Putinovo dlouhé mlčení přináší ovoce. Trump opět otočil. Po teatrální venezuelské akci, která vedená s odstupem skončila s výjimkou únosu prezidenta Madury a jeho manželky, kdy se chovají před americkým soudem důstojně a uvolněně v podstatě faktickým fiaskem, protože podle většiny neutrálních zpráv, tj. samozřejmě ne těch, které plodí naše bruselsko-liberální média je Venezuela překvapivě konsolidovaná, viceprezidentka Rodrigezová či její brácha předseda parlamentu ostře vystupují proti americkému vměšování a kapitáni amerického ropného průmyslu kategoricky odmítají podílet se na investicích do venezuelské ropy.

Také alespoň doposud i Trumpova taškařice s pokusem zabrat Grónsko ať již násilím či dohodou, zdá se nevyšla a také zjevně pod tlakem opustil od likvidace iránského režimu.

Trump se tedy vrátil k neuralgickému tématu míru na Ukrajině, který kdysi chtěl vyřešit prosadit do 24 hodin ještě před nástupem do funkce. Uprostřed neskutečných otoček, nyní opět otočil a oproti fázi verbálních  útoků na Rusko či Čínu ohledně jeho milovaného tématu odebírání ropy, naposledy tedy z Venezuely  naopak kategoricky a brutálně obvinit Ukrajinu, že brání uzavření míru s Ruskem.

Osvědčená pokerová taktika Putina se opět vyplatila a ačkoliv ji ani slůvkem neopustil a dál Trumpa ignoruje, Zelensky naopak rozhořčeně protestuje.  

Upřímně řečeno, teď by to jen chtělo, aby Trump vytrval, neboť totální kolaps energetiky v ukrajinských městech, mráz a nedostatek vody ve svých důsledcích nepochybně nálady Ukrajinců ovlivňuje a mohou přitlačit k míru.

Zatím náš Petr Pavel za absolutního nezájmu místních či snad dokonce světových médií navštívil Lvov, aby jako zkušený rozvědčík socialistické lidové armády rekogniskoval dopady dronů, krutou zimu, faktor času a „povzbudivou“ situaci na bojišti.

Když už mluvím o Putinovi, stojí za zmínku, že je ve své pokerové pozici  momentálního odmítání komunikovat s Trumpem či i USA je naprosto důsledný.

Připomínám, že bratři v triku, dva multimilionářští Trumpovy obchodníci Wittkoff a Kuschner měli podle Bloombergu vyrazit do Moskvy, aby Putina informovali o výsledcích dosavadních nejrůznějších jednání s Ukrajinci na Miami o dosažené údajné dohody, jak o tom vítězoslavně naše média referovala.

Zatím to ovšem vypadá, že je v Moskvě nikdo nečeká a  možné přijetí nebylo potvrzeno

A proč taky?

Vždyť rámcově byli pánové Putin-Trump dohodnuti už na Aljašce. Ovšem tím, že do toho Trump pustil destruktivní síly Evropanů, kteří na rozdíl od něho nechtějí mír, ale porážku Ruska, ačkoliv Evropa objektivně  nemá sílu ji  sama prosadit, zpočátku velmi nadějná cesta zatím končí v pomyslných bažinách nicoty.

Putin se zjevně rozhodl – a ze svého hlediska má pravdu – dotahovat záležitost Ukrajiny    kombinací tlaku na bojišti a pokračování ničení infrastruktury.

Je samozřejmě rovněž pod tlakem.

Ruští silovnici v médiích na něho tlačí, že musí přistoupit k totální válce a drtivě zničit Ukrajinu na způsob Velké vlastenecké války, kdy vše bylo podřízeno jedinému cíly porážce nacistického Německa.

To však odmítá a tak rozhodující část Ruska žije v relativní pohodě, část Rusů (ta menší za, na jejich poměry neuvěřitelné služebné 2 500 dolarů měsíčně bojuje)  – a rodinám padlých jsou vypláceny podle zpráv značné náhrady. Rusko výrazně v minulém roce snížilo inflaci a Putin nařídil, že opětovně musí být obnoven hospodářský růst, který logicky  dočasně musel stagnovat.

Protože speciální vojenská operace je dle zpráv podporována, nechce logicky k totální válce přistoupit, protože potom by celospolečenský smír mohl být narušen.

Zdá se, tedy, že se po všech stránkách hraje o to, aby tato válečná zima byla tou poslední.

Ale je to u všech otázkou výdrže.

Dopadne- li to všechno dobře, předpokládanými poraženými by měli být válkychtiví Evropané, Zelenský a u nás naše opozice a generálové Pavel a Zuna.

Potom se možná Putin setká s Trumpem a dokonce mu popřeje vítězství v midtermu, protože chtě nechtě  s ohledem na potřebu zrušení existujících sankcí je pro něj Trump  na Západě jediným partnerem…

Taková je realita.

P.S. zpráva z youtube portálu : po  Meloniové a Macronovi dosud největší válečný evropský jestřáb Friedrich Merz včera pronesl: Německý kancléř Friedrich Merz signalizuje zásadní obrat v politice a vyzývá EU k obnovení rovnováhy ve vztazích s Ruskem po letech izolace. Jeho slova přicházejí v době, kdy Evropa zůstává stranou mírových rozhovorů vedených Spojenými státy, zatímco volání po dialogu v celém bloku sílí. Francie, Itálie a Evropská komise nyní uznávají, že rozhovory s prezidentem Vladimirem Putinem mohou být nevyhnutelné. Moskva tvrdí, že je otevřena dialogu, ale odmítá nechat se poučovat. Tento posun odhaluje hluboké otázky o roli, relevanci a strategii Evropy v době, kdy ukrajinský konflikt vstupuje do kritické fáze.

…Časem se bude muset přizpůsobit i česká politika. Vývoj nezastavíš. Babiš ovšem bude muset v sobě přežvýkat Vrbětice, kde se nechal zmanipulovat generálem Koudelkou a redakcí časopisu Respekt.

Je skvělé, že hodlá vyrazit do Číny, ale změní-li náhle Evropa dosud nepřátelský pohled na Rusko, rozhodně bychom neměli zůstat jako kůl v plotu.

Včera triumfálně na jedničku obhájila jeho vláda své místo na slunce, tak si časem bude muset vzít příklad z Orbána, Meloniové, svého přítele Macrona a nově překvapivě i z Merxe. 

Asi tak… JUDr. Jiří Vyvadil, server vasevec.cz

X X X

 Čína se zbavuje amerických dluhopisů

Čína v listopadu snížila objem amerických státních dluhopisů o 6,1 miliardy dolarů, což je nejnižší hodnota od roku 2008, informuje dnes čínský portál Global Times.

Autorka Ma Jingjing uvádí že podle ve čtvrtek americkým ministerstvem financí  zveřejněných údajů  klesl objem amerických státních dluhopisů v Číně v listopadu na 682,6 miliardy dolarů, což představuje meziměsíční pokles o 6,1 miliardy dolarů. Toto snížení se připisuje diverzifikaci zahraničních aktiv Číny v posledních letech s cílem zajistit bezpečnost a likviditu aktiv a zároveň výnosy.

V listopadu klesl objem amerických státních dluhopisů v Číně na nejnižší úroveň od září 2008, kdy klesl na 618,2 miliardy dolarů. Čína je třetím největším neamerickým vlastníkem státních dluhopisů, ale její objem od začátku roku 2025 klesl o více než 10 procent.  V listopadu zůstalo Japonsko největším neamerickým držitelem amerických státních dluhopisů, zatímco Spojené království se umístilo jako druhý největší vlastník amerických státních dluhopisů, ukazují data z USA.

„Pokles čínských rezerv amerických státních dluhopisů je výsledkem zvýšené optimalizace a diverzifikace zahraničních aktiv, k níž došlo v posledních letech, což pomáhá posílit celkovou bezpečnost a stabilitu portfolia,“ řekl deníku Global Times profesor financí a ekonomie Si Ťün-jang na Šanghajské univerzitě financí a ekonomie.

Podle Global Times nejnovější  údaje Čínské lidové banky, centrální banky země, uvádí, že čínské zlaté rezervy dosáhly ke konci prosince 2025 výše 74,15 milionu uncí, což představuje nárůst o 30 000 uncí oproti předchozímu měsíci. Jedná se o 14. měsíc v řadě, kdy centrální banka své zlaté rezervy zvýšila, uvedl deník Securities Times.

Čínská lidová banka  bude pravděpodobně i v budoucnu své zlaté rezervy nadále zvyšovat, protože to přispívá ke zvýšení stability rezervních aktiv a posílení schopnosti odolávat vnějším rizikům, zatímco podíl zlata v čínských rezervních aktivech zůstává ve srovnání s jinými významnými světovými ekonomikami relativně nízký, uvedl profesor.

Čínské devizové rezervy dosáhly na konci prosince 2025 celkové výše 3,3579 bilionu dolarů, což představuje nárůst o 11,5 miliardy dolarů, neboli 0,34 procenta, ukázaly oficiální údaje ze 7. ledna.

Státní správa deviz (SAFE) uvedla, že index amerického dolaru klesl a globální ceny finančních aktiv zaznamenaly v prosinci smíšené pohyby, ovlivněné faktory, jako jsou makroekonomická data a měnová politika ve velkých ekonomikách.

V důsledku přepočtů směnných kurzů a změn cen aktiv se čínské devizové rezervy během měsíce zvýšily, uvedla administrativa.

Vzhledem k tomu, že rok 2026 je prvním rokem 15. pětiletého plánu (2026–2030), bude SAFE lépe koordinovat rozvoj a bezpečnost a bude neustále budovat systém a mechanismus správy deviz, který bude „pohodlnější, otevřenější, bezpečnější a chytřejší,“ uvedl ve čtvrtek na tiskové konferenci Li Bin, zástupce vedoucího a mluvčí SAFE.

Li zdůraznil, že ministerstvo se bude držet zásad otevírání se na vysoké úrovni, bude neustále rozšiřovat otevírání se v devizovém sektoru a usnadňovat oboustranně výhodnou spolupráci. Uvedl, že bude vynaloženo úsilí na koordinovaný pokrok v internacionalizaci jüanu a vysoce kvalitním otevírání kapitálového účtu a bude prohloubeno úsilí o reformy správy deviz v oblastech, jako jsou přímé investice, investice do cenných papírů a přeshraniční financování.

„Bude vynakládáno úsilí na neustálé zlepšování správy a fungování devizových rezerv a bude vynaloženo veškeré úsilí k zajištění bezpečnosti, likvidity, zachování hodnoty a zhodnocení aktiv devizových rezerv,“ zdůraznil úředník pro Global Times.

 X X X

 Prominentný člen CDU vyzýva na obnovenie dialógu s Ruskom, chváli prístup Macrona

Armin Laschet, prominentný člen strany nemeckého kancelára Friedricha Merza, v piatok vyzval na obnovenie dialógu s Ruskom. Súčasnú situáciu označil za „absurdnú“ a varoval, že Európa sa tým sama zbavuje politickej váhy.

Laschet, bývalý kandidát na kancelára za konzervatívnu CDU a súčasný predseda zahraničného výboru nemeckého parlamentu, agentúre AFP povedal, že „ak chce byť Európa suverénna, musí byť schopná zastupovať svoje vlastné postoje“. Podľa neho práve z tohto dôvodu treba oceniť prístup francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Útoky na ropné tankery pri Novorossijsku: drony zasiahli kľúčovú tepnu Kazachstanu

Macron v decembri vyhlásil, že Európa by mala v „najbližších týždňoch“ nájsť rámec pre komunikáciu s Kremľom. Laschet zároveň upozornil, že v súčasnosti európski lídri formulujú spoločné stanoviská spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré následne do Moskvy tlmočia americkí vyjednávači. „Európa sa tým sama paralyzuje,“ uviedol.

Kremeľ v piatok označil za „pozitívne“, že lídri Francúzska a Talianska vyzvali na obnovenie dialógu s Moskvou. Kontakty medzi EÚ a Ruskom sú pritom prakticky zmrazené od roku 2022, keď Moskva spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová v posledných týždňoch naznačili potrebu opätovného politického dialógu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Macron hovorí o vytvorení európskeho rámca rokovaní v záujme stability na kontinente, Meloniová zase tvrdí, že Európa musí začať s Ruskom hovoriť priamo.

Obaja zdôrazňujú, že dialóg nemá znamenať legitimizáciu ruskej agresie, ale snahu posilniť strategickú autonómiu Európy voči Spojeným štátom.

Merz: Nepotrebujeme Američanov, aby zachraňovali demokraciu v Európe

 X X X

 Němci stále nosí na výměnu miliony marek. I čtyřiadvacet let po zavedení eura

Ačkoliv se v sousedním Německu už od roku 2002 platí eurem, ovyvatelé doma stále schraňují miliardy marek. Jen v loňském roce si Němci nechali vyměnit 53,1 milionů marek, za které obdrželi 27 milionů eur (asi 650 milionů korun), vyplývá ze statistik německé centrální banky.

Již neplatné marky Němci nacházejí během rekonstrukcí svých domů nebo je získávají třeba během dědických řízení. Ačkoliv neomezená možnost výměny marek za eura platí v Německu již od zavedení společné evropské měny, řada Němců o tom ani dnes stále nemá tušení, píše portál BR24.

Nejvíce se o výměnu loni žádalo v Bavorsku. Ze dvou třetin šlo o bankovky, z jedné pak o mince. Směnný kurz je pevně stanoven na 1 euro za 1,95583 německé marky a služba je bezplatná. Zájemci mají možnost o výměnu požádat ve všech 31 pobočkách německé centrální banky po celé zemi.

 Jakmile se staré bankovky dostanou do centrální banky, pracovníci je hned skartují. Mince míří do jedné z pěti německých mincoven, kde jsou roztaveny pro další použití.

Ve Francii nebo v Řecku už směna není možná

Německá centrální banka neplánuje, že by bezplatný proces směny původní národní měny ukončila. Tím se odlišuje od řady jiných centrálních bank v EU. Podobný přístup totiž v eurozóně nyní zaujímá jen šest dalších zemí. Kromě Bulharska, které přijalo euro teprve na Nový rok, jsou to Rakousko, Irsko, Estonsko, Lotyšsko a Litva.

Jiné ekonomiky už proces výměny své staré měny na euro ukončily. Francie v roce 2008, Řecko o další čtyři roky později. Některé členské země eurozóny pak umožňují pouze částečnou směnu: Belgie, Chorvatsko, Slovensko, Slovinsko a Lucembursko směnu umožňují u bankovek, ale nikoliv u mincí.

 I téměř 25 let po zavedení eura zůstává v Německu stále mezi lidmi 12,1 miliard marek. Podle dostupných statistik jde o 162 milionů bankovek a 12 miliard mincí. Dominantní část těchto peněz se však zpět do německé centrální banky však pravděpodobně už nikdy nevrátí.

Někteří lidé marky schraňují z nostalgických důvodů, pro jiné mají sběratelskou hodnotu. Nemalá část v minulosti skončila i v zahraničí, kam ji odvezli turisté.

Německo nedá na hotovost dopustit

Němci hotovost dlouhodobě milují. Země se totiž ve srovnání s dalšími zeměmi Evropské unie nachází i na čele žebříčku, kde se hotovost nejvíce používá k nákupům zboží a služeb. V roce 2024 tento podíl převyšoval dokonce hranici 58 procent.

 Němci se tak výrazně odlišují třeba od Švédů či Finů a dalších národů na severu Evropy. Tam totiž hotovost už téměř nevyužívají. Ačkoliv podíl hotovostních plateb v Německu od koronavirové pandemie každoročně mírně klesá, stále zůstává ve srovnání s dalšími evropskými zeměmi nadprůměrný, uzavírá portál BR24.

X X X

V Grónsku přistáli němečtí vojáci. Experti z letectva i námořnictva mají vyslat signál.

Do Grónska dorazili první němečtí vojáci. Přistání v hlavním městě Nuuk se podle listu Bild odehrálo okolo páteční 18. hodiny. Na palubě civilního letadla měli sedět zkušení experti včetně logistiků a odborníků na leteckou dopravu. Vojáci zemí NATO vyrážejí do Grónska kvůli stupňující se rétorice amerického prezidenta Donalda Trumpa, který opakovaně mluví o anexi arktického ostrova.

Několik evropských zemí NATO vysílá do Grónska malé vojenské jednotky, aby se v rámci vojenského cvičení připojily k Dánům v reakci na stupňující se výhrůžky amerického prezidenta Donalda Trumpa, uvádí CNN.

V rámci německé armády se podle listu Bild jedná o jednotku 15 lidí, mezi nimiž se nacházejí důstojníci i vojáci. Je složena ze všech složek ozbrojených sil – letectva, námořnictva i pozemního vojska. „Jsou to zkušení vojáci, včetně logistiků a odborníků na leteckou dopravu,“ přiblížil listu mluvčí tamního ministerstva obrany.

Pohyb jednotek zachytil na síti X novinář Bildu Moritz J. Müller. „Němečtí vojáci jsou přepravováni autobusem do velitelství dánské armády v Nuuku. Velitelem operace je kontradmirál Stefan Pauly,“ napsal ke snímkům vojáků.

Francie vyšle do Grónska další prostředky

Na ostrov již dříve dorazila malá vojenská delegace z Francie, vyplývá z informací BBC. Podle britské televize se cvičení zúčastní i zástupci Švédska, Norska, Finska, Nizozemska a Velké Británie. Francouzský prezident Emmanuel Macron ve čtvrtečním novoročním proslovu k ozbrojeným silám uvedl, že Francie v nadcházejících dnech vyšle další „prostředky“. Polský premiér Donald Tusk oznámil, že jeho země vojáky do Grónska nevyšle. Zdůraznil přitom, že útok jedné země NATO na území jiné by byl „koncem světa, jak ho známe“.

Spor o Grónsko lze podle českého prezidenta Petra Pavla řešit diskusí v rámci Severoatlantické aliance. Během páteční návštěvy Ukrajiny varoval, že americké převzetí ostrova by bylo vážnou hrozbou pro NATO. Pavel odmítl silové řešení a prohlásil, že konflikt uvnitř aliance by pouze nahrál jejím protivníkům.

Cvičení má vyslat signál Trumpovi

Záměrem cvičení je podle dánského ministra obrany Troelse Lunda Poulsena „zavést trvalejší vojenskou přítomnost s větším dánským příspěvkem“. Řekl, že vojáci z několika zemí NATO budou v Grónsku působit na principu rotace.

Agentura AP zdůrazňuje, že přesuny vojáků mají demonstrovat jednotu mezi Evropany a vyslat signál americkému prezidentovi Trumpovi, že převzetí Grónska Spojenými státy není nutné, protože NATO může společně chránit bezpečnost arktického regionu tváří v tvář rostoucímu tlaku ze strany Ruska a Číny.

Spojené státy usilují o Grónsko s odkazem na údajné zajištění národní bezpečnosti. Pokud USA podle Trumpa Grónsko nezískají, budou se o to podle šéfa Bílého domu pokoušet Rusko a Čína. Samotné Dánsko ve středu oznámilo vyslání vojenských posil do Grónska v reakci na americké kroky.

X X X

Šándor: Mozková mrtvice NATO se vrací v mnohem větší podobě. Pro Evropu může být smrtící

Ruská agrese vyléčila Severoatlantickou alianci (NATO) z mozkové mrtvice či mozkové smrti – a teď se to vrací. V pořadu K věci na CNN Prima NEWS to prohlásil bezpečnostní poradce Andor Šándor. Komentoval také aktuální rozdílnost v pohledu na zahraniční politiku NATO a USA, přičemž podotkl, že prezident Spojených států Donald Trump „Alianci nijak nemiluje“. Vyjádřil se také k nečekané cestě prezidenta Petra Pavla na Ukrajinu.

Bezpečnostní poradce Šándor v pořadu K věci na CNN Prima NEWS promluvil o vnitřní hrozbě fungování NATO. „Ruská agrese vyléčila Alianci z mozkové mrtvice nebo mozkové smrti. Jak to tehdy řekl francouzský prezident Emmanuel Macron, zdá se, že je to nakažlivá nemoc, protože se to zase vrací, vrací se to v mnohem větší podobě,“ prohlásil.

Zároveň podotkl, že pro Evropu by takový vnitřní rozklad v důsledku Trumpovy politiky mohl znamenat mnohem větší problém. „Pro Evropu je to podle mě smrtící věc, ale jestli s tím je schopna něco udělat, to uvidíme,“ dodal.

 X X X

Robert Fico požičal komunistickej Kube 130 miliónov. Nesplácajú a prídeme o ne, varuje poslanec Valášek 

Európa by sa dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, ak sa NATO stane len papierovou alianciou. Musíme sa ale na to pripraviť. Dobrá správa je, že ani Rusko nie je pripravené zaútočiť už teraz, hovorí bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO, dnes poslanec za PS a stranícky tieňový minister obrany Tomáš Valášek. V kontexte námornej blokády ropy z Venezuely na Kubu varuje, že Ficova vláda komunistickej diktatúre požičala peniaze, ktoré zrejme už neuvidíme.

Bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO a súčasný opozičný poslanec a zároveň tieňový minister obrany za Progresívne Slovensko Tomáš Valášek reaguje na aktuálne globálne bezpečnostné výzvy. Interpretuje hrozby na Blízkom východe a úvahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o anexii či kúpe Grónska. Ďalej odpovedá na otázky o bezpečnostných zárukách NATO a prípadnom záložnom pláne Európy.

K situácii v Iráne sme počuli silné slová amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že „pomoc je na ceste“. Zatiaľ sa žiadny zásah Spojených štátov voči Iránu neuskutočnil. Ako tomu rozumiete a čo máme čakať?

Sú to viac ako silné slová a sú ešte silnejšie, než tie, ktoré ste citovali. Spojené štáty priamo pohrozili použitím sily. Vieme o informáciách, že predstavitelia vlády sa už stretli s pánom Pahlavím – exilovým lídrom Iránu. Komunikujú a naznačujú, že sú pripravení buď podporiť, alebo priamo zariadiť – podobne ako vo Venezuele – výmenu vlády. Možno aj fyzicky zlikvidovať, či uniesť súčasnú vládu.

To však nemusí byť také jednoduché ako vo Venezuele.

Rozhodne nie.

Nemusí sa to podariť. Môže z toho vzniknúť vojna?

Najpravdepodobnejší scenár v tejto chvíli nie je ani tak vstup Spojených štátov, ako skôr vstup Izraela do konfliktu. Obavy na iránskej strane komunikuje režim veľmi jasne a otvorene – považujú to za komplot izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Izrael sa snaží pokračovať vo vojne, ktorú voči Iránu reálne viedol niekoľko týždňov minulého roka. 

Videli sme vzájomné ostreľovanie raketami.

Áno, k tomu sa neskôr pridali aj Spojené štáty. Existuje obava, že ak sa zbrane hromadného ničenia ocitnú v nesprávnych rukách, Irán alebo Izrael stratia nervy a rozhodnú sa pre vojenskú operáciu.

Je ťažké posudzovať kroky prezidenta Trumpa. Jeho vlastní spolupracovníci ho opisujú ako najmenej organizovaného a disciplinovaného človeka, s akým kedy pracovali. To, že niečím pohrozí a pred niečím varuje, ešte neznamená, že sa to stane.

Už niekoľkokrát hrozil prísnymi sankciami voči Rusku alebo výrazným navýšením dodávok zbraní pre Ukrajinu. V realite boli sankcie skôr symbolické a navýšenie zbraní sa nikdy neuskutočnilo.

Nie všetky jeho sľuby sú vždy naplnené, a preto teória, že určite zaútočí na Irán, vychádza z toho že s jedlom rastie apetít a po úspešnej akcii vo Venezuele môže mať chuť zaútočiť, ale vôbec to tak nemusí byť.

Má niekto okrem Izraela záujem, aby režim v Iráne padol?

Určovanie toho, kto má byť lídrom Iránu, je záležitosť vnútorných procesov a medzinárodného práva. To je aj naša výčitka voči akcii vo Venezuele. Za Nicolásom Madurom nikto demokraticky zmýšľajúci plakať nebude, ale spôsob, akým bol odstránený, je problematický. Takto sa to jednoducho nerobí.

To isté platí v prípade Iránu. Ak Irán nie je hrozbou pre iné krajiny, jeho vnútorné dianie nezakladá právo na vojenský útok. Podobné argumenty o odstraňovaní „teroristov“ či „nacistov“ použil aj Vladimir Putin pri agresii voči Ukrajine v roku 2022.

Pán Maduro alebo iránsky režim sú zodpovední za beštiálne veci a nie sú naša krvná skupina. To však neznamená, že máme právo vojensky zaútočiť. Ak pripustíme, že môžeme uniesť lídra alebo zmeniť vládu niektorej krajiny, lebo sa nám nepáči, čo robí vnútri, môže to nakoniec vypáliť zle aj pre Slovensko. 

V stanovisku Progresívneho Slovenska ste po únose Nicolása Madura uviedli, že diktátor nikomu nebude chýbať. Vyjadrili by ste sa rovnako aj v prípade iránskeho lídra Chameneího?

Princíp medzinárodného práva platí vždy rovnako. Nemôže sa meniť, porušovať a uplatňovať len vtedy, keď sa nám to páči. Platí, že krajina nesmie voči inej krajine použiť násilie, pokiaľ ju priamo neohrozuje.

Izrael deklaroval, že nemôže sedieť a čakať, kým Irán dokončí zbrane hromadného ničenia. Irán už teraz sponzoruje milície v Jemene, v pásme Gazy, na Západnom brehu či v Libanone a tie priamo zabíjajú izraelských občanov. V medziach medzinárodného práva Izrael argumentuje právom na sebaobranu.

Neviem si však predstaviť, aký by bol argument Spojených štátov, keďže priama hrozba alebo agresia voči nim nebola dokázaná.

Otázka Grónska a bezpečnostné záujmy

V USA sa konalo stretnutie dánskeho ministra zahraničných vecí s viceprezidentom JD Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom o Grónsku. Čo od toho očakávať?

Grónsko je do veľkej miery samostatné a autonómne, ale jeho zahraničnú a obrannú politiku spravuje Dánsko. Pre potreby kolektívnej obrany ho považujeme za súčasť Dánska a zároveň je pokryté článkom 5 Severoatlantickej aliancie.

To, čo sa deje dnes je súčasťou snahy dánskej vlády a viacerých európskych lídrov vyvrátiť bezpečnostný argument, teda že im tam hrozí Rusko a Čína. Američania ho používajú ako dôvod na potenciálnu okupáciu alebo anexiu Grónska.

Dáni sa teda pokúšajú presvedčiť Američanov, že z bezpečnostného hľadiska nie je potrebné ovládnuť Grónsko?

Áno.

Nie je potom ten bezpečnostný argument len zámienkou?

To sa navzájom nevylučuje. Ak je to len zámienka, stále ten argument musíme seriózne vyvrátiť. Nevieme, čo má prezident Trump v pláne. Jeho navrhované kroky zahŕňajú anexiu, kúpu, či okupáciu. To je v úplnom nesúlade s tým, čo považuje za problém v Grónsku.

Hovoril o topiacom sa Severnom ľadovom oceáne a tankeroch, ktoré budú chodiť z Ruska alebo Číny a nepriamo ohrozia bezpečnosť USA. V takom prípade by riešením bolo posilniť vojenskú prítomnosť a schopnosť Dánska postarať sa o Grónsko.

To už Dánsko aj robí.

Áno a nielen Dánsko. Prebiehajú diskusie v NATO aj v Bruseli o novej misii aliancie v Grónsku, ktorá by bola podobnej tej, ktorá je na východnom krídle. Bezpečnostný argument je pravdepodobne len zámienkou a Trump sa rozhodol, že Grónsko nejakým spôsobom získa. Premenoval by ho na „Trumplandiu“ a zapísal by sa do histórie ako prezident, ktorý po 200 rokoch rozšíril územie USA.

Ako Európa nemáme iné riešenie, ako zobrať jeho argument vážne a ponúknuť adekvátne riešenia. Ak ho napriek tomu anektuje alebo bude okupovať, tak prizná, že jeho úmysly neboli dobré a argumenty boli falošné.

 Hovorí sa, že mierovým riešením by mala byť kúpa Grónska. Trump ponúkol peniaze aj jeho obyvateľom. Bude Grónsko na predaj?

To je otázka na obyvateľov Grónska, ktorí to zatiaľ odmietajú. Rovnaký postoj majú Dáni a prieskumy verejnej mienky v Grónsku sú silne proti.

85 percent obyvateľov nechce, aby sa stali súčasťou Spojených štátov.

Áno. Grónsko nemá ľahký vzťah s Dánskom, keďže je to vzťah kolonizovaného a kolonizátora, ale určite si neprajú byť kúpení alebo inak pričlenení k USA.

So Spojenými štátmi do vojny nepôjdeme

Aliancia bola zriadená na obranu pred vonkajším nepriateľom, nie na riešenie sporov vo vnútri. Máme obetovať NATO, ktoré potrebujeme aj na ochranu pred Ruskom, pre otázku v úvodzovkách nejakého Grónska?

Ak by spojenec vojensky zabral územie iného spojenca, tak by sme to ignorovali, tvárili by sme sa, že sa to nestalo a ďalej predpokladali, že by nás USA chránili napríklad pred Ruskom? To je rétorická otázka. Neviem si predstaviť, ako by to fungovalo a ako by to aliancia prežila.

Ak by sa Američania akýmkoľvek spôsobom dostali ku Grónsku, tak môžeme morálne zvíťaziť, teda zrušiť NATO a tváriť sa, že sme správne odpovedali na konanie Donalda Trumpa. Na druhej strane by sme ohrozili svoju bezpečnosť, pretože by sme neboli chránení voči útokom kohokoľvek iného.

Žiadny európsky líder zatiaľ nenaznačil, že reakciou na americkú okupáciu alebo kúpu by bolo vystúpenie z NATO. Obávam sa, že ak USA podniknú tieto kroky, tak hoci Aliancia ostane na papieri rovnaká, v praxi by bezpečnostné záruky a schopnosť odstrašiť nepriateľa zanikli.

Ak by Dánsko podľa článku 5 požiadalo o pomoc a spojenci by nereagovali, bol by to historicky prvý prípad, kedy by bol článok 5 aktivovaný a nebol by naplnený. Princíp „všetci za jedného, jeden za všetkých“ by bol v ťahu.

Platí článok 5 aj na spory vo vnútri Aliancie?

V zmluve z roku 1949 sa nenachádza nič o sporoch medzi členmi, okrem toho, že si ich majú riešiť mierovou cestou. Podmienkou je, aby to boli slobodné a demokratické krajiny, pretože Aliancia nemá mechanizmy riešenia sporov medzi spojencami. Podstata NATO je chrániť pred externým útokom.

Keď boli členovia v minulosti na nože, napríklad v prípade rozdelenia Cypru v 70. rokoch, americká aliančná diplomacia zabránila horúcej vojne medzi Gréckom a Tureckom.

Keď sa vtedy aliancia nerozpadla, prečo by sa pri otázke Grónska mala?

Pretože Cyprus nebol členom NATO. Išlo o spor medzi dvomi členskými krajinami, ktorý sa týkal územia mimo aliancie. Teraz by išlo o okupáciu časti členskej krajiny inou členskou krajinou. To je historicky bezprecedentná situácia.

Nepredpokladám, že Dánsko, či ktorákoľvek iná krajina, by na druhý deň vyhlásila, že opúšťa NATO. Scenár, ktorého sa obávam je, že požiadajú o pomoc a dostanú deklaratívnu podporu. Spojenci však nepôjdu do vojny s USA kvôli Grónsku.

Nie je na stole, že by sa Európa dostala do vojny so Spojenými štátmi?

Nie, to úplne vylučujem.

Ak by nás Dáni vyzvali, aby sme išli bojovať do Grónska, tak by sme nemali ísť?

Neviem si predstaviť, ako by sme im zmysluplne prispeli. Či už ako Slovensko alebo zvyšok európskych spojencov. Spojené štáty už majú relatívne veľkú vojenskú prítomnosť v Grónsku.

Poznáme aj historickú paralelu, kedy v roku 1989 Spojené štáty uniesli lídra Panamy. Pána Noriegu vtedy postavili pred súd a následne skončil vo väzení. Spojené štáty to urobili na základe zmluvy s Panamou, ktorá im umožnila mať vojenskú prítomnosť na ich území.

Donald Trump sa už vyhrážal grónskemu premiérovi, že bude mať veľký problém.

Ak by ho chceli vojensky obsadiť, tak to urobia do pár hodín. Práve kvôli tomu to nie je otázka amorality a morality. Jednoducho neexistuje fyzická cesta, ako zabrániť USA vo vojenskej okupácii.

Európa má potenciál ubrániť sa

Ako by mala reagovať Európska únia?

Musíme si pripustiť, že nevieme, v akom stave bude NATO na konci volebného obdobia Donalda Trumpa. Sú viaceré scenáre, aliancia môže zaniknúť, alebo byť vnútorné oslabená natoľko, že schopnosť odstrašiť iných, bude minimálna. V takom prípade prichádzame o bezpečnostné záruky, na ktoré sa spoliehame od nášho vstupu.

Naša obrana bola doteraz založená na tom, že ak ktokoľvek prekročí naše hranice, má automaticky dočinenia s vyše tridsiatkou silných a jednotne konajúcich vojenských mocností ako sú USA, Británia a Francúzsko. Tento fakt odstraší kohokoľvek, kto by sa o to pokúšal.

Tento psychologický efekt zaniká v momente, keď Spojené štáty nie sú súčasťou aliancie, alebo keď napadli druhého spojenca a neexistuje žiadna záruka, že by sa postavili za európske krajiny. Obzvlášť, keď sa o nich v novej národnej bezpečnostnej stratégii vyjadrujú tak negatívne. 

Za týchto okolností je zodpovedné uvažovať nad plánom B. To neznamená, že máme zavrhnúť Alianciu. Chcem veriť, že USA neurobia ten fatálny krok a konštatujem, že spolu s Demokratmi sú to aj Republikáni, ktorí v Kongrese varujú Donalda Trumpa pred týmto konaním.

Aliancia je stále naším bezpečnostným pilierom, nechcem ju zatracovať. V tomto momente už nie je vylúčené, že tu o pár rokov nebude.

Eurokomisár pre obranu naznačuje vznik európskej armády. Ako má vyzerať plán B?

Plán B je koalícia európskych krajín na báze vojensky najsilnejších. Konkrétne sú to krajiny Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko a dnes aj Poľsko, ktoré o chvíľu v počte tankov prevýši aj Nemecko a Veľkú Britániu. Táto koalícia by na základe kolektívnej zmluvy poskytovala záruky podobné tým, ktoré momentálne poskytuje NATO. Tieto krajiny sa už teraz zaoberajú stabilitou východného krídla a Ukrajiny.

Analytici tvrdia, že bez USA by európske armády vydržali na ukrajinskom fronte logisticky a munične možno dva týždne. Nepredstavuje plán bez USA obrovské bezpečnostné riziko?

Áno a ani netvrdím, že je to lepšie usporiadanie, než máme teraz. Aliancia so zapojením Spojených štátov je pre nás lepšie riešenie, ako výhradne európske. Avšak konštatujem, že vďaka krokom amerického prezidenta, nie je jasné, či Američania o pár rokov budú súčasťou týchto záruk.

Postačí nám európska aliancia na udržanie potenciálneho agresora na úrovni Ruska dlhšie ako dva týždne?

Potenciál má, ale nie sme na to momentálne pripravení. Európa má v skutočnosti viac ľudí v uniforme ako Spojené štáty – približne 1,5 milióna oproti 1,4 milióna v USA. Rovnako aj počtom obyvateľov je nás výrazne viac – približne 400 miliónov oproti 330 miliónov v USA.

Máme na to, aby sme sa ubránili proti 100-miliónovému Rusku. Ekonomicky aj personálne. Čo nemáme, je naštartovaný obranný priemysel. Rusko aj Ukrajina vyrábajú milióny dronov. My ich vyrábame v stovkách či tisíckach.

Nemáme početne silné ozbrojené sily. Rusko má vyše milióna ľudí, ktorých nasadili na Ukrajine. Na druhej strane, Ukrajina ich na fronte má okolo 800 tisíc.

Francúzsko zvažuje podobný systém ako sú naše Národné obranné sily a aktívne zálohy, teda občania, ktorí sú pripravení pomôcť. Pobaltské krajiny už zaviedli povinnú vojenskú službu, Nemci o tom uvažujú.

Ako Európa máme všetky predpoklady na to, aby sme tento kontinent vedeli ubrániť, ale dnes nie sme v tom stave. Žiada si to sústredené úsilie.

Ak Rusko zaútočí na budúci týždeň?

Rusko nie je v stave zaútočiť na Európu budúci týždeň, pretože je vyčerpané na Ukrajine. Aj keď sa Rusku podarilo rozbiť ukrajinskú obranu, tak z toho nevedeli nič vyťažiť.

Máme čas a všetky predpoklady na to, aby sme sa proti prípadnej ruskej hrozbe vedeli ubrániť sami. Zdôrazňujem, že ide o suboptimálny scenár. Určite je lepšie udržať alianciu tak, ako je. Trumpovi chýba podpora vlastných straníkov pre najantieurópskejšie elementy svojej politiky. Jeho súčasné konanie nemusí mať dlhú trvácnosť.

Bankrot na Kube nás priamo ohrozí

Sledujeme námornú blokádu na Kube. Týka sa nás to?

Týka sa nás to nepriamo cez Venezuelu, ktorá je najaktívnejším podporovateľom kubánskeho komunistického režimu. Kuba žije z venezuelskej ropy, ktorú importujú a následne exportujú do iných krajín.

Ak tento ekonomický biznis model kvôli americkej blokáde venezuelského vývozu zanikne, hrozí úplný kolaps kubánskej ekonomiky. Bude to mať priamy dopad na Slovensko.

Vláda Roberta Fica v minulom období poskytla Kube pôžičku vo výške viac ako 130 miliónov eur na stavbu teplárne. Eximbanka vtedy pristupovala veľmi opatrne, pretože sa obávala vymožiteľnosti pohľadávok. Už teraz je Kuba v stave, že neplatí tak, ako by mala. Bývalý minister Keketi v parlamente povedal, že splátky sú sporadické.

Eximbanka musela sanovať niektoré komerčné banky, ktoré Kube požičali a nedostali svoje peniaze späť. Obávam sa, že ak Kuba zbankrotuje úplne, môžeme na tú pôžičku zabudnúť. Zaplatíme to my všetci, slovenskí daňoví poplatníci.

Je to presne vo výške jedného z konsolidačných opatrení.

V čase, keď nám vláda cez vyššie dane vyťahuje peniaze z vreciek, budeme musieť sanovať šialený ideologický nápad Roberta Fica.

Nejasný postoj Fica voči politike Donalda Trumpa

Robert Fico bude v piatok 16.1. v USA, kde má podpísať dohodu o stavbe jadrovej elektrárne. Ako to vnímate?

Človek nikdy nejde na návštevu len kvôli jednej veci. Samozrejme, je tam aj politický element. Donedávna by sa určite chcel fotografovať s prezidentom Trumpom a ukazovať nám, ako je vo svete uznávaný. Neviem, či má rovnaké plány aj po únose Madura.

Fotografoval sa s Vladimirom Putinom.

Pravda a jeho hľadajú medzinárodné súdy za únosy ukrajinských detí, takže prečo nie. My sme za to, aby sa z dlhodobého hľadiska riešili energetické potreby Slovenska.

Postaviť jadrovú elektráreň bez riadnej súťaže, kde by sa porovnala americká ponuka s juhokórejskou či francúzskou, považujeme za obrovské mrhanie peniazmi. Rozprávame sa o investícii na úrovni niekoľkých miliárd eur.

Ide približne o 15 miliárd.

To je len pôvodný odhad. Ešte som nevidel jadrovú elektráreň, ktorá by bola postavená načas a za pôvodnú cenu. Reálne to môže stáť dvojnásobok.

Sledovali sme Mochovce, ktorých výstavba sa dlho predlžovala.

Rovnako aj elektrárne vo Veľkej Británii, Fínsku a USA. Všetky stáli násobne cez limit a boli postavené neskôr. Zadlžiť Slovensko a rozhodnúť o takejto veľkej investícii bez súťaže je trestuhodne nezodpovedné.

Predstavitelia Smeru jeden deň amerického prezidenta podporujú, potom kritizujú. Raz stoja na strane Venezuely, potom Robert Fico cestuje do USA. Čo hovoríte na politiku Smeru voči Trumpovi?

Sú na strane siláckych slov. Čokoľvek sa im práve hodí, to povedia, aby mali senzačný titulok. Smer je strana, ktorá pred Národnou radou viedla demonštrácie proti obrannej dohode s USA a teraz sa premiér ide do Washingtonu fotiť s Trumpom.

Čím to je, že voliči Smeru to nepovažujú za protirečenie si?

Čiastočne je to o vzťahu medzi lídrom strany a voličom. Je dokázané, že voliči Smeru sú najmenej kritickí, teda svojmu lídrovi odpustia všetko. Naopak, Progresívne Slovensko má najkritickejších a najnáročnejších voličov.

Smer je strana, ktorá má v otázke vzťahu k Spojeným štátom absolútny guláš. Ako opozičný politik si hovorím, že sa aspoň ukazuje ich geopolitická dezorientácia.

Problém je, že táto strana vládne a je zodpovedná za našu bezpečnosť. Sú priamo zodpovední za životy, osudy, bezpečnosť a prosperitu všetkých občanov, ktorí žijú na našom území. Oni si nedokážu ujasniť ako reagovať, keď náš najväčší spojenec unesie lídra iného štátu.

Nemajú jasno ako zareagovať na Koalíciu ochotných v Európe. Prezident deklaroval, že sa k nej musíme pridať a ministerstvo obrany so štátnym tajomníkom tvrdí, že Koalícia ochotných sú vojnoví štváči, ktorí nás chcú zatiahnuť do vojny na Ukrajine. 

Rovnaké pomenovanie používal aj predseda vlády.

Čo sú oni komentátori? Ak áno, nech robia podcast. Ak chcú vládnuť, tak nech seriózne príjmu zodpovednosť za osud 5,4 milióna obyvateľov.

Chcem počuť odpovede na otázky, ako napríklad čo je plán B? Čo budeme robiť ak NATO neprežije americkú agresiu voči Dánsku?

Vnímam jedno jediné riešenie a to je koalícia mocných európskych krajín. Oni si všetkých rozhádali a nemajú jediného spojenca. Poľskí predstavitelia ich neboli ochotní prijať vo Varšave, tak sa stretli v Tatrách. Britský premiér Starmer neprijal nášho predsedu vlády.

Jedným z mála spojencov je pre nich stále Maďarsko.

Na ako dlho? Mesiac a pol? To je odkaz na nadchádzajúce aprílové voľby, ktoré môžu dopadnúť akokoľvek.

X X X

Tlačí Fico Maďarskú alianciu do opozície?

Opozičný kandidát Péter Magyar sa nejaví ako príliš progresívny. V otázke Benešových dekrétov s vami do istej miery súhlasí. Avšak opäť prišlo na stôl slovo „Felvidék“ a nášmu prezidentovi odkázal, že ho bude používať a voči Slovensku zakročí tvrdšie. Avizoval potenciálne vykázanie slovenského veľvyslanca v Budapešti. Nebudú vzťahy s Maďarskom len viac toho istého, ako doteraz?

Budú a môžeme za to poďakovať súčasnej vláde. Kriminalizovali akúkoľvek kritiku Benešových dekrétov a poštvali si státisíce Maďarov, ktorí na Slovensku žijú a sú slovenskými občanmi. Vyjadrujú sa o nich ako o občanoch druhej kategórie.

Reakcia vlády na naše slová o Benešových dekrétov ma šokovala. Nikdy som nečakal, že príjmu slovník z tých najhorších čias Jána Slotu. Bavíme sa tu pomaly o tankoch na Budapešť.

Nič také ešte nezaznelo.

Neobhajujem slová pána Magyara, nech on hovorí sám za seba. Premiér Fico môže ďakovať len sám sebe, že si poštval ďalšieho lídra. Už mu veľa spojencov neostáva.

Keď ho prezident Macron pozval na prvé stretnutie Koalície ochotných v Paríži, malo to byť diskrétne stretnutie krajín, ktorým záleží na osude Ukrajiny. Fico nielen prezradil obsahové veci, ale ešte o nich klamal, aby vykreslil Francúzsko ako vojnového štváča. Kto nám dnes ostáva ako partnerom?

Pred týmito voľbami sme tvrdili, že našou najväčšou obavou je, že nás Robert Fico stiahne do zahraničnopolitickej izolácie. Ani vo sne nám nenapadlo, ako rýchlo tak urobí a aká zlá bude geopolitická situácia okolo nás.

Sme v situácii, kedy potrebujeme partnerov viac ako nikdy predtým. Všetky garancie, systémy a inštitúcie, ktoré nás bránili, sa rozpadajú. 

Keď sa zmení maďarská vláda, budú aj vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom iné? Péter Magyar sa navonok nezdá byť veľmi odlišný od Viktora Orbána.

Progresívne Slovensko bude chrániť záujmy občanov Slovenska. Medzi nich sa rátajú aj státisíce Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí sú tejto vláde ukradnutí, nám nie sú.

Upozornili sme na pohromu, ktorá ich čaká v podobe choroby, ktorá sa šíri na viničoch. Výroba vína je pre ekonomiku južného Slovenska oveľa dôležitejšia ako kdekoľvek inde. Vláda nepodniká skoro nič. Hovoríme o regióne, v ktorom vláda nevedela postaviť ani jednu diaľnicu, ktorá by prešla juhom až na východ. Hoci je to tadiaľ geograficky bližšie do Košíc.

Táto vláda neberie vážne hrozby globálneho otepľovania, pričom práve odvodnenie a vysušovanie je niečo, čo dopadne na Žitný ostrov viac ako iný región Slovenska. Potom nech sa vláda nečuduje, že Maďari žijúci na Slovensku sa k nej stavajú tak, ako sa stavajú.

Napriek tomu volili Petra Pellegriniho, nie Ivana Korčoka.

Je otázne, koho budú voliť ďalej. Evidujem, že poradca Forró odišiel od pána Pellegriniho s vybranými slovami na adresu pána prezidenta.

Máte pocit, že ste otázkou Benešových dekrétov dostali Maďarskú alianciu na opozičnú stranu?

Chápem, že je moderné vždy hľadať cynický a politický záujem, ale niekedy tam fakt nie je. Vyjadrili sme sa, že Benešove dekréty nemajú byť zneužívané na zoštátňovanie a vyvlastňovanie, najmä keď prešlo 80 rokov od ich schválenia.

Rovnako je to v nesúlade s našou legislatívou. Máme rozhodnutie Národnej rady, že by nemali byť používané. Pozemkový fond a Slovenské lesy ich napriek tomu uplatňujú a to jednoducho nie je fér.

Toto sme povedali bez akýchkoľvek konzultácií s Maďarskou alianciou, či s kýmkoľvek v Budapešti. Ide nám o osudy Maďarov žijúcich na Slovensku a je fundamentálne neférové, že túto legislatívu naďalej používame aj dnes.

O nič viac, o nič menej nám nešlo. Ako Progresívne Slovensko sme navštívili južné regióny a pomenovali sme viacero problémov, ktoré dlhodobo počúvame.

Zaujíma ma, či je Maďarská aliancia váš budúci spojenec po voľbách pre prípadnú koalíciu. Na túto otázku reagoval predseda strany László Gubík. Bolo to pred deviatimi mesiacmi, čiže pred tým, než sa otvorila otázka Benešových dekrétov. Gubík v zásade povedal, že do potenciálnej vlády by išli s tou stranou, ktorá by splnila viac bodov z ich programu. Ako to interpretujete?

Tých 13 bodov som čítal. S niektorými máme vážne problémy, iné sú už v našom programe.

Ak Robert Fico nebude mať vážne problémy s ich požiadavkami, pôjdu s ním?

Robert Fico, spolu s Andrejom Dankom, robia všetko preto, aby Maďarská aliancia skončila v opozícii. Vyjadreniami na adresu Benešových dekrétov a schválením novely Trestného zákona, ktorou kriminalizovali akúkoľvek kritiku dekrétov, si poštvali slovenských Maďarov.

V tomto kontexte pán Gubík reagoval statusom, kde bola fotografia rúk v putách. Ak Maďarská aliancia skončí v opozičnom tábore, môže za to ďakovať Robert Fico hlavne sám sebe a svojej monumentálnej politickej nešikovnosti.

Plesne vo vojenských zariadeniach a rekonštrukcia ministerstva

Prebieha prestavba sídla ministerstva obrany. Bude tam machová stena za 156 tisíc eur, bar za 18 tisíc eur. Ak by ste sa stali ministrom, tiež by ste sedeli pod machovou stenou?

Nikdy by sme neminuli takéto peniaze na potreby reprezentácie a vôbec nie ministerské. Chodím po vojenských základniach a zariadeniach po celom Slovensku, od Trnavy, cez Rožňavu, až po Prešov či Michalovce.

Pustia vás tam?

Samozrejme. Kam chodím, tam vidím takú pleseň na stenách, že ak by ste hľadali inšpiráciu pre tú machovú stenu na Kukurici, tak ja som ju našiel dnes vo vojenskom archíve v Trnave. Prirodzená pleseň na stenách historickej budovy, na ktorú sa trestuhodne vykašľali predošlé ministerstvá obrany, už je pomaly v centimetroch.

Sme v situácii, keď sa rozpadajú základne. Na Tureckom vrchu, kde som absolvoval výcvik národných obranných síl, na miestach, kde reálne bývajú vojaci, nájdete ruské postele, hrdzavejúce a tečúce odpadové rúry, pleseň na stenách a deravý nábytok. 

Míňať desiatky miliónov eur navyše oproti pôvodne plánovanému rozpočtu rekonštrukcie. Mala to byť vojenská ubytovňa, nie sídlo ministra, nie nóbl kancelária s výhľadom na celé Karpaty. Zobral im to a dal tam nábytok za dubajské ceny. Považujem to za nehorázne a je to urážka všetkých vojakov a vojačiek.

Keď už by ste tam nastúpili a už to tam bude, asi to nebudete vyhadzovať alebo predávať, či?

Rozmýšľal som nad tým celé dni. Ak uspejem vo voľbách a karty budú rozdané tak, že sa stanem ministrom obrany, nebudem slúžiť v tejto dubajskej kancelárii ministra Kaliňáka, pokiaľ nebude zrekonštruovaná posledná vojenská ubytovňa vojenského zariadenie na Slovensku.

To znamená, že si za ďalšie peniaze zriadite inú?

Už teraz sú kancelárske priestory, napríklad na Kutuzovovej. Poznám ich dôverne, keďže som slúžil na ministerstve obrany. Existuje množstvo zabezpečeného priestoru, ktorý sa dá využiť a spĺňa všetky požiadavky na ochranu utajovaných skutočností.

Naznačili ste, že peniaze mohli byť investované do vojenského archívu, aby sa odstránili plesne na stenách. V prípade problému by nám to tiež nepomohlo ubrániť sa. To je hlavná úloha ministerstva obrany, nie skladovať archívne materiály.

Ale aj to je kúsok slovenskej histórie a nezabúdajme, že sú dodnes využívané napríklad pri rozhodnutia o dôchodkoch a kompenzácií vdov. Ďalej sa používajú pri prideľovaní vojenských titulov, či akademických diplomov z vojenských škôl. Sú to živé dokumenty.

Áno, ale nie sú to drony, alebo technika, ktorá nám pomôže v účele, na ktorý obranu máme.

To neznamená, že sme tak chudobní a taká banánová republika, že sa nevieme postarať aj o výzbroj, aj o archívy. Každá krajina má mať určitý vzťah k histórii a archívy sú dodnes živé prípady.

150 tisíc eur by ste namiesto machovej steny použili na vojenské archívy, alebo by ste kupovali drony?

Predstavil kompletný poctivý program modernizácie slovenských ozbrojených síl. Vrátane zariadenia inštitúcií, ako sú napríklad archív, ale v prvom rade základne, kde vojaci bývajú a technika, s ktorou pracujú. Naši 18-19 roční vojaci dnes slúžia na starých terénnych nákladných automobiloch V3S.

Hovorí sa, že je zlé, keď je technika, ktorú vojaci obsluhujú staršia, ako tí vojaci. My máme techniku, ktorá je staršia ako generáli, ktorí rozkazujú vojakom. V takejto zúfalej situácii sme.

Česi mali rovnakú armádu a tie isté ozbrojené sily a techniku v roku 1993, keď sme sa rozdelili. Už vyše dekády majú moderné nadzvukové západné stíhačky – švédske Gripeny – a urobili rozhodnutie o tom, že ich vymenia za ešte novšie americké F-35. 

My len teraz dostávame prvé F-16, ktorými konečne nahradíme dávno odídené MiG-29. My sme zaspali o jednu generáciu vojenskej techniky za naším najbližším spojencom. V takom katastrofálnom svete sme.

Niečo, čo mal urobiť minister Kaliňák a nikdy neurobil na jeho hanbu, je prísť do funkcie a povedať: „Situácia je zlá, priam katastrofálna, ale do štyroch rokov budú ozbrojené sily vyzerať takto a takto. Budú mať kompletne vyzbrojenú pásovú techniku, nielen obrnené vozidlá CV90, ale aj moderné tanky. Budú mať útočné helikoptéry. Bude to stáť zhruba toľkoto a ja to do štyroch rokov doručím.“ Nič z toho neurobil.

Nakúpil tryskáče pre ministrov, machové steny a kožené sedačky pre seba. Po dvoch rokoch vo funkcii stále netušíme, čo sa stane s našimi tankami. T-72 sú pomaly tak staré ako V3S. Ak nakupuje, nakupuje od pása.

V roku 2024 minul 40 percent rozpočtu v decembri. Nedokázal prečerpať peniaze a na poslednú chvíľu vymýšľal veci. Použil 400 miliónov eur na konferencie a školenia. On nevie plánovať, a nevie rozpočtovať.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento týždeň skonštatovala, že vďaka tomu, že ministerstvo obrany rozpočtuje tak mizerne a nestihlo prečerpať 595 miliónov eur z minulého rozpočtu, máme ako krajina nižší schodok a deficit, než bolo naplánované.

Nekompetentnosť ministra obrany pri rozpočtovaní a modernizácii ozbrojených síl je dobrou vecou z optiky ministra financií, lebo vďaka nej máme nižší schodok rozpočtu, ako by sme mali mať.

Čo si o tom myslia tí vojaci a vojačky, ktorí už dávno mali mať víziu a plán od ministra, že v akých podmienkach budú pracovať o štyri roky. Stále žiadnu nedostali. Vidia iba luxusnú kanceláriu na neviem koľkom poschodí s 13-tisícovými pohovkami.

X X X

 USA a Slovensko podepsaly dohodu o spolupráci v jaderné energetice

Spojené státy a Slovensko podepsaly mezivládní dohodu o spolupráci v oblasti civilní jaderné energetiky. Informovala o tom agentura Reuters. Slavnostní podpis v budově ministerstva energetiky ve Washingtonu následoval po pracovní schůzce slovenského premiéra Roberta Fica s americkým ministrem energetiky Chrisem Wrightem.

 Součástí dohody je výstavba jaderného bloku o výkonu 1 200 megawattů podle amerického návrhu v jaderné elektrárně Jaslovské Bohunice. „Dnešní (páteční) dohoda o civilní jaderné energetice odráží náš společný závazek posílit evropskou energetickou bezpečnost a suverenitu na další desetiletí,“ řekl Wright. Fico uvedl, že dohoda je „jasným signálem, že Slovensko a USA spojuje společné strategické uvažování o budoucnosti energetiky – o její bezpečnosti, udržitelnosti a technologické vyspělosti“.

 Fico má na programu také jednání se společností Westinghouse, která má mít výstavbu nového bloku na starosti. Z dřívějších Ficových vyjádření vyplynulo, že smlouvu s Westinghousem by Bratislava mohla podepsat příští rok.

Slovenská opozice kritizovala, že Ficova vláda nehodlá partnera pro výstavbu nového jaderného zdroje vybrat ve veřejné soutěži. Poukázala také na to, že Česko při podobném projektu tendr zorganizovalo. Dva nové jaderné bloky v Dukovanech postaví korejská společnost KHNP.

 Jaderné elektrárny už v současnosti mají na Slovensku největší podíl na výrobě elektřiny, v jejíž produkci je země soběstačná po poklesu spotřeby proudu a spuštění třetího bloku jaderné elektrárny Mochovce v roce 2023. Elektrárnu v Mochovcích, kde se letos očekává spuštění čtvrtého bloku, stejně jako atomovou elektrárnu v Jaslovských Bohunicích provozuje společnost Slovenské elektrárně (SE). V tomto největším výrobci elektřiny v zemi kontroluje 66 procent akcií skupina Energetický a průmyslový holding (EPH) českého podnikatele Daniela Křetínského, zbylý podíl v SE drží slovenská vláda.

X X X

 Minister Šaško nariadil audit verejných obstarávaní v rezorte zdravotníctva 

Urobil tak v reakcii na podnet zamestnancov rezortu.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) nariadil interný audit relevantných verejných obstarávaní za ostatné obdobie v rezorte zdravotníctva.

• Minister zdravotníctva nariadil interný audit verejných obstarávaní.
• Reagoval na podnety zamestnancov o možných nezrovnalostiach.
• Cieľom je zabezpečiť transparentnosť a efektívne nakladanie zdrojov.
• Audit preverí procesy aj zmluvy, kde vznikli otázky.
• Ministerstvo overuje súlad verejných obstarávaní so zákonom.

Urobil tak v reakcii na podnet zamestnancov Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorí upozornili na možné nezrovnalosti pri posudzovaní a realizácii verejných obstarávaní, ako aj v záujme zachovania najvyšších štandardov transparentnosti a hospodárnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Veronika Daničová.

„Naším cieľom je absolútna transparentnosť a nulová tolerancia voči akýmkoľvek pochybeniam. Verejnosť musí mať istotu, že s verejnými zdrojmi sa v zdravotníctve nakladá maximálne hospodárne a efektívne. Preto som bezodkladne nariadil komplexný interný audit, ktorý preverí procesy a zmluvy, ktoré sú predmetom otázok. Ak sa preukážu akékoľvek pochybenia, vyvodím z nich vecnú aj personálnu zodpovednosť,“ vyhlásil Šaško v nadväznosti na podnety zamestnancov MZ SR, o ktorých bol ešte pred Vianocami informovaný svojou kanceláriou po stretnutí so zamestnancami podávajúcimi podnet

Rezort zdôrazňuje, že v rámci verejných obstarávaní majú posúdenia oddelenia špecifikácií a cenových máp informatívny charakter. Pri finálnom rozhodovaní o výsledku verejného obstarávania musia vecní gestori a zodpovední riadiaci pracovníci zohľadňovať aj ďalšie dôležité faktory, ktoré nemusia byť v plnej miere premietnuté v cenových mapách. Ide napríklad o posúdenie infraštruktúry ako kritickej, zohľadnenie špecifík slovenského trhu a inflácie či zabezpečenie kompatibility s existujúcimi systémami.

Ministerstvo zdravotníctva aktívne preveruje, či sa predmetné verejné obstarávania realizovali v súlade so zákonom, pričom hlavným cieľom je zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti.

X X X

 Předsedou rady pro Gazu je Trump, součástí je i Tony Blair

Bílý dům v pátek večer oznámil složení vedení Rady míru pro Pásmo Gazy, jejíž vznik inicioval americký prezident Donald Trump. Ten bude orgánu předsedat. V radě mimo jiné zasedají americký ministr zahraničí Marco Rubio, Trumpův speciální vyslanec Steve Witkoff, zeť amerického prezidenta Jared Kushner či britský expremiér Tony Blair.

Vysokým představitelem pro Pásmo Gazy se stal bývalý blízkovýchodní zmocněnec OSN a bulharský diplomat Nikolaj Mladenov.

Rada míru pro Pásmo Gazy má dohlížet na plnění mírového návrhu, který loni předložil Trump a na jehož základě bylo vyhlášeno loni na podzim v Pásmu Gazy příměří. Orgán také bude dohlížet na aktivity výboru složeného z palestinských technokratů, který má přechodně spravovat Pásmo Gazy a nahradit tamní vládu hnutí Hamás.

 Ve vedení Rady, která podle Bílého domu bude jednat pod dohledem amerického prezidenta, zasednou také Marc Rowan, Ajay Banga a Robert Gabriel. S výjimkou Blaira tak vedení orgánu zatím tvoří pouze Američané. Bílý dům ale tvrdí, že ještě oznámí další členy vedení orgánu

Náčelníkem Mezinárodních stabilizačních sil (ISF) se stal americký generál Jasper Jeffers. ISF má vést bezpečností operace v Pásmu Gazy a řídit snahy o demilitarizaci tohoto území. Není ale jasné, jaké země vyšlou do ISF své jednotky. Mladenov má pak zajistit kontakty mezi Radou míru, které je rovněž členem, a palestinským výborem.

 Současné příměří, které v Pásmu Gazy platí od 10. října, tento týden vstoupilo do druhé fáze. Ve středu to oznámil Witkoff. První fáze byla podle něj úspěšná při zajištění příměří mezi Hamásem a Izraelem, přísunu humanitární pomoci a návratu rukojmích unesených do Pásma Gazy, zatímco druhá fáze se zaměří na odzbrojení všech uskupení včetně Hamásu a demilitarizaci, vznik palestinské technokratické vlády spravující Pásmo Gazy a obnovu této oblasti.

X X X

Machadová darovala Trumpovi svoju Nobelovu medailu. Ten ocenil „nádherné gesto za prácu, ktorú vykonal“

Americký prezident Donald Trump vyzdvihol vo štvrtok líderku venezuelskej opozície Maríu Corinu Machadovú za „nádherné“ gesto s Nobelovou cenou.

Machadová predtým uviedla, že počas stretnutia v Bielom dome Trumpovi odovzdala svoju medailu Nobelovej ceny za mier„, informuje správa agentúry AFP.

Trump ocenil Machadovú za to, že mu odovzdala „Nobelovu cenu za mier za prácu, ktorú som vykonal“.

„Je to úžasná žena, ktorá si toľkým prešla,“ napísal Trump v príspevku na svojej platforme Truth Social a dodal, že odovzdanie medaily bolo zo strany Machadovej „takým nádherným gestom vzájomnej úcty“.

Trump prijal Machadovú vo štvrtok v Bielom dome, pričom išlo o ich prvé osobné stretnutie a trvalo niečo viac než hodinu. Machadová po schôdzke reportérom povedala, že medailu svojej Nobelovej ceny za mier odovzdala Trumpovi. Na ich otázku, či ju americký prezident prijal, však neodpovedala.

Podľa agentúry AP mu cenu odovzdala na znak uznania Trumpovej oddanosti Venezuele.

Machadová v Trumpa verí

Trump po zásahu USA vo Venezuele, ktorý 3. januára viedol k zvrhnutiu a zajatiu dlhoročného tamojšieho prezidenta Nicolása Madura, vyhlásil, že s Machadovou neplánuje spolupracovať, pretože vo Venezuele podľa neho „nemá podporu ani rešpekt“. Miesto nej podporil Madurovu námestníčku a aktuálne dočasnú venezuelskú prezidentku Delcy Rodríguezovú.

V snahe udržať si Trumpovu priazeň 58-ročná Machadová už minulý týždeň avizovala, že sa s prezidentom USA podelí o svoju Nobelovu cenu za mier. Trump predtým naznačil, že by mu ju mohla dať, keď sa stretnú, pripomína AFP. Nórsky Nobelov výbor však v tejto súvislosti upozornil, že to nie je možné, a že cena je neprenosná.

Po schôdzke s Trumpom sa Machadová pred Bielym domom stretla aj so svojimi stúpencami. „Buďte si istí, že sa na prezidenta Trumpa môžeme spoľahnúť, čo sa týka slobody Venezuely,“ povedala podľa agentúry DPA. Schôdzku s Trumpom označila za „veľmi dobrú“.

X X X

 Machadová: Vo Venezuele sa začína prechod k demokracii. Slobodu vraj zaručí Trump

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová v piatok vyhlásila, že v jej krajine sa začína „skutočný prechod k demokracii“ a s podporou Spojených štátov a prezidenta Donalda Trumpa sa stane slobodnou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová obklopená novinármi a podporovateľmi, keď vo štvrtok 15. januára 2026 vo Washingtone odchádza z Kapitolu Spojených štátov po stretnutí so senátormi.

„Robíme prvé kroky k skutočnému prechodu k demokracii,“ vyhlásila Machadová s tým, že to bude mať „obrovský vplyv na životy všetkých Venezuelčanov“, celý región i svet. „Chcem ubezpečiť venezuelský ľud, že Venezuela bude slobodná a dosiahne sa to s podporou Spojených štátov a prezidenta Donalda Trumpa,“ dodala.

Pravda vo svete: Ak by USA použili silu, spochybnili by samotné základy NATO, hovorí generál Jiří Šedivý.

Agentúra AFP pripomína, že Trump podporil ako dočasnú hlavu štátu namiesto Machadovej bývalú viceprezidentku Nicolása Madura Delcy Rodríguezovú. Americké špeciálne jednotky 3. januára prezidenta zajali a previezli pred súd do New Yorku. Podľa Trumpa totiž Machadová nemá medzi Venezuelčanmi dostatočnú podporu.

Opozičná líderka v piatok vyhlásila, že Rodríguezová len „nasleduje rozkazy“ namiesto toho, aby konala samostatne. Deň predtým sa dočasná prezidentka v Caracase stretla s riaditeľom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Johnom Ratcliffom, uvádza agentúra AFP. 

Machadová Trumpovi vo štvrtok na spoločnej schôdzke odovzdala svoju medailu Nobelovej ceny za mier. „Zaslúži si ju,“ vyhlásila. „Bola to veľmi emotívna chvíľa, rozhodla som sa odovzdať medailu v mene ľudu Venezuely,“ dodala. Nespresnila však, či ju Trump prijal.

Škody po americkom útoku vo venezuelskom Caracase. Letecká základňa dostala zásah

X X X

Robert Fico sa v sobotu stretne s Donaldom Trumpom na Floride

 Predseda vlády SR Robert Fico sa v rámci pracovnej návštevy Spojených štátov amerických stretne v sobotu 17. januára o 15.30 h miestneho času v sídle Mar-a-Lago na Floride s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Predseda vlády SR Robert Fico sa v rámci pracovnej návštevy Spojených štátov amerických stretne v sobotu 17. januára o 15.30 h miestneho času v sídle Mar-a-Lago na Floride s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

TASR o tom dnes informovali z tlačového a informačného odboru Úradu vlády.

 X X X

 Rusko zaujalo stanovisko ku kríze v otázke Grónska. Situácia je mimoriadna, uviedol Peskov

Rusko považuje Grónsko za dánske územie, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Situáciu okolo ostrova, ktorý chce získať americký prezident Donald Trump pre Spojené štáty, označil za mimoriadnu

„Z hľadiska medzinárodného práva je situácia neobvyklá, dokonca mimoriadna,“ povedal Peskov podľa tlačových agentúr o amerických plánoch a upozornil, že samotný Trump nedávno uviedol, že medzinárodné právo pre neho nie je prioritou. „Preto sa situácia vyvíja po nejakej inej dráhe. Budeme spolu s celým svetom sledovať po akej,“ dodal hovorca. 

Moskva tento týždeň vyhlásila, že je neprijateľné, aby Západ naďalej tvrdil, že Rusko a Čína ohrozujú Grónsko. Dodala, že kríza ohľadom tohto územia odhaľuje, že západné krajiny, ktoré si nárokujú morálnu nadradenosť, uplatňujú dvojité meradlo, pripomenula agentúra Reuters.

Anektujú USA Grónsko?

Americký prezident Donald Trump premenil arktický ostrov na geopolitické ohnisko svojimi požiadavkami na jeho vlastníctvo a návrhmi, že by ho USA mohli dobyť silou.

Grónsko je poloautonómnym regiónom Dánska a dánsky minister zahraničia v stredu po stretnutí v Bielom dome vyhlásil, že s Trumpom ohľadom ostrova pretrváva „zásadná nezhoda“. Trump zavrhol dánsku obranu Grónska a naznačil, že ju tvoria „dva psie záprahy“. Trump tiež opakovane tvrdil, že more okolo Grónska sa hemží ruskými a čínskymi loďami.

X X X

 Minister Blanár rozhodol o evakuácii a dočasnom uzatvorení veľvyslanectva SR v Iráne 

Moje rozhodnutie o dočasnom uzavretí zastupiteľského úradu je preventívnym krokom, tvrdí minister.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár prijal rozhodnutie o evakuácii personálu a dočasnom uzatvorení veľvyslanectva SR v Teheráne vzhľadom na výrazne sa zhoršujúcu bezpečnostnú situáciu v Iráne, rastúce napätie a reálnu hrozbu eskalácie vojenského konfliktu. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

• Slovensko dočasne uzavrelo veľvyslanectvo v Teheráne
• Dôvodom je zhoršená bezpečnostná situácia v Iráne
• Všetci zamestnanci ambasády boli bezpečne evakuovaní
• Občanom Slovenska sa odporúča opustiť Irán
• Núdzová asistencia je dostupná na krízovej linke ministerstva

„Naším prvoradým záujmom je vždy bezpečnosť občanov SR, ktorí sa nachádzajú v rizikových oblastiach vrátane vyslaných zamestnancov ministerstva. V tejto chvíli sú už všetci diplomati a pracovníci veľvyslanectva SR v Teheráne v bezpečí, mimo akéhokoľvek bezpečnostného rizika. Moje rozhodnutie o dočasnom uzavretí zastupiteľského úradu je preventívnym krokom, ktorého cieľom je chrániť životy a zdravie, a neznamená zníženie úrovne diplomatických vzťahov s Iránom,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Minister ocenil pripravenosť a koordináciu všetkých zapojených zložiek počas evakuácie a profesionálne zvládnutú reakciu na krízovú situáciu

MZVEZ SR vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v súvislosti s protestami a stretmi demonštrantov s bezpečnostnými zložkami potvrdilo pre Irán 4. stupeň cestovného odporúčania – opustiť krajinu.

„Dôrazne varujeme našich občanov pred cestami do Iránu a v prípade, že sa tam nachádzajú, odporúčame, aby sa stiahli do bezpečia, vyhýbali sa demonštráciám, počkali na upokojenie situácie a v rámci možností urýchlene opustili Irán,“ informoval TASR komunikačný odbor MZVEZ SR.

Rezort diplomacie odporúča občanom, ktorí sa ocitli v krízovej situácii alebo potrebujú urgentne konzulárnu asistenciu, aby kontaktovali Medzinárodné operačné krízové centrum ministerstva na telefónnom čísle +421 2 5978 5978. Núdzová linka je k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni vo všetkých časových pásmach po celom svete.

Všetky cestovné odporúčania MZVEZ SR sú na webovej stránke rezortu, aj na stránke zastupiteľského úradu v Teheráne v časti Cestovanie/Oznamy a upozornenia pred cestou.

X X X

 Donald Trump plánuje omilostiť bývalú guvernérku Portorika Vázquezovú

 Televízia CBS News uvádza, že Trump plánuje udeliť milosť aj ďalším dvom obžalovaným v tomto prípade.

Americký prezident Donald Trump plánuje omilostiť bývalú guvernérku Portorika Wandu Vázquezovú zapletenú do korupcie. V piatok to oznámil predstaviteľ Bieleho domu, píše TASR na základe správ agentúr AP a Reuters.

Vázquezová sa v auguste 2025 priznala k porušeniu pravidiel financovania volebnej kampane a korupcii. Vo federálnom korupčnom prípade bol podľa úradov zapojený aj bývalý agent FBI a venezuelský bankár. Prokuratúra pre ňu žiada jeden rok väzenia a vynesenie rozsudku je naplánované na koniec tohto mesiaca.

Politické pozadie prípadu

Podľa nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu Trump považuje tento prípad za politické prenasledovanie. Vyšetrovanie republikánky Vázquezovej sa začalo krátko po tom, ako verejne podporila Trumpa v prezidentských voľbách 2020. Bývalú guvernérku zatkli v lete 2022.

Televízia CBS News uvádza, že Trump plánuje udeliť milosť aj ďalším dvom obžalovaným v tomto prípade.

X X X

 Čínske a ruské lode pri Grónsku ako tvrdí Trump? Dánsky generál: Žiadne sme nezaznamenali

 Šéf dánskeho Spoločného arktického velenia Soren Andersen v piatok uviedol, že v okolí Grónska nezaznamenali žiadne čínske ani ruské plavidlá. To spochybňuje opakované tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa. TASR sa odvoláva na správy agentúr Reuters a AFP.

Žena sa prechádza so psom v Nuuku v Grónsku vo štvrtok 15. januára 2026.

„Nevidíme žiadne ruské ani čínske plavidlá v okolí Grónska… čínske a ruské lode sa síce nachádzajú v Severnom ľadovom oceáne, ale nie v blízkosti Grónska,“ zdôraznil Andersen

Prvé spojenecké jednotky vstupujú do Grónska: začína sa posilňovanie obrany.

Grónska vláda oznámila, že Dánsko spolu so spojencami z NATO zvyšuje vojenskú prítomnosť v okolí Grónska v rámci záväzku posilniť obranu v Arktíde. / Zdroj: Reuters

Doplnil, že USA pozval na spoločné vojenské cvičenia plánované na ostrove v tomto roku. „Dnes sme mali stretnutie s viacerými partnermi z NATO vrátane USA a pozvali sme ich na účasť na tomto cvičení,“ prezradil Andersen. Na otázku, či sa Američania zapoja, odpovedal: „Zatiaľ to neviem.“

Trump dlhodobo tvrdí, že Grónsko má zásadný význam pre bezpečnosť Spojených štátov a nevylúčil ani použitie sily na jeho získanie. Európske krajiny tento týždeň na žiadosť Dánska vyslali na najväčší ostrov sveta menší počet vojakov.

 Spoločné arktické velenie Dánska so sídlom v Nuuku zabezpečuje ochranu suverenity, dohľad, kontrolu rybolovu a pátracie a záchranné operácie v oblasti Grónska a Faerských ostrovov. Využíva hliadkovacie lode, lietadlá, vrtuľníky a satelitné monitorovanie a celkovo zamestnáva približne 150 pracovníkov.

Pravda vo svete: Ak by USA použili silu, spochybnili by samotné základy NATO, hovorí generál Jiří Šedivý

X X X

Elektrické autá chodili kradnúť po celom Česku. Polícia prezradila, ako im zmarila „biznis plán“

 Dvojica cudzincov skončila v Česku vo väzbe po tom, ako sa pokúsila utiecť v ukradnutom elektromobile. Policajti ich zadržali.

Na Južnej Morave policajti dolapili mužov, ktorí kradli elektrické autá. Dvojica je aktuálne vo väzbe a za mrežami môže stráviť až desať rokov. „Juhomoravskí kriminalisti obvinili dvoch cudzincov, ktorí, ako sa neskôr ukázalo, kradli elektroautá po celom Česku,“ informoval policajný hovorca Pavel Šváb.

Osudný prípad

Podľa slov hovorcu sa zlodejom stal osudným prípad, keď v októbri neďaleko Brna ukradli elektromobil, ktorý podľa osvedčeného scenára plánovali previezť cez Poľsko do zahraničia. „Kolegovia z obvodného oddelenia Vrbno pod Pradědem našli odstavené auto na poľnej ceste, v tom istom okamihu z miesta smerom do náročného terénu zmizlo tmavé Audi,“ opísal Šváb začiatok policajnej akcie.

Policajti podľa jeho slov na rozdiel od cudzincov vedeli, že s obyčajným autom tadiaľ neprejdú, a privolali posily. „Zlodeji sa síce o kúsok ďalej dostali späť na cestu, ale s poškodeným autom. O chvíľu ich zadržali dopravní policajti z Jeseníka,“ priblížil hovorca. 

Ďalej uviedol, že cudzinci sa pri výsluchu snažili zakryť skutočný dôvod úteku, ale neúspešne. „ Kriminalisti im nakoniec dokázali šesť prípadov krádeží elektromobilov, z ktorých dva sa podarilo vypátrať,“ pochválil Šváb vlastných kolegov.

Celková škoda presiahla 3 milióny korún (120-tisíc eur). Obvinení aktuálne čakajú na trest vo väzbe. „Za krádež a neoprávnené užívanie cudzej veci im hrozí až desať rokov za mrežami,“ uzatvára Pavel Šváb.

 X X X

Rusi počas vojny zaútočili už na každú elektráreň na Ukrajine, vyhlásil Šmyhaľ 

Bývalého premiéra Šmyhaľa do funkcie ministra energetiky na druhýkrát schválil ukrajinský parlament len v stredu.

Na Ukrajine nezostala ani jedna elektráreň, na ktorú by ruské jednotky počas vojny ešte nezaútočili. Uviedol to v piatok podpredseda ukrajinskej vlády a minister energetiky Denys Šmyhaľ, píše TASR na základe správy agentúry RBK-Ukrajina.

„Tisíce megawattov výroby energie boli vyradené. Nikto na svete sa nikdy nestretol s takouto výzvou. Napriek tomu náš energetický systém zostáva neporušený, dispečeri (spoločnosti) Ukrenerho nad ním udržujú kontrolu, hoci sú nútení zavádzať výrazné obmedzenia spotreby,“ uviedol Šmyhaľ.

Zložitá situácia

„Situácia je veľmi zložitá. V niektorých mestách a regiónoch prípravy zlyhali. Počas týchto dvoch dní vo funkcii som videl, že príliš veľa vecí stagnuje. Teraz obnovíme poriadok v zrýchlenom režime a zrýchlime procesy,“ doplnil minister.

Bývalého premiéra Šmyhaľa do funkcie ministra energetiky na druhýkrát schválil ukrajinský parlament len v stredu. Krátko pôsobil aj ako minister obrany, na čele tohto rezortu ho nahradil bývalý minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov.

Korupčný škandál Midas

Za ministra energetiky navrhol Šmyhaľa 3. januára ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ministerstvo bolo neobsadené od novembra, keď z jeho čela parlament odvolal Svitlanu Hrynčukovú po prevalení korupčného škandálu s označením Midas, v ktorom ide o podozrenia z rozsiahleho rozkrádania v ukrajinskom energetickom sektore.

Podľa agentúry RBK-Ukrajina je situácia s dodávkami elektriny najzložitejšia v Kyjeve, Odese, Dnepropetrovskej a Charkovej oblasti a v regiónoch pozdĺž frontovej línie. Obmedzenia sa týkajú domácností, podnikov i priemyslu.

Primátor Kyjeva Vitalij Kličko v piatok uviedol, že pre vážnu energetickú krízu spôsobenú ruskými útokmi na infraštruktúru zostanú školy v ukrajinskom hlavnom meste zatvorené minimálne do 1. februára. Metropola má vraj v súčasnosti k dispozícii len približne polovicu elektrickej energie potrebnej na zabezpečenie svojho chodu.

X X X

 Putin si plní sen. Má na to „svojich“ ľudí

Donald Trump svojou nevypočítateľnosťou obrátil svet hore nohami. Z ničoho nič je v hre status Grónska. Ba situácia dospela do štádia otvoreného konfliktu USA s Európou. Nebol by to prvý konflikt v NATO, Turecko a Grécko by vedeli rozprávať. No Spojené štáty verzus EÚ a Veľká Británia je už riadne veľké „sústo“.

Netušíme, prečo Trump zrazu začal tlačiť na pílu. Argumenty ohľadne ohrozenia slabo stráženého až nestráženého ostrova Grónsko so strategickým významom pre bezpečnosť vo svete sú dobre známe. Trumpovi ich nemožno vyčítať. Lenže nikto nechápe, prečo by sa Grónsko malo stať takmer okamžite „pridruženým“ štátom USA. Obrana ostrova sa dá totiž riešiť rôznymi inými spôsobmi. Vedia to aj v Bielom dome.

Po stretnutí ministrov zahraničia Dánska a Grónska s americkým partnerom Marcom Rubiom a viceprezidentom JD Vanceom k prelomu nedošlo. A tak Európa pristúpila k činom. Azda prvýkrát voči Trumpovi. Do Grónska dorazila vojenská misia dánskych a francúzskych vojakov. Zmestia sa do dvoch autobusov. Čakajú na posilu 13 nemeckých vojakov. „Kufre si balia“ aj britskí, kanadskí, holandskí, švédski a nórski vojaci. Koľko ich spolu bude, 100?

Odstrašujúca sila to fakt nie je, skôr na smiech, ide však o gesto, vyslanie signálu. No čo keď americký prezident vyšle ku Grónsku vojenské lode? To bude iná sila.

Čo má vlastne za lubom šéf Bieleho domu? Chce sa pomstiť Európe za postoj k „jeho dokonalej“ mierovej dohode na Ukrajine? Chce zakryť problémy na domácej pôde alebo práve neschopnosť uzavrieť mier s Putinom?

Rusko už neváhalo protestovať. Svojím spôsobom oprávnene, viac vojakov NATO v Arktíde ho nemôže nechať ľahostajným. No v skutočnosti v Kremli oslavujú. Putinovi sa ani v najružovejších snoch nesnívalo o „vojne“ medzi USA a Európou. Azda to pochopia aj vo Washingtone a prinútia Trumpa k dohode s Dánskom.

X X X

 Šéfka jadrového dozoru Žiaková: Už teraz musíme hovoriť o budúcich atómkach, lebo príprava ich stavby je dlhá

Slovensko chce postaviť ďalšiu jadrovú elektráreň. Šéfka jadrového dozoru Marta Žiaková vysvetľuje, prečo je o nej potrebné uvažovať už teraz.

Nový jadrový reaktor by mal mať výkon do 1200 MW a Slovensko ho chce postaviť s Američanmi. V prevádzke by mala byť niekedy v roku 2040.

Šéfka úradu jadrového dozoru Žiaková o novej atómke

„Prečo už teraz musíme hovoriť o atomkách do budúcnosti? Treba si uvedomiť, že ten proces, ktorý predchádza reálnej stavbe, je dosť dlhý. Treba posúdiť, či projekt elektrárne spĺňa požiadavky, ktoré sú kladené na jadrové elektrárne. A to nie je také jednoduché. Veľmi pomáha v tomto prípade, pri hodnotení bezpečnosti, spolupráca s dozorom z krajiny, kde ten projekt bol licencovaný. Zvyčajne aj naprojektovaný, aj licencovaný. A v tom okamihu, keď to je dôveryhodný dozor, vieme s nimi úzko spolupracovať. Vieme potom aj ten čas skrátiť,“ uviedla Žiaková.

Výstavba v Jaslovských by mohla byť jednoduchšia, keďže „už tam máme v princípe pripravené infraštruktúrne veci, ktoré sú potrebné“. Veľa práce však zostane.

„Určite bude potrebné zapracovať aj na tom, akým spôsobom dostaneme jednotlivé veľké diely elektrárne na Slovensko. Predsa len máme horšie podmienky ako prímorské krajiny. Tam sa to dopraví loďou a elektrárne sú zvyčajne na pobreží. Takže určite tam bude ešte veľa práce. Ale tým, že sa preberie určitý z tých blokov, tak už budeme mať referenčný blok. No a ak taký blok už niekde stojí, tak je to veľká výhoda, pretože opäť vieme posúdiť – aha, takúto dokumentáciu dodali,“ povedala Žiaková. Jej úrad bude musieť posúdiť, či tento projekt vyhovuje požiadavkam, ktoré sa na Slovenskú kladú na jadrové elektrárne.

X X X

 Ukrajinci a Američania idú opäť rokovať, a to už v sobotu. Zelenskyj vkladá nádeje aj do Davosu

Ukrajinskí a americkí vyjednávači budú v sobotu rokovať v Miami o bezpečnostných zárukách a povojnovej obnove Ukrajiny 

X X X

 Rusko pripravuje ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu. Dnes to vo večernom prejave vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý zároveň vyzval spojencov, aby urýchlili dodávky systémov protivzdušnej obrany. Rusko pravidelne útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Máme teraz informácie od tajnej služby, že Rusi pripravujú nový masívny útok na Ukrajinu,“ povedal prezident. Ukrajina v posledných dňoch čelila rozsiahlym úderom ruských dronov a rakiet. Po veľkom útoku z 9. januára zostávajú len v Kyjeve desiatky výškových domov bez dodávok tepla.

O hrozbe veľkých ruských vzdušných útokov hovoril Zelenskyj už v posledných dňoch, keď spomenul ruskú taktiku zahltiť a vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu.

Zelenskyj dnes povedal, že Kyjev rokuje so spojencami o obranných strelách a systémom protivzdušnej obrany. „Dodávky nie sú dostatočné. Snažíme sa to urýchliť,“ povedal. 

Prezident tiež vyzval obyvateľov, aby dbali varovania pred vzdušnými údermi. „Pomáhajte ľuďom okolo vás, ktorí sú sami a ktorí potrebujú vašu podporu,“ dodal.

X X X

** Ukrajinskí a americkí vyjednávači budú v sobotu rokovať v Miami o bezpečnostných zárukách a povojnovej obnove Ukrajiny, napísala na sociálnych sieťach v piatok ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oľha Stefanišynová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Zajtra (v sobotu) budú mať v Miami vyjednávacie tímy Ukrajiny a Spojených štátov ďalšie kolo rokovaní,“ napísala Stefanišynová na sociálnej sieti X. Ukrajinskú stranu budú zastupovať tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov, vedúci kancelárie prezidenta Kyrylo Budanov a predseda poslaneckého klubu strany Sluha národa Davyd Arachamija. Zloženie americkej delegácie zatiaľ oznámené nebolo.

Zelenskyj v piatok počas tlačovej konferencie s českým prezidentom Petrom Pavlom oznámil, že ukrajinskí vyjednávači sú na ceste do Spojených štátov. Podľa jeho slov by dokument o bezpečnostných zárukách USA pre Kyjev mohol byť podpísaný už počas nadchádzajúcej konferencie Svetového ekonomického fóra (WEF) v švajčiarskom Davose.

„Ako zdôraznil prezident Volodymyr Zelenskyj, pracujeme na dvoch kľúčových dokumentoch: dohodách o bezpečnostných zárukách a hospodárskej prosperite Ukrajiny, ktoré by mohli byť podpísané na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Cieľom návštevy je spresniť tieto dohody s americkými partnermi,“ napísala ukrajinská veľvyslankyňa v USA. 

Zelenskyj o ukončení vojny na Ukrajine koncom decembra rokoval aj so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. Po stretnutí v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride americký prezident uviedol, že sa dosiahol „veľký pokrok“ a nevyriešené sú jedna alebo dve chúlostivé otázky vrátane územných, na ktoré majú Rusko a Ukrajina rozdielne názory a rokovania o nich budú pokračovať.

Zelenskyj povedal, že na Floride sa diskutovalo o „všetkých aspektoch mierového rámca“ a že 20-bodový mierový plán je „dohodnutý na 90 percent“.

X X X

 V Poľsku bolo obžalovaných päť mužov v súvislosti s ruským sprisahaním, ktorého cieľom bolo zasielať výbušné balíky do Británie, USA, Kanady a ďalších krajín, informuje agentúra Reuters. Skupine zloženej zo štyroch Ukrajincov a jedného Rusa hrozí v prípade odsúdenia doživotia, oznámila dnes poľská prokuratúra. Skupina sa podľa nej dopustila alebo pripravovala sabotáže zamerané na logistickú a leteckú infraštruktúru.

Úrady informovali, že muži boli obvinení z rokovaní v záujme spravodajských služieb Ruskej federácie. Moskva sa k prípadu doteraz nevyjadrila. Podobné obvinenia však dlhodobo odmieta a označuje ich za snahu Západu podnecovať protiruské nálady.

Americký zásah v Grónsku by bol katastrofa, koniec sveta, varoval Tusk

Vyšetrovanie tiež prinieslo dostatok dôkazov na obvinenie šiesteho muža, ruského občana, uviedla poľská prokuratúra. Vzhľadom na to, že jeho miesto pobytu nie je známe, nemohol byť zatiaľ formálne obvinený. Úrady oznámili, že po mužovi sa začalo celoštátne i medzinárodné pátranie.

Podľa agentúry Reuters balíčky, ktoré muži poslali, spôsobili v roku 2024 výbuchy v kuriérnych skladoch v Británii, Nemecku a Poľsku. Podomácky vyrobené výbušné zariadenia boli maskované v zásielkach obsahujúcich kozmetiku, erotické pomôcky alebo masážne vankúše. Litva už skôr uviedla, že za podobnými incidentmi v depoch prepravnej spoločnosti DHL stoja ruskí občania napojení na vojenskú rozviedku.

Poľsko minulý rok obvinilo Rusko z plánovania teroristických útokov proti leteckým spoločnostiam po celom svete. Rusko podľa poľskej vlády vedie hybridnú vojnu proti Poľsku a ďalším západným krajinám v odvete za ich podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii, ktorá začala v roku 2022.

X X X

 Ukrajina kvôli ruským útokom už nemá ani jednu plne funkčnú elektráreň. Dnes to oznámil ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhal.

 X X X

 Hovorca nemeckého ministerstva vnútra v piatok potvrdil policajnú operáciu v Baltskom mori súvisiacu s ruskými loďami. Z taktických dôvodov sa však na túto tému odmietol bližšie vyjadriť.

Hovorca reagoval na otázku, či spolková polícia v posledných dňoch niekoľkokrát zabránila preplávaniu ruských lodí. Uviedol, že polícia „bola poverená a vykonáva úlohu monitorovania lodnej dopravy v Severnom a Baltskom mori“, a spresnil, že hovorí o nemeckých pobrežných vodách a výlučnej ekonomickej zóne.

Policajné jednotky „prijímajú potrebné opatrenia na odvrátenie akýchkoľvek potenciálnych nebezpečenstiev“, dodal.

V nemeckých médiách sa v posledných dňoch objavili správy o zásahu polície a pobrežnej stráže proti tankeru Tavian pred vplávaním do nemeckých teritoriálnych vôd v Baltskom mori. Ako predpokladaná jedna z lodí tzv. ruskej tieňovej flotily bol podozrivý z falšovania registračných údajov (nepravá vlajka a identifikačné číslo) a pravdepodobne sa naň vzťahovali sankcie v dôsledku vojny Moskvy na Ukrajine. Po kontrole posádku nevpustili do nemeckých vôd a loď zmenila kurz smerom k Nórskemu moru.

Moskva na obchádzanie sankcií pri exporte ropných a ďalších výrobkov používa lode tzv. tieňovej flotily. Ich komplikovaná majetková štruktúra, problematické alebo chýbajúce poistenie a zlý technický stav navyše predstavujú environmentálne a bezpečnostné riziká.

X X X

 Školy v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zostanú zatvorené minimálne do 1. februára pre vážnu energetickú krízu spôsobenú ruskými útokmi na infraštruktúru. Metropola má v súčasnosti k dispozícii len približne polovicu elektrickej energie potrebnej na zabezpečenie svojho chodu, uviedol primátor Vitalij Kličko.

„Je to prvýkrát v histórii nášho mesta, keď počas takýchto silných mrazov zostala väčšina mesta bez kúrenia a s obrovským nedostatkom elektriny,“ povedal Kličko. Kyjev s približne 3,6 milióna obyvateľov potrebuje denne asi 1700 megawattov elektrickej energie.

Primátor v rozhovore pre Reuters doplnil, že medzinárodní partneri Ukrajiny prispeli dodatočnými generátormi a opravárske tímy pracujú nepretržite na obnove dodávok tepla. Po nedávnom ruskom útoku, ktorý vyradil kúrenie v približne 6000 bytových domoch, je podľa jeho slov stále bez tepla asi 100 budov.

Ukrajina tento týždeň vyhlásila v energetickom sektore stav núdze. Jej energetická sieť vzdoruje kombinácii intenzívneho ruského bombardovania, extrémne nízkych teplôt a dlhodobých škôd spôsobených vojnou.

X X X

Britská vláda v piatok oznámila, že Ukrajine poskytne 20 miliónov libier (viac ako 23 miliónov eur) na podporu energetickej infraštruktúry, ktorá je terčom ruských útokov. Podpora podľa Spojeného kráľovstva pomôže reagovať na naliehavé potreby a zabezpečiť teplo a elektrinu pre milióny rodín.

„Táto finančná podpora poskytne životne dôležitú pomoc na opravu, obnovenie, ochranu a výrobu energie v celej krajine, čím zabezpečí dodávky elektriny a vykurovanie v domácnostiach, nemocniciach a školách počas drsnej zimy,“ uviedla vláda Británie.

Vo svojom vyhlásení poznamenala, že státisíce Ukrajincov sú bez dodávok elektriny a vykurovania, pričom teploty na Ukrajine klesli na mínus 20 stupňov Celzia.

Podľa britskej ministerky zahraničných vecí Yvette Cooperovej pokračujúca podpora Spojeného kráľovstva pre energetickú bezpečnosť a odolnosť Ukrajiny pomôže udržať svetlo a teplo v domácnostiach v čase, keď to ukrajinskí civilisti najviac potrebujú.

Britská vláda zároveň oznámila, že pri príležitosti prvého výročia uzavretia dohody o storočnom partnerstve medzi Britániou a Ukrajinou Londýn rozširuje program partnerských škôl, ktorý bude zahŕňať 54.000 žiakov z oboch krajín. V priebehu nasledujúcich troch rokov sa do tohto programu v rámci spomínaného partnerstva zapojí 300 škôl v Británii a na Ukrajine.

„Keď si pripomíname rok nášho jedinečného partnerstva, robíme to s úctou k odvahe a odolnosti, ktorú Ukrajinci každý deň preukazujú pri odrážaní ruskej barbarskej invázie,“ uviedol predseda britskej vlády Keir Starmer.

Stanica Sky News pripomenula, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Británia zaviazala poskytnúť na podporu ukrajinského energetického sektora viac ako 470 miliónov libier (približne 542,6 milióna eur). 

X X X

 Poľsko plánuje do roku 2039 zvýšiť počet príslušníkov svojich ozbrojených síl na 500.000 vojakov. Vyplýva to z nového Programu rozvoja Ozbrojených síl Poľskej republiky na roky 2025–39, o ktorom v piatok informoval generálny štáb, informuje varšavský spravodajca TASR.

Dokument ráta s 300.000 vojakmi v aktívnej službe a 200.000 príslušníkmi v zálohách vrátane novozriadenej zálohy vysokej pripravenosti. Cieľom je výrazne posilniť obranné schopnosti krajiny v reakcii na meniace sa bezpečnostné prostredie v regióne a pripraviť sa na prípadný konflikt vysokej intenzity.

Program, ktorého znenie je utajené, vypracoval generálny štáb v súlade so zásadami obranného plánovania NATO a so zákonom o obrane vlasti. Podporil ho jednomyseľne parlamentný výbor pre obranu a 22. decembra 2025 ho podpísal minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Rast početných stavov má sprevádzať zvyšovanie kvality personálu, modernizácia výzbroje a rozvoj schopností vo všetkých oblastiach vrátane kyberpriestoru a vesmíru. Program zahŕňa aj budovanie schopností viesť zložité viacdoménové operácie a rozvoj takzvaných kognitívnych operácií.

Plán ďalej počíta s posilnením odstrašovania protivníka prostredníctvom schopnosti presných úderov na kľúčové ciele, s rozvojom integrovanej protivzdušnej obrany, masovým zavádzaním bezpilotných a autonómnych systémov a širším využitím umelej inteligencie.

Generálny štáb zároveň zdôraznil, že nový program zohľadňuje skúsenosti z vojny na Ukrajine aj bezpečnostné riziká vyplývajúce z politiky Ruskej federácie.

16:55 Ukrajinská delegácia je na ceste do Spojených štátov, kde ju čaká rokovanie o bezpečnostných zárukách a o povojnovom rozvoji. Uviedol to dnes podľa agentúry Reuters ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na tlačovej konferencii v Kyjeve vyjadril nádej, že príslušné dokumenty bude možné podpísať na okraj Svetového ekonomického fóra v Davose vo Švajčiarsku na budúci týždeň.

Zelenskyj predtým vyslovil nádej, že by sa v Davose mohol stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Ukrajinský tím tiež dúfa, že predstavitelia Spojených štátov objasnia ruský postoj k ukončeniu vojny, ktorú Moskva vedie proti susednej krajine bezmála štyri roky, dodal Zelenskyj.

Ukrajina v rámci rokovaní o americkom návrhu mierového plánu požaduje bezpečnostné záruky, ktoré by odstrašili Rusko pred ďalšou agresiou, a tiež rokuje o povojnovej rekonštrukcii a rozvoji krajiny. Rokovania medzi zástupcami Ukrajiny, jej európskych spojencov a predstaviteľov USA na konci minulého roka priniesli podľa účastníkov posun v mnohých oblastiach, napríklad práve v otázkach budúcich bezpečnostných záruk.

Kým Washington tlačil Ukrajinu k súhlasu s mierovým rámcom, ktorý potom predloží Moskve, Kyjev a jeho európski spojenci sa snažili zabezpečiť, aby Ukrajina v budúcnosti nebola znovu napadnutá Ruskom, poznamenala agentúra Reuters. Pripomenula, že podľa ukrajinských predstaviteľov bude krajina potrebovať na povojnovú obnovu 800 miliárd dolárov.

Nedávne vyjadrenie prezidenta Trumpa, že mierové rokovania brzdia Zelenskyj, a nie šéf Kremľa Vladimir Putin, ukrajinský prezident podľa agentúry Unian komentoval slovami, že v niektorých bodoch mierového plánu sa americké a ukrajinské názory prirodzene rozchádzajú. „S americkou stranou sme dobre spolupracovali, ale jednoducho nie sme v niektorých otázkach na rovnakej strane. To je pochopiteľné, obhajujem totiž záujmy nášho štátu. Domnievam sa, že ultimáta nie sú vhodný model v demokratických vzťahoch,“ vyhlásil bez ďalšieho spresnenia Zelenskyj.

X X X

 Spoločnosť Lockheed Martin dodala v roku 2025 celkovo 191 stíhačiek F-35 Lightning II v rámci programu Joint Strike Fighter. Ide o doteraz najvyšší počet za rok, dovtedy najviac (142) dodala v roku 2021.

Ďalší kontrakt a dodanie nových F-35 obsahuje 296 strojov až do roku 2028. Nižší počet v rokoch 2023 a 2024 (98 a 110) súvisel s rozhodnutím ministerstva obrany USA zastaviť prijímanie nových strojov pre problémy s aktualizáciou softvéru Technology Refresh 3 (TR-3).

Zastavenie dodávok trvalo zhruba rok a spoločnosť Lockheed Martin uskladnila desiatky úplne nových lietadiel vo svojich zariadeniach, predovšetkým vo Fort Worth v Texase. Aktualizácia hardvéru a softvéru TR-3 súvisela s následnou modernizáciou lietadiel známou ako Block 4.

Jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo piatej generácie F-35 Lightning II je vybavené technológiou stealth, ktorá sťažuje jeho zachytenie radarom. Podľa výrobcu v súčasnosti lieta zhruba 1255 týchto strojov v 12 krajinách po celom svete a majú za sebou viac ako milión letových hodín. Najrozšírenejšia verzia je klasická F-35A, F-35B je určená pre krátky vzlet a vertikálne pristátie (STOVL) a F-35C pre lietadlové lode. Po USA (viac ako 600 F-35) ich majú najviac Austrália (72) Nórsko (cca 52), Holandsko (cca 40) a Južná Kórea (cca 39).

F-35 zohrali kľúčovú úlohu pri potlačení iránskej protivzdušnej obrany v noci z 21. na 22. júna 2025 v rámci operácie Polnočné kladivo (Midnight Hammer) proti jadrovým zariadeniam Teheránu.

Holandské stíhačky F-35 po boku poľských stíhačiek zostrelili viacero ruských dronov nad Poľskom a po prvýkrát zasiahli proti hrozbe nepriateľa vo vzdušnom priestore spojencov v NATO.

X X X

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom ohľadom situácie v Iráne. Ponúkol sprostredkovať vzájomné rozhovory s cieľom ukľudniť napätie v regióne, píše TASR na základe správ agentúr DPA a TASS.

„Strany diskutovali o situácii na Blízkom východe a vývoji okolo Iránu. Vladimir Putin načrtol základné prístupy podporujúce zintenzívnenie politického a diplomatického úsilia na zabezpečenie stability a bezpečnosti v regióne,“ uviedol Kremeľ. Rusko je tiež pripravené „pokračovať vo svojom úsilí o sprostredkovanie a podporu konštruktívneho dialógu so všetkými zainteresovanými štátmi“.

Putin podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova telefonoval v piatok aj s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. Ten ruského prezidenta údajne informoval o snahe ukľudniť situáciu v krajine.

X X X

Ukrajinskí vyjednávači sú na ceste do Spojených štátov rokovať o americkom pláne na ukončenie vojny s Ruskom. Dokument o bezpečnostných zárukách USA pre Kyjev by mohol byť podpísaný už počas nadchádzajúcej konferencie Svetového ekonomického fóra (WEF) v švajčiarskom Davose. Na tlačovej konferencii s českým prezidentom Petrom Pavlom to v piatok vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píše TASR.

„Dúfame, že sa vyjasní situácia, ako v súvislosti s dokumentmi, ktoré sme už s americkou stranou prakticky pripravili, tak aj v súvislosti s reakciou Ruska na všetku prebiehajúcu diplomatickú prácu,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Uviedol, že niektorým systémom protivzdušnej obrany dodávaným na Ukrajinu západnými spojencami došla munícia v dôsledku vĺn ruských útokov na energetickú infraštruktúru. „Do dnešného rána sme mali niekoľko systémov bez rakiet. Dnes to môžem povedať otvorene, pretože dnes tie rakety už máme,“ doplnil.

X X X

 Pred arbitrážnym súdom v Moskve sa v piatok začalo predbežné pojednávanie v prípade žaloby, ktorú Centrálna banka Ruska (CBR) podala proti belgickej finančnej skupine Euroclear v súvislosti s osudom ruských aktív zablokovaných v Európe. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Sudkyňa Anna Petruchinová rozhodla, že konanie sa na žiadosť CBR uskutoční s vylúčením verejnosti, aby sa „ochránilo bankové tajomstvo“.

Žaloba na Euroclear bola podaná v decembri 2025 – v čase, keď Európska únia diskutovala o využití zmrazených ruských prostriedkov na finančnú pomoc Ukrajine. EÚ však tento plán napokon neschválila a namiesto toho sa rozhodla pre pôžičku krytú spoločným rozpočtom Únie.

AFP pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin v decembri označil realizáciu plánu EÚ na zhabanie ruských aktív na pomoc Ukrajine za lúpež a varoval pred vážnymi dôsledkami.

X X X

 Deti v mnohých oblastiach Ukrajiny v súčasných mrazoch ohrozuje podchladenie, upozornil v piatok v Ženeve Detský fond OSN (UNICEF). Podľa jeho predstaviteľov po útokoch ruskej armády na energetickú infraštruktúru začína byť na Ukrajine nedostatok generátorov na výrobu elektriny, píše TASR podľa agentúry Reuters.

„Deti a rodiny (na Ukrajine) sú neustále v režime prežitia,“ povedal novinárom v Ženeve zástupca UNICEF na Ukrajine Munir Mammadzade. Nočné teploty na Ukrajine momentálne klesajú až na mínus 18 stupňov Celzia. Podľa UNICEF si niektoré rodiny upchávajú okná plyšovými hračkami, aby zabránili prenikaniu chladu do bytov a domov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vzhľadom na situáciu vyhlásil stav núdze v energetickom sektore. Minister energetiky Denys Šmyhaľ v piatok uviedol, že Ukrajina má zásoby paliva na zhruba 20 dní.

Najtvrdšie životné podmienky sú momentálne v Kyjeve a regiónoch na frontovej línii. Tisíce domácností v hlavnom meste, Dnepropetrovskej, Charkovskej a Odeskej oblasti, či v mestách a obciach blízko frontu sú už celé dni bez elektriny a kúrenia.

X X X

 Česká muničná iniciatíva zabezpečuje polovicu dodávok veľkorážnej munície pre ukrajinskú armádu, povedal český prezident Petr Pavel v Kyjeve po dnešnom stretnutí so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Ten ocenil, že iniciatíva bude pokračovať aj za novej vládnej koalície. Hlavy štátu hovorili aj o stave mierových rokovaní či situácii v ukrajinskej energetike, ktorá sa potýka s problémami v dôsledku ruských útokov.

„Iniciatíva poskytuje vyše 50 percent veľkorážnej munície pre ukrajinské ozbrojené sily. Som rád, že s novou vládou v Česku bude iniciatíva pokračovať, „povedal Pavel. Dodal, že iniciatíva bude v tomto roku schopná zabezpečiť rovnaké množstvo munície ako v minulom roku.

Podľa Zelenského sa s Pavlom bavili o tom, že iniciatíva funguje efektívne a je pre Ukrajinu dôležitá. Ukrajinský prezident poďakoval aj za všetku ďalšiu politickú, ekonomickú a humanitárnu podporu ako aj pozornosť, ktorú Česko venuje Ukrajine.

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes udelil českému prezidentovi Petrovi Pavlovi Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho najvyššieho stupňa. Zvyčajne je udeľovaný občanom Ukrajiny aj cudzím štátnym príslušníkom za vynikajúce služby ukrajinskému štátu a národu.

X X X

 Kremeľ považuje výzvy niektorých európskych štátov na obnovenie dialógu s Ruskom za pozitívne, uviedol v piatok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Agentúra AFP pripomenula, že na obnovenie spolupráce s Moskvou v otázke Ukrajiny vyzvali lídri Francúzska a Talianska, Emmanuel Macron a Giorgia Meloniová, píše TASR.

Dialóg medzi EÚ a Ruskom je prakticky zmrazený od roku 2022, keď Rusko vo februári spustilo svoju ofenzívu na Ukrajine. EÚ následne uvalila na Rusko niekoľko balíkov rôznych druhov sankcií.

Peskov v piatok potvrdil, že Kremeľ zaznamenal vyhlásenia viacerých európskych lídrov. „Ak to skutočne odráža strategickú víziu Európanov, potom je to pozitívny vývoj ich postoja,“ konštatoval. Myšlienka, že na zabezpečenie stability v Európe je potrebné hovoriť s Ruskom, je plne kompatibilná s postojom Ruska.

Vyhlásenia Macrona a Meloniovej o obnovení kontaktov s Ruskom prišli v čase, keď USA preberajú vedúcu úlohu v rozhovoroch o ukončení takmer štvorročnej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

X X X

 Ukrajina nikdy nebola prekážkou mieru, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videu zverejnenom vo štvrtok večer. Reagoval ním na tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého potenciálnu mierovú dohodu o Ukrajine brzdí Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy stanice Sky News.

„Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru. Keď Ukrajinci zostanú bez elektriny 20–30 hodín kvôli Rusku a keď sú ruské útoky zamerané na náš energetický systém a našich ľudí, je to Rusko, ktoré musí byť vystavené tlaku,“ uviedol Zelenskyj.

Šéf Bieleho domu sa v rozhovore pre agentúru Reuters vyjadril, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, zatiaľ čo Kyjev uzavretiu možnej mierovej dohody údajne bráni.

Súhlas s tvrdením Trumpa vo štvrtok vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Prezident Vladimir Putin a ruská strana zostávajú (dohode) otvorení,“ uviedol.

Agentúra Reuters skonštatovala, že Trumpov názor je v kontraste s postojom európskych spojencov Ukrajiny, ktorí tvrdia, že Moskva nemá veľký záujem o ukončenie bojov a chce získať čo najviac územia, zatiaľ čo sa snaží odvrátiť ďalšie sankcie zo strany Západu.

X X X

 Európa vsádza na to, že Ukrajina vojnu s Ruskom vyhrá, a že splatenie európskej pôžičky a rekonštrukcia by sa uhradili z reparácií vyplatených Rusom. V pravidelnom rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to v piatok uviedol maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý dodal, že tvrdenie, že by niekto mohol poraziť Rusko, je za hranicou detských rozprávok, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Kým sa v Európe „nevzbúri ľud“, bude sa v tejto politike pokračovať, dodal Orbán. Pripomenul, že Ukrajina predložila žiadosť o celkom 800 miliárd eur na desať rokov po roku 2027 a k tomu by sa pridali aj vojenské výdavky.

Premiér zdôraznil, že Maďarsko, Česko a Slovensko sa nebudú podieľať na pôžičke 90 miliárd eur, ktorú si vezmú ostatné členské štáty EÚ a poskytnú ich Ukrajincom.

X X X

Ruská ekonomika pociťuje narastajúci tlak v kľúčovom energetickom sektore. Príjmy krajiny z predaja ropy a plynu klesli v minulom roku o takmer štvrtinu a podľa údajov ruského ministerstva financií zaznamenali najnižšiu úroveň za posledných päť rokov. Do štátneho rozpočtu pritieklo z týchto zdrojov 8,48 bilióna rubľov, čo je o 24 % menej než v roku

X X X

 Slabšie výsledky Rusko naposledy evidovalo v pandemickom roku 2020. Mimoriadne kritický bol záver roka, kedy decembrové tržby medziročne padli o viac ako 43 %.

Tento negatívny trend úzko súvisí s vývojom na ázijských trhoch, kde Rusko stráca svoje dominantné postavenie. Podiel ruskej ropy na celkovom dovoze do Indie klesol v decembri na 27,4 %, čo predstavuje najnižšiu úroveň od januára 2023. Indické rafinérie boli pod tlakom západných sankcií nútené hľadať alternatívy, z čoho profitovala najmä Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Podiel kartelu na indickom dovoze sa v dôsledku toho zvýšil na 11-mesačné maximum.

Hoci India v decembri doviezla z Ruska o 22 % menej suroviny ako v novembri, Moskva nateraz zostáva jej najväčším samostatným dodávateľom. Tento status si krajina drží aj v prebiehajúcom indickom fiškálnom roku 2025/2026. Prudký pokles decembrových dodávok na 1,38 milióna barelov denne však jasne ilustruje, že ruský energetický export čelí v dôsledku medzinárodných reštrikcií a logistických bariér rastúcej neistote.

X X X

 Český prezident Petr Pavel v piatok pokračuje vo svojej tretej návšteve Ukrajiny v úrade hlavy štátu. Z mesta Ľvov vlakom pricestoval do Kyjeva, kde ho privítal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Pavel sa v ukrajinskom hlavnom meste stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským i ďalšími predstaviteľmi. TASR o tom informuje podľa správ portálu Novinky.cz a stanice ČT24.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že v Kyjeve sa v piatok ráno ozývali výbuchy a primátor mesta Vitalij Kličko oznámil, že protivzdušná obrana zneškodňuje drony. Novinky poznamenali, že dosiaľ nie sú známe informácie o možných následkoch útokov.

O príchode Pavla do Kyjeva informoval aj Sybiha. „Tešíme sa na zmysluplné rokovania s prezidentom Zelenským, aby sme posunuli vpred naše strategické partnerstvo, obrannú spoluprácu a úsilie o mier,“ napísal na sieti X.

Pavel pricestoval na Ukrajinu vo štvrtok. V meste Ľvov na západe krajiny sa stretol s tamojšími predstaviteľmi a ministerkou pre záležitosti veteránov Natalijou Kalmykovovou. Ukrajinská strana podľa českého prezidenta vyjadrila vďaku za to, že sa nová vláda ČR pod vedením premiéra Andreja Babiša rozhodla pokračovať v muničnej iniciatíve.

X X X

Ruský veľvyslanec v Dánsku Vladimir Barbin obvinil Severoatlantickú alianciu zo snahy militarizovať Arktídu. Toto obvinenie vzniesol v súvislosti s opakovanými tvrdeniami amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty chcú získať Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Členské štáty NATO vrátane Dánska podľa Barbina používajú hrozbu zo strany Ruska alebo Číny na rozšírenie svojej prítomnosti v regióne. Ruský diplomat tvrdí, že NATO presadzuje konfrontačné prístupy, ktoré vždy vedú k oslabeniu bezpečnosti, ale aj k zvýšeniu vojenského napätia v regióne.

„Rusko nemá agresívne plány voči svojim arktickým susedom, nehrozí im vojenskými krokmi a neusiluje sa o zabratie ich územia,“ povedal Barbin.

Prvé spojenecké jednotky vstupujú do Grónska: začína sa posilňovanie obrany.

X X X

 Tejc řeší úbytek advokátů mimo velká města. Právní pomoc se lidem vzdalu 

Rozšíření bezplatné právní pomoci, změny procesních předpisů a rizika chystané novely katastrálního zákona řešili na prvním společném jednání ministr spravedlnosti Jeroným Tejc a vedení České advokátní komory (ČAK). Schůzka se uskutečnila v pátek 16. ledna v sídle Komory na pražské Národní třídě. Zaměřila se na konkrétní problémy výkonu advokacie a fungování justice. O schůzce informoval Advokátní deník.

Jedním z hlavních témat byla dostupnost bezplatné právní pomoci, zejména mimo velká města. Vedení ČAK upozornilo na úbytek advokátů a advokátních koncipientů v některých regionech, což podle Komory omezuje přístup lidí k právním službám. Jako jedno z řešení zazněl projekt Advokáti do obcí, který má posílit základní právní poradenství v méně dostupných oblastech. „Naším společným cílem je co nejdříve rozšířit bezplatné poradenství v klíčových životních situacích, a to i v regionech. Zároveň pracujeme na jasných pravidlech odměňování zmocněnců zvlášť zranitelných obětí,“ uvedl Tejc na síti X.

Změny civilního a trestního procesu

Dalším okruhem jednání byla modernizace občanského soudního řádu a trestního řádu. Ministr spravedlnosti uvedl, že do pracovních skupin zapojí zástupce advokacie. Zároveň chce legislativní práce urychlit tak, aby novelizace začala už v první polovině letošního roku. Obě strany se shodly také na nutnosti pokračovat v digitalizaci justice, která má zrychlit soudní řízení.

Výraznou část diskuse zabrala připravovaná novela katastrálního zákona. Česká advokátní komora upozornila na návrh zrušit dvacetidenní ochrannou lhůtu u vkladů do katastru nemovitostí. Podle Komory by změna oslabila právní jistotu vlastníků a negativně dopadla i na menší regionální advokátní kanceláře, jejichž praxe stojí hlavně na nemovitostních transakcích. Ministr uvedl, že si těchto rizik je vědom a chce hledat vyvážené řešení.

Lobbing, AML a advokátní agenda

Jednání se dotklo také regulace lobbingu. Vedení Komory zopakovalo, že profesní komory odmítají zařazení mezi lobbistické nebo klientelistické subjekty. Řeč přišla i na implementaci AML předpisů. Podle Komory v této oblasti panuje shoda s Ministerstvem spravedlnosti i Finančním analytickým úřadem, další koordinaci ale vyžaduje spolupráce s Ministerstvem financí.

Na stole byla i praktická témata výkonu advokacie. Patřil mezi ně advokátní tarif, úschovy, rozpočtování výdajů na výplatu odměn ex offo nebo organizace mediačních zkoušek. Obě strany se věnovaly také pravidlům odměňování zmocněnců zvlášť zranitelných obětí trestných činů. Ministerstvo chce v této oblasti nastavit jasnější a předvídatelnější podmínky.

Redakce České justice

X X X

Črtá sa napätie na juhu Európy. Jablkom sváru hranice v Egejskom mori

Grécko rozšíri svoje výsostné vody v Egejskom mori nad existujúcich šesť námorných míľ od pobrežia. Podľa médií a agentúry Reuters to dnes oznámil v parlamente grécky minister zahraničia Jorgos Gerapetritis. Takýto krok by však mohol vyvolať ostrú reakciu Turecka, ak by nebol dojednaný vopred s Ankarou.

Na pobreží Skala Sikamias na ostrove Lesbos v Grécku, 14. mája 2025, leží stroskotaná loď, ktorá v roku 2015 prevážala migrantov z Turecka.

Gerapetritis v parlamente uviedol, že Grécku sa podarilo rozšíriť svoje výsostné vody vďaka dohodám s Talianskom a Egyptom. „A nastane ďalšie rozšírenie výsostných vôd,“ uviedol grécky minister zahraničia o situácii v Egejskom mori.

V Egejskom mori Grécko uplatňuje výsostné vody až do šiestich námorných míľ od pobrežia. Inde to je pritom až dvanásť námorných míľ. Atény vedú v oblasti spory s Tureckom, pričom niektoré grécke ostrovy sa nachádzajú v tesnej blízkosti tureckého pobrežia. 

Rozšírenie gréckych výsostných vôd by takmer určite vyvolalo spory s Ankarou. V roku 1995 turecký parlament schválil uznesenie, podľa ktorého by jednostranné rozšírenie gréckych výsostných vôd Turecko považovalo za casus belli – legitímny dôvod na rozpútanie vojny. Rozšírenia výsostných vôd, ktoré dnes oznámil grécky minister, však boli dojednané s krajinami, ktorých sa týkala.

Grécko a Turecko tiež vedú spory o vymedzení námorných ekonomických zón vo východnom Stredomorí. Podľa Grécka má Turecko v oblasti nadmerné nároky. Také tvrdenie Ankara odmieta.

X X X

 Tvrdenie, že by niekto mohol poraziť Rusko, je za hranicou rozprávky, tvrdí Orbán

Európa podľa Viktora Orbána stavia pomoc Ukrajine na nádeji, že vojnu vyhrá a páky splácania pôžičiek použije voči Rusku, čo označil za iluzórne. Maďarsko, Česko a Slovensko sa odmietajú podieľať na úvere 90 miliárd eur pre Kyjev.

Európa vsádza na víťazstvo Ukrajiny

• Orbán tvrdí, že Európa očakáva víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom.
• Rozprávky o porážke Ruska sú podľa neho nereálne.
• Ukrajina žiada 800 miliárd eur na desať rokov po 2027.
• Maďarsko, Česko a Slovensko odmietajú účasť na pôžičke pre Ukrajinu.
• Orbán zdôraznil, že uvedené peniaze by pokryli dlhé obdobie domácich výdavkov.

Európa vsádza na to, že Ukrajina vojnu s Ruskom vyhrá, a že splatenie európskej pôžičky a rekonštrukcia by sa uhradili z reparácií vyplatených Rusom. V pravidelnom rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to v piatok uviedol maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý dodal, že tvrdenie, že by niekto mohol poraziť Rusko, je za hranicou detských rozprávok, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Kým sa v Európe „nevzbúri ľud“, bude sa v tejto politike pokračovať, dodal Orbán. Pripomenul, že Ukrajina predložila žiadosť o celkom 800 miliárd eur na desať rokov po roku 2027 a k tomu by sa pridali aj vojenské výdavky.

Postoj Maďarska k pôžičke

Premiér zdôraznil, že Maďarsko, Česko a Slovensko sa nebudú podieľať na pôžičke 90 miliárd eur, ktorú si vezmú ostatné členské štáty EÚ a poskytnú ich Ukrajincom.

K 800-miliardovej finančnej pomoci Orbán dodal, že z uvedenej sumy by bolo možné 40 rokov platiť všetky dôchodky a 60 rokov všetky výdavky na podporu maďarských rodín.

X X X

USA na hrane: Federálne tímy majú miliardy a pocit nedotknuteľnosti, mestá sa búria

Napätie v americkom Minneapolise sa v posledných týždňoch výrazne stupňuje. Ulice mesta zaplnili tisíce ľudí, ktorí protestujú proti prítomnosti federálnych imigračných agentov. Zásahy sprevádza slzný plyn, ťažkoodení príslušníci a v niektorých prípadoch aj streľba. Polícia uzatvára celé bloky, doprava kolabuje a federálna vláda do mesta presúva ďalšie posily.

Napätie v americkom Minneapolise sa v posledných týždňoch výrazne stupňuje. Ulice mesta zaplnili tisíce ľudí, ktorí protestujú proti prítomnosti federálnych imigračných agentov. Zásahy sprevádza slzný plyn, ťažkoodení príslušníci a v niektorých prípadoch aj streľba. Polícia uzatvára celé bloky, doprava kolabuje a federálna vláda do mesta presúva ďalšie posily.

Spúšťačom protestov bola smrť 37-ročnej Renee Nicole Goodovej, ktorú 7. januára počas zásahu zastrelil agent Úradu pre imigráciu a colnú správu, známeho pod skratkou ICE. Goodová bola občiankou USA a v čase incidentu sedela vo svojom aute na obytnej ulici. Administratíva tvrdí, že agent konal v sebaobrane. Miestni predstavitelia a svedkovia však hovoria, že nepredstavovala bezprostrednú hrozbu.

„Nemusíte veriť mne. Nemusíte veriť im. Pozrite si to video. Agent ICE nebol zrazený, ako uviedol Trump,“ povedal starosta mesta Minneapolis Jacob Frey. „Vidíte osobu (Goodovú), ktorá sa odtiaľ snaží dostať. Snažila sa opustiť miesto činu; to nie je osoba, ktorá sa snaží zraziť agenta ICE,“ povedal Frey pre Politico.

Starosta Minneapolisu Jacob Frey na tlačovej konferencii po tom, čo agent ICE zastrelil Renee Nicole Goodovú.Zdroj: Reuters/Tim Evans

Po streľbe sa však situácia v meste rýchlo vyhrotila, a to na oboch stranách. Protesty sa presunuli pred federálne budovy aj do obytných štvrtí, v ktorých prebiehali imigračné zásahy. A počas niekoľkých dní došlo k ďalšiemu incidentu.

Minnesotské úrady reagovali žalobou proti federálnej vláde a požadujú obmedzenie pôsobenia imigračných jednotiek v štáte. Tvrdia, že spôsob, akým ICE operuje, narúša verejný poriadok a ohrozuje civilistov. Federálna vláda naopak zásahy obhajuje a do Minneapolisu vyslala ďalšie stovky agentov z rôznych bezpečnostných zložiek.

Minneapolis sa tak stal jedným z miest, kde sa najviditeľnejšie prejavuje sprísnenie imigračnej politiky po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. ICE v meste operuje v rozsahu, aký bol v minulosti skôr výnimočný.

Pietna spomienka za Renee Good, ktorá bola zabitá ICEZdroj: Reuters

Smrť, ktorá rozhýbala mesto

Renee Nicole Goodová zomrela 7. januára, keď ju agent ICE zastrelil počas zásahu v Minneapolise. Bola občiankou USA a v čase streľby sedela za volantom auta. Trumpova administratíva tvrdí, že agent konal v sebaobrane, ale niekoľko videí, ktoré zverejnili nielen svedkovia, ale aj Trumpova administratíva, ukazujú opak.

Niekoľko sekúnd pred streľbou je vidieť Goodovú a jej manželku, ako sa rozprávajú s agentom Jonathanom Rossom. Je vidieť, ako Goodová Rossovi hovorí, že sa na neho „nehnevá“. Ten ju len pár sekúnd na to zastrelí troma ranami.

A zatiaľ čo predstavitelia Minnesoty nástoja, že neexistoval žiadny zjavný dôvod na Goodovej zastrelenie, Trumpova administratíva tvrdí, že agent konal v sebaobrane, aby sa vyhol tomu, že ho Goodová autom prejde.

„Keď máte federálnu administratívu, ktorá sa tak rýchlo vrhá na naratív namiesto pravdy, myslím si, že by sme sa mali všetci ozvať,“ vraví Frey. „Panuje tu hlboká nedôvera, pretože toľko vecí, ktoré počujeme, nie sú pravdivé,“ tvrdí.

Goodovej smrť vyvolala masové protesty a otvorila otázky o tom, aké právomoci vôbec majú federálni imigrační agenti a kde sú hranice použitia sily. Viceprezident J. D. Vance sa totiž po streľbe Rossa zastal a k otázke vyšetrovania incidentu povedal, že agenti ICE majú „absolútnu imunitu“.

Účastníci držia transparent s menom Renee Nicole Goodovej, ktorú zastrelil agent americkej imigračnej a colnej služby (ICE) počas pietnej spomienky na ňu, 8. januára 2026.Zdroj: Reuters/David Ryder

Nejde o jediný incident

V priebehu niekoľkých dní navyše nasledovali ďalšie incidenty. V Minneapolise bol postrelený aj muž z Venezuely, tentoraz do nohy. Podľa ministerstva vnútornej bezpečnosti napadol agenta lopatou a násadou od metly.

Guvernér Minnesoty Tim Walz označil situáciu za chaos a hovorí o organizovanej brutalite federálnej vlády voči vlastným občanom.

Guvernér Minnesoty Tim Walz a jeho manželka Gwen Walzová navštívili provizórny pamätník 37-ročnej Renee Goodovej.Zdroj: Reuters/Madison Thorn/Anadolu

„To, čo sa práve teraz deje v Minnesote, je neuveriteľné,“ povedal v špeciálnom vysielaní Walz. „Správy jednoducho nedokážu spravodlivo vystihnúť úroveň chaosu, narušenia a traumy, ktorú federálna vláda spôsobuje našim komunitám,“ tvrdí.

Štát preto spolu s mestami Minneapolis a St. Paul podal žalobu, ktorou sa snaží obmedziť pôsobenie federálnych imigračných jednotiek na svojom území.

Čo je ICE a prečo má dnes väčšiu moc

ICE, teda Immigration and Customs Enforcement, vznikol po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 ako súčasť novovytvoreného ministerstva vnútornej bezpečnosti. Jeho úlohou je presadzovanie imigračných zákonov, vyšetrovanie nelegálnej migrácie a deportácie ľudí bez povolenia na pobyt.

X X X

Ľubomíra Behana mali prepustiť z Ilavy. Kedysi najhľadanejší Slovák je obžalovaný z vraždy podnikateľky 

Behan si v ilavskej väznici odpykával trest za majetkovú trestnú činnosť a ublíženie na zdraví.

ILAVA: Jeden z najznámejších slovenských väzňov je podľa najnovších informácií na slobode. Ľubomír Behan, ktorý sa do povedomia verejnosti zapísal útekom z leopoldovskej väznice, mal v štvrtok 15. januára opustiť brány ústavu v Ilave.

Ľubomír Behan si v ilavskej väznici odpykával trest za majetkovú trestnú činnosť a ublíženie na zdraví. Meno Ľubomíra Behana sa spája s útekom z roku 2016, kedy sa mu podarilo uniknúť z prísne stráženej väznice v Leopoldove. Na úteku vtedy strávil dlhé mesiace a patril medzi najhľadanejších Slovákov, kým ho polícia opätovne nezadržala v úkryte na západnom Slovensku.

Prepustenie s otáznikom

Hoci sa jeho pôvodný trest skončil, jeho pobyt na slobode nemusí trvať dlho. Ako informoval portál tvnoviny.sk, situácia okolo jeho osoby zostáva napätá: „Je však otázne, či ho opätovne hneď nezadržali. Ľubomír Behan je totiž spolu s komplicom obžalovaný z vraždy českej podnikateľky.“

Okrem úteku z roku 2016 sa jeho meno spája s brutálnym činom za hranicami Slovenska. Spolu s ďalším komplicom čelí obžalobe z usmrtenia podnikateľky z Českej republiky.

„Smerácky vlk“ si kúpil ďalší byt v luxuse. Problémom Juraja Gedru nie sú peniaze, ale miliónový škandál.

Obvinenému Gedrovi hrozí, že jeho byt skončí v exekučnej dražbe.

Šéf úradu vlády Juraj Gedra, ktorý patrí do skupinky tzv. smeráckych vlkov spolu s Erikom Kaliňákom či Richardom Glückom, sa stal vlani v októbri majiteľom bytu v jednej z najluxusnejších rezidencií v centre Bratislavy.

Blízky spolupracovník premiéra Roberta Fica nemá núdzu o peniaze, popri slušnom plate totiž poberá aj desaťtisícové odmeny. Zaujímavé je, že Gedra sa nový byt rozhodol kúpiť aj napriek tomu, že je obvinený v miliónovej kauze a reálne mu hrozí, že o svoje nehnuteľnosti môže prísť.

Peniaze má

Podľa údajov z katastra si Gedra spolu s manželkou vlani na jeseň kúpili byt v novom projekte Metropolis na Bottovej ulici v hlavnom meste. Ide o luxusné bývanie vo vysokom štandarde priamo v centre Bratislavy.

Nehnuteľnosť Gedrovcov je pravdepodobne dvojizbák, ktorého cena mohla dosiahnuť 350-tisíc eur. Vedúci úradu vlády si na byt požičal vo VÚB banke, nevieme však koľko. Na detaily financovania sme sa ho chceli opýtať, no na naše otázky tlačový odbor úradu vlády neodpovedal.

So splácaním úveru by Gedra každopádne nemal mať problém. Ako sme už napísali, úradník Gedra si odmenami svoj plat dorovnával na úroveň ministrov. Aj s paušálnymi náhradami v roku 2024 mesačne poberal približne šesťtisíc eur, s tým sa však neuspokojil.

Na odmenách Gedra zinkasoval ďalších viac ako 32-tisíc eur. Jeho priemerná mesačná mzda tak presahovala 8700 eur. Keď sme chceli zistiť výšku jeho príjmu v minulom roku, úrad vlády nám už na našu infožiadosť neodpovedal.

Nejde o prvý byt Gedru v bratislavskej novostavbe. Patrí mu aj nehnuteľnosť v bytovke na Rusovskej ceste v Petržalke. Tú však môže stratiť.

X X X

Sabaka vyhral súd s Mazurekom. 15-tisíc eur už má na účte, ospravedlnenie je v nedohľadne

Infektológ Peter Sabaka vyhral súdny spor s europoslancom a podpredsedom hnutia Republika Milanom Mazurekom.

Verdikt krajského súdu v Prešove sa týka Mazurekovho videa na sociálnej sieti, v ktorom Sabaku kritizoval v súvislosti s COVID-19.

Podľa verdiktu musí eurposlanec zaplatiť lekárovi nemajetkovú ujmu vo výške 15-tisíc eur a verejne sa mu ospravedlniť. „Peniaze už Mazurek podľa Sabaku zaplatil ešte koncom minulého roka. Doteraz sa však neospravedlnil, hoci mu už uplynula rozsudkom stanovená lehota,“ informoval Denník N.

Mazurek sa má Sabakovi ospravedlniť verejne a to na sociálnej sieti a vo forme príspevku aj videa. „To sa neudialo, čas už prešiel, a preto sme sa obrátili na exekútora. Ospravedlnenie budeme požadovať formou exekúcie,“ uviedol Sabaka.

Vysúdené peniaze od Mazureka chce Sabaka darovať na dobročinné účely. „Bolo by veľmi vhodné a symbolické, keby som časť peňazí daroval združeniu alebo organizácii, ktorá sa zaoberá pomocou rómskym komunitám,“ povedal pre enko. 

Okresný súd Kežmarok v decembri 2021 pôvodne uznal Sabakovi okrem ospravedlnenia aj odškodné 20-tisíc eur. Mazurek sa vtedy odvolal a označil rozhodnutie za bezprecedentné. Avizoval, že na sudcu podá trestné oznámenie za ohýbanie práva. Tvrdí, že zneužil predbežné neodkladné opatrenie, aby v expresnom čase mohol vydať „šialený rozsudok bez súdu a bez možnosti sa efektívne brániť“. Tvrdil, že cieľom je, aby odišiel z politiky.

Sabaka sa súdil aj so šéfom Republiky a rovnako europoslancom Milanom Uhríkom. Ten sa lekárovi na svojom profile na sociálnej sieti ospravedlnil v lete 2024. Ako uviedol lekár, dvoma príspevkami zverejnenými v septembri a októbri 2021 vážnym spôsobom zasiahol do práva Sabaku na ochranu osobnosti. Príspevky totiž obsahovali „nepravdivé a difamujúce tvrdenia“.

Na Kotlárove slová o „génovej terapii“ reagoval aj infektológ Peter Sabaka.

V prvom príspevku Uhrík spájal fakt, že Sabaka obdržal štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana spojenú aj s finančnou odmenou s jeho podporou protipandemických opatrení. „Starí skúsení lekári, ktorí kritizujú nezmyselné vládne postupy a prihlúple Mikasove obmedzenia sú umlčiavaní, osočovaní a vyčleňovaní zo spoločnosti. A mladí šplhúni, ktorí si na Covide chcú vybudovať kariéru, a ktorí v médiách poslušne rapkajú, čo im vrchnosť povie, si prídu na desaťtisícové odmeny,“ uviedol Uhrík.

V druhom príspevku Uhrík uviedol, že Sabaka, „miláčik liberálnych masmédií“ od neho požaduje sumu 28 000 eur. „Lebo som zverejnil, že v rámci vládneho ocenenia nedostal len nejaký čestný diplom, ale aj desaťtisíce eur „do vrecka“. Od Milana Mazureka pýta financmajster Sabaka zase 20 000 eur, lebo Miňo ho v lete nazval „covidovým prorokom“. To sú tí zvláštni prosystémoví lekári a odborníci… Koľkým ide o zdravie ľudí a koľkým ide o kariéru a o prachy?“ napísal Uhrík.

 X X X

 Miliónovy podvod s Covid dotáciami: Polícia obvinila trojicu mužov, štát mali pripraviť o viac ako 3 milióny eur 

V prípade preukázania viny hrozí obvineným trest odňatia slobody na tri až deväť rokov a šesť mesiacov.

BRATISLAVA: Vyšetrovatelia bratislavskej krajskej kriminálky rozkryli rozsiahlu schému subvenčného podvodu, ktorá zneužívala štátnu pomoc počas pandémie COVID-19. Traja muži mali prostredníctvom fiktívnych zamestnancov odčerpať z verejných zdrojov sumu presahujúcu 3,3 milióna eur.

Hlavným aktérom prípadu je 50-ročný Tony T., ktorý ako konateľ spoločnosti žiadal o paušálne príspevky na úhradu mzdových nákladov. Tieto prostriedky boli určené na pomoc firmám zasiahnutým poklesom tržieb počas mimoriadnej situácie. Podmienkou však bolo, aby išlo o reálnych zamestnancov v trvalom pracovnom pomere.

Fiktívni zamestnanci a miliónové platby

Podľa polície Tony T. v období od mája do septembra 2020 predkladal žiadosti, v ktorých predstieral existenciu zamestnancov, hoci jeho spoločnosť deklarované počty ľudí v skutočnosti nezamestnávala. Neskôr do schémy zapojil dvoch občanov Českej republiky – 37-ročného Vladimíra M. a 49-ročného Ludvíka N. Tí mali prostredníctvom svojich zaručených elektronických podpisov podávať výkazy na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a naďalej potvrdzovať nepravdivé údaje.

„Týmto konaním boli od mája 2020 do decembra 2021 obvinenému Tonymu T. vyplatené finančné prostriedky štátom vo výške 3.336.896,43 €,“ uviedla Polícia SR na sociálnej sieti.

Vážne obvinenia a hrozba väzenia

Krajský vyšetrovateľ vzniesol v tejto súvislosti konkrétne obvinenia:

• Tony T. (50): čelí obvineniu z pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
• Vladimír M. (37) a Ludvík N. (49): sú obvinení zo subvenčného podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva.

Polícia v oficiálnom stanovisku spresnila závažnosť trestov, ktoré obvineným v prípade dokázania viny hrozia: „V prípade preukázania viny pred súdom hrozí obvineným trest odňatia slobody na tri až deväť rokov a šesť mesiacov.“

X X X

 V USA predstavili sériovú verziu ľahkého taktického obrneného vozidla, ktoré má nahradiť Humvee

JLTV A2 nie je len náhradou za Humvee, ale multifunkčnou bojovou platformou novej generácie, ktorá spája ochranu MRAP, mobilitu ľahkého terénneho vozidla a flexibilitu modulárnej architektúry.

Americká spoločnosť AM General LLC predstavila sériovú verziu Joint Light Tactical Vehicle A2 (JLTV A2) –modernizovanú obrnenú automobilovú platformu, ktorá je určená na nahradenie a doplnenie zastaraného parku off-roadov Humvee. Táto modifikácia ľahkého taktického obrneného vozidla je vývojom verzie A1 a podľa oficiálnej správy výrobcu zahŕňa viac ako 250 technických zmien. Tie boli diktované skúsenosťami z prevádzky v reálnych bojových podmienkach a novými požiadavkami moderného bojiska.

Humvee (oficiálne HMMWV – High Mobility Multipurpose Wheeled Vehicle) je pravdepodobne najikonickejšie vojenské vozidlo súčasnosti. Od svojho nasadenia v 80. rokoch sa stalo symbolom americkej vojenskej sily a nahradilo staré džípy z éry druhej svetovej vojny a Vietnamu. Tu sú kľúčové fakty, ktoré definujú toto legendárne vozidlo:

Pôvod a vznik

• Výrobca: AM General (Indiana, USA).

• Vznik: Koncom 70. rokov hľadala americká armáda univerzálne vozidlo, ktoré by zvládlo extrémny terén, malo vysokú nosnosť a nahradilo hneď niekoľko typov starších vozidiel.

• Názov: Skratka HMMWV sa vyslovovala ako „Humvee“, čo sa neskôr stalo aj oficiálnym obchodným názvom.
• X X X

Hodili nás cez palubu. Táto garnitúra sa už ani netají tým, že nie je vládou občanov Slovenska, tvrdí Iveta Radičová.

Nás a naše deti predsa už obetovali. Hodili cez palubu väčšinu občanov a otvorene autokratizujú celú spoločnosť, hovorí v Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. Menia politický systém, oslovujú extrém, robia politiku iba pre seba a svojich voličov a za vzor nám dávajú autokracie a totality, hodnotí polčas Ficovej vlády. Prečo na podpriemernosti nemožno postaviť úspech krajiny a kde dnes hľadať na Slovensku nádej?

Keď sa pridlho pozeráš do priepasti, hrozí, že sa napokon priepasť pozrie do teba, napísal svojho času slávny filozof F. Nietzche. Ten okamih, keď sa priepasť pozrela priamo do nás nastal zrejme práve teraz.

Globálny medzinárodný poriadok sa zrútil, americká invázia do Venezuely fakticky legitimizovala obdobnú inváziu Ruska na Ukrajine, no a Európa sa tak ocitla ako nahý v tŕní medzi dvomi imperiálnymi predátormi, ktorí si na nás robia zálusk.

V tomto doslova až existenciálnom čase je pritom Slovensko na krízové situácie a bezpečnostné hrozby zúfalo nepripravené, táto vláda však i naďalej fantazíruje o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany.

Náš štát pritom čoraz viac pripomína povestné Potemkinove dediny. Tri kolá miliardových vládnych konsolidácií priniesli výrazné zvýšenie daňovo odvodovej záťaže, ale zlepšiť stav verejných financií sa im prakticky vôbec nepodarilo. Úroveň služieb štátu, stav infraštruktúry či zdravotníctva kontinuálne upadá, krajina zažíva exodus mladých šikovných talentov, no a Slovensko sa prepadá prakticky už vo všetkých mysliteľných rebríčkoch na samý chvost krajín Európskej únie.

Vládna koalícia pritom dookola rieši samú seba, od neustálych noviel trestnoprávnej legislatívy chrániacich ich záujmy, alebo šíri všemožné virtuálne témy, v ktorých verejnosti podhadzuje akýchsi „nepriateľov štátu“, ktoré však občanom zlepšenie ich reálneho života nijako neprinesú.

„Ficova stratégia je pre Slovensko sebadeštruktívna. Im zostal už iba extrém a potrebujú mu dnes ukázať symboliku beztrestnosti,“ tvrdí expremiérka Radičová, ktorá tak vládnutie SMER-u s extrémistami vôbec nepovažuje za nereálny scenár. „Na priemernosti a podpriemernosti však ešte nik úspech nepostavil,“ dodáva.

 X X X

 Fico: Len blázon by nevyužil pripravenosť územia v Jaslovských Bohuniciach na výstavbu nového jadrového bloku

Pracovná cesta predsedu vlády Roberta Fica do USA je podľa jeho vyjadrenia v plnom súlade so suverénnou slovenskou zahraničnou politikou. Slovensko potrebuje nové zdroje na výrobu elektrickej energie, pretože náročné klimatické ciele a zvyšujúce sa energetické potreby nie je možné uspokojovať bez jadrovej energetiky. Robert Fico to uviedol vo vyjadrení z Washingtonu.

„Po dobrých skúsenostiach s ruskou stranou diverzifikujeme a máme záujem o výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach v spolupráci s americkými partnermi. Aj preto mienime dnes podpísať rámcovú dohodu medzi vládami USA a Slovenska. Až po podpise tejto zmluvy sa môžeme začať rozprávať o konkrétnej spolupráci Slovenska s americkými a ďalšími firmami pri výstavbe nového jadrového bloku,“ povedal Fico na začiatku pracovnej cesty v USA. Dodal, že by nechcel pôsobiť ako nemeckí politici, ktorí v mene „ideologického zeleného šialenstva „ najskôr zatvorili všetky jadrové zdroje, aby dnes spolkový kancelár Friedrich Merz hovoril o obrovskej chybe.

„Len blázon by nevyužil pripravenosť územia v Jaslovských Bohuniciach na výstavbu nového jadrového bloku. Máme EIA, máme povolenie o umiestnení stavby, len získanie týchto povolení by trvalo desiatku rokov. Aj najväčší opoziční zurvalci vedia, že atómová elektráreň je pri súčasnom európskom nastavení cien elektrickej energie doslova mašina na peniaze a bez problémov zarobí na náklady jej výstavby. Preto nech psy štekajú, karavána ide ďalej.“ dodal predseda vlády vo vyjadrení z pracovnej cesty v USA. 

„Ak má byť súčasťou mojej návštevy v USA aj stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, môžem to len veľmi privítať. Už som si zvykol, že po dôležitých stretnutiach s ruským či čínskym prezidentom som bol označovaný za ruského a čínskeho agenta, neprekvapuje ma preto, že dnes sa z opozičných úst a médií objavujú obvinenia, že som americký agent, čo je pomerne pitoresktné, pretože sme spolu s USA v NATO,“ odkázal Robert Fico s tým, že je zhrozený z rétoriky „protislovenskej opozície“ a médií.

X X X

Dánsky generál: V okolí Grónska sme nezaznamenali žiadne čínske a ruské plavidlá.

Trump dlhodobo tvrdí, že Grónsko má zásadný význam pre bezpečnosť Spojených štátov a nevylúčil ani použitie sily na jeho získanie.

Šéf dánskeho Spoločného arktického velenia Soren Andersen v piatok uviedol, že v okolí Grónska nezaznamenali žiadne čínske ani ruské plavidlá. To spochybňuje opakované tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa. TASR sa odvoláva na správy agentúr Reuters a AFP.

„Nevidíme žiadne ruské ani čínske plavidlá v okolí Grónska… čínske a ruské lode sa síce nachádzajú v Severnom ľadovom oceáne, ale nie v blízkosti Grónska,“ zdôraznil Andersen.

Pozvánka na cvičenie

Doplnil, že USA pozval na spoločné vojenské cvičenia plánované na ostrove v tomto roku. „Dnes sme mali stretnutie s viacerými partnermi z NATO vrátane USA a pozvali sme ich na účasť na tomto cvičení,“ prezradil Andersen. Na otázku, či sa Američania zapoja, odpovedal: „Zatiaľ to neviem.“

Trump dlhodobo tvrdí, že Grónsko má zásadný význam pre bezpečnosť Spojených štátov a nevylúčil ani použitie sily na jeho získanie. Európske krajiny tento týždeň na žiadosť Dánska vyslali na najväčší ostrov sveta menší počet vojakov.

Spoločné arktické velenie Dánska so sídlom v Nuuku zabezpečuje ochranu suverenity, dohľad, kontrolu rybolovu a pátracie a záchranné operácie v oblasti Grónska a Faerských ostrovov. Využíva hliadkovacie lode, lietadlá, vrtuľníky a satelitné monitorovanie a celkovo zamestnáva približne 150 pracovníkov.

X X X

Stavba Sanatoria Pálava je dokončena. Kraj zahájil kontroly před předáním provozovateli

Největší projekt Jihomoravského kraje se posunul do závěrečné fáze – probíhají detailní kontroly hotového objektu a příprava na jeho předání budoucímu provozovateli, které je naplánováno na 24. února 2026.

„Jsem rád, že projekt postupuje podle plánu. Teď nás čeká klíčová fáze – zajistit dostatek personálu i veškeré potřebné vybavení, abychom mohli v létě 2026 sanatorium otevřít,“ uvedl hejtman Jihomoravského kraje Jan Grolich.

V současnosti probíhá takzvaná kontrola vad a nedodělků, kterou zajišťuje správce stavby. Potrvá přibližně do poloviny února. Zároveň se zaměstnanci budoucího provozovatele seznamují s obsluhou všech technologií v budově – od stínicí techniky a balneologického provozu přes bazény a zdravotnická zařízení až po systémy vytápění, vzduchotechniky a klimatizace.

“Stavba je prakticky hotová, a to o celé dva měsíce dříve, než bylo původně v plánu, což je u takové investice opravdu mimořádný úspěch. Teď jsme v procesu předávání objektu a doufáme, že i provozně bude tento přínosný projekt úspěšný,” doplnil radní pro oblast investic David Grund.

Součástí projektu je také rozsáhlá úprava okolí sanatoria. V areálu vznikly nové komunikace, chodníky a veřejné osvětlení, vysazena byla zeleň a vybudovány relaxační zóny s altánem, pergolami, vodní plochou s fontánou i venkovními posilovacími prvky. Terapeutická část parku nabídne pacientům rampy pro nácvik chůze, speciální chodníky a vyvýšené záhony pro trénink jemné motoriky.

Samotná budova měří 120 metrů na délku a 20 metrů na šířku, má čtyři nadzemní a jedno a půl podzemního podlaží. Z oken i teras se otevírá výhled na Pálavu.

Společnost Jihomoravská zdravotní, která bude sanatorium provozovat, pokračuje v hledání zaměstnanců. Odborný rehabilitační ústav obsazuje pozice lékařů, fyzioterapeutů, ergoterapeutů, psychologů, logopedů, všeobecných i praktických sester, nutričních terapeutů, masérů ve zdravotnictví a sanitářů.

Zároveň přijímá také pracovníky do provozních profesí, například do údržby, kuchyně, obsluhy restaurace a dalších podpůrných služeb nezbytných pro chod zařízení.

 X X X

 Miliónovy podvod s Covid dotáciami: Polícia obvinila trojicu mužov, štát mali pripraviť o viac ako 3 milióny eur 

V prípade preukázania viny hrozí obvineným trest odňatia slobody na tri až deväť rokov a šesť mesiacov.

BRATISLAVA: Vyšetrovatelia bratislavskej krajskej kriminálky rozkryli rozsiahlu schému subvenčného podvodu, ktorá zneužívala štátnu pomoc počas pandémie COVID-19. Traja muži mali prostredníctvom fiktívnych zamestnancov odčerpať z verejných zdrojov sumu presahujúcu 3,3 milióna eur.

Hlavným aktérom prípadu je 50-ročný Tony T., ktorý ako konateľ spoločnosti žiadal o paušálne príspevky na úhradu mzdových nákladov. Tieto prostriedky boli určené na pomoc firmám zasiahnutým poklesom tržieb počas mimoriadnej situácie. Podmienkou však bolo, aby išlo o reálnych zamestnancov v trvalom pracovnom pomere.

Fiktívni zamestnanci a miliónové platby

Podľa polície Tony T. v období od mája do septembra 2020 predkladal žiadosti, v ktorých predstieral existenciu zamestnancov, hoci jeho spoločnosť deklarované počty ľudí v skutočnosti nezamestnávala. Neskôr do schémy zapojil dvoch občanov Českej republiky – 37-ročného Vladimíra M. a 49-ročného Ludvíka N. Tí mali prostredníctvom svojich zaručených elektronických podpisov podávať výkazy na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a naďalej potvrdzovať nepravdivé údaje.

„Týmto konaním boli od mája 2020 do decembra 2021 obvinenému Tonymu T. vyplatené finančné prostriedky štátom vo výške 3.336.896,43 €,“ uviedla Polícia SR na sociálnej sieti.

Vážne obvinenia a hrozba väzenia

Krajský vyšetrovateľ vzniesol v tejto súvislosti konkrétne obvinenia:

• Tony T. (50): čelí obvineniu z pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
• Vladimír M. (37) a Ludvík N. (49): sú obvinení zo subvenčného podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva.

Polícia v oficiálnom stanovisku spresnila závažnosť trestov, ktoré obvineným v prípade dokázania viny hrozia: „V prípade preukázania viny pred súdom hrozí obvineným trest odňatia slobody na tri až deväť rokov a šesť mesiacov.“

X X X

 Vezmem vám milióny a futbal na Slovensku skončí. Unikla Huliakova nahrávka, šéfa SFZ Kováčika jej obsah nepoteší

Už v novembri si nedával servítku pred ústa a nazval Slovenský futbalový zväz „nenažraným.“

Teraz sa minister Športu Rudolf Huliak znova pustil do SFZ a jeho prezidenta Jána Kováčika.

Začalo to v októbri

V októbri sa Huliak vyjadril, že SFZ je v strate osem miliónov eur a nariadil kontrolu, ktorá má jeho tvrdenia potvrdiť alebo vyvrátiť.

„Kde boli tie peniaze v nenažratom futbalovom zväze, ktorý má dnes deficit osem miliónov?,“ pýtal sa minister športu v relácii na Kanál 1.

Zväz reagoval v oficiálnom stanovisku, kde vyjadrenia ministra poprel.

„Hospodárenie SFZ podlieha každoročnému auditu (a týka sa to aj jeho dcérskych spoločností SFZ Marketing a SFZ Event).

Čo sa týka roku 2024 skončilo kladným hospodárskym výsledkom vo výške 12 214,92 EUR.

Správa nezávislého audítora (Audit Alliance, s.r.o.) okrem iného konštatuje, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie SFZ k 31.12.2024 a výsledku jej hospodárenia za kalendárny rok 2024,“ uviedol okrem iného zväz v stanovisku. 

Huliakova uniknutá nahrávka

Na instagramovom profile Futbalové zákulisie sa objavila uniknutá nahrávka ministra Huliaka, v ktorej ministrove ataky smerom ku Kováčikovi a SFZ naberajú na intenzite.

„Viete veľmi dobre, že na futbalovom zväze dnes prebieha kontrola. Bol som obvinený, že ja nejakým spôsobom útočím na Kováčika. No mám aj za čo,“ začal Huliak.

„Kováčik bol v strate osem miliónov eur, napriek tomu, že dostáva 17 percent všetkých peňazí v rámci celého športu na Slovensku.“

Huliakovi sa nepáči údajný luxus najmä šéfa slovenského futbalu.

„Ja viem veľmi dobre, čo robia. Fajčia Trinidady a pijú tie najkvalitnejšie vína a pivá, ubytovaní v takých hoteloch, čo si nedovolia ani hollywoodske hviezdy.

Tridsať percent všetkých peňazí, ktoré idú do slovenského futbalu, minie pán Kováčik na svoje osobné účely. To vám poviem otvorene. A môže ma aj zažalovať, koľko chce,“ uviedol minister.

Vyhráža sa odobratím akreditácie

Huliak zároveň naznačil, že sa v prípade pochybení rozhodne odobrať SFZ akreditáciu na poberanie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu.

„Mám papiere na stole, že viem futbalovému zväzu odobrať akreditáciu na poberanie zo zákona o športe a celý futbal na Slovensku skončí.

Viete si predstaviť, čo by bolo? Huliak zničil futbal na Slovensku. Nie, že Kováčik 30 rokov kradne a rozkráda.

Vlani išlo zo zákona o športe do futbalu 14,4 milióna eur. Viete, koľko z týchto peňazí dostali kluby? 1,4 milióna,“ dodáva. 

Kováčik obhájil post prezidenta SFZ v marci 2022. V tom čase nemal protikandidáta. Tento rok sa bude šéf slovenského futbalu voliť znova.

Špekuluje sa, že jeho protikandidátom by mohol byť súčasný generálny sekreták Peter Palenčík.

Huliak si v nahrávke zároveň zaželal, aby sa našiel v blížiacej dobe niekto, kto by Kováčika nahradil.

Meškajúce výplaty

Na pohode v SFZ nepridali ani potvrdené správy o meškajúcich výplatách. Zamestnancom bolo oznámené, že výplaty za december nedostanú na čas. 

„Z dôvodu aktuálnej finančnej situácie nebude mzda vyplatená v štandardnom výplatnom termíne.

Mzdy budú vyplatené v priebehu mesiaca január 2026,“ píše sa v správe, ktorá je podpísaná Kováčikovým menom, cituje z nej Startitup.

„Robíme všetko pre to, aby bola situácia čo najskôr vyriešená a aby sa v budúcnosti neopakovala,“ napísal Kováčik, vrátane ospravedlnenia.

Ide o 130 ľudí

Hovorca Slovenského futbalového zväzu Juraj Čurný túto skutočnosť potvrdil.

Weiss ako enfant terrible, s Dubovským sa zblížil pri barovom pulte. Novinársky bard Michalech spomína

Ešte za minulého režimu začínal ako redaktor. Neskôr sa stal komentátorom i tvorcom legendárneho Tanga. Od začiatku pôsobenia televízie TA3 je členom jej športovej redakcie. A pred nedávnom vydal svoju tretiu knihu. Hosťom v našom štúdiu bol novinár Miroslav Michalech.

„Áno, zamestnanci boli informovaní e-mailom 9. 1. 2025. Mzdy budú vyplatené v priebehu mesiaca január 2026.

Oneskorenie sa týka približne 130 ľudí, vrátane zamestnancov oblastných a regionálnych futbalových zväzov,“ doplnil Čurný.

Zároveň odmietol, že by meškanie výplat súviselo s prebiehajúcimi kontrolami zo strany Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.

Dôvodom je podľa neho aktuálny nedostatok finančných prostriedkov, keďže príjmy SFZ sú počas roka nerovnomerne rozložené.

X X X

 Trump si počas prijatia víťazov Stanleyho pohára kopol do Kanaďanov. Hráči NHL pri slovách prezidenta USA krútili hlavami

Hokejisti Floridy Panthers zavítali do Bieleho domu v americkom Wahsingtone druhýkrát v rade vďaka dvom po sebe idúcim triumfom vo finále play-off NHL a zisku dvoch Stanleyho pohárov. Prijal ich americký prezident Donald Trump. Počas ceremónie si hlava USA kopla do Kanady, ktorá na víťaza profiligy čaká už viac než tri dekády.

„Zabránili ste Kanade, aby získala Stanley Cup po 32 rokoch. Čo si o tom myslíte, Matty?“ obrátil sa Trump s úsmevom smerom k útočníkovi Matthewovi Tkachukovi, kapitánovi Floridy.

„Máme menšiu súťaživosť s Kanadou, ale sú to skvelí ľudia. Darí sa nám oveľa lepšie ako im, ale to nevadí,“ dodala hlava USA na adresu severného suseda, s ktorým si Trump pokazil vzťahy pre colnú vojnu a vyhlásenie, že by sa Kanada mala stať 51. štátom USA.

V tíme aktuálnych šampiónov NHL však bolo pri zisku najcennejšej trofeje až osem hokejistov z krajiny „javorového listu“ – Sam Bennett, Aaron Ekblad, Jonah Gadjovich, A. J. Greer, Brad Marchand, Sam Reinhart, Evan Rodrigues a Carter Verhaeghe. 

Z Kanady je aj štvorica trénerov Paul Maurice, Sylvain Lefebvre, Jamie Kompon a Myles Fee.

Viacerí hráči jeho slová zobrali s nadhľadom, iný podľa záberov na seba nechápavo pozerali a krútili hlavami.

Majiteľ Floridy Vincent Viola prezidentovi USA sľúbil, že sa „panteri“ pokúsia nielen kanadských súperov zdolať aj v aktuálnom ročníku.

„Hovorím za všetkých našich fanúšikov po celom svete, že sa nezastavíme,“ uviedol. Trump odpovedal, že si cení víťaznú auru klubu.

Viola bol počas prvého Trumpovho funkčného obdobia dokonca nominantom na post ministra obrany. Neskôr však svoju kandidatúru stiahol.

Hráči Floridy doniesli Trumpovi niekoľko darčekov – pamätný dres, hokejky aj prsteň pre víťaza Stanley Cupu.

X X X

Prezident ocenil legendu krasokorčuľovania. Keď mu zavolali z paláca, najskôr si to musel overiť

Jozef Sabovčík, bronzový medailista zo zimných olympijských hier v Sarajeve v roku 1984, si prevzal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Prezident Peter Pellegrini mu ho udelil za mimoriadny prínos k rozvoju športu a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.

Sabovčík sa pred štyridsiatimi rokmi zapísal do histórie ako prvý muž na svete, ktorý skočil štvoritý skok. Jeho úspechy výrazne ovplyvnili vývoj svetového krasokorčuľovania a dodnes patria k najvýznamnejším momentom slovenského športu.

X X X

 Zavoral: Cena Zlatá ladička je ocenění nejen orchestru Českého rozhlasu, ale i české skladatelské školy

Symfonický orchestr Českého rozhlasu v pátek dostal v Paříži prestižní cenu Zlatá ladička roku. Získal ji za trojalbum skladeb Bedřicha Smetany, které vyšlo ve vydavatelství Supraphon. Slavnostní ceremoniál je v pařížském divadle Champs-Élyséees. „Český rozhlas dokazuje, že není jen vysílatel, ale především kulturní instituce, která umění nejenom vysílá, ale sama ho i vytváří,“ říká generální ředitel Českého rozhlasu René Zavoral

Vy jste měl děkovný projev ve francouzštině, který trval minutu. To by vaše francouzštinářka byla hrdá, je to tak?
Myslím si, že ano. Je pravda, že jsem měl velké štěstí na francouzštinářky. Jak na základní škole, tak na střední škole. Takže jak na paní učitelku Vyhlídalovou, tak profesorku Pavlíkovou musím vzpomenout. Asi by byly potěšeny, že francouzštinu použiji, když ji ještě použít mohu

 „Myslím, že cena Zlatá ladička roku ukazuje velký rozsah činnosti, které Český rozhlas dneska dělá,“ říká generální ředitel Českého rozhlasu

Vy máte před sebou ocenění, to znamená Zlatou ladičku roku pro rozhlasové symfoniky. Ti dostali toto ocenění za trojalbum nahrávek skladeb Bedřicha Smetany. Nahrávka vznikala pod taktovkou šéfdirigenta Petra Popelky.

Ve třech albech jsou nejenom známé symfonické básně z cyklu Má vlast, ale také třeba Švédské básně, tedy díla, které Bedřich Smetana složil třeba během svého pobytu ve švédském Göteborgu. Je to tedy velmi rozmanité trojalbum. Je to důkaz toho, že dnes rozhlas není pouze publicistika a zpravodajství, ale i kulturní instituce. Co pro vás cena, kterou máte před sebou, znamená?
Já jsem opravdu za cenu velmi rád. Je to prestižní cena, mimořádné ocenění pro symfonický orchestr a pro Petra Popelku jako takového. Do jisté míry i pro českou skladatelskou školu a pro Bedřicha Smetany.

 Já jsem velmi rád, že Český rozhlas dokazuje, že není jen vysílatel, ale především kulturní instituce, která umění nejenom vysílá na svých vlnách, ale sama ho i vytváří. Třeba právě díky symfonickému orchestru.

V tomto duchu je dneska rozhlas, Český rozhlas obzvláště, národní instituce, která nejenže dává příležitost rozhlasákům a redaktorské práci, ale především obrovskému množství lidí zapojených v kultuře a v umění napříč celou společností. Myslím, že cena to právem dokazuje a ukazuje ten velký rozsah činnosti, které Český rozhlas dneska dělá.

 Rok 2026, bude pro Český rozhlas zase znovu náročný. Pro symfonický orchestr obzvlášť, protože symfonický orchestr Českého rozhlasu slaví sté narozeniny. Oslaví je velkolepě, velkým turném po Evropě. Kam se vydá?
Naši rozhlasoví symfonikové navštíví pět zemí. Budou v Belgii, v Holandsku, v Německu, v Rakousku a v únoru se pak vrátí i do Paříže, což je ukázka, že s našimi rozhlasovými symfoniky tady máme pořád své stálé místo.

Mají před sebou řadu dalších různých projektů, samozřejmě zahájení Pražského jara 12. a 13. května, což bude velkolepá záležitost. V dubnu je čeká například i provedení všech čtyř symfonií od Johannese Brahmse. Čili těch věcí je celá řada.

 Já doufám, že i posluchači ocení velký koncert pod širým nebem, který na začátku června chystáme, myslím, že bude 6. 6. v Riegrových sadech v Praze. Výročí tedy symfonikové oslaví ve velkém stylu.

Jsem také rád, že budou přítomni i na valném shromáždění Evropské vysílací unie. Na konci června totiž hostíme až 200 delegátů. Generální ředitele všech veřejnoprávních institucí Evropy, ale i některé z Ameriky, z arabského světa a z Asie. Symfonický orchestr bude gala dinner v Obecném domě uvádět.

Před symfoniky je tedy opravdu krásná sezóna, my jsme do ní přivezli nejlepší české dirigenty a mnoho vzácných hostů. Kdo má rád opravdu kvalitní a dobré umění, tak si se symfoniky letos určitě užije.

X X X

 V Doksanech staví načerno větrnou elektrárnu, tvrdí starosta. ‚Zákon jsme neporušili,‘ brání se firma

Bez povolení i bez razítka – tak začala v Doksanech na Litoměřicku výstavba nové větrné elektrárny. Přes jednatřicet metrů vysoká věž vzniká na území obce. Jenže ta o plánované stavbě nevěděla, stejně jako příslušné úřady, které podobné stavby povolují

„Tady je vidět vybetonovaný základ té patky. Je to obestavěné kontejnery, aby to nebylo úplně vidět. Což na nás působí jako takový úmysl, aby si toho nikdo co nejdéle nevšiml. A je vidět, že nejbližší budova, kde bydlí lidé, je nějakých 100 metrů od té základny,“ ukazuje nezávislý starosta Jaroslav Joska. Za hradbou z velkých plechových kontejnerů je vidět zhruba čtyři metry hluboká, už částečně vybetonovaná jáma.

 V Doksanech na Litoměřicku řeší výstavbu větrné elektrárny, která by měla napájet nabíjecí stanici pro elektroauta. O plánované stavbě nevěděla ani obec, ani příslušné úřady

„Na ploše je tam uložená větrná elektrárna sama o sobě. A jelikož obec do té doby nebyla žádným účastníkem žádného řízení, tak jsme začali zjišťovat, co a jak, až jsme se dopracovali k tomu, že podle nás je to černá stavba, která je u nás v katastru obce,“ pokračuje starosta.

O nové větrné elektrárně, která má být vysoká přes 31 metrů, neví ani žádný ze stavebních úřadů. „Pro realizaci potřebuje stavebník povolení záměru podle stavebního zákona. A k tomu jsou potřebné podklady závislé na charakteru a umístění záměru. Tomuto konkrétnímu záměru v Doksanech příslušný úřad, tedy krajský úřad Ústeckého kraje, povolení nevydával,“ upřesňuje mluvčí Ústeckého kraje Magdalena Fraňková.

‚Nepotřebujeme povolení‘

Podle Miroslava Beneše ze společnosti, která elektrárnu staví, ani žádné povolení firma v době zářijového zahájení stavby nepotřebovala. „1. 8. vyšel zákon, novela stavebního zákona, a tam bylo napsáno vyloženě, že stavby do 100 kilowatt do 50 metrů výšky nepotřebují stavební povolení,“ řekl Beneš pro Český rozhlas Sever.

Vedení obce je přesvědčené, že jde o černou stavbu, která v obci nemá co dělat, a tak se snaží zamezit i dalšímu pokračování stavebních prací. „Abychom zamezili tomu, aby to vůbec bylo vystavěno, jsme podali podnět na soud a o vydání předběžného opatření a ještě jsme podali žalobu na neznámého pachatele, aby to bylo nějak podchycené, aby to bylo možné dokumentovat,“ přibližuje starosta.

Začátkem příštího týdne je pak na místě naplánovaná kontrola. „My jsme neporušili žádný zákon, my budeme mít se stavebním úřadem nějaké jednání, ale i stavební úřad samozřejmě ví o tom, že jsme v mezích zákona,“ ujišťuje Beneš.

‚Poškozujete celé odvětví‘

Česká společnost pro větrnou energii (ČSVE) ovšem upozorňuje, že každá stavba musí mít příslušná povolení a probíhat se znalostí a souhlasem obce. Postupy, které tyto zásady obcházejí, považuje za nepřijatelné a poškozující celé odvětví.

„Naši členové se řídí etickým kodexem, který jednoznačně vylučuje jakékoli stavební aktivity bez řádného povolení a bez otevřené komunikace s obcí. Takové chování není slučitelné s odpovědným rozvojem větrné energetiky,“ uvedl Michal Janeček, předseda ČSVE.

Vyjádření České společnosti pro větrnou energii

Česká společnost pro větrnou energii dlouhodobě zdůrazňuje, že každá stavba, včetně staveb souvisejících s výrobou elektřiny z obnovitelných zdrojů, musí být realizována výhradně v souladu s platnou legislativou České republiky. To znamená zejména řádné povolovací řízení a transparentní komunikaci se samosprávou i dotčenými orgány.

Postupy, při nichž dochází k realizaci staveb bez vědomí nebo souhlasu obce, považujeme za nepřijatelné a v rozporu se standardy odpovědného podnikání. Takový přístup poškozuje důvěru veřejnosti, komplikuje rozvoj obnovitelných zdrojů energie a není v souladu s principy, které Česká společnost pro větrnou energii prosazuje.

Zodpovědní členové České společnosti pro větrnou energii se při své podnikatelské činnosti řídí etickým kodexem, který klade důraz na zákonnost, otevřenost vůči místním samosprávám a respekt k dotčeným komunitám. Chování, které tyto zásady porušuje, je s tímto kodexem neslučitelné.

Rozvoj větrné energetiky v České republice může být úspěšný pouze tehdy, pokud probíhá transparentně, v souladu se zákonem a ve spolupráci s obcemi a místními obyvateli. Tyto principy považujeme za základní podmínku udržitelného rozvoje celého odvětví.