Fínsko sa zatiaľ nechystá do NATO bez Švédska. Rozšírenie Severoatlantickej aliancie je tak stále v nedohľadne. Prečo ho Ankara blokuje a čo s tým má spoločné Rusko? Pre Pravdu odpovedal Toni Alaranta, expert na Turecko z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
X Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO 18. mája 2022. Teraz je február 2023 a obe krajiny stále čakajú na členstvo v Severoatlantickej aliancii pre námietky Turecka. Očakávali ste takýto odpor od prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana?
Keď sa o tom začalo pred rokom diskutovať, všimol som si, čo písali známi tureckí komentátori a ako sa k tomu postavili médiá z Erdoganovej Strany spravodlivosti a rozvoja. Uvedomil som si, že Ankara to využije, aby si riešila vlastné dlhodobé záujmy. A, samozrejme, Erdogan to vnímal tak, že by sa mu to mohlo hodiť ako téma v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať 18. júna. Bolo jasné, že vstup Fínska a Švédska do NATO hlava štátu využije. No nikto nemohol predvídať, že to celé bude trvať tak dlho.
x Pustí nakoniec Turecko do NATO Švédsko a Fínsko?
Asi by som sa vás mal opýtať, čo teda Ankara najmä od Štokholmu chce, ale vyzerá to tak, že síce o tom môžeme diskutovať, ale Turecko aj tak mení svoje požiadavky, ako sa mu to hodí. Je to tak?
Erdogan má vlastné záujmy, ktoré sa týkajú jeho politického prežitia. Ale okrem toho sa dá hovoriť aj o dlhodobejších cieľoch tureckého štátu. Erdogan vníma súčasnú situáciu ako šancu na to, aby z nej získal najviac, ako sa len dá. Či sa to týka vzťahu k Fínsku a Švédsku, ale aj k USA, čo je podľa mňa ešte dôležitejšie. Všetko, čo Erdogan požaduje, súvisí so Spojenými štátmi. Hovorím najmä o tom, že Amerika dodáva zbrane a cvičí Ľudové obranné jednotky (YPG) v Sýrii. Tie sú súčasťou širšieho hnutia spojeného so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), hoci už pôsobia pomerne samostatne. Od začiatku som to vnímal tak, že vstup Fínska a Švédska do NATO je karta, ktorú Erdogan použije, aby niečo získal od USA. Okrem otázky YPG hovorím o dodávkach amerických stíhačiek F-16 pre Turecko, ale aj o tom, ako by sa mal Washington postaviť k dianiu vo východnom Stredomorí a vzťahom Ankary s Aténami.
Toto sú širšie geopolitické otázky, ale spomenuli ste, že Erdogan má aj vlastné záujmy.
Veľká časť tureckej verejnosti pokladá hlavne Švédsko za krajinu, ktorá je v Európe bezpečným útočiskom pre príslušníkov PKK. V podstate ani nie je dôležité, či je to pravda alebo nie. Jednoducho to tak v Turecku veľmi veľa ľudí vníma. Erdoganova vláda teda svoje pozície k Švédsku môže domácej verejnosti veľmi ľahko predať. Postoj k PKK je totiž v Turecku zásadnou a citlivou otázkou. Vo Švédsku žije okolo 100-tisíc Kurdov. Určite sa medzi nimi nájdu aj ľudia, ktorí otvorene sympatizujú s PKK a na verejnosti sa objavujú s vlajkami strany či fotografiami jej lídra Abdullaha Öcalana. Pre ľavicovú časť Kurdov, hoci neschvaľujú násilie, sú PKK a Öcalan symbolom kultúrneho a národného odporu. Ak sa niekto dopustí teroristického činu, či ho plánuje, právny systém v našich krajinách ho posudzuje samostatne. A aj v prípade, že sa preukáže vina tohto človeka, stále je tu otázka, či sa dá Turecko považovať za krajinu, kam je možné niekoho vydať. Nevieme povedať, či by tam mal obvinený nárok na spravodlivý proces a nemučili by ho.
X Momentálne sa debata o Švédsku točí okolo demonštrácie v Štokholme, na ktorej spálili korán. Erdogan to okamžite využil na kritiku krajiny. Skutočne ho to trápi alebo je to len ďalšia výhovorka, aby celý proces naťahoval? Štokholm Ankare pripomína, že v dohode, ktorá sa zrodila na summite NATO v Madride vlani v júni, sa nič nehovorí o plnení nejakých náboženských otázok.
Samozrejme, že je to výhovorka v tom zmysle, že takáto demonštrácia by sa mohla udiať takmer kdekoľvek. Krajiny čin ako spálenie koránu vnímajú z legislatívneho hľadiska rôznorodo. No pre Turecko by bolo pomerne jednoduché nájsť rozličné protimoslimské prejavy v mnohých európskych štátoch a využiť ich vo svoj prospech. Ak to Ankara bude robiť, čaká nás nekonečný príbeh. Počas Erdoganovej vlády sa Turecko viac zameriava na to, aby národnú identitu postavilo na moslimskej perspektíve. Prezident pravidelne využíva islamské témy v politickej rétorike a obviňuje niektoré európske štáty z toho, že sa vraj správajú islamofóbne. Dalo sa teda predpokladať, že zničenie koránu využije. Ale pravdou je, že takýto incident vníma ako urážku nielen Turecko, ale aj celý Blízky východ. Na druhej strane, ako ste pripomenuli, nemá to nič spoločné so vstupom Švédska do NATO.
x Erdogan povedal, že postoj Turecka k Fínsku je pozitívny, ale k Švédsku nie. Je to hra na rozdeľuj a panuj? Malo by prípadne Fínsko využiť príležitosť a vstúpiť do NATO bez Švédska?
Nemyslím si, že by to vláda v Helsinkách mala urobiť. Minimálne by mala počkať na turecké voľby. Potom uvidíme, aká bude situácia. Bude jasnejšie, nakoľko námietky Ankary súvisia s domácou politickou situáciou. Počkajme si na to, ako sa budú v lete vyvíjať vzťahy Švédska a Turecka. Možno sa nájde priestor na zmiernenie napätia. V prípade, že nie, potom predpokladám, že sa vo Fínsku objaví debata, že krajina by mala konať samostatne. Ale zatiaľ sme sa k tomu nedostali. A okrem toho, hoci Erdogan tvrdí, že sa na Fínsko díva inak ako na Švédsko, stále nie je jasné, čo to v skutočnosti znamená. Turecká hlava štátu predsa už pred celým procesom sľúbila fínskemu prezidentovi Saulimu Niinistövi, že vstup do NATO nebude problémom. Základnou otázkou teda je, či vôbec môžeme dôverovať tureckým lídrom.
X Aký výsledok volieb by mohol byť pozitívny pre Fínsko a Švédsko?
Z pohľadu Západu by po 20 rokoch Erdogana bolo ideálnou situáciou, keby vyhrala hlavná opozičná Republikánska ľudová strana a vytvorila vládu. Myslím si, že by sa z mnohých dôvodov usilovala zlepšiť vzťahy s európskymi partnermi. Predpokladám, že by do pár mesiacov schválila vstup Švédska a Fínska do NATO. Turecko potrebuje západné investície. Aj súčasná opozícia je za to, aby Turecko malo autonómnejšiu zahraničnú politiku, ale bude naklonená istým zmenám. Ak však aj vyhrá Erdogan, možno to bude vnímať tak, že už nebude musieť riešiť urgentné domáce politické problémy a zhoršovanie vzťahov so spojencami nemôže trvať donekonečna. Preto odblokuje členstvo Švédska a Fínska v aliancii.
X Rusko je proti rozšíreniu NATO o severské krajiny. Hrá pri Erdoganových rozhodnutiach nejakú rolu postoj Moskvy?
To, ako sa na to díva Rusko, je súčasťou všeobecného svetového kontextu, v ktorom sa všetko odohráva. Povedal by som, že v skutočnosti rozšírenie NATO o Fínsko a Švédsko nie je pre Turecko žiadnou prioritou. Aliancia sa v tejto chvíli pri vnímaní hrozieb stále viac zameriava na Rusko. Ale to tiež nie je prioritou Ankary. Turecko vždy hovorí o tom, že z jeho pohľadu je problémom terorizmus, najmä zo strany PKK. Ankara teda hrozby vníma inak ako väčšina krajín NATO.
<Ak> Rusko je šťastné, že je to tak. A určite sa mu páči, že v NATO je krajina ako Turecko. Teda štát, ktorý stále pracuje na tom, aby mal vlastnú politiku smerom k Moskve. Pre Rusko je to ideálna situácia. Pre Moskvu je to oveľa lepšie, ako keby Turecko v aliancii nebolo./agentury/
X X X
Marek Vagovič: Nad exministrom polície Kaliňákom sa sťahujú mračná
Vyšetrovanie tzv. našich ľudí pokračuje tempom, aké si len málokto vedel predstaviť. Polícia už začala vypočúvať aj prvých vysokopostavených politikov, čo je významný signál.
Časť verejnosti, ktorá považuje za jednu z kľúčových hodnôt spravodlivosť, sa v pravidelných intervaloch pýta, kedy siahne jej ruka aj na predstaviteľov vlády, parlamentu, štátneho aparátu.
Je to pochopiteľná a legitímna otázka, keďže trestná činnosť, ktorú mali páchať oligarchovia a ľudia z bezpečnostných zložiek, prokuratúry či súdov, by zrejme nemala vydláždenú cestu bez politického krytia.
Trestné konanie má však určitú postupnosť, ale hlavne – netreba sa unáhliť. Ak by polícia obvinila napríklad bývalého premiéra bez nepriestrelných dôkazov, narobilo by to viac škody ako úžitku.
Jeho tlačovky by nemali konca kraja, pričom aj bludy o „politických väzňoch“ by sa spochybňovali o čosi ťažšie. Preto je na prospech veci, že vyšetrovatelia idú za spravodlivosťou trpezlivo – krok za krokom.
Kyslý Kažimír
Pred súdom už stojí bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik – podozrivý z korupcie a zo spolupráce s mafiou. V jeho prvej kauze by mohol padnúť prvostupňový verdikt už túto jeseň.
Na súd smeruje aj jeden z prípadov bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej – tam možno prvý rozsudok očakávať na budúci rok. Keby vám to niekto povedal pred februárom 2018, asi by ste si zaťukali na čelo.
Vyšetrovanie pokračuje aj v ďalších kauzách, ktoré sa týkajú zločineckej skupiny Norberta Bödöra, prípadov Dobytkár alebo Mýtnik. Vzhľadom na ich rozsah a závažnosť je zhruba ročné zbieranie dát primeraná lehota.
Uplynulý týždeň prišiel rad aj na politikov, hoci zatiaľ len v procesnom postavení svedka. Vypovedali bývalé špičky Smeru – Peter Kažimír a Robert Kaliňák. Najmä Kažimír sa po výsluchu netváril dvakrát nadšene.
Mafia na vnútre
Kaliňák má hrubšiu kožu, takže sa bránil útokom – voči vyšetrovateľom, médiám atď. Klasický oldschool štýl, aký už viac ako rok predvádza aj jeho stranícky šéf Robert Fico. Skrátka divadlo pre smerácke publikum.
V skutočnosti pritom Kaliňák na tom vôbec nie je dobre. Pokým Kažimír je podozrivý „len“ z korupcie, exminister vnútra môže mať na krku aj zneužitie právomocí či účasť v organizovanej zločineckej skupine.
Jedna vec je komunikovať s ľuďmi ako Bödör, čo síce politicky aj imidžovo škodí, ale nejde o trestný čin. Oveľa vážnejšie sa javí fungovanie zločineckej skupiny na vnútre v ére Kaliňáka aj Denisy Sakovej.
Polícia zatiaľ nekonkretizovala, kto mal byť na vrchole skupiny, ktorá manipulovala tendre a prala špinavé peniaze. Výrok, že išlo o „riadiacich funkcionárov rezortu“ však napovedá, ako to tam vyzeralo v ére Smeru.
Hladina stúpa
Kaliňák sa už veľakrát vyšmykol orgánom činným v trestnom konaní, takže prílišný optimizmus nie je namieste. Stačí si spomenúť na kauzy Kovošrot alebo daňové podvody na východe, ktoré mal kryť s Počiatkom.
Dnes je však v zložitejšej situácii – už nie je pri moci, takže nemá situáciu pod kontrolou. Dokáže len pobaviť, keď hovorí o politickej objednávke – predtým vraj vyšetrovatelia nič nevideli a teraz vidia. Prečo asi, všakže.
V prípade verejných činiteľov ako Kaliňák/Kažimír/Fico však netreba špeciálne pripomínať, že radšej dvakrát merať a raz strihať. Uspokojivý výsledok sa dostaví len vtedy, keď nebudú vyšetrovatelia premotivovaní.
Do karát im hrá aj zvyšujúci sa počet kajúcnikov z prvej ligy, ktorí začínajú odkrývať politické pozadie kšeftov so smeráckym náterom. Prví politici na výsluchoch je významný signál, len neurobiť zbytočné chyby, aktuality.sk
X X X
Kráľa českého podsvetia asi zabil nájomný vrah zo Slovenska
Českí kriminalisti sa zrejme priblížili k objasneniu vraždy kontroverzného podnikateľa, ktorý sa kedysi chválil, že má majetok v hodnote niekoľkých miliárd korún. Server iDNES napísal, že Františka Mrázka večer v januári 2006 pravdepodobne zabil vrah najatý na Slovensku. Policajný zdroj preň povedal, že po 17 rokoch je už jasné aj to, kto si vraždu objednal.
František Mrázek (vľavo) v roku 1993 založil nadáciu so spevákom Karlom Gottom (uprostred je podnikateľ Miroslav Provod, ktorý tiež stál pri jej vzniku).
Čo sa týka páchateľa, nemenovaný kriminalista pre iDNES zdôraznil, že je isté, že stopa vedie na Slovensko. „Z dverí zámočku na pražskej Lhotke vyšiel kmotor podsvetia František Mrázek. Nájomný vrah ležiaci sto metrov ďalej pri kríkoch stlačil spúšť. Jedným výstrelom presne do srdca len niekoľko sekúnd predtým, než by nasadol do svojho pancierovaného mercedesu,“ pripomenul iDNES.
Zabijak sa poistil, aby Mrázka zastrelil: použil špeciálne upravený náboj, ktorý spôsobuje rozsiahle zranenia. „Vrah dlho čakal v mraze, musel mať pevnú ruku,“ poznamenal pre portál Život v Česku investigatívny novinár Josef Klíma, ktorý písal o Mrázkovi.
V január i2006 to bol druhý a už úspešný pokus zlikvidovať Mrázka. Prvýkrát unikol smrti, keď v júli 2002 na neho vystrelil neznámy páchateľ z rýchlo idúceho automobilu. „Guľka mu preletela okolo ucha, trochu zasiahla pokožku. Začal si dávať väčší pozor a obstaral si pancierované auto,“ podotkol zmienený portál.
Mrázek bol vyučený lakovač, ktorý dokázal zbohatnúť už pred novembrom 1989. Rodák z Českého Brodu robil v Prahe veksláka. Po páde komunistického režimu mal dokonca až niekoľko miliónov československých korún. Začal investovať do nehnuteľností. Kupoval domy, ktoré potom jeho známi ako tzv. biele kone poskytli bankám ako záruku za úvery. Prepadnutie majetku potom nijako nezabolelo, naopak, bol to úmysel. Hodnota domov bola totiž premrštená v porovnaní s peniazmi získanými prostredníctvom pôžičiek. Do korupcie teda nepochybne boli namočení dôležití bankoví zamestnanci.
Mrázek sa tváril ako ctihodný podnikateľ, ktorý myslí na dobročinnosť. Tí, čo nefigurovali v jeho kšeftoch, nemohli vedieť, že je grázel, zvlášť v prvých rokoch jeho podnikania. Nemožno sa preto čudovať, že v roku 1993 legendárny spevák súhlasil s Mrázkom so založením nadácie pre deti policajtov, ktorí prišli o život pri výkone svojho povolania. Karel Gott venoval nadácii štyri milióny českých korún, Mrázek dal pol milióna korún.
Kontroverzný podnikateľ bol považovaný za mozog finančnej skupiny, ktorá kontrolovala potravinársky kolos Setuza a olejársku firmu Český olej. A práve spory okolo Setuzy asi boli motívom vraždy Mrázka. Podľa iDNES, ktorý sa odvoláva na zdroj v polícii, si jeho likvidáciu objednali podobne kontroverzné postavy v biznise Radovan Krejčíř a Tomáš Pitr.
Vyšetrovanie po januári 2006 napokon išlo dostratena. Kriminalistom sa nepodarilo zhromaždiť dôkazy, na základe ktorých by mohli voči niekomu vzniesť obvinenie. O niekoľko rokov neskôr preto prípad odložili.
A čo tí dvaja, ktorí údajne zaplatili za zastrelenie Mrázka? Krejčířa chceli v roku 2005 súdiť za veľké finančné podvody, ale podarilo sa mu utiecť do Juhoafrickej republiky, kde sa dal dokopy s členmi tamojšieho podsvetia. Neskôr ho zatkli a v roku 2016 ho juhoafrický súd poslal na 35 rokov za mreže za obchodovanie s drogami a za pokus o vraždu a o únos.
Pitra stihli v Prahe odsúdiť, ale pred nástupom do väzenia utiekol do zahraničia. Český súd mu v roku 2006 vymeral 8,5 roka väzenia (odvolací súd mu skrátil trest o 3,5 roka) za daňové úniky v desiatkach miliónov českých korún. Po úteku z krajiny ho na základe medzinárodného zatykača chytili vo Švajčiarsku, odkiaľ ho vydali do Českej republiky. V novembri 2012 ho podmienečne prepustili z väzenia pre jeho dobré správanie.
Existovala aj verzia, že vraždu si objednal nejaký vplyvný politik. Mrázek mal totiž podľa všetkého cenný archív s kompromitujúcimi dokumentami na veľmi významných ľudí (časť týchto materiálov vraj získal z tajnej služby). Mohol vydierať mnohých. O Mrázkovi sa hovorievalo, že nikoho nepotrebuje podplácať, lebo títo ľudia vedia, čo na nich má a teda by im mohol zničiť kariéru. Archív sa po jeho zavraždení nenašiel. Zostali len špekulácie, že ho získal niekto vplyvný, ktorého meno figurovalo v kompromitujúcich materiáloch./agentury/
X X X
Exriaditeľa NAKA Branislava Zuriana opäť obvinila policajná inšpekcia
Branislav Zurian mal vynášať informácie z polície. Inšpekcia ho obvinila už po druhý raz. Exfunkcionár je prekvapený, uznesenie v ruke nemá.
Policajná inšpekcia opäť obvinila niekdajšieho šéfa Národnej kriminálnej agentúry Branislava Zuriana. Podľa zistení Aktuality.sk má toto obvinenie znovu súvisieť s podozrením z vynášania z polície.
Bývalý šéf NAKA zatiaľ žiadne uznesenie o obvinení neprevzal.
„Nemám nič doručené, neviem na to reagovať,“ povedal popoludní. Bol prekvapený, keďže nedávno sa rozprával s vyšetrovateľom jeho pôvodného prípadu a ten sa o ničom nezmienil.
„S vyšetrovateľom Kráľovičom som sa naposledy bavil zhruba pred mesiacom, keď mi odovzdával veci z domovej prehliadky, ktorá bola nezákonná. Vrátil mi ich, lebo nepochádzali z trestnej činnosti. Vyšetrovateľa som sa pýtal, či plánuje so mnou nejaký úkon, lebo som chcel ísť do zahraničia. Povedal mi, že dlhodobo so mnou nič neplánuje.“
Nie je jasné, či bývalého funkcionára NAKA obvinili za rovnaké skutky ako pred necelými dvoma rokmi alebo ide o odlišný prípad.
Policajná inšpekcia, ktorá spadá pod rezort vnútra, kauzu nechce komentovať. „Úrad inšpekčnej služby sa k predmetným otázkam nebude vyjadrovať, nakoľko poskytnutie akýchkoľvek informácií – potvrdenie či vyvrátenie skutočností by mohli výrazne narušiť, zmariť, či sťažiť priebeh trestného konania, ktoré je neverejné,“ reagovala hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Nezákonná domovka
Branislav Zurian bol v roku 2021 niekoľko týždňov obvinený zo zneužitia právomoci a ohrozenia dôvernej skutočnosti. Stalo sa tak na základe výpovede bývalého námestníka SIS Borisa Beňu. Ten policajtom porozprával, že Zurian mu kedysi na schôdzke povedal, že NAKA odpočúva bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Beňa to potom hlásil Makóovi.
Zurian v rozhovore pre Denník N vysvetľoval, že sa s Beňom rozprával ako s funkcionárom SIS a nemohol tušiť, že on to potom pôjde hlásiť podozrivej osobe.
Napokon si spis exriaditeľa NAKA stiahla generálna prokuratúra a obvinenie zrušila ako nezákonné, neopodstatnené a predčasné.
V súvislosti s jeho skorším obvinením uňho v máji 2021 inšpekcia spravila aj domovú prehliadku a zaistila mu veci.
Exriaditeľ NAKA sa následne obrátil na Ústavný súd. Ten koncom minulého roka skonštatoval, že príkazom na domovú prehliadku bolo zasiahnuté do jeho základných ľudských práv. Okresný súd Bratislava 1, ktorý príkaz na domovú prehliadku vydal, má Zurianovi uhradiť 2-tisíc eur, aktuality.sk
X X X
V dome Igora Matoviča nahlásili bombu, prípadom sa zaoberá polícia
V dome lídra OĽANO Igora Matoviča v piatok nahlásili bombu, prípadom sa zaoberá polícia. Pre TASR to potvrdil Peter Dojčan z mediálneho tímu hnutia.
„Túto informáciu môžeme potvrdiť. Prípadom sa zaoberá polícia, ktorá podnikla potrebné kroky. Vyhrážanie sa útokom na rodinu a obydlie kohokoľvek považujeme za mimoriadne odporné a zbabelé konanie. Igor Matovič sa však zastrašiť nenechá,“ uviedol pre TASR Dojčan./agentury/
X X X
Kollár z Modrej koalície v Ide o pravdu: Pre Matoviča sme pokazili šancu, ktorú nám dali voliči
Modrá koalícia, ktorú dávajú dohromady Mikuláš Dzurinda a Miroslav Kollár, chce, aby neprepadli hlasy voličov ako v minulých voľbách. Uviedol to Miroslav Kollár, šéf strany Spolu, ktorá je jedným z pilierov Modrej koalície v relácii Ide o pravdu.
Máme otvorenú náruč a sme pripravení sa rozprávať so všetkými, ktorí to myslia s budúcnosťou Slovenska vážne a s ktorými sa zhodneme na troch pilieroch: prvá je transatlantická budúcnosť Slovenskej republiky, druhý ochrana právneho štátu, demokratických inštitúcií a ľudských práv a tretí kompetitívna ekonomika a reformy, pretože táto krajina sa za desaťročie prepadla takmer na chvost európskej únie, povedal Miroslav Kollár.
Igora Matoviča (OĽaNO) považuje za kľúčového človeka, pre ktorého premárnila šancu koalícia, ktorá vznikla v roku 2020 a mala v tom čase ústavnú väčšinu./agentury/
X X X
Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, najdôveryhodnejším lídrom je Pellegrini
Ak by sa parlamentné voľby konali tento víkend, zvíťazila by strana Smer. Vyplýva to z výsledkov telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA v dňoch 28. januára až 1. februára 2023 na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov.
Strana Smer by získala 21 percent hlasov, čo zodpovedá 39 mandátom v Národnej rade SR. Druhá by skončila strana Hlas so ziskom 19,4 percent a 36 mandátmi. Respondenti odpovedali na otázku: „Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu, hnutie, alebo koalíciu by ste volili?“
O takmer 10 percent menej by získalo Progresívne Slovensko, ktoré by so ziskom 9,5 percenta hlasov obsadilo 17 kresiel v NR SR. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by volilo 7,2 percenta respondentov. Tesne za ním skončilo so 7,1 percentami hnutie Republika. Oba politické subjekty by v parlamente obsadili zhodne po 13 kresiel. O jedného zástupcu menej by malo v NR SR hnutie Sme rodina, za ktoré by hlasovalo 6,5 percenta voličov. Do parlamentu by sa dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita (SaS). Obe by mali po 10 poslancov.
Pred bránami parlamentu by so ziskom 4,7 percenta hlasov skončila strana Aliancia. O takmer percento menej by mala Slovenská národná strana (SNS), za ňou by sa umiestnila Dobrá voľba s 3,5 percentami. Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) by získala 2,3 percenta hlasov. Za ňou sa umiestnili Život – národná strana a strana Za ľudí, ktorej by svoj hlas dalo jedno percento opýtaných. Menej než jedno percento by volilo Maďarské fórum, Národnú koalíciu, hnutie Socialisti.sk i stranu Vlasť. Na voľbách by sa zúčastnilo 56 percent voličov. Ďalších 22 percent nebolo rozhodnutých a 22 percent opýtaných by sa na voľbách rozhodne nezúčastnilo.
x Komu by ste dali hlas vo voľbách vy?
Ľudia najmenej dôverujú Matovičovi
Najdôveryhodnejším lídrom politickej strany je podľa prieskumu predseda Hlasu Peter Pellegrini. Rozhodne alebo skôr mu dôveruje takmer 35 percent respondentov, celkovo mu nedôveruje necelých 60 percent z nich. Predseda strany Smer Robert Fico skončil na druhom mieste, dôveru mu celkovo vyjadrilo viac ako 32 percent opýtaných. Nedôveruje mu takmer 63 percent respondentov. Za Robertom Ficom skončil predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorému dôveruje necelá štvrtina opýtaných.
Najnedôveryhodnejším politikom je podľa účastníkov prieskumu predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Dôveru mu prejavilo necelých 8 percent, no nedôveruje mu až 86,4 percenta opýtaných, pričom rozhodne mu nedôveruje 72,9 percenta. Necelých 20 percent účastníkov prieskumu rozhodne, alebo skôr dôveruje predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý sa umiestnil na štvrtej priečke. Za ním nasleduje predseda SaS Richard Sulík, ktorému dôveruje takmer 18 percent respondentov. Necelých 16 percent opýtaných dôveruje predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi a 15 percent predsedovi strany Život-národná strana Tomášovi Tarabovi. V jeho prípade si ale 19 percent respondentov zvolilo odpoveď neviem, u Uhríka to bolo skoro 13 percent.
Predsedníčke strany Za ľudí Veronike Remišovej dôveruje celkovo 11,7 percenta účastníkov prieskumu. Za druhého najnedôveryhodnejšieho politika po Matovičovi označili účastníci prieskumu predsedu ĽSNS Mariána Kotlebu, ktorému dôveruje 9,9 percenta respondentov, no nedôveru mu vyjadrilo takmer 85 percent opýtaných./agentury/
X X X
Slováci prišli na trh s novinkou, ktorá dokáže znížiť cenu elektriny. Sotákove železiarne už výrazne ušetrili
Novinka bola nasadená aj u jedného z najväčších slovenských odberateľov elektrickej energie – v spoločnosti Železiarne Podbrezová.
Slovenská firma Fuergy sa snaží priniesť nové prvky do zastaralého energetického sektora. Zjednodušene povedané poskytuje inteligentné zariadenie, ktoré je napojené do elektrickej prenosovej siete. Ak je elektrina lacná, batériové úložisko sa dobíja. V prípade ak je elektrina drahá, zo siete nečerpá, ale dokáže do siete posielať. Všetko to riadi umelá inteligencia, ktorá situáciu vyhodnocuje.
Fuergy tiež poskytuje službu, vďaka ktorej môžu firmy zarábať na tom, že svojimi technológiami vyrábajú alebo spotrebovávajú elektrickú energiu vtedy, keď sa im to jednoducho vyhovuje.
Novinka bola nasadená aj u jedného z najväčších slovenských odberateľov elektrickej energie – v spoločnosti Železiarne Podbrezová, kde reguluje oblúkovú pec.
„Vďaka oblúkovej peci, ktorú majú vo svojom výrobnom podniku a jej prepojeniu s energetickým trhom, sme aktívnym riadením v reálnom čase dokázali pomôcť sústave na Slovensku a vďaka tomu bol ako koncový odberateľ odmenený,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda spoluzakladateľ spoločnosti Fuergy Vladimír Miškovský. Benefit, ktorý Železiarne Podbrezová získali vlani, osemnásobne prekonal pôvodný plán.
Službu využíva aj areál Národného futbalového štadióna Tehelné pole, kde riadi tepelné čerpadlá. Tie slúžia napríklad na temperovanie trávnika alebo chladenie./agentury/
X X X
KDH rokovalo s Modrou koalíciou. Majerský trvá na svojom, Dzurindovi dal domácu úlohu
Obdobie rokovaní a spájaní je v plnom prúde. Vo štvrtok večer sa stretli lídri KDH Milan Majerský a Modrej koalície Mikuláš Dzurinda. Aj keď sú rokovania ešte otvorené, Majerský trvá na tom, že do volieb pôjde samostatne.
Aj keď ani jedna strana spájanie nevylúčila, nateraz sa KDH chystá do volieb samostatne. Dzurinda však dostal od Majerského domácu úlohu. Bývalý premiér verí, že sa znova stretnú a budú v debatách pokračovať.
Modrá koalícia – Dzurinda je späť. S Kollárom skladá volebný tím
Modrá koalícia musí predstaviť program
„Na postoji KDH sa nič nemení a na voľby sa pripravujeme samostatne. Modrá koalícia musí predstaviť svoje programové tézy, hodnotový rámec a personálne obsadenie. Nasledujúce obdobie ukáže, či sú medzi nami vôbec nejaké prieniky,“ uviedol Majerský.
„Zhodli sme sa, že pripravíme programové tézy kľúčové pre obidve strany. Stretneme sa znovu a budeme hľadať možný prienik týchto téz,“ povedal Dzurinda pre Markízu. Verí, že sa stretnú a budú pokračovať v debatách a že sú rokovania stále otvorené.
KDH sme budovali roky, nebudeme plniť Dzurindov sen
Majerský v rozhovore pre Pravdu pred pár dňami uviedol, že KDH chce byť pre konzervatívneho a kresťanského voliča nespochybniteľnou voľbou a aj vyzdvihol fakt, že žiadny program Modrej koalície nevidel. „Videl som len niekoľko ľudí, či už deti bývalých politikov, alebo úplne nové tváre. Je to Modrá koalícia, ktorá ale momentálne ani nie je koalíciou, ale len premenovanou politickou stranou Spolu. Zatiaľ mi to vychádza, že je to len o boji proti Ficovi,“ zhodnotil líder KDH.
Obáva sa, či Modrá koalícia nie je podobným projektom ako OĽaNO, no záujem o KDH ho teší. „Túto stranu sme budovali 30 rokov, a ak by mala byť súčasťou niečoho umelého, čo sa má neskôr rozpadnúť, mrzelo by nás to,“ povedal Majerský. Dzurindove vyjadrenia o tom, že na jednej kandidátke by chcel okrem OĽaNO aj SaS či Progresívne Slovensko, považuje za nezmysel. „KDH má ustúpiť len preto, aby sme splnili sen Mikulášovi Dzurindovi? Aj keď sme možno percentami malou stranou, ľuďmi sme veľká strana a naše hodnoty a ideály nechceme zaprieť,“ dodal a verí, že KDH bude súčasťou novej vlády.
Dzurindove „modré desatoro“
Expremiér Mikuláš Dzurinda predstavil staronový politický projekt – Modrú koalíciu. Ide podľa neho o zlúčenie jeho pripravovanej strany Modrí – Európska ľudová strana a strany Spolu, ktorú premenoval na Modrú koalíciu. Podľa Dzurindu začínajú s budovaním regionálnych štruktúr a vyzval najmä mladých ľudí, aby do jeho strany vstúpili. Ich základnými hodnotovými podmienkami budú vernosť príslušnosti Slovenska k západnej civilizácii a k Európskej únii a NATO, ochrana demokracie a právneho štátu, udržateľná a konkurencieschopná ekonomika.
Ďalšou fázou budovania Modrej koalície bude podľa neho voľba lídra. Mikuláš Dzurinda priamo neodpovedal, či bude kandidovať na predsedu Modrej koalície. Povedal, že slovo „uchádzať sa“ mu nepasuje, zároveň ale povedal, že „neuhne“ a tiež, že nečaká, že ho navrhnú na túto funkciu. „Uchádzať sa síce nechcem o nič, ale neuhnem,“ dodal. Pod hrozbou májových či júnových predčasných parlamentných volieb sa Dzurinda a Kollár rozhodli preskočiť zbieranie podpisov na vytvorenie novej politickej strany./agentury/
X X X
Pobaltie chce urýchliť dodanie zbraní Západu pre Kyjev
Premiéri Estónska, Lotyšska a Litvy žiadajú, aby západní spojenci Ukrajiny urýchlili dodávky zbraní tejto krajine. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA.
Veľmi ťažké mesiace
„Nadchádzajúce mesiace budú veľmi ťažké, môžu byť dokonca rozhodujúce, pokiaľ ide o túto vojnu. Preto musíme urýchliť a posilniť našu pomoc pre Ukrajinu – v prvom rade tú vojenskú,“ uviedla litovská premiérka Ingrida Šimonyté po stretnutí predsedov vlád troch pobaltských štátov v estónskom hlavnom meste Tallinn.
Estónska premiérka Kaja Kallasová v tejto súvislosti podotkla, že čas je dôležitý. Varovala, že dodávky zbraní by nemali prísť na Ukrajinu príliš neskoro. Moskva má už pod kontrolou približne 18 percent územia svojho suseda.
„Rusko sa pripravuje na novú rozsiahlu ofenzívu a naša pomoc Ukrajine musí byť dostatočná, aby jej krajina mohla čeliť,“ povedala Kallasová.
Plná podpora
Lotyšský premiér Krišjánis Karinš uviedol, že ukrajinská armáda vie, aký druh zbraní potrebuje, aby vyhrala vojnu. „Plne podporujeme požiadavku Ukrajiny na vybavenie, ktoré im umožní vyhrať vojnu,“ dodal.
Neformálne stretnutie premiérov pobaltských krajín v Tallinne bolo venované Ukrajine, energetike a prípravám na tohtoročný summit NATO vo Vilniuse, aktuality.sk
X X X
Banskú Bystricu čakajú radikálne úsporné opatrenia. Odskáče si to hokejový klub
Mestu pod Urpínom chýbajú stovky tisíc eur na to, aby zvládlo financovať chod tamojšieho zimného štadióna. V rámci dotácií dlhodobo financovalo celú prevádzkovú potrebu profesionálneho aj mládežníckeho hokejového klubu pri využívaní arény na tréningy či zápasy. Tomu je teraz koniec.
Od polovice sezóny si hokejisti musia časť prevádzky hradiť sami. Tento nečakaný výdavok ich vyjde draho. Mesto upozornilo, že ich tréningová a zápasová činnosť tvorí zhruba pätnásť percent využívania kapacity banskobystrického štadióna. Jeho celková prevádzková potreba je približne 1,1 milióna eur ročne. Z tejto sumy dokáže samospráva zabezpečiť 750-tisíc, no stále chýba zhruba 350-tisíc eur, ktoré je potrebné dofinancovať.
„Preto sa začali intenzívne rokovania medzi profesionálnym a mládežníckym hokejovým klubom. Cieľom je nájsť viaczdrojové financovanie prevádzky zimného štadióna,“ uviedla hovorkyňa Banskej Bystrice Dominika Adamovičová.
Hrozilo zatvorenie
„Stáli sme pred hrozbou zatvorenia zimného štadióna, čo bola skutočne krajná možnosť,“ povedal primátor Ján Nosko. „Som rád, že po náročných rokovaniach sa nám napokon podarilo s HC’05 BANSKÁ BYSTRICA podpísať dodatok pre rok 2023, čo znamená, že sa bude na financovaní svojej prevádzkovej potreby podieľať vo výške 150-tisíc eur ročne,“ hovorí. Pokračoval, že oceňuje ich konštruktívny prístup aj vzhľadom na náročnú situáciu. „Z nášho pohľadu je však spolufinancovanie zo strany hokejových klubov jediná cesta, ako zabezpečiť fungovanie zimného štadióna aj naďalej,“ doplnil Nosko.
K strate dotácie sa vyjadril prezident HC’05 BANSKÁ BYSTRICA Tomáš Boľoš. „Táto situácia nás zasiahla koncom minulého roka a snažíme sa s tým vysporiadať. Samozrejme, pri stanovovaní rozpočtu na túto sezónu sme s týmto nákladom nepočítali. Momentálne hľadáme alternatívne zdroje, ako zabezpečiť dofinancovanie prebiehajúcej sezóny a tiež nasledujúcej,“ povedal Boľoš. Je podľa neho logické, že im to spôsobilo veľké problémy.
„V tomto čase sme sa mali venovať iným témam z hľadiska posilnenia tímu pred bránami play-off,“ poznamenal. Potrebné peniaze budú riešiť oslovovaním sponzorov. „Tak by som to ale neklasifikoval. Skôr ide o našich partnerov, lebo je to vzájomná spolupráca. Od dňa, kedy sme sa dozvedeli o dofinancovaní, sme ich postupne začali oslovovať. Aby nám pomohli dokončiť sezónu storočnice, v ktorej sme mali tie najvyššie ciele, a v rámci play-off sa dostať čo najďalej,“ dodal prezident klubu.
V tejto chvíli vraj samospráva diskutuje o zvyšku financovania aj s mládežníckym hokejovým klubom. Mesto pritom zdôrazňuje, že v čase energetickej krízy, rekordnej inflácie, nekoncepčnej štátnej politiky a negatívnych legislatívnych dopadov nie je z jeho strany, najmä s prihliadnutím na férový prístup k iným športom, možné hradiť prevádzkovú potrebu hokejových klubov pôsobiacich na štadióne v plnom rozsahu.
Snažili sme sa kontaktovať tiež predsedu mládežníckeho klubu Michala Handzuša, no k tomu, ako túto situáciu vníma a ako ju plánujú riešiť, sa zatiaľ nevyjadril.
Rekonštrukcia stála milióny
Banskobystrická hovorkyňa upozornila, že obce a mestá aktuálne čelia mimoriadne nepriaznivej ekonomickej situácii. „Najmä v dôsledku výpadku príjmov z podielových daní na úrovni takmer 4,8 milióna eur, ako aj z dôvodu prijatia množstva vládnych opatrení a zákonov s negatívnymi dopadmi na rozpočet samospráv, za súčasného prudkého nárastu cien, aktuálna finančná situácia mesta nepostačuje ani na zabezpečenie elementárnych funkcií,“ podčiarkla.
Adamovičová vysvetlila, že boli nútení pristúpiť k radikálnym úsporným opatreniam, pozastaveniu všetkých dotačných schém do sociálnych oblastí, kultúry, športu, ako aj k zvyšovaniu daní a školských poplatkov. „Hoci je zachovanie prevádzky športovej infraštruktúry dôležité, školstvo a sociálna oblasť sú v hierarchii priorít nadradené,“ ozrejmila.
Vlani prešiel zimný štadión v Banskej Bystrici historicky najrozsiahlejšou obnovou, vďaka čomu sa podarilo vytvoriť lepšie a kvalitnejšie zázemie pre hokejistov aj fanúšikov. Preinvestovalo sa tam viac ako 7 miliónov eur. Úverové zaťaženie súvisiace s jeho rekonštrukciou, vo výške ďalších takmer 500-tisíc eur ročne, znáša z vlastných zdrojov a v plnom rozsahu mestská obchodná spoločnosť MBB, ktorá je vlastníkom zimného štadióna. Ten využívajú aj krasokorčuliari, hokejový klub Univerzity Mateja Bela (UMB) či široká verejnosť.
„Vo vzťahu k prevádzkovým nákladom sú kľúčové subjekty práve profesionálny a mládežnícky klub. Ostatné sú vo vzťahu k nákladom marginálne,“ zdôraznila Adamovičová. Objasnila, že odhadovaná suma potrieb hokejistov UMB predstavuje približne 12-tisíc a krasokorčuliari platia zhruba 23-tisíc eur ročne./agentury/
X X X
Belgicko malo ukončiť výrobu elektriny z jadra o dva roky. Prevádzku troch reaktorov chce teraz predĺžiť
Premiér Alexander de Croo požiadal belgické jadrové orgány a prevádzkovateľa elektrární, francúzsky energetický gigant Engie, aby vypracovali plán na odloženie odstavenia reaktorov.
Belgicko plánuje predĺžiť prevádzku troch svojich jadrových reaktorov, ktorá mala byť ukončená v roku 2025, najmenej o jeden rok, uviedol v piatok pre tlačovú agentúru AFP oficiálny zdroj.
Premiér Alexander de Croo požiadal belgické jadrové orgány a prevádzkovateľa elektrární, francúzsky energetický gigant Engie, aby vypracovali plán na odloženie odstavenia reaktorov.
Neistota dovozu z Francúzska
„Zvažujeme možnosť rozšírenia prevádzky reaktorov na zimu 2025-2026,“ uviedol zdroj, ktorý poukázal na neistotu v súvislosti s cezhraničným dovozom elektrickej energie zo starnúceho parku jadrových reaktorov vo Francúzsku.
Vláda minulý týždeň rozhodla o predĺžení plánovanej životnosti ďalších dvoch reaktorov o desať rokov – Doel 4 pri severobelgickom prístavnom meste Antverpy a Tihange 3 pri meste Liége na východe krajiny.
Predĺženie bolo súčasťou dohody uzavretej 9. januára medzi Bruselom a spoločnosťou Engie, ktoré budú počas ďalších desiatich rokov rovnocennými partnermi v spoločnom podniku.
Doel 1, Doel 2 a Tihange 1
Najnovšie predĺženie by sa mohlo týkať reaktorov Doel 1, Doel 2 a Tihange 1, ktorých činnosť sa má skončiť v roku 2025, ale aj ďalších dvoch reaktorov, uviedol zdroj.
Údržba atómových reaktorov Doel 4 a Tihange 3 je naplánovaná do zimy 2025-26, ale to sa môže zmeniť, aby sa udržali vo výrobe.
Belgicko malo do minulého roka sedem aktívnych reaktorov. Vlani v septembri odstavilo reaktor Doel 3 a tento utorok – po 40 rokoch prevádzky – aj reaktor Tihange 2.
Zeleným sa odklad nepáči
Krajina sa minulý rok rozhodla odložiť svoj plánovaný odchod od jadrovej energie v roku 2025 o desať rokov vzhľadom na vysoké ceny energie spôsobené ruskou vojnou na Ukrajine.
Belgická Strana zelených, ktorá je súčasťou vládnucej koalície, sa proti tomuto kroku dôrazne ohradila.
Belgicko, ktoré sa nachádza medzi Francúzskom poháňaným jadrovou energiou a Nemeckom závislým od zemného plynu a uhlia, zabezpečuje vlastnými reaktormi približne polovicu svojej potreby elektrickej energie, aktuality.sk
X X X
Najväčší klamár a herec histórie? Verím, že Škriniar taký nie je, vraví známy taliansky novinár
Roky bol miestnym miláčikom. Teraz, keď sa rozhodol odísť, je za darebáka. Milan Škriniar zažíva v Interi Miláno najťažšie obdobie kariéry. V lete prestúpi do Paríža a v Taliansku mu zrazu nevedia prísť na meno.
Nima Tavallaey sleduje kariéru Milana Škriniara veľmi podrobne.
„Vzťah medzi ním a klubovou hierarchiou je momentálne napätý, všetci si musia sadnúť, vyčistiť vzduch a odložiť egá,“ vraví taliansky futbalový expert a šéfredaktor portálu sempreinter.com Nima Tavallaey.
x Prekvapilo vás, ako sa situácia okolo Škriniara vyvinula?
Nebudem zatĺkať – som veľmi prekvapený. Vôbec som nečakal, že vzťah Škriniar – Inter sa môže skončiť aj takto. Veď hovoríme o hráčovi, ktorý nedávno tvrdil, že sa chce stať v Interi tým, čím bol Marek Hamšík v Neapole. O hráčovi, ktorý pred niekoľkými rokmi prepustil agenta, aby predĺžil zmluvu s Interom, pretože mal pocit, že brzdí rokovania. Keď sa Škriniara pred pár mesiacmi pýtali na rozhovory o možnom predĺžení zmluvy, odpovedal, že „fanúšikovia ma po všetkých tých rokoch predsa poznajú“.
Ak teda nie je Milan Škriniar najväčším klamárom a hercom v histórii – čo si myslím, že nie je – potom sa niečo vo vzťahu medzi ním, riaditeľmi a majiteľmi Interu zhoršilo. Dúfam, že Milan čoskoro rozpovie celý príbeh.
x Koho je to vina?
Je to pomerne zložitá situácia a mnohé veci sa neustále vyvíjali. Nikdy k tomu nemalo dôjsť. Je to predovšetkým maslo na hlave Interu – zmluvu so Škriniarom mal predĺžiť okamžite po tom, ako sa dohol s Brozovičom na jeseň 2021. Z nejakého dôvodu, možno finančného, to neurobil. Alebo za tým bola obyčajná arogancia. Namiesto toho sa Inter vlani rozhodol rokovať o Škriniarovom prestupe do Paríža, čím v podstate umožnil Francúzom jednať o podmienkach s jeho agentom.
x Čo to znamená?
Azda aj to, že Škriniar dostal informácie o tom, koľko by v Paríži mohol zarábať. Pochopiteľne, Inter sa k podobným sumám nemá šancu dostať a dobre to vie. Taliansky tím jednoducho prehral. Bol arogantný, lebo ak raz od niekoho očakával lojalitu, mal ju tiež prejaviť. Škriniar mu bol dlho verný, zatiaľ čo klub nechal svojho kapitána čakať na predĺženie kontraktu iba osem mesiacov pred jeho vypršaním. Zobudil sa až v novembri 2022, keď prišiel s formálnou ponukou. To nie je príliš lojálne správanie. Vzťah sa pokazil.
x Hnevá sa vedenie Interu na Škriniara?
Treba povedať, že ani jeho správanie v posledných týždňoch nebolo hodné kapitána Interu. Načasovanie rozhovoru jeho agenta o tejto záležitosti v talianskej televízii, keď sa mužstvo pripravovalo na zápas s Empoli, bolo veľmi hlúpe. A to, čo sa udialo uplynulý víkend, bol zasa cirkus.
Bol som sklamaný, keď som v slovenských médiách (na oficiálnom portáli SFZ, pozn. red.) videl informáciu o tom, že sa Škriniar dohodol s PSG. Tieto citácie síce následne rýchlo zmizli a aj Škriniar s Interom popreli, že by sa nejaký rozhovor uskutočnil, ale škoda bola napáchaná.
Takéto správanie sa od Škriniara veru nečakalo – niekým tu predsa bol a ľudia si ho vážia. Myslím si, že neskôr, keď zostarne, bude tieto veci ľutovať. Všetci totiž dospievame.
x Príde o kapitánsku pásku?
O tom niet pochýb. Nie je šanca, že si ju v Interi ešte niekedy navlečie na rukáv. Najmä teraz, keď Lautaro Martínez ukázal, že je viac ako hodný byť kapitánom.
x Spravil Milan Škriniar dobre, že sa upísal Parížu St. Germain?
Áno
Nie
x Nehrozí, že stratí aj miesto v základnej zostave Interu?
V tejto chvíli si nemyslím, že bude hrať. Dramatická nálada uplynulých týždňov sa najprv musí upokojiť. Potom má Škriniar dve možnosti: buď bude trucovať a zostane naštvaný a tým úplne zničí svoje dedičstvo v Interi – tak, ako to urobil Mauro Icardi.
Alebo bude Milanom Škriniarom, do ktorého sa Inter zamiloval. Z posledných mesiacov v čierno-modrom drese by mal vyťažiť to najlepšie. Vydať zo seba všetko. Tak, aby odišiel s dôstojnosťou a úctou. V podstate by tak robil to, čo celý čas v Interi, okrem posledných troch týždňov.
x Odpustia mu fanúšikovia?
Momentálne zúria. Bodka. Ich trpezlivosť však úplne došla predovšetkým smerom k majiteľom. Tí nemôžu investovať, klub je nútený vyrábať zisk na hráčskom trhu tri prestupové obdobia za sebou. Správanie sa Škriniara i vedenia bolo to posledné, čo od klubu aj od hráča očakávali.
Ak však bude Škriniar tvrdo pracovať, dá zo seba všetko a Interu v tejto sezóne pomôže vyhrať jednu alebo dve trofeje, môže sa vzťah napraviť či neutralizovať. Potom by sa s Milanom mohli rozlúčiť s rešpektom a nie s vedomím, že Škriniar s fanúšikmi nekomunikuje a chce odísť zadným vchodom.
x Spomínate si, že by v minulosti odišiel z Interu hráč podobného kalibru zadarmo?
Veru, neviem, kedy naposledy prišiel Inter o takého dobrého futbalistu – navyše s kapitánskou pásku – bez akejkoľvek náhrady. Ale pamätám si, koľko toxicity spôsobil odchod Brazílčana Ronalda v roku 2002. Mnohí fanúšikovia na to dodnes nezabudli. Teraz je na Škriniarovi, aby sa rozhodol, aký odkaz zanechá v Interi.
x Osvedčí sa v Paríži?
Niet pochýb o tom, že s ním počítajú v základnej zostave. Na pravej strane trojčlennej obrany s Marquinhosom v strede alebo dokonca úplne v strede, ako hral aj v Interi. V Paríži St. Germain je aj Maročan Achraf Hakimi, s ktorým hrali spolu aj v Taliansku, hádam opäť nadviažu na skvelé partnerstvo.
x Je niečo, čo mu v Paríži v porovnaní s Interom nikdy nedajú?
Jedna vec, ktorú Škriniar musí pochopiť, je, že v PSG nebude hviezdou a ani kľúčovým hráčom. Minimálne na začiatku bude len jedným z kádra. Musí sa prispôsobiť mužstvu, naopak to nepôjde. V Interi bol ústrednou postavou a tréneri Conte aj Inzaghi nastavili obrannú líniu tak, aby z neho dostali to najlepšie.
Toto sa v v Paríži nikdy nestane. Je dôležité, aby to vedel, kým odíde. Ak to nakoniec fungovať nebude, môže urobiť to, čo Romelu Lukaku. Požiadať o návrat do Interu. V tom prípade by však mal vziať so sebou aj Hakimiho (úsmev).
X X X
200 konkrétnych opatrení na transformáciu európskeho chemického priemyslu
Chémia je prvá na ceste k prechodu k cieľom Európskej zelenej dohody
CEFIC – Európska rada pre chemický priemysel, víta uverejnenie cesty prechodu chemického priemyslu EÚ, ktorú 27. januára 2023 zverejnila v Bruseli Európska komisia. Ide o prvú správu svojho druhu, ktorú ponúka európsky priemysel a je plánom na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Uvádza sa v stanovisku CEFIC pre média.
,,Európsky chemický priemysel už dlho požaduje osobitný plán na podporu najväčšej transformácie vo svojej histórii; do roku 2050 sa chemické odvetvie EÚ bude musieť stať klimaticky neutrálnym, obehové, digitalizovať svoje procesy a prechod na bezpečné a udržateľné chemikálie. Všetky tieto opatrenia si do roku 2050 vyžadujú ďalšie investície vo výške desiatok miliárd eur . A to všetko sa musí stať vo veľmi napätom geopolitickom prostredí,“ konštatuje stanovisko CEFIC.
Prezident CEFIC Martin Brudermüller: „Dnes sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ už uskutočňuje svoju transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a smerovanie, ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie poskytuje nášmu odvetviu jasnejšie informácie o tom, „ako“ a „kedy“. Úspešná realizácia pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou, vládami členských štátov a Európskym parlamentom, aby prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo.“
Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200 konkrétnych opatrení, ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a priemysel prijať, aby sa transformácia uskutočnila. To by malo pomôcť ubezpečiť priemysel, že Európa je miestom, kde môžu investovať svoje investície.
Chemický priemysel EÚ podporuje Európsku zelenú dohodu a má ambíciu stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej dohody. Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel, izolačných panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu energie v budovách, a kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších dôležitých funkcií.
Vláda SR prisľúbila podporu
Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: ,,Nevyhnutnosť transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022 v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu. Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger prisľúbil podporu pri takejto transformácii.“
Cesta transformácie pre chemický priemysel EU
Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).
Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.
Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.
V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok. Ing.Štefan Kuča, Paper life, s.r.o.