O doteraz neznámom vzťahu mladšej dcéry šéfa Kremľa, 35-ročnej Kateriny Tichonovovej vo štvrtok informoval nemecký magazín Der Spiegel na základe dokumentov získaných z Moskvy. Tichonovová v rokoch 2017 až 2019 vycestovala desiatky ráz do Mníchova, kde žije hviezdny ruský choreograf  Igor Zelenskij. V decembri 2019 s nim Putinova dcéra odletela do Moskvy. Na palube lietadla s nimi bolo takmer dvojročné dievčatko, ktoré je zrejme Tichonovou dcérou, usudzujú reportéri na základe toho, že otcovské meno dievčatka je Igorevna.

Päťdesiatdvaročný Igor Zelenskij bol považovaný za jedného z najúspešnejších baletných tanečníkov v Rusku. V roku 2016 sa stal riaditeľom Bavorského štátneho baletu. Po ruskom útoku na Ukrajinu odstúpil. Ako dôvod uviedol „súkromné ​​rodinné záležitosti“.

Katerina je dcérou Putina a jeho bývalej manželky Ľudmily. Narodila sa v Drážďanoch, kde v roku 1986 Putin pôsobil ako spravodajský dôstojník KGB. Katerina už bola vydatá za miliardára Kirilla Šamalova (40). V roku 2017 sa však rozišli a odvtedy bola vo vzťahu so Zelenským, baletným majstrom, ktorý v minulosti ako sólista vystupoval na popredných scénach New Yorku i Londýna. Zelenskij je tiež rozvedený. Z manželstva s choreografkou Janou Serebriakovovou má dve dcéry a syna.

Západné krajiny nedávno na Tichonovovu a jej o rok staršiu sestru Mariu Voroncovovú uvalili sankcie pre podozrenie z ukrývania majetku ich otca.

Tichonovová šéfuje inštitútu umelej inteligencie na Moskovskej štátnej univerzite. Voroncovová je endokrinologička a spolumajiteľka ruskej medicínskovýskumnej spoločnosti.

Investigatívnym novinárom sa podarilo získať dokumenty dokazujúce spoločné lety Tichonovovej, Zelenského, dievčatka narodeného v roku 2017, pestúnky a ochranky. Tichonovová v priebehu dvoch rokov „letela do Mníchova, kde Zelenskij pracoval, viac ako 50-krát“, napísal Der Spiegel./agentury/

 X X X

Rusi majú prvé veľké víťazstvo. Mariupol zničili, ale môžu ho spojiť s Krymom

 Dôležitý prístav na Ukrajine padol definitívne do rúk Ruska. Putin teraz bude môcť prepojiť Krym s Donbasom, ale Západ aj Ukrajina tvrdia, že sa s tým nikdy nezmieria.

Bránili sme sa 82 dní, ale dnes je koniec. Týmito slovami sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prihovoril svojim občanom, aby im oznámil prvú veľkú prehru vo vojne s Ruskom, ktorá však ani pre Moskvu stále nevyzerá na celkové víťazstvo.

Hovoril o páde Maripola, dôležitého ukrajinského prístavu na pobreží Azovského mora, ktorý umožní Rusom spojiť východné okupované časti Ukrajiny s anektovaným Krymom.

Je to ťažký deň. Ale cieľom tohto dňa ako v prípade mnohých iných je zachrániť našu krajinu a náš ľud,“ vyhlásil ešte v pondelok Zelenskyj.

 Prvé veľké víťazstvo Ruska

Pád Mariupola je prvým veľkým víťazstvom Ruska, odkedy 24. februára spustili „špeciálnu vojenskú operáciu“ voči Ukrajine a napadli ju. Zbombardované, zničené a kedysi 500-tisícové mesto Rusom otvára cestu k splneniu aspoň čiastkového cieľa, s ktorým počítali od začiatku agresie – k spojeniu Rusmi ovládaných častí na Donbase s anektovaným Krymom.

„Bol to boj Dávida a Goliáša,“ cituje NPR americkú odborníčku na ruskú armádu Ritu Konaevovú.

Obliehanie Mariupola sa začalo už v prvý deň ruskej agresie a pre Rusov to bol jeden z prvých a logických cieľov. Mesto nachádzajúce sa v Donbaskej oblasti však odporovalo dlhšie, ako sa očakávalo.

O zverstvách spáchaných Rusmi v Mariupole sa svet pravdepodobne dozvie až neskôr, tak ako to bolo aj v prípade podobných udalostí vrátane obliehania Sarajeva či masakry v Srebrenici. Aj tam vyšetrovanie vojnových zločinov trvalo dlho po tom, ako sa skončila samotná vojna.

Z kedysi krásneho mesta zostali len trosky

Červený kríž už v marci označil situáciu v Mariupole za „apokalyptickú“. Civilisti, ktorí tam uviazli, nemali prístup k vode, potravinám ani liekom a ich evakuáciu Rusi vytrvalo blokovali.

Svet obehli správy o tom, ako Mariupolčania museli piť vodu z radiátorov, aby prežili, a ako sa k nim nevedela dostať ani základná potravinovaná pomoc. Podľa odhadov zničilo ruské bombardovanie 95 percent mesta, ktoré predtým považovali za jedno z najkrajších pobrežných prístavov na Ukrajine.

Posledné boje o Mariupol prebiehali v Azovstale, obrovskom areáli na okraji Mariupola, kde sídli továreň na spracovanie ocele. Práve v jeho podzemí sa ukrývali tisícky ukrajinských vojakov, ktorí prežili bombardovanie ruskou armádou. Napokon museli kapitulovať, ukrajinská armáda sa k nim zvonka nevedela prebiť.

Podľa ruského ministerstva obrany sa takmer tisícka z nich v uplynulých dňoch vzdala. Nie je jasné, čo sa s nimi teraz stane, Rusi ich nazývajú vojnovými zločincami. Ukrajinskí vojaci z Azovstaľu teraz môžu byť súčasťou možného vyjednávania o výmene vojnových zajatcov medzi Kyjevom a Moskvou.

Ukrajinskí vojaci z Azovstaľu nateraz pravdepodobne skončia buď v samotnom Rusku, alebo na Ruskom okupovaných oblastiach na východe Ukrajiny.

Bránili Mariupol. Rusko: Sú to nacisti

To je optimistickejší scenár. Mnohí ruskí politici vopred odmietajú vydať ukrajinských vojakov a označujú ich za „nacistických zločincov“.

Ukrajinskí vojaci brániaci Mariupol však pomohli aj svojim krajanom brániacimi ďalšie oblasti na Donbase, ktoré sa Rusi stále pokúšajú dobyť. Viazali na seba tisícky ruských vojakov a tí tak nemohli dobýjať iné mestá na východe Ukrajiny, ktorá, zdá sa, je už jediným cieľom „špeciálnej vojenskej operácie“ Rusov po tom, ako sa stiahli z okolia Kyjeva.

 Rusi teraz môžu spojiť Krym

Pre Rusov je však získanie Mariupola, akokoľvek zničeného, skutočne dôležité víťazstvo. Okupovaný polostrov Krym, ktorý Rusi obsadili v roku 2014, teraz budú môcť spojiť s Donbasom aj po zemi.

Krym bol kedysi turistickou perlou Sovietskeho zväzu, no po anexii Ruskom v ňom zlyháva základná infraštruktúra, najmä dodávky vody. Prímorský polostrov je tradične závislý od pitnej vody z iných častí pevniny. S Ruskom je však dnes už pevninsky spojený aspoň mostom, ktorý slávnostne otvoril prezident Vladimir Putin. Most meria 19 kilometrov, je najdhším, aký kedy postavilo Rusko na mori, a Putin sa na ňom slávnostne previezol v roku 2018 na nákladiaku.

Zisk Mariupola je pre Rusov dôležitý práve pre prepojenie s Krymom. No čas, ktorý potrebovali na jeho dobytie, aj fakt, že kedysi prosperujúce mesto museli prakticky zrovnať so zemou, nehrá ani v ich prospech.

Ukrajinci sa stále odmietajú vzdať nielen nárokov na Donbas, ale aj na Krym. Západní spojenci na čele so Spojenými štátmi aj Európskou úniou navyše vyhlasujú, že nikdy neuznajú prípadné zmeny hraníc Ukrajiny spred 24. februára 2022, keď Rusko zaútočilo na svojho 40-miliónového suseda./agentury/

 X X X

Bielorusko kúpilo od Ruska rakety Iskander a systémy protivzdušnej obrany S-400

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok oznámil, že jeho krajina kúpila od Ruska rakety Iskander, ktoré Rusi používajú na Ukrajine, ako aj systémy protivzdušnej obrany S-400.

Lukašenko nespresnil nakúpené množstvo týchto zbraní, uviedol len, že ich je toľko, koľko armáda potrebuje. Informovala o tom agentúra AFP.

„Dosiahli sme dohodu s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom,“ povedal Lukašenko, ktorého vyjadrenie bolo zverejnené na účte prezidentskej kancelárie na platforme Telegram. „S takýmito zbraňami je to úplne iná armáda,“ dodal Lukašenko a dodal, že môže tak spôsobiť nepriateľovi „neprijateľné, kolosálne škody.“

Lukašenkovo vyhlásenie prišlo v 85. deň ruskej ofenzívy na Ukrajine. Bielorusko, ktoré je hlavným spojencom Moskvy, umožnilo ruským jednotkám využívať svoje územie na prechod na Ukrajinu.

Zvýšená aktivita bieloruských ozbrojených síl pozdĺž ukrajinských hraníc

Britské ministerstvo obrany v pondelok hlásilo zvýšenú aktivitu bieloruských ozbrojených síl pozdĺž ukrajinských hraníc. Rezort obrany v Londýne však poznamenal, že napriek predchádzajúcim špekuláciám sa bieloruské sily priamo nezapojili do vojnového konfliktu, pretože Lukašenko pravdepodobne balansuje medzi podporou ruskej invázie na Ukrajine a želaním vyhnúť sa priamej vojenskej účasti, aby jeho krajinu nepostihli západné sankcie, odveta Ukrajiny či prípadná nespokojnosť v radoch bieloruskej armády.

Náčelník bieloruského generálneho štábu Viktar Hulevič minulý týždeň oznámil, že Minsk rozmiestni špeciálne operačné jednotky v troch oblastiach v blízkosti svojich hraníc s Ukrajinou. Agentúra Reuters vtedy napísala, že Bielorusko sa už mesiace sťažuje, že štáty NATO zhromažďujú vojakov v blízkosti jeho hraníc. Poľsko, Litva a Lotyšsko v reakcii na tvrdenia Minsku zvýšili počet aj intenzitu vojenských cvičení./agentury/

X x X

Ruské straty na Ukrajine zrejme vedú k „nejednotnému veleniu“, tvrdí britské ministerstvo obrany

Situácia viedla k tomu, že Rusko musí „do veľkej miery využívať pomocný personál“. Rusko zrejme využíva tisíce čečenských bojovníkov v oblasti juhoukrajinského mesta Mariupol a v Luhanskej oblasti, čo len zdôrazňuje jeho „značné problémy s vojenským personálom na Ukrajine“, uviedlo v stredu ráno britské ministerstvo obrany v správe hodnotiacej tamojšiu bojovú situáciu. TASR správu prevzala zo stanice BBC.

„Napriek tomu, že ruské sily celé týždne obliehali Mariupol, vytrvalý ukrajinský odpor bránil Rusku v získaní úplnej kontroly nad mestom. Prekazil aj prvé ruské pokusy o dobytie kľúčového mesta a spôsobil veľké straty v radoch ruských síl,“ uviedlo ministerstvo.

Situácia viedla k tomu, že Rusko musí „do veľkej miery využívať pomocný personál“, napísal britský rezort obrany vo svojom pravidelnom dennom spravodajskom hodnotení.

„Tieto (doplňujúce) sily zrejme pozostávajú z jednotlivcov -dobrovoľníkov a z oddielov Národnej gardy, ktorých úlohou je obvykle zaisťovať vládu vodcu čečenskej republiky Ramzana Kadyrova,“ uvádza sa v správe.

Ministerstvo ďalej uvádza, že Kadyrov pravdepodobne osobne dohliada na operácie nasadených bojovníkov, pričom jeho bratranec je zrejme čečenským poľným veliteľom v Mariupole.

Rezort britskej obrany dodáva, že takáto „nesúrodosť jednotiek“ zrejme prispieva k nejednotnému veleniu, čo brzdí ruské operácie, cituje BBC, aktuality.sk

X X X

Prokuratúra o Tisovej ulici vo Varíne zatiaľ nerozhodla. Tvrdí, že posudzovanie je náročné

Poslanci pravdepodobne v aktuálnom volebnom období už o ulici hlasovať nestihnú. Pred voľbami sa ulice zo zákona premenovať nesmú.

VARÍN: Poslanci obecného zastupiteľstva požiadali prokuratúru, aby rozhodla, či pomenovanie Ulice Dr. Jozefa Tisu je alebo nie je v súlade s platnou legislatívou. Prokurátor mal poslancom odpovedať do dvoch mesiacov, no lehotu predĺžil na neurčito.

Termín posunuli

Varínski poslanci dali na Okresnú prokuratúru v Žiline podnet v januári. Obrátili sa na ňu s otázkou, či je ulica pomenovaná v rozpore so zákonom o obecnom zriadení.

V decembri 2020 totiž začal platiť zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorý zakazuje akékoľvek symboly propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej, nacistickej, fašistickej ideológii alebo jej predstaviteľoch. Jeho prijatím sa doplnil aj zákon o obecnom zriadení a jeho časť o pomenovaní ulíc.

Prokuratúra podnet poslancov obecného zastupiteľstva zatiaľ nevybavila. Po zákonnej lehote dvoch mesiacov termín predĺžila, no konkrétny dátum, dokedy rozhodne, neuviedla.

„Dôvodom predĺženia lehoty na vybavenie podnetu bola právna náročnosť posudzovaného skutkového stavu a potreba jej komplexného vybavenia zo strany prokuratúry ako orgánu verejnej moci,“ komentoval dôvody predĺženia Martin Kokles, hovorca Okresnej prokuratúry v Žiline.

 Čakajú na rozhodnutie

Poslanci čakajú, ako prokurátor rozhodne, no domnievajú sa, že novela zákona o obecnom zriadení a zákaze pomenovania ulíc po predstaviteľoch fašizmu, nacizmu či komunizmu sa vzťahuje výlučne na názvy ulíc, ktoré boli schválené, odkedy začala novela platiť, čiže od 1. decembra 2020.

Nemyslia si, že novela zákona sa môže uplatňovať spätne na to, ako zastupiteľstvo rozhodlo v minulosti. Názov Ulice Dr. Jozefa Tisu (aj s chybou) je vo Varíne už takmer tridsaťročnou záležitosťou, po Tisovi ju pomenovali v roku 1993.

„V prípade, ak obec tolerovaním tohto stavu porušuje konkrétne ustanovenie konkrétneho zákona, predpokladáme, že v zákonnej lehote s potrebnými náležitosťami prokurátor podá protest, s ktorým sa bude potrebné vysporiadať,“ vyjadrili sa desiati poslanci v obecnom mesačníku Varínčan.

Jedenásta poslankyňa Lenka Ticháková už niekoľko rokov bojuje za premenovanie ulice. Za svoje aktivity dostala cenu Biela vrana, ktorá sa udeľuje ľuďom upozorňujúcim na problémy spoločnosti, i keď im to prináša ujmy.

Názvy pred voľbami

V prípade, že prokuratúra rozhodne, že Varínčania zákon neporušili, poslanci zvažujú možnosti, ako postupovať ďalej. Navrhovali napríklad zorganizovať obecné referendum, v ktorom by ľudia hlasovali, či sú za zachovanie alebo zrušenie názvu ulice pomenovanej po bývalom slovenskom prezidentovi a vojnovom zločincovi.

Je však pravdepodobné, že poslanci zastupiteľstva v aktuálnom zložení už o ulici rozhodovať nebudú. Prokuratúra neurčila, kedy sa k veci vyjadrí a zároveň platí, že pred konaním volieb sa podľa zákona ulice premenúvať nesmú, aby nenastal pri voľbách zmätok vo voličských zoznamoch.

Voľby do územnej samosprávy čakajú Slovákov na jeseň. Predseda Národnej rady ich vyhlási najneskôr 110 dní pred ich konaním. V súčasnosti sa stále na tento krok Borisa Kollára čaká. Keďže by sa voľby mali podľa predbežných informácií konať na konci októbra, Kollár ich môže vyhlásiť najneskôr v júli.

Poslanci obecného zastupiteľstva vo Varíne by tak o ulici museli rozhodnúť na zasadnutí ešte pred letnou prestávkou, v septembri či októbri o zmene názvu ulice rozhodnúť nemôžu.

Obvinenia zrušili

Prípad premenovania Ulice Dr. Jozefa Tisu sa ťahá od augusta minulého roka, keď poslankyňa Lenka Ticháková predložila zastupiteľstvu návrh na zmenu názvu ulice. Poslanci ho však neprijali.

Národná kriminálna agentúra následne obvinila desiatich poslancov okrem Tichákovej (medzi nimi aj poslankyňu, ktorá na augustovom zastupiteľstve nebola prítomná) zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Špeciálna prokuratúra obvinenia poslancom zrušila.

Tabuľku s názvom ulice v obci následne odmontoval výtvarník Peter Kalmus, no ako odpoveď sa objavil nasprejovaný nápis na bráne jedného rodinného domu, aktuality.sk

X X X

Štát stále nerozhodol o výstavbe nemocníc. Ak peniaze nevyčerpáme, bude to veľká potupa, hovorí analytik

Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že prebiehajú záverečné odborné stretnutia a po ich ukončení budú návrhy v krátkom čase predložené na rokovanie koaličnej rady a vlády.

Prešli ďalšie dva týždne a Slovensko stále nevie, ktoré nemocnice sa budú stavať z plánu obnovy. Popri inflácii, zdražovaní a ďalšej koaličnej kríze by sa mohla téma javiť ako zanedbateľná, ale nie je to tak. Slovensko môže svojím pomalým tempom premrhať veľké peniaze, na čo v konečnom dôsledku doplatia pacienti a zdravotníci.

Z plánu obnovy máme na výstavbu nemocníc k dispozícii vyše 830 miliónov eur a čas, dokedy ich máme minúť, sa každým dňom kráti. Zostávajú nám len štyri roky, čo je samo osebe veľmi hraničné, najmä keď príprava a výstavba nemocnice bežne trvá od piatich do siedmich rokov.

Lengvarský: Verím, že sa dohodneme

Ešte začiatkom mája chcel minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský žiadať premiéra Eduarda Hegera o zvolanie koaličnej rady, na ktorej plánoval predložiť svoje návrhy nemocníc.

Padali slová o tom, že by rozhodnutie mohlo byť prijaté v skorej dobe. „Verím tomu, že sa dohodneme v priebehu budúceho týždňa,“ hovoril Lengvarský na margo výstavby.

Odvtedy ubehli už dva týždne, riadna koaličná rada sa zišla dvakrát, no ani raz podľa našich informácií nehovorila o tejto téme.

„Čo sa týka stavby nemocníc, ministerstvo zdravotníctva pripravuje harmonogram a pracuje na tom. O výsledkoch budeme určite informovať, keď to bude aktuálne,“ odkázala hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková. Aký harmonogram myslela, neuviedla.

Ministerstvo zdravotníctva zase hovorí, že prebiehajú záverečné odborné pracovné stretnutia, ktorých obsahom je zhodnotenie pripravenosti jednotlivých projektov a očakávaných prínosov pre pacientov a zdravotníkov.

„Očakávame, že po ukončení týchto rokovaní budú návrhy v krátkom čase predložené na rokovanie koaličnej rady a vlády,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.

Analytik je skeptický

Analytik INEKO Dušan Zachar hovorí, že už na začiatku bolo jasné, že postavenie nových nemocníc je veľmi ambiciózny cieľ, ktorý bude v našich podmienkach ťažké dosiahnuť.

A preto podľa neho zdržanie o každý týždeň či mesiac len zvyšuje riziko, že nám prepadnú zdroje alebo si pod časovým stresom budeme musieť vybrať menšie zlo, teda projekty, ktoré nebudú mať až taký prínos.

Za veľmi zlé riešenie by považoval aj odkúpenie už takmer hotovej „penťáckej“ nemocnice na bratislavských Boroch. A to preto, že ide o nemocnicu, ktorá už stojí a peniaze by sa pritom vedeli použiť na výstavbu ďalších nemocníc.

Sám je ale skôr skeptický v tom, či stihneme postaviť kompletnú nemocnicu, pretože poznáme, ako procesy v našom štáte fungujú.

„Ak by sme chceli dosiahnuť míľnik vyše osem lôžok v úplne novej, modernej nemocnici s plnou výbavou vrátane kolaudácie, viem si dosť ťažko predstaviť, že sa to dá do polovice roka 2026 stihnúť,“ hovorí analytik.

Skôr si myslí, že by sa dala aspoň do hrubej stavby postaviť stredne menšia nemocnica.

Čo ak všetky peniaze nevyčerpáme? „Určite to bude veľká potupa, bude to hanba, ale bude to odzrkadlenie toho, ako bol celý plán obnovy v zdravotníctve kreovaný a že už na začiatku sa vytýčili také ciele, ktoré bude veľmi ťažké splniť. K tomu prišla nestabilita v rezorte zdravotníctva, keď súčasný minister nemá podporu veľkej časti najsilnejšej vládnej strany ani jej predsedu,“ hovorí Zachar.

Možné scenáre

Aj keď zatiaľ nepoznáme plány, ktoré konkrétne nemocnice by sa mohli stavať, existujú viaceré možné scenáre.

Lengvarský svoje návrhy nechcel komentovať, pripustil len, že je medzi nimi nemocnica v Martine a bratislavské Rázsochy. No hovoril, že celkovo ide o štyri až päť nemocníc, ktoré bude navrhovať.

Martin na novej nemocnici pracuje niekoľko rokov a vedie už aj trhové konzultácie s potenciálnymi zhotoviteľmi stavby. „Je spomenutá v programovom vyhlásení vlády a ja ho bude rešpektovať,“ hovoril o výstavbe Lengvarský.

Podobným prípadom je aj nemocnica na Rázsochách, o ktorej sa hovorí desiatky rokov a tiež je v programovom vyhlásení vlády. Aktuálne je na Rázsochách zbúraný skelet, ktorý tam dlhé roky chátral, je vybraný aj projektant, ale čaká sa na Úrad pre verejné obstarávanie. No už teraz je jasné, že z peňazí z plánu obnovy ju určite do roku 2026 nestihneme postaviť na komplet, ale vieme postaviť aspoň hrubú stavbu.

Iné návrhy

Lenže Lengvarský nie je jediný, kto do výstavby nemocníc hovorí. Téma sa rieši aj na úrovni premiéra Eduarda Hegera, ktorý si na stretnutia prizýval aj bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího.

Na Rázsochách je, zdá sa, zatiaľ zhoda. Exminister Krajčí ale v rozhovore pre Aktuality.sk kriticky vystupoval voči Martinu a, naopak, hovoril o výstavbe úplne iných nemocníc.

„Môžem prezradiť, že Zdravotnícka implementačná agentúra hovorí, že v súčasnosti by sa dali stihnúť postaviť kompletné nemocnice najmä v dvoch lokalitách. Tými lokalitami sú Trnava a Prešov,“ uviedol Krajčí.

Jeden z dôvodov, prečo sú Trnava a Prešov na tom podľa neho relatívne najlepšie, je, že tam zostali ešte nominanti z jeho éry.

História ale siaha ďalej ako za Krajčího éru, o novej trnavskej nemocnici sa začalo hovoriť ešte za bývalej vlády v roku 2017. Trnavská nemocnica však ani po týždni neodpovedala na otázku o svojich aktuálnych plánoch.

Zámery prešovskej nemocnice sa dajú vyčítať zase zo zverejnenej zmuly, cez ktorú si najala firmu na poradenskú činnosť. V tejto zmluve nemocnica píše, že „pripravuje výstavbu nového monobloku v areáli existujúcej nemocnice“.

Aj regionálne nemocnice?

Postaviť novú budovu by chcela aj banskobystrická nemocnica, ktorej nie tak dávno krachla plánovaná 100-miliónová rekonštrukcia.

No záujem majú nielen štátne nemocnice. Penta sa tiež chce uchádzať o peniaze z plánu obnovy na výstavbu dvoch nemocníc, a to v Rimavskej Sobote a Humennom. V prípade oboch by použila projekt z michalovskej nemocnice, ktorú otvorila v roku 2017.

Krajčí je proti tomu, aby sa peniaze použili na iné ako štátne nemocnice.

Acosiácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje 79 regionálnych nemocníc (nielen nemocnice Penty), sa ale už nechala počuť, že odmieta diskrimináciu desiatok nemocníc v regiónoch, desaťtisícov zdravotníkov a miliónov pacientov po celom Slovensku. Žiadajú, aby peniaze boli rozdelené spravodlivo a na základe pripravenosti projektov.

Aj Zachar hovorí v tomto duchu. Podľa neho by sa mal každý projekt posudzovať nediskriminačne, bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom nemocnice, a vybrať by sa mali len tie najlepšie, ktoré sa stihnú postaviť a prinesú zároveň aj čo najväčší úžitok pre pacienta. A vyberať by ich mali odborníci.

„O to by malo ísť v zdravotnej politike a politikom a nie o to, že tu budem hrať nejaké žabomyšie vojny a každý bude mať svojich favoritov. Krajčí bude mať jedných, Heger bude mať druhých a Lengvarský tretích. Je nešťastné, ako prebieha tento implementačný proces,“ dodáva Zachar.

Rekonštrukcie

Plán obnovy okrem výstavby nemocníc počíta aj s rekonštrukciami, na ktoré je vyčlenených 132 miliónov eur.

Kým pri výstavbe nemocníc sa čaká na politické rozhodnutie, samotné rekonštrukcie sa budú riešiť štandardne vyhlásením výziev, do ktorých sa nemocnice môžu prihlásiť. Z nich sa potom vyberú tie, ktoré dostanú peniaze, aktuality.sk

X X X

Veľké rozhodnutie Martina Škrtela chápe. Štefan Tarkovič má však jedno želanie

Jeho rozhodnutie úplne chápe a ďakuje mu za všetko, čo odovzdal pre slovenský futbal. V stredu to povedal tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Štefan Tarkovič na adresu lúčiaceho sa Martina Škrtela.

V utorok popoludní oznámil futbalovej verejnosti, že jeho profesionálne dni na zelených trávnikoch dospejú do cieľa, a to sobotňajším zápasom Spartaka proti Dunajskej Strede, ktorý sa uskutoční o 17:00 hod na štadióne Antona Malatinského v Trnave.

K veľkému rozhodnutiu Martina Škrtela sa vyjadril aj Štefan Tarkovič, ktorý mal možnosť spolupracovať s niekdajším reprezentačným kapitánom pri národnom výbere, kde v tom čase pôsobil ako asistent Jána Kozáka st. Súčasný kormidelník národného výberu Slovenska chápe krok 37-ročného rodáka z Handlovej.

„Zachytil som niekde v médiách, že ‚odišiel niekto ako kráľ’, čo je aj pesnička od Ivana Táslera,” poukázal s úsmevom na tvári Štefan Tarkovič na slová prezidenta Spartaka Trnava Petra Macha, z ktorého úst zaznel tento výrok počas utorňajšej tlačovej konferencie Martina Škrtela.

„Samozrejme, ‚Škrťo’ urobil pre slovenský futbal veľmi veľa, či už na reprezentačnej alebo klubovej úrovni. Je z tých hráčov, ktorí sa dokázali presadiť v jednom z najlepších klubov v Európe. Má za sebou bohatú kariéru. Od prvého zápasu v Trenčíne na najvyššej úrovni, až po ten posledný, teda v drese Spartaka Trnava,” zdôraznil Štefan Tarkovič.

„Myslím si, že bol prínosom pre každé jedno mužstvo a každý jeden klub, v ktorom pôsobil. Teším sa za neho, že má možnosť v 37 rokoch bilancovať takú kariéru, akú má za sebou,” pokračoval 49-ročný reprezentačný kouč, ktorý si zároveň dobre uvedomuje, čo viedlo 104-násobného reprezentanta k ukončeniu bohatej kariéry.

CHÁPE VEĽKÝ KROK MARTINA ŠKRTELA

„Bohužiaľ, končí kvôli zdravotným problémom. Zhovárali sme sa o tom už veľakrát aj predtým, že zdravie ho počas kariéry trochu obmedzovalo a viem si predstaviť, že keď chce žiť plnohodnotný život aj naďalej, tak musel prijať takéto rozhodnutie,” povzdychol si Štefan Tarkovič.

„Nám, či už na úrovni reprezentácie alebo čo sa týka mňa osobne ako trénera, ktorý s ním mohol spolupracovať, určite aj v prípade Slovenského futbalového zväzu, mu prináleží poďakovať sa za skvelú futbalovú kariéru. Vyjadriť pokoru a obdiv za všetko, čo dokázal. Verím, že úplne nekončí, ostane v slovenskom futbale a bude mu pomáhať aj naďalej,” zaželal si.

Štefan Tarkovič, ako asistent Jána Kozáka st., spolupracoval s Martinom Škrtelom medzi rokmi 2013 až 2018 a spoločne sa predstavili aj na úspešnom EURO 2016 vo Francúzsku, kde sa „sokoli” dokázali prebojovať až do osemfinále proti Nemecku, aktuality.sk

X X X

 Reuters o ‚trápnom‘ okamihu: Ako Turci pokazili náladu Švédom a Fínom

 Keď Fínsko a Švédsko naznačili, že uvažujú o historickom rozhodnutí vstúpiť do NATO, očakávala Severoatlantická aliancia tvrdú reakciu Moskvy, nie však jedného zo svojich členov.

Bol to zástupca Turecka, kto pokazil náladu na sobotňajšom zasadnutí ministrov zahraničia štátov aliancie s ich fínskymi a švédskymi náprotivkami, na ktorom sa mala oslavovať najväčšia zmena na poli európskej bezpečnosti za posledné desaťročie, napísala agentúra Reuters.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoglu bol „v krízovom režime“, povedal jeden z aliančných diplomatov o sobotňajšom stretnutí na nemeckom ministerstve zahraničných vecí v Berlíne. O deň skôr turecký prezident Recep Tayyip Erdogan šokoval kolegov z NATO vyhlásením, že členstvo Fínska ani Švédska nemôže podporiť.

Çavuşoglu nielenže stanovil podmienky pre prijatie fínskej a švédskej žiadosti, ale tiež zvýšil hlas na švédsku ministerku zahraničných vecí Ann Lindeovú. Traja diplomati NATO to v rozhovore s Reuters zhodne označili za „trápne“ porušenie protokolu.

„Pre nás to bol historický okamih. Çavuşoglu napriek tomu vyhlásil, že ho otravuje ‚feministická politika‘ Lindeovej, čím vniesol do rokovaní veľa drámy,“ uviedol ďalší diplomat, ktorý zároveň opisoval veľmi napätú atmosféru na stretnutí. Kvôli nej sa mnohí spojenci rozhodli radšej mlčať, aby upokojili situáciu.

„Snažili sme sa pochopiť, čo náš turecký kolega chce – viete, čo naozaj chce,“ povedal diplomat, ktorý kvôli citlivosti témy rovnako ako ostatní hovoril pod podmienkou anonymity. „Bolo to trápne,“ dodal. Hlavnými požiadavkami Ankary sú, aby severské krajiny zastavili podporu kurdských militantných skupín prítomných na svojom území a zrušili zákazy predaja niektorých zbraní do Turecka.

Turecký diplomatický zdroj uviedol, že Çavuşoglu prezentoval postoj Turecka úctivo, a odmietol údajné tvrdenie Lindeovej, že turecký nesúhlas so vstupom je spôsobený feministickou zahraničnou politikou Švédska.

„Jej komentáre nepomáhajú švédskej kandidatúre do NATO. Naopak, vyhlásenia od Fínska sú starostlivo pripravené,“ uviedol zdroj. Švédske ministerstvo zahraničia na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Obe severské krajiny v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu podali v stredu žiadosť o vstup do NATO. Krok sa stretol s chladným prijatím zo strany Ruska, ktoré tvrdí, že hrozba rozširovania NATO bola hlavným dôvodom, prečo poslalo vojakov na Ukrajinu.

Zatiaľ čo námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov vyhlásil, že vstup Fínska a Švédska do NATO je „vážnou chybou“ s „ďalekosiahlymi dôsledkami“, prezident Vladimir Putin v pondelok uviedol, že ich žiadosť o vstup do NATO nepredstavuje pre Rusko priamu hrozbu.

Mrzutá nálada na sobotňajšom rokovaní bola o to prekvapivejšia, že diplomati ešte na začiatku mája agentúre Reuters oznámili, že všetkých 30 členských štátov podporuje vstup Fínska a Švédska do aliancie kvôli bezpečnostným výhodám, ktoré by tento krok priniesol.

Spojenci z NATO chceli dokončiť vstup v rekordne krátkom čase a tým upevniť svoju pozíciu vo vzťahu k Rusku. V pondelok však Erdogan vyhlásil, že švédska a fínska delegácia ani nemusí jazdiť do Ankary, ako sa pôvodne pôvodne plánovalo.

Prezidentova kancelária uviedla, že kľúčový Erdoganov poradca hovoril s kolegami zo Švédska, Fínska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Pokrok v rokovaniach je podľa nej možný iba v prípade, že budú splnené turecké očakávania.

Iný zdroj agentúry oboznámený so situáciou poskytol povzbudivejšie hodnotenie súčasného stavu. Podľa neho rozhovory so Švédskom boli pozitívne a otvorili dvere pre návštevy delegácií budúci týždeň. Dnešné telefonické rozhovory sa napriek tomu uskutočnili až po piatich dňoch snáh Fínska a Švédska o kontakt s Erdoganovou kanceláriou, dodal zdroj s tým, že „to všetko kalí vodu, ale nebrzdí to celkový plán pristúpenia“.

Ankara tvrdí, že zákaz vývozu zbraní – prijatý škandinávskymi krajinami v reakcii na vojenský vpád Turecka do severnej Sýrie namierený proti kurdským ozbrojencom v roku 2019 – je pre budúcich členov bezpečnostného paktu nevhodný.

Turecká štátna televízna stanica TRT uviedla, že Švédsko a Fínsko neschválili žiadosť Turecka o vydanie 33 osôb s údajnými väzbami na skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.

Predseda zahraničného výboru švédskeho parlamentu Kenneth Forslund uviedol, že by sa mohlo nájsť riešenie, ale v iných oblastiach. „Že by Švédsko začalo vyhosťovať ľudí, ktorí nie sú považovaní za teroristov podľa zoznamu teroristov Európskej únie, je úplne nemysliteľné,“ povedal.

Diplomati v európskych hlavných mestách hovoria, že už predtým zažili Erdoganovo diplomatické balansovanie na hrane, ktoré nakoniec viedlo k dohode. Turecko – nepredvídateľný, ale strategicky kľúčový spojenec NATO – pod Erdoganovým vedením presadzuje nezávislú zahraničnú politiku, ale zostáva veľkým prispievateľom do misií NATO.

Nové napätie medzi Washingtonom a Ankarou prichádza práve vo chvíli, keď sa zdalo, že sa po piatich rokoch rozporov v otázke Sýrie, zbližovaní Turecka s Moskvou a obmedzovaní práv a slobôd v krajine začali vzájomné vzťahy zlepšovať.

Zdroj blízky procesu uviedol, že Çavuşoglu na verejnosti zaujíma tvrdý postoj, na ktorý tlačí Erdogan. Existuje však riziko, že zahraniční spojenci Turecko izolujú, pokiaľ Ankara zájde príliš ďaleko. Erdogana čakajú v polovici roku 2023 voľby a jeho výpady proti Európe nahrávajú domácim nacionalistickým náladám.

Spojené štáty stále veria v riešenie. Šéf americkej diplomacie Antony Blinken na nedeľnej tlačovej konferencii povedal, že rozhovory o nezhodách medzi Tureckom, Fínskom a Švédskom pokračujú. „Pokiaľ ide o proces členstva, som úplne presvedčený, že dosiahneme zhodu,“ povedal./agentury/

X X X

Hrozba štrajku, miliarda v lufte a hrubosť vládnutia. Na Matovičov balíček sa valí vlna kritiky

  Boje o rodinný balíček Igora Matoviča (OĽaNO) za miliardu sa presunuli z Úradu vlády do parlamentu. Zákonodarcovia ho zaradili na aktuálnu schôdzu. Poslanci za stranu SaS, ktorí sú proti zvyšovaniu daní, hlasovali proti. No Matovičovi pomohla aj opozícia. Návrh by sa nepodarilo do programu zaradiť bez nezaradených poslancov vrátane tých z ĽS NS. Podľa predkladateľa ministra financií sa v parlamente vytvorila „prorodinná koalícia“.

Boje sa nevedú len v parlamente, ale aj v rámci koalície. Liberáli vyhlásili, že za Matovičov návrh hlasovať nebudú. „Veľkolepé nápady majú svoje trhliny,“ povedal šéf finančného výboru Marián Viskupič (SaS) s tým, že apeluje na poslancov, aby nehlasovali za Matovičove návrhy.

Sulíkovci tvrdia, že sú tri dôvody, prečo návrh nepodporia. Podľa nich je skrátené legislatívne konanie znásilňovanie demokracie na Slovensku. Druhý dôvod je ten, že daňový bonus zoberie financie samosprávam. Posledným dôvodom je podľa nich to, že avizovaná daň na ruskú ropu, ktorá má sčasti balík zaplatiť, povedie k vyšším cenám pohonných hmôt. Proti návrhu budú hlasovať aj poslanci Smeru, povedal v pléne šéf strany Róbert Fico. Hlasovať by sa malo v parlamente o návrhu už najbližšie dni.

Kto bude z pomoci najviac profitovať? Štátni analytici z Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií upozorňujú, že najviac peňazí na zvýšený prídavok a služby deťom pôjde domácnostiam s najnižšími príjmami. Zvýšenie daňového bonusu má na druhej strane výraznejší celkový vplyv na strednú triedu. Ak si pomoc zoberieme ako celok, tak podľa analytikov budú z pomoci percentuálne najviac ťažiť tí najchudobnejší. Vplyv opatrení podľa nich s rastúcim príjmom klesá. „Najvyššie príjmové domácnosti vzhľadom na nižší priemerný počet detí pocítia menšie prilepšenie,“ napísali ekonómovia k svojej analýze. /agentury/

X X X

Kauza Očistec: Sudca Truban nebude riešiť Bödörovo komando v polícii

Sudca sa najprv vylúčil sám – z opatrnosti, aby nepadol ani tieň podozrenia na jeho nestrannosť v tejto veci. Teraz jeho rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd.

Bývalý šéf Špecializovaného trestného súdu Michal Truban definitívne nebude pojednávať kauzu policajnej mafie, na ktorej čele mali stáť bývalý policajný prezident Tibor Gašpar a jeho príbuzný Norbert Bödör.

Z konania sa najprv vylúčil sám. Neskôr jeho rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd. Ten zamietol sťažnosti obvinených, ktorí Trubanovo rozhodnutie namietli. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Truban sa vylúčil už po druhý raz. V prvom prípade mu Najvyšší súd kauzu vrátil, lebo našiel chyby v jeho postupe. Svojím rozhodnutím vylúčiť sa z konania v kauze Očistec sudca vyhovel námietkam špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý v kauze Očistec figuruje ako poškodený, aj dozorujúceho prokurátora Michala Šúreka.

Trubanovi prípad ešte koncom minulého roka pridelila ako samosudcovi elektronická podateľňa. V krátkom čase však prišli námietky spomínaných prokurátorov.

O svojej prípadnej zaujatosti v takýchto prípadoch sudca rozhoduje najprv sám. V tomto prípade námietke vyhovel a sám od prípadu odišiel – vraj z opatrnosti.

Disciplinárka v kauze Dobytkár

Sudca Truban bol v minulosti kritizovaný, že v kauze Dobytkár nevzal do väzby práve už spomínaného Norberta Bödöra.

Neskôr sa navyše ukázalo, že jeden zo spolupracujúcich obvinených spomínal Trubanovo meno v spise korupčnej kauzy poľnohospodárskych dotácií. V tejto súvislosti čelí aj disciplinárnemu stíhaniu.

Šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala a šéf súdnej rady Ján Mazák sudcovi vyčítajú, že pri rozhodovaní o väzbe pre Norberta Bödöra nevyslovil svoju zaujatosť a nevylúčil sa z rozhodovania. Hrubala aj Mazák žiadali preloženie Trubana na nižší súd.

Prípad mala pôvodne riešiť súdna rada. Vytýčila aj termín pojednávania, ten však padol pre pandémiu a medzičasom vznikol Najvyšší správny súd, ktorý má ponovom riešiť aj disciplinárne konania voči sudcom.

Rozhodnutie z opatrnosti

Práve na toto disciplinárne stíhanie Trubana v inej Bödörovej kauze upozornil vo svojej námietke dozorový prokurátor Očistca Michal Šúrek a Truban v tejto súvislosti jeho námietke vyhovel.

Podľa uznesenia tak urobil z opatrnosti preto, aby nepadol ani tieň podozrenia na jeho nestrannosť v tejto veci, keďže v nej figuruje rovnaký obvinený – Bödör.

„Aj keď sa samosudca necíti byť subjektívne zaujatý vo veci konať, z hľadiska tzv. javovej stránky nestrannosti konajúceho samosudcu je podstatnou reálna existencia objektívnej okolnosti, ktorá by mohla viesť k pochybnostiam, že sudca disponuje určitým nie nezaujatým vzťahom k veci, stranám alebo k ich zástupcom,“ napísal o sebe sudca.

Tvrdí, že hoci nebolo o disciplinárnom konaní doposiaľ rozhodnuté, už samotná skutočnosť, že v oboch prípadoch vystupuje Norbert Bödör, „môže vyvolať u nestranného pozorovateľa konkrétnu pochybnosť o absencii nestrannosti konajúceho samosudcu, a preto z uvedených dôvodov a z opatrnosti v tejto časti samosudca považoval vznesenú námietku zaujatosti za dostatočnú“, aktuality.sk

X X X

Fín žiadal pre slovenskú redaktorku zákaz vstupu. RTVS reaguje

Minikauza, o ktorú sa postarala na majstrovstvách sveta v hokeji Barbora Žiačiková, má pokračovanie.

Redaktorka RTVS vyvolala rozruch po tom, ako Jessice Campbellovej, asistentke trénera nemeckej reprezentácie, položila nevhodnú otázku.

Fínske médiá spustili na hlavu slovenskej novinárky vlnu kritiky. Fotoreportér Juha Leskinen dokonca žiadal, aby ju vyhodili a zamedzili jej prístup na športové podujatia.

 Na incident reagovala na druhý deň aj samotná RTVS, ktorá portálu omediach.com poskytla vyjadrenie, v ktorom tvrdí, že otázka mala zaznieť pre ďalší diel zábavnej relácie Citronáda.

Tú moderuje bývalý hokejista, majster sveta z roku 2002 Richard Lintner.

„RTVS celá situácia ľudsky mrzí. Už od stredajšej noci sme v kontakte s mediálnym manažérom nemeckej hokejovej reprezentácie.

Snažíme sa sprostredkovať opätovné stretnutie Barbory Žiačikovej a Jessicy Campbell, aby si mohli celú situáciu vykomunikovať a aby sa mohla pani Žiačiková za vzniknuté nedorozumenie osobne ospravedlniť,“ píše vedenie RTVS.

Rovnaký portál požiadal o vyjadrenie aj Žiačikovú. Tá odpovedala prostredníctvom svojho zamestnávateľa. „Osobne ma úprimne veľmi mrzí celá vzniknutá situácia. Jessice Campbell sa hlboko ospravedlňujem a verím, že budem mať v najbližšom čase možnosť ospravedlniť sa jej aj osobne.

Snažím sa robiť svoju prácu, ktorú milujem, najlepšie ako viem. Uvedomujem si, že v tomto kontexte to bola chyba, ktorá ma mrzí.“/aktuality.sk

X X X

Čaputová: Švajčiarsko je najbližším partnerom Európskej únie

Švajčiarsko je najbližším partnerom Európskej únie. Na spoločnej tlačovej konferencii so švajčiarskym prezidentom Ignaziom Cassisom to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Priestor na užšiu spoluprácu medzi oboma krajinami vidí najmä v manažovaní klimatickej krízy a s tým spojenými inováciami. „Čelíme veľkému problému klimatickej zmeny. Je to veľká výzva pre nás všetkých. Obe krajiny sme sa zaviazali k uhlíkovej neutralite do roku 2050,“ podotkla. Poukázala napríklad na to, že Švajčiarsko je popredu vo využívaní zeleného vodíka.

Cassis poukázal na to, že Švajčiarsko a Slovensko sú hornaté krajiny a sú zasiahnuté zmenou klímy. „Musíme sa angažovať a pracovať na inovatívnych riešeniach,“ povedal.

Spolu s Čaputovou pricestovala do Švajčiarska početná delegácia zameraná na zelenú tranzíciu, nízkouhlíkové technológie, obnoviteľné zdroje. Témami stretnutie prezidentov boli okrem globálneho otepľovania aj pretrvávajúca pandemická kríza, energetická kríza a bezpečnostná kríza týkajúca sa vojny na Ukrajine, priblížil Cassis.

Slovensko vníma ruskú agresiu na Ukrajine ako nevyprovokovanú v rozpore s medzinárodným právom, vďaka ktorej trpia obyčajní ľudia, povedala Čaputová. Spomenula všetky kroky, ktorými Slovensko podporuje Ukrajinu. Uvalenými sankciami sa krajiny snažia odstaviť Rusko od financovania vojny. Čaputová je rada, že Švajčiarsko sankcie podporilo.

Hlavy štátu podľa Cassisa hovorili aj o diplomatických aktivitách v súvislosti s vojnou, humanitárnej pomoci a ochrane migrantov. Čaputovú informoval o konferencii, ktorá sa uskutoční v júni v Lugane a bude zameraná na postup obnovy Ukrajiny po vojne.

Slovenská prezidentka je vo Švajčiarsku na historicky prvej štátnej návšteve. Švajčiarskemu prezidentovi pri tejto príležitosti darovala gramofón a zbierku platní slovenských džezových umelcov.

Pri príležitosti Čaputovej návštevy sa vo štvrtok večer uskutoční slávnostná večera podávaná vládou. Jej program bude pokračovať v piatok (20. 5.) v Zürichu a v sobotu (21. 5.) v Ženeve, aktuality.sk

X X X

Úlohou Európanov je obnoviť rovnováhu na kontinente, tvrdí Zuzana Čaputová

Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla vo svojom príhovore pred členmi švajčiarskej vlády v Spolkovom (Federálnom) paláci v Berne.

„V spoločnosti sú rozdelenia, nerovnosti a polarizácia, pričom sociálne médiá tieto javy často zosilňujú a prispievajú tak k rastu extrémizmu. Úlohou Európanov je obnoviť rovnováhu medzi demokratickými právami a zodpovednosťou,“ povedala.

„Demokracia sa musí brániť proti zneužívaniu, pretože môže byť zneužitá na vyvolanie autokracie. Toto je naša spoločná úloha – musíme budovať jednotu založenú na našich spoločných hodnotách a zároveň zachovať vzájomný rešpekt a rôznorodosť názorov,“ vyzvala slovenská hlava štátu.

Švajčiarsko a Slovensko sú podľa Čaputovej oddané hodnotám liberálnej demokracie a právneho štátu. „Bez ohľadu na to, čo niektorí hovoria, liberálna demokracia môže mať mnoho tvárí. Môže ubytovať sociálnych konzervatívcov, liberálov alebo progresívcov,“ skonštatovala prezidentka. Švajčiarsko to podľa nej dokonale ukazuje.

Čaputová spomenula aj ruskú agresiu na Ukrajine, ktorá je podľa nej útokom na princípy európskeho bezpečnostného poriadku. „Poriadku, ktorý umožnil ktorejkoľvek európskej krajine, či už veľkej alebo malej, Slovensku či Švajčiarsku, slobodne si vybrať spojenectvá a pokojne ísť za svojím osudom,“ poznamenala v príhovore s tým, že o to ide na bojiskách Donbasu či v Charkove. Treba urobiť všetko pre to, aby Rusko stiahlo svoje sily z Ukrajiny, tvrdí.

Prezidentka sa tiež dotkla klimatickej krízy

Obe krajiny sú podľa nej odhodlané ju riešiť. „Keďže naším cieľom klimatickej neutrality je rok 2050, musíme urýchliť zelenú transformáciu našich ekonomík a našich spoločností, pretože našej planéte dochádza čas. A priznajme si, že nám dochádzajú výhovorky, prečo nekonať,“ apelovala.

Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis vo svojom prejave ocenil vzťahy Slovenska a Švajčiarska. Dotkol sa klimatickej krízy aj športu. Spomenul najmä lyžiarku Petru Vlhovú, ktorá je podľa neho medzi Švajčiarmi obľúbená, aktuality.sk

X X X

Ukrajinský súd vydal povolenie na zatknutie exprezidenta Janukovyča

Ukrajinský súd v hlavnom meste Kyjev udelil povolenie na zatknutie bývalého prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý je podozrivý z organizovania nelegálneho prevádzania ľudí cez štátne hranice.

K tomuto skutku malo dôjsť v roku 2014, keď exprezident utiekol do Ruska. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej prokuratúry zverejnené vo štvrtok na platforme Telegram.

„(Dňa) 23. februára 2014 Janukovyč spoločne so zamestnancami (ruskej) štátnej bezpečnostnej služby a predstaviteľmi Ruskej federácie s pomocou troch vrtuľníkov ozbrojených síl Ruskej federácie nelegálne prekročil štátnu hranicu na predmestí Urzufu v Doneckej oblasti a prešli do (mesta) Anapa v Rusku, pričom so sebou previezli najmenej 20 osôb,“ uvádza sa vo vyhlásení Pečerského okresného súdu v Kyjeve.

Proruského exprezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010, zvrhli prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane v roku 2014. Protesty vypukli v krajine po tom, ako Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu.

Janukovyča v rodnej krajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu. Momentálne nie je zrejmé, kde tento ukrajinský exprezident žije. CNN v tejto súvislosti pripomína, že v marci ukrajinská tlačová agentúra Ukrinform citovala miestne médiá, podľa ktorých bol v tom čase Janukovyč v bieloruskom Minsku, aktuality.sk

X X X

Policajné menovky končia. Krok proti občanom, upozorňujú kritici

Policajti už nebudú musieť nosiť na uniformách menovky. Po novom si už vystačia len so šesťmiestnym identifikačným číslom. Inštitúcie ochraňujúce ľudské práva, ale aj ombudsmanka, upozorňujú, že je to krok v neprospech občanov.

 Policajti už nebudú označení menovkami.

Vedie totiž k obmedzeniu transparentnosti a znižuje dôveru medzi občanom a štátom. Je takmer vylúčené, aby si človek, voči ktorému bolo použité násilie, zapamätal len číselné označenie, zdôrazňujú. Policajti sa bránia, že pre mená čelia šikane. Prezidentka s ľudskoprávnym pozadím zatiaľ neprezradila, či zákon svojím podpisom podporí.

„Vypúšťa sa povinnosť používať na služobnej rovnošate pri výkone služobnej činnosti aj menovku policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul. Služobná rovnošata bude naďalej obsahovať identifikačné číslo policajta,“ hovorí novela zákona o Policajnom zbore z dielne ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Tú najprv 23. februára schválila vláda a v utorok 10. mája aj Národná rada. Zo 133 prítomných hlasovalo za novelu 88 koaličných poslancov, proti bolo 12 zákonodarcov zvolených za ĽS NS a poslanci zo strán Smer a Hlas sa pri hlasovaní zdržali.

Aj samotný minister Mikulec medzi prijatými zmenami vyzdvihol najmä zrušenie menoviek. „Zavádzajú sa niektoré zmeny, najmä to, že už policajti nebudú musieť mať menovky na uniformách. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že toto opatrenie nebolo šťastné. Policajti na to upozorňovali dlhé roky. Dochádzalo k mnohým vyhrážkam policajtom. Boli potom vyhľadávaní podľa mien na sociálnych sieťach a pri výkone práce sa dostávali aj do situácií, že boli sami predmetom vyhrážok. Sú tam, samozrejme, aj ďalšie zmeny,“ povedal Mikulec v utorok po schválení novely.

Od Pittnera a Palka

Menovky pre policajtov zaviedol ešte bývalý minister vnútra Ladislav Pittner počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Nariadenie sa stretlo s vlnou kritiky od policajtov, ktorí sa vraj báli podsvetia. Jeho nástupca Ivan Šimko preto túto povinnosť zrušil. Znovu ju ale zaviedol v roku 2003 vtedajší minister vnútra Vladimír Palko. V tejto súvislosti hovoril o výraznom protikorupčnom charaktere. „Policajný zbor je potrebné konečne očistiť od podozrení z korupcie,“ vyhlásil Palko na tlačovej besede v decembri 2002.

Súčasný trend je ale iný. V čase sociálnych sietí čelia policajti útokom aj od obyčajných ľudí. „V mnohých prípadoch pri výkone služobných zákrokov dochádza k osočovaniu, vyhrážaniu sa zakročujúcim policajtom a ich rodinným príslušníkom, ako aj k zaznamenávaniu si osobných údajov policajtov,“ uviedlo ministerstvo v odôvodnení zmeny.

„Zrušením tejto povinnosti by sa dosiahlo rešpektovanie súkromného a rodinného života nielen policajtov, ale aj ich rodinných príslušníkov,“ argumentuje ministerstvo. Ako dodáva, povinnosť policajta nosiť menovku je ojedinelá v rámci okolitých štátov, ktoré sú členmi Európskej únie.

Schválenú zmenu chvália aj policajní odborári. „Odborový zväz polície sa roky snažil o diskusiu v problematike menoviek policajtov. Tí sa pre ne často stávajú terčom útokov na sociálnych sieťach, kde si ich súkromné profily vyhľadávajú nespokojní občania po tom, ako boli videá s nimi zverejnené na internete,“ vysvetlil Odborový zväz polície, ktorý zastupuje záujmy a práva takmer polovice všetkých príslušníkov zboru.

Prezývka alebo kamery

Nie všetci sa však zrušeniu menoviek tešia. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa proti zmene ohradila aj nezisková organizácia Aliancia Fair-play, ktorá ako alternatívu navrhla menovky nahradiť iným jednoducho zapamätateľným označením.

„Menovky policajtov pokladáme za jemný protikorupčný nástroj a opatrenie, ktoré zvyšuje dôveryhodnosť polície. V prípade odstránenia menoviek bude identifikácia policajta možná len prostredníctvom šesťciferného čísla, čo je ťažko zapamätateľné, hlavne pre občana, ktorý je v stresovej situácii, keď ho napríklad policajt šikanuje. Zvýšenie anonymity policajtov je možné dosiahnuť aj mäkším spôsobom, napríklad nahradením menovky „nickom“ alebo iným označením, ktoré by bolo ľahšie zapamätateľné, napríklad označením mena a počiatočného písmena priezviska policajta,“ navrhla aliancia vo svojej zásadnej pripomienke.

Rovnako ako ich návrh nebola akceptovaná ani zásadná pripomienka Kancelárie verejného ochrancu práv. Tá zasa navrhla, aby bola v prípade zrušenia menoviek zavedená povinnosť vyhotovovať audiovizuálny záznam, a teda používať tzv. telové kamery.

„Vyhotovovanie kamerových záznamov z policajných zásahov a pri používaní donucovacích prostriedkov predstavuje významnú záruku ochrany pred zlým zaobchádzaním zo strany policajných príslušníkov. Preskúmavanie primeranosti použitia donucovacích prostriedkov nemôže byť zastavené na skutočnosti, že osoba, voči ktorej bolo zakročované, nie je schopná identifikovať policajného príslušníka len podľa komplikovaného identifikačného čísla. Z dôvodu obráteného dôkazného bremena v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd samotná polícia musí byť schopná poskytnúť dôkazy spôsobilé vyvrátiť tvrdenia o neprimeranom použití donucovacích prostriedkov, a to je spoľahlivo možné len prostredníctvom kamerového záznamu,“ upozornila ombudsmanka.

Neúcta voči občanovi

Za pravdu im dáva aj Peter Weisenbacher z organizácie Inštitút ľudských práv. „Je to neúcta voči občanovi a krok späť smerom k mysleniu – vrchnosť a poddaní. Nie je to zmena, ktorá by vytvárala dôveru medzi občanom a štátom. Určite to vedie k obmedzeniu transparentnosti. Je takmer vylúčené, že si šesťčíselné označenie človek pri stresujúcom zákroku polície zapamätal. Samozrejme, môžu sa stať aj excesy, ako v prípade niektorých zásahov voči tzv. antirúškarom. Ale túto zmenu bolo treba z pohľadu občana nejakým spôsobom dorovnať. To sa malo stať skôr, ako prišlo k zrušeniu menoviek,“ hovorí Weisenbacher.

Aj on by privítal zavedenie telových kamier. „V dnešnej dobe také kamery nie sú finančne náročné, aby nejako zaťažili štátny rozpočet. Tento typ digitálnej techniky je naozaj lacný. Ak to na ministerstve nevedia tak rýchlo obstarať, mali dovtedy so zrušením menoviek počkať. Ale nie naopak. Alternatívou by ale bolo tiež nejaké zjednodušenie tých identifikátorov. Napríklad tri písmená a tri čísla. Alebo podľa útvaru či mesta. Pre bežného človeka, voči ktorému bolo použité násilie, je de facto nemožné, aby si zapamätal číselné označenie. Jediná možnosť je odfotiť si to, čo tiež spôsobuje komplikácie,“ upozorňuje aktivista.

Myslí si preto, že prezidentka by tento zákon podporiť nemala. „Právo prezidentky vrátiť, teda nepodpísať nejaký zákon, je len na jej rozhodnutí. Keďže má pozadie a prax v mimovládnom sektore a je navyše aj právnička, mala by disponovať informáciami, ktoré by jej napovedali, že to nie je v poriadku. Mohla by to odmietnuť, ale, samozrejme, to nie je v súčasnej situácii tá najdôležitejšia vec. Dalo by sa preto pochopiť, ak si to ona alebo jej kancelária nevšimla,“ dodal Weisenbacher.

Aby zákon vstúpil do platnosti, musí ho ešte podpísať prezidentka Zuzana Čaputová. Tej vraj zatiaľ doručený nebol. Neprezradila teda zatiaľ ani svoj názor na zrušenie menoviek./agentury/

X X X

Matovič sa ohradzuje voči tvrdeniam samospráv. Ich rozpočet bude aj po zavedení opatrení vyšší, tvrdí

Ministerstvo financií (MF SR) s prekvapením vníma vyjadrenia niektorých predstaviteľov miest a obcí v súvislosti s vplyvom zavedenia opatrení na pomoc rodinám a deťom na samosprávy. Obzvlášť preto, že primátori a starostovia boli na ostatnom rokovaní ubezpečení zo strany ministerstva financií o trvalom raste príjmov samospráv aj po zavedení daňového bonusu, reaguje MF SR na tvrdenia niektorých predstaviteľov miest a obcí a VÚC.

Rovnako ministerstvo financií ubezpečilo a ponúklo zástupcom samospráv, že rezort je otvorený diskutovať o zavedení vhodných podporných a kompenzačných opatrení zo strany štátu pre komunálnu sféru.

Rezort financií musí odmietnuť vyjadrenia predstaviteľov samospráv, ktorí tvrdia, že zavedenie opatrení zníži objem financií v samosprávach. Takéto tvrdenia sú podľa MF SR zavádzajúce a nie sú pravdivé.

Príjmy samospráv (z dane z príjmov fyzických osôb – DPFO) budú aj po zavedení opatrení vyššie oproti pôvodne rozpočtovaným (3,44 miliárd eur), pričom vzrastú na 3,53 miliárd eur. V ďalších rokoch aj po zavedení reformy porastú na 3,58 miliárd eur (2023), 3,60 miliárd eur (2024) a 3,87 miliárd eur (2025), zdôrazňuje MF SR.

 Ministerstvo sa tak ohradzuje voči tvrdeniam, že samosprávy budú mať menej finančných zdrojov a pripomína, že aj predstavitelia samospráv by sa pri svojej argumentácii mali držať čísel a faktov.

Pri rokovaniach rezort financií ubezpečil predstaviteľov samospráv, že je pripravený v odôvodnených prípadoch rokovať o poskytnutí primeraných kompenzačných opatrení, napríklad v podobe:

úpravy využitia rezervného fondu v roku 2022, možnosti poskytnutia kompenzačných návratných výpomocí vo vzťahu k rastu cien energií, v odôvodnených prípadoch je MF SR pripravené znížiť finančnú záťaž miest, obcí a samosprávnych krajov odpustením časti poskytnutých návratných výpomocí z minulosti.

Ministerstvo preto očakáva kvantifikácie jednotlivých dotknutých miest a obcí pre potreby rokovaní o vyššie uvedených kompenzačných mechanizmoch.

Ministerstvo tvrdí, že nie je preto pravda, že obchádza a zaťažuje samosprávy. Naopak, ako uviedlo nad rámec svojich povinností ponúka samosprávam pomocnú ruku. Podobne ako to bolo v roku 2020, keď rezort financií poskytol pomoc pre celkovo 1 727 miest, obcí a VÚC v sume 151 919 185 eur.

V tejto súvislosti MF SR pripomína, že danú pomoc vtedy nevyužilo alebo nemuselo využiť ďalších 1 207 samospráv, čo poukazuje na to, že ich finančná kondícia nebola ohrozená.

Ďalším dôležitým faktom podľa rezortu financií je to, že obce dosiahli v roku 2021 prebytok bežného rozpočtu v sume 420,4 miliónov eur, čo na celkovo poukázanej sume DPFO 2 294,6 miliónov predstavuje približne 18,3 percent. VÚC dosiahli v roku 2021 prebytok bežného rozpočtu 138,0 miliónov eur, čo na celkovo poukázanej sume DPFO 983,4 miliónov eur predstavuje približne 14 percent.

Napriek týmto skutočnostiam platí, že Ministerstvo financií SR je naďalej pripravené so samosprávami rokovať a očakáva individuálne kvantifikácie dotknutých miest obcí a VÚC. Očakávame tiež konštruktívnu diskusiu s dôrazom na spoločnú zodpovednosť voči občanom, rodinám a deťom./agentury/

X X X

Našli Rusi náhradu za Intel a AMD? Čínske x86 čipy Zhaoxin podporujú aj Windows

Spoločnosť Dannie má novú základnú dosku, ktorá integruje čínske procesory.

Nová základná doska MBX-Z60A by mohla byť vhodnou alternatívou do bežných počítačov.

Jej výhodou je štandardná konektivita, ale najmä integrovaný procesor na báze x86. Je plne kompatibilný so štandardným softvérom používanom aj u nás vrátane Windows. Nevýhodou je však pomerne nízky výkon, ktorý sa nemôže porovnávať so svetovou špičkou. Ide tak skôr o riešenie pre menej náročné nasadenie, ako je kancelárska práca.

Jedným zo spôsobov, ako môže Rusko dopady výpadkov moderných procesorov Intel a AMD eliminovať, je použitie čínskych procesorov Zhaoxin, ktoré s americkými čipmi zdieľajú inštrukčnú sadu x86. Spoločnosť Dannie pripravila novú základnú dosku, ktorá by sa mohla uplatniť vo vládnej, komerčnej i domácej sfére. Téme sa venuje Tom’s Hardware.

Krátko po vypuknutí vojenského konfliktu na Ukrajine popredné spoločnosti prerušili obchodný styk s agresorskou krajinou. Do Ruska už niekoľko týždňov oficiálnou cestou neprúdia ani moderné procesory od Intelu a AMD, ktoré boli a sú naďalej hojne využívané v tamojšej súkromnej, ale aj štátnej oblasti.

Obe spoločnosti vyvíjajú procesory s inštrukčnou sadou x86, ktorá je úzko spojená so softvérovou platformou Windows. Prechod na inú alternatívu preto nie je jednoduchý. Rusi síce už roky vyvíjajú vlastné procesory, no ani tie zatiaľ nemožno považovať za plnohodnotnú náhradu.

Domáca náhrada neexistuje

U čipov Baikal je problémom ich závislosť na architektúre a licenciách od britskej spoločnosti ARM. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska však pred časom rozšírilo sankčný zoznam o ďalších 63 ruských spoločností vrátane Baikal Electronics a MCST. Druhá menovaná inštitúcia síce vyvíja procesory Elbrus založené na vlastnej architektúre, no ich kompatibilita s bežným softvérom je diskutabilná.

Najväčšou prekážkou pre Rusko je ale najmä samotná výroba procesorov, ktorá doteraz prebiehala na Taiwane. Kvôli obmedzeniam medzinárodného obchodu už ale Moskva o túto možnosť prišla. Faktom tiež je, že vlastnými pokročilými technológiami pre ich výrobu krajina nedisponuje a v dohľadnej dobe ani nebude.

Už v minulosti sa pritom objavili špekulácie o možnej spolupráci s Čínou, ide ale o pomerne kontroverznú tému. Najľudnatejšia krajina sveta by sa totiž priamou pomocou Rusku vystavila riziku uvalenia sankcií. Zároveň, aj čínske kapacity pre produkciu čipov sú obmedzené a pravdepodobne mesiace dopredu alokované inými zákazníkmi.

Obchodný styk medzi obomi krajinami ale naďalej prebieha a platí to aj pre komerčnú sféru. Spoločnosť Dannie, zaoberajúca sa výrobou základných dosiek, pritom priamo pôsobí na trhoch v Turecku, Litve, Číne a napokon aj v Rusku. Pozornosť sa tak upriamuje na jej nový produkt – základnú dosku MBX-Z60A.

Hardvér ako zo západu

Ruský web habr.com uvádza, že doska typu Micro-ATX ponúka dva sloty pre pamäte DDR4, duo slotov PCIe x16, jeden M.2-2280 pre SSD a M.2.-2230 pre adaptér Wi-Fi/Bluetooth či trojicu portov SATA. Nechýbajú obrazové výstupy DisplayPort, HDMI a VGA, gigabitový Ethernet, USB, 3,5mm zvukový vstup/výstup i port PS/2. Ide teda o štandardnú výbavu vhodnú aj do oblastí, kde sú prítomné i staršie periférie.

Základná doska MBX-Z60A od spoločnosti Dannie.Zdroj: habr.com

Tou najzaujímavejšou časťou parametrov je ale až integrovaný procesor Zhaoxin KaiXian KX-6640MA so štyrmi jadrami x86 na takte 2,1 až 2,7 GHz. Ide o takzvaný SoC (System-on-Chip), takže ponúka aj PCIe linky, radič SATA a USB 3.0, ako aj grafiku. Čip sa radí k úsporným, pričom jeho TDP nepresahuje 25 wattov.

V Číne čipy Zhaoxin pre niektoré svoje kompaktné a menej výkonné produkty určené pre tamojší trh používa aj Lenovo. Tieto procesory sa však pomaly dostávajú aj ďalej. Základná doska MBX-Z60A totiž nie je prvým produktom postaveným na čipoch Zhaoxin, ktoré smerujú aj na trhy mimo domovskej Číny. Doteraz sa procesory už objavili aj v niektorých domácich úložiskách (NAS) od Qnap.

 Najdôležitejšia je kompatibilita

Výkonom sa tieto riešenia síce nemôžu porovnávať s aktuálnou špičkou v biznise, ktorú reprezentujú Intel a AMD. Výhodou čipov Zhaoxin je ale ich kompatibilita s inštrukčnou sadou x86, teda aj bežne používaným softvérom vrátane operačného systému Windows. Spoločnosť Shanghai Zhaoxin Semiconductor totiž vznikla spojením čínskej vlády s pôvodne taiwanskou firmou Via Technologies. A tá je po Inteli a AMD treťou a poslednou spoločnosťou s licenciou na inštrukčnú sadu x86.

Novinku od Dannie preto nemožno brať ako plnohodnotnú náhradu výpadkov dodávok moderných čipov zo západu v Rusku, skôr ide o istú možnosť eliminácie ich dopadov. KaiXian KX-6640MA dokonca ani nie je najnovší a najvýkonnejší procesor od Zhaoxin. Ako problém sa neskôr môže ukázať aj to, že i firma Zhaoxin svoje procesory aktuálne vyrába v taiwanskom TSMC, no vylúčený nie je ani neskorší presun produkcie do domovského SMIC.

Počítače postavené na tejto platforme je tak možné použiť napríklad v nenáročnom nasadení, teda napríklad v kancelárskych aplikáciách. Nejde o riešenie pre výpočtovo náročné operácie a už vôbec nie superpočítače.

Dodajme, že ďalšou možnosťou, ako sa Rusko môže k zakázaným technológiám dostať, je šedý dovoz, ktorý mala tamojšia vláda už zlegalizovať, aktuality.sk

X X X

Irena Brežná: Dostojevskij nechcel pre svet právny štát, ale ruské pravoslávie

 Spisovateľka, novinárka a slavistka Irena Brežná celé desaťročia sleduje Rusko. Žije vo Švajčiarsku, z Československa emigrovala po invázii v roku 1968. Je držiteľkou viacerých ocenení za publicistiku a literatúru.

X Boli ste vo vojne v Čečensku, napísali ste o tom knihu. Čo prežívate, keď sa pozeráte na vojnu na Ukrajine? Pripomína vám to Čečensko?

Áno, samozrejme. Sledujem to a hlavne si uvedomujem, nakoľko bola vojna v Čečensku systematická, a to sa teraz na Ukrajine opakuje. Vákuové zbrane, fosforové a kazetové bomby… To sú všetko zbrane zakázané Ženevskou konvenciou. Keď to čítam, dokonca som bola prekvapená, že sa ani pojmy nezmenili.

V Čečensku boli zriadené takzvané filtračné tábory, kde sa mali filtrovať bojovníci. Keď ich vyzliekli donaha, pozerali sa na to, či nemajú odtlačky pušky na pleci. Ale to bolo len oficiálne, inak sa tam systematicky mučilo. Keď sa rodina dozvedela, že je ich príbuzný v tábore, mohli ho vykúpiť. Zarábalo sa na tom a vykupovali sa aj mŕtvoly.

Neviem či to takto ide aj teraz, ale viem, že sa robí obchod s ľuďmi vo filtračných táboroch pri Mariupole. Až teraz chápem, že v Čečensku to nebola nejaká svojvôľa zo strany ruskej armády, ale že to boli príkazy, a že išlo o to úplne zdeptať obyvateľstvo. Dostať ľudí do stavu, že si povedia: „Všetko je lepšie ako vojna.”

 X Naznačili ste, že v Čečensku to bolo v niečom podobné. Hovorí sa veľa o tom, že ruskí vojaci, ktorí začínali napríklad na poddôstojníckej úrovni v Čečensku, sú teraz velitelia na Ukrajine. Prejavuje sa to? Sú to veci, ktoré sa naučili v Čečensku a teraz ich uplatňujú na Ukrajine? Je to na individuálnej úrovni vojakov, alebo ide o povel z hora?

V Čečensku boli aj žoldnieri, ktorých regrutovali z gulagu. Povedali im, že keď pôjdu, tak im odpustia zopár rokov. Ruská armáda prebrala takzvaný zlodejský zákon, ktorý je v gulagu, a tam sú znásilňovania, pri ktorých nejde o sexuálne túžby, ale o to ponížiť človeka. Tento celý zákon je komplexná záležitosť.

Moje čečenské priateľky ma vždy upozorňovali: Pozor na neho, toto je žoldnier a títo sú novobranci. To boli takí chlapci, akých teraz vidíme na Ukrajine. Nakoľko a odkiaľ zhora to ide, alebo či to je už zaužívaná taktika, ktorá sa používa…

Keď sme v Čečensku videli mŕtvolu, ležiace nehybné telo, Čečenci vždy hovorili: „Pozor! Nedotýkať sa,” a zobrali veľkú palicu a prehodili ho sem a tam. Pretože ruská armáda pripevňovala výbušniny na mŕtvoly, aby keď prišli rodinní príslušníci – hodia sa k nej a začnú plakať – ich to vyhodilo do vzduchu.

Rovnako sa to teraz robí aj na Ukrajine. Výbušniny, ktoré pripevňujú na dvere, keď vyrabujú dom, a keď sa doň ľudia vrátia a otvoria dvere, tak vybuchnú. Opäť to zažívam, že sa mi to vyjavuje, a potvrdzuje sa, že to bola taktika.

X Takže nie naučené správanie tých istých ľudí, ktorí boli v Čečensku a aj na Ukrajine, ktorí na ruskej strane bojovali – ale príkaz zhora?

Myslím, že áno. Napríklad rabovanie vo veľkých čečenských domoch, kde žijú celé generácie, o ktorých ruskí vojaci hovorili, že ako dobre si žijú, a už hneď mali závisť a nenávisť k nim. Rabovanie tiež prikazovali dôstojníci. Ponáhľaj sa, dones mi to, a potom sa to vozilo na juh do Ruska na trhy. Napríklad do Rostova nad Donom. Teraz sa to vraj vozí do Bieloruska, kde sa to predáva. Rabovali naozaj všetko, aj spodnú bielizeň.

V Čečensku boli vojaci aj pod narkotikami. Vo vyrabovaných domoch sme našli striekačky a samozrejme alkohol. Toto som počula aj o Ukrajine.

X Zacitujem z vašej knihy Vlčice zo Sernovodska: „Jeho materská vláda ho tiež presviedča o tom, že nie je páchateľom, a tak sa nemusí zodpovedať za svoje individuálne činy. Za ťažké zločiny na čečenskom obyvateľstve nebol počas prvej ani druhej vojny súdený jediný príslušník armády.” Vy tu opisujete Čečensko pred viac ako 20 rokmi, ale videli sme napríklad, že Vladimír Putin ocenil vojakov z Buče, namiesto toho, aby – čo by sa zrejme stalo v nejakej západnej armáde – by ich postavili pred súd. Je to podľa vás tiež systematická črta?

Putin sa tiež pohybuje v tomto zlodejskom zákone a používa aj kriminálny žargón, čo je napríklad posolstvo, že nič sa nedeje, a my vás za to nebudeme súdiť. Ukrajinská spisovateľka Oksana Zabužko uverejnila esej, kde hovorí, že empatia s páchateľom a beztrestnosť sa už objavujú v ruskej literatúre ako u Tolstého a Dostojevského. Tí opísali, že treba chápať páchateľa a odpúšťať mu. Nejde v prvom rade o stotožnenie sa s obeťou, ale s páchateľom, ktorý je tiež chudák a človek, a ktorý je v pravoslávnej viere.

Zločin a trest?

Áno, presne. Ale nielen tam. Celý Dostojevskij je tým presiaknutý. Oksana Zabužko hovorí, že to má a malo veľký vplyv na ruskú mentalitu.

X Toto už som čítal. Profesor Martin C. Putna, český rusista, tiež hovoril v podobnom zmysle o Dostojevskom. U nás bol doteraz taký konsenzus, že to je krásna ruská literatúra. Ja sa priznám, sám som ho veľa čítal a v nejakom čase sa mi páčil. Teraz profesor Putna hovorí – a vy to naznačujete tiež – že táto ruská mentalita sa v Dostojevskom buď už odráža, alebo ju pomáhal spolutvoriť. Ale ona nie je tá krásna literárna a vznešená, tam sú práve zakotvené veci ako nacionalizmus, nenávisť, ospravedlňovanie zločinov… Vidíte to tam tiež?

Ja tam vidím posolstvo, že Dostojevskij bol presvedčený, že svet nepotrebuje právny štát a že potrebuje pravoslávnu vieru, ktorá má spasiť ľudstvo. Ruskij kresťanin tam niekde v tej ruskej glubinke, je ten pravý človek, ktorý trpí a je schopný spasiť celý svet.

Vladimir Putin a ruská mentalita si o sebe myslia, že ako impérium priniesli kultúru všetkým národom, ktoré kolonizovali. Keď som tam prišla po perestrojke, tak boli nešťastní, že čo sa to deje. Prečo Uzbekistan alebo Balti odchádzajú? Gruzínsko… Však my sme im pomáhali a oni nás nemajú radi?

 X Toto je zjavne aj prípad Ukrajiny. Rád by som nadviazal na to, akú kultúru im doniesli. Z toho, čo hovoríte, mi vyplýva, že tu bude nejaký mýtus o vznešenej ruskej kultúre, ktorú reprezentujú Dostojevskij a ďalší. Alebo tá kultúra je vlastne sama nasiaknutá ideológiou a ruskou kultúrou je náboženský pravoslávny konzervativizmus, nacionalizmus a možno aj ďalšie negatívne veci, ktoré aj teraz vidíme na Ukrajine. Toto je ruská kultúra? Toto je to, čo sa snažili Rusi priniesť Uzbekistanu, Kazachstanu, Ukrajincom? Ten zločinecký zákon?

Hlavne imperializmus. Oni opovrhujú národmi, ktoré kolonizovali. Tak ako vo Francúzsku, v Anglicku a Nemecku začala dekolonizácia, v Rusku vôbec neexistuje, že si pripustia, že urobili aj krivdu. Keď bola vojna v Čečensku, nazývala som to koloniálnou vojnou, oni tomu hovorili konflikt.

Ide o to, čo druhým doniesli. Keď si myslia o sebe, že sú proroci, veľký národ a najväčšia krajina na svete… Pestovať sebakritiku v Rusku znamená prejaviť slabosť. A taký človek je potom hodný opovrhovania. Ide vždy o to zachovať si tvár, ukázať silu, naparovať sa a byť presvedčený sám o sebe. Hoci až takí presvedčení nie sú, ale kompenzuje sa to pocitom „sme velikaja nácia“.

Venedikt Vasilievič Jerofejev a Vladimir Georgijevič Sorokin písali o tom, že táto hierarchia – ktorej sa hovorí pyramída, a na ktorej vrchole je Vladimír Putin, ktorý rozhoduje o všetkom, dnešný cár – pochádza z mongolských hord, ktoré v stredoveku prišli do Ruska. Ale myslím si, že to netreba zhadzovať na mongolského chána, ale konečne si priznať, kto sme a ako sa správame k iným národom.

X Mongolskí cháni boli už takmer pred tisíc rokmi a súčasné Slovensko asi nebude riadiť ideami Pribinu alebo Mojmíra. Pristavím sa ešte pri literatúre. Povedali ste, že v ruskej kultúre, aj v Dostojevskom, ale aj v dielach ostatných spisovateľov, sú zakotvené veci ako imperializmus. Majú Rusi autenticky pocit – aj vďaka ruskej kultúre – že môžu siahať na národy okolo seba?

Najlepší synovia ruskej kultúry, ako Puškin a Lermontov, boli dôstojníci cárskej armády, ktorí prišli kolonizovať Kaukaz. Imponovali im tieto takzvané divoké národy, ale pritom im vôbec neprekážalo, že ich tam utláčajú a obsadzujú.

X Rozumiete ešte súčasnému Rusku? Dá sa týmito argumentami z predminulého storočia a prípadne ešte mongolským chánom vysvetliť súčasné Rusko?

Ja to odmietam, a preto spomínam, že ako je možné, že Jerofejev aj Sorokin to opakujú. To je tá mytológia – my chudáci, bol tu Džingischán a ako všetko spustošil. Ešte aj tá inteligencia, ktorá už žije na Západe, to prevezme, to už je divné.

Kedy si konečne uvedomia, alebo budú mať rešpekt k malým národom, a nielen si myslieť o sebe, že ten veľký je najlepší? Je to ako na školskom dvore, že najsilnejšieho sa majú všetci báť.

X Veľké silné Rusko pred 20 rokmi rozdrvilo maličké Čečensko. Ukrajina je podstatne väčšia ako Čečensko a vyzerá to, že momentálne tam Rusi nevyhrávajú. Nedosiahli to, čo chceli v Kyjeve. Nedosahujú to, čo chcú pri ofenzíve na Donbase už niekoľko týždňov. Sú tam v podstate zaseknutí. Kam toto smeruje? Ako to podľa vás môže dopadnúť?

Ale v Čečensku to bolo tiež také. Boris Jeľcin si myslel, že za dva týždne to tam všetko obsadí, a bude to v poriadku. To trvalo, potom bolo také zvláštne prímerie a následne sa do toho pustil Vladimir Putin, čo trvalo roky.

X Ale zrovnal to tam so zemou, zbombardoval, čo sa dalo. Malé Čečensko je možné zbombardovať, no celú Ukrajinu zbombardovať je podstatne náročnejšie.

Samozrejme, je to veľké sústo. Možno aj tým, že sa mu to doteraz všetko darilo, si myslel, že to pôjde ľahko a že Západ sa do toho nebude tak púšťať. Ja som mala veľmi zlú skúsenosť so západnými politikmi, keď sme za nimi chodili ešte s čečenskými aktivistkami. Hlavne s Nemeckom, kde nám vždy hovorili, že nemôžu izolovať Rusko. Tam bolo neustále jedno, že Putin je vojnový zločinec, koľko ich tam zabije, čo tam robí, aké zverstvá, oni mu ešte neustále v nemeckom Bundestagu tlieskali v roku 2001. Sedela tam Angela Merkelová, bol tam Gerhard Schröder.

X Vladimir Putin sa vtedy na chvíľu tváril, že bude prozápadný. Zdá sa, že západní politici sa buď poučili, alebo sa odvtedy vymenila generácia, a teraz to vyzerá tak, že Rusko do nejakej miery izolovali.

Môžeme diskutovať o plyne, rope a iných veciach, ale moja otázka je, či je vôbec Rusko schopné sa poučiť, aj keby túto vojnu prehrali? Ako na to zareagujú? Nepripustia si, že prehrali, aby si zachovali tvár, alebo sa poučia a ako Nemci po druhej svetovej vojne prestanú mať túto imperialistickú a kolonialistickú potrebu? Alebo to v Rusku podľa vás vôbec neprichádza do úvahy?

Na Západe nastal neuveriteľný zlom. Je jedno, či sú to tí istí politici, ktorí boli predtým, alebo nová generácia. Čo sa deje na Ukrajine, im otvorilo oči. My sme sa ich snažili presviedčať o tom, čo sa dialo v Čečensku. To bola vnútorná záležitosť Ruskej federácie. Teraz išiel na suverénnu krajinu, omnoho väčšiu, ktorá je na európskom kontinente.

Rusko je zvyknuté trpieť. Ako je to už v Dostojevskom alebo Tolstom. Trpieť je niečo noblesného. Človek má trpieť, nesie si svoj kríž. Ruský človek je zvyknutý na biedu. Keď toho bude mať menej, tak sa možno dokonca bude cítiť ešte vznešenejšie, že sa vie uskromniť, ale hlavne, že je Rusko veľké.

X Ale keď Rusko nebude veľké, keď prehrajú vojnu a bude to hanba alebo poníženie? Hovoríte, že Rusi si chcú hlavne zachovať tvár a naparovať sa. Keď im niekto ten hrebienok skresá a vojnu prehrajú, aká bude reakcia?

Budú naštvaní na Západ tak, ako to teraz robia. Zatiaľ tam nevidím náznak, že by boli ochotní k sebakritike alebo si priznať, že kolonizovali druhých. To je vždy tak, že prečo nás opúšťajú. Úplné nepochopenie. Takisto to bolo aj po okupácii Československa – to bola bratská pomoc.

Ja som stretla bývalých okupantov, dokonca Čečencov, ktorí mi povedali, že ja som vás bol oslobodiť. Povedala som mu, že ty si ma takisto oslobodzoval, ako teba Rusi teraz oslobodzujú, keď ti spálili dom. Neviem, nakoľko je možné dekolonizovať ruské imperiálne myslenie. Nedá sa to tak rýchlo.

X Niekedy sú to desiatky rokov. Na príklade Nemecka sa to podarilo, že sa od ideológie nacizmu oslobodilo, a teraz možno nikto nie je väčší antinacista ako samotní Nemci. Toto v Rusku nehrozí?

Neviem si to predstaviť. Napokon aj Francúzi – iba teraz, odkedy je Emmanuel Macron prezidentom, sa začali vyrovnávať s Alžírskom. Začali priznávať, že tam napáchali veľké zločiny.

X Ešte by som rád prečítal ďalšie časti z vašej knihy. Citujem: „Vladimir Putin sa tiež prezentuje ako nepodarený syn, ktorý okolo seba mláti hlava-nehlava, aby sa z neho stal chlap. Matička Rus ho rozmaznáva, nezvolila si ho navzdory krviprelievaniu v Čečensku, ale práve kvôli nemu”.

Takže to krviprelievanie, čo Putin urobil v Čečensku, a to, čo robí teraz na Ukrajine, mu podľa vás v očiach bežných Rusov neuškodí, ale naopak zvyšuje popularitu? Napríklad to, že tam zomierajú ženy a deti, je bežným Rusom sympatické?

Otázne je, nakoľko sú informovaní. Vtedy na začiatku ešte fungovali médiá. Napríklad Novaja Gazeta. To všetko teraz nie je a vymývanie mozgov je veľmi silné. Putin to všetko postupne pripravil. Vtedy ale naozaj bolo Rusom jedno, že Čečenci dostali imidž, že najprv to boli banditi, oni ich volali „čornye“. Takí, čo na trhu v Moskve majú svoju mafiu a akože tam utláčajú ruské trhovníčky. Potom prišli do toho samovražedné útoky a potom už to boli len islamskí fundamentalisti a teroristi.

X Ale to, že ich rozbil, zbombardoval Groznyj, že tam zomrelo veľa ľudí, to Rusi vnímali, že spravil dobre?

No neviem či dobre, ale že im to bolo jedno. Keď im bolo niečo ľúto, tak to boli ruskí vojaci, ktorí tam zomierali. Takisto to bolo aj s tým najväčším protivojnovým hnutím matiek vojakov, ktorému išlo len o ruských chlapcov, ktorých sa snažili dostať odtiaľ preč.

Bolo veľmi nepopulárne, že Čečenci chceli nezávislosť. Dokonca Sergej Kovaľov, veľký disident, ktorý si odsedel sedem rokov v gulagu, a ktorý bol potom predsedom Komisie pre ľudské práva, vysvetľoval, že Gruzínsko je niečo iné. Toto je nejaká celistvá krajina. Oni to rozlišovali – to bola autonómna republika, a táto bola iná. Čečensko nemalo právo sa osamostatniť.

X Zastavím sa hnutí matiek ruských vojakov. Momentálne by mohlo opäť nabrať na sile, vzhľadom na počet padlých ruských vojakov na Ukrajine. Zrejme, ak bude vojna trvať dlhšie, počet obetí bude stúpať, a tým pádom aj počet matiek zabitých ruských vojakov. Majú ony podľa vás šancu niečo v Rusku zmeniť? Alebo ste naznačili, že je toto hnutie v Rusku nepopulárne?

Nie je pravda, že to bolo nepopulárne. Ale vtedy bola pri Jeľcinovi ešte iná situácia. Bolo to voľnejšie, mohli sa organizovať alebo ísť do Čečenska, kde ich sprevádzali tamojšie ženy, ktoré vyjednávali s čečenskými bojovníkmi, aby pustili vojnových zajatcov. Teraz si to ale neviem dobre predstaviť.

X Lebo Ukrajina hrá na túto strunu, že príďte si pre telá mŕtvych ruských vojakov, a práve to sú tí ľudia, ktorí v Rusku zostávajú a trpia najviac. Matka vojaka, ktorého zabijú v boji, bude mať dôvod obrátiť sa proti Putinovi, bude mať tú najhlbšiu a najosobnejšiu motiváciu, aby niečo s režimom spravila. Majú podľa vás šancu niečo urobiť s Putinovým režimom matky zabitých vojakov?

Bolo by to dobré, pretože matka padlého syna má veľký rešpekt v ruskej kultúre. Povedala by som, že najväčší. Môže si dovoliť priamo vystúpiť proti takému cárovi a povedať: “Môj syn zomrel v tejto vojne. Ja mám právo…” Preto sa vždy spomínajú matky. Prečo sa Zelenský neobracia na otcov týchto synov? Lebo v ruskej kultúre je trpiaca matka.

X Teraz sa odhaduje, že tam je už možno dvadsaťtisíc padlých vojakov. Majú ich matky šancu preraziť s hnutím? Malo by takéto hnutie šancu niečo zmeniť, alebo je Putinov režim už taký pevný, že s tým ani tieto matky nič neurobia?

Neviem. Vidíme, ako pochovávajú synov v rôznych malých dedinkách alebo mestách, a že vždy ide o to, že im dajú nejakú medailu za to, že bojovali za správnu vec. Ja tam zatiaľ nič takého nebadám, ale bolo by to najlepšie.

 X Vy vystupujete ako feministická aktivistka. Na Slovensku vaše knihy väčšinou vydáva feministické vydavateľstvo Aspekt. Ako rozumiete pojmu feminizmus? Vidíte rozdiel medzi tým pojmom na Slovensku a vo Švajčiarsku, kde žijete?

Určite v tom, že takúto otázku by mi vo Švajčiarsku alebo v Nemecku nikto nepoložil. Pretože feminizmus už nie je revolučné hnutie. Nevyvoláva to tam nejakú hrôzu ako tu. Nemusela by som sa ani štylizovať do tejto role.

X Tam je v podstate normálne byť feministka.

Áno, tam sú aj muži feministi. Svoje prvé knihy som publikovala v prvom feministickom vydavateľstve vo Švajčiarsku, ale to už neexistuje, lebo je to už ako keby jedno. Pritom Švajčiarsko bola veľmi antifeministická krajina. Ženy nemali volebné právo do roku 1971. Muž mohol dlho ešte do 80. rokov zakázať ísť žene pracovať, keď nebola dobrá domáca.

X Spravili pokrok rýchlejšie ako my? Zaostávali v tom a teraz sú oveľa ďalej?

Možno. Je tam ale ešte to, že ženy tam nepracovali, nemali povolania. Všímam si, že muži tam ešte majú to tradičné, že oni sú šéfovia.

Spoluprácu s mužmi na Slovensku považujem za príjemnejšiu. Sú zvyknutí, že ženy tu boli šéfky, všelijaké riaditeľky alebo traktoristky, a že nesedeli doma a zúčastňovali sa verejného života.

Na Slovensku je vzťah muža a ženy rovnoprávnejší ako vo Švajčiarsku. Pri spolupráci so slovenskými mužmi nemám dojem, že musia mať posledné slovo, alebo že sú dôležitejší. Môžem to samozrejme zažiť aj vo Švajčiarsku a aj v médiách, v ktorých pracujem, kde už je teraz veľa žien. Bola to veľmi konzervatívna krajina a ešte tam toho dosť zostalo.

X Napriek tomu vo Švajčiarsku už nemajú feministické vydavateľstvo, lebo už je považované za mainstream. Naopak na Slovensku je to stále – záleží, v akej spoločnosti sa práve nachádzate, či v Bratislave, alebo niekde na dedine na východnom Slovensku. Stále tu máme vydavateľstvo označené za feministické, lebo to ešte nie je mainstream.

Áno. Ale chcem povedať, že tieto čečenské vojnové reportáže vyšli vo vydavateľstve Absynt.

X To sú tie Vlčice zo Sernovodska…

Áno. Potom mi niekedy ľudia hovoria, prečo mám nálepku feministka, lebo že to nie je dobré pre moju kariéru na Slovensku. Nevidím v tom žiadny problém. Pre mňa je feminizmus to, že som samostatne mysliaci človek a že konám podľa svojho presvedčenia a že nehľadám nejakého bohatého manžela, ktorý mi bude v tom pomáhať. Mne ide o partnerstvo medzi mužom a ženou.

X Keď pozeráte na trend – vulgárne povedané zlatokopiek – hľadajúcich muža, ktorý ich bude živiť, je to antifeminizmus?

Áno, je to niečo naspäť. Je to žena, ktorá sa možno cíti slabá, alebo podľahla konzumu a myslí si, že cez toho muža alebo cez dizajnové šaty a luxus bude uznávaná, aktuality.sk