Exministerka Kneisslová tancovala s Putinom. Po hrozbách smrťou ušla z Rakúska, vláda Anglie

Je len jednou z mnohých rakúskych politikov, ktorí mali nadštandardné vzťahy s Ruskom. S Vladimirom Putinom si však na svojej svadbe zatancovala len ona. Úzke väzby na šéfa Kremľa teraz bývalej ministerke zahraničných vecí alpskej republiky komplikujú život. „Žijem mimo Rakúska pre vyhrážky smrťou a zákaz pracovať,“ napísala Karin Kneisslová na Twitteri.

 „Z Rakúska som odišla v septembri 2020 pre neustále útoky,“ potvrdila utorňajšiu informáciu amerického denníka päťdesiatsedemročná nestraníčka, ktorá ako nominantka krajne pravicovej Strany slobody (FPÖ) v rokoch 2017 až 2019 šéfovala rakúskej diplomacii. „Washington Post z toho robí mimoriadnu správu, ale s dvojročným oneskorením,“ dodala sarkasticky.

Kneisslová cez WhatsApp reportérovi Washington Post napísala, že „neposkytuje rozhovory“ a že z Rakúska emigrovala kvôli „vyhrážkam smrťou“. Denník sa na ňu obrátil pri príprave článku o špionážnej kauze, ktorej hlavnou postavou je istý Egisto Ott, bývalý spravodajský dôstojník rakúskej tajnej služby vyšetrovaný pre podozrenie, že Rusku odovzdával štátne tajomstvá i informácie o západných nepriateľoch Kremľa.

Vyšetrovacie spisy podľa Washington Post naznačujú, že Ott spolu s ďalšími dôstojníkmi tajnej služby vypracoval plán na reorganizáciu bezpečnostných služieb spôsobom, že by ich nové oddelenie vzniklo v rámci ministerstva zahraničných vecí. Spomínané dokumenty, ktoré americký denník preštudoval, však nenasvedčujú, že by vtedajšia šéfka rezortu diplomacie vedela o reorganizačnom pláne, ktorý napokon nebol realizovaný. Samotná Kneisslová potvrdila, že o uvedenom pláne nič nevedela a „nikdy nepočula o pánovi Ottovi“.

Náušnice musí dať štátu

Špionážna kauza znovu upriamila pozornosť na exministerku, ktorá podľa televízie RTL+ na jar žila v ústraní na juhofrancúzskom vidieku. Najnovšie sa vraj arabistka Kneisslová zdržiava na Blízkom východe. Na Twitteri si sama uvádza ako pôsobisko Libanon.

Ešte pred necelými štyrmi rokmi zábery z jej sobáša obleteli svet. „Kneisslovej svadba v roku 2018 v rakúskom vinárskom kraji sa stala najviditeľnejším symbolom objatia Ruska s miestnou politickou elitou. Na zozname hostí bola špička rakúskej politiky – vrátane bývalého kancelára Sebastiana Kurza. Hviezdnym hosťom však bol ruský prezident Vladimir Putin. Počas veselice Kneisslová tancovala s Putinom a odfotili ju, ako sa ruskému vodcovi ukláňa, keď jej bozkával ruku,“ pripomína Washington Post.

Šéf Kremľa so sebou priviedol donský kozácky zbor. Ako svadobný dar venoval mladomanželom samovar. Neveste daroval aj zafírové náušnice v hodnote 50-tisíc eur, čo vysvitlo iba nedávno, keď denník Kronen Zeitung informoval o búrlivom spore medzi obdarovanou a ministerstvom zahraničných vecí, ktoré sa domáha drahého šperku, lebo vraj nepatrí osobne jej, ale štátu. Médiá prepierali aj dramatický osobný život exministerky, ktorá požiadala o rozvod a manžela dokonca neúspešne žalovala pre údajné fyzické napadnutie.

Na výplatnej listine Kremľa

Záujem o Kneisslovú vzrástol po tom, ako jej čestný svadobný hosť rozpútal vojnu na Ukrajine. Prestala síce písať mienkotvorné články pre RT, propagandistický kanál Kremľa, v rozhovore pre RTL+ sa však v marci odmietla od Putina dištancovať, pretože jej vraj nezostalo „oveľa viac ako jeho priazeň“. Vtedy ešte stále bola na výplatnej listine Kremľa. Putinov režim sa podobne odvďačil viacerým rakúskym i nemeckým politikom, ktorí presadzovali záujmy Ruska v politike i energetike.

Členkou dozornej rady ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť sa Kneisslová stala dva roky po odchode z vlády. Na tento štedro platený post sa nechystala rezignovať ani po začatí ruskej invázie. Na rozdiel od nej rakúski exkancelári Christian Kern a Wolfgang Schüssel sa ešte vo februári vzdali kresiel v predstavenstvách ruských štátnych železníc a ropného koncernu Lukoil.

Kneisslová sa postu v ruskom predstavenstve držala zubami-nechtami do mája. Opustila ho súbežne s bývalým nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, až keď im Európsky parlament pohrozil zaradením na sankčný zoznam, ak neprerušia väzby na Rosnefť.

Kremeľ sa v stredu Kneisslovej zastal. „Staviame sa k tomu negatívne, ako inak?“ citovala Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova agentúra TASS. „Sú to, prirodzene, zlé symptómy, svedčiace o tom, že je spoločnosť nezdravá,“ povedal s tým, že exministerka bola vo vlasti šikanovaním vystavená neznesiteľným podmienkam. Ako však dodal, ruskú vládu Kneisslová nepožiadala o pomoc, keď čelila hrozbám./agentury/

X X X

BBC: Boris Johnson ešte dnes rezignuje

 BBC informovala, že britský premiér Boris Johnson ešte dnes pravdepodobne skončí v úrade. Napísal to jej jej reportér Chris Mason na sociálnej sieti Twitter. Konzervatívny predseda vlády zostane na Downing Street 10 asi asi až do jesene, kým si jeho strana vyberie lídra.

Premiér už niekoľko mesiacov čelí kritike za to, že počas koronavírusových lockdownov v jeho sídle na Downing Street 10 viac ráz porušili protipandemické opatrenia. Na niektorých večierkoch, ktoré sa konali v rezidencii predsedu vlády, sa zúčastnil aj samotný Johnson.

K tejto kritike teraz pribudlo ďalšie explozívne obvinenie. Johnson vedel o problémoch Chrisa Pinchera, ktorý v rokoch 2019 až 2022 zastával rôzne vládne funkcie. Koncom júna rezignoval na post zástupcu whipa, čo je pozícia, v ktorej mal na starosti dohľad na parlamentným dianím. Pincher sa priznal, že extrémne opitý sexuálne obťažoval dvoch mužov v súkromnom klube pre členov Konzervatívnej strany v Londýne./agentury/

X X X

Bittó Cigániková rátala: Vyše 330-krát koalícia hlasovala s fašistami. Najviac OĽaNO

V koalícii si hlasovanie s fašistami ani nemôžu vyčítať. SaS zrátala, koľkokrát koalícia hlasovala za opozičné návrhy: spolu 581.

Zdá sa, že liberáli nevypovedali koaličnú zmluvu len tak. Najvýrečnejšia poslankyňa SaS Janka Bittó Cigániková tvrdí, že doteraz koaliční poslanci zdvihli ruku za návrh opozície 581-krát. Sme rodina hlasovalo za návrhy fašistov 205-krát. Za návrhy Hlasu 47 a Smeru 78 ráz. Spolu teda hlasovalo hnutie Borisa Kollára 330 ráz za návrhy, ktoré boli podané mimo koalície.

Poslanci z hnutia OĽaNO Igora Matoviča zdvihli ruky za návrhy fašistova 125-, Hlasu 25-, Smeru 29-krát. V prípade návrhov poslanca Tomáša Valáška (predtým Za ľudí, teraz nezaradený, člen mimoparlamentného Progresívneho Slovenska) to bolo 7 ráz. Dohromady teda niekto z matovičovcov podporil 189 návrhov opozície.

SaS bola v tomto smere skromnejšia. Liberáli narátali, že 5-krát hlasovali za návrh z klubu fašistov, 4-krát z Hlasu, 3-krát to bol návrh Smeru. Najčastejšie však súhlasili s návrhom poslanca Valáška. Spolu teda 38 ráz im nerobilo problém podporiť niekoho z opozície.

 Poslanci strany Za ľudí 4 razy podporili fašistov, 2 Hlas, 4 razy Smer. No a 14-krát Valáška. Takže strana, ktorú vedie Veronika Remišová, zdvihla ruku v 24 prípadoch pri hlasovaní za návrh niekoho z opozície.

Keď predseda liberálov verejne vypovedával koaličnú zmluvu, povedal, že „problémom je Igor Matovič“. Bittó Cigániková však dodáva: nielen. „Viacerí koaliční poslanci sa vôbec nerozpakujú pravidelne a ostentatívne hlasovať za návrhy opozičných kolegov. Niekedy je to jeden poslanec, niekedy dva hlasy, inokedy celé kluby a už sme tu mali aj koordináciu poslancov Sme rodina a OĽaNO, vďaka čomu prešiel zákon poslanca Šimka, ktorý prišiel do NR SR na kandidátke ĽS NS,“ pripomína Cigániková situáciu z ostatnej parlamentnej scôdze.

Myslí si, že koaliční poslanci hlasujú za návrhy opozície pričasto. „A je to jeden z dôkazov, že koalícia nefunguje dobre,“ tvrdí.

Podľa koaličnej zmluvy by nikto z vládnych poslancov nemal hlasovať s opozíciou. SaS narátala takýchto porušení 581. Bittó Cigániková pripúšťa, že „nejaká časť hlasovaní je samozrejme chybou hlasujúceho alebo zariadenia“.

 Z jej počtov však vyplýva, že niekto z koalície hlasoval za návrhy z dielne extrémistov presne 339-krát. Ak išlo o návrhy Hlasu, bolo to v rámci celej vládnej štvorky v 78 prípadoch. Za návrhy Smeru zdvihli koaličníci ruku v 114 hlasovaniach. Ak išlo o návrhy Tomáša Valáška, tak len 47 prípadoch.

„Ak sme hlasovali za návrhy opozície my, bolo to po tom, ako sme sa nemohli pozerat na to, že všetci okolo hlasujú s fašistami a my nemôžeme podporiť ani rozumné návrhy. Tak sme to pri pár návrhoch poslanca Valáška urobili,“ ospravedlňuje vlastné rady.

Poslankyňa preto verí, že po podpise novej koaličnej zmluvy, sa okrem mena ministra financií zmení aj toto.

No a na záver si neodpustila poznámku smerom k Sme rodina: „Pozdravujem Sme rodina, ktorí sa tvária, že sa ich to netýka. Pritom majú najviac porušení a prechádza im to len preto, lebo poslušne hlasujú za každú Igorovu narýchlokvasenú hlúposť.“/agentury/

X X X

Prečo policajtom v SR vzali prípad veľkej daňovej lúpeže? Svedok Slobodník hovorí o politickej objednávke z éry Smeru

Tvrdenia bývalého policajného funkcionára, že za šachovaním so spisom v kauze okolo Budamaru mali byť politické záujmy z najvyšších miest, označuje exminister vnútra Robert Kaliňák za nezmysel.

Kauza veľkej daňovej lúpeže siaha až do roku 2013, keď elitní policajti z NAKA začali vyšetrovať podozrenie z karuselového podvodu za viac ako 20 miliónov eur.Organizovaná skupina mala založiť sieť desiatok firiem, formálne obchodujúcich s cukrom, kávou, olejom či energetickými nápojmi. Malo pritom dochádzať ku kráteniu daní a k neoprávneným daňovým vratkám. Skloňovalo sa aj meno prepravnej firmy Budamar Logistics.

Prípad sa zamotal krátko po prvej väčšej zaisťovacej akcii. V tom momente prípad totiž policajné vedenie len na základe anonymu odňalo pôvodnému vyšetrovateľovi a operatívnemu policajtovi. Policajné špičky vtedy tvrdili, že tak robia „pre dobro“ dvojice elitných policajtov, aby ich uchránili pred ďalšími pochybnosťami.

Bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník dnes hovorí, že to všetko bolo celkom inak. Vtedajší policajný šéf Tibor Gašpar, respektíve jeho príbuzný Norbert Bödör mu mali naznačiť, že dvojici policajtov treba prípad odňať na základe akejsi politickej objednávky. Slobodník takto vypovedal v kauze Súmrak, kde čelia obvineniu Robert Fico a Robert Kaliňák. Gašpar s Bödörom zas čelia obvineniu ako hlavy policajnej mafie v prípade Očistec, kde je stíhaný aj Slobodník.

Slobodník hovorí o najvyšších miestach

Bývalý šéf finančnej jednotky elitných policajtov počas výsluchu do kauzy Súmrak presne opísal, ako ho bývalý policajný prezident informoval, že prípad Budamar z politických dôvodov presunú indam.

„… mi vlastne bolo pánom Gašparom opätovne tlmočené, že sa vykonávajú a pripravujú kroky, ktoré musia zabezpečiť, aby spis, ktorý vyšetrujú p. Ambroz a p.Hláčik z finančnej polície, bol týmto osobám odobraný a bude pridelený následne na korupciu expozitúra Stred do Banskej Bystrice. Ako dôvod Gašpar uviedol, že je to politické rozhodnutie na najvyšších miestach,“ vypovedal Slobodník v súvislosti s touto kauzou.

Vtedajší šéf mu mal šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer zároveň naznačiť, odkiaľ vietor fúka. Prípad brali pôvodnej pracovnej dvojici na základe anonymu, že celé vyšetrovanie je účelové a v jeho pozadí je možno aj úplatok. Krajmer mal Slobodníkovi povedať, že „vlastne ten anonym v tejto veci zabezpečovali bödorövci“, ale podľa Slobodníka nešpecifikoval, kto presne. Anonym mal potom dostať riaditeľ NAKA, ktorým bol vtedy Daniel Goga, a minister vnútra Robert Kaliňák.

Krajmer mal tiež podľa exkolegu Slobodníka zopakovať Gašparove slová o záujme na najvyšších miestach, „aby najvyšší predstavitelia Budamaru neniesli trestnopárvnu zodpovednsoť za prípadné skutky tohto daňového podvodu“.

Vtedajší šéf rezortu Slobodníkovu verziu deja absolútne odmieta. „Je to úplný nezmysel,“ reagoval pre Aktuality.sk Kaliňák, ktorý zároveň ako advokát zastupuje Norberta Bödöra.

Lístočky pre šéfa finančnej správy

Prípad veľkej daňovej lúpeže otvoril pred rokmi .týždeň. Opísal policajné vyšetrovanie aj náhly zvrat v prípade. Ten podľa .týždňa nastal práve v momente, keď vyšlo najavo, že v pozadí údajného karuselového podvodu môžu byť aj záujmy podnikateľov blízkych Smeru. Noviny v tejto súvislosti menovali spoločnosť Budamar Logistics.

Rovnaký názov spoločnosti vyslovil pred policajtmi aj bývalý šéf finančnej správy František Imrecze. Ten vo svojej výpovedi v kauze Očistec totiž povedal, že dostával od politikov lístočky s názvami spoločností, ktoré mali problémy s daňami. Na jednom lístočku malo byť napísane aj meno Budamar.

Lístočky posúval Imrecze svojim podriadeným. Ich existenciu potvrdila aj jeho niekdajšia dvojka u daniarov Daniel Čech. Niekedy podľa neho stačilo zistiť stav konania a ako to vidí daňový úrad. Inokedy išlo o prosby, aby to viceprezident daniarov skúsil vybaviť tak, „aby to pre subjekt dopadlo pozitívne“, vypovedal v minulosti Čech.

Práve títo dvaja mali podľa Slobodníkovej výpovede zabezpečiť, aby „z finančnej správy prišli na políciu také podklady, ktoré by minimalizovali účasť niektorých ľudí zo spoločnosti Budamar na tomto podvodnom obchode“. Takto mu to mal povedať už spomínaný Krajmer.

O Budamare – konkrétne o okolnostiach odňatia prípadu dvojici policajtov – vypovedal aj niekdajší policajný viceprezident Martin Krčmárik. Spolu s prípadom dnes už odsúdeného podvodníka Ladislava Bašternáka mala byť kauza dôvodom, prečo bol Krčmárik podľa svojho názoru „odídený“ z pôvodného postu šéfa národnej jednotky finančnej polície NAKA. Aj Čech pred časom v kauze Očistec vypovedal, že Krčmárika na poste šéfa finančnej jednotky vymenili, lebo neposlúchal pokyny. Nahradil ho práve Slobodník.

Kaliňák: Budamar nikto ani len nepoznal

Kaliňák však aj dnes tvrdí, že nikdy v prospech súkromnej spoločnosti nekonal on ani jeho kolegovia. „Budamar nikto zo Smeru ani len nepoznal,“ argumentuje exminister vnútra.

Aj samotná firma všetky podozrenia okolo nej už celé roky odmieta. „Spoločnosť Budamar Logistics nikdy, a teda ani v spomínaných obchodných prípadoch neprofitovala z akejkoľvek daňovej pozície v oblasti DPH, nezískala žiadnu daňovú výhodu a nie je si vedomá akéhokoľvek, hoci aj neúmyselného pochybenia pri administrácii obchodných transakcií,“ reagoval v minulosti pre Aktuality.sk Peter Malec, ktorý je aj aktuálne predsedom predstavenstva spoločnosti.

Firma v tomto prípade podľa podľa Malecových slov komunikovala so všetkými štátnymi orgánmi. „Spoločnosť nikdy neiniciovala ani nepodporovala akékoľvek neštandardné riešenie predmetného prípadu,“ uzavrel Malec.

Inšpekcia vyšetruje

Ako sme už spomenuli, v anonyme, ktorý oficiálne odštartoval šachy so spisom Budamar, sa písalo o podozreniach, že policajti vyšetrujú účelovo a možno aj za úplatu. Vyšetrovateľa a operatívca začali preverovať, poslali ich dokonca aj na detektor lži. Napokon mali podľa Slobodníka dostať odkaz, že buď pôjdu sami do civilu, alebo ich preradia na úplne inú pozíciu.

Anonymné udanie sa napokon nepotvrdilo. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry totiž už pred rokmi trestné stíhanie vo vzťahu k dvojici policajtov zastavil. Operatívec aj vyšetrovateľ však zo zboru odišli a v civile sú dodnes.

Dnes sa karta obrátila. Vyšetrovanie totiž vedie policajná inšpekcia a zaujíma sa práve o okolnosti toho, ako vedenie odstavilo policajtov od rozbehnutého prípadu.

„Úrad inšpekčnej služby v súvislosti so spoločnosťou Budamar Logistics, a. s., od roku 2020 vedie vyšetrovanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku. V uvedenej veci prebieha vyšetrovanie, ktoré nebolo doposiaľ ukončené,“ reagovala inšpekcia na infožiadosť Nadácie Zastavme korupciu.

Čakanie na posudok

Pôvodná daňová kauza okolo Budamaru sa vyšetruje od roku 2013 dodnes. V roku 2017 vtedajší policajný šéf Tibor Gašpar informoval o obvinení jedného muža.

„Je to len začiatok procesu obviňovania, vyhodnocujeme totiž množstvo dôkazov, ktoré sme za ten čas zhromaždili o 21 obchodných reťazcoch,“ povedal Gašpar. Tvrdil tiež, že „dosiaľ vykonaným vyšetrovaním nebolo preukázané priame zapojenie spoločnosti Budamar a jej predstaviteľov do vyšetrovanej trestnej činnosti“. Vyšetrovanie podľa neho preukázalo, že firma len doplatila na neserióznych obchodných partnerov, ktorých nemala možnosť si lepšie preveriť.

Gašparom avizované obvinenia však ani po piatich rokoch od jeho vyhlásenia neprišli. Zrušené sú aj obvinenia z roku 2017, o ktorých vtedajší šéf polície hovoril. Aktuálne totiž vyšetrovateľ nestíha žiadnu konkrétnu osobu.

„Vo vami uvádzanom prípade je v súčasnosti vedené trestné stíhanie vo veci a stále sa pracuje na znaleckom posudku.

Ide o jednu z najrozsiahlejších trestných vecí, samotný znalecký posudok bude mať rozsah niekoľko desiatok tisíc strán a tomu zodpovedá aj čas potrebný na jeho spracovanie,“ reagoval Úrad špeciálnej prokuratúry.

Proti exsiskárovi chýbali dôkazy

Aby toho nebolo málo, daňová kauza neskôr vyústila aj do vážnych korupčných podozrení. Na políciu sa pritom mali obrátiť práve predstavitelia spoločnosti. Tvrdili, že dve ženy a jeden muž – bývalý siskár – mali od zástupcu Budamaru žiadať až tri milióny eur.

Peniaze mali údajne pýtať za to, že spoločnosť bude mať pokoj od daniarov aj policajtov. Pri vyšetrovaní sa však nepodarilo zistiť, na koho konkrétne mali obžalovaní v polícii a finančnej správe vplývať, aby veci urovnali.

Špecializovanému trestnému súdu napokon voči obžalovanému exsiskárovi, ktorý mal byť mozgom celej akcie, chýbali dôkazy a u dvoch obvinených žien rozhodol, že na ich nápravu postačí podmienečný trest, aktuality.sk

X X X

 Ozvučovala volebnú noc OĽaNO. Od hnutia firma dostala viac peňazí ako Facebook a uspela aj v RTVS

Matovičovmu hnutiu pomáhali so snemom aj s teambuildingom. Firme v minulom roku stúpli tržby aj zisk.

Malú sliačsku spoločnosť GD Identity do začiatku tohto roka poznal iba obmedzený okruh ľudí, spätý najmä s katolíckymi spoločenstvami. Keď sa však ako subdodávateľ začala angažovať v pomoci ukrajinským utečencom, dostala sa do širšieho povedomia. Firma totiž ozvučovala volebnú noc najsilnejšieho vládneho hnutia OĽaNO.

K zákazke sa dostali bez súťaže, pretože pôsobili ako subdodávateľ firmy Dustream. Tú po vypuknutí vojny minister vnútra za OĽaNO Roman Mikulec poveril riešením situácie na našej východnej hranici. GD Identity čelila podozreniam z klientelizmu, pretože jej majiteľ Július Slovák sa osobne pozná s premiérom Eduardom Hegerom.

Peniaze od OĽaNO

Spojenie OĽaNO a GD Identity však nebola iba jednorazová záležitosť pred voľbami. Ako ukazuje nedávno publikovaná výročná správa za rok 2021, spoločnosť je najväčším dodávateľom tovarov a služieb pre hnutie. Celkovo im hnutie za ich prácu zaplatilo necelých 97-tisíc eur.

Vo výročnej správe sa bližšie nepíše, za čo boli tieto peniaze poskytnuté. O vysvetlenie sme preto požiadali tak hnutie, ako aj samotnú spoločnosť. Spoluprácu však opísali skôr vo všeobecných rysoch.

„Pri GD Identity ide o tieto služby: organizácia, osvetlenie, ozvučenie, videoprodukcia na akciách a poslaneckých iniciatívach počas celého roku, zostrih videí, produkcia na konferenciách, organizácia podujatí pre hnutie v regiónoch a stretnutí poslaneckého klubu,“ odkázal nám mediálny tím Obyčajných ľudí.

Pomáhali so snemom aj s teambuildingom

Po požiadavke, či by hnutie mohlo konkretizovať, o aké akcie išlo, mediálny tím OĽaNO doplnil, že GD Identity napríklad „poskytla služby pri organizácii snemu hnutia 17. novembra 2021“.

Sliačska firma hovorí, že hnutiu poskytla napríklad eventové, marketingové služby, videoslužby a ďalšie. „Konkrétne napr. teambuilding poslaneckého klubu či rôzne videoprodukcie – tých bolo niekoľko desiatok za rok,“ vysvetlil pre náš portál spolumajiteľ spoločnosti Július Slovák.

Jeho firme sa však nedarilo iba pri hnutí OĽaNO. Minulý rok uspela aj v RTVS. Podarilo sa jej získať súhlas na reláciu o pútnických miestach. Od roku 2021 tak v rámci náboženskej publicistiky vzniká relácia Odhodlaní putovať.

Dôvodom, prečo Slovák natáčal dokument s náboženským zameraním, je pochopiteľný. Je totiž šéfom projektu Godzone, čo je zoskupenie ľudí, ktorých cieľom je šíriť katolícku vieru najmä medzi mladými ľuďmi.

Na internete je dostupných viacero videí, kde Slovák verejne hovorí o tom, ako sa stretol s Kristom.

Tri zmluvy s RTVS

V centrálnom registri zmlúv má telerozhlas s GD Identity uzavreté tri zmluvy na 24 dielov. Ich celková hodnota je 158 400 eur. Jeden diel teda stojí v priemere 6600 eur. Trvá 26 minút a moderátor Ján Hudáček sprevádza divákov po rôznych katolíckych pútnických miestach na Slovensku

„Relácia Odhodlaní putovať prešla centrálnym registrom námetov, kde bol projekt hodnotený ako vhodný pre RTVS a vo vysielaní je každoročne využiteľný počas liturgického roka a významných cirkevných a národných sviatkov. Dopĺňa tak portfólio relácií RTVS, ktoré by bolo vhodné pri ich slávení odvysielať. Projekt bol hodnotený a schválený na gramaturgických radách 29. januára a 16. apríla 2021,“ vysvetlila riaditeľka sekcie komunikácie RTVS Andrea Pivarčiová.

Na doplňujúcu otázku, či sú rozhodnutia dramaturgických rád verejne dostupné, sme reakciu nedostali.

Július Slovák z GD Identity hovorí, že o získanie zákazky od RTVS sa jeho agentúra predtým nesnažila. Prvýkrát to skúšala minulý rok, pretože jej chýbali skúsenosti.

Na Sliači majú troch poslancov

„V minulosti sme sa neuchádzali o dodávanie tejto relácie, keďže aj naše skúsenosti v oblasti videoslužieb potrebovali rásť. Ale participovali sme na relácii Extrémne v horách pre RTVS v roku 2016 a dodávame relácie pre kresťanské televízie, napr. celý obsah kánalu hybridnej televízie HBBTV Godzone fungujúcej pod TV NOE alebo aktuálne reláciu Desať Božích pre TV Lux,“ povedal Slovák.

Aj tieto projekty prispeli k tomu, že firme GD Identity sa v minulom roku darilo lepšie ako v minulosti. Ako ukazuje portál Finstat.sk, tržby spoločnosti stúpli zo 404-tisíc v roku 2020 na 717-tisíc v roku 2021. Nárast zisku bol o čosi miernejší, stúpol z 24- na 33-tisíc eur.

Slovák sa s Hegerom pozná práve z prostredia kresťanských spolkov. Heger pôsobil v Spoločenstve pri Dóme sv. Martina. Slovák sa angažuje v Godzone. To má silné zázemie práve na Sliači. A nezostáva len pri evanjelizácii mladých. Svoje hodnoty sa pokúša preniesť aj do politiky.

V roku 2018 sa hnutiu podarilo získať v mestskom zastupiteľstve troch poslancov. Celkovo ich v lokálnom parlamente sedí 11, aktuality.sk

X X X

V košickej univerzitnej nemocnici zakázali návštevy pacientov

Epidemiologická situácia sa zhoršila. Stúpol počet pacientov s ochorením na Covid-19. Zákaz návštev pacientov na oddeleniach a klinikách platí od 4.júla v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Dôvodom je zhoršená epidemiologická situácia v súvislosti s ochorením Covid-19.

Testujú aj pred operáciou

Nemocnica denne monitoruje vývoj situácie, ktorá sa v týchto dňoch zhoršila.

„Vzhľadom na kontinuálny nárast počtu pacientov s ochorením COVID-19 v tomto období sme museli prijať nové opatrenia. Akonáhle bude epidemiologická situácia priaznivejšia, umožníme pacientom opäť návštevy,“ povedal Ľuboslav Beňa, riaditeľ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Kvôli zvýšenému výskytu COVID-19 UNLP zaviedla aj povinnosť testovania pacientov pred hospitalizáciou.

„Každý pacient, ktorý je prijatý na hospitalizáciu, musí byť otestovaný. Pokiaľ je to potrebné, pacienti sú testovaní aj počas hospitalizácie,“ dodal Beňa.

Povolená je výnimka, navštíviť je možné pacientov, ktorým je poskytovaná paliatívna starostlivosť. Musí to však schváliť vedúci pracoviska alebo lekár v službe.

Pacientka napojená na ventiláciu

Aj v Košiciach a Košickom kraji sa situácia s počtom pacientov s ochorením COVID-19 komplikuje.

„Sledujeme kontinuálny nárast počtu pacientov a pre nás je najdôležitejšie sledovať, ako sa vyvíja počet hospitalizácií covidových pacientov,“ konštatoval Pavol Jarčuška, prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny.

Počet hospitalizovaných pacientov, ktorí sa s ochorením COVID-19 dostávajú do nemocnice stúpa.

„Pred pár týždňami sme mali hospitalizovaných do 15 pacientov, v súčasnosti je to 20 až 24 pacientov na klinike infektológie, dvaja pacienti sú na jednotke intenzívnej starostlivosti.“

Zdravotný stav jednej pacientky si vyžaduje napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, je hospitalizovaná na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny.

Opatrenia aj v Bratislave

Zákaz návštev zaviedla nemocnica v Malackách 20.júna, zrušili ho tento týždeň v stredu. Pre návštevy platí povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom.

Prostredníctvom sociálnej siete informovala o zákaze návštev aj Univerzitná nemocnica v Bratislave. Platí od 25.júna až do odvolania, aktuality.sk

X X X

Konflikty pri Jadrane? Policajt opísal tohtoročné problémy Slovákov v Chorvátsku

Slovenská polícia pôsobí tradične v letoviskách pri Jadrane a aj tento rok má plné ruky práce.Je tu množstvo našich dovolenkárov a začína to už na hranici, rozhovoril sa policajt Roman. Problémy Slovákov rieši v Chorvátsku.

„Ľudia, okrem neplatných cestovných dokladov, predkladajú aj občianske preukazy bez podobizne tváre. Tieto neslúžia ako platný cestovný doklad. Bohužiaľ, takáto osoba nie je pustená na územie cudzieho štátu. Musí si vybaviť riadny občiansky preukaz s podobizňou tváre alebo cestovný pas. Treba myslieť na to už dopredu,“ upozornil v rannom vysielaní Markízy.

Prísnejšie nariadenia

Pripomína, že parkovanie je tu brané veľmi prísne.

„Na miestach na to určených dopravnou značkou. Treba mať zaplatené parkovanie. Problém nastáva, keď človek platí cez mobilnú sieť a musí mať chorvátsku SIM kartu. Mnohokrát naši dovolenkári pošlú SMS zo slovenskej SIM karty. Príde im správa, ktorej nerozumejú a myslia si, že to majú zaplatené. Potom si za stieračom nájdu pokutu,“ hovorí príslušník slovenskej polície.

Aj preto v takomto prípade odporúča pokutu zaplatiť čo najskôr. „Pri väčšine pokút, pokiaľ sa zaplatí do dvoch dní, stačí zaplatiť tretinu zo sumy. Pri ôsmom dni sú to dve tretiny. Pokiaľ to nezaplatíte, dovolenkárov to zvykne potom dobehnúť na ďalší rok,“ poznamenal.

Mnohé mýtnice v Chorvátsku fungujú už len bezhotovostne. Preto by vám mala pri platení mýta stačiť platobná karta alebo by ste mali mať ENC zariadenie. „Vtedy to ide veľmi rýchlo,“ doplnil.

Zaujímavosť leta

Počas každej väčšej turistickej sezóny pri väčšom množstvo turistov dochádza ku krádežiam a podľa slovenskej polície dochádza k tomu aj tento rok. Podotkla, že si treba dávať pozor na svoje osobné veci. Nielen na plážach, ale aj vo svojich apartmánoch.

Nepríjemná zaujímavosť tejto sezóny je podľa polície pôsobiacej v Chorvátsku aj riešenie konfliktov medzi našincami.

„Vo väčšom množstvo riešime rodinné či partnerské nezhody. V zahraničí je to komplikovanejšie a Chorváti sú v tomto veľmi prísni. Je to trochu iný aj správny poriadok. Fungujú tu priestupkové súdy a táto osoba môže byť do pojednávania takéhoto súdu zadržiavaná. Minimálne jej môžu byť zadržané cestovné doklady. Mnoho našich dovolenkárov potom, namiesto toho, aby bolo na pláži, strávia tento čas v cele predbežného zaistenia,“ uzavrel, aktuality.sk

X X X

Nový Zéland kritizuje BR OSN za zlyhanie v reakcii na vojnu na Ukrajine

Predsedníčka novozélandskej vlády varovala pred čierno-bielym videním sveta a pred označovaním ruskej invázie za vojnu medzi Západom a Ruskom.

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová vo štvrtok vyhlásila, že Bezpečnostná rada OSN zlyhala, čo sa týka reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu. V tejto súvislosti kritizovala právo veta, ktoré má päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN vrátane Ruskej federácie, a vyzvala na reformu tejto organizácie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ardernová počas obchodnej cesty do Austrálie, kde navštívila think-tank Lowyho inštitút pre medzinárodnú politiku, uviedla, že Rusko zaujalo „morálne skazený postoj v dôsledku morálne skazenej a nelegálnej vojny”. Vyzvala, aby bola Moskva v súvislosti s vojenskou ofenzívou vzatá na zodpovednosť.

Ardernová apelovala na Medzinárodný trestný súd v Haagu, aby vyšetril podozrenia z páchania vojnových zločinov na Ukrajine. Dodala, že Nový Zéland by mohol v procese voči Rusku na súde figurovať ako tretia strana.

Nový Zéland sa bude usilovať o reformy Bezpečnostnej rady OSN s cieľom zaistiť, aby tento orgán nestratil na dôležitosti. „Musíme zreformovať OSN, aby sme sa nemuseli spoliehať na to, že jednotlivé krajiny budú zavádzať svoje vlastné autonómne sankcie,” zdôraznila Ardernová.

Predsedníčka novozélandskej vlády však zároveň varovala pred čierno-bielym videním sveta a pred označovaním ruskej invázie za vojnu medzi Západom a Ruskom či za boj demokracie a autokracie. Upozornila tiež na to, aby sa nevytláčali dôležití hráči, akým je napríklad Čína. „Nepredpokladajme, že Čína ako člen BR (OSN) nezohráva úlohu, čo sa týka vytvárania tlaku v reakcii na stratu územnej celistvosti (Ukrajiny) v (jej vojnovom) konflikte s Ruskom,” povedala.

Ardernová aj v spojitosti s narastajúcim napätím v Tichomorí upozornila, že najsilnejším prostriedkom by mala byť diplomacia, a nie izolácia veľkých hráčov. Dodala, že hoci sa Peking stáva čoraz „asertívnejším”, stále existujú oblasti na vzájomnú spoluprácu, akou je napríklad obchod.

Wellington napriek tomu vyjadruje obavy z čínskych akcií v Juhočínskom mori a v Hongkongu, a tiež čo sa týka zaobchádzania s menšinou Ujgurov v autonómnej oblasti Sin-ťiang.

Obavy Nového Zélandu, Austrálie a USA vzbudil rozsiahly bezpečnostný pakt, ktorý Čína v apríli uzavrela so Šalamúnovými ostrovmi, aktuality.sk

X X X

Tankovanie v Česku rýchlo zlacňuje. Oplatí sa vyraziť za hranice?

Podľa analytikov budú benzín aj nafta zlacňovať celý nasledujúci týždeň. Možno očakávať pokles o 20 halierov na liter v prípade benzínu ao 40 halierov na liter v prípade nafty.

Kým Slovákov trápia každým dňom vyššie ceny benzínu aj nafty, Českí šoféri si užívajú zlacňovanie. Palivá v Česku počas prvého prázdninového týždňa zlacneli. Liter najpredávanejšieho benzínu Natural 95 sa v stredu predával pri čerpacích staniciach v priemere za 47,91 koruny (1,93 eur), pred týždňom bol o dva haliere drahšie. O 14 halierov zlacnila nafta, teraz stojí liter dieselu priemerne 48,13 koruny (1,94 eur). Benzín začal z rekordných hodnôt o jednotky halierov zlacňovať na konci júna, cena nafty sa znižuje od začiatku júla.

Dôvodom je podľa ekonóma Lukáša Kovandu z Trinity bank pokles cien ropy na svetových trhoch.

 „Cena ropy Brent sa včera prepadla pod psychologickú úroveň 100 dolárov za barel, a to po prvýkrát od konca tohto apríla. Dnes jej cena klesla až na 98,50 dolára za barel. Citeľne zlacňujú aj palivá veľkoobchodne predávané na burze v Rotterdame. Napríklad nafta predávaná na burze v Rotterdame zlacnila od polovice júna v prepočte do korún o viac ako dvadsať percent,“ vysvetľuje Kovanda s tým, že ani výrazné oslabovanie koruny voči doláru, ku ktorému v poslednej dobe dochádza, nespôsobuje korunové zdražovanie veľkoobchodných palív.

Naopak, napriek oslabovaniu českej koruny dokonca aj korunová cena palív klesá.

Pokles cien ropy aj veľkoobchodne predávaných palív nastáva podľa Kovandu v dôsledku rastu obáv z recesie v kľúčových svetových ekonomikách. V Spojených štátoch narastá riziko recesie v dôsledku uťahovania menovej politiky a inflácie, ktorá ochromuje kúpnu silu ľudí a možnosti firiem investovať. V Európe je hlavným zdrojom obáv z recesie stupňujúca sa energetická kríza, najmä hrozba úplného odstavenia dodávok ruského plynu do EÚ plynovodom Nord Stream už teraz v júli./agentury/

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.