Stíhaný, že „sme mali nelegitímneho prezidenta“. Najvyšší súd v piatok prepustil obvineného exministra vnútra Roberta Kaliňáka z väzby na slobodu. Senát 5T zrušil predchádzajúce aprílové uznesenie Špecializovaného trestného súdu jednomyseľne.

 „Senát 5T Najvyššieho súdu na neverejnom zasadnutí v zložení z predsedu senátu Petra Hatalu a členov Juraja Klimenta a Petra Štifta rozhodol jednomyseľne tak, že napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 23. apríla 2022 zrušil a obvineného R. K. prepustil z väzby na slobodu,“ skonštatovala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Dodala, že trestné stíhanie obvineného považuje senát Najvyššieho súdu vo všetkých bodoch, ktoré sa mu kladú za vinu za dôvodné, avšak „sťažnostný súd – na rozdiel od sudcu pre prípravné konanie, žiadne dôvody kolúznej väzby u obvineného nezistil“.

Podľa Kaliňáka a jeho právnych zástupcov boli všetci členovia senátu zaujatí. „Iný senát tunajšieho súdu rozhodol 1. mája 2022 tak, že nie sú zaujatí,“ informovala Važanová./agentury/

X X X

Tomáš Rajecký spolupracuje s políciou. Prokurátor ho prepustil z väzby na slobodu

Rajeckého svedectvo je dôležité aj v kauze zločineckej skupiny, kde obvineniu čelia Robert Fico a Robert Kaliňák. Aj Exminister sa dostal z väzby na slobodu, prepustil ho Najvyšší súd.

Muža z takzvaných mafiánskych zoznamov prepustil dozorový prokurátor vo štvrtok. Deň na to sa na slobodu dostal aj exminister vnútra Robert Kaliňák, o ktorom Rajecký vypovedá.

Rajeckého museli naši policajti priviesť v decembri minulého roka zo Španielska. Odišiel krátko predtým, ako padlo jeho obvinenie z korupcie v súvislosti s krytím nelegálnych tabakových tovární. V zahraničí bol na úteku.

Vlani v lete ho zadržali španielske orgány, po mesiacoch ho vydali na Slovensko a až do včerajška sedel v útekovej väzbe. Priťažil mu najmä fakt, že uňho našli falošné doklady.

Pred niekoľkými týždňami vyšlo najavo, že sa priznal v kauze diskreditácie exprezidenta Andreja Kisku. Policajtom opísal, ako v koordinácii s Norbertom Bödörom rozposlal médiám daňové doklady firmy KTAG. Vo výpovedi spomenul nielen Bödöra, ale aj Roberta Kaliňáka. Podľa Rajeckého mal exminister veľký záujem na zverejnení daňových dokladov Kiskovej firmy.

Podľa informácií Aktuality.sk teraz prokurátor obvineného Rajeckého prepustil z väzby na slobodu. Spolupracuje s políciou, a tak dôvody na väzbu zanikli. Zrejme to znamená, že spolupracuje aj v korupčnej kauze spojenej s nelegálnymi fabrikami na cigarety, kde je stíhaný. Práve v súvislosti s týmto prípadom bol doposiaľ vo väzbe.

„Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry 12. 5. 2022 (včera) prepustil obvineného M. R. z väzby, pretože pominuli dôvody väzby, trestnú činnosť priznal a vydal majetkový prospech,“ potvrdila hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Rajecký je kamarát s Marianom Kočnerom aj Norbertom Bödörom. Na spoločnej fotke z Kuby sa zasa objavil s predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Spolu s nimi je na fotografii aj dnes už odsúdený mafiánsky boss Juraj Ondrejčák.

X X X

Fínsko na ceste do NATO zastaví len tretia svetová vojna?

Fínsko má záujem vstúpiť do NATO. Včera to v spoločnom vyhlásení oznámili prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová. Podobný krok sa očakáva od Švédska. Obe krajiny pôsobili doteraz mimo vojenských blokov, no všetko zmenila ruská vojna proti Ukrajine. „Členstvo v Severoatlantickej aliancii by posilnilo bezpečnosť Fínska. A ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO,“ uviedli Niinistö a Marinová.

 Rusko už reagovalo, že vstup Fínska do aliancie pokladá za hrozbu. „Neviem, čo Moskva spraví, ale som si istý, že sa niečo stane,“ reagoval pre Pravdu Charly Salonius-Pasternak z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. Podľa experta sa však už rozhodnutie Helsínk nezmení. Ani keby sa Rusko rozhodlo vytvoriť na území Fínska nejaký zmrazený konflikt. Ako bude teraz vyzerať ďalší proces? Salonius-Pasternak si myslí, že Fínsko a Švédsko budú v aliancii najneskôr do konca roku. Ich vstup musia schváliť všetky členské krajiny NATO vrátane Slovenska.

X O možnom vstupe Fínska do NATO sme sa rozprávali začiatkom februára, potom sa 24. februára začala veľká invázia Ruska proti Ukrajine. Včera Helsinki vyhlásili, že chcú vstúpiť do aliancie a 76 percent Fínov je za. Za tri mesiace sa všetko zmenilo. Čo sa stalo?

Na začiatku januára sme videli prvý náznak toho, kam krajina smeruje. Prieskumy začali ukazovať, že proti členstvu v NATO už nie je väčšina ľudí. Fínsko bolo v tom čase súčasťou snahy nájsť diplomatické riešenie týkajúce sa Ukrajiny, ale bolo očividné, že Rusko o to nemá záujem. Fíni tiež videli, že Moskva zhromažďuje svoje vojská a väčšina ľudí začala tvrdiť, že Kremeľ sa môže rozhodnúť pre inváziu. Obyvatelia Fínska to vnímali ako problém, čo má, samozrejme, korene aj v dejinách.

Koncom februára už po prvý raz v histórii výskumy potvrdili, že za vstup do aliancie je väčšina verejnosti. Myslím si však, že politikov to prekvapilo. A v prvom momente ani veľmi nevedeli, ako by na to mali reagovať. Začala sa debata, či sa názory verejnosti zmenili len dočasne, alebo je to nejaký trend. Podpora pre NATO však stúpala. Fíni odkázali politikom, že vedia, že obrana ich krajiny je dobrá, ale to nestačí a prípadnej vojne je potrebné aj zabrániť.

Naše ozbrojené sily sú asi o niečo silnejšie, ako boli ukrajinské pred vojnou. Ale Fíni to nevnímali tak, že ide o to, aby prípadný ruský útok prežili, ale o to, aby k nemu vôbec nedošlo. Preto sa na Ukrajinu dívali s tým, že potrebujú väčšiu podporu od partnerov a spojencov. Fíni si povedali, že ich krajina je síce silná, ale Rusko sa správa príliš šialene. Samozrejme, budeme ešte dlho debatovať o tom, ako sme sa dostali do tohto momentu. Určite vám niektorí ľudia povedia, že aj tak sme s NATO výrazným spôsobom spolupracovali, a že v rámci Európskej únie sme už boli súčasťou politického a ekonomického spoločenstva, no chýbalo nám obranné spojenectvo.

X Kedy by sa Fínsko mohlo stať plnoprávnym členom Severoatlantickej aliancie?

Do konca roka či možno už na jeseň. Naozaj to bude závisieť len od toho, ako rýchlo budú jednotlivé členské štáty schopné ratifikovať dohodu o vstupe.

X Už koncom júna bude mať NATO summit v Madride. V akej pozícii tam budú Fínsko a Švédsko?

Dá sa povedať, že už budú súčasťou práce aliancie. Mali by byť pozícii členov pozorovateľov. Teda sa zúčastnia, ale ešte nebudú mať právo byť súčasťou prijatých rozhodnutí. NATO sa určite bude usilovať dokončiť prístupový proces čo najrýchlejšie. Fínske ministerstvo zahraničných vecí komunikuje so všetkými členskými krajinami o ratifikácii, o tom, kedy zasadajú ich parlamenty, či majú letnú prestávku, kedy sa začína a ako dlho trvá, prípadne či sa poslanci môžu mimoriadne zísť len preto, aby odobrili vstup Fínska do NATO. V každom štáte je to však iné, preto je prakticky nemožné povedať, kedy sa celý proces skončí. Určite to však bude do konca roka a je celkom možné, že to bude aj skôr.

X Čaká sa na to, že aj Švédsko povie, že má záujem vstúpiť do NATO. Štokholm je však trochu pomalší. Prečo?

Vždy sa skôr rátalo s tým, že záujem o alianciu najprv prejaví Švédsko a potom budú musieť fínski politici presviedčať svojich občanov. Ale nakoniec je všetko inak. Fíni vyslali politikom signál, že chcú, aby ich krajina vstúpila do NATO. Helsinki sa rozhodli, že to teda urobia, ale Štokholm tomu spočiatku v podstate nemohol uveriť. Švédsky politický establišment chcel celý proces zdržať či dokonca presvedčiť Fínsko, že by sa o vstup do NATO nemalo usilovať, lebo to povedie k destabilizácii situácie. No Štokholm musel v istom momente akceptovať, že Helsinki to urobia. A Fínsko povedalo Švédsku, že to má byť rýchly proces. Štokholm to prinútilo, aby pridal. Vládnuci švédski sociálni demokrati však z toho neboli úplne nadšení. No rozumiem tomu. Doma sú v oveľa zložitejšej politickej situácii ako fínska vláda.

X Londýn oznámil, že Helsinkám a Štokholmu poskytne bezpečnostné záruky. S podobným postupom sa asi dalo rátať, však?

Áno. Viem, že v NATO sa o situácii, ktorá nastala, diskutovalo roky. Takže krok, ktorý urobila Británia, sa dal očakávať. Všetky fínske politické strany sa k takému postupu prihlásili v tom zmysle, že krajina musí byť pripravená na každý scenár, ale je dobré, keď dostane podporu zvonku. To sa stalo. A správne je, že je to vzájomná dohoda. Británia povedala, že pomôže Fínsku, a zároveň Fínsko povedalo, že pomôže Británii, ak to bude potrebné. Nie je to len symbolický krok.

Dohoda má skutočne dôležitú hodnotu, keby sme diskutovali o odstrašení Ruska. Čo podľa vás urobí Moskva, ak sa teda k niečomu odhodlá? Obávate sa jej reakcie? Neviem, čo Moskva spraví, ale som si istý, že sa niečo stane. Uvidíme, čo to bude. Možno len niečo, čoho sme svedkami aj doteraz, len to bude rozsiahlejšie. Teda častejšie narúšanie fínskeho vzdušného priestoru Ruskom či viac kybernetických útokov.

Azda sa Moskva rozhodne zneužiť ako zbraň utečencov ako v rokoch 2015 až 2016 a ako to urobilo Bielorusko minulé leto. Ale nič z toho nezmení fínsku politiku. Áno, ak sa tieto veci budú diať, budú nepríjemné, možno spôsobia aj nejaké škody. Ale nebudú mať vplyv na rozhodnutia v Helsinkách. Samozrejme, môžeme diskutovať o tom, či v Kremli budú uvažovať nad scenárom, že by Rusko vytvorilo zmrazený konflikt. Napríklad by mohlo obsadiť nejaký fínsky ostrov alebo niečo podobné. Moskva nad tým môže rozmýšľať. Ale ani to nezmení fínske rozhodnutia.

X Dá sa však odhadnúť, nakoľko pravdepodobný by mohol byť takýto vojenský zásah Ruska?

Nie, myslím si, že sa to nedá povedať. Viete, pokojne sa môže stať, že Rusko neurobí nič zásadnejšie, lebo aj tak nemá čas, energiu ani zdroje na to, aby riešilo Fínsko, keď sa musí zaoberať Ukrajinou. Ale pravdepodobne to závisí len od toho, ako sa k tomu postaví ruský prezident Vladimir Putin.

X Takže už nič nemôže zmeniť rozhodnutie Fínska, že sa chce uchádzať o členstvo v NATO?

Nemyslím si, že niečo také existuje. Samozrejme, Rusko sa stále môže pokúsiť vytvoriť tlak na niektoré členské krajiny aliancie, aby sa s prijatím Fínska a Švédska do NATO neponáhľali. Moskva možno začne zase hovoriť o jadrových zbraniach, ale neverím, že by vážne rozmýšľala nad tým, že na území NATO použije atómové zbrane len preto, aby sa Helsinki a Štokholm nedostali do aliancie. O členstve Fínska a Švédska je rozhodnuté. Iba keby sa naozaj začala tretia svetová vojna. Ale to by sme už skutočne riešili úplne iné problémy./agentury/

X X X

Penta núka záchranu nemocníc. Heger odkazuje občanom, že aj štát to zvládne

Bola to vláda, ktorá takmer dva roky pripravovala podklady pre Plán obnovy a odolnosti. Všetky míľniky, všetky záväzky a plány vypracovali ministri, poslanci a zamestnanci štátu. Bola to vláda Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorá 28. apríla 2021 plán obnovy schválila. Premiér vlani na jeseň prebúdzal Slovensko a hovoril o ňom ako o európskom tigrovi. Pomôcť mu mali investície v hodnote takmer 6,6 miliardy a len do zdravotníctva malo prísť zhruba 1,5 miliardy eur.

Vizualizácia projektu nemocnice Michalovce umiestnená v Rimavskej Sobote.

Finančná skupina Penta dosiaľ predstavovala len víziu modernej koncovej nemocnice Bory v Bratislave a k plánu obnovy sa vyjadrovali jej predstavitelia len neisto. No po tom, čo sa začiatkom mája verejnosť dozvedela, že špecializovaný vyšetrovací tím Gorila sa opäť začal zaujímať o jej zdravotnú poisťovňu Dôvera v otázke zlúčenia s Apollom a jej vstupu na slovenský trh v roku 2009, prechádza do ofenzívy.

„V súčasnosti realizujeme prípravnú fázu, ktorá je nevyhnutná na dodržiavanie šibeničných termínov plánu obnovy. V príprave budeme i naďalej pokračovať z vlastných zdrojov, avšak len do momentu, pokiaľ bude výstavba nemocníc do termínu 30. júna 2026 uskutočniteľná a budeme ju vedieť garantovať,“ priblížil Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete polikliník ProCare a nemocníc Svet zdravia, ktoré patria skupine Penta.

Kým premiér Heger nevie predstaviť verejnosti, aké nové nemocnice sa z financií plánu obnovy postavia a občanom odkazuje, aby vláde verili, súkromná finančná spoločnosť vytiahla päť projektov, ktoré ponúka ministerstvu zdravotníctva. O štyri roky by už chcela odovzdať štátu nemocnice na kľúč.

Projekty fakultných nemocníc musí odsúhlasiť štát. „Len v kontexte štátnych zariadení evidujeme viac ako 20 projektov na výstavbu a rekonštrukciu,“ priznáva rezort zdravotníctva. No v prípade menších regionálnych nemocníc majú slovo vyššie územné celky. A práve o tie má finančná skupina záujem.

„Ak chceme v areáloch dnešných nemocníc ďalšiu nemocnicu alebo oddelenie, musíme mať súhlas samosprávneho kraja,“ vysvetľuje postup Čuha. Tvrdí, že len čo vedeli, že je tu plán obnovy a týka sa aj zdravotníctva a výstavby nemocníc, tak prišli na župy. „Postavili sme sa pred majetkovú, zdravotnícku komisiu a zdôvodnili sme postavenie novej nemocnice,“ spresnil.

Tvrdenia exministra zdravotníctva Marka Krajčího (OĽaNO) o tom, že ministerstvo zdravotníctva špeciálne pripravovalo záujemcov zo súkromného sektora, kategoricky odmieta . „Mrzí nás to. No my sme začali konať až vo chvíli, keď informácie boli na stole,“ obhajuje sa Čuha.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) chcel najskôr finálnu predstavu nových a zrekonštruovaných nemocníc zverejniť v apríli. Neskôr sa termín presunul na september. „Ak sa majú otvoriť nové nemocnice v polovici roka 2026, ich projektová dokumentácia musí byť pripravená do marca 2023 a verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby ukončené najneskôr do decembra 2023,“ vysvetľuje Miriama Letovanec, senior projektová manažérka siete ProCare a Svet zdravia pre projekty z Plánu obnovy a odolnosti.

Pripomína, že nateraz nie sú známe žiadne detaily, čo sa vlastne od výstavby očakáva. Kým v míľnikoch sa spomína dokončenie hrubej stavby, tak záujemcovia podľa Čuhu zatiaľ ani nemajú vedomosť o tom, čo tento abstraktný pojem znamená.

Penta sa do projektov tlačí aj cez premiéra. Pred troma týždňami sieť Svet zdravia listom oficiálne oslovila Hegera aj Lengvarského s ponukou spoločného využívania know-how pri výstavbe a rekonštrukciách regionálnych nemocníc z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti. Zatiaľ však o tejto téme nerokovali.

No projekty z plánu obnovy nekončia pri nemociach. Tie zahŕňa len jedna časť, tzv. Komponent 11. V rámci Komponentov 12 a 13 sa budú stavať, rekonštruovať a znovuzariaďovať hospice, domovy sociálnych služieb a bude sa podporovať duševné zdravie. Penta je opäť pripravená uchádzať sa aj o tieto projekty.

 Kraje sú spokojné

Hlavnou témou reformnej jesene 2021 bolo zdravotníctvo. Všetko sa to začalo schválením reformy optimalizácie siete nemocníc. Rezort zdravotníctva rozbehol analýzy a nemocnice chce rozdeliť do piatich kategórií. Nemocnice piatej a štvrtej kategórie, teda komunitné a regionálne, by mali byť podľa ministra zdravotníctva Lengvarského v blízkosti domova, no poskytovať budú iba základnú starostlivosť.

Nemocnice tretej (komplexné) a druhej (koncové) kategórie vo väčších mestách by mali liečiť väčšinu chorôb a špecializovať sa na konkrétne operácie. Koncové nemocnice by mali byť tri. Najväčšia a najkomplexnejšia nemocnica prvej kategórie, teda národná, bude jedna. Lengvarský optimalizáciu siete nemocníc označil za prelomovú a najväčšiu za posledných 17 rokov a Heger zároveň sľúbil výstavbu a rekonštrukcie nemocníc.

Penta sa zatiaľ zaujíma o 216,4 milióna eur. Priznáva, že ak sa jej peniaze z fondu neujdú, projekty odloží na neskôr. „Predpokladáme, že aj ostatní sú ambiciózni a šikovní a že sa budú o tieto peniaze uchádzať,“ s úsmevom podotkol Čuha. Konkurencia v sektore zdravotníctva však nie je veľká: jedna väčšia sieť súkromných nemocníc a štát.

Nehnuteľnosti a pozemky, na ktorých chce Svet zdravia stavať, sú vo vlastníctve samospráv, a preto najskôr musel ísť cez ne. „Predstavte si, že ste nájomca bytu a dozviete sa, že dostanete peniaze na opravy alebo vybudovanie či zbúranie priečky. Samozrejme, upovedomíte vlastníka a začnete sa na to pripravovať. Termíny zasadnutí samosprávy či komisií sú verejné informácie na weboch krajov,“ ozrejmila Letovanec. Dodala, že „vedeli, čo musia urobiť, aby začali pracovať“.

Poslanci Košického samosprávneho kraja ešte 28. februára schválili na zastupiteľstve žiadosť spoločnosti Svet zdravia o udelenie súhlasu na podanie zámeru realizácie projektov spolufinancovaných z plánu obnovy. „Konkrétne ide o projekty týkajúce sa dvoch nemocníc – v Michalovciach a v Spišskej Novej Vsi. Tieto regionálne nemocnice kraj v minulosti prenajal spoločnosti Svet zdravia,“ hovorí Anna Terezková, vedúca komunikačného oddelenia kraja. Počítajú s rekonštrukciou a prístavbou pavilónu nemocnice v Spišskej Novej Vsi. „Umiestnené by do nej mohlo byť gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, novorodenecká JIS aj oddelenie anestézie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti,“ spresnila. Vzniknúť by tak mohlo 80 nových lôžok a ďalších 20 lôžok by zrekonštruovali.

Aj takto si chce Penta udržať lepšiu pozíciu pre nemocnicu počas optimalizácie siete nemocníc. V prípade všetkých piatich projektov, ktoré ministerstvu zdravotníctva predstavila, ráta, že sa udrží na druhej úrovni.

Aj Banskobystrický kraj vyjadril svoju pripravenosť byť súčinný s projektom nemocnice Svet zdravia v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom. Poslanci krajského zastupiteľstva podľa Marka Mačicu, odborného referenta pre komunikáciu, schválili základné parametre súčinnosti pri týchto projektoch, pokiaľ sa budú realizovať. „V podobnom prípade by sme rovnakú pripravenosť deklarovali akémukoľvek rozumnému projektu na rozvoj zdravotníctva v našom kraji,“ spresnil Mačica.

Denník Pravda oslovil všetky samosprávy. „Doteraz kraj nezaevidoval, a preto ani neposudzoval žiadosť o stavbu alebo rekonštrukcie niektorej z nemocníc na svojom území,“ priznáva trnavská samospráva. Podobne reagovala aj hovorkyňa Bratislavského kraja Lucia Forman.

Trenčiansky kraj má projekty pripravené. Vedeniu župy však prekáža, že „do dnešného dňa neboli zverejnené konkrétne podmienky ani výzva na predkladanie projektov“. „Vzhľadom na tieto skutočnosti ešte neboli schválené konkrétne projekty ani ich spolufinancovanie zo strany Trenčianskeho samosprávneho kraja,“ vysvetľuje hovorkyňa kraja Lenka Kukučková. V rámci schváleného rozpočtu majú podľa nej vyčlenené finančné prostriedky na vypracovanie projektových dokumentácií pre jednotlivé nemocnice. „Konkrétne pre nemocnice v Prievidzi, Považskej Bystrici a Myjave na vypracovanie projektovej dokumentácie na zníženie energetickej náročnosti,“ dodala. Opakuje však, že kraju nebol na vyjadrenie predložený žiadny projekt rekonštrukcie alebo výstavby nemocnice, či už zo súkromného, alebo zo štátneho sektora.

Ostatné kraje sa do uzávierky nevyjadrili.

Ktože to všetko postaví?

Prekážku nateraz pre Pentu predstavuje nevyhlásenie notifikácie o štátnej pomoci. Ak štát investuje financie nad určitú úroveň a ako jediný sa môže o tie zdroje uchádzať a nevyhlási túto notifikáciu, išlo by o nepovolené zvýhodnenie jedného subjektu na trhu.

„Išlo by o zvýhodňovanie len samého seba, preto musí tieto zdroje otvoriť aj pre všetkých ostatných na trhu,“ vysvetlila Letovanec. Štát má na vyhlásenie notifikácie tri možnosti.

Prvou je rámcová dohoda podobná tej, akú vyhlásila vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) pre nové eurofondy. V nej sa zverejnia jednotné pravidlá pre všetkých a kto chce, môže sa prihlásiť na akýkoľvek projekt. Druhý spôsob je určiť vybrané projekty, o ktoré by sa mohli uchádzači následne prihlásiť. Tretia možnosť je podľa Letovanec vyhlásenie, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je hospodárskou činnosťou a nepodlieha zákonu.

Kým projektová príprava nemocnice v Michalovciach trvala dva roky, nemocnice Bory tri, tieto projekty podľa Penty vznikli v priebehu týždňov. Štát však s výstavbou nemocníc nemá za svoju modernú históriu žiadne skúsenosti. Projekt bájnej nemocnice na Rázsochách sa rozbehol v roku 1987 a ani jedna z vlád nebola schopná koncovú národnú nemocnicu dokončiť.

No ak sa na Slovensku rozbehne v najbližších rokoch nevídaná prestavba, je podľa Letovanec otázne, kto a s čím bude nakoniec stavať. Problémy môžu nastať pri dodávkach ocele, železa, betónu či dreva.

„Je to veľmi vážny problém. My to vnímame na železniciach či cestných stavbách, ale toto nie je len o nás. Rovnaké problémy, aj keď zrejme v menších zákazkách, majú aj samosprávy. Tiež nevedia, čo robiť, ak im zhotoviteľ povie, že im projekt za vysúťaženú sumu nedokáže postaviť a odstúpi od zákazky,“ priznal pred mesiacom minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina).

Cenám stavebného materiálu ešte viac ako pandémia uškodila vojna. „Ukazuje sa, že práve konflikt na Ukrajine infláciu vrátane vyšších cien stavebných materiálov potiahne viac v čase a budeme zrejme ešte aj v ďalších mesiacoch pociťovať také výraznejšie zdražovanie,“ ozrejmila Eva Sadovská, analytička spoločnosti WOOD & Company.

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik upozorňuje, že dnes od dodávateľa stavebnej ocele nie je možné dostať ponuku na väčšie množstvo ako päťdesiat ton naraz. „Je obrovská neistota na trhu a ten vývoj bude ešte veľmi dramatický,“ zdôraznil./agentury/

X X X

Zaútočí Rusko na tento obľúbený dovolenkový ostrov? Domáci sa už vyzbrojujú

 Švédsky dovolenkový ostrov by sa mohol ocitnúť na muške ruskej invázie. Keďže krajina uvažuje o vstupe do NATO, odľahlá dovolenková destinácia v Baltskom mori posilňuje svoju obranu.

 Gotland, známy ako rajský ostrov nedotknutej divočiny a piesočnatých pláží, je už dlho obľúbeným dovolenkovým miestom mnohých Švédov.

170-kilometrový kúsok zeme s osadami z dôb Vikingov a ikonickými skalnými útvarmi každoročne priláka viac ako dva milióny návštevníkov, ktorí si tu užívajú pokoj a jednoduchosť ostrovného života.

Pred viac ako tromi desaťročiami však dovolenkový hotspot slúžil na úplne iný účel. Keďže je umiestnený strategicky, len 300 kilometrov od sídla ruskej Baltskej flotily, bol kľúčovým odstrašujúcim prostriedkom proti sovietskej expanzii.

A keďže napätie okolo zvažovanej prihlášky Švédska do NATO rastie, škandinávsky národ opäť zväčšuje svoju vojenskú prítomnosť na Gotlande.

„Na Gotlande bude viac vojakov a väčšia aktivita,“ potvrdil plukovník Magnus Frykvall, veliteľ práporu Gotland. „Vzhľadom na súčasnú situáciu musíme vybudovať väčšiu a lepšiu vojenskú kapacitu.“

Očakáva sa, že Švédsko, spolu s Fínskom, v najbližších dňoch oznámi, či požiada o vstup do vojenskej aliancie NATO.

Kladná odpoveď by bola historickým krokom pre oba národy. Švédsko sa viac ako 200 rokov vyhýbalo vojenským alianciám, Fínsko prijalo neutralitu po porážke Sovietskym zväzom v druhej svetovej vojne.

Začiatkom tohto týždňa Rusko varovalo pred vážnymi následkami, ak by sa ktorýkoľvek národ pridal k aliancii. Ale keďže Putinova vojna na Ukrajine pokračuje, mnohí obyvatelia Gotlandu túžia brániť svoj národ za každú cenu.

Kto sedí na Gotlande, ovláda veľké časti Baltského mora

„Ľudia sú trochu znepokojení, ale snažíme sa, aby boli všetci pokojní,“ hovorí Camilla Selanderová, pracovníčka pri pulte s lahôdkami, ktorá sa pripojila k domovskej stráži ostrova.

V lese neďaleko Visby Camilla a jej kolegovia dobrovoľníci strieľajú na terč z deväťmilimetrových pištolí, ktoré im rozdali počas tréningu. Zatiaľ zostáva strelnica jediným aktívnym vojenským miestom na Gotlande, ale spomienky na bojovú minulosť ostrova sú každému jasné.

„Na začiatku druhej svetovej vojny tu bolo postavených tisíc guľometných hniezd,“ hovorí Lars-Ake Permerud, dôstojník armády na dôchodku.

„Všade okolo ostrova sme mali guľometnú a kanónovú obranu.“

Mnohé z týchto artefaktov sú teraz vystavené vo vojenských múzeách a dôchodcovia, ktorí spravujú výstavy, si dobre uvedomujú strategický význam Gotlandu.

„Toto je lietadlová loď,“ hovorí Rutger Banholtz, bývalý šéf Home Guard. „Ten, kto sedí na Gotlande, ovláda veľké časti Baltského mora.“/agentury/

X X X

Ministri Švédska a Fínska budú v sobotu rokovať s Turkom Čavušoglom o rozširovaní NATO

Fínsko a Švédsko si dlhé roky zachovávali neutralitu.

Ministri zahraničných vecí Švédska a Fínska v piatok uviedli, že budú v sobotu v Berlíne rokovať s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom o postoji Ankary k rozširovaniu NATO. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

Erdoganov nesúhlas

Správa o stretnutí v hlavnom meste Nemecka prišla po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril nesúhlas s rozširovaním Severoatlantickej aliancie. Najvyšší predstaviteľ Ankary vyhlásil, že rozšíriť NATO o Fínsko a Švédsko by bola „chyba“.

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová vo vyhlásení pre AFP uviedla, že bude mať „možnosť“ hovoriť o „potenciálnej švédskej prihláške do NATO“ s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom počas stretnutia v Berlíne.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto povedal, že dúfa, že bude „pokračovať v diskusii“ so svojím tureckým náprotivkom. V sobotu sa v nemeckej metropole uskutoční neformálne zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.

Ruská invázia

Fínsko a Švédsko si dlhé roky zachovávali neutralitu. Ich postoj však zmenila ruská vojenská invázia na Ukrajinu. Fínsky prezident Sauli Niinistö a tamojšia premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch./agentury/

X X X

V Grécku otvorili najväčší solárny park v Európe. Slovensko vo výrobe slnečnej energie stále zaostáva

 Grécko chce do roku 2030 takmer zdvojnásobiť výkon obnoviteľných zdrojov energie. Tento cieľ sa stretáva so snahou Európskej komisie urýchliť prechod na zelenú energiu a ukončiť závislosť od ruského plynu do roku 2027 po invázii na Ukrajinu.

Mesto Kozaki na severe Grécka bude zásobovať energiou 75-tisíc domácností. Solárny park s produkciou energie 204 megawattov vybudovala najväčšia grécka rafinéria ropy Hellenic Petroleum. Ako informuje portál Euronews, ide o najväčší systém s obojstrannými, ale aj dvojstrannými panelmi v Európe.

Hellenic Petroleum je jednou z najväčších ropných spoločností na Balkáne, no jej najnovšie snahy potvrdzujú, že sa transformuje na výrobu čistej energie. Závod postavil najväčší solárny park v Grécku a naznačuje, že možno pridá aj batériové úložisko.

Solárnu farmu slávnostne otvoril grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorý sľúbil, že urýchli udeľovanie povolení na projekty obnoviteľných zdrojov energie, keďže krajina sa snaží zbaviť znečisťujúcich a drahých fosílnych palív. Do roku 2030 chce Grécko zvýšiť výkon obnoviteľnej energie na približne 19 gigawattov.

„Tento projekt odráža naše národné ciele v oblasti lacnej a čistej energie zo slnka, vetra a vody,“ uviedol Mitsotakis pri slávnostnom otvorení parku. Podľa štatistického úradu Európskej únie Grécko prekonalo svoj cieľ na rok 2020 tým, že využíva obnoviteľné zdroje energie na 21,7 % svojej spotreby energie, a do roku 2030 chce tento podiel zvýšiť na 35 %.

Minulé leto kúrila Európa slnkom v rekordnej miere

Cieľom Európskej únie je vyrábať z obnoviteľných zdrojov až 40 % všetkej spotrebovanej energie v roku 2030. Hoci využívanie čistej energie v Európe rastie, stále to však nestačí na dosiahnutie klimatických cieľov.

Podľa štatistických dát neziskového think-tanku Ember dosiahla Európa minulý rok nový rekord vo výrobe slnečnej energie. Z novej analýzy vyplýva, že solárne panely v júni a júli roka 2021 po prvýkrát vyrobili desatinu všetkej energie v Európe. Minulé leto sa vyrobilo takmer 39 terawatthodín (TWh), čo je výrazný nárast od roku 2018, kedy sa zo slnečnej energie vyrobilo len 28 TWh.

Na čele výroby elektrickej energie zo solárnych panelov boli Holandsko (17 %), Nemecko (17 %), Španielsko (16 %), Grécko (13 %) a Taliansko (13 %). Prekvapilo aj Maďarsko, ktoré od leta 2018 zvýšilo svoj podiel solárnej energie štvornásobne, zatiaľ čo Holandsko a Španielsko ho zdvojnásobili. Estónsko a Poľsko sa dostali z takmer nulového podielu solárnej energie v roku 2018 na 10 % a 5 % v júni až júli 2021.

 Najmenej využíva solárnu energiu Bratislavský kraj

Slovensko sa medzi európskymi štátmi nachádza na chvoste vo výrobe solárnej energie. Od roku 2018 sa produkcia energie zo slnka nezmenila a ostala na troch percentách. Aby došlo k zmene vo výrobe obnoviteľných zdrojov energie, podľa riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) Jána Karabu musí dôjsť k zmene štátnej regulácie.

Výrobcovia sú totiž povinní uhrádzať vysoké pripojovacie poplatky za prevádzkovanie transakčného systému (TPS), ako aj poplatok za prístup, známy ako G-komponent. „Poplatky za pripojenie do siete sú dnes príliš vysoké a ich výška nezodpovedá reálnym nákladom. Takto nastavené poplatky odrádzajú investorov od budovania nových zariadení obnoviteľných zdrojov energie, čo bolo, zdá sa, aj pôvodným účelom tejto cenovej regulácie,“ uvádza Karaba.

Najväčšiu finančnú záťaž však podľa SAPI predstavuje pre výrobcov elektriny poplatok za prístup do prenosovej alebo distribučnej sústavy, tzv. G-komponent. „Poplatok diskriminuje slovenských zelených výrobcov oproti výrobcom zo zahraničia, na čo SAPI už minulý rok poukázala vo svojej sťažnosti na Európsku komisiu,“ dodáva Karaba.

Aj napriek pre Slovensko nepriaznivým výsledkom organizácie Ember Slováci solárnu energiu využívajú viac, než to bolo pred desiatimi rokmi. Zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 vyplynulo, že energiu zo slnka využíva na vykurovanie 1 225 bytov, čo predstavuje podiel 0,05 percenta.

V najväčšej miere sa solárna energia využíva v Žilinskom kraji, kde ňou kúri 258 bytov. Na druhom mieste sa umiestnil Trnavský kraj, kde slnečnú energiu využíva 176 bytov. V Banskobystrickom kraji vykuruje slnečnou energiou 154 bytov. Najmenej využíva solárnu energiu Bratislavský kraj. Ľudia tam ňou kúria len v 120 bytoch.

Čo sa týka okresov, na prvom mieste vo využívaní solárnej energie sa umiestnilo Námestovo, ktoré takto vykuruje 68 bytov. Hneď za ním sa nachádza Galanta s počtom bytov 60 a Gelnica, v ktorej sa energiou zo slnka kúri v 43 bytoch.

 Nárast slnečnej energie sa musí zdvojnásobiť, ak chceme splniť klimatické ciele

Aj napriek zvyšujúcemu sa počtu domácností, ktoré využívajú slnečnú energiu, je tento zdroj energie minimálne zastúpený v celkových zdrojoch energie na svete. Výroba a využívanie energie je v Európskej únii zdrojom viac ako 75 % emisií skleníkových plynov. Dekarbonizácia tohto energetického systému je preto rozhodujúca na dosiahnutie klimatických cieľov, ktoré Únia stanovila v Európskej zelenej dohode. Podľa nej má do roku 2030 dôjsť k zníženiu čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 %.

Organizácia Ember vypočítala, že ročný nárast výroby slnečnej energie sa musí zdvojnásobiť, aby sa splnili ciele Únie v oblasti emisií do roku 2030. „Európa má za sebou rekordné leto v oblasti solárnej energie, ale ešte stále nevyužíva jej plný potenciál. K tomu, aby solárne panely poskytovali viac energie ako fosílne palivá, vedie ešte dlhá cesta, a to aj v čase najväčšieho európskeho letného slnka,“ uviedol vedúci európskej programu spoločnosti Ember Charles Moore. Dodal, že k rýchlejšiemu zavádzaniu opatrení v oblasti energetiky poháňajú vlády aj extrémne výkyvy počasia v Európe, aktuality.sk

X X X

Obvinený Miroslav Výboh prepísal miliónové majetky na syna. Ten podľa advokátov zaplatil

Miroslav Výboh čelí obvineniu z korupcie a zbavuje sa majetkov.

Obvinený oligarcha Miroslav Výboh prepísal väčšinové podiely vo firmách s aktívami vo výške viac ako 38 miliónov eur na syna Matúša. Vo štvrtok večer o tom informoval web hnonline.sk, ktorý zároveň pripomenul, že vilu pri Slavíne previedol Výboh na syna už pred štyrmi rokmi.

Advokáti: Syn otcovi zaplatil

Advokátska kancelária URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ tvrdí, že v prípade obchodných podielov išlo o predaj:

„Vzhľadom k tomu, že politicky motivované trestné stíhanie plné procesných chýb a porušení zákona a protizákonne podaná žaloba na Miroslava Výboha zásadný spôsobom poškodzovali obchodné vzťahy MiddleCap Group, ohrozovali viac než 1000 pracovných miesta a zároveň negatívne obmedzovali ďalší rozvoj skupiny na medzinárodnom poli, rozhodol sa Miroslav Výboh predať všetky svoje obchodné podiely v skupine. Na strane kupujúceho bol Matúš Výboh a za obchodné podiely riadne zaplatil trhovú cenu na základe znaleckého ocenenia podielov. Transakcia bola štandardným spôsobom riadená a overená nadnárodnou poradenskou a právnou spoločnosťou, aby v budúcnosti nemohla byť nikým spochybňovaná. K samotnej transakcii došlo ešte pred prijatím dotknutej obžaloby Špecializovaným trestným súdom.“

Akdvokáti sa vyjadrili aj k prevodu domu: „Dôvod prevodu nehnuteľnosti rodinného domu v Bratislave darom na syna bolo prijatie zákon c. 344/2017 Zz, ktorý menil §2 pism. d) Zákona c. 595/2003 Zz., ktorý upravil podmienky pre daňových nerezidentov Slovenska. Podľa tohto zákona nerezident Slovesnka nemôže vlastniť nehnuteľnosť v Slovenskej republike.“

Výboh by sa mal pre obvinenie z korupcie postaviť pred súd koncom mája. Trestnému stíhaniu na Slovensku sa zatiaľ vyhýba pobytom v Dubaji, kde sa vlani ukázal v luxusnej reštaurácii s pretekárom Formuly 1.

Miroslava Výboha obvinili v kauze Mýtnik III spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi, jeho prípad riešia v samostatnom konaní. Podľa podanej obžaloby mal od IT podnikateľa Michala Suchobu prevzať 150-tisíc eur v 500-eurových bankovkách uložených v žltej krabici od šampanského Cristal, aktuality.sk

X X X

Podvodníci volajú v mene pošty. Sľubujú veľký obnos peňazí, treba sa „len“ poistiť

Vyplatenie vraj musí prebehnúť do piatich dní, lebo tak hovorí legislatíva.

Podvodníci volajú v mene Slovenskej pošty, zneužívajú aj mená jej zamestnancov.

Volanému tvrdia, že mu posielajú peniaze a čiastku vraj musia vyplatiť počas pár dní.

Podmieňujú to ale zaplatením poistného, čo je v skutočnosti snaha o vylákanie citlivých informácií.

Slovenská pošta upozorňuje na podvodné volania, pri ktorých zneužívajú neznáme osoby aj mená jej konkrétnych zamestnancov. Využívajú utajené čísla a volanému tvrdia, že pošta mu má vyplatiť väčší obnos peňazí od rôznych spoločností – napríklad CCS expert.

Cieľom opäť citlivé údaje

Pre zvýšenie dôveryhodnosti sa záškodníci odvolávajú na nový zákon či vyhlášku, podľa ktorých môžu peniaze držať najviac päť dní. Zároveň žiadajú o rýchle zaplatenie poistného, lebo ide o vysokú sumu a inak vraj nemôžu peniaze vyplatiť.

Cieľ podvodníkov sa od iných záškodníckych aktivít nelíši – je ním získanie údajov o platobných kartách či bankových účtoch.

„Podvodníci, ktorí sa predstavujú ako zamestnanci zákazníckeho centra pošty alebo zamestnanci pošty, kladú klientom aj otázky spojené s finančnými transakciami a pod rôznymi zámienkami sa usilujú vylákať prístup k účtom alebo ku kartám,“ popisuje Slovenská pošta.

V konkrétnom prípade sa stalo, že keď sa volaná osoba pýtala na detaily, z ktorej bratislavskej pobočky údajná zamestnankyňa volá, neznáma osoba zložila.

Rôzne návnady

Podobné podvody sa už šírili cez iné kanály. Inštitúcia zaznamenala podľa vlastných slov už viac ako 30 rôznych typov falošných e-mailov, ktoré adresáta vyzývajú k úhrade platieb za doručenie zásielky, k zmene doručenia či uloženia zásielky, na zaplatenie colných poplatkov, možnosť vyhrať v súťaži hodnotné ceny či zapojiť sa do prieskumu a vyhrať finančnú hotovosť.

Značky doručovateľských firiem kriminálnici zneužívajú aj pri oslovovaní potenciálnych obetí v reakcii na ich inzeráty. Kontaktujú ich cez komunikačné platformy ako WhatsApp a sľubujú im platbu vopred. Zaslaný odkaz ale smeruje na web, kde požadujú údaje o platobnej karte práve údajného príjemcu.

Slovenská pošta pripomína, že nikdy nežiada cez e-mail alebo SMS úhradu žiadnych poplatkov. Klient za zásielku zaplatí buď pri objednávaní tovaru, prevzatí zásielky na pošte, kuriérovi alebo v BalíkoBOXe. Rovnako je to aj pri platbe colných poplatkov a dane z pridanej hodnoty – klient ich hradí pri prevzatí zásielky, aktuality.sk

X X X

Spojeneckí vojaci z výcvikového centra v Lešti sa zranili pri nehode

Dopravná nehoda s účasťou spojeneckých vojakov sa stala len deň po tom, ako bol v priestore výcvikového centra v Lešti postrelený policajt.

V piatok počas dopravnej nehody utrpeli zranenia spojeneckí vojaci z vojenského výcvikového priestoru v Lešti. Popoludní o tom informovala TV Markíza s tým, že dvoch vojakov previezli so zraneniami do nemocnice a ďalších troch ošetrili na mieste.

Podľa televízie sa nehoda stala pri presune spojeneckej techniky a už ju vyšetruje vojenská polícia.

Včera z Lešte vrtuľník prevážal do nemocnice v Banskej Bystrici postreleného policajta. Detaily udalosti vyšetrujú.

Spojeneckí vojaci, ktorí cvičia v rámci vojenského výcvikového priestoru v Lešti sú súčaťou predsunutej prítomnosti v rámci východného krídla NATO. Spojenci ich sem poslali v reakcii na ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

Královna Britů Alžbeta II. poriadne prekvapila, čiperne vyrazila na konskú prehliadku

Keď sa v úvode týždňa objavili správy o tom, že britská kráľovná Alžbeta II. poverila tradičným prejavom na otvorení zasadania parlamentu svojho syna Charlesa, niektoré hlasy predpovedali pochmúrne prognostiky.

 Kráľovná Alžbeta II. sa usmieva počas návštevy Royal Windsor Horse Show, kde sa porozprávala s pár návštevníkmi.

Zdá sa však, že nič nemôže byť ďalej od pravdy. Kráľovná Alžbea II. sa v piatok zúčastnila na osobne na kráľovskej konskej prehliadke vo Windsore a podľa záberov, ktoré tam vznikli, vyzerá čipernejšie a spokojnejšie než by ste očakávali.

Deväťdesiatšesťročná panovníčka, ktorá tento rok v júni oslávi jubileum 70 rokov vládnutia na britskom tróne, dorazila na podujatie v jednom zo svojich automobilov – masívnom Range Roveri. Hoci ešte nedávno ju zachytili objektívy za volantom, zdá sa, že tentoraz nešoférovala. Pri príchode do areálu sa však pristavilo pri nej niekoľko hostí, s ktorými najdlhšie vládnuca panovníčka planéty prehodila pár slov a vymenili si úsmevy. Spokojný výraz bol celkovo na jej tvári prítomný po celý čas.

 Čo sa týka spomenutých osláv 70. výročia nástupu kráľovnej Alžbety II. na trón, tie sa budú konať od 2. do 5. júna. Očakáva sa, že na balkóne Buckinghamského paláca sa objaví celkom 18 členov kráľovskej rodiny, vrátane nástupníka trónu princa Charlesa a jeho manželky Camilly, jeho syna Williama, jeho manželky Kate a ich troch detí.

Z vystúpenia budú tento rok vylúčení princ Harry a jeho žena Meghan, ktorí sa pred dvoma rokmi rozhodli opustiť kráľovské povinnosti a teraz žijú aj so svojimi dvoma deťmi v Kalifornii. Pár sa ale zúčastní na ostatných oslavách kráľovninho platinového jubilea.

Na balkóne nevystúpi ani druhý najstarší syn kráľovnej, princ Andrew a to kvôli škandálu okolo zneužívania neplnoletých dievčat z okruhu zosnulého amerického multimilionára Jeffreyho Epsteina./agentury/

X X X

Nepredĺžim, oznámil vraj Lewandowski. Barcelona mu núka to, čo Bayern nie

 Vo štvrtok mal navyše svojmu Bayernu Mníchov oznámiť, že s ním nepredĺži kontrakt, ktorý má platnosť do konca nadchádzajúcej sezóny.

O odchode tridsaťtriročného útočníka sa diskutuje už dlhodobo, podľa agentúry DPA nie je v nemeckom tíme spokojný a chce zmenu.

Podľa Bildu ho zasiahlo, že vedenie Bayernu sa snažilo získať Nóra Erlinga Haalanda, čo v Poliakovi vyvolalo pocit, že si ho dostatočne nevážia.

Katalánci mu ponúkajú trojročný kontrakt, pričom za jeho predčasný prestup by zaplatili 40 miliónov eur. Bayern s ním mal podľa informácií nemeckých médií plán predĺžiť zmluvu len o rok.

Športový riaditeľ mníchovského klubu Hasan Salihamidžič odchod najlepšieho strelca tohto ročníka Bundesligy zatiaľ vylúčil. Napriek tomu sa už špekuluje o adeptoch na jeho miesto.

Medzi kandidátmi sú napríklad Sebastien Haller z Ajaxu Amsterdam či Patrik Schick z Bayeru Leverkusen./agentury/