V traktoroch bojujú proti vládnym i bruselským reguláciám. Poľnohospodári vo Francúzsku, Poľsku, Rumunsku i viacerých ďalších európskych krajinách v posledných dňoch blokujú cestné komunikácie, aby vyjadrili nespokojnosť s vládnymi opatreniami, reguláciami na úrovni EÚ či dovozom výrobkov z Ukrajiny.

 Farmári vo Francúzsku vyjadrujú nespokojnosť v uliciach už niekoľko mesiacov. Dôvodmi sú pokles príjmov či regulácie EÚ v oblasti životného prostredia. Vo svojich protestoch budú pokračovať, kým vláda nevypočuje ich požiadavky.

Odbory žiadajú pomoc pre odvetvia poľnohospodárstva, ktoré majú najväčšie ťažkosti, najmä ekologické poľnohospodárstvo a vinohradníctvo, ako aj kompenzácie zvýšených cien pohonných hmôt. Na piatok boli protesty ohlásené v približne 85 zo 101 departementov Francúzska.

Poľskí poľnohospodári vyjadrujú nespokojnosť predovšetkým s nekontrolovaným dovozom produktov a obilnín z Ukrajiny. Tvrdia, že to vedie k poklesu cien ich výrobkov.

Tisíce roľníkov vyšli počas tohto týždňa do ulíc aj v Litve, aby vyjadrili nespokojnosť s úspornými opatreniami a poľnohospodárskou politikou vlády. Okrem iného žiadajú aj zastavenie tranzitu ruského obilia.

Poľnohospodári a dopravné spoločnosti v Rumunsku už niekoľko dní blokujú cesty vrátane hraničných priechodov s Maďarskom, Ukrajinou a Srbskom traktormi. Protesty poľnohospodárov sa konajú aj v Holandsku a Nemecku.

Začiatok tohto roka bol pre poľnohospodárov v európskych krajinách náročný a ceny produktov klesli, píše DPA s odvolaním sa na expertov z think tanku Agriculture Stratégies./agentury/

X X X

Putin: V zóne bojov na Ukrajine je asi 600-tisíc ruských vojakov

 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že v zóne bojov na Ukrajine je asi 600-tisíc ruských vojakov. Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá sa odvolala na ruské štátne médiá.

Putin to povedal v piatok na stretnutí so študentmi Štátnej námornej technickej univerzity v Petrohrade, ktorí sa zapájajú do tzv. špeciálnej vojenskej operácie (SVO) – ako ruské vedenie ešte stále označuje vojnu rozpútanú na Ukrajine.

V príhovore k študentom Putin súčasne priznal „isté problémy, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť a riešenia“. Objasnil, že „mechanizmus na podporu SVO je ako každý iný štátny mechanizmus – funguje s istými administratívnymi problémami“.

Podľa Putina však ide o pochopiteľnú situáciu, keďže „bojová zóna je veľká – ide o pás územia dlhý takmer 2000 kilometrov – a v nej je vyše 600-tisíc ľudí“.

 BBC doplnila, že Putin už podobné počty ruských vojakov nasadených na Ukrajine spomínal. V rámci odpovedí na otázky občanov koncom roku 2023 uviedol, že v zóne bojov na Ukrajine sa nachádza 617-tisíc ruských vojakov.

Šéf Kremľa v piatok zároveň vyjadril dôveru v dosiahnutie cieľov tzv. SVO. Zopakoval svoje dávnejšie tvrdenie, že jej začiatok „nebol začiatkom vojny“, ale „pokusom ukončiť vojnu, ktorú začalo ukrajinské vedenie“ ešte v roku 2014. Dodal, že to síce deje s použitím zbraní, ale „v reakcii na ich použitie ozbrojenými silami“ Ukrajiny./agentury/

X X X

Hašek ísť do politiky, ale neskoro. Zkrachoval v Prahe v Kotve

Ruská legenda vníma Hašeka ako zostreleného pilota.

Jeden zo zlatých českých chlapcov z Nagana Dominik Hašek patrí medzi známych odporcov ruskej agresie na Ukrajine, no aj pôsobenia Rusov v NHL či českých a slovenských hráčov v KHL.

Nedávno však svojich podporovateľov prekvapil, keď napriek častej kritike zámorskej profiligy vycestoval do Buffala.

Brankárska legenda vo svojom bývalom pôsobisku sledovala zápas jeho Sabres s Chicagom Blackhawks. Po tom, ako sa ozvali jeho kritici a označili ho za pokrytca, keďže najskôr profiligu kritizoval a potom sa zúčastnil na zápase NHL, priznal, že išlo o chybu.

Jeho počínanie a výroky neušli pozornosti ani v častom terči Haškových príspevkov či vyjadrení, teda v Rusku. Zareagoval na ne legendárny Vjačeslav Fetisov, dlhoročný reprezentačný kapitán a dvojnásobný olympijský šampión.

„Za akým účelom robí Hašek takéto vyhlásenia? Brankár je v skutočnosti ťažko vypočítateľný. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o politické ambície. Chce si urobiť politickú kariéru.

 Myslím si, že už je neskoro. Nevenoval som mu pozornosť, je to zostrelený pilot, vyhasnutá hviezda, môže povedať čokoľvek,“ vyjadril sa k Hašekovi, ktorý je zástancom vylúčenia ruských hráčov z NHL.

Fetisov, ktorý je momentálne poslancom v štátnej dume, sa vyjadril aj ku kritike, že ako politik aktívne nesie zodpovednosť na situácii na Ukrajine.

„Súhlasím s tým, že ponesiem zodpovednosť za to, čo sa deje. A všetci tí, ktorí dnes dodávajú zbrane na Ukrajinu, sú tiež zodpovední.

Svoju zodpovednosť neodmietam, ale kde je jeho zodpovednosť okrem toho, že niekoho obviňuje, neanalyzuje situáciu, nerozumie?

Nuž, brankári sa nie vždy dostanú do toho, čo sa deje, sú v tomto smere obmedzení v zdrojoch, treba sa sústrediť, zasiahnuť a nemyslieť na to, že sa tam môže niečo stať,“ povedal Fetisov pre ruský web allhockey.ru.

Český brankár sa neskôr za svoju účasť na zápase profiligy ospravedlnil. „Toto moje osobné zlyhanie považujem za veľmi ťažko ospravedlniteľné.

O to intenzívnejšie sa ho budem snažiť napraviť. V tejto chvíli Vám môžem sľúbiť, že podobná situácia sa nebude opakovať,“ uviedol v dlhom príspevku na sociálnej sieti Hašek./agentury/

X X X

Putin dal USA nepriamo najavo, že je ochotný rokovať o ukončení vojny na Ukrajine

 Ruský prezident Vladimir Putin vyslal USA nepriame signály, že je ochotný rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, napísala dnes agentúra Bloomberg s odvolaním sa na dve nemenované osoby blízke Kremľu.

 Podľa týchto zdrojov Putin týmto spôsobom testuje, či by USA boli ochotné o ukončení vojny na Ukrajine rokovať. Americkí predstavitelia ale agentúre povedali, že si takýchto signálov vedomí nie sú.

Putin podľa zdrojov blízkych Kremľu minulý mesiac vyslal cez nemenovaných prostredníkov signály vysoko postaveným americkým činiteľom. Podľa týchto zdrojov by mohol byť časom Putin ochotný upustiť od ruskej požiadavky na neutrálny status Ukrajiny a od odmietavého postoja Ruska voči členstvu Ukrajiny v NATO.

Bolo by to však za cenu uznania ruskej nadvlády nad ukrajinskými územiami, nad ktorými sa Rusku v posledných rokoch podarilo získať kontrolu. Podobnú požiadavku ale už Kyjev skôr opakovane dôrazne odmietol.

„O opísanej zmene ruského postoja nemáme informácie,“ oznámila však agentúre Bloomberg hovorkyňa Národnej bezpečnosti rady Bieleho domu Adrienne Watsonová. „Je na Ukrajine, aby rozhodla, či, kedy a ako s Ruskom rokovať,“ dodala.

Aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na článok Bloombergu podľa ruských médií povedal, že informácia o ochote Ruska upustiť od požiadavky na neutrálny status Ukrajiny nie je pravdivá.

Verejne Putin zatiaľ ochotu zastaviť boje na Ukrajine neprejavil, podotkla agentúra Bloomberg. Namiesto toho Putin a ďalší ruskí predstavitelia hovoria o svojom zámere pokračovať v invázii na Ukrajinu a dosiahnuť skôr vytýčené ruské ciele.

Kremeľ zároveň opakovane uvádza, že ruská strana je dialógu otvorená, ale že rozhovory nie sú možné, pretože im Kyjev bráni. Vyjadrenie v podobnom duchu dal priamo Bloombergu kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. „Prezident Putin mnohokrát povedal, že Rusko bolo, je a bude otvorené rokovaniam s Ukrajinou,“ povedal.

Kyjev tvrdí, že Kremeľ skutočný záujem o dialóg nemá. Ukrajina okrem toho prípadné rokovania s Ruskom podmieňuje stiahnutím ruských vojsk z celého ukrajinského územia./agentury/

X X X

Pzezident SR Tiso nesie za holokaust väčšiu vinu než gardisti, tvrdí pamätník holokaustu Otto Šimko

 Na holokauste – teda i na genocíde slovenských Židov nesie vinu predovšetkým prezident Tiso. Jeho zodpovednosť je väčšia než tých, ktorí vraždili v Kremničke, hovorí jeden z preživších holokaustu Otto Šimko.

Podľa historika Jána Hlavinku bol Tiso antisemita a postoj nacistov k Židom dobre poznal. V sobotu si pripomíname Deň pamiatky obetí Holokaustu.

V sobotu, 27. januára si opäť pripomenieme Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, jedného z najstrašnejších zločinov ľudských dejín. Svoj aktívny podiel na tejto genocíde židovského národa pritom nesieme aj my, Slovensko a Slováci. Vojnový slovenský štát pod vedením prezidenta a vodcu vládnej HSĽS totiž svojich vlastných občanov židovskej národnosti nielenže nechránil a nebránil, ale konal práve naopak.

 Tisov štát a jeho ľudácky režim Židov od samého počiatku svojej existencie aktívne prenasledoval, perzekvoval, arizáciami okrádal o majetky a následne ich deportoval priamo do náručia nacistov kde zahynula absolútna väčšina z nich. V dnešnom podcaste vám prinášame svedectvo preživšieho holokaustu ako i historika, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje.

Holokaust, synonymum nepredstaviteľného utrpia a zla. Pre predstavu: Keby sme mali držať minútu ticha za každú jednu z obetí holokaustu, mlčali by sme viac ako 11 rokov, teda presnejšie vyše 100-tisíc hodín, alebo 4167 dní, či 137 mesiacov. Obeťami tejto genocídy boli aj slovenskí Židia. Jedným z preživších je aj dnes už takmer 100-ročný pamätník Otto Šimko.

 Deportáciám do nacistických koncentrákov unikol iba o vlások, jeho mladší brať však už také šťastie nemal a zahynul počas takzvaného Pochodu smrti. Zodpovednosť slovenského štátu a ľudáckeho režimu za genocídu vlastného obyvateľstva rozoberieme aj s historikom Jánom Hlavinkom, aktuality.sk

X X X

Maroš Žilinka slávnostne otvoril novú budovu Okresnej prokuratúry v Poprade. Stála tri milióny eur

Okresná prokuratúra Poprad od svojho vzniku sídlila niekoľko desaťročí v požičaných priestoroch tamojšieho okresného súdu.

POPRAD: Roky v polyfunkčnej budove spoločnosti Azor-F rodiny Zoričákovcov sídlil čínsky obchod s oblečením a obuvou, nechtové štúdio, jazyková škola či tanečné fitnes štúdio Zumby. To sa zmenilo koncom roka 2022, keď budovu od firmy odkúpila Krajská prokuratúra Prešov a v centre Popradu sa následne rok rekonštruovalo nové sídlo Okresnej prokuratúry Poprade. To vo štvrtok 25. januára 2024 slávnostne otvoril generálny prokurátor Maroš Žilinka.

„Dnes som mal milú a nie všednú povinnosť. Slávnostne som otvoril novú budovu Okresnej prokuratúry Poprad. Tá od svojho vzniku sídlila niekoľko desaťročí vo vypožičaných priestoroch okresného súdu. Aktuálne už popradskí prokurátori pracujú vo vlastných priestoroch,“ napísal na sociálnej sieti Žilinka.

X X X

Desiatky tisíc ľudí v Rakúsku demonštrovali proti pravicovému extrémizmu

Demonštrácie reaugjú na účasť dvoch predstaviteľov stray AfD na nedávnej diskusii, kde údajne zaznel návrh o masových deportáciách neasimilovaných občanov do Afriky.

Desiatky tisíc ľudí sa zhromaždili v piatok večer vo Viedni a ďalších rakúskych mestách na protest proti pravicovému extrémizmu. Pred budovou parlamentu vo Viedni sa v daždi zišlo podľa organizátorov najmenej 80.000 ľudí, aby „bránili demokraciu“. Podľa polície bolo účastníkov do 35.000. Protesty sa konali aj v Innsbrucku a Salzburgu, informuje TASR podľa správy agentúry APA.

Demonštrácie sú reakciou na účasť dvoch predstaviteľov nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) na nedávnej diskusii, kde údajne zaznel návrh o masových deportáciách neasimilovaných občanov do Afriky. Podľa členky viedenského mestského aj krajinského zastupiteľstva Mireille Ngossovej zo Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) a organizácie Black Voices Austria tieto návrhy nie sú prekvapivé.

„Toto je niečo, čoho sme sa už aj doteraz obávali,“ povedala na proteste.

Podľa nej černosi a iní ľudia s cudzím pôvodom majú v Rakúsku strach. „Niektorí z nás si už zbalili kufre, prípadne zvažujú, do ktorej krajiny by mohli utiecť,“ vyhlásila.

Protestujúci varujú pred vládou FPÖ

Protest podporili aj klimatickí aktivisti zo skupiny Piatky za budúcnosť (Fridays for Future), Rakúska federácia odborových zväzov (ÖGB), katolícka charita, ale aj politické strany SPÖ a Zelení. Objavili sa aj herci a iní predstavitelia kultúrnej obce vrátane spisovateľky Elfriede Jelinekovej.

Divadelný režisér Kay Voges varoval pred možnou vládou Slobodnej strany Rakúska FPÖ, ktorá trištvrte roka pred parlamentnými voľbami vedie v prieskumoch verejnej mienky s 30-percentnou podporou. Podľa Vogesa by vláda FPÖ znamenala koniec demokracie v Rakúsku.

Hovorkyňa Piatkov za budúcnosť Leila Kriechbaumová vysvetlila svoju účasť na proteste tým, že ochranu klímy možno presadiť len vo fungujúcej demokracii, aktuality.sk

X X X

Sporný Trestný zákon prešiel tesne, v prvom čítaní zaň hlasovalo len 76 poslancov

 Koaliční poslanci parlamentu dnes posunuli novelu Trestného zákona do druhého čítania. Za hlasovalo 76 zo 77 prítomných poslancov. Proti nebol nikto a jeden zákonodarca sa zdržal. Opoziční poslanci opäť, ako aj pri hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, vytiahli hlasovacie karty a neprezentovali sa. Predtým parlament neschválil návrh opozície na nepokračovanie v rokovaní o novele Trestného zákona a tiež návrh na vrátenie návrhu na dopracovanie.

 Národná rada SR rokuje o novele zrýchlene, keďže vo štvrtok zákonodarcovia schválili návrh na skrátené legislatívne konanie. Zároveň vládni poslanci vo štvrtok obmedzili rozpravu k prvému čítaniu na 20 hodín. Jednotlivé strany teda mali pridelený presný čas na vystúpenia. Opozícia mala na rozpravu zhruba 10 hodín, ktorý aj využila, vystúpilo 24 poslancov. Koalícia svoj čas nevyužila.

Poslanci zároveň ukončili 6. schôdzu a neprerokované body programu sa majú zaradiť do programu ďalšej riadnej schôdze. Tá by sa mala začať nasledujúci týždeň v stredu 31. januára o 13.00 h. Pokračovať by na nej teda mala diskusia o novele Trestného zákona v druhom čítaní, keď bude možné predkladať aj pozmeňujúce návrhy. Následne by sa malo o novele definitívne rozhodnúť.

Susko viní opozíciu z démonizovania

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) počas diskusie kritizoval opozíciu za „démonizovanie“ alternatívnych trestov a restoratívnej justície. Preferovanie nepodmienečných trestov považuje za stredoveký prístup. Opozícia sa voči tomu ohradila. Jej predstavitelia novele vyčítajú nedostatočnú pripravenosť na zavádzanie alternatívnych trestov z technického, finančného i personálneho hľadiska.

Susko v pléne uviedol, že ho mrzí „neúprimný prístup“ opozície k téme restoratívnej justície. Pripomenul, že aj v minulom volebnom období bola ambícia u jeho predchodcov upraviť niektoré tresty tak, aby sa ukladali alternatívne, napríklad peňažný trest.

Minister ozrejmil, že zmysel premlčacích lehôt spočíva v tom, že uplynutím času stráca spoločnosť záujem na potrestaní páchateľa. A to napríklad z dôvodu, že ak sa počas lehoty už znova nedopúšťal trestnej činnosti, tak sa predpokladá, že sa napravil a nie je potrebné ukladať trest. Podčiarkol tiež, že nepodmienečné tresty odňatia slobody nemajú nápravný charakter.

Zuzana Mesterová (PS) sa voči jeho slovám ohradila. Podotkla, že opozícia nikdy nehovorila o uprednostňovaní väzobných trestov pred alternatívnymi, ale žiada o tom riadnu odbornú diskusiu. Tina Gažovičová (PS) súhlasí s potrebou diskutovať o znižovaní kriminality. „Len to, prosím, naozaj nerobme v skrátenom legislatívnom konaní. To je závažná odborná diskusia,“ apelovala.

 Alojz Hlina (SaS) reagoval, že hoci sa zmeny pripravované v minulom volebnom období dotkli aj tejto oblasti, ministri ich predkladali do medzirezortného pripomienkového konania, v čom vidí zásadný rozdiel so súčasnosťou.

 Branislav Vančo (PS) podotkol, že ak by to minister myslel s restoratívnou justíciou vážne, nešiel by na to takto. V prvom rade by podľa neho pri vážnom zámere pripravil kapacity a odborníkov napríklad na potrebný probačný dohľad, investoval by do celého systému, aby bol na zmeny dostatočne pripravený a nedoplatil na poddimenzovanie pri alternatívnych trestoch.

Podobne to vníma aj Marián Čaučík (KDH). Rovnako považuje diskusiu o alternatívnych trestoch za legitímnu, ale apeluje na riadnu odbornú diskusiu. Problém vidí v dôsledkoch kombinácií zmien trestných sadzieb, zvýšenia limitov škôd, zmeny premlčacích lehôt a prekvalifikácie trestných činov./agentury/

X X X

Objavili vzácne náleziská rudy budúcnosti. Štartuje najväčší ťažobný projekt na svete

 Najväčší ťažobný projekt na svete by mal odštartovať ešte tento rok. Zahrňuje výstavbu bane na ťažbu železnej rudy, železnicu dlhú stovky kilometrov a veľký prístav na brehu Atlantického oceánu. Celkové náklady na projekt môžu dosiahnuť 20 až 30 miliárd dolárov.

Výroba ocele.

Rozsiahle ložiská železnej rudy našli v odľahlom kúte západnej Afriky. Ťažiť bude svetový gigant Rio Tinto, ktorý v minulosti investoval aj do slovenského výrobcu batérií spoločnosti InoBat.

Malá africká krajina Guinea sa nachádza v západnej Afrike. Práve tam objavili rozsiahle ložiská kvalitnej železnej rudy, ktorá by mala zohrávať kľúčovú úlohu v zelenej transformácii. Ak všetko pôjde podľa plánu, už tento rok môže odštartovať ťažiarsky projekt, ktorý na svoj štart čakal dlhých 27 rokov. Dlhé roky ho sužovali neúspechy, škandály a niekoľko falošných nádejí na spustenie.

 Anglo-austrálska ťažiarska spoločnosť Rio Tinto je kľúčovým globálnym hráčom v prieskume, ťažbe a spracovaní nerastného bohatstva. Práve ona prvýkrát získala licenciu na prieskum v oblasti Simandou v juhovýchodnej Guinei v roku 1997. „Postaviť novú baňu na železnú rudu je, samozrejme, drahé, pretože musíte vybudovať aj infraštruktúru, ale ide o železnú rudu výnimočnej kvality, pravdepodobne najvyššej kvality na svete,“ povedal pre Bloomberg generálny riaditeľ Rio Tinto Jakob Stausholm. Pre jej vysokú kvalitu ide podľa neho o železnú rudu budúcnosti.

 Podiel v Rio Tinto majú aj veľké čínske firmy, ktoré ešte musia získať zelenú z Pekingu. Ak štátni čínski partneri dostanú na svoju zahraničnú investíciu súhlas z Pekingu, tak môže anglo-austrálsky ťažiar realizovať najkomplexnejší projekt vo svojej histórii. V Rio Tinto vlastní najväčší podiel akcií spoločnosť BlackRock, ktorá je celosvetovo najväčším správcom aktív.

„Žiadny iný projekt v takomto rozsahu a veľkosti neexistuje,“ povedal pre Financial Times Bold Baatar z Rio Tinto. Podľa neho spolupráca partnerov v Simandou môže byť vzorom pre „novú éru v spoločnom ťažiarskom rozvoji“, ktorá bude potrebná na získanie obrovského množstva rudy potrebnej na vybudovanie zelenej ekonomiky budúcnosti. Vysokokvalitná ruda v Simandou je teraz podľa Baatara ešte atraktívnejšia vzhľadom na potrebu dekarbonizácie výroby ocele. „Základným posunom za posledné roky bolo, že svet sa oveľa viac zhoduje v otázke zmeny klímy,“ dodal.

Príliš veľký kúsok pre jedného

Projekt za dve desiatky miliárd dolárov je príliš nákladný na to, aby sa doň pustil jediný ťažiar. Do projektu preto okrem spoločnosti Rio Tinto vstúpila aj guinejská vláda a najmenej sedem ďalších spoločností vrátane piatich z Číny. Rio Tinto postaví jednu baňu na železnú rudu – známu ako projekt s názvom Simfer – v spolupráci s konzorciom pod vedením najväčšieho svetového producenta hliníka, teda čínskou spoločnosťou Chinalco.

Druhú baňu – známu ako projekt s názvom WCS – postaví najväčší svetový výrobca ocele, teda čínska spoločnosť Baowu Group v spolupráci s konzorciom vedeným spoločnosťou Winning International Group so sídlom v Singapure.

Čínsky oceliarsky gigant Baowu v roku 2021 vyrobil až 119 miliónov ton ocele. Je na prvej priečke najväčších výrobcov ocele na svete. Len na porovnanie, celý americký koncern U.S. Steel (24. priečka), pod ktorý patrí aj košická huta, vyrobil v tom istom roku len 16 miliónov ton ocele. Pre ešte lepší obraz, tak košické oceliarne vyrobili v roku 2021 skoro 4,5 milióna ton ocele. Japonská spoločnosť Nippon Steel Corporation, ktorá sa zaujíma o kúpu U.S. Steelu, vyrobila takmer 50 miliónov ton ocele a umiestnila sa tak na štvrtom mieste najväčších oceliarskych firiem.

Partneri projektu budú zároveň spolufinancovať výstavbu 552 kilometrov dlhej železnice, ktorá sa bude stáčať cez hornaté vnútrozemie Guiney až k moru. Zároveň chcú postaviť nový prístav na pobreží Atlantiku, do ktorého by mali prístup aj veľké zaoceánske lode s hlbokým ponorom.

Dekarbonizácia výroby ocele

Proces výroby ocele je vysoko uhlíkovo náročný a produkuje asi 11 percent celosvetových emisií oxidu uhličitého. Na porovnanie, celý letecký priemysel produkuje zhruba 2,5 percenta z celkových emisií oxidu uhličitého.

Oceľ je jeden z kľúčových materiálov modernej spoločnosti. Ľudstvo ju využíva v stavebníctve, doprave, priemysle a v mnohých ďalších oblastiach. Preto je dekarbonizácia v tomto priemysle veľmi dôležitá, ak chceme splniť cieľ znižovania celkového počtu emisií. Celosvetovo sa vyrobí až 1,9 miliardy ton ocele, ukazujú posledné dáta za rok 2021.

Zhruba tri štvrtiny produkcie prebiehajú vo vysokých peciach, kde sa spaľuje uhlie či koks. Zvyšných 25 percent prebieha vo vysokých elektrických oblúkových peciach, prípadne formou priamej redukcie železa. Tieto dva výrobné postupy sa výrazne líšia svojou emisnou intenzitou. V prípade surového železa vyrábaného vo vysokých peciach pripadá na každú vyrobenú tonu ocele cca 2,3 tony oxidu uhličitého, pri recyklácii železa v peciach oblúkových vzniká pri výrobe rovnakého množstva ocele iba 0,6 tony oxidu uhličitého.

Zhruba polovica emisií pri výrobe ocele vzniká pri spaľovaní uhlia (koksu), druhá polovica pri chemickej reakcii. Železná ruda je zlúčenina železa a kyslíka. Pri výrobe surového železa je nutné tento kyslík z rudy dostať. Na to sa vo vysokých peciach využíva práve koks, ktorý slúži nielen ako palivo do pecí, ale aj ako redukčné činidlo. Uhlík z koksu na seba naviaže kyslík z rudy.

„Pretože uhlie (koks) je fosílne palivo, jedna z kľúčových ciest na dekarbonizáciu výroby surového železa je v tom, aby sa použil namiesto uhlíka vodík – pri redukčnej reakcii potom nevzniká oxid uhličitý, ale voda. Technologicky však ide o iný proces a vodík nie je možné používať v súčasných vysokých peciach,“ píše portál faktaoklimatu.cz. Tento sektor je veľmi náročné dekarbonizovať, ale existujú už projekty, ktoré dokazujú, že vyrábať nízkoemisnú oceľ je možné.

Na zníženie emisií vo výrobe ocele skúma priemysel alternatívne prístupy. Niektoré však vyžadujú vysokokvalitnú železnú rudu, ktorú je čoraz ťažšie nájsť vo veľkých množstvách. Práve železná ruda v západnej Afrike je vysoko kvalitná a priemerný obsah železa je vyšší ako 65 percent, čo je jeden z najvyšších na svete. Preto ju mnohí nazývajú aj „kaviárom medzi železnými rudami“.

Ak sa podarí realizovať ťažbu, oblasť Simandou má potenciál pomôcť dekarbonizovať čínsky oceliarsky priemysel, povedal pre FT Baatar. „Ak chceme dekarbonizovať oceliarsky priemysel, bez Číny to nepôjde,“ povedal. Čína vyrobila v roku 2022 jednu miliardu ton ocele, čo predstavuje zhruba polovicu celosvetovej produkcie, uvádza World Steel Association. Druhý najväčší producent, India, vyrobil 154 miliónov ton.

Pozdĺž železničného koridoru sa už začali zemné práce a keď Peking schváli zahraničnú investíciu Chinalco, Rio Tinto plánuje začať s výstavbou baní. Očakáva sa, že prvá ruda bude exportovaná z oblasti v roku 2025. O tri roky neskôr by ťažba mohla predstavovať zhruba päť percent celosvetového trhu so železnou rudou.

Náročné znižovanie emisií

Výroba ocele je priemyselný sektor, ktorý bude veľmi náročné dekarbonizovať. Už v súčasnosti však existujú prvé projekty, ktoré majú výsledky pri výrobe zelenej ocele.

Tento sektor emituje až sedem percent všetkých emisií a 11 percent emisií oxidu uhličitého. Výroba ocele v budúcnosti mierne porastie a možno očakávať, že v roku 2050 bude o 10 až 40 percent vyššia ako dnes.Pri využívaní súčasných technológií by to znamenalo nárast emisií z dnešných cca troch gigaton oxidu uhličitého na 4 až 4,5 gigatony oxidu uhličitého.

Dominantnú úlohu pri znižovaní emisií vo výrobe ocele zohrávajú tri technológie: využitie zeleného či nízkoemisného vodíka, zachytávanie uhlíka pri výrobe ocele a recyklácia. Až 300 miliárd dolárov môžu byť celkové náklady na dekarbonizáciu v tomto sektore.

Dekarbonizovaná oceľ bude drahšia, pri zelenej oceli sa očakáva zvýšenie ceny o 25 až 50 percent. Odhady hovoria, že vozidlá a domy, v ktorých je použitá nízkoemisná oceľ, budú stáť o 0,5 až jedno percento viac ako tie, ktoré využívajú oceľ vyrobenú súčasnými technológiami./agentury/

X X X

Nemecká polícia zaistila zbrane u muža spájaného s hnutím Ríšski občania

Nemecká polícia zaistila množstvo zbraní a munície patriacich mužovi, ktorého spájajú s krajne pravicovým hnutím Ríšski občania (Reichsbürger). TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Prokurátor Wolf-Tilman Baumert v piatok oznámil, že pri raziách v západonemeckom meste Wuppertal sa našli dokumenty a ďalšie dôkazy nasvedčujúce tomu, že 52-ročný muž „prinajmenšom veril konšpiračným teóriám spojeným so skupinou Ríšški občania“.

Krajne pravicové hnutie Reichsbürger neuznáva legitimitu nemeckého štátu a chce zvrhnúť jeho vládu.

Muž je síce poľovníkom, ale väčšinu zbraní doma nemal evidovanú. Polícia zverejnila fotografiu, na ktorej je 18 zaistených zbraní. Pri razii sa okrem toho našlo aj strelivo, ktoré sa nedá použiť v loveckých zbraniach, uviedol Baumert.

Stíhajú ho na slobode

Muža momentálne vyšetrujú v súvislosti s trestnými činmi proti zákonu o zbraniach. Stíhajú ho na slobode a v prípade uznania viny mu hrozí pokuta alebo väzenie. Úrady taktiež zvažujú, že mužovi odoberú zbrojný i poľovnícky preukaz.

V decembri Spolková prokuratúra v Nemecku obžalovala 27 osôb, ktoré boli zadržané v rámci rozsiahlej protiteroristickej akcie v súvislosti so sprisahaním s cieľom útoku na Spolkový snem a vládu. Medzi zadržanými bola aj Birgit Malsacková-Winkemannová, bývalá poslankyňa strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), vojak nemeckých špeciálnych jednotiek KSK a nemecký aristokrat a podnikateľ Henrich XIII. Reussaktuality.sk

X X X

Záhadné dlhopisy za desiatky miliónov eur: spravuje ich človek blízky Makóovi, oficiálny majiteľ o svojom biznise ani nevie

 Za firmou, ktorá emitovala dlhopisy za 700 miliónov českých korún, sa vynára údajný majiteľ, ktorý však o svojom biznise nič nevie.

České spoločnosti zo skupiny Unipro lákajú obyčajných ľudí na nákup ich podnikových dlhopisov. Potenciálnych investorov vábia na atraktívny úrok vo výške 9,5 percenta, pričom im sľubujú zhodnotenie peňazí v zelených projektoch, teda zameraných na životné prostredie a obnoviteľné zdroje energií.

V rámci propagácie týchto cenných papierov firmy investovali značné prostriedky do reklamy na Facebooku či Youtube, a to nielen v Česku, ale aj na Slovensku. Spoločnosti od svojho vzniku už emitovali dlhopisy za viac ako 700 miliónov českých korún (28,3 mil. eur).

Redakcii Aktuality.sk sa podarilo zistiť, že za celým biznisom stoja zaujímaví ľudia, pričom detaily svojho biznisu odmietajú zverejniť.

Jednou z najpodstatnejších firiem z tejto českej skupiny je Unipro SPE01, ktorú spoluvlastní slovenský advokát Matej Firický. Vyplýva to z prospektu, ktorý predložila Českej národnej banke (ČNB). Ten prostredníctvom ďalšej firmy Unipro Project oficiálne vlastní jednu z najluxusnejších chát na Donovaloch, ktorú navštevuje kajúcnik Ľudovít Makó.

Druhým polovičným vlastníkom Unipro SPE01 bol v čase emisie dlhopisov Marek Sasák, športový riaditeľ spoločnosti Gabriel golf tour, slovenskej cestovnej kancelárie organizujúcej golfové turnaje.

Hoci spoluvlastnil firmu, ktorá emitovala dlhopisy za takmer 30 miliónov eur, tvrdí, že jeho majetok milión eur neprekračuje. „Určite, nie. Nebláznite, to by som bol rád,“ uviedol nám v telefonickom rozhovore.

Oveľa zvláštnejšie však vyznela jeho odpoveď ohľadom jeho obchodného partnera. Sasák totiž najskôr odmietal, že by mal akýkoľvek biznis s Matejom Firickým. „Ja som neni žiadneho pána Firického spoločník,“ ohradil sa. Po odkázaní na prospekt, ktorý ich uvádza ako spoločníkov, reagoval neisto: „To by som sa na to musel ja pozrieť, kde to je takto uvedené.“

Následne sme sa chceli dozvedieť viac o zamýšľaných projektoch, ktoré prezentovala jeho firma vo svojich prospektoch a reklamách. Konkrétne sme sa zaujímali o takzvanú pyrolýzu pneumatík, ktorá zhodnocuje staré pneumatiky. Práve tento spôsob spracovania odpadu uvádzala firma Unipro SPE01 vo svojich materiáloch, ako aj rolu Sasáka.

V spomínanom prospekte spoločnosť uviedla nasledovné: „Ako člen dozornej rady sa bude pán Sasák aktívne podieľať na realizácii projektov v oblasti odpadového hospodárstva, v ktorej má viac ako 15-ročné skúsenosti. Pán Sasák tiež dlhodobo komunikuje s odborníkmi v tejto oblasti a aktívne spolupracuje s akademickou obcou na projektoch zameraných na odpadové hospodárstvo, najmä so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Pán Sasák sa špecializuje predovšetkým na vývoj patentovateľných (alebo inými priemyselnými právami chránených) riešení, ktoré sú aplikovateľné na spracovanie nebezpečných odpadov, ktoré nie je možné zneškodňovať na bežných skládkach komunálneho odpadu. Posledných päť rokov sa pán Sasák podrobnejšie zaoberá aj možnosťami spracovania opotrebovaných pneumatík.“

Sasák ďalej prezradil, že nemá informácie o napredovaní projektu, technicky ho nijako nerieši a odkázal nás na Mateja Firického. Pri otázke na Ľudovíta Makóa dokonca uviedol, že také meno ani nepozná. „Neviem naozaj, kto je pán Makó, ani neviem, že také meno je.“

Na našu poznámku, že je prekvapivé, ak v stámiliónovom biznise figurujú ako vlastníci málo známy advokát a organizátor golfových turnajov, Sasák priamo nereagoval. „Neviem vám teraz dať názor, môžeme si ešte niekedy zavolať,“ s týmito slovami sa s nami rozlúčil. Neskôr však už telefón nedvíhal.

Na našu následnú esemesku len odpovedal s tým, že v súčasnosti už nie je spoločníkom s Firickým, keďže došlo k zmene. Na projekte však ešte stále participuje. Na následné otázky, prečo z projektu ako vlastník odišiel a za akých podmienok, už neodpovedal.

Kontaktovali sme aj Firického, ale ten bol vo svojich vyjadreniach veľmi všeobecný: „V rámci mojej špecializácie vidím na trhu množstvo investičných príležitostí, ktoré sa snažím využiť, samozrejme, pri zachovaní najvyšších etických princípov. Niekde ide o získavanie podpory dobrých projektov a zhodnotenie voľných prostriedkov na trhu na základe prospektu ČNB, do ktorého môžete zainvestovať aj vy. Ide o jednoduché uloženie do konzervatívnych, no bonitných aktív za – podľa môjho názoru – zaujímavú cenu,“ povedal.

 Ďalšie dlhopisy za 40 miliónov eur

Aj keď podľa Sasáka sa jeho podnikateľské cesty s Firickým rozišli, on naďalej zostáva v tomto odvetví a plánuje ďalšie zelené projekty. Na Slovensko totiž nedávno prišla spoločnosť Unipro Capital so sídlom v Česku a chce v priebehu 15 rokov emitovať dlhopisy v hodnote až 40 miliónov eur. Jej jediným akcionárom je práve Marek Sasák.

Prospekt nových dlhopisov Unipro Capital prezentuje rovnaké plány ako v prípade Unipro SPE01 z roku 2019, teda ekologické zhodnocovanie odpadov prostredníctvom pyrolýzy pneumatík. Avšak pridáva k nim novú činnosť – development nehnuteľností.

Rovnako ako v minulosti nie je jasné, aké konkrétne projekty by chcela spoločnosť postaviť a v ktorých lokalitách. „Voľba umiestnenia technológie je pre emitenta úplne kľúčová,“ uvádza prospekt naznačujúci, že po rokoch zháňania peňazí nie je jasné ani to, kde má zariadenie na zhodnocovanie odpadu stáť.

Ďalšia otázka vyvstáva v prípade duševného vlastníctva. Unipro Capital v prospekte spomína „riziko nenadobudnutia licenčných práv na emitenta“. To naznačuje, akoby na hlavnú činnosť, na ktorú spoločnosť peniaze pýta, ešte ani nemala licenciu. A nepribližuje ani to, akým spôsobom a od koho bude licenčné práva potrebovať.

Zaujímavosťou je, že iba mesiac po zverejnení informácie o schválení prospektu Národnou bankou Slovenska (NBS) upozornila na činnosť Unipro Capital Česká národná banka. Český finančný regulátor sa ohradil voči tvrdeniam firmy, že jej schválil vydávané dlhopisy. Majiteľ Unipro Capital Sasák nám neodpovedal ani na ďalšie dodatočné otázky.

Autor článku sa cez formulár na webe prihlásil aj ako potenciálny investor do dlhopisov spoločnosti Unipro Capital – pod skutočným menom.

Naspäť mu zavolal pracovník, ktorého odpovede vniesli do vlastníckej štruktúry ešte viac chaosu. Keď sme sa dopytovali, kto je vlastne majiteľom Unipro Capital, teda firmy, ktorej schválila NBS emisiu dlhopisov vo výške 40 miliónov eur, tak jeho odpoveď znela jednoznačne: „Matej Firický, advokát.“

V skutočnosti je Firický vlastníkom Unipro Holding a Unipro Capital podľa prospektu dlhopisov vlastní Marek Sasák.

Pracovník nevedel jasne odpovedať ani na ďalšie otázky. Okrem iného tvrdil, že Unipro Capital v minulosti už splatila tri emisie dlhopisov za 150 miliónov českých korún (6,1 mil. eur), čím naznačoval, že nejde o nejakú firmu bez histórie a za ktorou je nejaký majetok. Účtovné výkazy Unipro Capital však nevypovedajú o jej bonite, keďže sú prázdne. Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že majetok má spoločnosť Unipro Holding, ktorá oficiálne vlastní aj spomínanú luxusnú chatu na Donovaloch. Z výkazov okrem iného nevyplýva, že by Unipro Capital či Unipro Holding disponovali zariadením na zhodnocovanie starých pneumatík.

A nevedel nám na to odpovedať ani telefonický pracovník. „Tieto informácie z 50 percent nemôžem poskytnúť a z 50 percent platí, že všetko ani neviem,“ odpovedal telefonista na otázku, či Unipro už postavila spomínané zariadenia na zhodnocovanie odpadov, alebo sú vo výstavbe, prípadne v akom stave je celý projekt.

Spoločnosť Unipro Capital na otázky zaslané e-mailom nikdy neodpovedala.

 Sasák a Firický robia aj pre Kollárovho poradcu

Advokát Firický nespravuje iba firmy blízke Ľudovítovi Makóovi, ale aj rodinný fond, z ktorého profituje rodina Frederika Buzu, poradcu politikov, ktorého odsúdený Zoroslav Kollár nazval pokladníkom Borisa Kollára.

Firický, konajúci za spoločnosť Buzovcov, na niektoré úkony splnomocnil aj Mareka Sasáka.

Buza v minulosti pôsobil ako poradca Dušana Čaploviča i Bélu Bugára a pred 12 rokmi ho dvojica mužov z neznámych dôvodov zbila bejzbalovými palicami. V posledných rokoch spolupracoval s Borisom Kollárom. Buzove firmy majú miliónové zisky pri minimálnych nákladoch a jedna z nich poskytla služby aj dodávateľovi na diaľničnom mýte – firme Paywell.

Odborníci vidia riziko

Na dlhopisy emitované firmou Unipro Capital sme sa spýtali aj dvojice odborníkov.

Investičný poradca Jaroslav Ilek uvádza, že firmy s podobným modelom financovania nemajú obyčajne žiadny rating, a ak by ho mali, šlo by o najnižšie hodnotenie v neinvestičnom pásme. „Unipro Capital nejako zvlášť nepoznám. Keď si pozriem ich web, tak viac píšu o dlhopisoch ako o reálnych zrealizovaných projektoch. Ak by som sa mal rozhodnúť len na základe toho, čo si viem nájsť ľahko na webe, tak im nepožičiam ani cent,“ vyhlásil Ilek.

Zároveň však dodal, že na slovenskom trhu je viacero firiem, ktorých jedinou úlohou je iba emitovanie dlhopisov s nejakým marketingom. Tieto peniaze končia v iných spoločnostiach, ktoré za nimi stoja. Robia to takto veľkí hráči, ako aj malé firmy.

Finančný expert Roland Vízner zhodnotil rizikovosť cenných papierov Unipro Capital pomocou nástroja – Scorecard korporátnych dlhopisov. Ide o metodiku vydanú českým ministerstvom financií.

„Celkové skóre odhadujem na 2,5 bodu, čo v zmysle Scorecard korporátnych dlhopisov Ministerstva financií ČR znamená, že emisia dlhopisov je veľmi špekulatívna investícia s vysokým rizikom. Takúto investíciu by mal zvažovať len veľmi skúsený a dynamický investor,“ uzavrel Vízner s tým, že cenné papiere Unipro Capital vykazujú viaceré varovné signály, aktuality.sk

X X X

Slovensko podporuje plný vstup Rumunska do schengenu a OECD

Uviedol to šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár. Slovensko plne podporuje vstup Rumunska do schengenského priestoru aj OECD, vyhlásil v piatok na tlačovej konferencii v Bukurešti minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár po rokovaniach so šéfkou rumunskej diplomacie Luminicou Odobescovou, informuje TASR.

„Rumunsko spoločne s Bulharskom sú plnohodnotní členovia EÚ a nevidíme dôvod, keď rumunská strana splnila všetky kritériá, ktoré sme museli aj my naplniť, aby neboli členmi schengenu,“ povedal Blanár. Vyjadril potešenie, že od 31. marca prestanú hraničné kontroly pre námornú a leteckú dopravu medzi krajinami schengenu a Rumunskom a Bulharskom.

Podľa vlastných slov verí, že proces plnohodnotného vstupu oboch krajín do schengenu sa zavŕši ešte tento rok. Pripomenul, že podporu Rumunsku vyslovil aj na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Rakúska, ktoré donedávna blokovalo vstup týchto dvoch štátov do schengenského priestoru pre obavy z nelegálnej migrácie.

Podpora členstva v OECD

Slovenská republika podľa Blanára podporuje aj plnohodnotné členstvo Rumunska v OECD a verí, že k nemu dôjde v roku 2025.

Minister ocenil spoluprácu Slovenska s Rumunskom v oblasti národnostných menšín. Poukázal, že slovenská menšina žije v Rumunsku už 220 rokov a aj vďake podpore tamojšej vlády si udržiava jazyk i kultúru.

S ročným obratom presahujúcim štyri miliardy eur je Rumunsko jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska v juhovýchodnej Európe, pokračoval Blanár. Vyzdvihol pripravovanú spoluprácu v oblasti energetiky, najmä jadrovej, ale aj v sektore obranného priemyslu, kde poukázal na konkrétne partnerstvo slovenskej a rumunskej firmy pri vývoji obrneného transportéra.

Juraj Blanár: V otázke vojny máme rovnaký názor

V otázke vojny na Ukrajine má podľa Blanára Slovenská republika rovnaký názor ako Rumunsko. „Sme za demokratickú, mierovú Ukrajinu v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Toto je stanovisko, ktoré sa nemení,“ zdôraznil. Podľa neho SR ako 5,5-miliónová krajina sa musí spoliehať v otázkach bezpečnosti predovšetkým na dodržiavanie medzinárodného práva.

Zopakoval, že Slovensko bude naďalej pomáhať Ukrajine humanitárne a s odmínovacími systémami. Tlmočil informáciu, ktorú podľa vlastných slov dostal od svojho ukrajinského rezortného kolegu Dmytra Kulebu, že odmínovanie Ukrajiny ako jedného z najzamínovanejších štátov na svete môže trvať aj viac ako 50 rokov.

Rumunsku zároveň vyjadril solidaritu v súvislosti s jesennými dopadmi ruských dronov na jeho územie, aktuality.sk

X X X

Charles Michel napokon nebude kandidovať do europarlamentu, vraj pre osobné útoky

Predseda Európskej rady Charles Michel v piatok oznámil, že nebude kandidovať v júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) po tom, čo sa za rozhodnutie odísť zo súčasnej funkcie predčasne stal terčom „osobných útokov“. Jeho mandát ako predsedu Európskej rady trvá do konca novembra tohto roku, informuje TASR.

„Nechcem, aby nás kontroverzie odvádzali od toho, čo je podstatné a aby škodili inštitúcii, ktorej predsedám, a tým aj európskemu projektu,“ napísal Michel. Podľa vlastných slov nečakal toľko radikálnych negatívnych reakcií voči svojmu rozhodnutiu. Podľa neho prevažujú útoky nad vecnými argumentmi.

Kritici tvrdili, že uprednostňuje svoje záujmy

Michel iba pred troma týždňami oznámil, že v júnových eurovoľbách bude lídrom kandidátky Reformného hnutia (MR). Ak by bol zvolený – čo sa všeobecne očakávalo –, musel by z funkcie predsedu Európskej rady odstúpiť, a to najneskôr v júli na ustanovujúcej schôdzi EP v novom zložení.

Podľa agentúry Belga ho kritici v súvislosti s týmto rozhodnutím obviňovali z uprednostňovania svojich osobných záujmov pred spoločným dobrom. Niektorí označovali ako hrozbu možnosť, že ak sa európska dvadsaťsedmička nedohodne včas na Michelovom nástupcovi, Európskej rade bude predsedať maďarský premiér Viktor Orbán ako líder predsedajúcej krajiny v EÚ.

Michel však vo svojom piatkovom príspevku na Facebooku poukázal na skutočnosť, že svoje rozhodnutie oznámil zámerne s dostatočným predstihom, aby umožnil členským štátom vybrať včas svojho nástupcu, aktuality.sk

X X X

Pápež o požehnávaní LGBTI+ párov: Kňaz nežehná zväzok, ale ľudí, ktorí o to požiadali

Podľa webu Vatican News František vo svojom príhovore prízvukoval, že tieto požehnania „nevyžadujú morálnu dokonalosť, aby mohli byť prijaté“.

Pápež František v piatok obhajoval nedávny súhlas katolíckej cirkvi s požehnávaním párov v neregulárnych situáciách vrátane ľudí rovnakého pohlavia. Pápež sa zároveň snažil upokojiť svojich konzervatívnych kritikov.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, vatikánske Dikastérium pre náuku viery v decembri informovalo, že kňazi za určitých okolností smú požehnávať páry „v neregulárnych situáciách“, vrátane párov osôb rovnakého pohlavia, či rozvedených a civilne znovu zosobášených párov.

V niektorých častiach sveta, najmä v Afrike, však toto rozhodnutie vyvolalo u duchovných i veriacich nevôľu i pobúrenie, pričom kritici obviňovali cirkev z ústupkov v otázkach manželstiev homosexuálov a homosexuality. Vatikán to však odmietol.

Zmysel požehnávania

Dokument Fiducia supplicans, ktorý sa požehnávania párov v „neregulárnych situáciách“ týka, spomenul pápež v piatok vo svojom príhovore k Dikastériu pre náuku viery, keď sa vo Vatikáne zišlo na svojom každoročnom plenárnom zhromaždení.

Pápež zdôraznil, že zmyslom pastoračných a spontánnych požehnaní, o ktorých sa v dokumente píše, je „ukázať blízkosť Boha a cirkvi všetkým, ktorí sa ocitli v rôznych situáciách a žiadajú o pomoc, aby mohli pokračovať – a niekedy aj začať – v ceste viery“.

Poznamenal tiež, že keď sa pár spontánne obráti na duchovného a požiada o požehnanie, „kňaz žehná nie zväzok, ale jednoducho ľudí, ktorí o to spoločne požiadali….s ohľadom na kontext, citlivosť, miesto, kde človek žije, a najvhodnejšie spôsoby, ako to urobiť“.

Vatikán sa k manželstvu stavia jasne

Agentúra AFP pripomenula, že vzhľadom na odpor, ktorý postup Vatikánu vyvolal, Dikastérium pre náuku viery začiatkom januára vydalo tlačovú správu s vysvetlením, že pastoračné požehnania umožnené deklaráciou Fiducia supplicans z 18. decembra majú byť krátke a mimo priestoru pred oltárom, bez použitia knihy požehnaní.

„Keď k takémuto požehnaniu pristúpia dvaja ľudia spoločne, kňaz jednoducho prosí Boha o pokoj, zdravie a iné dobrá pre dvoch ľudí, ktorí o to prosia,“ píše sa v stanovisku, ktoré podpísali prefekt dikastéria kardinál Víctor Manuel Fernández a sekretár Armando Matteo.

Vatikán súčasne zopakoval, že cirkev sa k manželstvu stavia „jasne a definitívne“: môže ísť len o zväzok medzi mužom a ženou. Rovnako nezmenený postoj má cirkev i k sexualite, pričom homosexualitu považuje za hriech.

Od svojho zvolenia v roku 2013 pápež František trvá na tom, aby sa cirkev otvorila všetkým, vrátane homosexuálnych a LGBTQ komunít. Jeho úsilie však naráža na silný odpor medzi tradicionalistami a konzervatívcami v cirkvi, doplnila AFP, aktuality.sk

X X X

Nemecká polícia v Ulme ukončila rukojemnícku drámu v kaviarni

Polícia pri zásahu použila strelné zbrane a páchateľa zadržala. Polícia v nemeckom meste Ulm v spolkovej krajine Bádensk-Württembersko v piatok večer uzatvorila oblasť v okolí námestia Münsterplatz. Podľa medializovaných informácií tam neznáma ozbrojená osoba držala v kaviarni Starbucks niekoľko ľudí ako rukojemníkov, informuje TASR na základe správy webu regionálneho denníka Südwest Presse.

Polícia vo vyhlásení pre médiá uviedla, že ozbrojený muž vošiel do kaviarne okolo 18.45 h. O 20.20 h muž spolu s jedným rukojemníkom opustil budovu a pokúsil sa ujsť. Polícia pri zásahu použila strelné zbrane a páchateľa zadržala. Rukojemníkovi sa nič nestalo, aktuality.sk

X X X

NAKA zadržala podozrivú osobu v prípade hrozby bombových útokov na protivládnych protestoch

Policajti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali podozrivú osobu v prípade hrozby bombových útokov na štvrtkových protestoch. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

„Pred pár dňami (22. 1.) bol na Úrad vlády SR doručený list. V ňom sa pisateľ vyhrážal predsedovi vlády, že na zhromaždeniach budú umiestnené bomby. Ako ani v iných prípadoch, ani v tomto polícia vec nebrala na ľahkú váhu a ihneď začala konať,“ priblížila Bárdyová. Hrozba bombových útokov sa podľa nej mala týkať verejných zhromaždení v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Hovorkyňa tvrdí, že policajtom sa podarilo podozrivú osobu stotožniť a vypátrať. Aktuálne s ňou vykonávajú procesné úkony. V prípade, že osobu obvinia a dokážu vinu, hrozí jej trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo doživotie.

Polícia zároveň podľa Bárdyovej prijala opatrenia, aby boli verejné zhromaždenia bezpečné. Zabezpečí tiež, aby neboli ničím rušené, aktuality.sk

X X X

Joe Biden rokoval s partnermi na Blízkom východe o rukojemníkoch Hamasu

Washington však súčasne upozorňuje, že pozitívny vývoj v tejto veci je nateraz nepravdepodobný.

Spojené štáty pracujú na sprostredkovaní ďalšej dohody o prepustení rukojemníkov zajatých palestínskym radikálnym hnutím Hamas a zadržiavaných v Pásme Gazy. Washington však súčasne upozorňuje, že pozitívny vývoj v tejto veci je nateraz nepravdepodobný.

„Nemali by sme očakávať žiadny bezprostredný vývoj,“ povedal v piatok novinárom hovorca Rady národnej bezpečnosti USA John Kirby.

O snahách o oslobodenie izraelských rukojemníkov hovoril v piatok americký prezident Joe Biden v telefonáte s katarským emirom Tamímom ibn Hamadom Ál Sáním.

Rozhovor sa uskutočnil v čase, keď sa riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns má v Európe stretnúť so svojimi rezortnými kolegami z Izraela a Egypta a predsedom katarskej vlády s cieľom vyjednať prímerie a prepustiť zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v palestínskom Pásme Gazy.

Biden hovoril aj s egyptským prezidentom

AFP podotkla, že Katar hrá pri tomto vyjednávaní kľúčovú úlohu, keďže v novembri sa ako sprostredkovateľ podieľal na dohode o prepustení časti rukojemníkov zavlečených do Pásma Gazy z juhu Izraela po vpáde palestínskych teroristických kománd do tamojších kibucov a dedín.

Podľa AFP Biden hovoril v piatok aj s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

AFP sumarizovala, že Katar, Egypt a Spojené štáty sa pokúšajú vyrokovať nové prímerie medzi Hamasom a Izraelom, pričom Bidenov vyslanec pre Blízky východ Brett McGurk je už v regióne, aby tam rokoval.

Spravodajská agentúra Axios pred niekoľkými dňami uviedla, že Izrael ponúkol Hamasu dvojmesačnú prestávku v bojoch v Gaze výmenou za prepustenie všetkých rukojemníkov.

Vojna v Pásme Gazy

Vojnu v Pásme Gazy spustil najhorší masaker v dejinách Izraela zo 7. októbra 2023, keď palestínske komandá počas svojho prieniku na územie Izraela zabili viac ako 1200 ľudí. Tento útok podnietil Izrael k bombardovaniu pobrežného pásma a neskôr i k rozsiahlej pozemnej operácii. Deklarovaným cieľom izraelskej vlády v konflikte je rozdrviť Hamas vojensky a oslobodiť rukojemníkov.

Po teroristickom útoku na Izrael zo 7. októbra Hamas odvliekol do Pásma Gazy približne 240 rukojemníkov.

Časť z nich bola koncom novembra v niekoľkých skupinách prepustená na základe dohody o výmene zadržiavaných osôb medzi Izraelom a Hamasom. Ďalších – zrejme 25 – ich podľa informácií z 12. januára bolo zabitých. Izraelské úrady predpokladajú, že v palestínskom zajatí zostáva asi 132 osôb, aktuality.sk

X X X

Dotácie ceny elektromobilov neznižujú. Naopak, končia vo vreckách výrobcov

 V krajinách, kde zrušili dotácie na elektorautá, ich ceny zrazu „zázračne“ klesli. Najnovšie sa tak deje v Nemecku.

V krajinách, kde znížili dotácie na elektroautá, zrazu klesli aj ich ceny. Kde dotácie fungujú, ich ceny zostávajú vysoké.

Niektorí analytici tvrdia, že dotácie na kúpu elektromobilov majú opačný efekt – namiesto toho, aby sa vďaka nim stávali dostupnejšími, sú v skutočnosti nástrojom, ktorý pomáha umelo udržiavať vysoké ceny elektromobilov. A tiež to, že dotácie, hradené z peňazí tých, ktorí si elektromobily nekupujú, nakoniec neskončia na účte záujemcov o elektrické autá, hoci to tak vyzerá, ale na strane automobiliek a predajcov.

Inak nie je podľa nich možné vysvetliť výrazné znižovanie cien elektrických áut v krajinách, kde dotácie výrazne obmedzili alebo zrušili bez toho, aby to nepredstavovalo stratu na strane výrobcu. V kontinentálnej Európe by sa to dalo ešte pochopiť, keďže takáto strata môže byť nižšia ako pokuty za prekračovanie emisií, ale v Británii (ktorá už nie je súčasťou EÚ), kde dotácie na elektroautá výrazne obmedzili v roku 2021 a následne tam väčšina výrobcov znížila ich cenu, nemá žiadne racionálne vysvetlenie.

 Úplne rovnaký scenár nastal v súčasnosti aj v Nemecku, kde pred pár týždňami dotácie na elektromobily nečakane zastavili prakticky zo dňa na deň. Niektorí výrobcovia boli prakticky okamžite po ich zrušení ochotní prevziať vyplácanie zastavenej štátnej podpory na sebe, iní promptne znížili ceny elektromobilov. Najprv znížila ceny francúzska automobilka Citroën, patriaca do koncernu Stellantis, takže možno očakávať, že k rovnakému kroku pristúpia aj ďalšie značky, ktoré doň patria.

Po ňom k rovnakému krou pristúpila aj skupina Volkswagen, ktorá výrazne znížila ceny rôznych modelov – a to o sumu 4 760 až 7 735 eur. Ďalším do partie je čínska automobilka BYD, ktorá plošne znížila cenu svojich elektromobilov v Nemecku o 15 percent.

To však nič nemení na tom, že elektromobily aj v Nemecku zostávajú naďalej drahé. Podľa analýzy nemeckého automotoklubu ADAC z 99 dostupných elektromobilov na nemeckom trhu majú len tri cenu pod hranicou 30 000 eur. Ďalších dvanásť modelov stojí v základe od 30 000 do 40 000 eur. Všetky ostatn=e majú základnú cenu nad hranicou 40 000 eur./agentury/

X X X

Ministerka Dolinková schytala kritiku: Fotografia s predčastniatkom bez plášťa či rúška

Ministerka tvrdí, že plne rešpektovala pokyny zdravotníkov.

Šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) sa rada pochváli peknými facebookovými fotografiami. V uplynulých dňoch si tiež neodpustila zapózovať na nemocničnom oddelení s predčasne narodeným dieťatkom, za čo zožala od verejnosti kritiku.

Kritika primárky

„Pani ministerka, nabudúce poprosíme na minimalizovanie rizika infekcie u predčasniatka, aby ste si dali jednorázový plášť a zložili prstene a hodinky. Tak, ako to my neonatológovia učíme rodičov, sami seba a každého, kto prichádza s predčasne narodeným bábätkom do kontaktu,“ napísala pod fotografiu primárka neonatológie Vanda Chovanová z košickej nemocnice.

„Mám predčasne narodené dieťa. Zúrila by som. Aj ako rodičia sme chodili k dieťatku v plášťoch, rúškach, s vlasmi skrytými pod čapicou, s rukami vydezinfikovanými tak, že sme ich mali úplne popraskané. A to všetko až do presunu na oddelenia šestonedelia,“ poznamenala na sociálnej sieti Klára z Česka.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tejto súvislosti uviedol, že uvedená situácia súvisí s organizáciou práce v zdravotníckom zariadení, nie s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.

Ministerka tvrdí, že rešpektovala odporúčania

Ministerstvo zdravotníctva na vlnu kritiky zareagovalo. V stanovisku podľa TASR napísalo, že sa Zuzana Dolinková riadila pokynmi zdravotníkov a plne rešpektovala ich odporúčania.

„O akýchkoľvek skutočnostiach či obmedzeniach súvisiacich s návštevou zdravotníckeho zariadenia sa vždy vopred dôkladne informuje v danom zariadení,“ uviedli z komunikačného oddelenia rezortu.

Ministerstvo podľa svojich slov mrzí, že napriek dodržaniu pokynov vznikla v súvislosti s návštevou nemocnice takáto reakcia. „Ministerka by nikdy nekonala tak, aby došlo k ohrozeniu zdravia pacienta,“ dodalo, aktualita.sk

X X X

Valec sa rozbieha. Koalícia v prvom čítaní schválila nižšie tresty a zrušenie špeciálnej prokuratúry

Novela trestných kódexov prináša miernejšie tresty, kratšie premlčacie doby aj nové pravidlá pre kajúcnikov. Definitívnu podobu dostane zrejme o týždeň. Robert Fico aj Maroš Žilinka avizovali úpravy. Tie sa však určite nebudú týkať špeciálnej prokuratúry. Jej koniec je podľa premiéra istý.

Poslanci vládnej koalície posunuli do druhého čítania novelu trestných kódexov z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska. Za novelu Trestného zákona hlasovalo 76 zo 77 prítomných poslancov.

Proti nebol žiaden poslanec a jeden sa zdržal. Opozícia pred hlasovaním vytiahla karty a nebola prítomná. Za naopak boli všetci koaliční poslanci, no kvôli trom absenciám – Andreja Danka (SNS), Jany Vaľovej (Smer) a Petra Žigu (Hlas) – prešla novela najtesnejšou možnou väčšinou.

Novela ráta so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, výrazným znížením trestných sadzieb za ekonomické trestné činy aj premlčacích dôb, uprednostňuje domáce väzenie pred trestom odňatia slobody a nanovo definuje výšku spôsobených škôd. Minister spravodlivosti Boris Susko argumentuje pri treste domáceho väzenia a peňažných trestoch štúdiami, ktoré podľa neho dokazujú, že výkon trestu odňatia slobody nenapraví ani neodstraší páchateľa. „Nemá zmysel posielať ľudí za každú cenu do basy,“ tvrdí.

Čo nás čaká?

Prijatie novely sa pokúšala už od decembra oddialiť opozícia obštrukciami v parlamente. Pôvodne totiž vláda plánovala účinnosť novely už od 15. januára 2024. Naťahovanie rokovania zo strany opozície ukončil v stredu predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorý rozhodol, že o vládnej novele sa bude rokovať aj v noci. Rozprava sa napokon skončila vo štvrtok o pol piatej ráno.

Za návrh, aby sa o novele Trestného zákona rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, včera zahlasovalo 77 poslancov. Po schválení skráteného legislatívneho konania koalícia následne skrátila parlamentnú rozpravu v prvom čítaní na 20 hodín.

„Dnes sa Peter Pellegrini zachoval ako podržtažka Roberta Fica. Pretože deviatim našim poslancom, ktorí boli prihlásení do rozpravy a mali záujem vystúpiť k novele Trestného zákona v prvom čítaní znemožnil vykonať toto ich ústavné právo,“ komentoval dnešné odhlasovanie prvého čítania poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel.

Definitívnu podobu by mali trestné kódexy dostať už v priebehu budúceho týždňa. Zmeny v oblasti korupcie avizoval generálny prokurátor Maroš Žilinka, o pozmeňujúcich návrhoch hovoril aj predseda vlády Robert Fico. Určite však podľa neho nepôjdu proti podstate novely ani proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Vlastné návrhy určite predloží aj opozícia. Po schválení v parlamente novela poputuje do prezidentského paláca.

Prezidentka Zuzana Čaputová už avizovala, že kódexy, vzhľadom na ich podobu a spôsob schvaľovania bez verejnej diskusie, nepodpíše. Poslanci vládnej koalície tak budú musieť prelomiť veto hlavy štátu. Aj potom môže návrh skončiť na Ústavnom súde. V praxi však stačí, aby platila novelizovaná podoba trestných kódexov hoci aj jediný deň a už sa na ňu bude musieť prihliadať v každom jednom prípade. Vždy sa totiž musí prihliadať na zákonnú podobu, ktorá je výhodnejšia pre páchateľa.

Čo má zmeniť novela trestných kódexov:

Ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Prokurátori majú prejsť na generálnu prokuratúru, ich prípady zasa na krajské prokuratúry. Uprednostňuje tresty domáceho väzenia, peňažné tresty, umožňuje uložiť ako samostatný trest zákaz činnosti. Do domáceho väzenia môže prejsť aj už odsúdený páchateľ po odpykaní tretiny trestu, ak zvyšok trestu je menej než päť rokov.

Výrazne znižuje tresty za majetkovú a ekonomickú trestnú činnosť a aj za korupciu. Horná hranica sa vo väčšine prípadov posúva na maximálne desať rokov väzenia. Za machinácie pri verejnom obstarávaní so spôsobenou značnou škodou – teda takou, ktorá prevýši 350-tisíc eur už napríklad páchateľovi nehrozia dva až osem rokov, ale len jeden až šesť rokov vo väzení. Pri škode do 350-tisíc eur hrozí len trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky. Pri škode veľkého rozsahu, teda dnes nad 133-tisíc eur by teraz páchateľovi hrozilo sedem až dvanásť rokov. Po novom musí byť škoda viac ako 700-tisíc eur a trest sa znižuje na tri až desať rokov.

V prípade korupcie generálny prokurátor Maroš Žilinka avizoval legislatívne úpravy. Sprísňuje podmienky pre trest prepadnutia majetku len na prípady, kde bol páchateľ odsúdený na doživotie, alebo dostal trest za zločin, ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu alebo získal alebo sa snažil získať majetok veľkého rozsahu. Aj tam ale súd musí prihliadať na to, či je taký trest primeraný pre páchateľa a jeho rodinu. Ak páchateľ škodu uhradí v celom rozsahu, majetok mu neprepadne.

Výrazne skracuje premlčacie doby. Päťročná premlčacia doba bude platiť, ak horná hranica sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje desať rokov (doteraz bola premlčacia lehota päť rokov, ak horná hranica trestu bola desať rokov pozn. red.)

Mení podmienky pre prerušenie premlčacej doby. Po novom sa preruší premlčanie až vtedy, ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

Zásadne zvyšuje hranice pre spôsobenú škodu, čo má vplyv aj na množstvo živých vecí. Aj obzvlášť závažné zločiny sa po novom môžu zmeniť na prečiny, kde je trestná sadzba 6 mesiacov až tri roky. Množstvo skutkov môže byť po prijatí nových pravidiel premlčané. Dnes je väčšia škoda 2600 eur. Podľa novely to bude 35-tisíc eur. Značná škoda je dnes 26 600 eur. Po novom bude 350-tisíc eur. Veľká škoda je dnes 133-tisíc eur – zvýši sa na 700-tisíc eur.

Zavádza prísne pravidlá pre kajúcnikov. Hneď, ako sa vyšetrovateľ a kajúcnik dohodnú na spolupráci, musia spísať záznam, z ktorého bude jasné, aké benefity mu sľúbil, podmienky na ich priznanie, spôsob, akým pomôže objasniť trestné činy a ich stručný opis. Tento záznam poputuje k prokurátorovi a stane sa súčasťou spisu. Uvidia ho tak aj obvinení. Menia sa aj okolnosti, za ktorých sa bude môcť stať niekto kajúcnikom. Výhody už nebude môcť dostať niekto, koho vlastné skutky sú závažnejšie ako tých, na ktorých vypovedá.

Možnosť prehodnotiť už právoplatné dohody o vine a treste. Minister spravodlivosti získa právomoc podať dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá.

Precizuje tresty za drogovú trestnú činnosť, aby sa oddelili užívatelia od dealerov drog. Definuje nepatrné množstva jednotlivých druhov omamných látok.

Novela rieši otázky ochranného liečenia páchateľov, ktorí pre nepríčetnosť nie sú trestne zodpovední, ale ich pobyt na slobode by bol nebezpečný. Upravuje aj možnosť presunúť páchateľa do detenčného ústavu.

Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo sľubom nezákonného benefitu nebude možné použiť na súde, alebo len v prípade, ak by to pomohlo obvinenému.

Prokurátor bude môcť podať obžalobu na súd až vtedy, keď bude rozhodnuté o všetkých opravných prostriedkoch. Už tak napríklad nebude môcť predbehnúť generálnu prokuratúru, ktorá rozhoduje o návrhoch podľa paragrafu 363.

Menia sa okolnosti pre zastavenie trestného stíhania. Doteraz muselo byť nepochybné, že sa skutok nestal, nie je trestným činom alebo že ho nespáchal obvinený. Podľa nových pravidiel prokurátor stíhanie zastaví, ak je dostatočne odôvodnený záver, že sa skutok nestal, nie je trestným činom alebo ho nespáchal obvinený.

Podozrivý má podľa novely práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu.

Súd bude môcť odmietnuť obžalobu, ak prokurátor nepredloží úplné spisy vrátane všetkých dôkazov z prípravného onania, alebo ak zistí, že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

Vo vyhláseniach obvineného sa objavila novinka. Nebude môcť len tak zmeniť názor keď sa ocitne pred súdom. Súd neprijme vyhlásenie o vine, ak obžalovaný v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov a zmenu svojho postoja v konaní pred súdom dostatočne neodôvodnil.

Novela nemá platiť pre prípady, ktoré sa ešte pred jej účinnosťou začali vyšetrovať na policajnej inšpekcii. Takéto vyšetrovanie sa má dokončiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023, aktuality.sk

X X X

Politické bezdomovectvo Smeru a Hlasu oslabuje našu vládu v Európe (názor Petra Weissa)

V konečnom dôsledku sa Ficov Smer ocitol v podobnej situácii ako Fidesz Viktora Orbána, ktorý bol vylúčený z Európskej ľudovej strany.

 Premiér Robert Fico mal eminentný záujem na návšteve Berlína. Pôvodne mala nasledovať hneď po obligátnej prvej návšteve v Prahe ešte pred Vianocami. Nemecký kancelár Olaf Scholz však ochorel na covid, a tak sa musela odložiť.

 Napokon sa konala nielen po Ficových návštevách v Budapešti a v Užhorode, ale aj po prijatí uznesenia Európskeho parlamentu k návrhu slovenskej vlády prerokovať zmenu trestnoprávnej legislatívy v skrátenom legislatívnom konaní.

Na príprave uznesenia sa podieľali aj poslanci socialistickej frakcie, spravodajkyňou bola poslankyňa z SPD a za návrh hlasovali všetci socialisti. Tým sa zmarila čo len teoretická šanca, aby sa kancelár za SPD s predsedom Smeru rozprávali aj o možnosti odvolať rozhodnutie Strany európskych socialistov o pozastavení členstva strany Smer.

Historicky mal pritom Smer vynikajúcej vzťahy s nemeckou sociálnou demokraciou. Jej predsedovia a ďalší vysokí predstavitelia chodili aj na zjazdy a programové konferencie Ficovej strany. Súčasťou návštev reprezentantov Smeru v Berlíne boli aj návštevy Domu Willyho Brandta, ikonickej postavy najstaršej sociálnej demokracie v Európe.

Tá je v súčasnosti po dlhých rokoch čakania hlavnou, teda kancelárskou vládnucou stranou. Naposledy tak bolo pod vedením Gerharda Schrödera. Túto politickú podporu vplyvnej strany v Európskom parlamente aj na rokovaniach Európskej rady však Smer stratil.

Robert Fico sa na tlačovej konferencii po rokovaní s Olafom Scholzom v odpovedi na novinársku otázku snažil hovoriť o neodôvodnenosti pozastavenia členstva jeho strany v Strane európskych socialistov.

To, že sa svojím postojom k vojne na Ukrajine a k pomoci Ukrajine dostal do izolácie medzi európskymi socialistickými a sociálnodemokratickými stranami, a teda aj pod ich silnú kritiku, vysvetľoval právom na odlišný názor.

Krajne pravicová SNS

Vstup do koalície s pravicovo extrémistickou SNS, ktorý bol posledným impulzom pre rozhodnutie o pozastavenie členstva Smeru v Strane európskych socialistov, obhajoval tým, že ide o koalíciu s tou istou SNS, s ktorou bol Smer vo vláde v rokoch 2016 až 2020.

So stranou Most-Híd Bélu Bugára spolupracovať tak, že sa pre maďarskú menšinu dosiahlo naviac v histórii. Lenže Fico pred nemeckým novinárskym publikom zatajil, že z tej pôvodnej SNS sa do Národnej rady dostal iba predseda Andrej Danko.

Ostatní deviati členovia klubu pod hlavičkou tejto koaličnej strany kandidovali kedysi za fašistickú ĽS-NS, či pochádzajú z iných radikálnych strán, alebo sa do parlamentu prekrúžkovali vďaka krajne pravicovým názorom. Napokon, vo funkcii ministerky kultúry to predvádza Martina Šimkovičová. Sám Andrej Danko sa tiež poriadne zradikalizoval.

V konečnom dôsledku sa Ficov Smer ocitol v podobnej situácii ako Fidesz Viktora Orbána, ktorý bol vylúčený z Európskej ľudovej strany. Pri presadzovaní svojej suverénnej zahraničnej a európskej politiky sa tak nemôže opierať o podporu skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente.

Bez spojencov to ide ťažko

To sa prejavilo aj pri príprave a schvaľovaní spomínaného uznesenia Európskeho parlamentu o Slovensku. Predseda vlády ani ministri sa nezúčastňujú neformálnych porád s kolegami zo socialistických strán pred dôležitým zasadnutiami.

Keďže kvôli vstupu do koalície so SNS bol pozastavený aj pred voľbami dobre rozbehnutý proces prijímania strany Hlas – SD do Strany európskych socialistov, Slovensko má vládu, ktorej strany nemajú oporu v európskej politickej rodine. Toto politické bezdomovectvo vládnych strán oslabuje vyjednávacie pozície vlády ale aj vedenia parlamentu v európskych inštitúciách.

Riešenie hlavnej národnej úlohy – zastaviť narastajúce zaostávanie Slovenskej republiky, prejsť na nový model hospodárskeho rastu a modernizovať Slovensko s maximálnym využitím možností, ktoré poskytuje členstvo v EÚ, si vyžaduje aj budovanie neformálnych politických priateľstiev, sympatií a podpory. Suverénna zahraničná a európska politika sa ťažko presadzuje bez spojencov, aktuality.sk

X X X

Brnom pobehovala nahá 23-ročná žena. Do hlavy mi vošiel kamarát blázon, vysvetľovala policajtom

 Obyvateľom českého Brna sa začiatkom týždňom naskytol nečakaný pohľad.

 Ulicami mesta sa preháňala nahá žena. Keď ju policajti zatavili a zabalili do deky, napadla ich. Privolaná záchranka 23-ročnú ženu odovzdala do starostlivosti odborníkov na duševné zdravie, informoval o tom web TV Nova.

Strážnici ženu našli pri zastávke mestskej hromadnej dopravy Körnerova. Nakoľko sa teploty v tom čase pohybovali okolo nuly, policajti ženu preto zabalili do deky, otvorili jej služobné auto, aby s amohla posadiť a chránili ju pred pohľadmi zvedavých okoloidúcich. Žena však začala okolo seba kopať a rozhadzovať rukami, a tak ju museli aj spútať.

 Neskôr mužom zákona povedala, že jej do hlavy vošiel blázon, s ktorým sa má kamarátiť, uviedol hovorca brnianskej Jakub Ghanom.

Žena však nebola jediným naháčom, ktorého museli v piatok riešiť českí policajti. V Chebe sa na rušnej križovatke vyzliekol opitý muž a začal pobehovať medzi autami. „Nadýchal 1,64 promile, navyše mal príkaz na začítanie,“ napísali na sociálnej sieti X karlovarskí policajti./agentury/

X X X

Čierna sezóna pokračuje! Po Vlhovej odviezli zo svahu vrtuľníkom aj Shiffrinovú, z nárazu mrazí

 Americká lyžiarka nedokončila nasledujúce preteky Svetového pohára po Jasnej, kde sa zranila jej rivalka Petra Vlhová.

Slovenská lyžiarka si v sobotu zranila v Jasnej predný krížny väz v pravom kolene a sezóna sa pre ňu skončila predčasne. V ohrození je aj Shiffrinová, ktorá si po páde zranila ľavé koleno. Zo svahu ju musel odviesť vrtuľník.

Rozsah zranenia je nateraz otázny, avšak U.S. Ski Team priniesol viac informácií. „Mikaela je v nemocnici. Prvotné vyšetrenia ukazujú, že väzy v kolene sú nepoškodené,“ uviedli zástupcovia amerického tímu.

Líderka Svetového pohára štartovala ako ôsma v poradí. Po približne dvadsiatich sekundách pretekov skončila v sieťach. Následne boli na niekoľko minút prerušené.

Shiffrinová zostala po tvrdom náraze do sietí nehybne ležať, následne sa síce postavila, ale mala problémy s ľavou nohou. Nakoniec jej zo zjazdovky museli pomôcť lekári.

Len pred dvoma týždňami spadol Aleksander Kilde, priateľ americkej šampiónky a taktiež má po sezóne

Predstavte si, že idete 120 kilometrov za hodinu a dve vynikajúce lyžiarky – Shiffrinová a po nej aj Federica Brignoneová – nezvládnu dopad po skoku.

Nechcem byť vulgárny, ale pretekárky sa z toho po…“ nedopovedal spolukomentátor JOJ Šport Karol Král. Okrem Brignoneovej skončili aj Priska Nuferová, Corinne Suterová, Ester Ledecká nakoniec ani neodštartovala.

Kým Vlhová má za sebou prvé vážne zranenie v profesionálnej kariére, Shiffrinová má bolestivé deja vu spred ôsmich rokov.

Dvanásteho decembra 2015 v Aare spadla počas rozcvičky na obrovský slalom a zranila si pravé koleno. Mimo Svetového pohára bola kvôli poškodeniu menisku a taktiež krížneho väzu dva mesiace.

O rok neskôr taktiež kvôli zraneniu rovnakého kolena vynechala päť slalomom sezóny v rade./agentury/