… ak by došlo k mobilizácii. Minister Naď viní časť opozície. Rekordných viac ako 40-tisíc Slovákov poslalo miestnym úradom oznámenie, že v prípade mobilizácie nechcú bojovať so zbraňou. Vyplýva to z vyjadrenia ministra obrany Nade v diskusnom programe Rádia Expres. Podľa ministra ide o výsledok zneužívania vojny na Ukrajine časťou slovenskej opozície.

Takzvanú mimoriadnu službu, na ktorú môžu byť z radov občanov v krajine s viac ako piatimi miliónmi obyvateľov povolaní muži v čase vojny alebo vojnového stavu, môžu odoprieť ľudia prostredníctvom príslušného vyhlásenia každoročne v januári. Zároveň musia uviesť, že mimoriadna služba, teda nasadenie so zbraňou, je v rozpore s ich svedomím alebo náboženským vyznaním. V prípade vojnového konfliktu by táto skupina mužov pre prípad mobilizácie vykonávala iné práce.

„Ak by došlo na situáciu, ktorú nikto neplánuje, na mobilizáciu, tak rovnako je ten človek mobilizovaný, ale nedostane zbraň do ruky, ale pôjde kopať zákopy alebo pôjde do nemocníc,“ povedal Naď.

Na mimoriadnu službu možno z radov civilného obyvateľstva povolať muža počas trvania ich brannej povinnosti, teda zhruba vo veku 19 až 55 rokov.

 Podľa portálu Aktuality.sk vlani mimoriadnu službu na Slovensku odmietlo necelých 1500 ľudí, predtým tak urobili obvykle len stovky obyvateľov ročne. Tohtoročný prudký nárast oznámenia zdôvodnil Naď vyhláseniami politikov opozičných sociálnych demokratov (Smer-SD) expremiéra Roberta Fica, ktorí odmietajú protiruské sankcie a dodávky západných zbraní Ukrajine, ktoré od vlaňajšieho februára čelí vojenskej invázii Ruska.

Napríklad poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha predtým hovoril o obave, že by mladí Slováci mohli byť naverbovaní na boj na Ukrajine. Fico zase tvrdil, že vrcholní politici krajiny by mohli vyhlásiť vojnový stav, čo by znamenalo zrušenie septembrových predčasných volieb. Smer-SD, ktorý bol pri moci v rokoch 2006 až 2010 a potom v období 2012 až 2020, je teraz druhou najpopulárnejšou stranou./agentury/

X X X

Maďarsko aj Bielorusko ponúkli svoje územia a kapacity na mierové rokovania medzi stranami bojujúcimi na Ukrajine.

V Minsku o tom v pondelok hovorili na spoločnej tlačovej konferencii ministri zahraničných vecí oboch krajín, Péter Szijjártó a Siarhej Alejnik.

Podľa Szijjártóa je jedno, kde budú mierové rokovania, len nech sa konajú, pretože bez komunikácie a diplomacie sa vojna neskončí. Šéf maďarskej diplomacie zopakoval, že treba zachraňovať ľudské životy, a to sa dá dosiahnuť iba mierom. Svojmu rezortnému partnerovi počas rokovaní podľa vlastných slov viackrát zdôraznil, že Maďari stoja na strane mieru.

Ministri diskutovali aj o rozvoji vzájomnej spolupráce v oblastiach nezasiahnutých sankciami, ako je poľnohospodárstvo, potravinárstvo a farmaceutický priemysel. Ide o odvetvia, v ktorých je aj v súčasnosti významný maďarský export. Szijjártó podotkol, že o vnútropolitických otázkach síce nehovorili, v rámci rokovania zdôraznil dôležitosť presadzovania práv národnostných menšín a zaručenia náboženskej slobody. (mti, tasr)

X X X

Prečo klesá naša podpora Ukrajine?

 Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií SR : Vojna na Ukrajine rozdeľuje slovenskú spoločnosť v mnohých otázkach, ktoré sú plne legitímne: v otázke začiatku rokovaní o mieri; v otázke rozsahu vojenskej pomoci; v otázkach sankcií, ktorých zámer bol prinútiť agresora skončiť s agresiou, no sankcie sa míňajú cieľa a dopadajú na nás viac ako na viaceré iné členské štáty EÚ.

 Tých, ktorí sa podieľali na predvstupových rokovaniach SR do EÚ a nezabudli, aké boli zložité a zdĺhavé a aké rozsiahle reformy sme museli od prijatia asociačnej dohody do vstupu do EÚ v priebehu viac ako desať rokov realizovať, vyjadrenia ukrajinského predsedu vlády Denysa Šmyhala o tom, že Ukrajina vstúpi do EÚ v priebehu dvoch rokov, nenechávajú bez reakcií. Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí už Kyjev implementoval 65 percent asociačnej dohody spred piatich rokov a do konca tohto roka chce splniť aj všetky ostatné podmienky. Ukrajina by chcela začať predvstupové rokovania už čoskoro.

Vyjadrenie predsedu Európskej rady Charla Michela „Ukrajina je únia, únia je Ukrajina“ na tlačovke počas nedávneho európsko-ukrajinského summitu v Kyjeve a výzva europarlamentu na urýchľovanie pomoci v prístupových rokovaniach by nemali byť žiadnym bianko šekom na vstup do EÚ. Napriek hlbokým sympatiám voči Ukrajine takéto vyjadrenia vyvolávajú pochybnosti, či sa pri ďalšom rozširovaní EÚ nebude uplatňovať dvojaký meter v prospech Ukrajiny.

NATO sa usiluje udržať konflikt mimo ktoréhokoľvek svojho členského štátu, aby sa vojna na Ukrajine nerozšírila na vojnu medzi NATO a Ruskom. Dôsledky takejto vojny by boli katastrofálne pre celé ľudstvo. Ak kategorický nesúhlas Ruska s avizovaným členstvom Ukrajiny v NATO bol jedným z faktorov ruskej invázie na Ukrajinu, vyjadrenia o vstupe Ukrajiny do NATO hneď či po konci vojny, keď bude Ukrajina podľa budúceho českého prezidenta Pavla „morálne aj prakticky pripravená“ doň vstúpiť, nemôžu inak ako spoločnosť rozdeľovať. A v tom, čo ešte rozdeľuje spoločnosť v prístupe k Ukrajine, by sme mohli pokračovať.

Pokles solidarity s Ukrajincami

Rozdielnosť názorov na uvedené otázky je pochopiteľná, a každé spochybňovanie ich legitímnosti hraničí s dogmatizmom a ostrakizovaním tých, ktorí uvažujú inak. V čom by sme sa však nemali odlišovať, je podpora humanitárnej pomoci Ukrajine a pomoci ukrajinským utečencom. Napriek tomu najnovšie výsledky niektorých výskumných agentúr naznačujú, že to tak nie je. Nežiaduci trend poklesu solidarity ukazujú prieskumy Globsecu, agentúry Ipsos a českej výskumnej agentúry STEM/MARK, ktoré respondentom kládli otázky týkajúce sa nášho postoja k Ukrajine a k ukrajinským utečencom.

Podľa prieskumu Globsecu až 68 percent Slovákov sa nazdáva, že podpora ukrajinským utečencom by sa mala znížiť. Agentúra Ipsos zase poukazuje na „únavu z utečencov“, resp. na pokles ochoty prijať utečencov z Ukrajiny o šesť percentuálnych bodov v každej z desiatich skúmaných krajín EÚ.

Prečo chladne náš vzťah k ukrajinským utečencom? Medzi viacerými faktormi asi kľúčovú úlohu hrá naša vlastná sociálna situácia, ktorá znižuje toleranciu voči ukrajinským utečencom a núti nás obviňovať štát, že sa viac stará o cudzích ako o vlastných.

Najdetailnejšie výsledky o úrovni solidarity s ukrajinskými utečencami v štátoch V4 a Bulharsku prinášajú výsledky českej agentúry STEM/MARK. Neprekvapuje, že Poľsko a Maďarsko sú na rôznych koncoch pomyselnej stupnice. Slovensko je niekde medzi, skôr bližšie k Poľsku a pomerne blízko Česka. Na otázku, akým spôsobom by sa mala Ukrajine poskytovať pomoc, respondenti bývalej ČSFR na prvé miesto kladú humanitárnu pomoc (rozdiel v skóre v porovnaní s Poľskom predstavuje iba 4 body), ale v prípade poskytovania azylu utečencom rozdiel medzi Slovenskom a Poľskom je až 14 bodov. Pritom v Poľsku je z asi 9 miliónov ukrajinských utečencov 1,5 milióna a na Slovensku okolo 100-tisíc. Dokonca prijímať utečencov je Česko ochotnejšie ako Slovensko, i keď Slovensko je štedrejšie pri prijatí ukrajinských utečencov do rodiny a pri ich začleňovaní do spoločnosti.

Prečo chladne náš vzťah k ukrajinským utečencom?

Agentúra Ipsos hovorí o klesajúcej podpore ukrajinským utečencom. Skutočne to stačí vysvetliť iba „únavou z utečencov“, t. j. socio-psychologickým fenoménom? Iní nedostatok empatie voči Ukrajincom zvaľujú na sympatie k Rusom alebo ho pokladajú za relikt fóbie z utečeneckých kvót, ktorá sa zakladala na strachu z budovania mešít. To však v prípade prevažne pravoslávnej ukrajinskej komunity neplatí.

Medzi viacerými faktormi asi kľúčovú úlohu hrá naša vlastná sociálna situácia, ktorá znižuje toleranciu voči ukrajinským utečencom a núti nás obviňovať štát, že sa viac stará o cudzích ako o vlastných. Napokon sporadické príklady takéhoto uprednostňovania by asi každý vedel uviesť z vlastného pozorovania. No za to, že Matovičovo-Hegerova vláda koronakrízu manažovala katastrofálne, že nezvláda infláciu a pomoc na zmiernenie energetickej krízy, že narastá percento ľudí žijúcich na hranici chudoby, by sme nemali obviňovať pani Marinu, ktorá bola možno na Ukrajine profesorkou na strednej škole, a tu sa zamestnala v dúbravskom Lidli. Pretože nie všetci ukrajinskí utečenci patria do „vyššej vrstvy“, ktorá nám kole oči, že si dovolí žiť z renty a po D1 uháňať rýchlosťou 200 km za hodinu./agentury/

X X X

Koalícia „zasype“ rodiny peniazmi. Ak ale nepríde krúžkovné, o dva roky príde škrt cez rozpočet

Stovky až tisícky eur navyše. Rok 2023 prinesie mnohým rodinám po celom Slovensku poriadne zvýšenie príjmov vďaka štedrejšej rodinnej politike. Od 1. januára totiž platí vyšší daňový bonus na dieťa do 18 rokov vo výške 140 eur a vyššie prídavky na dieťa v sume 60 eur.

 Každý môže ročne dostať od štátu približne až o tisíc či tisícpäťsto eur viac v porovnaní so sumami dávok po starom. Ak má rodina druhé maloleté dieťa, dokopy by za rok mohla dostať aj o tritisíc eur viac. Daňový bonus má však háčik, jeho plnú výšku dostane iba ten rodič, ktorý zarába približne 800 eur a viac v hrubom.

Prvé vyššie rodinné prídavky budú odchádzať 20. februára. Dostane ich viac ako 1,1 milióna detí. Z celkového počtu 1,8 milióna slovenských domácností je 660-tisíc s nezaopatrenými deťmi. „Je to historicky masívne zvýšenie prídavkov,“ pochválil sa minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

 Pravdou však je, že vyššie dávky pre rodiny majú pozitívne aj negatívne stránky. Medzi negatívne patrí to, že daňový bonus a prídavky na deti musí niekto zaplatiť. V prvom prípade to budú mestá a obce. Na konci januára dali o sebe starostovia a primátori vedieť, keď demonštratívne pozhasínali svetlá verejného osvetlenia. Protestovali proti tomu, že štát im zoberie peniaze práve pre vyšší daňový bonus. V druhom prípade štát zase musí niekde peniaze nájsť. Buď vyberie viac daní, alebo sa uskromní v inej oblasti.

Medzi pozitívne stránky patrí to, že vyššie dávky pomôžu chudobnejším. Upozornili na to prepočtami analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý spadá pod ministerstvo financií. Aj tak ale najväčší objem peňazí poputuje strednej triede. Horšou správou je tiež to, že tieto dávky pomôžu zhruba každej tretej domácnosti na Slovensku. Zvyšné dve tretiny domácností teda budú vynechané.

Ako sa zvýšia prídavky na dieťa a daňový bonus po novom?

Po novom dostanú rodičia detí do 18 rokov daňový bonus na dieťa vo výške 140 eur. Rodičia detí starších ako 18 rokov dostanú 50 eur. Zvýšia sa tiež prídavky na dieťa na 60 eur. Zavedenie príspevku na voľnočasové aktivity detí (tzv. krúžkovné) s maximálnou sumou 60 eur mesačne pre deti vo veku 5 až 18 rokov sa posúva až na rok 2025. Aj keď je otázne, ako sa k tomu postaví nová vláda.

Analytici IFP pripravili aj kalkulačku, aby si každý prepočítal, na koľko peňazí má nárok.

60 eur vo forme prídavku na dieťa dostane každý oprávnený rodič. Trochu zložitejšie je to s bonusom. Ten kvôli takzvanému čiastkovému základu dane nedostane každý v plnej sume. Je to vlastne hrubá mzda mínus odvody. Plnú sumu dostane rodič, ktorý zarába viac ako 800 eur v hrubom. Ak má dve deti, musí zarábať približne 1¤200 eur v hrubom. Ak má tri deti, plnú výšku dostane pri plate asi 1¤450 eur v hrubom. Prečo je to tak? Aby systém motivoval ľudí pracovať. „Vďaka tomu sa posilňuje úloha daňového bonusu ako motivačného nástroja daňového systému, ktorý podporuje zamestnávanie a zvyšovanie počtu odpracovaných hodín,“ vysvetľujú analytici.

Príklad:

Zamestnanec zarába 1¤500 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 10 rokov. Ako vidieť z kalkulačky, mesačne má rodič nárok na 140 eur z daňového bonusu a 60 eur z prídavkov na dieťa. Mesačne tak získa 200 eur a ročne 2¤400 eur. Po starom by získal necelých 900 eur za rok. Ak by mala rodina ešte jedno dieťa o dva roky mladšie, ročne si prilepší o 4¤800 eur. Ak by nenastali zmeny, na účte by jej pristálo takmer 1¤800 eur za rok.

 Zamestnanec zarába 1500 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 10 rokov.

Príklad

Zamestnanec zarába 1¤500 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 19 rokov. Ako vidieť z kalkulačky, mesačne má rodič nárok na 50 eur z daňového bonusu a 60 eur z prídavkov na dieťa. Mesačne tak získa 110 eur a ročne 1¤320 eur. Po starom by získal necelých 640 eur ročne.

 Zamestnanec zarába 1500 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 19 rokov.

Príklad:

Zamestnanec zarába 750 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 10 rokov. Ako vidieť z kalkulačky, mesačne má rodič nárok na 129 eur z daňového bonusu. A to preto, lebo rodič zarába iba 750 eur v hrubom, na plnú sumu potrebuje zarábať vyše 830 eur v hrubom. 60 eur dostane z prídavkov na dieťa. Mesačne tak získa necelých 190 eur a ročne necelých 2¤280 eur. Po starom by získal necelých 900 eur za rok. Ak by mala rodina ešte jedno dieťa o dva roky mladšie, ročne si prilepší takmer o 3¤545 eur. Ak by nenastali zmeny, na účte by jej pristálo takmer 1¤800 eur za rok.

 Zamestnanec zarába 750 eur v hrubom. Má jedno dieťa vo veku 10 rokov.

Dokedy budú platiť vyššie sumy za daňový bonus?

Dôležitá informácia je, že 140 eur za daňový bonus bude platiť iba do konca roka 2024. Od roku 2025 sa jeho suma znižuje na 100 eur pre deti do 15 rokov. Deti nad 15 rokov dostanú 50 eur. Prídavky na deti vo výške 60 eur zostanú zachované. Prečo to klesne po dvoch rokoch od začiatku zmien?

Ministerstvo financií tvrdí, že sumu na 140 eur dvihli len dočasne. Je to kvázi náhrada za tzv. krúžkovné – teda voľnočasové aktivity – ktoré súčasná vláda neschválila. „Od roku 2025 tak má byť pokles sumy bonusu naspäť na 100 eur mesačne nahradený príspevkom na voľnočasové aktivity detí vo výške 60 eur mesačne,“ zareagoval rezort pre denník Pravda.

 Ktoré rodiny si najviac prilepšia?

Zmeny v daňovom bonuse sa budú týkať troch zo štyroch rodín s deťmi. Vynechá sa 187-tisíc rodín, len preto, že neuvádzajú ekonomický príjem. Naopak, 31-tisíc rodín po novom dostane bonus prvýkrát, vďaka čomu si prilepšia o 540 eur ročne. Vďaka novým výpočtom až 97 percent rodín, teda 554-tisíc, si prilepší. „Tieto rodiny si prilepšia v priemere o viac ako 1 420 eur ročne. Na zmenách, naopak, stratí zhruba 17,6 tisíca rodín, ktoré si ročne pohoršia v priemere o 512 eur,“ vypočítavajú analytici. Polepšia si aj rodičia živnostníci. Štyri z piatich takýchto rodín dostanú viac peňazí. Pre lepšiu perspektívu však treba dodať, že necelé dve tretiny domácností, v ktorých žije zhruba polovica obyvateľov Slovenska, nedostanú v rámci zmien v rodinnej politike žiadnu podporu.

Pomôžu dávky najchudobnejším?

Pomôžu. A to preto, lebo získané sumy tvoria veľké percento z celkových príjmov. Ak rodina napríklad poberá dokopy 800 eur za mesiac, 200 eur na dieťa tvorí z tejto sumy štvrtinu príjmu. Pre bohatšie rodiny s príjmom napríklad 2¤500 eur, bude 200 eur na jedno dieťa tvoriť ani nie desatinu celkového príjmu.

„Napriek tomu, že najviac peňazí poputuje k strednej triede, na zmenách v rodinnej politike si relatívne k príjmu najviac prilepšia najmenej zarábajúci. Zmeny sa však budú týkať len zhruba jednej tretiny všetkých domácností na Slovensku,“ tvrdia ekonómovia z IFP. Preto aj vďaka týmto peniazom klesne chudoba. „Vďaka opatreniam klesne celkové riziko chudoby o dva percentné body a u detí do 18 rokov až o 4,8 percentného bodu. Napriek tomu len relatívne malý podiel celkových zvýšených výdavkov putuje do domácností ohrozených chudobou,“ dodávajú analytici.

Keďže viac detí majú chudobnejšie rodiny, dávky im pomôžu. No z pohľadu celkového objemu pomoci si najviac prilepší stredná trieda. „Väčšina nákladov na vyšší daňový bonus smeruje k strednej triede a vyššie príjmovým, keďže nízkopríjmové domácnosti väčšinou nemajú dostatočný aktívny príjem na uplatnenie daňového bonusu,“ vysvetľujú ekonómovia.

Dokopy skoro 17 percent detí do 18 rokov je ohrozených chudobou. Nové dávky v tejto skupine znížia chudobu skoro o päť percent. „Riziko chudoby detí bolo v roku 2021 na Slovensku 12. najvyššie v EÚ, pričom naše postavenie v rámci EÚ sa dlhodobo zlepšuje a od roku 2020 sa nachádza pod priemerom únie,“ porovnávajú ekonómovia.

Napriek tomu zvýšené nové dávky hodnotia ekonómovia IFP kriticky. „Len relatívne malý podiel celkových zvýšených výdavkov putuje do domácností ohrozených chudobou. Tieto opatrenia sa tak nejavia ako najefektívnejšie v znižovaní rizika chudoby. Cielené opatrenia na najnižšie príjmové domácnosti by dokázali priniesť väčší úžitok za menšiu cenu,“ uzatvárajú analýzu odborníci.

 Koľko budú nové opatrenia stáť?

Celkové náklady na novú rodinnú politiku sa v tomto roku pohybujú na úrovni 1,2 miliardy eur ročne. Z toho asi 400 miliónov zhltnú prídavky na dieťa a zvyšných 800 miliónov vyšší daňový bonus. Do ďalších rokov by mali výdavky rásť o desiatky miliónov eur. V rámci zákona poslanci schválili obciam kompenzáciu zhruba 230 miliónov a vyšším územným celkom zhruba 100 miliónov. Starostovia a primátori aj tak upozorňovali, že je to málo a škrtať služby a zvyšovať poplatky budú musieť.

Koaličné strany čelia kritike, že s blížiacimi sa voľbami budú prichádzať s novými nápadmi, ako míňať verejné peniaze. Nedávno sa obnovili „obedy zadarmo”, na ktoré pôjde 170 miliónov eur za rok. Vláda preto zvažuje rozšíriť okruh firiem, ktoré by zaplatili takzvaný osobitný odvod, čo je vlastne extra daň zo zisku. Detaily návrhu má koalícia predstaviť v najbližších týždňoch.

Aké má negatíva pevná suma dávok?

Novinky priniesli do praxe to, že sa síce zvýšili sumy daňového bonusu a prídavkov o desiatky eur, no zároveň sa zrušil ich postupný každoročný rast. Doteraz totiž platilo, že obidve dávky sa zvyšovali, keď rástla suma životného minima.

„V prípade daňového bonusu bola zrušená pravidelná indexácia k 1. januáru bez zavedenia náhradného mechanizmu. V prípade prídavku je rovnako zrušená pravidelná indexácia. Ale zaviedla sa alternatíva, keď výšku prídavku môže k 1. januáru meniť vláda nariadením,“ informuje rezort financií. Čo to v praxi znamená? Že za pevnú sumu dávok si budú môcť ľudia kúpiť každý rok menej. „Pri daňovom bonuse aj prídavku na dieťa sa zrušila pravidelná automatická indexácia s každoročným rastom životného minima. Tým bude dochádzať k postupnému znižovaniu reálnej kúpyschopnosti týchto dávok, čo je v dlhodobom horizonte neudržateľný stav,“ upozorňujú ekonómovia IFP.

Na porovnanie, v roku 2026 by bola výška daňového bonusu bez posledných zásahov skoro 60 eur. Po nedávnych zmenách by to malo byť 100 eur, čo je stále viac ako po starom. No po niekoľkých rokoch by výška bonusu v starom systéme dobehla výšku bonusu v novom systéme.

V prípade prídavkov na deti by bola po starom suma v roku 2026 na úrovni niečo vyše 35 eur. V novom systéme dostanú rodičia v rovnakom roku 60 eur. Platí však to isté, čo pri daňovom bonuse, že po niekoľkých rokoch by zrejme suma prídavkov počítaných po starom dobehla sumu prídavkov počítaných po novom.

Kedy by sumy počítané po starom dobehli sumy počítané po novom? V posledných rokoch rástli každoročne tieto prídavky o pár eur. No na začiatku februára schválili poslanci nový vzorec výpočtu životného minima, od ktorého sa dávky odvíjali. V praxi to znamená, že životné minimum by malo lepšie vnímať rast cien nízkopríjmovej domácnosti, čo v preklade znamená rýchlejší rast viac ako 60 naň viazaných dávok. V hre je však scenár, že nová vláda opäť spraví zmeny a prídavky na deti a daňový bonus sa budú počítať inak. Minister práce hovorí, že to už bude úloha ďalších vlád, čo s dávkami urobia. „Každá vláda, ktorá bude pripravovať štátny rozpočet, bude musieť rozhodnúť, či a akým spôsobom bude tento prídavok na dieťa valorizovaný,“ povedal./agentury/

X X X

Prokurátor Gernát šoféroval s dvomi promile. Pokuta ho neminie a príde o prácu

 V auguste 2020 si prešovskí policajti všimli vozidlo, ktorého vodič porušoval dopravné predpisy. Hliadka ho zastavila a keďže vodič javil známky požitia alkoholu, podrobila ho dychovej skúške.

 Vodič policajtom povedal, že je krajský prokurátor a že ak ho nahlásia, príde o prácu. To mu nepomohlo a skončil na obvodnom oddelení.

Prokurátor Branislav Gernáth bol obvinený z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Prípad bol pridelený Okresnému súdy Košice-okolie. Osud prokurátora nakoniec spečatil Krajský súd Košice. O prípade opitého prokurátora informoval denník Sme.

Prokurátor nafúkal 1,03 mg/l etanolu, čo je v prepočte približne 2,15 promile, čo je podľa tabuliek stav ťažkej opitosti. Dychovú skúšku zopakoval ešte dvakrát, zakaždým však s rovnakým výsledkom.

Gernáth podľa svojej výpovede šiel na huby a počas chodenia po lese vypil štyri pivá. Cestou domov ho zastavila policajná hliadka.

Policajtom na oddelení povedal, že jazdu v opitosti veľmi ľutuje a hanbí sa za to.

Jeden z policajtov povedal, že keď im vodič oznámil, že je krajský prokurátor, opýtal sa ich, či sa s tým nedá niečo robiť. Odpovedali mu, že nie a že sa dopustil trestného činu.

Na súde vinu nepriznal

Kým na polícii sa Gernáth k činu priznal, na košickom súde vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku odmietol vypovedať. Uviedol iba to, že si plne uvedomuje svoju chybu, hoci popiera, že v takom rozsahu, ktorý by naplnil skutkovú podstatu trestného činu.

Dodal, že dobrovoľne podstúpil protialkoholické liečenie a abstinuje, pričom sa zo svojho činu poučil a nikdy viac sa takej chyby nedopustí.

Podľa jeho slov je dostatočným trestom to, že má pozastavený výkon funkcie prokurátora.

Nebolo to prvýkrát

Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že Gernáth mal od novembra 2011 do novembra 2012 zadržaný vodičský preukaz.

Išlo o trest, uložený v priestupkovom konaní, tiež za jazdu pod vplyvom alkoholu. Nafúkal vtedy 0,46 mg/l (0,96 promile), za čo musel zaplatiť pokutu 200 eur.

Lekárske potvrdenie potvrdilo slová obžalovaného, že v októbri 2020 bol 10 týždňov hospitalizovaný v Centre pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici.

800 eur a strata práce

Sudkyňa Okresného súdu uznala Gernátha vinným a vymerala mu peňažný trest 800 eur, v prípade marenia dvojmesačné väzenie. Proti tomuto rozsudku sa obžalovaný odvolal.

Senát Krajského súdu označil okresný rozsudok za zákonný a trest za primeraný. Odsúdením za úmyselný trestný čin príde Gernáth o zamestnanie v štátnej službe.Šoféroval s dvomi promile. Pokuta ho neminie a príde o prácu

 V auguste 2020 si prešovskí policajti všimli vozidlo, ktorého vodič porušoval dopravné predpisy. Hliadka ho zastavila a keďže vodič javil známky požitia alkoholu, podrobila ho dychovej skúške.

 Vodič policajtom povedal, že je krajský prokurátor a že ak ho nahlásia, príde o prácu. To mu nepomohlo a skončil na obvodnom oddelení.

Prokurátor Branislav Gernáth bol obvinený z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Prípad bol pridelený Okresnému súdy Košice-okolie. Osud prokurátora nakoniec spečatil Krajský súd Košice. O prípade opitého prokurátora informoval denník Sme.

Prokurátor nafúkal 1,03 mg/l etanolu, čo je v prepočte približne 2,15 promile, čo je podľa tabuliek stav ťažkej opitosti. Dychovú skúšku zopakoval ešte dvakrát, zakaždým však s rovnakým výsledkom.

Gernáth podľa svojej výpovede šiel na huby a počas chodenia po lese vypil štyri pivá. Cestou domov ho zastavila policajná hliadka. Policajtom na oddelení povedal, že jazdu v opitosti veľmi ľutuje a hanbí sa za to.

Jeden z policajtov povedal, že keď im vodič oznámil, že je krajský prokurátor, opýtal sa ich, či sa s tým nedá niečo robiť. Odpovedali mu, že nie a že sa dopustil trestného činu.

Na súde vinu nepriznal

Kým na polícii sa Gernáth k činu priznal, na košickom súde vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku odmietol vypovedať. Uviedol iba to, že si plne uvedomuje svoju chybu, hoci popiera, že v takom rozsahu, ktorý by naplnil skutkovú podstatu trestného činu.

Dodal, že dobrovoľne podstúpil protialkoholické liečenie a abstinuje, pričom sa zo svojho činu poučil a nikdy viac sa takej chyby nedopustí.

Podľa jeho slov je dostatočným trestom to, že má pozastavený výkon funkcie prokurátora.

Nebolo to prvýkrát

Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že Gernáth mal od novembra 2011 do novembra 2012 zadržaný vodičský preukaz.

Išlo o trest, uložený v priestupkovom konaní, tiež za jazdu pod vplyvom alkoholu. Nafúkal vtedy 0,46 mg/l (0,96 promile), za čo musel zaplatiť pokutu 200 eur.

Lekárske potvrdenie potvrdilo slová obžalovaného, že v októbri 2020 bol 10 týždňov hospitalizovaný v Centre pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici.

800 eur a strata práce

Sudkyňa Okresného súdu uznala Gernátha vinným a vymerala mu peňažný trest 800 eur, v prípade marenia dvojmesačné väzenie. Proti tomuto rozsudku sa obžalovaný odvolal.

Senát Krajského súdu označil okresný rozsudok za zákonný a trest za primeraný. Odsúdením za úmyselný trestný čin príde Gernáth o zamestnanie v štátnej službe.

X X X

Vagnerovci ukázali, ako rozbíjajú hlavu dezertérovi. Je to fingovaná poprava, priznali neskôr

 Telegramový kanál Grey Zone, blízky súkromnej armáde Jevgenija Prigožina, zverejnil video zachytávajúce brutálnu popravu žoldniera z okupovaného Krymu. Po niekoľkých hodinách vagnerovci priznali, že exekúcia bývalého trestanca, ktorý sa vzdal ukrajinským vojakom, nebola skutočná.

 Dmitrij Jakuščenko, bývalý trestanec naverbovaný vagnerovcami do vojny proti Ukrajine, na videu zachytávajúcom jeho zinscenovanú popravu za dezertérstvo.

Portál Meduza, ktorý o prípade informuje, pripúšťa, že autentickosť videa nie je schopný overiť.

Video podľa Grey Zone zobrazuje Dmitrija Jakuščenka, ktorého zverbovali vagnerovci do vojny proti Ukrajine s prísľubom, že mu bude udelená milosť. Štyri dni po nasadení do bojov ale Jakuščenko prebehol na ukrajinskú stranu.

Autori videa konštatujú, že tento človek „ochorel rovnakou chorobou, pri ktorej strácaš vedomie v mestách Ukrajiny, či už v Kyjeve, alebo teraz v Dnipre a potom sa preberieš v pivnici na svojom poslednom súde“.

 Dmitrij Jakuščenko na videu bezprostredne pred fingovanou popravou.

Na videu vidno muža s hlavou pripevnenou k tehlám lepiacou páskou. Predtým, ako mu na rozostrených záberoch zdanlivo rozdrvili hlavu veľkým tupým kladivom, muž potvrdzuje svoje meno, krymské rodisko, rok narodenia 1978, ako aj to, že bol vo väzení.

„Išiel som na front v radoch súkromnej vojenskej spoločnosti Vagner. Keď som bol v prvej línii, pochopil som, že toto nie je moja vojna. Dnes som bol v uliciach mesta Dnipro, kde som dostal úder do hlavy a stratil vedomie. Prebral som sa v tejto miestnosti, kde mi povedali, že ma budú súdiť,“ hovorí Jakuščenko.

Telegramový kanál Možem objasniť podľa registra trestov zistil, že recidivistu Jakuščenka ukrajinské súdy poslali štyri razy do väzenia. Po ruskej anexii Krymu ho predčasne prepustili z väzby. Už o tri roky neskôr spáchal svoj najťažší zločin. Za lúpežnú vraždu mu v roku 2019 ruský súd vymeral 19-ročný trest odňatia slobody. Po troch rokoch sa ale upísal vagnerovcom a z trestaneckého tábora ho prepustili.

 Video sa začína fragmentmi záberov, ktoré vlani v novembri odvysielali ukrajinské médiá. Jakuščenko, zjavne v ukrajinskom zajatí, na nich vypovedá, že bol odsúdený na 19 rokov a trest si odpykával v meste Engeľs v Saratovskej oblasti. Hovorí tiež, že išiel na front, aby „našiel nejakú medzeru, jednoducho, ako sa hovorí, zbehol“. Vzdal sa vraj ukrajinským vojakom v oblasti Bachmutu, strategicky dôležitého donbaského mesta, ktoré sa vagnerovci od leta pokúšajú dobyť. Jakuščenko v ukrajinskom zajatí povzbudzoval svojich druhov bojujúcich v radoch vagnerovcov, aby tiež prebehli.

V pondelok popoludní kanál Grey Zone zverejnil nové video s Jakuščenkom. Živý a zdravý v ňom vysvetľuje, že v zajatí natáral plno hlúpostí, ale vagnerovci ho veľkodušne omilostili. „Toto bol jediný spôsob, ako prežiť,“ obhajoval svoje vyjadrenia v zajatí.

„Keď som prišiel zo zajatia, priniesol som veľa cenných informácií, ktoré zachránili životy mnohým chlapcom. Preto mi odpustili,“ hovorí Jakuščenko na záver druhého videa.

K zinscenovanej poprave sa vyjadril aj sám Prigožin: „Neberte všetko tak smutne. Chlapci sa bavia. Mysleli ste si, že film o Jakušenkovi je jednodielna dráma A rána sú tu tiché, ale, myslím si, že sa viac podobá na (seriál) Sedemnásť zastavení jari. Ak máte záujem, môžeme sa s vami podeliť o nasledujúcu sériu.“

Prvé video s Jakuščenkom naznačilo, že trestné komandá vagnerovcov operujú aj v Dnipre, ktorý je pod kontrolou ukrajinskej vlády. Telegramový kanál Agentstvo Novosti však upozornil, že Jakuščenka s najväčšou pravdepodobnosťou vrátili do Ruska počas výmeny vojnových zajatcov prvého decembra 2022. Vidno ho na videu ruského ministerstva obrany a v reportáži televízie RT z vtedajšej výmeny, v rámci ktorej si Kyjev a Moskva vymenili po päťdesiat zajatcov, tvrdí Agentstvo Novosti.

 Jevgenij Nužin krátko pred popravou kladivom.

Nešlo by o prvé barbarské varovanie, ktorým sa vagnerovci snažia odradiť bývalých trestancov od dezercie. V novembri 2022 zverejnil telegramový kanál Grey Zone video zachytávajúce brutálnu vraždu bývalého trestanca Jevgenija Nužina, ktorý sa tiež dal naverbovať do radov vagnerovských žoldnierov. Samozvaní kati mu rozdrvili hlavu perlíkom, a vtedy nik popravu nedementoval. Naopak, Nužinova manželka i synovia pre ruské médiá potvrdili, že nemajú dôvod pochybovať o tom, že ho zabili.

 Jevgenij Prigožin (vľavo) podáva jedlo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vo svojej reštaurácii. Snímka je z novembra 2011

Sám Prigožin Nužinovu popravu nepriamo potvrdil. „Čo sa týka operlíkovaného, tak v tomto show vidno, že nenašiel šťastie na Ukrajine, ale stretol sa s nevľúdnymi, no spravodlivými ľuďmi. Zdá sa mi, že tento film sa volá Psovi psiu smrť. Vynikajúca režijná práca, dá sa to pozrieť na jeden dych,“ napísal vtedy na sociálnej sieti so svojim príznačným cynizmom. Nužin sa nechal naverbovať vagnerovcami za prísľub odpustenia zvyšku 28-ročného trestu odňatia slobody, ktorý si odpykával za vraždu.

 Kladivo od Jevgenija Prigožina pre Európsky parlament.

Po tom, čo sa video stalo virálnym, žoldnieri a zakladateľ vagnerovcov Prigožin urobili z perlíka, tupého kladiva s ťažkou kovovou hlavou a dlhou rukoväťou, svoj symbol a začali ho používať v PR akciách. Prigožin napríklad perlík poslal ako „dar“ Európskemu parlamentu.

Putinov kuchár, čo je prezývka Prigožina, ktorú získal na základe toho, že jedna z jeho firiem poskytuje Kremľu catering, od vlaňajšej jari robil nábor žoldnierov v ruských trestaneckých táboroch. Trestancom sľúbil slobodu, ale pohrozil, že ak sa vzdajú nepriateľovi, vagnerovci to budú považovať za zradu, za ktorú udeľujú najprísnejší trest.

Prigožin poslal do Bruselu krvavé kladivo

Z pôvodných približne 50-tisíc naverbovaných ruských trestancov bojuje na Ukrajine podľa odhadov ľudskoprávnej organizácie Sediaca Rus už len asi pätina. Ostatní padli, utrpeli zranenie, sú nezvestní, vzdali sa alebo dezertovali. Prigožin minulý týždeň oznámil, že nábor trestancov vagnerovci minulý mesiac pozastavili./agentury/

X X X

Orbán naďalej vzorom? Prečo sa ním inšpiruje nejeden populista na Slovensku?

Zlá únia či diletantstvo? Po problémoch s právnym štátom, potláčaním opozície a slobody tlače Maďarsko zasiahli aj ekonomické patálie. Napriek tomu je Orbán z nepochopiteľných dôvodov pre značnú časť slovenskej populácie dôveryhodným lídrom.

 Vyhliadky maďarskej ekonomiky nie sú ružové. Podľa Centrálneho štatistického úradu (KSH) sa medziročný rast spotrebiteľských cien zrýchlil z 24,5 na 25,7 percenta. Ceny potravín medziročne vystrelili o 44 %, energie pre domácnosti až o 52,4 %. V dôsledku rekordnej inflácie je základná úroková sadzba na trinástich percentách a investori väčšmi prestávajú dôverovať ekonomickej atmosfére.

Orbánova moc stojí na intenzívnej štátnej propagande a ovládnutí štátnych médií. Preto ustavične masíruje verejnosť, že za všetky trápenia môže „zlá únia”. Maďarsku bolo totiž zmrazené čerpanie eurofondov pre nedodržiavanie princípov právneho štátu. Ako však upozorňujú ekonomickí analytici, hlavná príčina spočíva najmä v populistickom zmrazovaní cien palív, ktoré zdeformovalo trh. Orbánova vláda síce strop zrušila koncom roka 2022, no škody boli napáchané.

Dôsledky Orbánovej politiky sú pre Maďarsko sužujúce. Sú dobrým príkladom a zároveň poučením, že porušovanie princípov právneho štátu, klientelizmus, zaliečanie sa Putinovmu režimu a prehnaná štátna intervencia nespejú k ničomu dobrému.

Napriek všetkým deficitom maďarskej demokracie je zarážajúce, akú má Orbán podporu na Slovensku. Podľa októbrového prieskumu Ipsosu mu dôveruje až 32 percent opýtaných. Na porovnanie, šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej len 28 percent. Môžeme len dúfať, že správy o rekordnom zdražovaní nejednému otvoria oči.

Budúcnosť maďarskej ekonomiky je neistá. Napriek katastrofálnemu prístupu k výkonu verejnej moci je málo nepravdepodobné, že prispeje k pádu maďarského autokrata. Príklad osudu nášho južného suseda nám však môže ukázať skutočné dôsledky Orbánovej politiky, ktorou sa inšpiruje nejeden populista aj na Slovensku./agentury/

X X X

Stranícka telenovela na mexický spôsob. Čo je ochotný obetovať Fico?

Voľby sa budú konať až koncom septembra, no diskusie o tom, kto s kým bude paktovať, sú už v plnom prúde. Pritom ide o čisté špekulácie, pretože za osem mesiacov nezostane kameň na kameni. Namiesto liečby zdravotníctva, školstva či regiónov úplne vážne riešime podružnosti a animozity ako v nejakej mexickej telenovele.

 Pre politické strany je to vítaná téma, pretože takto ľahko získavajú sympatizantov. Volič mnohokrát ani tak nechce poznať neradostnú pravdu a náročné riešenia pálčivých problémov spoločnosti, ako túži spoznať meno úhlavného nepriateľa. V dnešnej rozpoltenej spoločnosti to už inak asi nejde. Na druhej strane, každý chce mať jasno v tom, že strana, ktorú zvolí, ho nepodvedie a po voľbách nebude paktovať s niekým, koho si bytostne nepraje. Ako sa stalo voličom Siete v roku 2016.

Tak ako vtedy aj teraz je situácia oveľa komplikovanejšia. Niečo sa povie navonok, niečo iné sa pragmaticky rozohráva v zákulisí. Stále platí bonmot o „stupňovaní“ politického nepriateľa z úst Vladimíra Mečiara, ktorý tak rád citoval Miloš Zeman: nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner.

Viaceré strany dnes principiálne vylučujú z možnej spolupráce Smer, OĽaNO Igora Matoviča, Republiku aj Hlas. Pritom podľa výsledkov všetkých prieskumov nebude môcť vzniknúť vláda bez jednej z týchto strán. Akákoľvek tesná stredopravá koalícia s Matovičom je vopred ohlásený kolaps. Preto stále pripomínanie smeráckej minulosti Hlasu, vylučovanie zo „slušnej“ rodiny, je slepou uličkou. Peter Pellegrini má iný slovník, iné praktiky, iný štýl i ideové zameranie politiky ako Fico.

Napriek všetkým prieskumom a predpovediam Hlas víťazstvo vo voľbách nemá vôbec isté. Čoraz viac sa bude ocitať medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane smerácke nálepkovanie, na druhej strane ataky zo strany Roberta Fica. Pellegrini bude musieť v predvolebnej kampani našľapovať ako povrazolezec na visutom lane.

Dnes, necelých osem mesiacov pred voľbami, je istá len jedna vec: nič nie je isté. Ostatné je iba veštenie z krištáľovej gule.

Čím viac budú zásluhou agresívnej kampane rásť preferencie Smeru, tým pod väčším tlakom bude Hlas. Fico bude stále klásť otázky, či „hlasisti“ pôjdu radšej do koalície s progresívcami ako so starými kamarátmi. Máme skutočne veriť tomu, že Hlas nepôjde za žiadnych okolností do koalície so Smerom ani neprijme nepriamu podporu menšinovej vlády od Republiky? Fico je ochotný ponúknuť akúkoľvek obeť, len aby sa Smer dostal do vlády.

Po poslednom prieskume agentúry Focus by mal spozornieť aj sebavedomý Richard Sulík. Modrá koalícia štartuje s dvomi percentami. Evidentne časť sympatizantov uchmatla aj SaS, ktorá sa pohybuje tesne nad päťpercentnou hranicou. Ani Sme rodina, ani KDH po dvoch „prepadákoch“ za sebou si nemôžu byť isté svojím postavením. Preto nateraz tvrdo odmietaná Dzurindova idea spájania sa môže stať východiskom pre viaceré subjekty (Nicholsonovej, Budajov či avizovaný Hegerov).

Dnes, necelých osem mesiacov pred voľbami, je istá len jedna vec: nič nie je isté. Ostatné je iba veštenie z krištáľovej gule. Nakoniec nám táto nedočkavosť, neistota, napätie a prehlbujúci sa chaos prerastú cez hlavu./agentury/

X X X

Behula: GP Žilinka a Fico slúžia tomu istému pánovi

Po Eduardovi Hegerovi už aj minister obrany Jaroslav Naď vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby preveril výroky Roberta Fica, Ľuboša Blahu a ďalších predstaviteľov Smeru, ktorí špekulujú o chystanej mobilizácii, posielaní mladých Slovákov bojovať na Ukrajinu, či o vyhlásení vojnového stavu na Slovensku a zrušení parlamentných volieb.

Naď má pravdu a mýli sa

„Viem, že ich protežuje a že s nimi ťahá jednu líniu vo viacerých vyjadreniach, ale myslím si, že je načase, aby sme urobili odtiaľ-potiaľ, lebo toto už je príliš,“ povedal Naď pre Rádio Expres. Iste, Fico nič z toho netvrdí ako fakt. Nehovorí, že mladí slovenskí muži budú musieť ísť na Ukrajinu, len vyzýva premiéra, prezidentku a predsedu parlamentu, aby garantovali, že sa to nikdy nestane.

Nešíri, že vláda a hlava štátu spoločne zavedú vojnový stav, iba kladie otázky, čo im v tom bráni. Podpredseda Smeru Richard Takáč sa už obhajoval, že vyjadrenia sú vytrhnuté z kontextu a Smer vychádza iba z toho, že Heger by bol schopný spraviť všetko.

Nuž, na naplnenie skutkovej podstaty šírenia poplašnej správy by to azda stačilo aj tak. Poplašná správa nemusí obyvateľstvo skutočne vystrašiť. Stačí, že objektívne môže. V jednom sa však Naď mýli – V Žilinkovi.

Generálna prokuratúra pomohla viacerým členom či nominantom Smeru vrátane Fica a Roberta Kaliňáka trestnoprávne, keď pomocou paragrafu 363 zrušila ich obvinenia a trestné stíhania. Pravidelne im však pomáha aj politicky.

Smeru to príde vhod

Žilinkove pripomienky spochybňujúce ústavnosť obrannej zmluvy so Spojenými štátmi DCA prišli Smeru v ťažení proti nej veľmi vhod. Eduard Heger ho vtedy nazval štítom v rukách opozície.

Na Súmračnej sa takisto určite nehnevali, keď si Žilinka zaumienil, že nechá preveriť prípadnú trestnú zodpovednosť za nedávnu migračnú krízu na hraniciach s Českom či za nadmerné úmrtia na Covid-19 a za manažment pandémie.

Lenže v tomto prípade Žilinka Smer zrejme neprotežuje. To, že s nimi ide v jednej línii, je v tomto prípade skôr náhoda. Žilinka i Smer iba slúžia rozmarom rovnakého pána – verejnej mienky.

To neznamená, že Žilinkovi stačí dať si na Facebook rázny status a jeho podriadení nemusia ani založiť spis. V decembri Denník N informoval, že v kauze údajného hanobenia vojenského cintorína v Ladomírovej, ktorý Žilinka označil za prejav hrubej neúcty, sa naďalej koná, hoci polícia ho chcela postúpiť iba na priestupkové konanie, pretože žiaden trestný čin nenašla.

Okresná prokuratúra vo Svidníku totiž prikázala pokračovať vo vyšetrovaní. V prípade ochrany hraníc s Českom zas krajská prokuratúra v Trenčíne začala po Žilinkovom statuse preverovať ministra vnútra Romana Mikulca a policajného prezidenta Štefana Hamrana. Trestné stíhanie zatiaľ zrejme začaté nebolo.

Ficov konkurent

A to je presne pointa. Vôbec nie je dôležité, či bude za nezvládnutie ochrany hranice s Českom trestne zodpovedný minister vnútra, ani to, či za tisíce zbytočných obetí pandémie obvinia rovno vtedajšieho premiéra Igora Matoviča. Keby aj, odsúdenie je krajne nepravdepodobné a trvalo by roky. Žilinka ako právnik si to musí uvedomovať. Verejnosť však potrebuje vidieť aktivitu a autoritu.

Žilinka jej dáva oboje. Ukazuje, že koná. A ak ide o právo a spravodlivosť, nezľakne sa ani mocných. Výsledok preverovania už nie je dôležitý. Kým by sa dostavil, všetci na kauzu zabudneme ako na utečenecký tábor v Kútoch. No dovtedy ju nahradí ďalšia. A Žilinka sa bude môcť opäť ukázať ako štít. Nie opozície, ale verejnosti, ktorá vláde nedôveruje a bojí sa jej.

V istom zmysle má Žilinka nad Ficom dokonca výhodu. Verejnosť ho môže vnímať ako niekoho, kto na trestné činy vlády nielen upozorňuje, ale môže ich aj trestať. Nemôže, ale viac ako polovica Slovákov si myslí, že prokurátor rozhoduje o vine a nevine a tak jej to asi nikto nevyhovorí.

Generálny prokurátor a Smer zatiaľ idú v jednej línii. No ak dvom ide o to isté, skôr či neskôr sa z nich stanú konkurenti. Žilinka možno naozaj nerozmýšľa o svojej politickej budúcnosti. No ak je Fico taký schopný politik, ako sa tvári, on o Žilinkovej politickej budúcnosti rozmýšľa určite, aktuality.sk

X X X

Košice: Ostrý štrajk výrazne obmedzí mestskú hromadnú dopravu

Začať má približne od pol piatej ráno. Dopravný podnik ani odborári ešte nevedia, koľkí vodiči sa do štrajku zapoja.

Štrajk zamestnancov košickej mestskej hromadnej dopravy začne od utorka 14.februára od pol piatej ráno. Odborári pri Dopravnom podniku mesta Košice vstúpia do neobmedzeného ostrého štrajku.

„Nočné spoje dojazdia, raňajšia výprava nepôjde,“ povedala pre TASR Andrea Vindišová, predsedníčka základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu pri DPMK.

Počet štrajkujúcich nepoznajú

Dopravný podnik na sociálnej sieti uvádza, že štrajk by sa tak mal začať približne od 4.30 hodiny.

Už v pondelok jazdili po meste autobusy aj električky so žltou a čiernou stuhou, aby upozornili na pripravovaný ostrý štrajk. Cestujúci sa však priamo na zastávkach nedozvedeli, že v utorok nebudú jazdiť spoje mestskej hromadnej dopravy podľa cestovných poriadkov.

„Nie sme organizátorom štrajku a preto nevieme predpovedať, ako sa vyvinie situácia, t.j. koľkí vodiči MHD sa do štrajku zapoja a teda čo bude vykonávané a čo nie,“ informoval dopravný podnik na svojej webovej stránke.

Štrajk je dobrovoľný a zapojiť sa doň môžu všetci zamestnanci košického dopravného podniku bez ohľadu na pracovné zaradenie. Hrozí tak, že viaceré autobusové a električkové spoje nebudú premávať. Vindišová neuviedla, koľko vodičov by sa podľa odhadov odborárov mohlo do ostrého štrajku zapojiť. Napríklad v roku 2019 to boli takmer všetci.

Pôjde linka „H“ a „RA“

Odborári predtým uviedli, že počas utorkového štrajku bude vypravená linka „H“, ktorá bude zabezpečovať dopravu cestujúcich do nemocnice na Triede SNP a na Rastislavovej ulici. Mimoriadna okružná linka „H“ bude premávať v 15-minútovom intervale na trase Staničné námestie – Železničná nemocnica – Nová nemocnica – Stará nemocnica – Staničné námestie. Taktiež budú vypravené autobusové spoje „RA“ a vyhradené školské spoje pre telesne a mentálne postihnuté deti.

Pomôžu prímestské linky

Spoločnosť Integrovaný dopravný systém Východ informovala, že cestujúcim, ktorí sa nevyhnutne potrebujú dopraviť do centra mesta, môžu pomôcť prímestské autobusové spoje zo zastávky Lingov, Važecká, Podnikateľská, SOŠ automobilová. Taktiež Šaca Benzinol, Moskovská, Havlíčkova, Moňok a Pod Furčou.

„Prímestské autobusové spoje zastavujú aj na ďalších zastávkach v Košiciach. Napríklad autobusové spoje z juhu a západu zastavujú na zastávke Námestie osloboditeľov, autobusové spoje prichádzajúce zo severu na Mlynskej bašte a autobusové spoje zo západu na Magistráte mesta Košice,“ uviedla z IDS Východ Miroslava Baranová.

Radnica: Nešťastný krok

Zamestnanci Dopravného podniku mesta Košice chcú štrajkom apelovať na zachovanie mestskej hromadnej dopravy a upozorniť na jej nedostatočné financovanie zo strany hlavného akcionára, ktorým je mesto Košice. Podľa odborárov to spôsobuje obmedzenia v doprave, ohrozuje ohodnotenie zamestnancov aj pracovné miesta.

Mesto Košice vníma štrajk ako nešťastný krok zo strany odborárov. Vo svojom stanovisku uviedlo, že urobí všetko preto, aby pomohlo situáciu vyriešiť. Zároveň však očakáva, že sa so situáciou vyrovná vedenie mestského dopravcu. Dopravný podnik zas tvrdí, že už zabezpečil úsporu prevádzkových nákladov a pri chýbajúcich financiách očakáva pomoc města, aktuality.sk

X X X

Zomrel Žid, ktorý si zachránil život v službách nacistov. A tlmočil Stalinovmu synovi

Šlomo Perel prežil počas holokaustu strhujúci príbeh. Rodákovi z Nemecka sa podarilo presvedčiť nacistov, že nie je Žid. Perel o svojej životnej dráme napísal knihu, podľa ktorej nakrútili veľmi úspešný film. Zomrel v Izraeli vo veku 97 rokov.

 Šlomo Perel o svojom strhujúcom životnom príbehu napísal knihu, podľa ktorej režisérka Agnieszka Hollandová nakrútila vojnovú drámu s názvom Európa, Európa.

Norimberské zákony znamenali katastrofu

Solomon (jeho pôvodné prvé meno, ktoré si po skončení druhej svetovej vojny zmenil na Šlomo) sa narodil 21. apríla 1925 v Dolnom Sasku. Mal tam pekné detstvo, hundral iba na jednu vec. Otec bol veľmi zbožný Žid, ktorý každý piatok vzal svojho syna do synagógy. Solomon preto musel zakaždým skôr ísť domov z ihriska, kde sa hral s rovesníkmi, aby sa osprchoval a išiel v čistej bielej košeli do židovského svätostánku.

Adolf Hitler sa dostal k moci v roku 1933 a vtedy osemročný chlapec pochopiteľne ešte nemohol chápať, čo to znamená. S nenávisťou sa však začal stretávať už čoskoro. Napríklad keď s otcom išiel do synagógy, Nemci na nich pokrikovali, aby zliezli z chodníka, lebo „Židia ho špinia“.

Keď Ríšsky snem na jeseň 1935 schválil rasistické norimberské zákony, útlak Židov začal naberať čoraz väčšie rozmery. Solomona vyhodili zo školy pre jeho židovský pôvod. Bol to jeden z jeho najhorších dní v živote. Vtedy sa vlastne preňho začal holokaust.

 Otcovi v roku 1935 po prijatí norimberských zákonov arizovali predajňu obuvi, respektíve musel predať svoj obchod Nemcovi za úplne smiešnu cenu. (Ešte predtým pred obchodom postávali nacisti s transparentom, aby ľudia nenakupovali u Žida).

Otec a matka rýchlo vytušili, že antisemitizmus v nacistickom Nemecku môže byť ešte obludnejší. Už v roku 1935 sa preto odsťahovali do Poľska. Bývali v Lodži, kde žila Solomonova teta. (Jeho otec sa narodil v Poľsku a matka pochádzala z Litvy, do Nemecka prišli po skončení prvej svetovej vojny, keď vznikla Weimarská republika; pochoval ju Hitler prevzatím moci 30. januára 1933.)

Choď, lebo musíš žiť!

Pocit bezpečia Perelovci stratili v septembri 1939, keď Hitler napadol Poľsko. Nemci obsadzovali poľské územie veľmi rýchlo. Už o niekoľko dní po invázii boli ich vojaci v Lodži. Židom rozkázali opustiť ich domovy a presunúť sa do geta v chudobnej časti mesta.

Rodičia vycítili, že je zle a pokúsili sa zachrániť aspoň Solomona s jeho bratom, ktorý bol až o 16 rokov starší. Cestou k záchrane bol útek do zóny obsadenej Sovietmi (Moskva a Berlín si rozdelili Poľsko na základe tajnej dohody známej ako Pakt Molotov-Ribbentrop).

Doma po židovskej modlitbe matka rozkázala, aby syn zmizol preč: „Choď, lebo musíš žiť!“ Štrnásťročný chlapec sa rozplakal. „V tej chvíli som nedokázal oceniť význam tohto matkinho rozkazu. Teraz, keď mám 96 rokov, je mi jasné, že to, čo mi zachránilo život, nebolo nič iné ako slová mojej matky,“ zdôveril sa Perel pred rokom v dokumentárnom filme, ktorý o ňom nakrútil Jad vašem, čo je v hebrejčine názov izraelského pamätníku obetiam a hrdinom holokaustu v Jeruzaleme.

Solomon a jeho brat sa dostali do sovietskej zóny, keď sa v rybárskom člne preplavili na druhý breh rieky, ktorá tvorila nemecko-sovietsku hranicu na okupovanom poľskom území. „Umiestnili ma do sirotinca v Grodne,“ povedal Perel. Dospelý brat odišiel do Litvy, pretože vo Vilniuse bývala jeho priateľka. (Ich cesty sa rozdelili, lebo nikto si nevedel predstaviť, že Hitler napadne aj Sovietsky zväz a mysleli si, že jeho vojna sa skončí obsadením časti Poľska.)

Každý muž si musel stiahnuť nohavice

Opak sa stal pravdou 22. júna 1941: Hitler spustil inváziu, začala sa operácia Barbarossa. Bieloruské mesto, kde Solomon žil v sirotinci, sa nachádzalo kúsok od útočiacich nemeckých vojsk. „Grodno bolo vzdialené od hraníc len 15 kilometrov. Vydali preto okamžite pokyn na evakuáciu do Minska vzdialeného od Grodna 200 kilometrov. Všetci utekali, ale wehrmacht nás už obkľúčil.“

Stovky zajatých, medzi ktorými bol aj Solomon, sa museli na poli zoradiť, aby si Nemci preverili, ktorí sú Židia. „Topánkou som v zemi vytvoril dieru, do ktorej som ukryl môj doklad totožnosti.“ Z dokumentu totiž vyplývalo, že je Žid.

Pavel Traubner: Ušiel som do parku a gardista povedal, že nabudúce ma zastrelí

„Každý muž si musel stiahnuť nohavice, aby Nemci zistili, či má alebo nemá obriezku.“ Židov potom odviedli do neďalekého lesa, kde ich postrieľali príslušníci špeciálnych oddielov SS. „Josef Pjerell,“ znela odpoveď Solomona na otázku nacistického vojaka, ako sa volá. „Volksdeutsche,“ dodal o sebe.

Tento výraz sa do roku 1945 používal na označenie ľudí nemeckej národnosti so štátnou príslušnosťou k inej krajine, ako bolo Nemecko. „Nemec!“ šťastne zvolal vojak. „Bol zázrak, že mi neprikázal stiahnuť si nohavice,“ zdôraznil Perel.

Solomon sa potom stal miláčikom 12. nemeckej obrnenej divízie. Prezývali ho Jupp. „Dali mi vojenskú uniformu, robil som tlmočníka, keď Nemci zajali sovietskych vojakov.“ Tlmočil aj po zajatí Stalinovho syna Jakova Džugašviliho, ktorý bojoval na fronte. Do nemeckých rúk padol 16. júla 1941 pri bitke o Smolensk. Vojaka Džugašviliho deportovali do koncentračného tábora v Sachsenhausene, kde v apríli 1943 zomrel.

 S príslušníkmi wehrmachtu bol Solomon od júna do septembra 1941. Videl veľa hrôzy. „Nemci boli vyzbrojení aj plameňometmi, raz jedným z nich zabili Rusov, ktorí sa skrývali v bunkri, čo si vydlabali v zemi.“

Ako Žid som sa učil nenávidieť Židov

Solomon sa vyhýbal spoločnej sprche s Nemcami, lebo keby odhalili jeho obriezku, okamžite by ho zabili. Jeden z nich to však napokon zistil. Bol to Nemec, ktorý podozrivo často a až príliš náruživo objímal Solomona. Keď raz išiel sám pod sprchu, prišiel za ním do kúpeľne a chcel ho znásilniť.

Solomon sa ubránil, no Nemec zbadal jeho obriezku. Čakal, že ako Žida ho zastrelí. Zmiloval sa však nad ním. „Priznal sa mi, že je homosexuál a povedal mi: ‚Jupp, ver mi, že existuje aj iné Nemecko.‘“ Tento Nemec čoskoro padol počas bojov pri Leningrade, kadiaľ tiež viedla Solomonova cesta vo wehrmachte.

Jedného dňa si ho zavolal k sebe veliteľ divízie. Navrhol mu, že si ho adoptuje. „Bol bezdetný. Keby som váhal so súhlasom, bolo by to podozrivé.“ Neter veliteľa bola manželka Baldura von Schiracha, šéfa organizácie Hitlerjugend (nacistického mládežníckeho združenia).

Veliteľ poslal Solomona do Nemecka, kde začal chodiť do školy. Samozrejme, že rovnako ako jeho rovesníci aj on nosil uniformu člena Hitlerjugendu. „Ako Žid som sa učil nenávidieť Židov.“

 Skamarátil sa dievčaťom, ktoré sa volalo Lenny. Pravidelne chodieval do domu, v ktorom žila. Raz nebola doma, no jej matka povedala, aby s ňou chvíľu posedel. „Jupp, naozaj si Nemec?“ Solomon sa jej zrazu priznal, že Žid, stratil vedomie a spadol zo stoličky. Vzápätí sa prebral, keď ho pobozkala na čelo: „Jupp, ja som zbožná nemecká katolíčka. Neobrátim sa proti sebe.“ Zároveň ho varovala, aby pravdu o sebe nepovedal jej dcére, pretože Lenny bola mladá fanatická nacistka.

Solomon s pancierovou päsťou

Keď na jar 1945 zvyšky Tretej ríše zovierali zo západu Spojenci a z východu červenoarmejci, Hitler v zúfalej snahe odvrátiť porážku vydal rozkaz, aby odišli na front aj mladíci – členovia Hitlerjugendu mali zanechať štúdium. Solomonovi dali panzerfaust, teda pancierovú päsť, čo bola protitanková zbraň.

Čoskoro na fronte padol do amerického zajatia. Po dvoch dňoch ho prepustili, pretože členov Hitlerjugendu nepovažovali za možných vojnových zločincov. Solomon potom robil tlmočníka sovietskej armáde. O pár rokov neskôr odišiel na Blízky východ, aby sa zapojil do boja o vznik židovského štátu. V Izraeli si potom založil rodinu a prežil v ňom celý zvyšok svojho života.

Jeho brat sa počas vojny tiež zachránil, rodičia však zahynuli. Perel nechcel dlhé roky na holokaust vôbec pomyslieť, pretože sa snažil sústrediť na nový život. Napokon však v roku 1987 napísal o svojom príbehu knihu, podľa ktorej poľská režisérka Agnieszka Hollandová v roku 1990 nakrútila vojnovú drámu s názvom Európa, Európa. Film získal prestížnu cenu Zlatý glóbus.

 Keď sa Perel rozpísal, tak sa potom aj rozhovoril: cestoval do Nemecka, aby mládeži v školách rozprával o hrôzach druhej svetovej vojny. Na konci stretnutia za ním prichádzali plačúci stredoškoláci (hlavne dievčatá). So slzami v očiach ho prosili, aby im odpustil. Perel im zakaždým milým hlasom objasnil, prečo im nemôže vyhovieť. „Neodpustím vám. Pretože vina nie je dedičná. Vy nenesiete vinu za to, čo spáchali vaši predkovia,“ zdôraznil v dojímavom, hodinu trvajúcom dokumente./agentury/

X X X

Za záchranu života dal tisíce eur z vlastného. Chirurg zmenil postup počas zákroku, poisťovňa odmieta platiť

 Akúkoľvek zdravotnú starostlivosť v zahraničí vďaka členstvu v Európskej únii slovenským pacientom od roku 2013 hradia zdravotné poisťovne. Pri akútnych prípadoch, teda neodkladnej zdravotnej starostlivosti, netreba žiadne špeciálne povolenie. V prípade, že by bolo treba, dá sa súhlas poisťovne vybaviť aj dodatočne. Ani pri plánovaných operáciách netreba špeciálny súhlas, hoci poisťovňa si vyhradzuje právo zákrok uhradiť len do výšky jeho ceny na Slovensku. Výnimka však potvrdzuje pravidlo.

 Ak sa niekto chystá na operáciu do zahraničia, tak by si mal preštudovať vyhlášku ministerstva zdravotníctva. Tá určuje určité medicínske postupy, na ktoré treba predchádzajúci súhlas poisťovne,“ upozornil Ivan Humeník, právnik z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS. Aj nepriestrelná byrokracia však má svoje diery. V prípade, ak sa zmení medicínsky postup priamo počas operačného zákroku, teda v čase, keď je pacient „pod nožom“ na operačnom stole a nemôže požiadať poisťovňu o súhlas so zmenou plánu, ocitne sa v slepej uličke. Poisťovňa totiž môže z dohody vycúvať a pacient sa prebudí do bizarného sporu o to, kto zaplatí účet za zákrok.

Formálna pravda

Do sporu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) sa kvôli výnimkám a súhlasu vo vyhláške dostal onkologický pacient Juraj Čermák. V jeho prípade sa medicínsky postup rozhodol operatér zmeniť priamo počas zákroku, kedy bol pacient už bol v umelom spánku, a teda o zmene nemohol vedieť. Stalo sa tak aj napriek tomu, že boli s chirurgom dohodnutí, že vzhľadom na pacientovu váhu prebehne operácia klasicky. Tento postup odobrila aj VšZP.

Chirurg však napokon zvolil modernejší, roboticky asistovaný zákrok. Svoje konanie zdôvodnil tým, že to bolo bezpečnejšie a efektívnejšie pre operovaného pacienta. Robotický, taktiež známy ako laparoskopický zákrok prebehol úspešne. Nádor bol pacientovi odstránený, metastázy sa nerozšírili. Zlá správa si však pacienta napokon našla. Zdravotná poisťovňa odmietla operáciu zaplatiť. Čermák si tak domov na krku odniesol účet za zákrok, ako i za laboratóriá a histológiu.

 „Poisťovňa má z čisto formálneho hľadiska pravdu. Výkon sa spomína vo vyhláške s tým, že nie je bez predchádzajúceho súhlasu hradený. Poisťovňa ale úplne ignoruje skutočnosť, že pacient nemal dôvod vopred žiadať o súhlas, nakoľko operácia mala byť vedená štandardným spôsobom a v tomto prípade nepodliehala vopred vyslovenému súhlasu poisťovne,“ podotkol právnik Humeník. Základný rozdiel medzi klasickou a laparoskopickou operáciou sú operačné rany. Pri klasickej operácii je operačná raná mnohonásobne väčšia – pri miniinvazívnej operácii sa používa niekoľko malých, väčšinou 0,5 až 1 centimeter veľkých rán.

Dodal, že pri tomto type zákroku má poisťovňa menej nákladov na následnú liečebnú starostlivosť a pre pacienta to znamená kratšiu rekonvalescenciu a menej komplikácií. „Operačný postup sa nezmenil na základe vyžiadania pacienta. V konečnom dôsledku ušetril systému peniaze a bol pre pacienta bezpečnejší, no poisťovňu tieto benefity nezaujímajú a chce pacienta vytrestať za niečo, čo sám nezavinil,“ čuduje sa Humeník.

Išlo o čas

Vlani v máji pánovi Čermákovi, poistencovi štátnej VšZP, diagnostikovali na kolonoskopii zhubný nádor v hrubom čreve. Pokročilému štádiu rakoviny hrubého čreva a konečníka sa dá pravidelnou preventívnou kolonoskopiou predísť. Ročne toto ochorenie diagnostikujú takmer štyritisíc pacientom a viac ako dvetisíc pacientov na diagnózu rakovina hrubého čreva a konečníka zomrie. Slovensko je tak krajinou s druhým najvyšším výskytom tohto ochorenia v Európe, v úmrtnosti mužov je dokonca na čele rebríčka.

Aj kvôli týmto nelichotivým faktom nastala u Čermáka panika. Doktor mu oznámil, že nádor musí ísť do mesiaca von, inak sa pacientov stav zhorší. „Nevedel som, čo mám robiť, ale vedel som, že potrebujem chirurga. Jedného, čo robí onkologické operácie na hrubom čreve, som aj poznal,“ spomína. Pri liečbe rakoviny sa pritom nesmie strácať čas. Ak by pacient nešiel na operáciu hneď, tak následné odkladanie by znamenalo len rozrastanie metastáz a invazívnu chemoterapiu.

Pacienti sa podľa zdravotných poisťovní obracajú za liečbou do zahraničia aj v prípadoch, ak sa ochorenie na Slovensku nedá vyliečiť pre zdĺhavé čakacie lehoty. Keďže mu bol diagnostikovaný nádor, ktorý musel do mesiaca von, rozhodol sa vycestovať do českého Nového Jičína. Jeho známy, chirurg Matej Škrovina tam pôsobí v Centre vysokošpeciali­zovanej onkologickej starostlivosti pre dospelých a ponúkol mu pomoc.

 Chirurg Škrovina v Česku často operuje slovenských pacientov. Priznal, že v tom čase nevedel, že laparoskopický zákrok bez predchádzajúceho súhlasu slovenské poisťovne neuhrádzajú. „Operačný výkon hodnotím ako úspešný, bez komplikácii a s priaznivým pooperačným nálezom pri kontrolných vyšetreniach,“ ozrejmil pre denník Pravda chirurg Škrovina. Nádor, ktorý pocientovi odstránil, bol veľkosti tenisovej loptičky a odobrali asi 40 centimetrov hrubého čreva.

„Nenašli ani náznaky po rakovine, ani po zlej operácii. Doktorka mi na minulotýždňovej kontrole povedala, že jediné šťastie, že ma zoperovali rýchlo. Ak by sa mi rozšírili metastázy, musel by som ísť na rádioterapiu,“ spomína Čermák.

Vraj by išli proti sebe

„Keďže roboticky asistovaná operácia v chirurgii patrí medzi výkony, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne, bolo potrebné vopred podať žiadosť o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, čo poistenec v tomto prípade nespravil,“ upozornila Ivana Štefúnová z komunikačného oddelenia VšZP.

Štátna VšZP eviduje za rok 2021 748 žiadostí o zaplatenie liečby v zahraničí. V 737 prípadoch žiadosti vyhovela, v 11 došlo k zamietnutiu liečby.

Spresnila, že ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupuje tak, že poistenca pri plánovanej zdravotnej starostlivosti dostatočne neinformuje, podľa Štefúnovej by pravdepodobne z jeho strany išlo o porušenie právnych predpisov, práv a oprávnených záujmov poistenca.

 „V prípade, ak poskytnutiu zdravotnej starostlivosti nepredchádzalo vydanie súhlasu zo strany VšZP, nie je možná následná refundácia nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti,“ uzavrela Štefúnová. Štátna zdravotná poisťovňa tvrdí, že ak by k takejto úhrade z ich strany prišlo, tak by porušila platné právne predpisy, ktorými je podľa slov poisťovne viazaná.

Odvoláva sa aj na české zákony. „Zdravotné služby možno pacientovi poskytnúť iba s jeho slobodným a informovaným súhlasom, ak tento zákon neustanovuje inak,“ spomína sa v českom zákone 372.

Dá sa to aj obísť

Právnik Ivan Humeník upozornil, že zdravotná starostlivosť, ktorá je neodkladná, sa neriadi vyhláškou, ale európskym nariadením. Poisťovne podľa jeho slov dokážu v praxi tieto režimy zamieňať. „Ak ide o neodkladnú starostlivosť, ktorá sa riadi nariadením, zdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas aj spätne. V tomto prípade však nejde o zmenu režimu, pretože na to nie je dôvod, veď pacient išiel na zákrok, ktorý súhlasu poisťovne nepodlieha. Kladiem si otázku, či hľadanie byrokratických prekážok prečo „nie“ má predstavovať napĺňanie poslania zdravotnej poisťovne zabezpečiť pacientovi účinnú starostlivosť, alebo len neeticky ušetriť finančné prostriedky. Pacient nežiada viac, ako by poisťovňa zaplatila za zákrok na Slovensku ,“ zdôraznil.

Dodáva, že nakoľko išlo o život ohrozujúcu diagnózu, ktorú nebolo možné v potrebnom čase riešiť na Slovensku, má poisťovňa možnosť aj tento prípad zameniť na režim úhrady podľa nariadenia. „Ešte aj tuto sa poisťovni ponúka priestor, ako vyhovieť právu pacienta. Záleží len od nich, čo je ich prioritou,“ uzatvára Humeník.

Kedy zdravotná poisťovňa zákrok schváli?

ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení aktuálneho zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia, požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva

boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršeniu zdravotného stavu poistenca

poistenec má bydlisko v inom členskom štáte a chce pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska

ak si ochorenie vyžaduje použitie vysokošpeciali­zovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré nie sú dostupné v Slovenskej republike

 Najčastejšie dôvody zamietnutia liečby:

z dôvodu dostupnosti liečby v Slovenskej republike nebola splnená zákonná podmienka na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte

ak sa napríklad v prípade liečby myelómu (nádorové ochorenie krvi, pozn. red.) zistí, že požadovaná zdravotná starostlivosť v Českej republike súvisí s klinickým skúšaním

zamietnutie žiadosti z dôvodu, že požadovanú liečbu/jej ekvivalent je možné absolvovať v krajine EÚ aj s nižšími predpokladanými nákladmi

požadovaná zdravotná starostlivosť nepatrila do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. /agentury/

X X X

Čo lieta Američanom nad hlavami? Číňania alebo UFO?

 Americký NORAD netuší, ako sa tri neidentifikované lietajúce objekty, ktoré americké letectvo zostrelilo, udržali vo vzduchu. Jeho šéf nechá preveriť všetko, aj to, či objekt nemohol byť votrelcom z vesmíru.

 Na snímke poskytnutej americkým námorníctvom námorníci vyberajú balón z vôd Atlantického oceána 5. februára 2023. Spojené štáty už vyzdvihli časť trosiek čínskeho balóna, ktoré po jeho zostrelení armádou USA dopadli do vôd Atlantického oceánu.

Nie je jasné, akým spôsobom sa najmenej tri neidentifikované lietajúce objekty, ktoré americké letectvo v uplynulých troch dňoch zostrelilo, držia vo vzduchu. Povedal to v nedeľu novinárom podľa agentúry Reuters generál Glen VanHerck, ktorý je na čele Severoamerického veliteľstva protivzdušnej obrany (NORAD) a severného veliteľstva. Generál dodal, že objekty z istého dôvodu nenazýva balónmi. Výslovne pritom ani nevylúčil, že by mohlo ísť o votrelca z vesmíru.

 Prečo je v poslednom období zrazu tak veľa týchto objektov? Jednu z odpovedí ponúka denník The New York Times – americké vzdušné sily aj NORAD po incidente s čínskym balónom vylepšili svoje radarové systémy a navyše teraz cielene takéto objekty hľadajú.

Americké letectvo v uplynulých dňoch s odvolaním sa na národnú bezpečnosť zostrelilo nad Severnou Amerikou najmenej tri neidentifikované lietajúce objekty. Už pred vyše týždňom Američania zostrelili pri pobreží Južnej Karolíny čínsky balón, ktorý Washington označil za špionážny. Nič však zatiaľ nenasvedčuje súvislosti s poslednými tromi prípadmi.

„Nedokážem kategorizovať, akým spôsobom sa drží vo vzduchu. Mohol by to byť balón plnený plynom vo vnútri konštrukcie alebo by to mohol byť nejaký druh hnacieho systému,“ povedal VanHerck.

Na otázku, či vylučuje, že by mohlo ísť o votrelca z vesmíru, VanHerck odpovedal: „Nechám to preveriť bezpečnostnou komunitou. Nevylučujem nič.“ Generál dodal, že vojenské letectvo naďalej vyhodnocuje každú hrozbu alebo potenciálnu hrozbu a snaží sa ju identifikovať.

Pojem UFO (z anglického Unidentified Flying Object – neidentifikovaný lietajúci objekt) sa používa na označenie úkazu na oblohe, ktorý nie je možné vysvetliť bežnými skúsenosťami, informáciami či znalosťami. Sú ľudia, ktorí tieto úkazy pripisujú činnosti mimozemšťanov.

 K poslednému objektu zostrelenému v nedeľu nad Huronským jazerom pri hraniciach medzi USA a Kanadou VanHerck povedal, že podľa vyhodnotenia expertov nepredstavoval fyzické ohrozenie, ale ide stále o neznámy objekt, ktorý po zostrele pravdepodobne dopadol do kanadských vôd. VanHerck sa domnieva, že ide o vôbec prvú akciu jeho veliteľstva proti lietajúcemu objektu.

 K balónu zostrelenému 4. februára Melissa Daltonová z ministerstva obrany vyhlásila, že USA už o ňom hovorili s Pekingom. Čína pritom niekoľko dní žiadosti o dialóg odmietala. K posledným zostrelom objektov Pentagon poznamenal, že nič nenasvedčuje votrelcom z vesmíru „alebo mimozemskej aktivite“. Určovanie objektov na zostrelenie sa podľa Daltonovej deje prípad od prípadu.

Zástupkyňa Pentagonu tiež potvrdila, že čínsky špionážny balón sa líšil od ostatných objektov. Od odhalenia čínskeho balóna podľa nej Pentagon dôkladnejšie skúma údaje z radarov.

Výber informácií o neidentifiko­vaných objektoch, ktoré boli v posledných dňoch zostrelené nad USA a Kanadou

Severoamerický vzdušný priestor v posledných dvoch týždňoch narušili štyri lietajúce objekty. Stíhačka americkej armády najprv zostrelila 4. februára na pokyn prezidenta Joea Bidena čínsky balón, ktorý Spojené štáty označili za špionážny a ktorý preletel nad americkým územím. Americké stíhačky ďalej zostrelili 10. februára nad Aljaškou neidentifikovaný objekt a o deň neskôr kanadský premiér Justin Trudeau informoval o zostrelení neidentifikovaného objektu nad kanadským teritóriom Yukon. Ďalší neidentifikovaný objekt zostrelila americká armáda 12. februára nad Huronským jazerom. Pentagon uviedol, že žiadny z týchto štyroch objektov nepredstavoval hrozbu útoku.

Čínsky balón, ktorý do americkej vzdušnej obrannej zóny prvýkrát vstúpil 28. januára severne od Aleutských ostrovov, podľa amerických predstaviteľov meral zhruba 60 metrov a niesol obrovský kôš vážiaci približne tonu. Vysoký predstaviteľ amerického ministerstva zahraničia okrem iného uviedol, že objekt mal početné antény a bol vybavený solárnymi panelmi dostatočne veľkými na to, aby poskytli energiu potrebnú na prevádzku viacerých senzorov zhromažďujúcich informácie. Bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby povedal, že balón „bol schopný sám manévrovať, zrýchliť, spomaliť a otočiť sa“. Balón sa pohyboval okrem iného nad Malmstromovou leteckou základňou v Montane, jednou z troch v USA, kde sa nachádzajú strategické rakety. Peking zostrelenie svojho balóna odsúdil a uviedol, že išlo o civilný objekt, ktorý slúžil na meteorologický výskum. Podľa USA boli čínske špionážne balóny spozorované už skôr na piatich kontinentoch a sú súčasťou rozsiahleho špionážneho programu, ktorý Čína vedie roky. Trosky zostreleného balóna nemá Washington v úmysle Číne vrátiť, podľa FBI sa podarilo získať len malú časť sledovacieho zariadenia balóna. Od odhalenia čínskeho balóna začal Pentagon dôkladnejšie skúmať dáta z radarov.

Druhý a tretí zostrelený objekt mali podľa amerických predstaviteľov veľkosť menšieho auta (asi ako Volkswagen Beetle, teda okolo štyroch metrov). Podľa Kirbyho sa druhý objekt nachádzal vo výške zhruba 12 000 metrov a mohol predstavovať nebezpečenstvo pre civilné lietadlá. Trosky predmetu dopadli do amerických vôd. Pri zostrelení sa objekt pohyboval pri severovýchodnom cípe Aljašky. Tretí objekt, ktorý bol zostrelený nad severnou Kanadou asi 160 kilometrov od hraníc s USA, letel zhruba v rovnakej výške a mal valcovitý tvar. Štvrtý neidentifikovaný predmet, ktorý americká armáda zostrelila nad Huronským jazerom, letel vo výške zhruba 6000 metrov a mal tvar osemuholníka.

Ďalšie informácie o lietajúcich objektoch nie sú zatiaľ jasné. Nič však nenasvedčuje tomu, že by tri neidentifikované objekty, ktorých trosky teraz USA vyhodnocuje, mali súvislosť s čínskym balónom. Líder demokratov v americkom Senáte Chuck Schumer predtým v rozhovore v televízii ABC povedal, že americkí činitelia sa domnievajú, že lietajúce objekty zostrelené v minulých dňoch nad Aljaškou a Kanadou boli balónmi. Generál Glen VanHerck, ktorý stojí na čele Severoamerického veliteľstva protivzdušnej obrany (NORAD) a severného veliteľstva, v nedeľu uviedol, že objekty z istého dôvodu nenazýva balónmi. Podľa VanHercka tiež nie je jasné, akým spôsobom sa tri neidentifikované lietajúce objekty, ktoré americké letectvo v uplynulých dňoch zostrelilo, držia vo vzduchu. Generál ani výslovne nevylúčil, že by mohlo ísť o votrelca z vesmíru./agentury/

X X X

Allforjan: V Kočnerovej kauze golfového areálu nastal zvrat. Obvinený advokát chce dohodu

 Vyšetrovateľ vlani navrhol obžalovať z poškodzovania veriteľa okrem Mariana Kočnera aj Petra Pechu a istého bratislavského advokáta. Ten však začal vypovedať a smeruje k dohode o vine a treste.

Novinár Ján Kuciak ako prvý upozornil na kauzu podozrivého ovládnutia golfového areálu v Báči neďaleko Bratislavy, v ktorej mal za nitky ťahať Marian Kočner. Kuciak už v roku 2017 napísal o zvláštnej dražbe majetkov vlastníka areálu, teda spoločnosti Welten, ktorá sa dostala do finančných problémov. Výsledok dražby? K svojim peniazom sa nedostali veritelia ani štát.

Kočner bol podľa Kuciaka hlavným hýbateľom kauzy okolo golfového areálu v obci Báč neďaleko Bratislavy: najskôr cez záložné právo ovládol firmu, ktorá ho vlastnila, potom predal jej akcie a záložné právo previedol na schránkovú firmu, aby nakoniec po dražbe areál za zlomok skutočnej ceny kúpil. Ján Kuciak dokonca predpokladal, že Kočner za pohľadávku voči Weltenu zaplatil peniazmi z vratky DPH zo štátneho rozpočtu, ktorú si vypýtal po čudných prevodoch hotelov na Donovaloch. Kočner to však vtedy odmietol.

Policajti v kauze golfového areálu v Báči napokon obvinili okrem už spomínaného mafiána, dnes právoplatne odsúdeného v kauze televíznych zmeniek, aj jeho dvorného účtovníka Petra Pechu a ďalšieho muža. Vyšetrovanie pre zločin poškodzovania veriteľa sa skončilo vlani v lete a dozorujúci prokurátor už píše obžalobu.

Advokát sa chce dohodnúť

Teraz však v prípade došlo k zásadnému zvratu. Tretí obvinený sa totiž rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a smeruje k dohode s prokurátorom. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

„Vo vzťahu k obvinenému J. F. za zločin poškodzovania veriteľa je začaté konanie o dohode o vine a treste,“ informovala hovorkyňa. Podľa našich zistení ide o bratislavského advokáta Jána Falisa. Ten zohral v celej kauze pomerne dôležitú úlohu. Zastupoval totiž britskú schránkovú firmu Exton Systems, ktorá dražbu golfového areálu v Báči iniciovala.

„Máte korektnú informáciu. Vo vzťahu ku mne bola vec vylúčená na samostatné konanie. K podrobnostiam sa zatiaľ nemôžem vyjadrovať, pretože konanie stále prebieha,“ reagoval advokát na zistenie Aktualít. Dodal, že v tejto veci vypovedal vlani v lete.

 Nevedel, kto je za schránkou?

Ján Kuciak už v roku 2017 napísal, že schránka Exton Systems, ktorá dražbu spustila, mala blízko ku Kočnerovej známej Jane Šlachtovej. Falis ju zastupoval ako advokát v ďalšej kauze, kde zohral dôležitú rolu Kočner – a to v kauze bytovky Glance house v Bernolákove. Advokát dnes tvrdí, že nevie, kto v danom čase za britskou schránkou stál.

„Spoločnosť Exton Systems som zastupoval na základe splnomocnenia. Nemal som vtedy informáciu, kto bol za schránkovou firmou. Vlastníkom mohol v tom čase byť ktokoľvek, kto práve fyzicky držal akcie spoločnosti na doručiteľa.“

Advokát s Kočnerom v minulosti komunikoval, podľa stôp v Kočnerovom telefóne si vymenili viac ako dve stovky správ. Falis vraví, že sa spoznali pri spomínanej kauze Glance house, kde zastupoval Šlachtovú.

 Firma, ktorá neexistuje

Necelých šesť rokov po článkoch Jána Kuciaka golfový areál podľa výpisu z listu vlastníctva patrí spoločnosti International Finance Group Slovakia, s. r. o. (IFGS). Aktuálne sú jej spoločníkmi tieto osoby a firma: pôvodný investor Erik Schwartz, Andrea Kočnerová a maltská spoločnosť International Finance Group Limited, za ktorú v minulosti vystupoval Marian Kočner.

Týždenník Plus 7 dní vlani informoval, že táto maltská firma, ktorá je 80-percentným spoločníkom vo firme IFGS, už vlastne neexistuje. Podľa týždenníka bola totiž z maltského obchodného registra vymazaná ešte v júni 2021. Napriek tomu sa vlani v Báči malo konať valné zhromaždenie, na ktorom boli Andrea Kočnerová a advokát Andrej Šabík – ten je spolu s Kočnerom obvinený v kauze Technopol.

Pôvodného investora Schwartza nikto ani nepozval, veci chce preto riešiť súdnou cestou. Plus 7 dní písal o podozrení, že valné zhromaždenie bolo dokonca fingované. „Znamenalo by to, že sa v skutočnosti neuskutočnilo tak, ako je to opísané v zápisnici z neho,“ naznačil magazín.

V tejto súvislosti sme oslovili aj policajné prezídium. Odpoveď bola veľmi diplomatická. „Polícia sa zoberá všetkými podozreniami z trestnej činnosti, o ktorých sa relevantne dozvie. Informácie však môže poskytovať len v súlade s právnymi predpismi a spôsobom, aby nedošlo k zmareniu jej činnosti a zásahom do základných práv a slobôd občanov,“ reagovala hovorkyňa prezídia Denisa Bárdyová.

Golf sa hrá ďalej

Aktuálny stav v Báči je nasledovný: pôvodná firma Welten v konkurze síce uspela pri žalobe o neplatnosť Kočnerovej dobrovoľnej dražby, podľa katastra však nehnuteľnosti stále patria International Finance Group Slovakia, s. r. o. Doriešenie majetkových sporov je v rukách súdov a môže trvať roky.

Golf sa bude hrať v Báči aj naďalej, a to bez ohľadu na majetkové pozadie areálu. Na tento rok sú tam už avizované turnaje, donedávna fungovala aj miestna reštaurácia. Aktuálne je zatvorená – dôvodom má byť pre golfistov nepriaznivé počasie. Pôvodný akcionár má k prevádzke tohto gastrozariadenia výhrady.

„Športovú časť robí Golfový klub Welten. Reštauráciu prevádzkuje Market Bistro. Bolo vydané predbežné opatrenie súdu, že tam nemajú čo robiť, ale stále sú tam. Ja som dal na súd ďalšiu žalobu, aby sa konalo,“ uviedol pre Aktuality.sk Erik Schwartz, ktorý je pri projekte golfového areálu Welten od začiatku.

Tento podnikateľ vypovedal aj na súde v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kde opisoval návštevy Aleny Zsuzsovej v Báči.

On osobne Kočnera so Zsuzsovou videl spolu na parkovisku, jeho kolegovia zasa v reštaurácii. Vypovedal aj o ďalších zaujímavých ľuďoch, ktorí chodili do golfového areálu. Medzi nimi bol aj Kočnerov dlhoročný kamarát a niekdajší šéf prokurátorov. „Bol mi predstavený pán Dobroslav Trnka,“ hovoril podnikateľ Schwartz na súde s tým, že jednou z požiadaviek bolo, aby bývalý generálny prokurátor mohol chodiť na rybačku k miestnemu rybníku.

Zasiahol súd

Na liste vlastníctva k pozemkom v Báči je skutočne poznačené neodkladné opatrenie Okresného súdu Trnava z leta minulého roka. Súd konal na návrh správcu konkurznej podstaty spoločnosti Welten, a. s., ktorá je už viac ako desať rokov v konkurze.

„Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že vykonávame všetky zákonom dovolené úkony a využívame zákonné prostriedky smerujúce k dosiahnutiu účelu konkurzného konania, ktorým je riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov,“ reagoval Tomáš Baštic z Crossdefault Management Group, ktorá je správcom konkurznej podstaty spoločnosti Welten.

Firma International Finance Group Slovakia, s. r. o., podľa neodkladného súdneho opatrenia nesmie užívať nehnuteľnosti, prenajímať ich a zarábať na nájomnom ani s nimi nijako inak nakladať. Spoločnosť Market bistro, ktorá reštauráciu v golfovom areáli prevádzkovala, má tiež opatrením súdu uloženú povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností a uzatvárania zmlúv o podnájme nehnuteľností.

Rovnaký modus operandi

Polícia v posledných rokoch vyšetrovala kauzu Báč spolu s ďalším Kočnerovým prípadom okolo hotelov na Donovaloch. Obe totiž spája nielen meno Mariana Kočnera, ale aj rovnaký rukopis. V prípade golfového areálu prišlo skrátka 16 veriteľov aj štát. Pôvodný vlastník – firma Welten totiž nemala štyri milióny na splatenie dane. Štát si ich teraz nárokuje v konkurze. Vyšetrovateľ hovorí o sérii účelových právnych úkonov, smerujúcich k odstráneniu časti majetku spoločnosti, a tým k poškodeniu jej veriteľov.

Spojené vyšetrovanie oboch prípadov polícia vlani uzavrela návrhom na podanie obžaloby. V kauze donovalských hotelov sú Kočner, Pecha a Šlachtová obvinení zo zločinu neodvedenia dane a poistného. V prípade golfového areálu v Báči polícia navrhla Kočnera a Pechu obžalovať zo zločinu poškodzovania veriteľa, aktuality.sk

X X X

Minister Naď žiada o presun rokovania k darovaniu stíhačiek Mig-29 na Ukrajinu

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) požiadal koaličných partnerov, aby sa v Národnej rade SR v utorok nerokovalo o možnosti darovania stíhačiek Mig-29 na Ukrajinu.

Odôvodňuje to svojou neúčasťou pre rokovanie v Bruseli. Deklaroval tiež, že Slovensko nedodá Ukrajine stíhačky bez prerokovania v parlamente.

„Mimoriadna schôdza o tejto téme v parlamente bez účasti ministra obrany nemá absolútne žiaden význam a, navyše, táto téma vôbec nie je taká horúca, ako sa to snaží niekto komunikovať,“ skonštatoval na sociálnej sieti.

Naď vysvetlil, že v utorok ráno odlieta do Bruselu na dlhodobo plánované rokovanie ministrov obrany vo formáte Ramstein a následne rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO.

Mimoriadnu schôdzu k stíhačkám Mig-29 inicioval opozičný Smer-SD. Strana chce na rokovaní presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti. Pripomína, že vláde bola vyslovená nedôvera, a preto nemá kompetencie na rozhodovanie o zásadných zahraničnopolitických otázkach.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) avizoval, že vláda sa v tejto súvislosti zatiaľ na Ústavný súd neobráti, vyžiada si však stanovisko ústavných právnikov, aktuality.sk

X X X

Hlasovanie o páde Hegera chceli využiť na môj odchod, hovorí Lengvarský o poslancoch OĽaNO

Vladimír Lengvarský tvrdí, že niektorí poslanci OĽaNO v decembri žiadali jeho odchod za podržanie vlády. Krajčí mu odkazuje, že ak by také požiadavky boli, poslanci by nepodržali vládu, keď je stále ministrom.

Keď sa v decembri diskutovalo o vyslovení nedôvery vláde, premiér Eduard Heger rátal každého poslanca. Počty totiž vychádzali veľmi tesne a do poslednej chvíle nebolo celkom jasné, či jeho kabinet hlasovanie v parlamente ustojí alebo nie.

V takejto atmosfére došlo údajne k požiadavke, ktorá celú situáciu ešte zhoršovala. V klube OĽaNO vraj niekoľko poslancov požiadalo premiéra, aby sa zbavil ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, inak ho nepodporia.

Obetný baránok

Šéf rezortu zdravotníctva to tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk. Svoju pozíciu si Lengvarský napokon udržal. No len za cenu kompromisu, hovorí. „Pán premiér ma nechcel odvolať, tak sa obetným baránkom stal generálny tajomník (služobného úradu, pozn. red.),” tvrdí minister. „Bolo to proti mojej vôli a bolo to kvôli tomu, aby nepadla vláda… Úplne otvorene, ale hovorím, že hlavným cieľom som bol ja,“ dodal.

Generálny tajomník služobného úradu je spravidla ministrov nominant, pod ktorého spadá celý personál rezortu. Peter Ferjančík sa ním stal v apríli 2021 po príchode Lengvarského.

K jeho odchodu skutočne došlo v deň, keď sa hlasovalo o vyslovení nedôvery vláde v Národnej rade. Nahradil ho Lukáš Palaj. Podľa našich informácií tento tlak vyvíjali poslanci Marek Krajčí, Peter Kremský či Anna Andrejuvová.

Krajčí je Lengvarského predchodca a s aktuálným ministrom je dlhodobo v spore. Exminister svojho nástupcu kritizuje pre projekty pre Plán obnovy, ktoré považuje za nepripravené.

Kremský sa domnieva, že Lengvarský chce zas všetky peniaze poslať investičnej skupine Penta. Ministra tiež spolu s Andrejuvovou kritizoval aj za jeho usmernenie, ktoré sa týkalo zmeny pohlavia. Usmernenie malo umožniť transrodovým ľuďom zmeniť si údaje v dokladoch aj bez toho, aby podstúpili chirurgický zákrok.

Zákonodarcovia však odmietajú, že by Lengvarského odchod v kritickej chvíli žiadali. Predseda poslaneckého hnutia OĽaNO Michal Šipoš tvrdí, že na rokovaní klubu takúto podmienku nepočul. „Výhrady máme ku všetkým ministrom pravidelne a veľmi tvrdo, no ostávajú za zatvorenými dverami. Žiadne takéto vyhrážky neboli,“ tvrdí Šipoš.

Odchod generálneho tajomníka podľa neho nebol kompromisným riešením. „Ako klub nezasahujeme do kompetencii vlády. Riešime naše parlamentné veci,“ povedal pre Aktuality.sk šéf poslaneckého klubu Obyčajných ľudí. Lengvarský však označil Ferjančíka za „obetného baránka.“

Ministrovo tvrdenie odmietajú

Za nepravdivé označuje výroky ministra zdravotníctva aj Peter Kremský z OĽaNO. „Pán Lengvarský sa vyjadril veľmi nepresne. Ja som jeho odchod žiadal už v júni 2022, keď nám na klube prezentoval, že všetky peniaze z Plánu obnovy majú ísť Pente. Povedal som mu, že ak to myslí vážne, nech odstúpi,“ hovorí Kremský, ktorý si myslí, že by mal minister zdravotníctva „prenechať miesto lepšiemu manažérovi“.

Tvrdenie Vladimíra Lengvarského popiera aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí so slovami, že „ak by také požiadavky boli, poslanci by predsa nepodržali vládu, keď je minister stále ministrom“.

Poslankyňa Anna Andrejuvová odmieta, že by si poslanecký klub OĽaNO kládol spomínané požiadavky. Pre Aktuality.sk objasnila, že všetky výhrady voči ministrovi zdravotníctva sa riešia interne a tlmočia sa premiérovi. „Som podpredsedníčka OĽaNO a na klube nikdy nič také neodznelo,“ okomentovala Lengvarského tvrdenie, aktuality.sk

X X X

Eurovízia 2023 v znamení ukrajinskej kultúry a zjednotenia. Zákaz pre Rusko trvá, Slovensko súťaž ignoruje roky

 V mene minuloročných víťazov z Ukrajiny bude tohtoročnú Eurovíziu hostiť britský Liverpool.

„Budúci rok bude Ukrajina hostiť Eurovíziu! Tretíkrát vo svojej histórii,“ napísal vlani v máji po výhre zoskupenia Kalush Orchestra na slávnej pesničkovej súťaži ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý chcel, aby účastníkov a divákov Eurovízie privítal obnovený Mariupol.

O usporiadaní súťaže na Ukrajine vtedy nepochybovali ani víťazi, členovia Kalush Orchestra. Na tlačovej konferencii uviedli, že Eurovízia 2023 sa bude konať v ich domovine – „na novej, integrovanej, dobre rozvinutej a prosperujúcej Ukrajine“.

Už po pár týždňoch však začínalo byť organizátorom pesničkovej súťaže zrejmé, že túžba prezidenta Zelenského a kapely, ktorá zvíťazila vďaka masívnej podpore divákov, sa nebude môcť splniť. Rusko stále pustoší Ukrajinu a jej obnova je stále v nedohľadne.

Už po májovom finále sa ozývali hlasy, ktoré pochybovali o bezpečnom usporiadaní Eurovízie 2023 na Ukrajine a prikláňali sa k názoru, že súťaž bude musieť usporiadať Spojené kráľovstvo, ktoré skončilo na druhom mieste vďaka spevákovi Samovi Ryderovi.

 Ukrajinská atmosféra v Liverpoole

Organizátori Eurovízie napokon oznámili konanie súťaže v Spojenom kráľovstve koncom júla 2022. Zároveň však vyhlásili, že BBC, ktorá prevzala hostiteľské povinnosti, bude spolupracovať s národným verejnoprávnym vysielateľom Suspilne Ukraine (UA:PBC) na zahrnutí ukrajinských prvkov do tohtoročnej šou.

Sme skutočne otvorení a chceme poskytnúť BBC a Liverpoolu čo najviac informácií, čo najviac rád, čo najviac odborných znalostí, aby tohtoročná Eurovízia mala skutočne ukrajinskú atmosféru,“ vyhlásila Oksana Skybinska z UA:PBC.

„Naša kultúra je absolútne odlišná od tej ruskej a myslím si, že Eurovízia je pre nás jedným zo spôsobov, ako to ukázať,“ dodal Mykola Chernotytskyi, výkonný riaditeľ UA:PBC.

Za hostiteľské mesto Eurovízie 2023 bolo v októbri 2022 vybrané rodisko slávnych Beatles, ktoré porazilo škótsky Glasgow. „Liverpool je ideálnym miestom na usporiadanie 67. ročníka Eurovízie v mene Ukrajiny,“ vyhlásil výkonný supervízor súťaže, Martin Österdahl.

„Veľmi na nás zapôsobila vášeň, ktorú mesto prejavilo prijatím súťaže a ich inkluzívnymi nápadmi na umiestnenie minuloročných víťazov Ukrajiny do popredia, keď ho v máji navštívia tisíce fanúšikov,“ dodal Österdahl.

Organizátori vyzdvihujú jedinečnosť tohtoročné podujatia. „Toto bude prvá Eurovízia, ktorá sa bude konať v Spojenom kráľovstve po 25 rokoch, a keďže spolupracujeme s naším hostiteľským vysielateľom BBC na oslave víťazstva Ukrajiny, táto jedinečná produkcia sľubuje, že tento ročník bude naozaj veľmi špeciálny,“ uviedol Noel Curran, generálny riaditeľ Európskej vysielacej únie (EBU), ktorá združuje európskych, prevažne verejnoprávnych vysielateľov. Eurovízia je najstarším a najprestížnejším podujatím, ktoré EBU organizuje.

Je tiež symbolické, že hlavné mesto populárnej hudby, ako sa Liverpool nazýva, zároveň v tomto roku oslavuje 65. výročie partnerstva s ukrajinským mestom Odesa. „Viem, že obyvatelia Liverpoolu privítajú Európu a zvyšok sveta s otvorenou náručou a v tomto partnerstve vytvoríme niečo skutočne výnimočné,“ dodal generálny riaditeľ BBC, Tim Davie.

 Zjednotení hudbou

Pred niekoľkými dňami zverejnili organizátori EBU vizuálnu identitu tohtoročnej súťaže. K už skôr zverejnenému logu, ktoré obsahovalo ukrajinskú vlajku v srdci namiesto písmena V, teraz odhalili aj ďalšiu grafiku v podobe bijúcich sŕdc.

Nové dielo vo veľkej miere využíva obe farby ukrajinskej vlajky, aby vzdalo poctu minuloročnej víťaznej krajine a odrážalo skutočnosť, že hoci sa súťaž bude konať v Spojenom kráľovstve, uskutoční sa v mene víťaznej krajiny z roka 2022.

Zaujímavosťou je, že typ písma použitý v logu sa nazýva Penny Lane, čo je odkaz na slávnu skladbu od Beatles, ktorí sú synonymom Liverpoolu.

Sloganom tohtoročnej súťaže je „Zjednotení hudbou“ (United by Music), ktorý odkazuje na silu hudby spájať ľudí na celom svete a odráža samotný pôvod súťaže, ktorá bola vyvinutá s cieľom zblížiť Európu prostredníctvom spoločného televízneho zážitku.

Zblíženie Európy bolo napokon vidieť už na minuloročnej Eurovízii. Vojna na Ukrajine v čase finále trvala takmer tri mesiace a presvedčivé víťazstvo Kalush Orchestra znamenalo okrem psychologickej vzpruhy pre Ukrajincov aj dôkaz, že invázia na Ukrajinu zjednotila Európu a podčiarklo odcudzenie Ruska od sveta.

Okrem loga či sloganu zverejnila BBC pred pár dňami aj dizajn pódia Eurovízie 2023, ktoré navrhlo dizajnérske štúdio Yellow Studio. Jeho architektúra čerpá inšpiráciu zo širokého objatia, ktoré otvára náruč Ukrajine, účinkujúcim a hosťom z celého sveta.

„Zameral som sa na kultúrne aspekty a podobnosti medzi Ukrajinou, Spojeným kráľovstvom a konkrétne Liverpoolom. Od hudby, tanca a umenia až po architektúru a poéziu,“ uviedol jeho dizajnér Julio Himede.

Zákaz pre Rusko trvá

Organizátori EBU vyradili Rusko zo zoznamu súťažiacich už 25. februára 2022, teda deň po vypuknutí vojny. Uviedli, že účasť Ruska by poškodila povesť súťaže.

Zákaz účasti Ruska pokračuje aj v tomto roku. Šéf Eurovízie Martin Österdahl uviedol, že tento krok bol síce tvrdý, ale podujatie by malo predstavovať „základné hodnoty demokracie“.

„Toto bude Eurovízia, ktorá skutočne ukáže hodnoty, o ktorých hovoríme – solidaritu, starostlivosť a zjednocovanie prostredníctvom hudby,“ uviedol pre The Guardian.

Na podujatí nevystúpilo minulý rok ani Bielorusko, ktoré je jedným z mála ruských spojencov vo vojne na Ukrajine. Bielorusko však nemá zakázaný vstup na Eurovíziu za svoj podiel na invázii – organizátori mu udelili trojročný zákaz účasti už v roku 2021.

EBU vylúčila bieloruskú verejnoprávnu televíziu BTRC, pretože Lukašenkova vláda ju podľa slov organizácie používa ako nástroj propagandy, absentujú v nej hodnoty slobody prejavu, nezávislosti a zodpovednosti.

Za Česko vystúpi dievčenská skupina s ruskou členkou

Tohtoročnej Eurovízie sa zúčastní 30 európskych krajín a Austrália, pričom mnohé zo štátov už predstavili svojich reprezentantov.

Ukrajinu bude tento rok zastupovať elektropopové duo Tvorchi. Ukrajinská národné kolo sa konalo aj napriek vojne – v podzemnom bombovom kryte, kde sa zišli umelci, porotcovia a fanúšikovia. Tvorchi budú svoju krajinu reprezentovať so skladbou Heart of Steel.

Česko spoznalo svojho tohtoročného reprezentanta 7. februára. Stala sa ním dievčenská skupina Vesna, ktorá niekoľko dní po finálovom vystúpení zvíťazila v medzinárodnom hlasovaní. Skupina, ktorú inšpirujú motívy folkóru, zaujala piesňou My Sister’s Crown, ktorá v sebe kombinuje štyri jazyky – češtinu, angličtinu, bulharčinu a ukrajinčinu.

„Rozhodli sme sa zvoliť ukrajinský refrén. Ukrajina to má v súčasnej dobe veľmi ťažké, preto sme tento slovanský jazyk chceli podporiť zo všetkých najviac. Keďže má byť tohtoročná Eurovízia poctou Ukrajine, chceli sme vyjadriť to isté,“ uviedla pre novinky.cz jedna z členiek Patricie Fuxová.

Myšlienkou piesne, na ktorej sa podieľala aj bulharská raperka Tanita Yankova a ukrajinská hudobníčka Katrin Vatchenko, má byť spájanie a má byť symbolom ľudí, ktorí zažívajú neslobodu. Koruna, o ktorej spievajú v piesni, znamená suverenitu nielen národnú, ale aj individuálnu.

Skupina poznamenáva, že suverenita je základným princípom spoločnosti, pretože dôstojnosť a nezávislosť sú založené na schopnosti rozhodovať o vlastných životoch.

Odkaz piesne neostal nepovšimnutý. Vesna na svojich sociálnych sieťach informovala, že v priebehu niekoľkých hodín bola skladba zablokovaná na Youtube v Rusku a Bielorusku.

Aj napriek tomu, že na súťaži má zákaz vystúpiť Rusko, skupina Vesna má vo svojich radoch okrem troch Češiek, jednej Slovenky – Terezy Čepkovej, aj jednu ruskú členku – Olesyu Ochepovskú. To sa však stretlo na sociálnych sieťach aj s nevôľou niektorých, najmä ukrajinských komentujúcich. Nepáči sa im, že ich ruská speváčka nazýva v piesni „sestrami“.

Jedno je však isté, skladbe sa podarilo zaujať natoľko, že za niekoľko dní od zverejnenia na Youtube získala už takmer 800-tisíc prezretí a podľa mnohých diskutujúcich má Česká republika veľké šance až na celkovú výhru.

Česko sa Eurovízie zúčastňuje pravidelne. Najlepšie umiestnenie dosiahlo v roku 2018, keď Mikolas Josef postúpil do finále s piesňou Lie to Me a obsadil 6. miesto. V roku 2019 skupina Lake Malawi skončila na 11. mieste a v roku 2022 skupina We Are Domi skončila na 22. mieste.

Slovensko opäť bez zastúpenia

Na rozdiel od Českej republiky Slovensko Eurovíziu dlhodobo ignoruje. Naposledy sme sa jej zúčastnili v roku 2012, keď nás reprezentoval Miro Šmajda alias Max Jason Mai so skladbou Don’t Close Your Eyes. Predtým za Slovensko vystúpili napríklad Twiins, Kristína, Nela Pocisková a Kamil Mikulčík či Katarína Hasprová. Nikomu sa však nepodarilo postúpiť zo semifinálového kola do finále.

Viacero úspechov Česka, ale i ostatných menších krajín na Eurovízii však ukazuje, že veľkosť krajiny nemusí byť znevýhodňujúcim faktorom. Na otázku, prečo sa Slovensko slávnej pesničkovej súťaže nezúčastňuje už viac ako dekádu, nám RTVS ako verejnoprávny vysielateľ (ktorí sa do súťaže zapájajú) do uzávierky neodpovedal.

Eurovízia je pritom vnímaná ako veľká príležitosť na prezentáciu nielen lokálnej hudby, ale aj krajiny celkovo a v neposlednom rade účasť na súťaži pozdvihuje pocit európskej spolupatričnosti.

O účasti na Eurovízii sníva Adam Pavlovčin

Aj keď je v našich končinách Eurovízia stále vnímaná ako akýsi karneval či festival bizarností, čoraz častejšie sa ukazuje, že umelec nemusí byť výstredný, aby zaujal. Často stačí charizma a kvalitná pieseň.

Spomeňme napríklad Portugalca Salvadora Sobrala, ktorý v roku 2017 vyhral intímnou skladbou Amar pelos dois. Mnohé krajiny posielajú na Eurovíziu svojich najrešpektovanejších súčasných umelcov a viaceré zo súťažných skladieb sa stanú medzinárodnými hitmi, a to ani nemusia vyhrať.

„Každoročne do súťaže v priemere vstupuje okolo 40 krajín. To však znamená 40 rozličných kultúr, 40 rôznych pohľadov na hudbu, 40 rôznych politických pozadí. Pokiaľ sa účastníci rozhodnú reflektovať, či sa inšpirovať napríklad už len ľudovými tradíciami ich krajiny, nemôžeme sa čudovať, že formát pôsobí niekedy až príliš pestro. Je to logické, no bezpochyby sa rozprávame o najväčšej hudobnej udalosti roku, z ktorej vyšli mená ako ABBA, Ruslana, Duncan Laurence či Maneskin,“ vysvetľuje slovenský spevák Adam Pavlovčin aka ADONXS, ktorý je veľkým fanúšikom Eurovízie.

„Čo sa určite posúva, je predstava o eurovíznom žánri. Dnes už máme víťazov od melancholického popu, tanečného popu, folklóru, heroických balád až po tvrdý rock’n’roll. Môžeme teda tvrdiť, že tá škála je oveľa väčšia a víťazom sa môže stať naozaj ktokoľvek,“ dopĺňa úspešný hudobník, ktorý sa netají tým, že účasť na Eurovízii je jeho snom a jedna z jeho kariérnych mét.

Ako ADONXS hovorí, Eurovíziu považuje za skvelú platformu, ak sa chce umelec posúnuť na európsky trh a možno aj ďalej. Pokiaľ sa mu nepodarí reprezentovať Slovensko, bude zvažovať aj iné možnosti, keďže podľa jeho slov je možné a nie až také netradičné, aby určitý štát reprezentoval aj umelec inej národnosti.

„Mali sme tu napríklad aj Karla Gotta, ktorý v roku 1968 reprezentoval Rakúsko. Vždy záleží na individuálnych pravidlách danej krajiny. Sám však ešte nemám plán, kedy by som sa o účasť v Eurovízii rád uchádzal. Pre československú superstar by bola voľba českej reprezentácie, alebo účasti v českom národnom kole veľmi prirodzená, no zatiaľ sa nechcem vzdávať možnosti reprezentácie Slovenska. Uvidíme, kam sa veci posunú v najbližších rokoch,“ uzatvára Pavlovčin.

Jedinou slovenskou umelkyňou na tohtoročnej Eurovízii tak bude práve Tereza Čepková, členka českého zástupcu, skupiny Vesna, akuality.sk

X X X

Z Iraku priviezli možno prvú slovenskú teroristku

 Ďalším slovenským teroristom bude pravdepodobne žena. Podrobnosti prípadu stále nie sú známe. Polícia len informovala, že podporovania teroristickej skupiny sa mala dopustiť v Iraku a tento týždeň ju previezli na Slovensko. Obvinená sa mohla zapojiť do aktivít teroristickej organizácie islamistov, za čo jej hrozí až doživotný trest.

 „V pondelok v Bratislave vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zadržal R. D. po tom, čo túto osobu z Iraku dopravil vládny špeciál. K preprave došlo na základe repatriácie slovenských občanov, ktorú zabezpečuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vyšetrovateľ NAKA obvinil osobu pre trestné činy ohrozenie mravnej výchovy mládeže, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny a vojnové bezprávie,“ informovala polícia na sociálnej sieti.

Čoho sa mala obvinená osoba dopustiť, polícia nespresnila. „Vyšetrovateľ v súčasnosti vykonáva potrebné procesné úkony. Zverejnením bližších podrobností o vyšetrovaných skutkoch by mohlo dôjsť k zmareniu účelu trestného konania. Bližšie informácie poskytneme, keď to umožní procesná situácia,“ odkázalo policajné prezídium.

Obvinená sa mala údajne zdržiavať v irackom Kurdistane. Pravdepodobne sa tam zapojila do aktivít islamistickej teroristickej organizácie Daeš, ktorá na tomto územní naďalej pôsobí. Obvinenie z ohrozenia mravnej výchovy mládeže zas naznačuje, že so Slovenkou boli aj deti.

Polícia síce neinformovala o prípadnom návrhu na väzobné stíhanie, dá sa však očakávať, že obvinená sa v priebehu niekoľkých dní postaví pred Špecializovaný trestný súd.

Viac k prípadu nechcela povedať ani špeciálna prokuratúra, ktorá prípad dozoruje. „Úrad špeciálnej prokuratúry nebude vzhľadom na súčasné štádium konania poskytovať v tejto súvislosti žiadne bližšie informácie,“ reagoval hovorca prokuratúry Dalibor Skladan.

Okolnosti repatriácie odmietlo bližšie komentovať aj ministerstvo zahraničných vecí. „Išlo o humanitárny, repatriačný let, pričom repatriácia je zaužívanou súčasťou medzinárodnej spolupráce. Let bol uskutočnený v súlade s platnou legislatívou. Vo vecnej kompetencii MZVEZ SR je vykonávanie konzulárnej asistencie a pomoci občanom SR, ktorí sa ocitli v núdzi. Rezort diplomacie v takýchto prípadoch spolupracuje aj s ďalšími príslušnými rezortmi a štátnymi inštitúciami. Bližšie informácie nemôže rezort diplomacie poskytnúť vzhľadom na ochranu osobných údajov, ako aj žiadosť repatriovanej osoby,“ uviedol hovorca rezortu diplomacie Matúš Dávid.

Terorizmus na Slovensku

Slovenská verejnosť si v posledných rokoch pamätá len troch ľudí, ktorí boli stíhaní pre trestné činy spojené s terorizmom. Prvým bol Popradčan Štefan K., ktorý v novembri 2016 prostred­níctvom poštovej zásielky poslal po dve zásielky dvom sudcom, z Okresného súdu v Poprade a Okresného súdu v Považskej Bystrici.

 Nachádzali sa v nich listy s výhražným obsahom, v ktorom upozorňoval na kontamináciu prostredia rádioaktívnou látkou po otvorení listu. Podľa záverov znaleckého posudku uvedené plastové vrecúško obsahovalo rádioaktívnu látku amerícium. O dva týždne poslal zásielku s ameríciom aj na ministerstvo spravodlivosti a približne po ďalšom týždni aj Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove a Okresnému súdu v Kežmarku. Špecializovaný trestný súd mu za to v júli 2018 uložil doživotný trest.

 Ďalší prípad súvisí s islamským radikalizmom a odohral sa v susednej Českej republike. Pražskí kriminalisti vtedy našli u Slováka Dominika Kobulnického, pôvodom z obce Šarišské Michaľany, chemikálie a manuály na výrobu bomby, návody, ako ju pripevniť na telo a na automobil.

Kobulnický, ktorý po konvertovaní na islam vystupoval pod menom Abdul Rahman, bol v novembri 2019 namiesto navrhovaného 9-ročného trestu napokon odsúdený za podporu a propagáciu teroristickej organizácie a všeobecné ohrozenie na 6,5 roka za mrežami.

Od novembra 2020 platil na Slovensku druhý stupeň teroristického ohrozenia. Stalo sa tak po útoku v centre Viedne, pri ktorom zomreli štyria ľudia a 22 osôb vrátane jednej Slovenky bolo zranených. K útoku vo Viedni, ktorý spáchal Kujtim Fejzulai, sa prihlásila teroristická organizácia tzv. Islamského štátu.

Pravicoví teroristi

Zatiaľ posledné prípady terorizmu súviseli s rasovým extrémizmom. Mladý Slovák žijúci v Česku a vystupujúci pod prezývkou „Slovakbro“ podľa výsledkov vyšetrovania „verejne podnecoval na zvrhnutie demokratického politického systému cestou vykonávania subverzných a sabotážnych činností a aktov terorizmu“.

„Uverejňoval a zdieľal tiež fotografie glorifikovaných ,bielych‘ teroristov, ktorým verejne prejavoval svoje sympatie a ich teroristické činy schvaľoval“. Mal takisto uverejňovať návody a schémy na výrobu chladných a strelných zbraní v domácich podmienkach, ako aj návody a schémy na výrobu výbušnín a mín. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho za to 10. novembra 2022 právoplatne odsúdil vďaka priznaniu len na šesť rokov väzenia.

 Tento extrémista mal inšpirovať aj páchateľa nedávneho teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave, ku ktorému došlo 20. októbra večer. Po útoku pred barom Tepláreň, ktorý navštevovala zväčša LGBTI+ komunita, zostali dvaja mŕtvi – Juraj V. z Prievidze († 27) a Matúš H. z okolia Dunajskej Stredy († 23). So strelným poranením nohy Radku T. (28) previezli do nemocnice.

Útok spáchal 19-ročný Juraj K. krátkou strelnou zbraňou kalibru 45 mm s laserovým zameriavaním. Nadránom si pri Ulici Jaskový rad pod Kramármi sám vzal život. Niekoľko hodín pred útokom zverejnil svoj neonacistický pamflet s názvom „Volanie do zbrane“, ktorý sa začína slovami „za všetko môžu Židia“. Je plný antisemitských, rasistických, homofóbnych a celkovo nenávistných odkazov, a autor v ňom aj priamo vyzýva na ďalšie násilie proti príslušníkom rôznych menšín.

Vyšetrovateľ pôvodne začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu pokusu. O pár dní ale bola právna kvalifikácia zmenená na teroristický čin – obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spáchaný z osobitného motívu, a to z nenávisti voči skupine osôb a jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú sexuálnu orientáciu.

S týmto prípadom súvisí aj zatiaľ posledné podobné trestné stíhanie. Vlani v októbri vzniesol vyšetrovateľ obvinenie 16-ročnému stredoškolákovi B.¤B. pre podozrenie zo spoluúčasti na terorizme. Podľa polície svojimi výrokmi verejne schvaľoval teroristický útok na Zámockej ulici./agentury/