zbraní

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev opäť pohrozil použitím jadrových zbraní. Podľa neho to bude potrebné aj v prípade, že bude ukrajinská protiofenzíva úspešná. Medvedev, ktorý je v súčasnosti zástupcom predsedu Bezpečnostnej rady, teda orgánu, v čele ktorého stojí sám Vladimir Putin, uviedol, že k jadrovým zbraniam by muselo Rusko siahnuť v prípade, že by Ukrajinci „odtrhli“ od Ruska územie, ktoré mu patrí.

„Naši nepriatelia by sa mali modliť, aby naši bojovníci boli úspešní. Veď oni dohliadajú na to, aby sa nerozhorel globálny jadrový požiar,“ uviedol podľa agentúry Reuters Medvedev. Ruský exprezident sa pritom odvolával na vojenskú doktrínu Moskvy, podľa ktorej krajina môže použiť jadrové zbrane, ak jej v konvenčnej vojne hrozí strata územnej celistvosti. Podľa pozorovateľov je však Medvedev len vojnový jastrab, ktorý má za úlohu vydávať takéto a podobné tvrdenia, aby odradil západné štáty od pomoci Ukrajine.

X X X

 Bývalého hráča Slovana našli mŕtveho, mal 30 rokov

Bývalého futbalistu ŠK Slovan Bratislava Nermina Crnkiča našli mŕtveho v byte v Spojených štátoch amerických. Hráč narodený v Bosne a Hercegovine mal 30 rokov.

 Nermin Crnkič na začiatku roku 2016, keď sa stal novou posilou Slovana.

Ako informoval telegraf.rs rodák z Novi Gradu mal zdravotné problémy a len nedávno ho hospitalizovali. Následne bol prepustený do domáceho liečenie. To sa mu malo stať osudným, pretože ho našli v byte bez známok života. Podľa neoficiálnych informácii mal zomrieť na infarkt.

Crnkič sa narodil v Bosne a Hercegovine, no už v siedmich rokoch sa s ním rodičia presťahovali do USA a získal aj americké občianstvo. Naposledy hral profesionálny futbal za Tuzla City v nižšej zámorskej súťaži a v posledných rokoch pôsobil v tíme Rapid City FC v Major League Indoor Soccer.

 Ako 21-ročný sa skúšal presadiť v Európe, v roku 2013 sa stal hráčom českého FK Jablonec, v ktorom strávil necelé tri sezóny. V rámci jednej z nich putoval aj na hosťovanie do druholigového Znojma.

Vo februári 2016 prišiel ako voľný hráč do Slovana Bratislava. V drese belasých stihol odohrať 14 zápasov, z toho deväť v najvyššej súťaži, tri v Slovenskom pohári a dva v druhej lige. Počas štvormesačného pôsobenia strelil za Slovan dva góly.

Na konci apríla 2016 si zahral aj vo finále Slovenského pohára, v ktorom Slovan prehral s vtedajším obhajcom trofeje AS Trenčín 1:3. Crnkič naskočil do hry v 84. minúte, keď vystriedal Marka Milinkoviča.

Správu o Crnkičovom úmrtí potvrdil aj Slovan, dres ktorého Bosniak obliekal v roku 2016. „So smútkom sme obdržali informáciu o úmrtí Nermina Crnkiča, bývalého hráča ŠK Slovan. Nermin nás navždy opustil vo veku 30 rokov. Rodine a pozostalým vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Nermin Crnkič pôsobil v belasom v jarnej časti ročníka 2015/16, v našej ligovej súťaži strelil za Slovan dva góly pri víťazstvách nad Ružomberkom a Senicou. Česť jeho pamiatke,“ uviedol úradujúci slovenský majster na sociálnej sieti.

Po sezóne 2015/16 odišiel do rodnej Bosny do FK Sarajevo. No ani tam a neskôr ani v nemeckom Rot-Weiss Erfurt sa výraznejšie nepresadil a do USA sa vrátil v roku 2018./agentury/

X X X

Čistil záchody a zrazu zbadal Messiho. Podpis hviezdy ho pripravil o prácu: Stálo to za každú sekundu

Kolumbijčan Cristian Salamanca, ktorý pracoval na štadióne Interu Miami, bol podľa argentínskeho vydania La Nacional prepustený po tom, čo získal autogram od Lionela Messiho.

 Zamestnanec upratovacej firmy narazil na Messiho po jeho vystúpení z autobusu.

Salamanca, ktorý už rok a pol žije v Miami, pracoval v upratovacej firme a po prvý raz mal na starosti čistotu na štadióne Drive Pink Stadium, na ktorom svoje domáce zápasy hráva Inter Miami.

Všetci zamestnanci pracujúci na štadióne sú pritom povinní dodržiavať profesionálne správanie a okrem iného majú zakázané žiadať od futbalistov autogramy.

 No kolumbijský pracovník si z tohto pravidla nerobil ťažkú hlavu. „Náhodou som čistil toalety v sektore, kde pristavujú autobusy. Bol som tam, keď zastavil autobus Interu a hráči vystúpili. Posledný bol Messi. Vyviedli ma a vyhodili z práce, ale stálo to za každú sekundu,“ povedal Salamanca.

Inter Miami, ktorého spolumajiteľom je bývalý kapitán anglickej reprezentácie David Beckham, oznámil podpis zmluvy s Messim 15. júla.

Odvtedy už nastúpil Argentínčan za nový klub v troch zápasoch a strelil už päť gólov. Sedemnásobný držiteľ Zlatej lopty je odchovancom FC Barcelona, v ktorej pôsobil do roku 2021, keď prestúpil do Paríža St. Germain./agentury/