Sudkyne reagujú na kauzu Tódová – Záleská. Podľa nich narušila dôveryhodnosť v justíciu. Kauzou vzťahu sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej a novinárky Denníka N Moniky Tódovej a sa v utorok zaoberala na pojednávaní Súdna rada SR.

Jej predseda Ján Mazák za sudkyňou stojí a zdôrazňuje, že za aktuálnou kauzou vidí „veľmi nízke“ pohnútky. Súdna rada však k prípadu nedokázala prijať spoločné uznesenie, pretože nie všetci členovia rady majú na stav vecí rovnaký názor.

Kauza vzťahu novinárky a sudkyne sa na verejnosť dostala potom, ako v nedeľu

6. augusta zverejnil kontroverzný youtuber Martin Daňo video, na ktorom natočil sudkyňu a novinárku, ako nakladajú bicykle na auto. Daňo bol podľa svojich slov v sobotu na ceste okolo Tatier a údajne náhodou sa ubytoval v zariadení Vila Zvonica v Novej Lesnej, v ktorom boli aj Tódová zo Záleskou. Spoločnosť tak začala riešiť súkromný vzťah medzi novinárkou a sudkyňou, možné úniky z vyšetrovacích spisov a etickú otázku prípadu.

Denník Pravda po utorňajšom pojednávaní oslovil okrem Záleskej aj dve sudkyne, ktoré oponujú Mazákovým tvrdeniam.

Atmosféra na vypočúvaní pôsobila dusno a napäto, no sudcovia sa k sebe aj napriek emóciám správali slušne. Sudkyňa Pamela Záleská kategoricky odmietla akékoľvek úniky zo spisov prípadov, ktoré dozorovala či narážky na to, že jej súkromný život môže byť kompromitujúcou okolnosťou. „Nič neočakávam, čo prijme súdna rada, to budem rešpektovať, ak bude potrebné aby som prišla znova, tak prídem,“ zdôraznila pre denník Pravda po výsluchu sudkyňa Záleská.

Vypočúvanie však podľa sudkyne Krajského súdu Bratislava Dany Jelinkovej Dudzikovej neposkytlo odpovede na všetky otázky. Súdna rada sa tak prípadom bude zaoberať ešte v septembri. „Niektoré veci neboli dostatočne objasnené, pravdepodobne z jej strany už ani nebudú, ale súdna rada musí zaujať jednoznačné stanovisko,“ ozrejmila. Očakáva, že stanovisko dá odpoveď na to, aké má mať „parametre iný ako profesionálny vzťah medzi sudkyňou a novinárkou“. „Natoľko, aby nenapĺňal znaky nevhodnosti,“ ozrejmila. Utorkové vypočúvanie pre ňu nebolo bodkou za prípadom.

 Súdna etika

Pojednávanie so Záleskou trvalo viac ako štyri hodiny. „Nikdy som nevyniesla, nesprístupnila, nedala informáciu, ktorú povinnosť mám chrániť, ktorá vyplýva zo súdneho spisu, žiadnej inej neoprávnenej osobe, nie len Monike Tódovej,“ skonštatovala na zasadnutí.

Niektorým jej kolegom však jej obhajoba nestačila. „Nemám pocit, že pani kolegyňa odpovedá na naše priame otázky priamo. Mňa nepresvedčila, tak ako to bolo v marci, keď sme prejednávali kvalifikovaný podnet na ňu,“ ozrejmila pre denník Pravda členka rady sudkyňa Krajského súdu Bratislava Ayše Pružinec Eren.

Súdna rada podľa nej úniky zo spisov neriešila, pretože nie sú vyšetrovacím orgánom. „To ani nemôžeme robiť. Tam bol ten etický problém. Snažili sme sa to vsunúť do roviny etiky. Úniky zo spiso,v to nie je naša parketa,“ uviedla.

„Záleskej odpovede ma ani dnes nepresvedčili. Ako keby to bagatelizovala a mne sa to nepáči. Na otázku, či verejnosť má mať veriť v jej nestrannosť neodpovedala tak, aby ma presvedčila,“ dodala. Zároveň kritizovala, že o zasadnutí, ktoré dobrovoľne zvolala Záleská, dostali informácie neskoro a nerozumie, prečo sa sudkyňa čuduje reakcii sudcov, „ktorí sa snažia zistiť, či nebola porušená súdna etika“.

„Byť v jej pozícii, tak by som chápala základnú pointu a teda, že bola narušená dôveryhodnosť v justíciu. Ešte viac ako doposiaľ. Ľudia sudcom nedôverujú vôbec a pani Záleská bola začiatkom roka 2020 po policajnej akcii Búrka prvá, ktorá sa postavila na barikády a volala po očiste justície,“ podotkla.

 Záleskej na súdnej rade vyčítali, že sa nespráva poctivo, že si neuvedomuje, ako jej vzťah s novinárkou vníma verejnosť. Záleská vyhlásila, že neurobila nič, čím by sa spreneverila výkonu sudcovského povolania a dôsledne dbá na plnenie svojich povinností. „Nebolo možné kúpiť si moje rozhodovanie. Nebolo možné ma vydierať. Zostáva už len možnosť ma zdiskreditovať,“ podotkla. Skonštatovala, že priateľský vzťah s Tódovou nemusela oznamovať, pretože novinárka nefigurovala v prípadoch, ktoré riešila. Poukázala na to, že verejné vyhlásenia o svojom súkromí nerobia ani ostatní kolegovia.

„Pani magistra sa vyjadrila, že túto dilemu riešila pred dvoma rokmi. Tvrdila, že to medzi sebou vyriešili tak, že pani Tódová prestala písať o kauzách, ktoré rieši pani sudkyňa Záleská. Pýtala som sa jej, že či to je podľa nej v poriadku, že ona prestala písať o jej kauzách, ale na druhej strane robí podcasty a do tých podcastov si volá osoby, ktoré vystupujú v kauzách magistri Záleskej, ako sú spolupracujúci obvinení, teda kajúcnici, figurujúci v jej kauzách,“ ozrejmila Pružinec Eren.

 Ako prípad vníma verejnosť?

Pružinec Eren tvrdí, že o vzťahu Tódovej a Záleskej vôbec nevedela. Prezradiť to mal predseda Súdnej rady SR Mazák minulý týždeň, keď v štúdiu spravodajskej televízie ta3 reagoval na medializované informácie o vzťahu novinárky a sudkyne.

„Aby bolo raz a navždy jasné, že súdna rada nesmie zasahovať do súkromného a rodinného života, a ak by mala do neho zasahovať, tak len v takých dôvodoch, keď to bude oprávnené,“ povedal Mazák s tým, že takýmto dôvodom by bolo, keby rodinný život viedol k porušovaniu povinností sudcu.

Takisto Mazák zdôraznil, že súdna rada by sa mala ostro vymedziť voči škandalizovaniu sudcov. V tejto súvislosti Mazák skonštatoval, že za aktuálnou kauzou vidí „veľmi nízke“ pohnútky. „Ide o to, aby cez škandalizovanie osoby sudkyne vznikla situácia, keď nebude môcť vykonávať svoje povinnosti,“ skonštatoval predseda súdnej rady. Tá podľa neho nemá žiaden dôkaz, že by sudkyňa Záleská mohla stáť za vynášaním informácii zo spisov.

„My nemáme žiaden dôkaz. Ani sme ho nemali, ani ho nemáme a som pevne presvedčený, že ani nebudeme mať,“ dodal Mazák s tým, že súdna rada nie je orgán činný v trestnom konaní.

 Zrušenie termínov v kauze Judáš

Záleská skonštatovala, že priateľský vzťah s Tódovou nemusela oznamovať, pretože novinárka nefigurovala v prípadoch, ktoré riešila. Poukázala na to, že verejné vyhlásenia o svojom súkromí nerobia ani ostatní kolegovia.

Tódová ich vzťah vysvetlila v článku na Denníku N. Odmietla, že by od Záleskej dostala akékoľvek tajné informácie. „Neposkytuje mi žiadne tajné informácie. Nepoužívam už formulácie „podľa našich informácií“, aby ju nikto nemohol obviniť, že sú od nej, hoci nimi ani nedisponuje. Keď som kedysi zverejnila Threemu, súd ju ešte ani len nemal k dispozícii. Sudcovia nehovoria o svojich prípadoch priateľom a ani doma rodine. Od Pamely Záleskej som nemala nikdy žiadnu tajnú informáciu. Robila som investigatívnu novinárku skoro dvadsať rokov aj bez toho, aby som sa priatelila s touto sudkyňou,“ vysvetlila Tódová.

So Záleskou sa spoznali, keď spolu robili rozhovor. „Keď sme sa potom začali priateliť, povedala som to šéfredaktorovi a v redakcii sme prijali potrebné opatrenia,“ povedala.

Sudcovia spochybňujú, ako mohli mať v Denníku N exkluzívne informácie k prípadu zosnunlého generála Milana Lučanského. V tomto prípade rozhoduje práve Záleská.

Záleská je sudkyňou 16 rokov a nie je to prvé vysvetľovanie únikov informácií. Údajné úniky musela vysvetľovať už v marci tohto roka. Týkalo sa to spisu o prípade Jaroslava Haščáka. Vtedy Záleská povedala, že žiadne informácie neposkytla ani Tódovej, ani iným novinárom a o únikoch ani nie sú žiadne konkrétne fakty. Členka súdnej rady Jelinková Dudzíková v aktuálnych mediálnych výstupoch kritizuje kolegyňu Záleskú, že v marci zahmlievala a neposkytla všetky podrobné informácie o priateľstve s novinárkou. Na súdnej rade sa hovorilo o dôkaznej časovej osi, ktorá potvrdzuje Záleskej zdieľanie informácií Tódovej v prípade bývalého člena správnej rady finančnej skupiny Haščáka.

Advokát Marek Para počas zasadnutia súdnej rady zverejnil na sociálnej sieti status, kde uviedol, že sudkyňa Záleská zrušila všetky termíny hlavného pojednávania v kauze Judáš.

O týchto prípadoch písala aj Tódová. „Pôvodne však konať chcela a ich vzťah tajila,“ napísal Para. Záleská priznala, že zrušila nejaké termíny hlavných pojednávaní a to z dôvodu, že sa objavili prekážky, ktoré jej bránia vo výkone hlavného pojednávania. „Je to živý spis, nemyslím, že je potrebné tieto informácie zdieľať z verejnosťou. Ak som niečo zrušila, tak som mala zrejme dôvod,“ spresnila. Záleská vysvetlila, že ide o bežný postup. /agentury/

X X X

Strelili si USA a Európa do nohy? Čína vraj môže čipmi zaplaviť trh a zničiť konkurenciu

Čína kontroluje trh s mnohými vzácnymi nerastmi. Navyše postupne napreduje aj vo vývoji vlastných zariadení potrebných na produkciu polovodičov.

Reštrikcie Západu voči Číne zamerané na spomalenie jej pokroku v oblasti polovodičového priemyslu môžu mať paradoxne negatívny efekt na amerických, európskych či niektorých ázijských výrobcov čipov. Peking totiž začal masívne dotovať súčasnú produkciu polovodičov, čo má vyústiť k masívnemu nárastu objemu výroby. Lacné čipy potom môžu doslova zaplaviť trh, upozornil Tom’s Hardware.

Čína masívne investuje

Pripomeňme, že Spojené štáty, Holandsko a Japonsko kvôli narastajúcim obavám z technologického pokroku Číny pred časom pristúpili k razantnému kroku. Firmy produkujúce materiály a zariadenia potrebné pre produkciu pokročilých čipov sa musia podriadiť novým obchodným podmienkam, ktoré znemožňujú ďalší voľný export ich technológií do krajiny nebeského draka.

Čína však už stihla zareagovať. Ako píše agentúra Bloomberg, americká ministerka obchodu Gina Raimondová vyjadrila znepokojenie z aktuálnych krokov Pekingu, ktorý sa sústredil na masívne investície do výroby polovodičov. Do roku 2026 tu vraj má vzniknúť 26 nových fabrík. Podľa všetkého sa primárne sústredia na staršie výrobné procesy, presnejšie 28 nm, 45 nm a nižšie. Raimondová apeluje na spojencov, aby situáciu nepodceňovali a pripravili sa na možné riziká.

Daná správa je totiž dôležitá hneď z niekoľkých dôvodov. Polovodičová kríza počas pandémie covidu postavila do pozoru celý svet, keď na nedostatok čipov doplácali mnohé oblasti hospodárstva a najmä priemysel.

Na jednej strane existujú spoločnosti, ktoré čínske čipy do svojich výrobkov z rôznych dôvodov neintegrujú. Mnohé vrátane automobiliek však nepotrebujú najpokročilejšie procesory. Polovodiče vyrábané staršou technológiou sú výrazne lacnejšie. V kombinácii so štátnymi dotáciami môžu byť atraktívnym artiklom. To môže byť voda na mlyn pre čínske polovodičové spoločnosti ako SMIC a Hua Hong, no na druhej strane to predstavuje značné riziko pre amerických, európskych i ázijských výrobcov, ktorí ponúkajú podobné produkty, avšak cenovo by sa nemuseli vedieť tým čínskym vyrovnať.

USA a Európa musia vyriešiť vlastné problémy

Najväčší trhoví hráči ako Intel, Samsung a TSMC by sa s tlakom zrejme dokázali popasovať, no menšie firmy by mohli v takto nezdravom konkurenčnom prostredí pocítiť prepad tržieb, čo by im znemožnilo investície do vlastného rastu. V krajnom prípade by mohli zbankrotovať. To by vo výsledku znamenalo, že na západné trhy by prúdilo ešte viac čínskych čipov, ktoré predstavujú aj isté bezpečnostné riziko, aktuality.sk

X X X

Pellegrini: Hlas bude môcť vytvárať koalíciu aj na jednu, aj na druhú stranu

Chceme byť stabilizujúcim prvkom koalície a garantovať, že sa nevrátime do minulosti so všetkými jej chybami, ale ani že tu nikto nebude robiť experimenty so Slovenskom, hovorí šéf Hlasu Peter Pellegrini v relácii Ide o pravdu.

 Prieskumy preferencií politických strán, kde Hlas v poslednom období stráca percentá, sledujeme, ale nemienime sa nimi riadiť, uviedol Pellegrini: „Aj prieskumy sú nástrojom ako nejakým spôsobom vytvárať možno aj náladu v spoločnosti a utvrdzovať nejaké trendy“.

Chceme sa sústrediť na to, aby sme hovorili, čo sme už urobili a čo chceme robiť, dodal. Dúfa, že v deň volieb nebudú ľudia voliť na základe emócií, ktoré sa dajú vybičovať, ale že ich Hlas presvedčí „rozvážnou, pokojnou a odbornou politikou“.

Tvrdí, že odišiel zo Smeru a založil Hlas, aby mal široký koaličný potenciál, čo v jeho predošlej strane nebolo možné a voliči tak mali šancu, že sociálno-demokratická strana bude znovu vo vláde. Chce vstúpiť do takej koalície, kde Hlas v rámci politiky silného štátu dokáže presadiť 13. dôchodok, koaličné strany neohrozia žiadnym spôsobom členstvo Slovenska v NATO a Európskej únii, budú súhlasiť so získaním významných podielov v energetických firmách a vypracovaním plánu na 12 rokov, ktorý umožní definitívne odstránenie regionálnych rozdielov.

Máme značný koaličný potenciál a strana bude môcť „vytvárať koalíciu aj na jednu alebo aj na druhú stranu“, ale za vyššie vymenovaných podmienok. Silný Hlas podľa neho môže byť stabilizujúcim prvkom a garanciou, že sa Slovensko nevráti do minulosti so všetkými chybami, ktoré tu boli, ale že nikto ani nebude robiť „nejaké vedecké experimenty so Slovenskom“, uviedol Pellegrini./agentury/

X X X

 V Rusku odhalili ďalšiu Stalinovu sochu. Ľudia ju vraj túžili vidieť každý deň

V Rusku v utorok slávnostne odhalili ďalšiu sochu sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Nachádza sa pred hlavným vchodom do areálu továrne na výrobu policových regálov v meste Velikije Luki v Pskovskej oblasti ležiacej na severozápade európskej časti Ruskej federácie, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

 Starší muž s obrazom sovietskeho vodcu Josefa Stalina, keď sa priaznivci komunistických strán zhromažďujú, aby položili kvety k hrobu neznámeho vojaka pred Kremľom v Deň víťazstva 9. mája neďaleko Moskvy.

Iniciátorom projektu bola nadácia na ochranu ruského kultúrneho dedičstva Viťaz, ale podporili ju aj vedenie a zamestnanci továrne Mikron.

„Ľudia vyjadrili túžbu vidieť pamätník Josifa Stalina každý deň, keď prídu do práce,“ zhrnul zástupca generálneho riaditeľa Vladimir Paršikov.

Pôvodne mal byť tento Stalinov pamätník nainštalovaný v meste Volgograd, ale z dôvodu negatívneho postoja regionálnych orgánov sa tento zámer nezrealizoval. Zvažovali sa aj možnosti jeho inštalácie v Moskovskej oblasti či vo Voroneži, ale ani tam s tým úrady nesúhlasili.

Po troch rokoch hľadania vhodného miesta napokon sochu v utorok osadili v meste Velikije Luki, ktoré je známe aj ako „Malý Stalingrad“ — na pamiatku prvého a strategicky dôležitého víťazstva v tzv. Veľkej vlasteneckej vojne.

 V Kyjeve odstraňujú štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu z pamätníka Matka Vlasť. Kladivo a kosák nahradí ukrajinský štátny znak – trojzubec. Matka Vlasť, ktorá sa neskôr premenuje na Matka Ukrajiny, je najvyššou sochou v Európe, pričom o 16 metrov prevyšuje aj americkú Sochu slobody. Bez podstavca je vysoká 62 metrov, s podstavcom 102 metrov. Cieľom je sochu zrenovovať pred 24. augustom, keď si bude Ukrajina pripomínať 32. výročie vyhlásenia nezávislosti.

Počas rokov Stalinovej vlády sa obeťami masových represií v Sovietskom zväze stali milióny ľudí. Po jeho smrti boli mnohí z prenasledovaných rehabilitovaní a objekty spojené so Stalinom, vrátane miest, premenované. Zbúrali sa vtedy aj pomníky venované Stalinovi.

 V posledných rokoch však v mnohých ruských mestách znova osádzajú pomníky tomuto sovietskemu vodcovi a jeho busty. Len v tomto roku odhalili už dva takéto pamätníky.

Spravidla sú inštalované na súkromných pozemkoch, napríklad v areáloch sídiel krajských výborov komunistickej strany. Sú však aj na verejných miestach — napríklad vo Volgograde, bývalom Stalingrade, dodala RFE/RL./agentury/

 X X X

 Putin: „Berija bol hrdina“ vo vojne

Vladimir Putin označil Lavrentija Beriju, ktorý stál na čele sovietskej tajnej služby NKVD v rokoch 1938 – 1945 a mal na svedomí masové represie, za hrdinu, ktorému Sovietsky zväz vďačí za vznik atómových zbraní. Šéf Kremľa pritom nespomenul mená vedcov, ktorí pracovali na atómovom projekte.

 Obávaný šéf sovietskej tajnej služby Lavrentij Berija na kolenách so Stalinovou dcérou Svetlanou. V pozadí za stolom sedí Stalin. Fotografia je zo začiatku 30. rokov 20. storočia.

Putin hovoril o Berijovi, ktorého po Stalinovej smrti zastrelili, na fóre Výpočtová technika a komunikácia – kvantový svet, informuje spravodajský portál Agentstvo. Prezident tak reagoval na slová účastníka fóra, ktorý sa po zmienke o soche Viery Muchinovej Robotník a kolchozníčka rozhovoril o symboloch z roku 1937. Práve rok 1937 sa do sovietskych dejín zapísal ako obdobie najkrvavejšieho teroru. Keď sa rečník spýtal Putina, či možno vedcov nazvať hrdinami našej doby, prezident medzi nich zaradil aj šéfa stalinskej tajnej služby.

 „Každá doba si vyžaduje svojich hrdinov,“ povedal Putin, ktorý svojho času ocenil aj krvavého diktátora Stalina ako „efektívneho manažéra“, ktorý podľa neho zohral podstatnú rolu pri porážke nemeckého nacizmu a vybudovaní priemyselnej a vojenskej veľmoci. „Ak si spomeniete na rok ’37, začalo sa to Lavrentijom Pavlovičom Berijom, ktorý viedol atómový projekt a bol čiastočne spojený aj s raketovým projektom,“ zdôraznil teraz šéf Kremľa.

V skutočnosti vedeckým vedúcim tohto projektu, tvorcom sovietskych atómových reaktorov a atómovej bomby bol akademik Igor Kurčatov, pripomína Agentstvo. Spomína sa to aj v uznesení Rady ministrov Sovietskeho zväzu z roku 1949, ktoré podpísal komunistický diktátor Josif Stalin. Sovietske rakety zase vznikli pod vedením legendárneho otca vesmírneho programu Sergeja Koroľova.

 Práce na vytvorení atómových reaktorov a bomby v Sovietskom zväze sa skutočne začali už v 30. rokoch 20. storočia. Berija sa nimi však zaoberal až v roku 1945, pripomína Agentstvo, podľa ktorého šéfa tajnej služby vymenovali za vedúceho osobitného výboru pre vytvorenie týchto zbraní hromadného ničenia až po skončení Veľkej vlasteneckej vojny. S vedeckým vývojom však ani potom nemal nič spoločné.

 Putin podporuje oživenie stalinského kultu v Rusku, osobitne od februára minulého roku, keď rozpútal vojnu proti Ukrajine. Očakáva od neho posilnenie vlasteneckých nálad v čase bojov s napadnutou susednou krajinou, ktorej vládu označuje za nacistickú. Tento rok vo februári, počas osláv osemdesiateho výročia víťazného konca bitky o Stalingrad, na ktorých sa zúčastnil aj Putin, vo Volgograde odhalili novú Stalinovu bustu.

 Berija je už dlho ikonickou historickou postavou štátneho koncernu Rosatom, ktorý prevádzkuje jadrové elektrárne v Rusku. V roku 2021 chcel koncern vztýčiť dve jeho sochy v pavilóne atómovej energetiky na moskovskej stálej Výstave úspechov národného hospodárstva. Napokon sa Rosatom rozhodol nahradiť ich silikónovými figurínami./agentury/

X X X

Slovinsko dostane prvých 100 miliónov eur na opravu krajiny po povodniach už v októbri

Materiálne škody sa odhadujú na niekoľko miliárd eur, takže slovinské ministerstvo aktívne hľadá aj ďalšie finančné zdroje na obnovu.

Slovinsko môže očakávať prvých 100 miliónov eur z Fondu solidarity Európskej únie na obnovu po záplavách do konca októbra. Peniaze sa použijú na opravu verejnej infraštruktúry. V stredu to oznámil slovinský minister pre kohéziu a regionálny rozvoj Aleksander Jevšek. TASR informuje podľa tlačovej agentúry STA.

Ministerstvo už vytvorilo medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá o peniaze z Fondu solidarity EÚ požiada najneskôr do 27. októbra.

„Máme veľmi tesné časové rozpätie,“ povedal Jevšek. Dodal, že Chorvátsko s prípravou žiadosti Slovinsku pomôže na základe skúseností po zemetrasení v meste Petrinja v roku 2020.

Minister doplnil, že prvá časť peňazí sa väčšinou minie na obnovu verejnej infraštruktúry do pôvodného stavu, zvyšok financií z Fondu solidarity EÚ bude vyplatený budúci rok a minie sa v období 18 mesiacov.

Celkovo dostane 400 miliónov eur

Slovinsko dostane z Fondu solidarity EÚ celkovo 400 miliónov eur – 100 miliónov eur tento rok a 300 miliónov eur v roku 2024. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to oznámila 9. augusta po návšteve oblastí zasiahnutých záplavami a po rozhovoroch so slovinským premiérom Robertom Golobom.

Jevšek pripomenul, že Slovinsko môže čerpať peniaze aj z iných zdrojov EÚ (napríklad z mimoriadneho európskeho fondu obnovy s názvom „Next Generation EU“). Môže takisto presmerovať približne 50 miliónov eur z finančného obdobia 2014-2020, pričom rok 2023 je posledným na minutie týchto peňazí. Urobia sa tiež zmeny v programe výdavkov na obdobie 2021-2027 a o tomto kroku budú čoskoro diskutovať so zástupcami EK, aktuality.sk

X X X

Dankovej SNS otvárajú dvere do parlamentu aj hviezdy dezinfoscény. Ktoré to sú a čo hovoria?

 Približne tretinu dnešných voličov má SNS práve od nových tvárí a menších strán, ktoré sa stali súčasťou kandidátky, hovorí pre Aktuality.sk šéf prieskumnej agentúry Ipsos Jakub Hankovský.

Strana Andreja Danka po fiasku vo voľbách 2020 dlho hľadala recept, ako sa dostať späť k prahu zvoliteľnosti. Posledné mesiace sa zdá, že ho napokon našla. Jednou jeho zložkou sa stali aj obľúbenci dezinformačnej scény.

Tých má SNS na kandidátke hneď niekoľko a ako ukázali prieskumy, sú to práve oni, kto zrejme pohol popularitou Dankovej strany.

 „V prieskume pre denník Pravda sme sa pýtali voličov, či chcú voliť SNS práve pre jej nové tváre a menšie strany na kandidátke. Vyšlo nám, že približne tretinu voličov má strana práve vďaka nim,“ hovorí pre Aktuality.sk riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.

S Dankom ich spája okrem túžby sedieť v Národnej rade aj nekritický pohľad na ruský režim či odpor k vojenskej pomoci Ukrajine. Toto sú najznámejší z nich.

 Vzácnou posilou pre Danka je predseda malej strany Život Tomáš Taraba, ktorý sa v roku 2020 dostal do parlamentu na kandidátke Kotlebovej ĽSNS. Na zozname SNS dostal prominentné piate miesto.

Práve Taraba stál na začiatku konca vlády premiéra Eduarda Hegera. Keď Igor Matovič ešte ako minister financií predstavil svoj rodinný balík na pomoc rodinám, strana SaS balík od začiatku kritizovala. Minister financií ju proti vôli jeho koaličného partnera však napokon v parlamente presadil. A to aj vďaka hlasu poslanca Tarabu.

 Neskôr sa Taraba snažil o spojenectvo s Robertom Ficom. Na tlačovej konferencii obviňovali úradníkov a členov mimovládnych organizácií, že žiadali v Bruseli NATO, aby zasiahlo proti opozícii. Ako sa ukázalo, Taraba s Ficom účel stretnutia v zahraničí dezinterpretovali a zavádzali o jeho obsahu.

Okrem iného je však Taraba známy aj na sociálnych sieťach. Na Facebooku ho sleduje vyše 66-tisíc používateľov. Tarabovo meno zarezonovalo v širšej verejnosti v októbri 2021, keď uverejnil fotku dcéry prezidentky Zuzany Čaputovej s textom: „Po včerajšom dni vieme, že máme na Slovensku novú top modelku.“ Následne začali Tarabovi fanúšikovia neplnoletú dcéru hlavy štátu masovo urážať a zosmiešňovať.

 Danko na kandidátku okrem súčasných politikov pribral aj ľudí z konšpiračných médií. V dezinformačnej televízii Slovan napríklad pôsobí Martina Šimkovičová, ktorá moderuje internetové relácie na Youtube. Tá sa o miesto v parlamente uchádza z dvanástej priečky. Nedávno bol jej hosťom paradoxne aj Andrej Danko, teda šéf strany, za ktorú Šimkovičová kandiduje.

Dostával od nej nekritické otázky a divák nebol upozornený na to, že ide o debatu dvoch kandidátov SNS. V internetovej televízii dostávajú nekritický priestor aj politici Smeru či dokonca extrémistickej ĽSNS.

Šimkovičovú do politiky pritiahol Boris Kollár. V roku 2016 sa do parlamentu dostala na kandidátke hnutia Sme rodina. Onedlho sa však rozišli. Exmoderátorka sa potom v roku 2020 neúspešne uchádzala o hlasy z kandidátky strany Hlas ľudu Petra Marčeka.

 Na kandidátke SNS sa miesto ušlo aj Romanovi Michelkovi. Politológ je známou tvárou dezinformačnej scény. Na Facebooku ho sleduje len 19-tisíc ľudí, značnejší výtlak má však na iných kanáloch. Pravidelne prispieva do médií, ako sú Zem a Vek či Hlavné správy. Ako upozornil Denník N, Michelko v minulosti vyzýval na dekriminalizáciu vojnového prezidenta a katolíckeho kňaza Jozefa Tisa, ktorý počas druhej svetovej vojny spolupracoval s Hitlerom. Michelko neustále kritizuje dodávky zbraní na Ukrajinu a spochybňuje dôveryhodnosť tradičných médií.

Okrem toho má aj vlastný kanál na Youtube so 62-tisíc odberateľmi a je jednou z tvárí konšpiračného média Veci Verejné. V posledných voľbách Michelko kandidoval za Vlasť so Štefanom Harabinom.

Kamarát proruských motorkárov a popierač klimatickej zmeny

Posledné, stopäťdesiate miesto sa ušlo starostovi obce Očová Rudolfovi Huliakovi. Ten v župných voľbách kandidoval na funkciu šéfa Banskobystrického kraja. Hoci kreslo nezískal, volilo ho viac ako 23-tisíc ľudí. Podobne ako Taraba, aj Huliak je predseda jednej z menších strán – Národnej koalície. Tiež je predsedom streleckej komisie Slovenskej poľovníckej komory.

 Na sociálnych sieťach sa teší slušnej podpore fanúšikov. Na Facebooku ho sleduje viac ako 50-tisíc ľudí. Na tejto sociálnej sieti napríklad konšpiruje o tom, že klimatická kríza neexistuje a všetko s ňou spojené je podvod. Nedávno sa tiež odfotil na akcii s členmi prokremeľského motorkárskeho gangu Brat za brata. Ako upozornilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka, Brat za brata na Facebooku úspešne šíri proputinovskú propagandu.

Spájajú ich kontakty s extrémistom

Danka, Tarabu, Michelka, Huliaka a Šimkovičovú spája okrem iného aj jedno meno. Je ním známy antisemita a konšpirátor Daniel Bombic, ktorý vystupuje pod pseudonymom Danny Kollar. Ten žije v Británii a sú na neho vydané tri medzinárodné zatykače. Bombica 20. septembra čaká na súde vo Veľkej Británii extradičné konanie, v ktorom sa rozhodne o jeho prípadnom vydaní na Slovensko.

Všetci spomenutí s ním nejakým spôsobom diskutovali. Martina Šimkovičová moderovala reláciu na televízii Slovan, v ktorej cez telemost vystupoval Bombic. Taraba, Huliak a Michelko zasa boli hosťami diskusnej relácie, ktorú vysielal samotný extrémista Bombic. No najďalej zašiel samotný Danko, ktorý ho navštívil a v britskej prevádzke sa s ním v priateľskej atmosfére rozprával o politických témach. Predseda SNS po stretnutí Bombica nazval „týpkom“.

 Okrem predstaviteľov SNS sa s Bombicom kontaktovali aj členovia Smeru vrátane exministra vnútra Roberta Kaliňáka a predsedu strany Roberta Fica. Pred pár týždňami sa extrémista začal vyhraňovať voči hnutiu Republika, ktoré je politickou konkurenciou Smeru a SNS, aktuality.sk

X x x

Spravodajkyňu serveru Politico vyhostili z Ruska

Ide o prvý prípad, kedy bol novinár z vypovedaný z krajiny.

Ruská vláda vyhostila moskovskú spravodajkyňu serveru Politico.eu Evu Hartogovú. V stredu to oznámil samotný server. Podľa Politica ide o prvý známy prípad od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď bol zahraničný novinár z Ruska vypovedaný. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Hartogová je holandská občianka a pôsobila v Rusku desať rokov. Politico uviedol, že reportérke bolo minulý týždeň oznámené, že jej úrady nepredĺžili víza a má šesť dní na to, aby opustila krajinu.

„Sme týmito krokmi veľmi sklamaní, ale neochvejný záväzok Politica pokrývať činnosť ruskej vlády a jej vojnu na Ukrajine to nezníži,“ uviedol vo vyhlásení šéfredaktor portálu Politico.eu Jamil Anderlini.

Nádej na vrátenie

„Dúfame, že Eva a Politico sa v blízkej budúcnosti do Moskvy vrátia, aby pokračovali v našom vecnom a nestrannom spravodajstve o ruskej politike,“ dodal.

Agentúra DPA pripomenula, že od rozpútania vojny na Ukrajine vo februári 2020 sa v Rusku zintenzívnili snahy o potlačenie nezávislej žurnalistiky. Podľa medializovaných informácií krajinu odvtedy opustilo zhruba 1000 ruských novinárov, aktuality.sk

X X X

Biznis Skytollu na NDS pokračuje ďalej. Okrem diaľničného mýta bude zarabáť aj na diaľničných známkach

Nadácia Zastavme korupciu spolu s Úniou autodopravcov to považuje za ďalšie manažérske zlyhanie vedenia NDS a vyzýva ministra dopravy ako aj povereného premiéra, aby zasiahli a vyvodili personálnu zodpovednosť.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) neplatí firme SkyToll milióny eur len za predražené mýto, ale aj za výber diaľničných známok. Pôvodná zmluva z roku 2015 končí tento rok v decembri.

Ako upozorňuje Nadácia Zastavme korupciu, NDS chce pokračovanie vo výbere známok od januára riešiť nie štandardnou súťažou na nového poskytovateľa, ale odkúpením doterajšieho systému opäť od SkyTollu. Za koľko, určí rokovanie medzi diaľničiarmi a SkyTollom cez memorandum.

„Pritom ešte pred rokom zástupca NDS súčasný spôsob výberu kritizoval ako zastaralý. Napríklad, neumožňuje tiež zapojenie nových predajných kanálov. Za výber a evidenciu úhrad diaľničných známok sme SkyTollu podľa NDS za osem rokov zaplatili 14 miliónov eur. O možnosti získať ho automaticky do rúk diaľničiarov po skončení zmluvy memorandum nehovorí. Podrobnosti z neho zverejnila NDS len v týchto dňoch,“ tvrdí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.

Okrem iného memorandum upozorňuje, že „uplynutie predĺženia doby znamená ukončenie poskytovania služby“, čo by mohlo mať za následok „výpadok z výberu“. Spomína tiež ekonomické zhodnotenie rizík a „snahu predísť výpadku ako aj snahu zachovať doposiaľ poskytovanú úroveň kvality zákazníckych služieb“.

Prečo NDS zmluvu rieši práve takýmto spôsobom 4 mesiace pred dlhodobo známym ukončením, memorandum nijako neobjasňuje. Tiež nijako neanalyzuje, aké by mohli mať finančné dopady iné riešenia, prípadne od čoho sa môže odvíjať odkupná cena.

„Čo ale naopak umožňuje obom zmluvným stranám, je dĺžku trvania úkonov spojeným s určením odkupnej ceny po vzájomnej dohode predĺžiť, a to aj bez dodatku. Nie je teda vôbec jasné, dokedy sa NDS so SkyTollom na cene za výber diaľničných známok dohodne a za akú cenu,“ dodáva Makarová.

Nadácia Zastavme korupciu spolu s Úniou autodopravcov to považuje za ďalšie manažérske zlyhanie vedenia NDS a vyzýva ministra dopravy ako aj povereného premiéra, aby zasiahli a vyvodili personálnu zodpovednosť, aktuality.sk

X X X

Jaroslav Naď: Ako minister obrany som dostával také informácie o aktivitách na Slovensku v prospech Ruska, že som v noci nemohol spávať

Ak sa ma opýtate, či by som znovu prijal „ponuku“ na pozíciu ministra obrany, ak by som dopredu vedel, za akých okolností to bude, odpovedal by som ÁNO. Nie z prestíže, alebo kvôli peniazom. Poviem to celkom narovinu – za ostatné roky to bol najnižší plat, aký som dostával. Chcel som jednoducho pomôcť a myslím si, že som bol v správnom čase na správnom, aj keď neľahkom mieste.

 Ako minister som prišiel na rezort, v ktorom som predtým pôsobil 10 rokov a ďalších 6 som sa venoval intenzívne obrane ako aj v zahraničí uznávaný analytik. Začínal som v rezorte obrany v roku 2003 ako radový referent a postupne som prešiel cez viaceré riadiace pozície až do Bruselu, kde som MOSR zastupoval v NATO a EÚ.

Praktických skúseností z rezortu som mal teda až až a keď som nastúpil v roku 2020 na rezort ako minister vtedy ešte bývalá zostava vedenia rýchlo pochopila, že sa rožkom opiť nenechám.

Poznal som procesy a ľudí, a dovolím si neskromne povedať, že som prišiel z hľadiska skúseností, vzdelania, vedomostí a poznania problematiky ako najlepšie pripravený minister obrany. Rezort obrany mám rád a výsledky, ako aj spätná väzba od vojakov hovoria, že som za čas, ktorý mi bol na prácu poskytnutý, urobil so svojím tímom maximum možného.

Najťažšie momenty

Medzi najťažšie momenty patrí bezpochýb evakuácia slovenských civilných občanov a ich rodinných príslušníkov z Afganistanu. Boli to dni bez spánku a plné úprimného ľudského strachu o našich vojakov, pretože situácia na Kábulskom letisku bola z bezpečnostného hľadiska doslova šialená. Naši „špeciáli” s tímom vzdušných síl to však zvládli fantasticky. Žiaľ, niektorým krajinám sa svojich občanov domov dostať nepodarilo…

Rovnako výborne naši vojaci pristupovali k svojim úlohám počas celoplošného testovania, ktoré predstavovalo veľký celospoločenský test úsilia v boji s pandémiou. Hoci niektoré relevantné odborné štúdie, ako napríklad v časopise Science, jednoznačne potvrdili efektivitu tohto opatrenia, stalo sa predmetom politického zneužívania a rozoštvávania verejnosti.

Všetci sme dnes skúsenejší a s vírusom Covid-19 vieme bojovať efektívnejšie. Cieľom vlády počas pandémie však naozaj nebolo nič iné, len chrániť životy a zdravie ľudí, ako aj ekomomiku štátu. A som veľmi hrdý na naše vojačky a vojakov, s akým nasadením a vľúdnosťou pomáhali občanom po celom Slovensku a ukázali im, aká dôležitá armáda je aj v mierovom období.

Hybridné operácie Kremľa

Ďalšou mimoriadne náročnou situáciou, ktorej sme museli čeliť, je naďalej pretrvávajúca ruská agresia proti Ukrajine a s ňou súvisiace vplyvové operácie Ruskej federácie s presahom na časť našej politickej scény.

Prepadnutie nášho suseda neprišlo náhle a netreba zabúdať, že dôležitou súčasťou plánov agresora je vojna v informačnom prostredí. Konkrétne na Západe sa Rusi pokúšajú rozvrátiť dôveru občanov vo vlastný štát a oslabiť súdržnosť demokratických krajín v pomoci Ukrajine.

Na vedenie hybridných operácií Kremľu stačia dva kľúčové atribúty – peniaze a ochotní užitoční idioti z prostredia vysokej politiky. To všetko u nás Rusko má. Smer, Republika, zblúdená SNS, zabudnutý Kotleba a áno aj bezpohlavný Hlas, to všetko sú strany, ktorým, jemne povedané, je servilnosť voči agresívnemu Rusku vlastná. Je to nepochopiteľné, ale je to tak.

  Dohodu schválilo aj Česko

Ruské hybridné útoky proti Slovensku sa prejavili napríklad pri schvaľovaní obrannej dohody s USA. Kremľu a domácim vlastizradcom sa takmer podarilo zvrátiť schválenie mimoriadne dôležitého dokumentu, ktorý zásadne posilnil našu obranyschopnosť, ako aj pozíciu Slovenska v západnom svete.

Hystéria, ktorú extrémisti a dezinformátori na čele s Ficom rozpútali, bola sprevádzaná dokonca nebezpečným prenasledovaním poslancov parlamentu a členov vlády, či vyhrážkami voči ich rodinám.

Rovnakú dohodu nedávno schválila aj Česká republika a nie je náhodou, že tamojšie bezpečnostné zložky vydali varovania, že Kremeľ sa pokúša o hybridné útoky proti ČR presne podľa slovenského vzoru.

 Isto si spomínate, ako po ruskej agresii proti Ukrajine trolie farmy na pár dní stíchli. Prestali im prichádzať pokyny a koncept mierumilovného Ruska sa dezinformátoromrozpadol pred očami. Po istom čase však dorazili nové ruské nóty, ktoré mali za cieľ vo verejnosti vyvolať zmätok v základnej úvahe, kto je obeťou a kto agresorom.

Vzápätí sa zrodila dezinformačná komunikačná stratégia o (falošnom) mieri, v rámci ktorého by sa napadnutá krajina mala vzdať útočníkovi. Choré. Vždy preto treba zdôrazňovať, že sú to Rusi, ktorých bagandže vtrhli na cudzie územie a ktorí priniesli do Európy teror v rozsahu, aký sme nevideli od konca druhej svetovej vojny. A preto celý slobodný a demokratický svet v duchu charty OSN pomáha napadnutej Ukrajine, ako najlepšie vie. Bodka.

Zlý spánok

Ako minister som denne dostával hlásenia o bezpečnostnej situácii a aktivitách zahraničnej agentúrnej siete a áno, mal som z toho často zlý spánok. Môžem vás však upokojiť, že ak nie všetky, tak určite viaceré zodpovedné zložky štátu robia svoju robotu dobre. Vrátane Vojenského spravodajstva, ktoré už neslúži na ochranu rôznych gangov a korupcie a zneužívanie moci a krytie ruských agentov ako za vlád Fica a Pellegriniho, ale na obranu vlasti.

To isté platí aj pre oblasť právneho štátu, ktorý po dlhoročnej mafianizácii spoločnosti Ficom a Pellegrinim konečne dostal šancu na vzkriesenie. Spravodlivosť sa pomaly, ale isto kriesi a napriek mnohým problémom dnes ruka zákona vie dosiahnuť všade.

Chcem preto upozorniť, že 30. september prinesie odpoveď aj na to, do akej bezpečnej resp. nebezpečnej krajiny sa zobudíme. Nesmieme dopustiť realizáciu plánov a chorých cieľov Ruska za aktívnej účasti jeho bielych koní v slovenskej politike, urobiť z nášho Slovenska krajinu na okraji záujmu spojencov v NATO či EÚ, ako sa to teraz stalo Maďarsku, či nebodaj ruskú guberniu, ako si to želajú mnohí politickí zblúdenci, aktuality.sk

X X X

V piatok bude výbor preberať údajné manipulovanie policajných nahrávok

Pozvanie na výbor dostali generálny prokurátor Maroš Žilinka, prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry Rastislav Remeta a dočasný riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR Peter Juhás.

Údajným manipulovaním nahrávok a prepisov policajných vyšetrovateľov sa má v piatok (18. 8.) zaoberať Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR. Zvolanie výboru inicioval poslanec Juraj Šeliga. Chce, aby výbor riešil „podozrenia z účelového nevyšetrovania manipulácie policajných nahrávok vyšetrovateľov“.

„Manipulácie s nahrávkami vyšetrovateľov a ich klamlivé podsúvanie verejnosti považujem za zásah do férovej politickej súťaže, nezávislosti vyšetrovania a krivenie spravodlivosti,“ uviedol Šeliga. Výbor bude zasadať online formou, o jeho zvolaní informuje web NR SR.

Šeliga si myslí, že prípad zle prepísaných nahrávok elitných vyšetrovateľov je mimoriadne vážny. Tvrdí, že predstavitelia Smeru-SD tak podsúvajú verejnosti klamlivý a manipulatívny obraz o tom, že polícia konala na objednávku, aktuality.sk

X X X

Boj o školské autobusy. Ukrajinské deti z Gabčíkova sa nemajú ako dopraviť na vyučovanie

Ukrajinské deti, ktoré žijú v Humanitárnom centre v Gabčíkove, budú mať po prázdninách problém dostať sa na vyučovanie. Školské autobusové spoje do okolitých miest Dunajská Streda a Šamorín doteraz finančne zabezpečovala organizácia Unicef. Od septembra si to nemôže už dovoliť platiť a iné riešenie zatiaľ na stole nie je. Hrozí tak, že deti, ktoré do škôl prijali až po viacerých pokusoch, sa k vzdelaniu nakoniec ani nemusia dostať.

 Do začiatku nového školského roka 2023/2024 zostávajú necelé tri týždne. „Pokiaľ sa nám nepodarí nájsť riešenie pre ich dopravu do škôl, problém bude určite so školskou dochádzkou tých detí, ktoré sú aktuálne zaradené (a čakajú na zaradenie) do škôl v Dunajskej Strede a v Šamoríne. Z Gabčíkova do Dunajskej Stredy je to 13 km, do Šamorína 26 km,“ priblížila Pravde Michaela Pobudová, riaditeľka občianskeho združenia Mareena, ktoré sa venuje deťom a pomáha rodičom v centre.

 Do školy sa nedostane každý

S príchodom ukrajinských rodín vzrástol v päťtisícovom mestečku pri hraniciach s Maďarskom, ale aj v mestách Dunajská Streda a Šamorín dopyt po škôlkach aj základných školách. Na ubytovni žije asi 150 školopovinných detí. Gabčíkovo s dvoma základnými školami – jednou maďarskou a druhou slovenskou, všetky prijať nemôže. Slovenskú školu, kam sa deti presúvajú peši, navštevuje podľa viceprimátora Arpáda Mészárosa približne 250 detí, vrátane desiatich ukrajinských, ktoré prijala vlani. V septembri k nim pribudne aj desať prváčikov. Viac voľných kapacít gabčíkovská škola už nemá.

Ukrajinské rodiny posledné týždne prázdnin čakajú na rozhodnutia škôl z okolia. Nie každý uspeje so žiadosťami na prvýkrát. „Pre väčšinu detí bude absencia dostupnej dopravy zásadnou bariérou dochádzky – väčšina rodičov či zákonných zástupcov nemá autá, nemôžu deti sprevádzať do škôl hromadnou dopravou, existujúce medzimestské spoje nepostačujú na to, aby sa všetky deti dostali načas na vyučovanie,“ uviedla riaditeľky Mareeny.

 Spoje z Gabčíkova využívali v uplynulý školský rok desiatky detí, do Dunajskej Stredy nimi cestovalo 40 a do Šamorína asi 30 školákov. Keďže existujúce medzimestské spoje nemajú dostatočnú kapacitu pre 70 žiakov z jednej lokality, školský spoj zabezpečovala súkromná spoločnosť. Deti v Humanitárnom centre vyzdvihovala tak, aby prišli načas do školy.

 Riaditeľka Mareeny upozornila, že ak sa nevyriešia autobusové spoje, hrozí, že hoci deti do škôl prijmú, pre komplikovanú dopravu do nich nenastúpia alebo sa zostanú vzdelávať online. „Bez dostupnej prepravy, najmä do Dunajskej Stredy a Šamorína, je ich pokračovanie vo vzdelávaní ohrozené,“ podotkla. Dištančné vzdelávanie pritom nie je pre deti traumatizované vojnou a núteným odchodom z Ukrajiny z dlhodobého hľadiska vôbec ideálne. Výlučne online sa z ubytovne v Gabčíkove vzdeláva približne 40 % z ubytovaných školákov. Izolácia sa na nich podľa sociálnych pracovníčok z Mareeny odzrkadľuje – menej hovoria a horšie im ide aj slovenčina.

Za autobusy platili dve tisícky týždenne

Medzi ubytovanými sú rodiny, ktoré síce pracujú a majú finančné zázemie, no žijú medzi nimi aj ľudia odkázaní na dávku v hmotnej núdzi. V zariadení má autá len minimum rodičov. Tí, ktorým sa podarilo zamestnať sa, si zase nemôžu dovoliť deti sprevádzať hromadnou dopravou a prísť do práce neskoro. Uplynulý školský rok pomáhala financovať autobusy medzinárodná organizácia Unicef. Výdavky na dva ranné a dva poludňajšie spoje vyšli na približne 2200 eur týždenne. Unicef avizoval už začiatkom roka, že ich rozpočet na ďalšie roky sa znižuje, budú musieť prioritizovať aktivity a podporovať skôr plošné riešenia.

 „Na zabezpečení podmienok pre plnenie školskej dochádzky by sa mal podieľať štát, ktorý pri nastavení podporného systému potrebuje zohľadniť aj špecifiká dochádzania väčšieho množstva detí z humanitného zariadenia, ktoré sám prevádzkuje,“ kritizuje nedoriešený systém Pobudová.

So žiadosťou o pomoc sa združenie, ktoré utečencom pomáha, obrátilo na Ministerstvo školstva aj Trnavský samosprávny kraj, pod ktorý Gabčíkovo patrí. Pomoc mu prisľúbila zatiaľ len župa. Od septembra do decembra bude financovať jednu tretinu nákladov na prevádzku školských autobusov. Kde zoženú zvyšné peniaze na školské spoje, a čo nastane od januára, Pobudová nevie. Jednoduché nie je počas roka zasiahnuť ani do grafikonu. Pri rokovaní s krajom sa tiež ukázalo, že problémom je aj nedostatok vodičov, ktorí by autobusy obsluhovali.

 Združenie Mareena sa v súvislosti so spojmi obrátilo aj na Migračný úrad, ktorý centrum v Gabčíkove prevádzkuje. Obmedzené finančné možnosti má i gabčíkovská samospráva.

Spoliehať sa na súkromných donorov a sponzorov nemôžu. Pobudová je presvedčená, že doprava by mala byť riešená plošne cez systémové riešenia na úrovni štátu a samospráv. Navyše, Gabčíkovo nie je s chýbajúcimi školské spojmi jediné. Na rovnaký problém narážajú aj iné kolektívne ubytovacie zariadenia.

 Preťažili by bežné autobusové spoje

Cez Gabčíkovo jazdí smer Dunajská Streda a Šamorín bežná hromadná doprava. „Deti ju môžu využiť, lenže tá nie je dostačujúca kapacitne a ani z pohľadu bezpečnosti, keďže ide aj o deti na 1. stupni základnej školy, ktoré sa ešte musia prepraviť aj v rámci daného mesta, kým prídu priamo do školy,“ vysvetľuje riaditeľka Mareeny.

Cesta zo zariadenia v Gabčíkove na zastávku trvá zhruba 15 minút. Ak by bežné autobusové linky využili všetky školopovinné ukrajinské deti, kapacitne by nestačili pre iných cestujúcich. Školáci, ktorí navštevujú školu v Šamoríne, by denne nimi precestovali 2,5 až 3 hodiny. „Zároveň, aby stihli vyučovanie, museli by ísť na autobus o 6.19 alebo 6.45. Ak by zároveň chodilo všetkých 30 detí na tieto spoje, preťažili by ich, čo by spôsobilo napätie v ďalších lokalitách na tejto linke,“ opísala možné dôsledky Pobudová.

 S dochádzaním do Dunajskej Stredy by to bolo o čosi jednoduchšie. Pre školákov by boli vhodné spoje o 7.05 h. aj 7.15 h. Cesta tam aj späť by im denne zabrala menej ako dve hodiny. Ranné spoje, na ktoré by nastúpilo viac ako 40 detí by však tiež znamenalo preťaženie a zníženie kapacity pre cestujúcich z ďalších lokalít. Ak by fungovali školské spoje, deti by sa z Gabčíkova do škôl dostali bez zbytočných prestupov. Pokojnejší by boli aj rodičia.

Nedoriešená povinná školská dochádzka

Po roku a pol nie je stále doriešená ani povinná školská dochádzka ukrajinských detí so statusom cudzinca s dočasným útočiskom, v súčasnosti ministerstvo školstva pripravuje legislatívu. Platiť by mala až od školského roku 2024/2025. Dovtedy sa chce zamerať na vytvorenie schém jazykových kurzov a podporu voľnočasových aktivít.

Občianske združenia a iniciatívy tvrdia, že dochádza k nesprávnemu výkladu platnej legislatívy a porušovaniu medzinárodných záväzkov. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa majú na bezplatné a povinné základné vzdelanie právo všetky deti. Tým deťom, ktoré sa teda nedostanú do výchovno-vzdelávacieho systému, ho štát odopiera./agentury/

X X X

 Rusko vzalo z prístavu v okupovanom meste Mariupoľ ďalších 1 500 ton ukrajinského obilia. Námorná doprava v oblasti je čoraz aktívnejšia. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na poradcu legitímneho mariupoľského starostu Petra Andriuščenka.

„Dnes bolo z prístavu Mariupoľ vyvezených ďalších 1 500 ton ukrajinského obilia. V súčasnosti plavidlo smeruje ku kanálu. Samozrejme, opäť na ňom nie sú žiadne znaky,“ napísal v stredu Andriuščenko.

Poradca poznamenal, že doprava z prístavu sa zrýchlila. V súčasnosti jedno plavidlo odchádza približne za tri dni. Všetky plavidlá majú malú nosnosť. Podľa Andriuščenka všetky lode de facto patria podniku Roskapstroi, ktorý vedie ruský rezort obrany.

Ruské okupačné úrady presúvajú obilie ulúpené v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti cez Mariupoľ a krymské prístavy, upozorňuje Ukrajinská pravda.

X X X

 Švajčiarska vláda sa pripojila k 11. kolu sankcií Európskej únie proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine. Opatrenia začínajú platiť už od stredy.

Švajčiarsko, ktoré nie je členom európskej dvadsaťsedmičky, je kľúčovým obchodným partnerom EÚ a prijalo sankcie voči ruským spoločnostiam a jednotlivcom, ktoré Únia uvalila, odkedy ruský prezident Vladimir Putin vo februári minulého roka spustil inváziu na Ukrajinu.

Dané sankcie majú zaplniť medzery, aby sa tovar životne dôležitý pre Putinovo vojnové úsilie nedostal do Ruska cez krajiny, ktoré obchodujú s EÚ a udržiavajú s Moskvou obchodný vzťah ako obvykle. EÚ prijala 11. balík opatrení 23. júna a Švajčiarsko o päť dní neskôr zaviedlo sankcie na viac 100 spoločností a jednotlivcov. V stredu jeho vláda prijala zvyšok balíka, ktorý je relevantný pre krajinu.

Švajčiarske sankcie zakazujú vývoz niektorých „tovarov s dvojakým použitím“ ďalším 87 spoločnostiam a ovplyvnené budú aj niektoré typy elektronických komponentov a prekurzorov chemických zbraní. „Vo finančnom sektore sa rozšíril existujúci zákaz predaja cenných papierov denominovaných vo švajčiarskych frankoch alebo v oficiálnej mene členského štátu EÚ ruským štátnym príslušníkom a subjektom. Predaj cenných papierov ruským občanom a subjektom je teraz zakázaný bez ohľadu na menu,“ uviedla vláda.

X X X

Nemecká vláda ustúpila od úmyslu právne sa zaviazať, že bude v súlade s cieľom NATO vynakladať ročne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu. Uviedol to v stredu vládny zdroj pre agentúru Reuters.

Z návrhu rozpočtového zákona, ktorý schváli kabinet kancelára Olafa Scholza, príslušné ustanovenie vyčiarkli na poslednú chvíľu, priblížil zdroj.

V dôsledku zmeny bude Nemecko schopné dodržať súčasný prísľub splnenia dvojpercentného cieľa len v priemere za päťročné obdobie.

Scholz vyhlásil v prejave 27. februára 2022, niekoľko dní po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, že Nemecko bude „odteraz investovať viac ako dve percentá HDP do našej obrany každý rok“. Hovorca nemeckej vlády sa k detailom návrhu zákona odmietol vyjadriť.

Spojenci v NATO v minulosti ostro kritizovali Berlín za neplnenie cieľa Severoatlantickej aliancie v oblasti vojenských výdavkov.

X X X

Vojaci ukrajinskej 35. samostatnej brigády námornej pechoty na Facebooku zverejnili video, ktoré podľa nich zachytáva vyhnanie okupačných síl. Na záberoch je podľa agentúry Unian vidieť, ako ukrajinskí vojaci útočia na invázne jednotky pomocou rôznych zbraní a tí Urožajne „v panike“ opúšťajú. Video tiež z výšky zachytáva skazu v obci spôsobenú bojmi a iné zábery ukazujú ukrajinských bojovníkov, ako vztyčujú štátnu vlajku nad zničeným pamätníkom.

Informáciu o dobytí obce ukrajinskou armádou zatiaľ nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Moskva stratu obce nepotvrdila, ale ruské ministerstvo obrany podľa Reuters oznámilo, že jeho delostrelectvo a lietadlá útočia na ukrajinské sily v oblasti Urožajne.

X X X

 Bývalý vysokopostavený agent amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) sa v utorok priznal k snahe napomáhať obchádzaniu protiruských sankcií USA. Charles McGonigal na súde v New Yorku vypovedal kvôli práci, ktorú po odchode z FBI vykonával pre ruského oligarchu Olega Deripasku. O jeho priznaní informovala agentúra AP.

McGonigal čelil jedinému obvineniu zo spiknutia s cieľom prať špinavé peniaze a porušiť zákon zastrešujúci americké sankcie. Za tento čin mu hrozí až päť rokov za mrežami, výšku trestu chce sudkyňa Jennifer Reardenová oznámiť 14. decembra.

McGonigal spolupracoval s Deripaskou po tom, čo v roku 2018 po 22 rokoch opustil FBI. Na konci svojho pôsobenia zastával post šéfa kontrarozviednej jednotky FBI v New Yorku, pričom dohliadal aj na vyšetrovanie ruských elít vrátane Deripasky. Na toho Washington uvalil sankcie v roku 2018 v súvislosti s ruskou anexiou Krymu.

X X X

Päťdesiatpäťročný McGonigal pred sudkyňou povedal, že hlboko ľutuje spoluprácu s ruským magnátom. Uviedol okrem iného, že od neho dostal vyše 17.000 dolárov za to, aby mu pomohol zhromaždiť kompromitujúce informácie o jeho podnikateľskom konkurentovi v Rusku. Podľa obžaloby sa tiež snažil Děripaskovi dopomôcť k vyškrtnutiu zo sankčného zoznamu a rokoval s ďalšími aktérmi o službách pre Děripasku výmenou za státisíce dolárov.

X X X

 Litva dočasne uzavrie dva hraničné priechody s Bieloruskom. Oznámil to dnes kabinet vo Vilniuse, ktorý podľa agentúry Reuters krok zdôvodnil „geopolitickými okolnosťami“. Do Bieloruska sa v posledných týždňoch presunuli ruskí žoldnieri z Vagnerovej skupiny, čo vyvolalo u okolitých štátov obavy o bezpečnosť.

Dva hraničné priechody Litva uzavrie od piatka. Priechod Tverečius pri rovnomennej dedine leží zhruba 106 kilometrov severovýchodne od Vilniusu, druhý Šumskas sa nachádza asi 30 kilometrov východne od litovskej metropoly. Doprava z nich bude odklonená k hraničnému priechodu Medininkai, najväčšiemu v krajine. Ten leží len asi šesť kilometrov od Šumskasu.

Poľsko minulý týždeň uviedlo, že kvôli prítomnosti vagnerovcov a nárastu migrácie rozmiestni blízko hraníc s Bieloruskom okolo 10.000 vojakov. Varšava tak chce odradiť „agresora“ od prípadného útoku, uviedol minister obrany Mariusz Blaszczak. Stráženie hraníc navýšila aj ďalšie krajiny NATO, Lotyšsko.

 X X X

 Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zmarila pokus ukrajinských sabotérov preniknúť do ruskej Brjanskej oblasti, uviedla dnes ruská štátna agentúra TASS. Pri incidente boli zabití štyria ľudia. Ako poznamenala agentúra Reuters, správu nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinské úrady sa zatiaľ nevyjadrili, Kyjev podobné správy väčšinou nekomentuje. O podobnom incidente informovali ruské médiá aj v utorok.

„Príslušníci FSB a ruského ministerstva obrany zabránili pokusu ukrajinskej spravodajskej a sabotážnej skupiny vstúpiť na ruské územie,“ uviedla tajná služba vo svojom vyhlásení. „Boli zlikvidovaní (…) štyria sabotéri,“ dodala.

X X X

 Európska komisia (EK) v stredu rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom „Zachovávanie a rozvoj ukrajinskej kultúry, vzdelávania, jazyka a tradícií v krajinách EÚ“. Informuje o tom spravodajca TASR.

Organizátori občianskej iniciatívy vyzývajú eurokomisiu, aby zintenzívnila svoje opatrenia na podporu integrácie ukrajinských utečencov v EÚ. Takisto ju vyzývajú, aby navrhla nové právne predpisy na zachovanie ukrajinskej kultúry, jazyka, tradícií a kultúrneho dedičstva, ako aj na vytvorenie celoeurópskej štruktúry integračných centier.

Rozhodnutie o registrácii má právnu povahu a nemá vplyv na konečné právne a politické závery exekutívy EÚ týkajúce sa tejto iniciatívy ani na opatrenia, ktoré chce eurokomisia prijať, ak iniciatíva získa potrebnú podporu.

 Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky stanovené v príslušných právnych predpisoch, EK ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa eurokomisia ešte nevenovala obsahu samotného návrhu.

X X X

Európska komisia (EK) sa rozhodla presmerovať 135 miliónov eur z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktoré boli určené pre programy Interreg NEXT na 2021 – 2027 pre Rusko a Bielorusko, do programov s Ukrajinou a Moldavskom. Informuje o tom na svojej webstránke.

„Rozhodnutie zrušiť pôvodne plánovanú spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom prostredníctvom našich programov Interreg je výsledkom brutálnej vojny Ruska proti Ukrajine,“ vysvetlila eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira. „Som rada, že finančné prostriedky, ktoré sme pôvodne plánovali na túto spoluprácu, budú teraz prínosom pre programy EÚ s Ukrajinou a Moldavskom. Pomôže to posilniť spoluprácu medzi regiónmi EÚ a miestnymi zainteresovanými stranami s ukrajinskými a moldavskými partnermi,“ dodala.

Dané zdroje pomôžu podporiť viacero aktivít, ktoré zahŕňajú línie solidarity, rozvoj cezhraničných dopravných spojení, zdravotné služby, vzdelávacie a výskumné problémy, plány sociálnej inklúzie a posilnenie úradnej kapacity ukrajinských a moldavských orgánov. Zapojenie do programov Interreg prináša obom krajinám výhody v oblasti administratívnej kapacity a skúsenosti s riadením a implementáciou fondov EÚ.

Komisia programom s Ukrajinou a Moldavskom už vlani rozdelila 26 miliónov eur z pozastavených programov spolupráce s Ruskom a Bieloruskom.

Eurokomisia tiež rozhodla, že Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Poľsko, ktoré sa mali zúčastniť na programoch s Ruskom a Bieloruskom sa môžu zapojiť do ďalších existujúcich programov Interreg.

X X X

 Čínsky minister obrany Li Šang-fu dorazil do Bieloruska, kde má v pláne rokovať o vojenskej spolupráci medzi oboma krajinami. Navštívi tiež niekoľko vojenských zariadení, napísal dnes denník Ukrajinska pravda.

„Počas trojdňovej návštevy má čínsky vládny predstaviteľ v pláne stretnúť sa s vedením bieloruského ministerstva obrany a prerokovať s ním aktuálne otázky bilaterálnej vojenskej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu,“ uviedla bieloruská agentúra Belta.

Li Šang-fu bol v minulých dňoch v Moskve, kde sa zúčastnil okrem iného konferencie o medzinárodnej bezpečnosti. Ako informovalo tlačové oddelenie čínskeho ministerstva obrany, následne mal v pláne presunúť sa do Bieloruska, kde by sa mal stretnúť aj s bieloruským autoritatívnym vodcom Alexandrom Lukašenkom.

 Peking je teraz najvýznamnejším spojencom Ruska, ktoré kvôli svojmu vojnovému ťaženiu na Ukrajine čelí západným sankciám. Čína tieto opatrenia kritizuje a odmieta ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdiť.

X X X

 Jedna osoba prišla o život pri utorkovom ostreľovaní ruskej Belgorodskej oblasti ukrajinskými silami. Vyhlásil to tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Dedina Novaja Tavolžanka v Šebekinskom okrese sa dostala pod mínometnú paľbu, ktorú neprežil jeden človek,“ napísal Gladkov v stredu v príspevku na sociálnej sieti.

Ukrajina podľa ruských úradov ostreľovala Belgorodskú oblasť aj v minulosti. Približne pred týždňom ukrajinské jednotky zaútočili na Obec Gorkovskij v Grajvoronskom okrese a v júli bolo podľa Gladkova vypálených na dedinu Žuravľovka 21 delostreleckých granátov a tri kazetové bomby.

X X X

Rusko už na svojom území začalo vyrábať bezpilotné lietadlá Šáhid, ale komponenty na ne sa stále musí dovážať z Iránu.

Podľa britskej stanice BBC sa o tom píše v stredajšej zvodke britskej vojenskej rozviedky, ktorá sa zameriava na výrobu bezpilotných lietadiel spustenú na základe iránskych šáhidov.

BBC doplnila, že Rusko dováža iránske bezpilotné lietadlá od septembra 2022. Ich výrobou v Rusku sa pravdepodobne dosiahne ich spoľahlivejšia dodávka na frontovú líniu.

Pri nasadení dronov na útoky na Ukrajine dosahovala ruská armáda striedavé úspechy. Ukrajina však v poslednom čase preukázala, že dokáže neutralizovať väčšinu približujúcich sa dronov.

 Britská vojenská rozviedka uviedla, že Rusko pravdepodobne očakáva, že v najbližších mesiacoch plne pokryje svoj dopyt po bezpilotných lietadlách vlastnou výrobou. Zatiaľ však zostáva závislé od dodávok komponentov a zbraní z Iránu, ktoré sa väčšinou prepravujú cez Kaspické more, uviedla BBC.

X X X

Na budove školiaceho centra v ruskom meste Tambov vyvesili transparent s nápisom „Naučíme vás milovať svoju vlasť“. Na banneri je zároveň vyobrazená mapa Ruska zahŕňajúca celú strednú a východnú Európu, rozdelené Nemecko, Fínsko, Grécko, bývalú Juhosláviu, stredoázijské štáty, Mongolsko a Aljašku. Poukázalo na to napríklad konto Visegrád 24 na platforme X, predtým známej ako Twitter.

 X X X

 Rusko v noci na dnešok zaútočilo na Ukrajinu dronmi, poplach vyhlásili oblasti na juhu a v strede Ukrajiny. Veľká skupina bezpilotných lietadiel vletela aj do ústia Dunaja a zamierila k riečnemu prístavu Izmajil na hraniciach s Rumunskom, uviedlo podľa agentúry Reuters ukrajinské letectvo.

Rusko na juh Ukrajiny vyslalo drony v niekoľkých vlnách, 13 ich zostrelila ukrajinská obrana nad Odeskou a Mykolajivskou oblasťou, uvádza ukrajinská armáda. Cieľom podľa nej bola prístavná infraštruktúra.

Pri útoku na jeden z prístavov na Dunaji boli poškodené skladiská a sýpky, uviedol šéf Odesskej oblasti Oleh Kiper. Vzniknuté požiare sa podľa neho podarilo uhasiť, obete si útok nevyžiadal. Ukrajinské médiá predtým hovorili o explóziách v Izmajile a Reni.

Rusko útočí na ukrajinské prístavy na Dunaji od polovice júla, kedy odstúpilo od takzvaných čiernomorských obilných dohôd. Tie umožňovali Ukrajine bojujúcej proti Rusku vyvážať obilie a ďalšie poľnohospodárske produkty aj napriek ruskej blokáde v Čiernom mori.

X X X

Ruské rakety, ktoré v noci na utorok vypálili na Ukrajinu, mali v sebe zahraničné čipy. Povedal to šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje spravodajský portál CNN.

„Tieto rakety boli tento rok vyrobené Rusmi. V Ch-101, ktoré boli vyrobené v apríli, je asi 30 zahraničných čipov,“ napísal Jermak v utorok na komunikačnej platforme Telegram. „Zbierame informácie, pracujeme s našimi partnermi a pravidelne s nimi komunikujeme. Naše partnerské vlády tiež pracujú s výrobcami a dodávateľmi čipov,“ pokračoval a dodal, že „obmedzenia už boli zavedené, ale sankcie je potrebné posilniť, aby sa Rusku zabránilo v získavaní kritických komponentov a výrobe rakiet“.

 Rusko v noci na utorok vypálilo sériu rakiet na oblasti na západe Ukrajiny, ďaleko od frontu, pričom tento útok si podľa ukrajinských predstaviteľov vyžiadal najmenej troch mŕtvych.

X X X

 Ukrajinská armáda dobyla dedinu Urožajne na západe Doneckej oblasti, uviedla na telegrame námestníčka ukrajinského ministerstva obrany Hanna Maľarová. Už v predchádzajúcich dňoch hovorila o tom, že o dedine na rieke Mokri Jaly zvádzajú ukrajinské sily boje s ruskými jednotkami.

„Urožajne oslobodené. Naši upevňujú svoje pozície. Ofenzíva pokračuje,“ napísala Maľarová.

Obce Urožajne a Staromajorske, ktorého oslobodenie Kyjev oznámil na konci júla, boli cez víkend na proruských kanáloch na telegrame spomínané ako miesta prudkých bojov. O bojoch v oblasti hovorili aj ukrajinskí predstavitelia ruských okupačných úradov. Denník The New York Times cez víkend napísal, že Kyjev pri Urožajne do boja nasadil tisíce vojakov a ťažkú techniku.

„Ak sa im podarí preraziť alebo obísť Urožajne, budú zhruba 80 kilometrov od významných prístavných miest Berďansk a Mariupol pri Azovskom mori. S každou milou postupu ukrajinské sily vystavujú ruské zásobovacie línie väčšiemu a väčšiemu tlaku,“ napísal denník.

X X X

Vzhľadom na postup ruských jednotiek vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti presunula ukrajinská armáda svoje záložné sily do sektoru okolo mesta Kupiansk. Oznámil to v utorok podľa agentúry DPA hovorca východného velenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj.

„Posilnili sa pozície, boli poskytnuté určité metodické odporúčania a presunuli sa zálohy,“ povedal Čerevatyj pre televíznu stanicu My-Ukraina.

Podľa ukrajinských i ruských vojenských pozorovateľov sa ruská armáda posunula približne do vzdialenosti sedem kilometrov od mesta Kupiansk. Miestne úrady nariadili evakuáciu civilistov z okolia tohto mesta.

Kupiansk bol spod ruskej okupácie oslobodený vlani v rámci úspešnej ukrajinskej protiofenzívy v Charkovskej oblasti.

X X X

 Rusko oznámilo, že zostrelilo tri ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré sa údajne chystali zaútočiť na objekty v Kalužskej oblasti ležiacej v centre európskej časti Ruska, informuje agentúra AFP.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina útok začala o 05.00 h ráno (04.00 h SELČ). Všetky tri drony však boli zachytené a zneškodnené systémami protivzdušnej obrany.

Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša povedal, že drony boli zneškodnené na juhu oblasti a útok nemal žiadne následky, pokiaľ ide o obete na životoch či poškodenia infraštruktúry.

Ide už o najmenej piaty takýto útok nad Kalužskou oblasťou za obdobie jedného mesiaca, píše AFP. Rusko predtým hlásilo zachytenie útokov dronmi 3., 7., 10. a 12. augusta.

X X X

V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok na konferencii o medzinárodnej bezpečnosti v Moskve uviedol, že vojenské zdroje Ukrajiny sú „takmer vyčerpané“.

Špeciálna vojenská operácia, ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, podľa neho ukázala, že neexistuje nič, čo by „nedokázali zničiť ruské zbrane“. Minister dodal, že história Rusku opäť prisúdila úlohu „rušňa pri presadzovaní záujmov väčšiny nezávislých štátov“ a porážka Kyjeva sa stane „faktorom v boji proti modernému neokolonializmu“. Tvrdil tiež, že Západ využíva konflikt na Ukrajine na to, aby si vyskúšal rôzne vojenské operácie za použitia svojich zbraní.

„Rusko nestojí v opozícii proti ukrajinským ozbrojeným silám, ale proti celému kolektívnemu Západu, ku ktorému sa nedávno pripojili jednotlivé štáty ázijsko-pacifického regiónu,“ tvrdil ruský minister obrany.

Na konferencii vystúpil aj čínsky minister obrany Li Šang-fu, ktorý oznámil, že dialóg medzi ruským a čínskym rezortom obrany je intenzívny. „Je to tento rok už tretie naše stretnutie (so Šojguom). Takto intenzívnu komunikáciu som ešte so šéfmi iných obranných rezortov nemal, „citovala ho agentúra TASS. Li Šang-fu okrem toho uviedol, že by chcel so svojím ruským náprotivkom otvoriť tému „perspektív spolupráce ozbrojených síl Ruska a Číny“.

Účastníkom konferencie poslali nahratú zdravicu ruský prezident Vladimir Putin aj bieloruský autoritatívny vodca Alexander Lukašenko. Bieloruský líder v nej podľa TASS uviedol, že rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na bieloruskom území je adekvátnou reakciou na militarizáciu východnej Európy a nárast vojenskej aktivity USA a NATO. „Riziko použitia zbraní hromadného ničenia sa navýšilo, rovnako aj provokácie s použitím jadrových či biologických zbraní,“ uviedol tiež Lukašenko.

Bielorusko sa síce samo invázie na Ukrajine nezúčastňuje, ruskej armáde ale umožnilo, aby z jeho územia podnikala útoky proti Ukrajine, povolilo Moskve, aby na jeho území rozmiestnila taktické jadrové zbrane, a nedávno prijalo tisíce žoldnierov z Wagnerovej skupiny.

Šéf ruskej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin na konferencii kritizoval aj Európsku úniu. Vyhlásil, že „pre fyzicky a duševne zdravého človeka je nepríjemné a niekedy dokonca desivé prísť do Európy kvôli zvrátenostiam, ktoré sa tam rozmnožili“.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Ruské sily napadli Ukrajinu z Ruska a z Bieloruska a tiež z polostrova Krym, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014, a začali rozsiahly letecký, námorný i pozemný útok na takmer celú krajinu. Do útoku na Ukrajinu sa postupne zapojili rôzne ruské súkromné vojenské skupiny, predovšetkým žoldnierska Vagnerova armáda, ale napríklad aj vojaci čečenského vodcu Ramzana Kadyrova.

Kyjev počas vojny mnohokrát obvinil ruské vojská z útokov na civilné ciele. Vojna rozpútaná na Putinov rozkaz si podľa overených údajov OSN vyžiadala tisícky obetí z radov civilistov./agentury

X XX

Slzy a hnev na Havaji. Počet obetí je už trojciferný

Šéf Bieleho domu plánuje cestu na požiarom zničený havajský ostrov Maui. „Moja žena Jill a ja vycestujeme na Havaj hneď, ako budeme môcť,“ vyhlásil Joe Biden s tým, že svojou cestou nechce narušiť záchranné a humanitárne operácie.

Zničené domy a autá na spálenisku v Lahaine, požiarom najviac zdevastovanom havajskom meste. Miestni sa spamätávajú z najväčšej katastrofy v modernej histórii Maui a dávajú priechod slzám, hnevu aj súcitu, píše web stanice CNN.

Oheň, ktorý sa začal nekontrolovateľne šíriť 8. augusta, si zatiaľ vyžiadal 106 potvrdených obetí na životoch. Ich počet však podľa guvernéra Josha Greena môže v najbližších dňoch „veľmi výrazne“ narásť a presiahnuť až dve stovky.

 V svetovej tabuľke najtragickejších požiarov tohto storočia sa pohroma na Maui zaraďuje na druhú priečku – pred predmestie Atén, kde pred piatimi rokmi uhorelo 104 ľudí. Prognózy však naznačujú, že konečná bilancia pravdepodobne prekoná aj lesné požiare v austrálskom štáte Viktória, kde vo februári 2009 zahynulo 180 ľudí.

 Tímy záchranárov na Maui pri pátraní po obetiach prechádzajú s pomocou vycvičených psov ruiny domovov, obchodov aj historických pamiatok. Do stredajšieho rána ale stihli prehľadať iba tretinu spálenej oblasti.

Americké ministerstvo zdravotníctva na miesto vypravilo tím koronerov, patológov a technikov s pojazdnými márnicami a vybavením, ktoré má pomôcť identifikovať obete požiaru. „Bude to veľmi, veľmi ťažká misia. Pre počet obetí si vyžiada veľkú mieru trpezlivosti,“ uviedol predstaviteľ ministerstva Jonathan Greene.

Za týždeň po najsilnejšom údere požiaru v historickom meste Lahaina na západe ostrova sa podarilo identifikovať stále iba tri telá. Policajný šéf ostrova Maui vyzval rodiny, ktorých blízki sú nezvestní, aby úradom poskytli vzorky ich DNA.

Prácu cez víkend zrejme sťaží počasie. Meteorológovia hlásia dážď a silný vietor, čo vedie úrady k úvahám, či preventívne nakrátko nevypnúť prúd a ochrániť tak oslabenú rozvodnú sieť.

Časť obyvateľstva sa s výpadkami elektriny musela vyrovnať ešte aj v utorok, rovnako ako aj s nespoľahlivým telefónnym signálom. Niektorí pravidelne chodia k plážam, kde je signál lepší, aby si zavolali. Informácie o distribúcii vody a zásob hlásia úrady aj z megafónov inštalovaných na malých jednomotorových lietadlách.

Škody len na poistenom majetku na Maui podľa odhadov dosahujú 3,2 miliardy dolárov. Plamene zničili alebo poškodili 2 200 budov, ďalších 3 000 poškodil dym, sumarizuje agentúra AP. Provizórne bývanie na prinajmenšom 36 týždňov budú podľa úradov potrebovať tisíce ľudí. Záchranári pritom varujú pred predčasným návratom do spálených oblastí pre zdravotné riziká súvisiace s toxickými látkami uvoľnenými počas horenia, ktoré mohli okrem iného znečistiť zdroje pitnej vody./agentury/

X X X

Muži sa chceli pomstiť policajtovi, plánovali jeho vraždu. Obvineným z akcie Ráchel hrozí doživotie

Polícia obvinila dvojicu mužov Petra B. a Romana Č., ktorí plánovali z pomsty zavraždiť policajta. Silové zložky, vrátane armády, kvôli nim v utorok prehľadávali okolie cesty medzi Hlohovcom a Leopoldovom. Podľa medializovaných informácií tam hľadali bombu, ktorou chceli obvinení PMJ-čkara zniesť zo sveta. Hrozí im trest odňatia slobody 25 rokov až doživotie.

 Policajný prezident Štefan Hamran informoval, že polícia začala trestné stíhanie pre prípravu úkladnej vraždy voči dvom mužov Petrovi B. a Romanovi Č. Spoločne mali mať jeden cieľ – pomstiť sa a vraždiť. Na detaily akcie s biblickým menom Ráchel, boli policajné špičky skúpe. Viac nechceli prezradiť pre prebiehajúce vyšetrovanie a výsluchy svedkov aj obvinených. Terčom plánovanej vraždy mal byť rádový policajt z trnavskej Pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ) a podľa prezidenta zboru si zodpovedne plnil svoje povinnosti.

 Pre políciu sú obvinení muži známou firmou. Roman Č., ktorý je vo väzbe, podľa Hamrana z medzí riadneho spoločenského života nevybočil po prvý raz, polícia voči nemu už niekoľkokrát zakročila. Aktuálne si odpykáva trest za drogovú trestnú činnosť. V minulosti ho právoplatne odsúdili za drogy aj násilie.

Pri zadržaní Petra B. museli použiť donucovacie prostriedky. Polícia zároveň vykonala štyri domové prehliadky a dve prehliadky iných priestorov.

 Obaja čelia obvineniu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy na chránenej osobe – verejnom činiteľovi – a z osobitného motívu – pomsty. Ak sa preukáže, že policajta plánovali zavraždiť, pomstychtivým mužom hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie.

 Na akciu Ráchel upozornili v utorok viaceré médiá. Prvotné fotografie zachytávali množstvo policajtov a vojakov, ktorí prehľadávali trávnatý porast v blízkosti cesty. Čo tam hľadali najskôr nebolo jasné. Podľa medializovaných informácií jeden z obvinených vyhodil výbušninu v blízkosti cesty ešte začiatkom roka. Na miesto neskôr prišiel aj pyrotechnik. Muži, ktorí mali pravidelne jazdiť bez vodičských preukazov, sa chceli policajtovi údajne smrťou odplatiť za to, že ich zastavoval. O život ho chceli pripraviť explóziou nastraženej bomby počas jazdy autom.

Policajtom so psami prišlo na pomoc aj 20 vojakov v maskáčoch z vojenského útvaru v Hlohovci. Pri obhliadke podľa Hamrana zaistili dôkaz, ktorý však bližšie špecifikovať pre prebiehajúce výsluchy nechcel. „Je to vecná stopa, ktorá bola zaistená a zaslaná na Kriminalistický a expertízny ústav,“ naznačil šéf polície.

Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko na tlačovej konferencii uviedol, že úkladné vraždy v minulosti pripravovali aj na iných policajtov. „Takým istým si musel prejsť aj pán Ďurka (pozn. red. Pavol Ďurka). Zistili sme, že sa na neho pripravovala úkladná vražda zo sféry zločineckých skupín. Našťastie, k jej vykonaniu nedošlo,“ priblížil dávnejší prípad šéf elitných policajtov./agentury/

X X X

Vo veku 89 rokov zomrela talianska operná speváčka a režisérka Renata Scottová

Zomrela vo svojom dome v New Yorku.

Vo veku 89 rokov zomrela vo svojom dome v New Yorku talianska sopranistka a operná režisérka Renata Scottová. Oznámil to v stredu Marco Russo, starosta mesta Savona, kde sa umelkyňa v roku 1934 narodila.

„Odišla jedinečná speváčka, skvelá hudobníčka, umelkyňa a žena. Veľká osobnosť Savony – kultivovaná, veľkorysá, jednoduchá,“ uviedol Russo na sociálnych sieťach.

Scottová študovala v Miláne a v roku 1952 debutovala v savonskom Divadle Gabriella Chiabreru v hre „La traviata“ od Giuseppeho Verdiho.

Počas svojej dlhej a význačnej kariéry účinkovala na mnohých svetových operných scénach vrátane La Scaly v Miláne, Kráľovskej opery v Londýne a Metropolitnej opery v New Yorku, kde v roku 1986 režírovala aj operu „Madama Butterfly“ od Giacoma Pucciniho.

„Som zdrvený,“ povedal španielsky tenorista Plácido Domingo, ktorý Scottovú označil za „jednu z najväčších operných speváčok všetkých čias“.

„Bola učiteľkou oddanou mladým talentom a pre mňa osobne jednou z najvernejších partneriek na javisku s viac ako stovkou spoločných vystúpení, ale predovšetkým veľmi drahou priateľkou,“ dodal 82-ročný Domingo, aktuality.sk

X X X

Vrchní predstavitelia sa stretli v Aténach. Prezident UEFA otvoril tému násilia vo futbale

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis sa v stredu v Aténach stretol s prezidentom Európskej futbalovej únie (UEFA) Aleksandrom Čeferinom a diskutovali spolu o boji proti organizovanému násiliu vo futbale. K spomenutej dvojici sa po súkromnom rozhovore pridali aj zástupcovia štyroch najznámejších gréckych futbalových klubov.

Mesto Pireus neďaleko gréckej metropoly bude v stredu večer dejiskom stretnutia o európsky Superpohár medzi anglickým Manchestrom City a španielskym FC Sevilla. V Aténach počas minulého týždňa zahynul pri stretoch chuligánom 29-ročný priaznivec domáceho tímu AEK Atény, incident sa udial pred plánovaným prvým zápasom 3. kvalifikačného kola Ligy majstrov 2023/2024 proti chorvátskemu GNK Dinamo Záhreb.

V Grécku skončilo za mrežami viac ako sto osôb a čelia obvineniam z vraždy či príslušnosti k zločineckej skupine. Fanúšikovia chorvátskeho družstva sa dostali do fyzického stretu s domácimi priaznivcami v pondelok 7. augusta pred ich štadiónom, na ktorom sa mal o deň neskôr konať spomenutý zápas v boji o postup do skupinovej časti LM.

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič medzičasom obvinil grécke úrady, že s fanúšikmi Dinama zaobchádzajú ako s vojnovými zločincami. Súčinnosť s Grékmi pritom označil ako „nespolupracujúcu“. UEFA súboj v Aténach odložila na závere tohto týždňa, medzičasom sa už v Záhrebe uskutočnil súboj oboch súperov a hráči AEK zvíťazili nad Chorvátmi 2:1. „Tento duel sme veľmi chceli vyhrať,“ uviedol autor víťazného zásahu zo záveru stretnutia Costas Galanopoulos, aktuality.sk

X X X

O Kaprálika bol záujem v Nemecku, Francúzsku i Taliansku, pýtal sa aj Slovan. Jeho agent objasnil, prečo ide do Poľska

Patril medzi najhodnotnejších hráčov v slovenskej lige. Je mladý, výbušný a vie strieľať góly. Adrián Kaprálik, 21-ročný krídelník, odišiel zo Žiliny na hosťovanie do Górniku Zabrze, hoci sa šepkalo o omnoho zaujímavejších futbalových adresách.

„Je to iný level. Keď sme boli v pondelok v Poľsku, už vtedy bolo nahlásených niekoľko zaujímavých klubov, ktoré sa prídu pozrieť na najbližší piatkový zápas,“ vraví hráčov agent Milan Lednický.

X Ako dlho sa riešila jeho futbalová budúcnosť?

Zaoberáme sa ňou dlhodobo, zvažujeme rôzne alternatívy. V kontakte sme boli s viacerými klubmi, ktoré dlhodobejšie prejavovali o Adriána záujem. Jeho výkony registrovali mnohí, ale to je normálne.

Čo sa týka Górniku, prvá myšlienka prišla zhruba pred dvomi mesiacmi. Žilinčania majú s týmto tímom úzku spoluprácu, aj na základe tohto prišiel ich návrh ročného hosťovania v Poľsku.

X Vy ste sa mladému útočníkovi tiež snažili poradiť?

Samozrejme, že sme preberali rôzne alternatívy, ale profesionálnu zmluvu má so Žilinou, ktorá jednoznačne odporúčala toto riešenie.

X Z koľkých ponúk si v konečnej fáze Kaprálik vyberal?

Možností bolo viacero, ale teraz je už bezpredmetné sa o nich rozprávať. Po zvážení všetkých alternatív sa aj Adrián jednoznačne rozhodol ísť do Zabrze.

 Záujem bol aj z Nemecka, Francúzska, či Talianska, no nechceli sme riskovať, aby sa stalo to, čo sledujeme vo viacerých prípadoch, kedy mladí hráči prestúpili zo Slovenska do silných západoeurópskych líg, kde to majú veľmi ťažké, keďže je to obrovský skok. Po krátkom čase potom hľadajú hosťovania inde. Preto sme zvolili postupný krok cez Poľsko.

X Takže potvrdzujete, že ho lanárili aj kluby z top európskych líg?

Áno, môžem povedať, že ponuky prišli aj odtiaľ.

X Ozval sa aj Slovan?

O konkrétnej ponuke z Tehelného poľa neviem. Môžem však potvrdiť, že Slovan sa na Adriána pýtal.

X Prečo nakoniec Poľsko?

Lebo záujem Górniku bol enormný. Každý týždeň chodili do Žiliny a nejakým spôsobom sa nám pripomínali. Veľmi chceli, aby k nim Kaprálik prestúpil. Aj oni v ňom vidia obrovský potenciál. Určite ste postrehli, že tam hráva Lukas Podolski, ktorý má mimoriadne zaujímavú futbalovú minulosť. Aj on mal záujem, aby Adrián šiel práve do Zabrze.

 X Nechceli ho Poliaci rovno aj kúpiť?

Nebol som priamo pri rokovaniach medzi klubmi, ale o priamej ponuke na prestup neviem. Myslím si, že taká ani nebola. Že to bolo stále len v rovine hosťovania. O dva roky tu máme majstrovstvá Európy do 21 rokov, na ktorých môže Adrián hrať, aj preto sme chceli, aby šiel do klubu, kde bude pravidelne nastupovať. Tu má veľkú šancu.

X Futbaloví fanúšikovia na sociálnych sieťach však vyzerali celkom sklamane – podľa nich má Kaprálik na viac…

Aj my si myslíme, že má. Ale ako som už spomenul, po zvážení všetkých pre a proti sme zvolili alternatívnu, kde má Aďo reálnu šancu hrávať, aj keď – samozrejme – ani tú vám nikde negarantujú.

 Róbert Boženík sa po prestupe zo Žiliny do Feyenoordu Rotterdam nepresadil, aj preto je to tentoraz filozofia postupných krokov?

Vaša úvaha je na mieste. Stačí sa pozrieť, koľko hráčov zo Slovenska sa presadilo po odchode priamo v silných ligách. Možno jeden, či dvaja, ostatní sa nedokážu usadiť, majú to tam ťažké a chodia naďalej po hosťovaniach.

Chcel by som však spomenúť iný príklad – Ondrej Duda vykročil do veľkého futbalu s medzistanicou v Legii Varšava. Toto je tá cesta, po ktorej by sa mohol vybrať aj Kaprálik. Górnik totiž nie je žiadny „béčkový“ tím, je to 14-násobný poľský majster.

X Aký osoh má z tohto hosťovania Žilina?

Tento posun momentálne nie je o finančnom osohu, ten by bol skôr pri priamom prestupe. Prvoradé bolo, aby sme našli po športovej stránke čo najlepšie riešenie pre kariérny progres hráča. Žilina toto hosťovanie umožnila.

X Je súčasťou zmluvy aj klauzula o následnom odkúpení?

Momentálne žiadna takáto klauzula v zmluve nie je.

X Ak sa dnes hovorí o Kaprálikovej cene 1,5 milióna eur, čo by s ňou mohla urobiť vydarená sezóna v Poľsku?

Poľská liga je jednoznačne na inej úrovni ako slovenská. Napokon, je xy prípadov, kedy hráči z Ekstraklasy odchádzajú priamo do najlepších svetových líg. Ten prechod je určite jednoduchší, ako tam ísť priamo zo Slovenska.

 X Môžete potvrdiť, že zápasy poľskej ligy častejšie navštevujú skauti veľkých futbalových značiek?

Bez debaty. Keď sa nám podarí priniesť niekoho z top líg na Slovensko, tak to je pomaly nadľudský výkon, do Poľska sa zástupcovia renomovaných klubov priam hlásia. Keď sme boli v pondelok v Zabrze, už vtedy nám spomínali, že majú nahlásených päť, či šesť zástupcov zahraničných tímov, ktoré sa prídu pozrieť na piatkový duel proti Widzewu Lodž.

X Čo je v tejto chvíli ideálny scenár pre Kaprálika do najbližších rokov?

Veríme, že v Poľsku sa posunie vyššie, lebo tamojšia liga je kvalitnejšia, hlavne rýchlejšia a agresívnejšia. Pokiaľ sa tam Adrián presadí, tak bude mať otvorené dvere do lepších európskych líg. Možno už ďalšie leto. Všetko je otvorené./agentury/