Do SR nová investícia. Gen. Macko: Rusi zvyšujú tlak. USA posilňujú Maďarsko proti Rusku.SR by malo z dlhov vyrastať, zlý vývoj ekonomiky trvá minimálne dva roky.  USA posilňujú Maďarsko proti Rusku. Premiér verzus minister školstva

Vytvorí vyše 270 pracovných miest v regióne, kde je núdza o prácu, Spoločnosť Hyundai Mobis plánuje výrazne rozšíriť svoje pôsobenie na Slovensku. Ako v utorok po podpise memoranda o porozumení informoval predseda vlády Robert Fico a zástupcovia firmy, nový závod na výrobu komponentov predovšetkým do elektromobilov plánuje spoločnosť vybudovať v Novákoch. Celková investícia by mala dosiahnuť viac ako 170 mil. eur. Štát by ju mal podporiť aj investičným stimulom.

„Transformácia tohto regiónu vyžaduje, aby sme našli pre ľudí, ktorí prišli o prácu, zmysluplnú alternatívu,“ uviedol premiér. Projekt by mal do regióne priniesť približne 270 nových pracovných miest. Fico pritom verejne prisľúbil, že vláda prijme všetky opatrenia, aby zabezpečili dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Investori už podľa jeho slov predstavili plávané zmeny v školstve, ale aj podporu príchodu zamestnancov zo zahraničia. Čítajte viacMikloš o Ficovej konsolidácii: Je to veľmi zlé a ekonomika na tom bude ešte horšie

Ako pripomenul predseda vlády, Slovensko má najväčšiu koncentráciu výroby automobilov na celom svete. „Táto koncentrácia so sebou prináša výhody ale aj riziká, a preto musí byť Slovensko pripravené na dramatické zmeny, ku ktorým dochádza,“ zdôraznil. Poukázal na špeciálne rokovanie vlády k téme prechodu na elektromobilitu v Košiciach, na ktorom bol prijatý celý rad opatrení.

Dnes podpísané memorandum nadväzuje na nedávnu oficiálnu návštevu predsedu vlády v Južnej Kórey. Práve tam im mali byť predstavené viaceré novinky, ktoré Hyundai Mobis plánuje. Fico verí, že z nich bude profitovať aj Slovensko. Spomenul aj možnosti ďalších investícii kórejskej firmy na Slovensku. Ako doplnil CEO Hyundai Mobis Lee Gyu Suka, spoločnosť plánuje aj rozšírenie svojho existujúceho závodu pri Žiline.

Mobis Slovakia vznikol v roku 2004 ako dcérska spoločnosť nadnárodnej kórejskej firmy Hyundai Mobis Co., Ltd. Je to jeden z najväčších závodov korporácie na svete. Zameriava sa na výrobu a predaj častí automobilov, automobilových komponentov a náhradných dielov. V oblasti výroby častí automobilov a automobilových komponentov je najväčším dodávateľom pre Kia Slovakia a v oblasti predaja náhradných dielov pokrýva trh Európy, USA, či Blízkeho Východu./agentury/

 X X X

 Generál Macko: Rusi zvyšujú tlak. Severokórejskí vojaci na fronte by boli mimoriadne zlou správou

 Zatiaľ nie je priamo potvrdené, že by sa severokórejskí vojaci priamo zapájali do bojov na Ukrajine. Ak k tomu príde, tak najpravdepodobnejšie tak, že vojakov formálne vyvedú z ozbrojených síl KĽDR a budú bojovať pod ruskou vlajkou. Nepredpokladám, že by Severná Kórea priamo bez prevlajkovania nasadila svoje vojská proti Ukrajine, hovorí v podcaste generál vo výslužbe Pavel Macko.

Rusi majú strategickú iniciatívu od začiatku roka a postupujú ďaleko rýchlejšie, než doteraz. Ukrajinci nerozhodujú, kde sa bude bojovať, hovorí v podcaste generál vo výslužbe Pavel Macko. „Od začiatku augusta postupne zvyšujú tlak. Snažia sa získať vďaka tejto iniciatíve čo najviac a čo najlepšie si upevniť pozíciu, ale že by sme videli, že to smeruje k tomu, že za pár mesiacov skončí táto vojna, tak určite nie sme v takej situácii,“ hovorí v podcaste.

V rozhovore tiež rozoberáme, ako je to s nasadením severokórejských vojakov na Ukrajine. Generál hovorí, že zatiaľ nie je priamo potvrdené, že by sa vojaci zo Severnej Kórey priamo zapájali do bojov. „No je pravda že na fronte naozaj zahynuli kórejskí dôstojníci. Ale my nevieme, že či boli naozaj zapojení do bojov alebo boli to len poradcovia a inštruktori. Pokiaľ by sa ale potvrdilo, že boli severokórejské vojská zapojené do vojny, bolo by to mimoriadne zlá správa, lebo by to znamenalo internacionalizáciu konfliktu.“

Nemyslí si však, že by sa Severná Kórea zapojila priamo. „Najpravdepodobnejší variant bude, že formálne vyvedú z ozbrojených síl KĽDR a budú bojovať pod vlajkou Ruskej federácie. Nepredpokladám, že by Severná Kórea priamo bez prevlajkovania nasadila svoje vojská proti Ukrajine,“ hovorí Macko.

V podcaste hovoríme aj tom, či si naši spojenci všímajú cestu europoslanca Smeru Ľuboša Blahu do Moskvy. Podľa Macka sme čoraz nedôveryhodnejší partner. „Na druhej strane Aliancia je ďaleko pevnejšia. Nerozkýva sa na výstrelkoch a nezmyselných misiách ľudí, ako je Ľuboš Blaha alebo konkrétni individuálni politici,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

 USA posilňujú Maďarsko proti Rusku: Modernizujú vojenskú základňu na prepravu jadrových hlavíc

Na maďarskej leteckej základni Kecskemét môžu byť rozmiestnené bojové lietadlá schopné prepravovať zbrane s jadrovou hlavicou. Základňu mienia podľa britského denníka Telegraph zmodernizovať Spojené štáty pod hlavičkou Severoatlantickej aliancie. Projekt je už v pokročilej fáze, verejné obstarávanie je uzatvorené. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Tento krok má byť podľa denníka Telegraph reakciou na ruskú hrozbu. Kecskemét v Báčsko-malokumánskej stolici leží 88 kilometrov juhovýchodne od Budapešti a mali by tam byť umiestnené aj lietadlá schopné prepravovať bomby s jadrovými hlavicami.

Do Kecskemétu majú byť v rámci amerického programu Európskej obrannej iniciatívy vyslané NATO-kompatibilné taktické bojové lietadlá a strategické transportné lietadlá. Transportné lietadlá sú už na leteckej základni NATO v Pápe vo Veszprémskej stolici, píše denník a poznamenáva, že americké letectvo už malo dislokované v Maďarsku bojové lietadlá F-15 a F-16, tie však plnili iba výcvikové ciele.

Server telex.hu adresoval maďarskej vláde a rezortu obrany otázku týkajúcu sa modernizácie leteckej základne v Kecskeméte a charakteru lietadiel, ktoré by tam mali byť umiestnené./agentury/

X X X

Mikloš o Ficovej konsolidácii: Je to veľmi zlé a ekonomika na tom bude ešte horšie

Vláda predstavila mamutí konsolidačný balík, ktorý má dostať verejné financie do udržateľnejšieho stavu. Dobrá správa je, že vláda sa na takýto krok odhodlala, no spôsob, akým to robí, je podľa experta na ekonomiku a bývalého ministra financií Ivana Mikloša jednoducho zlý. „Ekonomický rast je už dlhé roky pomalý a vláda ho ešte viac oslabí a zníži. Zároveň nerobí iné reformy, ktoré by ekonomický rast zväčšovali. Dostávame sa do začarovaného kruhu,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda Ivan Mikloš.

 Ide o peniaze – Zmeny v DPH: Prepočítali sme, či niečo zlacnie, čo zdražie a koľko to bude stáť bežného občana

Upozorňuje na to, že drvivú väčšinu konsolidácie tvoria vyššie dane, odvody a poplatky, okrem toho sa zavádza úplne nová daň z finančných transakcií. To podľa neho ohrozuje budúcnosť Slovenska. Upozorňuje, že už teraz máme menej zahraničných investícií ako okolité krajiny a očakáva, že konsolidačný balík ďalší prílev investícií bude ďalej ohrozovať.

„Tieto opatrenia ho ešte znížia. Ak budeme mať sadzbu dane pre veľké firmy 24 percent a k tomu pripočítame transakčnú daň, tak načo by sem chodili? Dokonca to bude mať ten efekt, že naše firmy sa budú registrovať inde,“ hovorí Mikloš v rozhovore pre denník Pravda.

X Ako hodnotíte konsolidáciu a spôsob, akým sa vláda rozhodla ozdravovať verejné financie?

Pozitívne je, že vláda sa rozhodla konsolidovať, pretože ozdravovanie verejných financií je nevyhnutné. Negatívne je, že to prišlo neskoro. Vláda v prvom roku nekonsolidovala, naopak, zvyšovala deficit. Prispeli k tomu opatrenia ako zavedenie trinástych dôchodkov a zdvojnásobenie vlastných platov. Ešte horšie je, že konsolidácia je urobená zlým spôsobom.

X V akom zmysle?

Takmer celá konsolidácia sa deje na príjmovej strane rozpočtu, teda zvyšujú sa dane, odvody a poplatky. V rámci toho sa len sčasti zvyšujú tie dane, ktoré neohrozujú ekonomický rast. Prevažne teda vnímam konsolidáciu negatívne.

 X Ako by mala vyzerať dobrá konsolidácia?

Je to také ozdravovanie verejných financií, ktoré z väčšej časti stojí na opatreniach, čo znižujú výdavky štátu. Predovšetkým treba hľadať výdavky, ktoré sú neefektívne, neproduktívne, prípadne znamenajú plytvanie.

Hovorí sa tiež o tom, že úspešné konsolidácie tvorí zo 66 percent súbor opatrení znižujúcich výdavky a tretinu tvorí zvýšenie príjmov. Dá sa s tým súhlasiť?

Ideálne by bolo, keby celú konsolidáciu tvorili škrty neefektívnych výdavkov, ale v zásade existuje zhoda na tom, že väčšia časť konsolidácie by mala byť na výdavkovej strane.

V našom prípade platí, že 82 percent konsolidácie je na strane príjmov a 18 percent na strane výdavkov. Zároveň aj z tých osemnástich percent tvorí väčšiu časť znižovanie takých výdavkov, ktoré boli príjmom ľudí. Hovorím o daňovom bonuse a rodičovskom dôchodku. Len necelých päť percent celej konsolidácie je znižovanie výdavkov určených na samotný chod štátu. Konkrétne sa vláda zaviazala znížiť výdavky na mzdy zamestnancov štátu o desať percent.

 X Ktoré zvyšovanie daní z vášho pohľadu ohrozuje hospodársky rast?

Keď už je nevyhnutné zvyšovať dane, treba dvíhať dane, ktoré neohrozujú konkurencieschop­nosť a hospodársky rast. To sú najmä spotrebné dane, medzi nimi je najjednoduchšie dvíhať DPH, z tejto dane má štát najvyšší výber. Potom sú to iné spotrebné dane, teda dane na alkohol, cigarety, pohonné hmoty. Do tejto kategórie patria aj iné majetkové dane. To je v slovenských podmienkach špecifický prípad, pretože sú celkovo výrazne nižšie, ako býva bežné v iných krajinách. Ďalšou možnosťou je zavedenie environmentálnych daní, ktoré prispievajú k tomu, že poškodzovanie životného prostredia sa zmierňuje.

 Vidíme, že časť konsolidácie je vo forme zvyšovania DPH. Negatívom však je, ako sa sadzby menia. Zvyšuje sa počet sadzieb DPH, sadzby pre rôzne tovary sa zvyšujú, pre niektoré zase znižujú. Celkovo sa teda daňový systém komplikuje. Komplikovaný daňový systém je, samozrejme, zlý. Ohrozuje hospodársky rast a vytvára priestor pre daňové úniky, keďže jednotlivé subjekty budú mať motiváciu z daní unikať.

Vaše daňové reformy stáli práve na zjednodušení daňového systému, bolo by možné sa k systému jednej dane v súčasnosti vrátiť, malo by to zmysel? Situácia je iná, ako bola vtedy.

Nie je úplne iná, no hlavne vládne tu garnitúra, ktorá daňový systém skomplikovala. Rovnú daň zrušila a zaviedla viaceré sadzby dane z príjmov. Táto garnitúra ide presne opačne. Pritom to, o čom sa rozprávame, nie je teória. My sme na našej daňovej reforme ukázali, že zjednodušenie daňového systému, zníženie sadzieb daní a presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame ekonomike pomohli.

Boli to opatrenia, ktoré spolu s ďalšími reformami podporujúcimi podnikateľské prostredie viedli k tomu, že úloha štátu v ekonomike sa zmenšila. Znížila sa miera prerozdeľovania, no štát mal zároveň omnoho viac peňazí, pretože sa naštartoval ekonomický rast.

To bolo zrejme kľúčové.

My sa stále bavíme o príjmoch a výdavkoch, ale najľahší spôsob konsolidácie je naštartovanie ekonomického rastu. Výška deficitu je pomerový ukazovateľ k HDP. Ak by sa vláde podarilo naštartovať rýchly a udržateľný ekonomický rast, dane nemusí zvýšiť vôbec. Dokonca by ich mohla znížiť. Pri vyššom raste máte totiž väčší koláč a aj pri nižšom zdanení dostane štát viac peňazí na svoje potreby.

Keď sa bavíme o tom, ktoré dane škodia, tu je medzi ekonómami zhoda. Práve tu je zásadný problém Slovenska. Ekonomický rast je už dlhé roky pomalý a vláda ho ešte viac oslabí a zníži. Zároveň nerobí iné reformy, ktoré by ekonomický rast zväčšovali. Dostávame sa do začarovaného kruhu. Síce sa konsoliduje, no deje sa to spôsobom, ktorý ohrozí našu konkurencieschop­nosť a náš rast.

X Ste spokojní s poslednou verziou konsolidačného balíčka?

Minister financií Ladislav Kamenický hovorí o raste dlhu, že medzi rokmi 2016 a 2019 stúpol o 2,4 miliardy eur a medzi rokmi 2020 a 2023 stúpol o 24 miliárd eur. Ako sa dajú tieto čísla interpretovať, ako ich očistiť o objektívny vplyv pandémie?

Pán Kamenický si vyberá čísla, ktoré sa mu hodia. Fakt je, že stav verejných financií bol zlý už pred rokom 2020, teda pred príchodom koalície, ktorú viedol Igor Matovič. V rokoch 2018 a 2019, teda za vlády strany Smer a po dlhých rokoch jeho vlády, sme mali stále deficitné rozpočty. Práve vtedy, v rokoch 2018 a 2019, sa výrazne zhoršila dlhodobá udržateľnosť verejných financií. V tom čase mala viac ako polovica krajín EÚ prebytkový rozpočet, my sme ho nikdy nemali. Vlády Smeru pritom vládli dve funkčné obdobia za sebou v dobrých ekonomických časoch.

Áno, je pravda, že deficit verejných financií sa ešte viac prehĺbil počas rokov 2020 až 2023 a rástol aj dlh. Do istej miery to spôsobili objektívne faktory. Prišla pandémia a ekonomická kríza, ktorú pandémia vyvolala. V boji proti tejto kríze bolo nevyhnutné zvyšovať výdavky. Následne Rusko napadlo Ukrajinu a to vyvolalo energetickú krízu.

 Hovoríte „do istej miery“.

Objektívne faktory len čiastočne vysvetľujú nárast deficitov a dlhov, pretože tie boli dané aj nezodpovednou politikou vtedajšej koalície. Hovorím najmä o verejných výdavkoch. Napríklad energetická pomoc bola príliš štedrá a bola väčšia ako v krajinách, ktoré mali verejné financie v oveľa lepšom stave.

To však platí nielen pre roky 2022 a 2023, ale aj pre rok 2024 a to už ide na vrub tejto vlády. Okrem toho za populistické návrhy Igora Matoviča hlasovali aj vtedy opoziční poslanci Smeru.

X Ako sa dívate na to, že z balíka 2,7 miliardy nechce vláda použiť celú sumu na konsolidáciu? Bokom ostáva zhruba miliarda eur.

To je ďalší veľký problém a ďalší dôvod, pre ktorý vnímam konsolidáciu negatívne. Vláda má na takýto krok pravdepodobne dva dôvody. Prvý je ten, že koalícia si vytvára vankúš na to, aby mohla ustúpiť tam, kde narazila príliš. Príkladom je sadzba DPH na ubytovacie služby, problém sa vyskytol aj pri platoch zdravotníkov.

X Aký je druhý dôvod?

Druhý dôvod je, že vláda chce opäť zvyšovať výdavky. Bude rozdávať také balíčky ako naposledy na sneme Združenia miest a obcí Slovenska, kde vláda rozdala 50 miliónov eur. Ak sa urobí masívna konsolidácia v objeme 2,7 miliardy eur, ktorá je zle zostavená, a ušetrí sa len 1,7 miliardy eur alebo dokonca menej, je to problém. Štát si totiž z celkového koláča zoberie viac a konsoliduje menej, ako by mohol. V budúcom roku budeme musieť konsolidovať ešte o to viac.

 X Nie je v tom trochu aj rezerva na prípadný horší výber daní, napríklad pri dani z finančných transakcií?

To neviem, ale myslím si, že vláda jednoducho hľadá príjmy, keďže nevie škrtať výdavky, a to ani tie neefektívne. Dokonca je možné, že z týchto peňazí navyše chce ešte výdavky zvyšovať. Transakčná daň berie peniaze priamo firmám a ľuďom. Treba ju prirátať k celkovému zdaneniu firiem. Sadzba dane z príjmu sa pre veľké firmy zvyšuje na 24 percent a inštitút INESS prepočítal, že daň z finančných transakcií ju ešte zvýši na 27,3 percenta. To je absurdné v situácii, keď Maďarsko, krajina, ktorá jediná v EÚ uplatňuje transakčnú daň, má sadzbu dane pre firmy vo výške deväť percent. Nižšie sadzby korporátnej dane sú aj v ďalších okolitých krajinách. Pritom práve veľké firmy potrebujeme na Slovensko prilákať.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) navyše upozorňuje, že vláde sa pravdepodobne nepodarí vybrať vo forme tejto dane toľko, koľko plánuje. My sme totiž v eurozóne a Maďarsko nie.

X Prekvapilo vás, že vláda dvihla sadzby DPH tak výrazne, najmä keď ide o vládu, ktorá to dlho odmietala?

To, že Robert Fico niečo tvrdil a napokon je to inak, nepovažujem za prekvapenie. Robí to už dlho. Prekvapilo ma však, že vláda to zdvihla až na 23 percent. To nemusela robiť, keby neznižovala sadzby inde a nevytvárala si vankúš na budúce výdavky a populistické opatrenia. Zrejme to vyhodnotila tak, že politické náklady sú v zásade podobné, aj keď zdvihne sadzbu o jeden percentuálny bod a aj keď ju zdvihne o tri.

 To, čo vláda komunikuje, je, že znižuje DPH na potraviny. Vzhľadom na to, ako je nastavený celý konsolidačný balík, dá sa očakávať zlacnenie potravín?

Potraviny zrejme nezlacnejú. Predstavme si, že by sa v krajine nič iné nemenilo, znížila by sa sadzba DPH a podarilo by sa zabezpečiť, že to obchodníci premietnu do cien. V takom prípade by ceny klesli. Prvý problém je, že premietnutie nižšej dane do cien sa nie vždy podarí zabezpečiť.

Ešte väčší problém je to, že aj obchodníkom, ale aj výrobcom budú rásť náklady. Obchodníci platia dane, budú platiť aj transakčnú daň. Špeciálne pri základných potravinách zohrá úlohu tlak na rast minimálnej mzdy. Vláda dvíha minimálnu mzdu a tá tvorí základ pri výpočte príplatkov za nadčasovú prácu. Napríklad pekárom sa výrazne zvýšia náklady, lebo sa zvýšia tieto príplatky. Na jednej strane sa vytvára priestor, aby nižšia sadzba umožnila pokles cien rožkov, na druhej strane vyššie náklady pekárov neumožnia, aby sa nižšia DPH prejavila v cene. Zvyšovať sa budú aj ceny energií.

Smer už pred rokmi sadzby DPH na potraviny a ešte predtým na lieky znižoval. Skúsenosť z minulosti ukázala, že sa to naplno nepremietlo do cien. Bolo to tak napriek tomu, že vtedy sa náklady firiem nezvyšovali. Podľa mňa preto nemôžeme očakávať, že sa priamoúmerne znížia ceny tam, kde klesne sadzba DPH.

V balíku sú aj opatrenia, ktoré znižujú dane malým firmám a živnostníkom. Dá sa to považovať za prorastové opatrenie?

Vláda drobným firmám niekde znižuje dane, ale celkovo počíta s vyšším výnosom aj z priamych daní. Zníženie daní pre malé firmy je pozitívne opatrenie, lenže opäť platí, že sa tým komplikuje daňový systém. Vytvára sa nová sadzba dane a vznikajú príjmové hranice. Firmy budú špekulovať, ako by mohli znížiť svoj príjem, aby mohli použiť nižšiu sadzbu dane. Môže sa stať, že všetky príjmy nebudú priznávať. Je to typický príklad toho, ako opatrenia, ktoré komplikujú daňový systém, zhoršujú podnikateľské prostredie.

X Očakávate teda celkovo spomalenie napríklad prílevu zahraničných investícií pod vplyvom konsolidácie?

Už dnes je na Slovensku nižší ako v okolitých krajinách V4. Tieto opatrenia ho ešte znížia. Ak budeme mať sadzbu dane pre veľké firmy 24 percent a k tomu pripočítame transakčnú daň, tak načo by sem chodili. Dokonca to bude mať ten efekt, že naše firmy sa budú registrovať inde.

X Aká je perspektíva ďalšej konsolidácie do budúcich rokov? Ako by to mohlo vyzerať? Bude stačiť menej?

Ukazujú to čísla. Tento rok bude deficit 5,6 percenta HDP, podľa RRZ to bude až 5,8 percenta. Vláda predpokladá, že v budúcom roku bude schodok 4,6 percenta HDP. Zároveň platí, že vláda sa musí dostať s deficitom pod tri percentá HDP. Je teda evidentné, že potrebný bude ďalší veľký konsolidačný balík.

X Zároveň odhad RRZ hovorí, že v budúcom roku sa v dôsledku týchto zle navrhnutých konsolidačných opatrení zníži náš hospodársky rast o tri desatiny percentuálneho bodu. V roku 2026 to bude dokonca 0,6 percentuálneho bodu. To je obrovské číslo, najmä keď predpokladáte, že rast by mohol byť okolo dvoch percent. Dostávame sa tak do začarovaného kruhu, lebo z deficitu a dlhu nevieme vyrásť.

x Je Slovensko v stave, keď by bolo schopné zo svojho dlhu vyrásť?

V každom prípade by Slovensko malo z dlhov vyrastať, lenže otočiť zlý vývoj ekonomiky trvá minimálne dva roky. Keby hneď zajtra kompetentná vláda robila všetko, čo treba robiť, výsledky na makroúrovni uvidíme o dva roky. Lenže takú vládu nemáme, vládnu ľudia, čo spôsobili úpadok.

Pýtam sa aj na to, či sú na to globálne podmienky, svet sa deglobalizoval, nemecká ekonomika má problémy.

Áno, tie podmienky sú ťažšie, ako boli na začiatku tisícročia. Vtedy bol globálny boom. Lenže aj keď sa globálna ekonomika spomalí, existujú krajiny, ktoré rastú omnoho rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Podmienky nie sú jednoduché a nie sú ani jednoduchšie, ako boli pred dvadsiatimi rokmi. O to viac platí, že čím sú podmienky ťažšie, tým viac je trestaná zlá ekonomická politika a relatívne odmeňovaná je dobrá ekonomická politika.

X Čo treba urobiť pre to, aby sa Slovensko preorientovalo z montážnych výrob na priemysel s vyššou pridanou hodnotou? Teda aby sa z montovne stala „mozgovňa“?

Musíme robiť presný opak toho, čo robíme dnes. To, čo ste opísali, sa zvykne označovať ako pasca stredných príjmov. Ide o to, že ekonomika dokáže pomerne rýchlo vyrásť napríklad na jednoduchej masovej priemyselnej výrobe, stane sa teda montovňou. To je prípad Slovenska aj iných postkomunistických krajín. Stali sme sa montovňou, pretože sme veľmi konkurencieschopní v masovej priemyselnej veľkovýrobe. Zmeniť to na mozgovňu znamená, že krajina musí mať ekonomiku, ktorú budú ťahať inovácie. Väčší podiel ekonomiky sa musí presunúť z jednoduchej montáže na výskum, vývoj a inovácie. Ekonomika sa musí preorientovať na výrobky a služby s omnoho väčšou mierou pridanej hodnoty a sofistikovanej práce. Ak to nedokážete, uviaznete v pasci stredných príjmov.

  Slovensko uviazlo.

Spomedzi postkomunistických krajín, ktoré sú členmi EÚ, je ich jedenásť, sme uviazli najhlbšie. Slovensko ešte pred pätnástimi rokmi bolo v ekonomickej úrovni tretie. Pred nami bolo len Slovinsko a Česko. Dnes už sme podľa parity kúpnej sily predposlední. Predbehli nás napríklad Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Litva. Problém, ktorý vznikol, som nazval absolútna pasca stredných príjmov.

X O čo ide?

Keď porovnáme ekonomickú úroveň a pozíciu jednotlivých krajín v rebríčku inovatívnosti, sme jediná z členských postkomunistických krajín EÚ, ktorá je vyššie v ekonomickej úrovni ako v indexe inovatívnosti. Všetky ostatné krajiny sú vyššie v rebríčku inovatívnosti ako v rebríčku ekonomickej úrovne.

Majú teda vyšší potenciál budúceho rastu.

Majú lepší potenciál reštrukturalizovať svoju ekonomiku z priemyselnej montovne na hospodárstvo, ktoré ťahajú inovácie. Vyšlo nové vydanie rebríčka globálnej inovatívnosti, Slovensku patrí 46. pozícia. V rámci EÚ sme predposlední, za nami je len Rumunsko.

Ivan Mikloš

Bývalý viacnásobný podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky. Stojí za ekonomickými reformami druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá svoj mandát vykonávala medzi rokmi 2002 a 2006. V období medzi rokmi 2006 až 2010 a 2012 až 2016 bol poslancom NR SR. Zakladal think tank MESA10 a v súčasnosti je jeho prezident. Okrem iného pôsobil ako poradca členov ukrajinskej vlády. Radil aj prezidentke Zuzane Čaputovej.

Prečo je to tak?

Nerobíme zásadné reformy v štyroch oblastiach, ktoré sú podľa mňa kľúčové. Dôležité sú zdravé a udržateľné verejné financie, stav podnikateľského prostredia, úroveň verejných služieb a stav vzdelávacieho systému.

Stav verejných financií na Slovensku patrí k najhorším v EÚ. Preto konsolidujeme. Podnikateľské prostredie u nás tiež patrí k najhorším a ďalej sa zhoršuje. Zhoršuje sa aj preto, že sa konsoliduje zle. Úroveň verejných služieb a vzdelávacieho systému je takisto zlá. Ak sa chceme reštrukturalizovať, musíme mať zlepšujúce sa podmienky v týchto kľúčových oblastiach. Aby sa zlepšovali, musíme robiť reformy, ktoré nerobíme. A sme pri tom, že kľúčový problém je v nezodpovedných vládach, ktoré nekonajú vo verejnom záujme.

Znie to ako práca na dvadsať rokov.

Nemusí to byť práca na dvadsať rokov. To opäť nie je teória. Slovensko bolo koncom deväťdesiatych rokov čiernou dierou Európy, krajina si požičiavala za 25-percentný úrok, neplatila faktúry, tri najväčšie banky boli na pokraji krachu. Od roku 1998 do roku 2006 sa z čiernej diery stal ekonomický tiger. Ešte roku 2000 sme mali o štyri až päť stupňov horší rating ako ostatné krajiny V4 a roku 2005 už bol najlepší. Dnes je opäť najhorší.

Nie je to práca na dvadsať rokov, ale kľúčové je, či máme vlády, môžu sa aj meniť, ktoré sú v zhode v tom, že krajina potrebuje sústavnú modernizáciu. Ostatní sa zlepšujú, lebo reformy robia./agentury/

X X X

 V rámci ruskej armády vzniká prápor vojakov z KĽDR. Niekoľko z nich už dezertovalo

V rámci ruských vojsk vzniká prápor tvorený vojakmi zo Severnej Kórey, tvrdí server RBK Ukrajina s odvolaním sa na zdroje z ukrajinskej armády.

 Ukrajinská pravda píše, že podľa zástupcov tajných služieb 18 severokórejských vojakov zbehlo na hranicu Brjanskej a Kurskej oblasti.

Šojgu jasal pri vojenskej prehliadke v KĽDR

 RBK píše, že v rámci 11. samostatnej gardovej výsadkovej brigády vzniká „zvláštny burjatský prápor“ tvorený nie obyvateľmi Burjatskej autonómnej republiky, ktorá je súčasťou Ruskej federácie, ale až 3000 vojakov zo Severnej Kórey. Teraz sú im dodávané ručné zbrane a munícia. Podľa nemenovaných činiteľov ukrajinských ozbrojených síl Rusi túto jednotku nasadia na plnenie bojových úloh v okolí Sudži a Kursku. Do Kurskej oblasti v auguste prenikla ukrajinská armáda a obsadila asi 1300 kilometrov štvorcových a stovku obcí.

Ukrajinská pravda píše, že 18 severokórejských príslušníkov „zvláštneho burjatského práporu“ zbehlo v mieste vzdialenom asi sedem kilometrov od ukrajinských hraníc. Nemenovaný zástupca ukrajinských tajných služieb uviedol, že motívy tohto konania Severokórejskcov nie sú známe a Rusi po nich pátrajú.

 Moskva ani Pchjongjang o formovaní jednotky tvorenej vojakmi z KĽDR neinformovali, podotýka Rádio Sloboda a pripomína, že zatiaľ chýbajú aj dôkazy o zapojení vojakov z izolovanej komunistickej krajiny do bojových operácií na území Ukrajiny. Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjon však uviedol, že severokórejskí vojaci na strane Ruska bojujú. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov toto tvrdenie minulý týždeň označil za „novinársku kačicu“.

Ukrajinské médiá začiatkom októbra informovali, že pri ukrajinskom raketovom údere v oblasti Rusmi okupovaného Donecka zomrelo šesť dôstojníkov severokórejskej armády.

Rusko a Severná Kórea po začatí vojny na Ukrajine posilnili spoluprácu, a to najmä vo vojenskej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin prišiel tento rok na oficiálnu návštevu KĽDR. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok bez ďalších podrobností povedal, že od tajných služieb dostal informácie o „faktickom zapojení“ Severnej Kórey do vojny na strane Ruska./agentury/

X X X

 Premiér verzus minister školstva

Po nežnej revolúcií sme sa nádejali, ako rýchlo dobehneme Západ. A ešte viac po vstupe do EÚ, ktorý nám otvoril nové možnosti a priniesol miliardy z eurofondov. Roky plynuli a teraz začíname viac pozerať nie dopredu v pomyselnom rebríčeku úspešnosti, ale dozadu. Na krk nám začínajú dýchať voľakedajší „chudobní príbuzní“. A vo viacerých oblastiach sme rovno na spodku.

  Peniaze „navyše“ sa viac spotrebovali, než efektívne investovali, ekonomický rast stagnuje, kam sa pozrieme, vidíme zúfalstvo – od vlakov, cez stav mostov až po zdravotníctvo. V mnohých oblastiach ideme skôr dozadu, niekde až do temného stredoveku.

Komu sa to zdá prehnané, nech si prečíta o tom, ako vtedy davy išli lynčovať lekárov, ktorí sa snažili pomôcť počas morových epidémií. Aj na debatu o plochosti Zeme treba zájsť do čias pred Krištofom Kolumbom. Skrátka, štát zlyháva. Nevieme ho riadiť. Čo sa pokazilo?

Kráčame proti vzdelaniu

Hoci každá vláda hovorila o potrebe vzdelania, zvlášť v krajine, ako je tá naša, bez významných zásob prírodného bohatstva, nakoniec každá vláda sem pritiahla len nejakú tú montovňu. No ani po jednej tu neostala skutočne excelentná vzdelávacia inštitúcia. Kdeže znalostná ekonomika… Špičkových ľudí potrebuje i samotný štát na svoju správu. Vedel to už Napoleon. A rozbehol zakladanie výnimočných vzdelávacích inštitúcií, ktorých absolventi sa doteraz rozhodujúcou mierou podieľajú na riadení štátu. U nás sme sa vydali opačnou cestou.

Spomínam si na skupinu mladých ľudí s kvalitným vzdelaním zo zahraničia, ktorí sa pred rokmi vrátili domov s odhodlaním pomôcť štátu a vytvoriť komunitu elitných štátnych úradníkov a moderný štát. Navyše to bolo v dobe doznievajúcej neoliberálnej paradigmy a ich ľavicové presvedčenie mohlo padnúť na úrodnú pôdu. Teraz mi to pripadá ako sen. Ak predchádzajúce vlády Róberta Fica ešte vytvárali aký-taký priestor na takéto ambície, teraz je už všetko inak. Tón spoločenskej diskusie sa dokonca snažia udávať „politici“, ktorí sa verbálne i skutkami hlásia k vystúpeniu z EÚ.

Hoci každá vláda hovorila o potrebe vzdelania, zvlášť v krajine, ako je tá naša, bez významných zásob prírodného bohatstva, nakoniec každá vláda sem pritiahla len nejakú tú montovňu.

Na jednej strane má školstvo ministra, ktorého osobne považujem za najlepšieho člena kabinetu. Nezapája sa do podružných vojen, ktoré vedú beztak len tí, čo na iné nemajú, stará sa o svoj rezort, posúva veci dopredu. Ide skôr cestou kontinuity, pričom zachováva reformný ťah, darí sa mu získať nové prostriedky pre rezort. To všetko je v ostrom kontraste s tým, akú spúšť a rozvrat zanechávajú po sebe nominanti SNS. Vždy stŕpnem, keď padne zmienka o tom, že by tento rezort mal pripadnúť niekomu inému.

Mladí ľudia sú inde

No napriek jeho snahe je tu iný vážny problém. Ak by som to mal označiť v skratke, je ním spoločenská klíma. Nemá význam špekulovať, nakoľko je mediálny obraz súčasného Slovenska verný realite, lenže práve on rozhodujúcou mierou vplýva na veľa rozhodnutí. Napríklad na rozhodovanie mladých ľudí, ktorí už ani neuvažujú o budúcnosti na Slovensku. Vidím to na náladách stredoškolákov, ale aj na ich hlasovaní nohami. Napríklad percento tých, čo aj keď sú prijatí na atraktívny a výnimočne dobre oceňovaný vysokoškolský odbor, idú radšej študovať do zahraničia. Moja skúsenosť je taká, že ich počet v poslednej dobe výrazne stúpol. Aby som bol spravodlivý, na rozhodnutí ísť študovať do zahraničia sa podieľa veľa faktorov, kvalita samotnej školy je len jedným z nich.

Úlohu hrajú aj mimoškolské argumenty: kvalita života v danom meste, kvalita študentského života od kultúry po kluby (tu len pripomínam otvorený boj ministerstva kultúry proti nezávislej kultúre a vlastne umeleckej obci ako celku, určite proti tej časti, ktorá je zaujímavá práve pre mladých, a najnovšie i klubové razie). Alebo poviem to inak. Proti snahám ministra školstva idú nielen verbálne, ale aj skutkami často nominanti najmenšej koaličnej strany. A, žiaľ, neraz s nimi i premiér.

Generácie boomerov a zoomerov (mileniáni) sú úplne inde. Atmosféra netolerancie, homofóbia, xenofóbia sú presne to, čo mladých spoľahlivo odradí od Slovenska. Ministerka kultúry v tom exceluje. O nič lepší nie je ani minister životného prostredia, po ktorom môžu ostať škody, ktoré sa budú naprávať už nie roky, ale desaťročia. Ak vôbec. Neraz až brutálne vyhadzovanie odborníkov s dlhoročnou praxou a ich nahrádzanie straníckymi funkcionármi bez kvalifikácie, rodinnými príslušníkmi či „susedkami“ sme zažili naposledy v čase vrcholného mečiarizmu. A tak otvorene si to nedovolili robiť ani komunisti.

Partokracia bola vždy u nás problém, no roky sme sledovali snahu sa s ňou vyrovnávať – napríklad stabilizáciou štátnej správy (služby), verejnými konkurzmi a pod. Teraz sa ide naopak, vyhadzovanie bez udania dôvodov a obsadzovanie postov po známosti a bez potrebnej kvalifikácie. Čo je najhoršie, súčasná koalícia sa s touto praxou nijako netají. Netají sa tým, že rozhodujú stranícke konexie, a nie vzdelanie.

Novinkou proti predchádzajúcim vládam Róberta Fica je to, že tieto javy nielenže toleruje, ale robí často nadprácu: ich nositeľom verejne vyslovuje podporu. Ľuďom, ktorí sa podieľajú na rozklade štátnych inštitúcií a šarlatánom všetkého druhu. Asi si vôbec neuvedomuje, že tým posiela jasnú motivačnú správu pre mladých (talentovaných, čestných a odhodlaných) ľudí. Tí sú už úplne inde, majú iné nároky a očakávania, inú predstavu o svete, v ktorom chcú žiť. To nezachráni ani výborný minister školstva./agentury/

X X X

 Matovič sa prihlásil z Paríža. Slovákom ukázal, koľko tam stojí maslo

Líder hnutia Slovensko Igor Matovič sa prihlásil z centra Paríža. V miestnych potravinách ukázal, koľko tam momentálne stojí klasické maslo. Zároveň skritizoval premiéra Roberta Fica (Smer) i prezidenta Petra Pellegriniho za ceny potravín na Slovensku.

 „Ako je možné, že v centre Paríža si bez problémov viete kúpiť maslo výrazne lacnejšie ako na Slovensku? Alebo ak máte obrovské šťastie, tak za takú cenu ako na Slovensku v nejakej veľkej akcii,“ pýta sa Matovič vo videu, pričom otázku smeroval na súčasnú vládu Roberta Fica i prezidenta Pellegriniho./agentury/

X X X

 Bratislavské letisko ukázalo zbierku zadržaných predmetov. Čo všetko sa cestujúci pokúsili dostať na palubu lietadla?

Ľudia cestujúci leteckou dopravou si k batožine neraz okrem základných vecí, akými sú oblečenie či hygienické potreby, pribalia aj v skutku bizarné predmety. Neraz však ide aj o kúsky, ktoré sú zakázané a na palubu lietadla nesmú. Či ide iba o obyčajnú nevedomosť nevedno, vynaliezavosť cestujúcich však občas prekvapí aj samotných zamestnancov bezpečnostnej kontroly letiska.

Podobnú skúsenosť majú aj zamestnanci letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Do rúk sa im dostalo už mnoho vtipných, zaujímavých, no ako tvrdia, hlavne zakázaných predmetov, ktoré nikdy neodleteli spolu so svojimi majiteľmi.

Bratislavské letisko teraz ukázalo časť z toho, čo sa nahromadilo v jeho sklade bezpečnostnej kontroly./agentury/

 X X X

 Peter Kažimír prehovoril o milióne, ktorý mu poslal kamarát zo školských lavíc

 Prokurátor odhalil miliónovú transakciu na účte Petra Kažimíra, ktorá chýbala v jeho majetkovom priznaní. Peniaze prišli od spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou, prepojenou na štátnu zákazku. Guvernér národnej banky uvádza, že ide o vrátenie pôžičky.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Keď sedel Peter Kažimír v kresle ministra financií Ficovej vlády, vo svojom majetkovom priznaní neuviedol, že mu na účte pristál milión eur od firmy Z8 Capital. Táto informácia uzrela svetlo sveta až v týchto dňoch, hoci sa v nej spomína banková operácia z minulosti. Vyrukoval s ňou dozorový prokurátor prípadu, v ktorom súčasný guvernér NBS Kažimír čelí obžalobe z podplácania.

„História týchto platieb siaha do roku 2012, ide o prijímanie a zasielanie prostriedkov od tejto spoločnosti tejto osobe. Ak ide o pôžičky či iné majetkové vzťahy, nie sú uvedené v majetkových priznaniach za roky 2006 až 2019,“ povedal 11. októbra prokurátor Peter Mikuláš na pojednávaní Špecializovaného trestného súdu.

Kažimír nechcel po minulotýždňovom pojednávaní transakciu komentovať. Dnes však stručne reagoval na otázky Aktuality.sk. Milión na účte označil za vrátenú pôžičku.

Zaujímavé je však majetkové pozadie firmy, ktorá peniaze posielala. Prokurátor zrejme len ústne skrátil jej názov, v skutočnosti sa volá Z8 Capital Partners. Vlastnia ju manželia Fečíkovci, pričom Roman Fečík je podľa starších medializovaných informácií Denníka N kamarátom a bývalým spolužiakom Petra Kažimíra.

Ďalšia spoločnosť tohto podnikateľa mala v minulosti štátnu zákazku na ministerstve vnútra, novinári už po jej uzavretí riešili vzťah medzi Kažimírom a Fečíkom.

Peniaze tiekli do schránkovej firmy

Pred deviatimi rokmi Denník N písal o slovenskej spoločnosti Anziano. V článku s titulkom „Štátne milióny idú aj schránke z Cypru s Kažimírovým kamarátom“ sa píše o nájomnej zmluve, cez ktorú spomínaná firma za 21-tisíc eur mesačne prenajímala ministerstvu vnútra budovu v centre Bratislavy na Panenskej ulici.

Spomínaným Kažmírovým kamarátom bol práve Roman Fečík, ktorý vo firme figuroval. Anziano najprv vlastnil tento podnikateľ sám. V roku 2015 sa však firma stala súčasťou spoločnosti Real Estate Firm. Tá mala odlišnú vlastnícku štruktúru: spoločne s cyperskou schránkou Tyree Trading ju vlastnil aj Fečík, ale nie napriamo. Svoj podiel ovládal cez Z8 Capital Partners (v tom čase figurovala pod menom RFG Invest), ktorá sa teraz spomínala na súde s Kažimírom. Peniaze mu teda mali prísť z firmy, ktorá v tom čase mala netransparentné vlastníctvo.

Pre úplnosť dodávame, že od konca roku 2015 už cyperská schránka vo vlastníckej štruktúre Z8 Capital Partners nefiguruje.

 Točili milióny, jeden vrátili ministrovi

Eseročka Z8 Capital Partners Romana Fečíka podľa dostupného účtovníctva točila milióny – len v roku 2019 vykázala predaj cenných papierov za štyri milióny a potom v roku 2023 za tri milióny eur. Do roku 2023 spoločnosť uvádzala vo svojom majetku aj pozemky a budovy v hodnote približne dva a pol milióna eur.

Za čo presne boli tieto peniaze vyplatené, sme sa pýtali tak Petra Kažimíra, ako aj firmy Romana Fečíka. Fečík na otázky neodpovedal.

„Platba, na ktorú sa pýtate, predstavuje vrátenie istiny pôžičky. Súvisela so správou môjho legálne nadobudnutého majetku. Daná finančná operácia bola vo vzťahu k môjmu majetku neutrálna, keďže neznamenala ani jeho prírastok, ani úbytok. Úrok z uvedenej operácie bol priznaný a zdanený,“ uviedol Kažimír cez tlačové oddelenie Národnej banky. Na otázku, prečo túto pôžičku ešte ako politik neuviedol v majetkovom priznaní, neodpovedal.

Prokurátor Peter Mikuláš túto transakciu spomínal v záverečnej reči na súde, aby ilustroval, že Peter Kažimír bol majetný človek. A že si mohol dovoliť aj prípadné zaplatenie úplatku 48-tisíc eur Františkovi Imreczemu, z čoho je obžalovaný. Spomínaný milión však nie je predmetom obžaloby.

 Prenajíma Hlasu

Podnikateľ Roman Fečík má však k politike blízko nielen cez osobu bývalého ministra financií. Ďalšia jeho budova v historickom centre Bratislavy na Lazaretskej ulici ho spája s vládnou stranou Hlas – sídli tam jej centrála.

Nehnuteľnosti sú Fečíkovým hlavným biznisom, neďaleko Prezidentského paláca v centre Bratislavy spomínaná firma Z8 Capital Partners pripravuje výstavbu rezidenčného projektu Banskobystrická. V bratislavskom Starom Meste Fečík vlastní aj hotel Arcadia či galériu súčasného umenia, ktorú pomenoval po sebe.

Fečík sa pohyboval najprv vo finančnom biznise, v rokoch 2001 až 2010 bol vo vedení Poštovej banky (dnes súčasť skupiny 365.bank). Na čele banky tak Fečík stál v časoch, keď táto banka začala spolupracovať so štátnou Slovenskou poštou a svoje produkty začala ponúkať na všetkých pobočkách pošty. Majiteľom banky bol v tomto období podnikateľ Mario Hoffmann, známy z korupčného prípadu na ostrovoch Turks a Caicos. V roku 2015 sa stala Poštová banka súčasťou portfólia finančnej skupiny J&T.

Roman Fečík v roku 2023 svedčil v procese s Kažimírom. Z minulosti je známe, že v roku 2011 pomáhal odvrátiť krach firme, ktorú Peter Kažimír vlastnil s obchodnými partnermi v Česku, aktuality.sk

 X X X

 Jair Bolsonaro pripravoval pokus o prevrat po voľbách, naznačujú nové dôkazy brazílskej polície

 Bývalý prezident a jeho spojenci pripravili plán na zabránenie inaugurácie víťaza volieb Lulu da Silva.

Vyšetrovanie brazílskej federálnej polície dospeje k záveru, že bývalý prezident Jair Bolsonaro po prehratých voľbách v roku 2022 pripravoval pokus o štátny prevrat, uviedol zdroj oboznámený s vyšetrovaním. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Dekrét na zvrátenie volebných výsledkov

Náznaky o Bolsonarovom zapojení do úpravy návrhu dekrétu na zvrátenie volebných výsledkov budú posilnené ďalšími dôkazmi, ktoré polícia zhromaždila pomocou príkazov na prehliadku a zabavenie. Vyšetrovanie by podľa očakávaní malo byť ukončené do novembra.

Zdroj, ktorý komunikoval pod podmienkou zachovania anonymity, povedal, že nové dôkazy naznačujú, že bývalý prezident a jeho spojenci pripravili plán na zabránenie inaugurácie víťaza volieb Lulu da Silva.

Vyšetrovanie sa podľa očakávaní malo skončiť do augusta, ale bolo predlžené po tom, čo polícia požiadala o dôkazy zo samostatného vyšetrovania údajného nezákonného sledovania politických protivníkov exprezidenta v čase, keď bol v úrade.

Vpád do úradov

Vpád Bolsonarových prívržencov do brazílskeho kongresu, Najvyššieho súdu a prezidentského paláca 8. januára 2023, týždeň po tom, ako Lula da Silva zložil prezidentský sľub, bol podľa zdroja „posledným dychom pokusu o prevrat“.

Zdroj tiež uviedol, že v telefónoch vyšetrovaných osôb sa našli nové dôkazy. Neuviedol však podrobnosti o tom, čo by mohlo byť zahrnuté do záverečnej správy, ktorá bude pravdepodobne zaslaná Najvyššiemu súdu v novembri.

Bolsonara v marci obvinili zo sfalšovania osvedčenia o očkovaní proti infekčnému ochoreniu COVID-19. Obvinený je aj zo sprenevery šperkov darovaných saudskou vládou. Pre útoky na volebný systém v Brazílii dostal aj zákaz vykonávať verejnú funkciu, ktorý platí do roku 2030. Krajne pravicový bývalý prezident odmieta obvinenia a tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania./agentury/

X X X

 Líder rakúskych ľudovcov vylúčil koalíciu s radikálmi

 Líder FPÖ Herbert Kickl nie je podľa kancelára Karla Nehammera pripravený prevziať zodpovednosť.

Rakúsky kancelár a líder ľudovcov (ÖVP) Karl Nehammer je naďalej proti vstupu do vlády s krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), ak v jej čele zostane Herbert Kickl. Povedal to v utorok na tlačovej konferencii po stretnutí s Kicklom, ktoré sa konalo na neznámom mieste, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúr APA a DPA.

„Nebudem Kicklovým prisluhovačom,“ uviedol Nehammer. „Nie je to o otázke sympatií, ale o otázke politických krokov a ochoty prevziať zodpovednosť,“ dodal.

Líder FPÖ nie je podľa kancelára pripravený prevziať zodpovednosť, čo ukázala konornavírusová pandémia. Navyše nezdieľa ani Kicklovo chápanie demokracie.

Poučenie sa z chýb minulosti

Nehammer zdôraznil, že vníma obavy voličov FPÖ týkajúce sa bezpečnosti, migrácie a politického islamu. Riešenia však musia byť realizované v súlade so zásadami právneho štátu. Je dôležité „poučiť sa z chýb minulosti, aj z tých najtemnejších čias, ktoré Rakúsko zažilo,“ povedal Nehammer.

Kicklovu rétoriku podľa Nehammera charakterizuje šírenie strachu a radikalizácia. Pripomenul jeho benevolentný postoj k hnutiu identitárov, ktoré Úrad na ochranu ústavy klasifikuje ako pravicovo extrémistické.

ÖVP a FPÖ spolu naposledy vládli v rokoch 2017 – 2019. V tom čase bol Kickl ako minister vnútra zodpovedný za zrušenie Úradu na ochranu ústavy, pripomenul Nehammer, čo „otvorilo bránu“ záujmom Ruska. FPÖ je považovaná prorusky orientovanú, v neposlednom rade preto, že odmieta sankcie voči Rusku za vpád jeho síl na Ukrajinu.

Koaličná vláda ÖVP a SPÖ

V rámci sondážnych rozhovorov sa Nehammer v stredu stretne so šéfom sociálnych demokratov (SPÖ) Andreasom Bablerom a predsedníčkou liberálnej strany NEOS Beate Meinlovou-Reisingerovou.

Keďže žiadna z parlamentných strán nechce ísť do koalície so slobodnými, v Rakúsku by potenciálne mohla vzniknúť koaličná vláda ÖVP a SPÖ. Keďže by však mala v parlamente väčšinu len jedného mandátu, jej stabilitu by mohol „istiť“ tretí člen, ktorým by bola strana NEOS.

Kickl v pondelok vyzval spolkového prezidenta Alexandra Van der Bellena, aby ho ako lídra víťaznej strany v septembrových voľbách poveril zostavením vlády. Vládu ÖVP, SPÖ a NEOS označil za „experimentálnu koalíciu porazených“, aktuality.sk

 X X X

„Z prokuratúry mi odpovedali, že ak sa verejne vyjadrujem, mám rátať s verejnými útokmi,“ hovorí premiérom napadnutý študent práva (podcast)

 „Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné,“ tvrdí Marek Janiga.

Svojho času „nejaký študent s pubertálnymi vyrážkami“ – to optikou premiéra Fica, keď on vyzýval rovno dekana právnickej fakulty na diskusiu o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú dekan označil za „kriminogénny faktor“.

Rovnako svojho času mladý študent, ktorý pre napadnutú Ukrajinu vyzbieral tisíce eur. Na počiatku pritom sám odohral klavírny koncert s trojtisícovým obnosom – a to rovno v Spojených štátoch.

Aktuálne študent práva, ktorý sa na akademické skusy vybral do francúzskeho Štrasburgu. Napriek tomu naďalej organizuje pomoc Ukrajine a rovnako neprestáva hovoriť o veciach verejných.

Marek Janiga, ktorý si odskočil na Slovensko, aby za päť dní absolvoval štyri diskusie. A to v rôznych mestách.

Ako vidí svoju krajinu z metropoly europarlamentu? Zo Štrasburgu, ktorý je na pomedzí dvoch zabehnutých demokracií – Francúzska a Nemecka.

„Ak sa na to pozrieme spätne: novela novelizovanej novely Trestného zákona hovorí sama za seba,“ poukazuje Janiga. Svojho času bol iniciátorom diskusie o zmenách v trestných kódexoch na univerzitnej pôde.

Premiérova verejná kritika spustila proti nemu vlnu útokov na sociálnych sieťach, voči čomu sa spätne bráni aj trestnými oznámeniami. „Právnici, ktorí ma zastupujú, vyhodnotili, že to môže napĺňať znaky niektorého z trestných činov – či už nebezpečné elektronické obťažovanie, alebo neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, ohováranie, šírenie neprávd,“ ilustruje Janiga. „V zdravej spoločnosti sa to nemôže stať a pokiaľ sa to deje, malo by sa to vyšetriť,“ dodáva.

Študent práva Janiga však dáva do pozornosti argumentáciu prokuratúry. „Uvedením sa do mediálneho priestoru som sa mal ja ako oznamovateľ sám vystaviť útokom voči svojej osobe. Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné,“ tvrdí Marek Janiga s dodatkom, že nie je verejne činná osoba, aktuality.sk

X X X

 Anglicko má nového reprezentačného trénera. Nástupca Southgatea je známy

Podľa informácií z britských a nemeckých médií sa Thomas Tuchel stane novým trénerom anglickej futbalovej reprezentácie.

Thomas Tuchel sa stane tretím zahraničným trénerom na lavičke anglickej reprezentácie.

Ako uviedli The Times, The Mirror a Bild, 51-ročný tréner sa údajne dohodol na zmluve s anglickou Futbalovou asociáciou (FA).

Bývalý tréner Chelsea, Paríža Saint-Germain, Borussie Dortmund a Bayernu sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou stane tretím cudzincom, ktorý bude zastávať najdôležitejší trénerský post v kolíske futbalu. Pred ním Anglicko viedli Švéd Sven-Göran Eriksson a Talian Fabio Capello.

 Tuchel má priviesť Anglicko na majstrovstvá sveta 2026 v USA, Mexiku a Kanade. Zatiaľ nie je jasné, či jeho zmluva bude trvať až do Eura 2028, kde je Anglicko spoluorganizátorom turnaja. Nemecký tréner by mal dať Trom levom ich prvý veľký titul od triumfu na majstrovstvách sveta v roku 1966.

Nemec už môže poukázať na úspechy v Anglicku. V januári 2021 prevzal Chelsea a okamžite ju priviedol k víťazstvu v Lige majstrov. V anglickom finále „Blues“ porazili Manchester City 1:0.

 Po treťom mieste v Premier League v nasledujúcej sezóne potom Tuchel s Chelsea nevstúpil dobre do začiatku sezóny a v septembri 2022 v Londýne skončil. Po krátkej pauze sa upísal Bayernu, ktorý viedol do konca vlaňajšieho ročníka.

Miesto trénera anglickej reprezentácie sa uvoľnilo po majstrovstvách Európy, po tom, čo sa po ôsmich rokoch skončila spolupráca FA s Garethom Southgateom. Lee Carsley prevzal tím iba dočasne, ale nedávno musel čeliť zahanbujúcej prehre 1:2 s Gréckom v Lige národov na štadióne Wembley./agentury/

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.