Cúvli od neho už aj Saudi. Hlavný akcionár banky Credit Suisse, ktorým je Saudská národná banka, v stredu vylúčil ďalšiu finančnú investíciu do švajčiarskeho bankového giganta, ktorý sa dostal do problémov. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Bloomberg.
„Odpoveď je absolútne nie z mnohých dôvodov okrem najjednoduchšieho dôvodu, ktorým je regulačný a štatutárny dôvod,“ povedal v stredu predseda Saudskej národnej banky Ammár al Chudajrí v rozhovore pre Bloomberg TV v odpovedi na otázku, či je banka otvorená ďalším investíciám do Credit Suisse v prípade žiadosti o dodatočnú likviditu. O udalosti informujú aj britské ekonomické noviny The Financial Times.
Akcie banky v stredu klesli o 18 % na nové rekordné minimum, pričom náklady na poistenie dlhopisov proti nesplateniu v blízkej budúcnosti sa priblížili k úrovni, ktorá zvyčajne signalizuje vážne obavy investorov.
USA SVB pád systém finančný trhliny
Trhová hodnota Credit Suisse tento týždeň ďalej klesla pre obavy z „nákazy“ po kolapse dvoch amerických bánk a po zverejnení výročnej správy, v ktorej priznala „výrazné nedostatky“ vo vnútorných kontrolách.
Credit Suisse v uplynulých rokoch zápasila s množstvom problémov, vrátane krachu britskej finančnej spoločnosti Greensill, do ktorej investovala 10 miliárd USD (9,31 miliardy eur) a kolapsu amerického hedžového fondu Archegos Capital Management, ktorý jej priniesol stratu 5,5 miliardy USD.
Credit Suisse stratila približne 80 % svojej trhovej hodnoty od bankrotu Greensill v marci 2021.
Za finančný rok 2022 banka vykázala čistú stratu 7,3 miliardy švajčiarskych frankov (7,46 miliardy eur). Prispeli k tomu masívne výbery finančných prostriedkov zo strany klientov.
Banka už niekoľko mesiacov prechádza rozsiahlou reštrukturalizáciou. Plánuje odčleniť divíziu investičného bankovníctva a zamerať sa na podnikanie v oblasti správy majetku. Teraz ale hrozí, že toto úsilie jej skomplikujú nepokoje na trhu po kolapse viacerých amerických regionálnych bánk.
Generálny riaditeľ Ulrich Körner v utorok (14. 3.) uviedol, že finančná pozícia banky je zdravá, vrátane takzvaného ukazovateľa krytia likvidity.
Saudská národná banka, ktorú z 37 % vlastní štátny investičný fond arabského kráľovstva, sa koncom minulého roka stala najväčším akcionárom Credit Suisse po získaní podielu 9,9 % za 1,4 miliardy CHF. Tento podiel však stratil za tri mesiace viac ako tretinu svojej hodnoty, a to vyše 500 miliónov CHF.
Akcie padajú aj európskym bankám
Akcie európskych bánk, euro aj ceny ropy v stredu klesli v reakcii na pád švajčiarskej Credit Suisse na nové rekordné minimá po tom, čo jej najväčší akcionár vylúčil ďalšiu investíciu do tejto problematickej banky. To vyvolalo nové obavy zo „šírenia nákazy“ v Európe po kolapse amerických bánk Silicon Valley Bank Signature Bank. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
Hodnota akcie Credit Suisse sa prepadla pod hranicu 2 švajčiarske franky (2,04 eura) po tom, čo Saudská národná banka uviedla, že v nej nemôže zvýšiť svoj podiel nad 10 % pre regulačné problémy.
Akcie Credit Suisse sa v priebehu dnešného obchodovania nakrátko znížili až o 23,8 % a prevádzkovateľ burzy niekoľkokrát zastavil obchodovanie s nimi, pretože objem predajov prudko stúpal a hodnota akcií klesala.
Aj akciový index európskych bánk zamieril nadol a okolo poludnia klesol o 6,1 %, čo je jeho najnižšia úroveň od 3. januára. Za týždeň, teda od stredy 8. marca, sa tento index znížil o 14 %, čo znamená stratu viac ako 120 miliárd eur z trhovej hodnoty. Ide o najväčšiu týždennú stratu indexu od ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári.
V priebehu dopoludnia stratili akcie švajčiarskej banky UBS 6,8 % z hodnoty, francúzskych bánk BNP Paribas a Société Générale viac ako 11 %, španielskej Banco de Sabadell 9 %, nemeckej Commerzbank 10 % a Deutsche Bank 8,4 %.
Spoločná európska mena euro sa znížila voči doláru viac ako 1 % a o 13.14 h SEČ sa predávala po 1,05701 USD, čo bolo o 1,51 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
A zároveň ceny ropy po krátkom oživení počas ranného obchodovania v Ázii zamierili nadol, pričom americká WTI sa nakrátko dostala pod hranicu 70 USD za barel (159 litrov). Neskôr časť zo strát zmazala a o 13.16 h sa predávala po 70,4214 USD za barel, čo predstavuje pokles 1,27 %.
„Trhy sú divoké. Prechádzame od problémov amerických bánk k problémom európskych bánk, predovšetkým Credit Suisse,“ povedal Carlo Franchini, šéf inštitucionálnych klientov v Banca Ifigest v Miláne.
„Faktom však stále zostáva, že európske banky, a najmä tie väčšie, oveľa lepšie riadia svoje úrokové riziko, čo spôsobilo kolaps amerických bánk, a majú likviditu,“ povedal Jerome Legras zo spoločnosti Axiom Alternative Investments.ury/
X X X
Ekonóm Karpiš o krachu: Americkú banku zabila najmenej riziková vec na svete
Technologický svet zažíval v poslednom období boom. Miliardy investorov a IT firiem smerovali najmä do pokladníc Silicon Valley Bank (SVB), keďže je práve centrálna pre startupy. Banka mala zrazu miliardové prebytky, a tie sa snažila otočiť a na nich zarobiť. Investovala teda viac ako dekádu do cenných papierov, krytých americkou vládou. No po príchode veľkej inflácie centrálne banky začali rapídne zvyšovať úrokové sadzby a zrazu sa hodnota investícii SVB scvrkla.
„Banka je koncentrovaná čisto len na startupy a technologické peniaze, to znamená, že mala relatívne málo, ale zato veľkých účtov, ktoré neboli poistené. A keď vkladatelia zistili, že v banke sú nejaké straty, tak ju začali húfne opúšťať, a to ju položilo,“ tvrdí ekonóm Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz.
x Vedeli by ste vysvetliť, prečo Silicon Valley bank skrachovala?
V prípade tejto banky, napriek tomu, že sídli v Silicon Valley, nezabili ju úvery technologickým startupom alebo rizikové investície. Ale banku zabila najmenej riziková vec na svete. Teda to, čo sa považuje za bezrizikové aktívum. Je to americký štátny dlhopis alebo hypotekárne cenné papiere garantované americkým štátom. To sú také bezpečné investície, že dokonca voči nim ani regulátor nevyžaduje držanie žiadneho vlastného kapitálu.
A to je jeden z dôvodov, prečo mali amerických štátnych dlhopisov tak veľa nakúpených. Mali veľa peňazí a nevedeli, čo s tým, tak to uložili do amerických štátnych dlhopisov respektíve do hypotekárnych cenných papierov a mysleli si, že na tom zarobia, aspoň relatívne nízky výnos. Potom však prišlo dianie v minulom roku, keď spľasla dlhopisová bublina, to znamená, že na dlhopisových trhoch, tým že prišla cenová inflácia, opäť vznikla citlivosť na výšku úrokov. Úroky začali rásť prudko. Keď máte nejaký napríklad 30-ročný americký štátny dlhopis, ktorý sa ešte na začiatku pandémie predával s výnosom 1,2 percenta, a úrok na americkom dlhopise narastie na 4 alebo 5 percent, tak máte na hmotnom cennom papieri, teda na trhovej cene dlhopisu, straty desiatky percent. Napríklad tie 30-ročné americké dlhopisy stratili 50 percent na cene.
x Aký je problém s takýmito dlhopismi?
Mnoho ľudí hovorilo, že nie je problém, ak takýto dlhopis podržíte do splatnosti. To znamená, že vás nezaujíma trhová cena a len ho držíte na svojej súvahe, zarábate síce nízky úrok, ale predsa len nejaký. Ale tým, že ho nemusíte predať a realizovať nízku trhovú cenu, vás to nezabije. Toto však môže platiť pre nejakú domácnosť. Treba si uvedomiť, že ak prevádzkujete banku, tak ste ich nenakúpili za vlastné peniaze, ale za vklady ľudí. Čiže financujete dlhé aktívum krátkymi zdrojmi. Extrémne krátkymi, pretože sú splatné na požiadanie. Do toho presne vstupuje to, čo sa stalo SVB. Banka je koncentrovaná čisto len na startupy a technologické peniaze, to znamená, že mala relatívne málo, ale zato veľkých účtov, ktoré neboli poistené. A keď vkladatelia zistili, že v banke sú nejaké straty, tak ju začali húfne opúšťať, a to ju položilo. Nakoniec banka musela začať predávať stratové dlhopisy, aby straty aspoň nejako vykryla. Ale pre obavy zo strát z banky ušli v priebehu jedného dňa desiatky miliárd dolárov.
x Rovnaký osud zasiahol aj newyorskú Signature bank. Tú prirovnávajú k tretiemu najväčšiemu krachu v bankovom systéme vôbec.
To je presne to, že ľudia si to pletú so startupmi, ale táto situácia súvisí s americkými štátnymi dlhopismi. Straty vznikli už minulý rok a už sú v bankách kade-tade po systéme. Akurát teraz sa začínajú odkrývať. Vklady sú dnes citlivejšie a banky zisťujú, že nemôžu podržať tie dlhopisy do splatnosti. Nerealizované straty sú pre nich reálnou ťarchou. Takto sa to dá vysvetliť aj pri malých regionálnych bankách.
x Čiže je to nejaká systémová chyba celého bankového sektora?
Súvisí to ešte s minulou krízou. Finančná kríza sa sčasti vyriešila tak, že straty sa dali do štátneho dlhu. Štáty teda prebrali straty a prebrali zadlženie. To je zaujímavé z hľadiska, že takéto zametanie problému pod koberec sa vrátilo o dekádu neskôr. Dnes už ten toxický problém, ktorý potápa banky, nie je súkromný dlh alebo súkromné projekty, ale je to paradoxne to, čo má byť najbezpečnejším aktívom v systéme, a to je štátny dlh. Momentálne nejde o takú situáciu, že je to nákaza, ktorá sa nekontrolovane šíri systémom. Momentálne je to stále ako keby skôr v menších bankách a dá sa to riešiť lokálne, ale straty sú okolo 600 až 700 miliárd amerických dolárov.
x Národná banka už vydala stanovisko, že naše banky sú bezpečné. Je to tak?
No ona nemôže nič iné spraviť, len vydať stanovisko, že naše banky sú bezpečné. Straty sa netýkajú len amerických štátnych dlhopisov, ale aj talianskych, nemeckých, slovenských. My sme mali na desaťročných štátnych dlhopisoch jedno percento a teraz máme 3 či 4 percentá. Čiže straty sú na všetkých štátnych dlhopisoch po celom svete. Otázka je, do akej miery alebo akú časť vlastného kapitálu jednotlivých bánk alebo finančných inštitúcií, ktoré ich držia, zožrali. V prípade SVB bol problém aj v tom, že ignorovala risk manažment, to znamená, že nedala poistku voči takýmto rizikám. Banky, ktoré majú rozumnejší risk manažment, samozrejme, vedia o týchto rizikách, teda väčšina z nich vie, a nakupujú swapy. To znamená, že nakupujú riziko a predávajú ho niekomu inému. Nemusia mať až také obrovské straty, ktoré ohrozia ich solventnosť. V tomto prípade, ja by som negeneralizoval, ono to závisí od banky.
x Hovoríte, že tým, že to nemali poistené, je to zlyhanie amerického regulátora? Ako je možné, že to desať rokov po kríze pripustili?
To je dobrá otázka, na ktorú sa bude hľadať odpoveď v nasledujúcich dňoch. Keď si však pozriete súvahu alebo výkazy tej banky, v nich je vidno, že výška nerealizovanej straty zožrala takmer celý kapitál danej banky. Banka teda bola na pokraji toho, že kľakne. Napriek tomu si myslím, že regulátor ich mal trošku v merku. Ponuku akcií mali v stredu, vo štvrtok začali vyzerať zle a v piatok prišiel krach.
x Ako to, že niekto z kompetentných po zvýšení úrokových sadzieb tento scenár nepredpokladal?
Neviem, do akej miery to predpokladali, ale oni nemôžu o tom rozprávať, keďže by zhoršili celý priebeh a poukazovali by na problémy, ktoré majú vo svojom bankovom systéme. Čo mnoho ľudí ale zľahčovalo. V momente, keď začali rásť úroky, jedna skupina si myslela, že je to len dočasná vec a úroky znova klesnú a nič sa nestalo. Druhej skupine to bolo jedno, lebo si povedali, že to podržia do konca splatnosti. Druhá skupina robila technickú chybu, pretože si neuvedomovala, že hocičo, čo banka drží na svojej súvahe, musí financovať krátkymi peniazmi, ktorých problém je v tom, že vedia utiecť, a to je riziko. Dnes máme situáciu, že ľudia vedia pýtať úrok za to, že držia peniaze v bankách, a to bankám začne robiť problém.
V nedeľu prišlo riešenie, ktoré malo túto epidémiu zastaviť. Ide o garanciu federálneho úradu na ochranu vkladov. 250-tisíc dolárov na hlavu, to by malo garantovať vlastníkom vkladu, aby o tie vklady neprišli. Americké ministerstvo financií pritom ubezpečuje, že daňoví poplatníci žiadne náklady spojené so zatváraním bánk znášať nebudú. Ako je to možné? Kto to zaplatí? Daňoví poplatníci a prečo?
Štát, teda v podstate sme to my všetci. Všetko, čo zaplatí štát, zaplatíme my. Takže nie je to pravda, na konci dňa to musia zaplatiť daňoví poplatníci. Zaplatia to dvoma spôsobmi. Buď sa uvalia poplatky na banky, vyzbiera sa nejaký fond a z toho sa to zaplatí, alebo z daní, alebo z inflácie.
Krízu v roku 2008 spôsobilo veľké a nekontrolovateľné rozdávanie lacných pôžičiek amerických bánk. Banky požičali na nehnuteľnosti aj tým ľuďom, ktorí to nevedeli splácať. Potom to domino spadlo. V súčasnosti tento problém spôsobili teda štátne dlhopisy?
Mne príde, že dosť zásadná vec je práve to, že v centre problému sú štátne dlhopisy.
x A to je posun?
Presne tak. Na jednej strane je to, že štátnych dlhopisov je oveľa viac, ako bolo hypotekárnych cenných papierov alebo iných problematických aktív. Na druhej strane, ak sa im toto vymkne z rúk, tak je to konečná, pretože už neexistuje väčší subjekt ako štát, ktorý by mohol prebrať dlhy. Na konci dňa, kto garantoval dlhy, sú centrálne banky, a tie sú tiež zahnané do kúta, lebo majú vysokú infláciu. Ešte kým boli pod inflačnými cieľmi, ako napríklad ECB, tak mohli nakupovať talianske dlhopisy alebo dlhopisy iných členských krajín. Dnes, keď sú nad inflačným cieľom, tak by nemali zachraňovať, nemali by nakupovať. Vidím omnoho viac rezerv na riešenie prípadných problémov, ako to bolo v minulosti.
Aká bude táto kríza?
Ostáva ešte posledná úroveň. To je nekontrolovaná inflácia. Je to obrovská katastrofa pre pracujúcich, že ich plat nestíha za rýchlo narastajúcimi cenami. Tá môže zožrať úspory ľuďom, ale aj časť štátneho dlhu. Dúfam, že sa do tejto situácie nedostaneme.
Niektorí analytici tvrdia, že finančný systém je chybný. Keby ste mali absolútnu moc, ako by ste ho zmenili?
Som znechutený z toho, ako sa zmenila posledná finančná kríza. Napísal som o tom knihu Zlé peniaze, a tam rozoberám fungovanie aj peňažného systému. Chcel som byť stručný a rozpísal som sa na 600 strán. Mám pocit takého déja vu, že zažívame to, čo som zažíval pred tromi dekádami, len o niečo väčšie a horšie. V skratke, musíme sa vrátiť z tej cesty toho, že centrálna banka garantuje všetko a všetkým, lebo tá vedie k tomu, že nakoniec všetko zaplatí a my budeme mať bezcenné peniaze.
x Ako sa to môže dotknúť nás?
Obyčajní ľudia nevedia, ako ten systém funguje a nemajú často ani kapacitu riešiť takéto veci, keďže riešia svoj život, svoju prácu, rodinu. Pre nich mám len jeden odkaz. Treba sa správať opatrne, nenechať sa zavrieť do dlhovej pasce. Mali sme tu dlhé obdobie úrokov, ktoré boli nižšie, než je inflácia, a ten, kto na to naletel, zobral si viac dlhov než bude schopný splácať, bude mať problém. Sporiť si a investovať, aby všetko nemal len v zlých peniazoch.
Juraj Karpiš
Je spoluzakladateľom INESS a členom od jeho vzniku. Ukončil Fakultu manažmentu UK v Bratislave so špecializáciou finančný manažment. Predtým ako začal pôsobiť v INESS, bol zamestnaný v komerčných finančných inštitúciách v zahraničí a na Slovensku. V INESS má na starosti zdravotníctvo, monetárnu politiku a euro. Napísal knihu Zlé peniaze./agentury/
X X X
Snahy o začlenenie Maďarska do superveľmoci nebudú úspešné, vyhlásil Orbán
Boj Maďarov za slobodu pokračuje aj dnes, povedal premiér Orbán.
Boj Maďarov za slobodu pokračuje aj dnes, povedal v stredu premiér Viktor Orbán v Kiskőrösi v Báčsko-malokumánskej župe pri príležitosti osláv štátneho sviatku vypuknutia protihabsburskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849. V rodisku jedného z najvýraznejších postáv revolúcie a najväčšieho maďarského básnika Sándora Petőfiho premiér zdôraznil, že terajšie snahy začleniť Maďarsko do superveľmoci nebudú úspešné, uviedol server telex.hu, aktuality.sk
X X X
Rezort diplomacie USA označil incident s dronom za zrejme neúmyselný čin Ruska
Šéf diplomacie USA Antony Blinken povedal, že konanie ruskej strany bolo ľahkovážne. Utorňajšia zrážka ruskej stíhačky a amerického dronu nad Čiernym morom bola pravdepodobne nezámerným činom zo strany Ruska, povedal v stredu hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. Šéf diplomacie USA Antony Blinken označil konanie ruskej strany za ľahkovážne. TASR informácie prevzala od denníka The Guardian a stanice Sky News.
„Čom môžem povedať veľmi jasne je, že to bolo ľahkovážne a riskantné konanie,“ povedal Blinken na tlačovej konferencii počas návštevy Etiópie. K motívu alebo zámeru tohto incidentu sa odmietol vyjadriť, uviedol však, že úrady ho vyšetrujú.
„Aktuálne to možno najlepšie hodnotiť tak, že to bolo pravdepodobne neúmyselné. Bol to pravdepodobne dôsledok hrubej nekompetentnosti zo strany jedného z ruských pilotov,“ povedal Price pre stanicu MSNBC.
Obmedzenia vo vzdušnom priestore
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu uviedol, že USA neberú do úvahy skutočnosť, že Rusko zaviedlo obmedzenia vo vzdušnom priestore v oblasti, kde letel americký dron, píše Sky News. Rusko na začiatku konfliktu na Ukrajine zaviedlo limity na lety nad oblasťou Čierneho mora a USA s tým podľa Lavrova oboznámili.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ruské stíhačky nemali žiaden fyzický kontakt s americkým dronom a že jeho zrútenie do mora spôsobil príliš prudký manéver vykonaný operátormi stroja. Podľa Pentagónu ruská stíhačka Su-27 narazila do vrtule dronu.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí tiež potvrdil, že existuje videozáznam z incidentu a že ministerstvo obrany rozhoduje, či ho zverejniť, aktuality.sk
X X X
Problémy banky Credit Suisse ďalej tlačia ceny ropy nadol
Cena Brentu nakrátko klesla pod 72 USD za barel. Ceny ropy pokračujú v poklese, pričom nakrátko klesli približne o 5 USD a cena Brentu sa dostala pod 72 USD za barel (159 litrov). Na trhy naďalej vplývajú problémy švajčiarskej banky Credit Suisse, ktoré zasiahli aj akcie ďalších európskych bánk. Navyše ceny ropy ovplyvnili správy z USA, že zásoby ropy v Spojených štátoch vzrástli výraznejšie, než sa čakalo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Najnižšie od decembra 2021
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 19.10 h SEČ 73,11 USD (69,31 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 4,34 USD (5,60 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 66,94 USD/barel. To predstavuje pokles o 4,39 USD alebo 6,15 %.
V priebehu dňa ceny ropy klesli v obidvoch prípadoch o viac než 6,5 % a dosiahli najnižšiu hodnotu od decembra 2021. Cena Brentu skĺzla pod 72 USD za barel, keď dosiahla 71,98 USD/barel, a cena WTI klesla nakrátko na 66,58 USD/barel.
Nervozita na trhoch vzrástla výrazne po tom, ako Saudská národná banka, najväčší akcionár Credit Suisse, oznámila, že švajčiarskej inštitúcii ďalšiu finančnú injekciu poskytnúť nemôže. To viedlo k prudkému poklesu akcií Credit Suisse a následne ďalších európskych bánk.
Okrem otrasov na finančných trhoch ceny ropy ovplyvnili informácie z USA o vývoji ropných zásob za minulý týždeň. Ako v stredu oznámilo americké ministerstvo energetiky, zásoby ropy v USA vzrástli minulý týždeň o 1,6 milióna barelov. Ich rast tak prekonal očakávania analytikov, ktorí počítali s rastom ropných zásob o 1,2 milióna barelov, aktuality.sk
X X X
Francúzsky generál: NATO možno bude musieť pomôcť Moskve, aby sa Rusko nerozpadlo
Rusko stále môže vyhrať vojnu proti Ukrajine. Francúzsky generál Michel Yakovleff to však nepokladá za veľmi pravdepodobný scenár. Skôr si myslí, že Rusko môže čakať rozpad, ktorý bude krvavejší ako zánik ZSSR.
Ukrajinský vojak neďaleko Bachmutu, kde mesiace zúria prudké boje.
Yakovleff je bývalý zástupca veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe a slúžil aj vo Francúzskej cudzineckej légii.
„Problémom je režim Vladimira Putina. Rusko by malo byť dôležitou súčasťou koncertu štátov, ako sme hovorievali v Európe. Vzhľadom na súčasný režim to však nie je možné,“ povedal Yakovleff . Pripomenul, že keby aj v nejakom zmysle platilo, čo tvrdí Moskva, že do vojny ju vyprovokoval Západ, ona porušila medzinárodné právo a vedome spustila inváziu. „Rusko je agresorom a Ukrajina obeťou,“ zdôraznil.
Generál poskytol rozhovor pre YouTube kanál Xaviera Tytelmana, bývalého príslušníka námorného letectva. Yakovleff v interview hovorí o troch základných scenároch, ako sa môže vyvíjať ruská vojna proti Ukrajine. Víťazstvo Kyjeva, výhra Moskvy a patová situácia, v ktorej sa obe strany budú usilovať udržať si kontrolované územia.
Podľa Yakovleffa sa však dlhodobý mier dá dosiahnuť iba tak, že plány Kremľa úplne zlyhajú. „Každý Rus musí pochopiť, že vojna mu nič nepriniesla. Ukrajina musí získať späť Donbas a Krym, všetky svoje územia až do posledného kilometra. To ukáže Rusom, že roky 2014 a 2022 priniesli ich krajine iba potoky krvi a chudobu a že z vojny nič nezískali. Ani jeden štvorcový kilometer. Je to potrebné ukázať a je to podmienka trvalého mieru,“ vysvetlil francúzsky generál.
Francúz si myslí, že Rusko nie je nevyhnutne odsúdené na zánik, ale paradoxne NATO môže byť jeho záchranou, ak si krajina bude chcieť udržať politickú jednotu.
„Bohužiaľ si musíme povedať, že v najhoršom prípade sa môže stať, že to bude práca pre Severoatlantickú alianciu, aby pomohla manažovať vývoj po prípadnom konci Putina a zabránila roztriešteniu štátu. Malo by to totiž dramatický vplyv na nás všetkých. Zoberte si skutočnosť, ako za rok vojny násilie prerástlo ruskou spoločnosťou. Sledujeme videá, na ktorých sa ľudia tešia, ako niekto niekoho zabil kladivom. Bude veľmi náročné upokojiť situáciu. Nemôžeme si dovoliť takýto chaos, budeme musieť niečo urobiť,“ povedal Yakovleff.
Jadrové zbrane
Generál načrtol aj scenár, že od Ruska by sa odčlenili oblasti, na ktorých území sa teraz nachádzajú jadrové zbrane. No tieto štáty by sa ich nechceli vzdať, lebo by si zobrali poučenie z Ukrajiny. Tá sa atómoviek zriekla za garancie územnej celistvosti, ktoré jej sľúbilo aj Rusko, no Moskva porušila záväzky obsiahnuté v Budapeštianskom memorande z roku 1994./agentury/
X X X
Francúzsky generál Michel Yakovleff z roku 2009, keď slúžil v rámci jednotiek KFOR v Kosove.
„Keby nejaké štáty získali jadrové zbrane, pomerne rýchlo by mali problém s ich technickou údržbou a podobne. No už samotný fakt, že by ich vlastnili, by skomplikoval situáciu pre možných agresorov. Hovoríme o asi 6 000 jadrových zbraniach na 14 základniach, ktoré by sa mohli dostať do rúk 14 rôznym vládam. Nie všetky by boli také demokratické ako Švajčiarsko a zodpovedné, ako sú Francúzsko či USA. Samozrejme, takáto predstava ma neteší, a určite sa nepáči ani NATO,“ vysvetlil Yakovleff./agentury/
X X X
Premiér Heger podpisuje aj to, čo nečítal. Karas napravuje jeho nerozvážnosť
Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas (nom. koalície) sa má budúci týždeň stretnúť so zástupcami Lekárskeho odborového združenia (LOZ) v súvislosti s novým trestným činom ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Vláda a lekárski odborári podpísali 30. novembra na Úrade vlády memorandum, ktorým sa zaviazali splniť požiadavky lekárov v hromadných výpovediach.
Trestný čin má spočívať v úmyselnom porušení povinnosti zabezpečiť dostatok zdravotníkov. „Kto ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho nemocnicu dlhšie ako 90 dní porušuje povinnosť zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek určený v osobitnom predpise potrestá sa odňatím slobody až na tri roky,“ uvádza sa v prílohe spomínaného memoranda. Ak by nedostatok personálu spôsobil smrť viacerých ľudí, mohlo by to znamenať dokonca až 15 rokov za mrežami.
Návrh vychádza z memoranda o zlepšení zdravotníctva medzi vládou a LOZ. Podpis memoranda s LOZ odvrátil hromadné výpovede zhruba dvetisíc nemocničných lekárov. Rokovania o hromadných výpovediach prebiehali viac ako rok, no dočasne poverený premiér Eduard Heger (Demokrati) priznal, že finálne znenie memoranda nečítal, pretože nečíta každý dokument úplne od slova do slova.
Heger: Vedeniu rezortu zdravotníctva došiel dych
Karas, síce ako predkladal, nie je s materiálom spokojný a vyzval poslancov, aby zaň nehlasovali. Je otázne, čo by porušenie memoranda s LOZ nakoniec znamenalo a preto sa dočasne poverený minister spravodlivosti snaží nájsť zmierlivejšiu cestu.
Karas podotkol, že lekárskym odborárom predstavil alternatívne riešenia, ktoré majú o týždeň prerokovať. „Navrhol som im možný postup a alternatívne riešenia, ktoré sú oveľa efektívnejšie a majú šancu, aby prešli parlamentom,“ povedal Karas s tým, že návrh sa pozdáva aj štátnemu tajomníkovi Michalovi Palkovičovi, ktorý aktuálne riadi rezort zdravotníctva. „Budeme na tom ďalej pracovať a budúci týždeň po ďalšom stretnutí s odborármi budeme komunikovať postup,“ dodal.
Budúcotýždňové stretnutie s lekárskymi odborármi potvrdil aj Palkovič. „Máme riešenie, ktoré je nie až tak hraničné. To znamená, že o trestnoprávnej zodpovednosti sa nebudeme baviť,“ skonštatoval. Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči vedeniu nemocníc za nedostatok zdravotníkov by podľa neho bolo v súčasnosti viac destabilizačné ako prospešné.
Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský zdôraznil, že hoci na Slovensku chýbajú tisícky lekárov, tak si mladý lekár prácu v nemocnici nájsť nevie. Za trestnoprávnou zodpovednosťou pre vedenie nemocníc si LOZ preto aj naďalej stojí. „Nám ide o to, aby existovala trestnoprávna zodpovednosť pre vedenie nemocníc za úmyselné porušenie,“ ozrejmil pre denník Pravda. Riaditelia nemocníc podľa neho šetria na zamestnancoch na úkor bezpečnosti pacienta. „Mladý lekár následne odchádza do zahraničia, lebo tam sa mu riaditelia ozývajú,“ podotkol. Upozornil, že v nemocniciach neexistuje žiadna kontrola dostatku personálu či zabezpečenia oddelení./agentury/
X X X
Zarobia viac ako ministri. Pozrite si, ako porástli platy vašich primátorov
Bežní ľudia rátajú, o koľko sa im zvýšili rôzne životné náklady. Viac peňazí odchádza na potraviny, poplatky rástli v škôlkach a školách a vyššie sumy sa objavili aj na nových zálohových faktúrach. Len plat zvyčajne zostáva rovnaký. To však neplatí o šéfoch samospráv. Zatiaľ čo viacerým krajským primátorom po vlaňajších voľbách poslanci potvrdili vysoké navýšenie alebo ho jednoducho nemenili, tentokrát sa platy valorizujú v súvislosti s nárastom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve za minulý rok.
Primátor Trenčína Richard Rybníček poberá najvyššiu možnú sumu primátorského platu. Rovnako aj trnavský primátor Peter Bročka a banskobystrický primátor Ján Nosko. Vďaka valorizácii si prilepšia o viac ako 500 eur mesačne.
U piatich primátorov sa tak po novom plat priblíži k 7,5-tisícu eur. Tým sa dorovnajú premiérovi: kým ministri zarobia 6 641 eur, dočasne poverený premiér Eduard Heger (Demokrati) mesačne zarobí 7 388 eur. Prezidentka Zuzana Čaputová dostáva mesačne 15 860 eur.
Od januára tohto roka patrí primátorom krajských miest plat, ktorý je vyšší o stovky eur. Niektorí z nich poberajú dlhodobo maximálnu možnú sumu. Medzi nich patrí trnavský primátor Peter Bročka, primátor Trenčína Richard Rybníček a Jaroslav Nosko, ktorý stojí na čele Banskej Bystrice.
Koľko by mal podľa vás zarábať primátor krajského mesta?
Minimálnu mzdu: 1000 až 2000 eur, 2000 až 3000 eur, 3000 až 4000 eur
4000 až 5000 eur, 5000 až 6000 eur, 6000 až 7000 eur, Viac ako 7000 eur
Donedávna im na účet prichádzalo približne 6860 eur. Trnavskému a trenčianskemu primátorovi potvrdili poslanci maximálne 60-percentné navýšenie aj po ich opätovnom zvolení vlani na jeseň. Rovnaké navýšenie platí z minulosti aj v prípade Noska. Po valorizácii im stúpli platy na takmer 7390 eur v hrubom. Polepšili si tak o vyše 500 eur.
Nič navyše im neschválili
Najmenšieho navýšenia primátorského platu sa dočkal Peter Fiabáne v Žiline. Súvisí to s tým, že už na jeseň mal najnižší plat spomedzi primátorov. Poberal 4287 eur v hrubom. Poslanci mu totiž neschválili navýšenie platu o 60 percent, ktoré si sám navrhol. Od januára tak má nárok na 4616 eur v hrubom.
Základný plat má priznaný aj nitriansky primátor Marek Hattas. Poslanci mu na ustanovujúcom zastupiteľstve vlani v novembri neschválili navýšenie o 50 percent na sumu takmer 6 500 eur. Dovtedy mal plat navýšený o 30 percent. V jeho prípade však ide o plat, ktorý v skutočnosti na účte nevidí.
Hattas poberá plat ako poslanec Národnej rady SR. Základný plat poslanca bol v roku 2022 určený vo výške 3270 eur. Táto suma môže byť navýšená o funkčné príplatky. Poslanci majú zároveň nárok na paušálne náhrady. V prípade druhej verejnej funkcie môže podľa zákona poberať len minimálnu mzdu.
„Plat schválený ustanovujúcim zastupiteľstvom začne poberať v prípade, že už nebude poslancom Národnej rady SR,“ dodala Lenka Mareková z odboru komunikácie a propagácie na Mestskom úrade v Nitre.
Nováčikom medzi ôsmimi krajskými primátormi je František Oľha. V porovnaní so svojou predchodkyňou si na poste primátora Prešova polepšil. Poslanci mu vlani zvýšili plat o 40 percent, čo predstavuje sumu 6002 eur. Exprimátorka Andrea Turčanová zarábala 5381 eur s 36-percentným navýšením. Po valorizácii stúpne Oľhov primátorský plat na sumu 6462 eur.
Valorizácia je v poriadku, ale..
Hoci v tomto prípade ide o každoročnú valorizáciu, ktorá sa netýka len platov primátorov, je otázkou, či na to v náročnej situácii nemali brať v mestách ohľad už na jeseň. Podľa politológa Tomáša Koziaka z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove je valorizácia platov v poriadku. „Vzhľadom na rastúce životné náklady je to celkom prirodzené. Pokiaľ sa valorizuje všade, malo by sa to týkať aj platov predstaviteľov samospráv,“ podotýka.
Dron ukázal, ako postupuje výstavba električky v Petržalke
Upozorňuje však na zvyšovanie platu, ktoré majú v rukách poslanci. „Možno sa zdá, že základný plat je vysoký, no zodpovedá platu manažéra v lepšie fungujúcej firme. Pokiaľ ide o navýšenie zo strany poslancov, niekedy schvália starostovi či primátorovi také, ktoré niekedy až vyráža dych,“ poukazuje politológ. Príkladom je plat starostu Jarovníc (okres Sabinov) Floriána Giňu. Po vlaňajších voľbách mu poslanci „odklepli“ mesačný plat až 5 050 eur.
Mali mať s ohľadom na očakávanú valorizáciu samosprávy viac sebareflexie? „Samosprávy momentálne kričia, že sa im nedostáva dostatok peňazí zo štátneho rozpočtu a zároveň sa im ohromným spôsobom navyšujú výdavky. Ak poslanci rozhodnú niekedy až o neadekvátnom zvýšení platov starostov a primátorov, tak potom nemôžu nariekať, že majú málo peňazí,“ myslí si Koziak.
Ani pre objem práce nemá rásť automaticky
Šéfovia samospráv či poslanci, ktorí im odklepli vyšší plat, často argumentujú objemom práce. Najmä v uplynulých rokoch zavalila samosprávu ťarcha pandémie koronavírusu, ktorú boli nútené prebrať na svoje plecia namiesto nepružného štátu. Samosprávy mali tiež starosti s migrantmi, ktorí k nám začali prichádzať v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine.
Navýšenie platu trenčianskeho primátora Rybníčka odôvodňovali vlani v novembri náročnosťou štvrtého volebného obdobia. „Predpokladáme, že v ňom dôjde k realizácii strategických projektov mesta v objeme niekoľko desiatok miliónov eur,“ spresnila hovorkyňa radnice Erika Ságová. Potrebné bude podľa nej riešiť aj pokračujúcu energetickú krízu. Radnica sa bude zároveň pripravovať rok 2026, kedy bude Trenčín Európskym hlavným mestom kultúry.
Zaťažený nie je v týchto prípadoch podľa politológa len primátor, ale aj ľudia na radnici a na mestskom úrade. „Otázkou je, či sa dramatickým spôsobom navyšujú platy plošne aj v tomto prípade,“ zamýšľa sa. Plat by mal podľa neho odrážať aj objem práce, nie však za každých okolností.
„Za adekvátnu prácu by mala byť adekvátna pláca. Pokiaľ však peniaze chýbajú, nemôže byť ani reči, aby sa pláca zvyšovala,“ myslí si Koziak. Podotýka, že v súkromnom sektore to takto nefunguje. Samosprávy by podľa neho nemali uvažovať spôsobom, že veľa práce znamená automatické navýšenie platu. „Mali by sa pýtať, či majú dosť peňazí a až potom navyšovať,“ hovorí Koziak s tým, že ide o zmenu uvažovania.
Ako sa vypočítavajú platy Primátorom a starostom náleží plat, ktorý je násobkom minuloročnej priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a zákonom určeného koeficientu podľa počtu obyvateľov. Koeficient vychádzajúci z počtu obyvateľov začína na úrovni 1,65-násobku pri obciach s menej ako 500 obyvateľmi, až do 3,98-násobku pri mestách nad 100-tisíc obyvateľov. Okrem Košíc a Bratislavy tak majú všetky ostatné krajské mestá koeficient 3,54-násobku priemernej mzdy.
Napríklad obec s počtom do 500 obyvateľov minie na základný plat starostu mesačne 1 998 eur, obec do 5-tisíc obyvateľov už 2 919 eur. Mestá s počtom do 50-tisíc obyvateľov svoju primátorovi vyplatia 3 887 eur.
Pokiaľ ide o poslancov Národnej rady, patrí im plat vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Základný plat je 3 633 eur, ku ktorému sa pripočítavajú ešte paušálne náhrady. Tie sa líšia podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja, alebo z iného. Ak je z Bratislavského kraja, mesačne dostáva ešte 2¤180 eur, poslanec z iného kraja má paušálne náhrady vo výške 2 544 eur.
Ostatné platy ústavných činiteľov sa vypočítavajú ako násobky poslaneckého platu. Člen vlády má 1,5-násobok poslaneckého platu a hlava štátu 4-násobok. Ministri zarobia 5 450 eur a spolu s paušálnymi náhradami, ktoré určila vláda vo výške 1 191,60 eura, je to 6 641 eur. Premiér má navyše nárok na funkčný príplatok vo výške 746,87 eura, dokopy tak mesačne zarobí 7 388 eur. Prezidentka dostáva spolu s paušálnymi náhradami vo výške 1 327,76 eura mesačne 15 860 eur./agentury/
X X X
MiG-29 zatiaľ na Ukrajinu neodídu. Naď: Ponuka USA je jasná, čaká sa na rokovania so spojencami
Krátko po 12. hodine sa objavila správa o tom, že vláda rozhodla o darovaní sovietskych stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Hoci sa dočasne poverený premiér Eduard Heger (Demokrati) už rozhodol stíhačky odovzdať, vláda o nich dnes oficiálne nerokovala.
Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) uviedol fakty na správnu mieru. „Vláda o migoch zatiaľ nerozhodla, prebiehajú ešte medzinárodné rokovania,“ vyhlásil. Ako načrtol, kabinet oboznámil s ponukou, ktorú dostalo Slovensko a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko hovoril o technických aspektoch.
Všetci zúčastnení ministri sa podľa šéfa rezortu zhodli, akým spôsobom rozhodnúť o odovzdaní stíhačiek. „Z hľadiska právneho máme úplne jasno, ako to ideme urobiť,“ uviedol.
Je presvedčený, že vláda na to kompetencie má. Členovia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na utorkovom mimoriadnom večernom rokovaní vzali na vedomie informácie v súvislosti s možnosťou poskytnúť migy Ukrajine.
Naď tiež potvrdil, že niektoré migy budú v prípade ich poslania na Ukrajinu slúžiť vzhľadom na ich technický stav len na náhradné diely. Potvrdil aj zámer odovzdať stíhačky spoločne s Poľskom, naďalej sa o tom rokuje.
Minister obrany sa pri otázke kompetencií odvoláva na stanovisko ústavných právnikov, ktorý pre Úrad vlády vypracovali právnu analýzu. Naď však túto analýzu odmieta zverejniť. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič však nesúhlasí s tým, aby odvolaná vláda mala právomoc rozhodovať v dôležitých zahranično-politických otázkach.
„Nech pán Matovič vysvetľuje svoje stanoviská. Všeobecne v rámci koalície nech si hovorí, kto chce, čo chce,“ ohradil sa Naď. Slovensko by za stíhačky malo od USA a spojencov dostať 900 miliónov dolárov v hotovosti a vo vojenskom materiáli.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger potvrdil, že o odovzdaní stíhačiek rozhodne vláda po dokončení medzinárodných rokovaní. „Je konsenzus celej vlády migy na Ukrajinu poslať. Teraz čakáme na medzinárodné rokovania, ktoré musia dobehnúť,“ uviedol.
Deklaroval, že spôsob poskytnutia techniky bude v súlade s Ústavou SR a verejnosť sa ho dozvie po dokončení medzinárodných rokovaní.
„Momentálne sme ešte nedostali takú právnu analýzu, podľa ktorej by bolo možné darovať migy v súlade s ústavou,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). Na ďalšom rokovaní vlády by mali rokovať o spôsobe, ktorý bude ústavne súladný. Zopakovala, že stíhačky Slovensku už neposlúžia a mali by sa darovať Ukrajine.
Podľa dočasne povereného ministra spravodlivosti Viliama Karasa je k dispozícii právne riešenie v zmysle ústavy a kompetencií dočasne poverenej vlády. „O tomto riešení sme diskutovali, robia sa ďalšie kroky,“ uviedol po rokovaní kabinetu. Karas si myslí, že o definitívnom riešení bude vláda informovať skôr ako pred budúcotýždňovým zasadnutím.
Saková: Uznesenie sa niekoľkokrát prerábalo.
Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec zopakoval, že je za darovanie stíhačiek Ukrajine legitímnym spôsobom v súlade s ústavou. Upozornil, že ešte prebiehajú rokovania o celej záležitosti. Právnu analýzu, ktorá autorizuje možnosť dočasne poverenej vlády rozhodnúť o darovaní stíhačiek, ešte nemal k dispozícii.
Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) si myslí, že poskytnúť migy za podmienok, o ktorých hovorí Naď, je pre Slovensko výhodné.
Vo štvrtok bude o poskytnutí migov rokovať zahraničný výbor
O okolnostiach poskytnutia stíhačiek bude vo štvrtok (16. 3.) napoludnie rokovať Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR. Zvolal ho jeho šéf Marián Kéry (Smer). Chce diskutovať o tom, že dočasne poverená vláda nemôže rozhodovať o zásadných otázkach zahraničnej politiky. Kéry odovzdanie migov považuje za takú otázku.
Šéf opozičného Smeru Robert Fico na tlačovej konferencii vyhlásil, že odovzdanie migov Ukrajine by bol „otvorený prejav nepriateľstva voči Ruskej federácii“. Označil to za protiústavný krok. Myslí si, že je nesprávne, keď parlament nechcel rokovať o poskytnutí stíhačiek.
Krúpa: Darovanie migov Ukrajine je už na rozhodnutí vlády, SaS to podporuje
Opozičná SaS podporuje poskytnutie stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Skonštatoval to šéf parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS). Slovensko nebude podľa neho prvou krajinou, ktorá by odovzdala stíhačky Ukrajine. Dodal, že celý proces a technická stránka je už na rozhodnutí dočasne poverenej vlády a konkrétnych krokoch rezortu obrany a ozbrojených síl. Myslí si, že v parlamente urobili už za touto témou bodku.
Témou sa zaoberal aj utorkový (14. 3.) mimoriadny brannobezpečnostný výbor. Vzal na vedomie informácie o možnosti darovania migov. „Poslanci boli detailne oboznámení so situáciou, v akom stave sa migy nachádzajú, aký je ich technický stav, koľko máme ešte pilotov, ktorí by teoreticky mohli na nich lietať, to číslo je nízke,“ skonštatoval Krúpa na stredajšej tlačovej konferencii. Poslanci tiež dostali informáciu o právnom podklade, na základe ktorého chce vláda rozhodnúť.
„Boli sme informovaní o kompenzácii, ktorú SR získa,“ doplnil Krúpa s tým, že aj poslancom, ktorí nesúhlasia s darovaním migov, sa pozdávala navrhovaná kompenzácia. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď na výbore potvrdil, že za poskytnutie stíhačiek máme ponuku na náhradu vo výške 900 miliónov dolárov, ktorá zahŕňa aj najmodernejšiu vojenskú techniku zo Spojených štátov.
Stíhačky na Ukrajinu podľa Krúpu darovali pred Slovenskom už štyri krajiny. Myslí si, že predstavitelia vlády sa mohli postaviť k téme trochu citlivejšie, keďže sa stala predmetom politikárčenia.
Šéf Smeru Robert Fico zdôraznil, že vláda nemá kompetenciu rozhodnúť o darovaní sovietskych strojov. Podľa neho to takto predstavovala aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá minulý týždeň žiadala, aby o darovaní stíhačiek rozhodol parlament. Ten sa však koalícia rozhodla obísť a povinnosť informovať poslancov splnil brannobezpečnostný výbor.
Naď potvrdil zámer zvýšiť výrobu munície na Slovensku
Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď potvrdil zámer zvýšiť výrobu munície na Slovensku. O téme plánuje hovoriť aj s eurokomisárom pre vnútorný trh Európskej únie Thierrym Bretonom počas jeho avizovanej návštevy SR. Informoval o tom v stredu.
„Pôjdeme navštíviť aj naše podniky, ktoré realizujú výrobu munície, s cieľom ešte viac zvýšiť produkciu. My sme už urobili opatrenia, aby sme navýšili produkciu a chceme ju ešte zvýšiť,“ avizoval Naď. Ako predpokladá, Európska komisia má k tomu čo povedať.
Výrobu munície podľa slov Naďa už zdvojnásobili, teraz ju chcú zvýšiť o ďalších sto percent. „Ak sa to podarí, bude si to vyžadovať investície, budeme sa o tom rozprávať aj s pánom eurokomisárom,“ dodal.
Termín návštevy eurokomisára zatiaľ neoznámil, keďže ešte nebol definitívne potvrdený.
Eurokomisár tento týždeň oznámil, že Európska únia bude konať tak, aby zvýšila produkciu munície určenej pre Ukrajinu zo závodov 15 priemyselných skupín v 11 krajinách Európy. Ako uviedol v tejto súvislosti, vojna na Ukrajine sa zmenila na zákopovú, pričom Ukrajinci sú závislí od dodávok munície z Európy. Ukrajinská armáda už niekoľko týždňov žiada EÚ o dodávky munície kalibru 155 mm./agentury/
X X X
Rusi majú na Západe trójskeho koňa. Turecko je naším spojencom už len na papieri
Turecko je síce členom NATO, ale napriek tomu podporuje Rusko. Platilo to už pred agresiou na Ukrajine.
Pre ruského prezidenta Vladimira Putina to bola osamelejšia oslava, než na akú bol predtým desaťročia zvyknutý. Keď mal vlani v októbri okrúhle 70. narodeniny, blahoprajné telefonáty a pohľadnice prijímal už len od hŕstky zahraničných lídrov, ktorí mu po agresii na Ukrajine zostali.
No okrem afrických či stredoázijských diktátorov sa mu ozval aj muž, ktorého krajina je dokonca členom Severoatlantickej aliancie – turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Práve jeho dnes západní spojenci obviňujú, že aj napriek vojne na Ukrajine stále čulo spolupracuje s Putinovým režimom. Najnovšie robí problémy celej aliancii, keď naďalej blokuje prihlášku Švédska a Fínska do aliancie, ktorú si obe severské krajiny podali ešte vlani.
No vzďaľovanie sa Erdogana od Západu v skutočnosti nastalo ešte predtým, než Rusi pred rokom zaútočili na svojho suseda.
„Turecko je americkým spojencom už len na papieri,“ napísala komentátorka magazínu New Yorker ešte v roku 2019.
Erdogan odkázal Švédom: Nepočítajte s nami
Trójsky kôň NATO, tak nedávno nazval Turecko panarabský online magazín Al-Monitor.
Narážal práve na neochotu Erdogana súhlasiť s členstvom Švédska v aliancii. To okrem Maďarska stále ako jediné neschválilo práve Turecko. Kým ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo, že spor medzi Ankarou a severskou krajinou je zažehnaný, dnes to opäť vyzerá ako pat.
Erdogan začiatkom roka ešte pritvrdil, keď vyhlásil, že Švédsko nedostane „žiadnu podporu v otázke členstva v NATO“. Bola to reakcia na incident, počas ktorého v Štokholme verejne spálil korán dánsky extrémne pravicový politik Rasmus Paludan a švédske úrady mu v tom s odvolaním sa na slobodu prejavu odmietli zabrániť.
Erdoganovi na prípadnom členstve Švédska v obrannom spolku v skutočnosti ešte viac prekáža, že tamojšia vláda im odmieta vydať kurdských aktivistov – ktorých ale turecký režim v skutočnosti považuje za teroristov.
Švédski politici sú napriek tomu optimistickí a dúfajú, že turecký autokrat si to ešte rozmyslí – najneskôr po máji, keď už Turci budú mať za sebou parlamentné a prezidentské voľby.
No čoraz viac sa špekuluje o tom, že pôvodný plán Švédska a Fínska vstúpiť do aliancie naraz, čo bola od začiatku podmienka oboch krajín, sa nemusí naplniť. A už aj fínski politici pripúšťajú, že ak bude Turecko naďalej blokovať prihlášku ich suseda, do NATO sa vyberú aj samostatne.
Čas sa im kráti. Všetko sa musí stihnúť do júla, keď je naplánovaný summit NATO v litovskom Vilniuse.
Vstup do NATO má už teraz vo Fínsku širokú podporu. Ešte pred vojnou na Ukrajine pritom za vstup bola len asi štvrtina Fínov. Vlani v apríli pár mesiacov po invázii to už bolo 68 percent.
Obe krajiny dlhodobo razili politiku zotrvania mimo NATO. Švédsko a Fínsko pritom už teraz úzko spolupracujú s aliančnými armádami a samy by mohli výrazne prispieť k zvýšeniu sily celého NATO. Fínsko predovšetkým svojou početnou armádou, ktorá sa počíta až na 250-tisíc členov, čo je na krajinu s podobnou populáciou, ako má Slovensko, mimoriadne vysoké číslo. Fíni majú navyše k dispozícii aj ďalších asi 900-tisíc rezervistov, keďže tam funguje povinná vojenská služba.
No nie je to len blokovanie Švédov, ktoré svedčí o vzďaľovaní sa Turecka jeho spojencom z NATO.
Ruský systém a americké sankcie
Všetko sa v skutočnosti začalo najneskôr pred piatimi rokmi, keď sa Turci dohodli s Ruskom na nákupe protivzdušného systému S-400 v hodnote dva a pol miliardy dolárov. Podobné systémy majú alebo mali aj iní členovia aliancie vrátane Slovenska, no bolo to ešte dedičstvo zo sovietskych čias a po vstupe do NATO platí pre členov nepísaná zásada, že nákupy zbraní z Ruska sú pre nich tabu.
Spojené štáty dokonca v reakcii uvalili sankcie na Turecko – pridali sa aj európski spojenci a dnes majú Turci zakázané nakupovať zbraňové systémy z USA. Američania sa obávajú, že systém S-400 by ohrozil ich „stealth“ stíhačky F-35 a Rusom by mohol pomôcť odhaliť spôsoby, ako ich zamerať.
Ako Turci pomáhajú Rusom aj po invázii
Ak bol Erdogan už pred inváziou na Ukrajinu najbližším spojecom Ruska v rámci NATO, po 24. februári minulého roka to bolo vidieť ešte jasnejšie. Turecko nesúhlasilo s uvalením sankcií na Putinov režim a dokonca z vojny profituje – zatiaľ čo v roku 2021 jeho obchod s Ruskom dosiahol hodnotu 35 miliárd eur, vlani to už bolo rekordných viac ako 50 miliárd.
Medzi letiskami v Istanbule a Moskve sú tiež stále v prevádzke desiatky letov. Američania majú tiež podozrenie, že Rusi cez Turecko obchádzajú západné sankcie a pumpujú tam peniaze.
Podľa zahraničnopolitického analytika Douga Bandowa už Turecko v skutočnosti nie je spojencom Západu, aj keď je členom NATO. „Aliancia by mala mať vážnu debatu o tom, čo urobiť s členským štátom, ktorému už nemožno dôverovať,“ myslí si analytik , aktuality.sk
X X X
USA na diaľku vymazali citlivý softvér v drone, potom sa zrútil do Čierneho mora
Zabránili tým, aby sa v prípade získania trosiek Rusko dostalo k tajným informáciám. Spojené štáty ešte pred zrútením dronu MQ-9 Reaper do Čierneho mora na diaľku vymazali jeho citlivý softvér. Zabránili tým, aby sa v prípade získania trosiek Rusko dostalo k tajným informáciám. V stredu o tom informuje TASR podľa portálu americkej televízie CNN.
Kolízia amerického dronu s ruskou stíhačkou Su-27 nastala v utorok ráno krátko po 07.00 h. Dve ruské stíhačky vypustili pred dronom palivo a následne jedna z nich do neho narazila a poškodila mu vrtuľu. To donútilo americkú armádu nasmerovať dron do mora, pretože bol neovládateľný.
Tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaj Patrušev v stredu oznámil, že Rusko sa pokúsi vyloviť vrak dronu. Patrušev je bývalý šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), nástupkyne sovietskej KGB.
USA nemajú v Čiernom mori žiadne vojenské lode, uviedol ich predstaviteľ. Preto by boli akékoľvek pokusy o vytiahnutie dronu mimoriadne ťažké a časovo náročné.
Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že USA podnikli kroky na ochranu svojho „majetku“. „Samozrejme, nechceme, aby niekto okrem nás naň siahal rukami,“ zdôraznil Kirby.
K zrážke dronu so stíhačkou došlo približne 73 kilometrov juhozápadne od Krymského polostrova, ktorý Rusko okupuje od roku 2014, uviedol predstaviteľ USA. Dron ešte klesal ďalej od Rusmi okupovaného územia a dopadol do mora asi 113 kilometrov juhozápadne od Krymu, dodal predstaviteľ citovaný televíziou CNN,aktuality.sk
X X X
Višňové: Niektoré firmy ani po mesiacoch nedostali zaplatené, NDS odporúča súd
Nevyplatení dodávatelia z Višňového tvrdia, že pri štátnej zákazke opäť oklamali malých podnikateľov. Spoločnosť, ktorá im nezvládala platiť, je v konkurze, ďalšej firme z rovnakej podnikateľskej skupiny dražia majetok.
VIŠŇOVÉ: Dodávateľské firmy zo stavby diaľničného úseku D1 s tunelom Višňové sa ani po mesiacoch nedohodli na vyplatení dlhov. Národná diaľničná spoločnosť dáva od sporu ruky preč a malým firmám i živnostníkom radí podať žalobu na spoločnosť, ktorá je v konkurze.
Firmy stavebníckej skupiny Danicon holding skončili po zákazke v tuneli Višňové v konkurze a dražbe. Ich subdodávateľom tiež hrozí krach.
Prácu spravili, peniaze nikde
Odkedy v roku 2021 prebral diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala nový stavebník, toky peňazí za zákazku s tunelom Višňové smerovali od Národnej diaľničnej spoločnosti hlavnému zhotoviteľovi Skanska a ďalej jej subdodávateľovi – firme Porr. Dodávateľom pre Porr bola zase firma Tubau, rovnako aj jej sesterská spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš. Minulý rok v lete sa však malí dodávatelia ozvali, že Tubau im už od novembra 2021 za práce neplatí.
Asi pätnástim firmám vznikli dlžoby vo výške troch miliónov eur. No kým v minulom roku sa sťažovali na Tubau, dnes zo situácie vinia Porr. Tvrdia, že Porr kúpil niektoré pohľadávky malých firiem a vyplatil ich. Podľa našich informácií sa tak však neudialo v plnej výške vystavených faktúr. Malí dodávatelia sú vo finančnej núdzi, a tak so skontom – teda zľavou – mali súhlasiť.
Stále však zostávajú firmy ako stropkovská JHS Slovakia, Alda Vranov, SD – Investment či Zalimex, ktoré peniaze nemajú a nerozumejú, prečo ich Porr odignoroval, hoci sľúbil pomoc. Stavebníci tvrdia, že Porr si od nich vypýtal všetky dokumenty k tomu, že na stavbe pracovali a čo konkrétne odpracovali, a keď ich firmy dodali, prestal komunikovať.
Národná diaľničná spoločnosť v spore figurovala ako mediátor. Od nej však stavebníci peniaze čakať nemôžu, pretože za práce platí Skanske a dvakrát platiť nebude. Navyše vzťahy medzi firmami komentovať nechce. Nevyplateným spoločnostiam odporúča podať žalobu na spoločnosť Tubau, ktorá im dlhuje. Tá je ale v konkurze a je teda otázne, či by sa k peniazom vôbec dostali. Schodnejšou cestou pre nich je prihlásenie pohľadávok do konkurzu na majetok Tubau.
Zostali bez majetku
Na majetok firmy Tubau podnikateľa Vladimíra Ondriša, ktorá firmám dlhuje, bol vyhlásený konkurz. Navrhla ho spoločnosť C&T Advokáti, ktorej ondrišovci rovnako nezaplatili za jej služby.
Veľké finančné problémy má aj ďalšia firma z portfólia skupiny Danicon Holding, a to Cestné stavby Liptovský Mikuláš. Tá tiež figurovala ako subdodávateľ na stavbe Višňové.
Obe firmy vlani premenovali na skomoleninu mien firiem Skanska a Porr. Tubau nesie názov Projekt Sporrkanska a Cestné stavby LM zase Kanskasporr. Vladimír Ondriš sa viackrát vyjadril, že peniaze nemohli zaplatiť, pretože im zasa neplatila firma Porr. Porr aj Skanska to odmietli, podľa nich zmluvy nedodržal Tubau a Cestné stavby LM.
Cestné stavby majú tiež dlhy. Sociálnej poisťovni dlhujú viac ako 830-tisíc eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni takmer dvesto tisíc, finančnej správe takmer 130-tisíc eur. Keďže je firma platobne neschopná, jej financujúca banka UniCredit Bank pristúpila k dražbe jej majetku.
Areál firmy v Liptovskom Mikuláši sa podľa dražobného portálu Pro aukcie predáva za sumu znaleckého posudku vo výške 62-tisíc eur, čo je zároveň najnižšie podanie pre záujemcov. Areál tvoria sklady, garáže, či dielne. Dražba prebehne už tento piatok 17. marca 2023.
Sľuby a naťahovanie času
Jozef Stronček z jednej z nevyplatených firiem JHS Slovakia popisuje, ako sa v lete domáhali stretnutí s investorom stavby, zhotoviteľom a podzhotoviteľmi, aby rokovali o pláci. Vedenie NDS, Skanska, Porr, Tubau a Cestné stavby LM si napokon so subdodávateľmi sadli za jeden stôl 16. augusta, pričom Okresný súd Bratislava už 9. augusta začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Tubau. Zo stretnutia existuje zvuková nahrávka.
Stronček hovorí, že je nezmyselné žalovať firmu, ktorá je v konkurze, tak, ako im to odporučila štátna NDS. „Na súde by sme uspeli, no k peniazom sa nedostaneme keďže firma Tubau mala nehnuteľný a hnuteľný majetok založený v prospech banky a Porr im namiesto peňazí posielal len jednostranné zápočty.“
Ak by šli do sporu, súdne poplatky a advokátov by pritom platiť museli. Stronček sa jednak pýta, za čo majú ísť do sporov, keď sami dokážu prežiť len preto, že sa zadlžili. Dodáva, že platením súdnych poplatkov by si znova len plnili svoju povinnosť štátu, pritom oni zo štátnej zákazky dostali zaplatených len 10% z toho, na čo majú nárok.
„Veľké firmy Skanska a Porr nás trištvrte roka vodia za nos. Nechali nás cestovať na rokovania, sľúbili nám, že ak dodáme všetky potrebné dokumenty, naše pohľadávky vysporiadajú a už tri mesiace opäť s nami z vedenia Porr nikto nekomunikuje,“ vysvetľuje.
„Asi si mysleli, že čím viac nás budú naťahovať, dôjde nám trpezlivosť, dáme žaloby, napožičiavame si peniaze a postupne padneme ako Tubau a Cestné stavby LM. Lenže my sme prežili asi o trištvrte roka dlhšie, ako čakali. Ale nie preto, že nám pomohli, ale preto, že konatelia postihnutých firiem podpísali zmenky a požičali si do firiem peniaze.
Zároveň opisuje, že aj keď ich firma JHS-Slovakia nemá zaplatených 500-tisíc eur, nevyrábajú žiaden dlh sociálnej či zdravotnej poisťovni. „Každá z nevyplatených firiem si mesačne plní všetky záväzky voči štátu. Berieme to tak, že štát si ani napriek upozorneniam záväzky voči nám nesplnil,“ pokračuje jeden z dodávateľov na slovenskej stavbe storočia.
Zodpovednosť štátu
Lenže štát kauzu, ktorá charakterom pripomína prípad Váhostavu z roku 2014, nepovažuje za svoj problém. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti ide o spor medzi dodávateľmi a ten si majú vyriešiť, keďže štát Skanske zaplatil.
Stronček však hovorí, že vyrovnanie pohľadávok im ešte v lete v júli prisľúbila spoločnosť Porr a to do dvoch až šiestich mesiacov. Pričom takýto postup mal potvrdiť aj generálny riaditeľ NDS Vladimír Jacko.
Odvtedy mal Porr naozaj prevziať pohľadávky po Tubau a niektoré firmy vyplatiť. Nie však všetky. Na otázky Aktualít, či Porr vyplatil len vybrané firmy, koľko ich bolo, aké to boli firmy a či im vyplatili faktúry v plnej výške, Porr neodpovedal.
Opakované zlyhania
Stronček z JHS Slovakia hovorí, že agendu mienia ťahať ďalej a so zatvorenými dverami či mlčaním sa nezmieria. „Ako stavebníci sme verili protikorupčnej agende tejto vlády a napokon sa opäť potvrdzuje pravidlo, že nie korporátne nadnárodné firmy majú problémy pri štátnych zákazkách, ale malé domáce spoločnosti zo Slovenska. V tuneli sme pritom odviedli kvalitnú prácu, ktorú nikto nespochybnil a ani nás nevyzval na akékoľvek opravy.“
O situácii nedávno informovali aj premiéra Eduarda Hegera, prezidentku, list zaslali aj predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, ktorého strana ovláda rezort dopravy. Zatiaľ zostali bez odpovede. Kvôli chýbajúcim peniazom, podozreniam zo spáchania trestných činov a nekonaniu zástupcov štátu či NDS prípad posunuli Generálnej prokuratúre. Tá sa zaoberá trestným oznámením v súvislosti s podozrením z trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Minulý týždeň bolo podané aj trestné oznámenie európskej prokuratúre.
Čestné prehlásenia
Na Tubau trestné oznámenie nedali. „Chceme upozorňovať na tento problém, nech sa udejú systémové zmeny. Nie je predsa možné, aby opakovane dochádzalo k takýmto zlyhaniam pri štátnych zákazkách, kde sa tratia peniaze, pravdepodobne dochádza k tunelovaniu alebo nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami Európskej únie a vždy sa nájde spôsob, ako malé domáce firmy zostanú nezaplatené,“ komentuje Stronček.
Hovorí, že partnerov upozorňovali na dôležitý fakt, ktorý je uvedený v zmluvách, a to, že subdodávateľ je povinný na základe čestného vyhlásenia doložiť potvrdenie o tom, že ostatní jeho podzhotovitelia sú finančne vysporiadaní v celom rozsahu. Čestné prehlásenie mali poskytnúť každý štvrťrok.
„Nikto z nás nikdy nebol požiadaný, aby také čestné prehlásenie dával. Tušíme aj, prečo. Porr ako článok v reťazci poslúžil v tejto špinavej hre ako ten, kto tieto prehlásenia vystavoval, ak vôbec.“
Nahnevaný stavebník dodáva, že oklamané firmy vrátane Tubau už prepustili dokopy sedemsto zamestnancov a ďalších tisíc pravdepodobne skončí čoskoro. Pokiaľ ich požiadavky zostanú naďalej bez odozvy, budú firmy pokračovať v protestoch pred Národnou diaľničnou spoločnosťou, ministerstvom dopravy, či sídlom firmy Porr, aktuality.sk
X X X
Vzťahy Ruska so Spojenými štátmi sú po utorkovom incidente v žalostnom stave, tvrdí hovorca Kremľa
Peskov povedal, že po incidente, v rámci ktorého Washington obviňuje Moskvu z poškodenia amerického dronu nad Čiernym morom, nedošlo k žiadnym bilaterálnym kontaktom na vysokej úrovni.
Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú po utorkovom incidente nad Čiernym morom v „žalostnom stave“ a vo svojom najnižšom bode. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Peskov povedal, že po incidente, v rámci ktorého Washington obviňuje Moskvu z poškodenia amerického dronu nad Čiernym morom, nedošlo k žiadnym bilaterálnym kontaktom na vysokej úrovni.
Podľa jeho slov sú v súčasnosti bilaterálne vzťahy medzi oboma krajiny „v najnižšom bode, vo veľmi žalostnom stave“. Tvrdil však, že Rusko sa nikdy neodmietne zapojiť do konštruktívneho dialógu.
Ruská stíhačka v utorok podľa americkej armády poškodila vrtuľu amerického prieskumného dronu, ktorý v medzinárodnom vzdušnom priestore prelietal nad Čiernym morom. Bezpilotné lietadlo sa v dôsledku incidentu zrútilo do mora.
Podľa generála amerických vzdušných síl (USAF) Jamesa Heckera bolo na vine nebezpečné a neprofesionálne správanie zo strany Ruska, ktoré takmer spôsobilo haváriu oboch strojov.
Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že ruské stíhačky do žiadneho fyzického kontaktu s americkým dronom neprišli, nepoužili svoje zbraňové systémy a bezpečne sa vrátili na svoju základňu. Operátori amerického dronu podľa Moskvy vykonali príliš prudký manéver, čo spôsobilo stratu výšky stroja a jeho zrútenie do mora.
Vo vzájomných vzťahoch Ruska a USA panuje v súčasnosti najväčšie napätie za ostatných niekoľko desaťročí, k čomu významne prispela ruská agresia voči Ukrajine, aktuality.sk
X X X
Martin Behula: Hanba tým, ktorí nechcú bojovať. Ale nie všetkým
Keď sa vojna týka priamo vás, dobre si rozmyslíte, čo urobíte. Nie každý je hrdina. No to neznamená, že je zbabelec.
Rastislav Káčer nemá veľké pochopenie pre ľudí, ktorí „chodia s papierom na okresný úrad“, aby nemuseli bojovať za vlastnú krajinu. „To čo je za vlastenectvo?“ pýta sa minister zahraničných vecí.
Z povahy svojej funkcie nemôže byť nadšený z toho, keď 40-tisíc bojaschopných mužov odoprie mimoriadnu vojenskú službu. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je to prudký nárast. Prekvapujúce je však iba to, že ich nebolo oveľa viac.
Slováci sú pragmatici
Výskumný projekt Ako sa máte, Slovensko, sa na ochotu bojovať v prípade, že by bola na našom území vojna, pýtal už pred rokom. Kladne odpovedala iba tretina mužov. Ochotnejší bojovať boli muži nad 60 rokov, ktorých sa mobilizácia už netýka.
„Dnes je vojna skutočnosťou, ktorá sa odohráva tesne za hranicami Slovenska a každodenne vidíme jej dôsledky, respondenti svoju ochotu bojovať za vlasť posudzujú menej idealisticky,“ tvrdila vtedy psychologička Barbara Lášticová zo SAV. Zdá sa, že vlna odopretí mimoriadnej služby jej slová potvrdila. Slováci prešli od idealizmu k pragmatizmu.
Výskumníci však upozornili, že Slováci boli veľmi neochotnými obrancami vlasti už dávno pred celoplošnou vojnou Ruska na Ukrajine. Podľa prieskumu európskych hodnôt by svoju krajinu bojovalo len 56 percent slovenských mužov. Horšie na tom bolo len Taliansko a Španielsko.
Nemusí nás to tešiť, naopak, štát by to malo znepokojovať, no nie je to len dôsledok vrodenej zbabelosti Slovákov, zdedených proruských nálad v spoločnosti či šírenia konšpirácií o chystanej mobilizácii. Je to znak našej príslušnosti k západnej Európe.
Patríme na apatický Západ
Práve tá vychádza z prieskumov opakovane ako najmenej bojachtivá. Medzinárodného prieskumu agentúr WIN a Gallup International z roku 2015 sa síce Slovensko nezúčastnilo, no západná Európa tam vyšla najhoršie – ochotný bojovať tam bol len každý štvrtý respondent. Svetový priemer bol pritom 61 percent.
Agentúra WIN International prieskum zopakovala aj tento rok a západná Európa z neho vyšla ako región s najväčším podielom tých, ktorí bojovať nechcú – až takmer 40 percent. Mimochodom, podľa prieskumu z roku 2015 sú najochotnejší bojovať obyvatelia Blízkeho východu a severnej Afriky a podľa náboženstva vedú moslimovia a hinduisti s takmer 80 percentami.
Pri kresťanoch je to zhruba polovica. Odborníci tvrdia, že čím je krajina bezpečnejšia a ponúka lepšie životné príležitosti, tým menej sú jej občania ochotní vystaviť sa ohrozeniu života.
Dlhodobú výnimku tvoria severské krajiny, ktoré výrazne prevyšujú európsky apatický priemer, ale podľa odborníkov to súvisí práve s blízkosťou Ruska a s tým, že obranu štátu považujú za obranu svojich hodnôt. No ani tieto výsledky by sme si nemali príliš idealizovať.
Hrdinovia a zbabelci
Keď sa Estóncov spýtali, či by sa v prípade napadnutia mali obyvatelia brániť, aj keby bol výsledok neistý, vyše 70 percent mužov odpovedalo áno a len necelých 10 percent určite nie. Keď sa ich však spýtali, čo by robili, keby bola krajina napadnutá, násilný odpor si zvolila len necelá štvrtina mužov.
Ďalšia štvrtina by naďalej žila bežným životom a pätina by sa snažila z krajiny ujsť. S okupantmi by však kolaborovali iba dve percentá. Keď sa vojna týka priamo vás, dobre si rozmyslíte, čo urobíte. Nie každý je hrdina. No to neznamená, že je zbabelec.
Aj z výpovedí trinástich Slovákov, ktorí odopreli mimoriadnu vojenskú službu, pre Aktuality.sk vyplýva, že všetkých nemožno hádzať do jedného vreca vo farbe ruskej trikolóry. Naopak, takáto nálepka im prekáža. Takmer všetci podporujú členstvo Slovenska v EÚ a v NATO a mnohí považujú Rusko za agresora a Putina za vojnového zločinca.
Ochota bojovať však súvisí s nízkou dôverou v štát a jeho inštitúcie ako vláda, parlament či prezidentka, no i právny systém alebo armáda. Nebudete predsa bojovať za niekoho, komu neveríte. To potvrdzujú aj výpovede oslovených mužov.
Štát si to zľahčuje
„Uráža ma, že ma zastupujú nedoukovia a hlupáci v parlamente (mestskom/štátnom) a vlastne na väčšine funkcií vo verejnom živote a ja mám bojovať aj za nich. To mi nedáva zmysel,“ hovorí pre Aktuality tridsaťtriročný Simon Teska.
Ľudia, ktorí si pod mierom predstavujú porážku či zánik Ukrajiny a pacifizmom zakrývajú svoju náklonnosť k ruskej agresii a nevidia masové hroby a vojnové zločiny, si nič iné ako Káčerovo „Hanba vám!“ nezaslúžia.
No ak sa chce štát tváriť, že všetkých 40-tisíc slovenských mužov podľahlo opozičnej dezinformačnej predvolebnej kampani, Putinovej vojnovej propagande alebo sú skrátka nedostatoční vlastenci, zľahčuje si tým svoju úlohu.
Ak politici chcú, aby občania bojovali za svoju krajinu, musia urobiť viac preto, aby mali dôvod považovať ju naozaj za svoju. Pretože ak má občan povinnosť brániť štát a dokonca zaň padnúť, štát sa má v mieri správať tak, aby to občan nepokladal za donútenie, ale za nevyhnutnosť. Bude to osožné aj vtedy, ak vojna nikdy nepríde, aktuality.sk
X X X
Najžiarivejší sexidol českého filmu! Olga Schoberová zdobila aj Playboy, oslavuje 80. Tu sú jej top zábery
Predstavili ju britskej kráľovnej Alžbete II. a jej manželovi princovi Filipovi. Do okruhu jej priateľov sa zaradili herecké osobnosti ako Clint Eastwood, Paul Newman či Robert Redford.
Stala sa sexidolom českého filmu, no sama sa nikdy nepovažovala za skutočnú herečku. Dodnes je populárna vďaka štyrom nezabudnuteľným komédiám. Česká herečka Olga Schoberová sa 15. marca dožíva okrúhlych 80 rokov.
Olga Schoberová sa narodila 15. marca 1943 v Prahe, vyrastala na Vinohradoch. Pracovala ako fakturantka v podniku Technomat a privyrábala si ako modelka fotením reklám. V tom čase, v roku 1961, sa objavila v dokumente Václava Táborského s názvom Václavské náměstí. V roku 1962 ju už režisér Antonín Kachlík obsadil do hudobného filmu Bylo nás deset. Išlo o prvú snímku, v ktorej sa ako herci aj autori pesničiek objavili Jiří Šlitr a Jiří Suchý.
Známy český výtvarník Karel Saudek, ktorý bol partnerom začínajúcej herečky jej poradil, aby sa odfarbila na blond. A herecké príležitosti sa odrazu začali sypať. Schoberová sa mihla v sci-fi snímke Ikarie XB 1 (režisér Jindřich Polák, 1963). O rok neskôr však už hrala v piatich filmoch, pričom jeden z nich má zásadný podiel na jej popularite: Legendárna komédia a či paródia na westerny Limonádový Joe aneb Koňská opera.
Oldřich Lipský obsadil blondínu s nevinnou tvárou do úlohy naivnej Winnifred šíriacej osvetu v divokej Arizone. Film mal úspech za hranicami a získal Striebornú mušľu na XII. Medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiane. Pri premietaní sa vraj americký herec Henry Fonda bavil tak dobre, že spadol zo stoličky. A vtedy sa len 21-ročná herečka stala hviezdou medzinárodnej veľkosti.
Začala hrávať v zahraničných filmoch, vďaka čomu sa zoznámila so svojím prvým mužom, kulturistom a hercom Bradom Harrisom. V roku 1966 sa opäť objavila úloha ako šitá Schoberovej na mieru – na jej postavu i svojský insitný herecký prejav. Scenárista Miloš Macourek a režisér Václav Vorlíček ju obsadili do bláznivej komiksovej paródie Kto chce zabít Jessii?
Pripadla jej postava komiksovej hrdinky Jesie, ktorá inšpiruje hrdinu filmu docenta Jindřicha Beránka (Jiří Sovák) k vynálezu antigravitačných rukavíc. Jej hereckým partnerom bol slovenský kulturista Juraj Višný ako Superman. A Karel Saudek mal možnosť zvečniť bývalú partnerku na komiksových kresbách sprevádzajúcich film. Tvorcovia získali ocenenie na filmovom festivale v Terste a rozbehli sa práce na vytvorení jeho amerického remake-u. Plány prekazila sovietska invázia v auguste 1968.
Zachovalo sa z nich len meno Stuart Hample, čo mal byť americký scenárista poverený vypracovaním novej verzie. Napokon toto meno nesie postava astrológa v ďalšej bláznivej komédii, ktorú duo Macourek a Vorlíček nakrútilo v roku 1970. Film „Pane, vy jste vdova!“ sa opäť zapísal zlatým písmom do dejín českej kinematografie. Schoberová, ktorá v ňom stvárnila herečku Molly Adamsovú, bola v titulkoch uvedená ako Olinka Bérová. V tom istom roku ju obsadil aj Juraj Jakubisko do surrealistickej alegórie Dovidenia v pekle, priatelia, ktorá sa však ocitla v trezore.
V tom čase už bola Olga Schoberová manželkou amerického filmového producenta Johna Calleyho. Spoznala ho na večierku u jeho vtedajšej partnerky Barbary Streissandovej, kam ju mal zobrať režisér Miloš Forman. Mala tiež za sebou úspech, keď sa na stránkach magazínu Playboy objavila ako sexsymbol roku 1969 vedľa hviezd ako Ursulla Andressová a Brigitte Bardotová.
Jej manžel John Calley sa stal prezidentom štúdia Warner Brothers, no Olga Schoberová túto okolnosť nevyužila, aby sa presadila v Hollywoode. Do Československa a pred filmovú kameru sa vrátila už len kvôli dvom filmom. Zahrala si v ďalšej kultovej komédii Oldřicha Lipského Adéla ještě nevečeřela. Jej poslednou sa v roku 1983 stala snímka Vrak (r. Ivan Toman).
Olga Schoberová zanechala filmovanie ako 40-ročná, a tak ju diváci nevideli starnúť. Do Českej republiky a do rodnej Prahy sa pravidelne vracia, žije však bokom od filmového či mediálneho sveta./agentury/
X X X
Česká komédia Buď chlap sa natáčala v horách, uviedli jej predpremiéru
Slovenskí diváci mohli v Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách v utorok (14. 3.) večer vidieť predpremiéru nového českého filmu Buď chlap. Práve v slovenských veľhorách sa komediálna snímka vlani natáčala, režisér Michal Samir potvrdil, že to nebolo jednoduché.
„Tatry sú pre nás neprebádanou divočinou, kde sa dá stratiť. A práve o to išlo, aby sa náš hlavný hrdina Jakub Prachař stratil niekde v ‚džungli‘. Snažíme sa vo filme prezentovať krásu Vysokých Tatier a v komediálnej podobe aj také to nebezpečenstvo, ktoré hory prinášajú,“ uviedol režisér komédie, ktorá je tak trochu romantická, rodinná i dramatická.
Vo Vysokých Tatrách natáčali vlani na jar približne tri mesiace, takmer polovica filmu sa odohráva práve v horách. „Natáčanie sa mi veľmi páčilo, možno menej sa to páčilo ochranárom, keďže sme boli aj na miestach, kde inak chodí len kamzík a medveď. Pri natáčaní som si napríklad uvedomil, že sa dá umrieť v rieke, kde je 40 centimetrov vody, stretli sme aj naozajstného medveďa, videl som kamzíka, to tak na mňa zanechalo dojem, užil som si to,“ zhodnotil natáčanie Prachař. Upozornil, že počas tvorby filmu sa na mnohé miesta nedalo dostať inak ako pešo, takže bolo to aj fyzicky pomerne náročné.
Produkcii pri natáčaní pomáhali horskí záchranári, vodcovia i ochranári, od ktorých zároveň potrebovali aj povolenie, keďže filmový štáb sa nachádzal priamo v národnom parku. Vedúca produkcie Monika Schwarcz potvrdila, že príprava nebola jednoduchá a celý proces filmárom komplikovalo najmä počasie.
„Stavali sme tábor na mieste, kde bol ešte dva týždne pred začiatkom natáčania sneh. Na konci nám však, naopak, počasie veľmi pomohlo,“ priblížila s tým, že vo filme účinkuje aj skutočný medveď. Bol však cvičený a filmári si ho priviezli z Maďarska./agentury/
X X X
Veda potrebuje ženy: V mojej triede sú študentky s veľkou budúcnosťou, možno aj vedkyne roka
Biologička Soňa Kucharíková pôsobí už tretí rok na Trnavskej univerzite. Na Slovensko sa vrátila po bezmála jedenástich rokoch vedeckej práce v Belgicku, vyskúšala si už aj prácu na projektoch v USA či Nemecku.
Docentka Soňa Kucharíková, víťazka 6. ročníka programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede v kategórii vedy o živej prírode vrátane environmentálnych vied.
Pred pár mesiacmi práve mikrobiologičku Kucharíkovú vybrala porota v rámci 6. ročníka programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede ako laureátku a víťazku jednej troch kategórií. Ocenenie nesie so sebou finančnú prémiu, ktorú môžu vybrané vedkyne využiť na vlastné projekty alebo osobný rozvoj.
Kucharíkovej prínos videla odborná porota v jej projekte, ktorý sa zameriaval na interakciu/spolužitie patogénnych baktérií spoločne s kvasinkami počas tvorby špecifických infekcií – napríklad na katétroch alebo srdcových chlopniach.
Rozhovor s vedkyňou Soňou Kucharíkovou o jej kariére mikrobiologičky, zaujímavostiach zo sveta laboratórií aj školy, ale tiež o tom, kto jej pomáha s malým synom a čo by ženy – matky potrebovali v profesionálnej sfére.
Soňa Kucharíková nedávno navštívila aj redakciu Pravdy, aby sa v špeciálnej epizóde relácie Ide o nás pozhovárala nielen o svojej vedeckej práci, ale zároveň poodhalila aj život vedkyne, univerzitnej pedagogičky, špičkovej profesionálky, ale tiež život súkromný, ktorý sa spája s výchovou jej syna Stanka.
Kucharíková priznala, že nemala detské sny a plány, že sa stane vedkyňou. „Študovala som Strednú zdravotnícku škole v Trnave a potom sa prihlásila na medicínu. Tam ma, bohužiaľ, neprijali, ale automaticky som bola prijatá na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského,“ vysvetila v relácii Kucharíková. Pôvodne vraj myslela, že si rok počká a prihlási sa na medicínu znovu. „Avšak mali sme fantastické prednášky zo základnej mikrobiológie a to bol taký zlom, že ma začali zaujímať mikroorganizmy a lekárska mikrobiológia. Stačilo pár mesiacov a už som viac nepodávala prihlášku na lekársku fakultu,“ prezradila Kucharíková.
Jej kariéra vedkyne odštartovala v zahraničí a aj dnes opakuje všetkým svojim študentom, že je mimoriadne dôležité, aby sa pokúsili získavať skúsenosti v zahraničí. Návrat do rodnej krajiny však neľutuje. Je presvedčená, že aj medzi jej zverencami na Trnavskej univerzite je množstvo budúcich úspešných vedcov alebo vedkýň, ktoré ocenia titulom alebo finančnou prémiou ako ju v rámci projektu Ženy vo vede. Veľmi rada by ich motivovala v tom, aby sa snažili. Dôležitá je podľa Kucharíkovej tvrdá práca, ale tiež spolupráca a kooperácia. Nielen v rámci jedného laboratória či vedeckého pracoviska, ale aj v rámci krajiny či cezhranične.
„V pracovnej sfére mi možno trošku stúplo sebavedomie, ale opäť ma to posunulo skôr vpred, že to znamená, že som dostala takúto úlohu možno, aby som ukázala študentom, že dá sa to a ako sa to má robiť – najmä takým korektným spôsobom. Človek musí veľmi tvrdo pracovať, možno nejakých desať-pätnásť rokov a potom sa to všetko zúročí – tie úspechy,“ uviedla počas návštevy redakcie Pravdy Kucharíková.
Úspešná vedkyňa je tiež mamou syna Stanka a myslí si, že je veľmi dôležité, aby pre ženy – vedkyne, ale aj ženy v iných povolaniach, ktoré sú matkami, bol vytvorený podporný systém. Kucharíková za veľkú pomoc vďačí rodine. Ona sama je vraj tiež majsterkou v manažovaní svojho času.
V rozhovore pre špeciál Ide o nás sme sa pozhovárali aj o postavení či (podceňovaní) žien vo vedeckom sektore, o tom, čo môžu do vedy priniesť práve ženy. Hovorili sme tiež o tom, aké rozdiely vníma Soňa Kucharíková medzi študentmi dnes a svojím vlastným štúdiom, ale tiež napríklad o tom, čo si myslí o využívaní disciplíny akou je mikrobiológia v súčasnej pop-kultúre a televíznej tvorbe. Celý rozhovor si pozrite v našom videu, prípadne si ho vypočujte ako podcast./agentury/
X X X
Škandál kvôli dresu: Swiateková sa obula do Rusky: Nemala by takto prejavovať názory
Ruská tenistka Anastasia Potapovová si vyslúžila ostrú kritiku od svetovej jednotky, Poľky Igy Swiatekovej. Tej sa nepáčilo, že na 28. hráčka rebríčka si pred zápasom na turnaji v Indian Wells obliekla futbalový dres Spartaka Moskva.
Potapovová prišla na kurt v drese Spartaka pred súbojom tretieho kola proti domácej Jessice Pegulovej, ktorý prehrala 6:3, 4:6, 5:7.
28-ročná Ruska, ktorá štartuje pod neutrálnou vlajkou kvôli invázii ruských vojsk na Ukrajinu, vyvolala svojim krokom hnev fanúšikov aj komentátorov. Podľa nich bol výber oblečenia nevhodný vzhľadom na prebiehajúci konflikt.
Svetovú jednotku Swiatekovú na tlačovej konferencii požiadali, aby sa k veci vyjadrila: „Aby som bola úprimná, bola som prekvapená. Myslela som si, že hráčka si uvedomila, že aj keď podporuje nejaký tím, nemala by svoje názory ukazovať týmto spôsobom,“ uviedla Swiateková.
Poľská tenistka ďalej prezradila, že o situácii už rokovala so zástupcami okruhu WTA. Tí ju ubezpečili, že budú s hráčkami komunikovať, aby nepropagovali ruské futbalové kluby.
„Takýchto situácii by malo byť na okruhu čoraz menej, pretože vysvetlia ostatným tenistkám, že v dnešnej dobe nemôžete takto prezentovať žiadne ruské tímy. To ma trochu upokojilo,“ dodala.
Inak sa na celý incident samozrejme pozerajú v Rusku. Napríklad jej aktivite sa potešili vo futbalovom klube. „Anastasia je už dávno našou fanúšičkou. Je prirodzené, že nosí farby Spartaka. Prajeme jej úspech a čakáme ju v Moskve na zápasoch klubu,“ komentoval situáciu pre Sport Express Dmitrij Zelenov, šéf tlačovej služby moskovského klubu./agentury/