Kaliňák: Kedy som ja spochybňoval Lučanského samovraždu? Krajská prokuratúra v Prešove pri smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vylúčila cudzie zavinenie. Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák však trvá na tom, že ho zabil štát.
Kaliňák na výročie Lučanského smrti: Dozvieme sa skutočnosti, ktoré potvrdia, že verzia o samovražde nie je pravdivá „Skutok sa stal, nie je však trestným činom. Nastal následok, bolo však vylúčené cudzie zavinenie,“ uviedol prokurátor Marek Švagerko. Aj posudky súdnych lekárov a výsledky pitvy podľa neho dosvedčujú, že k smrti došlo následkom obesenia.
Podľa prokurátora boli získané podstatné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že Lučanský bol v cele sám. „Žiadna osoba v daný deň do cely nevstúpila,“ zdôraznil. Nepotvrdili sa ani podozrenia o porušení povinností dozorovej služby. Rovnako aj v prípade predchádzajúceho zranenia oka podľa prokuratúry dôkazy ukazujú, že do cely počas celého dňa nikto nevstúpil a zranenie si mal Lučanský spôsobiť sám.
Prokurátor ešte doplnil, že v rámci vyšetrovania bolo vykonané veľké množstvo úkonov. Bolo zrealizovaných 87 výsluchov, tri konfrontácie svedkov a vypočuli viacero znalcov. Uskutočnila sa aj rekonštrukcia udalostí, zhromaždili sa znalecké posudky, listinné materiály a podklady.
Eximinister vnútra Robert Kaliňák hovorí, že nespochybňuje samovraždu ako príčinu smrti. „Toto vyšetrovanie nám nedáva odpoveď na to, ako došlo k zlyhaniu systému, vrátane tých incidentov v nemocnici. Takéto rozhodnutie nič nevysvetľuje,“ povedal Kaliňák.
Podľa neho je hlavným problémom zranenie oka, ktoré má „bezpochyby“ súvislosť s Lučanského smrťou. „Ten úraz oka spôsobil všetky tieto veci, ktoré skončili smrťou a to je príčinou všetkého tohto. Ako je možné, že sa generálovi, bývalému prezidentovi policajného zboru zlomí nadočnicový oblúk, má zásadný náraz a potom to skončí smrťou? Pýtam sa, či je tam toto vysvetlené a som presvedčený, že nie,“ zdôraznil exminister vnútra.
Kaliňák trvá na tom, že za smrť Lučanského je zodpovedný štát. „Z dnešného uhlu pohľadu je jasné, že generál nemal byť vo väzbe. To, že ho štát pripravil o život, je nepochybné. Keby nebol vo väzbe, je viac ako pravdepodobné, že by nezomrel. To nám úplne stačí. To, že štát zapríčinil jeho smrť, je nepochybné,“ zdôraznil. Exminister nepopiera, že Lučanský naozaj spáchal samovraždu. „Kedy som to ja spochybňoval?“ oponuje Kaliňák.
Bývalý policajný prezident Milan Lučanský bol zadržaný 3. decembra 2020, potom čo sa kvôli výsluchu vrátil z dovolenky v Chorvátsku. Už deň predtým mu v rámci akcie s krycím menom Judáš vzniesli obvinenie z prijímania úplatkov, ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Následne ho 6. decembra poslal Špecializovaný trestný súd do väzby.
Neskoršie pochybnosti o okolnostiach Lučanského smrti odštartovali na začiatku decembra 2020. Už vtedy na verejnosť prenikli informácie, že sa v prešovskej väznici údajne pokúsil o samovraždu a v ružomberskej vojenskej nemocnici musel absolvovať náročný operačný zákrok. Zodpovední ale tento incident uzatvorili s tým, že si len udrel tvár pri cvičení.
Vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) však následne 29. decembra na mimoriadnom brífingu oznámila, že Lučanský napokon sám siahol na život, pričom o deň neskôr zomrel v nemocnici v Prešove.
Okolnosti smrti ešte preskúmavala aj špeciálna komisia ministerstva spravodlivosti. Po všetkom, čo jej bolo umožnené skontrolovať, komisia nenašla žiadne dôkazy svedčiace o niekoho priamej spoluzodpovednosti za úmrtie bývalého policajného prezidenta./agentury/
X X X
Odveta za slobodu. Rusi vytrvalo bombardujú Cherson: 25 obetí, nemocnice evakuujú
Z nemocníc v Chersone pre ruské ostreľovanie evakuujú pacientov. Nedávno oslobodené mesto už druhý deň čelí smršti ruských rakiet. V piatok zahynulo 15 a vo štvrtok 10 civilistov. Zranenia utrpelo ďalších takmer 90 ľudí. Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine. V piatok to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Obyvatelia si prezerajú zničený obchod po ruskom raketovom útoku v Chersone na juhu Ukrajiny v piatok 25. novembra 2022.
X X X
Ruský podnikateľ Jevgenij Prigožin uviedol, že veliteľom jedného z práporov súkromnej polovojenskej organizácie, známej aj ako Vagnerova skupina, je aj bývalý generál americkej námornej pechoty.
Prigožin, ktorý sa k založeniu Vagnerovej skupiny, ktorá pôsobí v Sýrii, Afrike a aj vo vojne na Ukrajine, oficiálne prihlásil len v septembri. O zložení tejto polovojenskej organizácie hovoril pre fínske noviny Helsingin Sanomat. „Nie je v nej príliš veľa fínskych občanov, asi 20 ľudí. Ale z pochopiteľných dôvodov o nich nemôžem poskytnúť presné informácie,“ povedal.
Dodal, že na bojisku má o Fínoch veľmi dobrú mienku. „(V rámci Vagnerovej skupiny) bojujú v britskom prápore, ktorý vedie americký občan, bývalý generál námornej pechoty,“ povedal Prigožin, ktorého citovalo tlačové oddelenie jeho firmy Concord.
Prigožin, známy vďaka rozsiahlemu podnikaniu v oblasti cateringu a zmluvám s Kremľom aj pod prezývkou Putinov kuchár, sa vypracoval na jednu z najvplyvnejších postáv ruského biznisu a čoraz viac zasahuje aj do politiky.
X X X
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že výpadky elektriny ešte trápia vyše šesť miliónov domácností na Ukrajine. Povedal to dva dni po mohutnom ruskom raketovom útoku cielenom na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
„Dnes večer ešte pokračujú výpadky elektriny vo väčšine (ukrajinských) oblastí a v Kyjeve. Celkovo je nimi postihnutých vyše šesť miliónov odberateľov,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore, zverejnenom na sociálnych sieťach.
Dodal, že počet domácností postihnutých výpadkami elektriny sa od stredy znížil „o polovicu“.
Zelenskyj ďalej informoval, že výpadky prúdu zažíva okolo 600.000 odberateľov v hlavnom meste Kyjev, pričom medzi najviac postihnutými oblasťami je Odeská, Ľvovská, Vinnycká a Dnepropetrovská oblasť.
X X X
Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo opozičného politika Jevgenija Rojzmana medzi takzvaných zahraničných agentov, informoval ruský servis BBC. Organizácie alebo jedinci, ktorí sa ocitnú na zozname zahraničných agentov, sú vystavení oveľa prísnejšej úradnej kontrole. Bývalý starosta Jekaterinburgu Rojzman je jedným z posledných známych ruských opozičných predstaviteľov, ktorí neskončili vo väzení alebo neutiekli v posledných rokoch do exilu.
Rojzmana ruské úrady okrem toho stíhajú kvôli podozreniu, že sa dopustil diskreditácie ruskej armády. Podľa agentúry AP mu hrozí až päť rokov väzenia. Diskreditáciou armády sa rozumie akékoľvek oznámenie o činnosti ruských vojakov na Ukrajine, ktoré nie je v súlade s oficiálnym ruským výkladom. V auguste bol politik zadržaný na 48 hodín.
Rojzmanovi súd na jar uložil tri pokuty vo výške 50-tisíc rubľov za vyjadrenie a odkazy na sociálnych sieťach. Obhajoba sa odvolala, ale oblastný súd uznal všetky pokuty v súlade so zákonom. V máji dostal Rojzman ďalšiu pokutu, vo výške 85-tisíc rubľov, za komentár na sociálnej sieti v podobe otázky k správe o vyjadrení ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Aj v tomto prípade odvolací súd verdikt nezmenil. Interfax potrestanú Rojzmanovu repliku necitoval.
X X X
Dodávky elektrickej energie v ukrajinskej metropole Kyjev sa vrátia na „takmer normálnu úroveň“ v sobotu. Uviedol to v piatok poradca ministerstva energetiky Olexandr Charčenko.
Riaditeľ Výskumného energetického centra Charčenko na brífingu povedal, že kľúčovým faktorom obnovenia dodávok elektriny v Kyjeve i celej Ukrajine je prevádzka troch fungujúcich jadrových elektrární v krajine.
„Súdiac podľa situácie, naše jadrové elektrárne dosiahnu normálnu plánovanú kapacitu do dnešného večera. To bude znamenať, že sa vrátime k harmonogramom plánovaných odstávok a ľudia budú dostávať elektrinu minimálne 16 až 18 hodín denne,“ uviedol Charčenko.
„Kyjev bude mať viac-menej normálne pokrytie elektrinou zajtra,“ spresnil s tým, že po ruských raketových útokoch je poškodená viac než polovica z „kľúčových zariadení“ vysokonapäťovej prenosovej siete. V tejto súvislosti vyzval zahraničie na poskytnutie generátorov s cieľom zmierniť následky ďalších útokov.
X X X
Západné krajiny a humanitárne organizácie posielajú na Ukrajinu desiatky generátorov. Miliónom Ukrajincov, ktorí čelia ruským útokom na kritickú infraštruktúru as nimi spojenými výpadkami dodávok energie, tak chcú pomôcť zaistiť teplo a energiu v zimných mesiacoch.
Francúzsko dnes oznámilo, že vyslalo na Ukrajinu 100 vysoko výkonných generátorov, z ktorých každý môže plne zásobovať elektrinou niekoľko desiatok bytov alebo domov. Americká vládna agentúra pre humanitárnu pomoc USAID poskytla Ukrajincom 80 generátorov a celkom ich krajine podľa ruskojazyčnej BBC sľúbila 1 600.
Generátory do nemocníc posiela aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po dnešnom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským podľa agentúry Reuters oznámila, že Európska únia zintenzívni úsilie v poskytovaní pomoci Ukrajine pri obnovovaní a udržaní dodávok elektriny a tepla. EÚ podľa nej poskytne cez niektoré krajiny alebo rezervy Európskej komisie cez 200 transformátorov a 40 vysoko výkonných generátorov. „Každý z týchto generátorov môže zaistiť nepretržité napájanie malej až stredne veľkej nemocnice,“ uviedla von der Leyenová.
17 štátov EÚ sa už pripojilo k pomoci ťažko poškodenému ukrajinskému energetickému sektoru a posiela do krajiny v rámci Mechanizmu civilnej ochrany EÚ 500 generátorov elektrickej energie. Konkrétne ide o Slovinsko, Slovensko, Írsko, Rakúsko, Švédsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Belgicko, Bulharsko, Luxembursko, Cyprus, Poľsko a Francúzsko.
V Európe tiež vznikla iniciatíva „Generátory nádeje“, do ktorej sa má zapojiť cez 200 európskych miest v 38 krajinách, ktoré sú vyzvané, aby poskytli Ukrajine generátory. Podľa starostu Florencie Daria Nardellu by ich mohla Ukrajina získať cez tento program stovky.
O podobnej pomoci Ukrajine rozhodli tento týždeň zastupitelia Prahy, ktorá pošle do Kyjeva a Mykolajivu 626 naftových ohrievačov a 18 elektrocentrál z majetku Správy služieb hlavného mesta Prahy. „V súčasnosti sa rieši spôsob prepravy,“ povedal primátor Zdeněk Hřib. Dodal, že vybavenie zaberá 350 europaliet.
X X X
Označenie Ruska za štát podporujúci terorizmus nemá nič do činenia so skutočným bojom s medzinárodným terorizmom, uviedlo dnes na svojom webe ruské ministerstvo zahraničných vecí. Rezolúciu, ktorá takto označila Rusko, v stredu schválili europoslanci, podľa ktorých ruská armáda zámerne útočí na Ukrajine na civilné ciele.
„Tento nepriateľský krok je súčasťou objednanej informačnej a politickej kampane, ktorú Západ vedie proti našej krajine. Nemá nič spoločné s reálnou situáciou ohľadom boja s medzinárodným terorizmom,“ uviedol vo vyhlásení námestník ruského ministra zahraničných vecí Oleg Syromolotov.
V stredajšej rezolúcii Európsky parlament označil Rusko „za štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa teroristické prostriedky“. Súčasne vyzval úniové štáty, aby prijali podobnú deklaráciu a aby obmedzili diplomatické vzťahy s Ruskom na „nevyhnutné minimum“.
X X X
Maďarská prezidentka Katalin Nováková odcestuje do Kyjeva, kam ju pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Napísal to v piatok server Index.hu, termín návštevy však nespresnil.
Server pripomína, že pôjde o prvú návštevu najvyššieho predstaviteľa Maďarska od začiatku rusko-ukrajinskej vojny.
Nováková podľa informácií Index.hu poletí do Poľska, odkiaľ bude pokračovať v ceste do hlavného mesta Ukrajiny vlakom. Kancelária prezidentky tieto informácie nepoprela, ale ani nepotvrdila.
Maďarská prezidentka sa pripojila k vyhláseniu prezidentov krajín Bukureštskej deviatky (B9), v ktorom odsúdili útoky na Ukrajinu z 10. októbra. Do B9 patria Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.
X X X
Pri ruskom ostreľovaní juhukrajinského mesta Cherson zahynulo počas dneška 15 jeho obyvateľov, ďalších 35 ich utrpelo zranenie. Je medzi nimi aj dieťa. S odvolaním sa na mestskú radu Chersonu to napísala agentúra Ukrinform. Nedávno oslobodený Cherson zasiahla smršť ruského ostreľovania už druhý deň v rade. Je to výrazná eskalácia útokov od chvíle, keď sa Rusko po osemmesačnej okupácii z mesta stiahlo, napísala skôr agentúra AP. Vo štvrtok zahynulo podľa ukrajinských úradov v Chersone kvôli ruským útokom desať ľudí.
„Pri útokoch bolo poškodených niekoľko súkromných domov a výškových budov,“ uviedla starostka mesta Halyna Luhovová.
Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili moskovské jednotky. Ukrajinská armáda pri úspešnej protiofenzíve opätovne obsadila Cherson 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper.
X X X
Ukrajinské úrady evakuujú pacientov z nemocníc v Chersone, dôvodom je ruské ostreľovanie mesta. Na telegrame to uviedol šéf správy Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Nedávno oslobodený Cherson dnes – už na druhý deň v rade – zasiahla smršť ruského ostreľovania. Je to výrazná eskalácia útokov od chvíle, keď sa Rusko nedávno po osemmesačnej okupácii z mesta stiahlo, napísala agentúra AP.
„Deti z chersonskej oblastnej nemocnice sme previezli do Mykolajiva, kde sa im naďalej bude dostávať potrebná lekárska starostlivosť,“ napísal Januševyč a dodal, že stovka pacientov psychiatrického zdravotníckeho zariadenia v Chersone sa bude liečiť v Odese.
Januševyč dnes tiež uviedol, že pri ruskom ostreľovaní vo štvrtok zahynulo desať civilistov a 54 ďalších ich utrpelo zranenia. Dve štvrte Chersonu sa podľa neho ocitli „pod masívnou delostreleckou paľbou“. Útoky spôsobili skazu v niektorých obytných štvrtiach, ktoré doteraz neboli bojmi priamo zasiahnuté, uviedla AP.
X X X
Ruské útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny sú znakom „zúfalstva“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Vyhlásil to britský minister obrany Ben Wallace, informuje televízia Sky News.
Wallace v príhovore počas návštevy lodenice v Glasgowe uviedol, že Ukrajinci „musia pritlačiť, aby dokázali Rusov zatlačiť späť“. „Na civilnom fronte musia chrániť národnú infraštruktúru, na ktorú sa Putin schválne zameriava v nádeji, že zničí ich ekonomiku. Znamená to, že cez zimu budú mať ťažkosti,“ povedal šéf britského rezortu obrany.
Zároveň poukázal na to, že zámerné útočenie na civilnú infraštruktúru, je podľa medzinárodného práva nezákonné. „Nedovolíme, aby takýto typ zastrašovania a brutality uspel,“ uviedol Wallace.
„Časť tohto ukazuje, že (Putin) sa cíti zúfalo, že jeho armáda nie je úspešná,“ uviedol Wallace. Zároveň poukázal na nedávne stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského mesta Cherson a „zaujímavé“ prepustenie celého radu ruských vojenských veliteľov.
„Myslím si, že aby to zamaskoval, tak sa Putin snaží vyhodiť do vzduchu celú infraštruktúru určenú pre (ukrajinský) ľud,“ vyhlásil na záver.
X X X
Kyjev žiada zahraničné firmy, aby prestali vyrábať čipy kompatibilné s ruským navigačným systémom Glonass. Tento systém totiž používa ruská armáda na raketové útoky na Ukrajinu. Pokiaľ nebude mať Rusko k zahraničným čipom prístup, bude musieť začať s výrobou vlastných, a to od nuly, uviedla podľa agentúry Unian ukrajinská vojenská rozviedka.
Glonass je sovietska analógia amerického systému GPS. Sovieti systém vyvíjali na zákazku ministerstva obrany od konca 70. rokov minulého storočia. Prvá družica systému bola umiestnená na obežnú dráhu v roku 1982. Glonass sa síce používa ako na vojenské, tak civilné účely, podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky z neho ale ťaží hlavne ruská armáda, ktorá s jeho pomocou navádza rakety na ukrajinské mestá. Systém závisí na mikročipoch vyrábaných zahraničnými spoločnosťami, čo je jeho slabé miesto.
„Obvykle ide o čipy pre civilné použitie, ale Rusi ich používajú na armádne účely. Čipy dostávajú od systému Glonass súradnice a spracovávajú ich. Rakety sa s pomocou týchto informácií orientujú v priestore a cielia na ukrajinskú civilnú a energetickú infraštruktúru,“ povedala rozviedka na telegrame .
Čipy s podporou systému Glonass vyrábajú napríklad americké firmy Linx Technologies, Broadcom, Qualcomm, Telit, Maxim Integrated, Trimble alebo Cavli Wireless, kanadské Sierra Wireless a NovAtel, švajčiarske U-blox a STMicroelectronics, britská Antenova a belgická Sept. Podľa nej sa tieto čipy používajú napríklad v dronoch Orlan-10 a Šáhíd-136, v raketách Iskander a Kinžal, Kaliber, Ch-101, Ch-555, Ch-38 alebo v salvových raketometoch Tornado-S a Smerč.
X X X
Ruská ropa sa už obchoduje hlboko pod navrhovaným cenovým stropom, o ktorom sa diskutuje v Európskej únii (EÚ). Uviedla to v piatok agentúra Bloomberg.
Diplomati EÚ tento týždeň debatovali o strope niekde medzi 65 až 70 USD za barel (159 litrov). Očakáva sa, že tento limit zavedú všetky krajiny skupiny G7.
Ale už tento rozsah je vysoko nad súčasnou cenou ruskej ropy Ural, podľa údajov spoločnosti Argus Media. Vo štvrtok (24. 11.) klesla napríklad cena ropy Ural na približne 52 USD (50,12 eura) za barel na dvoch kľúčových západných exportných termináloch Ruska.
Po zavedení cenového stropu bude platiť zákaz na transport, poistenie a iné služby s spojené s predajom ruskej ropy za cenu vyššiu ako stanovený limit. Cieľom cenového stropu je zabrániť Rusku financovať vojnu na Ukrajine vďaka vysokým príjmom z ropy.
Ak by bol zavedený strop v rozmedzí 65 až 70 USD za barel, Rusko by mohlo získať vyššie ceny a jeho klienti by nemali problém s prístupom k tankerom a službám spojeným s týmito obchodmi. Práve neistota v súvislosti s prepravou nákladu odstrašuje niektorých potenciálnych kupujúcich. Samotná EÚ zakáže od 5. decembra takmer všetok dovoz ruskej ropy po mori.
X X X
Ukrajinské úrady začali pre neustále ruské ostreľovanie evakuáciu pacientov z nemocníc v nedávno oslobodenom meste Cherson na juhu Ukrajiny, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč.
O evakuácii pacientov z nemocníc informoval Januševyč v príspevku na sociálnej sieti. Dodal, že deti z miestnej nemocnice previezli do susednej Mykolajivskej oblasti.
X X X
Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil Ukrajinu, že Nemecko ju bude podporovať tak dlho, ako bude potrebné. Povedal to v interview pre nemecký magazín Focus, ktoré bolo zverejnené v piatok, deväť mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajine.
„Ukrajina sa môže na nás spoľahnúť, že jej budeme ďalej poskytovať rozsiahlu finančnú a humanitárnu pomoc a aj zbrane – tak dlho, ako bude treba,“ uviedol Scholz.
Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré poskytujú Ukrajine najväčšiu pomoc vrátane dodávok zbraní. Veľmi účinné sú najmä samohybné húfnice, protilietadlové tanky Gepard, raketomety a systém protivzdušnej obrany IRIS-T./agentury/
X X X
Moskvič už začal hru na automobilku. Z liniek zišli prvé čínske autá
V bývalom moskovskom závode Renaultu začali Rusi montovať čínske SUV JAC JS4. Volá sa Moskvič 3. Prvým modelom reinkarnovaného Moskviču je Moskvič 3. Ide o preznačkované čínske SUV JAC JS4.
Po viac ako dvoch dekádach zišiel z montážnej linky prvý novodobý Moskvič. Značka, ktorá skrachovala v roku 2001 sa tak vracia opäť na scénu. Ale nie za príliš šťastných okolností. Ako vieme, k reinkarnácii došlo po tom, čo Renault ukončil v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine svoje ruské aktivity. Za jediný rubeľ sa vzdal svojho podielu v AvtoVaze a moskovskú fabriku previedol na mesto Moskva. Pôvodne v nej francúzsky vlastník vyrábal modely Renault Duster, Renault Kaptur a Renault Arkana. No v marci linky zastali.
Odvtedy ruské ministerstvo obchodu a priemyslu, ako aj mesto Moskva, riešili otázku ako naložiť s touto fabrikou. Nebola to ľahká úloha, pretože Renault síce zanechal v Moskve všetok hardvér ale nie softvér, bez ktorého sú výrobné zariadenia k ničomu. Rusi preto hľadali vhodného partnera na výrobu áut a našli ho v Číne, ktorá si zo „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine nerobí ťažkú hlavu. Je ním čínska automobilka JAC. Prvý Moskvič 3, ktorý zišiel 24. novembra z montážnej linky, nie je teda ničím iným, ako čínskym SUV vyrábaným pod značkami JAC JS4 alebo Sehol X4.
Prvé kusy vznikajú len montážou komponentov dovezených z Číny. Zatiaľ sa v bývalom moskovskom závode Renaultu nič nelisuje ani nelakuje.
Jediným rozdielom je logo, nahradené značkou známou ešte z čias sovietskeho Ruska. O to viac prekvapuje, keď Maxim Kľjushkin, projektový manažér moskovského závodu odmietol potvrdiť, že JAC je partnerom Moskviča. „Máme technického partnera, ktorým je výrobca nákladných áut Kamaz a máme partnera na diaľku, s ktorým spolupracujeme, ale jeho meno neuvádzame“ povedal. Ako informuje agentúra Reuters, prvé vyrobené autá mali množstvo dielov označených kódmi JAC-u. O tom, že ide o čínsku konštrukciu niet najmenších pochybností. Prvé autá boli v Moskve teda len zmontované z dielov dovezených z Číny.
Všetky homologizačné dokumenty, ktoré umožňujú novému Moskviču 3 prevádzku na ruských cestách, sú vystavené na značku Kamaz. Napriek tejto hre na automobilku sa slávnostného momentu zúčastnili minister priemyslu a obchodu Denis Manturov, moskovský primátor Sergej Sobjanin a generálny riaditeľ Moskviča Dmitrij Pronin. Moskvič 3 bude vybavený buď atmosférickým motorom s objemom 1,6 litra alebo motorom 1,5 Turbo s výkonom 150 koní( 210 Nm), spolupracujúcim s automatickou prevodovkou CVT alebo 6-stupňovou manuálnou prevodovko. Chytá sa aj jeho elektrická verzia 3e s výkonom 65 koní, ktorú JAC vyrába pod označení JAC iEVS4. Pôvodná lithium-železito-fosfátová batéria bude ale nahradená novou nikel-kobalt-hliníkovou. Dojazd ruskej verzie má byť 410 km.
Do konca roka si Moskvič trúfa vyrobiť 600 áut, z toho 200 elektrických. V budúcom roku má však produkcia podľa plánov vzrásť na 50 000 kusov, z čoho približne pätina bude elektrických. Celý výrobný cyklus so zváraním a s lakovaním karosérie je naplánovaný na rok 2024. V budúcnosti chce Moskvič rozšíriť ponuku na štyri crossovery a jeden sedan na báze modelov Sehol X6, JAC J7, JAC S7 a spomínaných JAC JS4 a JAC iEVS4. O tri roky by mali prísť na rad autorsky vyvinuté modely na novej platforme z dielne Kamazu./agentury/
X X X
Snažíme sa byť dobrým susedom, hovorí generálny manažér Amazonu na Slovensku
V Seredi vzniklo v roku 2017 nové centrum reverznej logistiky Amazon. Toto inovatívne centrum ponúka prácu približne 3-tisíc zamestnancom, pričom majú možnosť využívať najmodernejšie technológie na kontrolu a posúdenie vrátených zásielok pre opätovné použitie alebo opravu.
Miloš Jasenčak je prvým Slovákom na čele seredského Amazonu, ktorý sa vyprofiloval v Prahe a potom sa vrátil na Slovensko, kde implementuje rôzne zaujímavé riešenia. V rámci svojej manažérskej pozície riadi zamestnancov centra, ktorého plocha sa rovná asi deviatim futbalovým ihriskám. S výzvami sa preto stretáva denne.
„Päť rokov som pracoval v pobočke, kde sa posielajú objednávky zákazníkom a v roku 2020 som sa rozhodol prijať výzvu a prejsť do slovenského Amazonu v Seredi. Výzva spočívala v tom, že to, čo sa robí v Seredi, je úplne iné ako to, na čo som bol zvyknutý. V Seredi je centrum reverznej logistiky, čo znamená, že spracúvame vrátený tovar od našich zákazníkov,“ opísal svoju veľkú osobnú výzvu na Slovensku Jasenčak.
Ako pokračoval, prišli však aj ďalšie výzvy a jednou z nich bola pandémia. Udialo sa mnoho zmien a ani Jasenčak nikdy vo svojej manažérskej kariére nepredpokladal, že bude riešiť podobné situácie. Centrum, kde pracuje 3-tisíc ľudí, muselo okamžite zareagovať na pandemické opatrenia, nariadenia vlády aj hygienikov aj interné nariadenia.
„Nebolo to jednoduché, ale zareagovali sme rýchlo. Hneď sme zvýšili zvozovú dopravu pre našich zamestnancov, pri príchode do práce sme kontrolovali režim OTP, distribuovali sme ochranné pomôcky, rúška, dezinfekčné prostriedky,“ opísal kroky v začiatkoch pandémie covidu-19 a pokračoval:
„Spolupracovali sme s mestom Sereď, aj im sme poskytovali finančné a ochranné prostriedky. Pomáhali sme celoslovensky rôznym organizáciám, poskytovali sme im materiálnu aj finančnú pomoc.“
Spočiatku pracovalo v pobočke Amazonu v Seredi 1000 zamestnancov, postupne to však narástlo a je ich približne 3-tisíc. Jasenčak sa snaží poznať prácu všetkých: „Je súčasťou tréningu nových manažérov. Každý manažér strávi v tomto procese nejaký čas a sú to dni alebo týždne. Prácu poznám dokonale, ale je iné byť v procese jeden deň a je iné tam byť každý deň. S mojím tímom navštevujeme oddelenia každý deň a rozprávame sa s manažérmi aj ostatnými zamestnancami,“ opísal.
X Ako centrum funguje?
České centrum v Dobrovízi je ideálnym príkladom toho, čo si ľudia pod názvom Amazon predstavia. Človek si niečo objedná a zamestnanci to zabalia a pošlú. V Seredi sa však pracuje trochu inak. „Všetko, čo je nedoručené, čo zákazník nechce, čo si objednal omylom alebo má viac vecí na vyskúšanie, a pošle to naspäť, príde do Serede. My objednávky musíme spracovať a ideálne je dať im druhý život,“ vysvetlil základný proces v Amazone zo Serede.
Zamestnanci pri položkách vykonávajú niekoľko bodovú kontrolu a drvivú väčšinu položiek vracajú do distribučných centier. Okrem iného vykonávajú aj drobné opravy, pričom najatraktívnejšia sa javí oprava dronov.
„Máme náhradné diely, takže ich dokážeme opraviť. Dokážeme tiež skompletizovať príslušenstvo k jednotlivým položkám, napríklad vrátiť nabíjačku k telefónu, nahradiť poškodené balenie. Všetko, čo sa predať nedá, sa snažíme darovať tým, ktorí to dokážu využiť,“ uviedol Jasenčak.
Dodal, že niektorým druhom nepredaných produktov vedia nájsť nových majiteľov aj inak. Napríklad krmivo pre zvieratá, ktoré môže byť poškodené, posúvajú ďalej do lokálnych útulkov, pričom primárne spolupracujú so Slobodou zvierat. „Slobode zvierat darujeme tony krmiva pre zvieratá.“
Amazon sa do roku 2040 zaviazal mať nulové emisie a do elektrických nákladných vozidiel investuje miliardu eur. Takisto všetky nové centrá budú nízkoenergetické, z čoho vyplýva, že spoločnosť dbá na svoju environmentálnu stopu a myslí na budúcnosť.
„V Seredi sme sa zaujímali o slnečné, veternú energiu, aj keď sú tam naše možnosti obmedzené. Snažíme sa zveľaďovať okolie našej budovy, vysádzame stromy, na jar si zabezpečíme niekoľko úľov so včelami a máme vlastný med,“ opísal ekologické aktivity generálny manažér centra reverznej logistiky Amazon v Seredi.
„Snažíme sa byť dobrým susedom“
Okrem toho sa zamestnanci zapájajú do Dňa Zeme, maľujú lavičky, dávajú dokopy detské ihriská. Aj priamo v centre sa venujú charitatívnym aktivitám.
„Snažíme sa byť dobrým susedom a pomáhať v krízových situáciách. Lokálne komunikujeme s rôznymi inštitúciami a ony nám dávajú požiadavky, čo by im pomohlo. Pre situáciu na Ukrajine sme vytvorili humanitárne huby, jeden z nich je u nás v Seredi. Tam skladujeme humanitárnu pomoc. Jednou z príjemných aktivít je Amazon Goes Gold. Ide o dva dni, počas ktorých prídu zamestnanci do práce v pyžamách a za každého, kto takto príde, darujeme 3 eurá nadáciám, ktoré pomáhajú bojovať s rakovinou detí, aktuality.sk
X X X
Von der Leyenová volala so Zelenským: Únia dá Ukrajine generátory a transformátory
Von der Leyenová vyjadrila solidaritu s Ukrajinou, ktorá musí znášať „zámerné a barbarské ostreľovanie“ civilnej infraštruktúry nariadené Putinom.
Európska únia zintenzívni pomoc pre Ukrajinu a pomôže jej obnoviť, udržiavať a chrániť elektrickú sieť a vykurovanie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to oznámila v piatok po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Správu priniesol portál britského denníka The Guardian.
Von der Leyenová potvrdila, že Európska únia pripravuje pre Ukrajinu „čo najrýchlejšie“ doručenie veľkých darov od jednotlivých členských štátov a z rezerv EK.
EÚ podľa nej poskytne 200 stredne veľkých transformátorov a veľký autotransformátor z Litvy, autotransformátor strednej veľkosti z Lotyšska a 40 generátorov s vysokým výkonom z rezerv EÚ v Rumunsku.
Každý z týchto generátorov „dokáže poskytovať nepretržitý elektrický prúd malej až stredne veľkej nemocnici“, dodala von der Leyenová.
Informovala tiež, že v telefonáte so Zelenským vyjadrila „plnú solidaritu“ EÚ s ukrajinským ľudom, ktorý musí znášať „zámerné a barbarské ostreľovanie“ ukrajinskej civilnej infraštruktúry, nariadené ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
O vzájomnom telefonáte informoval aj prezident Zelenskyj na Twitteri. V tvíte uviedol: „S predsedníčkou EK sme diskutovali o iniciatíve na vývoz obilnín z Ukrajiny. Poďakoval som sa za obrovskú finančnú pomoc EÚ, za začatie práce na deviatom sankčnom balíku. Vyjadril som sa, že zavedenie cenového stropu na ruskú ropu by bol účinný nástroj. Debatovali sme aj o zaistení energetickej stability na Ukrajine.“, aktuality.sk
X X X
V Kyjeve by do soboty mali obnoviť dodávky elektriny
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v piatok oznámila, že všetky ukrajinské jadrové elektrárne boli znova napojené na rozvodovú sieť.
Dodávky elektrickej energie v ukrajinskej metropole Kyjev sa vrátia na „takmer normálnu úroveň“ v sobotu. Uviedol to v piatok poradca ministerstva energetiky Olexandr Charčenko. Citovala ho spravodajská stanica CNN.
Riaditeľ Výskumného energetického centra Charčenko na brífingu povedal, že kľúčovým faktorom obnovenia dodávok elektriny v Kyjeve i celej Ukrajine je prevádzka troch fungujúcich jadrových elektrární v krajine.
„Súdiac podľa situácie, naše jadrové elektrárne dosiahnu normálnu plánovanú kapacitu do dnešného večera. To bude znamenať, že sa vrátime k harmonogramom plánovaných odstávok a ľudia budú dostávať elektrinu minimálne 16 až 18 hodín denne,“ uviedol Charčenko.
„Kyjev bude mať viac-menej normálne pokrytie elektrinou zajtra,“ spresnil s tým, že po ruských raketových útokoch je poškodená viac než polovica z „kľúčových zariadení“ vysokonapäťovej prenosovej siete.
V tejto súvislosti vyzval zahraničie na poskytnutie generátorov s cieľom zmierniť následky ďalších útokov.
Ukrajina je vo veľkej miere závislá od jadrovej energie. Pred februárovou inváziou Ruska vyrábalo 15 reaktorov jej štyroch atómových elektrární približne polovicu z elektriny v krajine, vyplýva z údajov Svetovej jadrovej asociácie (WNA).
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v piatok oznámila, že všetky ukrajinské jadrové elektrárne boli znova napojené na rozvodovú sieť. Od tej boli odpojené v dôsledku stredajšieho rozsiahleho raketového úderu Ruska na Ukrajinu, pripomenula agentúra Reuters, aktuality.sk
X X X
Poprad zažil prvý bojkot poslancov v histórii. Ani to neviem vysloviť, hovoril primátor Danko
Mestský parlament v Poprade nebol uznášaniaschopný. Chýbala väčšina poslancov. Primátor Danko hovoril o obštrukcii, poslanci sa sťažovali na netradičný čas rokovania.
Primátor Popradu Anton Danko zvolal ustanovujúce zasadnutie novozvoleného mestského zastupiteľstva na piatok 25. novembra 2022. Kým jeho slávnostná časť, na ktorej z celkovo 19 zvolených mestských poslancov zložilo sľub až 18, sa konala o 10. hodine dopoludnia, pracovnú časť posunul na 15. hodinu. Na tejto časti zasadnutia mestského parlamentu chýbalo desať poslancov, v rokovacej sále bolo prítomných iba deväť poslancov.
„Prosím, prezentujte sa. Konštatujem, že ste neuznášaniaschopní… Ani to neviem vysloviť, lebo som to ešte nikdy nevyslovoval. Ste neuznášaniaschopní. Zo zákona počkáme 30 minút, pokiaľ niekto nepríde a nebudete uznášaniaschopní, ukončím toto zastupiteľstvo,“ vyhlásil Danko.
Po vypršaní 30-minútovej lehoty sa na návrh hlavného kontrolóra mesta čakalo ešte ďalších päť minút. Ani potom sa ale počet poslancov nezvýšil a rokovanie mestského zastupiteľstva sa predčasne skončilo. Poslanci sa mali venovať trom bodom – schváleniu platu primátora, odmien pre poslancov a mien takzvaných „sobášiacich“.
Podľa Danka ide o obštrukciu
„Za mojich 98, od 98. roku som tu bol ako viceprimátor, sa mi to ešte nikdy nestalo. Toto, čo sa stalo dnes. Takáto obštrukcia v meste Poprad je prvýkrát a je mi to veľmi ľúto. Je mi smutno, ospravedlňujem sa všetkým Popradčanom. Ďalšie zastupiteľstvo oznámim písomne všetkým. Z tých chýbajúcich deviatich nadpolovičná väčšina ani nevedela, ako sa ospravedlniť podľa platného rokovacieho poriadku,“ dodal Danko.
Už na slávnostnej časti ustanovujúceho mestského zastupiteľstva chýbal lekár Martin Lajoš. Okrem neho sa ho zúčastnili všetci mestskí poslanci. Na poobedňajšej pracovnej časti chýbali poslanci Martin Baloga, Slavomír Božoň, Patrícia Bujňáková, Marcel Haščák, Jozef Košický, František Majerský, Dávid Skokan, Igor Wzoš a Helena Mezenská. Ide o názorovú opozíciu voči primátorovi Antonovi Dankovi.
Naopak v sále nechýbali primátorovi podporovatelia – Marián Barilla, Adrián Kromka, Michal Baran, Peter Brenišin, Tatiana Husárová, Ondrej Kavka, Štefan Pčola, Anna Schlosserová a Jozef Švagerko.
Netradičný čas rokovania poslancov
Poslancov v Poprade aktuálne názorovo rozdelila primátorova voľba času konania mestského zastupiteľstva. Tú Anton Danko stanovil na piatok poobede. Časť mestských poslancov si myslí, že tento čas zvolil schválne preto, aby sa ho pre neodkladné pracovné povinnosti nemohli niektorí z nich zúčastniť. Ide napríklad o dvojicu profesionálnych hokejistov Dávida Skokana a Marcela Haščáka.
Doposiaľ bolo v Poprade nepísaným pravidlom, že sa mestské zastupiteľstvá konali vždy v stredy ráno. Dialo sa tak aj vtedy, keď bol mestským poslancom a podporovateľom Antona Danka vtedy aktívny hokejový hráč Popradu Arne Kroták.
Skokan hrá hokej v klube HK Poprad, Haščák pôsobí v konkurenčnom HC Slovan Bratislava. Oba kluby hrajú svoje zápasy pravidelne takmer každý piatok podvečer počas celej sezóny. Popradčania sa v piatok 25. novembra predstavia o 17.30 na ľade Košíc a bratislavský Slovan privíta na domácom ľade o 18. hodine Trenčín, aktuality.sk
X X X
Experti na umelú inteligenciu pobavili Putina, na deepfake videu sa objavil Olaf Scholz
Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ukázali na výstave projektov v oblasti umelej inteligencie „deepfake“ video nemeckého kancelára Olafa Scholza. Falošný kancelár hovoril po nemecky.
Ako v piatok informovala agentúra DPA, Putin sledoval krátky videoklip so značným pobavením, najmä v závere, keď „Scholz“ priznáva, že Nemecko sa bez ruského plynu nedokáže zaobísť.
Po niekoľkých protiamerických vetách prevzatých z populárneho ruského akčného filmu Brat-2 falošný Scholz hovorí: „Chceli sme sa vzdať ruského plynu. Ale slovami ruského klasika: Chceli sme to spraviť čo najlepšie, ale dopadlo to ako vždy.“
Ide o legendárny bonmot ruského premiéra Viktora Černomyrdina, ktorý už v Rusku medzičasom zľudovel. DPA dodala, že Putin rozumel slovám “„kancelára“ aj bez prekladu. Následne poznamenal, že hoci je kancelár „falošný, hovorí správne veci – zmysluplné a hlboké“, aktuality.sk
X X X
Ruské ostreľovanie zabilo v Chersone pätnásť civilistov
Ukrajinské úrady museli začať pre neustále ruské ostreľovanie evakuáciu pacientov z nemocníc. Ruské ostreľovanie mesta Cherson na juhu Ukrajiny usmrtilo v piatok 15 civilistov, cituje starostku nedávno oslobodeného mesta Halynu Luhovovú tlačová agentúra AFP.
„Dnes bolo zabitých pätnásť obyvateľov mesta Cherson a 35 ďalších utrpelo zranenia, vrátane jedného dieťaťa. Je to následok nepriateľského ostreľovania,“ napísala Luhovová na sociálnych sieťach. „Pri útokoch bolo poškodených niekoľko súkromných domov a výškových budov,“ dodala.
Museli začať pre neustále ruské ostreľovanie evakuáciu pacientov z nemocníc. V piatok to uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Dodal, že deti z miestnej nemocnice previezli do susednej Mykolajivskej oblasti.
Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili moskovské jednotky. Ukrajinská armáda pri úspešnej protiofenzíve opätovne obsadila Cherson 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper, aktuality.sk
X X X
Nie je to iba o tom, že sa dostanete dnu. Bezbariérovosť chýba mnohým školám i verejným budovám
Podľa prieskumu ministerstva školstva má bezbariérový prístup iba 40 percent stredných škôl. Vestibuly, kde sa môžu bez prekážok pohybovať aj ľudia na invalidných vozíkoch, nájdete len v polovici základných škôl
Zastaví ich schodisko či strmá rampa, po ktorej sa dá ledva vyjsť, ak môžete chodiť. Ak už sa aj do budov dostanú, narazia na to, že chýba výťah a úradné záležitosti musia riešiť na vrátnici. Aj taká je realita v živote ľudí na invalidnom vozíku, ale aj matiek s kočíkmi.
Hoci máme zákon, ktorý nariaďuje, aby boli budovy bezbariérové, platí až pre tie, ktoré boli postavené alebo zrekonštruované po roku 2002. V praxi sa však stáva, že ak aj nejaké budovy majú bezbariérový vstup, ľudia s hendikepom sa nemôžu pohybovať v interiéri, pretože chýba napríklad výťah.
O tom, že niektoré verejné budovy, školy či úrady nie sú pre imobilných vôbec uspôsobené, svedčí aj špeciálna mapa, do ktorej môžu užívatelia nahrávať informácie o tom, či majú konkrétne budovy bezbariérový prístup.
Malá skupina
„Sú úrady, kde sa síce dostanete do budovy, no iba na prízemie. Na to, či sa budova dá využívať bezbariérovo, sa už nemyslí. Týka sa to najmä starších objektov z obdobia socializmu,“ vysvetľuje Jakub Gorta, ktorý už piaty rok pôsobí v neziskovej organizácii Vozičkár info.
Spolu s ďalšími členmi organizujú takzvané vozičkárske salóny pre imobilných, v rámci chránenej dielne pomáha klientom pri vybavovaní žiadostí na rôznych úradoch.
Vo všeobecnosti sú podľa neho veľké štátne úrady ako ministerstvá na tom lepšie ako daňové úrady či úrady sociálnych vecí a rodiny. Dodáva tiež, že aj keď išiel na úrad, kde sa nedostal na poschodie, vždy všetko vybavil. Je to však skôr podľa neho otázka dôstojnosti.
„Vybavovať záležitosti s úradníkom na vrátnici je nedôstojné a tiež to nie je v súlade s ochranou osobných údajov,“ konštatuje. Problémom nie sú iba verejné budovy, imobilní majú komplikácie dostať sa aj do mnohých reštaurácií.
Nie je vôbec raritou, že toalety pre týchto ľudí využívajú aj zdravé osoby. Niekedy si z nich podniky vytvoria sklad. Samostatnou kapitolou sú vysoké obrubníky na chodníkoch bez zošikmených nájazdov. V súvislosti s nimi sa podľa Jakuba Gortu zlepšuje situácia najmä vo väčších mestá, stále to však nestačí.
„Nevytvára sa taký tlak, aký by bol potrebný. Je to do veľkej miery spôsobené aj tým, že máme málo aktívnych vozičkárov. Odhaduje sa, že na Slovensku žije asi 10 až 12 percent ťažko zdravotne postihnutých, z nich je aktívnych malé percento ľudí na vozíku. Nie sme asi dostatočne veľká skupina,“ zamýšľa sa.
Z rozhovorov s klientmi i známymi z komunity hendikepovaných usudzuje, že na Slovensku je stále kam sa posúvať po vzore Poľska či krajín západnej Európy.
Problémy aj v panelákoch
V roku 2021 prijal Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím celkovo 84 podnetov týkajúcich sa bezbariérovosti, z toho v deviatich prípadoch išlo o prístupnosť do budov.
Komisárka Zuzana Stavrovská uviedla, že problémy sa týkali vstupu do bytových a verejných budov, chýbajúcich výťahov a tiež bezbariérových sociálnych zariadení.
Vo výročnej správe opisuje aj konkrétny prípad týkajúci sa bytového domu v obci pri Prešove, kde susedia nesúhlasia s tým, ako bol namontovaný stoličkový výťah pre imobilnú ženu. Namietajú, že ostatných obmedzuje v pohybe po schodoch a podali aj podnet na stavebný úrad.
„Od 1. februára 2020 je účinná novela zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorej sa nevyžaduje súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri montáži zdvíhacieho zariadenia v spoločných častiach bytového domu. Imobilné osoby sa na mňa obrátili s podnetmi, v ktorých sa sťažujú na svojich susedov, pretože nerešpektujú zákon a bránia v montáži stoličkového výťahu, resp. iného zdvíhacieho zariadenia,“ konštatuje komisárka a dodáva, že hoci sa podarilo zmeniť zákon, myslenie niektorých ľudí sa napriek tomu neposunulo.
Bariérové školy
O bezbariérovosti verejných priestranstiev sa začalo hovoriť začiatkom 90. rokov. Na Slovensku v roku 2002 vstúpila do platnosti vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorá definuje podrobnosti o technických požiadavkách na stavby. Vzťahuje sa však len na budovy, ktoré sa začali stavať po roku 2002 alebo tie, ktoré sa po tomto roku zrekonštruovali.
Na hendikepovaných myslí aj nový stavebný zákon. V ňom je uvedené, že stavba musí byť navrhnutá a zhotovená tak, aby okrem iného spĺňala aj požiadavky na bezbariérové užívanie. Opäť však ide o budovy, ktoré sa ešte len idú stavať.
V roku 2022 vydalo ministerstvo školstva dokument Mapovanie stavu debarierizácie materských, základných a stredných škôl a priorizácia škôl.
Podľa zverejnených prieskumov nemajú bezbariérový prístup do budovy tri štvrtiny zapojených materských škôl, výťah majú dve percentá z nich.
V prípade základných škôl chýba v 45 percentách bezbarierový prístup k budove z cesty, chodníka alebo parkoviska. Problematický je aj interiér – bezbariérové vestibuly nájdete len v polovici základných škôl a imobilní sa bez problémov dostanú cez únikový východ iba v 25 percentách škôl.
Spomedzi oslovených stredných škôl viac ako 60 percent uviedlo, že nemajú bezbariérový vstup a viac ako 87 percent nedisponuje výťahom.
„Žiaci a študenti môžu v prípade, že škola nie je bezbariérová, požiadať o špeciálnu pomôcku – schodolez. K nemu však potrebujú asistenta, pretože s ním človek nedokáže sám pracovať. Mnohí ľudia na invalidnom vozíku sa však pohybujú sami,“ dodáva Jakub Gorta.
Fotky z reality
Na špeciálnom webe, kam môže verejnosť pridávať do mapy informácie o bezbariérovosti alebo bariérovosti konkrétnych budov na Slovensku i v Česku, sa nachádzajú fotografie, ktoré dokazujú, že bezbariérovosť u nás určite nie je samozrejmosťou.
Napríklad základná škola v Banskej Bystrici nájazdovú rampu má, je však taká strmá, že nie je reálne, aby ju človek na vozíku bezpečne využil. Bezbariérový vstup však nemá budova Okresného úradu v Brezne. Pri vchode je iba zvonček, na ktorý majú osoby so zdravotným postihnutím zazvoniť, keď chcú do budovy vstúpiť.
Hendikepovaní sa ťažko dostanú napríklad aj do budovy Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, vo vestibule Ekonomickej univerzity v Bratislave im zasa bráni v prístupe k stolom schod po celom obvode priestoru, aktuality.sk