Turecký prezident podporí mierové rozhovory s účasťou „všetkých strán“.Turecko podporí mierový proces na Ukrajine, do ktorého budú zapojené „všetky strany“. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to povedal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi v stredajšom (20. 8.) telefonáte, o ktorom informovala Erdoganova kancelária, informuje agentúra AFP.

„Turecko sa už od začiatku vojny úprimne usiluje o spravodlivý mier a v tomto kontexte podporuje prístupy zamerané na dosiahnutie trvalého mieru za účasti všetkých strán,“ oznámila Erdoganova kancelária.

Turecko udržiava priateľský vzťah ako s Moskvou, tak aj s Kyjevom, pričom od mája usporiadalo na svojom území už tri kolá mierových rokovaní Ukrajiny s Ruskom. Turecko pritom dlhodobo zdôrazňuje potrebu ochrany územnej celistvosti Ukrajiny, zároveň však v súvislosti s inváziou neuvalilo sankcie na Rusko, ako to spravili západné krajiny.

 Americký prezident Donald Trump sa v pondelok vo Washingtone stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, po bilaterálnej schôdzke absolvovali obaja rokovania s viacerými európskymi lídrami. K stretnutiam v Bielom dome došlo tri dni po Trumpovom stretnutí s Putinom na Aljaške.

Na schôdzke v Bielom dome sa zúčastnil aj šéf NATO Mark Rutte, ktorý počas svojej utorňajšej spiatočnej cesty do Európy zatelefonoval aj Erdoganovi, informuje prezidentova kancelária.

Dvojica podľa jej vyhlásenia diskutovala o „príspevku k mierovému procesu od Turecka ako jednej z najdôležitejších krajín NATO“ a dohodla sa na pokračovaní úzkej spolupráce. Erdoganova kancelária bez ďalších podrobností uviedla, že diskusia sa týkala aj možných udržateľných a realizovateľných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu./agentury/

X X X

 Moskva varuje: Lavrov tvrdí, že diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu bez Ruska nikam nepovedú

 Povedal, že takéto diskusie sú „utópiou a cestou, ktorá nikam nevedie“, a obvinil európskych lídrov z neetických snáh ovplyvniť Trumpa.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu upozornil, že diskusie o západných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu bez toho, aby sa bral ohľad na postoj Ruska, „nepovedú nikam“. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a TASS.

O bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu v súvislosti s prebiehajúcimi diplomatickými rokovaniami o skončení vojny majú v stredu diskutovať prostredníctvom videokonferencie náčelníci generálnych štábov armád členských krajín NATO.

Lavrov kritizuje západ

„Verím, že Západ – a predovšetkým Spojené štáty – dokonale chápu, že diskusie o bezpečnostných otázkach bez Ruska sú utópiou a cestou, ktorá nikam nevedie,“ povedal Lavrov.

Prezident USA Donald Trump, ktorý v pondelok telefonicky hovoril so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, uviedol, že šéf Kremľa súhlasil so stretnutím s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. Zároveň údajne súhlasil aj s prijatím niektorých bezpečnostných záruk Západu pre Ukrajinu.

Putinove podmienky

Lavrov však podotkol, že Putin v telefonickom rozhovore Trumpovi povedal len to, že „zváži zvýšenie úrovne“ rokovaní o Ukrajine. Ruský šéf rezortu diplomacie poznamenal, že prípadný summit medzi Putinom a Zelenským musí byť pripravený čo najdôkladnejšie, aby sa neskončil kontraproduktívne.

Ruský minister zároveň obvinil európskych lídrov, že sa neetickým spôsobom pokúšajú zmeniť postoj Trumpa v otázke Ukrajiny. „Zatiaľ sme svedkami iba agresívnych snáh eskalovať situáciu a nešikovných až neetických pokusov zmeniť postoj Trumpovej vlády,“ povedal s odkazom na pondelkové stretnutie Trumpa s európskymi lídrami a ukrajinským prezidentom v Bielom dome. „Od Európanov sme tam nepočuli žiadne konštruktívne návrhy,“ skonštatoval.

Moskva dlhodobo odmieta vstup Ukrajiny do NATO a taktiež možnosť nasadenia západných vojsk na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

  Schmögnerová radí vláde, ako konsolidovať: zaveďte skutočnú progresívnu daň a zdaňte majetok, na DPH nesiahajte

Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová v nedávnom rozhovore pre televíziu ta3 ostro skritizovala navrhované opatrenia na konsolidáciu verejných financií a predstavila vlastné alternatívy. Podľa nej sú niektoré zvažované kroky, ako napríklad zvyšovanie DPH pre ľavicové strany vo vláde neprijateľné, zatiaľ čo iné, ako reforma krajov, sú unáhlené a nezodpovedné./agentury/

X X X

 Mier na Ukrajine: dohoda nie je na dosah, ale možno ju postrážia západní vojaci

Mierny optimizmus veľmi rýchlo vystriedali realizmus a skepsa. Po stretnutí Donalda Trumpa v pondelok v Bielom dome s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami sa zdalo, že sa podarilo urobiť krok k mieru. No Rusko má očividne iné plány. A pripustil to aj Trump.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzi vojakmi na frontovej línii v Sumskej oblasti. Za hlavou štátu je z bezpečnostných dôvodov rozmazaná mapa bojiska.

„V najbližších týždňoch sa dozvieme, aké má prezident Putin úmysly. Je možné, že nechce uzavrieť dohodu,“ povedal prezident USA.

 Po pondelkovej schôdzke USA signalizovali, že Putin súhlasil, že sa stretne so Zelenským, a spomínali sa už najbližšie dni. Hovorilo sa o pláne na summit ukrajinskej hlavy štátu so šéfom Kremľa, ku ktorému by sa pridal aj Trump. Teraz to však vyzerá tak, že Moskva sa nikam neponáhľa, dokonca možno zatiaľ ani nemá o takéto rokovanie záujem. Napriek tomu už padajú návrhy na miesto stretnutia a spomínajú sa Budapešť či Ženeva.

Ruské kalkulácie

Prezident Trump do Kremľa odkázal, že ak sa schôdzka neuskutoční, bude to mať pre Rusko drsné dôsledky, ale nešpecifikoval, čo by to mohlo znamenať. V šou konzervatívneho komentátora Marka Levina republikán uviedol, že nakoniec z toho môže byť len stretnutie Zelenského s Putinom a on sa pridá iba v prípade, že by to bolo potrebné.

 Kremeľ však stále môže naťahovať čas. Trump mu síce hrozí, ale ďalšie sankcie proti Moskve či zvýšené clá pre krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, si ešte necháva v zálohe. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pre štátnu agentúru zdôraznil, že rokovania musia pokračovať krok za krokom a postupne od expertnej úrovne a potom cez všetky potrebné fázy.

„Presne nastavené ruské vyjadrenia sa riadia známym vzorcom. V zásade je v nich súhlas, v praxi to však znamená, že sa nič nepohne. Podobnú dynamiku sme videli aj v máji, keď Putin navrhol stretnutie so Zelenským, ale namiesto toho vyslal na mierové rozhovory delegáciu druhej triedy,“ pripomenul portál Politico.

 Zo svojho pohľadu majú Rusi viaceré dôvody na zdržiavaciu taktiku. Na fronte sa im v poslednom čase podarilo postúpiť, aj keď Ukrajinci podľa všetkého odrazili pokus o prielom pri meste Dobropilľa v Doneckej oblasti. Okrem relatívnych úspechov okupantov, ktoré však znamenajú stovky až tisíce obetí, Moskva na základe predchádzajúcich skúseností určite kalkuluje s tým, že Trump nesplní svoje hrozby. Prípadne s tým, že sa o osud Ukrajiny prestane zaujímať.

„Súčasný vývoj však predsa len skôr svedčí o tom, že americký prezident sa nechystá ukončiť rokovania, či dokonca obviniť Kyjev z toho, že sa nepodarilo dosiahnuť pokrok. Aj Rusko si uvedomuje, že Trump bude prezidentom ešte tri a pol roka. Moskva aj vzhľadom na ekonomický vývoj nedokáže tak dlho pokračovať v bojoch. Štrukturálne predpoklady na ukončenie vojny sú teda už vytvorené,“ reagoval pre Pravdu Toms Rostoks, riaditeľ Centra pre bezpečnostný a strategický výskum na lotyšskej Akadémii národnej obrany. „Cieľom teraz je, aby Európa a Kyjev spolupracovali na udržaní záujmu prezidenta Trumpa a zaistili, aby Rusko z ukončenia vojny získalo čo najmenej. Výmena území je pre Ukrajinu jednoznačne neprijateľná, pretože Moskva chce získať časť Doneckej oblasti, ktorú obranné sily skutočne dobre opevnili. Keby o toto územie Kyjev prišiel, ohrozil by bezpečnosť krajiny. Samozrejme, Rusko má karty na vyjednávanie, veď ono môže zastaviť vojnu. Moskva teda určite niečo od Ukrajiny a jej partnerov získa. Otázkou je, čo to bude,“ vysvetlil Rostoks.

 „Strata Doneckej oblasti a územia, ktoré je silno opevnené proti Rusku, by len otvorila nové cesty pre ďalší postup – na Charkov, Dnepropetrovsk a Záporožie, ktoré nemajú takú dobrú obranu. Bola by to obrovská a príšerná strata pozícií,“ varoval pre denník Guardian Denys Bryžatyj, veliteľ práporu na frontovej línii pri meste Dobropilľa.

Zelenskyj vyhlásil, že je ochotný sa stretnúť s Putinom bez určenia nejakých podmienok. No vláda v Kyjeve jednoznačne nesúhlasí s tým, že by formálne odovzdala časť územia krajiny okupantom.

Bezpečnostné záruky

Akákoľvek dohoda okrem toho bude musieť byť spojená s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. Rokovania o ich podobe koordinuje americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Dnes o nich virtuálne diskutovali aj vrcholní predstavitelia ozbrojených síl členských krajín NATO. Už zaznelo, že by mohli byť na úrovni článku 5 Severoatlantickej aliancie.

 Rusko odmieta prítomnosť vojakov krajín NATO na ukrajinskom území. „V tom spočíva vnútorný rozpor týkajúci sa bezpečnostných záruk. Ako ich urobiť dostatočne silné, aby odradili Rusko od opätovného útoku na Ukrajinu, ale zároveň nie také silné, aby ich Rusko úplne odmietlo a hrozilo útokmi na západné ciele, ak sa budú presadzovať bez súhlasu Moskvy?“ pripomenula britská televízia BBC.

V tomto by mali kľúčovú úlohu zohrať USA. Bývalý veliteľ amerických síl v Európe generál Ben Hodges však povedal, že je skeptický, či Spojené štáty myslia bezpečnostné záruky pre Ukrajinu naozaj vážne. „Európania neveria Putinovi a vedia, kto je v tejto vojne agresorom. Obávajú sa, že Trump nie je schopný alebo ochotný uznať, že je to Rusko. Putin nebude dodržiavať žiadnu dohodu, keď ho k tomu nedonútime,“ skonštatoval pre BBC Hodges.

Šéfka Ukrajinskej nadácie pre bezpečnostné štúdie Julia Kazdobina tvrdí, že Západ musí pokračovať v sankčnej politike a dodávkach zbraní Ukrajine. „Tlak na Moskvu nesmie poľaviť. Rusko nesúhlasí s prímerím, čo je podľa mňa zdržiavacia taktika. V tom prípade však nemôže žiadať ďalšie ústupky. Ak Rusko nechce prímerie, nie je napríklad možné zrušiť sankcie. Keby sme to spravili, za rokovací stôl ho nedostaneme,“ povedala Kazdobina pre Pravdu./agentury/

X X X

 Fínsky poslanec Eemeli Peltonen si siahol na život priamo v budove parlamentu

 Vo fínskom parlamente došlo k tragédii – mŕtve telo poslanca Eemeliho Peltonena (30) z Fínskej sociálnodemokratickej strany (SDP) našli v utorok v priestoroch zákonodarného zboru. Polícia vylúčila cudzie zavinenie.

V budove parlamentu v Helsinkách bolo v utorok 20. augusta nájdené telo poslanca Eemeliho Peltonena (SDP), ktorý podľa fínskeho denníka Iltalehti spáchal samovraždu, informuje o tom portál Noviny.sk.

Na miesto tragédie bola polícia privolaná po hlásení záchranárov o 11:06. Zasahovalo niekoľko policajných hliadok, sanitka aj obrnené vozidlo, ktoré sa podľa vyjadrení polície nachádzalo v blízkosti náhodou. Vyšetrovanie okolností úmrtia stále prebieha, úrady však už teraz vylúčili cudzie zavinenie.

Správa o tragédii hlboko zasiahla fínsku politickú scénu. Premiér Petteri Orpo ju označil za „šokujúcu“, predseda Koaličnej strany Jukka Kopra vyjadril hlboký smútok. V čase incidentu mal fínsky parlament letné prázdniny, pričom jesenné zasadnutie je naplánované na 2. septembra.

Tridsaťročný Eemeli Peltonen bol do parlamentu zvolený v roku 2023 so ziskom 5 747 hlasov. Pôsobil v administratívnom a právnom výbore, zároveň zastával funkciu mestského poslanca a predsedu mestskej rady v meste Järvenpää. V júni nastúpil na práceneschopnosť, no jej dôvody nekomentoval. Na sociálnych sieťach spomenul len liečbu ochorení obličiek a bakteriálnu infekciu, kvôli ktorej bol hospitalizovaný, aktualitysk

X X X

 Predmet, ktorý zachraňuje životy. Vojak: Využívajú ho Ukrajinci na bojisku, zísť sa vám môže v lekárničke doma aj v aute

Na prvý pohľad pripomína opasok na suchý zips s krátkou tyčkou. Ak by ste ho videli po prvýkrát, zrejme by ste tak ľahko nedokázali identifikovať, že ide o predmet, ktorý sa často využíva pod paľbou. Aktuálne je žiadaným artiklom aj u našich susedov, ktorých vojensky napadlo Rusko. Takzvaný turniket alebo škrtidlo dokáže zastaviť masívne krvácanie z končatín a je neoceniteľným pomocníkov vojenských medikov v rámci bojovej medicíny.

Dobrovoľníci, ktorí nastúpili do výcviku Národných obranných síl (NOS), sa okrem narábania so zbraňami a štúdia topografie učia aj základy medicíny a poskytovania prvej pomoci. Niektoré prvky vojenskej bojovej medicíny je možné použiť aj v krízových situáciách v bežnom živote.

To najdôležitejšie, čo môže „civil“ poznať, je poskytovanie nepriamej masáže srdca, takzvaná KPR, čo si vyskúšal každý jeden frekventant výcviku Národných obranných síl. Čo treba urobiť ako prvé? „Zistiť, či ten človek má zastavenie obehu, či je pri vedomí, či dýcha-nedýcha,“ začal s opisom slobodník Ing. Dávid Konkoľ, LLM, starší zdravotný inštruktor z Veliteľstva vojenského zdravotníctva Liptovského Mikuláša.

Z prvkov bojovej taktickej medicíny je dobré poznať tiež zastavenie masívneho krvácania z končatín – z rúk a nôh, kedy sa používajú takzvané turnikety, teda škrtidlo. „Frekventanti si trénovali jednak ošetrenie na sebe samom, keď masívne krvácam, takisto potom aj na zranenom kolegovi vojakovi,“ pokračoval. Ďalej si nacvičovali evakuáciu a transport raneného z bojovej zóny na bezpečné miesto s následným vyzdvihnutím a ošetrením v nemocnici.

Bojová medicína je iná

Priamo v teréne prešli dobrovoľníci NOS taktickou prípravou v lese. „Bojová medicína je odlišná v tom, že nemáme dostatok materiálneho zabezpečenia a personálu. V tom je, najväčší rozdiel medzi civilnou a vojenskou medicínou. Nikdy nevieme, ako sa konflikt vyvinie, či tam bude nástražný výbušný systém, alebo streľba,“ podotkol. Navyše, do boja vstupujú aj moderné prvky, ako sú drony.

Konkoľ vyzdvihol, že ako vojenskí medici sú vysokoškolsky vzdelaní, a vedia, ako poskytovať urgentnú zdravotnú starostlivosť. Hovorí, že taktická medicína stmelí kolektív, pretože je v rámci nej veľmi dôležitá komunikácia medzi veliteľom družstva, medikom a pomocníkom zdravotníka. Cvičenie v teréne spočívalo v tom, aby frekventanti zažili diskomfort a vedeli, ako postupovať v lese, akými heslami a gestami komunikovať.

„Cieľom cvičenia bolo ukázať frekventantom, že aj v nepriaznivých podmienkach, musíme stále poskytnúť život zachraňujúce úkony,“ vysvetlil.

Konkoľ priznal, že sa viackrát ocitol v úlohe svedka dopravnej nehody, kedy autá len prechádzali a nik nezastavil na pomoc. „Je mi smutno, ak sa stanem svedkom nehody. Mám na to šťastie, že som často pri dopravných nehodách ako náhodný svedok a ľudia nezastavujú. Prejdú okolo bez povšimnutia. Samozrejme, nie všetci – česť výnimkám,“ poznamenal.

 „Sme občania. Sme povinní poskytnúť prvú pomoc každému bez rozdielu. Takisto máme status profesionálnych vojakov, čiže o to viac by sme mali vedieť poskytovať prvú pomoc a spraviť maximum pre raneného. Čiže nejdem ďalej, zastavím sa pri ňom, pozriem, zistím, zavolám pomoc a robím maximum pre toho človeka, lebo ľudský život je to najcennejšie, čo máme,“ pokračoval.

Poznatky z vojny na Ukrajine

Vojna u našich susedov ukazuje zmeny nielen, čo sa týka vojenskej techniky, ale aj z medicínskej stránky. Slovenskí vojenskí medici sa podľa Konkoľa z nej snažia načerpať čo najviac informácií.

„Máme poznatky z konfliktu na Ukrajine, čo sa týka napríklad použitia škrtidiel, čiže turniketu. Tam je bezpečná doba dve hodiny až šesť hodín. Bežne sa na Ukrajine stáva, že vojak má založený turniket na zastavenie krvácania aj šestnásť plus hodín, kedy ide o stav, kedy končatina bude tak či tak amputovaná. To, že my sa učíme, ako by to malo byť, samozrejme, v realite prebieha úplne inak. To ale neznamená, že my sa nepripravujeme. Robíme stále maximum, aby sme išli s dobou, aby sme videli, ako sa konflikt vyvíja, aby sme prispôsobili tomu našu činnosť,“ vysvetlil.

 Turniket si každý môže zabezpečiť do vlastnej lekárničky. Vojenský medik ho však neodporúča nakupovať na pochybných lacných čínskych stránkach. Kvôli nižšej kvalite sa totiž môžu roztrhať alebo zlomiť. Nakupovať ich treba skôr v zdravotníckych potrebách, cena sa pohybuje približne v sume 40–50 eur.

Ako postupovať so zraneným

V teréne počas taktických presunov zraneného však môže dôjsť aj k chybám, preto treba mať oči „na stopkách“. Konkoľ hovorí, že si treba dávať pozor na to, kam vojak stúpa, kam sa presúva.

„Aby som nestúpil do jamy, ak by tam bol pripravený nejaký nástražný výbušný systém. Stále idú pred nami pátrači, ktorí pátrajú a zisťujú aký je terén. Musíme mať určené miesto a smer, kadiaľ sa budem pohybovať. Musím mať dostatok ľudí pri nosidlách, aby sme vládali raného previezť. Bežne pôjdeme so zranených päť či šesť kilometrov, v noci, cez vodu, sneh, prekážky. Jednotka musí byť schopná raneného transportovať na miesto vyzdvihnutia, kde prebieha samotná evakuácia. Netreba zabúdať komunikovať medzi sebou, aby každý v tíme vedel, čo sa deje,“ upozornil.

Stres na bojisku je možné zvládnuť, ale len trénovaním. „V mojom prípade postupne odíde. Na druhej strane treba povedať, že stres je prirodzená súčasť poskytovania prvej pomoc, ošetrovania v bojových konfliktoch. Stres a strach ma však nemôžu blokovať, aby som robil to, čo mám. Je tam síce streľba, krik, hluk, často sú deti v bojových konfliktoch, no musím byť nastavený tak, že idem splniť svoju misiu. Nesmiem príliš dlho rozmýšľať a byť veľmi empatický, lebo ma to bude blokovať v mojej činnosti. Viem, čo mám za úlohu, čo musím splniť – chcem zachrániť ľudský život. Idem-robím. Stres musím eliminovať, nemyslieť na to,“ dodal./agentury/

X X X

Otec mlčí, Filip Sulík posiela zúrivé odkazy. Bez neho by si bol nula, napísal Gröhlingovi

 Branislav Gröhling v rozhovore pre Aktuality.sk o Filipovi Sulíkovi hovoril ako o „nevyzretom mužovi“, ktorého život a hodnoty nijako nesúvisia s SaS.

Keď pred pätnástimi rokmi Richard Sulík prvýkrát predstúpil pred voličov, v slovenskej politike, rokmi ovládanej Mečiarom, Dzurindom či Ficom, pôsobil ako nový vietor.

Sľuboval zníženie počtu poslancov, voľby cez internet aj dekriminalizáciu marihuany a chválil sa, že s komunistami ani eštebákmi nespolupracuje. Stranu SaS, ktorú založil, sa mu podarilo dotiahnuť do parlamentu presne päťkrát.

Dnes sa jeho príbeh v SaS pravdepodobne definitívne končí. Súčasný líder strany Branislav Gröhling v rozhovore pre Aktuality.sk vyhlásil, že Sulíkovi už neumožní kandidovať za SaS a že chce, aby sa od neho strana odstrihla.

Za Gröhlinga sa postavilo viacero súčasných, ale aj bývalých poslancov SaS. Samotný Sulík sa odmlčal, no o to hlasnejšie reagoval jeho syn Filip, pre ktorého sa Gröhling dostal so svojim predchodcom do konfliktu. Jana Bittó Cigániková zasa svojmu šéfovi vyčíta spôsob, akým s ňou komunikuje.

 Odmlčal sa

„Pokiaľ ja budem predsedom strany SaS, Richard Sulík nebude na kandidátke SaS,“ povedal Gröhling pre Aktuality.sk. Sulíkovi medzi riadkami odkázal, že pod jeho vedením sa strana posunula dopredu, spája umiernených konzervatívcov aj liberálov a že ak chce ďalej rásť, od svojho bývalého šéfa a zakladateľa sa musí odstrihnúť.

„Viete, od veľkých politikov očakávate, že vedia, kedy majú odísť,“ dodal. Sulíkovi tiež vytkol, že keď kongres strany rozhodoval o tom, či SaS vylúči spoluprácu s Hlasom, niekdajší predseda SaS bol jedným z tých, ktorí tak nechceli urobiť. Kongres napriek tomu napokon akúkoľvek budúcu vládu s Hlasom v apríli tohto roku odmietol.

Aktuality.sk sa pokúšali získať Sulíkovu reakciu, no telefón mal dnes vypnutý. Ešte v marci pritom bývaklý líder SaS vyhlásil, že by vo voľbách v roku 2027 chcel znovu kandidovať. „Myslím si, že skôr áno,“ povedal pre Plus 7 dní.

Problémové názory

Gröhling sa rozhodol Sulíka odstaviť najmä pre jeho zahraničnopolitické názory, napríklad na anexiu Krymu. V januári 2022, krátko pred vypuknutím ruskej agresie proti Ukrajine, Sulík ako minister hospodárstva vyvolal diplomatický incident, keď povedal, že Krym bude aj tak ruský, a preto „sa treba dívať dopredu“.

Viacerí ľudia, ktorí v minulosti pracovali po jeho boku, nám potvrdili, že mal problém odsúdiť anexiu Krymu. V roku 2018 zaujal vyhlásením, že Rusko nepovažuje za bezpečnostnú hrozbu. „To nemôžem akceptovať,“ hovorí teraz Gröhling o Sulíkových názoroch.

 Súčasný šéf sa so Sulíkom dostal do konfliktu aj pre jeho syna, influencera Filipa Sulíka, ktorý opakovane urážal ženy a verbálne napádal ľudí pre ich výzor.

Gröhling vyzval Richarda Sulíka, aby sa od výrokov svojho syna dištancoval. Sulík tak odmietol urobiť. Gröhling v rozhovore pre Aktuality.sk o Filipovi Sulíkovi hovoril ako o „nevyzretom mužovi“, ktorého život a hodnoty nijako nesúvisia s SaS.

Filip Sulík sa hnevá

Rozhodnutie súčasného predsedu SaS Filipa Sulíka rozhorčilo. Influencer na Gröhlinga ostro zaútočil. „Vlastne máme jednu vec spoločnú, Braňo. Obom nám dal život Richard Sulík. Mne doslova a tebe tak metaforicky v zmysle, že by si bol bez neho nula a absolútne nikoho by si nezaujímal,“ napísal na Telegrame.

„Ináč toto, že máš potrebu dištancovať sa od názorov niekoho, kto ani neni člen ani bývalý člen, ale iba rodinný príslušník neaktívneho člena, je taký bizár, že ak reálne toto je to, čo od teba chceli tvoji voliči, tak sú to ešte väčší degeši, ako som si myslel,“ odkázal tiež Gröhlingovi Filip Sulík.

Naopak, za Gröhlinga sa postavil napríklad bývalý poslanec SaS a neskôr člen Progresívneho Slovenska Martin Poliačik. „SaS som spoluzakladal a stále mi na jej osude záleží. Preto veľmi vítam, že Branislav Gröhling otvorene pomenúva, že otec zakladateľ sa stáva toxickým bremenom,“ uviedol na Facebooku.

Poliačik: Musia sa odstrihnúť

SaS sa podľa Poliačika musí odstrihnúť od Sulíka tak, ako kedysi KDH od Jána Čarnogurského. „Nielen kvôli slepote voči vyjadreniam a výčinom jeho syna, ale aj kvôli ,zlomeniu palice nad Slovenskom’, po ktorom by bolo veľmi divné pýtať si ďalší mandát,“ dodal Poliačik.

Exposlanec narážal na starší výrok Richarda Sulíka, ktorý už po odchode z politiky pod jedným príspevkom na Facebooku napísal, že zlomil palicu nad touto krajinou: „Jej voliči si zaslúžia psychopatov ako Matovič alebo gaunerov ako Fico. Tak nech ich majú.“

Gröhlinga otvorene podporila aj poslankyňa Martina Bajo Holečková, ktorá do SaS prišla z KDH. „Veľa ľudí sa ma pýtalo na Richarda Sulíka a či bude kandidovať za SaS. Branislav Gröhling to povedal úplne jasne a ja ho plne v tomto rozhodnutí podporujem,“ napísala na sociálnych sieťach.

 Odkaz Cigánikovej

Podporovateľkou Richarda Sulíka je poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Gröhling tvrdí, že Cigániková sa s jeho rozhodnutím bude musieť vysporiadať.

Poslankyni tiež odkázal, aby „začala chodiť do roboty“. Cigániková totiž nebola na nedávnej mimoriadnej schôdzi parlamentu, na ktorej chcela opozícia aj na návrh SaS odvolávať ministra zdravotníctva Kamila Šaška z Hlasu.

Cigániková svoju neprítomnosť odôvodňovala tým, že je na dovolenke, že takéto „tanečky“ nemajú zmysel, lebo opozícia ministra tak či tak neodvolá. „Uvidíme, čo nám prinesie život a nasledujúce dni a na základe toho potom budem konať,“ reagoval Gröhling na otázku, či poslankyňu nevylúčia z klubu.

Cigániková považuje Gröhlingove verejné odkazy vlastným členom za zvláštne a kontraproduktívne a dodala, že ju nijak nekontaktoval. „Pán Gröhling má moje číslo, vedel, že idem s rodinou na mesiace vopred plánovanú dovolenku mimo EÚ a keď som na nej v čase letného voľna bola (ako aj ďalši kolegovia), zvolali neplánovanú schôdzu, ktorú, samozrejme, ani nedokázali otvoriť,” reagovala pre Aktuality.sk poslankyňa SaS.

„Absolutne nerozumiem tomuto útoku, ale na rozdiel od pána Gröhlinga, ja uprednostním osobnú debatu s kolegami, aby som SaS nepoškodzovala,” uzavřela, aktuality.sk

X X X

 Stretnutie Putina s prezidentom Ukrajiny do dvoch týždňov? Podľa analytikov môže Kremeľ naťahovať čas

 Niektorí analytici pripomínajú, že Vladimir Putin nepovažuje Volodymyra Zelenského za legitímneho prezidenta.

Hoci sa niektoré médiá predbiehajú v odhadoch, kde by sa mohlo uskutočniť stretnutie šéfa Kremľa Vladimira Putin a prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ktoré avizoval americké prezident Donald Trump, zatiaľ vôbec nie je isté, že sa lídri znepriatelených krajín v dohľadnej dobe naozaj stretnú.

O tom, že Trump presvedčil Putina, aby so stretnutím súhlasil, povedal v pondelok novinárom nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa neho by sa prezidento oboch krajín mohli stretnúť do dvoch týždňov. Následne by sa malo uskutočniť stretnutie Putin-Zelenskyj-Trump.

„Práve to pripravujú,“ oznámil následne americký prezident s tým, že „by bolo lepšie, keby sa (teraz) stretli bezo mňa, aby sme videli, ako to pôjde.“

V éteri sa už začali objavovať aj potenciálne miesta, kde by sa rusko-ukrajinský samit mohol uskutočniť. Web Politico tvrdí, že v hre je Budapešť, francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol Ženevu. Ďalšie zdroje píšu o tom, že sa uvažuje aj o Ríme či Helsinkách.

Analytici však nateraz nie sú jednotní v tom, či o niekoľko dní budeme skutočne svedkami historického momentu – Vladimir Putin a Volodymyr Zelenskyj v jednej miestnosti.

Možno sa stále rozhodujú

Obaja prezidenti sa stretli len raz, a to v Paríži v decembri v roku 2019 počas rokovania tzv. normandskej štvorky. Zelenskyj, ktorý bol vo funkcii len pár mesiacov, a šéf Kremľa sa však vtedy na mierovom usporiadaní nedohodli. Naopak, o dva roky neskôr Rusi spustili inváziu na Ukrajinu.

Otázka teda znie, či sa stretnú teraz, po troch rokoch tvrdých bojov. Kyjev deklaruje, že je pripravený. Moskva však naznačuje skôr zdržanlivosť. Hoci hlavný Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov povedal, že Trump aj Putin sa dohodli na pokračovaní priamych rokovaní, zároveň odkázal, že „diskutovali najmä o myšlienke, že by stálo za to preskúmať možnosť zvýšenia úrovne zástupcov ukrajinskej a ruskej strany, ktorí sa zúčastňujú rokovaní“.

A práve v tejto formulácii môže byť „zakopaný pes“.

Podľa ukrajinského politológa Vadyma Denysenka sa v Kremli o tom, či sa so Zelenským stretnúť, či nie, môže ešte len rozhodovať.

„Situácia sa môže meniť doslova z hodinu na hodinu. No kým spolu hovoríme, v Kremli ešte neurčili, či stretnutie s Volodymyrom Zelenským chcú, alebo nechcú,“ povedal v diskusnej relácii Novyj vidlik.

 Putin by musel uznať, že Zelenskyj je prezident

Politológ pripomenul, že pre Putina je súhlas so stretnutím orieškom aj preto, že by poprel vlastné definície – ruský prezident totiž už rok tvrdí, že Volodymyr Zelenskyj nie je legitímnym prezidentom, keďže sa mu vlani skončil mandát a odvtedy Ukrajina neusporiadala voľby. Ukrajinské zákonodarstvo však nedovoľuje uskutočniť voľby počas stanného práva.

„Takto bude Putin musieť uznať, že Ukrajina je: po á, štát a po bé, Zelenskyj je prezidentom tohto štátu,“ skonštatoval Denysenko.

Podľa neho sa Kremeľ môže vydať cestou odkladania stretnutia alebo nakoniec rozhodne o tom, že sa vôbec neuskutoční. V tomto prípade však Moskva môže naraziť na Američanov, ktorí stretnutie vyrokovali. Aby to nespravili príliš okato, budú v Kremli podľa Denysenka vymýšľať „rôzne pracovné skupiny a komisie, aby bolo stretnutie prezidentov dobre pripravené“.

„Putinov princíp – ak nemáš jasnú odpoveď, treba naťahovať čas,“ poznamenal.

 Príde či nepríde?

Ukrajinský vojenský analytik Mychajlo Samus pre Rádio NV pre zmenu povedal, že Putinova motivácia stretnúť sa so Zelenským „je nulová“.

„(Putin) chápe, že ho budú lámať, aby súhlasil aspoň so zastavením paľby, a potom začať rokovania o ďalších krokoch. To ale nemá v pláne. Keď sa vrátime o niekoľko mesiacov či týždňov dozadu, jeho hlavnou úlohou bolo naťahovať čas, pretože mu generáli povedali, že ešte dva-tri mesiace, prelomia front, obsadia Kramatorsk a Sloviansk a do konca roka budú Trumpovi demonštrovať, že karty v rukách majú oni a on (Trump) má zatlačiť na Ukrajinu, aby kapitulovala,“ okomentoval.

Podľa Samusa však Putin nakoniec so stretnutím bude súhlasiť. Myslí si totiž, že si šéf Kremľa nebude chcieť príliš rozhnevať Trumpa.

„Keby odmietol stretnutie, ako by to vyzeralo v očiach jeho kamaráta Trumpa? Trump vedie intenzívnu prácu (…) a jeho odmietnutie by nevyzeralo len ako pľuvanec do tváre, ale i demonštrácia toho, na čo Trumpovu administratívu neustále upozorňujú Ukrajinci – že Putin nemá záujem zastaviť vojnu,“ povedal.

Nemecký analytik Stefan Meister má však iný názor. „Pochybujem, že sa Putin so Zelenským skutočne stretne,“ okomentoval pre stanicu DW. „Koniec koncov, dal jasne najavo, že ho nepovažuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny,“ povedal.

Ukrajinská redakcia stanice BBC pre zmenu pripomína, že Rusko môže mať dnes malý záujem o rokovania, pokiaľ majú jeho vojská na fronte navrch. „Pozorovatelia v Kyjeve pripúšťajú, že Putin môže naťahovať čas a neorganizovať stretnutie, zatiaľ čo bude pokračovať v ofenzíve na fronte,“ píše vo svojom materiáli.

 Putin príde, ak budú na stole kľúčové požiadavky

Analytička centra R.Politik Tatiana Stanovaja na druhej strane ale tvrdí, že hoci Putin nepovažuje stretnutie so Zelenským vo vojne, ktorú vedie, za kriticky dôležité, mohol by sa ho zúčastniť, ak by si myslel, že bude úspešné.

„Na stole musia byť kľúčové požiadavky a Zelenskyj musí byť ochotný o nich diskutovať,“ povedala pre stanicu CNN. Ukrajinský prezident však niektoré ruské požiadavky, medzi ktoré Moskva napríklad zaradila aj odstúpenie časti územia pod ukrajinskou kontrolou, jasne vylúčil.

Putin sa však podľa analytičky v tomto prípade spolieha na Donalda Trumpa.

„Trumpa vníma ako subjekt, ktorý umožňuje ruskú víziu urovnania sporu, a preto by Spojené štáty mali spolupracovať s Kyjevom, aby ho prinútili byť flexibilnejším a otvorenejším voči ruským požiadavkám,“ podotýka Stanovaja.

Zároveň poznamenala, že Rusko by sa mohlo pokúsiť udržať si USA na svojej strane tým, čo navrhol Putinov poradca Ušakov – teda rokovania delegácií na vyššej úrovni. Tých by sa mohol podľa analytičky teoreticky zúčastniť aj on alebo minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Podľa Stanovajovej však nebude Kremeľ riskovať, že by si sadol so Zelenským za jeden stôl a zistil by, že všetky požiadavky, ktoré predostrel, boli zamietnuté, aktuality.sk

X X X

 Stíhačky NATO v pohotovosti: Ruské drony sa priblížili k rumunskej hranici

 Ide o prvý zásah v rámci novej misie, ktorá má posilniť ochranu juhovýchodného krídla NATO.

Aliancia NATO v noci na stredu vyslala z rumunského letiska Mihail Kogălniceanu dve nemecké stíhačky Eurofighter, aby reagovali na ruské drony, ktoré sa priblížili k rumunskému vzdušnému priestoru, no nevstúpili doň. Stíhačky sa po misii bezpečne vrátili na základňu, informovala agentúra DPA.

Tento incident bol prvým vzletom nemeckých stíhačiek v rámci novej misie NATO zameranej na ochranu juhovýchodného krídla Aliancie.

Podpora vzdušného priestoru

Ako informovala agentúra DPA, nemecké vzdušné sily sa podieľajú na operáciách zabezpečujúcich vzdušný priestor Rumunska, ktoré si nedokáže zabezpečiť vlastnými silami.

 Operácia zahŕňa päť stíhačiek Eurofighter a približne 170 vojakov. Nemecké stíhačky sú súčasťou jednotky rýchlej reakcie, ktorá je pripravená na nasadenie 24 hodín denne. Pri poskytovaní tejto podpory sa striedajú viaceré členské štáty NATO. Nemecká misia sa začala tento mesiac a mala by pokračovať do marca 2026, aktuality.sk

X X X

 Štát dá peniaze školákom: 480 eur na internet, postačí sa prihlásiť (čo má prísť)

 Štát stanovil aj minimálne parametre internetu a sumu, ktorú mesačne preplatí.

Sľub, že štát prispeje časti žiakov a študentov na internet, by mal byť bližšie realite. Telekomunikačné spoločnosti sa na prelome septembra a októbra budú môcť prihlásiť, aby sa mohli stať poskytovateľom takejto dotovanej služby. V štvrtom štvrťroku sa má rozbehnúť aj proces registrácií pre koncových prijímateľov príspevku – teda žiakov. Na tlačovej konferencii to dnes avizoval prevádzkový riaditeľ Digitálnej koalície Pavol Šedo. Organizácia projekt pre štát technicky zabezpečuje.

Pripomeňme, že žiak bude môcť získať príspevok maximálne 20 eur mesačne počas dvoch rokov, čiže dokopy 480 eur. Ak chce žiak drahšiu službu, rozdiel doplatí, ale keby na ňu neskôr nemal peniaze, poskytovateľ mu musí ponechať aspoň základné pripojenie s dotáciou.

Poukážky môcť získať necelých 49-tisíc žiakov z dvoch skupín:

žiaci základných a stredných škôl so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ktoré definuje zákon,

žiaci základných a stredných škôl v hmotnej núdzi.

Celkový okruh potenciálnych oprávnených žiadateľov štát odhadol až na 70-tisíc žiakov. Ráta s tým, že časť rodín žiakov nebude mať záujem alebo pripojenie už má – či už priamo doma alebo ho využíva niekde inde.

Registrácia ako pri dotáciách na notebooky

Záujemcovia o takzvaný voucher sa najskôr budú musieť zaregistrovať na špeciálnom portáli podobne, ako tomu bolo pred dvomi rokmi pri dotovaní hardvéru cez projekt Digitálny žiak.

Žiakom, ktorí nemajú internet, majú s registráciou pomáhať komunitné centrá či školskí digitálni koordinátori, reagoval na otázku Živé.sk Šedo z Digitálnej koalície.

Oprávnenosť registrácií Digitálna koalícia overí v spolupráci s ministerstvom investícií, rezortom školstva či Ústredím práce. Na systéme overovania aktuálne pracujú. Má byť funkčný koncom roka. A až keď toto overovanie bude tesne pred spustením, štát spustí aj registrácie žiakov.

Minimálna rýchlosť poskytovanej služby je 30 Mbit/s v čase špičky a minimálny objem prenesených dát má byť mesačne 150 GB. Negarantované rýchlosti Wi-Fi miestnych poskytovateľov by nemali spĺňať požiadavky projektu, vyplýva zo slov riaditeľa Digitálnej koalície pre Živé.sk.

Každý provider musí minimálnu rýchlosť dodržať, inak sa nemôže do projektu zapojiť. Štát to má kontrolovať meraniami. Oprávnené bude len fixné pripojenie, čo je ale aj mobilná linka s použitím v jednej domácnosti a nie v ľubovoľnej lokalite. Nemusí ísť len o káblové pripojenia.

Príspevok môže pokryť aj kúpu modemu alebo routeru či inštalačný alebo aktivačný poplatok.

 Peniaze z Bruselu

Štátny tajomník ministerstva investícií a informatizácie (MIRRI) Radomír Šalitroš pre Živé.sk potvrdil, že Európska komisia napokon po konzultáciách povolila financovanie projektu z eurofondov.

Pôvodne ho Brusel nepodporoval „z dôvodu nedostatočnej zhody“ s cieľmi eurofondov a tiež Národným broadbandovým plánom. Európske peniaze totiž mali len podporovať stavanie infraštruktúry tam, kde chýbala.

ilustračná snímkaZdroj: istock

V štátnej stratégii sa konkrétne písalo, že takzvané biele miesta sú adresy, ku ktorým nie je vybudovaná žiadna sieť s prenosovou rýchlosťou nad 100 Mbit/s s možnosťou zvýšenia na 1 Gbit/s a žiadny operátor neplánuje ich pokrytie v nasledujúcich troch rokoch.

Šalitroš verí, že sociálne poukazy poslúžia nielen k vytvoreniu podmienok pre štúdium, ale aj podnietia operátorov k investíciám do pokrývania lokalít bez rýchleho internetu.

Aj s blokovaním škodlivého obsahu

Štátny tajomník avizuje, že dotované internetové služby pre žiakov majú automaticky blokovať prístup na škodlivé stránky. Akým spôsobom, nespresnil – vraj sa na ňom právne aj technicky pracuje.

Projekt bude vyhodnotený ako úspešný, ak podiel využitých vouchrov na plných 24 mesiacov bude 60 percent. Čiže aby celé dva roky využívalo dotácie aspoň 60 percent žiakov.

„Môžu nastať prípady, keď z technických alebo iných dôvodov služba na danom mieste nebude môcť byť ďalej poskytovaná. (…) Máme nastavené mechanizmy, ako v prípade, že služba nemôže byť poskytovaná z technických dôvodov, umožniť žiakovi prejsť k inému operátorovi,“ dodal Šedo z Digitálnej koalície.

V každom prípade očakáva, že udržaných pripojení počas 24 mesiacov bude výrazne vyššie percento než nastavených 60 percent.

Celkový rozpočet projektu je takmer 30 miónov eur, z toho na poukážky je vyčlenených 23,4 milióna eur. Zvyšok má ísť na odborný personál projektu (4,7 mil. eur, či nepriame výdavky súvisiace s projektom (2 mil. eur). Má ísť o školenia pracovníkov, ktorí potom budú v teréne robiť osvetu a pomáhať s registráciami, ale aj agregátor e-learningového obsahu – online portál.

Čo potrebujete vedieť o umelej inteligencii: Pripravte sa na budúcnosť

 Spoznajte dopady umelej inteligencie s knihou „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Po veľkom záujme a dotlači je opäť dostupná. 16 respondentov a redakcia Živé.sk vám poskytnú kľúčové poznatky zo 16 oblastí, ktoré AI čoskoro zmení, aktuality.sk

X X X

Úrad vlády vo štvrtok privíta predstaviteľov Benátskej komisie k novele o mimovládkach

 Slovensko za posledný polrok navštívilo niekoľko delegácií medzinárodných organizácií, ktorých je krajina členom.

Úrad vlády (ÚV) SR vo štvrtok (21. 8.) privíta predstaviteľov Benátskej komisie v súvislosti s novelou zákona o neziskových organizáciách a pripravovanými hodnotovými zmenami Ústavy SR. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor ÚV SR.

Úrad podotkol, že za posledný polrok Slovenskú republiku navštívilo niekoľko delegácií medzinárodných organizácií, ktorých je SR členom. Zdôraznil, že zo strany SR bola zakaždým poskytnutá plná súčinnosť a komunikačná transparentnosť s cieľom poskytnúť všetky vysvetlenia, ktoré boli jednotlivými organizáciami požadované. Uvedený prístup bol podľa ÚV SR ocenený a pomohol vyvrátiť pochybnosti a dezinterpretácie, na základe ktorých boli tieto misie iniciované.

Ochrana odbornej návštevy

„Vzhľadom na to, že sa tieto návštevy stali súčasťou politického súboja, ktorý poškodzoval záujmy SR, a v niektorých prípadoch sa z nich vytratila vecnosť a odbornosť, rozhodli sme sa pristúpiť k zverejneniu expertných odpovedí a vysvetlení, ktoré od nás požadovala Benátska komisia, s cieľom vopred ochrániť odborný rozmer ich návštevy pred politizáciou,“ ozrejmil úrad vlády.

 Novela zákona o neziskových organizáciách platí od júna. Pre organizácie napríklad zavádza povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. V prípade novely zákona sa verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský obrátil na Ústavný súd SR. Niektoré časti zákona podľa neho porušujú princíp slobody a sťažujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“ mimovládnych organizácií. Úrad vlády SR ho za to skritizoval, podľa neho sa tým ombudsman postavil na stranu politickej opozície. Podanie úrad vníma ako zbytočné a politické.

O novele ústavy majú poslanci hlasovať na septembrovej schôdzi. Do ústavy sa podľa návrhu majú zakotviť dve pohlavia – muž a žena. Pribudnúť má do nej okrem iného aj zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za prácu, zákaz surogátneho materstva či právo dieťaťa poznať svojich rodičov, teda ustanovenie, že matka je žena a otec je muž, aktuality.sk

 X X X

 Británia rozšírila sankcie voči Rusku, to reagovalo zákazom vstupu 21 osobám

 Sankcie sa týkajú ôsmich osôb a subjektov vrátane kryptosietí v Kirgizsku.

Británia v stredu uvalila sankcie na finančné siete, ktoré podľa nej Rusko využíva na obchádzanie existujúcich západných sankcií. Opatrenia sa vzťahujú aj na kryptosiete v Kirgizsku, informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Sankcie sa týkajú ôsmich osôb a subjektov vrátane infraštruktúry kryptomeny A7A5 naviazanej na rubeľ, ktorú spustili v Kirgizsku a v ktorej sa podľa Londýna počas štyroch mesiacov uskutočnili transakcie v hodnote 9,3 miliardy dolárov, doplnil Reuters.

Kryptosiete pod lupou

„Ak si Kremeľ myslí, že svoje zúfalé pokusy zmierniť dopad našich sankcií dokáže ukryť praním transakcií cez pochybné kryptosiete, tak sa veľmi mýli,“ objasnil námestník britského ministra zahraničných vecí Stephen Doughty.

Nové opatrenia nadväzujú na rokovania vo Washingtone, ktoré sa konali začiatkom tohto týždňa a na ktorých sa o vojne na Ukrajine rozprával americký prezident Donald Trump s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a siedmimi lídrami z Európy vrátane britského premiéra Keira Starmera.

Sankcie voči firmám

Reuters spresnil, že Británia zaradila na svoj sankčný zoznam luxemburskú firmu a štyri kirgizské spoločnosti, medzi nimi Grinex LLC a Old Vector LLC, ktoré sa podieľali na infraštruktúre A7A5.

 Sankcie sa dotkli aj troch jednotlivcov obvinených z podpory ruskej finančnej infraštruktúry: jedného za napojenie na kirgizskú banku využívanú na platby za vojenský materiál, ďalšieho za obchádzanie sankcií a tretieho za poskytovanie služieb ruskej štátnej banke Promsviazbank.

Ruské odvetné kroky

Sankcie na spoločnosti Grinex a Old Vector za napomáhanie pri obchádzaní sankcií a za podporu nezákonných kryptomenových aktivít uvalili minulý týždeň aj Spojené štáty.

Rádio Sloboda (RFE/RL) v stredu večer uviedlo, že Rusko v reakcii na krok Londýna oznámilo prijatie odvetných sankcií. Týkajú sa 21 subjektov vrátane viacerých známych novinárov a politológov či mimovládnych organizácií a konzultačných firiem, ktoré majú teraz zákaz vstupu do Ruska.

Moskva označila tieto svoje kroky za reakciu na „pokračujúci konfrontačný kurz Londýna, v rámci ktorého sa podnikajú kroky na démonizáciu našej krajiny“. Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí sa na aktualizovanom sankčnom zozname ocitli osoby, ktoré šíria dezinformácie a nepodložené obvinenia na adresu Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine a „presadzujú sprísnenie protiruskej politiky Západu a posilnenie podpory kyjevského režimu“.

Ruské úrady už v nedávnej minulosti zaradili na sankčný zoznam stovky občanov Británie, ako aj USA a členských štátov EÚ, medzi nimi viacerých novinárov a vedcov píšucich o Rusku a Ukrajine, aktuality.sk

X X X

 Rusko na Ukrajinu vrátilo tisíc tiel padlých vojakov

 Medzi telami je aj päť vojakov, ktorí ktorí zomreli v ruskom zajatí. Vrátenie tiel sa uskutočnilo po tom, ako sa Rusko a Ukrajina 2. júna v Istanbule dohodli na repatriácii približne 6-tisíc tiel padlých Ukrajincov.

Na Ukrajinu bolo v utorok vrátených tisíc tiel, ktoré podľa ruskej strany patria ukrajinským vojakom, informovala agentúra AFP. Ukrajina teraz vykoná obhliadku a identifikáciu repatriovaných tiel, doplnila britská stanica BBC. Píše o tom TASR.

Podľa Ruska ide o telá vojakov, ktorí padli v bojoch v štyroch oblastiach

Ukrajinská koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami informovala, že medzi vrátenými sú aj telá piatich vojakov, ktorí zomreli v ruskom zajatí. Koordinačné centrum tvrdí, že títo vojaci boli na zoznamoch ťažko zranených, ktoré boli zostavené po rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule.

Podľa AFP boli pozostatky dovezené z východnej Ukrajiny a Kurskej oblasti na západe Ruska. Ruské úrady deklarovali, že ide o telá vojakov padlých v bojoch v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Kurskej oblasti.

Od marca 2022 sa Ukrajine podarilo dostať z ruského zajatia viac než 5-tisíc ľudí

Toto vrátenie tiel sa uskutočnilo po tom, ako sa Rusko a Ukrajina 2. júna v Istanbule dohodli na repatriácii približne 6-tisíc tiel padlých Ukrajincov. Tento proces sa skončil 16. júna, keď bolo v niekoľkých fázach vrátených 6057 tiel.

„Ukrajina trvá na okamžitom prepustení všetkých ťažko chorých a vážne zranených zajatcov a bojuje za návrat všetkých (ukrajinských) občanov,“ uviedla koordinačná rada vo svojom vyhlásení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami – 14. augusta – oznámil prepustenie ďalších 84 vojakov a civilistov, ktoré sa uskutočnilo v rámci novej výmeny zajatcov s Ruskom. Od marca 2022 sa Ukrajine podarilo dostať z ruského zajatia viac než 5-tisíc ľudí. Výzvy Kyjeva na výmenu „všetkých za všetkých“ Moskva odmieta, aktuality.sk