Ruské veľvyslanectvo v Nórsku v utorok ostro kritizovalo plánovanú návštevu americkej lietadlovej lode v Osle. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Na severe nie sú žiadne záležitosti, ktoré si vyžadujú vojenské riešenie, a ani záležitosti, ktoré si vyžadujú zásah zvonka,“ uviedol hovorca ruského veľvyslanectva Timur Čekanov pre AFP.
„Vzhľadom na to, že Oslo prijíma, že Rusko pre Nórsko nepredstavuje priamu vojenskú hrozbu, sa takéto predvádzanie sily javí nelogické a škodlivé,“ dodal.
Lietadlová loď prvej triedy USS Gerald Ford meria 337 metrov a do hlavného mesta Nórska sa má doplaviť tento týždeň. Má jadrový pohon a výtlak viac než 100-tisíc ton. Americké námorníctvo začiatkom mája oznámilo, že loď vyplávala z Norfolku v štáte Virginia na prvé bojové nasadenie. Nórsky minister obrany Björn Arild Gram návštevu tejto lode v nórskych vodách označil za prínosné v oblasti spolupráce s USA.
Nórsko, ktoré je členskou krajinou NATO, má s Ruskom spoločné hranice. Vzťahy medzi týmito dvomi krajinami sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prudko zhoršili.
X X X
Plavčanovu vysokú školu preverovali policajti. Agentúra brala tisíce eur za kurzy potvrdené jeho podpisom
Vyše 100 študentov z Ruska a Bieloruska zaplatilo minulý rok po päť tisíc eur za možnosť študovať slovenčinu na vysokej škole v Sládkovičove. Priestory súkromnej školy, ktorej rektorom je bývalý minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS), však nenavštívili ani raz. Miesto toho mnohým z nich cudzinecká polícia zrušila povolenia na pobyt pre pochybné kurzy.
´´Vyučovanie totiž neprebieha v Sládkovičove, kde sídli škola Danubius. Miesto toho učia mladých cudzincov v priestoroch robotníckej ubytovne v bratislavskom Lamači.
Firma, ktorá im študijné pobyty sprostredkovala, je preto aktuálne pod drobnohľadom polície. Jedným z dôvodov je, že mala cudzineckej autorite predložiť pochybné doklady. Na tých je aj podpis bývalého ministra školstva Plavčana.
Šampiónmi v jazykoch sú študenti zo Žiliny
Cieľom bolo Česko
Arina a Gadji sú dvaja študenti z Ruska, na Slovensko prišli vlani koncom jesene. Pôvodne mierili do Prahy. Ich plánom bolo vyštudovať češtinu, získať „papiere“ a následne podať prihlášku na niektorú z pražských vysokých škôl. Nakoľko ale podrobne nepoznali procesy získania víz a prijímacích procesov na univerzity v cudzine, obrátili sa na sprostredkovateľskú firmu GoStudy sídliacu v centre Prahy.
“Na začiatku som nemala žiadne pochyby, že ide o veľmi spoľahlivú firmu. Na webovej stránke poskytujú množstvo užitočných informácii, na sociálnych sieťach majú pekne účty a pozitívne hodnotenia od klientov,” popisuje svoj príbeh pre Pravdu študentka Arina.
Arina plánovala nastúpiť na univerzitu v Česku. No nakoniec nastúpila na prípravný kurz na Slovensku
Podľa dát z českého obchodného registra táto eseročka pôsobí na trhu od roku 2015 a jej ročné tržby sa v posledných rokoch pohybujú vo výške 4,5 až 8,5 miliónov eur.
GoStudy mala za poplatok 5100 eur zorganizovať pre Arinu prípravný a jazykový kurz, aby v priebehu školského roka 2022/2023 sa študentka naučila češtinu, absolvovala jazykovú skúšku a mohla tak nastúpiť na vysokú školu v Česku.
Podobne skúsenosti má aj Gadji, ktorý tiež pôvodne mieril k susedom. “Na tento kurz som sa začal pripravovať ešte počas pandémie, tá však komplikovala presťahovanie z Ruska. Vlani na jar sa konečne podarilo veci pohnúť a ja som začal riešiť sťahovanie do Česka,” spomína študent.
Gadji získal povolenie na pobyt na účel štúdia koncom minulého roka. O pár mesiacov ho mu zrušili, dôvodom bol pochybný dokument z vysokej školy
Situáciu však vlani na jar skomplikovala ruská invázia na Ukrajinu. České úrady vtedy sprísnili podmienky udeľovania víz a pobytov pre ruských občanov, preto plány študentov narazili na problém. Hoci mali totiž mnohí z nich uhradené nemalé poplatky za prípravný kurz, podľa nových pravidiel už zákonné povolenia na pobyt v Česku získať nemohli.
“Pýtala som sa manažérky firmy, ako sa situácia vyrieši. Povedala mi, že všetko je fajn a potrebné doklady získam tak, že pôjdem študovať češtinu na Slovensko. Zdalo sa mi to podivné, ale uverila som tomu, pretože manažérka pôsobila dojmom, že má viac skúseností, ako ja. Neskôr vyšlo najavo, že nakoniec nebudem študovať češtinu, ale slovenčinu,” opísala Arina.
Gadji sa tiež dozvedel o zmenách až po zaplatení programu. Ani jeden z mladých ľudí nechcel prísť o peniaze, ktoré by im firma nevrátila, preto sa rozhodli nastúpiť aj za nových podmienok. Stali sa tak súčasťou skupiny vyše 100 ľudí, ktorí vlani prišli na Slovensko s cieľom vyštudovať slovenčinu a prihlásiť sa na univerzitu. Nedostali sa však do akadémie, ale do problémov.
Vysoká škola v Sládkovičove
Ak chcú študenti z krajín mimo Európskej Únie nastúpiť na slovenské školy, musia splniť prísne pravidlá. V prvom rade sa od nich vyžaduje, aby získali povolenie na pobyt. Ten udeľuje cudzinecká polícia na základe predloženia niekoľkých dokladov. Jedným z nich je potvrdenie univerzity, že zahraničný občan je jej študentom alebo navštevuje kurz intenzívnej jazykovej prípravy, ktorý táto vysoká škola zorganizovala a prevádzkuje.
Arina a Gadji, ako aj vyše stovka ich spolužiakov z Ruska a Bieloruska, dostali takéto potvrdenia od Vysokej školy Danubius. Tá sa nachádza v Sládkovičove a vlani v novembri za jej rektora bol vymenovaný exminister školstva Peter Plavčan. V potvrdeniach oboch študentov, s ktorými sa oboznámila Pravda, je uvedené, že sú jej študentmi. “Podľa zákona o pobyte cudzincov, Vysoká škola Danubius organizuje a uskutočňuje jazykovú a odbornú prípravu k štúdiu na vysokej škole,” uvádza sa v dokladoch. Obadve dokumenty sú podpísane rektorom Plavčanom.
Na základe potvrdenia študenti koncom minulého roka dostali povolenia na pobyt na Slovensku na účel štúdia. Vyučovanie Danubiusu sa zdalo Arine aj Gadji čudné, keďže hodiny slovenčiny neprednášali v školských triedach, ale v priestoroch ubytovne v Lamači.
“Na prízemí sme sa učili, o pár poschodí vyše sme mali izby. V Sládkovičove sme neboli ani raz a vraj jediné, čo naše štúdium spájalo s vysokou školou bolo, že naši pedagógovia mali byť jej zamestnancami,” hovorí Gadji.
Zákon priamo neupravuje podmienky, za ktorých univerzity majú podobné kurzy poskytovať, uviedlo pre Pravdu ministerstvo školstva. “Jazykovú prípravu pre zahraničných študentov môžu zabezpečovať v rozsahu a forme podľa svojich možností. Ministerstvo školstva nevedie evidenciu vysokých škôl, ktoré poskytujú jazykovú prípravu, zároveň neurčuje podmienky poskytovania jazykovej prípravy,” uviedol rezort.
Školské triedy pre zahraničných študentov vznikli v priestoroch ubytovne v bratislavskom Lamači
Neplatné doklady
O pár mesiacov viacerí študenti kurzu, ktorý navštevovali Arina a Gadji, dostali listy od cudzineckej polície. V tých sa uvádzalo, že ich povolenie na pobyt bolo zrušené. Polícia totiž mala v decembri vykonávať kontrolu na vysokej škole v Sládkovičove. Jej výsledok ukázal, že prípravný jazykový kurz nebol v súlade so zákonnými podmienkami.
Štúdium totiž nebolo organizované priamo vysokou školou, ale prostredníctvom firmy GoStudy. Zákon však stanovuje, že jazykové kurzy s možnosťou získania pobytu môže organizovať a uskutočňovať iba slovenská univerzita, bez akýchkoľvek sprostredkovateľov. Síce tak mladí Rusi dostali doklady, podpísane rektorom Vysokej školy Danubius, podľa polície jej študentmi ale v skutočnosti neboli. Preto im boli zrušené udelené pobyty.
Tieto informácie pre Pravdu potvrdil aj Úrad hraničnej a cudzineckej polície. “Situácia sa dotkla približne 41 študentov,” uviedla hovorkyňa policajného zboru Denisa Bárdyová s tým, že zatiaľ rozhodnutia o zrušení pobytu nenadobudli právoplatnosť. Previerky na Plavčanovej škole boli rozbehnuté na podnet cudzineckej polície, doplnila.
Vedenie Vysokej školy Danubius však tvrdí, že práve oni zistili chyby pri študijnom programe a preto sami vyšli s iniciatívou o previerke kurzov, zorganizovaných v mene ich vysokej školy. Síce uznali, že študentom poskytovali jazykovú prípravu, od celej kauzy sa vysoká škola dištancuje.
“V minulom roku sme so spoločnosťou GoStudy začali spolupracovať pri poskytovaní prípravných kurzov slovenského jazyka. Sme dostali ohlasy od klientov, že niektorí z nich dostali a niektorí z nich nedostali prechodný pobyt v SR,” reagoval Danubius na otázky o problémovom štúdiu. Ako ďalej vyplýva zo stanoviska vysokej školy, mali z vlastnej iniciatívy kontaktovať cudzineckú políciu, aby od nich dostali metodické pokyny a odstránili problémy.
Priznať problémy s prípravným kurzom nechce ani česká firma, ktorá doviedla študentov na Slovensko. “Spoločnosť Go Study v rámci svojej činnosti vždy dbá na dodržiavanie platných právnych predpisov. To sa týka pôsobenia našej spoločnosti ako v Českej republike, tak v Slovenskej republike,” uvádza sa v stanovisku spoločnosti pre Pravdu.
Prípad má riešiť polícia
Zrušenie pobytov nechalo študentov v rozpakoch. Kým kurz, za ktorý zaplatili peniaze, nespĺňal zákonné požiadavky, začali si hľadať nový. Ten by im umožnil znovu požiadať o udelenie pobytu a pokračovať v štúdiu. “Bolo to náročné, lebo v polovici marca všetky miesta už boli obsadené. Navyše niektoré univerzity nás proste odmietli, lebo nechceli učiť ľudí z Ruska a Bieloruska,” hovorí Gadji.
Nakoniec sa skupine študentov, ktorí prišli o pobyt, podarilo nastúpiť na jazykový kurz spĺňajúci zákonné podmienky. Napriek tomu sa rozhodli nahlásiť svoj príbeh polícií. “My sme zaplatili obrovské peniaze za niečo, čo nebolo nakoniec splnené. Dokonca mám v zmluve s GoStudy uvedenú inú univerzitu, na ktorej som mala študovať jazyk. Ani toto nedodržali,” sťažuje sa Arina.
Spolu s niekoľkými ďalšími študentmi podala podnet na políciu. Tieto informácie pre Pravdu potvrdilo aj Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave. “Evidujeme na príslušnom útvare Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I prijaté trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu. Uvedená vec je v štádiu doplňovania trestného oznámenia. Vzhľadom na uvedené štádium trestného konania nie je možné poskytnúť ďalšie informácie k tomuto prípadu,” uviedol hovorca bratislavskej polície Michal Szeiff.
Vysoká škola Danubius pre náš denník uviedla, že nemá informácie o podaní na spoločnosť, s ktorou spolupracuje. “O uvedenom údajnom podaní na spoločnosť GoStudy, nemáme vedomosť, nie sme účastníkmi konania a nepoznáme ani dôvody nespokojnosti ich klientov,” uviedla univerzita na naše otázky.
Firma GoStudy, ktorá sprostredkovala kurzy pre študentov, sa k vyšetrovaniu jej pôsobenia nevyjadrila a tvrdí, že sa nedopustila ničoho protiprávneho. “Naša spoločnosť je v tejto súvislosti nútená konštatovať, že sa stala terčom útokov a nepravdivých obvinení zo strany jednej konkrétnej slovenskej univerzity,” uviedla spoločnosť vo svojom stanovisku. “Za daných okolností a v kontexte vyššie uvedeného nemá v tejto chvíli naša spoločnosť k veci žiadny ďalší komentár či vyjadrenie,” uzavreli.
Študenti Arina a Gadji na zaver konštatujú, že ich prípady nedopadli najhoršie. “Avšak mňa zaráža, že táto firma naďalej láka študentov a dokonca rozšírili svoju ponuku, okrem Česka a Slovenska ponúkajú už kurzy v Rakúsku,” poznamenala študentka. Podľa informácii na webovej stránke GoStudy, klientov v Rusku už nehľadajú. Zameriavajú sa hlavne na študentov z Ukrajiny, Kazachstanu, Kirgizska a Indie. Tým, ktorí zvolia štúdium v Bratislave, firma garantuje, že sa stanu študentmi Vysokej školy Danubius. To, že sa škola nachádza mimo slovenskej metropoly, na webe nespomínajú.
X X X
Rakúsku exministerku Karmasinovú usvedčili z podvodov pri štátnych zákazkách
Karmasinová bola podľa hovorcu súdu uznaná za vinnú v prípade uzatváranie nezákonných dohôd obmedzujúcich konkurenciu s cieľom získať štátne zákazky.
Krajinský súd vo Viedni v utorok odsúdil bývalú rakúsku ministerku pre rodinu a mládež Sophiu Karmasinovú na 15-mesačné väzenie s trojročným podmienečným odkladom. TASR správu prevzala z agentúr APA a AFP.
Karmasinová bola podľa hovorcu súdu uznaná za vinnú v prípade uzatváranie nezákonných dohôd obmedzujúcich konkurenciu s cieľom získať štátne zákazky.
Súd však exministerku zbavil obvinení zo sprenevery štátnych peňazí, ktorej sa mala dopustiť po odchode z funkcie. Ministerkou pre rodinu a mládež bola v rokoch 2013-2017.
Súd oslobodil aj predstaviteľa ministerstva športu, ktorý bol obvinený z účasti na nezákonných dohodách s cieľom získať vládne zákazky.
Tento prípad má spojitosť s korupčným škandálom Ibizagate. V máji 2019 bol zverejnený záznam zo skrytej kamery na španielskom ostrove Ibiza. Vtedajší líder Slobodnej strany Rakúska FPÖ Heinz-Christian Strache na ňom ponúka verejné zákazky výmenou za pomoc pri volebnej kampani.
Po zverejnení videa musel Strache odstúpiť z postu šéfa strany i z funkcie vicekancelára a vnútropolitická kríza si na jeseň 2019 vynútila nové volby, aktuality.sk
X X X
Štátna poisťovňa verzus nemocnica Penty na Boroch. Aké zmluvy majú a v čom je spor
VšZP nezazmluvnila doposiaľ algeziologickú ambulanciu na Boroch. Nemocnica hovorí, že sa tým pacienti dostali do problémov. VšZP zase poukazuje na to, že nemocnica obsadila ambulanciu lekárkou z Galanty a teraz tam nemá kto ordinovať.
Nemocnica Bory postupne otvára ďalšie ambulancie, rozbieha jednodňové zákroky, operácie a lôžkové oddelenie. Najnovšie od júna otvorí aj pôrodnicu a neonatologické oddelenie.
Spolu s tým sa však stupňujú odkazy medzi ňou a štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP), ktorá je najväčšia na trhu. Vedenie Borov jej vytýka, že stále im mnoho vecí nezazmluvnila, štátna poisťovňa zase hovorí o mediálnom tlaku zástupcov nemocnice.
(Ne)zazmluvnené
Nemocnica Bory sa oficiálne otvorila na konci marca a jej jednotlivé časti nabiehajú postupne – najprv ambulancie, potom jednodňová starostlivosť, operácie a najbližšie aj pôrody. Všetko by sa to malo zavŕšiť o pár mesiacov spustením urgentného príjmu.
Rovnako postupne sa snaží získať aj zmluvy s jednotlivými poisťovňami. Tie jej zabezpečia platby a pacientom bezplatnú starostlivosť.
Kým u súkromných poisťovní Dôvera (taktiež patrí Pente) a Unionu sa jej darí, vzťah s VšZP sa od začiatku nesie v napätom duchu.
Keď nemocnica pár týždňov pred otvorením svojej prvej časti (ambulancií), informovala, že už má zmluvy s Dôverou a Unionom, na margo VšZP – na ktorej stanovisko ešte len čakala – volila slová o politickom rozhodnutí. „Podľa nášho názoru ide v tomto prípade už iba o politické, nie odborné rozhodnutie. Veríme, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum,“ odkazovala nemocnica. VšZP nakoniec zazmluvnila ambulancie na Boroch pár dní pred ich spustením.
Nemocnica postupne otvorila ďalšie ordinácie, v apríli pridali jednodňovú zdravotnú starostlivosť a v máji aj operácie a lôžkové oddelenie. Zatiaľ čo Dôvera a Union jej zazmluvnili doposiaľ všetko, VšZP sa stále rozhoduje.
Obe strany – najnovšia nemocnica a najväčšia poisťovňa – si preto uplynulé týždne posielali správy cez médiá. Nemocnica napríklad VšZP odkazovala, že diskriminuje svojich poistencov, ale aj to, že prístup voči nej je šikanózny.
VšZP sa zase na margo nemocnice Bory vyjadrovala, že je schopná poskytnúť zdravotnú starostlivosť „na úrovni mestskej polikliniky“. A ubezpečovala svojich poistencov, že má v Bratislavskom kraji zazmluvnený dostatočný počet zdravotníckych zariadení.
Lekárka z Galanty
Aká je teda situácia a na čom sa zatiaľ nemocnica a VšZP dohodli? Začnime ambulanciami. Nemocnica do týchto dní otvorila 36 ambulancií a šesť diagnostických pracovísk. Štátna poisťovňa hovorí, že má zazmluvnených 33 z nich, čiže väčšinu. Medzi nimi aj gynekologickú, chirurgickú, ORL ambulanciu či ambulanciu klinickej onkológie.
Naopak, jednou z tých, ktorú nezazmluvnila, je algeziologická ambulancia. A práve pri tejto ambulancii vidieť, aké rozdielne sú pohľady oboch strán.
Generálny riaditeľ nemocnice Ľuboš Lopatka hovoril, že ide o ambulanciu, ktorá sa s lekárom presťahovala z druhej nemocnice a pacienti dnes nemajú inú alternatívu. Presnejšie povedané, na Boroch ordinuje lekárka, ktorá doteraz pracovala v ambulancii v galantskej nemocnici.
„Keďže ide o chronickú starostlivosť prevažne onkologických pacientov, dostupnosť ambulantnej liečby vrátane predpisovania špeciálnych liekov na tíšenie bolesti pre veľké množstvo pacientov sa prerušila a títo pacienti sa zrazu dostali do problémov,“ uviedol na margo nezazmluvnenia Tomáš Kráľ, hovorca Svetu zdravia, pod ktoré patrí nemocnica Bory.
Štátna poisťovňa zase hovorí, že nie je pravda, že pacienti nemajú inú alternatívu. „V Bratislave je už dnes osem algeziologických ambulancií, a preto nie je dôvod otvárať a zazmluvňovať ďalšiu,“ uviedla VšZP.
Skôr poukazuje práve na to, že lekárka, ktorá robí v ambulancii na Boroch, tam prišla z nemocnice z Galanty, kde – ako tvrdí – teraz nemá kto ordinovať.
„Nemocnica Bory zriadila algeziologickú ambulanciu, ktorú obsadila lekárkou zo Sveta zdravia v Galante, aj keď si bola vedomá toho, že pacientom z tohto mesta a okolia tak prakticky odstaví jedinú algeziologickú ambulanciu. Ambulancia sa nikam nepresťahovala, fyzicky zostala v Galante, je stále zazmluvnená, ale momentálne v nej nemá kto ordinovať,“ tvrdí VšZP.
Hospitalizácie
Spor medzi nemocnicou a štátnou poisťovňou však nie je len o ambulanciách.
Aktuálne fungujú na Boroch už aj lôžkové oddelenia pre urológiu, ortopédiu, neurológiu, chirurgiu a ďalších 10 odborností, rovnako tak funguje pracovisko jednodňovej zdravotnej starostlivosti pre sedem špecializácií a stacionár pre tri odbornosti.
Nemocnica hovorí, že záujem zo strany poistencov VšZP o takúto starostlivosť je. Podľa Kráľa jeden z ich neurológov len za posledné dva týždne eviduje 80 pacientov, ktorí vyžadujú operačný zákrok. „Osem z nich má onkologickú diagnózu, šiesti sú poistencami štátnej poisťovne,“ uviedol.
Zatiaľ VšZP nič z toho nezazmluvnila a žiadosti stále posudzuje. Minulý týždeň hovorila, že jej z nemocnice stále chýbajú povinné doklady a že ju tiež vyzvala na odstránenie nedostatkov „tak, aby poistencom mohli garantovať kvalitnú a najmä zabezpečenú zdravotnú starostlivosť“.
Nemocnica zase tvrdila, že v niektorých prípadoch od nej VšZP požaduje veci, ktoré sú nad rámec bežných požiadaviek.
Do dnešných dní sa už veci pohli. „Všetky nedostatky a chýbajúce náležitosti sú v súčasnosti už vyriešené, k dnešnému dňu už neevidujeme aktuálne žiadnu nekompletnú žiadosť,“ uviedla VšZP. Žiadosť aktuálne posudzujú.
VšZP aktuálne posudzuje zazmluvnenie:
jednodňovej zdravotnej starostlivosti, vybraných špecializovaných ambulancií, vybraných stacionárov, jedno pracovisko v odbore hematológia a transfuziológia,troch špecifických výkonov u už zmluvnej radiačnej onkológii, 15 lôžkových oddelení.
Pôrody uhradia
Hoci stále nie je jasné, ako sa štátna poisťovňa rozhodne, platí, že akútnu starostlivosť na Boroch jej poistenci dostanú. Medzi takúto patria aj pôrody, ktoré bude nemocnica rozbiehať od júna.
„Pôrod je tzv. neodkladná zdravotná starostlivosť, takže náklady s ním spojené zdravotná poisťovňa uhrádza aj nezmluvnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Naše poistenky teda môžu rodiť aj v tomto zariadení,“ uviedla VšZP.
Rovnako tak medzi akútne stavy patria napríklad infarkty, zlomeniny či krvácanie. Jendoducho všetko, čo človeka ohrozuje na živote a zdraví. VšZP musí nemocnici za takúto starostlivosť zaplatiť.
Či už nejakú akútnu starostlivosť Borom uhrádzala a v akom objeme, poisťovňa neprezradila. Nemocnica hovorí o dvoch schválených prípadoch – operácii zhubného nádoru a tumoru, ďalšie zamietla s odvolaním sa na to, že nejde o neodkladnú starostlivosť, aktuality.sk
X X X
Ódor zostal na Slovensku lebo videl možnosť zmeny. Cieli na budúcnosť
Slovensko dlhodobo bojuje s odlevom mozgov. Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. To znamená, že okolo 32-tisíc študentov sa rozhodlo neštudovať na Slovensku.
Podľa údajov zozbieraných v krajinách OECD sa Slovensko so 17 percentami umiestnilo po Luxembursku na druhom mieste v rebríčku štátov s najvyšším počtom občanov študujúcich v cudzine. Priemer OECD sú dve percentá, priemer Európskej únie štyri percentá. Z množstva mladých ľudí, ktorí zo Slovenska odídu, až polovica zostane v zahraničí natrvalo.
Ódor: Šoférovať zo spätného zrkadla sa dá, ale len vtedy, keď cúvate
Podľa premiéra Ľudovíta Ódora mladých k odchodu nevedie len vidina vyšších zárobkov. „Je to otázka pracovných podmienok, v akej podobe môžu spolupracovať s ostatnými odvetviami, aká je klíma v krajine pre podporu zamestnania. Nehľadajú len peniaze, ale aj rozumný život. Nechcú ani podporu, ale aspoň aby im neboli pod nohy hádzané administratívne a byrokratické polená,“ zdôraznil.
Nová vládna garnitúra pod Ódorovým vedením bude na čele štátu len do predčasných volieb v septembri. To je však podľa neho dostatok času na to, aby si určili aj dlhodobé priority. Medzi ne patrí udržanie a prilákanie talentov.
Na otázku, prečo sa rozhodol zostať na Slovensku, nevedel premiér jasne odpovedať. „Vždy mi záležalo na verejných politikách. My sme boli prvou generáciou, ktorá študovala trhové hospodárstvo so zahraničnými profesormi na Slovensku,“ ozrejmil pre denník Pravda.
Podotkol, že vďaka tomu mal kvalitné vzdelanie a otvorili sa mu veľké možnosti. Na ministerstve spolupracoval na tvorbe daní a dôchodkov či na prijatí eura.
„Mal som príjemné skúsenosti, že sa na Slovensku dajú robiť veci, ak sa chce. Videli sme možnosť zmeny a tá ma udržala na Slovensku,“ skonštatoval. Priznal však, že v poslednej dobe to bolo preňho na hrane.
„Tí, ktorí sa dívajú len do minulosti, stoja chrbtom budúcnosti. To nie je dobrá pozícia,“ vyhlásil premiér na utorkovom predstavení Národnej stratégie vedy, výskumu a inovácií 2030. Je mu ľúto, že v predvolebnom boji si ide „každý svoje a málo sa rozmýšľa nad budúcnosťou krajiny“.
Ako jeden z mála politikov zdôraznil dôležitosť klimatických zmien. „Pre politických aktérov sú štyri roky málo na to, aby mali odvahu riešiť témy, ktoré presahujú volebné obdobia,“ uviedol Ódor. Predseda vlády priznal, že sa nechce inšpirovať nápadom bývalého premiéra Roberta Fica (Smer) spred troch rokov. Ten vtedy vyhlásil, že každý medik, ktorý vyštuduje medicínu na Slovensku a do desiatich rokov odíde do zahraničia, by si mal preplatiť plnú sumu za štúdium.
Viete správne triediť odpad? A ak ho vytriedite, bude vás stáť jeho odvoz menej?
Automobilová veľmoc
Podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky študuje približne 70 percent študentov, ktorí odchádzajú do cudziny, v Česku. Susedná krajina je dlhodobo najčastejšou destináciou slovenských študentov v zahraničí. V roku 2022 v nej vysoké školy vrátane súkromných navštevovalo takmer 21-tisíc Slovákov.
Len v Brne je ich polovica, čo predstavuje viac ako 17-percentný podiel zo všetkých tamojších študentov. Podielovo ich je najviac na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity, kde tisíc slovenských poslucháčov tvorí zo všetkých polovicu, ďalej na Fakulte informačných technológií Vysokého učenia technického je skoro 800 študentov, čo tvorí 34 percent, a treťou je Lekárska fakulta, kde študuje tisícka študentov, teda 25 percent poslucháčov.
Najviac Slovákov študuje práve na Masarykovej univerzite v Brne. Dovedna ich je tam zhruba 5 000, čo je podľa inštitútu podobne veľa ako na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach či Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Podľa Ódora Slovensko nemá na to, aby bolo majstrom sveta vo všetkom. „Máme silné stránky, ktoré môžeme využiť. Niekto sa môže na automobilový priemysel pozerať ako na hrozbu. Že za chvíľu tu budú roboti montovať autá a čo s nami bude. Na druhej strane je to obrovská príležitosť,“ ozrejmil.
Spresnil, že Slovensko si v inováciách musí určiť priority. Zmenu by mala podľa neho priniesť Výskumná a inovačná autorita (VAIA). VAIA je útvar Úradu vlády zodpovedný za tvorbu a koordináciu výskumných a inovačných politík s cieľom transformovať Slovensko na ambicióznu a inovatívnu krajinu.
Slovensko podľa generálnej riaditeľky VAIA Michaely Krškovej plánuje v roku 2030 do vzdelávania investovať až miliardu eur. No jedným dychom zdôraznila, že systém na taký obnos peňazí nie je pripravený. Je podľa nej potrebné sprehľadniť grantové výzvy a dostať štát do pozície nákupcu inovatívnych riešení.
„Nielenže budeme dávať viac peňazí do výskumu, vývoja a inovácií, udržania a prilákania talentov, ale/agentutury ešte k tomu chceme lepšie odmeniť tých, ktorí sú výkonní a môžu ťahať Slovensko do 21. storočia,“ povedal Ódor. Aj dobré nápady však podľa premiéra v minulosti často skončili na tom, že nebola politická vôľa ďalej v nich pokračovať./agentury/
X X X
Boj o novú normu z Bruselu vrcholí. Pozrite si, o koľko predraží autá
Slovensko sa spolu s ďalšími ôsmimi krajinami postavilo proti novej emisnej norme Euro 7. Novinka z Bruselu prináša prísnejšie pravidlá pre spaľovacie motory. Jej cieľom je znižovať škodlivé emisie z dopravy.
Už v najbližších dňoch sa o nej bude rokovať na pôde európskych inštitúcií. Ak norma prejde, začne platiť už o dva roky. Automobilky varujú, že za veľmi veľa peňazí sa podarí znížiť len minimum emisií.
Aj preto hrozí, že jej zavedenie prinesie zdraženie nových áut o tisíce eur a stratu desiatok tisíc pracovných miest v automobilovom sektore. Norma má začať platiť už v roku 2025 pre osobné autá a v polovici roka 2027 pre nákladné vozidlá a autobusy. Schváliť novinku z dielne eurokomisie musia členské krajiny Európskej únie (EÚ).
Pokiaľ emisnú normu schvália bez zmien, pre slovenských občanov sa kúpa nového auta stane menej dostupná. „Dvetisíc eur je spodná hranica zdraženia,“ opísal dôsledky emisnej normy na cenu nových vozidiel výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak.
Ku kritike sa pridal najnovšie aj exminister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati). Hovorí, že automobilky už teraz avizujú, že pre prísnu normu nebudú schopné niektoré modely áut vyrobiť. Podľa neho hrozí, že po roku 2025 si tu bežný občan nebude môcť dovoliť kúpiť nové auto.
„Drvivá väčšina z nás bude mať problém kúpiť si nové auto a budeme mať problém so zamestnanosťou v našich kľúčových fabrikách, ktoré vyrábajú na Slovensku autá,“ vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii.
Náklady výrazne porastú
Európska komisia v jej hodnotení vplyvov počítala s tým, že emisná norma zdraží osobné benzínové autá o 184 eur. Naftové nákladné autá a autobusy o 2 765 eur. V skutočnosti to však môže byť štvornásobne až desaťnásobne viac. O výrazne vyšších nákladoch pri výrobe nových áut hovorí Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA). Poukazuje pritom na štúdiu Frontier Economics, ktorá vyčísľuje priame náklady pri benzínových autách na 1 862 eur na vozidlo. Pri naftových autobusoch a nákladných autách budú podľa štúdie náklady predstavovať priemerne 11 707 eur na vozidlo.
Okrem priamych nákladov vyvolá novinka aj nepriame náklady. Napríklad v dôsledku vyššej spotreby vozidla stúpnu náklady na pohonné hmoty počas celej životnosti osobného vozidla až o 650 eur. Pre nákladné vozidlá až o 20-tisíc eur, upozorňujú výrobcovia automobilov. V praxi by to znamenalo, že nové autá emisná norma poriadne predraží.
Extrémne nízky vplyv na životné prostredie pri mimoriadne vysokých nákladoch. To je hlavná námietka automobilového sektora. Ten emisie z dopravy chce znižovať, návrh normy Euro 7 však nie je podľa neho správnou cestou, ako to dosiahnuť. „Väčší prínos pre životné prostredie a zdravie sa dosiahne prechodom na elektrické vozidlá a zároveň nahradením starších vozidiel na cestách EÚ vysoko účinnou emisnou normou Euro 6,“ tvrdí šéfka ACEA Sigrid de Vriesová.
Automobilový sektor tiež upozorňuje, že peniaze vynaložené na emisnú normu by mohli chýbať v prechode na elektromobilitu. Členské krajiny EÚ sa ešte začiatkom tohto roka dohodli, že nové autá na benzín a naftu sa nebudú predávať po roku 2035. Je to kľúčový krok k tomu, aby sa EÚ stala v roku 2050 uhlíkovo neutrálnym kontinentom. Za zákaz spaľovacích motorov na benzín a naftu hlasovalo aj Slovensko.
Aliancia proti norme
Slovensko sa ocitlo v skupine ôsmich krajín únie, ktoré sa postavili proti novej emisnej norme. Pripravované pravidlá označujú za nerealistické. Nové pravidlá by podľa nich odčerpali investície v automobilovom priemysle, ktoré sú nutné na dosiahnutie cieľov stanovených pre rok 2035 a rozvoj elektrických áut.
Okrem Slovenska je v aliancii aj Česko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Francúzsko, Maďarsko a Bulharsko. Pokiaľ by sa všetky spomenuté krajiny postavili proti norme, neprešla by. Česká vláda na čele s Petrom Fialom návrh kritizuje. Český premiér vyhlásil, že dúfa v realistickejšiu podobu návrhu. Podľa talianskeho ministra dopravy Mattea Salviniho je navrhovaná emisná norma jednoznačne zlá a nepomáha ani z hľadiska ochrany životného prostredia.
Emisie z áut zabíjajú
Cestná doprava je hlavným prispievateľom k znečisteniu ovzdušia, najmä v mestách. Škodlivé emisie z cestnej dopravy mali podľa eurokomisie v roku 2018 za následok vyše 70-tisíc predčasných úmrtí v EÚ. Postihnutí sú najmä ľudia žijúci v husto obývaných oblastiach. Európska komisia tvrdí, že prísne pravidlá sú potrebné na zníženie škodlivých emisií a tiež na to, aby sa neopakoval škandál okolo falšovania testov emisií, ktorému čelila automobilka Volkswagen. /agentury/
X X X
Čipový gigant TSMC môže postaviť továreň v Nemecku
TSCM diskutuje o výstavbe továrne v Drážďanoch v čase, keď stúpa geopolitické napätie medzi Čínou a Taiwanom.
Taiwanský výrobca polovodičov Taiwan Semiconductor Manufacturing Co (TSMC) zvažuje, že postaví továreň v Nemecku, aby sa v budúcnosti vyhol problému s dodávkami. Uviedol to v utorok viceprezident TSMC pre obchod a rozvoj Kevin Zhang. TASR správu prevzala z DPA.
TSCM diskutuje o výstavbe továrne v Drážďanoch v čase, keď stúpa geopolitické napätie medzi Čínou a Taiwanom a Európska únia (EÚ) ako aj ďalšie štáty sa snažia o diverzifikáciu dodávateľských reťazcov po problémoch s dodávkami čipov, ktoré odštartovala pandémia ochorenia COVID-19.
Čipy aj pre firmy Apple, Nvidia či AMD
TSMC vyrába najpokročilejšie polovodičové čipy na svete a je hlavným dodávateľom technologických gigantov vrátane Apple, Nvidia či Advanced Micro Devices.
„Nechcem sa púšťať do politickej stránky vecí, ale myslím si, že je potrebné, aby sme zákazníkom poskytli diverzifikovaný zdroj dodávok,“ povedal novinárom na konferencii v Holandsku viceprezident Zhang.
„Myslíme si, že Európa je veľmi významná geografická oblasť so zákazníckou základňou. Myslím si, že to je naozaj hlavný faktor,“ vyhlásil a dodal, že spoločnosť je aktuálne v procese zvažovania výstavby závodu v Nemecku, ktorý by sa zameral na automobilový priemysel. Rozhodnutie by mohlo padnúť na zasadnutí správnej rady TSMC v auguste.
Taiwanská spoločnosť prevádzkuje najväčšie svetové továrne na výrobu čipov a má závody na Taiwane, v Číne a Japonsku. A ďalší stavia v americkom štáte Arizona.
Nervozita
Veľká úloha taiwanskej firmy v globálnom čipovom priemysle však spôsobuje nervozitu, najmä keď Čína čoraz viac ohrozuje Taiwan, samosprávnu demokraciu, na ktorú si Peking robí nárok.
Predseda TSMC Mark Liu vlani v auguste v rozhovore pre CNN varoval, že invázia na ostrov spôsobí, že taiwanská továreň bude „nefunkčná“.
Globálny nedostatok čipov počas pandémie nového koronavírusu spôsobil problémy firmám na celom svete. Západné mocnosti lobovali u TSMC, aby vybudoval viac tovární v zámorí.
X X X
Velitelia, ktorí bránili Mariupol, naďalej zostávajú v Turecku. Aj tam sú v zajatí, znie z Ukrajiny
Ukrajinskí velitelia, ktorí sú v Turecku, sa na znak solidarity s tými, ktorí zostávajú v ruskom zajatí, vzdali návštev svojich blízkych.
Keď sa vlani koncom septembra z ruského zajatia domov vrátilo dvesto obrancov Mariupola, išlo o správu, ktorou Ukrajina žila ešte niekoľko týždňov.
Viacerí bývalí zajatci rozdávali rozhovory apelujúc aj na to, aby Rusi vymenili i ďalšie stovky ľudí, ktoré držia vo väzeniach.
Z vyše dvoch stoviek mužov a žien, ktorých Ukrajina v septembri vymenila za niekdajšiu pravú ruku Vladimira Putinu na Ukrajine Viktora Medvedčuka a za 55 ruských dôstojníkov, sa však na Ukrajinu nevrátili piati velitelia. Namiesto do Kyjeva ich po dohode ruskej a ukrajinskej strany odviezli do Turecka, kde sa mal za ich bezpečnosť zaručiť samotný turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.
Krátko pred pádom oceliarní Azovstaľ v máji 2022 sa pritom špekulovalo, že Turci by obkľúčených Ukrajincov mohli z mariupolských oceliarní evakuovať morskou cestou.
V Turecku nakoniec skončili piati velitelia: veliteľ práporu Národnej gardy Azov v Mariupoli Denys Prokopenko, jeho zástupca Svjatoslav Panamar, veliteľ jednej z azovských rôt Oleh Chomenko, veliteľ 36. samostatnej brigády morskej pechoty Serhij Volynskyj a veliteľ 12. brigády operačného určenia Denys Šleha.
Naďalej v zajatí
Po roku od pádu Azovstaľu a momentu, keď sa ukrajinskí vojaci museli na rozkaz vzdať do zajatia, kolegovia a rodiny tzv. azovcov upozorňujú, že hoci veliteľov obrany mesta oslobodili, fakticky naďalej zostávajú v zajatí.
„Verím, že sa čoskoro zo zajatia vrátka aj chlapci, ktorí sa nachádzajú v zajatí v Turecku. Pripomínam, že sú v zajatí. Keď si niekto myslí, že tam žijú v nejakých kráľovských podmienkach, veľmi sa mýli. Títo velitelia, ak by boli v Ukrajine, by mohli spraviť mnoho vecí, ktoré Ukrajina momentálne robí s chybami. Majú totiž veľké a dôležité skúsenosti,“ povedal v rozhovore pre Ukrajinskú pravdu šéf policajných hliadok v Mariupoli Mychajlo Veršynin.
Aj on v máji 2022 vychádzal s ďalšími z bunkrov rozbombardovaného priemyselného gigantu. V zajatí v Rusku strávil štyri mesiace. Domov sa z bitky o Mariupol a následného väzenia vrátil ľahší o 40 kilogramov a s vážne podlomeným zdravím.
Podľa Veršynina majú velitelia, ktorí sú v Turecku, obmedzený pohyb či dostup k informáciám. „Áno, podmienky v Turecku sú lepšie než u iných zajatcov, ale stále je to zajatie. Keď niekto hovorí: ‚Velitelia Azova v Turecku oddychujú,‘ je to úplná blbosť. Neoddychujú,“ poznamenal.
Na bezpečnom, ale tajnom mieste
Práve na tento rozmer upozornila aj manželka jedného z veliteľov Kateryna Prokopenko. V rozhovore pre Ukrinform povedala, že žije v situácii, keď jej ostatné ženy zajatcov môžu písať: „tvoj muž je v rezorte“.
„Nie je to pravda. Nachádzajú sa v uzavretom objekte. Dokonca ani nevieme, kde presne sa nachádza. Nie sú ani v rezorte, ani pri mori. Majú určitý režim, regulované hovory, harmonogram. Nemučia ich ako v Rusku, no napriek tomu nie sú úplne slobodní,“ povedala.
Zároveň doplnila, že ukrajinskí velitelia sa nachádzajú na bezpečnom mieste a mali šťastie, že ich nezasiahlo zemetrasenie, ktoré vo februári tohto roka o život pripravilo vyše 50-tisíc ľudí.
Ukrajinské úrady i samotní bývalí zajatci dnes verejne nehovoria o presných detailoch toho, čo všetko sa odohráva za stenami ruských kolónií a barakov, v ktorých držia ukrajinských vojakov. Z času na čas niektorí naznačia, že najtvrdšie sa Rusi správajú k príslušníkom Azova, ktorý ruský najvyšší súd vlani zaradil na zoznam teroristických organizácií.
Jeden z veliteľov práporu Maksym Žorin nedávno odkázal, že ak sa verejnosť dozvie, čo sa s tými, ktorí sú v zajatí deje, spoločnosť bude šokovaná.
Vzdali sa rodinných návštev
Vojakov práporu Azov podľa jeho slov Rusi takmer nevymieňajú.
„Na znak solidarity (s tými, ktorí sú v zajatí, pozn. red) velitelia, ktorí sa dnes nachádzajú v Turecku, odmietli návštevy svojich blízkych. Ich status je nám dodnes nejasný a neznámy. Nemáme žiadne dokumenty, v ktorých by boli vysvetlené podmienky, na základne ktorých sa nachádzajú (v Turecku). Niet normálneho spojenia, niet statusu, netušíme, prečo a ako dlho sa tam budú nachádzať. Fakticky naďalej zostávajú v zajatí, len v lepších podmienkach. Pripomeniem, že ich vymenili za Medvedčuka, ktorý si naďalej pokojne a slobodne funguje,“ odkazoval Žorin.
To, že sa velitelia z Azova vzdali rodinných návštev, potvrdila aj Prokopenkova manželka. Podľa jej slov ide o solidaritu veliteľov s ich vojakmi.
„Chcú byť duševne na ich úrovni. Pre ich vedomie je dôležité byť spolu s chlapcami na metafyzickej úrovni. Je to správne bez ohľadu na to, aké ťažké je pre mňa, ako manželku, prijať to. Chápem ich ako veliteľov,“ povedala.
To, kedy by sa mohli vrátiť domov, je nateraz otázne. Prezident Volodymyr Zelenskyj v deň ich výmeny povedal, že v Turecku zostanú do konca vojny a Kyjev im dovtedy zabezpečí možnosti, aby sa mohli vídať s príbuznými., aktuality.sk
X X X
Boris Kollár urobil rozhodnutie, ktoré môže zachrániť mikrostrany
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár počas tlačovej konferencie po sneme hnutia Sme rodina v Bratislave 13. mája 2023.
Boris Kollár sa chce pozerať
Už od minulého týždňa sa hovorilo, že predseda Národnej rady Boris Kollár vyhlási termín volieb. Prvý deň, keď tak mohol spraviť, je 23. máj, teda dnes. Pozorovatelia politického hmýrenia v pravom sektore sa celkom tešili, pretože vyhlásenie volieb by znamenalo posunutie trápenia nádejných spájačov na vyššiu úroveň. A možno aj jeho ukončenie.
No Boris Kollár sa rozhodol vziať do rúk pukance a vychutnávať. Dnes povedal, že voľby vyhlási až 9. júna, aktuality.sk
X X X
DeSantis oznámi kandidatúru na prezidenta v stredu vo vysielaní na Twitteri
DeSantis má 44 rokov a spolu s exprezidentom Donaldom Trumpom je považovaný za najsľubnejšieho republikánskeho kandidáta.
Guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis oficiálne oznámi svoju kandidatúru v amerických prezidentských voľbách v roku 2024 v stredu na sociálnej sieti Twitter. TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.
DeSantis má podľa amerických televíznych staníc Fox News a NBC oznámiť svoj úmysel uchádzať sa o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany a v prípade schválenia súperiť so súčasným prezidentom USA, demokratom Joeom Bidenom.
Živé vysielanie sa má začať o 18.00 h miestneho času (0.00 h vo štvrtok SELČ) a prítomný bude aj šéf Twitteru miliardár Elon Musk.
„Budem robiť rozhovor s Ronom DeSantisom, ktorý má mimoriadny oznam,“ uviedol v utorok Musk. Dodal, že to bude po prvý raz, keď sa niečo takéto uskutoční prostredníctvom sociálnych sieti a s otázkami a odpoveďami v reálnom čase.
DeSantis má 44 rokov a spolu s exprezidentom Donaldom Trumpom je považovaný za najsľubnejšieho republikánskeho kandidáta. Trump kandidatúru oznámil už vlani v novembri.
DeSantis je guvernérom Floridy od januára 2019 a vlani v novembri bol znovuzvolený s výrazným náskokom.
Pred začiatkom politickej kariéry vyštudoval históriu na Yaleovej univerzite a právo na Harvarde. Neskôr slúžil v americkom vojenskom námorníctve a bol nasadený v Iraku. V rokoch 2013-2018 bol členom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu za štát Florida. Od roku 2009 je ženatý a s manželkou má tri deti, aktuality.sk
X X X
Ruský gigant krváca. Zverejnili jeho čísla po sankciách
Ruský štátny energetický gigant Gazprom v utorok oznámil, že v minulom roku 2022 zaznamenal pokles zisku o vyše 40 %. Prispeli k tomu zvýšenie daní v druhej polovici roka aj sankcie Západu proti Moskve pre vojnu na Ukrajine. Gazprom tiež oznámil, že nevyplatí celoročnú dividendu. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
Minuloročné Medzinárodné plynárenské fórum v ruskom Petrohrade.
Konkrétne, čistý zisk Gazpromu v roku 2022 klesol o 41,4 % na 1,226 bilióna rubľov (15,77 miliardy USD; 14,57 miliardy eur).
Základný zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) dosiahol v minulom roku 3,6 bilióna RUB a bol tak rovnaký ako v roku 2021.
Predstavenstvo Gazpromu sa rozhodlo nevyplatiť celoročnú dividendu po pridelení polročnej dividendy vo výške 1,2 bilióna RUB.
Západ minulý rok zaviedol množstvo bezprecedentných sankcií proti Rusku a jeho štátnym spoločnostiam za inváziu na Ukrajinu. Vývoz plynu, ktorý je kľúčovým zdrojom príjmov Gazpromu, pritom sankcie nezasiahli, ale objem vývozu sa minulý rok znížil takmer o polovicu na 101 miliárd kubických metrov (m3). Rusko zastavilo totiž dodávky komodity cez plynovod Nord Stream 1, ktorý smeruje do Nemecka, a obmedzilo dodávky do viacerých krajín Európskej únie./agentury/
X X X
Politický cestovateľ? No ukrižujte ma, tvrdí Hlina. Nestal som sa liberálom, ponuka Sasky bola veľkorysá
Nespornou hviezdou na predstavovaní kandidátky SaS bol jednoznačne Alojz Hlina. Za Sasku bude kandidovať zo 150. miesta. Mnohí nečakali, že skončí práve u liberálov. Prešiel už niekoľkými stranami a sám uznáva, že meniť ich nie je dobré, ale na Slovensku je situácia iná. Zároveň pre Pravdu opísal, akú dohodu so Saskou má, kedy môže vytiahnuť zelenú kartu a že sa nestal liberálom zo dňa na deň. Stále je umiernený konzervatívec, ktorý chce spájať pravicu, lebo ak umrie, umrie aj demokracia.
Sulík predstavil na Dunaji svojich top 30 kandidátov.
V minulosti pôsobil v hnutí OĽaNO, neskôr v KDH a jeho posledným pôsobiskom bola Dobrá voľba, ku ktorej sa pridal so svojou platformou Umiernených. Kvôli spojeniu Tomáša Druckera s Hlasom však z Dobrej voľby odišiel.
Hlina opísal svoju cestu politickými stranami
Aj on chce v Saske meniť hru, aj keď veľké ambície nemá. „V tomto som pokorný. Chcem len prispieť k tomu, aby bola pravica na Slovensku silná. Ak umrie pravica, umrie demokracia. Ja viem, že niektorým ľuďom je to úplne jedno a dokonca im to bude aj vyhovovať. Preložím to pre niektorých. Keď umrie demokracia, tak nebudú môcť ísť zvárať do Nemecka za 21 eur na hodinu,“ hovoril Hlina.
„Demokracia je dôležitá,“ pokračoval. „Ak by sa podarilo, že umrie, tak nám tu zostanú karpatskí socialisti, populisti a extrémisti, to je dosť desivé. To je moja motivácia,“ uviedol na margo toho, ako chce on osobne meniť hru.
Keby som odišiel z CDU, bral by som to ako výčitku, ale tu sme na Slovensku
Vníma Hlina sám seba ako politického cestovateľa? „Ide to so mnou, ale treba povedať, že nie som v tom sám. Prečo je to tak, už nikto neanalyzuje,“ povedal v krátkom rozhovore pre Pravdu po predstavení kandidátky Hlina. „Pravdou je, že som bol vo viacerých stranách. Ja som sľuboval vernosť manželke a to dodržiavam,“ vysvetľuje.
Čo si myslia Saskári o Hlinovi? Sú radi, že vyzrel. Je moderný konzervatívec, bude prínosom
Ak by bola na Slovensku strana ako nemecká CDU, ktorá združuje kresťanskodemokratických a liberálno-konzervatívnych politikov, a Hlina by z nej odišiel, to by bral ako výčitku. „Ale tu sme na Slovensku so všetkými svojimi plusmi a mínusmi,“ uviedol.
Hlina pre Pravdu v skratke vysvetlil svoju cestu stranami. „V OĽaNO som nikdy nebol, lebo nebrali členov. Bol som v strane Občania Slovenska, ktorá kandidovala s KDH, taká bola dohoda,“ spomína bývalý poslanec parlament. Keď sa neskôr vo voľbách 2016 KDH prvýkrát nedostalo do parlamentu, chýbal im predseda. „Konzultoval som, či by to šlo, no nemôžete byť predsedom dvoch strán, tak som stranu Občania opustil,“ uviedol.
Menenie strán nie je dobré, no ukrižujte ma, nie som v tom sám
„Dokonca sa začalo konšpirovať, že to mám ako záložný model, že keď nevyjde KDH, tak budeme mať túto stranu,“ pokračoval. Aj preto sa dohodol s ľuďmi zo strany Občania, že sa strana sama nahlási na ministerstve vnútra a zruší sa z registra strán. „Úprimne poviem, že som niekedy aj obanoval, lebo to bola čistá a slušná strana so všetkými povinnosťami splnenými,“ spomína Hlina.
Saskári na čele s predsedom Richardom Sulíkom predstavili kandidátku na Dunaji. Z posledného miesta bude kandidovať Alojz Hlina.
Potom sa teda stal členom a aj predsedom KDH. Po neúspešných voľbách vyvodil zodpovednosť a z postu predsedu odstúpil. „Tam sa so mnou vysporiadali ako sa vysporiadali, po kresťansky, samozrejme,“ uviedol.
Po voľbách 2020 povedal, že nebude zakladať stranu. „To som dodržal. Aj keď ma nahovárali viacerí. Stále si myslím, že výzva je spájanie, nie rozdeľovanie,“ myslí si. Aj preto sa zúčastnil viacerých debát o spájaní a nakoniec sa dohodol s Druckerom. „Dohodli sme sa, že to by mohlo dávať zmysel. My sme si spolu už niečo odrobili,“ povedal.
Sulík predstavil na Dunaji svojich top 30 kandidátov.
Dobrá voľba však neskôr dostala ponuku na spájanie od lídra Hlasu Petra Pellegriniho, aby išli do volieb spoločne. „A tu nech sa mi nikto nečuduje. Uznávam ako demokrat, že vôľa v strane bola väčšinová, že to chcú. Nemalo zmysel zápasiť. Sú tam a ja som odišiel. To je celá moja stranícka genéza. Ešte keď si spomeniem niekedy v 90. rokoch sme mali Stranu mladých demokratov, ktorú nám štát zrušil, lebo nesplnenili nejakú povinnosť. No ukrižujte ma,“ dodal na margo svojej cesty.
„Ľudí, ktorí boli vo viacerých stranách je veľa,“ uviedol. „Uznávam, že menenie strán nie je dobré, ale uznajte mne, že ak by Slovensko vytvorilo stranu typu CDU, tak tam by som mal zostať,“ dodal na margo svojej politickej cesty.
Nestal som sa liberálom, mám možnosť zelenej karty
Hlina členom Sasky nie je a či v nej zakotví, zatiaľ nie je jasné. Nie je isté ani to, že sa dostane do parlamentu. „Máme dohodu, ja som umiernený konzervatívec, nestal som sa liberálom,“ uviedol. „Podľa mňa je to od nich svojím spôsobom veľkorysé, že mi dovolili kandidovať ako umiernenému konzervatívcovi. Klobúk dole,“ okomentoval bývalý predseda KDH.
Sulík predstavil na Dunaji svojich top 30 kandidátov.
V názoroch na niektoré témy sa môže s liberálmi sa vôbec nemusí odlišovať, ale to podľa neho neznamená ani to, že bude absolútne vo všetkom súhlasný. „Riešili sme to. Ak by nastala nejaká situácia, kedy by som mal problém s nejakou hodnotovou alebo morálno-etickou otázkou, v prípade, že sa stanem poslancom, tak som povinný na klube vysvetliť moje dôvody, prečo s tým mám problém. Môže mi byť udelená zelená karta,“ vysvetľuje ďalej Hlina.
„Táto opcia tam je, ale nebudem si ju uplatňovať veľakrát. Nejaké možnosti sú, ale ja nepredstavujem karpatský konzervativizmus, ja predstavujem západoeurópsky konzervativizmu, ktorý je rádovo odlišný od karpatského,“ dodal./agentury/
X X X
Prvý po deviatich rokoch. Sparta s dvoma Slovákmi slávi ligový titul
Futbalisti Sparty Praha sa po deviatich rokoch stali majstrami Česka. Triumf v najvyššej súťaži spečatili remízou 0:0 na ihrisku 1. FC Slovácko v utorňajšom zápase 4. kola skupiny o titul.
V drese Sparty sa z ligového prvenstva teší aj dvojica slovenských legionárov Lukáš Haraslín a Adam Goljan. Prvý menovaný nebol proti Slovácku v kádri, Goljan sledoval duel z lavičky náhradníkov.
Klub z Letnej vybojoval 13. titul v rámci najvyššej českej súťaže. Celkovo je to pre „rudých“ 34. primát v klubovej histórii, rátajúc aj úspechy v rámci československej ligy.
V novom ročníku bude Sparta účinkovať v Lige majstrov, začne v 2. predkole.
Slavia v predposlednom kole skupiny o titul otočila v Olomouci z 0:2 na 3:2. Skóre zápasu na Hanej otvoril v 2. minúte slovenský obranca Juraj Chvátal a už o chvíľu zvýšil náskok Sigmy Pavel Zifčák, no ešte do prestávky Slavia vyrovnala a po zmene strán rozhodol o jej víťazstve Ondřej Lingr.
Duel nedohral ďalší slovenský hráč v službách Olomouca Denis Ventúra, ktorý v rýchlom slede videl dve žlté a automaticky červenú kartu./agentury/