Doktorka Katarína odišla do Fínska: V zdravotníctve tu všetko digitalizujú, do slovenskej nemocnice si musíte priniesť aj toaletný papier. Cez aplikáciu napíšete lekárovi, aký máte problém, alebo mu rovno pošlete fotku. Je to budúcnosť zdravotníctva, hovorí doktorka Katarína Lundén, ktorá odišla zo Slovenska do zahraničia a edukuje ľudí aj na sociálnych sieťach.

V Nemecku ju naučili, že štandardom je podať pacientovi ruku a predstaviť sa. Vo Fínsku dieťa vyšetruje zdravotná sestra a pediater sa venuje len tým prípadom, ktoré si to naozaj vyžadujú. Kým na Slovensku je zdravotníctvo zamerané na kvantitu, v severskej krajine sa zdravotná sestra venuje dieťaťu a rodičom aj hodinu.

„Podmienky slovenského zdravotníctva nie sú ideálne,“ hovorí pediatrička Katarína LUNDÉN, ktorá sa pred rokmi rozhodla odísť zo Slovenska pre zlú situáciu v zdravotníctve. Sklamal ju aj systém špecializačného vzdelávania. Pleseň na stene v nemocniciach bola už len akousi čerešničkou na torte.

Nemecké zdravotníctvo, odlišný svet

Slovenka Katarína vyštudovala medicínu na Univerzite Palackého v Olomouci. Už počas štúdia snívala o tom, že by chcela vidieť, ako vyzerá medicína v rôznych krajinách po celom svete. Napokon sa jej to aj splnilo. Po dvoch odpracovaných rokoch na Slovensku cítila, že sa už nemá kam posunúť.

Do Nemecka odišlo veľa jej spolužiakov, a preto sa rozhodla, že atestáciu si spraví práve v tejto krajine.

„Išla som tam s malou dušičkou, ale prijali ma veľmi dobre. Nikdy mi nedali pocítiť, že som z východnej Európy,“ opisuje pediatrička.

Musela sa naučiť používať sonograf – v Nemecku je to povinná výbava pediatrov, ktorí ho majú štandardne v ambulanciách. Absolvovala rôzne kurzy a na výčbu dohliadalaj primár, ktorý sa budúcim pediatrom niekoľkokrát do týždňa venoval. Práve ultrazvuk má podľa lekárky v pediatrii nezastupiteľné miesto. Ešte ako budúca pediatrička ním musela vyšetriť desiatky lymfatických uzlín či detských bedrových kĺbov.

„Čo by si mohlo slovenské zdravotníctvo zobrať od toho nemeckého?“ pýtame sa s veľkým očakávaním. „Všetko,“ smeje sa Katarína.

Do Nemecka išla v roku 2013 a strávila tam takmer osem rokov. Až tam prvýkrát videla, že to ide aj inak. Lekár, ktorý vošiel do izby, podal pacientovi ruku, predstavil sa a vysvetlil, čo sa bude diať. Prístup k pacientom tak bol na inej úrovni, ako bola zvyknutá zo Slovenska.

Systém nemeckého zdravotníctva je podľa jej slov dobre nastavený. Ak by si z neho malo Slovensko vziať aspoň jednu vec, tak by to boli postupy a odporúčania. Lekári ich majú predpísané a dodržiavajú ich za každých okolností. Dopredu sa tak vie, ako bude lekár v danej situácii postupovať, aké vyšetrenie spraví, samozrejme, individuálne prispôsobené každému pacientovi.

„Nemôže sa stať, že prídete napríklad ku gynekológovi a ten povie, že neuznáva očkovanie proti koronavírusu či chrípke,“ opisuje pediatrička Lundén. Držia sa totiž za každých okolností medicíny založenej na dôkazoch a svoje názory či presvedčenie dávajú bokom.

Nemecké nemocnice vyzerajú podľa jej slov ako hotely. Hovorí, že aj to má v rekonvalescencii pacienta svoj význam. „Je to iné, ako keď idete do nemocnice na Slovensku, kde sú plesnivé steny. Nehovorím, že je to tak všade. Vy sa idete do nemocnice v prvom rade uzdraviť, no musíte myslieť na to, aby ste si priniesli toaletný papier,“ menuje lekárka.

 Fínsko? Úplne iná krajina

Počas života v Nemecku spoznala Katarína Lundén svojho manžela, národnosťou Fína. Počas pandémie sa presťahovali do tejto severskej krajiny.

„Je to vyspelá, moderná krajina, veľa vecí funguje dobre, ale tá dlhá zima je náročná, možno viac, ako som si myslela,“ opisuje súčasný život vo Fínsku.

Prekvapilo ju, že všetko je v štátnej správe zdigitalizované vo fínštine, švédčine a angličtine. Keď sa presťahovali, na vybavenie všetkých vecí jej stačil telefón. Osobne bola len v banke.

Iné je aj zmýšľanie a nátura tohto severského národa. Hovorí sa, že Fíni sú chladní a uzavretí. Podľa Kataríny Lundén sú komunikatívni, ale trvá, kým sa ostatným otvoria. Jej fínsky svokor hovorí, že Fínsko je demokratická krajina, kde všetci majú rovnaké práva a povinnosti. Transparentnosť je súčasťou bežného života a prijať úplatok je urážkou najhrubšieho zrna.

Keď zdravotná sestra preberá úlohy lekárov

Doktorka Lundén je momentálne na rodičovskej dovolenke a vybavuje si licenciu, aby mohla opäť ordinovať a vyšetrovať. Teraz ju čaká test z fínštiny a po doložení potrebných papierov môže začať pracovať.

Fungovať bude však inak ako na Slovensku či v Nemecku. Ambulancie detských obvodných pediatrov totiž Fíni nepoznajú. Majú obvodné detské sestry, ktoré robia preventívne prehliadky a očkujú deti. Ak je väčší zdravotný problém, sestra dieťa pošle do nemocnice k pediatrom.

„Pediater tak vidí choré deti, ktoré to naozaj potrebujú. Funguje to naozaj dobre,“ hovorí doktorka. Zdravotná sestra má na dieťa hodinu, pýta sa na spánok, stravu a dokonca aj na to, ako sa cíti matka. Existujú aj lekárske prehliadky, tie však absolvujú deti do dvoch rokov len trikrát.

V máloktorej fínskej poliklinike majú pediatrov, väčšinou tak dieťa vyšetrí všeobecný lekár pre dospelých. Ak sa mu niečo nezdá, pošle dieťa k pediatrovi. „Je to lacnejšie a efektívnejšie, ak prehliadky robí zdravotná sestra a lekári sa venujú chorým deťom,“ vysvetľuje.

Podobne sú aj na tom dospelí. Zdravotné problémy zhodnotí najprv zdravotná sestra, ktorá ich buď vyrieši, alebo posunie lekárovi. Akútne stavy vyrieša lekári v nemocniciach tak ako u nás.

K pediatrovi alebo inému lekárovi sa dostanú vo Fínsku pacienti hneď, len s minimálnou čakacou lehotou, ale musia ísť do súkromných centier a ambulancií, ktoré sú finančne nákladné.

Dôvera v štát, ktorú majú Fíni

Situácia vo Fínsku počas pandémie bola na výrazne odlišnej úrovni ako u nás. Väčšina obyvateľov verila odporúčaniam lekárov a očkovacie centrá boli takmer okamžite plné.

„Hoaxy sa nešírili v takej veľkej miere ako na Slovensku, Fíni sú disciplinovanejší a dôverujú lekárom,“ opisuje prvé vlny pandémie. Vplyv na to má aj jeden z najlepších školských systémov sveta, ktorý je bezplatný a vedie študentov ku kritickému mysleniu.

Keď Fínsko schválilo očkovanie proti koronavírusu pre deti od 12 rokov, bolo bežne vidieť celé triedy, ktoré smerovali do vakcinačných centier. „Samozrejme, rodičia mali obavy, bolo to niečo nové, ale verili odborníkom. Bola tam dôvera v systém,“ vysvetľuje doktorka Lundén.

Pediatrička si tiež myslí, že antiočkovací boom aj na Slovensku dosť poklesol a rodičia chcú dať svoje deti zaočkovať. Uvedomujú si, že očkovanie chráni pred nebezpečnými chorobami.

„Mám taký pocit, že veľa rodičov chce dať očkovať deti aj tými nepovinnými vakcínami, ako sú ovčie kiahne, HPV alebo teraz chrípka,“ hovorí.

Zásluhu na tom mali aj lekári, ktorí rodičom poskytli dostatok informácií a odpovedali na všetky otázky. Rovnako veľký podiel má na tom transparentná politická scéna. Ak politici povedia, že očkovanie má zmysel, tak im ľudia veria.

„Na Slovensku chýba ľuďom kritické myslenie. Veľká skupina sa spolieha na to, že ak niečo číta od akože odborníkov na sociálnych sieťach, je to rozhodne pravda,“ dodáva Katarína Lundén, aktuality.sk

 X X X

Európa stropuje cenu ruskej ropy a v USA rekordne rastú platy

Štáty EÚ sa dohodli na zastropovaní cien ruskej ropy, nie je jasné, ako efektívne bude. Prudký rast miezd v USA paradoxne schladil akciový trh a pád kryptoburzy FTX poslal ku dnu platformu BlockFi. Prečítajte si výber najzaujímavejších správ zo sveta biznisu a financií.

EÚ zavedie strop na cenu ruskej ropy

Pri zavádzaní sankcií na Rusko kráča demokratický svet po tenkom ľade – opatrenia majú dostatočne obmedziť zárobky Kremľa, ale popri tom by nám nemali ešte viac predražiť energie. Tento dvojitý cieľ sa pokúsi naplniť strop na ruskú ropu, ktorý vznikol z iniciatívy krajín G7.

Strop by mal byť dostatočne nízky na obmedzenie Putinových tržieb, ale zároveň by ho nemal popchnúť k zastaveniu vývozu, ktorý by spôsobil prudké zdraženie ropy. EÚ sa nakoniec dohodla nastaviť maximálnu cenu ruskej ropy na 60 dolárov.

Ak ho schváli zvyšok G7, tak opatrenie vstúpi do platnosti už v pondelok spolu so širším balíkom sankcií (napr. zákaz dovozu ropy po mori).

Dohodu museli odobriť všetky štáty EÚ, najviac otáľalo Poľsko. Obávalo sa, či bude úroveň 60 dolárov efektívna. Medzinárodný ropný benchmark Brent sa síce obchoduje za vyššiu cenu (v piatok 87 dolárov). Ruskú ropu však časť súkromného sektora dobrovoľne bojkotovala, čo stlačilo jej cenu.

Chýbajú nám jednoznačné údaje o tom, za akú cenu sa momentálne ruská ropa predáva. Reuters hovorí o 70 dolároch za barel (pri nej by bol strop efektívny), súkromní experti na sledovanie cien zas o úrovni 52 dolárov (pri ktorej by strop zatiaľ veľa nezmenil). Poľsku sa preto spravilo zopár ústupkov, napríklad pravidelné revízie úrovne stropu.

Efekt má platiť aj pri vývoze do krajín mimo EÚ – ak prepravné spoločnosti nebudú nakupovať ruskú ropu pod dohodnutý strop, stratia prístup k európskym finančným službám. Zháňať tieto služby inde by bolo pre dovozcov drahé. Dohoda by sa mala postupne rozšíriť na úroveň celej G7, detaily sa dozvieme neskôr.

Rast miezd v USA trhá rekordy

O týždeň a pol nás čaká posledné tohtoročné zasadnutie americkej centrálnej banky Fed. Keďže októbrová inflácia spomalila výraznejšie, ako sa očakávalo, investori s napätím čakajú, či na ňom bankári spomalia tempo zvyšovania úrokov. Šéf Fedu Jerome Powell to v stredu priamo naznačil.

Čas na spomalenie zvyšovania úrokov by podľa neho mohol prísť už na najbližšom zasadnutí. Fed to totiž nechce s bojom proti inflácií prehnať, aby neskôr nespôsobil zbytočnú nezamestnanosť. Akciovým trhom stačil takýto náznak na spustenie vlny optimizmu, index S&P 500 zaznamenal najlepší deň za dva týždne.

Powell však pripomenul, že pár mesiacov spomaľovania inflácie ešte neveští jej koniec, zvyšovanie úrokov teda bude pokračovať na úroveň potrebnú pre priškrtenie rastu cien. Lepší obraz o stave inflácie mali poskytnúť piatkové údaje o pracovnom trhu. A tie nepriniesli najlepšie správy.

Na prvý pohľad znejú dáta skvelo: počet nových pracovných miest aj tempo rastu miezd prekonali očakávania. Dôvodom je nedostatok pracovnej sily, vysoký dopyt po práci a tlak na zvyšovanie platov kvôli stúpajúcim životným nákladom.

Hoci je rast miezd vo všeobecnosti žiaduci, jeho neprirodzene vysoké tempo má háčik. Firmy totiž premietnu rastúce náklady na zamestnancov do cien tovarov, čím ďalej kŕmia infláciu.

Odolný pracovný trh teda môže byť prekážkou pri spomaľovaní tempa rastu úrokov, čo si uvedomuje aj Fed. Akciové trhy v piatok vytriezveli z rastového opojenia a rýchlo zmazali časť ziskov z predchádzajúcich dní.

Zbankrotovala kryptoplatforma BlockFi

Po páde druhej najväčšej kryptoburzy FTX bolo jasné, že sa škody rozšíria aj na ďalšie firmy spojené s kryptomenami. Prvou veľkou obeťou sa stala „pôžičkáreň“ (niektoré jej praktiky vskutku pripomínali slovenské nebankovky) BlockFi, ktorá v pondelok vyhlásila bankrot.

Medzi hlavné služby BlockFi patrili úročené účty na vklady v kryptomenách či poskytovanie pôžičiek zabezpečených kryptomenami bez previerok žiadateľovej schopnosti splácať. Podobne ako konkurencia (napr. skrachovaný Celsius či Voyager) sa dostala do problémov po májovom zrútení stablecoinu Terra.

Tu sa začal prehlbovať vzťah BlockFi s vtedajším trhovým gigantom FTX. Burza jej poskytla úverovú linku vo výške 400 miliónov dolárov (záväzok, že firme na požiadanie požičia sumu do tejto výšky) na vykrytie nedostatku peňazí. BlockFi neskôr požičala solídne sumy firme Alameda Research, ktorú vlastnil majiteľ FTX.

Krátko po bankrote FTX preto BlockFi svojim klientom pozastavila možnosť výberu vkladov. Hlavným cieľom teraz bude premeniť čo najviac majetku na hotovosť, aby sa mohli vyplatiť veritelia (ktorým dlží 1-10 miliárd, mnoho z nich sú obyčajní retailoví investori).

Podobne ako pri FTX sa teda nevie presný objem záväzkov ani komu presne platforma dlží peniaze. Nie je teda vylúčené, že tento domino efekt bude pokračovať na ďalšie firmy, aktuality.sk

X X X

Pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením nerobíme dosť, hovorí prezidentka Čaputová

Tieto rodiny denne zápasia o dôstojnosť, hovorí o probléme pretidentka. Ako spoločnosť zďaleka nerobíme dosť, aby rodičia s deťmi so zdravotným znevýhodnením mali podporu, akú potrebujú. Prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti pri príležitosti sobotného Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím.

„Je veľmi potrebné dotiahnuť už začaté reformy vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami, k čomu sme sa zaviazali v pláne obnovy. Potrebujeme tiež posilniť služby včasnej intervencie pre rozvoj dieťaťa a ďalšie služby a veľmi myslieť aj na to, že práve takéto rodiny patria medzi tie, na ktoré najviac vplýva zdražovanie,“ upozornila prezidentka.

Rodičia zdravotne znevýhodnených detí sú podľa Čaputovej inšpiráciou tým, akou oporou sú nielen svojim deťom, ale i vzájomne ďalším rodinám.

„Musíte mať pocit ďaleko väčšej podpory aj našej spoločnosti, ktorej ste rovnocennou súčasťou,“ poznamenala.

Deti so zdravotným znevýhodnením a ich rodičov hlava štátu privítala aj v Prezidentskom paláci. Ako priblížila Čaputová, rodičia z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením jej rozprávali o živote svojich detí, o ich každodennom zápase o dôstojnosť, aby mohli čo i len trochu fungovať ako každá iná rodina v bežnom živote. Témou boli aj chýbajúce podporné služby či nepripravenosť škôl a škôlok na vzdelávanie znevýhodnených detí, aktuality.sk

X X X

Ostrov Jáva zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 5,7. Otrasy tam nedávno aj zabíjali

Budovy sa podľa novinára AFP triasli aj v indonézskej metropole Jakarta. Indonéziu postihujú zemetrasenia i erupcie sopiek často, keďže toto súostrovie leží v seizmicky aktívnej zóne.

JAKARTA: Zemetrasenie s magnitúdou 5,7 zasiahlo v sobotu hlavný indonézsky ostrov Jáva. Došlo k nemu necelé dva týždne po ďalšom zemetrasení v rovnakej provincii, ktoré si vyžiadalo viac než 320 životov. Informuje o tom agentúra AFP a americká geologická služba USGS.

Epicentrum nových otrasov sa nachádzalo osemnásť kilometrov juhovýchodne od mesta Banjar v provincii Západná Jáva. Budovy sa podľa novinára AFP triasli aj v indonézskej metropole Jakarta. Správy o obetiach alebo väčších škodách sa zatiaľ neobjavili.

Magnitúdu 5,7 uviedla USGS s tým, že zemetrasenie nastalo v hĺbke 112,5 kilometra. Indonézsky meteorologický ústav informoval o magnitúde 6,4. Prívalové vlny cunami v dôsledku týchto otrasov nehrozia.

Indonéziu postihujú často zemetrasenia i erupcie sopiek, keďže toto súostrovie leží v seizmicky aktívnej zóne, tzv. Ohnivom kruhu, kde sa stretávajú tektonické platne, aktuality.sk

X X X

To fakt nás Michelin guide nemá rád? (Sme jediná krajina V4 bez svetoznámeho bedekra)

Je mi vždy smutno, keď v okolí Slovenska uzrie svetlo sveta miestny bedeker Michelin Guide. A u nás stále nič, keďže vôľa nášho chcenia byť na svetovej gastro mape je veľmi slabá. Zaobalená v presvedčení, že naše gastro musíme najprv zmodernizovať aj bez neho. Cez akési štrukturálne zmeny a podobné výrazové balasty.

Takto sa to robí, do….

Nedávno mi bolo znova smutno, kvôli Budapešti. Toto mesto v minulosti patrilo pod dnes už neexistujúcu edíciu The Main Cities of Europe. Krajina však pridala v propagácii a v tomto roku má Maďarsko svoju vlastnú edíciu. Inšpektori sa tak z hlavného mesta rozliezli po celej krajine.

Aj preto je možné, že len pár kilometrov od Komárna, v meste Tata s počtom obyvateľov zhruba asi ako Pezinok, je prvá mimobudapeštianska reštaurácia s dvomi hviezdami. Mám na mysli podnik Platán Gourmet. A to je priatelia riadna šupa, takto vyštartovať v prvej sezóne hodnotenia. Budapeštiansky Onyx (doposiaľ jediná dvojmišelinka v Maďarsku) je stále zatvorený pre veľkú rekonštrukciu až do roku 2024 a jeho „testovacia“ kuchyňa má v bedekri len zelenú hviezdu za eko udržateľnosť.

Ďalšou, mimobudapeštianskou reštauráciou s jednou hviezdou je podnik s názvom 42. Je to prvá mišelinka, do ktorej si zo Slovenska môžete zájsť pešo cez most. Sídli totiž v Ostrihome, aktuality.sk

X X X

Estónsko kúpi od USA raketomety HIMARS aj rakety s dostrelom do tristo kilometrov

Za raketomety a muníciu zaplatí Estónsko viac ako dvesto miliónov dolárov.

Estónsko kúpi od Spojených štátov šesť salvových raketometov HIMARS vrátane munície za viac ako 200 miliónov dolárov, oznámilo v sobotu Estónske centrum pre obranné investície (ECDI). Ide o najväčší nákup zbraní v histórii Estónska. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Estónsko, ktoré susedí s Ruskom, zvýšilo výdavky na obranu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu podobne ako ďalšie pobaltské krajiny Lotyšsko a Litva.

Magnus-Valdemar Saar, generálny riaditeľ ECDI, podpísal predmetnú zmluvu v piatok s americkou Agentúrou pre obrannú spoluprácu na posilnenie nepriamej palebnej schopnosti Estónska, uviedlo ECDI vo vyhlásení.

Dodalo, že Estónsko v rámci zmluvy tiež obstará muníciu, ako aj školenia na obsluhu salvových raketometov HIMARS. ECDI spresnilo, že nákup zahŕňa rakety, ktoré dokážu zasiahnuť ciele do vzdialenosti 300 kilometrov a tiež strely kratšieho doletu. Tallin očakáva prvé zásielky v rámci tejto zmluvy v roku 2024.

Salvové raketomety HIMARS sú považované za najefektívnejšiu zbraň ukrajinskej armády v boji proti ruským inváznym jednotkám, píše AFP, aktuality.sk

X X X

Putin by mohol využiť mierové rozhovory na prezbrojenie armády, myslí si šéf britskej diplomacie

Ruský prezident Vladimir Putin by prípadné mierové rozhovory s Ukrajinou mohol využiť na doplnenie výzbroje svojej armády pred tým, ako by spustil nový útok. Uviedol to v sobotu britský minister zahraničných vecí James Cleverly, informuje TASR s odvolaním sa na stanicu Sky News.

Cleverly v rozhovore pre denník The Telegraph povedal, že existuje riziko, že „prímerie by Putin mohol využiť na vycvičenie ďalších vojakov, výrobu ďalšej munície a prezbrojenie ozbrojených síl“.

 Británia pomôže Ukrajine v boji proti Rusku záchranárskymi a pátracími vrtuľníkmi Sea King. Pozrite si americkú verziu tejto helikoptéry na videu US Marines.

Jeho varovanie prišlo po vyjadrení prezidenta USA Joea Bidena o tom, že by bol ochotný rokovať s Putinom, ak by ruský líder skutočne chcel ukončiť vojnu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že by pokračoval v rozhovoroch s Putinom v snahe zamedziť ďalšej eskalácii a dosiahnuť „veľmi konkrétne výsledky“, ako je zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární.

Cleverly však spochybnil, či by Putin viedol dialóg „v dobrej viere“. „Musíme byť veľmi, veľmi opatrní, ak ‚mierové‘ rozhovory… iniciuje Vladimir Putin,“ povedal šéf britskej diplomacie.

„Riešenie musí byť udržateľné, zmysluplné a skutočné,“ zdôraznil Cleverly. „Musíme si dávať pozor, aby Rusko nevyužilo prestávku len na to, aby zabezpečilo, že ďalšia fáza jeho agresie bude účinnejšia ako súčasná,“ dodal s poukázaním na to, že po agresii v Gruzínsku, na Kryme a v ukrajinskom Donbase vždy nasledovala ďalšia „vlna“ agresie, aktuality.sk

X X X

SaS chce povaliť vládu a poveriť riadením štátu progresívnych úradníkov, hovorí Pčolinský. Podľa Gröhlinga klame

Peter Pčolinský tiež naznačoval, že strana SaS spravila dohodu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou pri dosadzovaní úradníckej vlády.

Strana Sloboda a Solidarita chce povaliť vládu Eduarda Hegera a umelo inštalovať „progresívnu“ úradnícku vládu. Povedal to predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko.

Pčolinský pritom odkazoval na štvrtkovú tlačovú besedu, keď SaS informovala o podaní návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Richard Sulík počas vystúpenia hovoril aj o možných alternatívach, ktoré by po páde vlády mohli nastať a spomenul aj úradnícku vládu.

„Nevolení ľudia, majú byť umelo dosadení v rozpore s výsledkami volieb a riadiť tento štát. To absolútne odmietam,“ povedal Pčolinský a pýtal sa, či strana SaS nespravila nejakú dohodu s prezidentkou.

Ak by bolo hlasovanie o odvolaní kabinetu Eduard Hegera úspešné, prezidentka by mala viacero možností. Môže nechať Hegerovu vládu vládnuť v demisii, požiadať zvyšok koalície o zostavenie nového kabinetu, alebo iniciovať vytvorenie tzv. úradníckej vlády zloženej z ľudí, ktorým dôveruje. Nový kabinet by musel parlament požiadať o vyslovenie dôvery, čo by pravdepodobne skončilo neúspechom a vládol by v demisii.

Pčolinský podľa Gröhlinga klame

Poslanec za stranu SaS Branislav Gröhling označil slová podpredsedu parlamentu za klamstvá. „My sme hovorili o alternatívach, ktoré môžu nastáť,“ doplnil s tým, že on osobne je skôr za predčasné voľby.

V prípade pádu vlády je hnutie Sme rodina tiež jednoznačne za rokovania o predčasných voľbách. „Ak by padla vláda, tak jedine riešenie sú predčasné voľby a dohoda na predčasných voľbách. Tam bude veľmi zaujímavé, čo spraví SaS,“ pokračoval Pčolinský.

Podľa neho práve SaS bude rozhodovať o tom, či budú vyhlásené predčasné voľby, pretože práve ich 20 poslancov je potrebných na dvojtretinovú väčšinu v parlamente, ktorá by ich zabezpečila.

Napriek tomu, že Gröhling je za predčasné voľby, nevedel sa vyjadriť, ako sa zachovajú poslanci v prípade, ak by bola vláda Eduarda Hegera odvolaná. Mimoriadna schôdza parlamentu o vyslovení nedôvery vláde začne vo štvrtok. Hlasovať sa však bude pravdepodobne neskôr, aktuality.sk

X X X

Šéfovia diplomacie S3 diskutovali o situácii na Ukrajine i migrácii

„Zhodli sme sa, že naším spoločným a hlavným záujmom je ukončenie ruskej agresie na Ukrajine, a to bez obmedzenia jej nezávislosti, suverenity či územnej celistvosti,“ povedal po stretnutí šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer.

Regionálna spolupráca, aktuálna situácia na Ukrajine, ale tiež migrácia, dianie na západnom Balkáne či budúcnosť Európskej únie boli témami sobotného stretnutia šéfov diplomacie krajín Slavkovského formátu (S3) v kaštieli Belá.

Zúčastnil sa na ňom minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer, šéf českej diplomacie Jan Lipavský a rakúsky minister pre európske a medzinárodné záležitosti Alexander Schallenberg. Slovenský šéf diplomacie o tom informoval na sociálnej sieti.

„Zhodli sme sa, že naším spoločným a hlavným záujmom je ukončenie ruskej agresie na Ukrajine, a to bez obmedzenia jej nezávislosti, suverenity či územnej celistvosti. Ukrajina, ktorej budeme naďalej poskytovať všestrannú pomoc a podporu, musí zároveň dostať reálnu šancu geopoliticky sa ukotviť v štruktúrach slobodných krajín politického Západu,“ vyhlásil Káčer.

Zároveň potvrdil, že rešpektovanie základných demokratických hodnôt je esenciou fungovania Európskej únie a všetky členské štáty musia pravidlá dodržiavať rovnako.

Káčer ocenil aj dobré susedské vzťahy a spoluprácu v rámci Slavkovského formátu, ktorý podľa neho prináša pridanú hodnotu obyvateľom a posilňuje regionálny hlas aj pri globálnych zahraničnopolitických témach. „Preto chceme do budúcna hľadať spoločné témy aj s partnermi mimo strednej Európy,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Lyžovačka s ubytovaním je u nás lacnejšia ako v Alpách či Dolomitoch, tvrdia na Liptove

NÍZKE TATRY: Novú zimnú turistickú sezónu na Liptove otvorila v sobotu pod Chopkom v Nízkych Tatrách olympijská medailistka Petra Vlhová. V regióne tak odštartovali prvú lyžovačku tejto zimy na Slovensku.

„V novej zimnej sezóne sme plní očakávaní. Veríme, že nás podporia domáci Slováci, ale aj zahraniční návštevníci. Nájdu u nás nielen profesionálne upravované svahy, ale aj viac zasnežovaných trás aj novú lanovku,“ povedal predseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Ján Blcháč.

Zdôraznil, že dúfajú v potvrdenie pozície regiónu Liptov ako druhého najnavštevovanejšieho na Slovensku.

Z prieskumu medzi ubytovateľmi podľa liptovskej OOCR vyplýva, že o zimnú sezónu je na Liptove záujem.

„Nárast cien služieb nie je taký dramatický, ako je nárast vstupných nákladov. Lyžovačka s ubytovaním a doplnkovými službami u nás na Slovensku teda stále vychádza lacnejšie ako v Alpách či Dolomitoch,“ povedala riaditeľka OOCR Darina Bartková.

Podotkla, že zvýšený dopyt je najmä o ubytovanie v blízkosti lyžiarskych svahov.

Rodáčka z Liptova Petra Vlhová po sobotňajšej ceremónii odchádza do talianskeho Sestriere na ďalšie preteky svetového pohára žien. Lyžiarom v stredisku odkázala, že najlepšou prevenciou pred úrazom na zjazdovke je lyžovať pokojne. Netreba to preháňať, lebo keď sa človek priveľmi teší, vtedy sa môže niečo pokaziť. Treba si to užiť v pokoji, nikomu nič neutečie,“ povedala, aktuality.sk

X X X

V Jasnej sprístupnili novú lanovku za milióny eur. Spája Bielu púť s Priehybou

Jej dĺžka je takmer jeden kilometer a náklady spojené s výstavbou sa vyšplhali na 17 miliónov eur.

DEMÄNOVSKÁ DOLINA: Nová 15-miestna lanovka v nízkotatranskom horskom stredisku Jasná v sobotu odviezla prvých lyžiarov. Jej dĺžka je takmer jeden kilometer a náklady spojené s výstavbou sa vyšplhali na 17 miliónov eur. Slávnostné otvorenie novej lanovky sa uskutoční v sobotu večer.

Výstavbu novej lanovky spustili v minulom roku, spája Bielu púť s Priehybou. „Táto investícia zásadným spôsobom zrýchli a zjednoduší prepravu na Chopok, sprístupní ho bezbariérovo zo severu a zároveň zabezpečí ekologické zásobovanie bez potreby vývozov ratrakmi,“ uviedol riaditeľ horského strediska Jiří Trumpeš.

V objekte údolnej stanice lanovky sú okrem samotnej technológie a nevyhnutného zázemia aj parkovacie miesta.

Snehové podmienky v stredisku hodnotí Trumpeš, vzhľadom na aktuálny dátum, ako vynikajúce. Podotkol, že pred sezónou posilnili zasnežovanie, čo si vyžiadalo investíciu tri milióny eur. Technicky zasnežovaná bude po novom aj zjazdovka „Slalomák“.

„Prírodného snehu je minimum, ale výkonný zasnežovací systém nám umožnil vysnežiť stredisko technickým snehom tak, aby mohli lyžiari vyrezávať prvé oblúky,“ povedal Trumpeš. Ubezpečil, že v závislosti od počasia budú naďalej zasnežovať, aby postupne pre návštevníkov sprístupnili celé stredisko, aktuality.sk

X X X

Energetická kríza zrodila v Poľsku nový biznis. Ľudia ilegálne ťažia uhlie

Poľský taxikár Grzegorz hovorí, že dopyt po jeho službách je taký vysoký, že mu telefón prakticky neprestáva zvoniť. Ľudia však nemajú záujem o zvezenie. Gregorz taxikárčenie zavesil na klinec a pustil sa do podnikania, ktoré je v čase energetickej krízy lukratívnejšie – do ilegálnej ťažby uhlia, napísala agentúra Bloomberg.

 V okolí dolnosliezskeho Walbrzychu, kde býva, je uhlie aj iba meter pod povrchom polí, rekreačných oblastí alebo záhrad. Tím zložený zo štyroch mužov dokáže za hodinu vydolovať tonu a za pol dňa práce si každý z nich môže zarobiť 1000 zlotých (viac ako dvesto eur), čo je zhruba 60 percent priemerného zárobku za celý týždeň.

„Moja žena s tým nesúhlasí a robí si o mňa starosti, ale ako taxikár by som si toľko nezarobil,“ povedal Gregorz, keď vyťahoval vedro „čierneho zlata“ z jamy na okraji obývacej štvrte. Jeho dvaja spolupracovníci dobývali uhlie pomocou krumpáčov.

Najšpinavšie z palív zažíva veľký návrat, pretože Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine zadržiava dodávky plynu. V Poľsku navyše stále značná časť domácností na vykurovanie používa uhlie. Suroviny je nedostatok a vláda si s týmto problémom zatiaľ nedokáže príliš poradiť.

Ruská invázia na Ukrajinu premenila situáciu na energetickom trhu, Poľsko prestalo dovážať ruské uhlie, na kúrenie ho pritom používalo 37 percent domácností. V tejto 38-miliónovej krajine je 77 percent domácností vykurovaných uhlím.

S tým, ako sa zásoby znižujú a teploty klesajú, sa vláda snaží zabezpečiť uhlie a obce ho distribuujú. Krátko po začiatku vojny v niektorých uhoľných skladoch sa surovina minula a objavili sa pochybnosti o ubezpečovaní prezidenta Andrzeja Dudu, že Poľsko má dostatok uhlia na 200 rokov.

A tak ľudia berú veci do svojich rúk. Niektorí spaľujú odpadky, a prispievajú tak k zlej kvalite ovzdušia v krajine, kde tri veľké mestá – Varšava, Krakov a Vroclav, sa nedávno v jednej chvíli nachádzali medzi desiatimi miestami s najväčším znečistením na svete. Obyvatelia Walbrzychu sa buď vydali pre uhlie cez hranicu do Česka, alebo vzali do rúk lopaty a kopú. Starosta Roman Szelemej vyčíta vláde, že Poľsko priviedla do závislosti od uhlia. „Táto kríza ukazuje, že to bola chyba,“ hovorí.

Walbrzych a jeho okolie 200 rokov žili z ťažby uhlia, poslednú oficiálnu baňu zatvoril v roku 2000 a tisíce baníkov potom zostali bez práce. Nelegálna ťažba tu nie je ničím novým. V okolitých mestečkách a dedinách je 12-percentná nezamestnanosť, čo je asi trikrát viac ako v meste samotnom. Tí, ktorí majú z minulosti nejaké skúsenosti, sa k nim teraz vracajú s vidinou možnosti zarobiť si. Takzvané biedaszyby (šachty chudoby) sa vyrojili v lesoch, poliach a medzi kroviskami. Je nimi posiata aj jedna zo záhradkárskych kolónií na predmestí Walbrzychu. Jeden z miestnych hovorí, že niekto potrebuje peniaze a niekto iný zase uhlie. Radnica medzitým posiela policajné hliadky na miesta obľúbené medzi baníkmi dobývajúcimi uhlie načierno.

Grzegorz vzhľadom na to, že sa podieľa na ilegálnom obchode, odmietol prezradiť svoje meno i vek. Hovorí, že využíva príležitosť zarobiť si, ale tvrdí tiež, že pomáha vyriešiť najhoršiu energetickú krízu za celé desaťročia. Šéfom jeho skupiny je Bartosz, ktorý v minulosti pracoval tri roky ako baník. Jama, v ktorej pracujú, je asi tri metre hlboká. Dvaja muži, ktorí kopú uhlie, do nej zostupujú po ručne vyrobenom drevenom rebríku. Grzegorz plní uhlím vrecia, ktoré potom odnesú do auta schovaného za stromami. „Budeme tu kopať tak dlho, kým budeme schopní dobývať uhlie,“ povedal Grzegorz. „A potom vykopeme novú jamu,“ dodal./agentury/

X X X

Z osady SR až na vysokú školu: Jana Zacharová: Na rodičov sa nehnevám. Je mi však ľúto samej seba ako dieťaťa

Často som sa sama prechádzala po osade len preto, že som nemohla byť doma. Pozerala som do okien iných ľudí a videla som tam deti, ktorým som trochu závidela, že odtiaľ nemusia utekať, hovorí Jana Zacharová.

Stretli sme sa v kaviarni. Mala pred sebou rozložený papier s poznámkami a na tvári príjemný úsmev.

Svoj príbeh rozprávala s vážnou tvárou, ale ani raz sa jej nezatriasol hlas – hoci hovorila o svojom traumatickom detstve, strachu, nedostatku a zúfalstve. Na jednej strane to bol totiž ťažký príbeh, bol však plný odhodlania či lásky k vzdelaniu.

Jana Zacharová (28) vyrástla v osade. Vďaka veľkej vlastnej snahe a drobnej podpore svojho okolia v podobe učiteľov či neziskovej organizácie Divé maky sa jej podarilo študovať, neskôr dokonca aj v zahraničí. Dnes si už sama financuje štúdium liečebnej pedagogiky.

X Vyrastali ste v osade v Ponickej Hute v Banskobystrickom kraji. Aké ste mali detstvo?

Hlavne si spomínam na sociálnu stránku, ktorá bola veľmi ťažká. V osade nebolo veľa príležitostí na rozvoj ani ľudí, ktorých by som mohla vnímať ako vzor. A moji rodičia mali problémy s alkoholom.

Viem teda, aké to je nemať absolútne nič. Aké to je byť hladný, lebo nie sú peniaze na jedlo. Alebo nemôcť ísť do školy, lebo nie sú peniaze na cestu. Sú to veci, ktoré si budem pamätať celý život. Chudoba bola veľmi ubíjajúca.

X Viem, že to môže znieť ako zvláštna otázka, ale čo vám to prinieslo do života?

Mám pochopenie pre ľudí, ktorí v chudobe žijú aj dnes. Som pokorná, aj keď už nie som chudobná. Ale nie som ani bohatá. Veľa ma to naučilo. Len mi je ľúto, že som to prežila ako dieťa. Je to možno zvláštne, ale keď si spomeniem na seba ako dieťa, je mi ľúto seba samej.

X S kým ste ako dieťa žili? Pokiaľ viem, mali ste mamu, otca a brata.

Áno, ale keď som mala 13 rokov, moja mama odišla. U nás doma totiž nebol len alkoholizmus, ale aj domáce násilie. Matku som stratila vo veľmi citlivom veku. A nemohla som o tej strate ani hovoriť, lebo otec a brat boli presvedčení, že to ona bola zdrojom zla v našej rodine. Lebo bola žena a pila. Ale ona mala zo situácie ťažkú depresiu, pila zo zúfalstva. Otec však bol tiež alkoholik a týral ju, čo si nedokázal priznať. Keď sa o nej hovorilo, nemohla som sa jej ani zastať: že bola týraná a nemala na výber. Vždy sme sa kvôli tomu len hádali a ničomu to neprospievalo.

V každom prípade, odvtedy som zostala iba s mužmi, ktorí ma kvôli alkoholizmu nevedeli podporiť.

X Ako vyzeral váš bežný deň, keď ste boli dieťa?

Mali sme len jednu izbu. Bolo v nej všetko, dalo by sa to prirovnať ku garsónke. Nemala som súkromie. Otec si tam vodil kamarátov, ktorí tiež pili. Často som prišla zo školy a chcela som si oddýchnuť alebo sa učiť, ale nemala som na to priestor, lebo tam už bolo šesť opitých chlapov. Ani som sa necítila, akoby som prišla domov, ale skôr do krčmy.

Keď sa rozpustila pitka, zostávala som s opitým otcom v tej jednej miestnosti. Bolo to ťažké a robila som všetko pre to, aby som sa udržala hlavne po psychickej stránke v poriadku. Dnes viem, že som vtedy skĺzavala do depresie. Bola som depresívnejšie dieťa, ale bolo to následkom prostredia, v ktorom som žila. Keď sa otec aj brat opili, nedalo sa v tom priestore vydržať. Jedinou možnosťou bolo odísť z neho.

X Kam ste chodili?

Von alebo ku krstnej mame. To bolo moje útočisko. Mala som tú pravú, poriadnu krstnú mamu, ktorá ma zachraňovala, keď tam neboli rodičia alebo keď práve oni ubližovali. Niekedy, keď sa v opitosti strhla bitka, som aj o polnoci s plačom vybehla z domu a mohla som sa u nej skryť a prespať tam.

Ráno som sa vracala do domu s hroznou energiou, kde som ich nachádzala s monoklami či vybitými zubami. Panovalo tam ticho, ktoré bolo podobne nepríjemné ako bitky či nadávky.

X Chápali ste, že sa vám deje niečo, čo nie je normálne?

Áno. Osada, v ktorej som žila, je veľmi malá – žije tam okolo 150 ľudí a všetci sa poznajú. Vedela som teda, že väčšina ostatných detí môže byť doma. Často som sa sama prechádzala po osade len preto, že som nemohla byť doma. Pozerala som do okien iných ľudí a videla som tam deti, ktorým som trochu závidela, že odtiaľ nemusia utekať. Že majú bezpečné miesto, ktoré ja nemám. A vedela som, že to je nenormálne.

Vnímala som aj to, že ostatní mali matky, ktoré viedli domácnosť, starali sa o hygienu, napríklad aby deti chodili do školy čisté. Ja som si musela oblečenie prať sama v potoku. Nemala som nikoho, kto by to urobil. Vedela som, že oproti ostatným deťom som zanedbaná. V osade bola veľká chudoba, ale vnímala som, že ostatní sú na tom lepšie.

X Aké pre vás potom bolo navštevovanie školy?

Chodila som na základnú školu do Poník. Väčšina učiteľov pochádzala z dediny a vedeli, v akých pomeroch žijem. Cítila som, že sa na mňa pozerajú inak. Nás Rómov v triede posudzovali aj podľa toho, akých sme mali rodičov. Raz sme mali v triede tému rodičov a hovorili sme o tom, či chceme pokračovať v ich šľapajách. Učiteľka dala priestor každému v triede. Keď som bola na rade, poznamenala, že moji rodičia nemajú vzdelanie a majú problém s alkoholom, či tam vidím nejakú inšpiráciu. Bolo pre mňa veľmi ťažké, že nemám čo povedať.

Stalo sa tiež, že sa v triede vyskytli vši a učiteľka všetkým prehrabávala vlasy ceruzkou. V škole sme ich mali viacerí, ale ja som bola jediná z triedy, ktorej ich našli. Pred všetkými ma poslala domov, aby to rodičia vyriešili. Plakala som celú cestu domov – veľmi som sa hanbila. Dodnes si to v sebe nesiem, lebo to súviselo so základnou hygienou a starostlivosťou. Nebolo to niečo, čo by som dokázala vyriešiť sama. Otec mi doma povedal, že nebudeme riešiť šampóny alebo vyčesávanie, jednoducho ma vystrihali na krátko. Bol to veľmi tvrdý a nesprávny prístup.

X Napriek týmto zraneniam ste mali školu radi. Mali ste v nej nejakú podporu?

Na druhom stupni ma už dávali ostatným rómskym deťom za príklad. Poukazovali na to, že hoci mám doma ťažkú situáciu, mám záujem a snažím sa.

Bola som šikovná a učitelia to videli. Doma som nemala čas ani priestor robiť si úlohy, ale napriek tomu som sa učila na jednotky či dvojky. Okrem matematiky, kde som toho priveľa vymeškala a už som sa nevedela dostať do učiva.

Bola som aktívna a škola ma bavila. Vedela som, že je dôležitá. Nasávala som informácie ako špongia. A objavila som knihy, ktoré boli pre mňa terapiou, únikom, skrývala som sa do príbehov. Aj preto som bola výborná v slovenčine.

X Kde sa to však v dieťati vezme, že cíti dôležitosť školy, hoci nemá doma žiadnu podporu ani veľmi pozitívny príklad?

Myslím, že som mala nejakú predispozíciu. Mala som jedného strýka z otcovej strany, volal sa Daniel. Bol jediný zo siedmich súrodencov, ktorý mal dokonca vysokú školu. Bol veľmi chudobný, nemal ani na cestu do školy. Tak chodil peši. Nemal na aktovku, tak chodil s igelitkou. Nemal na knihy, tak si ich požičal alebo aj ukradol, len aby mohol študovať. Videl zmysel v štúdiu a videl v ňom cestu, ako sa dostať zo zlého priestoru a niekým sa stať. Nikdy som ho nestretla. Odsťahoval sa do Česka, ale počúvala som o ňom celé detstvo – že bol najšikovnejší, najďalej to dotiahol, ale musel pre to spraviť maximum. Vďaka nemu som vedela, že sa to dá.

Pomohla tiež jedna nezisková organizácia, ktorá pôsobila v našej osade – Priatelia Zeme CEPA.

X Ako pomohla?

Venovali sa hlavne ekologickým témam, ale boli zároveň jediní, ktorí videli, že v osade sú deti, ktoré by mohli vytiahnuť z prostredia chudoby. Bola som jedna z prvých, ktorá nadšene čakala pred ich dverami, a aktívne som sa zapájala do ich aktivít. Odvtedy som vnímala, že sa musím nielen vzdelávať, ale že chcem tiež odísť z osady.

X Už na začiatku rozhovoru ste povedali, že viete, aké to je nemať peniaze ani na cestu do školy. Ako ste to riešili?

Išla som peši. Poníky a Ponická Huta sú od seba vzdialené 3,5 kilometra, trvalo to minimálne 45 minút. Aby som prišla načas, vstávala som o 5:15. V zime to bolo ťažké, často som si aj poplakala od bolesti, lebo mi mráz zachádzal pod nechty. Tešila som sa na moment, keď sa strastiplná cesta skončí a dostanem sa do vyhriatej školy. Často sa mi tú cestu nechcelo podstupovať. A bolo zvláštne vidieť spolužiakov z dediny, ktorých rodičia vozili do školy autom len preto, aby nemuseli ísť cez kopec.

Neskôr, keď bolo teplejšie, chodila som zo školy pešo viac-menej dobrovoľne. Keď som totiž mala na autobus, nemala som na desiatu. Stávalo sa, že mi na hodine škvŕkalo v bruchu a hanbila som sa, že som tam hladná a všetci to vedia. Za to, čo som mala na cestu, som si teda kúpila jedlo, napríklad paštétu a rožky.

Nakoniec ste sa dostali na konzervatórium v Hnúšti, vtedy vás už podporovala organizácia Divé maky. Akú ste mali situáciu predtým, než vás prijali do štipendijného programu?

Hlásila som sa na tri stredné školy – pedagogickú, zdravotnícku a konzervatórium –, ale vôbec som nevedela, či si to budem môcť dovoliť. Pravdepodobnejšie bolo, že nie. Otec sa ma začal pýtať veľmi vážne otázky: Janka, ako zvládneš ísť na strednú školu, keď nemáme ani na to, aby si išla do školy do vedľajšej dediny? Ako to zvládneš? Ja to nezvládnem. A ty ako?

Bol to signál, že si konečne uvedomil, že vzdelanie je pre mňa dôležité. Druhá vec je, že videl len to, čo sa nedá. Neuvažoval o tom, čo by sa dalo urobiť pre to, aby som mohla študovať. Skôr to bral tak, že nebudem môcť študovať, lebo my takéto možnosti nemáme. Všetko vo mne sa proti tomu búrilo. Všetko mi hovorilo, že musí existovať riešenie, aj keď ešte neviem aké. A vtedy prišli Divé maky.

X Divé maky poskytujú štipendium nadaným rómskym deťom. Kto vám o nich povedal?

Keď som bola v deviatom ročníku, moja triedna pani učiteľka objavila článok, že v Divých makoch hľadajú nových štipendistov. Prišla za mnou a mojou spolužiačkou s tým, že si myslí, že by sme sa mali prihlásiť. Keď som videla ten článok, mala som slzy v očiach. Vedela som, že to chcem. Prihlásili sme sa na poslednú chvíľu a pani učiteľka nám umožnila pripravovať sa v estetickej miestnosti v našej škole. Z jej strany som dostala obrovskú motiváciu.

X Mala presne opačný prístup, ako ste zažívali v rodine.

Presne tak – hľadala riešenia. Nakoniec nás aj so spolužiačkou zobrali do programu. Rátalo sa s tým, že keď sa tam dostanem, pôjdem nielen na strednú, ale aj na vysokú. Nebyť Divých makov, nemala by som ako zaplatiť ani konzervatórium.

X Do nich ste nastúpili ako tanečný talent.

Áno, v tanci som objavila príležitosť, ako sa dostať preč z osady. Umenie mi bolo blízke aj preto, že keď som mala tak päť či šesť rokov a môj otec ešte tak veľa nepil, hrával na gitare a moja mamka spievala. Často si spolu spievali. Pekné obdobia v mojom živote súviseli s hudbou a spevom.

X Zobrali vás na zdravotnícku aj konzervatórium v Košiciach, respektíve na jeho elokované pracovisko v Hnúšti, konkrétne na herectvo. Prečo ste sa rozhodli pre tento odbor?

Vždy ma lákalo umenie, ale doma mi hovorili, aby som si vybrala niečo praktické: aby som išla za mäsiarku či predavačku. Nakoniec som sa rozhodla pre herectvo – bola to kombinácia tanca, spevu, herectva, dejín umenia a to sa mi páčilo. A bolo to najlepšie možné rozhodnutie. Košické konzervatórium podporuje aj rómskych žiakov aj kvôli stereotypu, že Rómovia sú talentovaní, majú hudbu v krvi a že oni to už nejako vedia. Je na tom kúsok pravdy, ale prvé, čo nám v škole povedali, bolo, že talent je jedno percento úspechu. 99 percent je práca. Konzervatórium tak Rómom umožňuje, aby sa sprofesionalizovali v umení a aby neskôr učili a ťahali aj ďalších študentov.

Veľmi podporovali aj rómsku identitu. Mohla som vyštudovať rómsky jazyk s maturitou. Samozrejme, Rómovia vedia po rómsky, ale o kodifikovanom rómskom jazyku veľa nevedia. Aj preto vymiera. Maturovala som teda zo slovenčiny, rómčiny aj angličtiny.

X Počas strednej školy ste žili na internáte. Aké to pre vás bolo?

Bola to obrovská úľava – akoby zo mňa opadol jeden veľký ruksak plný kameňov. Konečne som mala vlastnú izbu. Mala som súkromie, priestor na štúdium, po škole som mohla riešiť ďalšie aktivity: napríklad som mohla ísť do knižnice. V osade sme veľmi nemali čo robiť, väčšinou sme s kamarátkami postávali na ceste alebo sme sa rozprávali na lúke.

Doma sme napríklad nemali ani sociálne zariadenie. Po tréningu či škole som nemohla ísť do sprchy. Všetko som si musela zariadiť: musela som si zadovážiť drevo do pece, zakúriť, strážiť si oheň, kým si zohrejem vo veľkom hrnci vodu, zmiešať si ju so studenou a stáť vo veľkej vani. Musela som mužov vyhnať von. Väčšinou s tým nemali problém, lebo tak sme fungovali, bolo to bežné. V zime na to zvykli trochu nadávať, hlavne keď som si trochu chcela užiť kúpeľ a trvalo to dlhšie.

X Aké boli návraty domov z internátu?

Pred návratom domov som začala mať somatické príznaky. Už vo štvrtok mi bývalo zle. Z dobrého, príjemného prostredia, v ktorom som mala všetko, čo som potrebovala, som musela chodiť tam, kde chýbalo úplne všetko.

X Vy ste však pokračovali nielen na konzervatóriu, ale ešte ďalej: získali ste štipendium na prestížnu medzinárodnú školu United World College (UWC) v Mostare v Bosne a Hercegovine. Ako to prijali doma a ako ste to vnímali vy?

Keď som získala štipendium do Mostaru, už som musela odísť z Divých makov, lebo som nemohla byť v dvoch štipendijných programoch naraz. Zostala som však ich absolventkou, išla som do iného štipendijného programu ako Divý mak. Bol to však veľký šok a otec ma nechcel do Bosny pustiť.

 X Prečo, čoho sa obával?

Bál sa, že idem na Balkán – v jeho predstavách sa tam ešte strieľalo. No ja som potrebovala, aby mi podpísal súhlas, aby som tam išla. Nechcel to spraviť, nakoniec som si ten papier podpísala sama. Len som mu to oznámila s tým, že už nie je cesta späť. Dnes viem, že to nebolo v poriadku a že to nebolo fér voči komisii na UWC. Ale vedela som, že nemôžem prísť o takúto príležitosť len preto, že sa o mňa bojí otec. Chápala som to, ale nemohol stáť v ceste môjho rozvoja.

Niesol to zle. Paradoxne, práve vtedy som sa s ním viac emočne spojila. Uvedomila som si, aký je sám a že som pre neho dôležitá. Že som pozitívnym prvkom v jeho živote, hoci on pre mňa pozitívnym prvkom nebol. Začalo mi byť ľúto, že ho nechávam v tých podmienkach. A bála som sa o neho, lebo jeho alkoholizmus sa zhoršoval. Musela som sa však sústrediť na seba. Vedela som, že keď budem na sebe pracovať, zlepším svoju životnú situáciu, možno sa mi otca podarí zachrániť. A to sa mi podarilo.

X Aký bol deň odchodu?

Plakala som celú cestu – zo stresu, strachu aj smútku nad otcom. Išiel ma odprevadiť. Išla som low-cost, letecky by to bolo drahé. Cestovala som autobusom z Viedne. Otec ma mohol odprevadiť len na zastávku v dedine. Prišlo mi to príznačné, že v dedine sa rozlúčim s otcom a do sveta idem už sama.

X Na UCW študuje zmes štipendistov a bohatých detí. Aké bolo byť na takej prestížnej škole, keď ste pochádzali z takých chudobných pomerov?

Medzi študentmi boli diametrálne rozdiely. Často som sa cítila ako v časoch, keď som sa porovnávala so spolužiakmi Rómami. Boli tam ľudia z menej rozvinutých krajín a mali podobné životné osudy – spolubývajúca bola zo slumu. Dostali sa tam vďaka štipendiám. Potom tam boli ľudia, ktorým to zaplatili rodičia. Nemuseli riešiť, či majú vreckové. Ja som mala v rámci štipendia vreckové 50 eur mesačne, otec mi nemohol nič posielať.

X Aký bol Mostar?

Zamilovala som sa doň. Prvýkrát som niečo považovala za domov. Boli tam ľudia, o ktorých som vedela, že ma tam čakajú, zaujímajú sa o mňa, nie je im jedno, ako sa mám, aké je moje mentálne zdravie a aká bude moja budúcnosť. Na internáte som žila komunitný život, čo mi v detstve veľmi chýbalo.

Štúdium bolo veľmi náročné a odlišné od slovenského. Ako konzervatistka som mala trochu problém – veľmi som sa snažila, makala som, ale mala som priemerné výsledky. Spolužiaci z vedeckých škôl to zvládali lepšie.

V Mostare som zostala dva a pol roka. Nechcela som sa toho miesta vzdať. Zvykne sa hovoriť, že realita po tejto škole sa žije ťažko a nejaký čas trvá, kým vôbec prijmeme, že sa to už skončilo. A mne to tiež bolo ľúto.

X Aký bol potom prvý návrat domov?

Počas štúdia som sa raz vrátila kvôli okolnostiam – otec dostal mozgovú príhodu. Keď som prišla domov, uvedomila som si, že mám traumu viazanú na miesto. Moje telo si pamätalo, čo sa tam dialo, keď som bola dieťa. Reagovalo na to. Keď som prišla domov, vracala som, svrbelo ma celé telo, nemohla som spať, mala som stiahnutý žalúdok.

 X Otec vás najprv nechcel pustiť, ocenil nakoniec vaše štúdium?

Veľmi. Hlavne keď som sa vrátila pomáhať mu, keď mu bolo ťažko. Už som mala kontakty, vedela som si zohnať prácu v Banskej Bystrici aj vďaka dobrej angličtine. Vedela som rodine zabezpečiť viac peňazí. A videl, že osobnostne ma to veľmi zmenilo, že som voči nemu bola chápavejšia.

Nepristupovala som k nemu z pozície dieťaťa, ktoré ho obviňuje. Predtým som mu dávala vyžrať, že môže za našu situáciu. Bola to pravda, ale v Mostare som pochopila, že otec potrebuje viac súcitu a lásky. A zmenil sa aj jeho postoj k môjmu štúdiu. Bol veľmi rád, že sa mi to podarilo. Veľa sa pýtal, čo som to vlastne študovala v Mostare. Nevedela som mu vysvetliť, že to bolo všeobecnejšie vzdelanie a že som mala spojenie umenia a prírodných vied. Ťažko vysvetlíte človeku so šiestimi ročníkmi základnej školy, čo sú prírodné vedy či umenie a v čom sa prelínajú. Dodnes presne nevie, čo som tam študovala.

X Teraz študujete vysokú školu, konkrétne liečebnú pedagogiku. Prečo ste si vybrali práve tento odbor?

Po návrate z Mostaru som dostala možnosť pracovať v nízkoprahovom podpornom centre pre ľudí s postihnutím a robiť s nimi činnostnú terapiu. Bola to chránená dielňa, kde ľudia mali chránené prostredie, v ktorom rozvíjali svoje zručnosti, aby sa dostali na otvorený trh práce. Aby sa inkluzívne zamestnali, aj keď majú zdravotné problémy. Videla som tam koreláciu s mojím príbehom: aj keď som bola sociálne a ekonomicky znevýhodnená, boli ľudia, ktorí verili, že napriek tomu môžem mať vzdelanie a prácu. A zdalo sa mi, že mám na to talent. Liečebný pedagóg navyše začína pôsobiť tam, kde to už ostatní vzdajú. Vidí šancu na zmenu k lepšiemu. To je jeho hlavná úloha. A to je aj dôvod, prečo tam som. A chcem tak trochu vrátiť to, čo som dostala. Chcem mať aj súkromnú prax a byť terapeutkou, no zároveň chcem pomáhať aj ďalším Rómom.

X Máte naozaj veľmi ťažký životný príbeh. Ako to, že o ňom dokážete takto otvorene hovoriť?

Viem, že sa to nepočúva ľahko. Dokážem o tom hovoriť, lebo som si prešla prerodom. Na to, aby ma moje zážitky negatívne neovplyvňovali do konca života – napríklad psychickými problémami –, som musela pochopiť, čo sa mi v detstve stalo.

Už zhruba v štrnástich som vedela, že budem potrebovať terapiu. Vedela som, že mám predispozície na depresiu vzhľadom na mojich rodičov aj na alkoholizmus. Veľmi ma ovplyvnila chudoba. Z týchto vecí je veľmi ťažké vyhrabať sa. Vedela som, že moja štartovacia čiara je posunutá veľmi ďaleko. Ale podarilo sa to – vyštudovala som, nepijem a svoje detstvo som si spracovala v terapii.

X Faktom však je, že hoci ste si vybojovali lepšiu budúcnosť, niektorým sa to aj napriek snahe nepodarí.

To, že sa mi podarilo vymaniť z prostredia chudoby a dostať sa tam, kde som dnes, bolo aj veľké šťastie – napríklad, že som sa dostala do Divých makov. Vďaka nim a vďaka mojej darkyni, ktorej som veľmi vďačná, som mohla ísť nielen na konzervatórium. Divé maky sú dodnes mojou srdcovou záležitosťou. Našla som tam aj svoju životnú lásku, ktorá ma podporuje.

Bolo to však aj obrovské úsilie. Keby som pre to nerobila všetko, čo sa dá, zrejme by som dnes podobne ako všetky moje kamarátky z detstva mala štyri až šesť detí.

X Spomenuli ste, že sa vám podarilo vyliečiť otca zo závislosti. Ako k tomu prišlo?

Splnil sa mi tým detský sen: otec prestal piť, dokonca žije mimo osady. Boli chvíle, keď som vôbec neverila, že sa to podarí. Nakoniec som mu pomohla ísť na liečenie. Ponúkla som mu pomoc, aby ho zvládol. Dnes je dôchodca v domove a nezomrel na alkoholizmus. A viem, že to je vďaka mne.

X Ako sa takto s odstupom času dívate na svojich rodičov?

Čo sa týka mamy, som šťastná, že sa mi podarilo nehnevať sa na ňu. Spôsobila mi veľkú bolesť a nebola pri mne, keď som bola dieťa. Napriek tomu som vedela, že ma ľúbila a odišla z pudu sebazáchovy. Išlo jej o život. Nikdy som jej to nevyčítala.

Dnes sa nehnevám ani na otca. Vnútorný hnev som prekonala a premenila na súcit a lásku k nemu. Tiež za to úplne nemohol.

X Ako je to dnes s vaším rodným domom? Dokážete sa tam vrátiť?

Bývali sme vo veľkom dome, v ktorom mala každá rodina jednu izbu. Bolo to podobné slumu. Volali sme ho vagón. Minulý rok, na Silvestra, vyhorel do tla. Keď som odtiaľ videla video, nedokázala som ho dopozerať – bolo tam počuť plačúce dieťa a vedela som, že to preň bude hrozná trauma. Tí ľudia stratili úplne všetko. Neskôr im postavili unimobunky a dúfam, že si tým aspoň trochu polepšili.

Spomenula som si však, ako sme zvykli s nadsázkou hovoriť, že to zlo, ktoré sa tam deje, sa neskončí, kým to miesto nevyhorí. Bolo zaujímave vidieť, že na mieste, kde sa odohrával takýto osud dieťaťa, je už len kopa čiernych trámov. Že už neexistuje ani len ten dom. Už to nie je. Spojenie s mojou minulosťou zhorelo. Uzavrelo sa to, aktuality.sk

X X X

Vandali vyrezali Banksyho dielo z fasády domu na Ukrajine

Vandali vyrezali z fasády domu v Hostomeli pri Kyjeve grafiti, ktoré namaľoval svetovo známy britský umelec Banksy. Páchateľov už zadržala polícia, napísala Ukrajinská pravda. Dielo zobrazovalo ženu v župane a plynovej maske s natáčkami a hasiacim prístrojom v ruke. O letisko v Hostomeli sa na začiatku vojny, keď sa Rusi snažili zmocniť Kyjeva, tvrdo bojovalo.

 Banksyho dielo zobrazujúce ženu s plynovou maskou s hasiacim prístrojom v ruke v Hostomeli pri Kyjeve. Britský umelec potvrdil jeho autorstvo.

O prípade vandalstva informoval najprv na sociálnych sieťach očitý svedok Serhij Žuk, podľa ktorého páchatelia Banksyho dielo vyrezali z fasády za bieleho dňa. Polície vandalský čin podľa denníka Ukrajinska pravda potvrdila a oznámila, že zadržala skupinu ľudí, ktorí ho majú na svedomí. Obvinila ich z úmyselného zničenia či poškodenia umeleckého diela. Zadržaní na svoju obhajobu uviedli, že Banksyho dielo chceli predať, aby utŕžené peniaze mohli poslať na potreby ukrajinských ozbrojených síl.

Banksy minulý mesiac potvrdil The Art Newspaper, že na Ukrajine vytvoril grafiti, vrátane obrázka ženy v Hostomeli.

Banksy je jedným z najslávnejších svetových umelcov, zároveň zostáva v anonymite. Preslávil sa na začiatku 90. rokov pouličnými grafiti v Bristole. Počas ďalších let sa jeho práce objavili v Paríži, New Yorku a Park City v Utahu. Médiá ho často popisujú ako „nepolapiteľného“ a „tajomného“ či „gerilového“ pouličného umelca. Medzi jeho fanúšikov patria i najväčšie svetové celebrity.

Mestá a dediny v Kyjevskej oblasti boli medzi prvými na Ukrajine, ktoré tento rok vo februári pocítili ruskú vojenskou agresiu. Časť regiónu obsadili hneď v prvých dňoch invázie ruské okupačné vojská, stiahli sa odtiaľ zhruba na začiatku apríla. Po oslobodení obcí svet šokovali informácie o masakroch civilistov ruskými vojakmi a o masových hroboch. Moskva zodpovednosť odmieta./agentury/

X X X

Poznáte trik na zníženie cholesterolu? My vám ho prezradím. 

Pokiaľ nie ste spokojní s výsledkami preventívnej prehliadky u svojho lekára, dajte si poradiť. Príliš vysoké hodnoty cholesterolu, ktoré ohrozujú cievy a srdce je možné šikovne znížiť konzumáciou relatívne lacnej a dostupnej potraviny. Vaječný bielok dokáže narobiť so zanesenými cievami doslova zázraky. Okrem toho pomáha aj pri nadváhe a cukrovke.

 Cholesterol má dve tváre

Poznáme jeho zlú a dobrú formu. Ide v podstate o druh tuku, ktorý sa v prvom prípade usádza na stenách ciev, zužuje ich a časom môže spôsobiť srdcový infarkt alebo mozgovú mŕtvicu. V druhom prípade ide o takzvaný dobrý cholesterol, ktorý naopak cievam pomáha. Hladina tohto lipidu sa zvyšuje najmä pri pravidelnej konzumácii mastných a sladkých jedál. Okrem toho sa viac lepí na steny ciev, ak vynechávame zo stravy ovocie a zeleninu.

Vyrážajú do boja

Na pomoc v boji proti vysokému cholesterolu prichádzajú viaceré potraviny. Väčšinou také, ktoré majú dostatočný obsah vlákniny. V niektorých prípadoch však aj živočíšne potraviny dokážu pomáhať so znižovaním cholesterolu. Výborným príkladom je vaječný bielok. Jeho energetická hodnota je takmer zanedbateľná, má len asi 17 kilokalórií, pričom celé vajíčko až 71 kcal. Vaječné bielky nemajú nasýtené (škodlivé) tuky ani cholesterol, čo z nich robí skvelé spestrenie jedálneho lístka. Bielok je ideálny do diéty pre ľudí, ktorých trápi vysoký cholesterol, ale aj srdcovocievne ochorenia či cukrovka.

 Vaječný bielok znižuje krvný tlak

Pýši sa totiž obsahom až cca 50 mg draslíka. Ide o životne dôležitý minerál, elektrolyt, ktorý sa spája nielen so zdravím kostí, ale aj srdca. Mnoho výskumov prichádza s dôkazmi, že draslík rozširuje krvné cievy, čím znižuje krvný tlak. Aj v tomto prípade existujú celkom presvedčivé dôkazy.

Na jednom výskume sa zúčastnilo asi 12-tisíc dospelých ľudí, ktorí konzumovali potrebnú dávku draslíka každý deň. Výsledky štúdie publikoval Archives of Internal Medicine a uviedol, že takýmto spôsobom došlo k zníženiu rizika ischemickej choroby srdca o 37 % a kardiovaskulárnych chorôb až o 49 % v porovnaní s ľuďmi, ktorí prijímali nízke hladiny tohto minerálu.

Proti únave

Starší ľudia ocenia aj vplyv vaječnej bielkoviny na regeneráciu unavených svalov. Vaječný bielok obsahuje kvalitné proteíny, ktorých pravidelná konzumácia pomáha potláčať únavu, posilňuje svaly a zlepšuje imunitu. Na svoje si však prídu aj kosti, pretože bielky sú doslova nabité vápnikom. Pokiaľ si doprajeme túto časť vajca každý deň, môžeme sa podľa výskumov vyhnúť riziku zlomenín a osteoporóze. Spomínaná potravina rovnako zvyšuje „životnosť“ kostí a ich hustotu.

 Ani vo vyššom veku si neradi rátame vrásky

Jedenie vaječného bielka ich môže o čosi zredukovať. Táto potravina sa totiž chváli dostatočným množstvom kolagénu. Ide o bielkovinu, ktorá zlepšuje kvalitu a stav pokožky. Ľudské telo si kolagén dokáže vyrobiť samo, ale má to jeden háčik. Po dosiahnutí dvadsiateho piateho roku života jeho tvorba výrazne klesá.

Pravidelný príjem jedla s obsahom tejto bielkoviny pomáha rovnako zlepšovať elasticitu, pružnosť pokožky. Niektoré odvážnejšie štúdie dokonca presviedčajú, že bielkoviny a kolagén z vajec pomáhajú redukovať vrásky, ktoré spôsobilo nadmerné slnenie./agentury/

X X X

Burda o obvinení Fica: Ak ho chceme vidieť vo väzení, môže s ním sedieť polovica politikov

Obvinenie expremiéra Roberta Fica a bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka (obaja Smer) zo založenia zločineckej skupiny a ďalšie trestné činy v kauze Súmrak bolo namieste zrušiť, povedal v rozhovore pre denník Pravda dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského a expert na trestné právo Eduard Burda. „Tých pochybení a nepresvedčivých konštrukcií, z ktorých sa právny text jednoducho skladať nemôže, tam na prvý pohľad bolo evidentne veľa,“ hovorí.

X V apríli po vznesení obvinenia ste po naštudovaní uznesenia vyhodnotili toto obvinenie ako prehnané. Považujete zrušenie obvinenia Generálnou prokuratúrou SR za potvrdenie vášho vtedajšieho hodnotenia?

Samotné uznesenie o vznesení obvinenia vrátane vymedzenia skutku v danej veci bolo od začiatku mizerné, preto je úplne namieste, že ho zrušili. Tých pochybení a nepresvedčivých konštrukcií, z ktorých sa právny text jednoducho skladať nemôže, tam na prvý pohľad bolo evidentne veľa.

X  Presvedčili vás argumenty, ktoré na utorňajšom vyhlásení Generálnej prokuratúry prezentoval jej prvý námestník Jozef Kandera? Našli ste tam prípadne nejakú nezrovnalosť alebo skutočnosť, na ktorú máte iný právny názor?

Stotožňujem sa s vyjadreniami pána námestníka Kanderu. Veď v mojej analýze pre denník Pravda z jari tohto roku som uviedol, že v danom prípade nenachádzam ani znaky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny ani trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Jediné, čo by mohlo byť na danom skutku dôvodné, je podozrenie z trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale nie v treťom odseku, ktorý je zločinom, ale len v prvom odseku, ktorý je prečinom, teda menej závažným trestným činom a aj pri takejto možnej kvalifikácii treba ešte zvažovať ďalšie okolnosti. A to v podstate vyplynulo aj z vyjadrení pána námestníka.

X  Najsilnejšie v celom obvinení pôsobil skutok založenia zločineckej skupiny. Podľa Kanderu bol ale opis tohto skutku príliš vágny a neudržateľný, pretože lojálnych ľudí do štátnych funkcií dosadzuje pravidelne každá nová vládna garnitúra. Absentujú tiež vraj informácie o tom, kedy, kde a ako mala táto zločinecká skupina vzniknúť a pôsobiť. Tiež vraj táto skupina nespĺňala zákonný znak štruktúrovania, pretože jej chýbal nevyhnutný „výkonný článok“ skupiny. Nie je takýto pohľad na zločineckú skupinu zastaraný, teda že mohol byť funkčný pri starších tzv. hrubokrkých mafiánoch, ale pri modernej mafii „bielych golierov“ je definícia zločineckej skupiny príliš úzka a v konečnom dôsledku aj bezzubá?

Ten problém je paradoxne presne opačný. V trestnom zákone máme definíciu tzv. organizovanej skupiny a tzv. zločineckej skupiny. V oboch prípadoch ide o spoluprácu aspoň troch osôb pri páchaní trestného činu, pričom práve vďaka tejto spolupráci sa trestný čin stáva nebezpečnejším. Pritom pojem organizovaná skupina je pojem širší, zločinecká skupina pojem užší, teda každá zločinecká skupina je zároveň aj organizovanou skupinou, ale nie naopak. Ak niekto spácha trestný čin v organizovanej skupine, zvyšuje sa mu trestná sadzba, ak niekto spácha trestný čin v zločineckej skupine, trestná sadzba sa mu zvyšuje ešte viac.

A ešte okrem toho stačí aspoň všeobecná príprava na nejaký zločin a už ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. A ešte taká maličkosť, zakladá sa tým vecná pôsobnosť špeciálnej prokuratúry, NAKA a špecializovaného trestného súdu. Samozrejme, zvýšenie trestnej sadzby v prípade páchania trestného činu nejakou skupinou je úplne namieste, boj proti organizovanému zločinu vyžadujú aj medzinárodné dokumenty. Akurát je v našom právnom poriadku zbytočné osobitne definovať organizovanú skupinu a osobitne zločineckú skupinu.

 X Prečo?

Tá definícia zločineckej skupiny je totiž natoľko slabá, že v praxi mnohé prípady odlišuje naozaj len to, či tá skupina bola nejakým spôsobom štruktúrovaná alebo nie. A žiaľ, v praxi občas zvykne absentovať bližšie zdôvodnenie tohto znaku v jednotlivých prípadoch, čo je, samozrejme, neprípustné a nemalo by sa to stávať. Aj preto, že len od tohto znaku často záleží pomerne brutálne zvýšenie trestnej sadzby a napokon aj trestu. A v tomto prípade bol popis zločineckej skupiny vrátane vyrovnania sa so znakom štruktúrovanosti ešte omnoho slabší než v iných prípadoch, kde o oprávnenosti takejto kvalifikácie môžeme mať pochybnosti. Najvhodnejšie riešenie do budúcnosti by bolo zjednotiť pojmy organizovaná skupina a zločinecká skupina do jedného pojmu, ktorý by bol z hľadiska trestnosti na úrovni zločineckej skupiny, ale bol by prehľadnejší. Tiež by som odporúčal postaviť príslušnosť špeciálnej prokuratúry radšej na iných, jasnejšie vymedzených kritériách (aj v dnešnej právnej úprave také existujú), než na tom, či si pri vyšetrovaní nejakého činu vie odôvodniť štruktúrovanosť skupiny alebo nie./agentury/

X X X

Xhaka a Shaqiri vpašovali do osláv politiku. Provokovali aj Srbi na tribúnach

Futbalisti Švajčiarska postúpili vyraďovacej fázy MS po štvrtý raz, pričom na tomto turnaji štartujú po piatykrát.

V piatkovom priamom súboji o prienik do osemfinále zdolali Srbov 3:2, Balkánci neudržali vedenie 2:1. Helvéti si postup z G-skupiny vybojovali spolu s favorizovanou Brazíliou, ktorú zaskočil Kamerun. Afričania sa tak po triumfe 1:0 nelúčili so šampionátom v úplne zlej nálade.

Sherdan Shaqiri zabezpečil Švajčiarom skoré vedenie, ale góly Aleksandara Mitroviča a Dušana Vlahoviča v prvom polčase preniesli momentum na srbskú stranu. Breel Embolo tesne pred polčasom vyrovnal a po zmene strán rozhodol o troch bodoch Remo Freuler.

„Bol to zápas, v ktorom bolo veľa emócií, ale vo všeobecnosti to bolo fér,“ citovala agentúra AFP kapitána Švajčiarska Granita Xhaku.

„Chceli sme sa sústrediť na futbal a vyhrať tento zápas a toto sa nám podarilo. Teraz sme v osemfinále a sme na to hrdí,“ dodal stredopoliar.

Švajčiari získali šesť bodov a v súboji o postup medzi najlepšiu osmičku ich čakajú Portugalci. Duel sa bude hrať v utorok 6. decembra o 20.00 SEČ na štadióne v Lusaile.

Stretnutie medzi oboma tímami na MS v roku 2018 bolo veľmi emotívne. V tomto dueli skórovali Xhaka a Shaqiri, góly oslavovali politickými gestami.

Obaja hráči si po góloch skrížili ruky na prsiach, čím pripomenuli orla s dvoma hlavami na albánskej vlajke, keďže práve do tejto krajiny siahajú korene oboch futbalistov.

Obaja sú pôvodom tzv. kosovskí Albánci a práve Kosovo sa po vojne na území bývalej Juhoslávie odtrhlo od Srbska a Srbi ich doteraz neuznali ako samostatný štát.

 V piatok v Katare v druhom polčase vzplanuli emócie po tom, čo sa švajčiarsky útočník Breel Embolo dostal do konfrontácie s niektorými náhradníkmi na srbskej lavičke. Arbitri však dostali situáciu pod kontrolu.

Tréner Srbska Dragan Stojkovič povedal, že nevie, čo incident vyvolalo:

„Možno niekto niekomu niečo povedal. Niekedy je duel napätý a niektoré slová môžu spôsobiť takéto správanie, ale nie je to nič zvláštne. Myslím si, že pre tento druh zápasu je to normálne. Neviem vám povedať dôvod, čo sa presne stalo.“

 V 65. minúte sa Srbi dožadovali pokutového kopu po súboji Mitroviča a Schära, keď srbský útočník teatrálne spadol na zem. Arbitri však vyhodnotili situáciu správne k veľkej nevôli Balkáncov. Kamery odhalili, že Xhaka sa pri vymieňaní odkazov so srbskou lavičkou chytil za rozkrok.

Provokácie však prišli aj zo srbskej strany. V druhom polčase hlásateľ štadióna apeloval na srbských fanúšikov, aby sa zdržali urážlivého skandovania.

Náhradný brankár Srbska Predrag Rajkovič dostal žltú kartu, ktorá bola to jedna z jedenástich v tomto dueli. V zápase MS ich padlo najviac od finále v roku 2010.

Kamerunský tréner Rigobert Song po zápase s Brazíliou objal svojich hráčov a tešil sa s nimi z víťazstva. Na postup im to však nestačilo, hoci boli prvým africkým tímom, ktorý zdolal Brazílčanov na MS.

 „Je to mladý tím. Potrebujeme skúsenosti. V prvom zápase sme to pokazili ale teraz som hrdý na svojich hráčov. Samozrejme, že sme sklamaní, ale môžeme z toho vyrásť. Odchádzame s ľútosťou, ale vrátime sa,“ uviedol Song. Jeho kolega Tite niesol prehru nečakane ťažko: „Som prvý tréner, ktorý prehral s Brazíliou v zápase proti tímu z Afriky.“

„Neskrotným levom“ zabezpečil lichotivé víťazstvo Vincent Aboubakar v druhej minúte nadstaveného času. Strelec si gólu pri oslave vyzliekol dres, videl v zápase druhú žltú kartu a následne červenú.

Arbiter Ismail Elfath pred jej udelením potľapkal kamerunského strelca, dlaňou si pobúchal aj po hrudi v oblasti srdca. So svojim verdiktom nebol očividne stotožnený, ale pravidlá musel dodržať.

Brazílčania chcú budúci pondelok (20.00) proti Kórejskej republike urobiť ďalší krok na ceste za šiestym titulom majstra sveta. Či sa vráti stále zranený Neymar, to sa uvidí. Tréner Tite sa chce k návratu svojej futbalovej superhviezdy vyjadriť v priebehu víkendu.

„Proti Kórejčanom to bude iný zápas a na ihrisku budeme mať iný tím. Teraz prichádza fáza, keď už nemôžete robiť žiadne chyby. Nesmieme poľaviť, to sme sa naučili v zápase s Kamerunom,“ povedal kapitán Dani Alves.

Tite urobil oproti zápasu so Švajčiarskom (1:0) deväť zmien v základnej zostave, aj náhradný brankár Ederson odchytal prvé minúty na turnaji v Katare. Alves bol kapitánom svojho tímu a vo veku 39 rokov sa stal sa najstarším hráčom „kanárikov“ na MS.

 Napriek všetkým zmenám Brazílčania v zápase dominovali. Najvýraznejší výkon ukázal krídelník Gabriel Martinelli, ktorý má za sebou vynikajúcu sezónu s Arsenalom v anglickej Premier League.

Jeho rýchlosť robila neustále problémy obrane súpera. Kamerunčania, hoci mali ešte teoretickú šancu dostať sa do vyraďovacej fázy, pôsobili vpredu mimoriadne rozpačito. Aj preto pri ôsmej účasti na MS nepostúpil zo skupiny už po siedmykrát./agentury/

X X X

Princezná Kate netradične – medzi svetovými hviezdami a po boku bývalky princa Harryho: Aj v požičaných šatách bola najkrajšou ženou na červenom koberci!

Nádherná! Princezná z Walesu po boku Beckhama, Ellie Goulding (ktorá je, ak si ešte pamätáte bývalou priateľkou princa Harryho) či Rami Maleka, neuveriteľne žiarila!

To, na čo sme tri dni návštevy Kate v Amerike čakali, prišlo včera večer! Princ a princezná z Walesu prijali pozvanie na odovzdávanie cien Earthshot Prize v Bostone a objavili sa na červenom koberci spolu so svetovými hviezdami!

 Nekupovať nové, podporiť slow fashion

Na konci svojej trojdňovej návštevy Spojených štátov amerických sa v piatok večer Kate s Williamom zúčastnili na druhom výročnom odovzdávaní cien v MGM Music Hall. V súlade s témou podujatia, ktoré bolo priateľské k Zemi, bol dress code stanovený jasne – nekupovať nové šaty ani obleky. Preto sa tu aj Kate objavili v požičaných šatách, v ktorých však opäť raz bola najkrajšou ženou večera.

Výrazné, jasne zelené šaty Kate boli od Solace London, požičané od HURR, čo je naozaj značková požičovňa šiat priamo v Amerike. Princezná z Walesu sa tak nielenže držala zásad udržateľnej módy, ale opäť raz podporila aj krajinu, ktorú navštívila. K róbe zvolila smaragdovo-diamantový náhrdelník, ktorý patril jej svokre, princeznej Diane. Okrem toho, že si teda svojim doplnkom opäť uctila svokru Dianu, tak sa na ňu aj počas tejto návštevy neuveriteľne podobá:

K náhrdelníku a šatám si pripla rovnako diamantovo-smaragdové náušnice, tie boli od Asprey. William tiež dodržal udržateľný dress code a rozhodol sa pre kombináciu s modrým zamatovým sakom, ktoré mal už aj v minulosti na kráľovských udalostiach. On, ale hlavne jeho Kate naozaj žiarila a bola neprehliadnuteľná, stretla sa tu aj s mnohými hviezdami, ktoré tam boli, okrem iného s Davidom Beckhamom:

Ale aj s Ellie Goulding, Rami Malekom a mnohými ďalšími, podujatie malo aj svojich víťazov. Celkom ich je 5 a každý z nich získa 1 milión dolárov vo forme grantov na podporu ich enviromentáln ych projektov a dosiahnutie cieľov. Herec Rami Malek prezradil, že tieto ocenenia s Kate a Williamom po prvýkrát otvorili v debate počas premiéry filmu James Bond v Londýne, aktuality.sk

X X X

 MS vo futbale 2022: Holandsko zdolalo USA a postúpilo do štvrťfinále, hrdinom duelu Dumfries

Futbalisti Holandska potvrdili úlohu favorita na MS vo futbale v Katare, keď v osemfinálovom súboji zdolali výber USA 3:1 a postúpili do štvrťfinále. Hrdinom duelu sa stal Denzel Dumfries, na dva góly prihral a jeden sám dal. Holandsko sa v ďalšej fáze stretne s víťazom duelu Argentína – Austrália.