Maroš Šefčovič: Nebudeme strieľať od boku, EÚ chce férovú obchodnú dohodu s USA. Eurokomisár Šefčovič oznámil rokovania s USA o clách, pričom EÚ je pripravená na účinné protiopatrenia, ak dohoda nebude možná. Po rozhodnutí administratívy USA uvaliť celoplošné clá na tovary pochádzajúce z Európskej únie bude Únia reagovať pokojne, starostlivo rozfázovaným a predovšetkým jednotným spôsobom. Uviedol to vo štvrtok večer v oficiálnom vyhlásení eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

„Našu odpoveď budeme kalibrovať. Nebudeme strieľať od boku – chceme dať rokovaniam šancu na úspech, aby sme našli férovú dohodu v prospech oboch strán,“ vysvetlil Šefčovič.

Spresnil, že na základe poverenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej sa so svojimi americkými partnermi dohodol, že v piatok usporiadajú rokovania prostredníctvom videokonferencie s cieľom preskúmať najlepšie spôsoby, ako sa posunúť vpred a nájsť východisko z tejto „zbytočnej a bolestivej fázy“, a to riešením oprávnených obáv na oboch stranách.

Dodal, že pri dosiahnutí vzájomne výhodnej dohody budú potenciálne zisky pre EÚ a USA neobmedzené a tento prístup Brusel presadzuje pri transatlantickom obchode. „Budem na tom nepretržite pracovať. Ak sa nám nepodarí dosiahnuť spravodlivú dohodu s našimi americkými partnermi, EÚ sa nebude nečinne prizerať. Sme pripravení zaviesť pevné, účinné, ale primerané protiopatrenia. Analytická práca na usmernenie našich návrhov je v plnom prúde,“ opísal situáciu slovenský eurokomisár.

Podľa jeho slov by to neznamenalo eskaláciu napätia, ale „zodpovednú ochranu našich podnikov, pracovných miest a spotrebiteľov pred škodami, ktoré nové tarify spôsobia“. Zdôraznil, že prípadná odpoveď z Bruselu doplní vyvažujúce opatrenia v hodnote 26 miliárd eur oznámené EÚ v marci po rozhodnutí administratívy USA zaviesť clá na vývoz európskej ocele a hliníka.

Podľa jeho slov sa konzultácie o ďalšom súbore protiopatrení skončili a o ďalšom kroku bude z pozície eurokomisára diskutovať s ministrami obchodu členských krajín EÚ na pracovnom stretnutí v Luxemburgu 7. apríla. Hlasovanie o týchto protiopatreniach sa očakáva o dva dni neskôr, 9. apríla.

„Musíme pripomenúť, že EÚ nie je závislá od žiadneho trhu a túto situáciu využijeme na ďalšiu diverzifikáciu našich obchodných partnerstiev na celom svete, aby sme zabezpečili, že naše podniky budú môcť rásť a prosperovať,“ odkázal Šefčovič, podľa ktorého Únia dlhodobo presadzuje silný, spravodlivý a vzájomne výhodný obchod, čo prináša bohaté výsledky ako pre EÚ, tak aj jej partnerov, aktuality.sk

X X X

Tajná vojenská základňa Ukrajiny a USA. Podpora vo vojne bola rozsiahlejšia, než priznali. Čo rozhádalo spojencov?

Krátko po rozsiahlej a agresívnej ruskej invázii proti Ukrajine spred viac ako troch rokov sa nemecké mesto Wiesbaden stalo kľúčovým centrom vojenskej koordinácie medzi USA a Ukrajinou. Práve odtiaľto získavala ukrajinská armáda spravodajské informácie a spolu s americkými vojenskými predstaviteľmi plánovala strategické operácie. Podľa zistení denníka The New York Times (NYT) bola táto spolupráca oveľa rozsiahlejšia, než USA verejne priznali.

 Podľa reportéra Adama Entousa sa už v úvode vojny vydali dvaja ukrajinskí dôstojníci na tajnú misiu do Wiesbadenu, kde pod diplomatickým krytím rokovali s americkými partnermi. Americká vojenská základňa Clay Kaserne sa následne stala jedným z najutajovanejších operačných centier vojny. Washington sa tu definitívne zaviazal podporiť Kyjev v rozsahu, ktorý nebol predtým známy, píše NYT v rozsiahlom článku.

Entous vychádza z informácií, ktoré získal pri rozhovoroch s členmi vlád, armád a tajných služieb Ukrajiny, Spojených štátov, Turecka, Veľkej Británie, Belgicka, Estónska, Poľska, Nemecka, Litvy a Lotyšska. Za viac ako rok oslovil vyše tristo ľudí.

Koordinované útoky na ruské ciele

Dôsledkom tejto spolupráce boli presne koordinované útoky na ruské ciele. Spojenci napríklad úspešne zasiahli veliteľstvo ruskej 58. armády v Chersonskej oblasti, pričom zabili viacerých ruských generálov. Podobne významným zásahom bol útok dronmi na ruský námorný prístav v Sevastopole, kde sa vtedy Čiernomorská flotila pripravovala na nové operácie.

 Na americkej strane bol jedným z hlavných architektov tejto spolupráce generál Christopher Donahue, veterán špeciálnych operácií, ktorý predtým pôsobil v Afganistane, Iraku či Sýrii. Ukrajinským partnerom bol generálporučík vo výslužbe Mychajlo Zabrodskyj, ktorý poznal fungovanie ruskej armády a zároveň mal skúsenosti s americkým vojenským systémom, uvádza americký denník.

Hoci bola spolupráca v kritických fázach vojny neoceniteľná, postupne dochádzalo k ochladeniu vzťahov medzi spojencami. Dôvodom boli rastúce nezhody v strategických prioritách, ale aj vnútorné mocenské súboje medzi vojenskými a spravodajskými štruktúrami oboch krajín. Podľa Entousa sa rivalita a rozdielne predstavy o ďalšom priebehu vojny postupne prejavili v oslabení tejto aliancie.

Napriek týmto napätiam zostáva jasné, že vojenské partnerstvo medzi USA a Ukrajinou výrazne ovplyvnilo priebeh konfliktu. Spravodajské a strategické operácie zo základne vo Wiesbadene pomohli Kyjevu zasadiť ruským silám tvrdé údery, čím sa zásadne formovala dynamika bojov na východnom fronte.

 Američanov nahnevalo potopenie Moskvy

USA boli rozhorčené, keď Ukrajina v polovici apríla 2022 zasiahla krížnik Moskva a neinformovala o tom americkú stranu, píše NYT.

Približne dva týždne pred stretnutím vo Wiesbadene americkí a ukrajinskí námorní dôstojníci uskutočňovali výmenu spravodajských informácií, keď sa na ich radaroch objavilo niečo nečakané.

Podľa bývalého vysokopostaveného amerického vojenského dôstojníka Američania vtedy oznámili, že ide o krížnik „Moskva“ – vlajkovú loď a pýchu Čiernomorskej flotily Ruska. Ukrajinci ho čoskoro úspešne poslali na dno Čierneho mora.

Neptúnom na Rusov. S čím zničili Ukrajinci krížnik Moskva

,,Zoznámte sa s ukrajinskou protilodnou strelou Neptún, zabijakom plavidiel triedy Moskva,“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Twitter a pridalo video tohto systému. Ruskú vlajkovú loď Čiernomorskej flotily Moskva sa Ukrajincom podarilo potopiť 14. apríla 2022. Kremeľ oficiálne priznal jedného mŕtveho.

Bolo to neoceniteľné víťazstvo – demonštrácia ukrajinskej zručnosti a ruskej nekompetentnosti, napísala agentúra UNIAN. Tento incident však tiež odrážal roztrieštený stav ukrajinsko-amerických vzťahov v prvých týždňoch vojny.

„Američania boli prekvapení, že Ukrajina vôbec má rakety schopné zasiahnuť loď. Boli takisto znepokojení, pretože Bidenova administratíva vôbec nemala v úmysle dať Ukrajine možnosť zaútočiť na taký silný ‚symbol ruskej sily‘,“ uvádza sa v materiáli NYT.

 Letná protiofenzíva Ukrajiny v roku 2023 bola odsúdená na neúspech, odkedy Ukrajinci odstúpili od pôvodného plánu, ktorý bol dohodnutý s americkými vojenskými plánovačmi, uviedol tiež rozsiahly materiál NYT o ukrajinsko-americkej spolupráci počas vojny.

Denník uvádza, že protiofenzíva sa pripravovala a potom prebiehala v podmienkach ostrej konkurencie o zdroje a osobného antagonizmu medzi dvoma hlavnými ukrajinskými veliteľmi – hlavným veliteľom Valerijom Zalužným a veliteľom pozemných síl Oleksandrom Syrským, s ktorým prezident Volodymyr Zelenskyj sympatizoval.

 Ako píše NYT, Američania trvali na potrebe sústrediť všetky sily na jeden smer, aby zasadili silný úder, ktorý Rusi neudržia. Taký bol pôvodný plán, ktorý bol údajne dohodnutý. Neskôr však ukrajinské velenie rozhodlo o útoku naraz na troch smeroch, a Američanov o tom neinformovali.

Zalužnyj sa chcel držať pôvodného plánu, keď hlavný smer úderu bol na Melitopoľ s perspektívou vylodenia na Krym. Avšak dostal len časť síl, ktoré Ukrajina mala pre letnú vojenskú ofenzívu 2023. Generál Jurij Sodol mal viesť útok smerom na Mariupoľ. Významná časť zdrojov bola pridelená generálovi Syrskému, ktorý trval na potrebe získať späť práve stratený Bachmut a rozvíjať útok smerom na Luhanskú oblasť.

NYT uvádza, že generál Zalužnyj, hoci bol nominálne hlavným veliteľom armády, jeho status podkopávalo súperenie so Syrským, ktoré trvalo od roku 2021. „Zalužnyj občas posmešne nazýval Syrského ‚tým ruským generálom‘,“ uvádza denník.

Nakoniec, na návrh Syrského, pre útok na Melitopoľ boli vybrané len novovytvorené brigády, ktoré práve prešli prípravou a nemali reálnu bojovú skúsenosť.

„A keď sa pán Zelenskyj postavil na jeho stranu, napriek námietkam svojho hlavného veliteľa aj Američanov, kľúčový základ protiofenzívy bol fakticky zničený,“ píše NYT. Pôvodne chceli začať protiofenzívu 1. mája, keď ruské obranné opevnenia ešte neboli úplne pripravené. Ale tento termín nakoniec premeškali. Kyjev chcel získať viac zbraní pred začatím útoku, zatiaľ čo Američania trvali na tom, že techniky je už dosť.

 Nakoniec, keď sa začala protiofenzíva, munícia bola rovnomerne rozdelená medzi Bachmutský a Melitopoľský smer, čo bolo v rozpore s pôvodným plánom dohodnutým s USA. Okrem toho 5 z 12 novovytvorených brigád určených pre protiofenzívu na juhu bolo tiež pridelených Syrskému pre útok na Bachmut.

„Bolo to ako sledovať zánik Melitopoľského útoku ešte pred jeho začiatkom,“ poznamenal jeden ukrajinský úradník.

Američania boli natoľko sklamaní tým, že Ukrajinci odstúpili od pôvodného plánu, že začali uvažovať o odstúpení od pomoci Ukrajine, hoci to nechceli urobiť.

Nakoniec, ako píše NYT, útok na všetkých troch úsekoch uviazol kvôli nedostatku živej sily. Američania vyzvali, aby sa vrátili k pôvodnému plánu a sústredili všetky dostupné sily na Melitopoľský smer, ale Syrskyj neustúpil, ani keď vagnerovci opustili Bachmut a išli na Moskvu.

Podľa predstaviteľa americkej rozviedky boli ruskí velitelia prekvapení, že Ukrajinci nedokázali postúpiť k slabo chránenému Melitopoľu. Rovnako sa nepodarilo získať späť Bachmut, hoci straty Rusov tam výrazne prevyšovali ukrajinské.

 Ako vyzerá Bachmut, ktorý okupujú Rusi? Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Nakoniec Zalužnyj rozhodol odvrátiť pozornosť Rusov otvorením nového smeru frontu – začala sa ukrajinská výsadková operácia v Krynkách na druhej strane Dnepra oproti Chersonu. Američania považovali túto operáciu za odsúdenú na neúspech.

Ako uviedol pre denník NYT predstaviteľ Pentagónu, nakoniec odstúpenie Ukrajincov od pôvodného plánu protiofenzívy a jeho následný neslávny neúspech podkopalo dôveru medzi ukrajinskými a americkými generálmi, ktorá sa vytvorila v roku 2022.

Hrozba jadrového útoku

Americké spravodajské služby zohrali kľúčovú úlohu pri koordinácii ukrajinských vojenských operácií. Hoci Ukrajinci dostávali presné informácie o pohybe ruských jednotiek, zdroje týchto údajov zostali utajené. Generál Christopher Donahue ubezpečil ukrajinských dôstojníkov, že ich údery budú presné, pričom Američania boli pripravení priebežne upravovať svoje odporúčania na základe výsledkov, vysvetľuje NYT.

Významným bodom spolupráce bolo nasadenie systémov HIMARS, ktoré zásadne ovplyvnili priebeh bojov. Američania vo Wiesbadene dohliadali na každý úder, schvaľovali ciele a zabezpečili, aby ukrajinskí vojaci používali iba nimi poskytnuté súradnice. Odpálenie rakiet bolo navyše podmienené špeciálnou elektronickou kartou, ktorú mohli Američania kedykoľvek deaktivovať. Tieto presné údery mali devastujúci dopad na morálku ruských jednotiek.

 Ako už bolo uvedené, spolupráca nebola bez konfliktov. Napätie medzi spojencami narastalo pri ukrajinskej protiofenzíve smerom na Cherson. Generál Donahue varoval, že Ukrajinci potrebujú viac času, ale prezident Volodymyr Zelenskyj sa rozhodol napriek odporúčaniam urýchliť operáciu v snahe získať podporu na Valnom zhromaždení OSN.

V jednom bode sa dokonca objavili obavy, že Rusko by mohlo použiť taktické jadrové zbrane, ak by sa ukrajinská ofenzíva priblížila ku Krymu. Americké spravodajské služby zvýšili odhad pravdepodobnosti takéhoto scenára na 50 percent, čo viedlo k opatrnejšiemu postupu. Napokon sa ukrajinské jednotky na Krym nedostali a riziko jadrovej eskalácie sa znížilo.

Postupom času došlo k reorganizácii americkej prítomnosti vo Wiesbadene. Donahueho jednotku nahradila trvalejšia „Skupina pre bezpečnostnú asistenciu – Ukrajina“ s novým velením na čele s generálporučíkom Antoniom Agutom. Zelenskyj navštívil túto tajnú centrálu pred Vianocami 2023, kde sa stretol s americkými veliteľmi. Napriek neúspechu protiofenzívy a neistote ohľadom budúcnosti americkej podpory ostáva spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom kľúčová pre ďalší vývoj konfliktu./agentury/

X X X

Česko bude na hranici so SR kontrolovať všetky nákladné autá

Autá, ktoré vezú veterinárne kontrolovaný tovar, budú podrobené dôkladnejšej dezinfekcii.

Česko opäť sprísňuje opatrenia proti zavlečeniu slintačky a krívačky do ČR. Od štvrtkovej polnoci budú musieť všetky nákladné autá nad 3,5 tony smerujúce do ČR zo Slovenska bez rozdielu vezeného nákladu použiť len jeden z piatich vybraných hraničných priechodov, kde budú dezinfikované. Autá, ktoré vezú veterinárne kontrolovaný tovar, budú podrobené dôkladnejšej dezinfekcii. Piatym vybraným hraničným priechodom je Hodonín – Holíč, ktorý však môžu využiť len tie nákladné autá, ktoré nevezú veterinárne kontrolovaný tovar. Spravodajkyni TASR v Prahe informácie upresnil hovorca Štátnej veterinárnej správy (SVS) ČR Petr Vorlíček.

„Zmena spočíva v tom, že teraz budú musieť prejsť všetky autá nad 3,5 tony dezinfekciou a pri autách, ktoré vezú zvieratá alebo živočíšne produkty, to bude dôkladnejšie – cez rám alebo dezinfekčnú linku,“ povedal Vorlíček. Vozidlá budú dezinfekciou prechádzať na základe kategórie rizika, do ktorej ho pracovníci na priechode zaradia.

„Doteraz ostatné autá, ktoré nemali veterinárny tovar, mohli ísť cez akýkoľvek iný priechod. Teraz je to zúžené na tých päť priechodov. Na štyroch môžu jazdiť s veterinárnym tovarom a na tom piatom ostatné vozidlá,“ doplnil Vorlíček. Na hraničnom priechode Hodonín – Holíč, ktorý budú môcť využiť autá neprevážajúce veterinárny tovar, budú podľa jeho slov zrejme len dezinfekčné pásy.

Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný tiež vo štvrtok v rozhovore pre Seznam Zprávy uviedol, že na priechodoch Lanžhot – Brodské, Starý Hrozenkov – Drietoma, Bílá-Bumbálka – Makov a Mosty u Jablunkova – Svrčinovec bude česká strana frézovať dezinfekčné vane. Budú slúžiť na to, aby sa prechádzajúcim autám vydezinfikovali nielen kolesá, ale aj podvozok.

Ďalšími stupňami dezinfekcie budú dezinfekčné rámy a pre „problematické“ vozidlá, teda také, ktoré budú prevážať napríklad živočíšne produkty z tretích krajín, bude platiť celková dekontaminácia.

České ministerstvo dopravy neskôr na sociálnej sieti X spresnilo, že dezinfekčné vane budú vyfrézované na tých priechodoch, kde je možné urobiť takéto technické úpravy, teda napríklad na priechode Lanžhot – Brodské. Okrem toho sa budú inštalovať aj dezinfekčné sprchy. „Úpravy, ktoré umožnia čo najjednoduchšie dezinfikovanie nákladných áut, chceme mať hotové v priebehu víkendu tak, aby sa dezinfikovalo od pondelka,“ avizoval rezort. Varianty mobilných dezinfekčných zariadení sa podľa neho budú využívať tam, kde nebudú možné technické úpravy, aktuality.sk

X X X

Trumpove clá silno zasiahnu Slovensko, lekár vyhodený pre drogy a Kamenického zmeny s DPH 

Trumpove clá zasiahli slovenský export automobilov s 25 % sadzbou, ohroziac HDP a zamestnanosť. Medzitým sa Bratislavská nemocnica zbavuje lekárov pod vplyvom drog.

Trumpove clá s negatívnym vplyvom na Slovensko

Donald Trump zaviedol nové recipročné clá na tovar z Európskej únie, čo bude mať drastický vplyv na Slovensko. Slovensko je jedným z najväčších vývozcov automobilov do USA, a títo výrobcovia teraz čelia 25-percentným clám. Očakáva sa, že to spôsobí pokles slovenského HDP o 2,5 až 3 % v priebehu troch rokov, čo vyústi do straty stoviek miliónov eur ročne v exportoch a zvýši nezamestnanosť. Európska únia pripravuje protiopatrenia, no ekonomickí analytici odporúčajú zamerať sa na rozpúšťanie obchodných bariér.

Kamenický plánuje obmedzenie DPH z automobilov

Minister financií Slovenska Ladislav Kamenický plánuje úpravy v systéme DPH pre podnikateľov zamerané na obmedzenie odpočítavania DPH z automobilov na 50 %. Tento krok by mal priniesť dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu a súvisí s administratívnym zjednodušením zdaňovania automobilov. Podľa ministerstva by táto zmena nemala ovplyvniť podnikateľov, ktorí vozidlá využívajú výlučne na pracovné účely.

Bratislavská nemocnica prepustila lekára pre užívanie drog

Univerzitná nemocnica v Bratislave prepustila ďalšieho plastického chirurga pre pozitívny test na nelegálne látky. Je to druhý prípad v priebehu mesiaca, ktorý ukazuje na opakovanej toxikologické vyšetrenia. Riaditeľ nemocnice upozornil na nekompromisný prístup voči zdravotníkom užívajúcim drogy, čo výrazne ovplyvňuje reputačný obraz nemocnice.

Súd v prípade vraždy Szymaneka pokračuje bez Jána Kána

Okresný súd v Banskej Bystrici sa opäť zaoberá starým prípadom vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka. Ján Kán, obžalovaný z spoluúčasti na vražde, na pojednávanie neprišiel, ale svedok Alojz Kromka, známy ako Lojzo Čistič, spochybnil verziu hlavného svedka Mikuláša Černáka. Súdu ostáva dôkladne preveriť Černákovu dôveryhodnosť, čím tento prípad naberá na zložitosti.

Podľa komentátora Petra Bárdyho, súčasné kroky Fica a jeho koalície pripomínajú obdobie mečiarizmu s ovládnutím verejnoprávnych médií. Fico dosadil do pozícií svojich spojencov, čo je krok k ďalšiemu autokratickému spravovaniu Slovenska. Snaha o totálnu kontrolu verejnoprávnych médií echoje s politickou taktikou z minulosti, čo vyvoláva obavy z nástupu autoritatívneho režimu.

Kotlárov list FBI a falošné stretnutie s Pellegrinim

Poslanec Peter Kotlár, odporcom covidových opatrení, poslal list FBI, kde tvrdil, že má dôkazy o pôvode vírusu a vakcínach. Priznal, že stretnutie s prezidentom Petrom Pellegrinim sa neuskutočnilo, a jeho analýza pochádza od kontroverzného doktora Richarda Fleminga. Kotlár využíva svoje polopravdy na utvrdenie konšpiračných teórií, z čoho ťaží najmä jeho populistická agenda.

Komentár sa zameriava na vládu Roberta Fica, ktorá sa sústreďuje na zmeny trestov za korupciu a „odstavenie“ vyšetrovateľov. Namiesto prípravy na budúce spoločenské a environmentálne výzvy vláda demontuje inštitúcie právneho štátu a plundruje finančné zdroje krajiny. To môže mať dlhodobé negatívne následky na ekonomickú stabilitu a demokratické procesy na Slovensku, aktuality.sk

X X X

Podľa polície pripravil štát o milióny, dnes sa víta s premiérom Ficom a fotí s ministrom Takáčom

Obvinený Ján Culka sa objavil na videu s Robertom Ficom aj na fotkách z terénu s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Ministerstvo na otázky neodpovedá. Culka trvá na tom, že je nevinný.

Ján Culka a jeho mimovládka Komplexná centrálna záchranná služba sú už roky všade tam, kde sa niečo deje, či už je to vyčíňanie živlov alebo nebezpečných vírusov. V čase vypuknutia pandémie Covid-19 riešil v Gabčíkove napríklad povinnú štátnu karanténu. Dnes ich vidno pri opatreniach, ktoré súvisia s výskytom slintačky a krívačky na našom území.

Culka sa pred niekoľkými dňami objavil na fotkách z postihnutých obcí po boku šéfa rezortu pôdohospodárstva Richarda Takáča, aj na videu premiéra Roberta Fica, ktorého vítal pri príchode na zasadnutie krízového štábu.

„Spoločne s odborníkmi som sa zúčastnil rannej porady krízového štábu a navštívil som farmy zasiahnuté nákazou v Medveďove a Ňárade. Priamo na mieste sme si preverili aktuálny stav, priebeh zásahov aj dodržiavanie opatrení,“ napísal minister Takáč k sérii fotiek, kde vidno aj Jána Culku, aktuality.sk

X X X

Minister Kamenický chce vytiahnuť ďalšie peniaze od podnikateľov. Ide im siahnuť na odpočet DPH z áut

Zúfalosť ministerstva financií pri hľadaní ďalších zdrojov do rozpočtu sa čoraz viac prehlbuje.

 Rezort financií hľadá ďalšie zdroje, aby navýšil príjmy do štátnej kasy. Najnovšie by mali ku konsolidácii prispieť opäť podnikatelia, a to prostredníctvom zníženia odpočtu dane z pridanej hodnoty pri firemných automobiloch.

Ako totiž upozornila poradenská spoločnosť KPMG, Slovensko požiadalo Európsku komisiu o udelenie výnimky. Rezort financií chce týmto obmedziť právo na odpočítanie DPH z motorových vozidiel a motocyklov na 50 percent. V praxi by to znamenalo, že podnikatelia by si mohli v prípade áut a motoriek odpísať len polovicu DPH (v súčasnosti je to 100 percent).

X X X

Minister Kamenický chce vytiahnuť ďalšie peniaze od podnikateľov. Ide im siahnuť na odpočet DPH z áut

Rezort financií hľadá ďalšie zdroje, aby navýšil príjmy do štátnej kasy. Najnovšie by mali ku konsolidácii prispieť opäť podnikatelia, a to prostredníctvom zníženia odpočtu dane z pridanej hodnoty pri firemných automobiloch.

Ako totiž upozornila poradenská spoločnosť KPMG, Slovensko požiadalo Európsku komisiu o udelenie výnimky. Rezort financií chce týmto obmedziť právo na odpočítanie DPH z motorových vozidiel a motocyklov na 50 percent. V praxi by to znamenalo, že podnikatelia by si mohli v prípade áut a motoriek odpísať len polovicu DPH (v súčasnosti je to 100 percent), aktuality.sk

X X X

Musk podľa Vancea bude Trumpovým poradcom aj po svojom odchode z funkcie

Miliardár Elon Musk zostane priateľom a poradcom amerického prezidenta Donalda Trumpa aj po svojom odchode z čela skupiny pre zefektívnenie štátnej správy (DOGE). V rozhovore s televíziou Fox News to dnes povedal americký viceprezident J.D. Vance.

 Spravodajský server Politico a stanica ABC News v stredu informovali, že Trump povedal členom svojho kabinetu, že sa šéf spoločností Tesla a SpaceX Musk čoskoro naplno vráti do súkromného sektora.

Podľa zdrojov týchto médií však nie je úplne jasné, či Musk funkciu osobitného vládneho zamestnanca opustí ešte pred uplynutím 130-dňového mandátu na čele skupiny pre zníženie vládnych výdavkov a zrušenie viacerých amerických agentúr. Časť Trumpovho okolia a jeho spojencov podľa Politico frustruje Muskova nepredvídateľnosť a začínajú jeho zotrvanie v Trumpovom najbližšom kruhu vnímať ako politické riziko.

„DOGE má pred sebou veľa práce a áno, táto práca bude pokračovať, keď Elon odíde. Elon však zostane mojím aj prezidentovým priateľom a poradcom,“ povedal Vance./agentury/

X X X

Trumpove clá rozbúrili svet, reakcie sa sypú z každej strany, aj z Bruselu. Varovanie z USA: Nerobte protiopatrenia, povedie to k eskalácii

Veľké ekonomiky sveta odmietajú Trumpove clá a pripravujú protiopatrenia. Z USA znie varovanie, že ak ich urobia, povedie to k ďalšej eskalácii. Viaceré západné štáty považujú clá za nesprávny krok a chcú sa pokúsiť o dohodu s USA.

 Prezident Donald Trump drží podpísaný výkonný príkaz, ktorým zavádza nové clá v Ružovej záhrade Bieleho domu v stredu 2. apríla 2025 vo Washingtone.

Americký minister financií Scott Bessent v televíznom rozhovore radil všetkým dotknutým krajinám neodpovedať na clá, zavedené administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, pretože by to viedlo k eskalácii. „Uvoľnite sa, preberte si to a počkajte, kým sa situácia vyvinie. Pretože ak budete oplácať, dôjde k eskalácii,“ varoval Bessent podľa agentúry AFP.

Bessent v televízii Fox News podľa agentúry Reuters tiež vysvetľoval, že Rusko nie je na zozname krajín, voči ktorým USA zavádza recipročné clá, pretože USA s Ruskom neobchodujú a na Rusko uvalili sankcie.

 Americké clá sú veľkou ranou svetovej ekonomike, dôsledky postihnú milióny ľudí, uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Európania sú pripravení vyjednávať so Spojenými štátmi a súčasne sú pripravení odpovedať protiopatreniami, ak rokovania zlyhajú, zdôraznila podľa tlačových agentúr.

„Už dokončujeme prvý balík protiopatrení v reakcii na (americké) clá na oceľ. A teraz sa pripravujeme na ďalšie protiopatrenia na ochranu našich záujmov a nášho podnikania, ak rokovania zlyhajú,“ uviedla šéfka EK vo vyhlásení, ktoré urobila ešte pred summitom EÚ-strednej Ázie v Samarkande v Uzbekistane.

Vo videopríhovore v angličtine, francúzštine a nemčine von der Leyenová uviedla, že nové clá poškodia spotrebiteľov na celom svete. „Pocítia to okamžite. Milióny občanov budú mať vyššie účty za potraviny. Drahšie budú lieky, rovnako aj doprava. Inflácia sa zvýši,“ varovala.

 Čína vyzvala Spojené štáty, aby okamžite zrušili jednostranné clá, a pohrozila protiopatreniami. Uviedli to vo štvrtok tlačové agentúry s odvolaním sa na čínske ministerstvo obchodu. Na dovoz z Číny budú Američania uplatňovať clo 34 percent.

Čína sa proti tomu rozhodne stavia a určite podnikne protiopatrenia, aby ochránila svoje práva a záujmy, uviedlo ministerstvo a vyzvalo USA, aby riešili nezhody s obchodnými partnermi prostredníctvom rovnoprávneho dialógu, napísala agentúra Reuters. Čínske ministerstvo podľa agentúry AFP upozornilo, že nové americké clá „nerešpektujú pravidlá medzinárodného obchodu a vážne poškodzujú práva a záujmy“ dotknutých strán.

Japonsko dôrazne vyzvalo Spojené štáty, aby zrušili svoje rozhodnutie o zavedení ciel, ktoré sú v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a poškodia globálnu ekonomiku a medzinárodný obchod. Uviedla to vo štvrtok japonská tlačová agentúra Kjódó s odvolaním sa na vyhlásenie vládneho hovorcu.

„Máme vážne obavy ohľadom toho, či sú clá v súlade s pravidlami WTO a obchodnou dohodou medzi Japonskom a USA,“ uviedol úrad v tlačovej správe. Povedal to novinárom hovorca japonskej vlády Jošimasa Hajašu podľa agentúry AFP v reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa uvaliť nové clá vo výške 24 percent na dovoz japonského tovaru do USA.

Nové americké clá sú „extrémne poľutovaniahodné“, uviedol pred novinármi japonský minister hospodárstva, priemyslu a obchodu Jodži Muto. Podľa agentúry AFP dodal, že pri rokovaní so svojím americkým náprotivkom Howardom Lutnickom – ešte pred Trumpovým oznámením – opätovne dôrazne vyzval Washington, aby nové clá neuplatňoval proti Japonsku.

Kórejský premiér Han Duk-so, ktorý je súčasne úradujúcou hlavou štátu, nariadil mimoriadne opatrenia na podporu podnikov, ktoré pocítia dopady amerických ciel, vrátane ciel na dovoz automobilov. Uviedla to vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na juhokórejské ministerstvo priemyslu.

Han na stretnutí s ministrom financií a ďalšími najvyššími predstaviteľmi požiadal ministra priemyslu, aby aktívne rokoval s Washingtonom o minimalizácii dopadu amerických recipročných ciel. Han má popoludní viesť schôdzku so súkromným sektorom, ktorá bude prerokúvať reakciu na americké clá, dodalo ministerstvo.

Ekonóm Páleník v Ide o pravdu: Trumpova obchodná vojna môže eskalovať v špirále. Prečo clá zasiahnu najviac Slovensko?

Video

Kanadský premiér Mark Carney prisľúbil odpovedať protiopatreniami na clá uvalené americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorá podľa premiéra „zásadne mení“ medzinárodný obchod.

„Budeme proti týmto clám bojovať protiopatreniami,“ povedal Carney. Dodal, že americké clá na oceľ, hliník a autá „priamo postihnú milióny Kanaďanov“. Predseda kanadskej vlády však uznal, že Trumpove posledné oznámenie „zachovávajú množstvo dôležitých prvkov nášho vzťahu, obchodného vzťahu medzi Spojenými štátmi a Kanadou“.

Americký Senát počas noci schválil pomerom 51 ku 48 hlasom rezolúciu požadujúcu ukončiť Trumpove clá na dovoz kanadského tovaru. Rezolúciu podporili všetci demokrati a tiež štyria republikáni, uviedla agentúra AP. Dodala však, že návrh nemá žiadnu šancu prejsť v Snemovni reprezentantov.

Brazílska vláda vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA, píše AFP. „Brazílska vláda vyhodnocuje všetky možné kroky na zabezpečenie reciprocity v bilaterálnom obchode, vrátane využitia Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ uvádza sa vo vyhlásení brazílskych ministerstiev zahraničných vecí a priemyslu.

Medzičasom brazílsky Kongres schválil zákon, ktorý poskytuje vláde prostriedky na to, aby mohla reagovať na obchodné prekážky pre vývoz z Brazílie. K prijatiu zákona v Kongrese došlo krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump oznámil, že USA uvalia na tovary z Brazílie desaťpercentné clá.

Švajčiarska prezidentka Karin Kellerová-Sutterová v reakcii na nové americké clá avizovala, že vláda v Berne čoskoro zadefinuje svoj ďalší postup, pričom „prioritou sú dlhodobé ekonomické záujmy krajiny“, ako aj rešpektovanie medzinárodného práva a voľného obchodu. Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde.

Vo svojom vyhlásení označila nové americké clá na tovary z EÚ za „nesprávne“ a upozornila, že nepomáhajú ani jednej strane. Podľa nej by obchodná vojna Západ len oslabila v prospech iných globálnych aktérov, preto sa chce zasadiť za dosiahnutie dohody s USA.

Írsko v súvislosti s clami zo strany USA očakáva „primeranú“ reakciu Európskej únie. „Akékoľvek opatrenia musia byť primerané a zamerané na ochranu záujmov našich firiem, našich pracovníkov a našich občanov,“ uvádza sa vo vyhlásení írskeho premiéra Micheála Martina, ktorý uviedol, že ‚hlboko ľutuje‘ 20-percentné clo uvalené Spojenými štátmi na EÚ.

Írsko, v ktorom sídlia európske centrály veľkých amerických technologických a farmaceutických skupín, má najväčší obchodný prebytok so Spojenými štátmi zo všetkých členských štátov EÚ, pripomenula AFP.

Nemecký chemický priemysel v stredu vyzval EÚ, aby v reakcii na nové americké clá „zachovala chladnú hlavu“, a varoval, že „špirála eskalácie by len zvýšila škody“. „Rozhodnutie vlády USA nás mrzí,“ uviedlo vo vyhlásení Združenie nemeckého chemického priemyslu (VCI) a vyzvalo Brusel, aby s USA, ktoré sú pre nemecký chemický priemysel najväčším vývozným trhom, udržiaval dialóg.

„Cieľom musí byť spravodlivé riešenie pre obe strany“ a Nemecko „sa nesmie stať hračkou nekonečnej obchodnej vojny“, píše sa vo vyhlásení VCI, v ktorom sú aj také giganty ako spoločnosti Bayer a BASF.

Britský minister obchodu Jonathan Reynolds v reakcii na najnovší vývoj uviedol, že Spojené kráľovstvo je naďalej odhodlané uzavrieť ekonomickú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá by mohla pomôcť „zmierniť“ desaťpercentné clo uvalené na vývoz do USA. „Náš prístup spočíva v tom, že zostaneme pokojní a odhodlaní uzavrieť dohodu, ktorá, ako dúfame, zmierni vplyv toho, čo bolo oznámené,“ povedal Reynolds.

Európska únia nerokovala so Spojenými štátmi o clách, čo je z jej strany opäť chybou. Namiesto toho Brusel z ekonomickej záležitosti urobil ideologickú, reagoval vo štvrtok na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

„Európska ekonomika a v konečnom dôsledku občania Európy budú opäť trpieť pre neschopnosť bruselských politikov. Po včerajšom vyhlásení ciel prezidenta USA je situácia jasná. Európska komisia mala rokovať! Mali na to dva a pol mesiaca,“ podčiarkol Szijjártó. Podľa neho EÚ mala rokovať s americkou vládou o colnej spolupráci a znížiť clá automobilového priemyslu z európskej na súčasnú americkú úroveň, teda z desiatich percent na 2,5 percenta.

Austrálsky premiér Anthony Albanese označil nové obchodné clá zo strany USA za „úplne neopodstatnené“ a upozornil, že Austrálčanom zmenia vnímanie vzťahov s USA. „Tieto clá nie sú neočakávané, ale dovoľte mi povedať jasne, že sú úplne neopodstatnené,“ povedal Albanese na tlačovej konferencii po oznámení, že USA uvalia na tovary z Austrálie desaťpercentné clo.

Generálny riaditeľ Federácie indických exportných organizácií Ajay Sahai pre agentúru AFP uviedol, že clá „poškodia dopyt“ po indických výrobkoch. „Clá uvalené na Indiu sú rozhodne vysoké a vyššie, ako sa očakávalo,“ dodal.

Trump predstavil rozsiahly balík ciel

Americký prezident Donald Trump v stredu predstavil rozsiahly balík recipročných ciel, na tovare z Európskej únie bude predstavovať 20 percent a na tovare z Číny 34 percent. Trump v naživo prenášanom vystúpení v Ružovej záhrade Bieleho domu oznámil, že minimálne základné clo pre všetkých obchodných partnerov má predstavovať desať percent a pre ďalších zhruba 60 krajín s najväčšou obchodnou nerovnováhou uvalí ďalšie clo. Trump chce clami podporiť americkú výrobu.

Clo na dovoz tovaru napríklad z Británie bude desať percent a na dovoz zo Švajčiarska 31 percent. Príslušný exekutívny príkaz prezident podpísal priamo pri svojom vystúpení pred kamerami.

 Agentúry Kjódó a Reuters potom s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu uviedli, že základné clo desať percent pre všetkých obchodných partnerov vstúpi do platnosti 5. apríla. Recipročné clá, teda zvýšené clá, potom 9. apríla. Denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na svoje zdroje následne spresnil, že základné desaťpercentné clo je už súčasťou oznámených vyšších recipročných ciel voči niektorým americkým obchodným partnerom.

Trump pri prejave ukázal tabuľku so zoznamom obchodných partnerov a dvoma stĺpcami údajov. Prvým bol stĺpec s názvom „clá účtované USA“, vrátane „menových manipulácií a obchodných bariér“. Vpravo potom stĺpec s oznámenými novými americkými clami. Prezident k tomu vysvetlil, že Spojené štáty svoje recipročné clá určujú približne ako polovicu sumy, ktorú vraj voči nim uplatňuje tá ktorá krajina.

Na Kanadu a Mexiko sa nové základné clo desať percent nevzťahuje. Na tovar z týchto krajín už Trump oznámil clo 25 percent v súvislosti s obchodom s drogami a nelegálnou migráciou. Tieto clá zostanú v platnosti a nový colný režim sa na tieto krajiny nemá vzťahovať. Zachované zostanú aj výnimky, ktoré Trump dojednal v rámci obchodnej dohody USMCA pri svojom prvom funkčnom období.

Na zozname figuruje Ukrajina, nie je na ňom však Rusko, ktoré proti susednej krajine rozpútalo v roku 2022 vojnu, konštatoval server Ukrajinska pravda. Na dovoz tovaru z Ukrajiny bude podľa tabuľky platiť desaťpercentné clo, na tovar z Ruska by však mala platiť rovnaká výška v rámci všeobecného základného cla.

Trump tiež naznačil, že zváži zníženie sadzieb, ak ostatné krajiny odstránia svoje obchody bariérami voči americkému tovaru.

Vo svojom prejave Trump používal agresívnu rétoriku, keď popisoval systém zahraničného obchodu, ktorý Spojené štáty pomáhali vybudovať po druhej svetovej vojne. USA boli podľa neho „vyrabované, vyplienené, znásilnené a vydrancované“ inými krajinami.

Zavedenie ciel má podľa neho priniesť ročné príjmy v ráde stoviek miliárd dolárov a vráti do USA pracovné miesta vo fabrikách. Analytici však varujú, že clá predstavujú riziko náhleho spomalenia ekonomiky kvôli výraznému rastu cien. Hrozí tiež, že clá vyvolajú širšiu obchodnú vojnu.

Hlavná analytička Petersonova inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu (PIIE) Mary Lovelyová agentúre Bloomberg povedala, že clá, ktoré Trump oznámil, sú „oveľa horšie, ako sme sa obávali“. Podľa nej budú mať obrovské dôsledky na presmerovanie obchodu v celosvetovom meradle.

Najvyššie clá pre malú ostrovnú krajinu a africké Lesotho

Obzvlášť vysoké clá oznámil americký prezident Trump pre veľmi malých obchodných partnerov a niektoré krajiny v kríze. Najvyššiu sadzbu vymeral súostroviu Saint-Pierre a Miquelon, ktoré je francúzskym zámorským územím, a potom africkému štátu Lesotho, o ktorom šéf Bieleho domu nedávno žartoval, že o ňom nikto nikdy nepočul. Zhodne dostali 50-percentnú sadzbu. Na tovar zo Sýrie sa v Spojených štátoch bude vzťahovať clo vo výške 41 percent.

Americký prezident chce rozsiahlym colným balíkom podporiť ekonomiku. Clá sa líšia, niektoré krajiny ako Rusko, na zozname vôbec nie sú. Trumpova hovorkyňa Karoline Leavittová spravodajskému webu Axios povedala, že Spojené štáty Rusko nezohľadnili, pretože americké sankcie „už všetok významný obchod vylučujú“.

Naopak Ukrajina, ktorá sa vyše tri roky bráni ruskej agresii a dúfa v pomoc Washingtonu s uzavretím mieru, na zozname figuruje. Na jej tovar sa bude vzťahovať desaťpercentná sadzba.

Na 49-percentné clo sa musí pripraviť Kambodža, nasleduje Laos so 48 percentami a za ním Madagaskar so 47 percentami. Vietnamský tovar Spojené štáty zaťaží 46 percentami, Mjanmarsko a Srí Lanku 44 percentami.

Trump oznámil tiež plošné clá vo výške desiatich percent prakticky na všetok dovoz do Spojených štátov. Vyhlásil, že na mnoho krajín sa budú vzťahovať vyššie sankcie v závislosti od obchodnej nerovnováhy. Cieľom opatrení sú najmä tie krajiny, ktoré Spojené štáty považujú za krajiny s obzvlášť vysokými obchodnými bariérami pre americké výrobky.

Na zozname sú tiež malé nesamosprávne územia, ako je Tokelau v južnom Pacifiku a Gibraltár alebo ostrovy Aruba v Karibskom mori, ktoré tvoria jednu z konštitučných krajín Holandského kráľovstva, a Turks a Caicos patriace Británii. Na rozdiel od Saint-Pierre a Miquelon ale tieto územia budú mať len základnú desaťpercentnú sadzbu./agentury/

X X X

Trump predstavil recipročné clá, na tovar z EÚ bude clo 20 percent

Prezident USA Donald Trump v stredu oznámil recipročné clá na dovoz všetkého tovaru z EÚ vo výške 20 percent. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

 V prejave v Ružovej záhrade Bieleho domu vo Washingtone Trump vysvetlil niektoré podrobnosti o implementácii recipročných ciel. „Zostaneme zdvorilí, pretože budeme účtovať len polovicu cla, ktoré nám bolo účtované,“ zdôraznil. „Európska únia nám účtuje 39 percent, my im budeme účtovať 20 percent. Účtujeme im menej, takže nie je dôvod na hnev,“ konštatoval Trump.

Výšku ciel prezentoval publiku v Ružovej záhrade na tabuli. Z týchto dát napr. vyplýva, že clo na tovary z Číny bude vo výške 34 percent, z Japonska 24 percent, z Južnej Kórey 25 percent, zo Švajčiarska 30 percent, z Británie, Austrálie a Turecka po 10 percent, z Taiwanu 32 percent a 26 percent na tovary z Indie. Na tovary z Izraela a Spojených arabských emirátov bude 17-percentné clo.

Na úvod svojho prejavu Trump informoval, že podpíše nariadenie o zavedení recipročných – odvetných – ciel voči štátom „na celom svete“. Ozrejmil, že pôjde o „historický výkonný príkaz zavádzajúci recipročné clá na krajiny na celom svete.

„Recipročné – to znamená: oni to robia nám a my im,“ objasnil Trump. Dodal, že podľa jeho názoru „toto je jeden z najdôležitejších dní v americkej histórii…deň vyhlásenia ekonomickej nezávislosti“. Doplnil, že teraz je rad na Spojených štátoch, aby prosperovali. „Budeme schopní urobiť Ameriku opäť veľkou, väčšou, než kedy bola,“ deklaroval.

Podľa Trumpa boli Spojené štáty „po desaťročia drancované, plienené a ničené blízkymi i vzdialenými štátmi, spojencami i nepriateľmi.“ Kriticky sa vyjadril aj o schopnostiach a výkone administratívy demokrata Joea Bidena.

Americký prezident okrem iného prisľúbil, že do Spojených štátov vráti pracovné miesta a zavedie väčšiu konkurenciu, ktorá podľa neho zníži ceny pre amerických spotrebiteľov. Uviedol, že s potešením zaznamenáva, „že sa do Spojených štátov vracajú veľké spoločnosti“. „Ak chcete, aby vaše clá boli nulové, vyrábajte v Spojených štátoch,“ vyzval.

Následne sa v prejave sústredil na Kanadu, Mexiko a Čínu, pričom poukázal na kanadské dane vo výške 25 percent na americké mliečne výrobky, ako aj na zákazy dovozu americkej hydiny do Európskej únie a amerického hovädzieho mäsa do Austrálie. Trump povedal, že tieto krajiny „chápe“, ale oznámil, že Spojené štáty sa chystajú „urobiť to isté“.

Na záver svojho prejavu potvrdil, že od 3. apríla začnú platiť 25-percentné clá na všetky dovážané automobily. „Začína sa to dnes (v stredu) na poludnie.“ „Je čas“, aby USA zaviedli recipročné clá, pokračoval prezident a potom začal obšírne vymenúvať, čo považuje za obchodnú nerovnováhu.

„Priatelia sú horší ako nepriatelia, keď ide o obchod. Chceme sa chrániť a neukazujem prstom na iné krajiny, ktoré robia to, čo musia, aby sa chránili,“ vyhlásil Trump./agentury/

X X X

Saková: O záchrane fabrík pred Trumpovými clami budeme rokovať s Bruselom. Poslanec Smeru obhajoval postup USA

Slovensko sa vo štvrtok (3. 4.) zobudilo do dňa otázok o svojej ekonomickej budúcnosti. Americký prezident Donald Trump v stredu neskoro večer oznámil novú vlnu ciel na všetky krajiny sveta vrátane Európskej únie. V našom prípade platia 20-percentné clá na všetok tovar, no pre Slovensko budú silnou výzvou najmä konkrétne obmedzenia pri vyvážaných autách. Na tie totiž USA oznámili uvalenie ciel vo výške 25 percent.

 Minimálne clo na dovoz do USA pre všetkých obchodných partnerov bude 10 %, čo platí napríklad v prípade Británie alebo Ukrajiny. Následne výška stúpa. Prieskumy publikované agentúrou AP pritom ukazujú, že s Trumpovými krokmi nesúhlasí ani polovica Američanov, výsledky ukazujú 43-percentnú podporu.

Clá na dovoz áut znamenajú veľké problémy práve pre Slovensko. Vzhľadom na to, že sme krajinou, ktorá vyrába najviac áut na počet obyvateľov na celom svete, nás tento krok obzvlášť zasiahne. O dosahoch tohto rozhodnutia vo štvrtok rokoval Výbor Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti. S tým, že Slovenská republika bude jedným z najpostihnutejších štátov planéty, súhlasia opoziční aj množstvo koaličných poslancov.

Odznelo tiež, že štát musí uvažovať nad pomocou pre automobilky v snahe v čo najväčšej možnej miere zabrániť hroziacemu prepúšťaniu zamestnancov. „Situácia vo svete je vážna,“ uviedol podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko.

„Tak, ako sa nám pred troma rokmi zmenil politický a bezpečnostný poriadok útočnou vojnou Ruska na svojho suseda, tak sa včera v noci zmenil obchodný svetový poriadok. Rozhodnutie pána Trumpa uvaliť clá nielen na automobily, ale na všetky tovary odchádzajúce z Európskej únie (EÚ) do Spojených štátov amerických, spôsobí, že naše hospodárstvo bude vo vážnej defenzíve,“ povedal poslanec pri otvorení výboru.

Neférové kroky

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) uviedla, že o plánoch z USA sa dozvedela tak ako celý svet len v noci na štvrtok. „Tak, ako to povedala aj predsedníčka Európskej komisie (EK), plánované uvalené clá na dovoz všetkých tovarov z Európy do USA berieme ako neférové opatrenia,“ podotkla s tým, že negatívne ovplyvnia celý globálny obchod.

Slovensko však podľa Štefunka nemusí skladať zbrane a súhlasí s ním aj Saková. Priznala, že najbližšie kroky vlády budú závisieť od rozhodnutí z Bruselu. „Európska únia je pripravená rokovať s USA a my ako Slovensko sme členom EÚ,“ pripomenula ministerka.

 Máme totiž v rámci EÚ spoločnú obchodnú politiku a tá sa nechystá do ekonomického boja proti USA, no ako uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, bude sa usilovať o otvorený dialóg.

Dva zo štyroch automobilových závodov na Slovensku vyrábajú vozidlá len pre európsky trh a ďalšie dva časť áut aj vyvážajú. Podiel slovenského exportu vozidiel do USA je však po Nemecku druhý najvyšší. V roku 2024 vyviezlo Slovensko do USA autá v hodnote 3,1 miliardy eur, čo predstavuje približne 2,4 % HDP a 10,6 % z celkovej hodnoty vyvezených automobilov zo Slovenska.

Ochrana automobiliek

Európska únia v reakcii na kroky Washingtonu uvoľňuje svoju kohéznu politiku vo všetkých členských štátoch. V krátkosti to znamená, že krajina si môže všetky zdroje z tejto oblasti prideľovať do postihnutých oblastí. Na Slovensku ide podľa Sakovej o oceliarsky či chemický priemysel, výrobu hliníka a práve automobilový priemysel. „Jedna štvrtina automobilového priemyslu na Slovensku bude ovplyvnená,“ priznala ministerka.

So zástupcami výrobcov áut už absolvovala stretnutie. „Komunikujem s každou automobilkou zvlášť, ale aj s asociáciou. Musíme dať na stôl projekty, ktoré pomôžu stabilizácii automobilového priemyslu,“ uviedla bez konkretizovania.

 Ako však ministerka podotkla, každá materská firma sídli mimo územia Slovenska, Jaguar Land Rover či Kia aj mimo EÚ. „To znamená, že prispôsobovanie zdrojov z kohéznej politiky bude čiastočne závisieť aj od toho, aké smerovanie konkrétna automobilka dostane,“ doplnila. Automobilový priemysel je podľa Sakovej pripravený na vznikajúce výzvy reagovať, vážnosť situácie však nespochybňuje.

„Takmer každý deň telefonujem s eurokomisárom Šefčovičom, ktorý je zodpovedný za obchod a obchodnú politiku EÚ,“ doplnila s tým, že na budúci týždeň sa všetci ministri únie stretnú v Luxemburgu, aby prediskutovali možné recipročné opatrenia. Možnosti Slovenska sú nateraz v rukách Európskej únie aj podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Radovana Majerského.

Automobiloví výrobcovia sa v súčasnosti podľa Sakovej budú pozerať na možnosti vývozu na iné trhy a vedia, že nutnosť preorientovať sa bude pre nich prioritnou otázkou. „Keď k tomu budeme môcť bilaterálne prispieť, tak to urobíme,“ dodala s tým, že v súčasnosti do hry vstupujú Latinská Amerika či Ázia, ktoré považuje za rozvíjajúce sa trhy. Vývoz do USA sa teda zníži, no nemožno predpokladať, že bude nulový.

Pomoc menším podnikateľom

Štefunko sa tiež pýtal, či by sa v rámci kohéznych zdrojov nemalo začať podporovať malé a stredné podnikanie. „Keď boli krízy v minulosti, vždy prežili tie krajiny, ktoré mali veľmi silný malý a stredný podnikateľský sektor,“ podotýka poslanec.

Saková odvetila, že s podpredsedom PS „jednoznačne súhlasí“. Situácia si podľa nej skutočne nevyžaduje len záchranu veľkých, ale aj menších podnikov, a tým systémom ide aj európska hospodárska politika. Aj samotný automobilový priemysel na Slovensku zamestnáva 290-tisíc ľudí, no priamo v jednej automobilke ich pracuje len približne 4 000 až 4 500. Zvyšok sú práve strední či malí podnikatelia, ktorí s týmito veľkými hráčmi spolupracujú.

 „Preto nehovorím, že podpora automobilového priemyslu bude znamenať len to, čo budú chcieť štyri najväčšie podniky, ale celkový rozvoj tohto priemyslu na Slovensku,“ doplnila Saková.

Podpredseda PS Michal Truban reaguje tým, že vláda by sa podľa neho práve vzhľadom na záchranu takýchto podnikateľov mala zamyslieť nad zavedením transakčnej dane. „Som veľmi rád, že v podpore stredných a malých podnikov sa zhodneme na teoretickej rovine, škoda však, že sa nezhodneme aj v praktickej,“ uviedol s tým, že súčasný koaličný trojlístok robí práve daňou z finančných transakcií presný opak.

Poslanec Ľubomír Vážny (Smer) na rozdiel od ostatných členov výboru oponoval, že clá boli až doteraz nastavené v neprospech USA a priamy dosah Trumpových zmien na Slovensko „nebude pri automobilkách až taký katastrofálny“. Obhajuje to tým, že Slovensko vyrába vyše milióna vozidiel a z nich do USA putuje len približne 100-tisíc.

„Z tých 100-tisíc sa možno stane 30-tisíc a 70-tisíc bude nepredaných,“ hovorí Vážny s tým, že to krajina zvládne. „Nerobme z toho strašiaka. Je to problém, ale väčším sú energie,“ myslí si poslanec.

Štefunko po zasadnutí výboru pre Pravdu uviedol, že Vážny si zrejme nevypočul argumenty, ktoré predtým zazneli, a jeho výroky považuje za nepripravené. „Myslím si, že to bude veľmi vážne. V kombinácii so slintačkou a krívačkou či vojnou na Ukrajine nás čakajú ťažké časy,“ zhodnotil. Slovensko bude podľa neho jednou z najpostihnutejších krajín sveta.

Premiér Robert Fico (Smer) nevydal stanovisko k rozhodnutiu Donalda Trumpa. Český premiér Petr Fiala aj poľský predseda vlády Donald Tusk to pritom počas dňa kritizovali. Predstavitelia opozičného PS Michal Šimečka a Ivan Korčok preto na tlačovej konferencii vyjadrili nad tichom šéfa koalície výraznú nespokojnosť. „Slovenský premiér mlčí,“ vyhlásil Šimečka.

Korčok pred novinármi pripomenul výrok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), ktorý pred časom deklaroval, že „Slovensko má protrumpovskú vládu“. Skritizoval tiež ministra vnútra a šéfa Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, ktorý tvrdí, že EÚ roky riešila „liberálne nezmysly“ a teraz má reagovať a vyrokovať s USA „férovú dohodu“. Ako pripomína Korčok, naša vláda nemôže hľadieť na úniu ako tretiu stranu, ale uvedomiť si, že je jej súčasťou./agentury/

X X X

Blanár požiadal Španielsko o poskytnutie systému protivzdušnej obrany na území SR.

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár (Smer-SD) požiadal Španielsko o možnosť poskytnutia systému protivzdušnej obrany (PVO) na území SR na základe rotačného systému, kým si Slovensko nezabezpečí vlastnú ochranu vzdušného priestoru. Blanár to oznámil vo štvrtok na sociálnej sieti po bilaterálnom rokovaní so španielskym náprotivkom Josém Manuelom Albaresom v Bruseli, kde sa koná zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO. Informuje o tom TASR.

 Blanár svojho rezortného kolegu o systém PVO požiadal v súvislosti s prítomnosťou španielskych vojakov na Slovensku v rámci vysunutej prítomnosti na východnom krídle Aliancie. Albares podľa jeho slov túto myšlienku politicky podporil a bude o nej ďalej komunikovať s predstaviteľmi španielskej vlády. Blanár očakáva, že SR si vlastný vzdušný priestor zabezpečí do konca roku 2026.

Šéf španielskej diplomacie zároveň pozval Blanára na oficiálnu návštevu Madridu. Dohodli sa, že sa uskutoční začiatkom júna. O jej presnom termíne sa Blanár nateraz nezmienil. V Bruseli na okraj ministerského zasadnutia spolu rokovali o bezpečnostnej spolupráci a bilaterálnych témach./agentury/

X X X

Pellegrini vo Vatikáne vyzval na jednotu v záujme spoločných hodnôt

Na národnú púť do Ríma a Vatikánu prišli tisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí sa spojili bez ohľadu na vek či názory a ukazujú, že na hodnotách aj na viere sa dá spojiť. To je posolstvo, ktoré by mohlo počas týchto dní odchádzať z Ríma na Slovensko, uviedol vo štvrtok prezident SR Peter Pellegrini po omši v Bazilike svätého Jána v Lateráne. TASR o tom informovala Kancelária prezidenta SR.

 Delegácia prezidenta SR pricestovala na návštevu Svätej stolice pri príležitosti národnej púte, ktorá sa koná od 3. do 6. apríla v rámci jubilejného roka 2025.

V jubilejnom roku sú v Ríme otvorené sväté brány a najbližšie dni patria pútnikom zo Slovenska. V lateránskej bazilike, ktorá je katedrálou Ríma, sa vo štvrtok konala slávnostná slovenská liturgia, ktorú celebroval nitriansky biskup a podpredseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Viliam Judák.

“Tak ako som sľúbil počas decembrovej návštevy Svätého Otca, prišiel som do Ríma spolu so slovenskými pútnikmi, ktorých sú tu tieto dni tisíce. A som veľmi rád, že sme v tejto najdôležitejšej bazilike katolíckej cirkvi mohli dnes odštartovať národnú púť svätou omšou pod vedením nitrianskeho biskupa,” povedal Pellegrini. Spolu s pútnikmi tiež prešiel svätou bránou. Tieto brány sa otvárajú v hlavných rímskych bazilikách iba v jubilejných rokoch, prípadne pri iných osobitných príležitostiach a za stanovených podmienok pri ich prechode cirkev udeľuje odpustky.

Na piatkovej slávnostnej slovenskej liturgii podľa slov prezidenta SR pozdraví slovenských pútnikov sprostredkovane aj pápež František, ktorého zdravotný stav mu neumožňuje prijať ich osobne na audiencii, a bude prečítané aj jeho posolstvo./agentury/

X X X

Čo majú spoločné Kuba, Rusko, Irán, Bielorusko a aj KĽDR? Trumpove clá sa ich netýkajú

Americký prezident Donald Trump rozpútal globálnu obchodnú vojnu. V stredu večer (2. 4.) predstavil clá, ktoré jeho administratíva bude uplatňovať voči desiatkam krajín od 5. apríla. Na zozname, na ktorom je vyše sto položiek, nechýba ani Európska únia (EÚ), voči ktorej bude USA uplatňovať dovozné clo vo výške 20 percent. Trump hovorí, že nastal „deň oslobodenia“ a USA si podľa neho idú zobrať späť „miliardy, možno až bilióny“ dolárov.

 V stredu 2. apríla Trump predstavil rozsiahly zoznam krajín, ktorých sa budú nové clá týkať. Svoje kroky považuje za odvetné opatrenia s tým, že jednotlivé krajiny uplatňujú už teraz voči USA vyššie tarify. Tieto čísla však jednoducho nesedia a podoba opatrení je len matematickým cvičením, ktoré s nastavením colnej politiky jednotlivých krajín voči USA nemá spoločné vôbec nič. Vyplýva to zo vzorca na výpočet „odvetných ciel“, ktorý zverejnila americká vláda. Na výpočet „odvetných“ ciel použili tvorcovia týchto opatrení deficit obchodnej bilancie. Pozreli sa teda na to, o koľko viac USA z konkrétnej krajiny či EÚ dováža, ako do nej vyváža.

„(Trumpova administratíva) dospela napríklad k tomu, že EÚ na dovoz z USA uplatňuje priemerné clá vo výške 39 percent. Rovnica vyzerá sofistikovane, no ide vlastne len o podiel minuloročného deficitu obchodnej bilancie USA s EÚ na celkovom dovoze z EÚ,“ upozorňuje analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda. Obchodný deficit USA s EÚ bol minulý rok 235 miliárd dolárov, celkový dovoz bol 605 miliárd dolárov Podiel týchto dvoch čísel je 0,388, teda približne 39, z čoho Trump usúdil, že EÚ uvaľuje na dovoz z USA clo práve v tejto výške.

Od tohto čísla sa potom odvíja aj výška odvetného cla. „Trumpova vláda tento výsledok následne znižuje na polovicu, aby ukázala prezidentovu deklarovanú zhovievavosť, láskavosť a blahosklonnú veľkorysosť,“ dopĺňa Kovanda.

Výsledkom je jednoducho kobercový útok na obchodné vzťahy s takmer každým partnerom USA. Trumpove opatrenia obsahujú však aj úplné absurdnosti. Dôkazom je aj uvalenie ciel na Heardove a McDonaldove ostrovy, ktorých sa týka desaťpercentné clo, hoci obyvateľmi sú len tučniaky. Tieto územia patria pod austrálsku správu. „Nikde na svete nie je bezpečne,“ komentoval situáciu austrálsky premiér Anthony Albanese.

Podobným príkladom je ostrov v Severnom ľadovom oceáne Jan Mayen. Tento ostrov nemá trvalé obyvateľstvo a obývajú ho iba malé vojenské oddiely a skupiny špecifických pracovníkov, napríklad meteorológov.

Na zozname nechýba napríklad Ukrajina, no Trumpova administratíva neuvalila clá napríklad na Rusko, severokórejský režim, Irán, Bielorusko a Kubu./agentury/

X X X

Prezident Barcelony hromžil: Nemôžu nás poraziť na ihrisku, skúšajú to v kanceláriách

Prezident Barcelony ďakuje trénerovi a reaguje na rozhodnutie Španielskej športovej rady (CSD), ktorá povolila „blaugranas” ponechať si registrácie Paua Victora a Daniho Olma.

Hansi Flick sa vo štvrtok zúčastnili fotografickej výstavy o posledných 30 rokoch projektov Nadácie Barca, zachytených objektívom Kima Manresu. Prezident katalánskeho klubu sa poďakoval nemeckému trénerovi v nadväznosti na rozhodnutie Španielskej športovej rady (CSD), ktorá povolila „blaugranas“ ponechať si registrácie Paua Victora a Daniho Olma.

„Ďakujem, tréner, že ste tu. Odvádzate skvelú prácu. Sme viac než spokojní. V Barcelone musíme bojovať proti všetkému a proti všetkým. Taký je život,“ povedal Laporta s narážkou na zisk treble.

„Samozrejme, že sme mali obavy ohľadom Victora a Olma. Pred zápasom sa objavia takéto správy a nie je to náhoda. Vieme, ako to chodí. Pre mňa sú to pokusy o destabilizáciu tímu. Keď sa objavia takéto správy, hráči aj tréner sú znepokojení,“ uviedol.

„Našťastie, hráči zostali silní. Vieme, že nás nemôžu poraziť na ihrisku, tak sa to snažia dosiahnuť v kanceláriách, ale nás to neovplyvní. Nech si užijú tento moment, Barcelona má tím, ktorý bojuje vo všetkých súťažiach. Prežívame intenzívnu sezónu, v ktorej sme prekonali veľa prekážok,“ dodal, aktuality.sk

X X  X

Dentálna hygiena alebo podvod na pacientovi? Odborníčka: Benefit sa môže zmeniť na nebezpečný biznis

Pacienti si myslia, že boli na hygiene. Aká je realita?

Zubné poisťovne opäť preplácajú dentálnu hygienu, no tisíce Slovákov možno netušia, že namiesto odbornej starostlivosti dostávajú len „rýchločistenie“ bez garancie kvality.

5 faktov o dentálnej hygiene:

Nie každé čistenie je dentálna hygiena. Ak trvá menej ako 30 minút, ide často len o povrchné odstránenie kameňa.

Kto ju môže vykonávať? Preventista ani sestra nemajú na tento výkon oprávnenie.

Falošná hygiena môže škodiť. Zanedbané alebo neodborne vykonané ošetrenie môže viesť k zápalom, poškodeniu ďasien aj skloviny.

Pacienti sa často nechajú oklamať. 23 % Slovákov absolvovalo hygienu kratšiu ako 30 minút.

Overte si, kto vám čistí zuby. Pýtajte sa na vzdelanie a rozsah služby. Kvalitná dentálna hygiena trvá 45–60 minút.

Zubný benefit je späť

Vlani ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková nariadila zrušiť príspevok na zuby.

Rezort spolu s troma zdravotnými poisťovňami tento krok zdôvodnili s tým, že „edukačný potenciál zvyšovania preventívnych prehliadok prostredníctvom zubného benefitu sa vyčerpal“.

Štát chcel zároveň ušetrené financie využiť „na úhradu inej potrebnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti“.

O to viac prekvapili zdravotné poisťovne, ktoré svojich klientov nedávno informovali, že obľúbený zubný benefit vracajú späť do hry.

Strana Hlas sa už pod novým nominovaným šéfom rezortu Kamilom Šaškom na sociálnej sieti pochválila, že štát tento benefit poistencom obnovuje. Príspevok preplácajú všetky zdravotné poisťovne.

Znepokojivé fakty z prieskumu

Má to jeden háčik. Stáva sa, že pacient zaplatí za „dentálnu hygienu“, ale namiesto komplexnej starostlivosti dostane len povrchné odstránenie zubného kameňa.

Podľa reprezentatívneho prieskumu, ktorý realizovala zubná klinika Dr. Martin, až 23 % Slovákov absolvovalo dentálnu hygienu kratšiu ako 30 minút. Podľa odborníkov je zavádzajúce a tvrdí, že pacientom môže vám spôsobiť viac škody ako úžitku.

„Mnohí sú presvedčení, že zdravý úsmev je len estetická záležitosť, ale realita je oveľa vážnejšia. Zápaly v ústach môžu spustiť chronické ochorenia v celom tele a zanedbané zuby majú priamy vplyv na celkové zdravie človeka. Každý, kto ignoruje dentálnu hygienu, by si mal uvedomiť, že problémy sa ukážu neskôr a môžu byť oveľa vážnejšie než len bolesť zubov,“ upozorňuje Michaela Klein, hlavná dentálna hygienička zubnej kliniky a vedúca katedry dentálnej hygieny na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.

Prieskum odhalil znepokojivé fakty o dentálnej hygiene Slovákov. Takmer polovica z nich ju zanedbáva.

Hoci 51 % navštevuje dentálnu hygienu aspoň raz ročne, až 26 % ju odkladá kvôli nedostatku času a 7 % ju vynecháva pre strach alebo negatívne skúsenosti. Ešte alarmujúcejšie je, že 17 % Slovákov nikdy neabsolvovalo dentálnu hygienu, aktuality.sk