UKRAJINCE  ZNIČÍ  JAKO  ZA  HITLEROVY  VÁLKY  NĚMCE  SILNÉ  MRAZY?CHYTŘÍ  GENERÁLOVÉ  NĚMECKA  RADĚJi  ZACHRÁNILI  VOJÁKY  KAPITULACí POLITIKY  UKRAJINY  HNÁT  PŘED  TRESTNÍ  SENÁT,  PROTOŹE LIDI NECHRÁNí,  NEPODÁVAJí  KAPITULACI

STíHAT  i  NATO,  EU,  FRANCII,  ANGLII  A  SPOL

: Žiadna elektrina, žiadna voda. Ukrajinu postihol masívny blackout

Ukrajinskú elektrickú sieť zasiahli v sobotu rozsiahle výpadky po „technickej poruche“, ktorá vyradila z prevádzky prenosové vedenia medzi Moldavskom, Rumunskom a Ukrajinou, uviedol ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ. Odstávky prerušili dodávky vody do hlavného mesta Kyjev a viedli aj k úplnému zastaveniu prevádzky mestského metra, čím ochromili dopravu pre tisíce ľudí.

X X X

MINISTR   MACINKA: EXKOMUNISTA  PAVEL  NERESPEKTUJE  VOLBY,

MINISTERSTVO  ZAHRANIČÍ  HO  NEBUDE  RESPEKTOVAT

  JUCHELKA  MÉNĚ  ROZUMOVAT,  MÁ  JEŠTĚ  CHYBY  ZA  OSTRAVSKO,

OSTRAVSKU  MOC  NEPOMOHL,  BABIŠOVI  SE  NEVYROVNÁ

Resort ministra zahraničí Petra Macinky se rozhodl ignorovat prezidenta Petra Pavla. „Porušuje ústavu,“ prohlásil ministr v diskuzním pořadu Otázky Václava Moravce s tím, že se Pavlovi nemíní omluvit. „Nemám za co,“ reagoval na nedávnou výměnu zpráv mezi jím a prezidentovým poradcem Petrem Kolářem. Prezident Petr Pavel esemesky zveřejnil a označil za možné vydírání.

Nejmenování Filipa Turka a vztah mezi Macinkou a prezidentem Petrem Pavlem – to byly hlavní témata debaty v České televizi, která se soustředila především na okolnosti rozhodnutí premiéra a roli lidí blízkých Hradu.

Macinka uvedl, že se o rozhodnutí prezidenta dozvěděl nepřímo. „Když měl pan prezident novoroční oběd a sdělil mi, že Filipa Turka nejmenuje, bylo to prostřednictvím telefonu Petra Koláře,“ řekl.

Právě jméno Petra Koláře je jediné z dvanácti poradců prezidenta, které si Macinka pamatuje. „V zásadě si pamatuji jen jeho, protože je jedinečný,“ poznamenal s tím, že složení poradního týmu je mu osobně jedno. „Moc mě nezajímá, kdo radí prezidentovi,“ řekl.

Macinka otevřel otázku respektování výsledků voleb a role Poslanecké sněmovny. „Prezident nerespektuje výsledky voleb ani vůli sněmovny. Proto jsem zvolil jako politolog termín kohabitace. Ten termín ale asi pan Kolář nezná,“ uvedl.

Ministr zahraničí se vyjádřil i ke kritice bývalého prezidenta Václava Klause. „Václav Klaus mě za tu dobu, co mě zná, hodně chválil i hodně kritizoval. Dnes večer ho uvidím,“ řekl Macinka.

Diskuse se dotkla rovněž plánovaného navyšování výdajů na obranu, konkrétně debat o pětiprocentním podílu HDP.

Macinka se vyjádřil i k protestům, které se kvůli jeho osobě konají v neděli v Praze. Uvedl, že respektuje právo na protest, zároveň ale připomněl výsledek voleb. „Respektuji vyjádření názoru opozice, ale oni by měli respektovat, že nebyli většinou, aby jejich strany mohly vládnout,“ uzavřel.

Ministr zahraničí se odmítl omluvit také bývalému předsedovi Ústavního soudu Pavlu Rychetskému. V posledních dnech se na sociálních sítích znovu připomíná jeho tři roky starý příspěvek na Facebooku, v němž tehdejšího šéfa Ústavního soudu ostře kritizoval. Macinka uvedl, že by dnes podobná slova nepoužil.

K nevpuštění novinářky Deníku N na tiskovou konferenci pak Macinka uvedl, se z celé situace poučil a do budoucna budou na konference vpuštěna všechna média.

 X X X

 Turka bych jmenoval, ale zazlívat to Pavlovi nemohu. Byl bych pokrytec, řekl Zeman

Bývalý prezident Miloš Zeman Macinkovy zprávy za normální nepovažuje, o vydírání by ovšem nemluvil. V současném sporu Hradu a Motoristů zastává dva pohledy, jak vysvětlil v Partii Terezie Tománkové na CNN Prima News. Hlava státu podle něj má právo kandidáta odmítnout, Filipa Turka by on sám ale jmenoval.

 „Nejsem ten, co zveřejňuje soukromou korespondenci ani soukromé rozhovory,“ odmítl Zeman říct, co společně s čestným prezidentem Motoristů Filipem Turkem a předsedou této strany Petrem Macinkou přesně řešili. Politici ho v sobotu navštívili v Lánech.

Přímo by ovšem neřekl, že si k němu přišli pro radu. „Přišli mě seznámit se svými názory a možná je tak trochu zajímaly i moje názory,“ řekl.

 V případě sporu mezi Hradem a Motoristy kvůli nejmenování Filipa Turka ministrem životního prostředí má dva názory. „Nemohu zazlívat Petru Pavlovi, že odmítá jmenovat jakéhokoliv ministra, protože jsem to dělal já sám a byl bych pokrytec a hlasatel dvojí pravdy,“ vysvětlil.

„Na druhou strany, kdybych byl prezident, já bych Filipa Turka jmenoval,“ dodal vzápětí a argumentoval například Turkovou prací v Evropském parlamentu. Zmínil, že dle jeho pohledu má prezident podle Ústavy právo kandidáta na ministra odmítnout.

Ohledně případné kompetenční žaloby uvedl, že Ústavní soud nemusí být podle něj vždy objektivní a nestranný. „Vím, že to bude znít poněkud neuctivě vůči ústavním soudcům, ale dnes už drtivou většinu z nich jmenoval Petr Pavel. Oni mohou, neříkám musí, mít jistý pocit vděčnosti vůči tomu, kdo je nominoval a jmenoval. Z tohoto důvodu když k Ústavnímu soudu půjde žaloba na Petra Pavla, tak je důvod předpokládat, že alespoň část těchto ústavních soudců bude touto vděčností ovlivněna a bude na jejím základě rozhodovat,“ řekl Zeman.

 Macinkovy zprávy nicméně za normální nepovažuje. „Já jsem žádnou takovou esemesku nedostal. Možná i proto, že za mé doby nebyly esemesky tak oblíbené a frekventované,“ dodal bývalý prezident.

O vydírání by ale nemluvil. „Když si poslechnete právníka, který vám bude citovat trestní zákoník, snadno zjistíte, že to vydírání není,“ podotkl a označil to za prezidentovu chybu. „Měl si nastudovat trestní zákoník.“

Pavla kritizoval i dále. „V životě by mě nenapadlo zvát předsedu vlády a ministra zahraničí v době, kdy zasedá vláda, kdy má za téma návrh zákona o státním rozpočtu, což je zákon roku, a kdy kromě toho mají odevzdané mobily, takže ani nemohou komunikovat. To je první politická neobratnost prezidenta republiky,“ popsal Zeman svůj pohled.

„A druhá, když už mu telefonují, že už jsou na cestě, tak prezident s klukovským, zlobivým stylem najednou schůzku zruší. Teď si představte, co by se stalo, kdyby k ní došlo. Některé věci by se vyjasnily,“ pokračoval. Dodal ale, že „klukovství“ je na obou stranách sporu.

Prezident Pavel v úterý na mimořádné tiskové konferenci řekl, že se ho ministr zahraničí a předseda Motoristů Petr Macinka pokouší vydírat kvůli jmenování Filipa Turka ministrem životního prostředí. Hrad zároveň zveřejnil zprávy, které šéf české diplomacie poslal jeho poradci Petru Kolářovi.

 „Může získat klid, když já budu mít Turka na MŽP. Pokud ale ne, spálím mosty způsobem, který vejde do učebnic politologie jako extrémní případ kohabitace,“ napsal Macinka v jedné z nich. Ministr své jednání za vydírání nepovažuje.

Premiér Andrej Babiš označil Macinkovy zprávy za nešťastně formulované. „Byla to soukromá komunikace s prezidentovým poradcem, určitě tedy nejde o vydírání,“ dodal v úterý pro iDNES.cz.

Předsedu vlády pozval Pavel na jednání, které se má konat ve středu. Babiš sice pozvání ocenil, ovšem za ideální by považoval, kdyby prezident spor vydiskutoval s Macinkou napřímo

X X X

 Areál bývalej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle zaznamenal v sobotu krátky výpadok v dodávkach elektrického prúdu z externých zdrojov, potvrdila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Elektrina je v bývalej elektrárni potrebná najmä na prevádzku kontrolných a monitorovacích systémov, doplnil v správe na svojom webe denník Le Monde. Podľa MAAE výpadok v dodávkach elektriny nemal žiadne priame následky pre jadrovú bezpečnosť.

MAAE vo svojom vyhlásení informovala o dôslXedkoch technickej poruchy, ku ktorej došlo v sobotu o 10:42 h miestneho času (09:42 h SEČ), keď bolo súčasne odpojené 400-kilovoltové vedenie medzi elektrickými sieťami Rumunska a Moldavska a 750-kilovoltové vedenie medzi západnou a strednou Ukrajinou.

Ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ spresnil, že situácia vyvolala kaskádové výpadky prúdu a aktiváciu automatických ochranných systémov v rozvodniach. Niektoré bloky jadrových elektrární boli dočasne odpojené alebo bolo znížené ich zaťaženie.

MAAE potvrdila, že v dôsledku tejto situácie jadrové elektrárne na Ukrajine znížili svoj výkon. Černobyľské zariadenie tiež zaznamenalo krátky výpadok prúdu, doplnila britská stanica BBC.

Podľa MAAE sa nepredpokladajú žiadne priame riziká pre jadrovú bezpečnosť. Zároveň však upozornila, že celková situácia zostáva nestabilná.

X X  X

Vyslanec Kremľa pre ekonomické záležitosti Kirill Dmitrijev v sobotu pricestoval do mesta Miami na Floride a rokoval tam s predstaviteľmi USA. Podľa agentúry AFP to uviedol informovaný zdroj. Do USA sa ruský emisár vrátil deň pred ďalším kolom mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sú naplánované na nedeľu v Abú Zabí.

Dmitrijev predtým na platforme Instagram zverejnil fotografiu slnka vychádzajúceho nad morom s textom „Späť v Miami“ a emotikonom holubice mieru. Ďalšie podrobnosti o svojom programe v Miami nezverejnil. Počas svojich predchádzajúcich pobytov v Miami rokoval s americkým vyslancom Steveom Witkoffom.

Rokovania v Abú Zabí, ktoré sa po dlhšej prestávke obnovili minulý víkend, majú preskúmať možnosti na ukončenie vojny na Ukrajine. Obe bojujúce strany označili diskusie za konštruktívne, dohoda o mierovej zmluve však zatiaľ nebola dosiahnutá.

Kľúčovým sporným bodom je požiadavka Ruska, aby Kyjev stiahol svoje jednotky z Donbasu, kde ležia aj Donecká a Luhanská oblasť. Moskva si nárokuje celú Doneckú oblasť, kde má pod kontrolou takmer 80 percent územia. Susedná Luhanská oblasť je takmer úplne pod kontrolou ruských vojsk. Kyjev sa týchto území odmieta vzdať.

Na žiadosť amerického prezidenta Donalda Trumpa Rusko súhlasilo s dočasným pozastavením útokov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Trump ako dôvod svojej žiadosti uviedol extrémne chladné počasie na Ukrajine a rozsiahle škody v Kyjeve a v ďalších mestách. Ruské útoky na iné ciele – najmä logistické – na Ukrajine pokračujú, doplnila DPA.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že obmedzené prímerie potrvá len do nedele 1. februára a má vytvoriť „dobré podmienky“ pre mierové rokovania v Abú Zabí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že neexistuje formálna dohoda o prímerí, ale sľúbil, že Ukrajina nebude útočiť na ruské energetické objekty, ak Rusko dodrží svoje vyhlásenie.

Ukrajina sa bráni proti invázii Ruska už takmer štyri roky – od 24. februára 2022.

X X X

Po výpadku elektrickej siete sa v ukrajinskej metropole Kyjev postupne obnovuje prevádzka metra aj dodávky vody, uviedol v sobotu primátor Vitalij Kličko vo svojom príspevku na platforme Telegram.

Vedúci kyjevskej regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnik informoval o obnovení fungovania kritickej infraštruktúry. „Dodávky elektriny do domácností sa obnovujú postupne s ohľadom na technickú bezpečnosť sietí,“ dodal. Občanov vyzval, aby nezapínali všetky elektrické spotrebiče naraz a pripomenul dostupnosť zariadení na núdzovú komunikáciu a nabíjanie mobilov na kontrolných stanovištiach.

Ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ potvrdil, že dodávka elektriny pre kritickú infraštruktúru v Kyjeve, Kyjevskej a Dnepropetrovskej oblasti bola obnovená. Postupne sa obnovuje aj napájanie v Charkovskej, Žytomyrskej a Odeskej oblasti. Energetická spoločnosť DTEK upozornila, že obnovenie bude postupné, aby sa predišlo preťaženiu siete a ďalším výpadkom.

K technickej poruche došlo v sobotu o 10:42 h miestneho času (09:42 h SEČ), keď bolo súčasne odpojené 400-kilovoltové vedenie medzi elektrickými sieťami Rumunska a Moldavska a 750-kilovoltové vedenie medzi západnou a strednou Ukrajinou. Šmyhaľ spresnil, že situácia vyvolala kaskádové výpadky prúdu a aktiváciu automatických ochranných systémov v rozvodniach. Niektoré bloky jadrových elektrární boli dočasne odpojené alebo bolo znížené ich zaťaženie.

AFP doplnila, že v Kyjeve a Charkove v tejto krízovej situácii dočasne nepremávalo metro.

Moldavské ministerstvo energetiky potvrdilo, že výpadky prúdu zasiahli aj Moldavsko, najmä hlavné mesto Kišiňov a ďalšie regióny, pričom nefungovali ani semafory.

X XX

 Poľsko dočasne obmedzilo civilnú leteckú dopravu nad Podleským vojvodstvom v severovýchodnej časti krajiny po tom, ako vo svojom vzdušnom priestore zo smeru z Bieloruska zaznamenalo objekty podobné balónom. V sobotu o tom informovalo operačné velenie poľských ozbrojených síl DORSZ.

Incident, ku ktorému došlo v noci z 30. na 31. januára, je ďalším z radu hybridných incidentov zaznamenaných v severovýchodnej časti Poľska, uviedlo DORSZ v sobotu ráno v príspevku na platforme X.

Poľské orgány zaviedli v reakcii na incident v Podleskom vojvodstve, ktoré hraničí s Bieloruskom, dočasné obmedzenia civilného letectva. DORSZ potvrdilo, že tento krok prijali ako preventívne opatrenie, „aby bola zaistená bezpečnosť“.

„Žiadnu hrozbu pre bezpečnosť vzdušného priestoru Poľskej republiky sme nezaznamenali,“ uzavrelo DORSZ.

Poľská pohraničná stráž uviedla, že zaznamenané objekty boli pravdepodobne balóny používané na pašovanie. „Na zistení okolností incidentu pracujeme,“ potvrdila.

K podobnému narušeniu poľského vzdušného priestoru došlo aj v stredu. Pohraničná stráž vtedy uviedla, že na základe analýzy išlo tiež o balóny. Agentúra DPA uvádza, že tieto balóny sa zvyčajne používajú na nelegálne pašovanie cigariet z Bieloruska.

DPA dodáva, že Poľsko už roky čelí napätým vzťahom s Bieloruskom, ktoré je kľúčovým spojencom Moskvy. Podobné incidenty s balónmi boli hlásené aj v susednej Litve, kde platí od decembra výnimočný stav, ktorý umožňuje civilným orgánom a armáde rýchlejšie reagovať na takéto narušenia vzdušného priestoru.

Horúca hranica. Migranti sa snažia prejsť do Poľska z Bieloruska

Archívne video. Rebríky, palice, plyn, agresívni ľudia. Lukašenko znova zaplavuje Poliakov migrantmi. Poľsko znovu čelí návalu cudzincov, ktorí sa z Bieloruska usilujú preniknúť na jeho územie.

X X X 

 Ukrajina zaznamenala v sobotu výpadky dodávok elektriny v dôsledku technickej poruchy na cezhraničnom elektrickom vedení spájajúcom Ukrajinu s Rumunskom a Moldavskom. Vo svojom príspevku na platforme Telegram to uviedol ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ.

Podľa Šmyhaľa v sobotu o 10:42 h miestneho času (09:42 h SEČ) došlo k technickej poruche, ktorá spôsobila súčasné odpojenie 400-kilovoltového vedenia medzi elektrickými sieťami Rumunska a Moldavska a 750-kilovoltového vedenia medzi západnou a strednou Ukrajinou.

Šmyhaľ spresnil, že táto situácia mala za následok kaskádové výpadky prúdu v ukrajinskej elektrickej sieti a aktiváciu automatických ochranných systémov v rozvodniach. Niektoré bloky jadrových elektrární boli dočasne odpojené od siete alebo bolo znížené ich zaťaženie.

V Kyjeve, Kyjevskej, Žytomyrskej a Charkovskej oblasti boli zavedené špeciálne harmonogramy núdzového odpojenia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj napísal, že bol informovaný o núdzovej situácii a že úrady za úlohu čo najskôr stabilizovať situáciu.

AFP doplnila, že metro v Kyjeve dočasne nepremáva a v celom meste došlo aj k dočasnému zastaveniu dodávok vody. Úrady ubezpečili, že obnovení dodávky elektriny do vodovodného a kanalizačného systému sa pracuje.

Z technických dôvodov bola v sobotu dočasne zastavená aj prevádzka metra v meste Charkov na východe Ukrajiny.

Ukrajinská energetická sieť bola v posledných mesiacoch vážne narušená sériou masívnych ruských útokov, ktoré poškodili elektrárne a transformátory. Dodávky elektriny pre bežných spotrebiteľov sú už celé týždne výrazne obmedzené.

Moldavské ministerstvo energetiky potvrdilo, že energetický systém Moldavska bol v sobotu zasiahnutý núdzovým výpadkom v dôsledku problémov v energetickej sieti na Ukrajine. Výpadky prúdu hlásia z hlavného mesta Kišiňov i ďalších častí Moldavska. Nefungovali ani semafory

X X X

Ukrajinské ozbrojené sily v sobotu oznámili, že počas noci odrazili útok viac než 80 ruských bezpilotných lietadiel. Podľa vyhlásenia vzdušných síl ruská armáda vyslala proti ukrajinskému územiu celkovo 85 dronov, z ktorých sa do 08.00 h miestneho času podarilo 64 zostreliť alebo vyradiť z prevádzky prostriedkami elektronického boja.

Ukrajinská protivzdušná obrana zároveň uviedla, že 20 ruských útočných dronov zasiahlo 13 rôznych lokalít. Bližšie informácie o nich ukrajinská armáda nezverejnila.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v piatok večer vyhlásil, že od noci na piatok na Ukrajine nedošlo k útokom na objekty energetickej infraštruktúry. Výnimkou je zásah plynárenskej infraštruktúry v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa Zelenského sa ruské jednotky preorientovali najmä na útoky na logistické objekty.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu ráno informovalo, že počas noci zostrelilo 26 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Kremeľ aj Zelenskyj v uplynulých dňoch potvrdili zámer dodržiavať moratórium na útoky proti energetickým objektom, ktoré navrhol americký prezident Donald Trump. Podľa vyjadrenia Kremľa má toto moratórium platiť do 1. februára, keď sú v Abú Zabí naplánované rokovania delegácií Ruska a Ukrajiny.

X X X

 Metro v Kyjeve dočasne nepremáva pre výpadok v dodávkach elektriny. S odvolaním sa na prevádzkovateľa o tom v sobotu informovala agentúra AFP.

„Z dôvodu výpadku prúdu z externých energetických zdrojov bola v metre dočasne pozastavená vlaková doprava a prevádzka eskalátorov,“ uviedla správa kyjevského metra v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Kyjevský primátor Vitalij Kličko objasnil, že prevádzka metra v Kyjeve sa zastavila z dôvodu nízkeho napätia v sieti. Ubezpečil, že obyvatelia mesta môžu stanice metra aj naďalej využívať ako protiletecké kryty. Na staniciach sú generátory.

Kyjevské metro je pre ukrajinské hlavné mesto dôležitou dopravnou tepnou a prevádzku preruší len zriedka, preprava býva zabezpečená aj počas intenzívnych ruských útokov.

Podľa údajov zverejnených v roku 2025 metro v Kyjeve denne využíva približne 800.000 cestujúcich. Počas vojny rozpútanej Ruskom v roku 2022 obyvatelia využívajú jeho 52 staníc aj ako protiletecké kryty.

Po najnovších útokoch Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru platí v krajine aj naďalej stav núdze v energetike. Rusko síce podnikalo takéto útoky aj v minulých vojnových rokoch, ale Kyjev tvrdí, že táto zima je najťažšia.

Situácia je zložitá najmä v Kyjeve: niekoľko stoviek zo zhruba 6000 viacposchodových bytových domov je ešte stále bez kúrenia. Ide o dôsledok ruského útoku z 24. januára. Kyjev bol terčom podobných intenzívnych útokov aj 9. a 20. januára.

Kremeľ v piatok potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s tým, že na žiadosť amerického kolegu Donalda Trumpa do nedele pozastaví útoky na Kyjev.

X X X

 Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyzval európske krajiny, aby boli sebavedomé vo svojich vzťahoch s vládou Spojených štátov. Európa a USA sa podľa ministra navzájom potrebujú.

Pistorius pre mediálnu skupinu RND povedal, že by bolo chybou, „ak by sme na Biely dom hľadeli ako zajac na hada. Potom by sme sa nesústredili na to, čo musíme urobiť – stať sa suverénnejšími a nezávislejšími.“

Americký prezident Donald Trump sa podľa neho spolieha na neistotu a strach, aby dosiahol svoje ciele. „Ale tí, ktorí sa boja, robia nesprávne rozhodnutia. Nenechajme sa teda zastrašiť,“ vyzval Pistorius. Podľa DPA tak reagoval najmä na Trumpovu ambíciu prevziať kontrolu nad Grónskom, autonómnym dánskym územím.

USA potrebujú Európu rovnako ako Európa potrebuje USA, zdôraznil Pistorius. Európa má pre Washington podľa neho geostrategický a geoekonomický význam.

„Predstavte si, že by sa Európa stala súčasťou sféry vplyvu Ruska, ak by (ruský prezident) Vladimir Putin uspel v tom, že by Američanov vyhnal alebo prinútil stiahnuť sa. Potom by USA boli natlačené medzi Ruskom a Čínou. To by určite nebolo v záujme Američanov,“ uviedol nemecký minister.

V rozhovore pre RND Pistorius tiež označil leteckú základňu USA Ramstein v západnom Nemecku za najdôležitejšiu základňu amerických vzdušných síl mimo územia Spojených štátov. Podľa ministra zohráva „veľmi dôležitú úlohu pre americké ozbrojené sily, napríklad pokiaľ ide o operácie na Blízkom východe“.

Pistorius taktiež zdôraznil, že nemá žiadne pochybnosti o spoločnom základe v rámci Severoatlantickej aliancie NATO. Podľa neho neexistujú žiadne náznaky, že USA by organizáciu chceli opustiť.

X X X

MERZ  CHCE  VLÁDNOU  V  EVROPĚ,  NEBO  I  SVĚTĚ?

 Merz sní o moci

Německý kancléř Friedrich Merz sice na domácí scéně nepožívá největší sympatie mezi běžnými voliči, ale i například průmyslníky, a i jeho CDU se musí smířit s odsunutím na druhé místo v průzkumech stranických preferencí Alternativou pro Německo, ale o to více a tvrději vystupuje na mezinárodní scéně. Některými aspekty jeho politiky se v článku na portálu německého listu Junge Welt zabývá Arnold Schölzel.

Ve čtvrtek kancléř Friedrich Merz (CDU) posunul   projev megalomanie Německa na zcela novou úroveň. Ve vládním prohlášení před Bundestagem požadoval, aby se EU „naučila mluvit jazykem mocenské politiky“. Tvrdil, že to je v nově vznikajícím „světě velmocí“ předpokladem k prosazení „našich myšlenek“. Poté ocenil vedoucí roli Německa, která se projevila v rozhodnutí vynaložit pět procent svého ekonomického výkonu na armádu: „Ujali jsme se vedení a ostatní v Evropě nás následovali.“

O několik hodin později, na tiskové konferenci s litevskou premiérkou Ingou Ruginienė v Berlíně, se vyjádřil konkrétněji: Nevidí „žádnou potřebu“ pro rozhovory s ruským prezidentem Vladimirem Putinem; spíše „musíme udržovat náš tlak“. Zároveň prohlásil, že Německo vede „strategická jednání“ o možné účasti v „evropském“ jaderném deštníku, který by doplnil společné jaderné odstrašování se Spojenými státy. Ve stejný den se v bavorském Veitshöchheimu konal ceremoniál k přesunu prvních dvou bojových praporů do 45. tankové brigády „Litva“. Jednotka, umístěná na hranici s Běloruskem, má být rozšířena na 5 000 vojáků.

Ve svém vládním prohlášení Merz ohledně EU zcela vážně prohlásil: „Jsme také normativní alternativou k imperialismu a autokracii ve světě.“ Ohledně dvacetileté války v Afghánistánu, která v letech 2001 až 2021 stála životy statisíce Afghánců, cynicky prohlásil, že „zemi poskytla na mnoho let větší stabilitu a bezpečnost“. Jako by se koloniální války, do kterých bylo od roku 1990 zapojeno Německo, nikdy nestaly, Merz nyní oznámil nová partnerství: „Chceme být součástí dynamické a agilní sítě suverénních států, které chtějí i nadále dodržovat řád založený na pravidlech.“ Spojil to se závazkem k nezávislosti EU a k alianci s USA: „Transatlantická aliance, transatlantická důvěra, je dnes sama o sobě stále hodnotou a pro nás v Německu velmi zvláštním způsobem.“ Mluvčí koalice a AfD tento názor zopakovali.

Pouze Sören Pellmann (strana Levice) během debaty připomněl, že NATO a EU vytvořily „precedent“ pro porušení mezinárodního práva svou útočnou válkou proti Jugoslávii v roce 1999. To vyvolalo otázky členů tehdejší vládnoucí strany SPD a Zelených, které vyvrcholily tvrzením, že se Pellmann snažil ospravedlnit ruskou válku proti Ukrajině. Zopakoval, že jeho strana válku odsuzuje jako porušení mezinárodního práva.

Předsedkyně parlamentní skupiny Zelených Britta Haßelmannová dříve vehementně požadovala, aby Merz nezapomněl na podporu Ukrajiny. Skutečnost, že kancléř vyjádřil solidaritu s Ukrajinou pouze v jediné větě ve svém vládním prohlášení, jí nedala žádnou naději, „že to z programu prostě nezmizí“. Pouze poslankyně Cansu Özdemir (Levice) na plenárním zasedání kritizovala, že federální vláda neodsoudila masakr Kurdů džihádistickou vládou Sýrie, ale spíše k této záležitosti mlčela. Server vasevec.cz

X X X

Proruští, nebo ne? Lepenovci sahají po moci a vedou generační boj o svůj směr

Francouzské Národní sdružení dlouhodobě čelí podezřením, že patří mezi nejvíce proruské strany v Evropě. Vzestup více centristicky orientovaného křídla soustředěného kolem současného lídra Jordana Bardelly v poslední době vedl ke kritičtějšímu postoji strany vůči Moskvě. Vlivná však zůstává i konzervativní klika, která stále přejímá stanoviska Kremlu. Odehrává se vnitrostranický boj o další směřování.

Portál Politico s odvoláním na šest členů Národního sdružení (RN) uvádí, že zatímco křídlo kolem Jordana Bardelly prezentuje Rusko jako hrozbu pro Francii i Evropu, tradičnější část strany přebírá rétoriku Kremlu, podle níž válku na Ukrajině vyvolala expanze NATO na východ. Obě skupiny se přitom navzájem obviňují, že jejich postoj je uvnitř strany menšinový.

„Mezi těmito dvěma tábory ale existuje velká skupina, která o těchto tématech příliš nepřemýšlí. Jsou v zásadě proruští, ale chápou, že to není příliš výhodné pro volby,“ řekl portálu nejmenovaný činitel z oblasti obrany.

Pokud by uspěla, mohla by se znovu objevit na prezidentské kandidátce strany. Volba kandidáta přitom může mít zásadní dopady na evropskou bezpečnost – Le Penová není příznivkyní NATO.

X X X

 ZBYNĚK  FIALA:

Mírný pokrok v mezích zákona

Pokusy Hradu rozviklat vládní koalici selhávají, spíš ji to dává dohromady. Taky sněmovna prožila světlé chvilky. Je to lepší, než se o tom píše.

Sněmovnou se mihla chvilka souznění s opoziční ODS nad novým stavebním zákonem a snad i nad civilizovanějším jednacím řádem. Hradu se nepodařilo potopit Macinku, ani sestřelit z oblohy čtyři české bitevníky L-159 a nabídnout je jako krmivo pro ruské drony na Ukrajině. Máme za sebou první měsíc roku, který se rozjíždí docela zprudka, nejen ve světě.

Jeden úřad, jedno řízení a jedno razítko, to jsou základní principy novely stavebního zákona, který v pátek prošel prvním čtením, když druhý největší počet hlasů ve prospěch návrhu (hned za ANO) poskytla ODS. Vstřícnost opozice ovlivnila zkušenost z digitálního ochromení stavebních úřadů péčí Pirátů.

Laťku nastavil poslanec ODS Ivan Adamec, v minulém parlamentu místopředseda hospodářského výboru, když ocenil drsnou formu předložené novely v podobě poslaneckého návrhu. Tedy bez mezirezortního řízení, kudy by jinak procházel vládní návrh:

„Kdo si myslíte, že by v tom mezirezortu posuzoval tenhle návrh zákona? No, všichni ti úředníci, kteří tam dotlačili ty další razítka a oni stejně se k tomu dostanou v rámci prováděcích vyhlášek a bude to problém, bude to peklo. Já to nezávidím paní ministryni, protože oni samozřejmě tím, jak nebyli přizváni do těchto debat v rámci mezirezortu, tak samozřejmě ta jejich vůle na tom pracovat bude výrazně nižší. A nechci říct, že přímo škodit někdy, to nechci říkat, takhle to asi není.“

Jde tedy o průlom bojem, jehož výsledek není úplně jistý, ale kdo se bojí, seje v síni (nebo tak nějak).

Samotné stavebnictví už se vzpamatovává z mrtvice. V listopadu mělo produkci o 6 procent vyšší než před rokem a bylo by na tom ještě líp, kdyby se neplánovaly jen vzdušné zámky, ale reálné stavby, na které byly taky přiděleny skutečné peníze.

Bitva o státní rozpočet a jeho fondy nás čeká za týden, předtím proběhne marný pokus Babišovu vládu svrhnout, když už se jí nepodařilo rozložit. O to šlo odmítnutím prezidenta Pavla jmenovat Turka do vlády. Hrad pak udal policii snahu Macinky vyjednávat přes Pavlova „přítele na telefonu“. A udal to rovnou policejnímu útvaru pro organizovaný zločin. Takhle otevřeně českou politiku neoznačil nikdo předtím.

Zdá se však, že intervence Hradu mají efekt vakcinace, kdy počáteční průnik oslabeného neřádstva do organismu vyvolává dlouhodobou odolnost. Co tě nezabije, to tě posílí. Pochvalme generála, že se ujal takové hygienické funkce. Ale ani vláda, která se chce udržet, nesmí ochabnout,  aby ho to nepřestalo bavit.

Debata o stavebním zákonu nebyla jediným ostrůvkem naděje, že sněmovna začne hájit pracovnější atmosféru. Upevnit by to měla novela zákona o jednacím řádu naší dolní komory, byť nakonec vypadla z programu 6. schůze, která byla zahájena ve čtvrtek. Má odstranit nekonečné obstrukční projevy, jejichž smyslem je zabrat aspoň trochu času, když už není síla něco změnit.

Je to další poslanecký návrh s podporou vlády, ale už loni na jaře nabízel něco podobného předseda klubu ODS Marek Benda. Z toho je zřejmé, že principiální odpor nečekejme, jen ostrou debatu. Ďábel je v detailech, jak praví stará moudrost.

Méně prostoru pro zabíjení času nesmí znamenat, že opozice přijde o slovo a bude se ignorovat. Nic horšího nás nemůže potkat, přestože to byla právě Fialova vláda, kdo se pokoušel cenzurovat a umlčovat každého, kdo jí neodezíral od úst jedinou, plukovníkem Foltýnem orazítkovanou, pravdu.

Co však měla opozice dělat, když nedostala slovo v médiích? Jen z poslanecké tribuny mohli proniknout do vysílání ČT i ti, koho by nepustili přes vrátnici. Nebyla jiná možnost jak nezkresleně seznamovat veřejnost se svými názory, než nasypat je do dlouhých stenografických záznamů povinně umístěných na parlamentním internetu.

Omezení lhůt pro vystoupení poslanců, včetně těch s přednostním právem, by mělo vést k tomu, že se bude věcněji debatovat tam, kde se to opravdu vaří, zejména ve výborech. Jinými slovy, omezení žvanivosti v plénu posílí zájem o jednání, kde nejde o zviditelňování a exhibice.

Asi se nikdy nedopracujeme k postupům, jaké uplatňuje třeba poslanecká komora amerického Kongresu, kde se na rozhodující debatu vyčlení hodina, a tu si pak většina s menšinou rozdělí půl napůl a přidělují po jednotlivých minutách. Projednávání zákona pak běží jako partie v bleskovém šachu.

Po zrušení volá také bizarní systém poslaneckých návrhů ve třetím čtení, které na rozdíl od původní předlohy nikdo nezkoumá. Je jedno, zda proběhlo řádné mezirezortní řízení, když najednou je všechno jinak a předchozí práce letí do koše.

Zdržme se chvíli ještě u nezbytnosti, aby v debatě zaznívaly různé hlasy. Píše o tom nobelista za ekonomii Daron Acemoglu v rozboru věčného problému, kdy jedny státy se pohybují v cyklu, kdy se úspěchy vzájemně posilují (pozitivní zpětná vazba, virtuous circle), a jiné právě naopak, kdy na špatné se vrší ještě horší (negativní zpětná vazba, vicious circle). Čeština má lidový výraz jen pro to druhé, když říká, že se nemohou dostat ze začarovaného kruhu.

Ve skutečnosti o žádná kouzla nejde:

„Logika virtuous circle částečně vychází z toho, že inkluzivní instituce jsou založeny na omezeních výkonu moci a na pluralitním rozdělení politické moci ve společnosti, zakotveném v právním státě.“

„Jakmile je pluralismus a právní stát zaveden, je poptávka po ještě větším pluralismu a ještě větší účasti v politickém procesu.

Virtuous circle vzniká nejen z vnitřní logiky pluralismu a právního státu, ale také proto, že inkluzivní politické instituce mají tendenci podporovat inkluzivní ekonomické instituce. To pak vede k rovnoměrnějšímu rozdělení příjmů, posiluje širokou účast společnosti a ještě více vyrovnává politické podmínky. To omezuje uzurpaci politické moci a snižuje motivaci k obnově extraktivních politických institucí.“

Ale jak už jsme uvedli, může to jít i špatně jako v začarovaném kruhu (vicious circle):

„Existují přirozené důvody pro tento začarovaný kruh. Extraktivní politické instituce vedou k extraktivním ekonomickým institucím, které obohacují několik lidí na úkor mnohých. Ti, kdo těží z extraktivních institucí, mají prostředky na budování (soukromých) armád a žoldnéřů, na nákup soudců a na manipulaci voleb, aby zůstali u moci. Mají také veškerý zájem na obraně svého systému. Proto extraktivní ekonomické instituce vytvářejí platformu pro přetrvávání extraktivních politických institucí.“

V originále jde o knihu Daron Acemoglu, James A. Robinson, Why Nations Fail: The Origins of Power, Prosperity, and Poverty. Nejdůležitější pojmy jsem zvýraznil.

Když chcete nobelovku, nesmí to být moc srozumitelné, ale poučné to být může. Hrůzy, které ukazuje onen druhý příklad, nějaké soukromé armády, ty ještě nemáme, ale zkraje roku vznikalo podezření, že o generálský puč by zájem byl.

Shrňme, že není radno umlčovat ani nesnesitelnou opozici, protože jak se to jednou zavede, stane se nesnesitelnou každá, a pak je z toho těžká cesta ven.

Z toho, že novela stavebního zákona má podporu i ODS a dalších stran opozice (ve všech klubech někdo hlasoval pro), možná vyvozuji víc, než tam je. Vidím tam známky pochopení toho, že politickou smrt poražených stran minulé vlády lze odvrátit jen věcnějším přístupem ke skutečným potřebám společnosti.  Ideologickou zaťatost je nutné omezit na funkci náboženského rituálu, kdy nejde o to, co se říká, ale hlavně že jsme spolu.

Je to cesta, jak se oddělit od oblaku společného zápachu Dozimetru (péčí STAN) nebo praní kriminálních bitcoinů (mistrovská herecká etuda ODS v roli naivky), zaorání sociálního sytému (zkušeným traktoristou lidovců), či průzkumem prázdna, které bylo objeveno za plky o vědě a zdravotnictví (TOP). Piráti se zase zasloužili o digitální ochromení stavebnictví, které to zasáhlo jako kdyby do něj střelil ořešníkem. Že by nakonec šlo o vliv cizí moci??

Skutečný vliv cizí moci byl jinde, ale nepovedlo se to. Vrcholem politiky Fialovy vlády bylo odevzdané zahroužení do teplých útrob americké administrativy odsouzené ke zničující volební porážce. Chybami se člověk učí, ale lepší je, když jsou to chyby druhých. Takže tudy ne.

Ale už po první týdnech jsme na tom o poznání líp. I kdyby šlo jen o mírný pokrok v mezích zákona, važme si toho. Zbyněk Fiala, server vasevec.cz

X X X

 Lajčák končí ako poradca, premiér Fico prijal jeho rezignáciu

Exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák končí vo funkcii poradcu predsedu vlády SR. Premiér Robert Fico (Smer) prijal jeho rezignáciu. „Už dávno som nevidel toľko pokrytectva,“ povedal Fico o medializovaných informáciách a zastal sa Lajčáka. Ten sa rozhodol vzdať funkcie poradcu pre svoju komunikáciu s americkým sexuálnym predátorom Jeffreym Epsteinom.

„Na útok proti mne musí poslúžiť čokoľvek, aj keď je to Mirom Lajčákom absolútne odmietané. Titulky v médiách a vyhlásenia predstaviteľov politických strán sú takej intenzity a tak bombastické, ako keby sme hovorili o prezidentovi SR, pričom ide o jedného z poradného zboru predsedu vlády. Miro sa opäť prejavil ako veľký diplomat a ja jeho ponuku na ukončenie spolupráce prijímam, hoci prichádzame všetci, nielen ja, o neuveriteľný zdroj skúseností v diplomacii a zahraničnej politike. Je zvláštne, že podobná symbióza médií, opozičných a vládnych strán nevzniká aj pri rodine mladého Šimečku, lídra opozície, ktorá svojimi grantovými podvodmi na úrovni Slovenska a EÚ predstavuje pre našu krajinu podstatne väčšie reputačné riziko ako ordinárny post poradcu predsedu vlády,“ napísal vo vyhlásení premiér Fico.

Odchod Lajčáka z pozície poradcu premiéra žiadali pre jeho komunikáciu s Epsteinom predstavitelia opozície, ako aj koaličná SNS.

Reakcia Lajčáka na ďalšie Epsteinove spisy

Predtým počas dňa Lajčák vo svojom stanovisku informoval, že funkciu premiérovi sám ponúkne. Uviedol tiež, že odsudzuje zločiny zosnulého amerického finančníka Jeffreyho Epsteina. Lajčák zdôraznil, že ak by v minulosti poznal celý rozsah Epsteinovych činov, žiadna komunikácia s ním by neexistovala. Zároveň uviedol, že nemôže potvrdiť autenticitu správ, ktoré boli zverejnené, pretože si podobnú komunikáciu po značnom časovom odstupe nevybavuje.

„Slová a činy sú dve rozdielne veci. Dnešnou optikou sa však jednotlivé činy hodnotia inak a aj akákoľvek za normálnych okolností bezvýznamná konverzácia je hodnotená v inom kontexte,“ konštatoval Lajčák. Čo sa týka zverejnenej komunikácie s Epsteinom, je podľa Lajčáka zrejmé, že bola neformálna a odľahčená bez reálneho obsahu.

Publicista a historik Juraj Kríž o novej várke Epsteinových spisov

Čo však Lajčák podľa vlastných slov veľmi presne vie je, že mu nikdy neboli ponúknuté sexuálne služby, nikdy sa na žiadnych nezúčastnil, nebol ich svedkom a nikdy o nich nemal informáciu. Nič zo zverejnených správ to podľa neho ani len nenaznačuje. „Som pripravený toto tvrdenie potvrdiť akýmkoľvek spôsobom. Ako profesionálny diplomat nie som tak naivný, aby som sa dopustil akýchkoľvek činov, ktoré by mohli viesť k mojej diskreditácii,“ deklaroval Lajčák.

Podľa jeho slov si tiež uvedomuje, že je dnes využívaný ako nástroj politického útoku na predsedu vlády. Doplnil, že o tejto situácii bude hovoriť priamo s premiérom a ponúkne mu svoju funkciu. „Nie preto, že by som urobil niečo trestné alebo neetické v činoch, ale preto, aby neniesol politické náklady za niečo, čo s jeho rozhodnutiami nesúvisí,“ uzavrel Lajčák.

Americké ministerstvo spravodlivosti v piatok (30. 1.) oznámilo, že zverejňuje viac ako tri milióny nových strán spisov súvisiacich s prípadom sexuálneho delikventa Epsteina. V doteraz zverejnených spisoch sa objavili viaceré prominentné osobnosti verejného života vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa, amerického exprezidenta Billa Clintona či bývalého ministra zahraničných vecí SR Lajčáka. Jeho meno figuruje aj v nových dokumentoch, v ktorých sa spomínajú mladé dievčatá i možnosť komunikácie Fica s ultrapravicovým americkým politikom Steveom Bannonom.

Americké ministerstvo spravodlivosti začalo v piatok 19. decembra 2025 zverejňovať dokumenty týkajúce sa trestného stíhania zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina.

Americký finančník Epstein spáchal samovraždu v roku 2019 vo väzení v New Yorku. Podľa vyšetrovania vybudoval nelegálnu sieť, v rámci ktorej zabezpečoval majetným ľuďom neplnoleté dievčatá.

 X X X

 Trump varuje Britániu pred rokovaním s Čínou, Keir Starmer podpísal nové dohody v Pekingu

Americký prezident Donald Trump označil rokovania Veľkej Británie s Čínou za veľmi nebezpečné. Uviedol to po stretnutí britského premiéra Keira Starmera so Si Ťin-pchingom, kde boli podpísané viaceré dohody o spolupráci.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že pre blízkeho spojenca Veľkú Britániu je „veľmi nebezpečné“ rokovať s Čínou. Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo britský premiér Keir Starmer navštívil Peking a rokoval s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Trump sa tak vyjadril novinárom počas premiéry dokumentárneho filmu o svojej manželke, prvej dáme Melanii Trumpovej.

Trump varuje Britániu

Keď sa ho opýtali na jeho reakciu na to, že Británia „vstupuje do obchodu“ s Čínou, prezident USA odpovedal: „Je to pre nich veľmi nebezpečné.“

Starmerova návšteva Číny je prvou návštevou britského premiéra v tejto krajiny od roku 2018 a nasleduje po tom, čo sa v poslednom čase niekoľko západných lídrov snaží o zblíženie s Pekingom, čo mnohí vnímajú ako obrat od čoraz nepredvídateľnejších Spojených štátov, píše AFP.

Dohody o spolupráci

Vo štvrtok sa Starmer stretol so Si Ťin-pchingom a ďalšími čínskymi predstaviteľmi a podpísal niekoľko dohôd o spolupráci.

Kanadský premiér Mark Carney v polovici januára taktiež navštívil Čínu a dosiahol dohody o obchode a cestovnom ruchu. Trump následne pohrozil, že uvalí 100-percentné clá na kanadský dovoz, ak Carney uzavrie ďalšie dohody s Pekingom – túto hrozbu kanadský premiér neskôr označil za rokovaciu taktiku.

„Myslím si, že je ešte nebezpečnejšie, aby Kanada obchodovala s Čínou. Kanade sa nedarí. Darí sa jej veľmi zle a na Čínu sa nemôžete pozerať ako na riešenie,“ povedal ďalej vo štvrtok.

Ako dodal, v priebehu piatka oznámi svoju nomináciu na predsedu Federálneho rezervného systému (FED) USA, čo je rozhodnutie, na ktoré netrpezlivo čakali najmä ekonómovia, píše AFP.

X X X

 Ruský vyjednávač rokoval v Miami pred blížiacim sa kolom mierových rozhovorov

Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sa obnovujú v Abú Zabí, dočasné prímerie platí do 1. februára. Rusko žiada stiahnutie ukrajinských jednotiek z Donbasu, Kyjev to však odmieta.

Vyslanec Kremľa pre ekonomické záležitosti Kirill Dmitrijev v sobotu pricestoval do mesta Miami na Floride a rokoval tam s predstaviteľmi USA. Podľa agentúry AFP to uviedol informovaný zdroj. Do USA sa ruský emisár vrátil deň pred ďalším kolom mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sú naplánované na nedeľu v Abú Zabí.

• Ruský emisár Dmitrijev rokoval v Miami s predstaviteľmi USA.
• Kľúčovým sporom je kontrola Donbasu na Ukrajine.
• Rokovania o ukončení vojny prebiehajú v Abú Zabí.
• Rusko dočasne pozastavilo útoky na energetickú infraštruktúru.

Dmitrijev predtým na platforme Instagram zverejnil fotografiu slnka vychádzajúceho nad morom s textom „Späť v Miami“ a emotikonom holubice mieru. Ďalšie podrobnosti o svojom programe v Miami nezverejnil. Počas svojich predchádzajúcich pobytov v Miami rokoval s americkým vyslancom Steveom Witkoffom.

Rokovania v Abú Zabí, ktoré sa po dlhšej prestávke obnovili minulý víkend, majú preskúmať možnosti na ukončenie vojny na Ukrajine. Obe bojujúce strany označili diskusie za konštruktívne, dohoda o mierovej zmluve však zatiaľ nebola dosiahnutá.

Sporom je územie

Kľúčovým sporným bodom je požiadavka Ruska, aby Kyjev stiahol svoje jednotky z Donbasu, kde ležia aj Donecká a Luhanská oblasť. Moskva si nárokuje celú Doneckú oblasť, kde má pod kontrolou takmer 80 percent územia. Susedná Luhanská oblasť je takmer úplne pod kontrolou ruských vojsk. Kyjev sa týchto území odmieta vzdať.

Na žiadosť amerického prezidenta Donalda Trumpa Rusko súhlasilo s dočasným pozastavením útokov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Trump ako dôvod svojej žiadosti uviedol extrémne chladné počasie na Ukrajine a rozsiahle škody v Kyjeve a v ďalších mestách. Ruské útoky na iné ciele – najmä logistické – na Ukrajine pokračujú, doplnila DPA.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že obmedzené prímerie potrvá len do nedele 1. februára a má vytvoriť „dobré podmienky“ pre mierové rokovania v Abú Zabí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že neexistuje formálna dohoda o prímerí, ale sľúbil, že Ukrajina nebude útočiť na ruské energetické objekty, ak Rusko dodrží svoje vyhlásenie. Ukrajina sa bráni proti invázii Ruska už takmer štyri roky – od 24. februára 2022.

X X x

 Egypt vyzýva na dodržiavanie prímeria pred otvorením priechodu Rafah

Egypt kritizuje Izrael za opakované útoky v Pásme Gazy, kde v sobotu zomrelo 28 ľudí. Otvorenie hraničného priechodu Rafah bude podľa plánov len v pilotnej prevádzke a pre obmedzený počet osôb.

Egypt v sobotu odsúdil najnovšie izraelské útoky v palestínskom Pásme Gazy a vyzval všetky strany, aby pred dlho očakávaným otvorením hraničného priechodu Rafah dodržiavali krehké prímerie sprostredkované USA.

Vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí Egypt kritizoval „opakované prípady porušovania“ prímeria zo strany Izraela a požiadal všetky strany o „maximálnu zdržanlivosť“. Táto výzva bola zverejnená po tom, ako palestínska civilná obrana uviedla, že izraelské útoky v palestínskej enkláve si v sobotu vyžiadali 28 obetí na životoch.

Osoby sa budú presúvať obmedzene

Izrael má v nedeľu povoliť pilotné otvorenie priechodu Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy pre „obmedzený pohyb osôb“. Zásielky humanitárnej pomoci sa cez tento priechod zatiaľ nebudú prepravovať. Podľa agentúry AFP Izrael v sobotu útočil v severnej aj južnej časti Pásma Gazy, pričom zasiahol bytové domy, stanový tábor, núdzové prístrešky presídlencov i policajnú stanicu.

Agentúra AP konštatovala, že počtom obetí sa tento útok radí k najvyšším od októbra 2025, keď Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas uzavreli dohodu o prímerí. Začiatkom januára táto dohoda vstúpila do druhej fázy, ale násilnosti v palestínskej enkláve pokračujú, pričom Izrael a Hamas sa navzájom obviňujú z jej porušovania.

X X X

 Šutaj Eštok potvrdil zákonnosť disciplinárneho konania voči Gašparovi, Dubéci kritizuje dĺžku vyšetrovania

Disciplinárne konanie prezidenta voči šéfovi SIS Gašparovi je podľa ministra vnútra v súlade so zákonom, kým podpredseda parlamentu Dubéci považuje jeho trvanie a vyšetrovanie za podozrivo zdĺhavé. Obaja sa rozchádzajú v názore na Gašparov koniec vo funkcii a upozorňujú na otázky slušnosti v politike.

Disciplinárne konanie prezidenta SR Petra Pellegriniho voči šéfovi Slovenskej informačnej služby Pavlovi Gašparovi v prípade jeho minuloročnej autonehody je v súlade so zákonom. Vyhlásil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Podľa podpredsedu Národnej rady SR Martina Dubéciho (PS) je disciplinárne konanie v tejto veci namieste.

• Disciplinárne konanie voči Gašparovi je podľa ministra zákonné.
• Politici diskutovali aj o potrebe slušnosti v parlamente.
• Dvojrýchlostná Európa môže znamenat koniec únie, tvrdí Šutaj Eštok.
• Vstup Ukrajiny do EÚ podľa politikov nie je aktuálny.

Dubéci nevedel uviesť, či by mal Gašpar pre nehodu skončiť vo funkcii. Myslí si však, že by v nej mal skončiť za iné veci. Na druhej strane je rád, že bola nehoda vyšetrená a nikomu sa nič vážne nestalo. Za divnú však považuje dĺžku vyšetrovania nehody.

Šutaj Eštok konštatoval, že nehody, ako bola tá Gašparova, sa na Slovensku dejú bežne. Šéf rezortu vnútra predpokladá, že výsledok disciplinárneho konania bude strhnutie časti z Gašparovho platu. V tejto veci dodal, že spolupráca bezpečnostných zložiek je na profesionálnej úrovni.

X X X

Epstein ponúkal Lajčákovi mladé ženy: Možno sú príliš mladé, zober si aj sestry. Čo ukazujú nové Epstein Files?

Donald Trump sa rozpráva s belgickou modelkou Ingrid Seynhaeveovou a finančníkom Jeffreym Epsteinom na večierku Victoria’s Secret v New Yorku v roku 1997.Zdroj: Epstein Estate/House Oversight Committee/ZUMA Press Wire

Ministerstvo zverejnilo viac ako tri milióny strán, a to viac ako mesiac po uplynutí lehoty.

Americké ministerstvo spravodlivosti práve zverejnilo vyše tri milióny strán materiálov súvisiacich s odsúdeným sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Má ísť o kompletnú zbierku takzvaných Epstein Files, hoci viaceré dokumenty sú upravené a začiernené.

Opäť sa v nich objavuje meno amerického prezidenta Donalda Trumpa ale aj vtedajšieho ministra zahraničných vecí Slovenska Miroslava Lajčáka. Tomu podľa najnovšie zverejnených dokumentov ponúkal Epstein aj mladé ženy s dovetkom „zober si aj sestry“.

Nezverejnia všetko, niečo bude upravené

Nové súbory obsahujú dvetisíc videí a 180-tisíc obrázkov, „ktoré boli zaistené z Epsteinových zariadení“. Väčšina z nich však bude obsahovať „rozsiahle úpravy“.

„Výsledkom úsilia ministerstva o zhromažďovanie bolo viac ako šesť miliónov strán identifikovaných ako potenciálne responzívne, vrátane e-mailov ministerstva a FBI, súhrnov rozhovorov, obrázkov, videí a rôznych ďalších materiálov zhromaždených a vygenerovaných počas rôznych vyšetrovaní a trestných stíhaní, na ktoré sa zákon vzťahoval,“ povedal Blanche.

Na otázku, či sa v zverejnených dokumentoch nachádzajú nové mená, Blanche novinárom odpovedal, že im na to nemá čo povedať. Povedal však, že zverejnenie zopakovalo to, čo „prezident Trump hovorí už roky… čo podrobne opisuje jeho vzťah, respektíve jeho neexistenciu s pánom Epsteinom a čo si o pánovi Epsteinovi myslí.“

 X XX

Vlkolínčanove slová o túžbe zrušiť zápis do UNESCO si všimli aj za hranicami. Niektorí hovoria o škandále a medzinárodnej hanbe

Chcú či nechcú, aby Vlkolínec vymazali zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO? Niekto tvrdí, že áno. Ružomberská samospráva upozorňuje, že ide len o subjektívny názor jedného občana tejto podhorskej osady. V čase, keď majú veľké plány investovať do tejto mestskej časti s pomocou Nórskych fondov, im táto „aféra“ spôsobuje veľké problémy. Priamo na mieste sme zisťovali skutočné nálady miestnych.

Otázky v súvislosti s UNESCO spustili medializované informácie, ktoré sa už objavili aj v britských či holandských novinách. Tie uvádzajú, že podľa jedného z obyvateľov sa im vo Vlkolínci žilo lepšie pred zápisom do zoznamu svetového dedičstva. Prekáža im tam masový turizmus a kvôli prísnym pravidlám ochrany lokality vraj nemôžu slobodne opravovať svoje domy, obrábať polia či chovať domáce zvieratá tak ako v minulosti.

V zahraničných médiách tiež zaznelo, že ochranný štatút chcú miestni zrušiť, lebo osada sa kvôli tomu vyľudnila a z nenápadného miesta sa stalo turistické zoo. Sťažujú sa, že ľudia im denne prechádzajú cez pozemky, pozerajú do okien domov a narúšajú súkromie. Fakt, že sú v UNESCO, je pre nich bremenom a nočnou morou.

Viac pozitív ako negatív

Boli sme zvedaví, či takto zmýšľajú viacerí Vlkolínčania, preto sme sa vybrali priamo do osady. Nie je jednoduché natrafiť tam na niekoho z miestnych. Vlani tam malo trvalý pobyt 29 ľudí, vrátane štyroch detí. Každodenne tam ale žije len 17 obyvateľov. Keď sme náhodou aj na nejakých natrafili, zhovorčiví veľmi neboli. Potvrdili ale, že si už všimli, čo sa o nich v ostatnom období „popísalo“. Niektorí hovoria o medzinárodnej hanbe a škandále.

Prešli sme aj popri dome človeka, ktorý to celé „spustil“. Po prečítaní ceduľky na drevenej rampe, ktorá hlása „Súkromný pozemok, vstup zakázaný!“ sme si do jeho dvora netrúfli vkročiť. Snažili sme sa ho ale, v tichu odľahlej a málo zaľudnenej osady, nejakým spôsobom kontaktovať. Na náš pozdrav a volanie však nikto nereagoval.

Keďže „vtiahnuť“ náhodných miestnych do debaty je naozaj ťažké, išli sme na istotu. Vopred sme si dohodli stretnutie s Jánom Ondríkom z Občianskeho združenia Vlkolínec, ktorý tam má aj trvalý pobyt. Je už niekoľkou generáciou rodiny, ktorá tam žije. „Pochádzali odtiaľto moji starí rodičia aj rodičia. Túto drevenicu mám po nich,“ ukázal útulné priestory, v ktorých nás privítal. Verí, že po ňom sa o jeho dedičstvo postará dcéra a neskôr vnuk. A čo hovorí na slová jedného zo svojich susedov o UNESCO, ktoré sa dostali až do cudziny?

„To hovorí len jeden človek v tejto dedine,“ tvrdí. „Naše združenie má 54 členov, ktorí sú obyvateľmi Vlkolínca či majiteľmi tunajších nehnuteľností. Medzi nimi je mimochodom aj Tóno, ktorý ten negatívny pohľad prezentoval,“ poznamenal. „U nás v združení však prevláda názor, že Vlkolínec by v UNESCO mal zostať. Určite to má viac pozitív ako negatív,“ povedal. Poukázal pritom na rôzne dotácie a príspevky, ktoré získavajú aj v rámci parkovného či vstupného do expozícií. Miestni tak môžu žiadať o peniaze na nejaké opravy a podobne.

Vlkolínec je malebný aj v zimnom období.

„Dnes sa už nikomu hospodáriť nechce, takže vyjadrenia o tom, ako sa to tu nedá, sú podľa mňa zbytočné,“ mieni Ondrík. Zaspomínal si pritom, ako tam od detstva pracoval na lúke, v záhrade, alebo sa staral o dobytok.

„V súčasnosti chce každý zbohatnúť bez roboty. Všetkým vravím, že keď chcú hospodáriť, môžu. Na všetko však musia platiť nejaké pravidlá, ktoré musia byť dodržiavané, a my nie sme výnimkou,“ pokračoval. „Tie obmedzenia sú pre nás možno ešte prísnejšie, ale dá sa to zvládnuť, ak by niekto naozaj chcel. Každý bude hundrať, kritizovať, nadávať, ale neurobí nič. Nechce sa im chodiť po úradoch a vybavovať povolenia, s čím by sme im my, alebo aj samospráva, vedeli pomôcť,“ zdôraznil.

Každý si už ale podľa neho hospodárske objekty prerobil na bývanie. „Vytratila sa aj tá vôňa dediny, lebo kedysi bolo v každom dvore hnojisko a všade chodili kravy, ovce, kozy, sliepky aj kone. Ako dieťa ma na jednom zvykol voziť sused, ktorý jedného mal. No a my sme napríklad mali kravu,“ priblížil s tým, že takáto atmosféra tam postupne zmizla.

Ján Ondrík z Občianskeho združenia Vlkolínec tvrdí, že zápis v prestížnom zozname UNESCO má viac pozitív ako negatív.

Niektorí si vraj myslia, že to všetko prišlo so zápisom do UNESCO v roku 1993, no stalo sa tak dávno predtým – keď Vlkolínec vyhlásili za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry (1977). Vtedy sa podmienky sprísnili a na rôzne opravy či úpravy domov aj plotov začali dohliadať pamiatkari. Dovtedy bola táto osada zabudnutá. „Poznali ju len domáci a tí, ktorí si tu kúpili nejakú nehnuteľnosť. Obytné drevenice sa predávali za 4-tisíc korún, teraz je to od 120 do 180-tisíc eur,“ prezradil Ondrík.

Narúšanie súkromia kompenzujú

Šéf združenia nás odprevádzal dolu dedinkou, keď zrazu oproti kráčal samotný „rebel“ Anton Sabucha – teda muž, z ktorého vyjadrení čerpali aj zahraničné médiá. Svoje slová zopakoval aj pred nami. „Keď sa to vyškrtne, mne to vadiť nebude. Či je to väčšinový názor sa treba opýtať všetkých obyvateľov,“ podčiarkol. „Napríklad môjho brata, sestry a ďalších. Je tu veľa rodín, ktoré bývajú v Ružomberku či inde, ale sú to rodení Vlkolínčania. Treba sa opýtať všetkých,“ zopakoval.

Keď sme sa s ním rozlúčili, Ondrík pripomenul, že ľudia, ktorých Sabucha menoval, vo Vlkolínci nežijú. Zároveň komentoval okolitú architektúru. „Všetky drevenice sa tu kedysi opravovali a „látali“ hlava nehlava. Nikto neriešil, z akého materiálu je strecha alebo ako je urobený plot. To všetko prišlo až s rokom 1977, odkedy sme pamiatkovou rezerváciou,“ vysvetlil.

Anton Sabucha na názore, že vyškrtnutie zo zoznamu UNESCO by mu neprekážalo, trvá.

V obchodíku so suvenírmi sme oslovili jeho majiteľa Pavla Jaňáka. Aj on je presvedčený, že názor o vymazaní zo zoznamu UNESCO je ojedinelý a nemá hlbšie opodstatnenie. „Hoci tu nebývam, len pracujem, trochu do toho za tých dvadsať rokov vidím. Pozitíva prevládajú – napríklad mediálna známosť a prísun peňazí zo vstupného, z ktorého sa dostáva tunajším obyvateľom,“ konštatoval. „Faktom je, že došlo aj k narušeniu ich súkromia, ale ak sa rešpektujú nastavené pravidlá, ktoré sú zverejnené pri vstupe do dediny, nie je nejaký väčší problém,“ zhodnotil.

Vedúci oddelenia kultúry ružomberského mestského úradu Miroslav Parobek tiež reagoval, že medializované informácie sú založené na osobnom názore jedného obyvateľa. „Žiaľ, spôsobili nám viaceré starosti. Neobjavilo sa to len v médiách na Slovensku, ale už sa nám ozvali aj zo zahraničia – z Holandska, Británie, tiež zo susedných krajín,“ potvrdil.

„Pre nás to nie je práve najlepšie obdobie, lebo so súčasným vedením sme urobili všetko preto, aby sme začali riešiť dlhodobo zanedbané problémy vo Vlkolínci,“ hovorí Parobek. Ozrejmil, že za dva roky tam urobili kroky, ktoré prispejú k dobudovaniu infraštruktúry od nového mobiliáru a pokračujú ďalej.

Tradičný interiér drevenice vo Vlkolínci.

„Teraz pripravujeme aj projekt obnovy Vlkolínca, na čo chceme využiť finančné prostriedky z Nórskych fondov. Aktuálne musíme všetky tie informácie, ktoré môžu ohroziť čerpanie týchto zdrojov, dementovať,“ uviedol. S obyvateľmi sa vraj stretávajú pravidelne. „Otvorene s nimi hovoríme o všetkých pripravovaných investičných akciách. Ani na jednom zo stretnutí, na ktorých nechýbal aj ten jeden nespokojný občan, nezaznelo, že by niekto navrhol vymazať Vlkolínec z prestížneho zoznamu UNESCO,“ povedal.

Parobek objasnil, že vďaka tržbám po zavedení jednotného výberu vstupného a poplatku za odstavenie vozidla ružomberská samospráva každoročne vypláca majiteľom nehnuteľností, na základe žiadosti, príspevky na obnovu a údržbu objektov vo Vlkolínci. „Ďalšou pomocou je takzvaný animačný príspevok, ktorý je zároveň aj formou kompenzácie pre domácich obyvateľov za problémy a vyrušovanie z ich normálneho života zo strany návštevníkov,“ uzavrel.

Vlkolínec, ktorý pôsobí, akoby v ňom zastal čas, leží nad Ružomberkom. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1461. Názov je zrejme odvodený od hojného výskytu vlkov v okolí. Vďaka izolovanosti si dodnes zachoval svoj pôvodný krajinný ráz. Zachovali sa tam dominanty v podobe drevenej zvonice, rumpálovej studne a kostola Navštívenia Panny Márie. Nechýbajú muzeálne objekty Roľnícky dom a dvor či budova bývalej školy. Ročne tam prichádza zhruba 100-tisíc turistov.

X X X

 Kdo zasedne ve vedení NKÚ? Kandidátem je bývalý ústavní soudce Suchánek

Širší vedení Nejvyššího kontrolního úřadu (NKÚ), takzvané kolegium, by mohl doplnit bývalý soudce Ústavního soudu Radovan Suchánek. Navrhl ho prezident úřadu Miloslav Kala. Členy kolegia volí Sněmovna.

Suchánek byl ústavním soudcem v letech 2013 až 2023. Nyní vedle advokátní praxe vyučuje například na Právnické fakultě Univerzity Karlovy. V kolegiu má nahradit Josefa Kubíčka, kterému skončil mandát.

„Pro Nejvyšší kontrolní úřad by bylo velkým přínosem, kdyby bývalý ústavní soudce a autor řady publikací o NKÚ a Ústavě posílil náš tým,“ komentoval nominaci Kala.

Nejvyšší kontrolní úřad je nezávislá ústavní instituce, která kontroluje hospodaření s majetkem a penězi státu. Poslanci naposledy doplnili vedení úřadu v tomto týdnu. Do kolegia zvolili dosavadní ředitelku právního odboru úřadu Terezu Kouckou Höfferovou.

 Kdo je Radova Suchánek?

Suchánek byl za deset let u Ústavního soudu soudcem zpravodajem ve 33 plenárních řízeních, která se týkala zákonů a jiných právních předpisů. Jako zpravodaj figuroval také v 2890 senátních řízeních o stížnostech lidí či právnických osob.

K Ústavnímu soudu přišel Suchánek z akademického prostředí. V minulosti byl náměstkem na ministerstvu zdravotnictví, členem Vládního výboru pro Evropskou unii, členem Státní volební komise, členem Rady vlády pro lidská práva, Rady vlády pro rovné příležitosti žen a mužů nebo poradcem v Senátu. V letech 1998 až 2013 byl členem ČSSD a také působil jako právní poradce této politické strany, ceskajustice.cz

X X X

Británia a Japonsko podpisujú dohodu o posilnení strategického partnerstva

Japonsko a Británia prehlbujú spoluprácu v obrane a hospodárskej bezpečnosti, pričom chcú riešiť aj zraniteľnosť voči exportným kontrolám Číny na vzácne nerasty. Diskusie zahŕňali aj naliehavosť posilnenia dodávateľských reťazcov.

Británia a Japonsko sa dohodli na posilnení svojich väzieb v obrane a ekonomike, uviedol v sobotu britský premiér Keir Starmer, ktorý je na návšteve v Japonsku.

• Británia a Japonsko posilnia spoluprácu v obrane a ekonomike.
• Dohodli sa na stretnutiach ministrov obrany a zahraničia.
• Chcú posilniť bezpečnosť v euroatlantickom a indo-pacifickom regióne.
• Riešili potrebu bezpečných dodávateľských reťazcov vrátane nerastov.

Podľa agentúry AFP Starmer poznamenal, že na bilaterálnom stretnutí s japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou dospeli k záveru, že táto spolupráca by mala zahŕňať aj posilnenie kolektívnej bezpečnosti v euroatlantickom a v indicko-tichomorskom regióne.

Takaičiová dodala, že so Starmerom sa dohodli na spoločnom stretnutí ministrov zahraničných vecí a obrany svojich vlád. Japonsko a Británia sú poprednými ekonomikami v transpacifickej oblasti, ktorá zahŕňa aj Kanadu, ako aj ďalšie medzinárodné obchodné a obranné pakty, pripomenula AFP.

Diskutovali aj o nerastoch

Japonská premiérka informovala, že so Starmerom sa počas diskusií o hospodárskej bezpečnosti zhodli na tom, že posilnenie dodávateľských reťazcov „vrátane dôležitých nerastov je naliehavo potrebné“. Existujú totiž obavy, že Peking by mohol zastaviť vývoz vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu rôznych tovarov – od elektromobilov až po rakety.

Čína ako popredný svetový producent takýchto zemín v októbri oznámila nové kontroly vývozu vzácnych zemín a súvisiacich technológií. Tieto kontroly boli hlavným problémom v obchodných rokovaniach medzi Čínou a Spojenými štátmi.

Starmer pricestoval na jednodňovú návštevu Tokia po štyroch dňoch rokovaní v Číne, kde sa – podobne ako nedávno iní západní lídri – snažil propagovať spoluprácu v rôznych oblastiach. Americký prezident Donald Trump pred spoluprácou s Čínou opakovane varoval, Starmer však tieto obavy bagatelizoval.

Vzťahy sú narušené

Vzťahy Tokia s Pekingom sa zhoršili, odkedy Takaičiová v novembri 2025 naznačila, že Japonsko by mohlo vojensky zasiahnuť počas potenciálneho útoku Číny na Taiwan – samosprávny ostrov, ktorý Čína považuje za svoje územie.

Starmer sa vo štvrtok stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom, pričom obe strany zdôraznili potrebu užších vzťahov. Podpísal tam aj sériu dohôd.

Úrad britského premiéra okrem iného oznámil, že Peking súhlasil s bezvízovým stykom pre britských občanov, ktorí navštívia Čínu na dobu kratšiu ako 30 dní. Dátum začiatku platnosti tejto dohody zatiaľ nebol stanovený.

X XX

 Rusínska apokalypsa? Pre stavbu storočia zbúrali 7 obcí. Čo si potopa vzala a čo dala

Slovenský celovečerný film Potopa, ktorý práve premietajú v kinách, má priaznivý divácky ohlas. Dramatický príbeh otca a dcéry však oživil aj staré diskusie o humanitárnej cene veľkých vodných diel. Množstvo ľudí sa muselo sťahovať z rodných miest do nových domovov. Kvôli výstavbe nádrže Starina v Bukovských vrchoch bolo treba vysídliť a vymazať z mapy sedem rusínskych obcí. Niektorí recenzenti filmu preto píšu o „životnej tragédií“ vyše troch tisícok ľudí, o „mokvajúcej jazve bývalého režimu“ a dokonca o „rusínskej apokalypse“. Nie je to prehnané?

Málokto si to uvedomuje, ale uvedenie filmu Potopa do našich kín pripadá zhodou náhod na 50. výročie politického rozhodnutia o výstavbe našej najväčšej zásobárne pitnej vody. Čo k tomu viedlo?

V roku 1976 sa konal 15. zjazd KSČ, ktorý určil hlavné smery 6. päťročného plánu. V súvislosti s tým boli stanovené strategické úlohy aj v rozvoji vodného hospodárstva na roky 1976 – 1980. Príprava výstavby vodnej nádrže Starina patrila medzi takéto úlohy. Predchádzala tomu hĺbková analýza situácie s pitnou vodou vo vtedajšom Východoslovenskom kraji. A tá bola zlá, ba čoraz horšia.

V internom materiáli pripravenom na zasadnutie vlády ČSSR sa začiatkom roku 1976 uvádzalo: „Prudký rast miest ako Košice, Prešov, Humenné, Vranov n. T. a ďalších s masívnou výstavbou sídlisk, rýchly rozvoj priemyslu vybudovaním podnikov VSŽ Košice, Chemko Strážske alebo Bukóza Vranov výrazne zvýšili nároky na spotrebu vody. Okolité zdroje to nedokážu pokryť.“

Gigant v srdci Pienin: Priehrada na slovenských hraniciach na Dunajci láka turistov a vyrába čistú energiu pre tisícky domácností

Na hranici prírodnej krásy a ľudského inžinierstva sa v južnom Poľsku týči monumentálna priehrada Niedzica na rieke Dunajec, známa aj ako Zamagurská priehrada. Vybudovaná v 70. rokoch 20. storočia neďaleko / Zdroj: mReportér, Tomáš Tomiš

Ale nedostatkom pitnej vody trpel slovenský východ už aj pred svojím spriemyselňovaním a urbanizáciou. Čím to bolo? Z podkladov pre rokovanie vlády, ktoré vypracovali geológovia a hydrológovia, sa dozvedáme: „Väčšinu severovýchodného Slovenska tvorí flyšové pásmo, v ktorom sa pieskovce striedajú s nepriepustnými ílovcami. Toto podložie nedokáže vo väčšom množstve akumulovať podzemnú vodu. Lokálne studne majú preto nízku výdatnosť a v lete pravidelne vysychajú.“

K tomu sa pridružila nízka kvalita podzemných vôd. V nížinných okresoch východu boli prirodzene mineralizované alebo znečistené poľnohospodárskou výrobou. Bez nákladnej úpravy sa preto voda nedala konzumovať.

Prečo kompetentné orgány lokalizovali výstavbu novej obrovskej nádrže do Bukovských vrchov pod Vihorlatom? Navyše, prečo ju umiestnili do ich prírodnej chránenej oblasti, dnes Národného parku Poloniny? Medzi akými alternatívami sa úrady pred 50 rokmi rozhodovali?

Pohľad na Starinu na jar minulého roka.

Starina alebo Adidovce?

O výbere lokality pre výstavbu vodnej nádrže rozhodovala Vládna komisia pre výstavbu a rozvoj SSR a Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR. Tento rezort vo vláde Petra Colotku viedol od roku 1976 Vladimír Margetin, funkciu zastával až do nežnej revolúcie. V polovici 50. rokov skončil na bratislavskej technike tú istú katedru vodného hospodárstva, akú – o pár rokov neskôr – absolvoval aj Rudolf Schuster. Poznali sa a dlhodobo spolupracovali. V druhej polovici 70. rokov budúci slovenský prezident už totiž pôsobil na košickej radnici a podieľal sa na riešení vodného deficitu vo východoslovenskej metropole.

Margetin bol pred vstupom do politiky uznávaným projektantom vodných diel, s jeho menom sa spája príprava a výstavba nielen Stariny, ale aj Liptovskej Mary, Domaše, Zemplínskej šíravy a Ružína. Z našich zistení vyplýva, že Štátny vodohospodársky plán ČSR už v roku 1954 uvažoval o „vodnej nádrži nad Stakčínom“ ako o strategickej rezerve. O desať rokov neskôr upozornili odborníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) v Bratislave na reálnu hrozbu, že východoslovenské mestá budú mať čoskoro vážne problémy s pitnou vodou. O ďalších desať rokov, v polovici 70. rokov, začala v obciach na tomto území platiť stavebná uzávera – nesmel sa tam postaviť ani nový prístrešok.

Podľa našich zistení mala Starina vo výhľadových plánoch jedinú alternatívu – neďaleké údolie rieky Udavy medzi obcami Adidovce a Papín. Dodnes koluje na východe legenda, že Adidovčania a hlavne ich susedia z Papína sa proti výstavbe nádrže búrili. Mali nejakých vplyvných známych v Prahe a vraj lobovali priamo u prezidenta Gustáva Husáka. To údajne zavážilo najviac a rozhodnutie padlo na lokalitu nad obcou Stakčín pri Snine.

V minulých dňoch sme sa na to spýtali inžiniera Juraja Motyčku. Na stavenisku v Starine bol od začiatku, nastúpil hneď po skončení SVŠT (dnes Technická univerzita v Bratislave). Ako stavbyvedúci pracoval pre generálneho dodávateľa stavby – Inžinierske stavby Košice (dnes Colas Slovakia). Po sprevádzkovaní nádrže sa stal správcom povodia. Pred štyrmi rokmi odišiel do dôchodku.

Juraj Motyčka bol na stavbe vodnej nádrže od samého začiatku.

Motyčka legende neverí a výber Stariny vidí z odstupu času ako pozitívum: „Onen konkurz vyhrala najmä preto, lebo ponúkala nižšie náklady na vysídlenie obcí a na vyvolané investície než Adidovce,“ hovorí. „Čiže na výstavbu prístupových ciest, na preložky inžinierskych sietí, na postavenie náhradných bytov pre vysídlencov a podobne. Okrem toho Cirocha mala vodu čistejšiu ako Udava, čo bolo rozhodujúce.“

Navyše, starinské údolie predstavovalo „ideálny lievik“ – úzke hrdlo pre postavenie priehradného múru so širokou kotlinou za ním. Starina mala tiež väčšiu zbernú plochu (povodie), čo sľubovalo vyšší objem akumulovanej vody (121 miliónov kubíkov). „Ak výber padne na Udavu a Adidovce, bude treba po čase stavať na východe ešte jednu nádrž s pitnou vodou,“ parafrázujeme závery z dobových expertíz. A dve nádrže by znamenali okrem iného vysídlenie ešte väčšieho počtu ľudí, či už Rusínov alebo Slovákov, ale pravdepodobne jedných aj druhých…

Stavba storočia na východe

A tak sa v roku 1981 začalo stavať nie v Adidovciach na rieke Udave, ale v 33 kilometrov vzdialenom údolí na hornom toku Cirochy, na miestach po zbúranej Starine a ďalších šiestich obciach.

Dávno pred začatím výstavby sa zrodil projekt vtedy najväčšej zásobárne pitnej vody v Európe. Išlo o investíciu za jednu miliardu vtedajších korún, dnes by to bolo bezmála 600 miliónov eur. Dobová tlač písala o „stavbe storočia na východe republiky“.

Projektanti navrhli priehradný múr vysoký 50 metrov, široký 345 metrov. Rátalo sa s tým, že vodná plocha bude dosahovať dĺžku 8 až 10 kilometrov a v najširšom mieste dva kilometre pri maximálnej hĺbke 55 metrov.

Na archívnej snímke zo 4. októbra 1985 výstavba vodárenskej nádrže Starina. Pohľad na vežový objekt z vtáčej perspektívy.

Kapacita nádrže mala stačiť na zásobovanie vodou 600-tisíc obyvateľov východného Slovenska. Vzhľadom na to, že išlo o zdroj pitnej vody, musel mať tri pásma ochrany. Prvé, 100 metrov široké pozdĺž celej vodnej plochy s absolútnym zákazom vstupu nepovolaných osôb, širšie na rozlohe 120 kilometrov štvorcových so zákazom akejkoľvek výstavby, hnojenia a skládkovania odpadu. Napokon tretie pásmo zahrňovalo celé zberné povodie rieky Cirocha a jej prítokov a obmedzovalo hospodársku činnosť.

Práve preto bolo treba zbúrať všetkých sedem obcí, hoci šesť z nich sa malo nachádzať mimo vodnej plochy nádrže. Ich intravilán ležal v ochrannom pásme 2. stupňa. Margetin trval na striktných pravidlách hygieny v ochranných pásmach. V starinskom údolí nesmela zostať jediná maštaľ, jediný fungujúci septik. Nasledovala totálna asanácia.

Zachránili zvony a ikony

Skôr, než v apríli 1981 urobili na mieste budúcej nádrže slávnostný výkop a do zeme sa zahryzli prvé bagre a buldozéry, bolo treba vysídliť obce a zrovnať ich so zemou. Okrem samotnej Stariny ešte Daru, Ostrožnicu, Smolník, Veľkú Poľanu, Zvalu a Ruské. Boli to rusínske dedinky, založené zväčša v 16. storočí, niektoré s drevenými kostolíkmi. Tie, mimochodom, zmizli ako prvé, a to v značnom predstihu. Pamiatkari a múzejníci sa od známych dozvedeli už v 60. rokoch o plánovanej priehrade a usilovali sa zachrániť z kultúrneho dedičstva, čo sa len dalo. Dva kostolíky zo Stariny a Dary rozobrali a „preniesli“ do práve vznikajúcich skanzenov a do múzeí v Humennom a Bardejove.

Z ďalších chrámov zachránili aspoň cenné ikonostasy a ikony. Zvony preniesli do Sniny a Stakčína. Tam zvonia v novopostavených kostoloch. Na sninskom cintoríne vznikol osobitný sektor so symbolickými hrobmi, kam previezli exhumované telesné ostatky z cintorínov v zaniknutých obciach.

Vysídľovanie trvalo až do roku 1986. Prečo tak dlho? Zdalo by sa, že Slovensko si medzitým na tento jav už zvyklo. Veď začiatkom 60. rokov pri výstavbe priehrady Veľká Domaša (len 43 km vzdušnou čiarou od Stariny) zaniklo šesť obcí, z ktorých vysťahovali takmer 2 700 ľudí. A v rokoch 1968 – 1975 muselo v Liptove opustiť vyše 4 000 obyvateľov 13 obcí, aby uvoľnili miesto vodám Liptovskej Mary.

Ale na to sa asi nedá zvyknúť. Aj tak sa zdá, že ľudia z Bukovských vrchov niesli stratu domovov bolestivejšie ako Liptáci. Prečo? Určite nie preto, že by Rusíni lipli na rodnej hrude väčšmi ako Slováci. Jedno z vysvetlení, ktoré sa natíska, je takéto.

„Mladá generácia vnímala koniec svojich dedín menej ako tragédiu, viac ako nevyhnutnosť hľadať nový začiatok.“

producent filmu Potopa Tomáš Gič

Vo viacerých obciach postihnutých výstavbou vodného diela prevládalo súkromné hospodárenie na pôde až do druhej polovice 70. rokov. Dôvod? Podhorské a horské obce na severovýchode Slovenska sa predtým nepovažovali za vhodné na združstevňovanie. Preto tam socialistická kolektivizácia dorazila až vo svojej poslednej vlne. Skrátka, jednotné roľnícke družstvá (JRD) sa pod Vihorlatom nestihli do roku 1981 etablovať. Nevstúpili do nich ani zďaleka všetci miestni gazdovia. A tak onen „súkromnovlastnícky pomer k pôde“, vtedy oficiálne taký zatracovaný, ešte nestihol degradovať.

Inými slovami: mnohí ľudia v Starine, Smolníku či Veľkej Poľane naďalej usilovne obrábali svoje úzke pásiky málo úrodnej pôdy. Aká bola, taká bola, ale odmietali ju opustiť: bola to ich dedovizeň a živiteľka. Platilo to však najmä o staršej generácii.

„Mnohí sa snažili na mieste zomrieť, skôr ako ich vysťahujú,“ porozprával nám vlastné zážitky akademický maliar Andrej Smolák, ktorý vyrástol v Starine. „Nie, nesiahali si na život. išlo o nejaký psychický fenomén, ktosi si dodnes neviem vysvetliť. Títo ľudia nemali ešte sedemdesiat, ani neboli ťažko chorí, a zomierali jeden po druhom. Na nesmierny smútok a žiaľ? Na zlosť a bezmocnosť? Neviem. Boli to však zrejme tí, ktorí sa s rodnou obcou lúčili najťažšie.“

Pre nich znamenalo vysídlenie do bytovky v neďalekej Snine naozaj životnú drámu, ak už nie tragédiu. Iných museli vysťahovať z rodnej obce nasilu, keď sa už chystalo napúšťanie nádrže vodou.

 

Koniec a nový začiatok

Pred pätnástimi rokmi sme sa o tom zhovárali s Františkom Kirňákom, vtedajším predsedom Združenia presídlencov v Snine. „Niektorí obyvatelia sa s tým nedokázali zmieriť a odmietali odísť,“ začal. „Odišli až po tom, keď do ich dediny prestal jazdiť autobus, keď tam zatvorili poslednú predajňu a vypli elektrinu. Počas jedného víkendu vybili v dedine všetky hospodárske zvieratá – do paneláku sa nehodili. Pri opustených domoch dymili hromady vecí, ktoré vysídlenci pálili, lebo do bytu v Snine by sa nezmestili.“

Niektorí sa však zaťali a ostávali žiť uprostred ruín rodnej obce, na dne budúcej nádrže. Vysídlenci spomínajú na Máriu Kriškovú z Ruského a Jána Fečíka z Ostrožnice. Boli už veľmi starí, a tak ich úrady blahosklonne nechali v rodných miestach dožiť. O dva roky bolo po nich.

Boli svedkami demolácie susedných budov, demolácie všetkého, čo vyčnievalo zo zeme. V Starine ako poslednú zbúrali miestnu faru. Budovatelia nádrže tam totiž mali svoje kancelárie. V obci Zvala padol medzi poslednými – v roku 1986 – murovaný Kostol sv. Petra a Pavla. Zbavili sa ho odstrelom za bieleho dňa pred očami obyvateľov, ktorí ešte neodišli. Na internete sa dnes šíria zábery vybuchujúceho chrámu s komentármi o „barbarstve komančov“. Vari ho nešlo zachrániť, ako to urobili s gotickým kostolom v Koši pri Prievidzi? „Nešlo, taká bola vtedy doba,“ povzdychne si inžinier Motyčka. Je fakt, že v Koši zachraňovali svätostánok v roku 2000.

Ako jedna z posledných sa vysťahovala rodina Skirčákovcov z Veľkej Poľany. Keď vypli elektrinu, vyrábala si ju vlastným dynamom. Ale začiatkom roku 1988 museli aj Skirčákovci preč – onedlho sa začalo s napúšťaním nádrže.

„Nie je však pravda, že pre všetkých vysídlencov to bola tragédia a celoživotná trauma,“ tvrdí inžinier Motyčka. „Mnohí mladí dokonca uvítali sťahovanie do mesta, bolo to pre nich vyslobodenie.“ Napokon, aj hlavná hrdinka filmu Potopa 15-ročná Mara chce preč, sníva o lietaní a dostáva sa tým do ostrého konfliktu s otcom, ktorý sa zubami-nechtami drží pôdy.

Povedané slovami producenta filmu Tomáša Giča: „Mladá generácia vnímala koniec svojich dedín menej ako tragédiu, viac ako nevyhnutnosť hľadať nový začiatok.“

Nápis na plote domov odsúdených na zbúranie: Nová adresa: Snina Sídlisko Mier.

Všetkým vysídlencom (takmer 770 rodín, 3 500 osôb) poskytol štát náhradné byty na sídlisku Mier v Snine alebo im pridelil pozemky na stavbu nového rodinného domu inde. Za zbúrané alebo zatopené domčeky odškodnili presídlencov v rozsahu 80 000 až 150 000 korún v závislosti od znaleckých posudkov. Podľa Smoláka tento rozdiel vo výške odškodnenia býval častým jablkom sváru a zrejme aj korupcie. Jeho rodičom ohodnotili úrady dom nižšou sumou ako susedovi, hoci bol novší a vybavený už aj kúpeľnou, WC a pod. Keď maliarov otec s posudkom nesúhlasil, dali úrady dom vyvlastniť, čo sa stalo stovke ďalších vysídlencov.

„Vložili sme sa do toho s bratom a dosiahli prehodnotenie posudku, ale práve takéto prípady zvyšovali pocity krivdy, nepravdivosti z vysídlenia,“ uzatvára Smolák.

Za 150-tisíc sa už dal v 80. rokoch postaviť svojpomocne rodinný domček, za 80-tisíc ešte nie. Ale za 10-tisíc korún ste kúpili nábytok do obývačky, za päťtisíc do spálne. Nová automatická práčka vás vyšla na 6 500 korún, televízor na 4 000, Škoda 105 L – 57 000, základný žigulík (VAZ 2101) – 58 000 korún.

Mimochodom, priemerný mesačný plat sa v tých časoch pohyboval v rozpätí 2 600 – 3 100 korún. Motyčka hovorí, že pri výstavbe nádrže boli platy i celkové zárobky vyššie. Preto nemala problémy s nedostatkom pracovníkov, čo sa nedá povedať o slovenskom stavebníctve ako celku.

Čo je zaujímavé, na výstavbe sa zúčastňovali aj mnohí vysídlenci. „Zažil som s nimi aj kuriózne príbehy,“ spomína Motyčka. „Jedného z bagristov vyhlásili za najlepšieho pracovníka a až potom zistili, že nemá papiere potrebné na prácu s bagrom.“

Andrej Smolák: Na Starinu myslím mimoriadne často.

Pitná voda nad zlato

Výstavba Stariny bola od začiatku pod neustálym politickým tlakom straníckych a štátnych orgánov. Začiatkom 80. rokov dosiahol totiž smäd Košíc a Prešova po pitnej vode kritický bod.

Stavba však mala celoštátnu prioritu, prednostne bola zásobovaná materiálom, strojmi a mechanizmami. Vyžadovala si to – zopakujeme – zlá situácia s pitnou vodou vo Východoslovenskom kraji.

Vo vrcholnom období v Starine pracovalo 1 500 ľudí, predovšetkým na sypanej hrádzi a priehradnom múre. Keď v roku 1986 začali nádrž napúšťať, Košice už museli vyhlasovať regulačné stupne pre odber vody.

V praxi to znamenalo, že voda tiekla len v určitých hodinách. Na horných poschodiach panelákov na košickom sídlisku Ťahanovce bol tlak taký nízky, že ľudia si museli robiť zásoby vody do vane a vedier, kým tiekla, aby mali z čoho variť a čím sa umývať. Výnimočným javom nebol – najmä pri väčšej poruche alebo počas suchých letných mesiacov – ani rozvoz vody cisternami po sídliskách.

Z tohto dôvodu dostala prednosť stavba diaľkovodu zo Stariny do Košíc, pred pôvodne plánovaným diaľkovodom do Trebišova. Pri jeho výstavbe musela vypomôcť armáda.

O kritickosti situácie vypovedá aj tento fakt: nádrž začali napúšťať vodou v auguste 1987, a už o štyri mesiace začali prvé dodávky vody do potrubí, hoci VN Starina nebola ešte ani zďaleka naplnená. V tom čase už bol Schuster predsedom Výchoslovenského krajského národného výboru (KNV), šéfom štátnej správy na území, ktoré je dnes rozdelené na dva kraje – Košický a Prešovský. „Starina bola pre východ a zvlášť pre Košice záchranou,“ spomína.

Jej slávnostné uvedenie do riadnej prevádzky sa konalo 28. novembra 1989. Termín bol dlho plánovaný, organizátori slávnosti nemohli počítať s tým, že slávnosť sa ocitne v tieni dozvukov generálneho štrajku a pádu režimu. Na podujatí sa nezúčastnili vopred ohlásení vysokí stranícki a štátni funkcionári. V Prahe i Bratislave mali v ten deň celkom iné starosti.

1. Smolák: Zima v Starine, akvarel

Zanikajú ďalšie obce

Na záver už iba niekoľko viet o „rusínskej apokalypse“, ktorú vraj spôsobilo vysídlenie siedmich obcí v starinskej doline. Tak to stojí v titulku recenzie o filme Potopa na portáli Film.sk. Samozrejme, že to nesedí. Vysídlenie obyvateľov týchto obcí do neďalekej Sniny a Humenného nemohlo znamenať katastrofu, či dokonca koniec národnosti, ktorá mala vyše 20-percentné zastúpenie v obyvateľstve ďalších takmer 280 mestečiek a dedín.

Táto menšina sa dlhodobo scvrkáva z mnohých príčin, vrátane demografických a ekonomických. Hlavné sú však asimilačné tlaky. „Naši“ Rusíni či Ukrajinci naďalej kompaktnejšie žijú v „tmavých kútoch“ severovýchodného Slovenska, kde – parafrázujúc už okrídlený výrok politika – nič nie je. A to vrátane škôl s vyučujúcim jazykom ukrajinským alebo rusínskym. Ešte pred 35 rokmi ich tam bolo 74, dnes – jedna jediná v Prešove.

Mimochodom, v okolí Sniny zanikajú v ostatných dvoch desaťročiach – doslova vymierajú – ďalšie obce, hoci medzitým sa tam nepostavila iná nádrž. Spomeňme aspoň Brezovec, Michajlov či Parihuzovce. A tak to je s vidiekom vo všetkých okresoch takzvaného rusínskeho pásma od Medzilaboriec po Starú Ľubovňu. O týchto dedinách už dávnejšie platí: čo mladé – zutekalo, čo staršie – nevládalo. A čo zutekalo, to sa už v druhej generácii úplne poslovenčilo.

Vysídľovanie kvôli vodným dielam na Slovensku*

• Oravská priehrada – 5 obcí, 4 000 obyvateľov

• Liptovská Mara – 9 obcí, 4 500 obyvateľov

• Ružín – 3 obce, 1000 obyvateľov

• Domaša – 6 obcí, 3 000 obyvateľov

• Starina – 7 obcí, 3 500 obyvateľov

• Nová Bystrica – 2 obce, 2 000 obyvateľov

• *prehľad zachytáva iba najväčšie akcie od roku 1950

Zdroj – CEPA

Vysídľovanie kvôli vodným dielam vo svete

• priehrada Tri rokliny (Čína) – 1994 – 1 500 obcí – 1,2 milióna obyvateľov

• priehrada Hirakud (India) – 1947 – 150 00 obyvateľov

• priehrada Akosombo (Ghana) – 1960 – 80 000 obyvateľov

• priehrada Ataturk (Turecko) – 1983 – 4 mestá a 90 dedín – 78 000 obyvateľov

• priehrada Serre-Poncon (Francúzsko) – 1959 – 2 obce – 1 000 obyvateľov

• Odhaduje sa, že v minulom storočí kvôli výstavbe vodných diel sa muselo vo svete presídliť 40 až 80 miliónov ľudí. Zdroj: OSN

X X X

 Sexuálne narážky na Moniku Lewinskú a reči o krásnych Ruskách: Čo všetko si Lajčák písal s predátorom Epsteinom?

Komunikácia Miroslava Lajčáka a J. EpsteinaZdroj: TASR/Americké ministerstvo spravodlivosti/Aktuality.sk koláž David Žák

Miroslav Lajčák sa podľa uniknutých Epsteinových spisov zúčastňoval častých a osobne ladených rozhovorov s americkým finančníkom, v ktorých nechýbali narážky na ženy či geopolitické témy. V komunikácii sa objavujú aj odkazy na možné návštevy Epsteinovej rezidencie v Palm Beach a detailne rozoberané úvahy Lajčáka o prezidentskej kandidatúre.

Miroslav Lajčák sa v zverejnených Epsteinových spisoch objavuje častejšie, než by sa dalo očakávať pri bežnom diplomatickom kontakte. Jeho komunikácia s Jeffreym Epsteinom zďaleka nebola sporadická ani výlučne pracovná – prebiehala opakovane a dotýkala sa nielen geopolitiky a medzinárodných tém, ale aj osobných otázok, žien a dievčat, ktoré sa v správach objavujú ako súčasť odľahčených, miestami provokatívnych rozhovorov. Nešlo pritom o okrajový motív, ale o jednu z opakujúcich sa tém komunikácie.

Vyplýva to z novozverejnených dokumentov známych ako Epstein Files, ktoré sme podrobne analyzovali a ktoré americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo včera večer (nášho času).

Z dokumentov zároveň vyplýva, že Lajčák bol viackrát pozvaný do Epsteinovho domu v Palm Beach na Floride. Táto rezidencia je dnes známa ako miesto, kde sa podľa vyšetrovaní odohrávalo zneužívanie mladých dievčat a uzavreté večierky pre vplyvných hostí. V správach sa spomínajú aj plánované spoločenské podujatia, na ktorých sa mal zúčastniť spolu s kontroverzným režisérom Woodym Allenom.

Popri týchto témach Lajčák s Epsteinom detailne rozoberá aj svoje možné rozhodnutie kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2019, posiela mu prieskumy preferencií a opisuje vnútropolitický tlak, ktorému v tom čase čelil.

Fofografie a nové zistenia z komunikácie medzi Lajčákom a Epstei

X X X

Advokátka zmeškala lhůtu a klientka přišla o výživné. Teď má šanci na náhradu

Škoda vzniklá chybou advokáta se promlčí později, než se soudy domnívaly.  

Ve 12 let starém případu stanovení výživného mezi manželi nestihla pražská advokátka Barbora Kubinová podat včas návrh na pokračování v přerušeném řízení. Soud spor o 20 tisíc měsíčně pro manželku přerušil. Přitom platí, že pokud do jednoho roku účastníci nenavrhnou, aby se v řízení pokračovalo, soud ho zastaví.

Žena následně vyčíslila škodu na 398 tisíc korun za necelé dva roky. Šlo o dobu od zahájení řízení o výživné do rozvodu manželství. A škodu vymáhala po chybující advokátce. I tady ale u nižších soudů narazila. I tentokrát jí vytknuly, že se na ně obrátila pozdě. Její nárok považovaly za promlčený. Začátek běhu tříleté lhůty totiž spojily s datem, kdy nejpozději advokátka měla podat podnět k pokračování řízení.

Až po právní moci

Šanci na náhradu škody zpátky do hry vrátil až Nejvyšší soud. V rozsudku 25 Cdo 758/2025-438 z letošního ledna se odkázal na své dřívější rozhodnutí, dle něhož „procesní pochybení advokáta v řízení před soudem představuje škodní událost, avšak škoda vzniká až tehdy, kdy je závazně a nezměnitelně rozhodnuto, že účastník není ve sporu z důvodu škodní události úspěšný, tedy v okamžiku, kdy je věc pravomocně rozhodnuta.“

Teprve den právní moci usnesení o zastavení řízení je nejpozdější okamžik, kdy získá poškozená jistotu, že pohledávku úspěšně nevymůže. To platí i tehdy, když už v průběhu daného řízení je evidentní, že dlužník dobrovolně plnit nehodlá.

Zastavení není automatické, připomněl Nejvyšší soud

Dovolací soud připustil, že marné uplynutí roční lhůty je spojené se zánikem práva účastníka na pokračování v řízení. Zákon nedává soudu jinou možnost, než v takovém případě řízení zastavit. „Na druhé straně řízení není zastaveno automaticky, ale je k tomu nezbytné rozhodnutí soudu,“ uvedl Nejvyšší soud a svou úvahu dál rozvedl.

Poukázal na to, že žena se rozhodnutí o zastavení řízení bránila odvoláním. V něm tvrdila, že řízení bylo přerušeno z jiného důvodu, se kterým zákon roční lhůtu nespojuje. „Nebylo tedy možné vyloučit, že odvolací soud usnesení soudu prvního stupně o zastavení řízení změní, případně zruší,“ konstatuje odvolání. V obecné rovině přicházelo do úvahy i prominutí zmeškání lhůty.

 Tím pádem, pokud by se vznik škody měl vztahovat už k datu, kdy advokátka návrh nepodala, není podle Nejvyššího soudu jasné, jak by se měla řešit situace, kdy by odvolací soud přikročil ke změně nebo zrušení daného usnesení. „Těžko by již vzniklá újma mohla přestat existovat,“ zdůvodnili soudci, proč nemůže promlčecí lhůta začít běžet dřív než právní moc usnesení o zastavení řízení.

Martin Drtina, ceskajustice.cz

X X  X

Vynášení ze spisů v hospodě policii nerozvrátilo. Jak soud rozhodl kauzu Vidkun.

Vynášení z policejních spisů v hospodě nerozvrátilo policii Olomouckého kraje. Nejvyšší soud uznal námitky obviněných a sám rozhodl kauzu Vidkun. Soudy neuvedly žádnou „vážnou poruchu úřadu“ následkem vyzrazení živých případů. Informace dával někdejší policista Karel Kadlec podnikateli Ivanu Kyselému. Soud oběma zmírnil tresty, bývalý hejtman Jiří Rozbořil ale s dovoláním neuspěl. Odůvodnění je pro případ zásadní.

Nejvyšší soud zrušil na základě dovolání obviněných rozsudky Vrchního soudu v Olomouci ze října 2024 a sám kauzu Vidkun rozhodl. Rozhodnutí, které má 50 stran, je konečné. Změnit ho může už jen obnova řízení.

Konexe a styky olomoucké elity v hospodě

Někdejší policejní funkcionář Karel Kadlec se s podnikatelem Ivanem Kyselým scházeli podle rozsudku od února do srpna 2015 v kavárně hotelu Janiš v Olomouci. S bývalým hejtmanem Jiří Rozbořilem (ČSSD) mluvil Kadlec v restauraci Potrefená husa. Policie jejich hovory nahrála.

Policista „pouštěl“ informace o stavu vyšetřování, společně tam popíjeli a probírali je. Kyselý měl policistu Kadlece podle obžaloby dokonce „řídit“. Posiloval svůj vliv v Olomouckém kraji tím, že mohl informovat další „významné lidi“. V případu vypovídal i bývalý ministr vnitra Ivan Langer (ODS).

Kadlec podle státního zástupce vynášel sám od sebe za to, že ho neodvolali z pozice náměstka krajského ředitelství policie. Zajišťoval si tím funkci. Šlo o prostředí plné konexí a klientelismu s živnou půdu pro uvedené chování, souhlasí Nejvyšší soud s obžalobou.

 Jaký případ zmařili?

Jenže v dovolání obvinění upozornili, že nikdo nezkoumal, zda informace v odposleších jsou pravdivé. Šlo o letité kauzy, které na Olomoucku údajně znal každý. Že o nich mluvili, nemělo na ně dopad. Ivan Kyselý přímo upozornil na závěry soudů, že nedošlo k „reálné vážné poruše v činnosti orgánů státní správy.“

Nezjistilo se, že by získané informace skutečně použil ve svém podnikání či společenských vztazích. Nikde v rozsudcích nestojí, jaké měly být jeho rady či názory, podle kterých měl policista Kadlec postupovat. Kde a kdy „došlo k ohrožení či zmaření zjištěného reálného pachatele reálného trestného činu,“ ptá se.

Z úvahy soudů nelze vyčíst poruchu orgánu

Právě v této námitce dal Nejvyšší soud Kadlecovi s Kyselým za pravdu. Za „kruciální“ otázku pro posouzení případu má Nejvyšší soud právě právní kvalifikaci jejich jednání.

Obecné soudy případ uzavřely s tím, že se neprokázal úmysl Karla Kadlece způsobit vážnou poruchu v činnosti orgánu veřejné moci, tedy v policii. O takové možnosti ale věděl a byl s ní srozuměný, když informace vyzradil.

Z takových úvah soudů ale nelze podle Nejvyššího soudu vyčíst, že skutečně došlo k „vážné poruše orgánu veřejné moci.“ „Výtky obviněného, že soudy nehodnotily jím v dovolání trefně konkretizované okolnosti, jsou z větší části opodstatněné,“ uvádí v rozhodnutí o dovolání Nejvyšší soud.

Pro ilustraci: Případ komisaře, který ochromil Velké Meziříčí

Podle Nejvyššího soudu Karel Kadlec upozornil, že právní závěr o způsobení nebo bezprostřední hrozbě následků vynášení musí odpovídat na otázky: Jaký konkrétní následek mohla způsobit konkrétní sdělená informace? Jak vážný dopad by to mohlo mít pro konkrétní trestní řízení?

Jako příklad, kdo třeba způsobil vážnou poruchu v činnosti orgánu veřejné moci, uvedl Nejvyšší soud situaci z roku 2019. Tehdy hlavní komisař v autoškole spolu s úředníkem ochromili úřad ve Velkém Meziříčí a způsobili, že 102 žadatelů o řidičský průkaz ho získalo nezákonně.

Nejvyšší soud uvedl jako příklad, kdy někdo způsobil vážnou poruchu v činnosti orgánu veřejné moci, kauzu s autoškolou ve Velkém Meziříčí z roku 2019. Ilustrační snímek. Foto: Pixabay

Ve Vidkunu nejsou zmařené případy

Jenže v nynějším případu Vidkun soudy neprokázaly, že by Karel Kadlec zajistil konkrétní opatření v trestních případech „ke svému (či cizímu) prospěchu a ke škodě jiných osob.“ Neprokázalo se, že by „skutečně došlo jeho přičiněním ke zmaření úkonů trestního řízení.“

„Je vhodné zmínit, že soud nevzal za prokázané, že by obviněný Ivan Kyselý instruoval obviněného Karla Kadlece, co má v konkrétních řízeních učinit, aby Ivan Kyselý nebo někdo další získal prospěch nebo někomu dalšímu bylo ublíženo,“ stojí doslova v rozsudku Nejvyššího soudu.

NS: Závěry soudů jsou nepodložené

Podle statistické ročenky za rok 2015 bylo v Olomouckém kraji zjištěných celkem 14 066 trestných činů. Z toho 1718 spadalo do hospodářské kriminality. Pouhých 9 věcí, které obvinění probírali, je velmi malá část agendy policie, přisvědčil Nejvyšší soud obviněným.

„Závěry soudů, že jednání obviněných bylo způsobilé vyvolat vážnou poruchu v činnosti orgánu veřejné moci, shledává dovolací soud nepodloženými,“ uvedl doslova Nejvyšší soud.

Nepřehlédl při tom, že Karel Kadlec byl policista, který vynášel. Zrovna tak ale Ivan Kyselý nebyl jen pasivním příjemcem informaci. Ale také nebyl úřední osoba, takže se se nemohl dopustit zneužití pravomoci úřední osoby.

Nebyla tak objektivně prokázána jakákoliv, natož vážná porucha v činnosti orgánu veřejné moci, uzavřel Nejvyšší soud.

Budova Nejvyššího soudu – vstupní prostory. Ilustrační snímek. Foto: Nejvyšší soud (autor Aleš Ležatka)

Místo vězení nově podmínka

Karlu Kadlecovi, nyní podnikateli, proto soud změnil původní trest 3,5 roku vězení na tři roky podmíněně s odkladem na pět let. K tomu zaplatí 438 tisíc korun.

Olomoucký podnikatel Ivan Kyselý je nově potrestaný dvěma lety ale s tříletou podmínku. Jako peněžitý trest zaplatí 1 050 000 korun.

Dovolání někdejšího hejtmana Jiřího Rozbořila (ČSSD) proti trestu za uplácení Nejvyšší soud odmítl. Soudy potvrdily, že Jiří Rozbořil měl Karlu Kadlecovi slíbit peníze za informace o příjemci dotací v případu Jezdeckého areálu v Lazcích.

Rozbořil za to už dříve dostal dva roky vězení s podmíněným odkladem na 3,5 roku a peněžitý trest 182 000 korun. Irena Válová, ceskajustice.cz

X X X

 POLICIE,  NKÚ,  NSZ  STÍHAT  FIALU,  BARTOŠE

UHRADIT  VŠECNY  MILIARDOVÉ  ŠKODY

 Horší než zpackaná digitalizace. Šéf inženýrské komory odsuzuje novelu stavebního zákona.

Sněmovna v pátek po 11hodinovém maratonu projednávání v prvním čtení schválila novelu stavebního zákona. Má urychlit povolování staveb, zejména těch určených k bydlení a pomoci tak vyřešit bytovou krizi. Česká komora autorizovaných inženýrů techniků činných ve výstavbě (ČKAIT) – uznávané profesní a odborní organizace – ale varuje: návrh ke kýženému cíli nepovede. Naopak předseda komory Robert Špalek v rozhovoru pro Českou justici upozorňuje na množstvím „nášlapných min“, které novela obsahuje. Proč by se mělo Česko bát diskriminace před zákonem či ohrožení bezpečnosti staveb?

Jak hodnotíte aktuální novelu stavebního zákona? Míří skutečně na problematická místa stavebního řízení?

Třináctá novela nereaguje na zásadní chyby a nedostatky nového stavebního zákona. Do stavebního práva se snaží dostat úpravy, které neprošly meziresortním řízením. Vychází ze stavebních mýtů o údajně dlouhém a složitém povolovacím řízení. Z našich zkušeností a průzkumů však vyplývají často jiné zásadní problémy. Takže pokud předkladatelé tuto novelu odůvodňují pouze snahou maximálně zjednodušit a zrychlit stavební řízení i výstavbu a tím „spasit“ oblast dostupného bydlení, tak to prostě nemůže dobře dopadnout.

Proč podle vás novela ke zrychlení a zjednodušení stavebního řízení nepovede?

Děje se tak za každou cenu, včetně ohrožení kvality, bezpečnosti, veřejného zájmu nebo sousedských vztahů, a hlavně co nejrychleji, s účinností další objemné množiny často zásadních změn už k 1. červenci 2026. Pokud se nezmění přístup k tak zásadní změně stavebního zákona, může to dopadnout ještě hůře než špatně připravená digitalizace. Přesně před dvěma roky jsme také varovali před jejím spuštěním bez dostatečné přípravy. Bohužel marně. A naše varování se plně naplnila. Nezbývá než doufat, že současná vláda bude naslouchat odborníkům ze stavařské praxe.

Předkladatelé novely očekávají, že zrychlení výstavby bytů přinese zejména zařazení bytových komplexů nad 10 tisíc metrů čtverečních plochy mezi stavby veřejného zájmu. Ani v tomto případě podle vás nemůže jít o efektivní zjednodušení?

V první řadě změna zavádí dvojí standard v oblasti stavebního práva: pro velké investory a stavebníky a pro ty menší. Vše je navržené tak, aby se povolovaly jednodušeji velké bytové celky. Pro jiné stavby pro bydlení to ale platit nebude, což je diskriminační přístup, který bude jen těžko obhajitelný.

Dále je potřeba připomenout, že podle novely bude možné změnit územní plán bez standardního projednání a nebude pevně stanoven ani soulad s technickými požadavky na stavby s mnoha dosud závaznými normami zajištujícími kvalitu vnitřního prostředí. Jde například o ochranu před hlukem nebo emisemi.

Dosud ve veřejném prostoru také nezaznělo, že novela u staveb nebo souboru staveb s převažující funkcí bydlení s celkovou podlahovou plochou od 10 tisíc metrů čtverečních počítá zřejmě s možností vyvlastňování. Pokud by tomu tak skutečně bylo, jednalo by se o jeden z největších excesů navrhované právní úpravy. Je nepochybné, že zajištění bydlení je jednou z důležitých priorit státu. Ale skutečně toho chce stát docílit i za cenu možného vyvlastnění práv k pozemkům pro stavby hromadného bydlení, odpovídající zhruba 150 až 200 bytům?

Zmínil jste, že by vláda měla při tvorbě zákona naslouchat odborníkům z praxe. Jak moc jste měli možnost do přípravy novely zasáhnout? Jeden z jejích předkladatelů – poslanec Vojtěch Krňanský (Motoristé) – při projednávání novely ve sněmovně tvrdil, že s Českou komorou autorizovaných inženýrů a techniků návrh konzultoval.

Komora jako nejsilnější profesní organizace ve stavebnictví s 32 tisíci autorizovanými inženýry a techniky se na této novele nijak nepodílela ani neměla možnost ji připomínkovat. Členové naší komory, ať už projektanti, stavbyvedoucí nebo odborníci pracující na stavebních úřadech k projednání návrhu přizváni nebyli.

Přes veškerou kritiku nejde na novele najít něco pozitivního?

Nechceme pouze kritizovat. Jako změnu k lepšímu můžeme určitě vnímat fakt, že se ruší jednotné enviromentální stanovisko, jehož získání dělá většině stavebníků vážné problémy a prodlužuje lhůty povolení staveb.

Pozitivem by mohl být také vznik jednotné státní stavební správy. Určitě je dobré pokusit se překlenout současnou roztříštěnost stavební správy do nynějších 690 samostatných stavebních úřadů, zajistit jednotnou metodiku a redukovat počet úřadů. Ovšem, a zde vidím opět kámen úrazu, navrhované provedení je rizikové. Chybí analýza personálního zajištění i problémů stávajících stavebních úřadů. Řada stávajících úředníků do nového úřadu nepřejde a my nevíme, o jaké číslo se jedná. Platí to i pro dotčené orgány. Pracovníci na stávajících úřadech jsou frustrovaní z neustálých změn stavebního zákona i dalších souvisejících předpisů.

V prvotní reakci na novelu komora autorizovaných inženýrů a techniků pro některé překvapivě ocenila odložení digitalizace stavebního řízení do konce roku 2030. Proč? V čem vidíte hlavní výhody tohoto kroku?

Ano, odložení digitalizace do konce roku 2030 vítáme. Tato lhůta bude snad dostačující. Projektujeme digitálně a odpovídat tomu má i proces povolování staveb. Nejen žádost, ale především sdílení projektové dokumentace. V jiných oblastech se digitalizace daří, stavebnictví nechce zůstat stranou. Souzníme s tím, že obíhat mají dokumenty, ne lidé. Zvlášť, když se postupně rozšiřují metody projektování a správy staveb, které jsou ze své podstaty digitální, například BIM. Ale, a v tom tkví podstata našich připomínek, vždy by měla existovat přechodná doba s možností substitučních procesů. To u posledního pokusu o digitalizaci chybělo, proto bylo nutné následné „voperovávání“ nejrůznějších bypassů.

Ani současné znění zákona ale není bez chyb. Sami jste v prosinci upozornili, že znění stavebního zákona z roku 2021 způsobilo značné kolize a problémy, které se v praxi obnažily až v posledních měsících. O co konkrétně jde?

Identifikovali jsme deset zásadních problémů, z nichž některé zapříčinila i kolize nezdařené digitalizace stavebního řízení. Především projektová dokumentace pro povolení záměru je příliš zjednodušená, nezohledňuje složitost staveb a kategorie staveb. Je proto zdrojem víceprací, sporů a problémů stavebníků, projektantů i stavitelů. ČKAIT doporučuje upravit stavební zákon a vyhlášku tak, aby se dokumentace pro povolení „vyhrazených“ a „ostatních“ staveb opět významně přiblížila k rozsahu dřívější již zjednodušené dokumentaci pro společné územní a stavební řízení podle předchozího stavebního zákona z roku 2006 Sb. a vyhlášky vyhlášky o dokumentaci staveb z téhož roku, která plně vyhovovala danému účelu a v praxi se osvědčila. Tato dokumentace byla již zjednodušená, avšak zároveň obsahovala všechny potřebné údaje a detaily. Vedle toho by pro některé stavby bylo přípustné dokumentaci pro povolení záměru „jednoduchých“ staveb zpracovávat podle zjednodušené formy nové vyhlášky o dokumentaci staveb z roku 2024.

V rámci komory voláte po komplexní a odborně připravené novele stavebního zákona, která by se propsala i do souvisejících předpisů. Na co konkrétně by se měla taková novela zaměřit?

Máme zpracovanou detailní analýzu jak platného znění nového stavebního zákona a prováděcích vyhlášek, tak třinácté novely. Jde o stovky stran, které procházíme s každým zveřejněným návrhem. Budu mluvit za většinu z 32 tisíc autorizovaných inženýrů a techniků: od schválení nového stavebního zákona v roce 2021 jsou všechny změny většinou k horšímu. Posledních několik let připomíná látání nafukovacího balonku jehlou a nití.

Stavebnictví nejsou jen bytové domy! Proto už několik let upozorňujeme zákonodárce, že není třeba vymýšlet kolo. Stačí si vzít příklad z přípravy rozsáhlé novely takzvaného liniového zákona o urychlení výstavby dopravní, vodní a energetické infrastruktury a infrastruktury elektronických komunikací. Předcházelo tomu erudovaně vedená diskuse, využití pozitivních zkušeností ze zahraničí, zapojení expertů i smysluplný politický konsensus.

Chápeme, že se nelze vrátit ke starému stavebnímu zákonu z roku 2006 v podobě jeho poměrně velmi povedené poslední velké novely účinné od 1. ledna 2018. A to přesto, že tato novela podle profesních zkušeností členů ČKAIT přinesla řadu pozitivních změn, mimo jiné zásadní zjednodušení povolování rodinných domů a větší uplatnění takzvané společného územního a stavebního řízení. Budeme ale trvat, aby stávající podobu novely představenou jako sněmovní tisk 67/0 nahradil komplexní pozměňovací návrh nového stavebního zákona. Žádáme, aby vypořádal připomínky odborné praxe, a to nejen nás stavebních inženýrů a techniků, ale i hasičů, krajů, obcí a architektů. Pracovat na návrhu jsme připraveni okamžitě.

Alžběta Vejvodová, ceskajustice.cz

X X X

 Dokument o Melanii Trumpovej nechce vidieť ani jej nevlastná dcéra Ivanka. Prezidentova dcéra odignorovala premiéru, kiná zívajú prázdnotou

Hoci Washington žil pred pár dňami veľkolepou premiérou nového dokumentu o prvej dáme USA, kľúčová postava rodiny Trumpovcov chýbala. Ivanka Trump dala pred čiernym kobercom prednosť slnečnému Miami.

V čase premiéry dokumentu Melania sa Ivanka Trump, jej nevlastná dcéra, nachádzala na Miami.

Dcéru amerického prezidenta, ktorú má z manželstva s českou rodáčkou Ivanou Trumpovou, zachytili objektívy stovky kilometrov ďaleko. Na slávnostné premietanie podľa informácií neprišiel ani jej mladší brat Eric, zúčastnil sa však na ňom najstarší Donald Jr. z tria detí, ktoré sú potomkami súčasného amerického prezidenta a zosnulej Ivany Trumpovej.

Ivanka Trump sa spolu s manželom Jaredom Kushnerom v čase premietania, na ktoré prišiel každý, kto túži zostať v priazni amerického prezidenta, pohybovala stovky kilometrov ďaleko. Fotografom sa ich podarilo zachytiť v Miami Beach, kde pár žije so svojimi tromi deťmi. Namiesto pompéznej róby zvolila Ivanka „tichý luxus“ – huňatý pletený set v nevädzovo modrej farbe a plisovanú sukňu. Jej uvoľnený vzhľad a vedomá neúčasť na kľúčovej rodinnej udalosti opäť rozvírili špekulácie o napätých vzťahoch medzi ňou a jej nevlastnou matkou.

Olej do ohňa pridáva aj fakt, že Ivanka sa v dokumente, za ktorý štúdio Amazon MGM zaplatilo rekordných 40 miliónov dolárov (a ďalších 30 investovalo do propagácie), takmer neobjavuje. Podľa očitých svedkov ju diváci uvidia len v krátkych záberoch z pozadia počas inauguračných scén. Žiadne rozhovory, žiadne vyjadrenia podpory.

Záber z kina v slovinskej Ljubljane pri premietaní dokumentu Melania.

Jej absencia však nie je jediným problémom, ktorému Melania Trump čelí – prvé správy z kín totiž hovoria o nečakanom fiasku. Realita v kinách je zatiaľ mrazivá. Napríklad v Británii už pred pár dňami hlásili kiná ohľadom projektu totálny nezáujem. Podľa denníka The Guardian sa v londýnskej vlajkovej pobočke siete Vue v Islingtone na prvé premietanie predal jediný lístok. Večerné predstavenie na tom nebolo o veľa lepšie – rezervované boli len dve miesta. Zábery svetových agentúr z rodiska Melanie – Slovinska – naznačujú, že ani tam to nie je s úspechom filmu lepšie (viac v galérii). Film vstúpil v masovej distribúcii oficiálne do kín až tento štvrtok, čísla z víkendu teda ukážu, ako to bude so záujmom ďalej.

Hodinu a 44 minút trvajúci dokument, ktorý mapuje návrat Melanie Trumpovej do Bieleho domu, mal byť jej veľkým hollywoodskym triumfom. Ani kritici však nie sú milosrdní, napríklad od Vanity Fair si vyslúžila snímka Bretta Ratnera jednu hviezdičku, tvrdí boli aj britskí recenzenti.

Odkaz pre Trumpa? Kráľ Karol III. uviedol film o klíme v čase, keď americký prezident hovorí o „najväčšom podvode“

Britský kráľ Karol III. hostil v stredu (28. januára) prvú filmovú premiéru v kráľovskom paláci, keď sa v jeho historickom sídle na hrade Windsor premietal dokumentárny film mapujúci jeho celoživotnú prácu v oblasti ochrany prírody. / Zdroj: Reuters

Melania sa na premiére vo štvrtok usmievala v čiernom komplete Dolce & Gabbana po boku manžela a budila ilúziu úspešného zavŕšenia projektu. Ale jedno je isté – slovinská rodáčka síce môže pôsobiť sebavedomo a spokojne, ale sotva dokáže ovládať vkus divákov alebo kalendár svojej nevlastnej dcéry. Ivankina prítomnosť v Miami tak pôsobí ako oveľa silnejšie vyjadrenie než drahá kampaň v lasvegaskej hale The Sphere.

X XX

 Poplach u susedov. Epstein čulo komunikoval aj so slávnym Poliakom

Koncom januára americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo ďalšiu časť dokumentov súvisiacich s kauzou Jeffreyho Epsteina – multimilionára obvineného zo sexuálneho zneužívania neplnoletých dievčat.

V nových materiáloch sa objavuje aj meno Wojciecha Fibaka, legendárneho poľského tenistu. Podľa spisu mal Epstein v roku 2013 kontaktovať Fibaka s cieľom stretnutia v Paríži.

Jeffrey Epstein čelil obvineniam z obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania maloletých a zneužívania svojho postavenia na vytváranie siete vplyvných známostí. Za trestné činy mu hrozilo až 45 rokov väzenia.

V auguste 2019 zomrel krátko po zatknutí v newyorskej väznici – oficiálne bol jeho prípad uzavretý ako samovražda, no okolnosti smrti dodnes vyvolávajú pochybnosti a konšpiračné teórie.

Epstein bol známy rozsiahlymi kontaktmi v politických, finančných aj spoločenských elitách. V dokumentoch zverejnených už minulý rok sa objavili dôkazy o jeho stretnutiach s britským princom Andrewom, ako aj s bývalými prezidentmi USA Billom Clintonom a Donaldom Trumpom.

Najnovšia vlna dokumentov obsahuje korešpondenciu Epsteina s viacerými svetovo známymi osobnosťami, medzi nimi s Elonom Muskom či Billom Gatesom.

Spisy zároveň dokazujú, že v septembri 2013 Epstein kontaktoval aj Wojciecha Fibaka, ktorý v tom čase žil v Paríži. V e-maile sa pýtal, či by sa s ním mohol osobne stretnúť.

„Áno, ďakujem! Môžeš volať kedykoľvek! Wojtek,“ odpísal Fibak.

Poľský denník Sportowe Fakty následne oslovil Fibaka so žiadosťou o vyjadrenie. Dnes 73-ročný bývalý tenista zdôraznil, že ich kontakt nemal nič spoločné s Epsteinovými trestnými činmi.

„Podobne ako mnoho iných verejne známych osobností sme sa pohybovali v okruhu ľudí spojených s investíciami do umenia a nehnuteľností. Kontakt zo septembra 2013 sa týkal výlučne mojej činnosti zberateľa umenia,“ uviedol Fibak.

Aj samotné dokumenty podľa médií často pri jeho mene uvádzajú poznámky naznačujúce súvislosť s umeleckým zberateľstvom. Fibak je dlhé roky známy ako vášnivý kolekcionár moderného umenia a jeho meno sa v tomto prostredí objavuje pravidelne.

Bývalý tenista sa v minulosti netajil ani kontaktmi s Donaldom Trumpom. Otvorene priznal, že sa pohyboval v jeho luxusnej rezidencii Mar-a-Lago na Floride.

„Lietali sme jeho lietadlom do Mar-a-Lago, bývali sme tam, pozýval priateľov – miliardárov,“ spomínal Fibak v jednom z rozhovorov.

Z tenisového hľadiska patrí Wojciech Fibak k najvýraznejším poľským hráčom 70. a začiatku 80. rokov. V roku 1978 vyhral štvorhru na Australian Open po boku Kima Warwicka.

Dvakrát sa prebojoval do finále Turnaja majstrov a v roku 1980 trikrát štartoval vo štvrťfinále grandslamových turnajov.

Zverejnenie jeho mena v dokumentoch zo spisu Epsteina tak zatiaľ neznamená žiadne obvinenie ani náznak trestného konania.

Ide o potvrdenie kontaktu, ktorý Fibak vysvetľuje ako súčasť svojich aktivít vo svete umenia – prostredia, v ktorom sa Epstein dlhodobo pohyboval a ktoré mu slúžilo ako vstupná brána k vplyvným ľuďom po celom svete.

X X X

 Škandál v britskej kráľovskej rodine. Epsteinove spisy odhalili fotky princa, ako kľačí na všetkých štyroch nad neznámou ženou

Ďalšia várka dokumentov týkajúcich sa zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina odhalila znepokojujúce fotografie, ktoré zrejme zachytávajú Andrewa Mountbattena-Windsora, ako kľačí nad ženou ležiacou na podlahe. Brat kráľa Karol III. bol pred stratou titulu známy ako princ Andrew.

Reakcia Lajčáka na ďalšie Epsteinove spisy

S bosými nohami, v rifliach a tričku sa nakláňa nad ženou, ktorá leží na zemi s rozpaženými rukami. Na jednej snímke muž hľadí priamo do fotoaparátu, zatiaľ čo na druhej má ľavú ruku položenú na brucho ženy. Na fotografiách je vidieť aj ďalšiu osobu, ktorá sedí na stoličke s leopardím vzorom a s nohami vyloženými na stole.

Rovnako ako v prípade väčšiny materiálov zverejnených v Epsteinových spisoch, nie je jasné, kedy alebo kde boli snímky urobené, a nie je známy ani žiadny ďalší kontext.

Publicista a historik Juraj Kríž o novej várke Epsteinových spisov

Dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti tiež naznačujú, že Epstein sprostredkoval stretnutie medzi Andrewom Mountbattenom-Windsorom, známym ako princom Andrewom, a 26-ročnou ženou z Ruska.

Minulý mesiac bola v inej várke spisov zverejnená fotografia Andrewa ležiaceho na kolenách piatich žien v Sandringhame.

Andrew Windsor je na novozverejnenej fotografii zachytený, ako leží na lone piatich ľudí, ktorých tváre sú začiernené. Na snímke i Epsteinova spoločníčka Ghislaine Maxwellová.

Ministerstvo spravodlivosti USA v piatok zverejnilo ďalší rozsiahly súbor dokumentov týkajúcich sa Epsteina. Sada obsahuje viac ako tri milióny strán, 2000 videí a 180.000 fotografií, medzi ktorými je veľké množstvo komerčnej pornografie a fotografií získaných z Epsteinových zariadení. Námestník ministra spravodlivosti Todd Blanche uviedol, že fotografie boli vo veľkej miere upravené. Vymazali napr. informácie s osobnými údajmi obetí, zdravotné záznamy, materiály zobrazujúce sexuálne zneužívanie detí, materiály zobrazujúce smrť alebo fyzické zneužívanie a tiež čokoľvek, čo by mohlo ohroziť aktívne vyšetrovanie. Blanche dodal, že rozmazali tváre všetkých žien okrem Ghislaine Maxwellovej, ktorú neskôr odsúdili za napomáhanie obchodovaniu s neplnoletými.

Kauza mladšieho syna zosnulej kráľovnej Alžbety II. a jeho prepojenie na amerického finančníka Jeffreyho Epsteina patrí medzi najväčšie škandály britskej monarchie za posledné desaťročia.

Britský kráľ Karol III. odobral svojmu bratovi Andrewovi tituly a navyše sa musel vysťahovať zo svojho sídla Royal Lodge ležiaceho neďaleko hradu Windsor.

Epstein sa v roku 2008 priznal k sexuálnemu zneužívaniu neplnoletých dievčat. Po svojom zadržaní v roku 2019 bol obvinený z riadenia rozsiahlej siete obchodovania s ľuďmi na sexuálne účely. V auguste 2019 zomrel vo svojej väzenskej cele – oficiálne išlo o samovraždu.

Americké ministerstvo spravodlivosti začalo v piatok 19. decembra 2025 zverejňovať dokumenty týkajúce sa trestného stíhania zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina.

 Princ Andrew bol dlhoročným priateľom Epsteina aj jeho partnerky Ghislaine Maxwellovej, dcéry britského magnáta Roberta Maxwella, ktorú neskôr odsúdili.

Meno Andrewa sa spomínalo v súvislosti s Američankou Virginiou Giuffreovou, ktorá tvrdila, že ju Epstein a Maxwellová prinútili mať s ním pohlavný styk – mala vtedy 17 rokov. Došlo k tomu údajne v roku 2001 v Londýne a neskôr v Epsteinovom sídle. Princ Andrew tieto obvinenia opakovane poprel, tvrdil, že si túto ženu „nepamätá“ a že s ňou nikdy nemal sexuálny styk.

V roku 2021 Giuffreová v USA podala na princa občiansku žalobu. Andrew sa rozhodol súdnemu procesu vyhnúť a v roku 2022 dosiahol mimosúdne vyrovnanie, v ktorého rámci podľa britských médií zaplatil približne 12 miliónov libier – vrátane daru pre charitu obete. V mimosúdnej dohode však neuznal svoju vinu.

Po vypuknutí škandálu Andrew prišiel o vojenské hodnosti a kráľovské patronáty – šlo o rozhodnutie schválené kráľovnou Alžbetou II., prestal aj v mene kráľovskej rodiny vykonávať verejné povinnosti a ocitol sa v izolácii od zvyšku rodiny. V polovici októbra sa vzdal svojho titulu vojvodu z Yorku a ďalších pôct a napokon prišiel aj o titul princ.

X X X

Vypláca sa v sume od 412 po 831,10 eura podľa odpracovaných rokov. Aké podmienky treba splniť, aby ste túto penziu dostali v čo najvyššej sume?

Pre slovenský dôchodkový systém prišiel s príchodom nového roka 2026 dôležitý posun, ktorý pocítia najmä poberatelia nízkych starobných príjmov. Od 1. januára sa minimálny dôchodok na Slovensku opäť zvýšil, pričom nová výška dávok odráža rast životného minima a dĺžku odpracovaných rokov.

Ako sa zmenia penzie pre 1,5 milióna Slovákov? Všetko, čo musíte vedieť o dôchodkoch v roku 2026

Pre tisíce seniorov to znamená nárast o 3,7 % oproti predchádzajúcemu roku. Hlavným parametrom pre tento výpočet je nová hodnota životného minima vo výške 284,13 €, ktorá vstúpila do platnosti v júli 2025 a naplno sa prejaví v dôchodkových dávkach od začiatku tohto kalendárneho roka.

Inštitút minimálneho dôchodku bol do slovenského právneho poriadku zavedený už v júli 2015 s jasným cieľom – zabezpečiť, aby poistenec, ktorý podstatnú časť svojho života pracoval, nebol v starobe odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Štát týmto garantuje určitú úroveň príjmu, ktorá seniorovi umožňuje dôstojné prežitie bez nutnosti žiadať o ďalšie sociálne dávky. Dobrou správou pre všetkých dotknutých penzistov je, že o zvýšenie dôchodku nie je potrebné žiadať. Sociálna poisťovňa o nároku rozhodne automaticky a poberatelia dostanú rozhodnutie o novej sume bez zbytočnej byrokracie.

Nárok na toto zvýšenie však nie je automatický pre každého. Základnou podmienkou zostáva získanie najmenej 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Zároveň musí platiť, že celková suma všetkých poberaných dôchodkových príjmov je nižšia ako stanovená hranica minimálneho dôchodku. Poberateľ je tiež povinný požiadať o všetky ostatné druhy dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok, ako je napríklad vdovský či vdovecký dôchodok. Táto ochrana sa vzťahuje nielen na poberateľov starobného dôchodku, ale aj na invalidných dôchodcov, ktorí už dovŕšili dôchodkový vek.

Nové sumy sú nastavené tak, aby motivovali k dlhšej účasti na trhu práce. Pri dosiahnutí základnej hranice 30 rokov poistenia suma minimálneho dôchodku je od januára 2026 na úrovni 411 až 412 eur mesačne. Systém následne počíta s progresívnym zvyšovaním o 0,5 % za každých ďalších 30 dní poistenia nad hranicu 30 rokov. V praxi to znamená, že čím dlhšie človek pracoval, tým výraznejšie prilepšenie dostane. Najvyššie sumy sa očakávajú u seniorov s dlhou pracovnou históriou, kde napríklad pri 50 odpracovaných rokoch dosiahne minimálny dôchodok 575,40 eura.

Pri posudzovaní nároku je dôležité rozumieť tomu, čo sa do obdobia poistenia započítava. Štát berie do úvahy všetky dni poistenia získané pred rokom 1993, keď platili iné pravidlá evidencie. V obdobiach po tomto roku sa však do úvahy berú len tie kalendárne roky, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod aspoň v hodnote 0,241. To znamená, že jeho zárobok musel dosiahnuť určitú minimálnu úroveň vo vzťahu k vtedajšej priemernej mzde. Do celkového súčtu sa pripočítava aj obdobie poistenia v cudzine, pokiaľ je potvrdené príslušnou inštitúciou v štátoch Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku, vo Švajčiarsku alebo v krajinách, s ktorými má Slovensko uzavretú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Tento mechanizmus zvyšovania garantuje, že ani ľudia, ktorí počas aktívneho života poberali nízku mzdu, nebudú v starobe trestaní chudobou. Januárová valorizácia tak predstavuje dôležitý stabilizačný prvok pre rodinné rozpočty seniorov, ktorých náklady na bývanie a lieky stále rastú.

X X X

 Môj druhý domov? Bratislava. Víťazka Australian Open chodí na Devín i k Dunaju. Čo-to pochytila zo slovenčiny

Ruská rodáčka, kazašská tenistka Jelena Rybakinová sa stala novou víťazkou Australian Open, získala druhý grandslamový titul a podobne ako vlani Američanka Madison Keysová, otočila skóre a uchmatla trofej spred nosa svetovej jednotke Aryne Sobolenkovej 6:4, 4:6, 6:4.

Jelena Rybakinová s trofejou pre víťazku Australian Open 2026.

Inkasovala 4,15 milióna austrálskych dolárov a 2000 bodov do rebríčka.

Rybakinová od začiatku útočila, lepšie podávala, veď na turnaji nastrieľala najviac es zo všetkých hráčok. Lenže od druhého setu hrala pasívnejšie, začiatok tretieho úplne zaspala a prehrávala 0:3. Nasledovalo päť neuveriteľných gemov s jej streleckým koncertom na 5:3.

„Som nesmierne šťastná, túto trofej si veľmi vážim, prišla po štyroch rokoch od wimbledonskej a dodá mi veľa motivácie a sebavedomia do budúcnosti,“ povedala Jelena.

„Zahrala vynikajúco, nemám z tejto prehry až taký zlý pocit ako z lanskej s Keysovou,“ poznamenala Sobolenková, ktorá ostane na čele svetového rebríčka a Rybakinová sa posunie na tretie.

„Jelena prudko útočila, nenachádzala som odpovede, a hoci som nepodala zlý výkon, môžete si predstaviť ako výborne hrala súperka,“ pokračovala Bieloruska.

„Ľutujem iba to, že som neudržala vedenie 3:0 v rozhodujúcom sete, nepodávala vtedy lepšie a nezachytila jej nástup. Vidíte, mohla som mať oveľa viac grandslamových prvenstiev než len štyri, lebo ďalšie štyri finále som prehrala. Neviem, či sa mám smiať alebo plakať, ale vždy to niekde zbabrem. Celkovo som však hrala v Austrálii výborne, lebo až dodnes som mala bilanciu 11:0 a nestratila ani set.“

Rybakinová, 26-ročná moskovská rodáčka, prehrala so Sobolenkovou jedno finále v Melbourne 2023 a potom sa dve sezóny trochu trápila aj psychicky. Naťahovala sa s WTA pre správanie svojho trénera Stefana Vukova, Taliana chorvátskeho pôvodu, ktorého obviňovali z týrania zverenky, fyzického ubližovania a tým porušenia niektorých kódexov WTA.

Mal ročný zákaz koučovania a prítomnosti na turnajoch od júla 2024 do júla 2025. Napriek tomu sa s Jelenou stretával, a to dosť často aj v Bratislave, pripravoval ju na sústredeniach mimo turnajov a po vypršaní jeho trestu kazašská hráčka akoby ožila. Od lanského Wimbledonu vyhrala 38 zápasov – najviac zo všetkých a z posledných 21 má bilanciu 20:1.

Nie je to žiadny čarovný prútik, je to všetko v hlave. Čistá hlava bez vonkajších zásahov, sústredená na tenis, zameraná na dobré výkony a nabitá energiou a vôľou, je ten zázrak, ktorý všetci niekde hľadajú. Keď sme sa jej opýtali, či súhlasí so slovami slovenského trénera Vladimíra Pláteníka, že chybami a nefér hrou zo strany WTA stratila sezónu v najlepších rokoch, odvetila nám:

„Je to očividne tak. Hocijaký cudzí zásah a nepríjemná situácia vie človeka poriadne vykoľajiť. Bolo to užitočné aspoň v tom, že som spoznala ľudí, kto je kto, komu môžem veriť a kto sú skutočne blízki priatelia. Som rada, že je Stefano späť a teším sa na túto sezónu.“

Čo jej Vukov poradil za stavu 0:3 v treťom sete? „Pripomenul mi, že som zišla z plánu, po vyhratom prvom sete som v druhom stratila sústredenosť a razanciu.

Kázal mi upokojiť sa, vrátiť do hry a využiť silnú zbraň na podaní. Milo ma prekvapilo, akú podporu som dostala z hľadiska, ako ma hnali za toho stavu 0:3 bod za bodom a burácali, keď som získavala gem za gemom. Na tieto chvíle nikdy nezabudnem.“

Rybakinová sa už 5–6 rokov pripravuje na každý grandslamový turnaj v Bratislave a o Slovensku nám povedala: „Cítim sa tam výborne, mám rada mesto aj prírodu, bola som aj na Devíne aj na prechádzkach pri Dunaji.

Máte tam skvelé tenisové strediská so všetkými povrchmi, aj s trávou, a halami, trávim u vás 6–7 týždňov každý rok. Bratislava je môj druhý domov. Už som niečo pochytila aj zo slovenčiny, no nie veľa, lebo mám tam celý tím a s ním hovorím tromi rôznymi rečami. Slovensko som si obľúbila.“

Pláteník, ktorý bol šéftrénerom tenisovej akadémie Empire v Trnave a pre Rybakinovú trénera Vukova zohnal roku 2019, nám celý príbeh opísal takto:

„Dotiahol som Stefana z americkej akadémie v Delray Beach, kde pracoval ako jeden z trénerov, a pomáhal aj Osakovej, Keninovej, Vickaryovej, ale ako Európan túžil prísť späť. Najskôr sme hľadali pomoc pre našu Terku Mihalíkovú, takže Vukov prišiel k nej do Trnavy a ja som vtedy trénoval Anhelinu Kalininovú. Oslovila ma aj Belinda Benčičová a chceli sme vytvoriť také pekné trio Kalininová – Benčičová – Mihalíková.

Lenže spolupráca Vukova s Mihalíkovou trvala iba nejaké dva mesiace a Kalininová ho odporučila Rybakinovej, ktorá k nám prišla roku s rebríčkom okolo 200. miesta. Dnes je absolútna hviezda. Celá aféra s trestom od WTA bola postavená na dohadoch a nedorozumeniach, boli v tom zásahy z rôznych strán, ale vidíte, vrátil sa k nej a je znovu na vrchole.

Jelena potrebuje Stefana, je dôležitý pre jej hru. Či sa to niekomu páči alebo nie. Nikto na svete sa nestal svetovou jednotkou sediac pred televízorom alebo preto, že by ho niekto ofúkaval a sa s ním maznal, keď jajkal a jojkal.

Tenis je náročný aj psychicky, tvrdá robota, keď tréner musí zvládať tlaky, keď musí občas zdvihnúť hlas, byť prísny, ale v dnešnom svete sa to nenosí. Najmä nie na veľkých javiskách ako je grandslamové, kde každý musí byť pozitívny, slušný, tichý, lenže tam ide o každú loptu, o každý bod, o rebríčky, o tituly. Jelena sa postavila zaňho, čo nebýva zvykom.

Stefano je na dvorci prísny, ale mimo neho prijemný, milý, spoločenský, stará sa o hráčku, o atmosféru. Jelena je trochu flegmatický typ, možno si tí dvaja sadli, možno nie, je mi to jedno, ale majú výsledky. Ona si ho pochvaľuje a pokiaľ sa nepreukážu žiadne priestupky, alebo jasné dôkazy, že ju mal psychicky alebo fyzicky týrať, tak toto bola absolútna chyba a nespravodlivosť zo strany WTA.

Jelena prišla o celú sezónu. Sobolenková sa bála jej štýlu hry a zaslúžene prehrala. Rybakinovej sme vždy verili, hrá veľký tenis a ešte o nej budeme počuť.“

X XX

Anonymita bude minulosťou, finančná správa začne kontrolovať nové veci, zabrániť chce daňovým únikom

Éra „divokého západu“ v oblasti kryptomien sa definitívne končí. Od 1. januára 2026 vstúpili do platnosti pravidlá, ktoré zásadne menia hru pre burzy aj bežných investorov. Štát získava do rúk silný nástroj na kontrolu digitálnych peňaženiek a nekompromisne odkazuje: anonymita v krypto-svete je minulosťou.

Kriminalisti z 1. oddelenia hospodárskej kriminality Prahy IV odhalili a zadržali 21-ročného cudzinca, ktorý je obvinený z desiatich podvodov spáchaných v Prahe aj na ďalších miestach Českej republiky. Prvý prípad sa stal koncom minulého roka, keď žena uverila telefonátu údajného pracovníka Českej národnej banky. Podľa jeho pokynov vybrala svoje úspory a odovzdala ich podvodníkovi v centre mesta. / Zdroj: Policie ČR

Kým doteraz sa mnohí držitelia kryptoaktív spoliehali na istú mieru neviditeľnosti, nová legislatíva ich stavia pred hotovú vec. Poskytovatelia služieb, ako sú kryptoburzy či správcovia peňaženiek, sú po novom povinní sledovať každý krok svojich klientov. Nejde pritom len o lokálnu iniciatívu, ale o súčasť globálneho ťaženia proti daňovým únikom.

Pod drobnohľadom Bruselu aj OECD

Slovenská republika touto zmenou implementuje európsku smernicu DAC8 a celosvetový štandard CARF od OECD. Cieľ je jasný – urobiť v digitálnych aktívach rovnaký poriadok, aký vládne v tradičnom bankovom sektore.

„Cieľom legislatívnej zmeny je zvýšenie transparentnosti, efektívnejšie zdaňovanie príjmov z kryptoaktív a posilnenie boja proti daňovým únikom,“ uviedla vo svojom stanovisku Finančná správa (FS).

Čo to znamená pre prax?

Burzy musia od začiatku tohto roka detailne evidovať nielen to, kto u nich obchoduje, ale aj každú jednu transakciu či prevod. Tieto informácie neostanú v ich archívoch – budú predmetom automatickej výmeny informácií medzi daňovými úradmi v rámci celej EÚ a ďalších zmluvných krajín.

Finančná správa však upozorňuje, že firmy čaká náročné obdobie príprav: „Poskytovatelia služieb kryptoaktív si súčasne musia upraviť svoje interné systémy výkazníctva a procesy tak, aby zabezpečili správny zber, spracovanie a formátovanie údajov v súlade so zákonom.“

Prvé „zúčtovanie“ príde v máji 2027, kedy budú musieť poskytovatelia prvýkrát hromadne nahlásiť údaje za celý kalendárny rok 2026.

Nespolupracuješ? Prídeš o prístup k účtu

Novela zákona č. 359/2015 Z. z. však mieri aj priamo na používateľov. Identifikácia totožnosti a potvrdenie daňovej rezidencie už nebude dobrovoľnou možnosťou, ale tvrdou podmienkou. Týka sa to nielen nových nadšencov, ktorí do kryptomien vstupujú dnes, ale aj „starých harcovníkov“, ktorí už účty majú.

Pravidlá sú nastavené prísne. Ak klient odmietne súčinnosť, burza s ním musí ukončiť spoluprácu. „V prípade, že používateľ kryptoaktív neposkytne požadované údaje ani po opakovanej výzve, poskytovateľ služieb kryptoaktív je povinný zabrániť jeho možnosti vykonávať oznamované transakcie,“ varuje FS.

Koniec anonymity ako daň za legitimizáciu

Zavedenie týchto pravidiel je jasným signálom, že štát už kryptomeny nevníma ako okrajový experiment, ale ako relevantnú súčasť finančného systému, z ktorej chce vidieť podiel na daniach. Pre bežného používateľa to znamená viac administratívy a stratu súkromia, pre trh ako celok možno vyššiu mieru bezpečnosti a čistoty kapitálu.

X X X

Šokujúce! Majiteľ slovenského hokejového klubu skončil za mrežami. Je podozrivý z ublíženia na zdraví a vydierania

Veľké problémy riešia v Liptovskom Mikuláši, ktorý včera podľahol Popradu na domácom ľade 3:5 a neuspel tak už v deviatom z posledných desiatich zápasov.

Majiteľ hokejistov Liptovského Mikuláša Robert Ľupták.

Kontroverzný majiteľ klubu Róbert Ľupták zápas priamo na štadióne nesledoval. Podľa informácií STVR je totiž vo vyšetrovacej väzbe za ublíženie na zdraví a vydieranie.

Zadržaný je aj jeho syn Matej, ktorý mu je v klube pravou rukou. Zajtra ich oboch čaká vypočutie pred súdom. STVR o tom informuje na sociálnej sieti Facebook.

 

Róbert Ľupták je kontroverznou postavou slovenského hokeja. V minulosti viedol hokej v Detve. Neskôr odišiel do Prešova, odkiaľ sa po vypadnutí tiež porúčal. Následne si to namieril Liptovského Mikuláša.

Spôsobil tým rozruch, lebo vtedajší kapitán Liptákov Martin Kriška vyhlásil, že nebude v klube pokračovať, ak tomu bude šéfovať práve Ľupták.

Škandálov má za sebou viac ako dosť. Trebárs už v roku 2017 pri zápase Detvy s Trenčínom vynadal Marcelovi Hossovi: „Ty šašo! Kde chcete hrať? S po……ou Detvou prehráte!“ Dostal pokutu tisíc eur.

Už o necelé dva týždne verbálne atakoval rozhodcov. Vyslúžil si za to zákaz vstupu do blízkosti dvoch metrov od priestorov kabíny tímu súpera, kabíny rozhodcov a inštruktorov rozhodcov vo všetkých súťažných zápasoch.

Milánčania týždeň pred olympiádou: Taliansko nech ukáže svoju silu a prekoná úrovne, ktoré iné krajiny nedosahujú

Milánčania týždeň pred olympiádou: Taliansko nech ukáže svoju silu a prekoná úrovne, ktoré iné krajiny nedosahujú / Zdroj: Reuters

Neubehlo veľa času a pokutu platil za urážky Michala Hudeca v Banskej Bystrici… Podobné situácie sa zopakovali ešte niekoľkokrát. V septembri 2025 telefonicky kontaktoval člena komisie rozhodcov SZĽH Petra Jonáka, aby sa sťažoval na výkon rozhodcov. Následne mu poslal SMS s vulgárnym obsahom.

Naposledy vzbudil vášne nepeknými odkazmi, ktoré si na diaľku posielal s Martinom Réwayom, ktorý musel opustiť mužstvo.

Ľupták je známy tým, že ostro kritizuje Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) a jeho fungovanie, napr. obviňoval zväz z toho, že kluby platia vysoké poplatky, kritizoval rozhodnutia vedenia či personálne otázky zväzu.

 X X X

 Ukrajina: Odmietnutie českých lietadiel bolo pomstou prezidentovi Pavlovi. Zahraničné médiá píšu o šoku aj škandále

Odmietnutie českej vlády poskytnúť bojové lietadlá L-159 Kyjevu bolo pomstou prezidentovi Petrovi Pavlovi za jeho neústupnosť v otázke vymenovania Filipa Turka českým ministrom životného prostredia. 

Podľa ukrajinského serveru Jevropejska pravda to vyplýva z v utorok zverejnených správ šéfa českej diplomacie Petra Macinku zaslaných Pavlovmu poradcovi. Kauzy, ktorú prezident označil za pokus o vydieranie svojej osoby, si všímajú aj médiá na Slovensku a v Poľsku.

Český minister zahraničia v SMS správach adresovaných poradcovi hlavy štátu Petrovi Kolářovi okrem iného uvádza, že prezident môže získať pokoj, keď bude Turek na ministerstve životného prostredia. K otázke možnej dodávky lietadiel L-159 Macinka napísal, že jediný dôvod, prečo Ukrajinci lietadlá nedostanú, bolo Pavlovo „neuvážené“ vyhlásenie do médií v tejto veci.

Možnosť dodávky lietadiel pre účely zostrelenia ruských dronov spomenul Pavel počas svojej nedávnej návštevy Ukrajiny. Neskôr potvrdil, že mal na mysli české armádne lietadlá L-159. Macinka prezidentovo vyhlásenie kritizoval a vláda premiéra Andreja Babiša potom oznámila, že predaj lietadiel možný nie je, keďže ich česká armáda potrebuje.

„Macinka naznačil, že odpor vlády proti odovzdaniu ľahkých bojových lietadiel L-159 Ukrajine súvisí s neústupnosťou prezidenta Petra Pavla,“ píše Jevropejská pravda v článku s titulkom „Odmietnutie Česka odovzdať Ukrajine lietadlá bolo pomstou prezidentovi“.

Pomsta a šok

Kauzy si všímajú aj ďalšie ukrajinské médiá ako agentúra Ukrinform či server Censor.net, ktorý rovnako píše o „pomste“ v súvislosti s lietadlami L-159 pre Ukrajinu.

O textových správach ministra zahraničných vecí Macinku a reakcii prezidenta Pavla informujú aj slovenské médiá. Portál Aktuality.sk píše o bezprecedentnom škandále. Podľa denníka Sme ide o doteraz najvážnejší konflikt medzi prezidentom a vládou Andreja Babiša. Denník Pravda o kauze zase písal na úvodnej stránke svojho webu pod titulkom „Šok z Pražského hradu: Pavel obvinil českého ministra zahraničia z vydierania. Prezident zverejnil správy“. Podobnú formuláciu zvolil aj denník Nový čas.

„Škandál v Česku. Prezident obvinil ministra z vydierania,“ uviedol ku kauze poľský server onet.pl. O „vydieranom prezidentovi“ píše v súvislosti s kauzou web poľskej verejnoprávnej stanice TVP.

Server Euractiv, ktorý sa zameriava na dianie v Európskej únii, pripomenul, že zverejnenie Macinkových správ prichádza krátko pred plánovanými stretnutiami šéfa českej diplomacie v Bruseli a pred jeho prvou účasťou na zasadnutí ministrov zahraničných vecí Únie, kde by sa mal stretnúť s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou.

X X X

Odvážny návrh vedcov, s ktorým by súhlasil málokto. Čo sa stane, ak zdražie mäso?

Na tanieri sa dnes rozhoduje nielen o našom zdraví, ale aj o zdraví planéty. Nová štúdia ukazuje, že plná daň z pridanej hodnoty (DPH) na mäso by mohla znížiť ekologickú stopu našej stravy a pritom domácnosti nezruinovať

Odborníci tvrdia, že na mäso by nemala platiť nižšia sadzba DPH.

V rámci celej EÚ pochádza 23 % emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú priamo aj nepriamo v súkromných domácnostiach, práve zo sektora potravín. Pokiaľ ide o úniky zlúčenín dusíka a fosforu do životného prostredia, spotrebu vody a pôdy či ohrozenie biodiverzity, podiel stravovania na celkových vplyvoch dosahuje až 56 až 71 %

Štúdia Inštitútu pre výskum vplyvov klímy v Postupime (Potsdam Institute for Climate Impact Research – PIK) analyzuje ekologickú stopu stravovania a možnosti politických opatrení, ako jej čeliť prostredníctvom cenových signálov. Publikovaná bola v časopise Nature Food.

Vyplýva z nej, že zavedenie plnej sadzby DPH na mäso by mohlo rýchlo znížiť environmentálne dopady stravovania o 3 až 6 % v závislosti od kategórie, pričom priemerné dodatočné ročné náklady by predstavovali 26 eur na domácnosť.

„Z ekonomického hľadiska by sa k cene výrobku mali pripočítať environmentálne náklady vznikajúce počas jeho výroby,“ vysvetľuje Charlotte Plinke, výskumníčka PIK a spoluautorka štúdie. „To by znamenalo, že čím viac CO₂ sa vyprodukuje, tým drahší by výrobok bol. Zavedenie takéhoto odstupňovaného systému pre obrovskú rozmanitosť potravín je však veľmi zložité a v krátkodobom horizonte neuskutočniteľné. Preto sa najprv zameriavame na jednoduchú možnosť, ktorá je v súčasnosti politicky diskutovaná: zrušenie daňových úľav na mäsové výrobky,“ doplnila.

Výskumný tím vychádzal z reprezentatívnych prieskumov výdavkov súkromných domácností v 27 členských štátoch EÚ. Tento model mapuje hodnotové reťazce, v rámci ktorých sa vyrábajú produkty nakupované domácnosťami, a kvantifikuje s nimi spojené dopady na klímu a ekosystémy. Empirická analýza spotrebných vzorcov umožňuje výskumníkom formulovať aj politické scenáre, ktoré by štátu umožnili zasiahnuť do trhovej ekonomiky tak, aby sa environmentálne škody premietli do cien výrobkov a motivovali k ich znižovaniu.

Čítajte viacNedostatok tohto vitamínu vás môže dostať do nemocnice aj pri banálnom ochorení. Ohrození sú najmä ľudia nad 50 rokov

Mäso má väčšinou nižšiu DPH

Potraviny kupované v obchodoch často podliehajú zníženej sadzbe, napríklad 7 % namiesto 19 % v Nemecku. Na Slovensku máme základnú sadzbu 23 %, no na niektoré potraviny platí nižšia sadzba – či už 19 %, alebo na niektoré druhy mäsa dokonca len 5 %.

V roku 2023 uplatňovalo zníženú sadzbu dane na nákup mäsa 22 z 27 členských štátov EÚ, hoci jeho spotreba tvorí významnú časť environmentálnej záťaže potravín — napríklad 28 % emisií skleníkových plynov.

Po zohľadnení empiricky zistených reakcií domácností a po zaradení mäsa do štandardnej sadzby DPH modelové výpočty ukazujú, že environmentálne škody spôsobené spotrebou potravín by sa znížili o 3,48 až 5,7 % v závislosti od typu škôd.

Priemerné ročné výdavky na potraviny na domácnosť v EÚ by sa zvýšili o 109 eur. Tento nárast by však bol vyvážený dodatočnými daňovými príjmami vo výške 83 eur na domácnosť, ktoré by sa v princípe mohli použiť na sociálnu kompenzáciu, napríklad formou paušálnej platby na osobu. Čisté ročné náklady by tak predstavovali len 26 eur na domácnosť.

V druhom kroku výskumný tím modeloval scenár, v ktorom štát zavádza ekonomicky konzistentný cenový signál — teda diferencovanú environmentálnu daň na potraviny založenú na emisiách skleníkových plynov spojených s jednotlivými výrobkami.

Výpočty ukazujú, že všeobecný cenový príplatok približne 52 eur za tonu ekvivalentu CO₂ by viedol k rovnakému zníženiu emisií skleníkových plynov zo stravovania ako zrušenie zníženej sadzby DPH na mäso. Pre porovnanie, cena uhlíka za palivá a vykurovanie v Nemecku, ktorá bude v roku 2028 začlenená do celoeurópskeho systému oceňovania, je v súčasnosti 55 eur za tonu ekvivalentu CO₂.

Čítajte viacTáto chrípka je brutálna, no existuje zbraň, o ktorej nevieme. Čo skutočne dokáže ochrániť vás a váš domov?

„Takýto komplexný cenový signál by znížil aj ostatné environmentálne dopady nad rámec skleníkových plynov, a to o niečo viac než selektívny cenový signál prostredníctvom DPH na mäso,“ vysvetľuje Michael Sureth, výskumník PIK a spoluautor štúdie.

„Predovšetkým by bolo možné tento komplexný cenový signál postupne posilňovať tak, aby politika plne riešila problémy, ako sú klimatická a biodiverzitná kríza. Samozrejme, musí to byť sprevádzané primerane silnou sociálnou kompenzáciou prostredníctvom vrátenia výnosov. Čisté náklady takejto diferencovanej environmentálnej dane na potraviny by potom klesli na 12 eur na domácnosť ročne. Ide však o náročný dlhodobý projekt, preto naša štúdia opisuje aj možnosť rýchleho prvého kroku,“ uzavrel výskumník.

 X X X

 Tajomstvo ázijskej dlhovekosti je odhalené. Prehliadaný gigant z Ázie mení pravidlá hrPrehliadaný gigant z Ázie mení pravidlá hry. Vedecký objav ukazuje, prečo by bambusové výhonky nemali chýbať ani na vašom tanieri.

Už ste niekedy premýšľali, že potravina, ktorú poznáme skôr ako pochúťku pre pandy, môže byť zároveň jedným z najväčších, no zatiaľ prehliadaných kulinárskych a zdravotných pokladov pre ľudí? Bambusové výhonky, stáročia základ ázijskej kuchyne, sa teraz dostávajú do popredia záujmu vedcov a ich zistenia menia náš pohľad na túto exotickú rastlinu.

Silvia Horecká zasvätila viac než polovicu svojho života gastronómii

Nedávny, prelomový prehľad šestnástich vedeckých štúdií odhaľuje, že Západ zatiaľ prichádza o výživnú bombu. Výskumníci hlásia, že správne pripravené bambusové výhonky dokážu divy s naším zdravím – od regulácie cukru v krvi až po ochranu buniek. Pripravte sa na odhalenie skutočného potenciálu bambusu!

Keď veda odkrýva nečakané benefity

Zatiaľ čo na Západe vnímame bambus skôr ako stavebný materiál alebo exotickú dekoráciu, medzinárodný tím vedcov sa pozrel na jeho jedlé výhonky z úplne iného uhla. Systematicky analyzovali rozsiahle výskumy a odhalili, že táto nenápadná plodina skrýva obrovské nutričné hodnoty.

Ich komplexný prehľad 16 vedeckých štúdií jednoznačne ukázal, že bambusové výhonky si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť ako superpotravina. Výskumníci sú presvedčení, že ak sa s nimi pracuje správne, prinášajú množstvo zdravotných výhod, ktoré sa len ťažko dajú prehliadnuť.

Preto ich záver znie jednoznačne a naliehavo: „Vyzývame akademickú obec, aby ďalej skúmala túto plodinu pre jej vysoký potenciál na zlepšenie ľudského zdravia,“ napísali výskumníci vo svojom článku publikovanom v časopise Advances in Bamboo Science. Je to jasná výzva na preskúmanie tohto daru prírody.

Celkovo štúdie zahŕňali obrovskú vzorku – takmer 5000 ľudských účastníkov a nespočetné laboratórne experimenty. Zistilo sa, že bambusové výhonky prinášajú úžitok takmer každému telesnému systému, čo podčiarkuje ich obrovský potenciál pre globálne zdravie.

Bambus – strážca cukru a ochranca srdca

Vedeli ste, že bambus môže byť kľúčom k lepšej kontrole hladiny cukru v krvi? Pacienti s diabetom, ktorí zaradili do svojho jedálnička sušienky obohatené o bambusové výhonky, zaznamenali výrazný pokles hladiny glukózy. Čím viac bambusu, tým väčší pozitívny efekt!

Nestačí len to, bambus sa ukázal byť aj skvelým spojencom pre zdravé srdce. U účastníkov, ktorí ho konzumovali ako zdroj vlákniny, sa zlepšila hladina cholesterolu – konkrétne klesol celkový aj ten „zlý“ LDL cholesterol. Zároveň sa im výrazne zlepšilo trávenie.

Laboratórne testy odhalili, že zázračné schopnosti bambusu idú ďaleko za rámec obyčajnej vlákniny. Extrakty z bambusových listov sú bohaté na flavonoidy a preukázali silné ochranné účinky proti škodlivým látkam ako akrylamid či glycidamid, ktoré vznikajú pri varení škrobových jedál na vysokých teplotách.

A čo starnutie a choroby? Ľudské bunky vystavené bambusovým extraktom preukázali obdivuhodnú odolnosť voči takzvaným reaktívnym formám kyslíka, ktoré poškodzujú bunky. Bambus má tiež protizápalové vlastnosti a pomáha udržať bunky vitálne aj v náročných podmienkach.

Tajomstvo výživovej hustoty

Čím to je, že bambusové výhonky sú takou výživovou bombou? Ich tajomstvo spočíva v bohatej kombinácii živín: sú plné bielkovín, obsahujú dostatok vlákniny a zároveň minimum tuku. Nájdete v nich aj dôležité esenciálne aminokyseliny,

Vláknina z bambusu je pre naše telo mimoriadne prospešná. Obsahuje celulózu, hemicelulózu a lignín, ktoré tvoria prevažne nerozpustnú vlákninu. Táto „balastná látka“ efektívne prečistí tráviaci systém a v kombinácii s rastlinnými sterolmi pomáha znižovať tuk a cholesterol v krvi.

Okrem toho bambus obsahuje aj vitamíny, ktoré sú kľúčové pre naše zdravie. Čerstvé výhonky sú zdrojom tiamínu, niacínu, vitamínu A, B6 a vitamínu E. Hoci štúdie o bambuse sa nesústredili priamo na vitamín E, iné výskumy ho spájajú s nižším rizikom mozgovej príhody a dokonca obezity.

Je zaujímavé, že nutričný profil bambusových výhonkov sa mení aj v závislosti od ich veľkosti a časti. Menšie výhonky do 40 centimetrov obsahujú viac cukru, železa a zinku, ale menej vlákniny. Spodné časti výhonku sú zas bohatšie na vlákninu a cukor, zatiaľ čo tie horné dodávajú viac bielkovín a minerálov.

Od kuchyne po trvalo udržateľnú budúcnosť

Potenciál bambusu nie je len v priamej konzumácii, ale aj v inováciách potravinárstva. Vedci objavili, že pridávanie bambusových antioxidantov do mliečnych nápojov znížilo tvorbu škodlivého furánu o viac ako 30 percent, čo je obrovský pokrok pre bezpečnosť potravín.

Ešte pôsobivejšie výsledky prinieslo namáčanie zemiakových výrobkov v extrakte z bambusových listov pred vyprážaním. Tvorba akrylamidu klesla až o neuveriteľných 76 percent, a to bez akejkoľvek zmeny chuti či textúry. To je revolúcia pre obľúbené vyprážané jedlá.

Predstavte si, že cestoviny môžu byť zdravšie. Obohatené rezance, kde len 10 percent pšeničnej múky nahradil prášok z bambusových výhonkov, obsahovali viac aminokyselín, bielkovín a vitamínov, no menej tuku. Navyše, v senzorických testoch uspeli na výbornú.

Niet divu, že už od roku 2004 čínske zdravotnícke orgány schválili extrakty z bambusových listov ako potravinársky antioxidant. Používajú sa v olejoch, mäsových výrobkoch a nápojoch, čo potvrdzuje ich uznávané benefity a bezpečnosť na globálnom trhu.

Pozor na prípravu

Predtým, než sa s nadšením pustíte do bambusových výhonkov, je dôležité poznať jedno kľúčové pravidlo: vždy ich správne pripravte! Jedna štúdia zistila vysoký výskyt strumy u školákov, ktorí ich konzumovali bez dostatočnej úpravy. Dôvodom sú látky ako kyanogénne glykozidy, ktoré v surovom stave uvoľňujú kyanid a narúšajú štítnu žľazu.

Preto je nevyhnutné bambusové výhonky pred konzumáciou predvariť vo vode. Dĺžka varenia sa líši podľa druhu bambusu, takže je dôležité vedieť, ktoré odrody si vyžadujú dlhšiu úpravu. Štúdie na zvieratách jasne preukázali škodlivé účinky neupraveného bambusu na štítnu žľazu.

Okrem zdravotných výhod je bambus aj šampiónom udržateľnosti. Patrí medzi najrýchlejšie rastúce rastliny na Zemi, čo z neho robí ideálny, obnoviteľný zdroj. Zatiaľ čo celková lesná pokrývka klesala, globálna plocha bambusových lesov sa v rokoch 1980 až 2010 zvyšovala o 3 percentá ročne.

S vyše 1250 druhmi a viac ako 1500 zdokumentovanými spôsobmi využitia, bambus prirodzene rastie v mnohých regiónoch s nízkymi príjmami. Jeho rozšírená konzumácia by mohla výrazne zlepšiť výživu a zároveň podporiť miestne ekonomiky, čo z neho robí skutočne výnimočnú plodinu budúcnosti.

X X X

V STVR sa schyľuje k veľkému prepúšťaniu. Martina Flašíková priamo ukazuje na pozície, ktoré končia

Nielen nové logo, ale aj nečakané prepúšťanie. STVR sa chystá na reštart, no pre takmer stovku zamestnancov to znamená neistotu.

Generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková.

V Mlynskej doline sa schyľuje k historickým zmenám. Verejnoprávna STVR sa púšťa do rozsiahlej premeny, ktorá sa dotkne nielen jej vizuálnej tváre, ale aj vnútorného fungovania. Od februára nás čaká nielen úplne nové logo, ale aj významné personálne úpravy.

Generálna riaditeľka Martina Flašíková zahájila hĺbkový audit s jasným cieľom: zmodernizovať a zefektívniť inštitúciu. Tieto kroky sú súčasťou širšej stratégie, ktorá má STVR posunúť do novej éry a prispôsobiť ju súčasným potrebám mediálneho trhu.

Pretrepávanie personálu

Po detailnom prehodnotení štruktúry a fungovania STVR sa ukázalo, že niektoré pozície sú nadbytočné. V kolose s približne 1700 zamestnancami sa to dotkne necelej stovky ľudí, čo predstavuje asi päť percent celkového počtu.

Táto optimalizácia vyvoláva prirodzené otázky o osudoch dotknutých pracovníkov. Manažment však ubezpečuje, že ide o cielený proces založený na zisteniach auditu.

Generálna riaditeľka Martina Flašíková k tomu pre Koktejl.sk povedala: „Ohlásené prepúšťanie prebieha s implementáciou novej organizačnej štruktúry. Tá zohľadňuje zistenia auditu a prepúšťanie sa dotkne primárne pozícií, ktoré sa ukázali ako nadbytočné vzhľadom na potreby organizácie.“

Dodala tiež, že revízia sa vzťahuje aj na dlhodobo neobsadené miesta. Tieto pozície boli síce rozpočtovo kryté, no v praxi sa nevyužívali, čím sa uvoľnia zdroje a priestor pre efektívnejšiu prácu.

Nový vizuál STVR

Okrem personálnych zmien predstavila STVR aj prvú etapu premeny svojej vizuálnej identity. Verejnosť už mala možnosť spoznať nové logá, ktoré sú začiatkom rozsiahlejšej transformácie.

Ako sme ťa už informovali, nejde pritom o jednorazovú úpravu. Ambíciou je vybudovať jednotný, moderný a udržateľný vizuálny systém. Ten by mal prepojiť všetky platformy STVR a zabezpečiť ich konzistentnú prezentáciu.

Koncept nového vizuálu nevznikol len tak. Bol výsledkom hlbokého pochopenia fungovania rozhlasu a televízie ako jedného celku a zohľadnil ich reálne potreby.

Kľúčový bol dôraz na praktickú použiteľnosť. Nová identita má bez problémov fungovať v rôznych prostrediach a platformách, naprieč celým mediálnym portfóliom inštitúcie.

Za oponou nového loga

Zaujímavosťou je, že nové logo sa zrodilo priamo v internom prostredí STVR, bez externého tendra. Autorkou úvodného konceptu a skice je dokonca samotná generálna riaditeľka Martina Flašíková.

Podieľala sa na jeho formovaní už v počiatočnej fáze, s cieľom vytvoriť stabilný základ. Na ňom sa potom budú postupne stavať ďalšie prvky celej novej vizuálnej identity.

Martina Flašíková vysvetlila, že vznik loga nebol unáhleným krokom. „Nové logo STVR nevzniklo ako rýchle rozhodnutie ani ako výsledok jedného nápadu,“ uviedla. Je to výsledok dlhého a náročného kreatívneho procesu.

Tento proces sa odohrával priamo v STVR, kde interný kreatívny tím pracoval s približne pätnástimi rôznymi konceptmi. Kľúčom nebola len estetika, ale hlavne to, aby nový vizuál niesol príbeh a dokázal prepojiť všetky aspekty vysielania.