Medzi Trumpom a Putinom: EÚ húta, ako sa brániť, a je rozdelená na štyri kmene. Do ktorého zaradil Slovensko Economist? Šéf Kremľa Vladimir Putin takmer pred troma rokmi spustil veľkú inváziu a vojnu proti Ukrajine vedie už od roku 2014. Donald Trump bol štyri roky v Bielom dome a 20. januára sa doň vrátil na ďalšie obdobie. Takmer všetko, čo sa momentálne vo svete deje, sa dalo minimálne do istej miery predvídať.

Reakcia Európskej únie? Neformálny summit. Samozrejme, je prehnané povedať, že okrem toho nerobí EÚ nič. No, ak sa hovorí, že v histórii úniu vpred posúvali často najmä krízy, nie je vôbec jasné, či to tak bude aj tentoraz. Ak Rusko uspeje na Ukrajine, EÚ bude čeliť posilnenému Putinovi. A keď Trump začne s úniou obchodnú vojnu prostredníctvom zavedenia ciel, pocíti to celá európska ekonomika. A, mimochodom, v oboch prípadoch bude patriť medzi najviac postihnuté krajiny Slovensko.

Boj o Pokrovsk pokračuje. Ukrajinci odrážajú ruské útoky

 Neformálny summit EÚ sa konal v pondelok. Slovensko v Bruseli zastupoval premiér Robert Fico, Zo schôdzky lídrov únie však odišiel ešte predtým, ako sa skončila, a nepočkal ani na večeru s britským premiérom Keirom Starmerom.

Predstavitelia krajín EÚ diskutovali aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorý má pre Európu jasný odkaz. Dve percentá HDP na obranu jej stačiť nebudú. Na druhej strane sa skoro nikto ani len neblíži k piatim percentám, o ktorých teraz hovorí Trump, a samotné USA sú ďaleko od tejto úrovne.

Väčšina krajín EÚ patrí aj do Severoatlantickej aliancie a takmer vo všetkých štátoch výdavky na bezpečnosť rastú. Otázkou však zostáva, ako ďaleko je Európa ochotná zájsť pri svojej obrane. „V minulom roku vynaložili krajiny EÚ na obranu priemerne 1,9 percenta HDP, teda približne 326 miliárd eur, čo je podľa odhadov únie nárast o 30 percent v porovnaní s rokom 2021,“ napísala agentúra Reuters.

„Je zrejmé, že ruská agresia proti Ukrajine zmenila agendu európskej bezpečnosti, hoci ešte presne nevieme, ako sa to skončí. Európa by mala rozšíriť svoje obranné schopnosti a mala by v nich dosiahnuť oveľa vyššiu úroveň, ako je tá súčasná. Je jasné, že časy, keď sme si vyberali mierové dividendy po studenej vojne, sa skončili, keď skutočne chceme posilniť bezpečnosť. Európa musí vyrábať viac zbraní a mala by investovať do priemyselnej základne. Veľkým problémom je aj nákup zbraňových systémov. Dôležitá je spolupráca medzi členskými krajinami a v tomto by sa mala zvýšiť úloha Európskej komisie,“ reagoval pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, riaditeľ Centra pre medzinárodné štúdie na Odeskej národnej univerzite I. I. Mečnikova.

V tejto súvislosti je dôležité, že vznikla funkcia eurokomisára pre obranu, ktorú zastáva bývalý litovský premiér Andrius Kubilius. „Veľa, veľa rokov sme nedostatočne investovali do obrany. Preto je naliehavo potrebné výrazne zvýšiť výdavky na ňu,“ vyhlásila po neformálnom summite predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá hovorí o sume až 500 miliárd eur. Zároveň zdôraznila, že EÚ chce spolupracovať s Trumpovou Amerikou, ale je pripravená na tvrdé rokovanie, aby si ochránila svoje záujmy.

Zhoda na tom, ako riešiť obranu EÚ, sa nebude hľadať jednoducho. Je celkom pravdepodobné, že únia bude v tejto oblasti dvoj- či dokonca viacrýchlostná. Denník Financial Times napísal o iniciatíve, ktorá sa dá označiť za koalíciu štátov ochotných posilniť obranu Európy a spolupracovať aj so štátmi mimo EÚ, menovite s Britániou a Nórskom.

 Deliace čiary sú však v únii rôznorodé. „Debata odhalila rozdiely medzi najväčšími obrannými hráčmi EÚ Nemeckom a Francúzskom, neutrálnymi štátmi ako Rakúsko a Írsko, a proruskými postojmi Maďarska a Slovenska,“ uviedol Financial Times. Podľa denníka vládne napätie aj medzi krajinami, ako sú Poľsko a pobaltské štáty, ktoré sa usilujú čo najrýchlejšie zvyšovať výdavky na obranu, a Talianskom či Španielskom, ktoré v tom zaostávajú.

Európske „kmene“

Financial Times zaradil Slovensko na čele so súčasnou vládou Smeru, Hlasu a SNS medzi proruské krajiny. A tam ho vidí aj magazín Economist. Podľa neho v EÚ v podstate momentálne existujú štyri politické „kmene“: atlanticisti, gaullisti, popierači a putinisti.

„Atlanticisti si myslia, že Európa by bola šialená, keby sa rozhodla konať osamote. Poľsko je štandardným nositeľom zástavy tohto klubu, ktorý vníma NATO na prvom mieste, a ktorý zaberá veľkú časť severnej a strednej Európy,“ uviedol Economist s tým, že pre členov tejto skupiny je najvyššou prioritou zachovanie vzťahov s Amerikou bez ohľadu na Trumpa v Bielom dome.

 Gaullisti nadväzujú na politickú tradíciu francúzskeho prezidenta Charla de Gaulla. Economist tvrdí, že rovnako ako atlanticisti chcú zvyšovanie výdavkov na obranu, ale primárne sa musí EÚ postarať sama o seba vrátane nakupovania európskych zbraní. Gaullisti upozorňujú, že bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome, Amerika sa zameriava na iné priority, najmä na Áziu.

„Obranná stratégia popieračov sa rovná strkaniu hláv do piesku v pštrosom štýle. Ako inak si vysvetliť, že dva zo štyroch najväčších členských štátov EÚ Taliansko a Španielsko vynakladajú na obranu menej ako 1,5 percenta HDP? Akokoľvek môžu popierači gaullistov a atlanticistov hnevať, stále sú lepší ako posledný tábor. Je to okruh putinistických lídrov, ktorý je pripravený narúšať kroky EÚ, ktoré dráždia Rusko. Viktor Orbán v Maďarsku a Robert Fico na Slovensku chcú zrejme napodobniť Putina. Hoci je ich tábor malý, rastie a ktokoľvek z neho môže stopnúť opatrenia EÚ, ktoré si vyžadujú jednomyseľnosť, ako sú uvalenie sankcií alebo pomoc Ukrajine,“ vysvetlil Economist./agentury/

X X X

 Donald Trump môže rozpútať „búrku“, ktorá zatieni aj vojnu na Ukrajine. Ako prvých by zrejme zmietla Američanov

 Sľuby amerického prezidenta začínajú narážať na realitu.

Každý Američan dlhuje cez záväzky vlády v priemere už vyše 100-tisíc dolárov a história ukazuje, že tento spôsob hospodárenia je neudržateľný. Dianie sa však dostalo už tak ďaleko, že nápady Donalda Trumpa nie je možné uviesť do praxe bez dopadov na samotných Američanov, aktuality.sk

X X X

 Ukrajinskí regrúti hromadne utekajú z výcvikových centier, z jednotiek zostali torzá

Ukrajinskí vojaci čoraz častejšie opúšťajú svoje jednotky nielen na fronte, ale aj počas vojenského výcviku v Poľsku. Nedostatky personálu sú výrazné, pričom niektoré jednotky hlásia, že stav vojakov klesol na menej než polovicu plánovaného počtu. Informuje o tom spravodajca TASR podľa zistení portálu Onet.

 Podľa dostupných informácií sa problémy týkajú napr. výcviku na tankoch Leopard v poľskom meste Žagaň. Hoci poľské ministerstvo obrany neuviedlo presný počet ukrajinských vojakov, zdroje Onetu naznačujú, že ešte na jeseň tvorili ukrajinskí účastníci len tretinu kapacity, ktorú mohlo Poľsko prijať. Dezercie na výcvikoch sú častejšie ku koncu tréningových cyklov. K zvýšenej miere dezercie pri výcviku tankistov prispieva, že Žagaň je blízko nemeckých hraníc, ktoré poskytujú príležitosť na únik.

 Poľská Ukrajinská légia, ktorú majú tvoriť tvoriť Ukrajinci žijúci v zahraničí, podľa správ z januára prijala 1300 prihlášok na výcvik druhej skupiny dobrovoľníkov, ktorí sa majú zapojiť do bojov na Ukrajine. Podľa Onetu sa však čísla o obsadenosti légie hýbu od niekoľko tisíc po niekoľko desiatok. „Okrem nízkej účasti sú problémom aj fyzická kondícia vojakov a v niektorých prípadoch aj problémy s alkoholom a drogami,“ uviedol pre Onet anonymný zdroj blízky výcvikovému procesu.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry bolo do konca minulého roka začatých viac ako 90 000 vyšetrovaní prípadov dezercie, čo predstavuje asi 10 percent z celkového počtu vojakov. Na ruskej strane je oficiálna miera dezercie odhadovaná na dva a pol percenta. Tento údaj z oficiálnych štátnych zdrojov nemusí byť spoľahlivý.

Fenomén opúšťania jednotiek, známy na Ukrajine pod skratkou „SeZeČe“ (neoprávnené opustenie oddielu – pozn. TASR), je rozšírený najmä medzi vojakmi, ktorí sú na fronte dlhodobo bez možnosti rotácie. Hoci ukrajinské právo definuje takéto opustenie jednotky do troch dní ako priestupok, v praxi sa vojaci vracajú aj po dlhšom čase bez väčších následkov. Ide totiž väčšinou o skúsených vojakov s bojovými znalosťami.

 Príčiny sú podľa Onetu komplexné, od psychického vyčerpania až po nevyhovujúce podmienky na fronte. Ukrajinské vedenie sa snaží motivovať vojakov k návratu do služby prostredníctvom kampaní ako „Vráť sa zo SeZeČe, všetko bude v poriadku“, no situácia zostáva vážna a komplikuje schopnosti ukrajinskej armády./agentury/

 X X X

 Ľady sa pohli. Putin je pripravený rokovať s „nelegitímnym“ prezidentom Zelenským

Hovorca Kremľa v stredu vyhlásil, že Rusko je pripravené rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským napriek tomu, že ho nepovažuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny.

 Dmitrij Peskov však nedeľné vyjadrenie Zelenského o tom, že je ochotný rokovať priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom označil za „prázdne slová“. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a TASS.

Zelenskyj v utorok uviedol, že by súhlasil s priamymi rozhovormi s ruským prezidentom Putinom, ak by to malo ukončiť už takmer trojročnú vojnu na Ukrajine. Povedal to v rozhovore s britským novinárom Piersom Morganom. „Ak je to jediná zostava, v akej môžeme priniesť mier občanom Ukrajiny a nestratiť ľudí, určite pôjdeme aj do tejto zostavy,“ uviedol ukrajinský prezident.

Peskov vyjadril ochotu rokovať s ukrajinským prezidentom napriek vyhláseniu Putina z minulého týždňa. Ruský prezident uviedol, že Moskva by rokovala s Ukrajinou, avšak vylúčil možnosť hovoriť so Zelenským, keďže nie je legitímnym prezidentom.

Súčasného prezidenta Ukrajiny nepovažuje Moskva za legitímneho, keďže jeho päťročné funkčné obdobie uplynulo minulý rok. Rusko preto jeho legitimitu spochybňuje napriek tomu, že počas vojnového stavu ukrajinská ústava nedovoľuje usporiadanie volieb a jeho prezidentský mandát sa preto automaticky predĺžil.

 Hovorca Kremľa tiež v stredu vyhlásil, že rokovania s Kyjevom „musia byť na niečom postavené“ a upozornil na dekrét, ktorým Zelenskyj zakázal mierové rozhovory s Ruskom. Dekrét schválil koncom septembra 2022 v reakcii na ilegálnu anexiu štyroch ukrajinských oblastí. AFP pripomína, že Rusko sa na tento dekrét pravidelne odvoláva a tvrdí, že kvôli nemu nemôže vstúpiť do mierových rokovaní.

Peskov v stredu reagoval aj na Zelenského výzvu poskytnúť nukleárne zbrane Ukrajine v prípade, že by nevstúpila do NATO. Hovorca Kremľa o takýchto návrhoch povedal, že „hraničia so šialenstvom“ a upozornil na princíp nešírenia jadrových zbraní./agentury/

 X X X

 Plánuje Trump etnické čistky? Chce vyhnať Palestínčanov, Pásmo Gazy zrovnať so zemou a zabrať ho pre USA

Neuplynuli ani tri týždne, odkedy v Pásme Gazy zavládlo krehké prímerie a situácia sa opäť vyhrocuje. Americký prezident Donald Trump totiž vyhlásil, že USA prevezmú kontrolu nad Pásmom Gazy, aby tam zabezpečili dlhodobý mier. Asi dva milióny palestínskych obyvateľov plánuje presídliť do Egypta a do Jordánska, Gazu chce zrovnať so zemou a znova vybudovať. Z územia sa má stať „Riviéra Blízkeho východu“. Podľa kritikov sú jeho predstavy neprijateľné a pripomínajú etnické čistky.

 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a americký prezident Donald Trump na rokovaní v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone v utorok 4. februára 2025.

„USA prevezmú Pásmo Gazy… Budeme ho vlastniť a budeme zodpovední za likvidáciu všetkých nebezpečných nevybuchnutých bômb a iných zbraní v tej lokalite. Zbavíme sa zničených budov, zrovnáme ich so zemou. Naštartujeme hospodársky rozvoj, ktorý poskytne neobmedzený počet pracovných miest a bytov pre ľudí v tejto oblasti,“ oznámil Trump v utorok na tlačovej konferencii po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Ekonóm Páleník v Ide o pravdu: Trumpova obchodná vojna môže eskalovať v špirále. Prečo clá zasiahnu najviac Slovensko?

 Nový šéf Bieleho domu vzápätí poriadne popustil uzdu fantázii, keď začal vysvetľovať, ako si predstavuje obnovu tohto územia. Pôvodné palestínske obyvateľstvo, ktoré sa po uzavretí prímeria pomaly vracia do zničených domovov, by podľa neho mali prijať susedné arabské štáty.

„Gaza je teraz pekelnou dierou. Úprimne povedané, bola ňou už pred začiatkom bombardovania. My dáme ľuďom šancu žiť v krásnej komunite, ktorá je bezpečná a pokojná,“ priblížil Trump.

Ako upozornil, pôvodní obyvatelia by mali odísť. „Ak sa vrátite, skončí sa to rovnako, ako to bývalo sto rokov,“ varoval. Palestínčania podľa neho do Pásma Gazy prichádzajú len preto, lebo nemajú žiadnu inú možnosť.

„Je to len miesto na demolíciu. Prakticky každá budova padla,“ dodal Trump a novinárov oboznámil s veľkolepým plánom obnovy.

Na uvoľnenom území by vraj Američania začali s masívnou výstavbou, ktorá by z Pásma Gazy mohla spraviť „Riviéru Blízkeho východu“.

Nie je to pritom prvý raz, čo bývalý realitný magnát takto rojčil o palestínskom území. Ako pripomenul denník The Times of Israel, už pred voľbami v októbri minulého roka sa vyjadril, že v Pásme Gazy by to po prestavbe mohlo byť lepšie ako v Monaku.

Trump zdôraznil, že nejde o ľahkovážne rozhodnutie. „Každému, s kým som hovoril, sa páčila myšlienka, že by Spojené štáty vlastnili ten kúsok zeme, rozvíjali ho a vytvárali tisíce pracovných miest. Bolo by to skvelé,“ prezradil. Gaza by sa podľa neho mohla stať domovom pre „ľudí z celého sveta“.

 „Myslím, že z toho urobíte medzinárodné, neuveriteľné miesto… A myslím si, že tam bude celý svet – budú tam žiť zástupcovia z celého sveta, aj Palestínčania. Bude tam žiť veľa ľudí,“ doplnil.

Na otázku, či by do Pásma Gazy vyslal amerických vojakov, aby dozerali na dodržiavanie mieru, odpovedal, že je to možné. „Ak to bude potrebné, spravíme to,“ ubezpečil.

Návrat kolonializmu?

Len čo Trumpove slová obleteli svet, vyvolali búrlivé reakcie. Americká televízia CNN zhodnotila, že šéf Bieleho domu počas svojho druhého funkčného obdobia prejavil „najimperialistickejší reflex“, keďže za krátky čas od svojho vymenovania do úradu stihol pohroziť už aj anexiou Panamského prieplavu, Grónska či Kanady.

Zabratie Pásma Gazy si údajne predstavuje ako nejaký obchod s nehnuteľnosťami, v rámci ktorého by prebral zodpovednosť za to územie a riadil tam veľký projekt obnovy s vytváraním pracovných miest. Nazval to formou amerického vlastníctva, no podľa CNN by sa na to lepšie hodilo označenie „kolonializmus 21. storočia“.

Ako sa dalo čakať, Izrael Trumpov prejav ocenil, rovnako ako jeho víziu prestavby zničeného územia. „Je to niečo, čo môže zmeniť dejiny,“ povedal pre médiá Netanjahu, ktorý amerického prezidenta nazval „najlepším priateľom, akého kedy Izrael mal v Bielom dome“.

 Niet sa čomu čudovať. Trump hneď po nástupe uvoľnil vyše miliardy dolárov na vojenskú pomoc pre židovský štát, ktoré jeho predchodca Joe Biden pozastavil, aby Izrael prinútil zlepšiť humanitárnu situáciu na okupovanom území v Pásme Gazy.

Nový šéf Oválnej pracovne zároveň ani nespomenul nehumánny prístup izraelských vojakov k palestínskym civilistom, za ktorý ich vo svete obviňujú z genocídy. Podľa miestnych úradov zahynulo v Pásme Gazy viac ako 47-tisíc ľudí, z toho množstvo detí.

Podporu Trumpovi vyjadrili aj jeho verní republikáni. Americký minister zahraničia Marco Rubio na sociálnej sieti X napísal, že Pásmo Gazy treba oslobodiť od teroristickej organizácie Hamas a Spojené štáty sú pripravené prevziať vedenie, aby bolo územie zase nádherné.

Dokonca sa inšpiroval volebným heslom svojho šéfa „Make America Great Again“ (Urobme Ameriku opäť veľkou) a vymyslel slogan „Make Gaza Beautiful Again“ (Spravme Gazu znova krásnou).

Trumpa pochválil i republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson. Na platforme X vyzdvihol odvážny počin prezidenta a vyslovil nádej, že sa v Pásme Gazy podarí dosiahnuť trvalý mier.

Obvinenie z etnických čistiek

Predstavitelia opozičných demokratov v USA už takí nadšení neboli. „Úplne stratil rozum. Invázia USA do Pásma Gazy by viedla k smrti tisícov amerických vojakov a k desaťročiam vojny na Blízkom východe. Je to ako zlý, chorý vtip,“ rozhorčil sa na sociálnej sieti X senátor Chris Murphy.

„Palestínčania nepôjdu nikam. Tento prezident môže také fanatické nezmysly chrliť len preto, že v Kongrese existuje podpora pre financovanie genocídy a etnických čistiek,“ pridala sa ku kritike kongresmanka Rashida Tlaibová.

„Myslím, že musíme zopakovať, čo prezident USA práve povedal,“ zhrnul po Trumpovom vystúpení demokratický senátor Chris Van Hollen. „Povedal, že politikou USA bude násilne vyhnať z Pásma Gazy dva milióny Palestínčanov. Také čosi sa nazýva aj etnickou čistkou,“ skonštatoval pre televíziu MSNBC.

 Militantné palestínske hnutie Hamas Trumpove výroky komentovalo slovami, že je to „recept na vytvorenie chaosu a napätia v regióne“.

Jeho postoj odmietli aj viaceré arabské štáty na Blízkom východe, ktoré ho vnímajú ako porušenie medzinárodných práv. S jeho nápadom nesúhlasí ani Čína či Rusko, ktoré podporuje vznik nezávislého palestínskeho štátu. Rovnaký postoj zaujali mnohí európski politici.

Podľa hovorcu Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Nilsa Schmida je návrh amerického prezidenta neprijateľný. „Je v príkrom rozpore s medzinárodným právom a dva milióny Palestínčanov by okradol o vlasť,“ citovala ho agentúra Reuters.

 Aj Schmid upozornil, že bezpečnosť Izraela a práva Palestínčanov môže zaistiť iba riešenie vo forme dvoch štátov. „Trump je tu ako realitný agent a nie ako čestný maklér pre spravodlivú rovnováhu záujmov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi,“ uzavrel hovorca SPD.

„V podstate hovorí, že teraz je oficiálnou politikou USA deštrukcia palestínskej spoločnosti, rozptýlenie Palestínčanov do susedných krajín, a ako vrchol všetkého prídu USA, aby neobmedzene vlastnili palestínske územie,“ zhrnul pre televíziu Al Džazíra politický analytik a obhajca ľudských práv Omar Baddar./agentury/

X X X

 V Bruseli sa tvorila obranná aliancia. Robert Fico odišiel skôr. Minister Kaliňák odkázal, že im drží palce

Slovenský premiér Robert Fico (druhý zľava), maďarský premiér Viktor OrbánZdroj: AP/Geert Vanden Wijngaert

Prečo Robert Fico odišiel zo samitu skôr, doposiaľ nevysvetlil. Aktuality.sk sa s otázkami obrátili aj na úrad vlády, ktorý nám doteraz neodpovedal. Na otázky nám odpovedala europoslankyňa za Smer Monika Beňová.

Bolo len pár hodín pred historickým európskym samitom v Paríži, keď Robert Fico narýchlo zvolal bezpečnostnú radu štátu na úrade vlády. „V jednej veci mám úplne jasno. Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine,“ vyhlásil premiér vo februári minulého roka.

Slovenský premiér vtedy vyniesol, o čom sa diskutovalo za zatvorenými dverami, čím naštrbil dôveru ostatných európskych lídrov. Neostalo to bez následkov. Dnes sa v Európe tvorí „koalícia ochotných“, ktorá diskutuje o spoločných miliardových investíciách do obrany. Pri stole však Slovensko zrejme chýba, čím môže podľa kritikov prísť o desiatky miliónov eur.

Minister obrany Robert Kaliňák sa pýta, ako môžeme byť vylúčení z niečoho, čo ešte neexistuje, aktuality.sk

X X X

 Koniec štedrých dotácií. Holjenčík odkazuje „zeleným“ špekulantom: Vaše obdobie sa skončilo

Obdobie štedrých dotácií na rozvoj obnoviteľných zdrojov energií (OZE) sa skončilo. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík to odkazuje špekulantom a lobistom so zelenou energiou. Podiel čistých technológií na slovenskej výrobe elektriny je vzhľadom na vysoký podiel energie z jadra (takmer 75 %) podľa neho unikátne stabilný, máme nízkoemisný energetický mix.

 Regulačný úrad tvrdí, že plne podporuje rozumný rozvoj a podporu OZE pre širokú slovenskú verejnosť. Zároveň však dôrazne odmieta agresívne politické presadzovanie zelenej ideológie rôznymi biznis lobistickými skupinami, ktorým v skutočnosti ide iba o bezohľadný zisk a napojenie sa na rôzne dotačné schémy, či už zo Slovenska alebo EÚ.

 „Chcem apelovať na širokú verejnosť, ako aj na politikov, aby sa na rozvoj OZE u nás pozerali s chladnou hlavou a nie na akúsi módnu záležitosť, na ktorej rozvoj tlačia rôzni špekulanti a lobisti. Tam, kde sa OZE oplatia, kde slúžia na vlastnú spotrebu, som jednoznačne za. Ale špekulovať pri budovaní OZE iba s tým, že budem dostávať nejakú formu doplatku od štátu, tak táto doba sa už skončila. Súhlasím s rozvojom zelenej energie, ale nie na úkor ostatných slovenských odberateľov!,“ zdôraznil Holjenčík.

 Energia získavaná z OZE má podľa regulačného úradu svoje nesporné výhody, ale aj nedostatky, ktoré bránia v jej širšom využívaní. Efektivita zariadení, ako sú solárne panely alebo veterné turbíny, je totiž závislá od poveternostných podmienok, čo vedie k výkyvom produkcie. Napríklad doba, počas ktorej dokáže fotovoltická elektráreň vyrábať elektrinu v podmienkach SR je približne iba 1 100 hodín, rok má pritom 8760 hodín. Podobné je to aj pri výrobe z vetra, fúka zhruba 2 200 hodín do roka.

Solárna alebo veterná energia je preto už aj v tradične „zelených“ krajinách vnímaná ako nespoľahlivý hlavný zdroj energie. Počiatočná investícia do inštalácie solárnych panelov, veterných turbín alebo tepelných čerpadiel je bez dotácií pre bežnú verejnosť vysoká. Zariadenia OZE si navyše vyžadujú pravidelnú údržbu a majú obmedzenú životnosť, tvrdí ÚRSO. Napríklad solárne panely ju majú približne 25 rokov, po ktorých ich efektivita klesá a na konci životnosti majú účinnosť nižšiu až o 20 %.

 „Investície do vlastných zariadení na výrobu energie z OZE ako sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá sú u nás stále populárne a jednou z hlavných výhod je zníženie závislosti od externých dodávateľov elektriny. To je v poriadku. Čo však už nie je v poriadku, ak najdôležitejšiu úlohu pri zvažovaní o inštalácii OZE zohráva iba atraktívne finančné hľadisko rôznych dotácií, tak ako to presadzujú spomínaní špekulanti na úkor občanov SR a EÚ,“ uzavrel Holjenčík./agentury

X X X

 Argentína vystúpi zo Svetovej zdravotníckej organizácie

 Prezident Javier Milei nariadil ministrovi zahraničných vecí zabezpečiť oficiálne postupy na vystúpenie z WHO.

Argentína vystúpi zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), a to predovšetkým pre zásadný nesúhlas s postupom WHO počas pandémie COVID-19 vrátane lockdownov. Oznámil to v stredu hovorca kancelárie argentínskeho prezidenta Manuel Adorni, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Hovorca novinárom povedal, že Argentína „nedovolí žiadnemu medzinárodnému orgánu zasahovať do svojej suverenity“ a už vôbec nie do zdravia svojich obyvateľov. Prezident Javier Milei nariadil ministrovi zahraničných vecí Gerardovi Wertheinovi zabezpečiť oficiálne postupy na vystúpenie z organizácie .

Po vystúpení z WHO Argentína očakáva pružnejšie reagovať na jednotlivé situácie

Podľa Adorniho toto rozhodnutie neovplyvní kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, keďže Argentína od WHO nedostávala žiadne peniaze. Naopak, očakáva, že Argentína bude môcť bez členstva vo WHO pružnejšie reagovať na jednotlivé situácie.

 Milei po nástupe do funkcie prezidenta koncom roka 2023 prisľúbil štátny rozpočet bez deficitu. Podľa agentúry AFP jeho drastické úsporné opatrenia dostali pod hranicu chudoby milióny ľudí. Argentína však v roku 2024 zaznamenala svoj najväčší obchodný prebytok v dejinách.

Na záver hovorca prezidenta uviedol, že okrem vystúpenia z WHO Argentína skúma aj možnosti odstúpenia od Parížskej klimatickej dohody, aktuality.sk

X X X

 Vláda francúzskeho premiéra Bayroua prežila ďalšie hlasovanie o dôvere

Dolná komora francúzskeho parlamentu, Národné zhromaždenie, v stredu zamietla prvý z dvoch návrhov krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) na vyslovenie nedôvery menšinovej vláde premiéra Francoisa Bayroua v súvislosti s rozpočtom na rok 2025. Za návrh hlasovalo len 128 poslancov, pričom na schválenie bolo potrebných 289 hlasov.

Rozpočet bude definitívne prijatý, keď ho schváli aj horná komora zákonodarného zboru – Senát.

Francúzsku vládu čaká ešte v stredu ďalšie hlasovanie o nedôvere týkajúce sa návrhu zákona o financovaní sociálneho zabezpečenia. Očakáva sa, že ani toto nebude úspešné.

Výsledok prvého hlasovania sa dal očakávať, keďže Socialistická strana (PS) ani krajne pravicové Národné združenie (RN) nechceli podporiť iniciatívu LFI. Predstavitelia oboch strán tvrdili, že hoci s rozpočtom nesúhlasia, Francúzsko ho nevyhnutne potrebuje.

Pred hlasovaním Bayrou poslancom povedal, že ak by Francúzsko nemalo rozpočet, jeho reputácia by bola ohrozená.

 V oboch prípadoch využil Bayrou ústavný článok 49.3, ktorý umožňuje vláde prijímať legislatívu bez rozpravy a hlasovania v parlamente. Tento krok je výhodný pre menšinovú vládu, opozícii však zároveň zaručuje právo vyvolať hlasovanie o vyslovení nedôvery.

Schvaľovanie rozpočtu sa stalo osudným predchádzajúcej menšinovej vláde Michela Barniera – PS a RN ju vtedy odmietli podporiť.

 O vyslovení nedôvery Bayrouovej vláde sa na podnet LFI hlasovalo už 16. januára krátko po tom, čo predložila svoje programové vyhlásenie. Socialisti i RN ju aj vtedy podržali.

Rozpočet na rok 2025 je kompromisom, ktorý koncom minulého týždňa predstavil parlamentný mediačný výbor. V súlade s tým sa Francúzsko drží svojho cieľa, ktorým je zníženie deficitu z niečo vyše šesť percent v minulom roku na maximálne 5,4 percenta hrubého domáceho produktu. Celkovo sa má ušetriť okolo 50 miliárd eur./agentury/

X X X

 Trumpova administratíva zvažuje zrušenie úverov na rozvoj zelených technológií za 400 miliárd dolárov

 Iniciatíva pod názvom Úrad pre úverové programy vznikla za vlády bývalého prezidenta Georgea W. Busha s cieľom poskytovať záruky a priame financovanie inovatívnych energetických projektov.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa skúma právne možnosti zrušenia úverov poskytnutých v rámci programu na financovanie technológií čistej energie v hodnote 400 miliárd dolárov (387 miliárd eur). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg, ktorá sa v stredu odvolala na zdroj oboznámený so záležitosťou.

Novozvolený riaditeľ úverového programu ministerstva energetiky John Sneed podľa osoby, ktorá hovorila pod podmienkou zachovania anonymity, predstaviteľov úverovej agentúry minulý týždeň informoval, že nová administratíva si želá, aby sa program zameral na technológie, ako je jadrová energia a skvapalnený zemný plyn. Sneed tiež údajne vyhlásil, že skúma možnosť zrušenia existujúcich finančných dohôd, hoci sa ešte len uvidí, či by to bolo právne uskutočniteľné, a konkrétne rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Iniciatíva pod názvom Úrad pre úverové programy vznikla za vlády bývalého prezidenta Georgea W. Busha s cieľom poskytovať záruky a priame financovanie inovatívnych energetických projektov, ktoré vedú k zníženiu emisií skleníkových plynov. V jej rámci sa doteraz uzavrelo financovanie projektov v celkovej hodnote viac ako 60 miliárd USD. Rekordná suma 15 miliárd USD pripadla na projekty čistej energie spoločnosti PG&E, ďalších 9,2 miliardy eur získala automobilka Ford na svoju továreň na batérie.

Program podporil aj výrobcu elektromobilov Tesla. Spoločnosť technologického miliardára a Trumpovho blízkeho spolupracovníka Elona Muska čerpala pôžičku vo výške 465 miliónov USD na pomoc pri rozbehnutí výroby modelu S. Podľa agentúry Bloomberg zatiaľ nie je jasné, ktoré pôžičky by sa Trumpova administratíva mohla pokúsiť získať späť,aktuality.sk

X X X

 Cuper, údajne odpadol počas príhovoru

Vo veku 78 rokov zomrel advokát a bývalý poslanec Národnej rady Ján Cuper.

 Podľa Jojky Cuper odpadol počas príhovoru v jednom z podnikov v širšom centre Bratislavy.

„Môžeme potvrdiť, že na základe volania na tiesňovú linku 155 sme dnes po 12-tej hodine vyslali ambulancie záchrannej zdravotnej služby na Miletičovu ulicu v Bratislave k mužovi, ktorý odpadol na trhovisku. Napriek snahe záchranárov sa 78-ročného muža nepodarilo oživiť a lekár konštatoval exitus,“ informovala Danka Capáková z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS).

Cuper sa „preslávil“ v roku 2005, keď pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú nehodu v Modre. Vzhľadom k poslaneckej imunite však nebol potrestaný. Cuper po nehode najprv tvrdil, že nepil. Neskôr sa ukázalo, že Cuper bol pod vplyvom alkoholu. Bolo to zrejmé už na prvý pohľad z jeho vyjadrení po nehode. Výhovorky, že mu niekto vbehol do cesty, nepomohli. Zdemoloval dopravnú značku a narazil do odstaveného auta.

Po odchode z politiky bol známy ako obhajca bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. V roku 2006 napríklad tvrdil, že smrť Róberta Remiáša nebola vraždou. „My sme nazhromaždili dosť dôkazov aj na to, aby sa konštatovalo, že sa skutok vôbec nestal,“ tvrdil Cuper. Podľa neho si Remiáš dal „do auta, do ktorého sa vôbec nesmú splynovacie zariadenia montovať“ nainštalovať takéto zariadenie načierno.

„Auto mu vybuchlo, ale nie preto, že mu tam niekto dal nálož, ale preto, že bolo neodborne namontované splynovacie zariadenie,“ uzavrel Cuper.

 V roku 2017 sa stal asistentom poslanca Juraja Kolesára z ĽSNS. V roku 2016 za extrémistickú partaj kandidoval do parlamentu z 25. pozície, do národnej rady sa mu však nepodarilo prekrúžkovať. Cuper v marci 2017 na pôde Univerzity Komenského v Bratislave počas diskusie o Mečiarových amnestiách ako jediný amnestie obhajoval.

Cuper do politiky vstúpil v roku 1992 na kandidátke Hnutia za demokratické Slovensko. Bol jedným z poslancov, ktorí vo federálnom parlamente hlasovali za zánik ČSFR. V parlamentných voľbách v samostatnej SR v roku 1994 bol zvolený za poslanca Národnej rady za HZDS. Poslancom bol aj v ďalšom volebnom období v rokoch 1998 – 2002. Vo volebnom období 2002 – 2006 nastúpil na zaniknutý mandát poslanca Sergeja Kozlíka.

Zo strany vystúpil v marci 2006 po tom, ako sa nedostal na kandidátku strany do júnových parlamentných volieb.

Pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako docent na Katedre teórie práva a sociálnych vied, kde mu v auguste 2017 pre jeho spojitosť s extrémistickou stranou Mariana Kotlebu nepredĺžili zmluvu. V minulosti taktiež pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici./agentury/

X X X

 Aj v Mečiarovej bašte, ktorú neskôr prebral Smer, sa už ľudia vybrali protestovať do ulíc

 Zorganizovať protest v niektorých mestách chce vysokú mieru odvahy a angažovanosti, vysvetľuje vysokoškolský učiteľ a volebný geograf Tibor Madleňák.

ČADCA: V kysuckom meste pred dvoma týždňami po rokoch ľudia vybrali do ulíc, aby vyjadrili nespokojnosť so súčasnými krokmi vlády. Organizátori očakávajú, že na ďalší protest, naplánovaný na 7. februára, ich príde ešte viac. Na sociálnych sieťach sa šíria obvinenia o zahraničnom vplyve na organizátorov protestov, no zároveň rastie počet tých, ktorí sa v regiónoch aktivizujú a verejne vyjadrujú svoj nesúhlas.

„V prostredí Kysúc sa občianske zhromaždenie automaticky stretáva s tvrdeniami typu, že je platené Sorošom, že sme zapredanci a platia nás zahraničné mocnosti a všetky podobné nezmysly dohromady. Aj teraz sa toto očakávanie naplnilo, aj keď sa obmedzilo iba na sociálne siete,“ hovorí Ľuboš Žársky, jeden z organizátorov, rodák z Kysúc.

Podobná situácia bola aj v minulosti. „Keď sa tu organizovali protesty pred siedmimi rokmi, na sociálnych sieťach sa zmobilizovala komunita sympatizantov určitých politických strán, Smeru, a, žiaľ, aj neonacistov. Teraz sme vedeli, čo čakať,“ dodává, aktuality.sk

X X X

 Ruský vojak kritizuje české zbrane dodané Ukrajine. Ich najväčší problém je zasekávanie nábojov

Vojak z jednej z jednotiek južnej skupiny s volacím znakom Kasper poznamenal, že „ukrajinské ozbrojené sily nemajú žiadnu výhodu v zbraniach“.

 Ukázalo sa, že útočné pušky českej výroby, ktoré našli ruskí vojaci na pozíciách Ozbrojených síl Ukrajiny na južnom Doneckom smere v tzv. Doneckej ľudovej republike, mali defekt – zasekávanie sa nábojov. Agentúre TASS o tom povedal vojak z jednej z jednotiek Južnej skupiny vojsk ruských ozbrojených síl s volacím znakom Kasper. „Ukrajinské ozbrojené sily nemajú žiadnu výhodu v zbraniach. Dokonca poviem toto: stretli sme sa s českými zbraňami CZ, vyskúšali sme ich, a uvedomili sme si, že útočné pušky sú zlé. Spravidla všetkým, ktoré majú, sa zasekáva náboj. Testovali sme ich na polygóne, pušky sú veľmi zlé. Myslím si, že ukrajinské ozbrojené sily v zásade nemajú žiadnu výhodu v zbraniach, výhoda je na našej strane, všetko sa vyvíja (v Rusku), vrátane zbraní,“ povedal Kasper.

 Dodal, že s cieľom precvičiť koordinované akcie jednotky často vykonávajú výcvik na cvičisku. Okrem toho sa organizujú kurzy taktickej medicíny. Nacvičuje sa najmä útok na nepriateľské pevnosti skupinou piatich až ôsmich vojakov, a to aj v podmienkach lesného pásu. „Po prvé, lesný pás sa líši od mestského útoku tým, že tam nie je dostatočné krytie, pretože lesné pásy, do ktorých vstúpite, sú už spravidla pokryté delostrelectvom, dronmi a nie je tam veľa krytov. Je tiež špinavý, je to veľmi ťažké,“ vysvetlil bojovník. Útočná skupina zvyčajne zahŕňa strelcov, granátometčíkov, guľometníkov a ak to terén dovoľuje, aj ostreľovačov. Útoku predchádza delostrelecká príprava, špeciálne úlohy na úpravu paľby a potom nasledujú akcie útočného lietadla pridelené posádkam dronov.

 „Korekčné údaje od útočnej pechoty (sú súčasťou úloh posádok UAV), predtým je korekcia delostrelectva. Najprv ide delostrelecká paľba. Len čo sa pechota priblíži, takpovediac k čakaciemu bodu, delostrelectvo začne strieľať. Delostrelectvo prestane páliť, už vystupuje vzduch, korigujeme údaje pre delostrelectvo. Pohybujeme sa a už sa pozeráme priamo za nepriateľa, nastupuje pechota: kde je zemľanka, je tam hliadka alebo nie,“ poznamenal operátor UAV s volacím znakom Tatarin.

Správa agentúry TASS nešpecifikuje, aký typ zbrane z Českej republiky by mal byť chybný. Na internetovej stránke je len krátke video, kde „Kasper“ spomína práve problémy s útočnými puškami.

Český vojenský materiál poskytnutý Ukrajine

Ministerka obrany Jana Černochová (ODS) v decembri uviedla, že od začiatku ruskej invázie poskytla Česká republika napadnutej krajine nepotrebný vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy korún (289 441 350 eur). V júli minulého roka ukrajinský premiér Denys Šmyhal v Prahe oznámil, že v spolupráci s českou spoločnosťou Sellier & Bellot vznikne na Ukrajine nový závod na výrobu munície.

 Český premiér Petr Fiala (ODS) na tlačovej konferencii uviedol, že zástupcovia českých a ukrajinských zbrojárskych firiem po rokovaní vlády podpísali zmluvy o presune výroby na Ukrajinu, a to na muníciu malého kalibru od firmy Sellier & Bellot alebo pušky Bren 2 od Českej zbrojovky. „V nadväznosti na dohodu o spoločnom pláne s Ukroboronpromom z februára podpísala Česká zbrojovka dohodu o transfere technológie na montáž pušiek CZ BREN 2 na Ukrajine,“ uviedla vtedy v tlačovej správe spoločnosť Colt CZ, pod ktorú patrí výrobca malokalibrovej munície a Česká zbrojovka.

Ukrajinské ozbrojené sily už majú skúsenosti s puškami CZ BREN 2. Okrem nich a Armády Českej republiky s nimi pracuje aj protiteroristická jednotka francúzskeho žandárstva, portugalská armáda, poľská pohraničná stráž a rumunské žandárstvo. Licenčne sa vyrábajú aj v Maďarsku pre potreby maďarských ozbrojených síl. „Ukrajinci začali vyrábať české pušky CZ-806 BREN 2. Vybrali si konkurenta poľskej útočnej pušky Grot,“ napísala koncom minulého roka Wirtualna Polska s odvolaním sa na komuniké ukrajinskej zbrojovky Ukroboronprom o začatí licenčnej montáže českých pušiek BREN 2. Podľa komuniké má nasledovať plná výroba na Ukrajine, aby sa zabezpečilo lepšie vybavenie ukrajinských ozbrojených síl modernými ručnými zbraňami. Poľská stránka pripomenula, že Česi medzitým vyvinuli novšiu verziu BREN 3.

 Medzitým sa na sociálnych sieťach objavili zábery ruského vojaka so severokórejským ľahkým guľometom vzor 73, ktorý údajne tiež vychádza z československého ľahkého guľometu spred druhej svetovej vojny. „Váži možno 15 až 16 kilogramov. Veľmi zvláštne. S niečím takým by som nechcel bojovať,“ hovorí vojak. Ukrajinskí blogeri však s odvolaním sa na zábery zo sociálnych sietí tvrdia, že ruskí vojaci používajú takéto samopaly aj v bojoch s ukrajinskými silami v Kurskej oblasti na západe Ruska. Komentátori tvrdia, že ruské jednotky údajne pociťujú nedostatok samopalov ruskej výroby.

Stanovisko ruského experta pre Moskovskij Komsomolec

Expert Jevgenij Balabas pre Moskovskij Komsomolec povedal, že Česká republika mohla poslať dva samopaly do ukrajinských ozbrojených síl , ktoré by mohli mať na bojisku problémy. Podľa odborníka nie je jasné, o akom type zbrane sa presne diskutuje, a tiež stojí za zmienku, že zaseknutie možno chápať buď ako zaseknutie sa pri podávaní zo zásobníka, alebo ako zaseknutie sa vybitej nábojnice v nábojovej komore, keď sa po výstrele vysunie. Balabas poukázal na to, že Česi sú známi najmä dvoma útočnými puškami v prevádzke, a to starou VZ-58 (zo závodu CZ, Česká zbrojovka) a modernou CZ-805, ktorá ju nahradila. Prvá z nich je známa tým, že sa stala „Ne-Kalašnikovom“ krajín Varšavskej zmluvy. Poznamenal, že Česi môžu mať vo svojich skladoch veľké množstvo samopalov VZ-58 a môžu byť dodávané ukrajinským ozbrojeným silám, pretože o ne nie je núdza. Zároveň si nie je vedomý žiadnych problémov s touto zbraňou, pretože sa počas mnohých vojenských konfliktov osvedčila ako spoľahlivá a bezproblémová.

 Druhou útočnou puškou, ktorá mohla byť dodaná ukrajinským ozbrojeným silám, by mohla byť pomerne moderná CZ-805, čo je modulárna útočná puška s nábojovou komorou NATO kalibru 5,56×45, hoci má aj modifikáciu pre 7,62×39, uviedol odborník. Balabas poznamenal, že v jeho prípade mohol nastať problém typický pre zbrane NATO, ktorým je náchylnosť na nečistoty, ktoré môžu spôsobiť problémy s podávaním nábojnice a vysúvaním nábojnice. Expert pochybuje, že zbrane mohli byť poškodené počas prepravy, keďže tento proces má určité štandardy a je spoľahlivý. Balabas pripúšťa, že v prípade VZ-58 mohli byť nevhodné skladovacie podmienky, v dôsledku čoho skorodované pušky mohli stratiť spoľahlivosť.

Defencenews.sk požiadal o stanovisko českého výrobcu CZ Uherský Brod, po jeho doručení správu budeme aktualizovať. Je však tiež možné, že išlo len o obyčajnú kritiku „západných“ zbraní a podkopanie morálky nepriateľa v rámci propagandy a informačnej vojny./agentury/

X X X

Poslanci schválili zmeny v zdravotníckej legislatíve. Výpovede lekárov už nehrozia

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v stredu legislatívu, ktorá je súčasťou dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Za návrh hlasovalo všetkých 79 koaličných zo 141 prítomných poslancov. O súbore úprav rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí.

Poslanci a poslankyne Národnej rady SR v rokovacej sále počas mimoriadnej schôdze parlamentu k zdravotníckemu a stavebnému zákonu 4. februára 2025.

Zmeny sa podľa dohody s odborármi týkajú valorizácie platov lekárov, uzákonenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zdravotníkov v nemocniciach. Upravia sa aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Vyššie platy aj kratší pracovný čas

Nová legislatíva prináša vypustenie trestného sankcionovania pri porušovaní povinností vyplývajúcich zo zákona v čase mimoriadnej situácie. Kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti po novom už nebude zahrnutá medzi mimoriadne udalosti.

Zavádza sa tiež úprava rozsahu pracovného času zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. „A to tak, že pre všetkých týchto zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú pri nepretržitom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na konkrétny spôsob rozvrhnutia ich pracovného času, sa pracovný čas môže ustanoviť najviac v rozsahu pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu. Rozsah pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke je 37 a pol hodiny.

Po novom sa tiež vypustia znížené základné zložky miezd na roky 2025 a 2026. Platiť teda bude nárast miezd 9,66 percenta na rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a nárast miezd 6,44 percenta na rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. Zmeny majú zabezpečiť zvyšovanie platov lekárov podľa pôvodného stavu pred konsolidáciou. Výnimkou sú lekári, ktorí pracujú na menej ako polovicu úväzku a zároveň pracujú u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s výnimkou nemocníc a záchraniek. Rovnako, ak sú štatutárnym orgánom iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako je poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti.

 Ministerstvo zdravotníctva má predpisom upraviť aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. ÚDSZ má po novom zverejňovať na svojom webovom sídle do 30 dní od ich doručenia zdravotnými poisťovňami údaje o úhradách DRG.

Návrh bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR okrem ustanovení súvisiacich s úpravou základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov, ktoré by boli účinné od 1. marca 2025. Úprava minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení má byť účinná od 1. januára 2026.

Súbor zdravotníckej legislatívy vychádza zo zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktorú v decembri 2024 v mene vlády podpísal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) s LOZ. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov. Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3300 lekárov. Lekári sa vrátili do nemocníc podmienečne s tým, že sa do konca februára 2025 podarí prijať zákony podľa dohody. V opačnom prípade mali z nemocníc v marci odísť.

Opozícia kritizuje zavedenie personálneho normatívu

Opozičné KDH súhlasí s navrhovanou zdravotníckou legislatívou na 98 percent. Považuje ju za dobrú štartovaciu čiaru pre ďalší rozvoj slovenského zdravotníctva. V diskusii k zákonu to v pléne Národnej rady SR povedal poslanec František Majerský (KDH). Kritizuje však navrhované zavedenie personálneho normatívu.

Hnutie nemôže podľa Majerského súhlasiť s personálnym normatívom. „Mali sme najprv urobiť poctivý audit, aby sme zistili, koľko lekárov, sestier, zdravotníckeho personálu chýba,“ povedal s tým, že si to vyžaduje poctivú debatu. Zdôraznil, že medicína sa vyvíja a personálny normatív, ktorý je z roku 2008, potrebuje poctivú obmenu. „Ale nie tak, že ho dáme do zákona a budeme sa ho snažiť vymáhať,“ skonštatoval. Dodal, že z neho aj tak nevyplývajú sankcie a už teraz môže rezort zdravotníctva kontrolovať normatív.

Aj poslanec Tomáš Szalay (SaS) súhlasí s tým, že sa na Slovensku nedodržiava personálny normatív. Pýta sa, či sa bude dodržiavať, keď ho dáme do zákona. Kritizoval tiež, že sestry sú tlačené do zbytočného formálneho vzdelávania. Ministerstvu zdravotníctva tiež vyčíta programové vyhlášky, ktoré podľa neho už dnes zdravotné poisťovne nedodržiavajú.

Podľa Šaška zdravotnícky návrh prinesie benefity i pacientom

Legislatívna úprava súvisiaca s dohodou s lekárskymi odborármi môže priniesť benefity aj pacientom. Vyplýva to z vyjadrenia ministra Šaška počas diskusie k zákonu. Odmietol tak argumenty opozície, ktorá tvrdí, že návrh neprináša pacientom žiadne pozitíva. Pripomenul aj ďalšie benefity vyplývajúce z návrhu ako zvýšenie transparentnosti financovania a stabilizácia platu a pracovného času zdravotníkov.

„Kroky, predovšetkým pokiaľ ide o efektivitu financovania, znamenajú, že ak sa to spraví správne, a ja som presvedčený, že to správne vykonáme, tak tie zdroje sa buď ušetria, alebo zefektívnia, a tým pádom beneficientom bude pacient,“ poznamenal.

Šaško poukázal na to, že dohoda s Lekárskym odborovým združením (LOZ) o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve spresňuje a rámcuje memorandum uzavreté s vládou Eduarda Hegera. Kritizoval opozičných poslancov, že keď boli vo vládnej koalícii, memorandum neplnili. „Až táto vláda spravila detailný odpočet. Mnoho z opatrení, ktoré ste tam dosadili a nespravili s nimi nič, sa teraz začínajú krok za krokom plniť,“ odkázal im.

Venoval sa aj kritike opozičníkov, ktorí upozorňovali, že zdravotníctvo nie je len o nemocničných lekároch. Minister pripustil, že memorandum sa venuje len jednej oblasti zdravotníctva, no aspoň v nej majú presný plán. Deklaroval, že sa budú venovať aj ďalším oblastiam. Prioritou sú podľa neho prevencia, vzdelávanie, ambulantný sektor a situácia týkajúca sa sestier a pôrodných asistentiek. „Sú to oblasti, ktorým sa konečne ideme systémovo venovať. Rokovania s odborármi stáli množstvo energie množstvo ľudí na ministerstve zdravotníctva, ale došlo k dohode,“ doplnil. Hovoril aj o ďalších krokoch, plánoch a zámeroch rezortu na zlepšenie zdravotníctva./agentury/

X X X

Odcudzil sa rodine, ľudí nemal rád. Najhorší masaker vo Švédsku spáchal samotár, ktorý si zmenil priezvisko

Aký bol motív viacnásobnej vraždy? Kto spáchal masaker? Zvýši sa ešte nedajbože počet mŕtvych? Tri hlavné otázky, ktoré zaujímajú Švédov po ohavnom zločine, ku ktorému došlo v meste Örebro. Predseda vlády Ulf Kristersson označil vyčíňanie zabijaka za najhoršiu masovú streľbu v dejinách štátu.

 Švédski policajti pred vzdelávacím strediskom v meste Örebro, kde 35-ročný muž spáchal masaker.

Hrôzostrašný útok sa odohral vo vzdelávacom stredisku v utorok okolo obeda, polícia poskytla prvé informácie podvečer a sľúbila, že ďalšie zistené fakty oznámi v stredu, čiže dnes. Verejnosť sa však v podstate nič zásadné nové nedozvedela, aspoň stručné správy o páchateľovi však zverejnili niektoré médiá.

Deň po masakre polícia zopakovala, že motív streľby zatiaľ nepozná, húževnato pracuje, aby ho zistila. Šéf polície Lars Wiren v Örebro na tlačovke povedal, že k jedenástim zastreleným našťastie nepribudol žiadny ďalší mŕtvy. „Šesť ľudí zostáva v nemocniciach, dvaja z nich ležia na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ citoval ho server Guardian. Wiren dodal, že stav oboch pacientov je síce vážny, ale nachádzajú sa mimo ohrozenia života. Potvrdil, že medzi zabitými je aj páchateľ, ale nekonkretizoval, či spáchal samovraždu alebo ho zlikvidovalo zasahujúce policajné komando.

Polícia nateraz odmieta uviesť viac podrobností s poukázaním na to, že vyšetrovanie je ešte len v počiatočnom štádiu. Neinformovala ani o tom, ako bol vyzbrojený páchateľ. Jeden zo svedkov, ktorý stihol utiecť, pre denník Aftonbladet povedal, že mal so sebou dve dlhé strelné zbrane (jednu držal v ruke, druhú mal zavesenú na sebe).

Švédske médiá uviedli, že masaker spáchal 35-ročný muž, ale o jeho mene sa nezmienili a nie je zatiaľ ani známe, v akej časti krajiny žil. Zbrane vlastnil pravdepodobne legálne, pretože bol držiteľ zbrojného preukazu. Polícia, ktorá zostala skúpa na slovo, aspoň informovala, že nič nenasvedčuje tomu, že by mal ideologický motív alebo by bol členom nejakej kriminálnej skupiny. Vyšetrovatelia sa pritom jednoznačne prikláňajú k názoru, že v zločine mal prsty iba tento muž

 Polícia apelovala na médiá a tiež na užívateľov sociálnych sietí, aby sa nepúšťali do rôznych špekulácií bez akýchkoľvek dôkazov. Skrátka aby nešírili fámy, pričom zdôraznila, že robí maximum, aby motív masakry objasnila. Apel polície môže súvisieť s tým, že vzdelávacie stredisko poskytovalo aj jazykové kurzy švédskeho jazyka pre migrantov. Nič však nenaznačuje, že by mohlo ísť o nenávisť voči prisťahovalcom. Polícia poznamenala, že páchateľa neregistrovala ako potenciálne nebezpečnú osobu.

Reportérom Aftonbladetu sa podarilo hovoriť s niekoľkými ľuďmi, ktorí poznali viacnásobného vraha. Jedna príbuzná ho označila za samotára, ktorý nemal rád ľudí. Dokonca sa odcudzil rodinným príslušníkom (bol slobodný). „V poslednom čase prežíval ťažké obdobie. Mal psychické problémy. Pred ôsmimi rokmi si zmenil priezvisko, dôvod nepoznám,“ povedala pre Aftonbladet.

 Aj ďalší človek, ktorý poznal páchateľa, potvrdil, že bol samotár. Zrejme žil z podpory v nezamestnanosti, pretože nepracoval. Dosť času trávil v dome svojich rodičov, ale vždy vtedy, keď v ňom neboli. Otec a matka totiž často cestujú do zahraničia. V čase ich neprítomnosti sa staral o ich psa./agentury/