Podľa premiérky išlo o najvážnejší útok na Dánsko. Moskva reagovala. Drony, ktorých prelety si v pondelok 22. septembra neskoro večer vynútili zastavenie prevádzky medzinárodného letiska v Kodani, ktoré je najväčším dánskym letiskom, zrejme pilotoval „skúsený operátor“. Uviedla to v utorok dánska polícia. Dodala však, že dosiaľ neidentifikovala nijakých podozrivých, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Nórska polícia uviedla, že je v kontakte s dánskymi kolegami, podrobnosti o incidente v Osle však zatiaľ nezverejnila. Dánska premiérka označila prelety dronov nad letiskom v Kodani za útok. Moskva poprela, že by bola do preletu dronov pri Kodani zapletená.

 Riaditeľ spoločnosti Naviair Morten Fruensgaard (vľavo), policajný inšpektor Jens Jespersen (v strede) a prevádzkový manažér spoločnosti Naviair Kristoffer Plenge-Brandt na spoločnej tlačovej konferencii na policajnom riaditeľstve v Kodani v Dánsku v utorok 23. septembra 2025.

Letisko v Kodani a rovnako aj letisko v Osle, ktoré sú považované za dve najrušnejšie letiská v Škandinávii, zastavili v pondelok neskoro večer na niekoľko hodín svoju prevádzku a lety z nich boli odkláňané na okolité letiská. Dôvodom boli prelety dronov, ktoré zaznamenali vo svojom vzdušnom priestore. Desaťtisíce cestujúcich v dôsledku odstávky uviazli na letiskách.

 Letisko v Kodani bolo takto odstavené na štyri hodiny, keď boli v jeho bezprostrednej blízkosti podľa tamojších zriadencov zaznamenané dva alebo až tri veľké drony. Bezpilotné lietadlá napokon samé odleteli a letisko opäť otvorili. „Drony zmizli a letisko je opäť otvorené… Drony sme nezostrelili,” povedal novinárom zástupca policajného inšpektora Jakob Hansen, informuje agentúra AFP.

Dodal, že polícia spolupracuje s armádou aj tajnou službou, aby zistila, odkiaľ drony prileteli. Policajti podľa jeho slov spolupracujú aj s kolegami v Osle, kde drony taktiež spôsobili niekoľkohodinové uzavretie letiska.

Letisko v Osle bolo podľa miestnej polície uzavreté na tri hodiny po dvoch takto spozorovaných bezpilotných lietadlách pozorovaniach. Hovorkyňa tohto letiska Monica Fastingová uviedla, že letisko obnovilo svoju prevádzku okolo 3.15 h ráno.

Kaliňák: Je veľa nejasností okolo nezavolania na konferenciu o dronovej stene

Slovensko nie je izolovaná krajina. Uviedol to minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v reakcii na avizované rokovania o urýchlení výstavby ochranného múru proti dronom pozdĺž východnej hranice Európskej únie (EÚ). Slovensko na toto rokovanie nepozvali.

Vedenie oboch letísk po obnovení prevádzky ohlásilo, že meškania letov sa očakávajú aj v utorok. K incidentom došlo len krátko po víkendovom kybernetickom útoku na poskytovateľa IT služieb, ktorý sa narušila prevádzka viacerých európskych letísk vrátane Berlína, Bruselu, londýnskeho Heathrowu a Dublinu.

Najvážnejší útok na Dánsko

Terajší prelet dronov nad kodanským letiskom bol doteraz najzávažnejším útokom na dánsku infraštruktúru, povedala v utorok 23. septembra premiérka Mette Frederiksenová dánskej televízii. Incident spojila s množstvom podobných udalostí v Európe z nedávnej doby. Podľa dánskych spravodajských služieb čelí krajina významnej hrozbe sabotáže, napísala agentúra AFP.

„Je jasné, že to súvisí s udalosťami, ktorých sme boli svedkami nedávno, ďalšími dronovými útokmi, narušeniami vzdušného priestoru a hackerskými útokmi na európske letiská,“ uviedla premiérka vo vyhlásení poskytnutom televízii TV2. Narážala podľa agentúr okrem iného na prelet ruských dronov nad Poľskom a ruských stíhačiek nad Estónskom či víkendové hackerské útoky na veľké európske letiská. Kto stojí za preletom nad kodanským terminálom zatiaľ nie je jasné, nemožno ale vylúčiť žiadnu možnosť, uviedla premiérka.

 Nórske stíhačky F-35 za zapojili do ochrany vzdušného priestoru v Poľsku, Holandsku či Belgicku. Zdroj: Nórske ozbrojené sily

Šéf operácií dánskej spravodajskej služby PET Flemming Drejer médiám povedal, že drony zrejme nemali na letisko priamo zaútočiť, cieľom ale podľa neho bolo Dánsko vystrašiť a otestovať, ako zareaguje, uviedla AFP.

„Niekomu nemusí nutne záležať na tom, aby nás napadol, ale skôr na tom, aby nás vystresoval a sledoval, ako budeme reagovať,“ povedal riaditeľ operácií PET Flemming Drejer na spoločnej tlačovej konferencii s Frederiksenovou.

Moskva v utorok 23. septembra svoj prípadný podiel na incidente poprela. „Zakaždým počúvame nepodložené obvinenia,“ povedal k tomu na dnešnom brífingu podľa AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Incidenty na letiskách v Osle a Kodani spolu zrejme nesúvisia

Dánska polícia nemá indície, že by spolu súviseli dronové incidenty z dnešnej noci na letiskách v Kodani a Osle. V Kodani drony, zrejme ovládané kýmsi s dostatočnými skúsenosťami, prileteli z rôznych smerov, uviedli podľa agentúry Reuters dnes ráno predstavitelia dánskej polície. Zatiaľ nie je jasné, kto drony poslal, vyšetrovanie pokračuje. Nórska polícia uviedla, že je v kontakte s dánskymi kolegami, podrobnosti o incidente v Osle však zatiaľ nezverejnila.

Nórske bezpečnostné úrady pátrajú po pôvode dronu a sú v kontakte s dánskymi kolegami, povedal webu NRK.no Eirik Veum z policajnej spravodajskej služby PST. Vyšetrovatelia podľa neho zatiaľ nevylúčili žiadny možný pôvod dronu, nemajú však ani spojivo s incidentom v Dánsku.

 NRK dnes informoval o tom, že polícia zadržala dvoch singapurských turistov, ktorí v pondelok večer lietali s dronmi nad pevnosťou Akershus v Osle. Ich prípad však podľa vyjadrenia polície veľmi pravdepodobne nesúvisí s preletom dronu nad niekoľko desiatok kilometrov vzdialeným letiskom.

Incidenty na oboch severských letiskách nasledujú po tom, ako prevádzku viacerých veľkých európskych letísk v posledných dňoch narušil kybernetický útok na ich odbavovací systém.

Letisko Václava Havla v Prahe kvôli obmedzeniu prevádzky na letiskách v Kodani a Osle eviduje tri zrušené odlety do Kodane a dva prílety z dánskej metropoly, uviedla dnes dopoludnia na otázku ČTK hovorkyňa letiska Denisa Hejtmánková.

 Rusko tento rok trikrát narušilo nórsky vzdušný priestor

Rusko tento rok už trikrát narušilo nórsky vzdušný priestor, uviedla vo vyhlásení premiér Jonas Gahr Störe. Nie je pritom jasné, či išlo o zámer či omyl, dodal ministerský predseda podľa tlačových agentúr.

Nórske úrady dnes vyšetrujú prienik dronu nad letisko pri metropole, ktoré muselo po polnoci niekoľko hodín prerušiť prevádzku. Rovnako ako pri podobnom incidente na letisku v dánskej Kodani zatiaľ nie je jasné, kto je za prelety bezpilotných strojov zodpovedný./agentury/

X X X

 Premiér Izraela ide proti časti Západu. Vyzýva na krok, ktorý sa mnohým nebude páčiť

 Premiéri Veľkej Británie, Austrálie a Kanady uznali Palestínsky štát, čo vyvolalo ostrú reakciu Izraela, ktorý odmieta akúkoľvek formu jeho vzniku.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu v správe adresovanej lídrom Veľkej Británie, Austrálie a Kanady vyhlásil, že Palestínsky štát nevznikne. Reagoval tak na nedeľné rozhodnutie týchto troch krajín uznať palestínsku štátnosť, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Mám jasný odkaz pre tých lídrov, ktorí uznali Palestínsky štát po strašnom masakre zo 7. októbra (2023): udeľujete terorizmu obrovskú odmenu,“ uviedol odkazujúc na začiatok vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Plán na rozširovanie osád

„A mám pre vás ešte jeden odkaz: to sa nestane. Na západ od rieky Jordán nebude vytvorený žiadny Palestínsky štát,“ vyhlásil Netanjahu. „Po celé roky som bránil vytvoreniu tohto teroristického štátu napriek obrovskému tlaku doma i v zahraničí,“ dodal. Prisľúbil však, že Izrael bude pokračovať v rozširovaní židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Britský premiér Keir Starmer v nedeľu oznámil, že Spojené kráľovstvo oficiálne uznalo Palestínsky štát, a to aj napriek nesúhlasu, ktorému v súvislosti s týmto avizovaným krokom čelilo zo strany USA aj Izraela. Rovnaké oznámenia bezprostredne pred Starmerom vydali aj austrálsky premiér Anthony Albanese a kanadský premiér Mark Carney.

 Odsúdenie izraelských ministrov

Izraelský rezort diplomacie tento krok označil za „jednostranné“ rozhodnutie a varoval, že by mohol ďalej destabilizovať región a oddialiť dosiahnutie mieru v Pásme Gazy.

Uznanie Palestínskeho štátu bezprostredne po oznámení Londýna, Canberry a Ottawy odsúdili aj izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir a minister financií Becalel Smotrič. Obaja títo krajne pravicoví ministri sa zároveň vyslovili za anexiu okupovaného Predjordánska.

Reakcia Hamasu

Popredný predstaviteľ palestínskeho militantného hnutia Hamas Mahmúd Mardáví v nedeľu privítal uznanie Palestínskeho štátu zo strany Veľkej Británie, Kanady a Austrálie a označil to za víťazstvo práv Palestínčanov. TASR správu prebralo z agentúry AFP.

„Tento vývoj predstavuje víťazstvo palestínskych práv a spravodlivosti našej veci a vysiela jasný odkaz: bez ohľadu na to, ako ďaleko zájde okupácia vo svojich zločinoch, nikdy nebude schopná vymazať naše národné práva,“ povedal pre agentúru AFP Mahmúd Mardáví, aktuality.sk

X X X

 Trump pritvrdzuje: Osobne zatelefonuje Orbánovi, aby prestal kupovať ruskú ropu

 Americký prezident Donald Trump stupňuje tlak na Maďarsko a plánuje osobne zatelefonovať premiérovi Viktorovi Orbánovi, aby ho presvedčil prestať kupovať ruskú ropu. Oznámil to v utorok s tým, že Orbán je jeho priateľ a verí, že ho dokáže presvedčiť.

Americký prezident Donald Trump v utorok povedal, že plánuje zatelefonovať maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a vyzvať ho, aby prestal kupovať ruskú ropu. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o súčasť širšieho tlaku na spojencov v NATO, aby prerušili energetické vzťahy s Moskvou, píše TASR.

Trump sa stretol s Ursulou von der Leyenovou, tá s ním súhlasí

„Je to môj priateľ. Nehovoril som s ním, ale mám pocit, že keby som s ním hovoril, mohol by prestať, a myslím si, že to urobím,“ povedal Trump pred bilaterálnym stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Trump sa v utorok už stretol s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorá povedala, že si želá, aby Európa prestala nakupovať ropu z Ruska do konca tohto roka. „Trump má absolútnu pravdu. Pracujeme na tom,“ citovala ju agentúra AP.

Trump predtým vo vystúpení na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že európski spojenci musia okamžite zastaviť všetky nákupy energetických surovín z Ruska. Podľa neho sa vojna na Ukrajine neskončí, pokým tak neurobia tieto krajiny, ako aj Čína a India. Tieto dve krajiny obvinil, že sú prostredníctvom nakupovania ruských surovín hlavnými financovateľmi tejto vojny.

Trump: Nové sankcie by veľmi rýchlo zastavili krviprelievanie

Zároveň znova pohrozil Rusku dôraznými opatreniami, ak prezident Vladimir Putin nebude ochotný pristúpiť k rokovaniam o ukončení vojny. Nové sankcie by „veľmi rýchlo zastavili krviprelievanie“, tvrdí Trump. Zopakoval svoju požiadavku, aby rovnaké opatrenia voči Rusku, aké navrhuje Washington, prijali aj spojenci USA.

Šéf Bieleho dom pred možnosťou nových sankcií varoval už viackrát, no zatiaľ ich neuvalil, pripomenul Reuters s tým, že nedávno zavedenie sankcií podmienil tým, aby Európa úplne prestala nakupovať ruskú ropu. Minister energetiky USA Chris Wright predtým vyzval Slovensko a Maďarsko, aby prestali namietať proti snahám EÚ o ukončenie energetickej závislosti od Ruska do roku 2027 a aby namiesto toho nakupovali energonosiče zo Spojených štátov, aktuality.s

X X X

 Hamas odmieta obvinenia zo strany Trumpa: Prímerie neblokujeme my, ale Benjamin Netanjahu

 Palestínske hnutie Hamas v utorok odmietlo obvinenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý ho na pôde OSN obvinil z blokovania prímeria v Pásme Gazy. Podľa Hamasu to nie je pravda.

Palestínske militantné hnutie Hamas v utorok odmietlo obvinenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že bráni snahám o dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy vo vojne s Izraelom. Šéf Bieleho domu to povedal v rámci prejavu na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Hamas nikdy nebol prekážkou dosiahnutia dohody o prímerí v Pásme Gazy… Americká administratíva, mediátori a celý svet vedia, že vojnový zločinec (izraelský premiér Benjamin) Netanjahu je jedinou stranou, ktorá bráni všetkým pokusom o dosiahnutie dohody,“ uviedlo palestínske hnutie vo vyhlásení.

Trump Hamas počas utorkového prejavu hnutie obvinil, že nielenže odmieta prijať prímerie, a odmieta tiež prepustiť izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.

Militanti z Hamasu zadržali počas útoku na južný Izrael 7. októbra 2023 251 rukojemníkov, pričom 47 z nich je stále v zajatí. Izraelská armáda sa domnieva, že 25 z nich už nežije, aktuality.sk

X X X

Valné zhromaždenie OSN otvára rozpravu: Diskusie o mieri a klimatickej kríze

 Začína sa 80. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, pričom hlavnou témou bude 80. výročie tejto organizácie. Prehovoria lídri sveta a zamerajú sa na aktuálne globálne výzvy.

V utorok sa lídri celého sveta zídu na 80. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v New Yorku. S príhovormi počas týždňovej všeobecnej rozpravy vystúpia predstavitelia OSN, lídri 193 členských štátov, dvoch pozorovateľských členov, ako aj Európskej únie. Téma tohtoročnej rozpravy bude zameraná na 80. výročie vzniku OSN a na spoločné úspechy jej členov v oblasti mieru, rozvoja a ľudských práv. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Valné zhromaždenie OSN sa koná v New Yorku tento týždeň.

Brazílsky prezident tradične otvorí rozpravu pred svetovými lídrami. Hlavné politické témy zahŕňajú vojnu v Pásme Gazy a Ukrajinu.

Slovensko zastupuje prezident Pellegrini a zástupcovia jeho delegácie.

V poradí 80. zasadnutie Valného zhromaždenia sa oficiálne začalo už 9. septembra a najbližší rok ho povedie bývalá ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková, ktorá na predsedníckej pozícii vystriedala Kamerunčana Philémona Yanga.

Prvé prejavy v poradí

Ako prvý svetový líder v pléne VZ OSN počas všeobecnej rozpravy v utorok vystúpi brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Brazílsky prezident vystupuje tradične ako prvý, keďže po vzniku OSN Brazília prebrala iniciatívu, kým zástupcovia ostatných krajín váhali. Ako druhý sa medzinárodnému spoločenstvu prihovorí prezident hostiteľskej krajiny – Spojených štátov. Po piatich rokoch sa tejto úlohy opäť chopí Donald Trump.

Po prvých dvoch rečníkoch vystúpia lídri na základe protokolárneho poradia, najskôr hlavy štátov, potom viceprezidenti alebo následníci trónov. Po nich budú nasledovať šéfovia vlád, ministri alebo iní členovia delegácií.

**Dôležité politické témy**

Lídrom je odporúčané, aby rečnili 15 minút, avšak limit nie je pevne stanovený. Najdlhšie v histórii OSN rečnil kubánsky líder Fidel Castro v roku 1960, a to až štyri a pol hodiny.

Okrem stanovenej témy VZ OSN sa od lídrov očakáva, že sa v príhovoroch budú venovať množstvu aktuálnych otázok. Jednou z popredných tém podľa Reuters bude vojna v Pásme Gazy, ktorá trvá už takmer dva roky. Rozprava sa zároveň uskutoční krátko po tom, čo Británia, Portugalsko, Kanada a Austrália v nedeľu a Francúzsko v pondelok uznali Palestínsky štát.

Ukrajina a ďalšie udalosti

Diskutovanou otázkou bude aj Ukrajina. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa v New Yorku podľa Reuters bude usilovať získať dodatočnú podporu svetových lídrov v obrane proti ruskej agresii. Jeho vystúpenie je naplánované na stredu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa plénu prihovorí v sobotu.

Očakávať je možné rokovania medzi Iránom a západnými mocnosťami, keďže pre nedodržiavanie jadrovej dohody z roku 2015 BR OSN hlasovala proti trvalému zrušeniu sankcií voči Iránu. Na Teherán tak budú od 28. septembra opäť uvalené rozsiahle sankcie OSN.

Návrat Sýrie na scénu

Z dlhoročnej medzinárodnej izolácie sa na tohtoročnom VZ OSN vymaní Sýria. Do New Yorku už pricestoval prezident krajiny Ahmad Šara, ktorého povstalecké islamistické sily v decembri minulého roka zvrhli dlhoročného diktátora Bašára Asada. Pôjde o prvé vystúpenie sýrskeho prezidenta v OSN od roku 1967 a úplne prvé na úvodnom zasadnutí.

Slovensko bude na pôde OSN prezentovať prezident Peter Pellegrini. Jeho vystúpenie je naplánované na stredu podvečer miestneho času. Prezident sa spolu s ďalšími lídrami v stredu zúčastní aj na 5. summite Krymskej platformy a na recepcii organizovanej americkým prezidentom. Rokovať bude s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom či s predsedníčkou VZ OSN Baerbockovou. Súčasťou slovenskej delegácie je minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Ďalšie dôležité témy

Okrem spomenutých tém sa bude tohtoročné zasadnutie VZ OSN venovať aj klimatickým zmenám, ženským právam alebo vojne v Sudáne. Diplomati tiež pravdepodobne povedú diskusie o novom generálnom tajomníkovi, keďže Guterresovi uplynie druhý päťročný mandát na konci budúceho roka, aktuality.sk

X X X

Tvrdé slová v New Yorku: OSN podľa Trumpa nevytvára mier, ale nové problémy

 Americký prezident Donald Trump v utorok na pôde Valného zhromaždenia OSN ostro zaútočil na samotnú organizáciu, ktorú obvinil z podpory nelegálnej migrácie a financovania „útoku na západné krajiny“.

Americký prezident Donald Trump v utorok na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN) vyhlásil, že OSN nepomáha mieru a obvinil ju z podpory nelegálnej migrácie do USA a Európy. Podľa neho „financuje útok na západné krajiny a ich hranice“ a tému nezákonnej migrácie označil za „politickú otázku číslo jeden našej doby“, informuje TASR na základe agentúry AFP a televízie Sky News.

Donald Trump kritizoval OSN za podporu nelegálnej migrácie.

Vyhlásil, že OSN spôsobuje problémy namiesto ich riešenia. Trump zdôraznil úspechy svojej zahraničnej politiky a diplomacie.

Upozornil na nebezpečenstvo jadrových zbraní pre svet. Vyjadril skepticizmus voči klimatickým zmenám a obnoviteľným zdrojom.

Americký prezident sa pochválil svojím diplomatickým úsilím

„OSN má obrovský potenciál. Vždy som to hovoril – má obrovský, obrovský potenciál. Ale ani zďaleka ho nevyužíva,“ povedal Trump. Organizácia podľa neho „nerieši problémy, ktoré by mala, ale príliš často nám vytvára nové problémy, ktoré musíme riešiť“.

Americký prezident sa pochválil svojím diplomatickým úsilím a vymenoval sedem konfliktov, ktoré podľa vlastných slov ukončil, vrátane bojov medzi Kambodžou a Thajskom, Pakistanom a Indiou, Izraelom a Iránom či Arménskom a Azerbajdžanom

 Trump v prejave obvinil OSN z podpory nezákonnej masovej migrácie

„Nikdy predtým sa to nestalo. Nikdy sa nič podobné nestalo. Som veľmi poctený, že som to dokázal,“ vyhlásil Trump. „Škoda, že som musel urobiť tieto veci namiesto toho, aby ich urobila OSN,“ dodal s tým, že organizácia sa „v žiadnom z nich ani nepokúsila pomôcť“.

OSN v prejave obvinil z podpory nezákonnej masovej migrácie. „OSN podporuje ľudí, ktorí nelegálne prichádzajú do Spojených štátov, a potom ich musíme dostať von. OSN tiež poskytovala nelegálnym prisťahovalcom potraviny, ubytovanie, dopravu a debetné karty,“ vyhlásil.

Nelegálnej migrácii nečelia iba USA, ale aj Európa, ktorá je podľa Trumpa vo „vážnych problémoch“. „Je čas ukončiť neúspešný experiment otvorených hraníc,“ vyhlásil.

Trump: Klimatické zmeny sú najväčší podvod na svete

Počas takmer hodinového prejavu sa vyjadril aj k situácii ohľadom jadrových zbraní vo svete. Podľa Trumpa „v súčasnosti pre našu planétu neexistuje vážnejšie nebezpečenstvo“. Dodal, že jeho cieľom je „potlačiť tieto hrozby, počnúc Iránom“.

Trump tiež vyhlásil, že klimatické zmeny sú „najväčší podvod“ na svete. Európsku úniu kritizoval za zníženie jej uhlíkovej stopy, čo podľa neho negatívne ovplyvnilo tamojšie hospodárstvo, a varoval krajiny, ktoré výrazne investovali do obnoviteľných zdrojov energie, že ich ekonomiky utrpia škody. Vyzdvihol tiež dôraz svojej administratívy na ťažbu väčšieho množstva fosílnych palív., aktuality.sk

X X X

 Kto bol na palube? Žilinka žaluje Šutaja Eštoka pre let politikov na futbal

Generálna prokuratúra (GP) SR podá správnu žalobu na Správny súd v Bratislave vo veci nesprístupnenia zoznamu pasažierov letu vládneho špeciálu do Nemecka z júna minulého roka rezortom vnútra. Dôvodom je, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) nevyhovel protestu generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku. Žilinka o tom informoval na sociálnej sieti. Ministerstvo vnútra pre TASR reagovalo, že rešpektuje právo generálneho prokurátora a vyčká na rozhodnutie vo veci správnej žaloby.

Namiesto 50-tisíc 600-tisíc eur. SaS kritizuje Šutaja Eštoka za „happening“ na vnútre: Mal by odstúpiť.

„Minister vnútra 10. septembra nevyhovel protestu generálneho prokurátora SR podaného vo veci nesprístupnenia informácie o pasažieroch letu vládneho špeciálu do Nemecka 17. júna 2024,“ vysvetlil Žilinka.

Generálny prokurátor podal v júli protest v prípade rozhodnutia ministerstva vnútra čiastočne nevyhovieť infožiadosti o zoznam pasažierov letu vládneho špeciálu do Nemecka z júna minulého roka. Uviedol, že verejnosť má právo na informácie, či sú verejné prostriedky využívané zákonne a účelne. Navrhoval, aby bolo rozhodnutie o nesprístupnení informácií zrušené a aby bolo v rozkladovom konaní rozhodnuté v súlade so zákonom.

Opozičné politické strany v júni 2024 kritizovali koaličných politikov za let vládnym špeciálom do Nemecka na futbalový zápas slovenskej reprezentácie na európskom šampionáte. Ministerstvo vnútra vtedy reagovalo, že návšteva zápasu sa uskutočnila na základe oficiálneho pozvania Slovenského futbalového zväzu i Únie európskych futbalových zväzov pre zástupcov vlády a parlamentu. Rezort vyhlásil, že nešlo o voľnočasovú aktivitu ústavných činiteľov./agentury/

X X X

 Poľsko hrozí zostrelením ruských lietadiel. Minister Sikorski Moskve: Nechoďte potom fňukať do OSN, boli ste varovaní

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelok varoval Rusko pred dôsledkami ďalšieho narušenia vzdušného priestoru Poľska. Uviedol to v príhovore na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, ktoré bolo zvolané v súvislosti s nedávnym narušením estónskeho vzdušného priestoru tromi ruskými stíhačkami.

 „Mám len jednu žiadosť pre ruskú vládu: ak ďalšia raketa alebo lietadlo vstúpi do nášho vzdušného priestoru bez povolenia, úmyselne alebo omylom, budú zostrelené a trosky dopadnú na územie NATO. Prosím, nechoďte sa potom sem sťažovať,“ vyhlásil Sikorski a hľadiac na ruskú delegáciu zdôraznil: „Boli ste varovaní.“

 Vo svojom príspevku šéf poľskej diplomacie na adresu Ruska uviedol: „Vieme, že ignorujete medzinárodné právo a nie ste schopní žiť v mieri so svojimi susedmi. Váš šialený nacionalizmus zahŕňa túžbu po nadvláde, ktorá neprestane, kým si neuvedomíte, že časy impéria sa skončili.“

 Sikorski na záver pripomenul podiel Moskvy na rozpútaní viacerých konfliktov vrátane prvej a druhej svetovej vojny a apeloval na Kremeľ, aby nevyvolával ďalší konflikt svetového rozsahu./agentury/

X X X

 Šéf Dôvery: Lieky pre všetkých nie sú ani v najbohatších krajinách

Slovenské zdravotníctvo stojí pred ťažkými rozhodnutiami. Lieky sú drahé, nemocníc je veľa a sú neefektívne a poplatky neprehľadné. Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan upozorňuje, že riešením je viac transparentnosti, jasné pravidlá a odvaha priznať, čo si systém môže a nemôže dovoliť.

 Martin Kultan, Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera

Pravidelne sa objavujú výzvy a petície za poskytnutie liečby konkrétnym pacientom. Naozaj sa stáva, že poisťovne liečbu odopierajú? Ako tento systém funguje?

Ani v najbohatších krajinách, v Luxembursku, vo Švajčiarsku, nemajú dostupné všetky lieky. Mnohé sú s doplatkom, niekedy s veľkým. Závisí aj od toho, koľko peňazí do zdravotníctva prichádza. Na Slovensku dávame 1 500 eur ročne na pacienta, Nemecko dáva takmer 6 000 eur. A pri liekovej politike funguje aj ďalší faktor: emócie. Veľmi často pri tzv. liekoch na výnimku ide skôr o nádej pre pacienta. Zdravotná poisťovňa však pri schvaľovaní liečby musí vychádzať z faktov: či je liek účinný, či je bezpečný, akú hodnotu pre život pacienta za peniaze dostaneme.

Prvý krok, ktorý by mal štát v liekovej politike urobiť, je, že by mal povedať, čo bude hradené a čo nebude hradené a neumožňovať výnimky.

Často to vyzerá tak, že bez tlaku médií by pacient liečbu nedostal. Zaväzuje vás zákon hradiť výnimkové lieky?

Výnimkové lieky tvoria len malé percento všetkých uhradených liekov, schvaľuje sa ich viac ako 90 % z celkového počtu žiadostí. Väčšina liekov ide štandardne bez potreby výnimky.

Problém nastáva, keď zlyhá prevencia v prípadoch neskorého záchytu ochorenia. Ak by sme vedeli ochorenia odhaľovať skôr, bol by menší tlak na výnimky.

Kde vidíte hlavnú chybu a ako je na tom Slovensko v porovnaní s krajinami, kde sú inovatívne lieky dostupné rýchlejšie a jednoduchšie?

Nemecko je krajina, ktorá lieky pustí na trh a začne ich hradiť. A keď sa nepreukáže ich účinnosť, začne ich vyraďovať. U nás je dostupnosť nižšia a je to dané peniazmi. Preto potrebujeme tlačiť ceny liekov dole, aby sa dostali k väčšiemu okruhu pacientov.

Najcnostnejšia vec v liekovej politike je za rovnaké peniaze odliečiť čo najviac ľudí. Aj pripravovaná legislatíva by mala motivovať k znižovaniu cien, čo by pomohlo slovenským pacientom.

Prečo nemôžu zdravotné poisťovne hradiť všetky lieky?

Európska lieková agentúra po rokoch niektoré lieky stiahne a povie, že ich účinok či bezpečnosť nie sú dostatočné. Vidím to aj pri pacientoch samoplatcoch, že v 80 až 90 % sa ukáže, že drahý liek nezaberá. Nemôžeme si dovoliť plošne hradiť lieky, ktoré neprinášajú efekt, lebo peniaze potom chýbajú inde, kde by pomohli viac. Som presvedčený, že väčšina liekov, ktoré sú pre pacienta prospešné, je u nás dostupných.

Politici často klamú a hovoria, že zdravotná starostlivosť je zadarmo. Treba otvorene priznať, že poplatky tu sú a aj budú súčasťou systému. Mali by byť povinné, pretože je to pre dobro lekárov, ale aj pre dobro pacientov. Ak pacient platí aspoň malú časť s ochranou a limitom, viac si liečbu váži, zvyšuje to zodpovednosť aj adherenciu a je to prínosné pre celý systém.

Ak sa prostredníctvom poplatkov vyberú stovky miliónov, nebude treba nastaviť ochranu pre zraniteľné skupiny?

Pacientovi možno ani neprekáža, že platí, keby vedel presne koľko. Dnes je v tom chaos. Raz platíme 15, inokedy 50 či 200 eur. Potrebujeme zaviesť poriadok a určiť strop, napríklad 20 – 30 eur mesačne pre sociálne slabších. Dnes ochrana neexistuje, všetko je v sivej zóne. Pacient by pritom bol rád, keby vedel, na čom je, a mal istotu, že má svoju ochranu.

O nemocniciach a ich financovaní koluje veľa mýtov. Na papieri to vyzerá, že peniaze majú, no v praxi im to nevychádza. Prečo?

Nemocnice sú najväčšia nákladová položka. Zhltnú polovicu všetkých peňazí, štvrtina ide na lieky a pomôcky, a tak na ambulancie lekárov a ostatné veľa nezvýši.

Na Slovensku máme nemocníc relatívne veľa, čo súvisí s hornatým terénom, slabšou infraštruktúrou a horšou dostupnosťou. Drsne povedané, je to, akoby si niekto v jednoizbovom byte kúpil štyri vysávače, hoci by mu stačil jeden. Stačila by menšia, efektívnejšia sieť nemocníc.

Čo sme ale nezvládli, je to, že za veľké peniaze sme si v úvodzovkách nič nekúpili. Vyššie platy pre nemocničných lekárov nepriniesli lepšiu dostupnosť, kvalitu či skrátenie čakačiek na hospitalizácie. Paradoxne, pacient dnes skôr trpí, lebo čakačky sa zhoršili.

No a čo s týmto problémom?

Nemocnice by mali byť platené primárne za výkon. Dobrým nástrojom je DRG. Analýza Útvaru hodnoty za peniaze však ukázala, že od roku 2019 počet hospitalizácií v štátnych nemocniciach klesol o 12 %, no počet zamestnancov stúpol o 18 %.

Už tento príklad ukazuje, aká veľká neefektivita existuje najmä v štátnych nemocniciach.

Ako je to s hustotou nemocníc a na čo by sme sa ako pacienti mali reálne pripraviť?

Nemocnice na Slovensku boli stavané dávno. Odvtedy sa zmenila demografia aj medicína. Čo si kedysi vyžadovalo dva týždne hospitalizácie, dnes sa robí jednodňovo. Nemocnice sme však stále nezmenili.

Preto by sme mali budovať nové, menšie a funkčné nemocnice, nie sa sporiť o to, či majú mať 1000 alebo 2000 lôžok. Dôležité je, aby každá nerobila všetko, ale aby tvorili sieť s jasne rozdelenými úlohami.

Či chceme, či nie, pobyt v nemocnici je minimálne taký rizikový ako adrenalínový šport. Pre pacienta je lepšie, keď tam strávi čo najmenej času.

Mohli by sme sa inšpirovať aj zahraničím, kde rýchlo a efektívne využívajú moderné spôsoby, ako dostať pacienta k špecialistovi?

Na Slovensku stále málo využívame digitalizáciu a on-line medicínu. Lekára nikdy nenahradí, ale môže mu pomôcť obslúžiť pacienta o 30–40 % rýchlejšie. V Dôvere už vidíme, že v prípade kožného lekárstva či fyziatrie vieme digitálne vyriešiť tretinu až dve tretiny pacientov. Ak by sa to podarilo implementovať vo väčšom, slovenskému zdravotníctvu by to veľmi pomohlo.

Dokáže to zmeniť jedna poisťovňa, alebo musí zasiahnuť štát? Veď štát za poistenca platí asi 700 eur, kým zamestnanec v súkromnej firme odvádza 2 400 eur. To je obrovský nepomer.

Na Slovensku je ten rozdiel obrovský. Minister financií by mal na konci roka poslať každej firme ďakovný list a kyticu, lebo zdravotníctvo stojí na odvodoch ich zamestnancov.

Podľa mňa je kľúčové, aby v systéme fungovala „súťaž nápadov“. Politici by mali načúvať a to dobré presadiť. Nie všetko sa dá preniesť zo zahraničia, ale mať oči otvorené a prevziať, čo funguje, je dôležité./agentury/

 X X X

 Taliansko stanovilo dve podmienky pre uznanie Palestíny: Prepustenie rukojemníkov a vylúčenie Hamasu

 Taliansko uzná Palestínsky štát len za dvoch podmienok: musia byť prepustení všetci izraelskí rukojemníci a hnutie Hamas musí byť vylúčené z akejkoľvek budúcej vlády. V utorok to v New Yorku vyhlásila talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Taliansko uzná palestínsky štát len v prípade, ak budú prepustení všetci izraelskí rukojemníci zadržiavaní v Pásme Gazy a ak bude militantné hnutie Hamas vylúčené z prípadnej účasti na vláde. Uviedla to v utorok talianska premiérka Giorgia Meloniová, informuje TASR podľa agentúr Reuters a ANSA.

„Nie som proti uznaniu Palestíny, ale mali by sme si stanoviť správne priority,“ povedala Meloniová novinárom. Oznámila, že jej vláda predloží parlamentu návrh stanovujúci tieto dve podmienky, pričom dúfa aj v podporu opozície.

Predsedníčka talianskej vlády to oznámila v New Yorku, kde sa zúčastňuje na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Podľa nej by medzinárodný tlak mal byť vyvíjaný najmä na Hamas, nie na Izrael, pretože táto skupina začala vojnu a blokuje jej ukončenie odmietaním odovzdať rukojemníkov.

Meloniová vedie pravicovú vládu, ktorá patrí k najsilnejším spojencom Izraela v EÚ a ktorá na rozdiel od Británie, Francúzska či Kanady odmietla uznať tento mesiac palestínsku štátnosť, aktuality.sk

 X X X

 Danko vyzval Pellegriniho, aby pri cestách neodmietal na palube členov vlády. Prezident reagoval

Súčasťou delegácie 80. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v New Yorku je z ministrov len šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer) a jeho blízky tím. Ministri, ktorí majú v týchto dňoch pracovný program v USA, nie sú jej súčasťou. Vyplýva to z reakcie prezidenta SR Petra Pellegriniho na výzvu Slovenskej národnej strany (SNS).

 Hlava štátu podotkla, že „každý minister, ktorý má oficiálny program počas zasadnutia OSN, je na palube špeciálu vítaný“. Očakáva, naopak, od lídra strany SNS Andreja Danka vysvetlenie účelu cesty ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS).

„Danko namiesto toho, aby ma vyzýval na takéto aktivity, nech on najprv teda, keď už tak bráni ministerku kultúry, zodpovie, aký bol účel cesty ministerky kultúry sem, na čo vôbec prišla a čo tu nasledujúce dni ide robiť, keďže v New Yorku a na zasadnutí OSN vôbec nie je (…). Už ma to naozaj prestáva baviť, tieto infantilné ataky a posadnutosť Danka mojou osobou, ja to nemienim už viac tolerovať,“ vyhlásil prezident. Dodal, že Šimkovičovú videl zatiaľ „iba pol dňa“ na festivale slovenskej menšiny v New Jersey.

 Odbor komunikácie Kancelárie prezidenta (KP) SR pripomenul, že hlava štátu sa zúčastňuje na rokovaní na VZ OSN, čomu zodpovedalo aj odborné a mediálne obsadenie lietadla. „Súčasťou delegácie je minister zahraničných vecí Juraj Blanár a jeho blízky tím, ktorí pricestovali spoločne s prezidentom SR na toto najvýznamnejšie medzinárodné podujatie,“ objasnili z KP SR s tým, že ministri, ktorí majú v týchto dňoch pracovný program v USA, tam odcestovali podľa svojho programu, času a priorít, keďže prezident má pracovný program v USA až do štvrtka (25. 9.).

SNS vyzvala prezidenta, aby pri svojich zahraničných cestách neodmietal členov vlády na palube vládneho špeciálu. SNS to uviedla na sociálnej sieti. Líder strany Danko novinárom v parlamente povedal, že útok na ministerku kultúry Šimkovičovú v súvislosti s jej cestou do Spojených štátov amerických nie je seriózny.

„Ministri majú mať v čase konsolidačných opatrení právo letieť spolu s prezidentom a šetriť tak verejné prostriedky namiesto toho, aby boli nútení kupovať drahé komerčné letenky,“ uviedla SNS.

 Situácia v súvislosti s cestou Šimkovičovej podľa Danka vznikla v dôsledku toho, že prezident „odmieta na svoju palubu lietadla brať ministrov slovenskej vlády“. Dankovi je ľúto útoku na ministerku kultúry, ktorá je podľa jeho slov v tom „nevinne a bezbranne“.

Ministerka kultúry na sociálnej sieti informovala, že sa v nedeľu (21. 9.) zúčastnila na 47. ročníku festivalu Slovak Heritage v New Jersey v USA. Na festivale sa zúčastnil aj Pellegrini, ktorý je v USA na pracovnej ceste. Nadácia Zastavme korupciu ešte v piatok (19. 9.) na sociálnej sieti informovala, že medzi objednávkami Ministerstva kultúry SR sú aj letenky do New Yorku pre Šimkovičovú a šéfku odboru komunikácie rezortu Petru Demkovú. Ministerstvo ich malo objednať za takmer 16.000 eur./agentury/

X X X

Desivá prognóza generálneho tajomníka OSN: Svet sa rúti do chaosu, hrozí jadrová vojna

Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok pri otvorení výročného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyhlásil, že škrty v rozpočtoch určených na pomoc „spôsobujú chaos“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

 Generálny tajomník António Guterres prehovoril na 80. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v utorok 23. septembra 2025 v sídle OSN.

„Okresávanie rozvojovej pomoci zapríčiňuje chaos. Pre mnohých ide o rozsudky smrti či ukradnutú budúcnosť,“ zdôraznil Guterres. Nespomenul Spojené štáty, ktoré sú zodpovedné za mnohé škrty, pripomína AFP. „Toto je paradox našej doby: vieme, čo potrebujeme, a aj napriek tomu sa odťahujeme od záchranného lana, ktoré to umožňuje,“ zdôraznil.

Generálny tajomník OSN v prejave poukázal na zhoršujúcu sa krízu v mnohých krajinách a varoval aj pred rizikom šírenia jadrových zbraní. „Priveľa kríz pokračuje bez akéhokoľvek dohľadu. Prevláda beztrestnosť a bezprávie je nákazlivé. Vytvára to chaos, zintenzívňuje teror a hrozí jadrová vojna,“ povedal podľa AFP. Dodal, že „piliere mieru sa ohýbajú pod ťarchou beztrestnosti, nerovnosti a ľahostajnosti“. Zároveň poukázal na prímerie medzi Kambodžou a Thajskom a dohodu medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktorú „vyjednali Spojené štáty“, píše AFP.

 „Suverénne národy boli napadnuté. Hlad sa využíva ako zbraň. Pravda bola umlčaná. Z bombardovaných miest stúpa dym. V rozdelených spoločnostiach rastie hnev. More sa dvíha a pohlcuje pobrežie,“ povedal.

„Po celom svete vidíme krajiny, ktoré sa správajú, ako keby pre ne pravidlá neplatili. Vidíme ľudí, s ktorými sa zaobchádza ako s menejcennými,“ zhodnotil Guterres. Poukázal na Sudán, kde sú podľa jeho slov „civilisti zabíjaní, vyhladovaní a umlčovaní“. Zároveň obrátil pozornosť aj na Pásmo Gazy, kde budú hrozivé boje čoskoro trvať už tri roky.

 Lídri z celého sveta sa v utorok zišli na 80. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. S príhovormi počas týždňovej všeobecnej rozpravy vystupujú predstavitelia OSN, lídri 193 členských štátov, dvoch pozorovateľských členov, ako aj Európskej únie. Téma tohtoročnej rozpravy bude zameraná na 80. výročie vzniku OSN a na spoločné úspechy členských krajín v oblasti mieru, rozvoja a ľudských práv./agentury/

X X X

  Šimkovičová si podľa prezidenta Pellegriniho letela oddýchnuť na Floridu. Žiada Andreja Danka o vysvetlenie

 Peter Pellegrini podozrieva ministerku Martinu Šimkovičovú z toho, že letela do USA za peniaze daňových poplatníkov, aby si na niekoľko dní oddýchla na Floride. O vysvetlenie žiada šéfa SNS Andreja Danka.

Prezident Peter Pellegrini aj ministerka Martina Šimkovičová, nominantka Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka, sú aktuálne v Spojených štátoch. Za Atlantik však necestovali spoločne.

SNS v utorok verejne vyzvala prezidenta, aby neodmietal zobrať ministrov na palubu vládneho špeciálu počas zahraničných ciest. Andrej Danko tak reagoval na slová hovorkyne ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, že hlava štátu ju nechcela zobrať do New Yorku.

„Ministri Slovenskej republiky majú mať v čase konsolidačných opatrení právo letieť spolu s prezidentom a šetriť tak verejné prostriedky, namiesto toho, aby boli nútení kupovať drahé komerčné letenky,” komunikovala SNS.

Hovorkyňa ministerstva kultúry Petra Demková dnes napísala, že kancelária ministerky sa opakovane snažila vykomunikovať s prezidentskou kanceláriou, aby ministerku odviezol vládny špeciál, ktorý letel s Pellegrinim do Spojených štátov.

„Naša žiadosť však bola zamietnutá. Preto musela p. ministerka zvoliť iný spôsob dopravy. Snaha o šetrenie tu bola,” reagovala Demková. Nadácia Zastavme korupciu upozornila, že šéfka kultúry a jej hovorkyňa si kúpili letenky za 16-tisíc eur.

 Odkaz prezidenta šéfovi SNS

Peter Pellegrini neskôr Dankovi odkázal, že akýkoľvek minister, ktorý má oficiálny program v New Yorku, môže letieť vládnym špeciálom. S prezidentom letel do USA napríklad minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Hlava štátu žiada od šéfa SNS, aby najprv on vysvetlil, aký program mal za Atlantikom ministerka kultúry Šimkovičová.

Pellegrini tvrdí, že ju videl, ako bola pol dňa na festivale slovenskej menšiny v New Jersey. Prezident kritizuje, že na koncerte slovenských umelcov v New Yorku ministerku Šimkovičovú vôbec nevidel.

„Neviem, aký má pani ministerka program na Floride a s kým tu zo svojej rodiny je, koľko dní a načo tu vlastne trávi,“ reagoval ďalej Pellegrini. Ubezpečoval, že každý minister, ktorý sa chce zúčastniť oficiálneho programu, môže letieť vládnym špeciálom. „Nikdy sme nikoho neodmietli,“ doplnil.

Danka vyzval, aby namiesto toho, aby prezidenta vyzýval na vzatie Šimkovičovej do lietadla, zodpovedal, aký bol účel cesty ministerky do USA. „Na čo sem vôbec prišla a čo tu nasledujúce dni ide robiť, keďže v New Yorku a na zasadnutí OSN vôbec nie je?“

Prezident sa ďalej pýta

Podľa hlavy štátu si ministerka kultúry pravdepodobne ide na niekoľko dní oddýchnuť na Floridu. „Už ma to fakt prestávajú baviť – tieto infantilné útoky a posadnutosť pána Danka mojou osobou. Nemienim to viac tolerovať, a preto hovorím úplne priamo: nech pán Danko vysvetlí, aký bol účel pracovnej cesty pani ministerky,“ akcentoval Pellegrini.

„Ak sa už teda venuje kultúre, prečo nebola na hlavnom kultúrnom podujatí tu v New Yorku, s kým tu je a čo tu bude robiť nasledujúcich pár dní?“ požaduje prezident odpovede na uvedené otázky od predsedu SNS.

Pellegrini ešte spomenul, že ministri zdravotníctva a školstva sa vracajú domov separátne, ale prezident pôjde na Slovensko vládnym špeciálom spolu s ministrom Blanárom. „Tak, ako sme prišli, spolu vládnym špeciálom sa aj vrátime naspäť.“

„Akékoľvek oficiálne podujatia budem vždy plne podporovať, ale polosúkromné, a možno aj čisto súkromné cesty… prepáčte, to nech si najprv pán Danko vysvetľuje slovenskej verejnosti,“ uzavrela hlava štátu, aktuality.sk

X X X

 O Sacharovovu cenu 2025 zabojujú aktivisti, väznení novinári aj Charlie Kirk

 Európsky parlament predstavil nominácie na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2025. V rôznorodom zozname kandidátov sa ocitli nedávno zavraždený americký aktivista Charlie Kirk, väznený bieloruský novinár Andrzej Poczobut, či humanitárni pracovníci z Pásma Gazy.

Európsky parlament (EP) v utorok predstavil nominantov na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2025. Medzi nominantmi sú napríklad americký politický aktivista Charlie Kirk, budapeštiansky pochod Pride či srbskí študenti, ktorí iniciovali rozsiahle protesty v krajine. TASR o tom informuje podľa správy europarlamentu.

EP predstavil nominácie na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

Nominovaní sú jednotlivci aj organizácie bojujúce za ľudské práva. Medzi nomináciami sú špecifické prípady z viacerých krajín sveta.

Sacharovova cena oceňuje prínos k demokracii a slobody prejavu. Meno laureáta na rok 2025 bude oznámené 22. októbra.

Medzi nominantmi sú väznený bieloruský novinár aj humanitárni pracovníci z Gazy

Európska ľudová strana a Európski konzervatívci a reformisti nominovali novinára a esejistu Andrzeja Poczobuta z poľskej menšiny žijúcej v Bielorusku. Ide o známeho kritika režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a symbolickú osobnosť boja za slobodu a demokraciu v tejto krajine. Poczobuta opakované zadržali a v roku 2021 odsúdili na osem rokov v trestaneckej kolónii za „úmyselné podnecovanie nepriateľstva a nenávisti na národnostnom, náboženskom a sociálnom základe“.

Progresívna aliancia socialistov a demokratov v EP nominovala novinárov a humanitárnych pracovníkov v konfliktných zónach, ktorých reprezentujú organizácie ako Palestínsky Červený polmesiac, Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom či Združenie palestínskych novinárov. Nominovaní boli aj viacerí reportéri. Organizácie a jednotlivci sa snažia šíriť povedomie o kritickej situácii v oblasti ľudských práv v Pásme Gazy, uvádza EP.

Boj proti režimu aj korupcii

Ďalším nominantom je francúzsko-alžírsky spisovateľ Boualem Sansal, ktorého navrhli Patrioti pre Európu. Bývalý vysokopostavený predstaviteľ ministerstva priemyslu v Alžírku získal niekoľko literárnych ocenení a je známy svojou kritikou islamizmu a alžírskej vlády. V súčasnosti je autor vo väzení pre „spochybňovanie územnej celistvosti“ Alžírska.

Nomináciu od strany Obnovme Európu získali aj srbskí študenti, ktorí iniciovali celonárodné protesty po zrútení strechy železničnej stanice v meste Nový Sad. Incident si vyžiadal 16 obetí a podľa protestujúcich k nemu došlo pre korupciu a zanedbávanie infraštruktúry.

Súboj protikladov: Zelení nominovali Pride, krajná pravica zavraždeného Kirka

Skupina zelených/Európska slobodná aliancia spolu so 45 poslancami navrhli na ocenenie Pride pochod v Budapešti za práva LGBTIQ+ ľudí. Pochod sa konal napriek štátnemu zákazu a zaznamenal najväčšiu účasť vo svojej histórii a celkovo siedmu najväčšiu v rámci Európy.

Európa suverénnych národov nominovala politického aktivistu a rečníka z USA Charlieho Kirka. Ten bol spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom mládežníckej organizácie Turning Point USA s cieľom zapojiť študentov a mladých ľudí do politického diania a debát o slobode prejavu. Kirk bol 10. septembra zastrelený na podujatí v areáli kampusu Utah Valley University v americkom štáte Utah.

O cene rozhodnú poslanci v októbri

Poslednými nominovanými sú gruzínska novinárka Mzia Amaglobeliová a gruzínske prodemokratické protestné hnutie, navrhlo ich 61 poslancov EP. Novinárku v roku 2025 zadržali za účasť na protivládnom proteste a odsúdili na dva roky väzenia na základe politicky motivovaných obvinení, píše EP. Stala sa symbolom gruzínskeho prodemokratického protestného hnutia, ktoré sa po voľbách v októbri 2024 postavilo proti vláde strany Gruzínsky sen.

EP od roku 1988 každoročne udeľuje Sacharovovu cenu jednotlivcom či organizáciám, ktoré bránia ľudské práva a základné slobody, dohliadajú na dodržiavanie práv menšín a bojujú za dodržiavanie medzinárodného práva, demokracie a právneho štátu. Ocenenie sa spája so sovietskym fyzikom Andejom Sacharovovom a laureát získa finančnú odmenu vo výške 50-tisíc eur. Minulý rok získali toto ocenenie venezuelskí opoziční lídri. Nominácie predkladajú politické skupiny, poprípade minimálne 40 poslancov EP. Meno tohtoročného laureáta bude známe 22. októbra., aktuality.sk

X X X

 Progresívci sa nechcú podpísať pod fiasko. Generálny štrajk môže dať nádej Robertovi Ficovi (komentár Martina Behula)

 Protesty sú obľúbené práve preto, lebo účastníkov nič nestoja a nič nimi neriskujú. Zabavia sa výrobou transparentov, zakričia si „dosť bolo Fica“, aby sa im uľavilo, a rozídu sa.

Najobľúbenejšou kratochvíľou Američanov je vraj bejzbal. Slováci, ktorí nevolili Smer, Hlas ani SNS, však voľný čas najradšej netrávia na štadiónoch, ale na námestiach a v rukách nemajú pálky, ale transparenty.

Dnes vyšli do ulíc druhýkrát za týždeň. Koľkýkrát to bolo za posledné dva roky, už ani nepočítame. Nečudo, že Jaroslavovi Naďovi a Branislavovi Gröhlingovi pripadá generálny štrajk ako dobrý nápad.

Pravica siaha po praktikách ľavičiarov

Národ, ktorý tak rád protestuje, a má v tom takú prax, si zaslúži, aby si 17. novembra pripomenul, ako sa cítili naši rodičia a starí rodičia v roku 1989. „Mám za sebou niekoľko stretnutí a nasledujúce týždne absolvujem desiatky stretnutí so zamestnávateľmi, s odbormi, s podnikateľmi, ktorí hovoria, že súčasná konsolidácia je hrozbou pre všetkých,“ hovorí Gröhling.

Nechajme bokom, že šéf propodnikateľskej strany presviedča podnikateľov, aby cez pracovný deň nepracovali, a rokuje s odborármi. Keď môžu byť tvárami liberálnej SaS expredseda KDH, bývalá poslankyňa kresťanských demokratov a súčasný predseda Občianskej konzervatívnej strany, môže pravicová SaS siahnuť aj po najobľúbenejšom nátlakovom nástroji ľavičiarov.

 No práve bohatá slovenská skúsenosť s protestami mala opozícii ukázať, prečo je generálny štrajk zlý nápad. Minulý týždeň protestovalo proti ožobračovaniu asi 25-tisíc ľudí. V porovnaní zo stotisíc ľuďmi, ktorí na námestiach mrzli v januári na občianskych protestoch Slovensko je Európa, to nie je bohviečo. Navyše si treba uvedomiť, že tých 25-tisíc ľudí sa zišlo v šestnástich mestách a 70 percent z nich bolo na Námestí slobody v Bratislave.

Bratislava nie je Slovensko, povedal by Robert Fico. No aj keby sa opozícii (alebo skôr koalícii nejakými škandálmi a kauzami) podarilo za necelé dva mesiace zmobilizovať dostatočné množstvo ľudí ochotných postaviť sa v pondelok 17. novembra večer na námestie, to neznamená, že tí istí ľudia budú ochotní v ten istý deň neprísť do práce.

Pravicová verzia Novembra

Protesty na námestiach sú obľúbené práve preto, lebo účastníkov nič nestoja a nič nimi neriskujú. Zabavia sa výrobou transparentu, popočúvajú prejavy osobností, ktoré poznajú z televízie, zakričia si „dosť bolo Fica“, aby sa im uľavilo a rozídu sa. V tomto smere sa protesty ničím nelíšia od bejzbalu. Je to len spôsob, ako stráviť pár hodín s podobne naladenými ľuďmi.

To, že sa Gröhlingovi ozývajú „stovky a stovky ľudí“, neznamená, že „Slovensko sa zobúdza,“ ako tvrdí predseda SaS. Ak by malo ísť o skutočný generálny štrajk, museli by ich byť tisíce. A ak by mal byť účinným nátlakovým prostriedkom, museli by byť ochotní zapojiť sa doň aj proti vôli zamestnávateľa.

 Pokojne iba na hodinu, ako navrhuje SaS, no generálny štrajk musí so sebou niesť aj riziko, pretože len vtedy účastníci vláde ukážu, že svoje požiadavky myslia vážne. Nálepky v saskárskej zelenej, ktoré Gröhling ponúka menej odvážnym „štrajkujúcim“, Ficovou vládou neotrasú.

Chápeme, prečo predseda SaS necúvol a svoje slová, ktoré vyhŕkol pred týždňom, mení na naoko premyslený plán. Sloboda a solidarita nemôže zostať večne v tieni Progresívneho Slovenska. Potrebuje vlastnú tému, ktorou by sa odlíšila. Aj keď je to len pravicová verzia étosu Novembra 1989.

Dopadne to ako referendum

Dnes sa neštrngá za slobodu, ale proti vyšším daniam, za štíhly štát a hospodársky rast. Dopadne to ako saskárske referendum z roku 2010, ktoré malo byť predvolebnou kampaňou novej strany, no konalo sa po voľbách, keď už bola SaS vo vláde, a tak naň prišlo len čosi vyše 20 percent voličov. No to nevadí, o štrajku, ktorý nebude, sa hovorí už týždeň, a to je pre Gröhlinga hlavné.

Ako stranícka akcia je to fajn. No generálny štrajk nemôžu vyhlasovať strany, ktoré majú dokopy desaťpercentné preferencie. Zrejme aj preto sa Progresívne Slovensko do štrajku veľmi nehrnie. Iste, keď sa snažia osloviť nespokojných voličov Hlasu a nerozhodnutých, nemôžu veľmi tlačiť na pílu. No to nie je jediný dôvod. Ako najsilnejšia strana sa nemôžu podpísať pod fiasko.

 Ak sa počet firiem, ktoré sa do štrajku zapoja, bude pohybovať v desiatkach či stovkách, vláda to nepocíti. Robert Fico bude môcť povedať, že preferencie Progresívneho Slovenska a celej opozície sú virtuálne, a teraz sa ukázalo, akú mizivú podporu má „progresívna alternatíva“ medzi skutočnými ľuďmi. Slovensko nie je Bratislava.

Generálny štrajk by mal byť demonštráciou sily občanov, ktorej by sa mal Robert Fico obávať, pretože z nej pochádza jeho moc. No môže sa veľmi ľahko stať demonštráciou slabosti opozície. „Povinnosťou politikov je dávať nádej,“ povedal Alojz Hlina. No z tohto „mraku očakávania“ nezaprší. Zbabraný generálny štrajk dá nádej len Robertovi Ficovi, aktuality.sk

X X X

 Vojnu na Ukrajine budú financovať už aj ruskí motoristi. Autá zdražejú o tisíce eur

Nové „drakonické“ poplatky za recykláciu, ktoré budú platiť Rusi už od novembra za dovezené autá, nemajú s recykláciou nič spoločné. Štátna kasa, ktorá krváca financovaním vojny na Ukrajine, potrebuje nové zdroje. Na rad prišli opäť motoristi, ktorí netúžia po domácej Lade či Moskviči. Štát ich doslova vyžmýka. Za luxus sa bude považovať už viac ako 160 koní!

 Rusko sa rozhodlo vyžmýkať každého záujemcu o auto zo zahraničia. Vraj kvôli ekológii. Peniaze však skončia v zbrojárskych podnikocj.

Ruské úrady sa rozhodli výrazne zvýšiť recyklačný poplatok za mnohé populárne autá. V niektorých prípadoch až stonásobne. Ministerstvo priemyslu a obchodu to oznámilo 12. septembra. Navrhlo zaviesť novú progresívnu stupnicu recyklačných poplatkov, ktorá bude viazaná na výkon motora vozidla. Podľa ministerstva ide o reakciu na rastúci dopyt po výkonných modeloch, ako aj po elektromobiloch a hybridných autách. Nová úprava, podporená Asociáciou ruských výrobcov automobilov, ktorí si od nej sľubujú menšiu konkurenciu, spôsobí prudký nárast cien dovezených vozidiel už od 1. novembra. Plány však vyvolali vlnu kritiky zo strany odborníkov aj bežných motoristov a spustili zvýšený záujem o dovoz v poslednej chvíli.

 Recyklačný poplatok, ktorý sa v Rusku zaviedol v roku 2012, mal pôvodne podporiť environmentálnu politiku a ochrániť domácich výrobcov. V praxi znamená jednorazovú platbu za budúcu recykláciu vozidla, ktorú dovozcovia platia colnému úradu. Domáci výrobcovia dostávajú takmer celý poplatok späť ako štátnu stimuláciu. Suma poplatku sa pravidelne prehodnocovala, pretože recyklácia starých áut sa vraj stáva stále drahšou. Lenže v posledných rokoch sa poplatky zvyšovali neúmerne. V roku 2021 o 25 % a v rokoch 2023 a 2024 o 70 %. Za dva a pol roka vojny na Ukrajine tak ceny dovážaných áut v Rusku vzrástli približne o 80 % a zdá sa, že táto zničujúca špirála nemá konca. Takže o recykláciu či ekológiu určite nejde.

 Podľa súčasného výpočtu závisí konečný poplatok od triedy vozidla, objemu motora a veku auta. Nový návrh ministerstva však zavádza progresívny koeficient viazaný na výkon, ktorý výrazne zvyšuje sadzbu pre výkonnejšie vozidlá a odstraňuje niektoré výhody, ktoré doteraz platili pre fyzické osoby. Napríklad pre autá s motormi do 160 koní (118 kW) zostane poplatok nízky, zatiaľ čo vozidlá s vyšším výkonom už budú podliehať „komerčnej“ sadzbe, ktorá môže byť až stokrát vyššia než doterajší poplatok pre jednotlivcov.

Nové recyklačné poplatky pre autá v Rusku s motormi od 160 do 500 koní (od 1. novembra)

Podľa výpočtov Maxima Kadakova, šéfredaktora časopisu Za volantom, stúpnu recyklačné poplatky pre autá s motormi od 160 do 500 koní v novembri od 750 000 (cca 7 5000€) až do 2 668 000 rubľov (26 680 €) Pre elektromobily a hybridy budú poplatky ešte vyššie. Hybrid Lixiang L7 zdražie od novembra o 1 828 000 rubľov (cca 18 280 €) a Zeekr 001 o 2 166 000 RUB (cca 21 660 €). Najviac však zdražejú luxusné a športové modely s viaclitrovými motorm. Napríklad Rolls-Royce, Cadillac, Lamborghini či Porsche, kde sa poplatok pre nové autá zvýši z 2 153 000 rubľov (cca 21 530 €) na 6 708 000 rubľov (67 080 €) a pre autá staršie ako tri roky z 3 297 000 rubľov (cca 32 970 €) na 10 081 000 rubľov (cca 100 810 €).

Na druhej strane niektoré modely, ako sú Volkswagen Golf, Tiguan a Passat, Kia K3 a K5, Mazda 3, CX-3 a CX-30, BMW X1, 1– a 2-rad, Mercedes-Benz triedy C či Audi A3, zmeny recyklačného poplatku nezasiahnu. Ide o autá s nižším výkonom motora do 160 konmí, ktoré spadajú do preferenčnej kategórie pre fyzické osoby. Ministerstvo nechce zvýšiť ich poplatky, aby sa zachovala dostupnosť masovo obľúbených modelov a predišlo úplnému kolapsu trhu. Ako sa dalo očakávať, trh už zareagoval. Podľa ruských zdrojov sa dopyt po zahraničných autách od zverejnenia návrhu zákona zvýšil o 300 % len za prvý týždeň. Obzvlášť populárne sú modely z Japonska, Kórey a Nemecka a „na trajektoch a colniciach sa už tvoria obrovské rady. Kupujúci nemajú totiž viac ako dva týždne na to, aby registráciu a kúpu áut stihli ešte za súčasné ceny.

 Podľa Sergeja Celikova z agentúry Avtostat „biznis s ‚dodávkou áut na objednávku‘ teraz zlíže smotanu, dá si pauzu a začne hľadať nové zdroje.“ „Možno niečo nájdu. Čína je veľká. Rusi medzitým vyjadrujú svoj protest proti iniciatíve vlády tým, že sa na webovej stránke ministerstva zúčastňujú ankety, ktorá beží od 19. septembra. Za návrh hlasovalo 414 používateľov, zatiaľ čo viac ako 45 000 hlasovalo proti. Lenže, nie sme na konci. Ministerstvo obchodu a priemyslu plánuje zvyšovanie recyklačných poplatkov postupne až do roku 2030. Aj toto sú následky agresie Ruska na Ukrajine, ktoré vytiahnu z bežných Rusov ďalšie peniaze. Pritom nejde o konsolidáciu…/agentury/

 X X X

Tichá epidémia. Milióny ľudí žijú s vážnym ochorením bez určenia diagnózy. Ak sa nelieči, postupne poškodzuje cievy, nervy či vnútorné orgány

Cukrovka, alebo diabetes, je jedno z najčastejších chronických ochorení súčasnosti. Ide o stav, pri ktorom telo nedokáže správne spracovať cukor v krvi, a ten sa tak hromadí vo vyšších hodnotách.

 Nebezpečné však je, že milióny ľudí žijú s cukrovkou bez toho, aby o nej vedeli. Príznaky bývajú totiž spočiatku nenápadné alebo takmer žiadne. Ak sa ochorenie nelieči, postupne poškodzuje cievy, nervy či vnútorné orgány a môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Preto je dôležité myslieť na prevenciu, včasné vyšetrenia či zdravý životný štýl.

Mnoho ľudí o cukrovke netuší

Výskum ukazuje, že takmer polovica ľudí s cukrovkou o nej vôbec nevie. Najčastejšie sú to mladí dospelí, u ktorých sa ochorenie často prehliada. Aj keď väčšina pacientov po diagnostikovaní dostáva liečbu, len menšia časť si udržiava cukor v krvi v zdravých hodnotách. V praxi to znamená, že svoju cukrovku má pod dobrou kontrolou iba asi jeden z piatich ľudí, Science Daily.

Nová štúdia uverejnená v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology upozorňuje, že veľká časť ľudí s cukrovkou vo svete stále nemá stanovenú diagnózu alebo nedostáva dostatočnú liečbu.

 Výskumníci z Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia na Washingtonskej univerzite spolupracovali s odborníkmi z celého sveta. Spoločne sledovali, akú starostlivosť dostávajú ľudia s cukrovkou v rôznych vekových skupinách, medzi mužmi aj ženami, a to vo viac než 200 krajinách od roku 2000 do roku 2023.

V roku 2023 sa odhadovalo, že až 44 % ľudí starších ako 15 rokov netuší, že má cukrovku. Najviac neodhalených prípadov sa vyskytovalo u mladých dospelých, ktorí sú pritom najviac ohrození dlhodobými zdravotnými komplikáciami.

91 % ľudí, ktorým bola diagnostikovaná cukrovka, užíva lieky. Avšak napriek tomu si len 42 % pacientov dokáže udržať správnu hladinu cukru v krvi. To znamená, že celosvetovo má svoju cukrovku pod kontrolou iba 21 % pacientov.

Rozdiely v starostlivosti

Výskum za posledných 20 rokov ukázal, že medzi jednotlivými časťami sveta sú veľké rozdiely v diagnostike aj liečbe cukrovky. V bohatších krajinách Severnej Ameriky je najviac ľudí správne diagnostikovaných.

V bohatších krajinách Ázie a Tichomoria väčšina pacientov po diagnostikovaní dostáva potrebnú liečbu. V Južnej Latinskej Amerike majú pacienti najlepšie výsledky pri udržiavaní správnej hladiny cukru v krvi. Opačná situácia je v strednej časti Afriky, kde o cukrovke vie menej než 20 % postihnutých.

„Do roku 2050 sa očakáva, že s cukrovkou bude žiť 1,3 miliardy ľudí, a ak takmer polovica z nich nevie, že má vážny a potenciálne smrteľný zdravotný problém, môže sa ľahko stať tichou epidémiou,“ povedala Lauryn Stafford, autorka a výskumníčka v IHME.

 Počet ľudí s cukrovkou rýchlo rastie. Odborníci preto upozorňujú, že je dôležité vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr. Rovnako dôležité je zlepšiť dostupnosť liekov.