Vyhráža sa stiahnutím vojakov z Európy. Americký prezident Donald Trump dal Európe trojtýždňovú lehotu na prijatie podmienok navrhovanej dohody o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom. Ak sa tak nestane, Spojené štáty sa podľa neho stiahnu z Európy, povedal poslanec Európskeho parlamentu Mika Aaltola z fínskej Národnej koaličnej strany, pričom sa odvoláva na zdroje z NATO a EÚ.

 Aaltola, člen fínskej strany Národná koalícia a člen frakcie Európskej ľudovej strany v europarlamente, tvrdí, že Američania tlačia na rýchle uzavretie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré napadlo Ukrajinu pred tromi rokmi.

 Podľa fínskeho portálu Helsingin Sanomat Aaltola uviedol, že tieto informácie získal od viacerých zdrojov z NATO a Európskej únie. Europoslanec tvrdí, že Ukrajina je nútená akceptovať „mimoriadne nevýhodné podmienky“, ktoré by mohli byť považované za jej kapituláciu.

Fínsky premiér Petteri Orpo tieto tvrdenia odmietol a označil ich za špekulácie. Zdôraznil, že neexistuje žiadne oficiálne ultimátum ani presný časový rámec na dohodu.

Podľa televízie NBC News však americký minister obrany Pete Hegseth na internom rokovaní varoval ukrajinských predstaviteľov, že Washington môže výrazne obmedziť vojenskú prítomnosť v Európe. Podobné správy potvrdili aj diplomatické zdroje, ktoré uvádzajú, že Trump plánuje stiahnuť z kontinentu až 20-tisíc amerických vojakov.

 Okrem toho Trump počas diskusií o americko-ruských rokovaniach v Saudskej Arábii vyhlásil, že Ukrajina „si nemala začínať vojnu“ s Ruskom a mohla konfliktu predísť uzavretím dohody. Tieto výroky vyvolali ostré reakcie zo strany európskych lídrov.

Tiché stretávky vo Švajčiarsku?

Američania z prechodného tímu terajšieho prezidenta Donalda Trumpa sa v uplynulých mesiacoch opakovane a v tichosti zišli s ruskými zástupcami vo Švajčiarsku, aby rokovali o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala agentúra Reuters. Tá poznamenala, že jedno zo stretnutí v Ženeve sa časovo zhodovalo s Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou, ktorú pred týždňom hostila bavorská metropola.

Schôdzky zdroje agentúry opísali ako vedľajší komunikačný kanál, keďže časť rokovaní sa odohrala v čase, keď bol Trump síce už zvoleným prezidentom, na prevzatie moci sa však ešte len pripravoval. Jeden zo zdrojov povedal Reuters, že o stretnutiach vedel minimálne malý okruh Trumpových poradcov.

Boj o Pokrovsk pokračuje. Ukrajinci odrážajú ruské útoky

Podrobnosti stretnutí známe nie sú, rovnako je nejasný program aj to, či na mieste boli zástupcovia Ukrajiny, ktorá sa tretím rokom bráni ruskej invázii. Rokovania však ukazujú na zákulisné snahy Rusov a Američanov nájsť cesty k ukončeniu vojny napriek tomu, že oficiálne kontakty medzi Moskvou a Washingtonom za Trumpovho prezidentského predchodcu Joea Bidena boli takmer na bode mrazu.

Prvé oficiálne stretnutie ruských a amerických zástupcov k rokovaniam o možnostiach, ako vojnu ukončiť, sa uskutočnilo v utorok v Rijáde. Stretli sa tam ministri zahraničia Ruska a USA Sergej Lavrov a Marco Rubio.

Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí podľa Reuters oznámilo, že v alpskej konfederácii sa pravidelne konajú stretnutia strán zapojených do vojnového konfliktu na Ukrajine a že o nich Bern vie. Tieto stretnutia však neriadia dotknuté vlády, sú neformálne a neoficiálne. V diplomacii sa takéto akcie označujú ako Track Two (koľaj dva či druhá cesta) a ich cieľom je zmierniť vzájomné napätie./agentury

X X X

Fico sa stretol s Muskom: Rokovali o clách, Tesle aj o USAID, ktorá platila „protivládne organizácie“. PS kritizuje

Predseda vlády Robert Fico sa počas pracovnej cesty v USA stretol s miliardárom a šéfom amerického úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) Elonom Muskom.

 Rokovali o Agentúre Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorá podľa Fica financovala na Slovensku „protivládne mimovládne organizácie.“ Diskutovali aj o amerických clách na európske tovary a investičných príležitostiach na Slovensku. Premiér o tom v piatok informoval na sociálnej sieti.

USAID podľa Fica poskytovala slovenským mimovládnym organizáciám a médiám „pomerne veľké finančné prostriedky“, za ktoré následne vykonávali „protivládnu činnosť“. Musk Fica ubezpečil, že táto „éra skončila, pretože administratíva nového amerického prezidenta nemá záujem, aby sa cez americké peniaze zasahovalo do vnútorných záležitostí iných krajín“.

 Fico s Muskom rokoval aj o clách, ktoré chce americký prezident Donald Trump uvaliť na európske tovary. Dotkli sa Trumpovho rozhodnutia uvaliť 25-percentné clo na dovoz ocele a hliníka. Podľa Fica sa však toto opatrenie viac týka iných regiónov sveta ako Európskej únie.

Predseda vlády SR považuje za vážnejší problém možné uvalenie ciel na automobily. Fico podľa vlastných slov naliehal na Muska a povedal mu, že clá na automobily sú téma, s ktorou sa netreba ponáhľať, a bolo by podľa neho vhodné vytvoriť časový priestor na vydiskutovanie tejto otázky.

  Premiér si myslí, že jedným z riešení by mohli byť rovnaké sadzby na autá dovážané z USA aj z EÚ alebo nulová sadza ciel. Musk Ficovi povedal, že súčasná administratíva presadzuje myšlienku rovnakých taríf.

Ďalšou témou na stretnutí boli investičné príležitosti v SR. S Muskom hovorili o možnosti umiestnenia dátových centier na Slovensku pre projekty týkajúce sa umelej inteligencie. V tejto súvislosti Fico pozval členov Muskovho tímu na návštevu SR. Predseda vlády tiež upozornil, že Muskova spoločnosť Tesla hľadá krajinu, v ktorej by mohla vyrábať svoje elektrické automobily.

 Členovia predsedníctva Progresívneho Slovenska (PS) Ivan Korčok a Tomáš Valášek kritizovali cestu Fica do USA, ktorú považujú za osobnú a zameranú na vnútropolitické ciele. Podľa nich nemá nič spoločné s presadzovaním záujmov Slovenska. „Toto nie je cesta slovenského premiéra, ale osobná cesta Roberta Fica, ktorá má len a len vnútropolitické ciele. Jediným zmyslom tejto návštevy je získať fotografiu s prezidentom USA a demonštrovať tak po stretnutiach s Vladimírom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom politiku na všetky svetové strany,“ vyhlásil Ivan Korčok.

„Keby Robert Fico naozaj obhajoval slovenské záujmy, Donald Trump by od neho počul, že mu nič nedáva právo útočiť na európske inštitúcie… A že nemá žiadne právo chcieť po krajinách ako Dánsko, aby sa vzdali Grónska, lebo to je pre menšie európske krajiny cesta do pekla. Americký prezident by mal tiež počuť, že vojna na Ukrajine sa musí, samozrejme, skončiť, ale tak, aby z Ukrajiny ostala silná, suverénna a obranyschopná krajina. Lebo následky zlej dohody s Putinom si odskáče Slovensko, nie Amerika, tá je ďaleko. Žiaľ, nič z tohto sa nestane, lebo Fico si šiel do USA po fotku s Trumpom, nie hájiť záujmy Slovenska,” dodal Valášek.

 Fico na návštevu USA odletel vo štvrtok. V piatok navštívi Arlington, kde si uctí slovenského vojaka, ktorý slúžil v americkej armáde. Následne vystúpi s prejavom na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC), ktorú chce premiér využiť aj na stretnutia s významnými predstaviteľmi./agentury/

X X X

Účasť Volodymyra Zelenského na rokovaniach o prímerí podľa Trumpa nie je nevyhnutná

Trump zdôvodňuje, že Zelenskyj sa už tri roky zúčastňuje na rokovaniach a nič sa nedosiahlo.

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že nepovažuje za nevyhnutné, aby sa jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj zúčastnil na rokovaniach o ukončení takmer tri roky trvajúcej vojny Ruska na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nemyslím si, že je veľmi dôležité, aby bol na rokovaniach,“ povedal Trump v rozhovore pre rozhlasovú sieť Fox News Radio. „Je tam už tri roky. Veľmi sťažuje uzatváranie dohôd,“ dodal americký prezident.

„Sťažuje sa, že nie je na stretnutí, ktoré máme so Saudskou Arábiou a na ktorom sa snažíme sprostredkovať mier,“ pokračoval Trump. „Už tri roky sa zúčastňuje na stretnutí a nič sa nedosiahlo,“ dodal.

Trump mal veľmi dobré rozhovory s Vladimirom Putinom

Trump v piatok v Bielom dome na stretnutí s americkými guvernérmi povedal, že mal „veľmi dobré“ rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s Ukrajinou však podľa jeho slov také dobré rozhovory nemal. „Oni nemajú žiadne karty, ale hrajú to tvrdo. Ale nedovolíme, aby to pokračovalo,“ vyhlásil prezident, píše AFP.

Trumpovým piatkovým vyjadreniam predchádzalo niekoľko dní sporov medzi ním a Zelenským. Ukrajinský prezident v stredu vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“, čím reagoval na vyjadrenia amerického náprotivku, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi, môže Ukrajina. Trump následne povedal, že Zelenskyj je „diktátor bez volieb“ a vyzval ho, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“.

Kyjev a Európa tvrdia, že sú odsúvané na vedľajšiu koľaj po tom, ako Trump začal rozhovory s Moskvou o ukončení vojny na Ukrajine, píše AFP.

V utorok sa v saudskoarabskej metropole Rijád bez zástupcov Ukrajiny a Európy konali rokovania vysokých predstaviteľov USA a Ruska o obnove bilaterálnych vzťahov a prípadných mierových rozhovoroch o Ukrajine. Zelenskyj tieto rokovania označil za rozhovory o vojne na Ukrajine bez ukrajinskej účasti.

Trump vyčítal Ukrajine jej sťažovanie sa na to, že na rokovania nebola pozvaná.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý rokovania v Rijáde viedol spoločne s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, po stretnutí povedal, že Európa bude v „istom momente“ súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.

V reakcii na vyjadrenia zástupcov Spojených štátov, ktorí naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch, zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron na pondelok a stredu neformálne stretnutia európskych lídrov a spojencov.

Agentúra Belga v stredu s odvolaním na stanovisko belgickej vlády informovala, že medzi lídrami 19 krajín, ktorí sa zúčastnili na stredajšom neformálnom stretnutí v Paríži, je jednomyseľná zhoda na tom, že riešenie vojny na Ukrajine bez Kyjeva a Európy je neprijateľné, aktuality.sk

X X X

Duda sa stretne s Trumpom, Sikorski s Rubiom. Poľsko letí do USA zachraňovať Ukrajinu

Poľský prezident Andrzej Duda sa stretne so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, uviedla poľská agentúra PAP s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Stretnutie sa podľa agentúry uskutoční buď v Bielom dome či na okraj konzervatívnej konferencie CPAC.

Duda na sociálnej sieti X tiež uviedol, že mu zavolal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého Duda nabádal na spoluprácu s Trumpom.

„Nie je iný spôsob ako zastaviť krviprelievanie a dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine, ako s podporou Spojených štátov. Z tohto dôvodu som prezidentovi Zelenskému navrhol, aby zostal oddaný pokojnej a konštruktívnej spolupráci s americkým prezidentom Donaldom Trumpom,“ napísal Duda. „Verím, že dobrá vôľa a poctivosť tvoria základ vyjednávacej stratégie USA. Nepochybujem o tom, že prezidenta Trumpa vedie hlboký zmysel pre zodpovednosť za globálnu stabilitu a mier,“ dodal poľský prezident.

Tusk na Ukrajine o „neutrálnych“ politikoch: Zaslúžia si miesto v pekle

 Duda, ktorý má blízko k teraz opozičnej konzervatívnej strane Právo a spravodlivosť, nikdy neskrýval svoj obdiv k Trumpovi, zatiaľ čo terajšia vláda bývalého predsedu Európskej rady Donalda Trumpa mala privilegované vzťahy skôr s americkými demokratmi, poznamenala agentúra AFP. Dodala, že Poliaci, bez ohľadu na hlboké vnútropolitické rozpory, sú v silnej podpore Ukrajiny jednotní.

Trumpov splnomocnenec Kellogg na sieti X označil svoje rokovania so Zelenským za „rozsiahle a pozitívne“ a dodal, že v Kyjeve diskutoval tiež so Zelenského „talentovaným bezpečnostným tímom“. Kellogg tiež označil ukrajinského prezidenta za „bojovného a odvážneho vodcu krajiny, ktorá je vo vojne“ s Ruskom.

 Sikorski letí do USA zachraňovať Ukrajinu

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski mal odletieť do USA na konzultácie so svojím americkým náprotivkom Markom Rubiom, uviedol na svojom webe denník Rzeczpospolita s odvolaním sa na neoficiálne informácie z kruhov blízkych poľskej diplomacie. Podľa týchto informácií ide o iniciatívu americkej strany. Oficiálne ale správa nebola potvrdená. Poľsko je jedným z najodhodlanejších spojencov Ukrajiny.

„Chceme presvedčiť Američanov, že ich a naše záujmy môžu byť nakoniec zhodné. Ale to je optimistická verzia,“ povedali denníku jeho zdroje.

Poľský minister zahraničia vyškolil v OSN Rusko

  Správa (o Sikorského ceste do USA) prichádza v kľúčovom momente pre budúcnosť Ukrajiny. V Európe silnejú obavy, že sa americký prezident Donald Trump čoskoro dohodne s (ruským vodcom) Vladimirom Putinom na ukončení vojny (na Ukrajine) a v zásade pristúpi na všetky podmienky Kremľa. Ide o uznanie územných ziskov Ruska, zrušenie všetkých bezpečnostných záruk pre Kyjev a dokonca stiahnutie amerických vojsk z východného krídla NATO,“ napísal denník.

Pripomenul, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odhadol, že nová americká administratíva podľahla ruským dezinformáciám a USA pomáhajú Putinovi vyjsť z mnohoročnej izolácie.

 Začiatkom budúceho týždňa odletí na stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom najprv francúzsky prezident Emmanuel Macron a potom britský premiér Keir Starmer. Chcú Bielemu domu navrhnúť vyslanie 30-tisíc vojakov na Ukrajinu, pričom očakávajú, že USA budú kryť chrbát európskym jednotkám, ak ich napadnú Rusi./agentury/

X X X

 Podiel ukrajinských utečencov, ktorí sa plánujú vrátiť domov, klesol do konca roka 2024 na 43 % z úrovne 74 % v decembri 2022. Ako informuje web Kyiv Independent, uvádza to štúdia ukrajinského think-tanku Centrum pre hospodársku stratégiu (CES), ktorú zverejnili v piatok.

Podľa štúdie je v súčasnosti v zahraničí približne 5,2 milióna ukrajinských utečencov. Masový exodus vrcholil v marci 2022, keď z Ukrajiny v priebehu niekoľkých týždňov utieklo 2,5 milióna ľudí po tom, ako Rusko odštartovalo vojnu proti ich krajine. Odliv sa odvtedy spomalil, minulý rok z Ukrajiny odišlo asi 300-tisíc ľudí.

Väčšina utečencov pochádza zo severných a východných regiónov Ukrajiny. Z Kyjeva je 18 % z nich, nasleduje Charkovská (13,8 %) a Donecká oblasť (9,5 %), zistila štúdia.

18:12 Nemecká vláda v piatok opätovne zdôraznila svoju podporu pre Ukrajinu v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Tamojšia ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková uviedla, že európski lídri by mali v tejto otázke na administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvíjať väčší tlak s cieľom udržať partnerské vzťahy medzi EÚ a USA. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

„Zvyšujeme tlak na Američanov, (aby sme im ukázali), že stratia veľa, ak už viac nebudú stáť po boku liberálnych demokracií v Európe,“ vyhlásila Baerbocková počas prejavu na predvolebnej kampani v meste Postdam.

Nemecká ministerka reagovala predovšetkým na rokovania, ktoré tento týždeň viedli Spojené štáty s Ruskom bez ukrajinských či európskych predstaviteľov. V pondelok uplynú tri roky od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

„Fiktívny mier – teda mier, ktorý nie je mierom, ale vydieraním alebo kapituláciou, nie je mier, ale pravý opak – ďalšia príprava na ešte väčšiu vojnu a násilie,“ povedala Baerbocková.

„To je dôvod, prečo budem podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebovať – pretože to je náš mier… Nikto nemôže rozhodovať o vojne a mieri nad hlavami Ukrajincov alebo nás Európanov, a to je jasný nemecký postoj,“ dodala.

Nemecké rakety Taurus by našli Rusov všade

  X X X

 Nemecko zachvátila frustrácia. AfD drví ľavicové strany, Wagenknechtovej hviezda zhasína

Mediálne informovanie pred voľbami v Nemecku v nedeľu 23. februára bolo v posledných týždňoch zatienené témou migrácie. Po krvavých útokoch v Magdeburgu, Aschaffenburgu a Mníchove sa témy ako vysoké ceny vytratili z uhla záberu.

Christoph Thanei, rakúsky novinár21.02.2025 12:00

Pritom na otázku, aké témy sú pre vás pri volebnom rozhodovaní najdôležitejšie, boli v „Polibarometri“ nemeckej televízie ZDF, ako aj krátko pred voľbami ako najdôležitejšie najčastejšie uvádzané mier a bezpečnosť (45 %) a hospodárstvo (44 %). Po nich nasledovali sociálna spravodlivosť (39 %) a až po nich téma utečencov (26 %). Opýtaní mali vymenovať najviac dve témy.

Kriminalita cudzincov sa komunikuje oveľa ľahšie a emotívnejšie ako otázka, prečo má v jednej z najbohatších krajín sveta čoraz viac ľudí problémy s financovaním svojich najzákladnejších potrieb, ako je napríklad nákup potravín. To, že chudoba mnohých rodín a slobodných matiek súvisí s nespravodlivosťou ekonomického systému, sa už vysvetľuje ťažšie.

Kresťanskodemokratická CDU/CSU a liberálna FDP ako podnikateľské strany systém nespochybňujú. Požadujú ešte radikálnejšiu nerovnosť: ak má štát primálo peňazí, nemal by zvyšovať dane, ale znižovať sociálne dávky. A vládnuca sociálnodemokratická SPD na tento vlak zakaždým naskočí. Sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz sa v televíznych diskusiách pred voľbami zhodol s lídrom CDU Friedrichom Merzom, že poberatelia „občianskeho príspevku“, ktorým sa „nechce pracovať“, by mali byť potrestaní.

To, že ľavicový tábor nedokáže lepšie využiť stupňujúce sa ekonomické problémy čoraz väčšieho počtu ľudí na získavanie hlasov, je spôsobené aj jeho rozdelením na dve strany.

Scholz, samozrejme, sa stále hlási k sociálnodemokratickým hodnotám, ako je fungujúci sociálny štát. Ale ešte ako minister financií a predtým ako starosta Hamburgu zrejme daňovým poplatníkom pomohol prísť o obrovské sumy v prospech bohatých špekulantov. Súdnictvo na riešení prípadov týchto podvodov pracuje už desať rokov. Otázkou tiež je, či Scholz špekulantom pomohol prosto z nešikovnosti, alebo úmyselne a v dôsledku korupcie.

Prečo boduje AfD

Tí, ktorí sa vo volebnej kampani cielene zameriavajú na ľudí cítiacich sa byť porazenými tohto systému, sú čoraz silnejšia pravicovo-populistická a čiastočne aj pravicovo-extrémistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) a dve medzi sebou konkurujúce ľavicové strany – pričom obe sú také malé, že si nemôžu byť isté, či vôbec prekonajú päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu. AfD úspešne oslovuje masy voličov propagandou proti imigrantom a odvádza tak pozornosť od skutočnosti, že z jej hospodársko-politických požiadaviek profitujú tí najbohatší ešte viac ako z programov tradičných podnikateľských strán. Nečudo, že túto stranu aktívne podporuje Elon Musk, najbohatší muž sveta, ktorý žiada čo najmenej sociálneho štátu a čo najnižšie dane.

To, že ľavicový tábor nedokáže lepšie využiť stupňujúce sa ekonomické problémy čoraz väčšieho počtu ľudí na získavanie hlasov, je spôsobené aj jeho rozdelením na dve strany. V západných „starých spolkových štátoch“ pôvodná Die Linke nikdy nebola veľmi silná. No v ekonomicky znevýhodnených „nových spolkových krajinách“ na území bývalého východného Nemecka (NDR) to bola dlho jedna z najúspešnejších strán. Rovnako ako mnohé iné európske ľavicové strany sa aj ona rozchádza v tom, čo je dôležitejšie: boj za sociálnu spravodlivosť a proti excesom kapitalizmu – alebo úsilie dosiahnuť spravodlivosť pre diskriminovaných cudzincov a sexuálne menšiny.

Prečo zlyháva ľavica

Ľavicový hlavný prúd sa čoraz častejšie obracal na tieto liberálne spoločenské hodnoty. Rétoricky brilantná Sahra Wagenknechtová sa ako jedna z jeho najpopulárnejších političiek opakovane odkláňala od tejto „woke“ straníckej línie. Legendárnou sa stala napríklad jej veta „Každý, kto zneužije svoje právo na azyl, oň príde“. Tým žiadala radikálne vyhostenie migrantov, ktorí sa v Nemecku dopustili zločinu. Medzi „modernejšími“ predstaviteľmi ľavicovej strany to vyvolalo zhrozenie. Jej odporcovia ju obvinili, že zastupuje rovnako xenofóbne názory ako pravicovo-populistická AfD.

Kritiku zožala aj preto, že po ruskom útoku na Ukrajinu organizovala veľké mierové demonštrácie spolu s feministkou Alice Schwarzerovou. Obvinenie znelo, že sa dostatočne nedištancovala od „proruských“ populistov. Wagenknechtová podobným obvineniam protirečila formuláciami ako: „Ak AfD povie, že obloha je modrá, nebudem tvrdiť, že je žltá, len aby som s nimi nemala rovnaký názor“.

Galiónová figúra na prove ľavicovej lode Wagenknechtová sa tak dlho dostávala do konfliktu s ďalšími poprednými politikmi Die Linke, až kým sa pred rokom neoddelila a nezaložila vlastnú stranu Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Nová strana sa v regionálnych voľbách vo východnom Nemecku, ako aj v celoštátnych prieskumoch rýchlo stala silnejšou ako stará ľavicová strana. Až v posledných týždňoch pred voľbami sa však zdá, že jej hviezda opäť pohasína. Na jednej strane mnohým voličom BSW sa javí ako „one-woman show“ s malou základňou. Na druhej strane sa Die Linke, ktorá bola považovaná už za politicky takmer mŕtvu, prekvapujúco podarilo nadchnúť mladých voličov pestrofarebnou predvolebnou kampaňou na sociálnych sieťach. Podľa posledných prieskumov má Die Linke veľkú šancu zostať v parlamente. Wagenknechtovej BSW by mohla zostať mimo. Obe pravdepodobne odoberú hlasy AfD a trochu spomalia jej isté zisky, agentury/

X X X

 Americký prezident dnes v rozhovore s Fox News uviedol, že nepovažuje za nevyhnutnú prítomnosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Šéf Bieleho domu zároveň vyhlásil, že Zelenskyj veľmi sťažuje uzatváranie dohôd.

„Nemyslím si, že je veľmi dôležité, aby bol na rokovaniach,“ povedal Trump v rozhovore pre rozhlasovú sieť Fox News Radio. „Je tam už tri roky. Veľmi sťažuje uzatváranie dohôd,“ dodal americký prezident.

„Sťažuje sa, že nie je na stretnutí, ktoré máme so Saudskou Arábiou a na ktorom sa snažíme sprostredkovať mier,“ pokračoval Trump. „Už tri roky sa zúčastňuje na stretnutí a nič sa nedosiahlo,“ dodal.

„Sledoval som ho, ako rokuje bez kariet. Nemá žiadne karty a človeku je z toho zle.. Už toho mám dosť,“ poznamenal americký prezident o Zelenskom. Návštevu amerického ministra financií Scotta Bessenta v Kyjeve, pri ktorej bol Zelenskému predložený návrh dohody o ukrajinských nerastoch, Trump v rozhovore označil za „zbytočnú a tiež nebezpečnú cestu“ a potom prirovnal Ukrajinu k Pásmu Gazy.

O britskom premiérovi Keirovi Starmerovi a francúzskom prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, ktorí na budúci týždeň priletia do Washingtonu, Trump v rozhovore vyhlásil, že pre ukončenie vojny na Ukrajine neurobili nič. „Neurobili nič… žiadne stretnutia s Ruskom,“ vyhlásil Trump a dodal, že Macron je jeho priateľ a Starmer je „veľmi milý chlap“./agentury

X X X

 Zelenskyj je odvážny líder: Trumpov vyslanec prehovoril o rozhovoroch na Ukrajine

Vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg v piatok vyzdvihol „pozitívne“ rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého nazval „odvážnym lídrom“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

 Zelenskyj sa stretol s Kelloggom

Zelenskyj vo štvrtok v statuse zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že s Kelloggom na ich stretnutí podrobne diskutovali o situácii na bojisku a o tom, ako vrátiť domov všetkých ukrajinských zajatcov i o účinných bezpečnostných zárukách.

 Americký vyslanec na sieti X zdieľal Zelenského príspevok, v ktorom informoval o spoločnom stretnutí. „Rozsiahle a pozitívne diskusie so Zelenským, bojovným a odvážnym vodcom krajiny vo vojne a jeho talentovaným tímom národnej bezpečnosti,“ napísal Kellogg.

Cesta Trumpovho osobitného vyslanca pre Ukrajinu a Rusko bývalého amerického generálporučíka Keitha Kellogga časovo koliduje so spormi medzi Trumpom a Zelenským, ktoré narušili ich osobné vzťahy a vyvolali ďalšie pochybnosti o budúcnosti podpory USA pre Ukrajinu pri jej obrane proti ruskej armáde.

 Ukrajinský prezident vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“, čím reagoval na vyjadrenia amerického náprotivku, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi, môže Ukrajina. Trump následne povedal, že Zelenskyj je „diktátor bez volieb“ a vyzval ho, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“./agentury/

X X X

Vo viacerých mestách sa konali zhromaždenia na pamiatku Kuciaka a Kušnírovej

Vo viacerých mestách Slovenska sa v piatok večer konali zhromaždenia pri príležitosti siedmeho výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Boli napríklad v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre, Trnave, Poprade, Bardejove či Vranove nad Topľou.

 Dnes si pripomíname sedem rokov od chvíle, keď zavraždili novinára, ktorý si len robil svoju prácu. Útoky neprestali, práve naopak, pribúdajú. Z novinárov robia naďalej živé terče,“ uviedol jeden z organizátorov – občianske združenie Mier Ukrajine.

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Najpravdepodobnejším motívom bola podľa polície jeho investigatívna žurnalistická práca.

 Polícia dohliada na pokojný priebeh piatkových zhromaždení

Polícia dohliada na pokojný priebeh piatkových zhromaždení. Taktiež riadi cestnú premávku. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti s tým, že opatrenia bude prijímať operatívne.

„Policajti viacerých útvarov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave aj v týchto chvíľach dohliadajú na priebeh dnešných verejných zhromaždení,“ uviedla. Zároveň žiada občanov, aby rešpektovali pokyny a výzvy polície a boli ohľaduplní voči ostatným občanom.

Kuciaka a Kušnírovú si pripomenuli aj v zahraničí, v Prahe sa zišli stovky ľudí

Siedme výročie vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si v piatok pripomenuli aj Slováci žijúci v zahraničí. Na Námestí Jana Palacha v Prahe sa ich zišlo niekoľko stoviek. Počas spomienkovej udalosti bol tiež vyhlásený víťaz súťaže o návrh pamätníka Jána Kuciaka v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.

Pieta sa začala podvečer v Akademickej farnosti Najsvätejšieho Salvátora v Prahe, kde sa prítomným prihovoril miestny farár Tomáš Halík. Obeta Jána a Martiny je podľa jeho slov v niečom podobná obeti Jana Palacha, pre ktorého bola morálna pevnosť a neustúpenie zlu podstatnejšie než jeho život. Piatkové ekumenické zhromaždenie označil za stretnutie modlitby a solidarity so všetkými, ktorí podobným spôsobom obetovali svoje životy. „Nepodliehajme strachu a nenávisti, buďme silní a pevní,“ vyzval ľudí Halík. Po skončení ekumenického stretnutia sa ľudia v sviečkovom pochode presunuli na Námestie Jana Palacha, kde s prejavom vystúpilo napríklad Študentské fórum Slovákov v zahraničí či Platforma pre demokraciu. „Je nutné národ spájať v aktívnom prežívaní slobody, víziou prevratu od násilia k slušnosti, od hádok k porozumeniu, od pasivity k aktivite. Iba takto môžeme spoločne čeliť výzvam zajtrajška a snažiť sa posunúť krajinu o krok ďalej,“ uviedli zástupcovia študentov.

Spolok Pražská kaviareň, ktorý zorganizoval súťaž o návrh pamätníka Jána Kuciaka v Prahe, vyhlásil jej víťaza. So svojím návrhom v nej uspel slovenský sochár Martin Piaček. „Ako Slováci žijúci v zahraničí pociťujeme zodpovednosť pripomínať si a šíriť odkaz Jána Kuciaka. Jeho odvaha a práca nás inšpirujú a tento pamätník bude trvalým symbolom jeho hodnotového odkazu,“ komentoval projekt predseda Pražskej kaviarne Andrej Probst.

Slávnostné odhalenie pamätníka je naplánované na rok 2025. Cieľom poroty bolo podľa spolku Pražská kaviareň vybrať dielo, ktoré nielen pripomenie prácu a hodnoty, za ktoré Ján Kuciak bojoval, ale zdôrazní tiež dôležitosť slobodnej žurnalistiky a boja proti korupcii.

Spomienkové podujatie sa uskutočnilo tiež v Brne. Organizátori na ňom podľa svojich slov chceli okrem pripomienky slovenského novinára a jeho partnerky vyjadriť aj znepokojenie nad politickou situáciou na Slovensku a nad výrokmi členov slovenskej vlády na adresu médií.

Okrem Prahy a Brna si ľudia pamiatku Kuciaka a Kušnírovej pripomenuli aj vo Viedni, Budapešti, Bruseli, Londýne, Kodani, Amsterdame, Paríži, Berlíne či v dánskom meste Aarhus, v írskom Newbridge, v Oxforde či Oslo./agentury/

X X X

Čo je s Kočnerom a Zsuzsovou? Kuciaka popravili pred siedmimi rokmi, proces stojí na Najvyššom súde

Tisíce ľudí naprieč Slovenskom si do ulíc každoročne prichádzajú uctiť pamiatku investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Verejnosť tak robí aj v piatok (21.2.) na pozadí rozsiahlych protivládnych protestov. Od brutálnej vraždy mladého zasnúbeného páru prešlo už sedem rokov a rodiny ani verejnosť stále nevedia, kto presne si smrť novinára objednal. Po odvolaniach prípad čaká na rozhodovanie Najvyššieho súdu. Ako to teda celé postupuje a čo je s ľuďmi, o ktorých Kuciak vo svojej práci písal?

 Ján Kuciak a Martina Kušnírová prišli o život v stredu 21. februára 2018 vo svojom rodinnom dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Práve strata ich životov sa stala impulzom pre zorganizovanie najväčších občianskych protestov v slovenskej histórii v ére samostatnosti. Demonštrácie pod hlavičkou „Za slušné Slovensko“ sa niesli celým štátom a postupne viedli až k demisii premiéra Roberta Fica (Smer). Do ulíc na Slovensku a v zahraničí vyšlo vtedy viac ako 120-tisíc ľudí.

Kuciak sa venoval investigatívnym témam s presahom na politiku, vo svojom poslednom článku písal o talianskej mafii, ktorá v našej krajine údajne siahala až na niektoré z najvyšších postov. Vo svojej práci sa zacielil aj na slovenských podnikateľov a politikov, ktorých mená poznáme z mnohých káuz.

 Útoky na novinárov sa neskončili

Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) každoročne poskytuje štatistiky z monitoringu útokov voči novinárom. Tie sa v uplynulom roku zvýšili o viac než polovicu.

ICJK informuje, že celkovo vlani došlo k 74 zaznamenaným útokom. Z toho bolo 40 namierených proti ženám a 17 proti mužom. V 17 prípadoch boli cieľom konkrétne médiá alebo novinári ako skupina.

 Najčastejšie, konkrétne pri 45 prípadoch, išlo o vyhrážky. No v dvanástich možno hovoriť o prenasledovaní alebo obťažovaní, pri siedmich o šikanóznych žalobách či právnych hrozbách a centrum zaznamenalo aj tri hrozby smrťou, jeden fyzický a šesť iných útokov.

„Situácia sa zhoršuje nielen počtom incidentov, ale aj v ich intenzite a agresii voči novinárom. Mnohí z nich sa denne stretávajú s vyhrážkami, zastrašovaním a organizovanými kampaňami s cieľom podkopať ich legitimitu, dôveryhodnosť, ale aj zaútočiť na ich osobný život,“ upozorňuje koordinátorka Bezpečnej žurnalistiky Karolína Farská.

 V osemnástich nahlásených prípadoch bol počiatočným iniciátorom útoku politik, hlási ICJK. Viackrát si politici platili aj reklamu, v ktorej útočili na novinárov, čo znamená, že sa tieto útoky šírili ešte efektívnejšie.

V súčasnosti na Slovensku vládnu viacerí predstavitelia, ktorí na týchto pozíciách zasadali aj v roku, keď došlo k brutálnej dvojnásobnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Farská aj preto súčasné útoky odsudzuje a považuje za veľmi nezodpovedné.

„Pred siedmimi rokmi zavraždili investigatívneho novinára. Máme už historickú a ako občania aj ľudskú skúsenosť s tým, že takéto niečo bolo v demokratickej krajine Európskej únie možné urobiť. A namiesto toho, aby sme sa poučili a vyvarovali sa útokom na novinárov, tu s tým vládni predstavitelia pokračujú a idú v útokoch na médiá príkladom ľuďom,“ podotkla pre Pravdu.

 Keď Bezpečná žurnalistika a ICJK informujú o 18 útokoch politikov na novinárov, tak pri každom z nich si útočník podľa Farskej vzal na mušku konkrétneho žurnalistu alebo médium. Nešlo teda o snahu brániť sa voči nejakej publikovanej informácii. „Nie sú to normálne situácie,“ dopĺňa.

„Samozrejme, keď chce politik komunikovať svoju agendu a novinári ho s niečim konfrontujú, tak on ich má právo konfrontovať naspäť. To je normálnou súčasťou demokratickej spoločnosti. Ale je niečo iné robiť z novinárov terče, označovať ich za protislovenské živly a konkrétnych žurnalistov obviňovať, že chcú zničiť túto vládu alebo Slovensko. Takéto správanie určite v poriadku nie je,“ dodala.

Predseda ICJK Lukáš Diko v tlačovej správe podotýka, že centrum má k dispozícii na monitoring len „špičku ľadovca“. Útokov je podľa neho omnoho viac, no viacerí novinári ich nenahlasujú. „Zároveň vidíme, že na Slovensku chýba aj prevencia, keďže len malý počet prípadov končí odhalením a usvedčením páchateľov,“ uzavrel.

 Kde sú teraz?

Zhrnuli sme, ako sa prípad vyvíja sedem rokov od vraždy. Jedným z hlavných podozrivých v prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka bol vplyvný a mediálne známy podnikateľ Marian Kočner. Kuciak ho vo svojej práci prvýkrát spomenul v januári 2017 v rámci kauzy Technopol a ľudí okolo jeho osoby spojil s podozrivými obchodmi za 20 miliónov eur.

O pár mesiacov neskôr sa už venoval firmám okolo oligarchu Norberta Bödöra. Ten je obvinený v kauze Očistec za zneužívanie polície, no už vyše roka o ňom veľmi nepočuť. Po zmene vlády z roku 2023 akoby „zmizol z očí“, píšu Aktuality. V rovnakom prípade čelí obvineniu aj bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer).

  Kočner si odpykáva trest vo väznici v Leopoldove. Bol odsúdený na 19 rokov v prípade podvodu so zmenkami TV Markíza, ktorý sa udial ešte na prelome tisícročí. V prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka sa Kočner prvýkrát dočkal rozuzlenia v roku 2020. Bol podľa súdu nevinný, nejde však o právoplatný rozsudok.

Prípad

Od dvojnásobnej vraždy prešlo sedem mesiacov, kým polícia zadržala osoby podozrivé z účasti na tomto skutku. V rámci vyšetrovania sa zamerala na Miroslava Marčeka, Tomáša Szabóa, Zoltána Andruskóa, Alenu Zsuzsovú a Mariana Kočnera.

Podľa obžaloby mala Zsuzsová vystupovať ako sprostredkovateľka vraždy na pokyn Kočnera. Celý mechanizmus objednávky bol založený na dôkazoch získaných z komunikácie cez šifrovanú aplikáciu na odosielanie správ Threema, svedeckých výpovediach a finančných transakciách. Zsuzsová a Kočner boli blízki spolupracovníci, čo tiež vyplývalo z uvedenej komunikácie.

Teória znie, že Zsuzsová na Kočnerov pokyn oslovila Andruskóa s požiadavkou zosnovať vraždu. Ten následne kontaktoval dvoch bývalých vojakov Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Oficiálne bol strelcom Marček, Szabó robil šoféra.

 Po vykonaní skutku mal Andruskó oznámiť Zsuzsovej, že sa tak stalo a ona mu odovzdala 50-tisíc eur, z čoho si 10-tisíc nechal a zvyšok rozdelil medzi Marčeka a Szabóa. Po medializácii si však páchatelia vypýtali viac peňazí, vyplýva zo spisov, ktoré na súde v roku 2023 prečítala sudkyňa Ružena Sabová.

Odsúdení

Polícia teda podozrivých zadržala v septembri 2018, no zásadný prelom nastal v roku 2019, keď Andruskó uzavrel dohodu o vine a treste. S políciou spolupracoval a senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) ho odsúdil na pätnásť rokov odňatia slobody.

Prvé kolo pojednávaní sa začalo v januári 2020. V apríli toho roku sa k vykonaniu vraždy priznal Marček a bol odsúdený na 25 rokov väzenia. V septembri súd uznal vinným z účasti na vražde aj Szabóa a udelil mu rovnaký trest. Ide o jediné tri právoplatné a nepodmienečné rozsudky doposiaľ, Najvyšší súd SR ich potvrdil v októbri 2021.

Zároveň sa však na pôvodnom procese na Špecializovanom trestnom súde rozhodlo o nevine Zsuzsovej a Kočnera. Vtedajší predseda ŠTS Ján Hrubala uviedol, že za oslobodenie Mariana Kočnera hlasovali všetci traja sudcovia senátu. V prípade oslobodenia obžalovanej Aleny Zsuzsovej bolo podľa neho hlasovanie sudcov v pomere 2:1.

 Kočner a Zsuzsová

V rodinách zavraždených verdikt vyvolal obrovský odpor a voči rozhodnutiu sa odvolali, Najvyšší súd prípad vrátil na ŠTS. V roku 2021 prokuratúra predložila nový dôkaz a po viacerých námietkach zaujatosti sa vec začala v apríli 2022 opätovne prejednávať. V máji 2023 padol na ŠTS v Pezinku nový verdikt.

Verejnosti sa ponúkol ucelenejší obraz o tom, čo sa vlastne stalo. Prípad bol rozšírený o prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, vtedajšieho špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a prokurátora generálnej prokuratúry Petra Šufliarskeho.

Ako v prípade vraždy Jána Kuciaka, tak aj pri príprave vrážd prokurátorov ide o príbeh z roka 2017, v ktorom bol Kočner frustrovaný, že o ňom novinár písal, vyplynulo zo spisov prečítaných na súde. Začalo sa trestnoprávne stíhanie v čase, keď zakladal svoju stranu Cieľ a z pomsty si mal objednať jeho vraždu.

Ešte predtým sa zameral na súčasného generálneho prokurátora, vtedy rádového prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Žilinka bol autorom doktríny, vďaka ktorej mohli obviniť Kočnera z ekonomickej trestnej činnosti.

 Prokurátor Daniel Mikuláš pred súdom v máji 2023 uviedol, že „Marian Kočner je pomstychtivý človek“. K osobám, ktoré mu podľa jeho názoru škodili, uchovával hlbokú nenávisť a medzi týchto ľudí podľa prokuratúry spadal aj Kuciak. Senátu však chýbali dôkazy.

Na ŠTS v Pezinku sa v máji 2023 rozhodlo o vine Aleny Zsuzsovej z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Spolu s ďalším obžalovaným Dušanom Kracinom bola vinná aj z objednávky vrážd Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho. Súd ju odsúdil na trest odňatia slobody na 25 rokov s maximálnym stupňom stráženia.

Kočnera spod obžaloby v prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka aj v kauze prípravy vrážd prokurátorov súd opäť oslobodil. Okrem iného mu podľa rozhodnutia senátu chýbal motív.

 „Absolútne nechápem. Zsuzsová odsúdená, Kočner nevinný,“ skonštatoval otec Jána Kuciaka. „Fuj nášmu súdnictvu,“ reagovala mama Martiny Kušnírovej. Rodiny sa následne proti rozhodnutiu opäť odvolali a prípad sa dostal na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V súčasnosti sa čaká na jeho rozhodovanie o Kočnerovi, ale aj o rozsudku v prípade Zsuzsovej, nakoľko v Pezinku v máji 2023 nebol vyslovený právoplatný verdikt.

Súd pokračuje

V prípade objednávky vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice je snahou Najvyššieho súdu rozhodnúť v čo najkratšom čase, vyplýva z informácií, ktoré poskytla jeho hovorkyňa Alexandra Važanová pre TASR. Od rozsudku ŠTS však čoskoro uplynú dva roky, prípad je na Najvyššom súde už rok a dva mesiace a o veci môže rozhodovať až po jej naštudovaní všetkými členmi senátu. A tí nemajú málo práce.

„Senát sa podrobne oboznamuje s rozsiahlym materiálom, ktorý pozostáva zo 195 strán rozsudku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) spolu s odlišným stanoviskom, z odvolaní prokurátora, obžalovaných Aleny Zs. a Dušana K., ako aj poškodených, spolu v rozsahu viac ako 620 strán a s viac ako 40 000 strán spisového materiálu a jeho príloh,“ objasnila hovorkyňa.

Ďalej priblížila, že vo všeobecnosti Najvyšší súd prednostne vybavuje väzobné veci, v ktorých sú určené zákonné lehoty na rozhodnutie. Rodičia sa so stratou svojich detí stále nezmierili a ani po rokoch nepadla za vyšetrením prípadu definitívna bodka.

„Zatiaľ sa stále čaká. Najvyšší súd o odvolaní ešte nerozhodol. Absolútne netušíme, kedy by sa to mohlo pohnúť. Potom sa uvidí, ako ďalej,“ uviedol vlani otec zavraždeného novinára Jozef Kuciak. „Je to obrovské množstvo spisov, majú toho pomerne dosť, tak sa ani nečudujem,“ uznal vo februári 2024./agentury/

X X X

Súd dal za pravdu policajtovi Čurillovi. Boris Kollár ho nemal označiť za mafiána

Bývalý predseda Národnej rady sa má ospravedlniť a zaplatiť 50-tisíc eur, voči rozsudku sa však ešte môže odvolať.

V čase, keď na svete zúrila pandémia ochorenia covid-19, vo foyer Národnej rady sa spolu so svojím poslaneckým klubom postavil pred novinárov Boris Kollár. Oduševnene hovoril o tom, že vláda, ktorej bol súčasťou, má začať riešiť energetickú krízu a nie generálneho prokurátora. No a práve na tejto tlačovej konferencii Kollár prvýkrát vyslovil slovné spojenie čurillovská mafia, neskôr ho ešte trikrát zopakoval.

Dnes prvostupňový súd v Bratislave rozhodol, že takéto označenie zasiahlo do práv policajta Jána Čurillu. Kollár sa podľa rozsudku musí Jánovi Čurillovi ospravedlniť na sociálnej sieti Facebook, ako aj tlačovou správou. Okrem toho má policajtovi vyplatiť 50-tisíc eur. Rozsudok nie je právoplatný, obe strany sa môžu voči nemu odvolať.

Sudkyňa zdôraznila to, že Boris Kollár zo svojho postavenia – predsedu Národnej rady – neoprávnene zasiahol do osobnostných práv policajta Čurillu. Uviedla aj to, že politik na takejto vysokej funkcií je braný verejnosťou oveľa vážnejšie a teda musí si ctiť prezumpciu neviny a jeho vyjadrenia majú oveľa väčší dosah a dopad. V odôvodnení sudkyňa upozornila na to, že Kollárovým „cieľom bolo poškodiť“ Čurillu tým, že ho „bezohľadne označil za mafiána“. Ďalej uviedla, že „ochrana cti nie je dôležitá len pre jednotlivca ale aj pre spoločnosť“ ako aj, že je jedným zo základných princípov demokracie.

Boris Kollár ani Ján Čurilla sa na vyhlásenie rozsudku dnes nedostavili, na súde však boli na predchádzajúcom zasadnutí, keď sa aj obsiahlo obaja vyjadrovali.

Chce sa ospravedlniť, keď nikoho neodstíhajú

Kollár sa snažil svoj výrok zľahčovať tým, že išlo len o všeobecné označenie, ako to býva napríklad aj pri iných zoskupeniach označovaných pojmom mafia – napríklad bytová či pozemková. Pri svojej obhajobe uviedol aj to, že osobne voči policajtovi Čurillovi nič nemá a to, že skupinu policajtov označil jeho menom, bolo dané tým, že stál na ich čele.

Pred súdom bývalý predseda Národnej rady zdôrazňoval aj to, že na tlačovke chcel hlavne komunikovať, aby sa nezákonné postupy z čias Ficových vlád nevymenili za nezákonné postupy iných skupín – teda už spomenutej skupiny okolo Jána Čurillu. Kollár pritom spomenul aj odposluchy z kancelárií policajtov, kde mali často zaznievať vulgarizmy či známy kontroverzný návrh na podpálenie auta vyšetrovateľky Úradu inšpekčnej služby Diany Santusovej. Samotné odposluchy a najmä prepisy však čelia kritike zo strany policajtov, že sú vytrhnuté z kontextu či dokonca prepísané zle, keď v prepise je uvedený aj úplne opačný význam, ako je na samotnom zázname.

Boris Kollár na súde koncom januára hovoril, že je pripravený sa Jánovi Čurillovi aj ospravedlniť. Jeho podmienkou však bolo, aby voči nemu, ako ani žiadnemu inému policajtovi z takzvaných čurillovcov nebolo vedené trestné stíhanie.

Policajt sa nemal ako brániť

Ján Čurilla sa na súd obrátil najmä preto, že ako policajt sa prípadným útokom zo strany politika nemohol verejne brániť. A to aj preto, že v čase, keď Kollár hovoril o čurillovskej mafii, boli viacerí policajti z tejto skupiny vo väzbe. Neskôr však policajtov z väzby prepustil krajský súd, ktorý dokonca uviedol, že trestné stíhanie voči nim je nedôvodné.

O čom je kauza čurillovcov a prokurátora Šúreka

Štvorica (J. Čurilla, P. Ďurka, Ľ. Daňko., M. Šúrek) je stíhaná za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Policajná inšpekcia v uznesení tvrdí, že policajti a prokurátor v rokoch 2021 až 2023 postupovali pri vyšetrovaní dôležitých káuz s prepojením na politiku a biznis nezákonne. Porušovanie zákona podľa nich spočívalo v tom, že svedkov a spolupracujúcich obvinených (tzv. kajúcnikov) z prípadov ako Mýtnik, Judáš či Očistec vypočúvali k ďalším korupčným skutkom a ekonomickým podvodom do osobitného spisu.

Obvinení policajti a prokurátor takýmto postupom vedeli utajiť pred prípadnými členmi zločineckých skupín, čo o nich hovoria svedkovia na výsluchoch a aké ďalšie trestné činnosti opisujú. Keď v danom technickom či pracovnom spise nazbierali dostatok dôkazov, osobitne otvorili novú kauzu a vzniesli obvinenie konkrétnym podozrivým alebo celej skupine.

Kým inšpekcia tvrdí, že je to nezákonný postup, prokurátor Šúrek s Čurillom a spol. hovoria o bežnej taktike, ktorá sa roky využívala nielen na NAKA, ale paradoxne aj na samotnej policajnej inšpekcii.

 

Čurilla argumentoval aj fotografiami z protestov, kde sa objavovali transparenty s nápisom „čurillovská mafia“. Tie držali pozostalí po Martinovi Mikulcovi, členovi skupiny takáčovcov, ktorý si sám siahol na život. Boris Kollár si tieto osoby pred súdom pomýlil a hovoril o nich ako o rodine právnika Ľubomíra Krivočenka. Ten zomrel vo väzbe na komplikácie spôsobené ochorením covid-19. Krivočenko bol vyšetrovaný v kauze známej ako Dobytkár. Ako však uviedol pred súdom aj policajt Čurilla, tento prípad nevyšetroval a s Krivočenkom sa ani nikdy nestretol.

Policajti okolo Jána Čurillu, ako aj on sám sú aj po rokoch stále obvinení, pričom v prípade sa už viackrát menil prokurátor. Naposledy pred niekoľkými týždňami, keď námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera prípad odobral trnavskej krajskej prokuratúre a pridelil ho do Banskej Bystrice. Pritom prípad do Trnavy putoval pôvodne z Bratislavy.

Ján Čurilla žiadal od Borisa Kollára ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur. Ako uviedol policajt aj pred súdom, prípadnú finančnú kompenzáciu by venoval na dobročinné účely, aktuality.sk

X X X

Spustnuté nemecké hospodárstvo potrebuje stimul za stovky miliárd

Nová koalícia sa bude musieť rozlúčiť s dogmou rozpočtovej disciplíny a investovať stovky miliárd eur do modernizácie spustnutého gigantického hospodárstva.

Vláda, ktorá vzíde z víkendových volieb v Nemecku, prevezme zodpovednosť nad tretím najväčším hospodárstvom sveta. Ekonomika spolkovej republiky má zásadný vplyv aj na chod Európskej únie – približne každé štvrté euro, ktoré spoločný trh vyprodukuje, pochádza z Nemecka.

Hrubý domáci produkt Nemecka pritom rástol iba v dvoch z posledných piatich rokov, a to v čase postpandemického oživenia v rokoch 2021 a 2022. Na porovnanie, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Holandsko, ktoré nasledujú za Nemeckom v rebríčku najväčších ekonomík Európskej únie, rástli v rovnakom období nepretržite.

„Nemecko v posledných rokoch prešlo nadväzujúcimi krízami (covid-19, energetická kríza), pričom konkurencieschopnosť krajiny zhoršili aj niektoré rozhodnutia z minulosti,“ uvádza pre Aktuality.sk Tomáš Dudáš, dekan Fakulty ekonómie a podnikania na Paneurópskej vysokej škole.

Vlani zažila tretia najväčšia svetová ekonomika pokles o 0,2 percenta a ešte viac prehĺbila úpadok z roku 2023, keď sa zmenšila o 0,3 percenta. Nemecká centrálna banka Bundesbank recesiu pripisuje vysokým úrokom, ktoré predražujú financovanie investícií, ako aj neistote vyplývajúcej z nejasností o tom, ako bude vyzerať ekonomická politika novej vlády.

„Strata konkurencieschopnosti nemeckého priemyslu, ktorý navyše musí súperiť s Čínou, sa odrazila na poklese exportov. Napriek prudkému nárastu miezd spotreba domácností zostala nízka, čo sa prejavilo v náraste miery úspor,“ poznamenala Bundesbanka, aktuality.sk

X X X

Trumpove clá môžu prinútiť Airbus začať uprednostňovať neamerických zákazníkov

Trump plánuje ďalšie dovozné clá, ktoré môžu ovplyvniť dodávky lietadiel.

Európsky výrobca lietadiel Airbus môže uprednostniť neamerických zákazníkov, ak by clá stanovené prezidentom USA Donaldom Trupom mali skomplikovať dodávky spoločnosti na americký trh. Povedal to tento týždeň v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNBC šéf Airbusu Guillaume Faury.

Airbus má vysoký dopyt po lietadlách v ďalších krajinách

Trump v stredu (19. 2.) oznámil, že po zavedení prvých balíkov ciel oznámi v najbližších týždňoch ďalšie dovozné clá, čo môže negatívne zasiahnuť aj výrobcov lietadiel a ich dodávateľov. Podľa šéfa Airbusu má však firma možnosti aj inde. „Dopyt po našich lietadlách je vysoký vo viacerých krajinách. Takže, ak pri dodávkach našich strojov do USA nastanú výrazné komplikácie, prispôsobíme sa a uprednostníme dodávky ďalším zákazníkom,“ povedal Faury.

Upozornil však na to, že Airbus nie je iba dodávateľom hotových strojov na americký trh. „Okrem dodávok do USA my sami zo Spojených štátov veľa nakupujeme, my tam vyrábame aj realizujeme vývoj,“ povedal Faury s tým, že na clách v tomto odvetví priemyslu nezíska ani jedna strana.

Samotné Spojené štáty sú najväčším dodávateľom komponentov pre európsku spoločnosť a na samotnom americkom trhu firma vynakladá miliardy eur. V posledných rokoch Airbus v USA rozšíril svoje aktivity a jeho závod v Alabame zamestnáva viac než 2000 ľudí.

V súvislosti s plánovanými clami Faury dodal, že nevidí dôvod na predbežné opatrenia. Ako povedal, rozhodli sa zatiaľ vyčkať a následne sa situácii prispôsobiť, aktuality.sk

X X X

Našli Rusi slabinu v Trumpovej dychtivosti? Čo si všímať na rokovaniach medzi Ruskom a USA

V saudskoarabskom Rijáde s Američanmi rokovalo tvrdé jadro Putinovho režimu. Náhodný nebol ani výber krajiny.

Ruskí predstavitelia podľa webu Moscow Times veria v to, že dokážu využiť horlivosť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa zastrája zastaviť boje v rusko-ukrajinskej vojne v horizonte niekoľkých mesiacov, aby pre Moskvu zabezpečili čo najvýhodnejšiu dohodu.

Denník píše, že Kremeľ sa okrem iného spolieha aj na to, že „chémia“ medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom zafunguje práve v Putinov prospech.

S odvolaním sa na svoje zdroje vo vládnych a diplomatických kruhoch tvrdí, že šéf Kremľa svojich vyslancov pred samitom v Rijáde poveril tým, aby ukázali „čo najprívetivejší a v niektorých aspektoch ústretový postoj“,aktualitysk