Putin smúti po svojom, odkázal Peskov. Zahraniční diplomati akreditovaní v Rusku si v sobotu položením kvetov k improvizovanému pomníku pri komplexe Crocus City Hall v Krasnogorsku uctili pamiatku najmenej 144 obetí teroristického útoku, ktorý sa tam odohral minulý piatok. Zahraniční diplomati akreditovaní v Rusku si položením kvetov k improvizovanému pomníku pri komplexe Crocus City Hall v Krasnogorsku uctili pamiatku najmenej 144 obetí teroristického útoku

Medzi prítomnými boli veľvyslanci zo Spojených štátov, krajín EÚ, Afriky a Latinskej Ameriky. Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti poznamenala, že medzi účastníkmi boli aj predstavitelia štátov označovaných Ruskom za nepriateľské.

Podľa webu ruského ministerstva zahraničných vecí sa na akcii zúčastnili vedúci a zamestnanci viac ako 130 diplomatic­kých misií.  Spoločnosť bol útok na Crocus City Hall šokom a dôvodom pre kritiku vedenia krajiny i tajných služieb, ktoré sú obviňované zo zlyhania a ignorovania varovaní západných tajných služieb.

Terčom kritiky je aj to, že ruský prezident Vladimir Putin sa ešte stále nestretol s preživšími alebo pozostalými po obetiach a ani nenavštívil miesto útoku – ako napr. túto sobotu západní diplomati vrátane diplomatov z Európskej únie a Spojených štátov.

 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v sobotu pre ruskú štátnu televíziu uviedol, že Putin sa s touto tragédiou vyrovnáva po svojom. „Verte mi, že ak aj na jeho tvári nevidíte slzy, neznamená to, že ho to nebolí. A to, čím prechádza, sotva niekto zažíva a pochopí,“ vyhlásil Peskov.

 Džihádisti z Islamského štátu sa od minulopiatkového útoku prihlásili k tomuto útoku už niekoľkokrát a mediálne kanály napojené na IS zverejnili i videá ozbrojených páchateľov v dejisku útoku.

Aj keď Putin napokon pripustil, že masaker vykonali „radikálni islamisti“, naďalej tvrdí, že Ukrajina bola doň nejakým spôsobom zapojená – pre tieto svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy. Ukrajina svoju účasť na tomto útoku rozhodne popiera.

Tlačová služba ruského ministerstva pre mimoriadne situácie pre Moskovskú oblasť v sobotu potvrdila, že počet obetí útoku v Crocus City Hall sa zvýšil na 144. Ďalších 551 ľudí utrpelo zranenia. Medzi obeťami na životoch je aj päť detí.

K teroristickému útoku v koncertnej sále Crocus City Hall v Krasnogorsku došlo večer 22. marca, keď niekoľko ľudí spustilo paľbu na návštevníkov koncertu ruskej rockovej skupiny Piknik a založilo požiar./agentury/

X X X

Firmy dlhujú štátu miliardy. Špeciálne zlá je situácia v nemocniciach

Firmy s najväčšími dlhmi dlhujú štátu v rôznej forme desiatky miliónov eur. Za minulý rok sa do dlhov dostali aj známe spoločnosti ako nábytkár Decodom alebo teleshopingový obchod, pričom problémy má aj sieť čerpacích staníc či známy slovenský automobilový pretekár, tvrdí Finstat.

Všetky spoločnosti či živnostníci dlžia Finančnej správe, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a iným poisťovniam a verejným správam dokopy 4,3 miliardy eur. Takmer 80 percent všetkého dlhu patrí pod finančnú správu.

„Dlhodobo najväčší podiel na celkovom dlhu firiem a živnostníkov má Finančná správa SR, a to v priemere 78 percent. Dôvodom je fakt, že medzi najväčšími dlžníkmi finančnej správy sú spravidla spoločnosti, ktoré odhalila po daňovej kontrole ako daňových podvodníkov, zvyčajne na dani z pridanej hodnoty. Druhý najväčší podiel na celkovom dlhu má Sociálna poisťovňa, a to necelých 13 percent, najmä vinou dlhu nemocníc,“ upozorňujú analytici Finstat.

 Finstat sa pozrel aj na to, ktoré firmy sa vlani začali zadlžovať najviac. Medzi nimi je aj známa nábytkárska spoločnosť Decodom so sídlom v Topoľčanoch. „Decodom už raz v minulosti mal problémy, keď sa po dvoch stratových rokoch ocitol v roku 2020 v státisí­cových dlhoch. Neskôr sa v roku 2022 opäť dostal do straty vyše 2,8 milióna eur a v priebehu roka 2023 mu narástli dlhy voči Sociálnej poisťovni na vyše 500-tisíc eur,“ tvrdí Finstat.

Ďalšou firmou, ktorej dlh začal rýchlo rásť, je spoločnosť patriaca známemu automobilovému pretekárovi Igorovi Drotárovi, DROTÁR Autošport, s.r.o., ktorej finančná správa vyrubila dlh po zistení podvodov na DPH.

Do tretice, rýchlo zadlžujúcou sa firmou v roku 2023 bola aj Batcha company v. o. s.. Tá obchoduje s palivami a podľa svojej webstránky prevádzkovala čerpacie stanice.

 Niektorí dlhujú desiatky miliónov

Najviac dlhuje podozrivá Clean Energy Trade, ktorá je dnes už podľa obchodného registra v likvidácii. Jediným spoločníkom je Francúz Jean Pierre Rougé. Založil ju v roku 2010 a ako predmet podnikania si uvádza podľa registra obchodovanie s emisnými kvótami, dodávku plynu či sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a služieb. Existujú náznaky, že podnikanie tejto spoločnosti je podvod. Firma dlhuje finančnej správe viac ako 39 miliónov eur.

Takmer 32 miliónov eur dlhuje spoločnosť Wintro Asia, s.r.o. Podľa obchodného registra sa firma venuje rôznym sprostredkova­teľským službám, vznikla v roku 2016 a jej korene vedú do Maďarska. Firma v podstate netvorila žiadny zisk, sídlo má v Rimavskej Sobote.

Dlh vo výške 31,5 milióna eur má spoločnosť Quatro project Europe, s.r.o. V predmete činnosti táto firma má sprostredkovanie obchodu s tovarom. Aj táto firma má registrované sídlo v Rimavskej Sobote. Viac ako tridsať miliónov eur finančnej správe dlhuje firma AA GOLD Company, s.r.o. Venuje sa obchodovaniu s kovmi, no v roku 2022 už táto firma nevygenerovala žiadne tržby. Ešte v roku 2020 firma vygenerovala zisk relatívne tesne nad nulou, no následne upadla do straty. Má sídlo v Bratislave. Firma je výrazne zadlžená, celková zadlženosť presahuje sto percent. Znamená to, že cudzie zdroje, ktoré firma používa na podnikanie, sú vyššie ako aktíva, ktorými firma disponuje.

 Vo všeobecnosti platí, že k najväčším dlžníkom patria aj podvodníci, chronickým neplatičom je napríklad daňový podvodník Mikuláš Vareha, jeho firma ale v roku 2023 zo zoznamu najväčších neplatičov vypadla.

V prvej pätnástke firiem s najväčšími dlhmi sú firmy, ktoré dlhujú minimálne pätnásť miliónov eur. Vo všeobecnosti najviac dlhujú firmy, ktoré podnikajú v oblasti veľkoobchodu, dlh týchto firiem je zhruba 835 miliónov eur.

 Zle sú na tom nemocnice

Katastrofou pre Slovensko je, že zásadným dlžníkom sú nemocnice. Je to signál, že zdravotníctvo nefunguje nielen po medicínskej stránke, ale ani po ekonomickej stránke.

To, že zdravotníctvo nedoručuje občanom výsledky, sa ukazuje napríklad v tom, že občania na Slovensku sa dožívajú v zdraví len 57 rokov života. Aj keď systém zdravotníctva je len jedna zložka tohto výsledku, je to signál aj o kvalite zdravotnej starostlivosti. Navyše, na Slovensku je relatívne veľa odvrátiteľných úmrtí. Údaje Eurostatu hovoria, že v roku 2021 ich bolo na Slovensku 585,27 na stotisíc obyvateľov. Priemer za EÚ je 225,69 odvráti­teľných úmrtí na stotisíc obyvateľov.

Ekonomická stránka nie je o nič lepšia. Analýza Finstat ukázala, že nemocnice patria k významným dlžníkom voči štátu. Štandard, ktorý nemocnice poskytujú, teda nie je dlhodobo udržateľný.

„Nemocnice patria dlhodobo medzi najväčších dlžníkov Sociálnej poisťovne. Ku koncu minulého roka bolo medzi 20 najväčšími dlžníkmi až 17 organizácií z oblasti zdravotníctva – väčšinou išlo o nemocnice a polikliniky. Zvyšok prvej dvadsiatky tvorila jedna personálna agentúra a dve stavebné spoločnosti, o ktorých sme písali aj v minuloročnej analýze,“ ukázala analýza Finstat.

Celkový dlh nemocníc k decembru opäť prekročil hranicu 400 miliónov eur a tvorí vyše 61 percent celkového dlhu, ktorý majú firmy, organizácie a živnostníci voči Sociálnej poisťovni. Počas roka 2023 pribudli medzi dlhujúce nemocnice aj ďalšie, napríklad Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – FN, Fakultná nemocnica Nitra, Fakultná nemocnica Trenčín, Detská fakultná nemocnica Košice, Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n. o., alebo Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. Všetky tieto nemocnice mali ešte na začiatku roka 2023 nulový dlh voči Sociálnej poisťovni. Vo všeobecnosti platí, že subjekty v zdravotníctve majú dlhy najmä voči Sociálnej poisťovni. Zdravotníctvo malo k decembru minulého roka skoro 88 percent dlhov práve voči Sociálnej poisťovni a zvyšok tvorili prevažne pohľadávky Národnej transfúznej služby. Celkový dlh subjektov v zdravotníctve je zhruba 465 miliónov eur.

„Napriek tomu, že sú nemocnice oddlžované v nepravidelných intervaloch, naposledy koncom roka 2019 a v lete 2022, tak im trvá pomerne krátko dostať sa na predchádzajúce úrovne. Po poslednom oddlžení to nemocniciam trvalo presne pätnásť mesiacov,“ upozorňujú analytici Finstatu.

Na zníženie dlhu v Sociálnej poisťovni išlo v roku 2022 zhruba 200 miliónov eur. Tieto peniaze už nemocnice dlhujú opäť.

 „Pravidelne sa opakujúce oddlžovanie najmä štátnych nemocníc sa stáva, žiaľ, pravidlom, na ktoré si už mnohé nemocnice zvykli a považujú ho za ďalší bežný zdroj financovania ich činnosti z verejných zdrojov. Zvykli si na to už aj dodávatelia, ktorí ale skutočnosť neplatenia faktúr zo strany nemocníc a vedomie, že sa k peniazom dostanú až po nejakom čase a bez príslušenstva k svojim pohľadávkam, pretavujú do vyšších cien za svoje tovary a služby,“ zhodnotil situáciu v decembri minulého roka inštitút Ineko.

Problém je ale zložitejší. Ministerstvo financií napríklad na konci roku 2022 upozornilo, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa platí za úkony nemocniciam vyššie sumy ako súkromné poisťovne. Nemocnice teda do určitej miery strácajú na tom, že jednotlivé poisťovne neplatia rovnako. Na druhej strane je ale Všeobecná zdravotná poisťovňa s náskokom najväčšia, to tento efekt zmierňuje.

V priebehu minulého roka rástol dlh najrýchlejšie práve v zdravotníctve. Medzi decembrom 2022 a decembrom 2023 stúpol dlh v zdravotníctve o 194 miliónov eur, čo predstavuje nárast o vyše 70 percent./agentury/

X X X

 Koleník odkázal, koho pôjde voliť za prezidenta. Rozhodnutá je aj Cibulková, Brychtová či Kovács

 Pred blížiacim sa termínom druhého kola prezidentských volieb sa množia na sociálnych sieťach aj verejné prejavy podpory pre jedného či druhého kandidáta.

 Najnovšie sa do zoznamu známych osobností, ktoré verejne vyjadrili podporu, pridal aj známy slovenský herec Ján Koleník. Na svojom profile na Instagrame zdieľal odkaz, v ktorom jasne vyjadruje svoju politickú podporu a rozhodnutie v blížiacom sa druhom kole volieb.

„Slovensku prinesie rozvahu, skúsenosti, rešpekt vo svete a politickú rovnováhu,“ uviedol vo videu známy hrdina seriálu Dunaj, k vašim službám. „Slovensko nepotrebuje pokoj, Slovensko potrebuje pridať,“ hovorí tiež v šote, ktorý zaznamenal množstvo reakcií – pozitívnych, ale aj kritických – Koleník.

Herec nie je jediným prominentom, ktorý už vyjadril svoj politický názor. Deklarovala ho napríklad aj tenistka Dominika Cibulková, ktorá podporuje Petra Pellegriniho. Bývalá tenistka nahrala krátke video a uviedla v ňom, že Peter Pellegrini „je mi ľudsky veľmi sympatický, bude skvele reprezentovať našu krajinu“. Zároveň priznala, že dlho s jeho zverejnením otáľala, ale keď vidí, ako sa každý deň objaví nejaká podpora od známej osobnosti s blížiacimi sa voľbami, rozhodla sa vyjadriť aj svoj názor.

Okrem Jána Koleníka deklarovali verejne podporu Ivanovi Korčokovi napríklad herečka Kristína Tormová či herec Štefan Martinovič alebo komik Fero Joke.

„Aj my so Zuzkou Vačkovou podporujeme demokraciu a slušnosť. A slobodu médií. A jasne európsky postoj,“ napísala zase Katarína Brychtová, ktorá s kamarátkou a kolegyňou tiež prejavila podporu bývalému diplomatovi.

Predseda parlamentu získal zase verejnú podporu bývalého zápasníka Tomiho Kid Kovácsa, ktorý zverejnil na svojom profile fotografiu, kde pózuje s Pellegrinim v boxerských rukaviciach. Pred voľbou prezidenta v sobotu 6. apríla sa určite ešte pár verejných prejavov podpory objaví.

 Podpora prezidentských kandidátov známymi osobnosťami zo sveta umenia, športu a kultúry je bežná aj vo svete. Výnimkou neboli ani voľby prezidenta v susednom Česku minulý rok, kde zvíťazil kandidát Petr Pavel. V Amerike sa napríklad mnohé zo známych osobností zúčastňujú aj na predvolebných stretnutiach s voličmi či aspoň verejne veľmi jasne deklarujú svoj politický názor. V roku 2020 napríklad na strane Donalda Trumpa stáli herci ako Dennis Quaid, Roseanne Barr či Jon Voight alebo zosnulá Kirstie Alley. Víťaza Joea Bidena podporoval napríklad Tom Hanks, Courteney Cox, Lady Gaga či Sharon Stone./agentury/

X X X

 Rusko napadli teroristi, ale Moskva o nich aj klame. Dá sa s Kremľom bojovať proti islamistom?

„Islamský štát označuje Rusko za jedného z hlavných nepriateľov organizácie a dáva ho na podobnú úroveň ako Spojené štáty. O Moskve hovorí, že je to líder križiackeho východu,“ povedal pre Pravdu Lucas Webber, zakladateľ organizácie Militant Wire, ktorá sa zaoberá analýzou extrémistickych organizácií a konfliktov. Komentoval tak minulotýždňový útok Islamského štátu v Moskovskej oblasti. Pri krviprelievaní na koncerte v Crocus City Hall 22. marca zomrelo 143 ľudí a viac ako 360 bolo zranených

Posilnené bezpečnostné opatrenia v Paríži. Vo Francúzsku sa za štyri mesiace začne letná olympiáda a krajine sa vyhráža Islamský štát.

X Môže sa Islamský štát (IS) cítiť trochu frustrovaný, keď počuje, ako ruský prezident Vladimir Putin hovorí, že za útokom v Moskve stoja radikálni islamisti, ale stále naznačuje, že Ukrajina sa nejakým spôsobom zapojila do masakry? Je pre IS dôležité, aby ľudia uverili, že to spravil on?

Islamský štát zo svojho pohľadu zaznamenal obrovský úspech. Zabil veľa ľudí, bol schopný zasiahnuť veľký cieľ v regióne hlavného mesta Ruska a cez médiá si získal pozornosť na celom svete. Veľmi jednoznačne sa k útoku prihlásil. To, čo sa stalo, zapadá to do toho, ako IS funguje. Bol to brutálny čin zameraný na všetkých ľudí, čo tam boli. Samozrejme, že Moskvu to zaskočilo, lebo nedávno USA varovali, že v Rusku sa môže niečo stať. Američania nedokázali presne určiť čas, ale inak mali pravdu. Vláda Spojených štátov varovala svojich občanov, aby sa vyhli veľkým davom ľudí v oblasti Moskvy. Cieľ bol nakoniec presne v súlade s týmito podrobnosťami. Napriek tomu, že Rusko obviňuje Ukrajinu či USA alebo Britániu, väčšina ľudí, politici a médiá si jasne uvedomujú, že to bol Islamský štát. Myslím si, že IS je veľmi trpezlivý a chápe geopolitické napätie a súčasné mediálne i politické prostredie na Západe a vo svete. Takže to, čo sa deje, asi očakával, a tvrdo pracuje na tom, aby si za útok pripísal zásluhy.

Zatiaľ nemáme dostatok informácií, aby sme ho prepojili s afganskou pobočkou IS. Zodpovedalo by to však trendom. Varovania týkajúce sa ISKP zaznamenávame od roku 2023, jedno prišlo len pred pár týždňami z Nemecka. Zdá sa, že organizácia bola spojená aj s nedávnou streľbou v kostole v Istanbule. Rusi zase hovoria, že bunka ISKP plánovala útok na synagógu v oblasti Moskvy. Do príprav sa mali zapojiť ľudia zo Strednej Ázie. V tomto regióne sa ISKP intenzívne zameriava na tvorbu mediálneho obsahu, nábor ľudí, získavanie finančných prostriedkov a plánovanie útokov. Islamisti dokonca pracujú s tadžickými, uzbeckými a ruskými verziami svojej propagandy a kritizujú rôzne politiky každej z vlád v regióne. Zároveň vyzývajú svojich podporovateľov, aby zorganizovali útoky proti ruským civilným a vládnym cieľom. No o tom, akým spôsobom sa IS hlási k jednotlivým činom, rozhoduje jeho ústredné velenie.

Základná definícia terorizmu je založená na tom, že radikáli používajú násilie na dosiahnutie politických cieľov. Ako z tohto hľadiska vnímate útok v Rusku?

Islamský štát označuje Rusko za jedného z hlavných nepriateľov organizácie a dáva ho na podobnú úroveň ako Spojené štáty. O Moskve hovorí, že je to líder križiackeho východu. A ako prioritného nepriateľa vníma IS Rusko bez ohľadu na to, či Moskva súperí s Washingtonom. Prispela k tomu aj ruská intervencia v Sýrii a vojenské aktivity Kremľa v boji proti rôznym islamistickým skupinám vo východnej Afrike, v regióne Sahel a aj inde. Islamský štát Moskvu kritizuje i za jej vzťahy s Talibanom, ktorý v Afganistane bojuje s ISKP. Extrémisti tiež oslavovali inváziu na Ukrajinu, lebo veria, že poškodí ekonomiku Ruska a jeho svetové politické postavenie. IS je však rovnako veľmi nepriateľsky naladený proti Ukrajine. Kyjev vníma ako nástroj Západu, a teší sa, že vojna znamená rastúce riziko priameho konfliktu medzi USA a Ruskom. Myslím si, že čo sa týka útoku v Moskve, islamisti využili i to, že sa ruský spravodajský a bezpečnostný aparát teraz viac sústreďuje na iné veci, nie na hrozbu IS.

 Trochu mi čítate myšlienky, lebo som sa chcel opýtať, ako IS vníma ruskú vojnu proti Ukrajine a či ju zaujíma.

Áno, sleduje ju. Aj keď sa pozriete napríklad na moju organizáciu a kolegov, monitorujeme rôzne kanály ISKP a celkovo Islamského štátu. Najmä tadžické siete každý deň zverejňujú spravodajské články o Rusoch a invázii, okupácii a vojne na Ukrajine. Veľmi pozorne to sledujú aj vo svojej oficiálnej propagande a, ako som spomínal, tento konflikt sa im páči. Oslavujú tiež rastúce napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou v súvislosti s Taiwanom a ďalšími problémami. Sledujú USA, Irán, Rusko i Čínu, a ak títo prioritní nepriatelia IS medzi sebou nejakým spôsobom bojujú, islamisti to vítajú. Oslavujú chaos, ktorý to prináša, a chystajú sa ho využiť vo svoj prospech.

 Rusko napadli teroristi, ale zároveň Moskva o útoku klame. Nehovoriac už o tom, že Kremeľ vedie brutálnu vojnu proti Ukrajine. Vidíte priestor na spoluprácu Západu s Ruskom v oblasti boja s terorizmom nad rámec výmeny informácií?

Je zložité povedať, či budeme svedkami nejakej koordinovanej akcie. Myslím si však, že bude aj naďalej existovať výmena informácií a kanály na komunikáciu a varovania pred teroristickými hrozbami. Spojené štáty dokonca takéto správy poskytli Iránu. A, ako sme už vraveli, varovali aj Rusko. Zároveň francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že ISKP sa viac ráz pokúšal zaútočiť na jeho krajinu, čo nie je prekvapujúce. Šéf Elyzejského paláca však tiež poznamenal, že sa diskutuje aj o hlbšom zapojení do vojny na Ukrajine. Predpokladám však, že bez ohľadu na geopolitické napätie, budeme s Ruskom aj naďalej zdieľať informácie týkajúce sa terorizmu.

 Slovenská vláda posilnila počas veľkonočných sviatkov bezpečnostné opatrenia. Hoci to do istej miery súvisí aj s predvolebnou prezidentskou kampaňou, aký má IS záujem o krajiny v strednej Európe?

Neviem, či vaša vláda robí správne kroky, ale je opodstatnené, ak zvýši ostražitosť vzhľadom na to, čo sa deje. Teroristi nemusia mieriť priamo na vás, ale môžu ich napríklad zaujímať logistické trasy v Európe i vo vašom regióne. Vo vašej krajine sa tiež môžu zamerať na diplomatické ciele a americké záujmy, ale aj na tie ruské či čínske. Vždy existuje podobné riziko. ISKP je aktívny vo Francúzsku či Nemecku a môže mať v úmysle zasiahnuť Európu alebo Severnú Ameriku. Takže existuje dôvod na posilnenie bezpečnostných opatrenia a na to, aby sa štáty zaoberali touto veľmi reálnou a vážnou hrozbou./agentury/

X X X

Zamestnanci, ktorí nedajú nikdy výpoveď. Reštaurácia dáva šancu ľuďom na okraji záujmu

Na úpätí Malých Karpát v bratislavskej Rači je hotel s veľkou záhradou. Je v ňom aj reštaurácia a práčovňa. Na prvý pohľad vyzerá úplne normálne, za jeho bránami sa však hostia stretávajú s neobyčajnými pracovníkmi.

Majka leští poháre a kontroluje taniere s príbormi. Pred obednou špičkou sa musí všetko ligotať. Do reštaurácie bratislavského hotela, v ktorom pracuje ako pomocná čašníčka, už o necelú hodinu začnú chodiť prví hostia.

„Zákazníci sú milí a láskaví,“ hovorí. Vždy ich obsluhuje s úsmevom. Väčšina z nich sa jej za jedlo poďakuje, no niektorí sa tvária, že ju nevidia. Práve takéto momenty Majku aj po šiestich rokoch stále mrzia. V reštaurácii Bivio pracuje štrnásť zdravotne postihnutých ľudí. Deväť z nich má mentálne postihnutie. K ním patrí aj 32-ročná Majka.

Hotel Bivio, v ktorom pracujú ľudia s mentálnym postihnutímZdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

„Teraz musím pracovať, fotky mi ukážete potom,“ upozorní nás, keď si všimne, že ju pri práci fotíme. Popri leštení pohárov sa však predsa len rozhovorí. Tvrdí, že prácu nikdy zmeniť nechcela a ani to neplánuje. Našla si tu kamarátov, má dobrého šéfa a okrem bežného obsluhovania pomáha aj na rôznych akciách, ktoré reštaurácia organizuje.

„Najradšej robím objednávky, ktoré si vždy zapíšem, a rada roznášam obedy, aj keď to nie je vôbec ľahké,“ približuje Majka bežné dni v reštaurácii. Ľudia s mentálnym postihnutím sú lojálni. Dovolenku si berú len vo výnimočných prípadoch a ak ich práca baví, výpoveď prakticky nikdy nedajú. Práve to je ich najväčšia výhoda. Napriek tomu bojujú s predsudkami zamestnávateľov.

„Keď je nevidiaci, dáte si šatku cez oči a viete si aspoň trochu predstaviť, akým problémom môže čeliť. Pri mentálnom postihnutí je to ťažké, pretože každý takýto človek je úplne iný. Zamestnávateľ musí špecificky pristupovať ku každému zvlášť,“ vysvetľuje Marián Horanič zo združenia, ktoré sociálny podnik BIVIO prevádzkuje.

Nová práca, nový život

Novou posilou v reštaurácii je 22-ročný Samuel, ktorý sa zaúča ako pomocný čašník. Každé ráno poutiera všetky stoly, pozametá a keď prichádzajú prví hostia, roznáša objednávky. Priznáva, že v bežnom živote nie je priebojný, ale tu sa nebojí povedať svoj názor.

„Stoly si pamätám a aj to, čo chce zákazník,“ hovorí vysmiaty Samo. „Horšie je, a to som aj na rannej porade vytkol šéfom, že neviem, ktorý zamestnanec si čo objednal na jedlo. Takže to sa musí vyriešiť.“

Majka sa pripravuje na službu v reštaurácii BivioZdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Otáčame sa na Mariána Horaniča, ktorý nás dnes po reštaurácii a v hoteli sprevádza. Vysvetlí, že zamestnanci majú pravidelné porady s vedením, kde si povedia, čo ich v ten deň čaká. Zároveň môžu nadriadeným tlmočiť svoje sťažnosti, nápady či pripomienky. Presne tak, ako to urobil aj Samo.

Okolo baru pobehuje s metlou v ruke Marek, ktorý je tiež pomocný čašník. Podobne, ako Majka, aj on už začína chodiť vypomáhať na rôzne oslavy či akcie, ktoré BIVIO organizuje. Opisuje, ako ho šéf pochválil, že je šikovný a ukazuje na Mariána Horaniča. Šéf prikyvuje. Na prvý pohľad je jasné, že nejde len o prácu. Zamestnanci, či už zdraví alebo tí so znevýhodnením, sú jeden tím. Prioritou nie je len zákazník, ale aj dobrá atmosféra na „pľaci“.

Čerstvá bielizeň a vôňa slivkových buchiet

V menšej práčovni stretneme ďalších dvoch zamestnancov. Práčky sú akurát vypnuté, na sušiakoch schnú uteráky a posteľné plachty. Štyridsiatnik Robo sa nám okamžite prihovorí. Pýta sa, či o nich ideme napísať článok. Ukazuje nám, ako s kolegyňou žehlia a skladajú uteráky pre hotelových hostí.

„Ďakujem, že ste sem prišli. Ja mám rád svoju prácu, som tu každý deň. Len keď som chorý, neprídem, to sa stáva málo, to tam napíšte,“ hovorí Robo. Aj on sa pasuje s mentálnym postihnutím. Hoci sa celý čas usmieva, zrak má sklopený k zemi a ani raz sa nám nepozrie do očí.

Kým v práčovni rozvoniava čerstvo vypratá bielizeň, kuchyňou bielou od múky sa šíri vôňa slivkových buchiet, ktoré sa podávajú na obed. Kuchári však nemajú čas na rozhovor. Musia rýchlo miesiť cesto, aby boli buchty vláčne, aktuality.sk

X X X

Núdzovú evakuáciu z Pásma Gazy potrebuje 9000 pacientov, upozorňuje WHO

Pred vojnou bolo v Pásme Gazy 36 nemocníc, teraz už je len desiatka nemocníc. Tisíce pacientov sú preto bez zdravotnej starostlivosti. Ide o onkologických pacientov, ľudí odkázaných na dialýzu obličiek či zranených po bombardovní.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v sobotu informovala, že naliehavú evakuáciu z nemocníc v palestínskom Pásme Gazy potrebuje už viac ako 9000 pacientov. Ide o onkologických pacientov, zranených pri bombardovaní, ľudí odkázaných na dialýzu obličiek či pacientov s inými chronickými stavmi.

Na sieti X o tom vo svojom statuse informoval generálny tajomník WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorého vo svojej správe citovala agentúra AFP monitorovaná aj agentúrou TASR.

Tisíce pacientov bez zdravotnej starostlivosti

Tedros upozornil, že v palestínskej enkláve funguje už len desiatka nemocníc, „tisíce pacientov sú (preto) bez zdravotnej starostlivosti“. AFP dodala, že pred vojnou bolo v Pásme Gazy 36 nemocníc.

Podľa AFP začiatkom marca WHO upozorňovala na nutnosť evakuovať z Pásma Gazy asi 8000 chorých, v priebehu mesiac tak ich počet stúpol na viac ako 9000.

Tedros informoval, že „doteraz bolo cez mesto Rafah do zahraničia poslaných viac ako 3400 pacientov z Pásma Gazy, vrátane 2198 zranených a 1215 chorých“. Zdôraznil, že evakuovať ich treba oveľa viac.

„Vyzývame Izrael, aby urýchlil schvaľovanie evakuácií, aby mohli byť pacienti v kritickom stave liečení,“ apeloval Tedros a poukázal aj na dôležitosť včasnej diagnostiky a liečby.

Pred vojnou bolo do východného Jeruzalema alebo na Západný breh denne prevezených 50 až 100 pacientov, polovica z nich na liečbu rakoviny.

Poškodené zdravotnícke zariadenia

Vojna v Pásme Gazy sa začala bezprecedentným útokom palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023. V reakcii na to izraelská armáda začala s ostreľovaním Pásma Gazy a neskôr pristúpila aj k pozemnej operácii, pričom tam poškodila i mnohé zdravotnícke zariadenia. Ide pritom aj o nemocnice, ktoré poskytujú útočisko tisícom ľudí, čo prišli o domov alebo utiekli pred bojmi.

Pásmo Gazy je momentálne vystavené takmer úplnej blokáde a mimovládne organizácie a OSN obviňujú Izrael, že bráni dodávkam humanitárnej pomoci potrebnej pre 2,4 milióna obyvateľov, ktorí sa väčšinou sústreďujú v oblasti Rafahu na južnom cípe enklávy.

Izrael obhajuje svoje konanie, ktorého hlavným cieľom je eliminácia radikálneho palestínskeho hnutia Hamas ako hlavného vykonávateľa teroristického útoku zo 7. októbra.

Jeruzalem súčasne nalieha na OSN, aby zaistila a poslala Palestínčanom viac humanitárnej pomoci, pričom súčasne odmieta správy OSN a mimovládnych organizácií, že zdĺhavé inšpekcie izraelských úradov blokujú prepravu potravín a iných nevyhnutných komodít na pomoc palestínskym civilistom, aktuality.sk

X X X

 Viacero európskych krajín vrátane Slovenska zaplavil saharský prach. Obloha sa sfarbila do bielej či okrovej farby

 Do oblasti Slovenska sa dostalo veľké množstvo saharského prachu. Na mnohých miestach tak možno pozorovať zníženie dohľadnosti v dôsledku vysokej koncentrácie pevných častíc. Zvýšenú koncentráciu saharského prachu vo vzduchu hlási v sobotu aj Nemecko, Česko či Švajčiarsko.

 Vplyvom prachu sa zároveň obloha sfarbuje do biela. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval v sobotu na sociálnej sieti.

„Množstvo prachu v atmosfére sa v priebehu dňa nad naším územím lokálne ešte zvýši, keďže v Stredomorí je ho aktuálne ešte viac a južné až juhozápadné prúdenie bude pretrvávať aj po zvyšok dňa,“ doplnili odborníci.

Saharský prach zaplavil viacero krajín

Zvýšenú koncentráciu saharského prachu vo vzduchu v sobotu hlásilo aj Nemecko, veľké množstvo prachu sa začalo dostávať aj do Česka počas noci z juhozápadu. Vo Švajčiarsku úrady odmietli obavy, že by veľké množstvo prachu, ktoré spadne na tamojšie hory, mohlo poškriabať pri zimných športoch lyže.

O typickom zákale, ktorý spôsobuje saharských prach, informuje aj nemecká meteorologická služba DWD. Fenomén je dnes pozorovateľný na mnohých miestach v krajine, a to hlavne v jej západnej časti. Podľa meteorológov by mohol pokračovať aj v priebehu nedele.

Švajčiarsko zaznamenáva veľké množstvo saharského prachu už od piatku. „Príliv saharského prachu prináša veľmi výrazné zníženie slnečného svitu a viditeľnosti,“ uviedli švajčiarski meteorológovia.

Pri dopade na sneh ho prach zafarbuje do oranžovej až červenej farby. Švajčiarski meteorológovia tiež dementovali zvesti, že by snáď prach na snehu mohol poškriabať lyže pri športových radovánkach na horách.

Môže však mať neblahý vplyv na ľadovce. Pokrývka prachu totiž znižuje schopnosť ľadovcov odrážať slnečné lúče a vedie k zadržiavaniu viac energie, čo vedie k zrýchleniu topenia ľadovcov.

Saharský piesok sprevádza prúdenie teplého vzduchu z Afriky. Jeho vysoké koncentrácie a nebo v okrovej farbe dnes hlásili aj mestá na východe Francúzska či v Taliansku./agentury/

X X X

  Kampaň nevyšla Bugárovi, Radičovej ani Mikloškovi. Na čom pohoreli a kto zažil infarktový stav, mačizmus a príliš veľa klamstiev?

 Od vzniku Slovenska sa uchádzalo o post prezidenta vyše 80 kandidátov. Niektorým to nevyšlo na prvý ani na druhý pokus. Dvakrát to skúšali Vladimír Mečiar, Štefan Harabin, Marian Kotleba, ale aj Robert Švec. Nálepku večný kandidát, ktorý sa o miesto v paláci uchádzal trikrát, získal zase súčasný poslanec parlamentu František Mikloško. V zápase o prezidentský úrad neuspeli ani Béla Bugár, Pavol Hrušovský, Radoslav Procházka, Iveta Radičová či vôbec prvá ženská kandidátka volená priamou voľbou Magdaléna Vášáryová. Čo im nehralo do karát, kandidovali by znova, a ako si spomínajú na svoju kampaň?

 Azda najhoršie dopadli prezidentské voľby podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka pre zosnulého Eduarda Kukana, ktorému prieskumné agentúry merali v roku 2004 dva mesiace pred voľbami podporu necelých 30 percent. Bol predpokladaný víťaz volieb a o nikom inom sa ani nehovorilo. Do druhého kola však nečakane postúpili Vladimír Mečiar s Ivanom Gašparovičom, ktorý bol v prieskumoch až štvrtý.

„Lenže Mikuláš Dzurinda ho ako kandidáta SDKÚ presadil nasilu, aj napriek tomu, že nie všetci jeho koaliční partneri boli s touto kandidatúrou nadšení. Kukanovi chýbalo doslova pár hlasov, ale viac ich mal Ivan Gašparovič. Vtedy to bola zrejme najhoršia morálna dilema, akú mal volič pravice po novembri 1989. Voliť Gašparoviča alebo zostať doma?“ priblížil politológ.

Večný kandidát Mikloško

František Mikloško skúšal prvý raz šťastie pred 20 rokmi ako nominant Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH) a Maďarskej koalície. „Išlo o to, aby bol postavený nejaký kresťanský kandidát. Osvojil som si to. Mal som pocit, že to môže mať úspech,“ zaspomínal v rozhovore pre Pravdu. Úspech sa však nedostavil, v prvom kole získal 6,5 percenta hlasov, ktoré odvtedy nepokoril.

Nerátal ani s tým, že o päť rokov neskôr bude kandidovať znova. KDH, z ktorého v tom čase vystúpil, podporilo v roku 2009 Ivetu Radičovú a skupine okolo Vladimíra Palka chýbal kresťanský kandidát. O palác sa tak uchádzal opäť a skončil s výsledkom 5,4 percenta a nevyšlo to ani do tretice, o desať rokov neskôr, keď získal 5,7 percenta hlasov.

 Hlavné posolstvo ani motív jeho kampaní sa počas pätnástich rokov nemenili, ako Mikloško uviedol, vždy reprezentoval zápas o demokraciu. Na kampaň má však aj úsmevné spomienky. Tak ako každý kandidát, ktorý sa nerozhodol uchádzať cestou podpory poslancov, aj on musel vyzbierať 15-tisíc podpisov. Mesiac pred odovzdaním ich mal však len osemtisíc.

Najsilnejším momentom poslednej kampane preto bolo, keď mu brat s rodinou na Štedrý večer oznámili, že podpisy vyzbierali. „To bol absolútne vianočný darček. Zavolal mi cez Skype so svojimi dcérami a vnukom ich počítali a zakričali mi 15-tisíc! Bol to infarktový stav, už by som to nechcel zažiť,“ priblížil. Odľahčene dodal, že keď si dnes pomyslí na zbieranie podpisov, tak by už v živote nekandidoval.

Výsledky, ktoré Mikloško dosiahol, nebral ako tragédiu a nebol ani sklamaný. Každý, kto kandiduje musí mať vieru v úspech. „Tým, že som mal vždy viac ako päť percent, tak som mal pocit, že reprezentujem niečo, čo môže byť už aj v parlamente,“ konštatoval. Do karát mu podľa neho nehral obraz, ktorý o ňom vytvorili médiá a prieskumy verejnej mienky.

„Hrajú obrovskú rolu, v tomto smere som ja médiá nemal nikdy za sebou, to je prvá vec. Druhá vec, ak som bol v katolíckom disente, tak slovenský katolicizmus sa dnes skôr skláňa k takému radikalizmu,“ komentoval a dodal, že preto ho suverénne porazili Harabin aj Kotleba.

Podľa Štefančíka Mikloškovi nehralo do karát to, že bol príliš spojený so slovenským katolíckym priestorom, hoci na Slovensku po vzniku štátu nešlo ani tak o to, kto bol väčší katolík, ako skôr o to, kto „preskočil vyššie vatru zvrchovanosti“. Mikloško je podľa politológa úprimný katolík, ktorý nezneužíval svoj ideologický pohľad. „Nikdy nestrašil ľudí pred migrantmi, pred LGBTI, mal pochopenie aj pre moderné prúdy v slovenskej spoločnosti. Jeho tolerantnosť k iným však nemala šancu pred nenávisťou, ktorú šírili extrémistickí politici s krížom na hrudi,“ skonštatoval.

Najobľúbenejší slovenský Maďar do čias Ódora

Spolu s Mikloškom sa v roku 2019 uchádzal o post hlavy štátu aj Béla Bugár. Štartérom jeho rozhodnutia bola pomoc strane. „Už vtedy som to tvrdil, a tvrdím to aj teraz, že každá menšina svojim jazykom, kultúrou, históriou obohacuje štát. Práve preto, že je menšina, potrebuje aj zvýrazniť svoje aktivity, čiže to bolo leitmotívom,“ uviedol pre Pravdu.

 Popularita Mostu-Híd začala podľa neho klesať najmä potom, čo vstúpil do koalície so Smerom a Slovenskou národnou stranou (SNS) a tiež po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Po vražde všetci, či už to bola Čaputová, alebo ďalší, útočili na mňa kvôli tej vražde. Ako keby som za to bol zodpovedný ja,“ zhodnotil.

Bugár hovorí, že keď sa na svoju prácu v koalícii pozrie dnes a porovná to s aktuálnou situáciou v koalícii, niektoré kroky vlády ako strana brzdili. „Súčasný Smer teraz takého kandidáta nemá, a fakticky robí veci, ktoré veci by za nás ani neotvoril,“ myslí si.

 Za svojho najväčšieho oponenta v kampani Bugár označil Józsefa Menyhárta, ktorý mu podľa neho odčerpával hlasy. Nezískal ich ani vtedy, keď jeho protikandidát odstúpil. Menyhárt sa totiž vzdal v prospech jedného z favoritov volieb – Róberta Mistríka.

V kampaniach sa podľa neho opakuje, že je „vždy proti niekomu“. Horšie z toho v tomto ohľade podľa neho vychádza Peter Pellegrini. „Každý deň, keď sa objavujú nejaké články, sú vždy proti nemu. Hodnotiť to nebudem, ale myslím si, že je to dvojsečná zbraň, ktorá môže vypáliť opačne. To isté bolo aj vtedy, každý kto pričuchol k Smeru, bol zlý. Toto som dostal ja,“ vyjadril sa.

„Béla Bugár bol šéfom malej strany a hoci bol do čias Ľudovíta Ódora možno najobľúbenejším slovenským Maďarom, bolo to málo na to, aby oslovil väčšiu časť spoločnosť,“ myslí si Štefančík. Ako dodal, netreba zabúdať, že keď zabili Kuciaka a Kušnírovú, Bugár bol šéfom jednej z koaličných strán. „Slušný politik by zložil funkciu a volal po predčasných voľbách,“ skonštatoval.

Pionierka demokracie Vášáryová

Za tridsať rokov samostatnosti Slovenskej republiky sa o post hlavy štátu uchádzalo osem žien, no vyšlo to len Zuzane Čaputovej. Prvou kandidátkou vôbec bola v roku 1998 Brigita Schmögnerová, ktorú nominovala strana SDĽ. Prezidenta vtedy ešte volil parlament.

Prvou kandidátkou v priamych voľbách už bola Magdaléna Vášáryová. Hovorí o sebe, že „pioniersku funkciu“ má v génoch. Ako prvá žena sa uchádzala o hlasy voličov v prezidentských voľbách, bola tiež prvou ženou-veľvyslankyňou aj prvou štátnou tajomníčkou.

 Do súboja o prezidentský post vstúpila ako nezávislá kandidátka. „Na to teda nikdy nezabudnete, bolo to veľmi intenzívne obdobie,“ uviedla pred časom pre Pravdu. Kandidatúra nebola jej myšlienkou a o mieste v paláci nesnívala. Úlohu zohrala politická situácia a boj proti mečiarizmu, ktorý sa zoskupeniu okolo Dzurindu podarilo vďaka aktivite tretieho sektora poraziť.

„Ľudia z Tretieho sektora si povedali, že by bolo možno dobré v prezidentských voľbách v roku 1999 vyskúšať silu Tretieho sektora a pokúsiť sa mať svojho vlastného kandidáta na prezidenta. Pokiaľ viem, ponúkli to aj nejakým mužom. Tí odmietli a nakoniec skončili u mňa, lebo ja som bola v Treťom sektore cez SFPA, teda Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku, ktorú som spoluzakladala, veľmi aktívna,“ priblížila.

 Za výhodu považovala v tom čase svoju poznateľnosť, no s kampaňou sa jej spájajú aj negatívne spomienky. „Vychytala som v kampani to najhoršie, všetky tie mačovské útoky. Potom kandidátky, ktoré išli po mne, to mali tiež ťažšie, ale v každom prípade útoky už neboli také, povedala by som, primitívne.“ Vášáryová si bola vedomá, že na 99,9 percent nevyhrá. Dôvodom bolo podľa nej aj to, že išla proti Dzurindovej vláde, ktorej súčasťou bola Strana občianskeho porozumenia Rudolfa Schustera.

Vo voľbách oslovila napokon 194 635 voličov, čo predstavovalo 6,6 percenta voličských hlasov. Voliči na ňu nezanevreli ani po rokoch, odkazy, aby kandidovala dostávala aj teraz. „Ľudia ma možno nevolili v tom roku 1999, lebo sa im to zdalo nenáležité a bez tradície, ale možno si dnes dodatočne uvedomujú, že keby som bola bývala prezidentkou, tak Slovensko by išlo inou cestou. Aj keď pán Schuster dodržal všetko, čo Dzurindovej koalícii sľúbil, a som rada, že bol prezidentom, ktorého si ľudia dodnes vážia aj napriek jeho komunistickej minulosti,“ dodala.

Ženy, ktoré by múdrosťou porazili mužov

Myšlienka kandidovať nevznikla o desať rokov neskôr ani v hlave Ivety Radičovej, nápad skrsol medzi členmi SDKÚ-DS. „Nebudem zastierať, že som sa tej myšlienke a nápadu pomerne dlho a silne bránila,“ uviedla pred časom pre Pravdu.

 Dôvodov mala na to viacero. Prvým bolo sociologické poznanie, že žena na vrcholovej pozícii bola bariérou u významnej časti spoločnosti, druhým bola politická situácia. O palác sa uchádzala v čase, kedy mal Smer s koalíciou skoro 70-percentnú podporu verejnosti a mali svojho veľmi silného kandidáta – úradujúceho prezidenta Ivana Gašparoviča.

„Do tretice, už v tých časoch to bola politika. Začala mať tie znaky veľkých útokov na osobnosť, na česť, na integritu človeka, príliš veľa klamstiev lietalo v éteri. Jednoducho svet, do ktorého vstúpiť chce naozaj rozhodnúť sa pre podstúpenie takéhoto rizika,“ pokračovala.

Keby bola múdrosť hlavným kritérium pri rozhodovaní o hlave štátu, Vášáryová aj Radičová by podľa politológa Štefančíka svojich mužských náprotivkov porazili. Vášaryová však podľa neho nezvládla finálnu diskusiu po boku Mečiara a Schustera. „Obaja skúsení politickí harcovníci si ju natreli ako maslo na chlieb. Nemala pri nich šancu. Navyše, a to platí aj o Ivete Radičovej, v určitých kritických momentoch počas verejných diskusií sa obe dostávali do zvláštneho afektu, ktorý nielenže nepôsobil dobre, ale doslova odpudzujúco. Ten vysoký tón hlasu a neprirodzená gestikulácia. Takto sa muži v diskusiách neprejavujú,“ zhodnotil.

 Pre Pavla Hrušovského bolo rozhodovanie o kandidatúre v roku 2014 jedno z najťažších politických rozhodnutí, ktoré urobil. „Fungovala vtedy trošku emócia, rodina, politické a stranícke okolie. To všetko dohromady ma presvedčilo o tom, že by som to mohol skúsiť a urobiť všetko preto, aby som urobil, čo som mohol, aby som bol úspešným kandidátom a zvoleným prezidentom,“ uviedol pre Pravdu. V okolí mal však aj ľudí, ktorú ho od kandidatúry odhovárali.

Hlavným motívom jeho kampane bol pokoj, pretože už vtedy v spoločnosti narastalo napätie. Slovensko pred voľbami 2014 brázdil s tímom v autobuse a raz s ním na Orave dostali dokonca defekt. Osobný kontakt s ľuďmi si Hrušovský nevedel vynachváliť, pretože má podľa neho najväčšiu výpovednú hodnotu o tom, v akom stave sa krajina nachádza. Čo ho v kampani zaskočilo bolo stiahnutie podpory Pavla Freša, ktorý bol v tom čase na čele SDKÚ a bratislavským županom.

 „Vyvíjalo sa to dosť dramaticky. Zostal som akoby sám, hoci som reprezentoval isté hodnoty, ktoré iní nezdieľali. Možno aj to pomýlilo ľudí, keď sa rozhodovali. Ľudia majú vo finálnej fáze tendenciu prikláňať sa k väčšej pravdepodobnosti zvoliteľnosti niektorých z víťazov. Preto tie moje percentá boli také, ako som nečakal, ale ďakujem aj za ne,“ povedal Pravde Hrušovský, ktorý napokon dosiahol 3,3 percenta.

S kým si v kampani najviac konkuroval? „Všetci navzájom sme si boli oponenti, pretože kandidáti nie sú kamaráti, kandidáti sú súperi, a tak sa voči sebe aj správajú. Snažil som sa byť vždy slušný, voči tým druhým, a myslím, že ten rešpekt predo mnou mali a to, že nesúhlasili ideovo alebo inak s mojimi názormi, to nevyvolávalo konflikty,“ vyjadril sa. Do politického zápasu o palác by viac nešiel, myslí si, že na Slovensku dochádza ku generačným a názorovým zmenám, a to rešpektuje.

 Kampaň na kolene a pozitívny engram

Súputníkom Pavla Hrušovského na ceste do paláca bol v roku 2014 Radoslav Procházka. Ako uviedol pre Pravdu, na kampaň má dobré, hoci dnes už len relatívne matné spomienky. Robili ju jeho slovami „na kolene a s obmedzenými prostriedkami“. Vďaka ľuďom, ktorí sa na kampani podieľali a ktorých v rámci nej stretol má na predvolebné obdobie pozitívny engram.

Na kampaň má však i menej pozitívnu spomienku. „Tak naozaj ma z nej mrzí len to, že som sa v istej chvíli vzdal spolupráce s jedným konkrétnym kreatívcom a naopak pustil do tímu človeka, ktorého účasť na tvorbe stratégie mi výrazne ublížila,“ skonštatoval. Na konkrétnu chybu v kampani, ktorú by dodnes ľutoval si nespomína. Ako uviedol, „tie prišli až po prvom kole, keď už som bol mimo priamej súťaže.“ Prochádzka si myslí, že najväčší názorový prienik mal pred voľbami v roku 2019 s Milanom Kňažkom, najpriamejším súperom mu bol Fico. Pri aktuálnej prezidentskej kampani nemá pocit déja vu, vo všetkých prvkoch sa podľa neho javí byť úplne inou, ako to v roku 2014.

 Keď Daniel Lipšic odchádzal z KDH, uvažovalo sa, že s ním pôjde aj Radoslav Procházka. Spolu s Janou Žitňanskou predstavovali mladú generáciu kresťanských demokratov, ktorí mali záujem založiť modernú kresťansko-demokratickú stranu. Lenže Procházka zostal v KDH a Lipšicovi odkázal, že mu vodu nosiť nebude,“ priblížil politológ.

Bývalý šéf strany Sieť sa podľa neho ukázal ako politik s vyšším sebavedomím ako so schopnosťami. „Časť voličov ho však odhadla a zvyšok poznáme. Kandidatúra na prezidenta, založenie vlastnej strany a vydláždenie cesty do vlády pre Roberta Fica. A potom to jeho nezabudnuteľné nieeeeee, na otázku, či už rokovali so Smerom o budúcej vláde. Povedal by som, že Radoslav Prochádzka patrí k najväčším tragikomikom spomedzi slovenských politikov,“ uzavrel Štefančík./agentury/

X X X

Priehrada, na ktorú zaútočili Rusi, stvorila Záporožie v tej podobe, v akej ho poznáme

Na ľavom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti sa ovocinárstvom zaoberalo zhruba dvestotisíc ľudí. Vlaňajší ruský útok na Kachovskú vodnú nádrž ich prakticky pripravil o živobytie. Farmári, ale i priemysel sa totiž ocitli bez dôležitej vody, opisuje expert.

Rusi na Ukrajine neničia len prifrontové dediny či mestá a raketami sa nepokúšajú zasahovať len vojenské objekty. Rozsiahle škody spôsobujú aj ukrajinskému hospodárstvu.

Ukazuje to i jeden z najväčších raketových útokov uplynulého mesiaca, ktorý bol namierený na priemyselné mesto Záporožie. Ruské vzdušné sily na Záporožie vypálili dvadsiatku rakiet, časť z nich zasiahla najväčšiu ukrajinskú hydroelektráreň DniproHES.

„Rusi zničili to, čo dávalo výsledky: strojovne. Teraz je to len priehrada, ktorá nevyrába elektrinu,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk dekan fakulty biológie, geografie a ekológie Chersonskej štátnej univerzity Ihor PYLYPENKO.

V rozhovore opisuje nielen dopady ruských útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ale aj to, aký zásadný vplyv na obživu ľudí na juhu Ukrajiny malo zničenie Kachovskej vodnej nádrže. „Sedemdesiat percent užívateľskej vody v kryvorižskej panvy bola voda z Dnepra, ktorá do mesta Kryvyj Rih prúdila z Kachovskej priehrady. Už jej niet. Pre Kryvbas to znamenalo mínus 50 percent výroby ocele,“ opisuje popredný ukrajinský odborník.

Dvadsiateho druhého marca Rusi zaútočili na najväčšiu ukrajinskú hydroelektráreň DniproHES v Záporoží. Ako veľmi je závažné, že sa im podarilo zasiahnuť práve túto elektráreň?

Dniprovská vodná elektráreň je najväčšou vodnou elektrárňou na Ukrajine, pokiaľ ide o výkon. Jej výkon je 1,5 milióna kilowattov. Pre porovnanie, ide o viac ako štyri zničené Kachovské hydroelektrárne.

Prečo mala taký výkon? Po prvé, postavili ju na veľkej rieke Dneper a po druhé, má tú najvyššiu priehradu. Čím vyššia hrádza, tým vyššia energia padajúcej vody, a teda aj vyšší hydraulický potenciál. Vlani v júni Rusi zničili Kachovskú hydroelektáreň, jej výška bola 16 metrov. V prípade DniproHES ide o výšku 36 až 38 metrov. Je to vôbec prvá vodná elektráreň na rieke Dneper. Spolu s Kachovskou vodnou nádržou je ich dokopy šesť.

Išlo o starý projekt, ktorý vznikol ešte v časoch Ruského impéria, realizoval sa ale až v čase industrializácie Sovietskeho zväzu s pomocou amerických inžinierov, ktorí okrem výplat dostali ešte aj sovietske vyznamenania. V časoch veľkej hospodárskej krízy (30. roky 20. storočia, pozn. red) sa teda fakticky zapojili aj inžinierske kádre z USA a pod ich vedením sa realizovala samotná výstavba elektrárne.

V auguste v roku 1941 priehradu zničili počas ústupu sovietskych vojsk. Sovieti odpálili hrádzu, v dôsledku čoho zahynulo od 20- do 100-tisíc ľudí. Znovu ju vybudovali na konci 40. rokov a v 70. až 80. rokoch sa na priehrade vybudovala i druhá stanica, ktorá využívala ten istý objem vody, no mala novú strojovňu. Dostala názov DniproHES 2. Táto vodná elektráreň prakticky dala tvár regiónom na dolnom toku Dnepra.

A Záporožie sa stalo dôležitým priemyselným centrom.

Priehrada prakticky stvorila Záporožie v tej podobe, v akej ho poznáme. Ide napríklad o kovovýrobu Dniprospecstaľ, ktorý vyrábal kovy so špecifickými vlastnosťami. Takisto Záporožskú hlinikáreň či železiarne Tytano-mahnijevyj kombinat, ktorý vyrába kovy, ktoré sa využívajú v letectve či obrannom priemysle.

Nehovorím o tom, ako fungujú teraz, skôr o tom, ako rôzne závody, ktoré vyžadovali veľké množstvo lacnej elektrickej energie, sformovali priemyselné Záporožie tak, ako ho poznáme. Je jasné, že samotná elektráreň aj priehrada sa teraz ocitá v pozícii vyššieho nebezpečenstva. Nezabúdajme totiž, že frontová línia prechádza prakticky štyridsať kilometrov od Záporožia.

Existuje množstvo zbraní, ktoré môžu danú priehradu zasiahnuť. Samotná hrádza je zatiaľ v poriadku. Štátny podnik Ukrhydroenerho neustále monitoruje, v akom stave sú vodné elektrárne na Dnepri. To, čo Rusi ale zničili, sú strojovne, teda miesta, kde sa nachádzajú hydraulické agregáty, ktoré vyrábajú elektrickú energiu. Prichádza jar. Dvíha sa tok. Mohli sme teda vyrábať viac elektriny. Žiaľ, teraz voda ide mimo agregátov.

Vodná elektráreň pracuje v nejakom obmedzenom režime?

Nevyrába elektrinu. Voda fakticky padá ďalej, čo nedáva žiadny energetický efekt. Pripomínam, že je to tá najlacnejšia energia, akú nám táto elektráreň vedela vyrobiť.

Aké alternatívne zdroje majú veľké podniky v regióne?

Niektoré podniky už čiastočne nepracovali ani predtým (pred útokom, pozn. red). Okrem toho, máme poprepájanú elektrickú sieť, vieme teda prepravovať elektrickú energiu z jedného regiónu do druhého. Hydroelektrárne na Ukrajine vyrábajú skôr zanedbateľnú časť elektrické energie, viac ako 50 percent elektriny u nás vyrábajú atómové elektrárne.

Bohužiaľ, tá najväčšia, ktorá sa nachádza v meste Enerhodar, je okupovaná a fakticky nefunguje. Treba povedať, že len na okupovanom území Záporožskej oblasti sa nachádza približne 24 percent predvojnovej ukrajinskej energetickej kapacity. V Enerhodare je to najväčšia atómová elektráreň v Európe s výkonom 6 miliónov kilowattov, a potom je tam ešte Záporožská tepelná elektráreň s výkonom približne 3 milióny kilowattov. Predstavte si ten potenciál, ktorý bol previazaný s nádržou Kachovskej priehrady, ktorá tam už nie je.

Hydroelektrárne plnili stabilizujúcu funkciu. Majú svoju osobitosť, keď v krátkom čase dosahujú svoj maximálny výkon, keďže taká elektráreň nemusí čakať na to, kým sa zohreje voda. Stlačíte gombík, agregát začína pracovať, dosiahne určité obrátky a vy máte požadované napätie. Hydroelektrárne výborne pracujú počas rán a večerov, keď je vrchol používania elektriny medzi spotrebiteľmi. Zapájajú sa, keď dôjde k havarijnej situácii, pretože podporujú frekvenciu a napätie v sieti. Pre nás je preto strata tejto elektrárne všeobecnou energetickou stratou.

Viaceré ukrajinské mestá po minulotýždňovom útoku hlásili problémy s elektrinou. Napríklad aj metropola Charkov. Aká je situácia teraz?, aktuality.sk

X X X

V budove v Rakúsku, kde sa stretli Jehovovi svedkovia, našli výbušninu. Policajná operácia trvala celú noc

V budove sa nachádzalo 50 ľudí. Podľa polície mohla výbušnina potenciálne spôsobiť veľké škody.

Polícia v rakúskej obci Kalsdorf zneškodnila balík s výbušninou, ktorý sa našiel v piatok vo vstupnej časti budovy, kde sa konalo zhromaždenie prívržencov náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia.

Podľa sobotňajšieho vyhlásenia polície výbušnina mohla „potenciálne spôsobiť veľké škody“. V objekte sa v danom čase zdržiavalo asi 50 ľudí, doplnila agentúra DPA.

Policajná operácia v objekte trvala celú noc, pretože experti na výbušniny sa obávali, že nastražený balík bol mohol predstavovať veľké nebezpečenstvo – preto sa s ním manipulovalo s mimoriadnou opatrnosťou.

Nešlo po domácky vyrobené výbušné zariadenie

Po vyšetrovaní polícia v sobotu uviedla, že šlo o „netradičné, po domácky vyrobené, ale v podstate funkčné výbušné zariadenie“. Nateraz nie sú k dispozícii žiadne informácie o možných páchateľoch alebo o pozadí incidentu.

Vlani v Rakúsku zaznamenali dva podobné prípady súvisiace s Jehovovými svedkami, aktuality.sk

X X X

Holandská polícia zatkla muža, ktorý je podozrivý z držania rukojemníkov

Všetci rukojemníci boli podľa polície oslobodení.

Holandská polícia v sobotu zatkla muža s kuklou na hlave, ktorý vyšiel z baru v centre mesta Ede, kde boli zadržiavaní štyria rukojemníci. Polícia medzičasom informovala, že všetci rukojemníci boli oslobodení. Predtým z podniku vyšli traja tínedžeri, ktorí mali oblečené odevy s logom baru. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

„Posledný rukojemník bol práve prepustený. Jedna osoba bola zatknutá. V tejto chvíli nemôžeme poskytnúť viac informácií,“ oznámila polícia na sociálnej sieti X. Incident trval približne šesť hodín. Nie je bezprostredne jasné, či sa niekto zranil.

Podnik Café Petticoat sa nachádza v centre mesta Ede, približne 85 kilometrov juhovýchodne od Amsterdamu. Na miesto boli v sobotu ráno privolané špeciálne policajné útvary aj hasiči. Z okolia podniku tiež evakuovali asi 150 domov a uzavreli centrum mesta. Zároveň požiadali verejnosť, aby sa k podniku nepribližovala.

Podľa holandských médií do podniku pred uzávierkou vstúpil ozbrojený muž a vyhrážal sa, že ho vyhodí do vzduchu. Polícia neskôr tvrdila, že zatiaľ neexistujú žiadne náznaky teroristického motívu. Železničná spoločnosť NS na svojej webstránke tiež informovala o zrušení spojov z a do mesta Ede, aktuality.sk

X X X

Kauza falošný prezidentský web: Korčok podá trestné oznámenie, reagovala aj Pellegriniho agentúra

Kampaň nabrala týždeň pred druhým kolom prezidentských volieb na obrátkach. O kandidátovi a víťazovi prvého kola Ivanovi Korčokovi niekto vytvoril podvodný web ivankorcok2024.sk. Poukázala na to facebooková stránka Hoaxy a podvody, ktorá ho skúmala. Korčok pritom ako kandidát svoj vlastný web má, povinnosť mu totiž vyplýva zo zákona. V súvislosti s falošným webom už avizoval, že podá trestné oznámenie.

Webová stránka, ktorá sa na prvý pohľad javí ako oficiálny web kandidáta, používa vymyslené citáty Korčoka a indikuje, že ide o oficiálnu doménu. Hoaxy a podvody upozornili, že na stránke sa síce nachádza aj tvrdenie, že môže ísť o fikciu, no je na málo viditeľnom mieste a „môže dôjsť k podvodnému konaniu voči voličom“.

„Analytický tím zistil, že v zdrojovom kóde uvedenej stránky sa nachádza odkaz na videosúbor v tvare „https://ik.cre­oadvertising.on­line/…/2024/03­/video.mp4,“ informovali Hoaxy a podvody. Programátori podľa nich zanechali za sebou formu stopy, ktorá „môže naznačovať pozadie výroby webu“.

„Buď priamo indikuje jeho autorov alebo došlo k uvedeniu veľmi konkrétneho odkazu na video bez vedomia osôb spojených s „https://ik.cre­oadvertising.on­line/“ (a teda došlo aj k zneužitiu komerčnej značky),“ uviedli s tým, že ide o manipuláciu v rámci volebnej kampane, pretože informácie sú falošné, no tvária sa ako reálny obsah.

Na webe, ktorý sa tvári ako oficiálna prezidentská stránka, sú informácie o Korčokovi rozdelené do desiatich kategórií vrátane jeho vzťahu s premiérom Robertom Ficom, Igorom Matovičom, údajné vyjadrenia o postoji kandidáta k izraelsko-palestínskemu konfliktu, bombardovaniu Juhoslávie či k ruskej invázii na Ukrajine.

Prvý duel prezidentských kandidátov Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho pred rozhodujúcim druhým kolom volieb. 28. marec 2024

Považujem Igora Matoviča za hlupáka, ale zistil som, že keď môj názor nevyslovím, nikoho nezaujíma… a tak som sa mlčky a potichu stal ministrom zahraničných vecí. Na vláde som mlčal a po vláde som kedy tedy dal nejaké svoje vyjadrenie, samozrejme proti Igorovi Matovičovi… Nakoniec som ho podrazil, nie kvôli Vám priatelia – črtala sa pre mňa nová kariérna príležitosť,“ uvádza sa na stránke, ktorá evidentne zneužíva meno prezidentského kandidáta. Web obsahuje tiež množstvo gramatických chýb.

S otázkami či web eviduje a či zisťuje, kto je za ním, sa Pravda obrátila aj na volebný tím Ivana Korčoka, a tiež na spoločnosť, ktorú stránku Hoaxy a podvody spomína.

 Korčok: Nie je zložité dovtípiť sa, odkiaľ snahy pochádzajú

Bývalý šéf diplomacie za podvodnou stránkou vidí blížiace sa volebné finále, paniku v tíme oponenta a pokus ovplyvniť výsledok volieb.

„Po záhadných časopisoch za státisíce, videách odsúdeného korupčníka, letákoch, o ktorých nikto nič nevie, je tu ďalší zúfalý pokus ovplyvniť výsledok prezidentských volieb. Pán Pellegrini už mesiace verejnosť varuje pred deepfejkami a klamlivými kampaňami. A pritom fejkový web teraz spravil niekto, komu veľmi záleží na víťazstve môjho protikandidáta v prezidentských voľbách. Keďže sú v súťaži už len dvaja kandidáti, nie je zložité dovtípiť sa, odkiaľ tieto zúfalé snahy pochádzajú,“ uviedol pre Pravdu s tým, že podá trestné oznámenie.

V sobotu dopoludnia Korčokov tím informoval, že jeho oficiálna prezidentská webstránka čelí od piatkového večera hackerským útokom a v sobotu bola nedostupná.

 V odkaze, ktorý podľa stránky Hoaxy a podvody, môže, ale nemusí naznačovať, kto je za podvodným webom sa spomína „creoadvertising“. Podľa obchodného registra firma Creo advertising existuje. Ako sme už v minulosti informovali, pred parlamentnými voľbami zabezpečovala vonkajšie reklamy ako aj väčšinu propagačných aktivít pre ľudí okolo Petra Pellegrinho a rovnako sa tak podieľa na marketingovej prezentácii šéfa parlamentu pred tohtoročnými prezidentskými voľbami. Tržby Creo advertising podľa údajov Finstatu vlani oproti roku 2022 stúpli takmer osemnásobne na 2,6 milióna eur.

Pellegrini odmietol spájanie s podvodným webom

O reakciu sme požiadali v piatok večer aj hovorkyňu Petra Pellegriniho, médiám zaslala stanovisko v sobotu popoludní.

„Dôrazne odmietame zavádzajúce výroky Ivana Korčoka, v ktorých spája údajné útoky na svoje stránky s kampaňou Petra Pellegriniho. Rovnakou logikou by sme mohli tvrdiť, že samotný Ivan Korčok stojí za celou nechutnou antikampaňou, ktorú voči Petrovi Pellegrinimu vedú Korčokovi podporovatelia vrátane Igora Matoviča,“ uviedla v reakcii hovorkyňa Petra Pellegriniho Patrícia Medveď Macíková.

Podľa jej vyjadrenia sa Korčok svojím arogantným vystupovaním a neustálym rozdeľovaním spoločnosti diskvalifikoval na pozíciu prezidenta, ktorý má zastupovať všetkých ľudí na Slovensku. „Tomuto obrazu netreba pomáhať žiadnou antikampaňou – dokonale to zvládnu jeho politickí podporovatelia Šimečka, Sulík, Heger, Matovič, Naď, Budaj, Šeliga či Dzurinda, ktorí zdevastovali Slovensko a celé roky rozdeľujú národ na „dobrých a zlých“, „slušných a neslušných“, „demokratických a nedemokratických“. Presne toto čaká Slovensko ďalších päť rokov po prípadnom zvolení Ivana Korčoka,“ pokračovala.

K hackerských útokom na web Korčoka uviedla, že s rovnakou správou prišlo pred parlamentnými voľbami 2023 aj Progresívne Slovensko, ale „nikdy sme sa nedozvedeli, ako to bolo v skutočnosti“ a rovnaký „scenár dnes skúša pán Korčok a rovnaký bude aj výsledok,“ dodala.

Kuchynka tvrdí, že s webom nič nemá

Konateľ agentúry Radoslav Kuchynka reagoval na otázky Pravdy až v sobotu podvečer. „Ja osobne ani moja agentúra sme sa nepodieľali na žiadnych nekalých kampaňových aktivitách,“ uviedol.

Na otázky, ktoré mu redakcia zaslala, reagoval v rovnakom duchu ako Pellegriniho tím. „„Kauza“ s webom pána Korčoka až príliš pripomína „kauzu“ údajne hacknutého webu Progresívneho Slovenska pred poslednými parlamentnými voľbami. Isto čistou zhodou okolností, na aktuálnu „kauzu“ upozornila stránka, spravovaná asistentom poslanca PS pána Spišiaka,“ napísal konateľ agentúry.

Kuchynka sa tiež domnieva, že v kampani bolo, naopak, zneužité meno jeho agentúry. „V súčasnej situácii, kedy sa takmer celá kampaň v online priestore odohráva na sociálnych sieťach, má akýkoľvek útok na webovú stránku s minimálnym výtlakom akurát ten „zmysel“, že majiteľ stránky vystupuje ako obeť zákerného útoku. Považujem preto za veľmi pravdepodobné, že bolo meno našej agentúry hrubo zneužité v politickej kampani, keďže je známe a dohľadateľné, že naša agentúra sa podieľa na kampani Petra Pellegriniho – a týmto spôsobom viesť útok proti nášmu klientovi,“ dodal./agentury/

X X X

Ruské ropné spoločnosti majú čoraz väčšie problémy s platbami za predanú ropu

Banky v Číne, Turecku a Spojených arabských emirátoch sú opatrnejšie pre americké sekundárne sankcie.

Ropným firmám podľa zdrojov oboznámených so záležitosťou hrozí až niekoľkomesačné oneskorenie platieb za ropu a ropné produkty. Oneskorenia platieb znižujú príjmy Kremľa a spôsobujú ich nepravidelnosť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Podľa zdrojov viacero bánk v Číne, Spojených arabských emirátoch a Turecku v posledných týždňoch zvýšilo svoje požiadavky na dodržiavanie sankcií, čo spôsobuje oneskorenie alebo dokonca odmietnutie prevodov peňazí do Ruska.

Priznali problémy

Banky, ktoré sa obávajú sekundárnych sankcií USA, začali od svojich klientov požadovať písomné záruky, že žiadna osoba alebo subjekt, uvedené na sankčnom zozname (Special Designated Nationals, SDN), nie sú zapojené do obchodu alebo nie sú príjemcom platby.

V Spojených arabských emirátoch banky First Abu Dhabi Bank (FAB) a Dubai Islamic Bank (DIB) zrušili niekoľko účtov spojených s obchodovaním s ruským tovarom, uviedli dva zdroje.

Štyri zdroje uviedli, že banka Mashreq v Spojených arabských emirátoch, turecké banky Ziraat a Vakifbank a čínske banky ICBC a Bank of China síce stále spracúvajú platby, ale ich spracovanie trvá týždne alebo mesiace.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, týkajúcu sa správ, že čínske banky spomalili platby, priznal, že problémy s platbami existujú. Západ uvalil na Rusko množstvo sankcií po tom, ako vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Obchodovanie s ruskou ropou nie je nezákonné, pokiaľ sa predáva pod Západom stanoveným cenovým stropom 60 USD (55,50 eura) za barel (159 litrov).

Reálna hrozba sankcií

Vývoz ruskej ropy a platby za ňu boli v prvých mesiacoch po začiatku vojny narušené, ale neskôr sa normalizovali, keď Moskva presmerovala toky do Ázie a Afriky mimo Európy.

„Problémy sa vrátili od decembra po tom, ako si banky a firmy uvedomili, že hrozba sekundárnych sankcií USA je reálna,“ uviedol jeden zo zdrojov. Ten mal na mysli nariadenie amerického ministerstva financií z 22. decembra 2023, ktorým Washington varoval zahraničné banky, že by na ne mohol uplatniť sankcie za obchádzanie cenového stropu na ruskú ropu a vyzval ich, aby ho dodržiavali. Bolo to prvé priame varovanie, týkajúce sa možnosti uplatniť sekundárne sankcie voči Rusku, ktoré ho v niektorých oblastiach obchodu stavia na úroveň Iránu.

Po tomto varovaní USA čínske banky, banky Spojených arabských emirátov a turecké banky, ktoré spolupracujú s Ruskom, zvýšili kontroly, začali požadovať dodatočnú dokumentáciu a vyškolili viac zamestnancov, aby sa uistili, že obchody sú v súlade s cenovým stropom, uviedli obchodné zdroje, aktuality.sk

X X X

Donedávna ešte nepredstaviteľné. Črtá sa obrovská dohoda medzi americkým Apple a čínskym Baidu

Na začiatku tohto roka oznámila čínska vláda svoj zámer podporiť iniciatívu, ktorá má za cieľ povzbudiť spotrebiteľov a firmy k výmene tovarov a technologických zariadení. Tento krok je súčasťou širšieho úsilia stimulovať ekonomický rast.

Zisky čínskeho priemyslu opäť rástli

Čínske priemyselné zisky sa na začiatku roka vrátili k rastu, čo je znakom toho, že druhá najväčšia svetová ekonomika je v tomto roku na silnejšom základe. Priemyselné zisky vyskočili o 10,2 % v prvých dvoch mesiacoch roku 2024 v porovnaní s poklesom o 2,3 % za celý rok 2023, uviedol v stredu Národný štatistický úrad.

Čínske štátne spoločnosti vykázali za január a február nárast ziskov o 0,5 %, zatiaľ čo zisky zahraničných spoločností vyskočili o 31,2 %. Súkromné ​​spoločnosti zaznamenali rast o 12,7 %. Zisky v čínskom výrobnom sektore vzrástli v prvých dvoch mesiacoch roka o 17,4 %, zatiaľ čo zisky v sektore verejných služieb vzrástli o 63,1 %. Ťažobný sektor bol hlavnou brzdou celkového rastu, keď klesol o 21,1 % v období od januára do februára. Hlavným prispievateľom k celkovému rastu zisku bola výroba zariadení, ktorá zaznamenala nárast o 28,9 % oproti minulému roku. Vďaka lepšiemu domácemu a zahraničnému dopytu zaznamenal čínsky sektor výroby spotrebného tovaru nárast zisku o 12,9 %.

Oživenie priemyselných ziskov nasleduje po vzostupnom prekvapení v priemyselnej výrobe na začiatku roka. Nové údaje predstavujú prvé pozitívne čítanie priemyselných ziskov od júna 2022 a bolo to najvyššie tempo rastu od decembra 2021. To vysiela „ďalší signál, že skutočne vidíme postupné zotavenie po minuloročnom dosiahnutí „dna“. Výrobcovia by mohli ťažiť z politík, ktorých implementácia sa očakáva v tomto roku.

Čínska vláda začiatkom tohto roka uviedla, že bude podporovať program zameraný na to, aby spotrebitelia a podniky nahradili tovary a zariadenia, ako súčasť úsilia o podporu ekonomiky. Ak bude obnova výroby pokračovať, prispelo by to k dosiahnutiu cieľa hospodárskeho rastu na rok 2024, ale na udržanie dynamiky a oživenia sú stále potrebné ďalšie podporné politiky.

Apple a Baidu ešte nedosiahli dohodu

Apple Inc doteraz nedosiahol dohodu s Baidu o spolupráci AI. Popreli nedávne mediálne správy, ktoré naznačujú spoluprácu medzi Apple a Baidu na poskytovaní funkcií AI pre nadchádzajúcu čínsku verziu iPhone 16, systémy Mac a iOS 18. Toto odmietnutie je v rozpore s predchádzajúcimi mediálnymi špekuláciami, ktoré tvrdili, že Baidu bude prispievať funkciami AI do produktov Apple, ktoré majú byť uvedené na trh tento rok.

Spoločnosť Apple viedla predbežné rokovania s Baidu o využívaní technológie generatívnej umelej inteligencie čínskej spoločnosti vo svojich zariadeniach v Číne, čo je najnovší príklad snahy výrobcu iPhone rozšíriť svoje schopnosti AI.

Americký technologický gigant skúmal využívanie externých partnerov, aby pomohli urýchliť svoje ambície v oblasti AI. Viedol diskusie so spoločnosťami vrátane Google a OpenAI o využití ich technológie na podporu mobilných funkcií.

V Číne spoločnosť Apple hľadala miestneho poskytovateľa generatívneho modelu AI, hlavne preto, že Čína vyžaduje, aby takéto modely pred uvedením na trh preveril jej regulátor kybernetického priestoru.

Odkedy úrady zaviedli toto pravidlo v auguste, Peking schválil viac ako 40 generatívnych modelov AI, vrátane Ernie Bota od Baidu. Zatiaľ neboli schválené žiadne modely vyrobené zahraničnými vývojármi a nebolo možné určiť, či nejaké zahraničné spoločnosti požiadali vládu o schválenie. Popredné generatívne modely AI vrátane ChatGPT od OpenAI a Gemini od Googlu nie sú v Číne dostupné.

Globálni výrobcovia spotrebnej elektroniky súťažia o uvedenie notebookov a smartfónov s podporou AI a vezú sa na vlne generatívnej AI, aby zvýšili predaj, ktorý sa za posledné dva roky oslabil.

Čína je najväčším zámorským trhom spoločnosti Apple, ale zápasí so silnejúcou konkurenciou domácich konkurentov vrátane spoločnosti Huawei Technologies, na ktorú sa vzťahujú sankcie USA. Podľa Counterpoint Research za prvých šesť týždňov tohto roka klesol predaj iPhonov spoločnosti Apple o 24 %, zatiaľ čo predaj telefónov Huawei vzrástol o 64 %. Medzi ďalšie výzvy, ktorým Apple v Číne čelí, patrí slabšia spotreba v prostredí slabšej ekonomiky a obmedzenia pre štátnych zamestnancov používajúcich telefóny iPhone.

Amazon investuje 2,75 miliardy dolárov startupu Anthropic

Spoločnosť Amazon uviedla, že investovala 2,75 miliardy dolárov viac do startupu Anthropic s umelou inteligenciou, čo je veľká investícia od technologického giganta, ktorý chce konkurovať Microsoftu, Google a ďalším v pretekoch o najlepšiu firmu v oblasti AI.

Amazon investoval celkovo 4 miliardy dolárov do spoločnosti Anthropic po tom, čo v septembri uskutočnil počiatočnú investíciu do spoločnosti vo výške 1,25 miliardy dolárov. Spoločnosť vtedy uviedla, že môže investovať až 4 miliardy dolárov.

Financovanie predstavuje najväčšiu investíciu Amazonu do inej spoločnosti od založenia online predajcu pred takmer 30 rokmi.

Technologické spoločnosti a investori rizikového kapitálu hádzali peniaze do startupov AI po úspechu ChatGPT od Open AI. Podľa výskumnej spoločnosti PitchBook sa minulý rok investovalo do generatívnych spoločností AI viac ako 29 miliárd dolárov. Microsoft súhlasil s investíciou 13 miliárd dolárov do OpenAI.

Investície môžu byť tiež celkom lukratívne pre technologické spoločnosti, ktoré začínajú od AI účtovať používanie služieb cloud computingu, ktoré potrebujú na prevádzkovanie svojich produktov. Wall Street Journal koncom minulého roka informoval, že Anthropic sa zaviazal minúť 4 miliardy dolárov na cloudovú platformu Amazonu v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

V rámci spolupráce medzi týmito dvoma spoločnosťami Anthropic využíva vlastné čipy Amazonu na vytváranie a nasadzovanie softvéru AI. Amazon pridal technológiu Anthropic do svojich cloudových obchodných ponúk, čo umožňuje spoločnostiam vytvárať vlastné aplikácie AI, aktuality.sk

X X X

Neutralita je nezmysel. Bezpečie nám garantuje len kolektívna obrana (názor Ivana Štefanca)

Dvadsať rokov členstva Slovenska v NATO by sa preto mohlo pokojne nazývať aj ako 20 rokov pokojného spánku. Spánok to však bol možno až príliš pokojný a tvrdý.

Autor je europoslancom za KDH a vedúcim slovenskej delegácie EPP

Dvadsiate výročie nášho členstva v najsilnejšej kolektívnej obrannej aliancii nám v dnešnej napätej bezpečnostnej situácii spôsobenej zločineckou ruskou agresiou na Ukrajine pripomína, aká kľúčová dejinná udalosť to bola pre našu vlasť. Zvlášť keď sme už vtedy meškali o päť rokov za našimi tromi susedmi.

Je zrejmé, že bezpečie nám dnes garantuje len kolektívna obrana. Bez nej sa neubránime. Ruské vyčíňanie u nášho najväčšieho suseda je hroznou výstrahou pre všetkých, ktorí bezpečnosť našich občanov podceňujú. Fínom a Švédom, ktorí rozšírili našu kolektívnu obranu už na 32-člennú, to netreba vôbec vysvetľovať.

 Vysvetľovať to potrebujeme časti našich spoluobčanov, ktorá blúzni o nezmysle neutrality. Neutralita by pritom nielenže bola násobne drahšia, ale aj nebezpečnejšia a viedla by k ohrozeniu našej existencie.

Nezabúdajme, že neutralitu musí tiež niekto garantovať a Rusko nás dalo na zoznam nepriateľských štátov, vôbec sa netajac svojimi imperiálnymi ambíciami. Provokácie maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho výroky o Slovensku ako o „odtrhnutom území“ môžeme zatiaľ ponechať bokom.

Vstup do NATO mal v roku 2004 aj podstatný ekonomický význam a zohral dôležitú bezpečnostnú úlohu v rámci súťaže o zahraničné investície. Mám v tomto ohľade aj osobnú skúsenosť, keďže som v tom čase pracoval na významnej pozícii v medzinárodnej firme, kde sa rozhodovalo o nových investíciách, a bezpečnosť bola významným kritériom.

Pripomeňme si, že začiatkom roka 2001 nezamestnanosť na Slovensku atakovala 20-percentnú hranicu. Následný slovenský hospodársky rast po vstupe do aliancie, samozrejme spolu so vstupom do EÚ a ekonomickými reformami, je najlepším dôkazom prínosu tohto rozhodnutia aj v ekonomickej oblasti.

Príliš tvrdý spánok

Dnešná situácia priam zvýrazňuje význam našej účasti v tomto spoločenstve. Dvadsať rokov členstva Slovenska v NATO by sa preto mohlo pokojne nazývať aj ako 20 rokov pokojného spánku. Spánok to však bol možno až príliš pokojný a tvrdý. Ako vidíme aj dnes, nie je možné uspokojiť sa len s deklaráciou spojenectva, keďže v konečnom dôsledku je obrana vecou nás samých.

Nevyhnutnosť dlhodobých investícií do našich ozbrojených síl a uvedomelých občanov, podpory zdravého patriotizmu, stratégie našej obrany a životaschopného priemyslu je preto čoraz jasnejšia. Desaťročia znižovania výdajov na obranu a naše postupné odzbrojovanie (ktoré sa však Ruska týkali iba do konca 90. rokov) totiž, bohužiaľ, neprinieslo želaný efekt v podobe nastolenia celosvetového mieru.

Postupne posilňovalo chute agresora, ktorý naše oslabovanie sledoval a vytváral si podmienky na opätovný návrat na scénu. Želá si obnovenie hraníc a vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu či cárskeho Ruska.

Je preto nevyhnutné zmeniť myslenie nielen politikov, ale aj veľkej časti spoločnosti, ktorá stále žije v dobe akéhosi samozrejmého a večného mieru a konca všetkých vojen a konfliktov, ktorá akoby natrvalo nastúpila po konci studenej vojny.

Útek do kopcov nás nespasí

O mieri pritom vieme, že nie je samozrejmosťou. Nesmieme sa teda tak, ako dlhé roky éry miernej naivity až absolútneho jednostranného pacifizmu spoliehať, že nás vždy zachráni niekto iný – veľký európsky štát, či spojenec spoza veľkej mláky.

Práve tento týždeň som absolvoval mnohé stretnutia vo Washingtone, ktoré mali spoločného menovateľa. Bola ním menšia chuť riešiť európsku obranu z amerických zdrojov. Naša obrana je v prvom rade vecou nás samých.

i to, že nás zachráni strkanie hlavy do piesku a „útek do lesov a kopcov“, veď veľké štáty si to medzi sebou rozdajú mimo naše územie a naše domovy. Nie sme v dobách osmanských nájazdov, ale v prepojenom svete plnom previazaných technológií, energetických sietí a ľudských i obchodných vzťahov.

V jednote je sila

Verím, že dnes je už každému jasné, že Ukrajina bojuje za právo slobodne sa rozhodnúť, kam chce patriť. Ukrajinci preto bojujú aj za nás a za naše demokratické hodnoty. Na Ukrajine sa dnes rozhoduje aj o osude a bezpečnosti celej Európy. Ako môžeme komukoľvek zazlievať, že chce mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, kam chce náležať?

Ukrajinci bojujú aj za toto právo. Tak, ako aj my, už nechcú byť len nejakou „nárazníkovou zónou“ medzi svetovými mocnosťami. Všetkým podporovateľom vystúpenia Slovenska z NATO by som preto odporučil pozorne sa pozrieť, v akej bezpečnej a stabilnej situácií sa nachádzajú zdanlivo neutrálne krajiny v okolí Ruska – Ukrajina, Gruzínsko alebo Moldavsko.

Práve Moldavsko zažíva dlhodobo veľkú nestabilitu spojenú s faktickým rozdelením krajiny na dve časti a prítomnosti okupačných „mierových“ ruských vojsk. V poslednej dobe je ozbrojená revolúcia zelených mužíkov či dokonca otvorená invázia na „ochranu ruských občanov“ kedykoľvek reálnou možnosťou.

Mohli sme mať iné dejiny

Dnes vidíme, že krajiny, ktoré členstvo v NATO z rôznych dôvodov dlhodobo odmietali, sa kvôli agresívnym krokom Ruska do aliancie dobrovoľne prihlásili. V jednote je sila, a to platí najmä v schopnosti brániť sa agresorom.

Mimochodom, ak jeden z argumentov Vladimira Putina na vraždenie nevinných na Ukrajine je dôvod, že Ukrajinci chceli vstúpiť do EÚ a do NATO a ohrozovali tým Rusko, touto istou logikou by teraz mohol vyhlásiť „špeciálnu vojenskú operáciu“ aj voči Fínsku a Švédsku? Alebo retrospektívne tak mohol spraviť aj voči Slovensku?

Pripomeňme si, že príčinou Mníchovskej dohody a osudu Slovenska počas druhej svetovej vojny bol aj nedostatok pevných vojenských a obranných spojenectiev. Ak by už vtedy existovalo spojenectvo, akým je dnes NATO, možno by sme sa teraz učili úplne iné, pokojnejšie dejiny. Úprimne nám všetkým želám pokoj teraz, aj do budúcnosti. A najmä navždy pochopme, že kolektívna obrana je najlepšou zárukou našej bezpečnosti, aktuality.sk

X X X

Nad obcou Stráňavy zaútočil na muža medveď, zviera postrelil. Ranená šelma neskôr útočila aj na poľovníkov

Nad obcou Stráňavy v okrese Žilina v sobotu približne o 11.00 h zaútočil medveď na mladého muža. Muž sa pohyboval mimo turistického chodníka, v hustom lesnom poraste hľadal huby. V sebaobrane vystrelil na medveďa krátkou guľovou zbraňou. Muž nebol zranený.

 Na miesto bol privolaný zásahový tím. Oblasti sa treba vyhnúť. Zásahový tím celú oblasť monitoruje a bude pokračovať v dohľadávaní medveďa aj nasledujúci deň, informoval odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR.

 Členovia zásahového tímu ŠOP SR po obhliadke lokality, miestnymi nazývanou Múzeum, potvrdili pobytové znaky medveďa a v spolupráci s členmi miestnych poľovníckych združení a v úzkej súčinnosti s políciou postreleného medveďa do večerných hodín dohľadávali. Počas zásahu medveď zaútočil aj na prítomných poľovníkov, ktorí boli taktiež nútení použiť strelnú zbraň. Pri dohľadávaní pomáhali aj psy.

„Postrelený medveď môže byť pre miestnych obyvateľov a návštevníkov nebezpečný, preto boli o situácii upovedomení aj zástupcovia okolitých obcí Stráňavy a Višňové. Výzva bola sprostredkovaná aj prostredníctvom miestneho rozhlasu,“ priblížila ŠOP SR. Ochranári vyzývajú širšiu verejnosť a prípadných návštevníkov, aby sa v týchto dňoch lokalite vyhýbali.

Zásahový tím ŠOP SR v tomto období upozorňuje na zvýšené riziko stretu s medveďmi, ktoré práve v marci a apríli vychádzajú z brlohov a vodiace medvedice vyvádzajú von svoje mláďatá. Marec je zároveň mesiacom, keď sa v hustých lesných porastoch pohybujú vo zvýšenej miere poľovníci za účelom hľadania jeleních zhodov. „Pre minimalizáciu rizika stretu s medveďom odporúčame na svoju prítomnosť v horách upozorniť akýmkoľvek akustickým prejavom a držať sa turistických chodníkov,“ radia ochranári./agentury/