Museli ísť okľukou, Poliaci im nepovolili prelet. Delegácia Národnej rady (NR) SR navštívi v pondelok ruskú Štátnu dumu a na programe má aj stretnutia s niektorými ministrami. Podpredseda slovenského parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý vedie delegáciu spoločne s ďalším podpredsedom NR SR Tiborom Gašparom (Smer), v nedeľu po príchode do Moskvy oznámil, že má potvrdenú aj schôdzku s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, informuje osobitný spravodajca TASR.
„Som prekvapený, koľko je tu čínskych áut. Trhy, ktoré tu niektoré západné firmy uvoľnili, obsadili Číňania,“ uviedol podpredseda parlamentu. Zároveň však skonštatoval, že na uliciach vidno aj západné autá, takže musia byť pre ne v Rusku dostupné náhradné diely.
Danko podľa vlastných slov plánuje z Moskvy sprostredkovať informácie o potravinovej sebestačnosti Ruska či náraste investícií západných firiem.
Ešte pred odletom do Moskvy spomenul, že chce ukázať, aká je situácia v Rusku a že tam obchodujú napríklad Nemci, Francúzi či Američania.
Podpredsedovia NR SR spolu s poslancami Mariánom Kérym, Jánom Mažgútom a Richardom Glückom (všetci Smer), ale aj Adamom Lučanským (SNS) navštívili v nedeľu večer moskovské divadlo Boľšoj teatr. Podľa Danka by politika nemala brániť vystupovať na tejto scéne aj slovenským umelcom a ruským umelcom zase v Bratislave či inde na Západe. „Kultúra by mala spájať národy,“ zdôraznil vo videu na sociálnej sieti.
Varšava neumožnila slovenskému vládnemu špeciálu využiť na túto cestu vzdušný priestor Poľska, a tak musela parlamentná delegácia letieť do Ruska okľukou cez Českú republiku, Nemecko a Baltské more. Odtiaľ potom lietadlo smerovalo cez ruskú Kaliningradskú oblasť, Litvu a Bielorusko do Ruska. „Nerozumiem postoju Poľska, ale beriem to ako realitu,“ reagoval ráno Danko./agentury/
X X X
Fico hrozí Ukrajine ukončením humanitárnej pomoci a zastavením podpory pre utečencov. Ako Slovensko aktuálne Ukrajincom pomáha?
Fico hrozí Ukrajine ukončením humanitárnej pomoci a zastavením podpory pre utečencov. Ako Slovensko aktuálne Ukrajincom pomáha?
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) začiatkom decembra 2024 na summite ministrov krajín v NATO prisľúbil, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej pomoci a v dodávkach elektriny pre Ukrajinu. Po mesiaci premiér Robert Fico (Smer) tieto sľuby zmietol zo stola vyhrážkami, že sa pomoc môže skončiť. Pozreli sme sa teda na to, ako vlastne Slovensko po nástupe Ficovej vlády Ukrajine pomáha.
Premiér sa vyhráža Ukrajine, že jej Slovensko môže pozastaviť dodávky elektriny a všetku humanitárnu pomoc. Išlo by podľa neho o reakciu na rozhodnutie Kyjeva nepredĺžiť tranzitnú zmluvu s Ruskom, vďaka ktorej cez ukrajinské územie prúdil na Slovensko ruský plyn. Zmluva uzavretá na dobu určitú prestala platiť na prelome rokov a Kyjev ju neobnovil v záujme priškrtiť finančné zdroje agresora.
Premiér Robert Fico (Smer) na zasadnutí výboru pre európske záležitosti. Zasadnutie eurovýboru zvolala opozícia, ktorá chce od Fica vysvetlenie stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve a tiež informácie o ďalších krokoch Slovenskej republiky vyplývajúcich zo zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.
O možnosti opätovného tranzitu ruského plynu Fico rokoval v Bruseli s predstaviteľmi Európskej komisie. Situáciu ako „vážny problém“ vníma podľa slovenského premiéra aj komisár pre energetiku Dan Jörgensen. Po návrate domov Fico odkázal Volodymyrovi Zelenskému, že Slovensko môže obmedziť dodávky elektriny na Ukrajinu, za čo ho ukrajinský prezident obvinil z otvorenia nového energetického frontu.
Vo štvrtok 9. januára premiér Fico zdôraznil, že ak sa situácia s plynom nevyrieši, Slovensko by okrem zastavenia dodávok elektriny mohlo zastaviť aj všetku humanitárnu pomoc či rozhodnúť o výraznom znížení alebo úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojnových utečencov na Slovensku.
Pravda preto zisťovala, ako Ficova vláda od jej nástupu 25. októbra 2023 vlastne Ukrajine pomáhala. Ako vieme, nový kabinet sa zaviazal, že Slovensko už nebude svojim východným susedom posielať žiadne vojenské vybavenie. Vojenská pomoc z Bratislavy sa skončila na jeseň 2023, keď vláda neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci v hodnote 40,3 milióna eur. Návrh na darovanie pripravila ešte úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Od januára 2022 do konca októbra 2023 bola celková vojenská pomoc Slovenska na úrovni 700 miliónov eur.
Slovensko pomoc Ukrajine stoplo, Česko nie. Nemci ako poďakovanie ponúkli 15 Leopardov
Humanitárnu pomoc však nová vláda nestopla. Bratislava má najnovšie Kyjevu darovať odmínovacie zariadenia či rôznu techniku používanú pri odstraňovaní následkov vojny. Vláda to odôvodňuje tým, že ide o materiálnu pomoc, ktorá má výhradne nesmrtiaci a humanitárny charakter.
V decembri 2023 minister zahraničia Blanár schválil finančný príspevok vo výške 750-tisíc eur na nákup dvoch kusov odmínovacích systémov Božena 4+. O Ukrajine hovoril ako o najzamínovanejšej krajine sveta, čo predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre miestne civilné obyvateľstvo.
Začiatkom minulého roka na základe žiadosti Ukrajiny o poskytnutie humanitárnej pomoci ako aj výzvy Európskej komisie, aby členské štáty nepoľavovali v preukázaní solidarity s civilným obyvateľstvom zasiahnutým vojnovým konfliktom, Slovenská republika ohlásila, že Ukrajine poskytne humanitárnu pomoc v celkovej hodnote 203 492 eur. Ministerstvo vnútra informovalo, že napadnutej krajine posiela elektrocentrály, ohrievače, oblečenie a lekárničky a taktiež potraviny či balenú vodu v celkovej hmotnosti 21 ton.
Rusko znížilo intenzitu leteckých útokov na Ukrajine o 70 %
V druhej polovici januára premiér Fico sám navštívil mesto Užhorod, kde sa stretol s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhalom a okrem iného sa chcel dohodnúť na tom, čo presne Ukrajinci od Slovákov potrebujú ako pomoc na zvládnutie zimy.
O pár týždňov neskôr, 13. februára, rezort vnútra informoval, že podpora Ukrajiny pokračuje a v spolupráci so spoločnosťou Transpetrol a S&D Pharma Slovensko ponúklo Ukrajine humanitárnu pomoc vo forme štyroch transformátorov a vitamínov. Celková hodnota nákladu s hmotnosťou 10 ton mala dosiahnuť 157 649 eur.
Premiér Fico bol v Užhorode. Ukrajincom odovzdal humanitárnu pomoc, Šmyhala pozval na Slovensko
Následne si dal vládny kabinet pauzu a najbližšiu pomoc ministerstvo vnútra oznámilo 24. októbra. A to vo forme 18 sanitiek. „Tieto sanitky predstavujú viac ako len techniku. Sú prejavom spolupatričnosti a odhodlania pomôcť zmierniť utrpenie ľudí, ktorých zasiahla vojna,“ uviedol vtedy štátny tajomník ministerstva vnútra Patrik Krauspe (Hlas). Išlo o vyradené vozidlá Záchrannej zdravotnej služby v Bratislave, teda nie sanitky, ktoré by sa na Slovensku aktívne využívali.
Začiatkom decembra 2024 Blanár na rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO prisľúbil, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. „Prezentoval som vo svojom vystúpení, že Slovensko pomáha na komerčnej báze Ukrajine s dodávkami elektrickej energie a budeme v tom pokračovať,“ povedal šéf MZV. Zdôraznil, že Slovensko do konca roka dokončí 14. humanitárny balík pre Ukrajinu, ktorý obsahuje aj elektrické generátory, a chce naďalej pomáhať dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky.
Pred Vianocami, 18. decembra, vláda odobrila aj darovanie piatich kusov odmínovacích kompletov Božena či desať kusov univerzálnych dokončovacích strojov (UDS). Dodávku tvoria tiež radary na diaľkovú detekciu toxických chemických látok i súpravy náhradných dielov k týmto zariadeniam, taktiež cisternových prepravníkov a prívesy či skladacie nosidlá.
„Táto materiálna pomoc má výhradne nesmrtiaci a humanitárny charakter,“ zdôraznil minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý návrh na rokovanie predložil. Slovensko by tieto položky malo Ukrajine dodávať postupne v mesiacoch december 2024 až máj 2025.
Posledné Blanárove záväzky voči predstaviteľom NATO však Fico svojimi tvrdeniami podkopal. Slovensko sa teda v decembri zaviazalo pokračovať v humanitárnej pomoci pre Ukrajinu, čo premiér krajiny v januári začal spochybňovať. Okrem toho hovoril aj o možnom úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojnových utečencov na Slovensku.
Aktuálna pomoc pre utečencov
V prvých týždňoch a mesiacoch ruskej vojenskej agresie Slovensko poskytlo státisícom utečencov z Ukrajiny naozaj masívnu a rozsiahlu pomoc. Podieľala sa na tom nielen vláda, ale aj mnohí bežní Slováci. Hegerova vláda tiež rýchlo schválila takzvaný Lex Ukrajina, ktorý zjednodušoval viaceré byrokratické procesy pre utečencov.
Novelou bol tiež zavedený príspevok za ubytovanie odídencov, ako aj nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Autám s ukrajinskou štátnou poznávacou značkou zároveň odpustili diaľničné známky a od mýtnych poplatkov by mali byť oslobodené humanitárne konvoje.
Vláda tiež rozhodla, že finančne podporí rodiny, ktoré pre vojnu prišli o strechu nad hlavou a boli nútené utiecť do zahraničia. Cez úrady práce mohli utečenci požiadať o dávku 80 až 160 eur na osobu mesačne, pričom najviac jedna rodina mohla dostať 380 eur. Tieto príspevky sa vyplácali zo štátneho rozpočtu v marci až máji 2022, následne Európska komisia preplatila Slovensku náklady na tieto dávky sumou 200 miliónov eur.
Od mája 2022 príspevky utečencom prúdili nie zo štátneho rozpočtu, ale od medzinárodných a humanitárnych organizácií, ako sú Červený kríž alebo Organizácia Spojených národov. V podstate to znamená, že slovenská vláda o vyplácaní týchto príspevkov rozhodnúť nemôže.
Pred hrôzami vojny utieklo do zahraničia už viac Ukrajincov, než je počet ľudí žijúcich na Slovensku. Čo si myslí Zelenskyj o ich návrate do vlasti?
Zo štátneho rozpočtu sa doteraz prepláca úhrada za ubytovanie utečencov z Ukrajiny. Peniaze však dostávajú nie prisťahovalci, ale majitelia nehnuteľností, v ktorých sú ubytovaní. Vlani vláda začala postupne škrtať výdavky na tento druh podpory utečencov. Najprv sa rozhodlo o znížení výšky príspevku na päť eur za noc ubytovania odídenca. V lete vládny kabinet rozhodol, že príspevok za ubytovanie odídenca sa bude poskytovať len prvých 120 dní od získania dočasného útočiska na Slovensku. Nové podmienky majú zabezpečiť, aby bola podpora pre odídencov dlhodobo udržateľná a čo najviac adresná.
Od 1. marca 2025 bude dĺžka poskytovania príspevku na ubytovanie skrátená na 60 dní, o čom vláda rozhodla na záver roku 2024. Dlhšie bude možné príspevok čerpať len v prípade zraniteľných osôb. Podľa zákona do tejto skupiny patrí člen domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osoba so závažným zdravotným postihnutím, senior nad 65 rokov, dieťa do piatich rokov, rodič alebo fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa do piatich rokov.
Na väčšinu druhov štátnej sociálnej podpory vojnoví utečenci ani nemajú nárok, vyplýva z informácií zverejnených na webe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Občania Ukrajiny so statusom dočasného útočiska nemajú nárok na štátne sociálne dávky ako prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, náhradné výživné, príspevok na pohreb či príspevok pri narodení dieťaťa. K týmto štátnym sociálnym dávkam sa vzťahuje podmienka prechodného alebo trvalého pobytu,“ uvádza sa na stránke rezortu.
Jedinou výnimkou sú zraniteľné osoby so statusom dočasného útočiska, ktoré môžu požiadať na úradoch práce o dávku v hmotnej núdzi. Patrí im základná výška dávky, teda suma 86,50 eur mesačne na jednotlivca a najviac 303 eur, ak ide o dvojicu so štyrmi deťmi. Aby dávku získali, musia splniť rovnaké podmienky ako slovenskí občania. To znamená, že príjem týchto utečencov nedosahuje sumu životného minima a nevedia alebo nemôžu si prácou zabezpečiť príjem. Podľa štatistík ministerstva práce túto finančnú podporu od štátu koncom minulého roka dostávalo 5,7 tisíc cudzincov na Slovensku a ich počet postupne klesá, lebo mnohí utečenci buď dokážu si najsť zamestnanie alebo sa vrátia do domovskej krajiny./agentury/
X X X
Fico má problém s Hlasom, s Dankom nie
Po tom, ako sa Robert Fico vrátil zo svojich ciest po Rusku a Vietname a po rôznych videách, z ktorých sa prihováral fanúšikom na sociálnej sieti, prišiel do relácie V politike na TA3. Je to jeho prvé vystúpenie v televíznej diskusnej relácii v tomto roku – pravda, diskutoval iba sám, teda s moderátorom. Opoziční politici ako oponenti mu ani tak nechýbali, zato mu chvíľami chýbali koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok.
Mnohé otázky totiž smerovali k situácii v koalícii, ktorá už dlhodobo nemá v parlamente istú väčšinu a teda, de facto, nedokáže vládnuť. Koalíciu čaká ťažký, možno rozhodujúci rok.
Premiér už otvorene hovorí o tom, že sú tu iba dve možnosti: predčasné voľby alebo otvorenie koaličnej zmluvy. Predseda vlády sa dokonca so žiadosťou o vyriešenie situácie v koalícii obrátil aj na prezidenta Petra Pellegriniho, hoci ten už de facto so straníckou politikou nič nemá alebo by nemal mať. Je síce čestným predsedom Hlasu, ale urobiť si poriadok v strane by mal terajší šéf strany Matúš Šutaj Eštok.
Robert Fico však prišiel s tézou, že kandidátku ešte zostavoval Peter Pellegrini, ktorý bol v čase konania volieb predsedom strany, teda on je za odbojných poslancov aj zodpovedný a mal by ich „upratať“. Fico nazval situáciu v Hlase „dedičstvom“, ktoré po ňom zostalo. Niežeby sa kvôli tejto téme špeciálne stretli, šéf kabinetu len využil príležitosť pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní, ktoré prvý raz udeľoval Pellegrini.
Premiér už otvorene hovorí o tom, že sú tu iba dve možnosti: predčasné voľby alebo otvorenie koaličnej zmluvy.
Premiér vraj Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša, Romana Malatinca a ani Jána Ferenčíka bližšie nepozná. Zato ich už celkom dobre pozná verejnosť. Štvorica poslancov síce odmieta, že by vytvorili platformu, ale fakt, že už komunikujú z e-mailovej adresy „hlasrozumu“, o niečom vypovedá. Štyrom nespokojencom prekáža šéf klubu Róbert Puci, chceli by ho vymeniť. A to je dosť vážna výhrada. Nepáči sa im, že nemajú dosť času na prerokovanie zákonov a nechcú len prijímať inštrukcie, ako majú stláčať gombíky.
Hoci Migaľ popiera, že by tvorili v Hlase platformu, všetko nasvedčuje tomu, že migaľovci sa chcú stále viac hlásiť o slovo. Hovorí sa, že ide o poslancov oddaných Pellegrinimu, nie Šutajovi Eštokovi, takže nie nadarmo sa premiér obrátil na prezidenta, aby situáciu vyriešil. Podľa Migaľa mylný dojem vznikol z toho, že jeho asistent rozposlal médiám e-mail z domény, ktorú má od jesene zaregistrovanú a doteraz pre ňu „nemal iné využitie“. Fajn. No bol by vraj rád, aby čoraz viac členov Hlasu videlo situáciu podobne ako on a jeho traja kolegovia. Nech však Migaľ hovorí čokoľvek, odboj v Hlase dostáva stále jasnejšie kontúry. Spomínaný e-mail podpísal Migaľov asistent nasledovne: Marek Bezák, poverený komunikáciou za skupinu poslancov: Ján Ferenčák, Roman Malatinec, Samurel Migaľ, Radomír Šalitroš. Chcú sa vraj dostatočne odlíšiť od strany Smer. Tak teda – nie platforma, ale „skupina“. Zatiaľ skupinka.
Fico v relácii tiež prehovoril do duše strane Hlas, keď povedal, že pokiaľ ide o zákon „o zahraničných agentoch“, jeden koaličný partner je v poriadku. Mal na mysli SNS Andreja Danka.
S Dankom si Fico evidentne rozumie lepšie ako s Hlasom, ako vidno aj z cieľových destinácií ich zahraničných ciest. Fico sa nedávno vrátil z Moskvy, teraz tam smeruje Danko a spol. Predseda SNS nám chce totiž ukázať, že aj tam žijú ľudia, ktorí jedia hamburgery a pijú coca-colu. Čiže milujú západné výrobky, lebo tie ich nie sú dosť dobré? Ale túto misiu už raz predsa splnil Ľuboš Blaha.
Mimochodom, Danko nechápe, prečo im Poliaci nedovolili prelet nad poľským územím. Slovenskému politikovi nejde do hlavy, že nejaký štát môže byť zásadový, ak ide o kamarátenie sa s Ruskom. Len politici Smeru a SNS sú schopní bez náznaku empatie hovoriť o zastavení pomoci Ukrajincom a dokazovať nám, že v krajine vojnového zločinca beží biznis ako všade inde, takže kde je problém?/agentury/
X X X
Vyššia výplata už vo februári. Títo zamestnanci si polepšia o desiatky až stovky eur, zamestnávateľ vám musí zaplatiť pre toto viac
Od januára sa zvyšujú príplatky za nočnú prácu alebo prácu cez víkend. Vzhľadom na zmenu minimálnej mzdy sa teda mení aj výška týchto príplatkov.
V prípade príplatkov za prácu vo sviatok platí, že zamestnanec v pracovnom pomere dostane príplatok minimálne vo výške 100 % jeho priemerného zárobku za hodinu. Zamestnancovi pracujúcemu na dohodu bude za každú hodinu práce vo sviatok patriť dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu, teda najmenej 4,690 eura.
Minimálna mzda bude od januára v prvom stupni náročnosti práce 816 eur, hodinová mzda 4,690 eura. Výška príplatkov k mzde sa určuje percentuálnou výškou z minimálnej hodinovej mzdy a platí, že sú nadviazané na minimálnu mzdu.
Príplatky za prácu cez víkend a v noci od januára 2025
Príplatok za prácu v sobotu – najmenej 2,345 eura (50 % minimálnej mzdy za hodinu)
Znížený príplatok za prácu v sobotu – najmenej 2,1105 eura (45 % minimálnej mzdy za hodinu)
Príplatok za prácu v nedeľu – najmenej 4,69 eura 4,221 eura (100 % minimálnej mzdy za hodinu)
Znížený príplatok za prácu v nedeľu – najmenej 4,221 eura (90 % minimálnej mzdy za hodinu)
Príplatok za nočnú prácu pri nerizikovej práci – najmenej 1,876 eura (40 % minimálnej mzdy za hodinu)
Znížený príplatok za nočnú prácu pri nerizikovej práci – najmenej 1,6415 eura (35 % minimálnej mzdy za hodinu)
Príplatok za nočnú prácu pri rizikovej práci – najmenej 2,345 eura (50 % minimálnej mzdy za hodinu)
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce – najmenej 0,938 eura (20 % minimálnej mzdy za hodinu)
Mzdová kompenzácia za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska – najmenej 0,938 eura (20 % minimálnej mzdy za hodinu)
Príplatok za prácu v sobotu
Príplatok za prácu v sobotu upravuje Zákonník práce. Podľa neho bude mať zamestnanec za prácu v sobotu v roku 2025 nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume najmenej 2,345 eura.
Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v sobotu, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia. Táto suma bude o januára vo výške 2,1105 eura.
Kto má nárok na príplatok: za prácu v sobotu má nárok na príplatok zamestnanec pracujúci na základe na základe pracovnej zmluvy -trvalého pracovného pomeru, zamestnanec pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru – dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov.
Príplatok za prácu v nedeľu
Príplatok za prácu v nedeľu upravuje Zákonník práce. Podľa neho bude mať zamestnanec za prácu v nedeľu v roku 2025 najmenej v sume 4,69 eura.
Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v nedeľu, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia. Táto suma bude vo výške najmenej 4,221 eura.
Kto má nárok na príplatok: za prácu v nedeľu má nárok na príplatok zamestnanec pracujúci na základe na základe pracovnej zmluvy -trvalého pracovného pomeru, zamestnanec pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru – dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov.
Príplatok za prácu v noci
Príplatok za prácu v noci upravuje Zákonník práce. Za nočnú prácu považuje práca vykonávaná v čase medzi 22. až 6. hodinou. Podľa Zákonníka práce bude mať zamestnanec za prácu v noci v roku 2025 nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume najmenej 1,876 eura za každú hodinu nočnej práce. Platí pre zamestnanca vykonávajúceho nerizikovú prácu. Zamestnanec vykonávajúci rizikovú prácu mal nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 2,345 eura za hodinu.
Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa pracovalo pravidelne v noci, mohol dohodnúť na nižšej sume mzdového zvýhodnenia. Táto suma ale musí byť vo výške najmenej 1,6415 eura za hodinu pre zamestnanca, ktorý vykonáva nerizikovú prácu. V v prípade zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu nie je možné dohodnúť nižšiu sumu príplatku.
Príplatok za prácu v vo sviatok
Výška mzdového zvýhodnenia za prácu sa neviaže na minimálnu hodinovú mzdu, ale na priemerný zárobok zamestnanca pracujúceho na základe trvalého pracovného pomeru. Neplatí to pre zamestnanca pracujúceho na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi príplatok za prácu vo sviatok najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnancovi, ktorý pracuje na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru patrí za prácu príplatok za prácu vo sviatok najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy za hodinu v eurách, teda najmenej 4,690 eura za hodinu.
V prípade, ak zamestnanec bude na budúci rok pracovať vo sviatok a zároveň aj cez víkend, bude mať nárok na príplatok za prácu vo sviatok, ale aj nárok na príplatok za prácu v sobotu či v nedeľu./agentury/
X X X
Fico hrozí Ukrajine ukončením humanitárnej pomoci a zastavením podpory pre utečencov. Ako Slovensko aktuálne Ukrajincom pomáha?
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) začiatkom decembra 2024 na summite ministrov krajín v NATO prisľúbil, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej pomoci a v dodávkach elektriny pre Ukrajinu. Po mesiaci premiér Robert Fico (Smer) tieto sľuby zmietol zo stola vyhrážkami, že sa pomoc môže skončiť. Pozreli sme sa teda na to, ako vlastne Slovensko po nástupe Ficovej vlády Ukrajine pomáha.
Premiér sa vyhráža Ukrajine, že jej Slovensko môže pozastaviť dodávky elektriny a všetku humanitárnu pomoc. Išlo by podľa neho o reakciu na rozhodnutie Kyjeva nepredĺžiť tranzitnú zmluvu s Ruskom, vďaka ktorej cez ukrajinské územie prúdil na Slovensko ruský plyn. Zmluva uzavretá na dobu určitú prestala platiť na prelome rokov a Kyjev ju neobnovil v záujme priškrtiť finančné zdroje agresora.
Premiér Robert Fico (Smer) na zasadnutí výboru pre európske záležitosti. Zasadnutie eurovýboru zvolala opozícia, ktorá chce od Fica vysvetlenie stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve a tiež informácie o ďalších krokoch Slovenskej republiky vyplývajúcich zo zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.
O možnosti opätovného tranzitu ruského plynu Fico rokoval v Bruseli s predstaviteľmi Európskej komisie. Situáciu ako „vážny problém“ vníma podľa slovenského premiéra aj komisár pre energetiku Dan Jörgensen. Po návrate domov Fico odkázal Volodymyrovi Zelenskému, že Slovensko môže obmedziť dodávky elektriny na Ukrajinu, za čo ho ukrajinský prezident obvinil z otvorenia nového energetického frontu.
Vo štvrtok 9. januára premiér Fico zdôraznil, že ak sa situácia s plynom nevyrieši, Slovensko by okrem zastavenia dodávok elektriny mohlo zastaviť aj všetku humanitárnu pomoc či rozhodnúť o výraznom znížení alebo úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojnových utečencov na Slovensku.
Koľko pomoci Ficova vláda poskytla Ukrajine?
Pravda preto zisťovala, ako Ficova vláda od jej nástupu 25. októbra 2023 vlastne Ukrajine pomáhala. Ako vieme, nový kabinet sa zaviazal, že Slovensko už nebude svojim východným susedom posielať žiadne vojenské vybavenie. Vojenská pomoc z Bratislavy sa skončila na jeseň 2023, keď vláda neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci v hodnote 40,3 milióna eur. Návrh na darovanie pripravila ešte úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Od januára 2022 do konca októbra 2023 bola celková vojenská pomoc Slovenska na úrovni 700 miliónov eur.
Humanitárnu pomoc však nová vláda nestopla. Bratislava má najnovšie Kyjevu darovať odmínovacie zariadenia či rôznu techniku používanú pri odstraňovaní následkov vojny. Vláda to odôvodňuje tým, že ide o materiálnu pomoc, ktorá má výhradne nesmrtiaci a humanitárny charakter.
V decembri 2023 minister zahraničia Blanár schválil finančný príspevok vo výške 750-tisíc eur na nákup dvoch kusov odmínovacích systémov Božena 4+. O Ukrajine hovoril ako o najzamínovanejšej krajine sveta, čo predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre miestne civilné obyvateľstvo.
Začiatkom minulého roka na základe žiadosti Ukrajiny o poskytnutie humanitárnej pomoci ako aj výzvy Európskej komisie, aby členské štáty nepoľavovali v preukázaní solidarity s civilným obyvateľstvom zasiahnutým vojnovým konfliktom, Slovenská republika ohlásila, že Ukrajine poskytne humanitárnu pomoc v celkovej hodnote 203 492 eur. Ministerstvo vnútra informovalo, že napadnutej krajine posiela elektrocentrály, ohrievače, oblečenie a lekárničky a taktiež potraviny či balenú vodu v celkovej hmotnosti 21 ton.
V druhej polovici januára premiér Fico sám navštívil mesto Užhorod, kde sa stretol s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhalom a okrem iného sa chcel dohodnúť na tom, čo presne Ukrajinci od Slovákov potrebujú ako pomoc na zvládnutie zimy.
O pár týždňov neskôr, 13. februára, rezort vnútra informoval, že podpora Ukrajiny pokračuje a v spolupráci so spoločnosťou Transpetrol a S&D Pharma Slovensko ponúklo Ukrajine humanitárnu pomoc vo forme štyroch transformátorov a vitamínov. Celková hodnota nákladu s hmotnosťou 10 ton mala dosiahnuť 157 649 eur.
Následne si dal vládny kabinet pauzu a najbližšiu pomoc ministerstvo vnútra oznámilo 24. októbra. A to vo forme 18 sanitiek. „Tieto sanitky predstavujú viac ako len techniku. Sú prejavom spolupatričnosti a odhodlania pomôcť zmierniť utrpenie ľudí, ktorých zasiahla vojna,“ uviedol vtedy štátny tajomník ministerstva vnútra Patrik Krauspe (Hlas). Išlo o vyradené vozidlá Záchrannej zdravotnej služby v Bratislave, teda nie sanitky, ktoré by sa na Slovensku aktívne využívali.
Začiatkom decembra 2024 Blanár na rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO prisľúbil, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. „Prezentoval som vo svojom vystúpení, že Slovensko pomáha na komerčnej báze Ukrajine s dodávkami elektrickej energie a budeme v tom pokračovať,“ povedal šéf MZV. Zdôraznil, že Slovensko do konca roka dokončí 14. humanitárny balík pre Ukrajinu, ktorý obsahuje aj elektrické generátory, a chce naďalej pomáhať dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky.
Pred Vianocami, 18. decembra, vláda odobrila aj darovanie piatich kusov odmínovacích kompletov Božena či desať kusov univerzálnych dokončovacích strojov (UDS). Dodávku tvoria tiež radary na diaľkovú detekciu toxických chemických látok i súpravy náhradných dielov k týmto zariadeniam, taktiež cisternových prepravníkov a prívesy či skladacie nosidlá.
„Táto materiálna pomoc má výhradne nesmrtiaci a humanitárny charakter,“ zdôraznil minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý návrh na rokovanie predložil. Slovensko by tieto položky malo Ukrajine dodávať postupne v mesiacoch december 2024 až máj 2025.
Posledné Blanárove záväzky voči predstaviteľom NATO však Fico svojimi tvrdeniami podkopal. Slovensko sa teda v decembri zaviazalo pokračovať v humanitárnej pomoci pre Ukrajinu, čo premiér krajiny v januári začal spochybňovať. Okrem toho hovoril aj o možnom úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojnových utečencov na Slovensku.
Aktuálna pomoc pre utečencov
V prvých týždňoch a mesiacoch ruskej vojenskej agresie Slovensko poskytlo státisícom utečencov z Ukrajiny naozaj masívnu a rozsiahlu pomoc. Podieľala sa na tom nielen vláda, ale aj mnohí bežní Slováci. Hegerova vláda tiež rýchlo schválila takzvaný Lex Ukrajina, ktorý zjednodušoval viaceré byrokratické procesy pre utečencov.
Novelou bol tiež zavedený príspevok za ubytovanie odídencov, ako aj nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Autám s ukrajinskou štátnou poznávacou značkou zároveň odpustili diaľničné známky a od mýtnych poplatkov by mali byť oslobodené humanitárne konvoje.
Utečenci z Ukrajiny demonštrujú proti ruskej agresii (ilustračná snímka je z Bruselu). Foto: SITA/AP/Olivier Matthys
Vláda tiež rozhodla, že finančne podporí rodiny, ktoré pre vojnu prišli o strechu nad hlavou a boli nútené utiecť do zahraničia. Cez úrady práce mohli utečenci požiadať o dávku 80 až 160 eur na osobu mesačne, pričom najviac jedna rodina mohla dostať 380 eur. Tieto príspevky sa vyplácali zo štátneho rozpočtu v marci až máji 2022, následne Európska komisia preplatila Slovensku náklady na tieto dávky sumou 200 miliónov eur.
Od mája 2022 príspevky utečencom prúdili nie zo štátneho rozpočtu, ale od medzinárodných a humanitárnych organizácií, ako sú Červený kríž alebo Organizácia Spojených národov. V podstate to znamená, že slovenská vláda o vyplácaní týchto príspevkov rozhodnúť nemôže.
Zo štátneho rozpočtu sa doteraz prepláca úhrada za ubytovanie utečencov z Ukrajiny. Peniaze však dostávajú nie prisťahovalci, ale majitelia nehnuteľností, v ktorých sú ubytovaní. Vlani vláda začala postupne škrtať výdavky na tento druh podpory utečencov. Najprv sa rozhodlo o znížení výšky príspevku na päť eur za noc ubytovania odídenca. V lete vládny kabinet rozhodol, že príspevok za ubytovanie odídenca sa bude poskytovať len prvých 120 dní od získania dočasného útočiska na Slovensku. Nové podmienky majú zabezpečiť, aby bola podpora pre odídencov dlhodobo udržateľná a čo najviac adresná.
Od 1. marca 2025 bude dĺžka poskytovania príspevku na ubytovanie skrátená na 60 dní, o čom vláda rozhodla na záver roku 2024. Dlhšie bude možné príspevok čerpať len v prípade zraniteľných osôb. Podľa zákona do tejto skupiny patrí člen domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osoba so závažným zdravotným postihnutím, senior nad 65 rokov, dieťa do piatich rokov, rodič alebo fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa do piatich rokov.
Na väčšinu druhov štátnej sociálnej podpory vojnoví utečenci ani nemajú nárok, vyplýva z informácií zverejnených na webe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Občania Ukrajiny so statusom dočasného útočiska nemajú nárok na štátne sociálne dávky ako prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, náhradné výživné, príspevok na pohreb či príspevok pri narodení dieťaťa. K týmto štátnym sociálnym dávkam sa vzťahuje podmienka prechodného alebo trvalého pobytu,“ uvádza sa na stránke rezortu.
Jedinou výnimkou sú zraniteľné osoby so statusom dočasného útočiska, ktoré môžu požiadať na úradoch práce o dávku v hmotnej núdzi. Patrí im základná výška dávky, teda suma 86,50 eur mesačne na jednotlivca a najviac 303 eur, ak ide o dvojicu so štyrmi deťmi. Aby dávku získali, musia splniť rovnaké podmienky ako slovenskí občania. To znamená, že príjem týchto utečencov nedosahuje sumu životného minima a nevedia alebo nemôžu si prácou zabezpečiť príjem. Podľa štatistík ministerstva práce túto finančnú podporu od štátu koncom minulého roka dostávalo 5,7 tisíc cudzincov na Slovensku a ich počet postupne klesá, lebo mnohí utečenci buď dokážu si najsť zamestnanie alebo sa vrátia do domovskej krajiny./agentury/
X X X
Švédsko pomôže posilniť bezpečnosť v Baltickom mori vojenskými loďami
Posilnenie prítomnosti NATO zabezpečia až tri vojenské lode.
Švédsko prispeje k posilneniu prítomnosti NATO v Baltickom mori až tromi vojenskými loďami. Účelom zvýšenej prítomnosti je snaha zamedziť sabotážam podmorskej infraštruktúry, uviedla v nedeľu švédska vláda. TASR informuje na základe správy agentúry AP.
Ozbrojené sily Švédska okrem lodí poskytnú aj prieskumné lietadlo ASC 890. Pobrežná stráž poskytne štyri lode, ktoré budú v Baltickom mori hliadkovať, ďalších sedem bude pripravených v pohotovosti, dodáva vyhlásenie vlády. Švédsky premiér Ulf Kristersson počas výročnej bezpečnostnej konferencie v nedeľu uviedol, že krajina nie je vo vojne, no nevládne ani mier, uvádza AP s odvolaním na švédsku tlačovú agentúru TT.
Severoatlantická aliancia (NATO) prijala Švédsko ako svojho 32. člena v marci 2024. Pred ním sa členom aliancie stalo aj Fínsko, ktoré s krajinou zdieľa štátnu hranicu a leží východne od nej. Rozhodnutie oboch krajín vstúpiť do NATO ovplyvnila vojna Ruska proti Ukrajine, pripomína AP. Podľa švédskej vlády ide o prvý prípad poskytnutia ozbrojených síl krajiny pre NATO na účely obrany a odstrašenia.
Rozhodnutie padlo v kontexte série incidentov vo vodách Baltického mora, ktoré vyvolávajú obavy z možných aktivít Ruska v tejto oblasti, píše AP. Od roku 2023 došlo k poškodeniu desiatich podmorských káblov v Baltickom mori, ktoré ovplyvnili Estónsko, Fínsko, Litvu, Nemecko a Švédsko. Najmenej dva incidenty spôsobili lode ťahajúce po dne kotvy, pripomína AP./agentury/