Desaťtisíce ľudí vyšli v piatok 20. októbra do ulíc v Jordánsku, Egypte, Jemene a Tunisku. Viacerí protestujúci vyzývali na pokračovanie akcií Hamasu, iní žiadali ukončenie izraelského bombardovania pásma Gazy po dvoch týždňoch intenzívnych náletov, ktoré podľa palestínskych úradov zabili 4 100 ľudí, informuje Reuters.

V Ammáne, hlavnom meste Jordánska, krajiny, ktorá uzavrela mier s Izraelom v roku 1994, žije väčšina obyvateľov, ktorá je propalestínsky orientovaná. V centre hlavného mesta pochodovalo viac ako 6 000 ľudí, zatiaľ čo ďalšie tisíce sa zhromaždili v blízkosti izraelského veľvyslanectva.

Protestujúci vyjadrovali podporu Hamasu a vyzývali teroristickú skupinu, aby útočila na Izrael raketami a uskutočňovala samovražedné útoky v Tel Avive. „Priveďte samovražedných atentátnikov do Tel Avivu” a „My sme vaša armáda,” bolo obľúbené skandovanie davu.

Tisíce demonštrantov sa zišli aj v Egypte, kde ľudia žiadali zastavenie bombardovania. Vydali sa k mešite Al-Azhar (jednej z najstarších na svete), zatiaľ čo ďalšia skupina sa zhromaždili na námestí Tahrír.

Niektorí demonštranti vyzývali na vojenskú akciu proti Izraelu, iní hovorili, že arabské štáty by mali zvážiť použitie iných metód na zastavenie bombardovania Gazy.

Žiadna pomoc od Egypta

Egypt hraničí s pásmom Gazy, ale nepodarilo sa mu vyjednať otvorenie hraničného priechodu, aby sa umožnila pomoc utečencom.

Stovky ľudí pochodovali aj v centre Tunisu a ďalší demonštrovali pred veľvyslanectvom USA.

„Skutočnými teroristami sú Izrael a Amerika, ktorá ich podporuje,” povedal Souhail Ben Nasser, účastník protestu v Tunise.

Hromadné pálenie vlajok

Demonštrácie sa konali aj v juhovýchodnej Ázii. Stovky ľudí sa zišli na proteste v blízkosti veľvyslanectiev USA v Jakarte (Indonézia) a Kuala Lumpur (Malajzia). Pálili izraelské vlajky, fotografie premiéra Netanjahua a prezidenta Spojených štátov amerických Joea Bidena.

„Zišli sme sa tu s úmyslom odsúdiť zločinný čin Izraela,” povedala Qilla Marisa, protestujúca z Kuala Lumpuru.

Moslimovia v Indii zas zorganizovali protesty v Džajpure a Bombaji, kde vystavili transparenty s nápisom „Osloboďte Palestínu”.

Pred mešitou Baiazid v Istanbule sa zhromaždilo približne 2 000 ľudí, ktorí podpálili podobizeň izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a na protest mávali palestínskymi vlajkami.

Niektorí držali nápisy s heslami, ako: „Stop genocíde” či „Teroristický Izrael”, aktuality.sk

X X X

Svet zmeravel, keď sa ropa zbláznila. Ako sa arabské štáty rozhodli použiť proti USA „ropnú“ zbraň

„Kontroluj jedlo a budeš kontrolovať ľudí, kontroluj ropu a budeš kontrolovať národy.“ Henryho Kissingera inšpirovala k tomuto aforizmu ropná kríza, ktorá prepukla pred 50 rokmi. Postupne prerástla do hospodárskej recesie, najväčšej od druhej svetovej vojny. Postihla najmä trhové ekonomiky, ale jej dôsledkom sa úplne nevyhlo ani bývalé Československo.

 Ropa vraj priťahuje vojny. Ozbrojený konflikt predchádzal aj kríze v jeseni 1973, ktorú nazvali „ropným šokom“. Začal sa 6. októbra, v deň najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom Kipur (Deň zmierenia). Preto sa do histórie zapísal ako jomkipurská vojna.

Podobne ako najnovší útok proti Izraelu prišiel aj ten pred polstoročím dosť nečakane. Izrael však vtedy neprepadli teroristi z palestínskeho Hamasu, ale regulárne armády Egypta a Sýrie.

Vojská židovského štátu spočiatku utrpeli rozsiahle straty a Izrael takmer prišiel o Golanské výšiny. Jeho letectvo sa ukázalo ako bezzubé proti raketám protivzdušnej obrany, ktorú Arabom dodal Sovietsky zväz. Mimochodom, Egypťania vtedy útočili aj tankami nakúpenými v Československu.

Samozrejme, v podaní sovietskej – a po nej i našej, domácej – propagandy konflikt zapríčinila izraelská agresia. Skreslené informácie prichádzali aj o ďalších okolnostiach konfliktu. Médiá zveličovali americkú vojenskú pomoc Izraelu a takmer zamlčovali podporu Sovietskeho zväzu a celého východného bloku, vrátane ČSSR arabským krajinám. Nehovoriac o pokrivenom obraze situácie na bojiskách.

Už niekoľko dní po bleskovej mobilizácii izraelských ozbrojených síl a vďaka dodávkam vojenskej techniky zo Spojených štátov sa karta obrátila. Dve tankové divízie prekročili Suezský prieplav a dostali sa až do 100-kilometrovej vzdialenosti od Káhiry. V Sýrii sa línia frontu vtedy nachádzala iba 40 km od Damasku.

Vtedy sa arabské štáty rozhodli použiť proti USA „ropnú“ zbraň.

 Diplomatický úspech Kissingera

Už 17. októbra 1973 sa krajiny OPEC na svojom zasadnutí v Kuvajte dohodli znížiť ťažbu čierneho zlata o päť percent. Každý mesiac sa mala znižovať o ďalších päť percent dovtedy, kým sa Izrael nestiahne na hranice z roku 1967 (pred tzv. 6-dňovou vojnou). Západným spojencom Izraela zvýšili vývozné ceny ropy z večera do rána až o 70 percent. Len krajín, ktoré zachovali priateľský postoj k arabským štátom, sa opatrenia nedotkli.

V ten istý deň sa začali vo Washingtone mierové rokovania delegácií Saudskej Arábie, Maroka, Alžírska a Kuvajtu s americkými predstaviteľmi. Keďže nepriniesli okamžitý a želaný výsledok, začali arabské krajiny na čele so Saudskou Arábiou 20. októbra totálny ropný bojkot Spojených štátov.

Určili sa dni v týždni, keď mohli tankovať vodiči s párnymi a keď vodiči s nepárnymi číslami vodičského preukazu.

Bolo zrejmé, že na mieri sa musia najprv dohodnúť dve vtedajšie superveľmoci. Egyptský prezident Anvar Sadat odkázal Sovietom, že súhlasí so zastavením paľby. Do Moskvy odcestoval čerstvo vymenovaný minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. Prezident Richard Nixon ho vybavil rozsiahlymi právomocami pri riešení konfliktu na Blízkom východe. On sám mal vtedy plné ruky práce s aférou Watergate.

Zo zistení rusko-izraelského historika Aleka Epsteina vyplýva, že Kissinger rokoval so sovietskymi predstaviteľmi tri dni. Z Moskvy súčasne koordinoval svoj postup aj s Tel Avivom, keď 21. októbra požiadal izraelskú premiérku Goldu Meirovú o ukončenie ofenzívy. Tým zachránil Tretiu egyptskú armádu pred obkľúčením a Sadatovi medzinárodnú prestíž.

Hlavným výsledkom Kissingerovej misie bol návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá ju prijala 22. októbra 1973. Dokument predpokladal okamžité zastavenie bojových akcií a zotrvanie vojsk na pozíciách, ktoré dosiahli v ten istý deň.

Napriek tomu pokoj zbraní nenastal ani na jednom fronte. V roku 2012 boli odtajnené niektoré materiály CIA. Z nich vyplýva, že pokoj zbraní nastal až po tom, čo sovietsky líder Leonid Brežnev poslal Nixonovi telegram s varovaním, že „ZSSR bude musieť podniknúť nevyhnutné kroky v prípade, že bojová činnosť Izraela sa nezastaví“. Zároveň nariadil zvýšenú pohotovosť siedmich sovietskych výsadkových divízií. Spojené štáty odpovedali vyhlásením poplachu pre svoje jadrové sily.

Až potom sa postup znepriatelených vojsk na fronte zastavil úplne. Písal sa 26. október 1973, 20. deň od začiatku vojny. O 13. hodine miestneho času vyšli pozorovatelia OSN na líniu dotyku rozmiestňovať vlajočky prímeria. Zbrane stíchli, okrem jednej – ropnej. Neskončilo sa totiž ropné embargo arabských vývozcov.

 V nedeľu sa nejazdilo

Ropy bolo zrazu málo a bola drahá. „Ropa sa zbláznila“, hlásali titulky svetových denníkov pred 50 rokmi. Za jediný rok zdražela štvornásobne!

Ešte v októbri 1973 sa štáty OPEC dohodli – bez vyjednávania so zástupcami ťažobných spoločností – že cena ropy sa bude tvoriť voľne. Čiže podobne ako ceny ostatných obchodovateľných surovín či priemyselného tovaru.

Približne v tom istom čase sa zvýšil podiel štátu v ťažobných spoločnostiach, ktoré dovtedy kontrolovali nadnárodné korporácie. Ako uvádza Saleh Mothana Obadi z Ekonomického ústavu SAV, kým do roku 1973 sa štát mohol podieľať na ich vlastníctve len 25 percentami, potom sa jeho podiel zvýšil až na 50 a v Kuvajte dokonca na 60 percent. Súčasne sa zvýšili poplatky za ťažbu ropy z 12,5 až na 20 percent a dane z príjmov z ropy z 55 na 85 percent.

 Väčšina čierneho zlata pochádzala v tom čase z Blízkeho východu a svetové hospodárstvo záviselo od ropy viac ako dnes. Preto aj dôsledky jej zníženej ponuky sa prejavili výraznejšie, USA sa postupne stali čistým importérom ropy, hoci predtým boli jej najväčším svetovým exportérom. Spôsobili to nízke ceny arabskej ropy aj prudký rast jej spotreby (V USA sa v rokoch 1960 – 1973 jej spotreba zdvojnásobila).

V Spojených štátoch sa cena benzínu zvýšila v priebehu pol roka z 25 centov na viac ako 1 dolár za galón (3,7 litra). teda takmer o 400 percent. Vodiči mohli jednorazovo natankovať najviac desať galónov benzínu. Obmedzujúce opatrenia išli tak ďaleko, že sa určili dni v týždni, keď mohli tankovať vodiči s párnymi a keď s nepárnymi číslami vodičského preukazu. V nedeľu sa benzín nepredával.

V súvislosti s energetickou krízou vybavil Kongres prezidenta mimoriadnymi právomocami. Pre všetky odvetvia ekonomiky začal platiť zákaz prechodu z uhlia na ropu. Letecké spoločnosti museli znížiť počet letov, štátne inštitúcie, školy, predajne prešli na skrátený pracovný čas.

Klientom, ktorí k nám pocestujú konským povozom, poskytneme ovos a seno zadarmo. parížsky luxusný hotel počas ropnej krízy

Nixon v rozhlasovom prejave vyzval Američanov, aby obmedzili vykurovanie v obytných domoch a vôbec – aby šetrili energiou. Blížili sa Vianoce, a tak sa šetrilo aj na tradičnej výzdobe a osvetlení budov či ulíc.

„V západnom Nemecku nesmú automobilisti v nedeľu jazdiť,“ informovali médiá 21. novembra 1973. „V ostatných dňoch je povolená maximálna rýchlosť motorových vozidiel do 100 km/hod na diaľnici a do 80 km/hod na ďalších cestách.“

Dánsko vládnym opatrením obmedzilo svetelnú reklamu a znížilo predaj vykurovacej nafty o 25 percent. V Taliansku prepukol taký dopyt po bicykloch, že sa s nimi začalo kšeftovať na čiernom trhu.

Automobilky vo Francúzsku vyhlásili neplánovanú celozávodnú dovolenku. Jeden z parížskych luxusných hotelov ukázal aj v tejto mizérii zmysel pre humor, keď oznámil: „Klientom, ktorí k nám pocestujú konským povozom, poskytneme ovos a seno zadarmo.“

V marci 1974 sa ropné embargo skončilo, ale OPEC prijal ďalšie opatrenia, ktoré viedli k rastu cien čierneho zlata na medzinárodných trhoch.

Ale čo sa vtedy dialo v Československu? Zničujúce efekty ropnej krízy sa ho spočiatku nedotkli, aspoň nie priamo a bezprostredne. O to väčší bol však ich dlhodobý a sprostredkovaný vplyv na tunajšiu ekonomiku, vrátane ekonomiky slovenskej.

 Nás sa to netýkalo?

Pred čerpacími stanicami v Prahe alebo v Bratislave nebolo koncom roka 1973 vidieť nekonečné kolóny automobilov ako v západných metropolách. Nebolo pred nimi ani pusto z dôvodu, že by sa benzín minul. Zatiaľ čo na benzínkach v amerických a západoeurópskych mestách vodiči často narazili na cedule „Prepáčte, dnes je vypredané“.

Ropa prúdila na Slovensko od roku 1962 produktovodom Družba, ktorý ústil pri Slovnafte vo Vlčom hrdle. A začiatok mal v Almatevsku, čo bolo nové naftárske mesto v ďalekej tatárskej stepi.

Hneď po spustení ropovodu do prevádzky znížili u nás cenu benzínu zo 4 korún za liter na 2,10 koruny. Dve koruny – to sa z dnešného pohľadu zdá bagateľ. Ale napríklad Štefan Hájnik z Budkoviec v okrese Michalovce, ktorý pracoval na tamojšej prečerpávacej stanici, zarábal ako elektrikár 1 200 korún mesačne, To bola vtedy priemerná mzda v národnom hospodárstve.

 „Vďaka Sovietskemu zväzu máme toľko nafty, koľko potrebujeme a môžeme vyrábať toľko benzínu, koľko potrebujeme,“ zdôvodnil zníženie cien poslanec Václav Škoda v Národnom zhromaždení, vtedajšom parlamente.

Samozrejme, ani slovkom sa nezmienil o tom, že čierne zlato dodávajú Sovieti spojencom za „ideologické“ ceny. A že očakávajú za to stopercentnú lojalitu, čo prehlbuje závislosť Československa.

Koncom roku 1973 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve ČSSR 2 171 korún a cena benzínu či motorovej nafty sa stále nemenila, hoci svetom už otriasala ropná kríza.

K zmene prišlo až v nasledujúcom roku, vtedy u nás benzín Špeciál zdražel z 2,40 na 4,30 koruny za liter.

Prvé verejné reakcie politického vedenia Československa na ropný šok a drastické úsporné opatrenia Západu by sa dali vyjadriť slovami: „Tak im treba, nás sa to netýka“. Ale keď koncom novembra 1973 zasadal Ústredný výbor KSČ, premiér Lubomír Štrougal pripustil v hlavnom referáte možné problémy so zabezpečovaním „stále rastúcej potreby palív a energie“.

Zároveň nevylúčil, že „prípadný pokles tempa rozvoja niektorých kapitalistických štátov v dôsledku menovej a energetickej krízy by mohol viesť k sťaženiu podmienok pre náš vývoz do týchto krajín“.

V tom čase sa tona sovietskej ropy dovážala do ČSSR ešte za 285, kým arabská za 1 200–1 500 korún. Až v roku 1974 sa dohodli nové zmluvné podmienky, ktoré začali platiť od nasledujúceho roku. Sovietska ropa zdražela aj pre štáty východného bloku, začala sa vypočítavať z priemeru svetovej ceny, ani potom však nedosiahla jej úroveň, len sa jej približovala.

„Nákupné ceny kĺzali v 5-ročných priemeroch svetovej ceny,“ vysvetľoval nám svojho času profesor Milan Šikula zo Slovenskej akadémie vied. „Od Sovietov to bol ústretový krok, poskytli svojim partnerom v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci určitý čas, štyri roky, na prispôsobenie sa novým podmienkam. Ale nevyužili ho naplno.“

Do roku 1977 – čiže za tie štyri roky – vzrástli svetové ceny surovej ropy v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zhruba 3,5-krát, kým cena sovietskej ropy pre ČSSR len 1,5-krát.

Kremeľ zároveň znížili dodávky ropy svojim satelitom, bolo preň výhodnejšie vyvážať ju na iné trhy za svetové ceny. „Pritom neprestával ubezpečovať arabské štáty o svojej solidarite a podpore ich ropného embarga voči krajinám Západu,“ dodáva súčasná ruská historička Maria Slavkinová.

Čo sa týka spojencov z východného bloku, Moskva ich naliehavo nabádala, aby racionalizovali spotrebu a začali šetriť.

Hlavný plánovač ekonomiky vo východnom Nemecku (NDR) Gerhard Schürer spomínal po rokoch na rozhovor s Alexejom Kosyginom, vtedajším predsedom vlády ZSSR. Prosil ho prehodnotiť zníženie dodávok ropy, ináč NDR nebude schopná plniť hospodárske dohody s partnermi. „Súdruh Schürer, v tomto prípade predložte vašej vláde iný plán,“ znela odpoveď.

Kremeľ mal už vtedy potvrdené informácie, „že zatiaľ čo Sovieti predávajú východným Nemcom ropu za „bagateľ“, NDR obchoduje na tretích trhoch s ropnými produktmi za svetové ceny.

 Závisláci od jedného zdroja

Ropný šok v roku 1973 ukázal, ako veľmi Amerika závisela od arabskej ropy. USA poučené krízou sa pustili do veľkého projektu na využitie ropných ložísk v Aljaške, spojeného s výstavbou ropovodu, ktorý ich produkciu distribuoval po celej krajine.

Americké ropné spoločnosti neskôr začali import ropy z cudziny, lebo prebádané domáce zásoby čierneho zlata postupne klesli na štvrtinu. Ich úsiliu pomohol objav obrovských nálezísk ropy v Severnom mori a ďalšou alternatívou sa koncom 70. rokov stali zásoby v Mexiku.

 To už bolo po tzv. druhom ropnom šoku v dôsledku iránsko-amerického konfliktu. Prezident Jimmy Carter nazval vtedy situáciu na ropnom trhu „morálnym ekvivalentom vojny“. Ďalšie skokovité zdraženie ropy priviedlo aj západoeurópske štáty k intenzívnemu vyhľadávaniu alternatívnych zdrojov energetiky. Začali prikladať väčší význam plánovaniu a programovaniu. Vedu a výskum nasmerovali na zvyšovanie konkurencieschop­nosti ekonomiky, na využitie ich výsledkov v podobe úspornejších a efektívnejších technológií.

V štátoch sovietskeho bloku vrátane Československa sa tieto procesy oneskorovali. Uspokojené lacnejšou ropou z východu zaspali štart technologickej revolúcie./agentury/

X X X

Prepustiť tisícky ľudí z úradov. Tvrdé šetrenie navrhnuté Horváthom, pomôže to štátu?

Pre štát aktuálne pracujú stovky tisíc ľudí. Ich výplaty nás všetkých v minulom roku stáli takmer 11 miliárd eur. Pomohlo by štátnemu rozpočtu, ak by sme ich počty, prípadne ich platy, začali znižovať? Ministerstvo financií tvrdí, že by sme takto mohli ušetriť v priebehu troch rokov celkovo až jednu miliardu eur. Podľa hlasov kritiky sa to však, naopak, neoplatí.

 Iní oponujú a tvrdia, že štátny aparát je z hľadiska počtu zamestnancov skutočne príliš veľký. Len v priebehu posledných ôsmich rokov ich počet stúpol o približne 35-tisíc. Zatiaľ čo v roku 2015 pre štát pracovalo približne 404-tisíc ľudí, dnes už sa ich počet dostal na takmer 440-tisíc. Mnohí preto upozorňujú, že na to aby štát ušetril a mohol fungovať efektívnejšie, je potrebné ho v tomto smere zoštíhliť.

 Zostavovatelia „konsolidačného menu“ – teda zhruba 100 návrhov na šetrenie skoro za desať miliárd eur – zdôrazňujú, že náklady na zamestnanosť vo verejnej správe tvoria takmer štvrtinu všetkých verejných výdavkov. Práve preto je podľa nich v tejto oblasti možné dosiahnuť výraznú mieru úspor. Napríklad zníženie počtu zamestnancov v samospráve o desať percent, s výnimkou učiteľov, by do rozpočtu do roku 2026 mohlo priniesť až 187 miliónov eur. Zníženie počtu štátnych zamestnancov v piatich najväčších štátnych podnikoch o desať percent by mohlo do troch rokov priniesť úsporu vo výške až 92 miliónov eur.

 Konsolidácia verejných financií je pritom viac ako naliehavá. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Martin Nevický a Milan Vaňko vo svojom komentári upozorňujú, že deficit verejných financií dosiahne podľa ich poslednej prognózy 5,5 percenta HDP. Zároveň zdôrazňujú, že udržateľnosť slovenských verejných financií patrí k najhorším v rámci všetkých krajín Európskej únie. Dodávajú tiež, že tento problém predstavuje pre Slovensko zásadnú ekonomickú zraniteľnosť.

Rovnako ako rezort financií aj analytici NBS tvrdia, že situáciu by mohlo pomôcť zlepšiť zníženie nákladov na chod štátu. „Výdavky na chod a prevádzku štátu sú objemovo veľká položka, preto sa aj pri miernom znížení dá docieliť výrazný vplyv na verejné financie,“ píšu Nevický a Vaňko. Zároveň doplnili, že výdavky na mzdy vo verejnej správe a na medzispotrebu tvoria až 40 percent zo všetkých výdavkov v tejto oblasti. Štát by tak podľa nich mohol v rámci segmentu verejnej správy ušetriť až 1,1 miliardy eur.

Záver analytikov je jasný. Prostredníctvom vyššej efektivity štátneho aparátu, najmä v oblasti zamestnanosti, miezd a rovnako aj v medzispotrebe, by sa dalo trvalo znížiť objem bežných výdavkov. To by malo podľa odborníkov bolieť čo najmenej.

Oplatí sa prepúšťať?

Nastupujúca vláda Roberta Fica tak bude mať so zvyšovaním efektivity v rámci štátneho aparátu, o ktorom sa často hovorí ako o prezamestnanom, čo robiť. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto súvislosti pre Pravdu hovorí, že úspech zoštíhľovania štátnej správy bude závisieť od toho, ako inteligentne sa bude robiť.

 „S pomerne veľkou istotou vieme povedať, že máme rezervy v zamestnanosti vo verejnej správe. Základným pravidlom pre našu verejnú správu je totiž zotrvačnosť. Keď raz nejaký úrad alebo inštitúcia má nejaký počet zamestnancov, tak ich bude mať rovnako veľa aj o rok, dva, tri,“ tvrdí Šuster. Spolu s tým pripomína, že takmer nikdy nenastane situácia, v ktorej šéf nejakej štátnej inštitúcie osloví vládu s tým, že svoju agendu zvládne aj s nižším počtom zamestnancov.

Najnovšie sa na túto problematiku pozreli aj analytici z Útvaru hodnoty za peniaze, ktorí prepočívatajú rôzne vplyvy politík. Tvrdia, že priestor na šetrenie v tejto oblasti existuje, ale na konci dňa to výrazne nepomôže. Inštitúcia totiž zdôrazňuje, že najväčšia časť výdavkov na platy, až jedna tretina, smeruje na zamestnancov v školstve. „Sú to mzdy a odvody učiteľov, vysokoškolských výskumníkov, ale aj kuchárov či ekonómov na školách,“ píšu analytici. Návrh na konsolidáciu verejných financií pritom nepočíta so znižovaním platov učiteľov.

Veľkú množinu výdavkov štátu, asi dve miliardy eur, tvoria platy policajtov, vojakov, hasičov či sudcov. Osobitné výdavky, 1,5 miliardy eur z celého balíka 11 miliárd eur, idú na platy na zdravotníkov. V týchto prípadoch sa však dlhodobo hovorí o nedostatku ľudí a prepúšťanie by tak mohlo byť kontraproduktívne.

Ak by sme začali so znižovaním stavov zamestnancov na ministerstvách, okresných a daňových úradoch či na úradoch práce o desať percent, podľa Útvaru hodnoty za peniaze by štát ušetril maximálne 170 miliónov eur. V prípade, že by sa prepúšťalo iba na centrálach ministerstiev, ušetriť by sme mohli 50 miliónov eur. Štát však potrebuje ušetriť niekoľko miliárd a takéto škrty by teda výrazne nepomohli. Analytici úradu tiež tvrdia, že plošné škrty nie sú udržateľné a zamestnanosť sa po čase vráti na pôvodnú úroveň.

S tým súhlasí aj Šuster, ktorý zdôrazňuje, že Slovensko už má s plošným znižovaním stavov o 5, 10 či 15 percent ľudí skúsenosti. „Vieme zo skúseností, že to nefunguje a časom sa zamestnanosť vráti naspäť,“ zdôraznil odborník.

Konfederácia odborových zväzov SR rovnako s podobnými riešeniami nesúhlasí a popiera prezamestnanosť v slovenskom verejnom sektore. „Obľúbené znižovanie počtu úradníkov by prinieslo minimálnu úsporu na výdavkovej časti rozpočtu,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.

 Stop pre zvyšovanie platov

Okrem znižovania stavov zamestnancov štátu dal rezort financií na stôl aj návrh na nižšiu valorizáciu miezd vo verejnej správe voči súkromnému sektoru. V roku 2024 by platy nemali stúpať vôbec a v rokoch 2025 a 2026 by mali stúpnuť len o tri percentá, čo by podľa analytikov malo štátnemu rozpočtu celkovo ušetriť až 1,2 miliardy eur. Nižšia valorizácia miezd patrí spomedzi všetkých opatrení k oblastiam s najvyššou úsporou.

Platí pritom, že zamestnancom v tomto roku stúpli vďaka januárovej a septembrovej valorizácii platy tento rok historicky najviac. V „prvom kole“, to znamená od 1. januára 2023, narástli platy pracovníkov štátnej a verejnej správy o sedem percent a tabuľkové platy pedagogických a odborných zamestnancov o desať percent. V septembri potom stúpli mzdy prvej skupine o ďalších desať percent a druhej skupine o 12 percent.

Riaditeľ odboru makroekonomických analýz a prognóz ministerstva financií Branislav Žúdel tento trend stúpania miezd zamestnancov štátu vysvetľoval tým, že platy boli v porovnaní so súkromným sektorom dlhodobo nízke. Vďaka vlne zvyšovania z posledných rokov však teraz platí, že mzdy ľudí, ktorí pracujú pre štát, stúpali oveľa rýchlejšie ako platy v súkromnom sektore.

Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi bol podľa Štatistického úradu SR priemerný plat v štátnej správe na úrovni 1 002 eur v hrubom, po tohtoročnom septembrovom zvyšovaní je to aktuálne 1 968 eur. Od roku 2013 tak priemerné platy v tomto sektore narástli takmer na dvojnásobok.

Na porovnanie, aktuálna priemerná mzda v slovenskom hospodárstve je 1 419 eur a napríklad v oblasti priemyslu je to 1 518 eur. Lepšie ako štátni zamestnanci sú však na tom napríklad ľudia, ktorí pracujú vo finančných a v poisťovacích službách, ktorí priemerne zarábajú 2 415 eur.

Presun do súkromného sektora?

Ďalším efektom, ktorý by malo prepúšťanie pracovníkov v štátnej sfére do slovenskej ekonomiky priniesť, je podľa ministerstva financií realokácia zamestnancov. To by malo v praxi znamenať, že prepustení zamestnanci by si mohli nájsť nové miesta v súkromnom sektore a tým zaplniť časť z približne 80-tisíc pracovných miest, ktoré sa zamestnávateľom dlhodobo nedarí obsadiť.

 Odborári však tomuto predpokladu oponujú a tvrdia, že štruktúra nedostatkových pracovných miest v súkromnej sfére je odlišná od štruktúry zamestnancov v štátnej sfére. „Preto nemožno predpokladať, že všetci zamestnanci verejného sektora sa okamžite uplatnia v súkromnom sektore, ale možno predpokladať potrebné rekvalifikácie,“ upozornila Nemethová.

Analytik Šuster navrhuje namiesto plošného prepúšťania staviť na výkonnostné a personálne audity na ministerstvách a rovnako aj zefektívniť elektronizáciu a ňou tým spojené procesy. Takto aj súkromný sektor bude vedieť oveľa lepšie absorbovať ľudí, ktorí odídu zo štátnej správy,“ hovorí odborník. Šuster zároveň dodáva, že náš trh práce je aktuálne napätý, zamestnancov je nedostatok a ľudia, ktorí by odišli zo štátnej správy, by nemali veľký problém nájsť si prácu v súkromnom sektore. Nastupujúca vláda sa zatiaľ k otázke šetrenia vo verejnej správe nevyjadrila./agentury/

X X X

Čaputová vymenuje vládu až keď bude náhrada za Huliaka. Ustanovujúca schôdza parlamentu bude 25. októbra

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes stanovila termín ustanovujúcej schôdze Národnej rady SR na stredu 25. októbra o 10:00. Zároveň požiadala predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) aby miesto, deň a hodinu konania ustanovujúcej schôdze oznámil novozvoleným poslankyniam a poslancom. „Termín vymenovania vlády prezidentka stanoví až po doručení nového návrhu kandidáta no post ministra životného prostredia, aby mohla vymenovať novú vládu v kompletnom zložení,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Ustanovujúcu schôdzu parlamentu má zvolať hlava štátu do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi zložia zvolení poslanci sľub. Národná rada SR volí overovateľov, predsedu a podpredsedov parlamentu. Podľa koaličnej zmluvy patrí post šéfa parlamentu strane Hlas, ktorá nominovala na túto funkciu svojho lídra Petra Pellegriniho. Zriadia sa aj parlamentné výbory a voliť sa budú ich predsedovia a ďalší členovia./agentury/

X X X

Huliak je v Očovej mimoriadne obľúbený. Miestni nechápu, prečo s ním má prezidentka problém

Meno Rudolf Huliak je v týchto dňoch asi najskloňovanejším na našej politickej scéne. Je „horúcim“ kandidátom na ministra životného prostredia, čo vyvolalo veľké emócie. Prezidentka sa už nechala počuť, že do tejto funkcie ho nevymenuje. Keďže je aj starostom Očovej, išli sme sa tam pozrieť a zistiť nálady tamojšieho obyvateľstva. Samozrejme, nevynechali sme ani richtára.

 Starostom v Očovej, ktorá má takmer 2 500 obyvateľov, je Rudolf Huliak prvé volebné obdobie. Prišli sme tam v upršaný štvrtok, len chvíľu nato, ako sme sa dozvedeli o odmietavom postoji prezidentky Zuzany Čaputovej k jeho kandidatúre na ministra. Boli sme zvedaví, ako to vidia miestni.

Najväčšiu frekvenciu ľudí sme si všimli v centre obce. Niet divu – okrem obecného úradu sa tam nachádzajú potraviny, v blízkosti ktorých je stále „živo“. Oslovili sme tam dve mladé ženy, no každú zvlášť, pričom obidve pri zmienke, že sme novinári, zostali zaskočené. O ich starostovi sa veľmi rozprávať nechceli. Zhodli sa, že ho osobne nepoznajú, preto im to neprináleží. Jedna z nich nakoniec predsa len prehovorila.

 „Myslím si, že to, čo sa okolo neho deje, je prehnané. Na rôznych rezortoch v minulej vláde boli úplne neschopní ľudia, ale takýto cirkus sa nerobil. Veď sme tam mali kaderníka a obranu mal pod palcom človek, ktorý Slovákom nadával do opíc, dezolátov, luzy. To kde sme? S tým hlava štátu problém nemala?“ pýta sa. „Nášmu starostovi nesiahajú ani po členky,“ dodala rozhorčene.

Nafúknutá bublina?

Neďaleko obecného úradu sme sa dali do reči s mužom v stredných rokoch. O „patáliách“ v súvislosti s Huliakom si tiež myslí svoje. Pozná ho vraj osobne a „je to rovný človek“. Najviac nechápe, že mu vyčítajú neodbornosť. „Je to totálne nafúknuté, bublina,“ mieni. „Ako minister by bol dobrý. Vyzná sa, je v lesníckej komore a čo sa týka životného prostredia, to je u neho na prvom mieste,“ povedal.

V jednom z pohostinstiev sme natrafili na skupinku zhovorčivých chlapíkov, no ako väčšina Očovanov, ani oni nám svoje mená prezradiť nechceli. Na šéfa obce však nedajú dopustiť. „Poznám ho od úplného malička, jeho otec bol môj veľmi dobrý kamarát. Spolu sme striekali autá, bol lakýrnik. Mal dielňu, potom to po ňom prevzal Rudo. Krivého slova na neho nemáme, spýtajte sa hocikoho v dedine,“ povedal jeden z mužov a ukázal pritom na svojich kamarátov pri stole. Tí, na súhlas s ním, prikyvovali hlavami. „Mohol by byť trochu diplomatickejší a vážiť slová, to je pravda, no nemožno mu uprieť, že má prehľad. Je to múdry človek, rozumný chlap,“ zhodnotili.

„Hory nikto nepozná tak, ako on. Prírode sa venuje odmalička, narozdiel od kuriča Budaja,“ neodpustil si ďalší štipľavú poznámku na exministra minulej vlády.

 Krčmár za pultom s nami najskôr o Huliakovi debatovať nechcel, no potom si to rozmyslel. „Na čele obce je zatiaľ krátko, ťažko hodnotiť, ale v podstate sa javí ako dobrý človek. Má výborné organizačné schopnosti, je ústretový. Keď niekto za ním príde, je ochotný pristúpiť na diskusiu a riešiť daný problém jednotlivca,“ tvrdí. Vie si ho predstaviť aj na čele envirorezortu.

„Má v tom veľmi dobré znalosti, prehľad, skúsenosti. Je dlhoročným poľovníkom, v prírode je zainteresovaný už dlhé roky,“ zdôvodnil svoje slová „hostinský“.

Pavel Hrončiak, ktorého sme zastavili v jednej z ulíc, vníma tamojšieho starostu ako seriózneho človeka. „Poznám ho osobne. Či by bol dobrým ministrom, posúdiť neviem, ale myslím, že niektorí ľudia mu závidia,“ vraví. Je presvedčený, že Očovú vedie človek, ktorý je na správnom mieste. „Patrí tam, kde je. Svoju pozíciu si vie udržať a mnohí ho určite podporia. Teda minimálne z tohto regiónu,“ predpokladá.

 Hrončiak pokračoval, že pre obec už Huliak, napriek zatiaľ krátkemu funkčnému obdobiu, urobil dosť. „Napríklad vybudoval nové chodníky. Stará sa aj o zeleň, snaží sa,“ uzavrel.

Ustúpiť nemieni

Naše kroky potom smerovali k obecnému úradu dúfajúc, že tam zastihneme jeho šéfa. Dvere však boli zamknuté. Vzápätí sme si všimli, že štvrtok je v Očovej nestránkovým dňom. Neodradilo nás to a skúsili sme starostovi zavolať. Jeho mobil bol dosť dlho obsadený, no na niekoľkýkrát sa to podarilo. Dozvedeli sme sa, že je práve na úrade. Po krátkom telefonáte sme sa dohodli, že dvere nám príde otvoriť jedna zo zamestnankýň.

„Dnes som naozaj zaneprázdnený, od rána som mal už 170 telefonátov. Z nich asi tridsať percent boli novinári, tie ostatné ľudia s podpornými slovami,“ privítal nás Huliak. Hneď nato sme sa rovno opýtali, ako vníma postoj prezidentky voči jeho ministerskej kandidatúre.

„S ohľadom na pani prezidentku sme vedeli, z akého prostredia pochádza a že budú problémy. Nezaprela v sebe naďalej podpredsedníčku Progresívneho Slovenska, mimovládkový pôvod. Tiež to, že v prezidentskom paláci je hlavným rozumom, a ona len hovorkyňou, pán Juraj Rizman,“ povedal. Pokračoval, že Čaputová nerešpektuje legitímny mandát udelený v demokratických parlamentných voľbách, kde vôľa občana bola jasná.

 „Dokonca som skončil, spomedzi 150 zvolených poslancov, na dvadsiatom piatom mieste. Preto si myslím, že nemá byť v čom problém, ani po morálnej či odbornej stránke, aby mne bolo vytknuté stať sa ministrom životného prostredia,“ uviedol Huliak. Reagoval tiež na výčitku prezidentky v súvislosti s jeho názormi o zmene klímy, pričom vraj podľa neho takáto kríza neexistuje.

„Nedá sa mi vytknúť, že popieram klimatické zmeny. Nikdy som to nerobil,“ zdôraznil. „Povedal som, že na základe klimatických zmien si z toho jedna strana urobila politickú ideológiu. No a na jej základe chce zničiť národné hospodárstvo Slovenska. Chce nás uvrhnúť, aby sme znovu pomaly žili v jaskyniach, nekúrili palivovým drevom a nepoužívali spaľovacie motory,“ mieni. Zároveň pripomenul, že Slovensko je, v počte vyrobených vozidiel na počet obyvateľov, automobilovou veľmocou.

„Chcú nás, v závislosti práve od tohto priemyslu, dostať do stavu, že skrachujeme po hospodárskej, sociálnej, ekonomickej a energetickej stránke? Čo bude potom so Slovenskom, keď teraz ide byť lídrom vo vynulovaní oxidu uhličitého?“ pýta sa. „K daným veciam pristupujem v praxi reálne. Prostredníctvom mňa by sa peniaze do slovenskej prírody aj dostali. Teraz prúdia do mimovládnych organizácií a okľukou na financovanie kampaní jednotlivých politických strán,“ tvrdí. Dodal, že na svojej nominácii bude, spolu so Slovenskou národnou stranou, na ktorej kandidátke ho ľudia zvolili, trvať./agentury/

X X X

Tibor Gašpar by mal viesť bezpečnostný výbor parlamentu. Koalícia možno našla novú stoličku aj pre Rudolfa Huliaka

O Tiborovi Gašparovi sa špekulovalo, že by mal zasadnúť na post šéfa Slovenskej informačnej služby. Aktuálne s ním koalícia počíta skôr na stoličke šéfa parlamentného výboru.

Bývalý policajný prezident obvinený v kauze Očistec Tibor Gašpar, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke Smeru, by mal podľa informácií portálu Aktuality.sk viesť brannobezpečnostný výbor parlamentu.

Jeho nomináciu na tento post nám potvrdili viaceré od seba nezávislé zdroje.

Pri mene Tibora Gašpara sa špekulovalo aj o tom, že by sa mohol postaviť na čelo Slovenskej informačnej služby. Tieto úvahy potvrdil 14. októbra v relácií RTVS Sobotné dialógy Roman Michelko (SNS) a záujem o tento post nevylúčil ani samotný Gašpar.

Koalícia možno našla nový post aj pre Rudolfa Huliaka (SNS), ktorého chcú národniari nominovať na ministra životného prostredia. Tento návrh však včera zastavila prezidentka Zuzana Čaputová. Namiesto toho by podľa našich informácií mohol predsedať výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. V jeho prípade sa ale čaká na to, ako sa vyrieši spor s hlavou štátu.

Miesta predsedov výborov, ale aj šéfa parlamentu a jeho podpredsedov si budú poslanci voliť na ustanovujúcej schôdzi, ktorá sa uskutoční budúcu stredu.

Bude môcť narábať s utajovanými dokumentami

Tibor Gašpar čelí obvineniu z toho, že spolu s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom boli na čele zločineckej skupiny v štruktúrach polície.

Podľa vyšetrovateľa ju mali zneužívať na politické ciele, ale aj záujmy podnikateľov. V prípade je obvinený celý rad policajných funkcionárov.

Gašpar s príbuzným Bödörom podľa obžaloby vytvorili štruktúru spriaznených policajtov v riadiacich aj výkonných zložkách a na ich pokyn sa vyšetrovalo, alebo, naopak, zametalo pod koberec. Viacerí policajti aj funkcionári sa k úplatkom a ohýbaniu vyšetrovania priznali a so súdom uzavreli dohodu o vine a treste.

Najväčšou právomocou predsedu parlamentného výboru je zvolávanie mimoriadnych výborov, vďaka ktorým môže určovať o čom budú poslanci rokovať a čomu budú venovať pozornosť.

Gašpar bude mať, rovnako ako všetci poslanci, právomoc oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Problémom pre neho, ako možného šéfa brannobezpečnostého výboru, môže byť oboznamovanie sa so skutočnostiam EÚ a NATO, na ktoré je potrebné mať špeciálnu previerku, ktorú pre trestné stíhanie dostať nemusí. Ako šéf výboru by tak nemusel mať informácie z prostredia Aliancie a Európskej únie.

Ďalšie obvinenie

Bývalému policajnému prezidentovi pribudlo aj ďalšie obvinenie krátko pred voľbami, v auguste 2023 v prípade Ezechiel 7. Podľa vyšetrovateľa sa malo s požehnaním Gašpara zasahovať do vyšetrovania známych káuz Technopol, Doprastav a Váhostav, úplatky sa pohybujú v hodnote cez 100-tisíc eur.

Tibor Gašpar odišiel z funkcie šéfa polície po tlaku verejnosti a protestov Za slušné Slovensko. Jeho odchod oznámil spolu s Petrom Pellegrinim, ktorý sa stal premiérom po páde vlády Roberta Fica.

K strane Smer-SD sa pripojil po tom, ako začal spolu s predsedom strany Robertom Ficom vystupovať na tlačových besedách, kde spoločne kritizovali postupy polície v citlivých kauzách, aktuality.sk

X X X

Švédsko plánuje obmedziť sociálne dávky pre neeurópskych imigrantov

Vláda chce túto situáciu riešiť sériou reforiem, ktorá bude od neeurópskych migrantov požadovať, aby sa naučili po švédsky a našli si prácu. Švédska pravicová vláda v piatok oznámila, že obmedzí sociálne dávky pre migrantov neeurópskeho pôvodu.

Cieľom tohto kroku je odradiť ďalších migrantov od príchodu do Švédska a lepšie integrovať tých, čo sa v krajine usadia, informuje agentúra AFP.

Menšinová vláda premiéra Ulfa Kristerssona, ktorú podporujú aj krajne pravicoví Švédski demokrati (SD), sa ujala moci pred rokom, okrem iného aj s prísľubom boja proti nelegálnej migrácii a zločinu.

Prijímanie migrantov

Švédsko za posledné desaťročia prijalo množstvo migrantov, predovšetkým z krajín postihnutých konfliktami, napríklad z bývalej Juhoslávie, Sýrie, Afganistanu, Somálska, Iránu či Iraku. Nedokázalo ich však dostatočne začleniť do väčšinovej spoločnosti.

„Od roku 2012 sa do Švédska prisťahovalo viac než 770.000 ľudí z krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. V kombinácii s integračnou politikou, ktorá nekládla (migrantom) skoro žiadne požiadavky a nijako ich nemotivovala k integrácii do spoločnosti, viedla k vzniku rozdeleného Švédska,“ uviedli koaliční lídri v článku zverejnenom v novinách Dagens Nyheter.

Prisťahovalecké komunity podľa nich zápasia s problémom segregácie, sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a slabých učebných výsledkov detí, pričom v nich nedochádza k osvojovaniu si „spoločných švédskych hodnôt“.

Obmedzenie dávok

Švédsko má podľa názoru koaličných lídrov „vážne problémy“ s obyvateľmi zahraničného pôvodu, ktorí sú nezamestnaní a žijú zo sociálnych dávok. Autori článku však svoje tvrdenie nepodložili oficiálnymi údajmi ani neuviedli, koľko ich je.

Vláda alej plánuje zamedziť tomu, aby prisťahovalci poberali viacero rôznych sociálnych dávok naraz. Na ich priznanie budú mať pritom nárok až po určitej, bližšie nešpecifikovanej dobe.

Na migráciu z krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru sa vzťahujú spoločné pravidlá schengenského priestoru voľného pohybu osôb, ktorého súčasťou je aj Švédsko. Avizované pravidlá sa preto budú vzťahovať len na prisťahovalcov z iných častí sveta, pripomína AFP, aktuality.sk

X X X

Kým Rusi vraždili v Buči, on bol s ich veľvyslancom, a kým úradník sedí, on si užíva luxus. Kto je Juraj Blanár

 Vyštudoval vysokú školu dopravy a spojov a v televízii šíril aj tú najtvrdšiu prokremeľskú propagandu. Juraj Blanár má teraz šéfovať slovenskej diplomacii.

Podvečer 26. januára minulého roku stál Juraj Blanár na provizórnom pódiu pred Prezidentským palácom v Bratislave za chrbtom Ľuboša Blahu, pravú ruku zdvihol a zovrel v päsť, aby spolu s ďalšími predstaviteľmi Smeru pred niekoľkotisícovým davom odkázal „americkým agentom“, že „Slovensko chce mier“.

Ani nie o mesiac Rusi zaútočili na susednú Ukrajinu a rozpútali vojnu, ktorá trvá dodnes. Preferencie Smeru boli v tom čase na úrovni pätnástich percent a Blanár nemohol tušiť, že raz bude slovenským ministrom zahraničných vecí.

Robert Fico chce, aby bol „šťukou“, ktorá „popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“. Isté je, že Blanár skutočne nie je žiadnym „starým kaprom“.

Podpredseda Smeru totiž nie je ani diplomatom. Je jedným z najvernejších a najlojálnejších Ficových ľudí, roky pôsobil ako župan aj ako poslanec parlamentu.

Nie je nepopísaný list, má za sebou vážnu kauzu, jeden z jeho ľudí sedí za mrežami a vlastní luxusný dom, ktorý nadobudol podozrivo lacno.

Cesta na výslnie

Od roku 1998 politici rešpektujú zvyk, že na čele rezortu diplomacie stojí kariérny diplomat. Krátku výnimku predstavovalo len obdobie vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012, keď bol ministrom zahraničia Mikuláš Dzurinda.

Juraj Blanár so zahraničnou politikou veľké skúsenosti nemá. Vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline a dlhé roky pracoval vo Váhostave. Do politiky vstúpil v roku 2002, keď sa prvýkrát stal poslancom Národnej rady za stranu Smer.

Známejším sa však stal ako predseda Žilinského samosprávneho kraja. Vo funkcii župana pôsobil od roku 2005 až do roku 2017, keď ho vo voľbách porazila Erika Jurinová z OĽaNO.

Dnes sa Blanár pohybuje v tesnej Ficovej blízkosti, strana ho často posiela do televíznych debát a vo voľbách získal štvrtý najväčší počet krúžkov spomedzi všetkých svojich kolegov zo Smeru – viac ako 180-tisíc.

Ešte pred desiatimi rokmi však hral v Smere druhé husle. Na výslní boli v tom čase ľudia ako Pavol Paška, Robert Kaliňák či Marek Maďarič. Podpredsedom Smeru sa stal Blanár až v roku 2016, no skutočne silnú pozíciu v strane si vybudoval až po odchode krídla Petra Pellegriniho.

 Úradník je za mrežami

V uplynulých rokoch sa Blanár pokúšal vytvoriť si imidž politika, ktorý komentuje zahraničnú politiku a rozumie jej. Vysvetľovať však musel aj iné veci.

S jeho menom je nerozlučne spojená kauza nákupu predražených CT prístrojov pre nemocnice v Žilinskom kraji z čias, keď bol županom.

Vysokopostaveného úradníka župy, ktorý pracoval pod Blanárom, vlani poslal Najvyšší súd pre machinácie pri verejnom obstarávaní na päť rokov do väzenia. Nádejný minister zahraničia, ktorý ešte ako šéf kraja nákup obhajoval, z kauzy vyviazol bez ujmy.

Blanárovej županskej éry sa čiastočne týka aj druhý prípad, ktorý však dodnes zostal otvorený. Ešte kým riadil kraj zo Žiliny, začal neďaleko Terchovej budovať luxusný trojpodlažný dom.

Firme, ktorá mu chatu stavala, zaplatil podozrivo málo. Zhodou okolností išlo o spoločnosť, ktorá od žilinskej župy získavala zákazky za milióny eur. Že Blanár prišiel k luxusu skutočne lacno, ukazuje aj ďalší príbeh s nejasným pozadím.

Zázračne zbohatol

Podľa Denníka N sa v roku 2018 za relatívne málo peňazí dostal k stavebným pozemkom v Bernolákove blízko Bratislavy. Aktuality.sk sa na stav kauzy pozreli dnes a z katastra nehnuteľností vyplýva, že Blanár už všetky pozemky predal.

Dnes na nich stojí už 16 rodinných domov a aj pri konzervatívnom odhade ceny pozemkov na nich Blanár zarobil minimálne milión eur.

Zaujímavé je, že na začiatku aj na konci prípadu vidieť meno kšeftára s pozemkami Petra Sýkoru, ktorý je dnes obžalovaný z neoprávneného nakladania s odpadmi. Podľa Denníka N pozemky lacno Blanárovi predali práve Sýkorove firmy.

Aj napriek tomu, že sa diplomacii nikdy nevenoval, Blanárova nominácia na post ministra zahraničných vecí nie je až takým veľkým prekvapením. Ak sa totiž Smer vyjadruje k zahraničnopolitickým otázkam, robí tak často práve jeho ústami.

Z doterajších Blanárových vyhlásení a postojov k zásadným témam sa dá vytvoriť predstava o tom, ako asi bude naša zahraničná politika pod jeho vedením vyzerať.

 Normalizovať vzťahy s Ruskom

Napokon, čo-to načrtol aj samotný Fico, keď vo štvrtok vyhlásil, že ak by už bol premiérom, išiel by na samit do Číny spolu s Viktorom Orbánom, ktorý sa tam stretol s Vladimirom Putinom. Ruským prezidentom, na ktorého vydal v marci Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu zatýkací rozkaz.

Aj Blanár je stúpencom zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany. V prípade Smeru však ide len o formulku, pod ktorou sa často skrýva bagatelizovanie úlohy Ruska ako agresora vo vojne na Ukrajine.

V máji 2021, teda ešte pred vypuknutím ruskej agresie, sa napríklad Blanár nedokázal postaviť na stranu Česka, nášho najbližšieho spojenca, ktoré vyhostilo viacerých zamestnancov ruskej ambasády.

K tomuto kroku pristúpila Praha po tom, ako česká vládala oznámila, že do výbuchov v muničnom sklade vo Vrběticiach v roku 2014 boli zapletení agenti ruskej vojenskej rozviedky. V rámci solidarity Rusov vyhostili aj v Litve, Lotyšsku či v Rumunsku a aj u nás.

Blanár na dianie reagoval vyhlásením, podľa ktorého „Slovensko by malo požiadať Ruskú federáciu o normalizáciu vzťahov vrátením si diplomatov“.

Strašili jadrovými zbraňami

Veľkou témou v januári 2022 bolo uzatvorenie tzv. obrannej dohody medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. Napriek tomu, že zmluvu začala pripravovať ešte vláda Smeru a SNS, Fico ako opozičný politik začal proti dohode vystupovať a organizovať protesty.

„Táto vláda chce, aby sme sa vzdali suverenity na území Slovenska a aby sa tu vytvorili vojenské základne inej armády,“ rečnil na spomínanom proteste z Bratislavy Blanár. Bol ešte mierny, jeho kolega Blaha strašil jadrovými zbraňami.

V relácii televízie Markíza Na telo začiatkom minulého roka Blanár hovoril, že zmluvu nielenže nepotrebujeme, ale je vraj aj nebezpečná.

„Má to byť ochranná zmluva voči Rusku. Vytvára sa priestor na priblíženie amerických vzdušných síl k ruským hraniciam. Staneme sa predmetom geopolitického boja,“ varoval divákov. Dohodu nakoniec parlament schválil, všetci poslanci Smeru boli proti.

Vo februári 2022 Rusi vtrhli na Ukrajinu a Smer formálne útok odsúdil ako porušenie medzinárodného práva. Agresiu však vzápätí začal zľahčovať vyhláseniami ako napríklad, že ide o „čisto rusko-americkú záležitosť“ alebo že z vojny profitujú len Spojené štáty.

S ruským veľvyslancom

Kým Rusi v marci 2022 vraždili ľudí v Buči, o čom sa neskôr dozvedel celý svet, Fico s Blanárom v Bratislave rokovali s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Vraj preto, aby ukázali, že Smer odmieta „jednofarebnú propagandu, ktorá sa valí na Slovákov“.

V apríli minulého roku Blanár opäť v Na telo odmietol poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine a volal po mierovom riešení konfliktu. Vláda, ktorá Kyjevu pomáhala, podľa Blanára zaťahovala Slovensko do vojny.

„Ak Smer kritizuje to, že dodávame vojenskú pomoc, želáte si porážku Ukrajiny, želáte si, aby sme nemali na východe suseda Ukrajinu, ale Ruskú federáciu,“ oponoval mu vtedy vtedajší šéf diplomacie Ivan Korčok.

Stalo sa aj, že podpredseda Smeru prevzal a ďalej šíril tie najtvrdšie naratívy ruskej propagandy. Vo februári tohto roku v Markíze tvrdil, že prezident Volodymyr Zelenskyj udelil ukrajinskej horskej útočnej brigáde čestný názov Edeľvejs podľa nacistickej jednotky, ktorá kedysi vraždila na Slovensku.

Nebola to pravda a priamo v relácii ho na to upozornil aj minister obrany Jaroslav Naď. Len pár dní pred vysielaním relácie poslanci v Národnej rade hlasovali o uznesení, ktoré pre početné útoky Ruska na civilné objekty označovalo Kremeľ za teroristický režim. Juraj Blanár sa pri hlasovaní zdržal, aktuality.sk

X X X

Americké miliardy pre Ukrajinu a Izrael sú otázne. Dôvodom je chaos v Kongrese

Americký prezident Joe Biden v piatok požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.

  V balíku je zahrnutá vojenská pomoc vo výške 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu a 14 miliárd pre Izrael, ako aj zvýšenie investícií do zbrojnej výroby, humanitárnej pomoci či riešenia prílevu migrantov na americko-mexickej hranici.

 Biden v prejave argumentoval, že bezpečnostný balík v celkovej hodnote 105 miliárd dolárov zabezpečí záujmy Spojených štátoch na nasledujúce desaťročia.

Americký prezident v noci na piatok v prejave k národu uviedol, že palestínska militantná organizácia Hamas a Rusko majú spoločné to, že chcú vo svojom susedstve zničiť demokratickú krajinu. „Nemôžeme a nenecháme zvíťaziť teroristov ako Hamas a tyranov ako (ruský prezident Vladimir) Putin,“ vyhlásil.

 Prijatie bezpečnostného balíka je nateraz otázne vzhľadom na prevládajúci chaos v Snemovni reprezentantov, ktorá už vyše dva týždne nemá predsedu. Bez neho je pritom dolná komora Kongresu prakticky paralyzovaná, keďže nemôže schvaľovať návrhy zákonov ani iné uznesenia.

Očakáva sa, že aj v prípade zvolenia predsedu Snemovne reprezentantov bude Bidenov návrh čeliť odporu. Biden zrejme očakáva schválenie balíka vďaka tomu, že doň nakombinoval viaceré položky vrátane posilnenia bezpečnosti na hraniciach s Mexikom či boja proti rastúcemu vplyvu Číny./agentury/

X X X

Mladý smerák, ktorý si spravil kariéru na Matovičovi a Hegerovi. Kto je nový šéf agrorezortu a čo ho čaká?

Na post ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prichádza Richard Takáč (41) politik nielen z mladej generácie Smeru, ale aj pokolenia, ktoré vari najlepšie vyjadruje nálady medzi poľnohospodármi a ľuďmi žijúcimi na vidieku. Tak ako v poľnohospodárstve, aj na vidieku sme svedkami veľkej generačnej výmeny.

 Kormidlo družstiev, akciových spoločností a rodinných fariem držia v rukách už prevažne štyridsiatnici, no aj o desať rokov mladší či starší ľudia, a práve táto generácia vidieckeho obyvateľstva má iné predstavy o živote na dedine ako aj súžití s aktívnymi poľnohospodármi – či rodinnými farmármi.

 Naplniť túžby jedných aj druhých nebude pre Richarda Takáča ani trochu jednoduché, hoci v predvolebných televíznych debatách či pri stretnutiach s poľnohospodárskou verejnosťou sa ukázal ako obratný rečník.

 Lenže praktická agrárna a vidiecka politika je vždy komplikovanejšia ako priamočiare vyjadrenia pre voličov, má svoje limity legislatívne, finančné a, samozrejme, aj limity spojené s odborným zázemím a prostredím, ktorým sa obklopí nový minister.

Našiel stúpencov v celom agrospektre

Takáč sa ako odborník strany Smer na poľnohospodárstvo predstavil oproti predchádzajúcemu smeráckemu ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi ako nová svieža krv. Robert Fico posilnil jeho postavenie aj tým, že ho presadil na post podpredsedu strany, čím zvýšil jeho váhu aj v súbojoch s politickými súpermi.

Ako nový muž na scéne agrárnej politiky sa Takáč vyprofiloval predovšetkým počas vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Tí mu svojimi nomináciami ministrov pôdohospodárstva uľahčili vstup do veľkej politiky, pretože ako Ján Mičovský, tak Samuel Vlčan sa dopustili prešľapov, ktoré dávali zabudnúť na dotačné kauzy spájané s predchádzajúcimi agroministrami.

Takáč využil každú príležitosť ako si získať stúpencov medzi politicky veľmi pestrým až nesúrodým spoločenstvom poľnohospodárov, farmárov a vidiečanov. Nájdeme tu ľudí všetkých politických odtienkov, no aj oni majú spoločné záujmy. Zoberme si povedzme včelárov. Keď vlani prišlo OĽaNO s hlúpou novelou zákona, ktorý mal okrem iného obmedziť kočovanie včelstiev a ich rozmiestňovanie v teréne, chytil sa Takáč príležitosti a ako člen Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie NR SR zvolal rokovanie výboru.

Takto si krok za krokom využívajúc lapsusy povedzme aj na Slovenskom pozemkovom fonde, čo bola takisto veľká Takáčova téma, získaval krok za krokom sympatizantov medzi ľuďmi, ktorí sa roky nevedeli na fonde dovolať riešenia drobných pozemkových záležitostí týkajúcich sa výstavby rodinných domov.

Opozičná politika je okrem iného o výbere chytľavých tém a tie sa Takáčovi darilo vyberať a toto leto sa mu podarilo v parlamente presadiť novelu zákona, ktorá sa týkala polročného odpustenia odvodov pre potravinárov a časť poľnohospodárov (producentov mlieka a mäsa). Do volieb teda išiel s mnohými aktívnymi bodmi. Keď sa po voľbách Takáčovo meno objavilo medzi možnými kandidátmi na post ministra pôdohospodárstva, komentoval to jeden z poľnohospodárov slovami, že „z daného spektra je to najlepšia možná voľba.“

Plniť sľuby je ťažšie ako ich vysloviť

Teraz čaká Takáča prerod z opozičného na vládneho politika, ktorý si bude musieť poradiť nie že so sto, ale obrazne povedané 500 problémami, ktorým čelí rezort pôdohospodárstva. Tak to povedal Ľubomír Podoba, predseda družstva v Pravoticiach. Naznačil tým obrovský rozsah tém, ktoré nového ministra čakajú.

Jednou z nich je podľa Petra Schultza predsedu PD Mojmírovce to, ako sa napríklad vysporiada so súčasnou odbytovou krízou v obilninách a kukurici. Tu nejde samozrejme len o súčasné rekordne nízke ceny, ktoré negujú minuloročný vynikajúci hospodársky výsledok poľnohospodárskej prvovýroby, ale o celkové vyladenie vzťahov medzi Slovenskom a Európskou úniou. Slovenské poľnohospodárstvo má totiž za chrbtom Ukrajinu, nielen obilninársku, ale aj potravinársku veľmoc, ktorá sa na Slovensku presadzuje aj ako producent lacného hydinového mäsa.

 Takáč je absolventom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, nepôsobil však ani v poľnohospodárskej ani v potravinárskej praxi, bol najmä politik, a to v časoch svojho dozrievania na mestskej úrovni v Prievidzi a potom v Trenčianskom kraji, kde bol vicežupanom. Má schopnosť vnímať problémy, razantne a energicky ich tlmočiť, teraz bude stáť pred úlohou hľadať praktické riešenia. A to je vždy ťažšie, ako byť v opozícii.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho pre Pravdu povedal, že je dôležité, aby nový minister počúval názor poľnohospodárskej praxe. „To je pre nás kľúčové a tiež to, aké bude mať zázemie vo vláde, s akou odozvou sa stretnú požiadavky poľnohospodárov potravinárov a vidieka u ministra financií. Počas predvolebnej kampane SMER SSD komunikoval tému sebestačnosti, cien potravín ako jednu zo svojich priorít. Veríme že sa to pretaví aj do vládnej agrárnej politiky,“ zdôraznil Macho.

Macho dodal, že „ako na čele samosprávy stojí nová mladšia generácia poľnohospodárov a potravinárov, tak aj na post ministra pôdohospodárstva prichádza človek vyjadrujúci nové myšlienky. Keď to správne uchopíme, môžeme poľnohospodárstvo a potravinárstvo rozhýbať,“ uzavrel predseda SPPK.

Richard Takáč bude v poradí 17. ministrom pôdohospodárstva od novembra 1989 a trinástym od roku 1993, keď vznikla Slovenská republika. Priemerná životnosť ministrov vlády SR bola dva a pol roka, celé funkčné obdobie vydržali len Peter Baco (HZDS), Pavel Koncoš (SDĽ), Zsolt Simon (SMK), Ľubomír Jahnátek (Smer), Gabriela Matečná (SNS). Trojica Baco, Koncoš a Simon slúžila o pár mesiacov až dva roky dlhšie ako ostatní./agentury/

X X X

Kto verí Ficovi, nezaslúži si slušný život, písal Huliak. Dnes ho SNS navrhla za ministra Ficovej vlády

 Kto je Rudolf Huliak, ktorého strana SNS dnes nominovala na post ministra životného prostredia?

To, o čom sa niekoľko dní špekulovalo, sa dnes potvrdilo. Strana SNS na ministerstvo životného prostredia nominuje človeka, ktorý spochybňuje klimatickú zmenu, medveďa považuje za biologickú zbraň a za pokusmi zrovnoprávniť LGBTI+ ľudí vidí sprisahanie – Rudolfa Huliaka.

Na ministerstvo kultúry zasa strana posunie hviezdu konšpiračnej scény Martinu Šimkovičovú.

Medveď ako zbraň

Huliak nie je členom SNS. Na kandidátku strany ho zobral predseda národniarov Andrej Danko ako šéfa malej strany Národná koalícia.

Starosta Očovej, ktorý je zároveň funkcionárom poľovníckych organizácií, tvrdí, že skleníkový plyn oxid uhličitý, ktorý je jednou z príčin globálneho otepľovania, je „podvod a nástroj globalizmu na presadenie komunizmu s feudálnou mocou“.

Podľa Huliaka je medveď biologickou zbraňou, ktorou chce ktosi zničiť dedinu. „Medveďa a vlka spravili ako biologickú zbraň likvidácie života na vidieku. Naše deti sa nemôžu hrať na záhradách, medveď nám zohavuje ženy a zabíja našich otcov,“ hlásal na proteste v Banskej Bystrici v roku 2021.

Za posledných desať rokov zabil medveď jedného človeka – konkrétne v roku 2021. Tento aj minulý rok zaznamenali naše úrady deväť útokov medveďa.

Pred pár dňami sa na sociálnych sieťach šírilo video z predvolebnej diskusie z obce Bobrovec, kde starosta Očovej napádal LGBTI+ ľudí a šíril klamstvá o tom, že chcú zlegalizovať pedofíliu či satanizmus. Rudolf Huliak v nahrávke tvrdí, že politickí lídri dosadili do politiky LGBTI+ ľudí, ktorých nazval chorými, aby boli ovládateľní.

„Lebo keď vy ste nejakým spôsobom iný, tak majú spôsob, ako vás držať za gule,“ domnieval sa Huliak.

Iniciatíva My sme les spustila petíciu proti vymenovaniu Rudolfa Huliaka či Filipa Kuffu na čelo envirorezortu. Obaja sú zvolení kandidáti SNS. Petíciu podpísalo už približne 38-tisíc ľudí.

Zároveň vznikla aj kontrapetícia za Huliakovo vymenovanie, ktorá má k 17. októbru asi 10-tisíc podpisov.

Vypočúvala ho NAKA

Rudolfa Huliaka v súvislosti s jeho vyhláseniami týkajúcimi sa LGBTI+ komunity v jednej z relácií v pondelok vypočúvala NAKA. Huliak sa nemohol pre vypočutie zúčastniť podpisovania koaličnej dohody.

Podľa jeho slov malo ísť o anonymný podnet. „Dopredu mi volali, že ma chcú prísť vypočuť, tak sme sa dohodli na desiatu hodinu ráno. Prišli na podnet prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Dôvodom boli moje vyjadrenia v televíznej relácii na adresu LGBTI komunity. Povedali mi, že to nenapĺňa skutkovú podstatu ani len priestupku,“ povedal v pondelok pre portál Startitup Huliak. O akú reláciu išlo, nekonkretizoval. Portálu Aktuality.sk napriek niekoľkým pokusom o hovor telefón nezdvihol.

„Uvedená osoba bola operatívne vyťažená ku skutočnostiam, ktoré nasvedčovali podozreniu z možného konania v rozpore so zákonom v súvislosti s podaním odstúpeným na NAKA z ÚŠP GP SR,“ reagovala pre Aktuality.sk Národná kriminálna agentúra. Podľa stanoviska polície Huliakove slová o tom, že výsluch bol vopred dohodnutý, sedia. „Termín, ako aj miesto stretnutia s príslušníkmi PZ stanovila samotná osoba ešte dňa 13. 10. 2023, pričom tento termín a miesto stretnutia (Očová) osobne potvrdil aj dnešného dňa pri telefonickom kontakte s príslušníkmi PZ, a to v čase o cca 09:30 hod.“

Ostrá kritika Ficovi

Huliak, ktorý možno bude sedieť v jednej vláde s Ficom, ho v minulosti otvorene kritizoval. Vo facebookovom statuse v roku 2021 o expremiérovi a predsedovi Smeru napísal, že je jedným z tých, ktorí sú zodpovední za to, že Slovensko je dnes v „takom srabe“. Status zakončil tým, že ten, kto Ficovi znova uverí, „si slušne žiť asi nezaslúži“.

 O dva roky neskôr sa už Rudolf Huliak paradoxne môže stať členom vládnej zostavy na čele s Robertom Ficom, aktuality.sk

X X X

Pumpovať miliardy do vysokých cien plynu už nemôžeme. Vláda ukázala, ako chce riešiť drahé energie

Ministerstvo hospodárstva predstavilo prvé kontúry pomoci s drahými energiami pre domácnosti na rok 2024. Ak by vláda neurobila nič, ľuďom by od Nového roka chodili dvojnásobné účty za plyn a cena elektriny by stúpla o 80 percent.

 Druhý extrém by bol, ak by pomoc vlády bola rovnako plošná ako v tomto roku. Plné kompenzácie by boli podľa odhadov rezortu hospodárstva na úrovni 1,5 miliardy eur, najviac by išlo na dotovanie vysokých cien plynu. Takéto masívne dotácie drahých energií si už rozpočet zrejme nemôže dovoliť.

Odchádzajúci minister hospodárstva Peter Dovhun sa chce vyhnúť obom vyššie spomenutým extrémom. Preto necháva novej vláde na ministerstve súbor nástrojov, ako by kompenzácie mohli vyzerať po novom. Sú to opäť známe lego kocky, z ktorých si budúca vláda môže poskladať vlastné opatrenia. Podobné lego kocky predstavilo ministerstvo financií na ozdravenie štátnej kasy.

 Prvým nástrojom je postupné zvyšovanie cien energií, aby domácnosti nečakal od Nového roka cenový šok. Druhý nástroj je limitovaná pomoc pri plyne pre 80 percent spotreby oproti roku 2021. Princíp je jednoduchý, kto ušetrí aspoň 20 percent spotreby, enormné nárasty ceny plynu mu nehrozia. Posledným, tretím nástrojom je priama finančná pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny.

„Prvé nástroje sú plošného charakteru, tretí sa zaoberá zvyšovaním príjmov domácnosti, tam už hovoríme o adresnosti. Tieto prostriedky by teda boli poskytované len domácnostiam, ktoré splnia isté kritériá,“ povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Branislav Sušil.

Na troch ilustračných príkladoch uvádza, ako by mohli nárasty faktúr vyzerať, ak by ceny stúpli postupne, teda o 20 percent. Ak máme domácnosť, ktorá využíva len elektrinu, tak predpokladaný nárast nákladov je 35 eur mesačne. Pri domácnosti, ktorá využíva plyn na kúrenie, ohrev vody a varenie a elektrinou len svieti, bude nárast 40 eur mesačne. Domácnosť napojená na centrálny zdroj tepla pocíti navýšenie faktúr maximálne o 23 eur za mesiac. Takéto nárasty sú, samozrejme, len orientačné a nastali by len v prípade, ak by sa zrealizovala limitovaná plošná kompenzácia s obmedzeným rastom cien. Rozpočet by to stálo 920 miliónov eur.

Denisa Saková (Hlas), ktorá mieri na čelo rezortu hospodárstva, už prvé stretnutia k cenám energií na ministerstve absolvovala. „Jedna z top tém, ktorá ministerku Sakovú zaujíma, sú kompenzácie cien energií,“ povedal na margo stretnutia Branislav Sušil.

 Ten neodporúča, aby sa išlo cestou, že sa nebudú zvyšovať ceny vôbec. Zásah, ktorý ponechá ceny na rovnakej úrovni, znamená, že si problém budeme prenášať do budúcnosti. Môže trvať tri až päť rokov, kým sa priblížime k trhovým cenám. Bude záležať už na novej ministerke, ktorou cestou sa pri kompenzáciách cien vyberie.

Denník zosumarizoval, ako vyzerajú tri nástroje pomoci proti enormným nárastom faktúr za energie.

1. Limitovaná plošná kompenzácia

Pri takejto forme kompenzácie by sa nepremietol celý nárast vysokých cien energií do faktúr pre domácnosti. Nárast by bol len na úrovni 20 percent. V prípade plošnej pomoci podľa Sušila rezort hospodárstva zvolil koncept „20 – 20 – 20“. Znamenalo by to, že ceny elektriny a plynu by narástli o 20 % a cena tepla o 20 eur za megawatthodinu.

 Pripomeňme, že ak by vláda neurobila nič, hrozili by pri plyne nárast až o 110 percent a pri elektrine o 80 percent. Dobrou správou ostáva, že silová zložka elektriny je na budúci rok pre domácnosti zastropovaná. Ostatné položky však porastú. Výsledná cena elektriny bude známa až koncom roka. Výhodou prvého nástroja je, že sa ľahko zavádza do praxe, motivuje k úsporám cez vyššie ceny a nastáva postupné približovanie k trhovým cenám. Jeho nevýhodou je, že ide o plošnú pomoc pre všetkých a je bez adresnosti. Rozpočet by stál ročne 920 miliónov eur.

Pri tejto forme pomoci ministerstvo hospodárstva prepočítalo na troch ilustračných príkladoch, o koľko by sa domácnostiam zvýšili faktúry za energie. Porovnáva navýšenie bez kompenzácií a s limitovanou plošnou kompenzáciou. Prvým príkladom je domácnosť v rodinnom dome, ktorá využíva iba elektrinu, teda na varenie, ohrev vody a vykurovanie. Nárast nákladov bez kompenzácii by bol v tomto prípade na úrovni 35 eur za mesiac, teda 384 eur za rok. Rovnaký nárast by bol aj pri limitovanej plošnej pomoci.

Druhý príklad je domácnosť v rodinnom dome, ktorá vykuruje plynom, využíva ho na ohrev vody a varenie. Elektrinu používa len na svietenie a bežné spotrebiče. Bez kompenzácií by platila viac o 169 eur mesačne, teda o 1 857 eur za rok. Pri limitovanej plošnej kompenzácii by to bolo 40 eur za mesiac a 446 eur za rok.

Tretím príkladom je domácnosť v byte napojená na centrálny zdroj tepla. Plyn využíva na varenie a ohrev vody. Elektrinu na bežné spotrebiče a teplo vďaka napojeniu na tepláreň. Bez kompenzácií by takáto domácnosť zaplatila mesačne o 55 eur viac, teda 601 eur za rok. Pri limitovanej plošnej kompenzácií by to bolo 23 eur mesačne, teda 251 eur za rok.

 2. Limitovaná pomoc pri plyne

Druhý nástroj sa zameriava len na ceny plynu. Princíp limitovanej pomoci je v tom, že by domácnosť musela energiami šetriť. Dotovaná cena plynu by bola len pre 80 percent spotreby oproti roku 2021. Ak by domácnosť zrealizovala úsporu 20 percent, nepocítila by enormný nárast cien energií.

Ak by domácnosť neušetrila, vtedy by ceny na faktúrach pocítila. Bola by to daň za to, že domácnosť nemá záujem znižovať spotrebu. Výhodou druhého nástroja je pozitívna motivácia k šetreniu plynom, je to najlacnejšia alternatíva a dá sa spojiť s dodatočnou adresnou kompenzáciou. Nevýhodou je náročnosť na zavedenie.

3. Adresná pomoc

Tretí scenár hovorí o priamej finančnej pomoci pre zraniteľné skupiny. Ide o adresnú pomoc špecifickým odberateľom. Teda tým, ktorí to najviac potrebujú. Odhadovaná suma je 300 miliónov eur. Výhodou je, že je to adresná pomoc, ktorá efektívne alokuje verejné príspevky. Nevýhodou je to, že bude treba veľa práce na realizáciu a treba o ňu žiadať.

 Ministerstvo hospodárstva upozorňuje, že adresná pomoc môže mať niekoľko spôsobov realizácie. Prvou je pomoc pre nízkopríjmové domácnosti, napríklad tie v hmotnej núdzi či domácnosti z tretieho balíka inflačnej pomoci. Ďalšou alternatívou je pomoc pre zraniteľné skupiny. V závislosti od zvolených kritérií. Napríklad poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie či príjemcovia pomoci v hmotnej núdzi. Treťou alternatívou je príspevok na bývanie. Dostávali by ho domácnosti podľa nákladov na bývanie. Pre takéto riešenie sú však nutné legislatívne zmeny a za taký krátky čas je prakticky nezrealizovateľné.

Kompenzačné schémy chce Hlas zachovať

Aj keď novovznikajúca vláda ešte k riešeniu drahých cien energií oficiálne nič nepredstavila, v kampani politici sľubovali voličom riešenia. Napríklad strana Hlas ešte pred voľbami avizovala, že je prvoradou úlohou silného štátu zabezpečiť, aby výdavky domácností na energie a teplo nespôsobili prepad obyvateľov do neriešiteľnej sociálnej situácie. Ubezpečovala občanov, že bude pokračovať v kompenzačných schémach, aby zabránila skokovitému nárastu cien za energie. Osobitnú pozornosť si podľa strany zasluhujú domácnosti, ktoré spadajú do definície energetická chudoba.

Otázne je, kde na drahé kompenzačné schémy získať finančné zdroje. Voľné zdroje na kompenzačné schémy by hľadala strana v nevyčerpaných eurofondoch programového obdobia 2014 až 2020 a v znížení výdavkov rozpočtu verejnej správy, ktoré sa netýkajú zvyšovania kvality života obyvateľov, povedal tesne pred voľbami pre denník Pravda ekonomický expert strany Kamil Šaško.

Na čelo rezortu hospodárstva má namierené jeho stranícka kolegyňa Denisa Saková. Tá sa už stihla vyjadriť, že prvé stretnutia k cenám energií chce mať s predstaviteľmi štátneho SPP, distribútormi energií, so Slovenskými elektrárňami či s regulátorom. „Hneď po rokovaniach oznámim, ako budeme riešiť energie na obdobie roka 2024,“ povedala./agentury/

X X X

Kiska ho už raz stopol, je Kaliňákov kamarát. Kto je Ráž mladší, ktorý smeruje do čela rezortu dopravy?

Jozef Ráž mladší, syn známeho speváka a frontmana skupiny Elán, smeruje do čela ministerstva dopravy.

 Verejnosť jeho meno prvýkrát spoznala v roku 2018, kedy po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, masové protesty na uliciach žiadali koniec vlády Roberta Fica. Vtedajší premiér spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom museli odísť a nastúpil zrekonštruovaný kabinet na čele s Petrom Pellegrinim.

Do zrekonštruovanej vlády mal na post ministra vnútra nastúpiť práve Jozef Ráž mladší. V tom čase pôsobil na vysokej pozícii na ministerstve zdravotníctva po boku Tomáša Druckera.

 Jeho nomináciu však vtedy odmietol prezident Andrej Kiska pre jeho väzby a priateľstvo s Robertom Kaliňákom. Davy ľudí na uliciach vtedy žiadali „Kaliňákovu hlavu“. V médiách sa vtedy objavila fotografia z oslavy Kaliňákovej štyridsiatky, ktorú mal v roku 2011. Oboch zrejme budúcich ministrov spája záľuba v motorkách.

Po piatich rokoch to vyzerá tak, že zasadnú obaja do spoločnej štvrtej vlády Roberta Fica. Budúci premiér jeho nomináciu potvrdil vo videu vo štvrtok večer. Vymenovať ho musí ešte prezidentka Zuzana Čaputová.

Odborne vyprázdnená strana?

Natíska sa otázka, či strana Smer nie je odborne vyprázdnená strana, keďže nedokázala obsadiť ministerské kreslá odborníkmi z vnútra strany. To, že šéf Smeru Fico siahol po Rážovi, ktorý je mimo straníckych štruktúr Smeru, nie je nejaké extra vykročenie mimo tradícií bývalých Ficových vlád, hovorí politológ Jozef Lenč.

Ako príklad uvádza počas jednofarebnej vlády Smeru na čele rezortu hospodárstva napríklad Tomáša Malatinského či na ministerstve zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú. Podľa Lenča sa snaží Fico držať väčšiu časť straníkov v parlamente, aby sa neopakovala situácia, kedy väčšina Ficových ministrov odišla do strany Hlas s Petrom Pellegrinim.

Za nomináciou Ráža do kresla ministra dopravy vidí politológ tri dôvody. Prvým sú jeho manažérske zručnosti, o ktorých hovoril v minulosti ešte Tomáš Drucker. Tiež je to jeho známe meno. „Kto nepozná speváka Joža Ráža? Možno si chcú jeho menom získať istú časť popularity u verejnosti,“ tvrdí pre Pravdu. Posledným dôvodom je už vyššie spomenuté kamarátstvo s Kaliňákom. „Rozhodne to, že je kamarátom Roberta Kaliňáka nie je na škodu, ale skôr výhodou,“ hovorí o poslednom dôvode, prečo ho nominovali na pozíciu ministra.

Jozef Ráž: z referenta ministrom

V politike nie je Ráž mladší žiadnym nováčikom, v štruktúrach štátu pracuje už od roku 2005. Má tak bohaté skúsenosti zo štátnej správy. Začínal na pozícii odborného referenta na ministerstve obrany. Za druhej Dzurindovej vlády pôsobil na rezorte u vtedajšieho štátneho tajomníka, neskôr šéfa rezortu Martina Fedora (SDKÚ).

V posledný deň vo funkcii Fedora sa stal novým riaditeľom úradu investície a akvizície. Tento úrad mal na starosti všetky verejné obstarávania na ministerstve. Na rezorte obrany bol až do roku 2010. Bol súčasťou rezortu aj za vlády Roberta Fica.

Po odchode z rezortu obrany, pracoval Ráž pre bratislavského župana Pavla Freša ako špecialista pre oblasť verejného obstarávania na Bratislavskom samosprávnom kraji. Jeho kroky neskôr smerovali na ministerstvo zdravotníctva spolu s Tomášom Druckerom. Ten by mal v novej vláde viesť rezort školstva.

Jozef Ráž mladší sa venuje aj gastro biznisu a hotelierstvu. Podľa dostupných informácií je konečným vlastníkom hotela Barok v bratislavskej Petržalke, ktorý má spolu s manželkou Zuzanou Rážovou. Tá je tiež vedená ako majiteľka budovy, informuje portál Kto vlastní od Transparency International.

Súčasťou hotela je aj reštaurácia Baroza, za ktorou stojí spoločnosť OK Bistro. Štatutárom je Jozef Ráž mladší. Eseročke klesajú tržby už tretí rok v rade. V roku dosiahla tržby vyše 162-tisíc eur. Za vlaňajšok vykázala stratu skoro 60-tisíc eur.

Ráž bol v minulosti tiež predseda dozornej rady v skalickej nemocnici. V tom čase ju ovládal majiteľ futbalového Slovana a podnikateľ Ivan Kmotrík. Podľa obchodného registra Ráž odišiel zo skalickej Fakultnej nemocnice s poliklinikou v lete 2020 a onedlho Kmotríkova Grafobal Group odpredala samotnú nemocnicu Agelu, píše Denník N. Portál upozornil tiež na to, že Ráž rozbehol biznis aj v zdravotníctve. Stojí za novým rehabilitačným centrom ProPrios na Sitnianskej ulici v bratislavskej Petržalke. Je to rovnaká ulica, kde má hotel aj reštauráciu./agentury/

X X X

Americký prezident žiada Kongres o 105 miliárd dolárov pre Ukrajinu a Izrael

Joe Biden v prejave argumentoval, že bezpečnostný balík v celkovej hodnote 105 miliárd dolárov zabezpečí záujmy Spojených štátoch na nasledujúce desaťročia.

Americký prezident Joe Biden v piatok požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.

V balíku je zahrnutá vojenská pomoc vo výške 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu a 14 miliárd pre Izrael, ako aj zvýšenie investícií do zbrojnej výroby, humanitárnej pomoci či riešenia prílevu migrantov na americko-mexickej hranici.

Americký prezident v noci na piatok v prejave k národu uviedol, že palestínska militantná organizácia Hamas a Rusko majú spoločné to, že chcú vo svojom susedstve zničiť demokratickú krajinu. „Nemôžeme a nenecháme zvíťaziť teroristov ako Hamas a tyranov ako (ruský prezident Vladimir) Putin,“ vyhlásil.

Prijatie balíka je otázne

Agentúra AP poznamenáva, že prijatie bezpečnostného balíka je nateraz otázne vzhľadom na prevládajúci chaos v Snemovni reprezentantov, ktorá už vyše dva týždne nemá predsedu. Bez neho je pritom dolná komora Kongresu prakticky paralyzovaná, keďže nemôže schvaľovať návrhy zákonov ani iné uznesenia.

Očakáva sa, že aj v prípade zvolenia predsedu Snemovne reprezentantov bude Bidenov návrh čeliť odporu.

Podľa AP Biden zrejme očakáva schválenie balíka vďaka tomu, že doň nakombinoval viaceré položky vrátane posilnenia bezpečnosti na hraniciach s Mexikom či boja proti rastúcemu vplyvu Číny, aktualit.sk

X X X

Register mimovládok už máme, presadila ho Pellegriniho vláda. Nálepka zahraničný agent pochádza z Ruska, Fico ju túži zaviesť aj na Slovensku

 Predseda Smeru Robert Fico pred voľbami ohlásil viaceré prioritné ciele, ktoré chcel riešiť ako člen budúcej vlády. Jedným z predvolebných hesiel sociálnych demokratov bolo „ukončiť vládu mimovládnych organizácií“. Líder Smeru to chce spraviť zavedením pojmu „zahraničný agent” pre neziskové organizácie, ktoré sa zaoberajú politicky citlivými témami ako korupcia či ľudské práva, a zároveň dostávajú peniaze od sponzorov z iných krajín. Riešiť by to vraj chcel predložením takzvaného amerického zákona.

 „Je to veľmi jednoduché. Ten zákon hovorí, že pokiaľ pôsobia mimovládne organizácie na území Slovenskej republiky a sú financované zo zahraničia, musia mať označenie zahraničný agent,“ vysvetlil predseda Smeru.

Fico zrejme takto hovorí o americkom zákone Foreign Agents Registration Act (FARA), v preklade do slovenčiny zákon o registrácii zahraničných agentov. Ten vznikol tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny a mal za úlohu postihovať nacistických či komunistických aktérov, diverzantov a agitátorov, ktorí na území Spojených štátov amerických (USA) šírili propagandu. Po 80 rokoch od jeho vzniku však má zákon dnes už iný cieľ a neslúži ako nástroj na trestanie.

FARA ukladá rôznym organizáciám, ktoré sa venujú politickým alebo lobistickým aktivitám na americkom území, povinnosť zapísať sa do špeciálneho registra. Zákon však nie je zameraný na neziskové a mimovládne organizácie – v registri sa môžu ocitnúť aj komerčné firmy či fyzické osoby.

Zapísať sa musia najmä subjekty, ktoré zastupujú vlády či záujmy iných štátov na území USA a pôsobia v americkej politike. Americké úrady musia informovať o svojich aktivitách a zdrojoch financovania, no povinnosť vždy sa preukazovať statusom „zahraničný agent” americký zákon takýmto organizáciám neukladá. Zároveň FARA nevyžaduje registráciu len na základe toho, že nejaká mimovládna organizácia získala finančné zdroje zo zahraničia.

Fico sa inšpiruje inde

Faktom je, že tento model na Slovensku už funguje a schválený bol ešte za vlády Petra Pellegriniho (Hlas). Od roku 2021 ministerstvo vnútra vedie register mimovládnych neziskových organizácií, ktorý obsahuje zoznam všetkých neziskoviek, ako aj občianskych združení a nadácií pôsobiacich na Slovensku. Na webovej stránke registra je možné zistiť napríklad dátum, kedy organizácia vznikla, kde sídli aj kto je jej zakladateľ. Dnes je v ňom zapísaných celkom 75 867 právnic­kých osôb.

Drvivá väčšina z nich, takmer 70-tisíc, sú organizácie s medzinárodným prvkom. Teda združenia a nadácie, ktoré na území Slovenska zastupujú zahraničné organizácie alebo sú zriadené cudzincami. Ide napríklad o pobočku medzinárodnej spoločnosti Mensa združujúcej ľudí s vysokým IQ, Vietnamskú komunitu na Slovensku či Slovenský výbor pre UNICEF.

Všetky totiž pôsobia s podporou zo zahraničia a v budúcnosti by mohli dostať nálepku zahraničného agenta. Pre zápis do registra mali dostať povolenie ministerstva vnútra a štátu poskytnúť podrobné údaje o vedení a zástupcoch, ako aj o predmete svojej budúcej činnosti. V registri sa zverejňuje aj štatút, ktorý často obsahuje zdroje financovania zahraničného subjektu.

V skratke to znamená, že americký model evidencie mimovládok s väzbami na zahraničie u nás už niekoľko rokov funguje. Fico však chce presadiť prísnejší drobnohľad a tvrdšie pravidlá. Detaily toho, ako sa má legislatíva v skutočnosti zmeniť, nie sú známe. Mimovládne organizácie sa nespomínajú v predvolebnom programe strany, o možných zmenách sa dá usúdiť len z mediálnych vyhlásení nového predsedu vlády.

 Vo videu zverejnenom pred mesiacom Fico vysvetľoval na príklade slovenskej pobočky medzinárodnej organizácie Transparency International (TIS), prečo s „mimovládkami tohto druhu treba na Slovensku urobiť poriadok”.

„Po prvé, prijmeme všetky opatrenia, aby mimovládne organizácie politického typu ako TIS nedostali ani cent od štátu. Po druhé, dôsledne skopírujeme americký zákon o registri zahraničných agentov a každá takáto organizácia, ktorá má financovanie zo zahraničia, bude musieť pri každom svojom vyhlásení, pri každej svojej aktivite na území Slovenska uvádzať, že je zahraničný agent,” uviedol Fico.

FARA takúto povinnosť neukladá. Vízia lídra Smeru sa skôr zhoduje so znením ruskej legislatívy o zahraničných agentoch, poukázala nim kritizovaná TIS. „Viac ako spomínanými Spojenými štátmi sa jeho pohľad na občiansku spoločnosť očividne inšpiruje Ruskom. S podobnými výpadmi voči občianskej spoločnosti sa len nedávno vyrovnávalo Gruzínsko, kde vláda po masívnom odpore od svojich plánov napokon ustúpila. Sme presvedčení, že na Slovensku ako v členskej krajine EÚ je takýto prístup vytvárania nepriateľa z občianskej spoločnosti zo strany politikov neakceptovateľný,” uviedla organizácia.

Nástroj proti kritike

V Rusku legislatívu o agentoch financovaných zo zahraničia presadzovali pred 11 rokmi a tiež s poukázaním na skúsenosti z USA. Prijatý zákon však bol oveľa prísnejší. Zahraničným agentom okrem povinnosti preukazovať sa nálepkou ukladal aj povinnosť pravidelne predkladať podrobné výkazy o financovaní a výdavkoch, ako aj revízne správy. Okrem toho zavádzal pre takéto mimovládky viacero zákazov. Napríklad, že zahraniční agenti v Rusku nesmú vykonávať vzdelávaciu činnosť medzi neplnoletými, vyučovať v štátnych školách a univerzitách, organizovať verejné podujatia, vykonávať vojenskú službu, uchádzať sa o štátne zákazky či byť členmi volebných komisií. Zoznam povinností a zákazov každým rokom pribúdal a pravidlá sa sprísňovali.

V súčasnosti napríklad zákon umožňuje uznať za zahraničného agenta aj fyzické osoby vrátane blogerov, novinárov a používateľov sociálnych sietí. Na to stačí, aby ruské ministerstvo justície označilo pôsobenie jednotlivca za politické aktivity.

 Zákon dlhodobo čelí kritike za nejasne znenie. Napríklad dodnes neobsahuje ani definíciu toho, čo sa dá považovať za financovanie zo zahraničia. Tým mohla byť ktorákoľvek platba z iného štátu, aj keď ju na účet organizácie poslal ruský občan z účtu v zahraničnej banke. Napríklad nadácia opozičného politika Alexeja Navaľného bola uznaná za zahraničného agenta po tom, čo dostala niekoľko finančných darov poslaných anonymne z účtu založeného v španielskej ban­ke.

V Rusku pre zahraničných agentov platí aj Ficom naznačená povinnosť pri každom verejnom prejave informovať o udelenom statuse. Za porušenie hrozia až existenčné pokuty, ak sa nálepkou agenta nepreukážu opakovane, trest bude v podobe niekoľkoročného odňatia slobody.

„V Rusku bol zákon o zahraničných agentoch prijatý s cieľom preniesť zodpovednosť za existujúce vnútropolitické problémy na vonkajších aktérov,“ vysvetlil pre Pravdu ruský politológ a prezident Nadácie Petrohradská politika Michail Vinogradov. „Následne prideľovanie statusu zahraničného agenta zmenilo cieľ a dnes ho dostavajú tí, ktorí sa súčasnej vláde jednoducho nepáčia,“ povedal.

Smer podrobnosti tají

Fico vo video s kritikou TIS uviedol, že povinnosť preukazovať sa statusom zahraničného agenta chce zaviesť, aby „každá Slovenka, každý Slovák vedeli, čiu pieseň tá mimovládka spieva”. Aj keď líder Smeru túži po akomsi biči na neziskové organizácie vyše piatich rokov, detaily potrebnej legislatívy nepribližuje.

Strana Smer nereagovala na žiadosť Pravdy o vysvetlenie podrobností k tomu, aké požiadavky zákon bude obsahovať, aby organizácia bola uznaná za zahraničného agenta. K téma sa zatiaľ nechcel vyjadriť ani nádejný minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

„Vláda ešte nebola vymenovaná, akékoľvek moje vyjadrenie v tejto chvíli by bolo predčasné, a to najmä z dôvodu, že všetky zámery budúcej vlády budú obsiahnuté v programovom vyhlásení, o ktorom budete informovaní,” reagoval na otázky.

 Nastupujúca vláda by sa možno pri tvorbe zákona mohla inšpirovať susedmi. Maďarská vláda totiž avizovala, že na jeseň predloží do parlamentu návrh, ktorý má chrániť krajinu pred ohrozením jej suverenity. Bude to druhý pokus vlády Viktora Orbána o zavedenie svojej verzie zákona o zahraničných agentoch. Prvý prepadol v roku 2020, kedy Európsky súd vyslovil, že maďarský zákon nie je zlučiteľný s európskym právom.

Podľa nového návrhu do ústavy a trestného zákona zakomponujú pravidlá na obmedzenie činnosti „novinárov, pseudocivilistov a dolárových politikov financovaných zo zahraničia“. Inštitút XXI. Század Intézet, ktorý je blízky maďarskej vláde, predtým definoval ako riziko pre suverenitu maďarské médiá ako sú RTL, Slobodná Európa či Átlátszó. V analytickom článku konštatoval, že ich prevádzkové náklady pokrývajú zahraničné zdroje od 25 do 100 percent. Suverenitu Maďarska majú ohrozovať aj orgány a tendre Európskej únie, veľvyslanectvá Holandska a Spojených štátov, všetky zahraničné nadácie, vládne agentúry, veľké korporácie či neziskové organizácie, ktoré akýmkoľvek spôsobom finančne podporili tieto médiá.

Maďarské médiá upozorňujú, že podobná legislatíva že podobná legislatíva (Zákon o zahraničných agentoch) existuje v Rusku a slúži na stigmatizáciu médií využívajúcich aj zahraničné finančné zdroje. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu minulý rok konštatoval, že je v rozpore s medzinárodnými dohovormi./agentury/

X X X

Z funkcie ho zostrelila mladá smeráčka zostrihaným videom. Diplomat bude strážiť miliardy z Bruselu, plánuje krízový manažment

Pokračovanie najväčšej modernizácie Slovenska za posledné roky prevezme po Lívii Vašákovej dlhoročný diplomat Peter Kmec. Práve jeho nominovala strana Hlas za vicepremiéra pre plán obnovy.

 „Má bohaté skúsenosti v zahraničnej politike a pôsobil celý život v diplomacii. Tieto skúsenosti na tomto poste sú extrémne dôležité a potrebné na množstvo rokovaní, kde bude potrebné vyjednávať vo vzťahu k plánu obnovy,“ povedal predseda Hlasu Peter Pellegrini pri predstavovaní kandidátov.

V minulosti pôsobil ako veľvyslanec Slovenska vo Švédsku a v USA. Bol tiež poslancom parlamentu a podpredsedom výboru pre európske záležitosti. Kmec bol v predvolebnej kampani terčom útoku strany Smer. Členka mládežníckej organizácie Smeru Zuzana Plevíková postrihala video, v ktorom podsúvala, že sa Kmec prihlásil k vláde Hlasu spolu s PS a SaS. Nič také však na diskusii, z ktorej bolo video postrihané, neurobil. Nakoniec však pre tlak vnútri strany aj tak rezignoval na funkciu zahraničnopoli­tického tajomníka strany.

 Jeho cieľom je nasadiť krízový manažment, aby sa podarilo vyčerpať 6,4 miliardy eur z európskych zdrojov za tri roky. „Momentálne nemáme ešte dopracované mnohé implementačné projekty a na účte máme dve miliardy eur, ktoré nám už zaslala Európska komisia,“ povedal na margo peňazí na modernizáciu Slovenska. Druhá dôležitá oblasť je podľa neho otázka nového rastového modelu, ktorý je prepojený na vzdelávanie, vedu a inovácie. Cieľom je dostať Slovensko z pasce stredného príjmu.

Presadiť reformy cez odporcov

Peter Kmec môže využiť svoje skúsenosti z diplomacie pri rokovaní s novými ministrami a poslancami o tom, aby prechádzali reformy z plánu obnovy. Platí totiž, že čo i len jeden nesplnený míľnik, teda reformný cieľ, môže ohroziť čerpanie miliárd eur z plánu obnovy. Jedna z najväčších výziev pre neho bude presvedčiť jeho koaličných partnerov zo Smeru či SNS, že treba pokračovať v zonácii našich národných parkov či stratifikácii nemocníc. Práve tieto dve reformy strany Smer a SNS často kritizovali.

Zámerom ministerstva zdravotníctva je znížiť počet súčasných 78 nemocníc na 46 nemocníc. Cieľom je špecializácia nemocníc v oblastiach, v ktorých sú dobré výsledky. Odborníci argumentujú, že nemožno v každej nemocnici robiť vysoko špecializované operácie a výkonov v nich bude len minimum.

Na druhej strane zonácie národných parkov sú kľúčové pre určenie pravidiel, čo sa môže a nemôže robiť v chránených územiach. Rezort životného prostredia napríklad považuje zonácie za prioritu pri ochrane najvzácnejších lokalít Slovenska. Schválené reformy z minulosti sa napríklad nemôžu ani zvrátiť, lebo hrozí, že budeme musieť peniaze vrátiť. Dôležité preto bude aj to, čo sa stane v iných rezortoch.

Meniť obnovu za pochodu nebude možné

Druhou výzvou bude pre Kmeca udržať si v tíme plánu obnovy ľudí. Tím odborníkov vznikol ešte okolo doterajšej šéfky slovenského plánu obnovy Lívie Vašákovej. Mnoho z nich sa prišlo podieľať na pláne obnovy práve preto, aby prispeli svojou časťou k tomu, aby sa Slovensko posunulo dopredu. Keby podľa interných zdrojov denníka Pravda videli, že im toto nebude umožnené aj naďalej, tak je dosť možné, že v tíme neostanú.

Plán obnovy je komplexný projekt, kde bolo na začiatku stanovené, ktoré reformy sa budú robiť a na aké projekty peniaze pôjdu. Meniť ho za pochodu tak nebude možné. Dôležitá je kontinuita, aby sa všetky reformy podarilo zrealizovať a mohli sa miliardy eur z plánu obnovy použiť na stavbu nemocníc, obnovu domov či rozširovanie kapacít škôlok. Všetko to treba stihnúť do konca roka 2026./agentury/

X X X

Ústavný právnik Bujňák: Cez demisiu člena vlády je možné dosiahnuť vymenovanie pôvodného kandidáta

Prezidentkino odmietnutie nominácie Rudolfa Huliaka (SNS) za ministra životného prostredia môže pokračovať viacerými možnými scenármi. Pre agentúru SITA to uviedol ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty UK.

 Tým prvým je nevymenovanie predsedu vlády, kým hlave štátu nepredloží úplný zoznam budúcich ministrov, ku ktorým nebude mať žiadne výhrady. Tu Bujňák poukazuje na to, že by to narážalo na povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Súčasná vláda má totiž obmedzený rozsah právomocí a nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej ani zahraničnej politiky, rovnako ani o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. Nevymenovanie predsedu vlády po parlamentných voľbách by preto bolo podľa ústavného právnika čiernym scenárom.

 Druhá možnosť je, že líder najsilnejšej politickej strany Smer Robert Fico predloží prezidentke úplný zoznam budúcich ministrov, pričom pri rezorte životného prostredia dôjde k zmene kandidáta. Hlava štátu následne vymenuje predsedu vlády a na jeho návrh všetkých členov vlády. Tu však ústavný právnik poukazuje na ďalší možný scenár. Vymenovaný minister životného prostredia môže podať demisiu. Predseda vlády by potom mohol predložiť návrh na vymenovanie kandidáta na ministra, pri ktorom má Čaputová dnes výhrady. „Ak niekto argumentuje, že hlava štátu má pred vymenovaním predsedu vlády silnejšie postavenie než po jeho vymenovaní, potom je vidieť slabinu tohto prístupu. Cez demisiu člena vlády je totiž možné dosiahnuť vymenovanie pôvodného kandidáta. Ak vychádzame z komentárov k Ústave SR, potom hlava štátu nemá slabšie postavenie ani po vymenovaní predsedu vlády,“ konštatuje Bujňák.

 V poradí štvrtý scenár je postavený na tom, že prezidentka vymenuje neúplnú vládu. Bujňák poukazuje na príklad z minulosti, keď v apríli 2021 bola vymenovaná vláda, pričom vtedajší minister dopravy bol dočasne poverený riadením rezortu sociálnych vecí. Pri nevymenovanom kandidátovi na ministra životného prostredia by hlava štátu vydala rozhodnutie, ktoré by obsahovalo dôvody nevymenovania.

Rudolf Huliak sa môže po dokončení formálnej procedúry pokúsiť obrátiť na Ústavný súd prostredníctvom ústavnej sťažnosti. Procesne by to bolo podľa ústavného právnika možné predovšetkým v situácii, keď by bola vymenovaná kompletná vláda a iný minister životného prostredia by podal demisiu, pričom hlava štátu by dočasne poverila riadením rezortu iného člena vlády. Pri návrhu predsedu vlády na vymenovanie sporného kandidáta by vydala rozhodnutie s podrobným odôvodnením, ktoré by sa viazalo na riadny chod ústavných orgánov. „Nevymenovaný kandidát by potom podal ústavnú sťažnosť a v nej by argumentoval právom na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok,“ hovorí Bujňák.

 O ústavnej sťažnosti by následne rozhodoval trojčlenný senát Ústavného súdu. V konaní by mohlo podľa Bujňáka zaznieť viacero argumentov, napríklad to, že Národná rada pri zmene ústavy v roku 1999 pôvodne chcela zaviazať prezidenta k akceptovaniu návrhov predsedu vlády, no veta o viazanosti napokon z textu vypadla. „To je argument v prospech toho, že hlava štátu nie je návrhom predsedu vlády bezpodmienečne viazaná,“ skonštatoval. Dodal, že z minulosti poznáme prípady, keď senát Ústavného súdu vyslovil porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok pri rozhodovaní prezidenta. Stalo sa tak pri kandidátovi na generálneho prokurátora a neskôr pri nevymenovaných kandidátoch na sudcov Ústavného súdu.

Okrem toho je tiež možné, že na Ústavný súd sa obráti samotná hlava štátu, a to cez konanie o výklade Ústavy SR. V tomto konaní rozhoduje plénum Ústavného súdu, teda všetci jeho sudcovia a výklad ústavy je následne všeobecne záväzný. „Je vhodné pripomenúť, že práve toto konanie bolo využité v roku 1993, keď Ústavný súd rozhodol, že hlava štátu je povinná sa návrhom predsedu vlády zaoberať, no nie je povinná mu vyhovieť. Ústavný súd nemá stanovenú lehotu na rozhodnutie vo veci ani pri konaní o výklade ústavy, ani pri ústavných sťažnostiach,“ dodal Bujňák./agentury/

X X X

Medveď roztrhal v horách dvojicu turistov, ich posledná správa máta rodinu

Hory sú krásne v každom ročnom období a ich mágia láka turistov túlať sa chodníčkami, dýchať čerstvý vzduch a vychutnávať si pokoj. Zvlášť koniec leta je na túry a kempovanie ako stvorený, no spomínaný pokoj nie je v divokej prírode nikdy úplne zaručený.

 Na svoj výlet do hôr doplatila aj dvojica turistov, ktorá sa z týždňovej dovolenky viac nevrátila. Prípad sa odohral na konci septembra, v jednom z najkrajších národných parkov sveta.

Banff v kanadskej Alberte je známy svojimi vysokými končiarmi, tyrkysovými ľadovcovými jazerami, no, žiaľ, aj výskytom medveďov grizly.

Keď sa starší pár Doug Inglis a Jenny Gusse so svojím psom vybrali do tohto očarujúceho parku, netušili, že ich na druhý deň nájdu strážcovia parku mŕtvych.

Národný park Banff vydal na Facebooku vyhlásenie, v ktorom vysvetľuje, že v piatok 29. septembra okolo 20. hodiny dostal „upozornenie zo zariadenia inRech/GPS indikujúce útok medveďa“. Incident sa odohral v údolí rieky Red Deer, západne od ranča Ya Ha Tinda.

Kanadský park okamžite zmobilizoval zásahový tím špecializovaný na útoky divokých zvierat. Poveternostné podmienky však v tom čase neumožňovali použitie vrtuľníka a zásahový tím sa na miesto stretu ľudí so šelmou presúval pešo.

Záchranári našli dvojicu 62-ročných turistov v sobotu skoro ráno, žiaľ, bolo už neskoro.

Posledná správa

Colin Inglis, strýko Douga Inglisa, o dvojici pre CBC povedal, že milovali prírodu a s pobytom v horách – túrami, kanoistikou aj zdolávaním divokých riek – mali veľa skúseností.

Dvojica navyše posielala rodine pravidelne dvakrát denne aktualizácie o svojom pobyte. Colin spomína, že v piatok 29. septembra dostal od páru správu, že sa im nepodarilo dostať na plánované miesto, ale že sú v poriadku“ a rozhodli sa postaviť si stan tam, kde ich pristihol večer.

Nebola to však posledná správa, ktorú Colin v ten večer dostal od páru. Dougov strýko si neskôr všimol aj ďalší odkaz: „Strašný útok medveďa.“

 Rarita alebo keď štatistiky neplatia

Na agresívneho medveďa nakoniec natrafil aj zásahový tím, ktorý sa vydal na pomoc Dougovi a Jenny. Grizlyho preto namieste utratili, aby sa predišlo ďalším útokom.

Organizácia Parks Canada vo vyhlásení pre CBC uviedla, že útoky medveďov sú zriedkavé a smrteľné incidenty sú ešte menej časté. Za posledných 10 rokov boli zaznamenané tri nefatálne kontaktné stretnutia s medveďmi grizly v národnom parku Banff. Tieto incidenty boli výsledkom nečakaných stretnutí. Toto nešťastie je prvým úmrtím spôsobeným medveďom grizlym zaznamenaným v národnom parku Banff za posledné desaťročia./agentury/