NKÚ hovorí o skrytej privatizácii vodárenských spoločností, vláda plánuje zmeny „Na Slovensku máme totiž viac ako 440 obcí, ktoré nie sú dnes napojené na vodovod, kde si ľudia musia nosiť pitnú vodu v nákupných taškách zo supermarketov alebo z obchodov,“ skonštatoval predseda NKÚ. Výsledkami kontroly Najvyššieho kontrolného úradu sa dnes zaoberala vláda. Na jej dnešnom rokovaní predseda NKÚ Ľubomír Andrássy predložil správu o kontrole niekoľkých vodárenských spoločností.
Andrássy povedal, že z kontroly vyplýva dlh našej vodárenskej infraštruktúry na úrovni desať miliárd eur. Upozornil tiež, že niektoré slovenské obce stále nemajú prístup k pitnej vode. „Na Slovensku máme totiž viac ako 440 obcí, ktoré nie sú dnes napojené na vodovod, kde si ľudia musia nosiť pitnú vodu v nákupných taškách zo supermarketov alebo z obchodov,“ skonsťatoval predseda NKÚ.
Andrássy po rokovaní vlády spomínal aj skrytú privatizáciu vodárenských spoločností. Tvrdí, že pokusy o ňu začali už v roku 2018. Vláda tomu chce zabrániť legislatívnymi zmenami, ktoré predloží minister životného prostredia do 60 dní. Hlavná zmena má spočívať v tom, že akcie vodárenských spoločností budú vlastniť iba mestá, obce a štát.
„Budeme reflektovať na to, že akcionárom vo vodárenských spoločnostiach sa nebudú môcť ani teoreticky stať nejaké neziskové a neviem aké organizácie napojené kvázi na mestá a obce, ale budú nimi môcť byť len mestá, obce a štát. Štát bude mať predkupné právo na všetky akcie,“ povedal na margo plánovaných zmien minister Tomáš Taraba, aktuality.sk
X X X
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v súvislosti s možnou dodávkou amerických rakiet dlhého doletu na Ukrajinu varoval USA, že nemajú brať „červené čiary“ Ruska v oblasti bezpečnosti na ľahkú váhu a robiť si z nich žarty, píše TASR podľa agentúry Reuters.
Lavrov vyhlásil, že USA strácajú zo zreteľa zmysel vzájomného odstrašovania, z ktorého vychádzala bezpečnostná rovnováha medzi Moskvou a Washingtonom už v časoch studenej vojny. Reagoval na správu agentúry Reuters, podľa ktorej sú USA „blízko k dohode“ o dodaní ďalekonosných striel s plochou dráhou letu typu JASSM Ukrajine. Tieto riadené rakety by mohli zasiahnuť ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. O dodanie ďalekonosných striel už dlho žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Neprekvapilo by ma nič – Američania už prekročili hranice, ktoré si sami stanovili. Sú pobádaní, aby išli až na hranu, a Zelenskyj to, prirodzene, vidí a ťaží z toho,“ povedal Lavrov. „Z (ruských) červených čiar by si nemali robiť žarty,“ varoval.
X X X
Maďarský vízový program takzvanej „národnej karty“ teraz môže používať už nielen niekoľko štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii, ale aj občania dvoch krajín nepriateľských voči EÚ, čo vyvoláva vážne obavy o bezpečnosť schengenského priestoru. Povedala to v stredu komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová na stredajšom zasadnutí výboru Európskeho parlamentu (EP) pre občianske práva v Bruseli. S odvolaním sa na server nepszava.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Členovia výboru sa zaujímali o to, ako Európska komisia (EK) hodnotí júlové rozhodnutie Budapešti rozšíriť svoj vízový program o občanov Ruska a Bieloruska.
Národnú kartu môžu získať občania tretích krajín výhradne za účelom zamestnania, pričom im umožňuje pobyt v Maďarsku maximálne na dva roky, vysvetľuje server.
Johanssonová vo svojom prejave a následne v odpovediach na otázky členov výboru upozornila, že v posledných dvoch rokoch EÚ zrušila zjednodušenie vízového režimu pre občanov Ruska a Bieloruska a EK odporučila prísnejšie posudzovanie žiadostí o víza. Po tomto kroku sa počet vydaných víz Rusom v EÚ znížil o 90 percent.
Komisárka pripomenula incidenty, ktoré sa nedávno stali v rôznych členských krajinách EÚ, vrátane prípadov podozrenia z ruskej sabotáže a špionáže.
X X X
Ruskí pranksteri nachytali Johnsona. Tvrdí, že by na Ukrajinu vtrhol na čele cudzineckej légie, keby bol generálom
Známi ruskí pranksteri Vovan a Lexus nanovo nachytali britského expremiéra Borisa Johnsona. Myslel si, že hovorí s popredným francúzskym ekonómom Jacquesom Attalim. Vovan a Lexus sú známi viacerými „úlovkami“ popredných politikov, ktorých poplietli – tí sa domnievali, že hovoria s rešpektovanými osobnosťami.
Najnovší prank (prank = žart) ruskej dvojice postihol bývalého britského premiéra Borisa Johnsona. Predstavili ho ako muža, ktorý „doslova prinútil Kyjev bojovať do posledného Ukrajinca, čím narušil mierové rokovania“.
Johnson podľa Vovana a Lexusa pokračuje vo svojom postoji voči Ukrajincom, ktorý nazvali kanibalistickým. Hovorí, že Ukrajina potrebuje masovú mobilizáciu: „Ešte neprizvali veľa mladých ľudí.“ Západ by mal podľa Johnsona dovoliť Ukrajine strieľať rakety dlhého doletu na akékoľvek ciele v Rusku, v prvom rade zbombardovať Krymský most. „Je šialené, keď im hovoríme, že nemôžu zaútočiť na ruské sily v ruskom vnútrozemí, keď sa chystajú zaútočiť na Ukrajinu. Myslím si, že Rusi si takéto obmedzenia nedávajú,“ povedal Johnson.
Johnson tvrdí, že Zelenskyj by sa zmieril so stratou Donbasu a Krymu v roku 2022, keby nebolo Veľkej Británie.
Napriek „vysokej ochote riskovať“ Johnson chápe, že vstup jednotiek NATO na Ukrajinu sa môže skončiť treťou svetovou vojnou. Tiež však povedal, že on sám „by mohol viesť cudzineckú légiu na Ukrajine, keby bol generálom“.
„Som taký veľký zástanca Ukrajiny, ako si len dokážete predstaviť. A často si želám, aby som mal talent na vojenské záležitosti, aby som ako generál mohol viesť cudzineckú légiu na Ukrajine,“ tvrdí Johnson.
Na otázku, či by Ukrajina mohla vstúpiť do NATO bez Krymu, alebo či existuje iná možnosť, Johnson odpovedal: „Obávam sa, že predpokladom musí byť porážka Ruska. Ukrajinci musia mať nejaký pocit víťazstva, pretože to je jediný spôsob, ako ich dostať na akékoľvek rokovania“.
Johnson je presvedčený, že bojovať by mali len Ukrajinci bez účasti cudzích vojsk: „Myslím si, že by to situáciu eskalovalo. Je mi smutno, že to hovorím, myslím si, že už sme účastníkmi. Podporujeme Ukrajincov. Ale realita je taká, a je to hrozná tragédia, že Ukrajinci za nás bojujú. A myslím si, že v momente, keď pošleme naše sily, naše vlastné armády, na ich územie, stane sa to inou kategóriou, úplne inou kategóriou konfliktu. Dôsledky sa nedajú ľahko predvídať,“ uviedol podľa telegramovej stránky Vovana a Lexusa britský expremiér Boris Johnson./agentury/
X X X
Hasičom v Proletarsku v Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska sa po necelých troch týždňoch podarilo úplne uhasiť požiar skladu pohonných hmôt, ktorý v polovici augusta zasiahli ukrajinské drony. Informovala o tom dnes agentúra TASS. Úrad na ochranu zdravia spotrebiteľov Rospotrebdozor uviedol, že napriek dlhotrvajúcemu požiaru sa do ovzdušia neuvoľnilo nadmerné množstvo škodlivých látok, v oblasti napriek tomu platil výnimočný stav.
Plamene v areáli priemyselných skladov v Proletársku sa rozšírili na plochu 10-tisíc štvorcových metrov, zničených bolo niekoľko zásobníkov s naftou. S plameňmi bojovali stovky hasičov, na 50 z nich utrpelo zranenia.
Ukrajinské drony zasiahli zariadenie 18. augusta. Podľa Ruska požiar vznikol od padajúcich trosiek bezpilotných lietadiel.
X X X
Najmenej troch mŕtvych a piatich ranených si dnes vyžiadalo ostreľovanie okupovaného Donecka. Ukrajinské delá zasiahli trhoviská, uviedol na sociálnej sieti Ruskom dosadený náčelník okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin. Dodal, že na inom mieste výbuch nálože zhodenej z dronu zranil 20-ročné dievča.
Podobné tvrdenia bojujúcich strán nemožno vo vojnových podmienkach operatívne overiť. Kyjev aj Moskva tvrdia, že neútočia na civilistov a civilné objekty, akokoľvek fakty hovoria o opaku;) OSN preverila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022 prišli o život tisíce civilistov.
Pri ruských útokoch na západoukrajinský Ľvov v noci na dnes prišlo o život najmenej sedem ľudí, desiatky ďalších boli zranené.
X X X
Podpredseda srbskej vlády Aleksandar Vulin v stredu na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vo Vladivostoku vyhlásil, že Srbsko je spojencom Ruska a nikdy nevstúpi do NATO. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Vulin Putinovi taktiež povedal, že Srbsko nikdy neuvalí sankcie na Ruskú federáciu a „nikdy nedovolí, aby sa z jeho územia podnikali akékoľvek protiruské kroky“.
Agentúra AP pripomenula, že Vulin sa stretol s Putinom iba niekoľko dní po tom, čo Belehrad navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron a podpísal so srbskou vládou dohodu o dodávke 12 francúzskych stíhačiek Dassault Rafale. Pozorovatelia to vtedy hodnotili ako možný znak odklonu Belehradu od Moskvy.
Vulin po podpise zmluvy však pre ruskú tlačovú agentúru TASS zdôraznil, že dohoda „bola uzavretá z vojenských a praktických dôvodov a v žiadnom prípade nebude mať negatívny vplyv na vzťahy medzi Srbskom a Ruskou federáciou“./agentury/
X X X
Ochrankári, súkromné lietadlá či obrnené vlaky. Putinovi synovia platia za život v prepychu krutú daň
Synovia ruského prezidenta Vladimira Putina a bývalej gymnastky Aliny Kabajevovej, Ivan a Vladimir Putinovci, žijú v izolácii v rezidenciách, cestujú súkromnými lietadlami a obrnenými vlakmi a ich život v prepychu zabezpečujú firmy priateľov ruského vodcu. Majú telesných strážcov z prezidentovej ochranky, chovy, súkromných učiteľov a profesionálnych trénerov. Bratia sa skoro nestýkajú s rovesníkmi a svojich rodičov vidia zriedka, píše o „najutajenejších ruských deťoch“ centrum Dossier.
Dossier je projekt niekdajšieho najbohatšieho Rusa a neskôr najznámejšieho ruského väzňa Michaila Chodorkovského. Bývalý ropný magnát s politickými ambíciami žije v exile odvtedy, čo ho po desaťročnom väznení Putin omilostil. Investigatívne centrum sa snaží odhaľovať kriminálne aktivity ľudí Kremľa.
Údaje o Putinových synoch nemožno podľa Dossier nájsť v štátnych databázach. Už ako dojčatá žili pod falošnými dokladmi ako špióni a ľudia pod štátnou ochranou. Dátumy narodenia poznajú len najbližší príbuzní. Počas prípravy článku Dossier našiel niekoľko desiatok fotografií Putinovho staršieho syna, no z etických dôvodov sa ich rozhodol nezverejniť, ani ďalšie detaily, ktoré by mohli pomôcť dieťa identifikovať. „Ivan Putin je maloletý a nie je zodpovedný za činy svojich rodičov a jeho podoba sama o sebe nepredstavuje spoločenský záujem. Ale ten predstavuje spôsob života prezidentových detí, pretože je financovaný štátom a Putinovými priateľmi, ktorí zarábajú na úkor štátneho rozpočtu, „napísal portál. Dodal, že jeho anonymný zdroj patrí medzi desiatky ľudí, ktorí sa o Putinových synov starajú.
Putin sa v roku 1983 oženil s Ljudmilou Škrebněvovou, ktorá prijala manželovo priezvisko. Po takmer 30 rokoch sa rozviedli. Majú spolu dve dcéry, Mariju Voroncovú a Jekaterinu Tichonovovú, no Putin ich ani nespomína menami, len im hovorí „tie ženy“, píše Dossier. Putinovi sa nepodarilo utajiť, že má druhú rodinu. V roku 2008 napísal denník Moskovskij korrespondent, že v Petrohrade sa chystá svadba Kabajevovej s Putinom, ktorý sa rozviedol o dva mesiace skôr. Putin sa nechal počuť, že neznáša, keď niekto strká nos do jeho života, a noviny zakrátko skončili.
Sama Kabajevová na jar 2008 v televízii tvrdila, že už našla ideálneho muža bez toho, aby ho vymenovala, a minimálne od roku 2011 niekdajšia olympijská víťazka neskrýva snubný prsteň. Jedného syna porodila na jar 2015 v Lugane, zatiaľ čo v roku 2019 tamojšia lekárka Natalia Thiebaudová, niekdajšia Putinova známa z Petrohradu, ktorá emigrovala do Švajčiarska, pricestovala do Moskvy, aby pomohla na svet druhému potomkovi. Lekárkini známi potom prezradili denníku Sonntags Zeitung, že gymnastka má deti s Putinom. O tom, kde bude pôrod, zakaždým rozhodol prezident s ohľadom na utajenie, tvrdí Dossier s odvolaním sa na nemenovaného podnikateľa, spolupracujúceho s jedným z Putinových priateľov.
Akokoľvek Putinova druhá rodina žije v izolácii, možno sa k nej podľa Dossier dostať „doslova z ulice“, súdiac aspoň podľa inzerátu zverejneného na začiatku tohto roka agentúrou English Nanny, ktorej služby využívajú zámožní Rusi. Na inzerát hľadajúci učiteľov angličtiny pre dvoch chlapcov vo veku štyri a osem rokov totiž mohol odpovedať ktokoľvek. Práca s ubytovaním a stravou obnášala päť dní v týždni v celkovom rozsahu 60 hodín a k povinnostiam patrila aj výučba ďalších predmetov a sprievod na cestách. Ponúkaný plat bol 7700 eur. Pred prijatím bolo nutné absolvovať pohovor, lekársku prehliadku a dvojtýždňovú karanténu.
Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?
„Život bratov pripomína život ich otca. Majú osobných kuchárov, ktorí im varia. Ako Putin majú svoje hrnčeky a pijú len z nich. S deťmi sú vždy telesní strážcovia,“ píše portál. Podľa jeho zdroja ale život v rezidencii na jazere Valdaj nie je až tak prísne zošnurovaný, ak tu nie je Putin. Občas sa tu objavia aj deti priateľov Kabajevovej, samozrejme po dvojtýždňovej karanténe. No najväčšiu zábavu majú synovia, ak večery trávia s otcom. So starším synom Putin hrá hokej, kvôli čomu na Valdaji postavili klzisko, tvrdí Dossier. Podľa neho rodina trávi na Valdaji väčšiu časť roka, zatiaľ čo v auguste a na začiatku jesene býva na čiernomorskom pobreží./agentury/
X X X
Vážna zmena v českom hokeji. Pri reprezentácii končí slávne meno, dôvod nikto nepozná
Pri českej hokejovej reprezentácii skončil generálny manažér Petr Nedvěd. Bývalý vynikajúci útočník opustil funkciu na vlastnú žiadosť k 31. augustu. Webu iSport.cz to potvrdil prezident Českého zväzu ľadového hokeja Alois Hadamczik. Nedvěda by mohol nahradiť Martin Havlát, ktorý bol doteraz jeho asistentom.
„Áno, Petr Nedvěd skončil na vlastnú žiadosť k poslednému augustovému dňu. Ide o osobné dôvody. Dohodli sme sa spolu v priateľskej rovine, že keby sa situácia zmenila k lepšiemu, znova by sme nadviazali spoluprácu,“ uviedol Hadamczik pre web iSport.cz.
Päťdesiatdvaročný Nedvěd bol generálnym manažérom národného tímu od roku 2018, s výnimkou sezóny 2022/23.
Spolupracoval tak s hlavnými trénermi Milošom Říhou, Filipom Pešanom, Karim Jalonenen a Radimom Rulíkom. Spoločne s Jalonenom získali na majstrovstvách sveta 2022 bronzové medaily, tím vedený Rulíkom tento rok šampionát ovládol.
„Odchádzam z osobných, prípadne rodinných dôvodov, ktoré by som nechcel v médiách obšírnejšie rozoberať. Týmto ďakujem za rešpektovanie môjho súkromia,“ povedal Nedvěd.
Hlavným adeptom na uvoľnenú funkciu je Havlát, ktorý v minulej sezóne s Nedvědom spolupracoval.
„Čakám na Martinove stanovisko, či prevezme Petrovu zodpovednosť a jeho kompetencie. Dva roky bol pri národnom tíme, mnoho vecí robili spoločne. Ak dostanem kladnú odpoveď, všetko by pokračovalo v zabehnutých koľajách, čo si aj prajem,“ povedal Hadamczik.
Havlát strávil niekoľko sezón v NHL, exceloval napríklad v tímoch Ottawa Senators, Chicago Blackhawks alebo San Jose Sharks. Zúčastnil sa aj zápasu hviezd All-Star Game v roku 2007.
Bez platnej zmluvy pre budúcu sezónu je aj jeden z Rulíkových asistentov Marek Židlický. Podľa Hadamczika by však mal bývalý úspešný obranca pokračovať./agentury/
X X X
Najtrápnejší moment na US Open, prestaňte používať VAR, zúril expert. Rozhodkyňa urobila chybu, ktorou zdeptala ruskú tenistku
Je pochopiteľné, že sa počas výmeny rozhodca pomýli. Sledovať dopad loptičky pri vysokej rýchlosti dá občas zabrať. Aj preto môžu na niektorých veľkých turnajoch tenisti využívať tzv. VAR, pri ktorom má rozhodca možnosť pomocou spomalených záberov rozlúsknuť sporné situácie. V súboji 3. kola US Open medzi Beatriz Haddadovou Maiaovou a Annou Kalinskou však došlo ku kontroverzii.
Nemecká rozhodkyňa Miriam Bleyová.
Prvá menovaná dobiehala v treťom geme skrátenú loptičku, ktorú trafila presne v momente, kedy sa blížila k zemi a dostala ju cez sieť.
Rozhodkyňa jej prisúdila bod, Kalinská však okamžite protestovala a nechala si situáciu preveriť na spomalených záberoch.
Z nich mohli diváci na štadióne i pri televíznych obrazovkách vidieť, že Brazílčanka síce trafila loptičku raketou, ale najskôr trafil kurt a až následne letel cez sieť.
Empajrová rozhodkyňa Miriam Bleyová po konzultácii s kolegami vo video miestnosti na prekvapenie všetkých priznala bod Maiovej.
Ruskú tenistku incident rozhodil natoľko, že vo zvyšnom priebehu získala iba dve hry a po výsledku 3:6 a 1:6 vypadla.
Známy tenisový expert José Morgado sa k spornej situácii vyjadril na sociálnej sieti X, pričom nešetril kritikou.
„Jeden z najtrápnejších momentov na US Open. Ak má takto vyzerať konzultácia s VAR, tak ho radšej vôbec nepoužívajte,“ píše Morgado.
Organizátori turnaja sa deň po zápase ospravedlnili a priznali, že došlo k omylu. Hovorca americkej tenisovej asociácie Brendan McIntyre obhajoval rozhodkyňu tým, že údajne nemala k dispozícii záber zo správneho uhla.
Doplnil tiež, že vydali upozornenie, aby mali rozhodcovia pri podobných situáciách k dispozícii záznamy zo všetkých dostupných kamier.
Haddadová Maiová v stredu nestačila na českú súperku Karolínu Muchovú, ktorej podľahla vo štvrťfinále 1:6, 4:6.
Dvadsaťosemročná Češka si zahrá v semifinále grandslamu štvrtýkrát v kariére, na dvorcoch vo Flushing Meadows druhýkrát za sebou. Vo finále sa predstavila iba raz, v roku 2023 na antukovom Roland Garros./agentury/
X X X
Andrej Danko dostal ponuku: ak sa SNS vzdá ministerstva, môže šéfovať parlamentu
Národniari podľa slov Tomáša Tarabu partnerom povedali, že majú „zabudnúť na výmenu na životnom prostredí a aj kultúre“.
Strana Hlas ponúkla Andrejovi Dankovi kreslo predsedu parlamentu, ak by sa SNS vzdala v ich prospech jedného rezortu. Šéf SNS mal túto ponuku odmietnuť. Po rokovaní vlády to dnes povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS)
„Minulý týždeň dostal pán Danko ponuku byť predseda parlamentu za výmenu za niektorý rezort,“ uviedol po dnešnom rokovaní vlády podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Podľa Tarabu je teda téma predsedu parlamentu uzatvorená. „Môžu zabudnúť na výmenu na životnom prostredí a aj na kultúre,“ doplnil.
O tom, že by pre ambície Andreja Danka mohla prejsť koalícia rekonštrukciou, sa špekulovalo už dlhšie. Spomínal sa aj možný koniec ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, s ktorou sú údajne nespokojní viacerí predstavitelia koalície, aktuality.sk
X X X
Pred 90 rokmi sa narodil režisér, scenárista a herec Juraj Herz
Režisér Juraj Herz získal v roku 2004 cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre a v roku 2009 Českého leva takisto za Mimoriadny prínos českej kinematografii. Tieto ocenenia odrážajú, že bol zakorenený svojou tvorbou aj životným príbehom v oboch republikách.
Juraj Herz: Dokázal nakrúcať čierne komédie, rozmarné veselohry i vojnové drámy. Kultovou sa stala jeho snímka Spalovač mrtvol.
Dnes uplynulo 90 rokov od narodenia režiséra, scenáristu, ale aj príležitostného herca Juraja Herza, jednej z najvýraznejších osobností českej i slovenskej kinematografie.
Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku a do svojho rodného mesta sa rád vracal. „V Kežmarku vždy žili vedľa seba Nemci, Maďari a Slováci. Mal som preto veľmi dobré skúsenosti s Nemcami. Ale ja nerozdeľujem ľudí podľa národnosti, ale podľa toho, či sú dobrí, alebo zlí. Myslím si totiž, že v každom národe sú aj takí aj takí,“ povedal pri jednej z návštev svojho rodiska.
Jeho rodičia boli židovského pôvodu a hoci počas druhej svetovej vojny konvertovali na evanjelikov, napokon ich deportovali do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Ich syn sa ako desaťročný dostal do Sachsenhausenu.
Po vojne sa rodina vrátila do Kežmarku. Juraj Herz študoval na miestnom gymnáziu. Mal dvoch mladších bratov a ich otec si prial, aby sa zo synov stali poštári. Mladého Juraja Herza aj presvedčil, avšak tento pokus vydržal jeden deň, keď ho večer z pošty v Ľubici vyhodili.
Juraj Herz absolvoval štúdium v odbore fotografia na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave (1954). V tom istom roku úspešne zložil herecké skúšky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Rektor Janko Borodáč mu však oznámil, že ho nemôžu prijať pre jeho výzor, pretože by nemal z vtedajšieho hereckého repertoáru čo hrať.
Odišiel do Prahy, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Krátko pôsobil ako herec a režisér divadla Semafor (1960 – 1961), neskôr bol asistentom réžie a režisérom Filmového štúdia na Barrandove v Prahe.
V roku 1965 nakrútil svoj režijný debut, stredometrážny film Sběrné surovosti. Prvý celovečerný film, kriminálny príbeh Znamení raka, dokončil o rok neskôr. V roku 1968 nakrútil snímku Spalovač mrtvol na základe rovnomennej novely Ladislava Fuchsa.
Tragický no čiernym humorom okorenený príbeh riaditeľa krematória, ktorý sa cez fanatizmus a vieru vo vlastnú výnimočnosť prerodí v horlivého stúpenca nacistickej ideológie, zarezonoval aj vďaka fenomenálnemu hereckému výkonu Rudolfa Hrušínskeho.
V Československu putoval rovno do trezoru, no v zahraničí zaujal na viacerých festivaloch. „Bol rok 1968 a ja som mal úplnú slobodu nakrútiť ho tak, ako som chcel. Nikto mi do toho nehovoril, žiadni komunistickí dramaturgovia, takže od začiatku do konca je to môj film,“ vyjadril sa Juraj Herz s odstupom času.
Za televízny film Sladké hry minulého leta (1969) podľa poviedky Guya de Maupassanta získal Herz cenu Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo. Medzi protagonistami romantického príbehu môžu diváci dodnes obdivovať Milana Lasicu a Júliusa Satinského i plejádu ďalších slovenských hercov vrátane neherečky Jany Plichtovej v hlavnej úlohe.
Drámu Petrolejové lampy (1971) premietali na Filmovom festivale v Cannes, rovnako priaznivý ohlas mal aj Herzov hororový príbeh Morgiana (1972), v ktorom sa hlavnej dvojúlohy ujala Iva Janžurová.
Komédiu Holky z porcelánu (1974) nakrútil Herz pod hrozbou, že mu zakážu filmovať, pokiaľ neurobí film o robotníckej triede. Schvaľovacia komisia však s výsledkom nebola spokojná vytkla režisérovi, že z robotníčok urobil ľahké ženy a film zachránila pred zákazom až výborná návštevnosť v kinách.
V roku 1975 nakrútil detektívku Holka na zabití a o rok neskôr drámu Den pro mou lásku. V roku 1978 dokončil rozprávkové príbehy Panna a netvor a Deváté srdce. K hororovému žánru sa vrátil v roku 1981 snímkou Upír z Feratu, v tom istom roku nakrútil aj bláznivú komédiu Buldoci a třešně.
Stredoveký príbeh Straka v hrsti (1983) zaujal aj vďaka hudbe Michaela Kocába a Michala Pavlíčka skupina Pražský výběr dokonca takto nazvala aj svoj debutový album. S Kocábom ako autorom hudby Herz spolupracoval aj na filme Sladké starosti (1984), ktorý sa stal jednou z najobľúbenejších slovenských komédií i vďaka hereckým výkonom Emila Horvátha mladšieho či Andreja Hryca.
Pod tlakom komunistického režimu Herz v roku 1987 emigroval do Nemecka. Nakrútil klasické a moderné filmové rozprávky Žabí kráľ (1991), Hloupá Augustína (1993), Císařovy nové šaty (1993). Viac sa však venoval tvorbe dokumentárnych a televíznych filmov a seriálov pre zahraničné spoločnosti. Medzi jeho posledné snímky patrí horor T.M.A. (2009) a film Habermannův mlýn (2010) nominovaný na Českého leva.
Jeho posledným dielom bol krátky film Čestný občan v rámci celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2014). Čestné občianstvo Kežmarku získal v roku 2009 a prevzal si ho po dvoch rokoch na podujatí spojenom s premietaním filmu Habermannův mlýn v kežmarskom kine čo bol úspech aktivít členov kežmarského filmového klubu na čele s Borisom Švirlochom.
Juraj Herz bol členom Európskej filmovej akadémie a za svoje dielo získal množstvo cien doma i vo svete. Od prezidenta SR Andreja Kisku si 9. januára 2017 Juraj Herz prevzal štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy.
V posledných rokoch žil v Prahe, jeho partnerkou bola česká herečka Tereza Pokorná. Režisér Juraj Herz zomrel 8. apríla 2018./agentury/
X X X
Minister zahraničných vecí Švédska Tobias Billström oznámil svoju rezignáciu
Podľa vlastných slov ešte nevie, čomu sa bude po odchode z politiky venovať.
Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v stredu oznámil, že budúci týždeň odstúpi zo svojej funkcie a odíde z politiky. Bezprostredne neuviedol dôvody svojho rozhodnutia. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Na sieti X 50-ročný Billström napísal, že o svojej rezignácii v stredu oboznámil premiéra Ulfa Kristerssona. Billström pôsobil ako minister zahraničných vecí v Kristerssonovom kabinete od októbra 2022.
„Pokiaľ ide o mňa, teraz politiku úplne opustím. To znamená, že zanechávam aj svoj poslanecký mandát,“ napísal Billström a dodal, že oficiálne odíde z funkcie na začiatku parlamentnej schôdze na budúci týždeň. Podľa vlastných slov ešte nevie, čomu sa bude po odchode z politiky venovať.
Počas Billströmovho pôsobenia vo funkcii šéfa diplomacie Švédsko dokončilo svoj vstup do NATO, o ktorý požiadalo spolu s Fínskom v máji 2022 – tri mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Billström vo svojom príspevku na X uviedol, že „sme v najvážnejšej bezpečnostnej situácii od druhej svetovej vojny“, pričom spomenul vojnu na Ukrajine a situáciu na Blízkom východe.
„Vláda pod Tobiasovým vedením jasne zmenila priority švédskej zahraničnej politiky,“ uviedol premiér Kristersson na sieti Instagram. Zatiaľ neoznámil meno Billströmovho nástupcu, píše AFP, aktuality.sk
X X X
Minister Kamenický: Situácia je vážna, šetrenie bude obrovské. Povedal, kedy musí byť finálna dohoda
Situácia okolo verejných financií je dosť vážna. V rámci stredajšieho rokovania vlády to povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Bude potrebné podľa jeho slov prijať veľký balík opatrení. „Nebudem zatiaľ zaťažovať cifrou, všetko sa dozviete, keď sa dohodneme,“ skonštatoval Kamenický.
Zároveň doplnil, že čas sa im kráti. Majú zhruba dva týždne na to, aby sa na niečom dohodli. „Pripravili sme menu opatrení, ktoré by sme chceli, teraz je otázka, ako to skombinovať a vyskladať,“ uviedol minister financií.
Súčasná vláda podľa neho zdedila najhoršie verejné financie v rámci EÚ. „Taká veľká konsolidácia, aká sa robí teraz, je bezprecedentná. O to je ťažšia,“ pokračoval Kamenický. Potrebuje dosiahnuť dohodu medzi koaličnými partnermi. A to je potrebné ešte zapracovať makrovýbor, daňový výbor a musia pripraviť legislatívu do parlamentu tak, aby do 15. októbra mohli predložiť rozpočet. Respektíve, od 20. septembra do 15. októbra je potrebné dosiahnuť dohodu s Európskou komisiou o predložení tzv. strednodobého plánu.
„Budeme teda potrebovať minimálne dva týždne na to, aby sme zostavili knihu a tabuľky. A to sa nedá bez toho, aby bola dohoda na opatreniach,“ hovorí Kamenický.
Koaliční partneri sú podľa jeho slov informovaní o výške potrebnej konsolidácie. Poznajú aj riziká, ktoré súvisia s rozpočtami. A toto je tiež potrebné zahrnúť do miery konsolidácie. Konsolidácia bude podľa ministra financií obrovská a ak prídu ďalšie nové návrhy, budú sa musieť prirátať k pôvodnej konsolidácii. „A to z pohľadu ministerstva financií vidím ako veľký problém,“ uzavrel Kamenický./agentury/
X X X
Do hybridnej vojny sú zatiahnuté aj školy, hovorí český odborník. Vysvetľuje, čo je cieľom hrozieb
Bombové hrozby školám, ktorým čelili v utorok slovenské a české školy, destabilizujú systém a sú súčasťou hybridnej vojny. V rozhovore pre Pravdu to hovorí prezident Asociácie bezpečná škola Libor Sladký, podľa ktorého takéto situácie zanechajú stopy na deťoch a vedú k nedôvere v systém. Navyše, analýzy ukazujú, že agresivita, ktorá bola kedysi prítomná skôr na stredných školách sa presunula medzi podstatne mladšie deti. Čo spôsobujú bombové hrozby deťom, a ako nimi o nich hovoriť?
Prečo sa školám vyhrážajú bombou? Cieľom je destabilizácia systému, hovorí L. Sladký z Asociácie bezpečná škola
Takmer 270 slovenských škôl a asi 500 českých škôl dostalo v utorok skoro ráno vyhrážky. Ako si vysvetľujete, že došlo k takýmto hrozbám v jeden deň v dvoch krajinách?
Útoky na školy sú všeobecne niečo, čo ma stúpajúcu tendenciu. Vysvetliť si, prečo sa niekto vyhráža hromadným mailom školám, a pritom by to bol normálne zmýšľajúci človek, je náročné. Myslím si, že to môže byť súčasťou nejakej väčšej provokácie. Sme zatiahnutí, či chceme, alebo nie, do hybridných hrozieb a hybridnej vojny, ktorá so sebou nesie prvky destabilizácie systému. Pokiaľ je to tento trend, že niekto chce destabilizovať systém v Českej a Slovenskej republike, tak je smutné, že sa súčasťou stávajú školy. Rozoslať vyhrážky do všetkých škôl nie je pravdepodobne otázka nejakého jedného pomäteného jedinca, ktorý to plánoval. Vidím za tým snahu destabilizovať systém ako taký.
Asi by sme museli vidieť do hlavy páchateľa, no vieme si priblížiť, čo detailnejšie znamená systém destabilizovať?
Nie som politik a ani sa nechcem vyjadrovať k politickej situácii, to mi neprináleží. Keď v školách hovoríme o takzvaných varovných signáloch a nastavení bezpečnosti v kontexte súčasnej doby, tak musíme, žiaľ, konštatovať, že bezpečnosť sa zhoršuje. I keď podobne ako Slovensko patríme k najbezpečnejším štátom, tak aj školy sú zatiahnuté do hybridnej vojny, teda do vojny, ktorá so sebou nesie snahu destabilizovať systém aj v pevne ukotvených štátoch. Môže to prebiehať rôzne. My sme v školách napríklad museli bojovať s dezinformáciami tým, že ich boli schopní šíriť aj ľudia v rámci pedagogického zboru. Ale aj tým, že školy boli ohrozené a nútené ukončiť vyučovanie a pustiť deti domov. Vo chvíli, keď je druhý školský deň a množstvo detí, najmä z prvých stupňov, to prežíva, systém to destabilizuje a rozhodne môže narušiť psychiku detí. Takáto situácia zanechá stopy na detských dušiach a vedie to k všeobecnej nedôvere v systém.
Podobné vyhrážky dostali školy na Slovensku v máji. Dotkli sa vtedy viac ako tisíc škôl, v utorok to bolo spomínaných 270. Môže nám počet naznačiť o akého ide páchateľa?
Bude to skôr asi otázka vyšetrovania. V každom prípade je to veľké množstvo škôl. Podľa mňa to hovorí o útoku, ktorý bol dobre pripravený, dopredu naplánovaný. Trošku pochybujem, že to bol len útok nejakého pomäteného jedinca.
Kým na Slovensku to boli v utorok bombové vyhrážky, českým školám prišlo varovanie, že sú zamínované. Treba si všímať tento rozdiel?
Bombové vyhrážky alebo vyhrážky, že je niečo zamínované sú v zásade veľmi podobné, respektíve rovnaké. Hovoríme o nástražnom zariadení, kde na konci bude detonácia, ktorá má úplne deštruktívne účinky. Vyhrážky bombovým útokom nielen v školách, ale všeobecne kdekoľvek, sú pomerne účinné, pretože nie ste schopní sa rýchlo zorientovať a povedať, kde by asi to výbušné zariadenie mohlo byť. Pokiaľ si nie som stopercentne istý, že sa v škole bomba nenachádza, tak jediný spôsob, ako ochrániť osoby v škole, je evakuácia, čo napríklad v Českej republike neprebehlo vo všetkých školách. Polícia zverejnila upozornenie, že nie je nutná evakuácia, ale niektoré školy napriek tomu deti evakuovali. Vo chvíli, keď by tie vyhrážky boli určené len niekoľko málo školám, alebo jednej jedinej, tak rozhodne je potrebné školu evakuovať. Musíte to brať vážne. Nemôžete riskovať, že je to len vyhrážka. Školy boli v utorok vo veľmi nezávideniahodnej situácii, pretože bolo na ich rozhodnutí či školu evakuovať, alebo nechať vyučovanie ďalej bežať a do určitej miery prijať riziko hrozby, že v škole môže byť bomba. Už len toto je moment, ktorý musí byť pre riaditeľov veľmi frustrujúci. Keby sa, nedajbože, niečo stalo, niesť následky je veľmi zložité.
Vyrastá generácia detí, ktorá nevie riešiť problémy, prejavuje sa to frustráciou a agresivitou, hovorí odborník Libor Sladký
Okrem vyhrážok došlo v utorok ešte na základnej školy v českých Domažliciach k útoku žiačky 7. triedy. Nožom napadla dve iné deti. Dôvodom mal byť jej zlý prospech, pre ktorý neprešla do 8. ročníka. Prečo sa deti uchyľujú k takýmto činom?
Na túto tému máme ako asociácia spracované semináre od profesionálnych psychológov a snažíme sa školy v tejto oblasti vzdelávať. Máme za sebou stovky bezpečnostných analýz. Vyplýva z nich, že agresivita, ktorú sme vnímali v súvislosti skôr so strednými školami, sa začína presúvať na základné školy. Aspoň v Českej republike máme základné školy, ktoré sa stretávajú s nárastom agresivity detí. A to aj detí na prvom stupni, vrátane rodičov, ktorí nevedia správne komunikovať krízové alebo toxické informácie. Nechcem vynášať súdiť, ale naprieč pedagogickým spektrom sa psychológovia vyjadrujú, že nám vyrastá generácia detí, ktorá nevie riešiť problémy, a ktorá, keď sa dostáva do záťažovej situácie, tak ju nevie komunikovať, prejavuje sa u nej miera frustrácie a agresivity. Máme to v rámci auditov a analýz v školách zmapované. Máme školy, kde sa na deti zo základnej školy, a to ma desí, podávajú trestné oznámenia, pretože to, čo sa udialo nie je už na úrovni priestupkov, ale trestných činov.
Ako sa dá podchytiť takého správanie? Čo pre to môže urobiť štát a čo školy?
Nesledujem úplne, ako je to na Slovensku, ale v Česku sa dosť diskutuje potreba školských psychológov, ktorí chýbajú. Detí, ktoré majú poruchy pozornosti alebo ADHD pribúda. Vyplýva to aj z výročných správ škôl. Deťmi sa preto z tohto pohľadu treba viac zaoberať. Druhá vec je umenie vnímať varovné signály, teda to, čo u detí vidíme, zasadiť do kontextu toho, kam by to mohlo viesť. Je to niekedy pre učiteľov zložité. Hovoríme im, že by si mali vedieť dopredu vyhodnotiť situácie, ktoré môžu byť potenciálne rizikové a viesť k agresivite.
Môžete uviesť príklad?
Napríklad, do školy prichádza rodič, ktorý dlhodobo nespolupracuje a ide si vypočuť informáciu, že jeho dieťa prepadne. Je to toxická informácia a pedagógovia nevedia do akej miery ju rodič zvládne alebo nezvládne komunikovať. Poznáme aj smutné príbehy, kde bola na konci smrť pedagóga, kde sa zložité informácie komunikovali za zatvorenými dverami so žiakom alebo rodičom a výsledkom bolo, že žiak zabil učiteľa. Alebo, že rodič fyzicky napadol pedagóga. My teda pripravujeme školy na to, aby mali jasné scenáre na komunikáciu zložitých situácií. Nechcem sa vyjadriť k tomu, čo sa stalo v Domažliciach, nepoznám podrobnosti, ale jeden fakt je jasný. V škole sa ocitla dievčina, ktorá prepadla, situácia bola pre ňu zložitá. Vedieme pedagógov k tomu, aby si vedeli tieto situácie dohľadať a komunikovať ich. Nechcem, aby to vyznelo, že pedagógovia v Domažliciach urobili chybu, len si myslím, že tá žiačka sa nenachádzala v nejakej komfortnej situácii.
Ako sa pripraviť na bombové hrozby? Učitelia by mali mať nacvičené simulované scenáre, hovorí odborník L. Sladký
Keď sa vrátim k tým bombovým vyhrážkam, ako by mali učitelia komunikovať deťom to, čo sa v danej chvíli deje?
Komunikácia s malými deťmi by určite nemala viesť k tomu, že ich vydesíme. Opäť sme pri tom, že učitelia musia byť na takéto situácie pripravení. Keď hovoríme o bezpečnosti škôl, hovoríme o dvoch pilieroch. Pilier jedna – čo robiť, aby k situácii nedošlo. Fakt je, že mail, ktorý príde do školy, neovplyvníte. Pilier dva – čo budeme robiť, keď sa ocitneme v mimoriadnej situácii. Platí tu dôležitá zásada, a teda, že vo chvíli, keď sme v krízovej situácii, je naozaj neskoro vymýšľať, čo budeme robiť. Pedagógovia by na všetky tieto situácie, ako je bombový útok, agresivita v škole, ozbrojený útočník v škole, mali byť pripravení a mať simulačne nacvičené scenáre. Mozog je totiž v podobných chvíľach schopný vypnúť, ocitáme sa v situácii, kedy nám je zaťažko logicky premýšľať. Musíme vychádzať z naučených vecí. Preto sú simulácie dôležité. V prípade evakuácie, ak sa deťom dobre vysvetlí, poďte deti, vyskúšame si opustiť školu, nemusíme nutne vysvetľovať, že niekde je bomba, a čo sa stane, keď vybuchne. To je nezmysel.
Vy ste sa v staršom rozhovore pre Pravdu vyjadrili, že akákoľvek medializácia útokov je schopná povzbudiť ďalších potenciálnych útočníkov. Myslíte si, že to platí aj pri páchateľoch, ktorí nahlasujú bomby v školách, a ak sú to konkrétne deti, kto ich nahlási?
Hovoríte o efekte, ktorý prebudí „mŕtve duše“, ktoré o niečom takom dlho premýšľali a predstavujú si, že sa o nich bude písať a ich mená budú na prvých stránkach novín. U nás sa to dosť rieši po útoku na pražskej filozofickej fakulte, kedy médiá celkom správne, neprezentovali páchateľa. Takíto ľudia si to nezaslúžia. V súvislosti s medializáciou takýchto útokov, vrátane toho, že sa, žiaľ, útok popíše podrobne, sa obávame dvoch vecí. Ad A, popis nejakej situácie je vlastne návod, ako to urobiť, ad B, ľudia, ktorí premýšľajú, že niečo podobné urobia a vidia ten efekt, prípadne ešte aj glorifikáciu v tlači, ich to môže povzbudiť a zopakujú to. Neuvedomujú si však dohľadateľnosť páchateľa, ktorá je dnes jednoduchšia. Je dobré, ak sa tie veci príliš nemedializujú.
Máte pocit, že slovenské a české policajné zbory sú pripravené na takéto situácie? Pýtam sa aj preto, že na Slovensku aktuálne čelí polícia výraznému personálnemu podstavu.
Je to zložitá otázka. V Česku s políciou úzko spolupracujeme, veľmi si to vážim. V rámci možností polície chodíme do škôl nielen na semináre, ktoré vnímam ako veľmi dôležité, ale chodíme aj na stredné školy s figurantmi zranených, bez žiakov, ale chodíme tam natrénovať si metodiku US. Úmyselne nehovorím USB, pretože bojovať učiteľov neučíme. Mnoho škôl si myslí, že keď sa naučí sebaobranu, že majú vyhrané. Je to hlboký omyl. V rámci Česka podľa mňa spolupráca funguje dobre, ale áno, Polícia Českej republiky nemá kapacitu, aby s nami mohla prejsť všetky školy. Je to nad jej limity aj napriek jej vôli. Policajti, ktorí s nami chodia do škôl, majú totiž veľa ďalších úloh. Predstava, že by polícia mala precvičiť všetky školy je nereálna. Teraz už asi zabiehame do politickej témy, ale rozpočty oboch štátov, sú napäté. Predstava, že polícia dostane viac peňazí na ďalších policajtov, je z môjho pohľadu nereálna./agentury/