Erdogan: Príležitosť na ukončenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Trump účasť na rokovaniach v Istanbule. Rusko najavo, že Putin nepríde za Zelenským do Turecka. Zelenský už dříve s Ruskem nejednal, ako žiadal Papež, Izrael. Na Ukrajne nadalej fašisté Hitlera, hovorí o tom i prezident Nemecka 

 Trump vyjadril záujem o účasť na rokovaniach v Istanbule. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok po telefonáte s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským povedal, že Kyjevu a Moskve sa naskytla nová príležitosť uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. Obe strany konfliktu vyzval, aby nepremárnili nedávne kontakty a túto príležitosť využili. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Turecko by mohlo vo štvrtok 15. mája v Istanbule hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin. Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom osobne stretnúť, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina zatiaľ nevyjadrila.

Erdogan vyzýva na využitie príležitosti

„Chcel by som zopakovať, že sme pripravení prispieť k týmto stretnutiam a radi ich budeme hostiť,“ povedal Erdogan po telefonáte so Zelenským. „Nedávnymi kontaktmi sa otvorila nová príležitosť. Dúfame, že táto príležitosť nebude premárnená,“ dodal. S ruským prezidentom podľa agentúry TASS hovoril už v nedeľu.

Cestu do Istanbulu a možnú účasť na rusko-ukrajinských rokovaniach podľa svojich slov zvažuje aj americký prezident Donald Trump, ktorý bude v tom čase na návšteve regiónu, kde navštívi Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu i Katar. Na rozhovory do Turecka pôjde, ak usúdi, že v nich bude možné dosiahnuť pokrok. Trump si taktiež myslí, že Rusko pristúpi na návrh 30-dňového prímeria, s ktorým prišla Ukrajina a jej európski spojenci.

\Zelenskyj aj v pondelok na sieti X potvrdil, že Ukrajina je pripravená na priame rozhovory s Putinom. Takisto by ocenil, keby bol prítomný aj Trump, a dúfa, že ruská strana sa stretnutiu nevyhne. „Prezident Erdogan skutočne môže byť hostiteľom stretnutia na najvyššej úrovni. Ďakujem všetkým, ktorí pomáhajú,“ napísala ukrajinská hlava štátu.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan predtým vyzval Rusko a Ukrajinu, aby čo najskôr začali rokovať o prímerí. Ozrejmil, že situácia je momentálne v slepej uličke, pretože Ukrajina chce najprv prímerie a potom rozhovory, zatiaľ čo Rusko požaduje najprv rozhovory a až následne prímerie. Je však presvedčený, že stranám sa aj napriek ich rozdielnym pozíciám podarí v najbližších dňoch dosiahnuť kompromis., aktuality.sk

X X X

 Donald Trump zvažuje účasť na rokovaniach v Istanbule medzi Ruskom a Ukrajinou

 Rokovania o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou by mohli prebehnúť za účasti Trumpa.

Americký prezident Donald Trump podľa svojich slov zvažuje, že vycestuje do Istanbulu, kde by sa vo štvrtok mohli uskutočniť priame rokovania medzi predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny, prípadne aj stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informovala britská stanica Sky News. Trump si taktiež myslí, že Rusko pristúpi na návrh 30-dňového prímeria, s ktorým prišla Ukrajina a jej európski spojenci, píše TASR.

„Napadlo mi, že tam naozaj poletím. Zatiaľ neviem, kde budem vo štvrtok. Mám veľa stretnutí, ale napadlo mi, že by som tam ozaj išiel. Myslím, že je tu taká možnosť, ak si pomyslím, že sa tam môže naozaj niečo udiať – ale to niečo musíme zabezpečiť,“ povedal Trump podľa agentúry Reuters novinárom v Bielom dome s odkazom na Istanbul, ktorý navrhol ruský prezident Vladimir Putin ako miesto priamych rokovaní s Ukrajinou. Zelenskyj už dal najavo, že je ochotný osobne sa stretnúť s Putinom v Turecku, no Moskva sa k tomuto návrhu zatiaľ nevyjadrila.

Sankcie voči Rusku

Európske krajiny pohrozili Rusku uvalením sankcií v prípade, že odmietne návrh na bezpodmienečné zastavenie bojov na najmenej 30 dní, na ktorom sa v sobotu v Kyjeve dohodol Zelenskyj s lídrami Francúzska, Nemecka, Poľska a Británie.

„Mám pocit, že s tým (Rusi) budú súhlasiť. Uvidíme, čo sa stane,“ uviedol Trump v reakcii na otázku, či by bol pripravený, podobne ako európski spojenci Ukrajiny, zaviesť proti Moskve ďalšie opatrenia. Jeho administratíva podľa neho „tvrdo pracuje na tom, aby dosiahla ukončenie krviprelievania“.

 X X X

 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok po telefonáte s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským povedal, že Kyjevu a Moskve sa naskytla nová príležitosť uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

  Obe strany konfliktu vyzval, aby nepremárnili nedávne kontakty a túto príležitosť využili. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Turecko by mohlo vo štvrtok 15. mája v Istanbule hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin. Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom osobne stretnúť, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina zatiaľ nevyjadrila.

X X X

 Úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona dnes obvinil nepriateľov Francúzska z šírenia nepravdivých tvrdení, že Macron spolu s britským premiérom Keirom Starmerom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom užívali vo vlaku do Kyjeva kokaín. Príspevky radu ruských a proruských dezinformačných webov tvrdia, že prezident sa na videu natočenom novinármi snaží skryť vrecko s bielym práškom. Elysejský palác publikoval snímku, podľa ktorej ide o použitú vreckovku.

Trojica európskych lídrov v sobotu dorazila do Kyjeva, aby v rámci rokovania takzvanej koalície ochotných potvrdila podporu ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorého krajina vyše troch rokov čelí ruskej agresii. Jej súčasťou je aj hybridný boj s využívaním dezinformačných kampaní šírených z ruských kanálov i proruských webov v mnohých európskych krajinách.

Mnoho týchto účtov a stránok začalo počas návštevy Macrona, Merza a Starmera šíriť spomínané video s tvrdením, že prezident ukrýval vrecko s drogou. Odkaz zdieľala okrem iného hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Niektoré príspevky na sieťach obsahovali aj upravené fotografie, na ktorých mali politici biele nosy naznačujúce, že kokaín naozaj šnupali./agentury/

X X X

RUSKO  VELMOC,  ZELENSKÝ  NĚKOLIKRÁT  HULVATSKY  NAPADL,  PUTINA,  RUSKO,

DNES  NEMÁ  ZELENSKÝ  UŽ  ANI  MANDÁT  NA  PREZIDENTA

VATIKÁN  I  IZRAEL  RADILI,  ABY  UKRAJINA,  ZELENSKÝ  JEDNALI  S  RUSKEM,

NIKDY  SE  TO  NESTALO

UŽ  DŘÍVE  BYLA  DOHODA,  KTERÁ  NEBYLA  SPLNĚNA

NA  UKRAJINĚ  NADÁLE  FAŠISTÉ  HITLERA,  NA  COŽ  UPOZORŇUJE  RUSKO  A  DNES  I  PREZIDENT  NĚMECKA

ZELENSKÉMU  UJEL  VLAK,  UŽ  DŘÍVE  MĚL  S  RUSKEM  JEDNAT,  JAK  TVRDIL  TRUMP,  ŽÁDNÁ  VALKA  ZÁPADU,  UKRAJINY  NEMĚLA  BÝT

Rusi dávajú najavo, že Putin nepríde za Zelenským do Turecka. Ako to v Moskve vysvetľujú?

Ukrajinský líder sa pravdepodobne nedočká stretnutia so šéfom Kremľa v Istanbule. Z Moskvy totiž prichádzajú signály, že Vladimir Putin sa zrejme nechystá rokovať s Volodymyrom Zelenským tento štvrtok v Turecku.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že je pripravený rokovať so šéfom Kremľa. Priamo od Vladimira Putina sa zatiaľ odpoveď nedozvedel. Signály z Moskvy však vedú k úvahe, že títo lídri sa asi tento štvrtok v Istanbule nestretnú.

 Nateraz sa zdá, že Rusko neodmietne priamy dialóg s Ukrajinou, ale takmer určite to nebude vyzerať tak, že pri stole budú sedieť Zelenskyj a Putin. Podpredseda hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov vyhlásil, že rozhovory by sa mali uskutočniť na „expertno-technickej úrovni“. „Prvýkrát za tri roky budú môcť priamo pochopiť, aké sú vyhliadky na posun dopredu nie k nejakému mýtickému prímeriu, ale k udržateľnému mieru,“ povedal Kosačov pre televíznu stanicu Rossija-24.

Zelenskyj v nedeľu večer zdôraznil, že je pripravený hovoriť s Putinom zoči-voči v Istanbule, aby našli cestu k ukončeniu zdĺhavej krvavej vojny. Zdá sa však, že v Moskve uprednostňujú hľadanie výhovoriek. „Toto je jasné divadlo. Je to komédia, pretože stretnutia na najvyššej úrovni, zvlášť v takejto zložitej situácii, sa určite takto neorganizujú,“ poznamenal Kosačov. Tento vplyvný ruský senátor pokračoval, že nikto sa nemá nikam ponáhľať: „Každý veľmi dobre chápe, že nepripravené stretnutie je horšie ako žiadne stretnutie.“

 Výroky Kosačova sú zatiaľ prvu reakciou oficiálnych ruských predstaviteľov na návrh Zelenského. Kremeľ sa doteraz nijako nevyjadril, stanovisko nezaujalo ani ministerstvo zahraničných vecí.

V podobnom duchu ako Kosačov hovoril predseda Ruskej rady pre medzinárodné veci, čo je organizácia založená štátom. Ivan Timofejev pre agentúru RIA-Novosti uviedol, že v Turecku skôr predpokladá rokovania na úrovni diplomatov: „Myslím si, že prezident Putin v Istanbule nebude, s najväčšou pravdepodobnosťou pošle diplomatov.“

 Zelenskyj tvrdí, že do Istanbulu odletí určite. Zdôrazňuje, že tam bude čakať na prílet Putina bez ohľadu na to, či vyšle signál, že sa do Turecka chystá alebo nie. Neúčasť šéfa Kremľa na tureckej pôde tento štvrtok by mohla nahnevať amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý jednoznačne očakáva, že Putin a Zelenskyj sa v Istanbule stretnú./agentury/

X X X

 Kokaín po ceste do Kyjeva? Francúzsko uťalo vlnu dezinformácií, ktoré vyvolala obyčajná vreckovka

Video z cesty európskych lídrov vlakom do Kyjeva vyvolalo senzáciu na sociálnych sieťach aj v ruských médiách. Na záberoch je vidieť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ako pred príchodom novinárov urýchlene schováva biely predmet zo stola. Ruské médiá situáciu okamžite interpretovali ako dôkaz, že Macron spolu s ďalšími západnými lídrami manipulovali s ilegálnymi látkami. Elyzejský palác reagoval, že ide o obyčajnú vreckovku, čo dosvedčujú aj agentúrne fotografie z vlaku.

 Podľa francúzskeho denníka Libération ide tiež len o pokrčenú papierovú vreckovku, čo potvrdzujú aj zábery agentúr AFP a AP. Tieto zábery sú na rozdiel od tých, ktoré kolujú na sociálnych sieťach, vo vysokej kvalite a bez známok manipulácie. Elyzejský palác vydal vyhlásenie, v ktorom obvinenia označil za dezinformáciu a upozornil na snahu niektorých aktérov podkopať európsku jednotu.

 „Keď sa európska jednota stane nepohodlnou, dezinformácie zájdu až tak ďaleko, že aj obyčajnú vreckovku vykreslia ako drogu,“ uviedol Elyzejský palác na sociálnej sieti X. Príspevok sprevádzali aj dve fotografie z vlakovej kabíny ako dôkaz, že išlo o nevinný predmet. Libération ďalej uvádza, že šíriteľmi nekvalitných verzií videa sú najmä ruské účty, ktoré cielene podporujú konšpiračné teórie.

 Novozvolený nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer diskutujú počas cesty vlakom do Kyjeva 10. mája 2025. Trojicu na Ukrajine doplnil aj poľský premiér Donald Tusk.

Otázniky vyvolal aj predmet na stole nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý tiež zmizol po príchode médií. Niektorí špekulovali, že mohlo ísť o lyžičku na drogy, iní zas tvrdili, že šlo len o špáratko. Video sa rýchlo šírilo a jeho obsah interpretovali najmä ruské médiá vrátane štátnej agentúry TASS, ktorá tvrdila, že Macron „zakrýval malý biely uzlík“.

Reagovala aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá narážala na stereotyp: „Francúz, Angličan a Nemec nastúpili do vlaku a fúkali.“ Ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev zas ironicky spochybnil autenticitu videa otázkou, či ide o „umelú inteligenciu, alebo realitu“.

Macron, britský premiér Keir Starmer a Merz cestovali do Kyjeva ako súčasť tzv. „koalície ochotných“, ku ktorej sa pridal aj poľský premiér Donald Tusk. Spoločne rokovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o ďalšom vývoji po skončení dočasného prímeria. Cieľom návštevy bolo posilniť diplomatické snahy o ukončenie konfliktu.

Výsledkom rokovaní je ponuka prímeria na Ukrajine bez predbežných podmienok, ktoré by malo začať platiť od 12. mája a trvať minimálne 30 dní. Ak Moskva prímerie odmietne, Západ avizoval koordinovanú odpoveď v podobe nových tvrdších sankcií. Vladimir Putin naopak navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule./agentury/

X X X

 USA zabránili jadrovému konfliktu, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty zabránili jadrovej vojne medzi Indiou a Pakistanom. Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo tieto dve susedné krajiny a jadrové veľmoci po vzájomných potýčkach napokon v sobotu súhlasili s prímerím, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

 Americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že chce, aby ruský prezident Vladimir Putin „prestal strieľať“ vo vojne na Ukrajine a podpísal mierovú dohodu. Deň po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským tiež uviedol, že je podľa neho pripravený vzdať sa Krymu.

„Zastavili sme jadrový konflikt. Myslím si, že to mohla byť jedna zlá jadrová vojna, zomrieť mohli milióny ľudí. Takže som na to veľmi hrdý,“ povedal Trump reportérom v Bielom dome.

Konflikt medzi Indiou a Pakistanom sa vyostril minulú stredu nadránom, keď India raketami zaútočila v niekoľkých oblastiach Pakistanu. Išlo o reakciu na útok ozbrojencov na turistov v Kašmíre z 22. apríla, pri ktorom zahynulo 26 ľudí. India obvinila Pakistan z účasti na tomto incidente, čo Islamabad poprel. Na raketový útok okamžite odpovedal silnou delostreleckou paľbou.

 V sobotu obe krajiny uzavreli prímerie, hoci navzájom sa už obvinili z jeho porušovania. India aj Pakistan uviedli, že situácia v pohraničných oblastiach bola v noci na pondelok pokojná.

 X X X

 Túto vojnu sme prehrali, vyhlásil Orbán. Tvrdí, že Rusko dosiahlo svoj cieľ a svet sa reorganizuje

Západná stratégia na zlomenie Ruska zlyhala, sankcie nedosiahli svoj cieľ a Rusi zabránili Ukrajine vstúpiť do NATO. Vyhlásil to v pondelok v maďarskom parlamente premiér Viktor Orbán na konferencii predsedov parlamentov EÚ. S odvolaním sa na server 24.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

 „Napriek tomu Európa pokračuje vo vojne a predstiera, že môžeme vyhrať,“ dodal Orbán na záverečnej konferencii parlamentných podujatí súvisiacich s minuloročným maďarským predsedníctvom EÚ.

„Dnes vo svete prebieha transformácia takého rozsahu, akú možno porovnať len so zrodom moderných národných štátov a Vestfálskym mierom (pozn. TASR: 11 zmlúv podpísaných v roku 1648, ktorými sa skončila tridsaťročná vojna. Rokovania o týchto zmluvách sa viedli v rokoch 1644 – 1648 v Münsteri a Osnabrücku),“ poznamenal predseda maďarskej vlády.

Prečo sa Fico a Orbán stretávajú tak často

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) sa v pondelok stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý prišiel na oficiálnu návštevu Slovenska. O ich schôdzke v ta3 hovoril redaktor Pravdy Andrej Matišák.

Svet sa podľa jeho slov reorganizuje, spôsob myslenia v západnom svete sa tiež transformuje a Európania na to musia reagovať. Európa však na to nie je pripravená, podčiarkol.

 „Nikto sa neodváži priznať, ale túto vojnu sme prehrali,“ pokračoval Orbán. Upozornil na skutočnosť, že ruská ekonomika sa nezrútila, sankcie nedosiahli svoj cieľ a Rusi zabránili vstupu Ukrajiny do NATO. Američania si to podľa neho už uvedomili a teraz rokujú, zatiaľ čo Európania pokračujú vo vojne a predstierajú, že môžu vyhrať.

V čoraz neistejšom svete si Európa nemôže dovoliť nedostatok jednoty a koordinácie, vyhlásila na podujatí podľa agentúry MTI predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová. „Európa sa týka prinajmenšom rovnako Budapešti ako Bruselu, Štrasburgu, Rigy alebo Dublinu. Európa funguje najlepšie, keď spolupracuje,“ dodala.

Predseda Národnej rady SR Richard Raši sa vyslovil v prospech rozširovania Európskej únie na základe zásluh a pripravenosti. Vyjadril ďalej názor, že mier by mal byť určujúcou hodnotou EÚ./agenturyú

X X X

 Moskva presúva arzenál k hraniciam NATO, zbrojí ako nikdy predtým. Európa však čelí väčšiemu nebezpečenstvu

Pokračujúce budovanie vojenskej sily Ruska je dôvodom na obavy. Moskva nielen obnovuje svoj arzenál, ale tiež presúva nové delostrelecké jednotky k hraniciam Severoatlantickej zmluvy (NATO). V komentári pre web Politico to uviedol riaditeľ holandskej vojenskej spravodajskej služby (MIVD) Peter Reesink.

 Severoatlantická aliancia spustila v januári v Baltskom mori operáciu Baltic Sentry zameranú na ochranu kritickej infraštruktúry, ako sú podmorské káble, ktoré sa môžu byť cieľom ruských útokov. Zdroj: NATO

Pokračujúce budovanie vojenskej sily Ruska je dôvodom na obavy. Moskva nielen obnovuje svoj arzenál, ale tiež presúva nové delostrelecké jednotky k hraniciam Severoatlantickej zmluvy (NATO). V komentári pre web Politico to uviedol riaditeľ holandskej vojenskej spravodajskej služby (MIVD) Peter Reesink.

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) dosiahli ruské výdavky na obranu v minulom roku približne 149 miliárd dolárov. To je o 38 % viac ako v roku 2023 a dvakrát toľko ako v roku 2015.

 „Rusko vyrába oveľa viac delostrelectva, aj s pomocou iných krajín, ako potrebuje na vojnu s Ukrajinou,“ povedal Reesink. Tiež poznamenal, že Rusko presúva delostrelectvo k hraniciam s pobaltskými krajinami a Fínskom. „Pre nás to ukazuje, že si budujú kapacity,“ podotkol spravodajský predstaviteľ.

Podľa jeho názoru, akonáhle bude dosiahnutá dohoda s Ukrajinou, do roka by Rusko mohlo byť pripravené na nový konflikt, za predpokladu, že sa nezmení jeho vojenská produkcia. „Holandsko, rovnako ako ostatné krajiny NATO, je vo fáze programu posilnenej pripravenosti, aby sme sa uistili, že budeme pripravení, ak sa tak stane,“ povedal Reesink.

 Vojenské cvičenie Steadfast Dart 2025 testuje schopnosť rýchleho nasadenia NATO vo východnej Európe.

 Podľa neho väčšina ministerstiev v krajine v súčasnosti čelí škrtom v rozpočte, s výnimkou rozpočtu na obranu. Spravodajský dôstojník poznamenal, že krajina by sa mala pripraviť na možný útok. „Musím priznať, že počas ostatných 20 až 30 rokov sme trochu váhali, ale teraz sa toto uvedomenie opäť vrátilo,“ povedal Reesink.

Väčšia hrozba ako Rusko

Viceadmirál Peter Reesink varoval, že Európa nemôže stratiť pozornosť na potenciálne nebezpečenstvo z Číny, napriek tomu, že ruský vládca Vladimir Putin priťahuje väčšinu bezpečnostnej pozornosti kontinentu.

„Čína má veľmi komplexný, organizovaný kybernetický systém. A my nie sme schopní plne pochopiť, čo môžu urobiť,“ povedal Reesink pre Politico počas rozhovoru. „Povedal by som, že je to viac ohrozujúce než Rusko.“

Vo svojej výročnej správe, ktorá bola vydaná koncom minulého mesiaca, MIVD zdôraznila prehlbujúce sa geopolitické, ekonomické a vojenské väzby medzi Ruskom a Čínou — a rastúce riziká, ktoré predstavujú pre Európu.

 Štyri bombardéry B-52 Stratofortress si v rámci rotačného nasadenia z USA vyskúšali výcvikové misie nad Európou, ako je napríklad poskytovanie vzdušnej podpory spojeneckým jednotkám. Zdroj: NATO

Holandskí dôstojníci poznamenali, že Rusko zvyšuje svoje hybridné útoky proti Holandsku a jeho európskym spojencom, aby ovplyvnilo a podkopalo ich spoločnosti, zatiaľ čo americké spravodajské agentúry minulý rok odhalili, že čínska kybernetická skupina Salt Typhoon prenikla do hlavných amerických telekomunikačných poskytovateľov najmenej na jeden rok, píše Politico.

„Videli sme niečo podobné v Európe, hoci nie na rovnakej úrovni ako v USA,“ povedal Reesink, pričom dodal, že Čína sa zamerala na približne 10 európskych krajín. „Ale to, čo môžeme pozorovať, je len obmedzená časť komplexného kybernetického systému Číny,“ vysvetľuje viceadmirál.

 Správa MIVD odhalila, že Rusko sa pokúsilo narušiť európske voľby minulý jún tým, že spustilo kybernetické útoky na webové stránky spojené s holandskými politickými stranami a systémami verejnej dopravy — snahy, ktoré mali za cieľ sťažiť holandským občanom hlasovanie.

Podľa Reesinka takéto zasahovanie — zo strany čoraz agresívnejšieho Ruska, ktoré už roky vedie vojnu proti susednej Ukrajine a vykonáva hybridnú vojnu v Európe — nie je jedinečné pre Holandsko.

„Máme informácie o ruskom zasahovaní do rôznych volieb, a to nielen prostredníctvom dezinformácií. To je v niekoľkých krajinách, a väčšinou v krajinách, ktoré boli pod vplyvom Ruska,“ povedal. Reesink varoval, že najohrozujúcejšie správanie Ruska je jeho pokračujúci vojenský nárast pre potenciálny budúci konflikt./agentury/

X X X

 Novou šéfkou STVR sa stala Martina Flašíková

 Rada STVR zvolila Martinu Flašíkovú za GR, ktorá plánuje zvýšiť podiel detskej tvorby a zefektívniť financovanie prostredníctvom eurofondov.

 Novou generálnou riaditeľkou (GR) STVR sa stala Martina Flašíková. Po vypočutí kandidátov o tom tajnou voľbou na svojom pondelkovom rokovaní rozhodla Rada STVR, majúca podľa aktuálnej legislatívy zákonnú kompetenciu voliť a odvolávať šéfa telerozhlasu.

Flašíková získala sedem hlasov, dva hlasy dostal od členov rady Igor Slanina. „Dekrét novej generálnej riaditeľke odovzdáme v utorok (13. 5.) v priestoroch kreatívneho centra STVR v Bratislave,“ informoval predseda rady Jozef Krošlák.

Počas pondelkového rokovania sa okrem zvolenej kandidátky so svojimi projektami riadenia a rozvoja STVR predstavili ďalší štyria kandidáti – Martin Jakubec, Peter Janků, Norbert Majer a Igor Slanina. Kandidáti mali v rámci vypočutia maximálne 30 minút na prezentáciu projektov, rovnako maximálne polhodina bola vyhradená na následné otázky rady.

Plány novej riaditeľky

Flašíková v súčasnosti pracuje ako šéfka televíznej sekcie STVR, vo verejnoprávnej televízii pracovala už v minulosti, v rámci kariéry v audiovizuálnom prostredí sa tiež venovala producentskej činnosti.

Vo svojom projekte chce zachovať súčasné programové služby, chce však zefektívniť a zdynamizovať programovú a spravodajskú ponuku, zvýšiť podiel detskej tvorby vo vysielaní aj prostredníctvom nového rodinného seriálu. V rámci nástrojov financovania STVR mieni zriadiť špecializovaný útvar pre grantové výzvy z eurofondov. Jej zámerom je prepojiť STVR s TASR a vytvoriť národné spravodajské centrum.

Vypočutie bolo možné sledovať prostredníctvom online prenosu, členovia rady napokon schválili aj prítomnosť poslancov Národnej rady, ktorí však nemali právomoc interaktívne vstupovať do procesu vypočutia.

Protest opozície

Proti vylúčeniu fyzickej prítomnosti verejnosti na híringu protestovala opozícia, rada argumentovala, že zabezpečením audiovizuálneho online prenosu je naplnená zákonná požiadavka na sprístupnenie vypočutia pre verejnosť.

Výberové konanie na post GR súviselo so zmenou zákona, ktorým sa od vlani dovtedajšia RTVS zmenila na STVR a skončil sa zároveň mandát GR Ľuboša Machaja. Aktuálne znenie zákona zároveň dáva rade právomoc voliť a odvolávať riaditeľa., aktuality.sk

X X X

 Umelá inteligencia šetrí tisíce eur: Znížte spotrebu energií pomocou smart technológií

Rastúce ceny energií nútia slovenské výrobné podniky hľadať nové riešenia, ako znížiť svoju závislosť od externých dodávateľov a optimalizovať spotrebu. Jednou z najúčinnejších ciest je vlastná výroba energie z obnoviteľných zdrojov a zavádzanie úsporných technológií, ktoré firmám pomáhajú znižovať prevádzkové náklady a zároveň si udržať konkurencieschopnosť v čoraz náročnejšom trhovom prostredí.

 Patrik Vicenec, riaditeľ predaja B2B v Stredoslovenskej energetike, zdôrazňuje, že energetická efektívnosť je momentálne pre slovenské firmy kľúčová. „V Stredoslovenskej energetike vnímame, že téma energetickej efektívnosti nikdy nebola aktuálnejšia. Firmy naprieč Slovenskom čelia rastúcim nákladom, tlaku na znižovanie uhlíkovej stopy, udržanie konkurencieschopnosti a najnovšie aj možným obchodným vojnám. Aj preto nás v SSE teší, že môžeme byť pre nich nielen dodávateľom energií, ale najmä partnerom, ktorý im prináša inovatívne a konkrétne riešenia so skutočnými výsledkami. Úspešné projekty, ktoré sa nám podarilo realizovať u našich klientov, sú dôkazom toho, že energetická efektívnosť je nielen ekologickou, ale aj ekonomickou cestou. Verím, že skúsenosti, ktoré zbierame naprieč rôznymi odvetviami, dokážeme pretaviť do ešte vyššej hodnoty pre všetkých našich partnerov.“

 Stredoslovenská energetika patrí v riešeniach energetickej efektívnosti k lídrom trhu a má za sebou stovky vydarených energetických projektov v slovenských firmách z rôznych odvetví priemyslu.

Jeden z úspešných projektov zrealizovala SSE v gumárensko-strojárskej spoločnosti so spotrebou 14 000 MWh, ktorá už viac ako dva roky využíva fotovoltický systém s výkonom 1,49 MWp. Keďže ide o spoločnosť s energeticky náročnou výrobou, neustále sa snaží hľadať nové možnosti a spôsoby, ako zvyšovať svoju energetickú efektívnosť. Vítanou bola preto možnosť zrealizovať pilotný projekt spolupráce Stredoslovenskej energetiky a startupovej spoločnosti Daitable, ktorý bol zameraný na inteligentné monitorovanie a riadenie spotreby energie vo výrobe.

Pilotný projekt SSE a Daitable ukazuje budúcnosť energetického manažmentu.

Základom projektu boli pokročilé senzory umiestnené na vstrekolisoch v jednej z výrobných hál, ktoré umožňujú sledovanie a zber celej škály procesných dát a údajov o spotrebe elektriny. Umelá inteligencia v systéme Daitamonitor zo získaných dát analyzuje výkonnosť jednotlivých zariadení v reálnom čase, odhaľuje anomálie či kritické miesta, vykonáva prediktívnu diagnostiku. Rovnako analyzuje, kde dochádza k najväčším stratám energie, a ponúka konkrétne odporúčania na zlepšenie efektivity. Tento prístup poskytuje spoločnosti plnú kontrolu nad energetickým manažmentom a pomáha predchádzať nadmernému opotrebovaniu zariadení. Firma tak môže nielen znížiť svoje prevádzkové náklady, ale aj predĺžiť životnosť svojich strojov. „Optimalizácia energetických nákladov a eliminácia strát v procese môže spoločnosti priniesť výrazné ročné úspory v nákladoch na elektrinu,“ objasňuje R. Poláček, vedúci ENEF riešení v SSE.

 SSE každoročne realizuje desiatky projektov zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti, čím potvrdzuje svoju pozíciu lídra v tejto oblasti. Vďaka svojim riešeniam pomáha firmám nielen znižovať spotrebu energie, ale aj optimalizovať náklady a podporovať ich rast. Ukazuje tak, že úspory a udržateľnosť môžu ísť ruka v ruke. Viac informácií o energeticky úsporných riešeniach nájdete na sse.sk/enef./agentury/

X X X

 Polícia obvinila exministra Budaja. Podľa vyšetrovateľa mal na envirorezorte spôsobiť škodu viac ako pol milióna eur

Polícia obvinila osobu J. B. za pokračujúci zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s neefektívnym, nehospodárnym a neúčelným použitím prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia SR. Došlo tým ku škode na štátnom rozpočte v celkovej výške takmer 570-tisíc eur. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

 Podľa informácií portálu aktuality by mal byť obvineným exminister životného prostredia Ján Budaj. „Musím sa s tým oboznámiť. Nevypovedal som. Informácie o vyšetrovaní som mal. Som teraz u právnika práve síce, ale kvôli niečomu inému,“ reagoval pre portál s tým, že sa k veci vyjadrí v prípade, že dostane do rúk uznesenie o vznesení obvinenia.

 Obvinenie vzniesol vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. „V súčasnosti nebudeme k prípadu poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania,“ uviedli policajti.

Ján Budaj bol ministrom životného prostredia v rokoch 2020 až 2023. V posledných parlamentných voľbách konaných v septembri 2023 Budaj neúspešne kandidoval za stranu Demokrati.

Šutaj Eštok: Zákon je nad všetkými

Obvinenie bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja by malo byť dôkazom, že zákon by mal byť na Slovensku nad všetkými, najmä ak ide o politikov. Slovensko môže byť silnou krajinou, iba ak bude mať silnú a nezávislú políciu. Na sociálnej sieti to v reakcii na obvinenie v pondelok uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

„Jasne som tiež hovoril, že odmietam politiku pomsty. Tieto zásady zostávajú v platnosti a trvám na nich. Chcem preto zdôrazniť, že polícia koná na základe zákona, nie politických pokynov, ako to bolo v časoch predchádzajúcich vlád. Nebudem vytvárať žiadne ‚pexesá‘, ako to robili moji predchodcovia a nebudem sa podieľať na žiadnych politických hrách,“ uviedol.

Šutaj Eštok dodal, že povinnosťou ministra vnútra je zabezpečiť, aby všetky orgány činné v trestnom konaní mohli vykonávať svoju prácu profesionálne a bez zasahovania.

 Sumu 570-tisíc eur spomínal v jednom zo svojich videí spred takmer dvoch rokov aj konkurzný právnik Zoroslav Kollár. Uviedol, že pôsobenie Budaja na envirorezorte bolo zaujímavé. Za Budajovho ministrovania sa podľa Zoroslava Kollára veci, ktoré patrili do jeho kompetencie, hýbali pomaly, zdĺhavo alebo vôbec.

Na prvý pohľad sa tak podľa Zoroslava Kollára zdá, že Budaj bol veľmi lenivý. „Ale možno ste ani neboli taký lenivý a všetko bolo úplne inak,“ uviedol vo videu a priblížil dva príklady, kde štát údajne prišiel o peniaze.

Prvou bola nepodpísaná faktúra spoločnosti Softip, ktorá dodala envirorezortu informačný systém. „Služba bola poskytnutá, faktúry akceptované, ale ministerstvo životného prostredia ich nezaplatilo. Prečo? To nikto nevie. Asi bol minister lenivý podpísať pokyn na ich úhradu,“ priblížil Zoroslav Kollár.

Výsledkom bolo, že sa ministerstvo dostalo do omeškania a spoločnosť Softip si podľa Zoroslava Kollára domáhala ich úhrady súdnou cestou.

„Na prvý pohľad z bezdôvodne vzniknutého omeškania s úhradou faktúr vznikol ministerstvu ďalší náklad, a to náklad na náhradu trov súdneho konania a najmä úrok z omeškania vo výške 9 percent ročne, čo spolu predstavuje približne 570-tisíc eur,“ uviedol Zoroslav Kollár.

Kollár vtedy avizoval, že na Budaja podá trestné oznámenie, ak orgány činné v trestnom konaní nezačnú konať z úradnej povinnosti.

Ďalší prípad, ktorý vo videu priblížil, by mohol podľa neho nahnevať aj priateľov pána Budaja z „bratislavskej kaviarne“, v ktorej sa všetci tvária, že sú tzv. zelení a progresívni.

Zoroslav Kollár priniesol vtedy informáciu, že 11. augusta 2023 sa v kuchynke pri kancelárii ministra životného prostredia počas rannej porady našiel samopal. „V ten deň to bolo nahlásené na políciu a účastníci porady boli vypovedať. Samopal pravdepodobne zanechal predchádzajúci minister, teda vy pán Budaj,“ tvrdí./agenturay/

X X X

 Kauza Mýtnik: Podnikateľ Suchoba vinu odmieta. Štátu som zarobil miliardy a teraz som obžalovaný

 Pred sudcom na ilustráciu vytiahol aj malú fľašku alkoholu a škatuľku cigariet.

Na špecializovanom trestnom súde sa v pondelok začalo pojednávanie s IT podnikateľom Michalom Suchobom. V kauze Mýtnik je obžalovaný z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní a tiež legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Suchoba, ktorému v prípade dokázania viny hrozí trest od troch do desiatich rokov, pred súdom vyhlásil, že je nevinný.

„Skutky sa nestali tak, ako ich popisuje obžaloba, a neboli trestným činom,“ povedal.

V kauze Mýtnik ide podľa obžaloby o účelovo utajené štátne zákazky na IT služby pre finančnú správu. Bez súťaže ich získala práve Suchobova firma Allexis. Stalo sa tak za ministra financií Smeru Petra Kažimíra, keď daniarom v rokoch 2013 až 2018 šéfoval Suchobov kamarát František Imrecze.

Svedčil o vplyve Brhelovcov

V hlavnom procese, ktorý sa začal už v roku 2022, sú obžalovanými oligarcha blízky Smeru Jozef Brhel starší a jeho syn Jozef Brhel mladší, bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc, právnik Martin Bahleda, architekt Miroslav Slahučka a Milan Grega, exšéf IT sekcie na finančnej správe.

Brhelovcov a Kuruca usvedčujú práve Imrecze a Suchoba, ktorí v procese vystupovali ako kľúčoví svedkovia. IT podnikateľ už na konci roka 2022 pred súdom svedčil, ako uplácal a „obdarúval“ štátnych úradníkov, aby so svojou ponukou na systémy a služby uspel, a tiež o vplyve oligarchu Jozefa Brhela na finančnej správe za vlády Smeru.

Práve Brhel starší mal pre biznis na finančnej správe zabezpečiť politické krytie cez jeho vplyv na vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra. Suchoba opísal Brhelovcov ako „výpalníkov“, ktorí sa mu natlačili do firmy, a tak vznikla aj sieť spoločností v zahraničí smerujúca až k obom Brhelovcom.

Schému, ktorú Brhelovci označili za nástroj „daňovej optimalizácie“, potvrdil aj pri opakovanej výpovedi v pozícii svedka vlani v decembri. „V prípade, že by Slovenská republika fungovala štandardným spôsobom a mohol by som sa zúčastniť nejakej súťaže, ktorú by som vyhral, tak by sa to nestalo, ale stalo sa to, že v deň D som dobrovoľne prijal vstup pána Brhela, ktorého výsledkom bolo, že sme dnes tu,“ odpovedal na otázku predsedu senátu Jána Hrubalu, či by znovu z vlastnej vôle ako podnikateľsky zmysluplné riešenie založil ďalšie firmy napojené na Allexis?

 Suchoba: Je to normálne a robí to každý

Teraz však Michal Suchoba stojí pred súdom ako obžalovaný. Sudca Peter Pulman ho pôvodne uznal za vinného a trestným rozkazom, teda v zrýchlenom konaní, ho vo februári odsúdil na peňažný trest 900-tisíc eur. Podnikateľ aj prokurátor však proti postupu podali odpor, čo je dôvod, prečo sa v pondelok v tejto časti kauzy Mýtnik začalo hlavné pojednávanie.

Obžaloba viní Suchobu, že spolu s Imreczem ako prezidentom Finančnej správy SR a ďalším vtedajším funkcionárom Danielom Čechom zabezpečili uzatvorenie zmluvy a jej dodatky medzi daniarmi a Allexisom ako vopred vybraným dodávateľom v utajenom režime, a účelovo zmenili podmienky, aby sa na zákazku vzťahovala výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní.

Už pred uzatvorením zmluvy sa títo traja aktéri stretli v Suchobovom dome v Limbachu, kde preberali aj IT systémy, ktoré neskôr Allexis daniarom dodal.

Michal Suchoba síce v minulosti priznal, že robil všetko preto, aby sa k zákazke u daniarov dostal, nevynímajúc korupciu, ak sa k nemu nejaká požiadavka dostala, odmieta však, že by sa podieľal na machinácii pri verejnom obstarávaní. „Nikdy som nebol návodcom ani organizátorom, ani som netušil, ako to chce Fero (František Imrecze – pozn. red.) obstarať. Nikdy som danú výnimku ani jej odôvodnenie nevidel,“ tvrdil.

Za dôkaz proti nemu nepovažuje ani stretnutia s Imreczem a Čechom predtým, ako sa k zákazke dostal. „To, čo som robil v rodinnom dome v Limbachu, sa nedá nazvať inak ako obchodná činnosť.“ Raz tieto spoločné posedenia nazýval „kamarátskymi stretnutiami“, inokedy „obchodnými prezentáciami“.

Povedal tiež, že počas štyroch rokov, čo žije v Spojených arabských emirátoch, sa stretol s ministrami, štátnymi tajomníkmi a tiež riaditeľmi finančných správ rôznych krajín, aby im prezentoval systémy a služby, ktoré ponúka. „Je to normálne a robí to každý. Stretávali sme sa po hoteloch, kanceláriách, v kanceláriách tretích osôb, na letiskách…“ vymenúval.

Na vysvetlenie vytiahol fľašku aj cigarety

Odmieta aj akékoľvek náznaky, že by štyri systémy, ktoré daniarom Allexis dodal, boli predražené. Išlo podľa neho o výhodnú spoluprácu, ktoré štátu predchádzaním daňovým únikom priniesli do rozpočtu do roku 2019 viac ako 7 miliárd eur a do dnešného dňa viac ako 10 miliárd eur. „To je v prepočte zhruba 600-tisíc automobilov Dacia Sandero alebo 50 nemocníc, ktoré sa dali postaviť. O tom sa tu rozprávame a ja som obžalovaný za to, že som niečo machinoval,“ bránil sa pred súdom.

Keď ako príklad spomenul systém kontrolných známok na alkoholické nápoje a cigarety, vyložil pred seba miniatúrnu fľaštičku alkoholu a škatuľku cigariet s kolkami.

Obvinenie z „prania špinavých peňazí“, ktorého sa mal dopúšťať spolu s Brhelovcami, nazval absurdným. „Ak by sme chceli nejaké peniaze preprať, tak by sme ich predsa neprevádzali na základe platných zmlúv medzi firmami s jednoznačne identifikovanými vlastníkmi. Nešlo o zakrytie tokov,“ reagoval na zdôvodnenie v obžalobe, v ktorej prokurátor popisuje sieť firiem v Českej republike, na Malte aj na Cypre. Profitoval pritom nielen Suchoba, ale aj Brhelovci.

Aká škoda štátu vznikla, bude podľa prokurátora Ondreja Repu predmetom dokazovania na súde. Pri porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku však podľa obžaloby dosiahla minimálne 650-tisíc eur a v prípade machinácie sa rovná prospechu, ktorý z nej mal mať priamo Suchoba. To podľa prokurátora bolo viac ako 7-miliónov eur, ktoré k nemu cez reťazec firiem a účtov dorazili ako dividendy.

Samotná Finančná správa SR vyčíslila škodu, ktorá jej vznikla, na viac ako 21,4 milióna eur a od súdu požaduje, aby obžalovaného v prípade uznania viny zaviazal k jej náhrade.

Na otázky prokurátora po spontánnej časti výpovede Suchoba odpovedať odmietol. Repa teda čítal jeho výpovede z prípravného konania, kde opisoval aj to, ako korumpoval, aby si zaistil, že na finančnej správe sa jeho firme bude dariť.

Suchoba po čase prokurátora prerušil, že za svojimi výpoveďami si stojí, a tak ich nemusí čítať celé. V prípade viacerých korupčných skutkov, pri ktorých podnikateľ pomáhal usvedčovať iných, mu práve prokurátor Repa podmienečne zastavil trestné stíhanie.

Dnes Suchoba tvrdí, že ak by v kauze nefigurovalo meno oligarchu Jozefa Brhela, „ani pes by po nej neštekol“. Za dôkaz považuje, že v utajenom režime sa podpisovali aj zmluvy na iné IT systémy s firmami Lynx a Beset. Tie však pred súdom neskončili. Rétoriku o politicky motivovanom procese dosiaľ používali najmä Brhelovci a ich advokáti.

„Všímajte si, čo všetko som pre vás urobil,“ prihováral sa Suchoba prokurátorovi Repovi, keď čítal jeho výpovede z prípravného konania. Ten podľa neho nedodržal dohodu, podľa ktorej mu mal v kauze Mýtnik podmienečne zastaviť trestné stíhanie. Ondrej Repa sa neskôr pred pojednávacou miestnosťou ohradil, že nie pri všetkých prípadoch je možné zastaviť trestné stíhanie.

Pojednávanie bude pokračovať na konci mája, vypovedať by mali František Imrecze a Daniel Čech. Aj v tomto prípade sa neskôr na lavicu svedkov posadí aj exminister financií za Smer Peter Kažimír., aktuality.sk

 X X X

 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyzdvihol politický tlak zo strany Donalda Trumpa

 Izraelský premiér Netanjahu ocenil prepustenie Edana Alexandra, ktoré sa uskutočnilo vďaka vojenskému a politickému tlaku USA.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ocenil v pondelok prepustenie americko-izraelského rukojemníka Edana Alexandra, ktorého od októbra v Pásme Gazy zadržiavalo palestínske militantné hnutie Hamas. Vyzdvihol tiež „politický tlak“ zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa prepustenie rukojemníka uskutočnilo, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Toto je veľmi emotívny moment – ​​Edan Alexander sa vrátil domov. Objímame ho a objímame jeho rodinu. Dosiahli sme to vďaka nášmu vojenskému tlaku a politickému tlaku, ktorý vyvíjal prezident Trump. Toto je víťazná kombinácia,“ povedal Netanjahu vo videoposolstve, ktoré zverejnil jeho úrad.

Izraelská armáda medzitým uviedla, že prepustený rukojemník Edan Alexander už prešiel cez hranice z Gazy na izraelské územie. „Vracajúci sa rukojemník je momentálne na ceste do prijímacieho bodu v južnom Izraeli, kde sa stretne so svojou rodinou,“ uviedla armáda vo vyhlásení.

Hamas potvrdil, že jeho ozbrojené krídlo prepustilo v pondelok 21-ročného Edana Alexandra, zadržiavaného v Gaze po útoku militantov na Izrael v októbri 2023. K jeho prepusteniu došlo bezprostredne pred návštevou amerického prezidenta Donalda Trumpa na Blízkom východe.

Úloha Červeného kríža

Zdroj blízky tomuto militantnému hnutiu uviedol, že Alexandra odovzdali do rúk Červeného kríža v meste Chán Júnis na juhu Pásma Gazy. K jeho prepusteniu došlo deň potom, čo Hamas oznámil, že vstúpil do priamych rokovaní s Washingtonom o prímerí.

Prepustený Alexander, ktorý vyrastal v USA a slúžil v izraelskej armáde, je vzhľadom na okolnosti v dobrom stave a je v poriadku, citoval podľa agentúry DPA izraelský spravodajský server Ynet jeho starú matku Vardu Ben Baruchovú.

Ďalší rukojemníci

Predpokladá sa, že Alexander je posledným živým rukojemníkom v Gaze s americkým občianstvom, píše AFP. Netanjahu v pondelok vyhlásil, že jeho prepustenie prebehne bez toho, aby Izrael ponúkol čokoľvek ako protihodnotu. Podľa Netanjahua zadržiava hnutie Hamas v tejto palestínskej enkláve ešte 21 rukojemníkov, ktorí sú stále nažive., aktuality.sk

 X X X

 20 ROKOV S VAMI V  SR:  Od daňových podvodníkov a mafiánov cez vraždu na najvyššie poschodia politiky

Redakcia Aktuality.sk rozšírila špeciálnu timeline o roky 2015 – 2019, ktoré priniesli nielen škandalózne odhalenia, videá, podcasty či Ťažký týždeň. Temný rok 2018 brutálne zasiahol do života celej spoločnosti.

Pripomeňte si príbeh Slovenska cez zlomové momenty, nadčasové články aj aktuálne videá zo zákulisia redakcie cez špeciálnu timeline, ktorú sme dnes rozšírli o roky 2015 – 2019.

Keď Aktuality.sk založili v roku 2015 tím špecializujúci sa na investigatívnu žurnalistiku postavenú prioritne na analýze dát, šlo o zlomový moment v príbehu redakcie. Ostrieľaní i začínajúci kauzonosiči kauzonosičky mali pracovať ako jeden človek so spoločne zdieľanými dátami, kontaktmi a zdrojmi.

Práve analýza dát bola pritom prednosťou tímu a osobitne Jána Kuciaka, ktorý do Aktuality.sk nastúpil spolu s Veronikou Šmiralovou. Pridali sa k trojici skúsených novinárov: Jánovi PetrovičoviAnnamárii Dömeovej a Marekovi Vagovičovi (stal sa šéfom tímu, medzičasom zmenil pôsobisko). Neskôr prišiel Jánov kamarát Martin Turček.

Po vražde Ján Kuciaka a jeho priateľky, archeologičky Martiny Kušnírovej, sme boli síce paralyzovaní bolesťou, ale jednoznačne rozhodnutí pokračovať v odhaľovaní pomyselnej špiny. Do redakcie nastúpili Laura Kellö Kalinská, predtým rozhlasová redaktorka v RTVS, a Peter Sabo, ktorý dovtedy pôsobil na rôznych analytických pozíciách v IT sektore.

O miliónových majetkoch i podvodoch

V rokoch 2015 až 2019 odhalil investigatívny tím desiatky prípadov korupcie, klientelizmu, podvodov či prepojení politikov a štátnych funkcionárov na oligarchov.

Písal o majetkoch i biznisoch Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka. Analyzoval pozadie daňových excesov Ladislava Bašternáka, ktorý bol neskôr právoplatne odsúdený.

Posvietil si tiež na rozdeľovanie dotácií z Programu rozvoja vidieka 2007 – 2013, cez ktorý pretieklo takmer 117 miliónov eur. Štedrú finančnú podporu od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, neskôr spojenej s korupčným škandálom Dobytkár, dostali aj kontroverzné projekty. Redakcia ešte v roku 2018 navštívila deväť objektov, len pri troch našla viditeľný oznam o možnosti prenajať si ubytovanie.

Investigatívny tím upozornil aj na kauzu falošných televíznych zmeniek – s hlavnými aktérmi Marianom Kočnerom a Pavlom Ruskom, ktorý si medzičasom vypočuli právoplatný odsudzujúci verdikt. Analyzoval pozadie nepriateľského ovládnutia miliónovej firmy v réžii Mariana Kočnera. Z niekdajšieho „kontroverzného podniakteľa“ a svojráznej ozdoby večierkov sa vykľuľ aktér mnohých závažných káuz, ktorý musel po vražde vymeniť oblek za väzenský mundúr.

Pátral aj po bielych koňoch, u ktorých končili zadlžené firmy. Upozornili tiež na kauzu možného prania špinavých peňazí cez štátnu akciovku Tipos. Odhalil lukratívne majetky niekdajšieho šéfa vojenských tajných Jána Balciara…

Všetko závažné zistenia vo verejnom záujme, ktoré ukazovali, kam siahajú chápadlá korupcie a klientelizmu a čo sa odohráva za naoko funkčnými kulisami vysokej politiky.

 V roku 2017 sme spustili nový formát – video článok. Cieľom bolo nielen v skratke informovať o dôležitých či komplikovaných témach, ale aj prinášať zaujímavosti či upriamovať pozornosť na málo známe skutočnosti. Témou prvého video článku bola aj dnes vysoko aktuálna téma dôchodkov.

V marci 2017 odštartoval spoločný projekt Aktuality.sk a TV Markíza – diskusná relácia Fiar Play s Michalom Kovačičom. Prvý hosťom bola líder hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Na jeseň 2017 mala premiéru diskusná relácia Na rovinu, ktorú po odchode Mareka Vagoviča a Daga Daniša moderuje Peter Hanák a príležitostne Laura Kellö Kalinská.

Na jar 2018 začal pod hlavičkou Aktuality.sk vychádzať kultový Ťažký týždeň. Satirickú šou najskôr moderoval Ján Gordulič, po ktorom prevzal pomyselné žezlo Jakub Gulík.

V roku 2018 sa stal súčasťou redakčného obsahu podcast Nahlas, ktorý v redakcii rozbiehal Peter Hanák. Neskôr sa k nemu pridala Denisa Hopková, časom prišli ďalšie dve posily – dlhoroční novinári a moderátori Braňo Dobšinský a Jaroslav Barborák. Priebežne pribúdali aj nové tematické podcasty.

Najčítanejšie: Trump, Fico a tragédie

Čo sa týka najčítanejších článkov v rokoch 2015 až 2019, platilo, že primát patril už tradične voľbám, dôležitým referendám, tragickým udalostiam, ale aj kauzám či reláciám. Za ilustráciu pripomenieme pár príkladov.

Rok 2016 bol bohatý nielen na domáce, ale aj zahraničné udalosti. Na Slovensku dovládol jednofarebný kabinet Smeru a Robert Fico sa ako víťaz marcových parlamentných volieb 2016 po tretí raz postavil do čela vlády – tentoraz v koalícii s SNS, Mostom-Híd a stranou #SIEŤ.

Obyvatelia Veľkej Británie v referende rozhodli o vystúpení z Európskej únie.

Prezidentom USA sa po prvý raz stal Donald Trump.

Do rebríčka najčítanejších správ za rok 2016 sa už tradične dostali aj servisné články z oblasti zdravia, tentoraz bol najčítanejším text od MUDr. Kataríny Kosovej.

V roku 2017 vás najviac oslovila relácia Na rovinu, ktorej hosťom bol obhajca Mikuláša Černáka – František Polák.

Osobitnú pozornosť si vyslúžil seriál 25 rokov Slovenska, pričom najčítanejším sa stal článok o mafiánskom bosovi Mikulášovi Černákovi od Jána Petroviča.

Rok 2018 bude mať (nielen) v histórii spravodajského webu Aktuality.sk už navždy prívlastok temný. Brutálna vražda dvoch mladých ľudí vyhnala do ulíc miest tisícky ľudí, na verejnosť začali postupne prenikať správy o korupcii a klientelizme za vlád Smeru a pokrivenom systéme „našich ľudí“.

Najčítanejším článkom roka 2019 bolo online spravodajstvo zo súdnych pojednávaní v kauze sfalšovaných televíznych zmeniek za desiatky miliónov eur s hlavnými aktérmi – Marianom Kočnerom a Pavlom Ruskom. Rovnako to platilo pre súdy v kauze vraždy Jána a Martiny.

Zo zahraničných správ mala najviac vzhliadnutí správy o požiari svetoznámej katedrály Notre-Dame v Paríži.

Čítanosť potiahlo aj online spravodajstvo z volieb do Európskeho parlamentu, ktoré roky zápasia s nízkym záujmom voličov a voličiek.

Rovnaký záujem bol o obe kolá prezidentských volieb 2019, v ktorých zvíťazila po prvý raz v dejinách slovenskej demokracie žena – verejnosti málo známa aktivistka Zuzana Čaputová, ktorá porazila ostrieľaného diplomata Maroša Šefčoviča.

V novembri 2019 otriasla slovenskom nehoda autobusu s nákladným autom, pri ktorej zomrelo 12 ľudí. Výbuch plynu v prešovskom paneláku v decembri 2019 si vyžiadal päť ľudských životov.

Od Umlčaných k Slovenskej mafii

V roku 2018 sme na počet Jána a Martiny vydali prvú knihu pod hlavičkou Aktuality.sk – životpisný príbeh investigatívneho novinára a talentovanej archeologičky, ktorí zomreli rukou nájomného vraha. Na knihe Umlčaní sa podieľalo 15 novinárov a novinárov z redakcie Aktuality.sk, ktorí oslovili rodinných príslušníkov zavraždených, bývalých spolužiakov, kamarátov a spolupracovníkov.

Na jeseň 2019 vyšla druhá kniha pod hlavičkou Aktuality.sk, z ktorej sa stal bestseller a dodnes patrí medzi žiadané tituly – vyše 400-stranový príbeh slovenskej mafie s unikátnymi fotografiami, mapami a infografikami Slovenská mafia od Jána Petroviča.

Na konci roka vyšlo prvé číslo magazínu Kauzy – prehľad najdôležitejších udalostí roka 2019, ktoré hýbali Slovenskom. Čitateľská verejnosť stak mohla prostredníctvom analytických článkov a rozhovorov spoznať odvrátenú stranu moci na základe faktov a v súvislostiach. Výťažok z predaja bol použitý na podporu nezávislej žurnalistiky.

Ďalšiu časť timeline z rokov 2020 až 2022 zverejníme v pondelok 19. mája., aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.