Európska únia pracuje na štrukturálnej reforme trhu s elektrickou energiou. Povedala to v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá tiež upozornila na potrebu zbaviť sa závislosti od ruských fosílnych palív…

 „Prvý krok je ukončenie našej závislosti od ruských fosílnych palív,“ napísala von der Leyenová na Twitteri po svojom vystúpení na strategickom fóre v slovinskom meste Bled.

Nárast potreby po ostatných surovinách podľa jej vyjadrení nesmie viesť k vytvoreniu nových závislostí v hospodárskej oblasti. „Musíme diverzifikovať dodávky zásob a budovať väzby so spoľahlivými partnermi,“ dodala.

Európska únia podľa jej slov pracuje na „mimoriadnom zásahu“ s cieľom udržať pod kontrolou ceny elektrickej energie, ktoré sa zvyšujú v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine. EÚ takisto pripravuje štrukturálnu reformu tohto trhu.

Von der Leyenová na sociálnej sieti upozornila aj na silu demokracie, na schopnosť „podporovať základné princípy“, odolávať agresii a ochraňovať hodnoty.

 Predsedníčka EK v pondelok v Slovinsku absolvovala rokovania so slovinským prezidentom Borutom Pahorom a premiérom Robertom Golobom.

Hovorili o význame ďalšieho upevnenia väzieb s partnerskými krajinami na západnom Balkáne a o riešení situácie na energetických trhoch a v spojitosti so zaistením dodávok.

Ceny elektriny v Európe lámu nové rekordy. Referenčný nemecký kontrakt sa prvýkrát dostal nad 1000 eur za megawatthodinu (MWh)./agentury/

X X X

Scholzov pražský prejav úniou neotrasie, nabáda však k zamysleniu

Pražská prednáška nemeckého kancelára Olafa Scholza o budúcnosti kontinentu Európskou úniou zrejme neotrasie, ponúka však podnety k zamysleniu. Tak okomentovala Scholzovo pondelňajšie vystúpenie na pôde Univerzity Karlovej nemecká verejnoprávna televízia ZDF. Magazín Der Spiegel sa domnieva, že šéf najmocnejšej krajiny EÚ v Prahe prepásol príležitosť. Naopak podľa mediálnej skupiny RND prejav znamená tresk, hoci nebol až taký úderný ako ten francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na parížskej Sorbonne v roku 2017.

ZDF poznamenala, že poprední štátnici si radi vyberajú slávne univerzity na svoje zásadné prejavy, čo urobili napríklad niekdajší americký prezident Barack Obama v Káhire, Macron na Sorbonne či bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová na Harvarde. „Zásadný prejav spolkového kancelára Olafa Scholza o európskej politike možno vzbudil vo svete menší záujem ako napríklad Obamova reč v Káhire v roku 2009. Niektorí však možno preto počúvali pozorne. Olaf Scholz totiž v prejave predstavil veľké reformy v EÚ,“ uviedla televízia.

„Európou to určite neotriaslo. Ale Olaf Scholz poskytol podnety k zamysleniu, prepojil staré témy s novou situáciou, ním vyhláseným prelomom doby, a novo ich formuloval. Teraz neostáva ako počkať, či tento obrat doby predsa len vyvolá impulz, aby sa presadilo aspoň pár návrhov,“ dodala ZDF.

 Der Spiegel uviedol, že Scholz nie je žiadny rečník, akým bol Cicero. „Nie je to ani (bývalý americký prezident) John F. Kennedy alebo (niekdajší americký kazateľ) Martin Luther King. Vášnivé, burcujúce a strhujúce prejavy nie sú kancelárovou parketou,“ napísal magazín. Napriek tomu sa podľa neho očakávalo, že sa Scholz odváži k niečomu vecnému. „Napríklad k neprikrášlenej analýze súčasného stavu EÚ. K iniciatívam, ktoré by Európu v najbližších mesiacoch či dokonca rokoch formovali. K svojej vízii. Ale dopadlo to bohužiaľ inak,“ uviedol Der Spiegel.

 Podľa magazínu sa Scholz pri konkrétnych návrhoch venoval skôr taktickým otázkam a nehovoril o víziách, pri problémových analýzach sa držal späť a vyjadroval sa taktne. Jasne tiež nepovedal, či bude Nemecko v budúcnosti brániť platbám z fondov EÚ tým krajinám, ktoré porušujú zásady právneho štátu, uviedol Der Spiegel. Poznamenal, že Scholz mal príležitosť v Prahe vysvetliť, ako Nemecko, najmocnejší únijný štát, plánuje postupovať, aby sa Európska únia presadila vo svete. „Túto šancu prepásol,“ dodal Der Spiegel.

Kladne Scholzov výstup naopak hodnotí mediálna skupina RND, ktorá však uznáva, že zvučnosť prejavu zaostala za Macronovou prednáškou na Sorbonne. „Napriek tomu ale bolo počuť ranu. A bolo by dobré, keby v týchto krízových časoch rýchlo neutíchla,“ uviedla RND. Podľa nej kancelár v zahraničí vystupuje sebavedome a s odhodlaním postaviť sa do čela.

„Požiadavkou na spoluprácu v obrane a zbrojení sa Scholz k Macronovi priblížil. Nová Európa potrebuje ale oveľa viac ako nemecko-francúzsku os. Potrebuje silný východozápadný motor. A Scholz je práve pri tom, aby ho naštartoval,“ dodala RND./agentury/

X X X

Satelitné snímky ukazujú šľahajúce plamene. Rusi spaľujú obrovské objemy plynu, nevedia ho predať?

 Rusi spaľujú denne plyn v obrovských množstvách. Tento plyn mal pôvodne smerovať do Nemecka, tvrdia analytici oslovení britskou stanicou BBC. Nemecký veľvyslanec v Spojenom kráľovstve tvrdí, že ho spaľujú preto, lebo ho inde Kremeľ nevie predať.

 Rusi spaľujú denne plyn za približne desať miliónov eur, tvrdí analýza, ktorú má k dispozícii britská stanica BBC. Informoval o tom portál pred tromi dňami..

Neďaleko fínskych hraníc spaľuje Rusko obrovské objemy zemného plynu, pričom v rovnakom období výrazne redukuje dodávky suroviny do Európskej únie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na informácie vedcov a analytikov. Tí sa navyše obávajú vážnych dôsledkov pre životné prostredie.

 Analytici z nórskej energetickej poradenskej spoločnosti Rystad uviedli, že množstvo spaľovaného plynu predstavuje približne 0,5 % dennej spotreby suroviny v Európskej únii. Takýto objem spaľovaného plynu a s ním spojený únik tepla do atmosféry označili za ekologickú katastrofu. „Presný objem plynu, ktorý takto uniká do atmosféry, je ťažké kvantifikovať. Sme však presvedčení, že sa pohybuje zhruba na úrovni 4,34 milióna kubických metrov (m3) denne,“ dodali analytici.

Na spaľovanie poukazujú satelitné snímky oblasti kompresorovej stanice Portovaja pre plynovod Severný prúd 1, ktorá patrí spoločnosti Gazprom. Profesor Esa Vakkilainen z univerzity LUT, ktorá sa nachádza vo fínskom meste Lappeenranta ležiacom 30 kilometrov od ruských hraníc, zdôrazňuje najmä vplyv na životné prostredie. „Je to obrovský environmentálny problém, najmä pre oblasť Severného pólu,“ povedal. Poukázal najmä na sadze, ktoré pri tomto procese vznikajú a majú vplyv na globálne otepľovanie.

Na otepľovanie ovzdušia poukazujú aj analytici zo spoločnosti Rystad. „Takéto spaľovanie plynu je ekologická katastrofa. Denne sa do ovzdušia dostane približne 9000 ton CO2“.

Spaľovanie plynu je pri produkcii ropy a plynu bežné, táto úroveň je však mimoriadne vysoká. Navyše dochádza k nemu v čase, keď Rusko výrazne škrtí dodávky plynu do Európskej únie. Gazprom na otázky médií nereagoval.

Ruský prezident Vladimir Putin pred časom uviedol, že Rusko, ktoré je štvrtým najväčším producentom skleníkových plynov na svete, bude uhlíkovo neutrálne najneskôr v roku 2060. Európska únia a ďalšie krajiny Moskvu navyše vyzvali, aby tento cieľ skrátila o 10 rokov.

Od začiatku roka do polovice augusta znížil Gazprom podľa agentúry Reuters produkciu zemného plynu o viac než 13 % na približne 275 miliárd m3. Jeho export mimo krajín bývalého Sovietskeho zväzu klesol o 36 % na 78,5 miliardy m3, pod čo sa podpísali najmä konflikty po uvalení sankcií na Moskvu za vojnu na Ukrajine.

Ako dodali analytici z Rystadu, plameň v dôsledku spaľovania plynu je veľmi dobre vidieť. „Možno tým Rusko naznačuje, že plyn je na dodávku do Európy pripravený a iba čaká na obdobie, keď vzťahy medzi krajinami budú opäť priateľské,“ uviedli./agentury/

X X X

Na začiatok nového školského roka sa v Nemecku chystá vyše 160 000 ukrajinských detí, ďalších 20 000 ukrajinských detí nastúpi do škôl a škôlok vo Francúzsku. Vyplýva to z informácií ministerstiev školstva. Nemecká ministerka školstva Bettina Starková-Watzingerová odhadla, že počet ukrajinských žiakov bude ďalej stúpať, pretože na mnohých miestach sa až po prázdninách začne u ukrajinských utečencov prísnejšie vyžadovať školská dochádzka.

Vo Francúzsku sa po boku 12 miliónov domácich žiakov a študentov v školách objaví 20 000 detí z Ukrajiny.

Desaťtisíce vojnových utečencov z Ukrajiny nastúpia aj do českých škôl, ich presný počet je zatiaľ nejasný. Minulý týždeň minister školstva Vladimír Balaš uviedol, že ich očakáva asi polovicu z pôvodne odhadovaných 130 000.

Až 400 000 žiakov z Ukrajiny sa bude môcť od septembra učiť v poľských školách, ubezpečuje poľské ministerstvo školstva už od jari, keď ukrajinských detí v poľských školách bolo 195 000. V predvečer nového školského roka médiá upozorňujú, že ministerstvo nepodniklo žiadne zmeny, ktorých sa kvôli ukrajinským deťom už mesiace domáhajú poľskí učitelia a učiteľky. Hlavný problém predstavuje preplnenosť tried, kam ukrajinské deti prichádzajú v drvivej väčšine bez akejkoľvek jazykovej prípravy, sťažujú sa učiteľské odbory.

X X X

Účinnosť a manévrovacie schopnosti ruskej námornej flotily v Čiernom mori sa vážne znížili a momentálne funguje iba v obrannom režime s občasnými raketovými útokmi. Ako referuje web politico.com, povedal to západný predstaviteľ.

Samotná flotila, pozostávajúca z malých raketových korviet a fregát, útočných lodí a šiestich ponoriek, má stále viac ako 30 plavidiel na mori alebo v prístavoch, ale ich účinnosť a manévrovateľnosť sa po zničení krížnika Moskva a ústupe ruských síl z Hadieho ostrova značne znížili. Západný predstaviteľ poznamenáva, že udržiavanie flotily na otvorenom mori „vážne obmedzuje možnosti ruskej operácie“ na juhu Ukrajiny.

Bitka o Hadí ostrov ukázala, že ruská flotila nemala žiadnu odpoveď na ukrajinské útoky a ústup ruských vojakov z ostrova spôsobil, že ruské lode na mori boli ešte zraniteľnejšie voči ukrajinským útokom. Západný predstaviteľ povedal, že kontrola Hadieho ostrova dávala Rusom viac flexibility a teraz sú o ňu ochudobnení a znižuje to taktické schopnosti ruských síl.

X X X

EÚ daruje päť miliónov tabletiek jodidu draselného na ochranu obyvateľov Ukrajiny pred potenciálnym vystavením rádioaktívnemu žiareniu, oznámila Európska komisia.

Spresnila, že 26. augusta dostala od ukrajinskej vlády žiadosť o poskytnutie tabletiek jodidu draselného ako preventívne bezpečnostné opatrenie na zvýšenie úrovne ochrany ľudí žijúcich v okolí Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), ktorá sa nachádza momentálne pod ruskou okupáciou.

X X X

O dvoch zásahoch ukrajinského delostrelectva na území Záporožskej jadrovej elektrárne hovorí aj ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého sa jeho silám podarilo zostreliť ukrajinské bezpilotné lietadlo. Dron dopadol na strechu budovy, kde je uskladnené jadrové palivo a jadrový odpad. Tieto správy nemožno nezávisle overiť.

Ministerstvo obrany v Moskve zároveň uviedlo, že radiačná situácia v elektrárni je normálna. Ruskom dosadená správa ukrajinského mesta Enerhodar a ruské ministerstvo obrany obvinili dnes ukrajinských vojakov z ostreľovania okupovanej jadrovej elektrárne.

X X X

Snaha niektorých krajín EÚ zastaviť vydávanie víz ruským turistom je iracionálna a nezostane bez odpovede, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ministri zahraničia EÚ budú oddnes v Prahe rokovať okrem iného práve o tom, či dvadsaťsedmička vydávanie turistických víz ruským občanom obmedzí alebo pozastaví. Tvrdší postoj zastávajú napríklad pobaltské krajiny a tiež Česko, úplný koniec víz pre ruských turistov naopak odmietajú Nemecko či Francúzsko.

„Brusel aj jednotlivé európske metropoly žiaľ krok za krokom ukazujú úplný nedostatok racionality,“ povedal Peskov. Diskusie o pozastavení vydávania víz sú podľa neho dôkazom „protiruskej agendy“ Západu. „Takéto rozhodnutia samozrejme nezostanú bez odpovede,“ dodal bez toho, aby spresnil, ako by Rusko na prípadné obmedzenie reagovalo.

X X X

Vráti sa do hry Nord Stream 2? Zvládnu Nemci zimu bez ruského plynu?

 Vyzerá to asi ako najväčšia domáca výzva, pred ktorou stojí Nemecko od skončenia druhej svetovej vojny. Krajina žije v napätí, či bude mať počas vykurovacej sezóny dostatok plynu, a rovnako to platí z pohľadu priemyselných podnikov. Znížia sa výrazne jeho dodávky z Ruska či dokonca úplne prestane tiecť?

 Areál so zásobníkmi plynu pri nemeckom meste Eiterfeld. V súčasnosti sú naplnené na 82 percent svojej kapacity, na začiatku novembra je cieľ dosiahnuť 95-percentnú úroveň.

„Napriek tomu, že Nemecko rýchlo zmenšilo svoju energetickú závislosť, jednou tretinou stále závisí od ruského plynu. Pred ruskou inváziou to bolo 55 percent. Podľa jedného odhadu by kompletné odstavenie dodávok z Ruska skresalo v budúcom roku nemecký hospodársky rast takmer o tri percentá,“ napísal server Grid.

Plynovod Nord Stream 2

Jedným z predpokladov toho, aby sa Nemecko vyhlo najhoršiemu, je maximálne naplnenie zásobníkov plynu. „Ich kapacita je plná už na 82 percent a od 1. novembra je cieľ 95 percent, ktorý by sa mal dosiahnuť v predstihu,“ informovala stanica Deutsche Welle (DW).

Význam dodávok plynu v Nemecku

Zemný plyn sa v najvyspelejšom európskom štáte podieľa na celkovej energetickej spotrebe viac ako štvrtinou. Pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu Nemecko pokrývalo jeho spotrebu 55 percentami z dodávok z Ruska. Teraz je to zhruba tretina.

Nemecko začalo znižovať svoju energetickú závislosť od Ruska nákupom plynu z Holandska a Nórska. Berlín uvažuje o dodávkach skvapalneného plynu z USA a Kataru, no zatiaľ mu chýba infraštruktúra.

V tejto súvislosti sa stala nevídaná vec. Wolfgang Kubicki, podpredseda Spolkového snemu zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), vyzval na spustenie plynovodu Nord Stream 2. Jeho potrubie vedie z Ruska cez Baltské more do Nemecka, Berlín ho odmieta sprevádzkovať po tom, čo Kremeľ vydal rozkaz vtrhnúť na Ukrajinu. „Mali by sme odblokovať Nord Stream 2, aby sme odoberali ruský plyn, aby ľudia v zime nemrzli a aby naša ekonomika neutrpela vážne škody,“ povedal pre stanicu RND. Predstavitelia FDP pritom doteraz mali najsilnejšie protiruské postoje spomedzi všetkých nemeckých politických strán.

 Kubicki zdôraznil, že Nord Stream 2 treba sprevádzkovať čo najskôr. Objasnil to nevyhnutnosťou naplniť zásobníky plynu. „Neexistuje dôvod neotvoriť Nord Stream 2, pretože Nemecko odoberá plyn cez starší plynovod Nord Stream. Získavať plyn cez Nord Stream 2 nie je nemorálnejšie ako cez Nord Stream 1. Je to iba iné potrubie,“ poznamenal Kubicki.

Podpredseda Spolkového snemu vyvolal v Kyjeve veľkú nevôľu. „Závislosť od ruského plynu zabíja,“ napísal na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba v narážke na to, že zo ziskov z jeho predaja Moskva môže financovať vojenské ťaženie na Ukrajine.

 Väčšina Nemcov svoju vládu podporuje

Nemecká vláda sa zatiaľ môže spoliehať na podporu verejnosti v spojitosti s jej politikou voči Ukrajine a Rusku. V prípade Kyjeva ide najmä o dodávky zbraní, v prípade Moskvy o uvalenie sankcií. Podľa prieskumov verejnej mienky vládu v tomto smere podporuje okolo 70 percent Nemcov.

Server Grid však upozornil, že o niekoľko mesiacov by to mohlo už vyzerať inak. Zostane väčšina občanov solidárna, keď uvidí vyúčtovanie za plyn s obrovskými nedoplatkami? (Čo sa týka nemeckých domácností, viac ako polovica z nich používa na vykurovanie plyn.)

Nemci by sa ľahko vymanili z plynovej závislosti od Rusov, keby mohli nakupovať skvapalnený plyn (LNG). Schladený na extrémne nízku teplotu ho vozia do Európy tankery z rôznych častí sveta. Nemecku však chýba infraštruktúra. Ďalšia vec je, že LNG vyvoláva obavy u ochrancov životného prostredia. USA zažívajú v posledných rokoch rozmach frakovania, čiže ťažby plynu vytváraním puklín v horninách s pomocou chemikálií, čo je veľmi neekologický postup. „Dlho sa hovorí o dovoze LNG, ale nikdy sa tak nestalo, pretože to nebolo ekonomicky životaschopné,“ poukázala pre DW aj na finančný aspekt šéfka mimovládnej organizácie Environmentálna akcia Nemecka Sascha Müllerová-Kraennerová./agentury/

X X X

SaS odkazuje Matovičovi: Ak má Korčok ostať vo vláde, Matovič musí odísť

 Strana SaS reaguje na status Igora Matoviča, ktorý zdieľal komentár Milana Kňažka o tom, aby Ivan Korčok ostal vo vláde. Strana Matoviča vyzýva, aby odstúpil zo svojej funkcie, „ak má skutočný záujem na tom, aby Korčok ostal ministrom zahraničných vecí“.

 „Igor Matovič mal dva mesiace na riešenie krízy, ktorú on sám svojím správaním vyvolal. Opakovane sme predstaviteľom OĽaNO tlmočili našu požiadavku na odchod Igora Matoviča z funkcie, inak štyria ministri SaS opustia vládu,“ píše SaS v stanovisku.

„Je to práve OĽaNO, ktoré by si malo ujednotniť, čo vlastne chce, keďže napríklad taký György Gyimesi pred pár hodinami napísal o Ivanovi Korčokovi, že je farizej. Farizejská je ale momentálne politika OĽANO,“ uviedla strana.

Matovič by bol rád, keby Korčok zostal ministrom

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) by bol rád, keby Ivan Korčok (SaS) zostal na pozícii ministra zahraničných vecí aj po odchode ministrov za stranu SaS z vlády. Napísal to v reakcii na Milana Kňažka na sociálnej sieti.

Matovič napísal, že s Korčokom nemal nikdy žiadny konflikt a vyzval predsedu SaS Richarda Sulíka, že teraz je na rade on.

Milan Kňažko v článku pre aktuality napísal, že v dnešnej komplikovanej situácii v Európe a vo svete, nemožno ľahkomyseľne vymeniť ministra zahraničných vecí.

Gröhling: Ak sa nič neudeje, v stredu ministri za SaS podajú demisiu

Minister školstva a člen vyjednávacieho tímu SaS Branislav Gröhling povedal, že koaliční partneri sa zhodli na tom, že si v najbližších hodinách nebudú odkazovať medzi sebou správy prostredníctvom médií a sociálnych sietí. Gröhling zároveň potvrdil doterajšie stanovisko SaS, že v stredu ich ministri podajú demisiu, ak sa nič neudeje.

„Prioritne sa stretávame. Sú to stretnutia medzi jednotlivými kolegami a pánom premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Zajtra je posledný deň, sme dohodnutí, že po rokovaní vlády pôjdeme podať demisie,“ oznámil Gröhling. Podľa jeho slov budú ešte ministri za SaS čakať na vyjadrenia od koaličných partnerov, následne by mali oznámiť ďalšie kroky./agentury/

ŠTS odsúdil advokáta Alexandra Fila na podmienku, rozsudok je právoplatný

Dlhoročného advokáta Alexandra Fila, obžalovaného zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny takáčovcov, odsúdil v utorok Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, na trest odňatia slobody na tri roky. Výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu štyri roky. Filo urobil vyhlásenie o vine a vzdal sa práva na odvolanie. Rozsudok je právoplatný.

 ŠTS advokátovi zároveň uložil finančný trest 10-tisíc eur, na štyri roky mu zakázal vykonávať advokátsku činnosť a nesmie sa stretávať s osobami, ktoré boli účastné na trestnom čine.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Michal Šúrek ocenil postoj obžalovaného, ktorý urobil vyhlásenie o vine. Aj on sa vzdal práva na odvolanie. Podľa prokurátora sa Filo len minimálnou mierou podieľal na trestnom čine. Došlo k nemu zhruba pred 15 rokmi.

„V jeho prípade išlo o jednorazovú pomoc. Dnes už odsúdený bol uznaný za vinného z podpory zločineckej skupiny, ktorá vyvstala z činnosti, ktorej sa dopustil spolu s ďalšou osobou. O jej vine nebolo ešte právoplatne rozhodnuté, je to tiež advokát. Išlo o postup, ktorým bolo docielené zmenenie pôvodnej výpovede osoby, ktorá usvedčovala členov zločineckej skupiny. Následne bola stíhaná za krivú výpoveď. Časťou pomoci odsúdeného bolo aj to, že jej doniesol finančné prostriedky, ktorými si vyplatila vlastný peňažný trest,“ konštatoval Šúrek.

Obhajca Rastislav Palovič sa pre médiá nemohol vyjadriť. „Klient mi nedal súhlas, aby som verejne hodnotil priebeh hlavného pojednávania. Pán Filo je od dnešného dňa súkromnou osobou a momentálne má povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a k Slovenskej advokátskej komore,“ reagoval Palovič./agentury/

X X X

Búranie sovietskych pamätníkov v Pobaltí je rusofóbia, uviedla Moskva

 Rusko tvrdo odsúdilo rozhodnutie vlád pobaltských štátov zbúrať sovietske pamätníky, ktoré urobili v reakcii na inváziu Moskvy na Ukrajinu a v snahe odpútať sa od sovietskej minulosti. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že likvidácia pamätníkov je prejavom „rusofóbie pobaltských režimov“, napísala agentúra TASS.

 „Bezprecedentná, dokonca takmer fašistická kampaň pobaltských vlád za barbarskú masovú demoláciu pamätníkov sovietskych vojakov-osloboditeľov, za obťažovanie a diskrimináciu vlastnej ruskojazyčnej populácie (…) už dávno prekročila zdravý rozum a ľudskosť,“ uviedlo v ostro písanom vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia. Správanie pobaltských štátov je podľa neho neprijateľné a ovplyvní vzájomné vzťahy s týmito krajinami, „ktoré sú už tak v úplnom úpadku“.

Lotyšsko zámer zbúrať takmer 300 sovietskych pamätníkov oznámilo na začiatku júla. Pomníky sovietskych vojakov chce zlikvidovať do konca októbra. Zďaleka najväčší a najkontroverznejší z pamätníkov je v Rige, ktorého časť dosahovala výšku 79 metrov. Mohutný obelisk už minulý týždeň strhla demolačná čata.

Pamätníky v krajine sú podľa niektorých symbolom sovietskej okupácie pobaltskej krajiny a tiež symbolom Ruska ako nástupcu Sovietskeho zväzu. V Lotyšsku však žije početná ruská menšina, ktorá sa pri pamätníku každoročne stretávala 9. mája, keď Rusko oslavuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom.

O demolácii sovietskych pamätníkov rozhodlo na začiatku augusta aj Estónsko. Pred dvoma týždňami potom úrady z ruskojazyčného mesta Narva odstránili kontroverznú repliku tanku, ktorá pripomínala životy padlých sovietskych vojakov. Proti odstráneniu pamätníka sa predtým vyslovila radnica Narvy, kde je vyše 90 percent obyvateľov etnických Rusov./agentury/

X X X

Po triednickej hodine pre ruských školákov ani umrieť nemá byť strašné

 Od nového školského roku do učebných osnov v Rusku pribudla hodina lásky k vlasti. Osobitný dôraz majú učitelia klásť na „špeciálnu vojnovú operáciu“, ako šéf Kremľa Vladimir Putin prikázal nazývať agresiu proti Ukrajine.

 Školáci v uniformách s maketami zbraní pochodujú v Sevastopole na Ruskom okupovanom Kryme pomimo výkladu ozdobeného písmenom Z, ktoré sa stalo symbolom ruskej invázie na Ukrajine.

Ministerstvo školstva rozhodlo, že každý nový týždeň sa v učebných zariadeniach bude začínať vztýčením štátnej vlajky a spevom hymny. Rezort súčasne zavádza špeciálnu hodinu s názvom Rozhovory o dôležitom.

Z metodických materiálov vyplýva, že učitelia by mali viesť tretiakov k myšlienke, že „šťastie vlasti je vzácnejšie ako život“ a „nie je strašné zomrieť za vlasť“. Piatakom majú vštepovať, že „vojenská pomoc kolektívneho Západu zvyšuje počet obetí špeciálnej operácie“ ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny. A stredoškolákom majú dávať za vzor hrdinu, ktorý nalákal nacionalistov do mínového poľa.

„Právnici sa nezhodli na tom, či sú takéto lekcie v rozpore so zákonom. Niektorí učitelia v nich ale našli pokus štátu vnútiť deťom ‚stranícku líniu‘, napísal denník Kommersant.

„Od nového akademického roka sa každý pondelok na všetkých školách v krajine začína hodinou Rozhovory o dôležitom,“ uvádza špeciálna webová stránka ministerstva školstva, ktorá je venovaná novému predmetu. Má ísť o tridsať minútovú aktivitu v rámci triednických hodín.

Ruskí škôlkari absolvujú v máji 2022 na počesť Dňa víťazstva vojenskú prehliadku.

Kde sa začína vlasť?

Už druhý septembrový pondelok by podľa príručky mali učitelia viesť lekciu „Naša krajina je Rusko“ s „vlastenectvom“ a „láskou k vlasti“ ako hlavnými hodnotami. Scenár hodiny pre prvý a druhý ročník zahŕňa počúvanie piesne Kde sa začína vlasť?, ústrednej melódie starej sovietskej filmovej epopeje, ktorá, ako raz priznal Putin, ho inšpirovala k tomu, aby sa ihneď po škole prihlásil do KGB.

Lekcia pre 3. až 4. ročník zahŕňa diskusiu o tom, ako presne deti chápu slovo „vlasť“, a rozhovor o tom, že láska k vlasti sa „dedí z generácie na generáciu“. Deti tohto veku po vypočutí piesne Kde sa začína vlasť? má učiteľ viesť k myšlienke, že „láska k vlasti nie je len schopnosť obdivovať jej krásu, ale aj ochota postaviť sa ňu“.

Očakáva sa, že tretiaci až štvrtáci budú vedieť citovať frázy ako „Šťastie vlasti je vzácnejšie ako život“ a „Pre vlasť nie je strašné zomrieť“.

V metodických odporúčaniach pre piaty až siedmy ročník je zmienka o vojenskej špeciálnej operácii na Ukrajine, ktorá je označená za „prejav skutočného vlastenectva“.

V usmerneniach je aj vlastenecký kvíz, ako aj „tvorivé úlohy“ pre žiakov ako „riešiť problémové situácie“, ako je napríklad „Rusku adresovaná žiadosť o pomoc donbaských ľudových republík“ či rozhodnutie prezidenta Putina spustiť „špeciálnu operáciu na ochranu obyvateľstva Donbasu a odzbrojenie Ukrajiny“.

„Obrovská vojenská a iná pomoc kolektívneho Západu ukrajinskému režimu predlžuje nepriateľstvo a zvyšuje počet obetí operácie,“ píše sa v scenári hodiny pre piatakov.

Podkladové materiály obsahujú vzory hrdinských činov ruských vojakov, vrátane príbehu kapitána Alexandra Romanova, ktorý „zahnal skupinu ukrajinských nacionalistov“ na mínové pole, kde podľa scenára lekcie „nacionalisti“ nevyleteli do vzduchu, ale sa radšej vzdali.

Rovnaké príklady sú uvedené v materiáloch pre desiatakov i maturitný 11. ročník. Tam sa tiež hlása, že skutoční vlastenci sú „pripravení brániť svoju vlasť so zbraňou v rukách“.

Pieseň Strýko Vova, sme s tebou! nahrala poslankyňa Štátnej dumy Anna Kuvyčková s volgogradskými kadetmi. Deti v nej sľubujú vernosť najvyššiemu veliteľovi, keď zavelí na konečný boj.

Ivan Menšikov z moskovského odborového zväzu učiteľov považuje takéto triednické hodiny za „pokus štátu vnútiť deťom stranícku líniu“. „Učitelia v našej krajine sú rôzni, niekto je zdesený tým, čo sa deje, iný to podporuje,“ povedal Menšikov pre Kommersant a pripomenul, že politická agitácia v školách je v Rusku zakázaná zákonom.

Právnici, ktorých denník oslovil, sa ale nezhodli, či ide o neprípustnú politickú agitáciu, alebo nie.

Zápach naftalínu

„Kedysi sa Vladimira Putina pýtali, či by sa Rusko malo vrátiť k štátnej ideológii. A on odpovedal, že štátnou ideológiou je vlastenectvo,“ spomína politológ Vladimir Slatinov, ktorý nové poučky ministerstva školstva považuje za „chápanie vlastenectva ako lásky k štátnemu zriadeniu“. Nové lekcie majú podľa jeho názoru za „cieľ zvýšiť lojalitu obyvateľstva k súčasnému modelu štátnej politiky, ktorá sa začína formovať už od útleho veku“.

Politológ Konstantin Kalačev zase v novele školských osnov zacítil „zápach naftalínu“ a vplyv sovietskych učebníc. „Či tomuto jazyku budú deti rozumieť a či je toto všetko efektívne, je otvorenou otázkou,“ hovorí pre Kommersant Kalačev, podľa ktorého ale „protestovať za podmienok vojenskej špeciálnej operácie bude chcieť len málo rodičov“./agentury/

X X X

Plyn aj elektrina v zime bude a štát ich ceny zastropuje, tvrdí Karol Galek

Energii by malo byť na zimu dosť a v prípade plynu aj elektriny ich ceny pre domácnosti štát zastropuje, tvrdí štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. Napriek tomu, že by energii malo byť dosť, občanov vyzýva k šetreniu a nevylučuje, že v prípade krízy štát pristúpi aj k reguláciám.

X Premiér Heger žiadal od ministra Sulíka „strategický energetický plán pre najbližšiu vykurovaciu sezónu“. Máte ho? Už teraz majú viaceré samosprávy veľmi vysoké faktúry.

Tu je potrebné rozlíšiť domácnosti, samosprávy a podnikateľov od seba, pretože máme regulované segmenty, ktoré majú cenu, ktorá vychádza z nejakých historických údajov, a potom máme segmenty, ktoré nakupujú na trhu. Tak ako vláda v minulosti prisľúbila, a tak ako minister hospodárstva zabezpečil v prípade domácností tieto ceny budú ako v elektrine, tak aj v plyne zastrešované. V tom prípade sa obyvatelia nemajú čoho obávať.

X V každom prípade k nejakým nárastom príde. Aby sme si rozdelili tie segmenty. Najprv elektrina, kde je podpísané memorandum, ale vieme, že to stále nie je zmluva, ktorá by to garantovala. Čaká sa ešte na notifikáciu Európskej komisie, kedy má prísť? A ak príde odobrenie od Európskej komisie, tak bude to už ten záverečný krok?

Po podpise memoranda nasledovalo samotné rokovanie so Slovenskými elektrárňami o takejto zmluve. Tieto rokovania boli ukončené v júli a nasledoval podpis dohody o implementácii takejto zmluvy.

Zmluva bola zaslaná na Európsku komisiu, pretože tam môže byť štátna pomoc. Komisia musí posúdiť do akej mieri je to alebo nie je prípustné. Je jasné, že európska komisia toto posudzuje aj v iných prípadoch pomerne zdĺhavo. Požiadali sme o prednostné vybavenie, pretože naozaj koniec roka sa blíži a od prvého januára takéto dodávky mali byť zabezpečené.

Aj v takzvanom nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme alebo uznesení, ktoré bolo dnes predložené na vládu, hovoríme o tom, že rozhodnutie má prísť najneskôr do konca novembra. Potrebujeme sa spoľahnúť, že tú zmluvu budeme mať odobrenú komisiou aj podpísanú.

Koniec novembra by mal byť deadline, kedy táto zmluva bude verifikovaná Európskou komisiou a minister hospodárstva, minister financií, vláda a premiér budú môcť so Slovenskými elektrárňami takúto zmluvu podpísať. Domácnosti budú mať isté, že túto elektrinu dostanú.

X Aký je tam nárast?

Viackrát som sa pre médiá vyjadril, že elektrinu pre domácnosti za zastropovanú cenu máme, aj keby sekery padali. V tomto prípade oproti tomuto roku, v prípade komodity nepôjde o žiaden nárast. Dnes je tá komodita v rámci regulovanej ceny stanovená na 61 eur a 20 centov. Táto cena je garantovaná aj na roky 2023 a 2024 pre domácnosti. Samozrejme, toto nie je koncová cena, pretože k nej sa pripočítava diagram, poplatky, odchýlka a podobne.

Práve v prípade tých distribučných a prenosových poplatkov očakávame navýšenie, pretože v týchto poplatkoch sa prejavujú aj ceny, ktoré sa odvíjajú ceny od trhových cien elektriny. A elektrina je dnes desaťnásobná oproti tomu, čo bolo napríklad v minulom roku.

 Tam je jedna z tých výčitiek, že je to iba do štyroch megawattov. Respektíve, že by sa to týkalo malých domácností, ktoré používajú elektrinu na varenie a podobné záležitosti, ale tie ktoré by s ňou kúrili, by boli vyňaté.

Toto boli úvahy, pretože bola obava, že tých 6,1 terawatt hodín, ktoré máme dohodnuté so Slovenskými elektrárňami, by nestačili, ale následne tou verifikáciou sme dospeli k tomu, že tie domácnosti pre ne budeme mať tej elektriny dostatok.

Má k tomu prispieť aj otvorená možnosť využiť iné zdroje ako napríklad štátna vodohospodárska výstavba, ktorá má tak isto nejaké výrobné zdroje. V tomto platí, že zastrešovanie štyrmi alebo inými megawattmi nebude aplikované, ale bude tam musieť byť nejaký strop, pretože ak sa dodávateľ dozvie, že môže bezbreho míňať a bude mať lacnú elektrinu, tak nebude mať motiváciu šetriť.

To, čo sme my navrhli je jedno jednoduché krásne opatrenie, za ktoré očakávame pochvalu od Európskej komisie a to, že budeme brať referenčnú spotrebu z roku 2020 alebo 2021, kde domácnosť spotrebovala nejaké množstvo. Od tohto množstva odpočítame 10 alebo 15 percent, a toto bude to množstvo, ktoré bude dodané za túto zvýhodnenú cenu.

Počítame, že elektrina, koncová cena v tomto zastrešenom prípade stúpne maximálne o 20 percent.

X 20 percent čo sa týka tej nadspotreby?

To je tá zastropovaná cena to znamená, že my dodržiavame komoditu tých 61 eur, ale tie poplatky, ktoré sú regulované distribučne stúpnu z logického dôvodu. Oni sú naviazané a odkázané na tú cenu iných alebo ceny komodít na trhu.

Tam očakávame, že sa toto všetko spojí dokopy, koncová zastrešená cena bude oproti tomuto roku pre domácnosti asi o 20 percent vyššia. Ale toto je vždy omnoho výhodnejšie, ako keby sme vychádzali z trhových cien, kde sme na desaťnásobku.

X Ak to veľmi zjednoduším a zhrniem, tak viete z pozície štátu garantovať 20 percent vyššiu cenu na tri roky?

Presne tak. Podľa historickej spotreby domácností to bude na roky 2023 a 2024. Čiže ak niekto spotreboval 4 megawatt hodiny, odpočíta sa mu od toho desať percent, tak takúto lacnú elektrinu nebude mať domácnosť v žiadnom inom štáte, dostane sa zhruba na 3,6 megawatt hodiny. Nad to už to bude regulovaná cena. Máme tam aj ten šetriaci prvok. To znamená, že to, čo od nás požaduje komisia, a máme tam aj lacnú cenu, takže chceme do toho zaviesť motiváciu.

X Keď ste hovorili o tej motivácii a šetriacich možnostiach – na Západe sa uvažuje takým smerom, že by to bola teplota 18 stupňov, ako keby štátom vyžadovaná a prípadne i sankcionovaná. Pôjde sa takýmto smerom?

To už hovoríme zas o teple, respektíve plyne, ale máme aj my pripravený súbor opatrení, ktorý vieme realizovať.

X Chce štát regulovať, vymáhať a sankcionovať povedzme nejaké takéto veci, aby sa neplytvalo drahou energiou?

Budeme to realizovať. Je to hlavne kvôli tomu, že Európska komisia prijala rozhodnutie, podľa ktorého ak päť štátov vyhlási núdzový stav v plynárenstve, tak tam budú musieť nabehnúť takzvané 15-percentné úspory. Tu spracovávame takzvaný plán úspor, aby sme to premietli aj do našej legislatívy. Ale priemysel v prípade stave núdze bude obmedzovaný takzvanými odborovými stupňami, ktorých máme.

X Isté pochybnosti môže vyvolávať to, či štát bude mať dosť energie. Tam sa hovorí o potrebe ďalšieho bloku Mochoviec. Čiže, bude dosť energie?

Opäť musíme rozlíšiť elektrinu od plynu. Elektrinu si vieme vytvoriť sami. Vieme ju aj dodať, tak ako sme to urobili na základe memoranda a zmluvy. Čiže naozaj elektriny aj na tom trhu bude dostatok. Otázka je, že za akú cenu.

X Slovensko je veľmi plynofikovanou krajinou, čo sa budovalo ešte za socializmu, potom aj za bývalých vlád. Tam sme na tom ako, čo sa týka tých zásob?

Tam sme naozaj na tom unikátne. Slovensko je krajinou, ktorá má druhé najnaplnenejšie zásobníky v pomere k spotrebe. Pretože my máme dnes zásobníky v objeme 3,6 miliardy kubíkov a naša spotreba je asi 5,6. Takéto veľké zásoby má možno ešte Rakúsko.

X Vieme, že ten plyn, ktorý tam je uskladnený, je náš? Tam sú zakontrahované zásoby aj pre rôzne firmy, ktoré ho môžu predať komu chcú.

Toto je dôležitý moment, pretože my máme dnes naplnenosť na úrovni takmer 80 percent a toto je častá otázka, či tá časť plynu patrí nám. Máme aj tieto čísla k dispozícii. Dnes sa v zásobníkoch nachádza viac ako 20 terawatt hodín alebo teda viac ako 2 miliardy kubíkov. Z toho vieme dnes povedať, že asi 75 percent je určených pre domáci trh.

Je ho dosť?

Je ho absolútne dosť.

X V prípade krajnej núdze by štát vedel siahnúť aj na ten plyn, čo nie je jeho a vyvlastniť ho?

Nie, tak trh nefunguje. Toto vie nastať naozaj až v situácii, kedy by sa napríklad poodstrihovali jednotlivé krajiny. Vtedy to dáva logiku, pretože vtedy vieme zameniť tento plyn.

X Aj tak máme toho plynu dosť?

Aj tak máme toho plynu dostatok.

X Čo vie štát v prípade plynu urobiť preto, aby nám nezamrzol úsmev na tvári, keď zaň dostaneme faktúry?

Všetok plyn dovážame z Nórska, Ruska – skvapalnený zemný plyn, a vieme si ho maximálne u nás uskladniť alebo využiť to, čo je na dennom bode. Na vládu bol predložený návrh, vďaka ktorému by sme vedeli zabezpečiť cenu plynu na budúci rok možno o 30 alebo 40 percent vyššiu, ako bola v tomto roku. Opäť hovoríme, že cena plynu stúpla štrnásťnásobne oproti minulému roku.

Videl som nejaké prepočty, ktoré sa robili a tam to išlo o nejakých 140 alebo 160 percent hore.

Presne tak. To už je tá koncová cena pre tie domácnosti. Čiže máme pripravení návrh, ktorý bol dnes rozrokovaný, a bude dorokovaný na budúcej vláde. Bude to musieť schváliť samotná vláda.

X Keď povedzme domácnosť varí na elektrine a vykuruje si nejakým kotlom – koľko naviac môže očakávať, že si zaplatí?

Bavíme sa o percentách – v elektrine si možno priplatí 20 percent. To znamená, keď do dnes platili povedzme 200 eur, tak ten nárast bude o 40 eur ročne. V priemere to na mesiac vychádza na tri alebo štyri eurá. V prípade plynu ten nárast môže byť možno 33 až 40 percent, ale opäť závisí od toho, čo s tým plynom tá domácnosť robila.

Pretože sú bytovky alebo byty, ktoré iba varia, tým pádom sa bavíme o pár centoch mesačne. V prípade, ak tým aj kúrili, tak to kúrenie bolo na väčšej ploche, tak tam sa môžeme baviť o niekoľkých desiatkach eur mesačne.

X Celkom ma prekvapujete tými nízkymi sumami vzhľadom na to, čo sa deje na trhu. To môžete takto stlačiť?

Sú to tie nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, na ktorom sa musí dohodnúť vláda. Využívame inštitúty, ktoré má už dnes vláda k dispozícii v rámci platných zákonov. Samozrejme, je to spojené možno s nejakou kompenzáciou.

X To sa práve chcem spýtať, že nič nie je zadarmo. To znamená, že sa to bude musieť nejako kompenzovať firmám, čo nás to bude stáť lebo to je z druhého vrecka – našich daní. Koľko na to je schopný štát vyčleniť?

Oba tieto návrhy sú bez vplyvu na verejné financie. Znamená to, že aj dohoda s elektrárňami, že tam bola dohoda na základe nejakého memoranda.

X Môžu byť radi, že nemusia čeliť nejakému zdaneniu?

Áno, napríklad v prípade toho plynu opäť riešime plyn, ktorý má štát za normálnych okolností k dispozícii lacnejší, a vieme ho tak isto využiť. Bohužiaľ, my na ministerstve hospodárstva sme boli pri mnohých opatreniach odkázaní na ministerstvo financií alebo životného prostredia. Ale tieto ministerstvá nám nevyšli v ústretí.

X Napríklad envirofond?

Áno. Naozaj sme naozaj pracovali s tým čo máme k dispozícii doma. Pripravili sme opatrenia, kde nepotrebujeme žiadne iné rezorty, všetky ďalšie opatrenia nájme, ktoré sa budú týkať vplyvu na ceny energií pre priemysel už budú vyžadovať cez rezort.

X Keď budú mať podniky drahšiu energiu, tak to premietnu do koncových cien, pocítime to aj my? Máte tam nejaké prepočty, koľko viete do toho ako štát vložiť, a tým firmám to kompenzovať?

Hovorí sa tomu dočasný krízový rámec, pretože ak vy chcete nejakým spôsobom pomôcť firme, tak musíte splniť nejaké podmienky poskytovania štátnej pomoci. Znamená to, že táto firma by bola zvýhodnená, aktuality.sk

X X X

Advokát Filo dostal za podporu skupiny takáčovcov podmienku. Súd trest mimoriadne znížil

Filo si v utorok v Banskej Bystrici vypočul rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Samosudca Ján Giertli mu vymeral trest tri roky s podmienečným odkladom na štyri. Právnik, ktorý mal podľa obžaloby podporovať zločineckú skupinu takáčovcov a pomáhať pri navádzaní na krivú výpoveď, k čomu sa dnes aj priznal, musí tiež zaplatiť peňažný trest 10-tisíc eur. Počas štyroch rokov skúšobnej doby navyše nebude môcť vykonávať advokátsku činnosť.

Dobitý muž zmenil výpoveď

Obžaloba opisovala, že v období rokov 2006 až 2007 mal spolu s ďalším advokátom Martinom Ribárom ovplyvňovať muža, ktorý bol obeťou útoku členov skupiny takáčovcov pred bratislavským disko klubom Casey.

Poškodený čašník, ktorý pri incidente z roku 2006 utrpel vážne zranenia, pod vplyvom dvojice advokátov svoju výpoveď, keď usvedčoval partiu útočníkov, zmenil. Súd obžalovaných napokon oslobodil. Samotného poškodeného neskôr odsúdili za krivú výpoveď na peňažný trest 20-tisíc korún (663 eur).

Práve Filo mal mužovi ako právnik radiť a podľa dohody mu tiež doniesť peniaze na zaplatenie peňažného trestu, ktorý ho nepravdivá výpoveď stála.

 Filo hneď na začiatku pojednávania vyhlásil, že je vinný, dokazovanie tak nebolo potrebné. S médiami o rozsudku hovoriť nechcel.

„Som súkromná osoba, rešpektujte, že sa vyjadrovať nebudem,“ reagoval na novinárov.

Viac k rozsudku nepovedal ani jeho advokát. Pri záverečných rečiach sa však priklonil k návrhu prokurátora Michala Šúreka, ktorý prišiel s mimoriadnym znížením trestu, s čím sa napokon stotožnil aj sudca.

„Pán doktor Filo je od dnešného dňa súkromnou osobou. Momentálne má povinnosti voči svojim klientom a Slovenskej advokátskej komore,“ povedal advokát Rastislav Palovič.

V nasledujúcich dňoch jeho meno zrejme zmizne aj zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory. „Už zo zákona vyplýva, že ak je advokát právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, zo zoznamu advokátov bude automaticky vyškrtnutý,“ potvrdil Pavol Kubík z mediálneho odboru advokátskej komory.

 Sudca: Išlo o ojedinelé vybočenie

Sudca Giertli zdôvodnil mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu, ktorá bola pri jednom zo skutkov štyri a pri druhom päť rokov, tým, že advokát Filo urobil vyhlásenie o vine. Giertli hovoril aj o „ojedinelom vybočení z noriem riadneho života obžalovaného“.

Prokurátor Šúrek, ktorý sám mimoriadne nízky trest navrhol, návrh vysvetlil tým, že odsúdený advokát sa na navádzaní na zmenu výpovede podieľal „minimálnou mierou“ a vinu priznal.

Išlo podľa neho „o jednorazovú pomoc zločineckej skupine“. Hlavným aktérom mal byť, spolu s Filom obvinený, advokát Ribár. Ten aktuálne v súvislosti s aktivitami takáčovcov vystupuje v dvoch trestných konaniach, ani v jednom zatiaľ rozhodnutie nepadlo.

Prokurátor aj obhajca Fila pripomínali, že ku skutkom, ku ktorým sa priznal, došlo pred viac ako pätnástimi rokmi, aktuality.sk

X X X

Rodičia očakávajú, že začiatok školského roka ich bude stáť o desiatky eur viac ako vlani

Inflácia a zdražovanie zasiahne peňaženky rodičov školákov, až 60 percent z nich chce pred začiatkom školského roka dokupovať iba nevyhnutné školské potreby.

Príprava žiakov na nový školský rok vlani rodičov vyšla – podľa dostupných dát – približne 200 až 300 eur. Táto suma však nezahŕňala zošity a učebnice, preto sa cena mohla vyšplhať ešte vyššie.

Tento rok to však budú mať tažšie, pretože inflácia zasiahla aj školské potreby, ktoré sú pre začiatok školského roka nevyhnutné.

Až 44 percent rodičov očakáva, že s nadchádzajúcim školským rokom minie na potreby pre školáka o 50 až 100 eur viac než vlani. Vyplýva to z prieskumu Poštovej banky, ktorý vypracovala agentúra 2muse.

Podľa prieskumu 20 percent opýtaných rodičov predpokladá, že do svojich školopovinných detí pred školským rokom zainvestuje až o dve stovky viac. Štvrtina rodičov z prieskumu neočakáva, že za školské potreby detí zaplatí o 50 eur viac ako minulý rok.

Z prieskumu agentúry 2muse vyplýva, že 60 percent opýtaných plánuje deťom dokupovať len najpotrebnejšie veci. Rodičia chcú, aby ich deti využili všetko z minulého roka, prípadne po starších súrodencoch. 12 percent rodičov z prieskumu hovorí, že tento rok pred začiatkom školského roka nebudú deťom nakupovať nič.

Nenakupujte bezhlavo a hľadajte akcie

„Pri nákupoch pred začiatkom školského roka nenakupujte bezhlavo a nárazovo, ale hľadajte výhodné akcie,“ radí rodičom pred nástupom detí do škôl hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.

Kalafut Lendacká rodičom prízvukuje, aby sa počas nákupov nezamerali iba na dizajn, ale aj na funknčnosť, trvácnosť a najmä cenu. „Zodpovedné a rozumné nakupovanie ušetrí vaše finančné prostriedky a neohrozí ekonomickú stabilitu,“ dodáva, aktuality.sk

X X X

 Voľby 2022: Juraj Sinay pribudol ako deviaty záujemca o post župana v Košickom kraji

ĽSNS vymenila kandidáta na župana v Košickom kraji. Poradca premiéra napriek vyzbieraným podpisom sa rozhodol nekandidovať.

Bývalý prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay oznámil svoju kandidatúru na predsedu Košického samosprávneho kraja.

Oblasti, ktoré budú doménou jeho práce, sú zhrnuté v desiatich cieľoch, ktoré nazval Desatoro.

„Aby sme mohli náš kraj považovať za silný, budeme pokračovať v hľadaní príležitostí na to, aby sme sa stali domovom nových technológii,“ poznamenal.

Počas svojej kampane absolvuje 800 414 krokov tak. Toto číslo je symbolické, keďže počet obyvateľov Košického kraja podľa sčítania v roku 2019 bol presne 800 414.

Sinay bol poradcom prezidenta SR pre oblasť vedy a vzdelávania, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR- V súčasnosti je koordinátorom vodíkových technológii v SR.

Vymenili kandidáta

K zmene došlo pri kandidátovi na predsedu Košického kraja za ĽSNS. Pôvodne na tento post kandidoval stredoškolský učiteľ Viliam Púček zo Spišskej Novej Vsi. Na post napokon bude kandidovať poslanec národnej rady Stanislav Mizík.

V prípade zvolenia chce Mizík urobiť audit vo všetkých sférach, ktoré patria pod KSK.

Zostane poradcom premiéra

Riaditeľ Združenia Feman Eduard Buraš, ktorý pôsobí aj ako poradca predsedu vlády SR pre cezhraničnú spoluprácu plánoval kandidovať ako nezávislý a vyzbieral vyše 1700 podpisov.

„Po všetkých rokovaniach, úvahách a možnostiach som prijal rozhodnutie, že nebudem kandidovať za predsedu KSK a nebudem sa uchádzať o žiadnu funkciu ani ako poslanec miestneho, mestského či krajského zastupiteľstva,“ informoval. Zdôvodnil to tým, že zvažoval, čo bude dôležitejšie smerom do budúcna, kde chce využiť svoje skúsenosti a kontakty. Zostáva preto poradcom premiéra a sústredí sa na pomoc Ukrajine.

Tanečník, poslanci, primátor aj podnikateľ

Na post predsedu Košického samosprávneho kraja bude v jesenných voľbách kandidovať za hnutie OĽANO aj poslanec parlamentu Erik Ňarjaš. V minulosti bol podnikateľ a známy je ako tanečník.

Kandidovať bude za koalíciu strán OĽANO, NOVA, Kresťanská únia, Zmena zdola a Za ľudí. Kandidovať sa rozhodol najmä preto, že pochádza z Košického kraja a je rodený Košičan.

Politická strana Slovenská iniciatíva menšín nominovala ako kandidáta na post predsedu Košického samosprávneho kraja Ivana Hriczka. Bol prvý rómsky televízny redaktor. Podporuje ho aj strana Starostovia a nezávislí kandidáti. V roku 2016 kandidoval vo voľbách do národnej rady za stranu Sieť, v ďalších za stranu Vlasť.

Riaditeľ vzdelávacieho inštitútu Vladislav Stanko kandidatúru oznámil prostredníctvom sociálnej siete a bilboardy. So sloganom Efektívny kraj má kandidovať ako nezávislý. V súčasnosti je poslanec košickej mestskej časti Dargovských hrdinov, ako aj mestského zastupiteľstva.

Zabojovať o post predsedu Košického samosprávneho kraja plánuje aj primátor Michaloviec a poslanec národnej rady Viliam Zahorčák. Je kandidátom strany Smer-SD. Zahorčáka, ktorý je primátorom už štvrté volebné obdobie, podporujú aj mimoparlamentné strany Život – Národná strana, Národná koalícia a Strana moderného Slovenska.

Rastislav Trnka bude v jesenných voľbách obhajovať post predsedu Košického samosprávneho kraja. Podporu mu vyjadrili zatiaľ iba dve strany, a to KDH a Aliancia. V minulosti bol poslancom miestneho zastupiteľstva a istý čas aj zástupca starostu v Mestskej časti Staré mesto.

Kandidatúru ohlásil ako prvý Róbert Suja, ktorý v minulosti pôsobil v Národnom centre zdravotníckych informácií. Kandidoval na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Získal podporu strany Hlas.

Na predsedu bude za stranu Princíp kandidovať jej predseda a košický podnikateľ Džemal Kodrazi. Podnikateľ pôvodom zo Srbska v roku 2018 neúspešne kandidoval ako nezávislý na primátora Košíc.

Spojené župné a komunálne voľby sa uskutočnia 29. októbra, aktuality.sk

X X X

Odborník na e-podpisy: Držme sa európskych pravidiel a neupúšťajme od kryptografie. „Podpis klikom“ stačí len niekde

Expert hovorí, že „podpisovanie klikom“ si vie predstaviť pri elektronických službách, pri ktorých pre občanov či firmy nevyplývajú právne záväzky.

Pre mnohých slovenských občanov by sa mohli stať významné elektronické služby štátu od nového roka nedostupné. Bolo by to tak v prípade, keby štát nevyriešil dlhšie odkladaný problém so starými elektronickými dokladmi totožnosti. Konkrétne sú dotknutí používatelia, ktorí majú preukazy s čipom – občianske či cudzinecké – vydané do 20. júna 2021.

Dôvodom je certifikácia karty, ktorá definitívne vyprší na konci roka a odvtedy sa preukaz nebude dať používať na podpisovanie na najvyššej bezpečnostnej úrovni – ide o takzvaný kvalifikovaný elektronický podpis.

Štát ho požaduje pri podávaní daňových priznaní či žiadosti o prevod držby alebo vlastníctva vozidla. Teraz musí vzniknutú situáciu vyriešiť do štyroch mesiacov, hoci o blížiacom sa termíne vedel roky – v novembri 2020 získal od Národného bezpečnostného úradu usmernenie, že čas mu neuplynie v júni 2021, ale má priestor až do decembra 2022.

Po otázkach Živé.sk vyzvali štátni predstavitelia dotknutú skupinu ľudí, aby nečakali na iné možné riešenia a čipovú kartu si vymenili za nový typ sami. Stalo sa tak ešte pred prázdninami.

Na vytvorenie elektronického podpisu sa používa certifikát, ktorý je nahratý na čipe. Nedávno sme priniesli informáciu, že za prvý polrok 2022 bolo overených 128 841 jedinečných certifikátov na slovenských dokladoch, ktoré budú musieť byť zrušené. Uviedol to priamo zástupca firmy Disig Ľuboš Batěk, pričom práve Disig zabezpečuje vydávanie certifikátov. Batěk si pritom nemyslí, že uvedený počet kariet štát stihne do konca roka vymeniť.

Na stole sa objavujú ďalšie možné riešenia – podľa zdrojov Živé.sk štát zníži požiadavky elektronických služieb a niekde bude stačiť nižšia úroveň elektronického podpisu – zdokonalený elektronický podpis. Hovorí sa aj o takzvanom podpise alebo autorizácii klikom alebo vzdialenom podpisovaní.

O jednotlivých riešeniach sme sa rozprávali s riaditeľom Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti (KCCB) Ivanom Makaturom. Organizáciu zriadil Národný bezpečnostný úrad zriadil v reakcii na nariadenie Európskej únie. Je súčasťou siete národných koordinačných centier, ktorých cieľom je rozvíjať politiku kybernetickej bezpečnosti. Makatura pôsobí aj ako znalec v odbore Bezpečnosť a ochrana informačných systémov.

 Dva tábory na opačných koncoch

X Ako sa pozeráte na aktuálnu situáciu, že mnohí Slováci sa nebudú môcť od nového roka elektronicky podpisovať svojím dokladom totožnosti s čipom?

Začnem trochu zoširoka. Predovšetkým, veľmi extenzívne sa používa výraz „podpis“, ale slovenský právny poriadok termín „podpis“ explicitne nedefinuje a neustanovuje žiadne špecifické nároky na jeho obsah, či spôsob jeho vykonania. Na druhej strane je tu 100 rokov ustálený výraz, ktorým označujeme akékoľvek metódy odsúhlasenia obsahu a spôsobu vykonania právneho úkonu. Môže to byť podanie ruky, prikývnutie hlavou, tri krížiky aj podpisy, i elektronický. Z hľadiska práva je to všetko zabalené pod výraz „výslovný prejav vôle“, a to je podstatné.

X A čo hovorí európska legislatíva?

Nariadenie o dôveryhodných službách výslovné prejavy vôle skrátene označuje „autorizácia“. Rieši ich tak, aby pre identifikáciu osoby, ktorá autorizuje právny úkon, existovali rôzne úrovne dôveryhodnosti. Tu je pes zakopaný.

X Prečo?

Na Slovensku existujú dve skupiny profesionálov diskutujúcich o požadovanej úrovni dôveryhodnosti autorizácií – jedna okolo regulátora (agenda patrí pod Národný bezpečnostný úrad, pozn. red.) a druhá viac okolo Slovensko.Digital (občianske združenie, pozn. red.), ktoré sú na pomyselnej úsečke rigidnosti elektronického výslovného prejavu vôle takpovediac na opačných koncoch. Pričom realita by mala byť niekde uprostred.

X Ako sa líšia ich pohľady?

Pre špecialistov regulátora je nateraz jediným dostatočne bezpečným spôsobom vykonania právneho úkonu v elektronickom svete použitie kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP) s časovou pečiatkou, čo je ekvivalent úradne overeného vlastnoručného podpisu. A Slovensko.Digital prišlo – pri všetkej úcte ku kolegom – s naivne zjednodušujúcim pohľadom, že akési kliknutie bude dostatočne dôveryhodnou autorizáciou pre právne úkony. No nebude.

„Slovensko.Digital prišlo – pri všetkej úcte ku kolegom – s naivne zjednodušujúcim pohľadom, že akési kliknutie bude dostatočne dôveryhodnou autorizáciou pre právne úkony. No nebude.“

X V čom vidíte slabé miesta?

Prísnejší prístup znamená, že sme viazaní pre akékoľvek úrovne právnych úkonov vždy na použitie kvalifikovaného zariadenia – čip (QSCD).

Nevhodné je však aj tvrdenie, že by som bol prihlásený do informačného systému a právny úkon vykonám tak, že si len niekde kliknem. Predstavte si, že ma za tri roky priberie vyšetrovateľ alebo sudca (respondent pôsobí aj ako súdny znalec, pozn. red.) na skúmanie, kde bol použitý „klikací pseudopodpis“ a spýta sa ma, s akou mierou istoty viem určiť, že občan, ktorý tvrdí, že dokument nepodpísal, hovorí naozaj pravdu. Moja odpoveď by bola, že: nie je možné dôveryhodným spôsobom určiť, kto stál za týmto podpisom.

Z toho vyplýva tak veľký právny problém, že si to radšej ani nechcem predstavovať. Ak sa rozkradnú majetky cez „kliknutie“, kto bude zodpovedný? Ako prevezmete záruku nad tým, že ten, kto klikol, bol naozaj ten, kto je vedený za kliknutím. Ak nepoužijete kryptografické metódy na elektronické prejavy vôle, ktoré majú výrazne vyššiu mieru dôveryhodnosti, tak máme problém.

Kľúčová je spätná preukázateľnosť

X Čo teda odporúčate, zostať pri „rigidnom“ prístupe alebo hľadať iné cesty?

Podľa požadovaného právneho účinku. Hovorím, že nemusí byť všade použitý len KEP a QSCD. Pre jednoduchšie alebo – povedzme – menej záväzné právne úkony existujú aj iné možnosti. Nariadenie eIDAS umožňuje použiť aj viacero úrovní dôveryhodnosti. Pre niektoré právne úkony by sme ale nemali pripustiť riešenia, ktoré problematiku výslovného prejavu vôle posunú mimo kryptografických metód. Držme sa ich. Bolo by však vhodné opustiť od toho najprísnejšieho pohľadu a rozdeliť si jednotlivé právne úkony podľa potreby tak, aby bolo možné použiť viac úrovní dôveryhodnosti podpisu. Zjednodušíme si tým možnosti v informatizácii samotnej. A pritom tieto zjednodušené formy nebudú v rozpore s eIDASom.

Rovnako však aj Slovensko.Digital hovorí, že pre rôzne úrovne vážnosti právneho úkonu by mohli byť použité rôzne metódy autorizácie.

Toto hovoria správne, lenže riešením nie je upustenie od kryptografických metód, keď ešte existujú iné, ako napríklad zdokonalený elektronický podpis. Nemusíme utiecť od kryptografie niekde doľava.

„Riešením nie je upustenie od kryptografických metód, keď ešte existujú iné, ako napríklad zdokonalený elektronický podpis. Nemusíme utiecť od kryptografie niekde doľava.“

X Ak sa na to pozrieme čisto z používateľského pohľadu, pre prihlásenie sa občianskym preukazom slúži rovnaká karta a len iný bezpečnostný kód ako pri vytváraní elektronického podpisu. Nestačí to pre niektoré úkony?

Problém je v tom, že na prihlasovanie sa nepoužíva podpisový certifikát. Áno, na autentizáciu je zatiaľ potrebná čipová karta, ale to ani zďaleka nie je bezpečnostný mechanizmus, ktorý by sme mohli nazvať „elektronický podpis“.

Základným princípom výslovného prejavu vôle je, že osoba má mať možnosť prejaviť spätne dokázateľný súhlas so spôsobom a obsahom právneho úkonu. Dokumentu má byť pridelená hodnota, že kto konkrétne a kedy presne tento právny úkon autorizoval. Ak tam tieto atribúty chýbajú, nie je to elektronický podpis. Bodka.

Používa sa autentifikačný certifikát.

QSCD má tú vlastnosť, že podpis sa generuje na ňom a privátny kľúč sa z neho nedá prečítať a exportovať, čiže sa nedajú vytvoriť kópie.

Certifikát na autentizáciu nemá s podpisovým certifikátom nič spoločné. Vo výslednom autorizovanom dokumente nebude žiaden elektronický podpis, takže sa nebude dať spätne zistiť, kto bola podpisujúca osoba. Pri podpise klikom by sme sa spoliehali len na to, že je niekto v systéme prihlásený. To v zásade nie je protokol elektronického podpisu, pretože elektronický podpis znamená, že hash z privátneho kľúča sa nerozlučiteľným spôsobom spojí s elektronickým dokumentom. Zásadne tam bude použitá kryptografia a nie len nejaký „tag, label“, že človek kamsi klikol.

Slovensko.Digital to síce nepopiera, ale trochu zahmlieva. Lebo tvrdí, že bude stačiť, keď bude človek prihlásený do systému. Potom môže klikať koľko chce, akurát, že o pár rokov z dokumentu nezistíme, kto na ten dokument klikol. Pretože prihlásenie sa do systému neznamená, že v budúcnosti podpísaný elektronický dokument je akýmkoľvek spôsobom spätý s identitou konajúcej osoby.

Dobrým úmyslom Slovensko.Digital je, že sa snaží zjednodušiť veci, ale v tomto prípade až tak veľmi, že by spôsobili stav právnej neistoty. Ako slon v porceláne. Netvrdím, že všetko musí byť podpísané KEPom, ale nech je vždy v dokumente použitý nejaký certifikát – a to v prípade „podpisu klikom“ skrátka podľa navrhovanej architektúry nie je.

X Prihlásenie do systému cez autentifikačný certifikát na karte nepovažujete za dostatočne bezpečné?

Nejde o to, že by to bolo slabo zabezpečené. Autentifikačný certifikát na akomkoľvek zariadení – alebo dnes aj softvérový token ako napríklad pri aplikácii Slovensko v mobile – nehrá rolu v samotnom dokumente. Nie je spojený ani s transakciou, ani s právnym úkonom, ktorý môže niekto v budúcnosti spochybniť.

Pokiaľ má ísť o podpis s právnym záväzkom, mal by byť použitý certifikát. Hash jeho privátneho kľúča sa pri tom spája s dokumentom, hovorí I. Makatura.Zdroj: Archív ITAPA

Pravidlá logovania by museli kontrolovať

X Nestačí vytvoriť zabezpečené a zálohované logy činnosti prihláseného používateľa?

Superzabezpečené logy neexistujú. A keby tam mala byť priradená čo i len časová pečiatka, zase sme u kryptografie. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako donútiť všetkých programátorov, ktorí robia na informatizácii Slovenska, aby bezpodmienečne spĺňali štandardy pre logovanie, a aby logy boli dlhodobo udržateľné a dôveryhodne archivované. Mimochodom – pre logovanie všeobecne záväzné predpisy neexistujú, zatiaľ čo pre formáty elektronického podpisu áno.

Ale používateľovi by to zjednodušilo život, keďže by sa o to staral prevádzkovateľ.

35 rokov som v informatike a bankách, kde sa logy požadujú predvolene, a vždy sme narazili na problém, keď sme mali incident a hľadali sme logy napríklad spred piatich rokov. No kto to mal vedieť, kde tie logy sú, ak sa medzitým niekoľkokrát zmenila architektúra prostredia?

Nebude sa dať stopercentným spôsobom zabezpečiť, že logy budú dohľadateľné v konkrétnom čase, že budú opatrené časovou pečiatkou a že budú priraditeľné konkrétnej osobe. Opakujem: v prípade navrhovaného „podpisu klikom“ nejde o použitie kryptografických protokolov. Nemôžeme sa teda tváriť, že nejaký atribút v logu, ktorý „akože“ dokazuje kliknutie na dokument, bude mať rovnakú hodnotu dôveryhodnosti ako podpisový certifikát nerozlučne spätý s podpísaným digitálnym dokumentom.

Čo žiada eIDAS a ako to vidí Slovensko.Digital

Makatura pripomína aj znenie európskeho nariadenia, ktoré hovorí, že:

údaje na validáciu podpisu musia zodpovedať údajom poskytnutým spoliehajúcej sa strane, elektronický podpis musí byť jedinečne spojený s podpisovateľom, elektronický podpis je priamo prepojený s údajmi, ktoré sa ním podpisujú, takým spôsobom, že každú dodatočnú zmenu údajov možno zistiť.

„Pri sprostredkovanom dokazovaní identity konajúcej osoby prostredníctvom logu toto všetko nie je možné zaručiť. A teda prosím, už prestaňme klikanie nazývať ‚podpis’,“ komentuje.

Na druhej strane Ľubor Illek zo Slovensko.Digital si nemyslí, že je správne byť závislý len na európskej legislatíve.

„Tak ako máme špecifické národné riešenie pre schránky, formuláre či spôsob doručovania, ktoré sú popísané v slovenských zákonoch, fungujú len na Slovensku a je to v poriadku, tak mať konkrétny mechanizmus autorizácie pre určité typy podaní je rovnako absolútne v poriadku. Nepoznám žiadnu krajinu v Európskej únii, kde by nefungovalo nič iné, len veci podľa eIDASu, napríklad KEP,“ uviedol v nedávnom rozhovore Živé.sk.

X Zákon o eGovernmente však pre „podpis klikom“ vyžaduje nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta a spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa, ktorý bol predtým prihlásený na úrovni zabezpečenia „pokročilá“. Nestačí to?

A kto to bude kontrolovať? Celé sa to posúva do veľmi zľahčenej roviny. Autentizácia (v systéme) neznamená autorizáciu (právneho úkonu). To sú dva rôzne procesy. Uznaný spôsob autorizácie je podľa zákona o eGovernmente taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala. Nebojujem proti zjednodušeným verziám autorizácie, ale proti tomu, aby Slovensko upustilo od kryptografických nástrojov pre autorizáciu právnych úkonov.

X To nikto nenavrhuje. Aj Slovensko.Digital hovorí, aby sa požiadavky rozdelili do rôznych úrovní a povedzme psa na obecný úrad prihlásim len po prihlásení sa občianskym preukazom do elektronickej služby – a tam si to „odkliknem“.

A zase sme na začiatku. Síce sa do systému prihlásim, ale autentifikačný certifikát nijako nevstupuje do procesu autorizácie dokumentu. Čo potom pripojíte k dokumentu? Netvrdím, že to nie je autorizácia nejakého úkonu, ale nie je to kryptografia, nie je to elektronický podpis. Takto sa vydáme proti smeru, ktorým ide Európa, ktorá chce zjednodušiť podpisové kryptografické mechanizmy napríklad cez mobilné ID.

V zásade nič nebráni tomu, aby pre jednoduchšie právne úkony, kde stačí len vysloviť obyčajný súhlas, boli použité aj jednoduchšie metódy. Ale netreba vymýšľať koleso, keď nariadenie eIDAS priamo podporuje viacero úrovní dôveryhodnosti. Nemusíme mať ďalšiu úroveň, nejaké kliknutie, ktoré nebude vztiahnuté na dôveryhodné služby – ani z hľadiska autentizácie a už vonkoncom nie výslovného prejavu vôle konajúcej osoby.

Roky finančná správa umožňuje podávať dokumenty len po prihlásení sa menom a heslom. Tam problém nevidíte?

Pôvodne je človek autentizovaný a finančná správa de facto hrá rolu certifikačnej autority, no stále sme v rovine kryptografie. Paradoxne, práve napríklad Daňový poriadok je jeden z tých právnych predpisov, ktorý konanie vo fyzickom svete a konanie v elektronickom svete nemá ošetrené rovnocenne.

„Autentifikačný certifikát nijako nevstupuje do procesu autorizácie dokumentu. Čo potom pripojíte k dokumentu? Netvrdím, že to nie je autorizácia nejakého úkonu, ale nie je to kryptografia.“

Tému riešia po rokoch od začiatku

X Nikto nehovorí, že „podpis klikom“ je elektronický podpis v pravom zmysle slova. Ale dlhodobo platí výzva, aby štát určil, pri ktorých službách by bol postačujúci. Sám štát to kedysi chcel – ešte za čias bývalej vlády.

V tomto sa zhodneme aj so Slovensko.Digital, že by bolo dobré, aby niektoré ministerstvo spravilo analýzu právneho prostredia a zistilo u jednotlivých gestorov, pre ktoré právne úkony je požadovaný overený vlastnoručný podpis, vlastnoručný podpis alebo iný spôsob autorizácie. Niekde možno naozaj stačí odkliknúť a odoslať. A treba zistiť aj početnosť jednotlivých podaní, aby sa zabezpečila ekonomická efektivita.

MIRRI (ministerstvo pre informatizáciu, pozn. red.), pokiaľ viem, aktuálne zisťuje u inštitúcií, aby identifikovali, kedy je aká úroveň dôveryhodnosti nutná. Nespochybňujem, že budú aj také formuláre, pri ktorých stačí „klik“.

Dôležité je, či z toho vyplývajú právne záväzky. Ak by Slovensko.Digital hovorilo, že „podpis klikom“ presadzuje len tam, kde z toho nevyplýva právny záväzok, je to v poriadku. Lebo ak vyplýva, musí to byť výslovný prejav vôle – a ním „podpis klikom“ nie je.

Keď MIRRI spraví analýzu, potom môžeme rozhodovať, kde ponechajme kvalifikovaný elektronický podpis, kde by stačil zdokonalený elektronický podpis a kde kryptografiu vôbec nepotrebujeme, kde by stačil aj „podpis klikom“. Nemôžeme začínať tým, že budeme presadzovať „klikací podpis“ všade ako zázračné riešenie zlyhania štátu v obstaraní nových občianskych preukazov.

X Nič také však Slovensko.Digital nepresadzuje. Hovorí len o tom, že „podpis klikom“ je použiteľný všade tam, kde je v listinnej verzii podania vyžadovaný iba vlastnoručný podpis.

Tam, kde sa nevyžaduje úradne overený podpis, sa dá mnohokrát použiť zdokonalený elektronický podpis, ale nie „klik“. To nie je to isté.

X Ak v papierovom svete pošlete za seba niekoho iného odniesť vaše daňové priznanie, na daňovom úrade túto osobu upozornia na chybu, tak za vás formulár môže hneď prepísať a už nevidíte, čo a ako napísal. Prečo potom nestačí rovnaká úroveň bezpečnosti v elektronickom svete?

Najprv treba rozdeliť právne úkony, kde je aká dôveryhodnosť nutná. Celý čas sa rozprávame o technickom prevedení rôznej úrovne dôveryhodnosti, avšak tu vôbec nejde o technický, ale právny problém. Ešte sme sa v tomto štáte neprepracovali k tomu, aby sme si spoločne povedali, kde treba používať aký spôsob výslovného prejavu vôle.

X Stalo sa povedzme, že niekto namietal, že daňové priznanie, ktoré štátu za neho prišlo, nevyplnil on sám?

Nutné bude vykonať analýzu rizík, aký typ autorizácie je pre aké použitie a akú aplikáciu v poriadku. Naozaj netuším, či niekto niekedy namietal, že jeho daňové priznanie je naozaj jeho – to zrejme nie. Ale mohlo sa napríklad stať, že niekto nepodal daňové priznanie a tvrdil, že áno.

Rozumiem však, kam otázkou mierite. Korektne by som vedel odpovedať až vtedy, keby boli k dispozícii výstupy právnej analýzy, ktorá povie, aká dôveryhodnosť výslovného prejavu vôle je potrebná v ktorých úkonoch. A je rôzna, to všetci tušíme.

X Nemal štát podobnú analýzu, ktorá by definovala úrovne bezpečnosti pre rôzne úkony, už hotovú, keď dával možnosť „podpisu klikom“ do zákona?

Takáto analýza sa už pred rokmi aj robila, ale nedotiahli ju. Pokiaľ viem, zistilo sa, že sa to týka asi stovky právnych predpisov.

Mechanizmus vzdialeného podpisovania za pomoci serverového riešenia by sa mohol využiť aj cez mobilnú aplikáciu.Zdroj: istock

Podpis cez appku? Oficiálne sa vraj nič nerozbehlo

X Dnes sa niekomu môže zdať, že existuje záujem na tom, aby sa podpisovalo certifikátmi čo najviac dokumentov, keďže z toho profitujú ich vydavatelia. Vylučujete tieto pohnútky?

Na toto sa ani nepozerám, kto na čom zarába. Existuje možnosť vzdialeného podpisovania, kde by na strane štátu bežal HSM modul (HSM – hardvérový bezpečnostný modul, pozn. red.) a namiesto občianskych preukazov by boli certifikáty generované do tohto HSM modulu. Tým pádom by občan podpisoval dokumenty po autentizácii voči podpisovému certifikátu, ktorý je v HSM module u štátu, takže čip by ani nepotreboval. Neprofitoval by z toho nikto, okrem občanov.

So zavedením vzdialeného podpisovania do praxe teda nemáte problém?

Samozrejme, že s tým problém nemám. HSM zariadenie je tiež QSCD, ale takpovediac hromadné. Keď sa prihlásim cez dostatočne dôveryhodnú autentizáciu napríklad cez eID alebo aplikáciu Slovensko v mobile do cieľového systému, z HSM modulu sa vygeneruje podpis s privátnym kľúčom, ktorý patrí mne. Len sa to nedeje na mojom občianskom preukaze. Tento mechanizmus sa dá vykonať vo webovom rozhraní alebo hoci aj v mobilnej aplikácii. Vzdialené podpisovanie prostredníctvom HSM môže byť implementované aj pre kvalifikovaný elektronický podpis.

X „Treba zvážiť, čo robíme a akým spôsobom. Lebo ak máme odísť od kryptografie v prejavoch vôle, verte mi, že nebudem sám, ktorý sa nahlas ozve.“

Slovensko.Digital chce, aby štát spravil detailnú analýzu, ako otázku autorizácie dokumentov vyriešiť. Inak povedané, štát by mal aj ekonomicky zdôvodniť, ak má fungovať aj dočasné riešenie v podobe zdokonaleného elektronického podpisu a neskôr má prísť niečo dlhodobé, napríklad aj cez Slovensko v mobile.

Súhlasím, analýzu treba spraviť. Ako povedal Sherlock Holmes: „Je veľkou chybou teoretizovať skôr, než máme údaje“.

X Ak má štát snahu dostať podpisovanie do mobilu, považujete to za realistické?

Celé je to v rovine diskusií. Za kryptografiu a šifrovanie zodpovedá Národný bezpečnostný úrad – a tam to, pokiaľ viem, ešte ako legislatívny návrh neprišlo. V súčasnosti ak by ktokoľvek prišiel s návrhom, ktorý nie je v súlade s nariadením eIDAS, regulátor by zrejme takéto konanie nepustil ďalej. Ak sa nechceme dostať do nesúladu s eIDASom, treba počúvať aj iné názory a nerobiť „partizánčiny“.

Treba zvážiť, čo robíme a akým spôsobom. Lebo ak máme odísť od kryptografie v prejavoch vôle, verte mi, že nebudem sám, ktorý sa nahlas ozve. A nie kvôli biznisu – ja z toho biznis nemám. Len by ma hnevalo, ak o dva-tri roky nebudem vedieť ako znalec povedať, kto elektronicky podpísal nejaký dokument.

X Kto je Ivan Makatura

Riadi Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (KCCB), ktoré sa zaoberá riadením informačnej bezpečnosti, vzdelávaním, auditmi či realizovaním znaleckých posudkov. Funguje v rámci európskej siete národných koordinačných centier.

Pracuje tiež ako súdny znalec v odbore Bezpečnosť a ochrana informačných systémov, je i certifikovaným audítorom kybernetickej bezpečnosti a certifikovaným manažérom kybernetickej bezpečnosti.

V rokoch 2016 až 2019 pracoval ako bezpečnostný konzultant v IBM Security Services. Predtým šéfoval úseku informačnej bezpečnosti vo firme EMM, ktorá poskytuje bezpečnostné služby. Za IT bezpečnosť zodpovedal vo VÚB banke a predtým v Dexia banke Slovensko (dnes Prima banka).

Zároveň bol vedúcim Pracovnej skupiny pre informačnú bezpečnosť Komisie pre bezpečnosť bánk a finančných operácií Slovenskej bankovej asociácie a zastupoval Slovensko v pracovnej skupine IT Fraud pri Komisii pre ochranu pred podvodmi a praním špinavých peňazí (Anti Fraud and AML Committee) Európskej bankovej federácie. Vyštudoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach, aktuality.sk

X X X

Ruský výsadkár Pavel Filatiev žiada o azyl vo Francúzsku

Ruský výsadkár Pavel Filatiev, ktorý bol na začiatku invázie vyslaný na Ukrajinu, pricestoval do Francúzska, kde v nedeľu požiadal o azyl. Z Ruska odišiel, pretože sa obával represálií za verejnú kritiku vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom informovala v utorok.

Očná infekcia a stiahnutie z frontu

„Keď som počul, že zhora vyzývajú na to, aby som bol odsúdený na 15 rokov väzenia za falošné správy, uvedomil som, že moji právnici pre mňa v Rusku nebudú môcť nič urobiť,“ uviedol Filatiev na parížskom letisku Charlesa de Gaullea v miestnosti určenej pre žiadateľov o azyl.

Tento 34-ročný výsadkár strávil istý čas mimo armády, vlani sa rozhodol pripojiť k 56. výsadkovému pluku ruskej armády, ktorý má základňu na anektovanom Krymskom polostrove. Spolu s ďalšími vojakmi boli vyslaní na juh Ukrajiny, keď ruský prezident Vladimir Putin 24. februára ohlásil začiatok tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajinu.

Filatiev potom strávil dva mesiace v okolí ukrajinských miest Cherson a Mykolajiv. Z frontu bol však napokon stiahnutý pre očnú infekciu.

Volanie

„Nemáme morálne právo napadnúť druhú krajinu, a to najmä keď ide o národ, ktorý je nám najbližší,“ napísal vo svojej kritickej knihe s názvom ZOV, ktorú v auguste zverejnil na sociálnej sieti VKontakte.

Názov tej knihy je poskladaný z písmen, ktorými boli počas vpádu na Ukrajinu označené ruské vojenské vozidlá, a v ruštine znamená „volanie“, vysvetľuje AFP, aktuality.sk

X X X

V Maďarsku opäť razantne zvýšili kľúčové úrokové sadzby

Kľúčová úroková sadzba v Maďarsku je najvyššia od mája 2004.

Maďarská národná banka (MNB) v utorok opäť razantne zvýšila kľúčové úrokové sadzby, keďže inflácia sa minulý mesiac vyšplhala na najvyššiu úroveň od júla 1998. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

11,75 %

Menový výbor MNB v utorok rozhodol o zvýšení základnej úrokovej sadzby o 100 bázických bodov na 11,75 %. Náklady na pôžičky v Maďarsku tak dosiahli najvyššiu úroveň od mája 2004 a sú tiež najvyššie v Európskej únii (EÚ). Ekonómovia takéto rozhodnutie očakávali.

Banka už v predchádzajúcom mesiaci zvýšila svoj kľúčový úrok o 100 bázických bodov, keďže tempo rastu inflácie sa v júli zrýchlilo na 13,7 %, čo je najviac za 24 rokov.

MNB zároveň v utorok zvýšila aj jednodňovú depozitnú sadzbu o 100 bázických bodov na 11,2 %.

Kurz forintu klesol voči euru takmer o 12 %

Šéfovia centrálnych bánk v Českej republike a Poľsku pritom tento týždeň zopakovali svoj plán zastaviť alebo spomaliť zvyšovanie úrokových sadzieb, keďže sa očakáva, že energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine utlmí hospodársky rast.

Ale veľká závislosť Maďarska od energií z Ruska a neistota v súvislosti s vyplatením miliárd eur z fondov EÚ robia jeho menu jednou z najmenej žiaducich. Kurz forintu tento rok klesol voči euru takmer o 12 %.

Viceguvernér centrálnej banky Barnabás Virág minulý týždeň skonštatoval, že rast inflácie v Maďarsku sa stále zrýchľuje a neskôr v tomto roku môže dosiahnuť takmer 20 % v dôsledku prudkého zdražovania energií.

Ekonómovia predpovedajú, že maďarská centrálna banka bude preto pokračovať v presadzovaní tvrdej línie, tzv. jastrabieho stanoviska, aktuality.sk

X X X

Pre bývalého ruského reportéra žiadajú 24 rokov väzenia

Ivana Safronova obvinili z vlastizrady.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Ruská prokuratúra navrhla v utorok trest odňatia slobody na 24 rokov pre bývalého reportéra Ivana Safronova. Je obvinený z vlastizrady za údajné prezradenie štátnych tajomstiev českej rozviedke. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ruské tlačové agentúry.

Jeden z najuznávanejších ruských novinárov

„Prokurátor žiada odsúdiť Ivana na 24 rokov v trestaneckej kolónii s prísnym režimom,“ povedal Safronovov právnik Dmitrij Katčev pre agentúru RIA Novosti po pojednávaní za zatvorenými dverami.

Safronov (32) roky pracoval pre ekonomické denníky Kommersant a Vedomosti a bol jedným z najuznávanejších ruských novinárov v oblasti obrany. Zatkli ho v júli roku 2020, keď začal pracovať ako poradca šéfa štátnej vesmírnej agentúry (Roskosmos).

Ruská bezpečnostná služba FSB Safronova obvinila, že o ruskej armáde, obrane a bezpečnosti zhromažďoval dôverné informácie a odovzdal ich spravodajskej službe členskej krajiny NATO.

„Úplný výsmech spravodlivosti“

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to bola česká rozviedka, ktorá údajne získala tajné informácie o vojensko-technickej spolupráci Ruska v Afrike a o činnosti ruských ozbrojených síl na Blízkom východe. Konečným príjemcom boli podľa FSB Spojené štáty.

Safronov označil súdny proces za „úplný výsmech spravodlivosti“ a poprel akúkoľvek vinu. Bývalý novinár povedal, že jeho správy boli založené na analýze informácií z otvorených zdrojov a rozhovoroch s oficiálnymi predstaviteľmi.

Safronov je po takmer 20 rokoch prvým novinárom stíhaným na základe obvinení z vlastizrady. V Rusku v posledných rokoch stúpa počet ľudí z iných profesií, ktorí sú, tak ako on, stíhaní za vlastizradu alebo prezradenia štátneho tajomstva, aktuality.sk

X X X

Traja dobrovoľní hasiči zakladali a potom hasili požiare, polícia ich obvinila

Vyšetrovateľ v Brezne obvinil troch dobrovoľných hasičov, ktorí podľa polície zakladali požiare, aby ich následne mohli hasiť. Spôsobenú škodu kriminalisti vyčíslili na viac ako 215 000 eur. Informovala o tom polícia.

 Polícia obvinila troch dobrovoľných hasičov, ktorí podľa nej zakladali požiare, aby ich následne mohli hasiť.

Trojica mužov vo veku 29, 24 a 16 rokov je stíhaná za trestný čin poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve, za ktorý s ohľadom na závažnejší spôsob vykonania hrozí väzenie na tri až osem rokov. U mladistvých sa trestná sadzba znižuje na polovicu.

Podľa polície obvinení zapálili v objekte firmy v Polomke drevené odrezky, ktoré boli určené na ďalšie spracovanie. Poškodená spoločnosť odhadla škodu na 190 000 eur.

Dvoch z obvinených mužov (29 a 24 r.) obvinila aj polícia v Pohorelej z prečinu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve v ďalších piatich skutkoch. Štyri z nich spáchali už počas minulého roka. Išlo o ďalšie požiare ktoré založili v Polomke, Heľpe a Závadke nad Hronom.

Medzi obvinenými je podľa televízie Joj tiež veliteľ dobrovoľného hasičského zboru v jednej z dedín na strednom Slovensku./agentury/

X X X

 Obec na Žitnom ostrove šetrí na plyne neobvyklým spôsobom. Pridáva doň vodík

 Vodík je najrozšírenejším chemickým prvkom vo vesmíre, v posledných rokoch sa však čoraz častejšie dostáva aj do energetiky vrátane tej slovenskej. Kým v Dubaji v slovenskom Expo pavilóne pútalo v zime pozornosť vodíkové auto, leto v obci Blatná na Ostrove sa nieslo v znamení vodíka v plynovom potrubí.

 Technik obsluhuje zariadenie na primiešavanie vodíka do zemného plynu počas tlačovej konferencie k prvému slovenskému testovaniu distribúcie zmesi zemného plynu s vodíkom v rámci projektu H2PILOT v Blatnej na Ostrove.

Prvýkrát na Slovensku si 300 domácností v pilotnom projekte vyskúšalo, ako na vodíku variť či ako ním vykurovať. Podľa starostky aj plynárov dopadol experiment pozitívne. „Obyvatelia sa neobávali, rozposlali sme informačný list, čo ich čaká a ako zabezpečíme bezpečnosť ich spotrebičov. Kontroly odhalili úniky plynu v 20 percentách domácností, ale aj v tých sa problémy odstránili,” zhodnotila starostka Terézia Földváry.

V praxi to prebiehalo nasledovne: technici spoločnosti SPP-D v obci nainštalovali špeciálnu stanicu, v ktorej sa do plynárenskej siete z natlakovaných fliaš začali začiatkom leta primiešavať vodík. Takýto obohatený plyn následne prúdil cez potrubia do budov, domácností a spotrebičov v celej obci. Pre ľudí sa v zásade nič nemenilo, všetko mohli používať tak, ako boli zvyknutí. Aby bola zaručená bezpečnosť, navštevovali ich technici SPP-D na kontroly a zabezpečovali prípadné opravy.

Prečo práve vodík? „Využívanie vodíka je atraktívne z viacerých dôvodov. Jednak pomáha zabezpečiť väčšiu stabilitu výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a flexibilné požiadavky zákazníkov, keďže je dobre skladovateľný,” uviedol riaditeľ SPP-D Martin Hollý. Druhou výhodou je podľa neho čistota vodíka, keďže má nulové emisie, teda vie prispieť k šetreniu životného prostredia a dosiahnutiu cieľa dekarbonizácie.

 „Ak prihliadneme na aktuálnu situáciu, každé zníženie závislosti od dovozu zemného plynu je vítané a každé percento, ktoré môžeme nahradiť vlastnými zdrojmi, pomôže,” potvrdil aj analytik Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická. Zároveň doplnil, že aktuálne sa za bezpečnú považuje prímes 5 až 20 percent vodíka do zemného plynu.

V rámci tohto testu plynári primiešali do obecného plynovodného potrubia 10 percent vodíka. Hollý vysvetlil, že cieľom bolo pochopiť, ako ovplyvní takéto obohacovanie zemného plynu prevádzku siete a ako ju musia technicky upraviť, aby fungovala bezpečne a spoľahlivo aj v prípade, že ju postupne rozšíria na celom Slovensku.

Lokalitu si plynári z SPP-D nevybrali náhodou. Podľa zástupcov spoločnosti sa totiž obec Blatná nachádza v dobre dostupnej vzdialenosti od Bratislavy pre výjazdy technikov, má vhodné množstvo odberných miest a výhodou je aj vyše 20-ročná sieť zahŕňajúca domy, bytovky aj firmy. Ako vhodnú lokalitu Blatnú na experiment potvrdilo aj zastúpenie rôznych používaných materiálov v sieti, keďže miestne rozvody sú vyrobené z ocele aj z plastu.

Vodíkom kúrili aj astronauti

Odhaduje sa, že vodík tvorí viac ako 30 % celkovej hmotnosti Slnka. Jeho veľkou výhodou je, že pri úniku neznečisťuje životné prostredie. Objavil ho v roku 1776 britský vedec Henry Cavendish. V dobe svojho objavu však nenašiel v priemysle širšie uplatnenie najmä pre nástup lacnejších fosílnych palív v 19. a 20. storočí. S povedomím o vodíku sa viaže aj katastrofa vzducholode Hindenburg. „Vybuchujúci“ vodík sa totiž často označoval za vinníka, hoci katastrofu v skutočnosti spôsobil elektrický výboj, ktorý zapálil vysoko horľavý materiál, z ktorého bol vyrobený trup lode. O rozmach využitia vodíka sa neskôr v 60. rokoch 20. storočia zaslúžili vesmírne výskumné misie, akými boli napríklad misie programu Apollo, pretože vodík sa v tej dobe používal ako palivo pre vesmírne rakety. Počas kozmických letov misie Apolla sa navyše využívala na palube technológia vodíkových palivových článkov na výrobu elektriny, tepla a vody. V Českej republike sa zas vodík využíval ako jedna z hlavných zložiek známeho svietiplynu, ktorý bol neskôr nahradený zemným plynom./agentury/