Premiérovi podľa neho prišlo zle ako dôsledok atentátu. Na Ficovej návšteve Moskvy nevidí nič zlé. Český exprezident Miloš Zeman mal debatovať v televízii ta3 s Roberom Ficom. Premiér svoju účasť zrušil, podľa Zemana pre následky zranenia po atentáte. K premiérovi Ficovi poznamenal, že nie je nič zlé na jeho návšteve Vladimira Putina v Moskve. „Keby ste to odsudzoval, pán redaktor, tak rovnako odsúďte Donalda Trumpa, že vedie dvojhodinové telefonické rozhovory s Putinom. To je v podstate to isté,“ uviedol s tým, že amerického prezidenta si odsúdiť nedovolí, pretože je to prezident veľmoci, ale odsúdi premiéra malej krajiny, „čo je dosť zbabelé“.

Malé a stredné krajiny by mali mať zahraničnú politiku zameranú na ekonomickú diplomaciu a nerobiť si nepriateľov, pretože to vplýva na vzájomný obchod, domnieva sa český exprezident.

Zeman by rád v prípade Ukrajiny videl jednotu Európskej únie, „začal by som tým, čo sa v matematike volá najmenším spoločným menovateľom,“ úsilím o prímerie. Európska únia by podľa neho mala byť moderátorom či sprostredkovateľom prímeria, ale do tejto pozície sa už dostal americký prezident Donald Trump. Mal aj určité úspechy, za ktoré Zeman považuje „krehké“ dohody o neútočení na energetickú infraštruktúru a o plavbe v Čiernom mori.

Zeman pri bezpečnostných otázkach upozornil na citát bývalého amerického prezidenta Dwighta Eisenhowera, ktorý označil za najvážnejšie nebezpečenstvo pre americkú politiku „vojensko-priemyselný komplex“. Týka sa to podľa Zemana aj súčasnosti, všetkých krajín, najmä s trhovou ekonomikou, kde sa uplatňujú záujmy zbrojárskych firiem. Tie hovoria, „nie dve percentá, nie tri percentá, ale rovno napríklad päť percent – tento záujem je v pozadí vidieť, aj keď sa veľmi obratne zakrýva“.

Zeman sleduje so sympatiami počíňanie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale v prípade ciel s ním nesúhlasí. Hovorí, že sa opiera o protekcionizmus, čo je zastaraný systém, ktorý škodí všetkým. Znižuje súťaživosť, dvíha infláciu, znižuje sa stabilita jednotlivých krajín. Privítal by zavedenie voľnej obchodnej zóny medzi USA a Európskou úniou./agentury/

X X X

 Trumpov emisár sa stretol s Putinom v Petrohrade. Keď uvidel ruského vládcu, položil si ruku na srdce

Splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff sa v piatok stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Stretnutie sa uskutočnilo v prezidentskej knižnici v Petrohrade, kde Witkoff pred podaním ruky symbolicky položil pravú dlaň na srdce – gesto, ktoré je v ruskej aj širšej diplomatickej tradícii považované za prejav úcty, oddanosti a úprimných úmyslov.

 Informoval o tom portál idnes.cz. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sa rozhovory sústredili na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Po úvodnom geste nasledovalo podanie rúk a výmena zdvorilostných fráz bez tlmočníkov, informovala agentúra TASS.

Umiestnenie ruky na srdce je univerzálnym znakom rešpektu, s koreňmi siahajúcimi až do starovekých čias, keď vazali vzdávali hold svojim panovníkom. Ruská aristokracia toto gesto využívala najmä počas obdobia cárskeho Ruska. Mimochodom, Witkoffovi starí rodičia z otcovej strany pochádzali práve z tohto prostredia.

 Hoci atmosféra rokovania bola priateľská, jeho dĺžka zostala neupresnená. „Môže trvať hodinu, dve, tri či štyri – podľa toho, ako dlho to prezident Putin uzná za potrebné,“ uviedol Peskov pred stretnutím.

Pred samotnou schôdzkou sa Witkoff v Petrohrade stretol s Putinovým vyjednávačom Kirillom Dmitrijevom. Spolu následne odišli v kolóne vozidiel na ďalší program.

Witkoff, ktorého Trump pôvodne poveril záležitosťami Blízkeho východu, sa medzičasom stal kľúčovým sprostredkovateľom kontaktov medzi Bielym domom a Kremľom. V Moskve už s Putinom rokoval dvakrát, aktuálne stretnutie bolo teda v poradí tretie.

 Administratíva Donalda Trumpa sa snaží sprostredkovať dohodu o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom. Washington sa v uplynulých týždňoch pokúsil vyjednať čiastkové dohody v oblastiach energetiky a Čierneho mora, no tieto snahy podľa Reuters zlyhali.

Napriek tomu Trump verí v dosiahnutie komplexného prímeria, uviedol server Axios. Ukrajina už predtým vyjadrila ochotu súhlasiť s prímerím bez ďalších podmienok, zatiaľ čo Moskva trvá na potrebe riešiť takzvané „prvotné príčiny“ konfliktu.

 Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio minulý týždeň počas rokovania NATO zdôraznil, že Putin sa bude musieť čoskoro jasne vyjadriť k vážnosti svojho záujmu o prímerie.

 Ukrajina už viac ako tri roky čelí rozsiahlej ruskej invázii. Spojené štáty pod vedením Joea Bidena stáli na strane Kyjeva a poskytli mu vojenskú i hospodársku podporu, pričom na Rusko uvalili sankcie. Po návrate Trumpa do Bieleho domu v januári USA prehodnotili svoj prístup a obnovili kontakty s Moskvou, čo zdôvodňujú úsilím o sprostredkovanie mieru.

Po marcovom stretnutí s Putinom priniesol Witkoff do Washingtonu portrét, ktorý pre neho nechal namaľovať ruský prezident. Podľa Witkoffa obraz „od významného ruského umelca“ prezidenta Trumpa dojal a označil ho za „nádherný“./agentury/

X X X

 Rusko investuje 88 miliárd eur do prezbrojenia námorníctva

 Putin oznámil investície 88 miliárd eur do námorníctva, zdôraznil potrebu prezbrojenia kvôli novým technológiám a politickým výzvam.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok oznámil investície v prepočte vyše 88 miliárd eur do vyzbrojenia námorníctva. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA.

„V nasledujúcom desaťročí je vyčlenených 8,4 bilióna rubľov (približne 88,6 miliárd eur) na výstavbu nových lodí a plavidiel pre námorníctvo,“ uviedol Putin na stretnutí v Petrohrade. Podľa ruského prezidenta je prezbrojenie flotily nutné pre „nové nebezpečenstvo a výzvy“, ktoré prinášajú nové technológie, digitalizácia a politická situácia vo svete.

Modernizácia flotily

Putin pri vyhlásení nespomenul vojnu na Ukrajine, v ktorej Moskva prišla v Čiernom mori o niekoľko vojnových lodí. Namiesto toho ruský prezident ocenil rýchlosť budovania lodí. Rusko podľa neho za posledných päť rokov skonštruovalo 49 vojnových lodí niekoľkých typov vrátane jadrových ponoriek vybavených hypersonickými raketami Zirkon., aktuality.sk

X X X

 Tragédia na diaľnici na Floride: Havária lietadla si vyžiadala tri obete

 Malé lietadlo Cessna 310 sa zrútilo na diaľnicu na Floride, pričom nikto z troch ľudí na palube neprežil.

Malé lietadlo sa zrútilo na diaľnicu na juhu amerického štátu Florida. Nehodu nikto z troch ľudí na palube neprežil, píše TASR podľa správy agentúry AP a stanice NBC News.

Polícia v meste Boca Raton lietadlo identifikovala ako Cessna 310, ktoré z miestneho letiska smerovalo do hlavného mesta štátu Florida Tallahassee. Havária sa stala približne o 10:20 hod. miestneho času (16:20 hod SELČ).

Auto skončilo na koľajniciach

Pre dopad lietadla na diaľnicu jedno z prechádzajúcich áut skončilo na neďalekých železničných koľajach a vlakovú dopravu prerušili. Vodič incident prežil, no utrpel niekoľko zranení. „Jeden pán na zemi narazil do stromu pre všetky tie trosky a oheň,“ uviedol zástupca veliteľa miestneho hasičského zboru.

 Identita cestujúcich ani príčina havárie nie je dosiaľ známa. Podľa webovej stránky Flightradar24 lietadlo chvíľu pred pádom menilo vo vzduchu kurz a otáčalo sa naspäť k letisku v Boca Raton.

Letecké nešťastie sa stalo len jeden deň po páde vyhliadkového vrtuľníka do rieky Hudson v New Yorku. Pri nehode zomrel pilot a päťčlenná španielska rodina., aktuality.sk

X X X

 Orbán diskutoval s Erdoganom o plyne, TurkStream je pre Maďarsko kľúčový

Orbán a Erdogan diskutovali o energetických dodávkach cez TurkStream a rozvoji vojenskej spolupráce v Antalyi.

Zabezpečenie dodávok energie Maďarsku, ale aj turecko-maďarská vojenská spolupráca boli hlavnými témami piatkového rozhovoru predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v tureckej Antalyi. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Diskutovali o zabezpečení dodávok energie južnou trasou do Maďarska. Dodávky plynu z východnej strany boli pre Maďarsko prakticky zastavené kvôli nepriateľskému správaniu sa Ukrajiny a dodávky energie sú tak možné iba cez TurkStream, uviedol komunikačný odbor maďarského premiéra.

Dodávky cez TurkStream

Orbán s Erdoganom rokoval aj o rozvoji maďarsko-tureckej spolupráce v hospodárskej, vojenskej a obrannej oblasti.

 Maďarský ministerský predseda sa zúčastní na diplomatickom fóre v Antalyi, kde bude viesť bilaterálne rokovania s ďalšími hlavami štátov a vlád.

Orbán sa s Erdoganom stretol vlani 12. decembra v Ankare. Témou schôdzky boli otázky mieru na Ukrajine a na Blízkom východe, ako aj rozvoj turecko-maďarských bilaterálnych vzťahov. Aktuality.sk

X X X

 Maďarský premiér Viktor Orbán odcestuje na diplomatické fórum v Antalyi na pozvanie Recepa Tayyipa Erdogana

Orbán sa zúčastní na diplomatickom fóre v Turecku, kde bude rokovať o Ukrajine, Blízkom východe a turecko-maďarských vzťahoch.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na pozvanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana odcestuje v piatok do Turecka. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Premiér sa zúčastní na diplomatickom fóre v Antalyi, kde bude viesť bilaterálne rokovania s ďalšími hlavami štátov a vlád.

Orbán sa s Erdoganom stretol vlani 12. decembra v Ankare. Témou schôdzky boli otázky mieru na Ukrajine a na Blízkom východe, ako aj rozvoj turecko-maďarských bilaterálnych vzťahov., aktuality.sk

X X X

 Aleksandar Vučič poďakoval Ficovi a Orbánovi za podporu Srbska v čase krízy

 

 

Srbský prezident Vučič poďakoval premiérovi Ficovi a Orbánovi za podporu a oznámil plánované stretnutia s Trumpom a Putinom.

Srbský prezident Aleksandar Vučič poďakoval premiérovi SR Robertovi Ficovi i predsedovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi za podporné vyjadrenia. Vo štvrtok večer takisto oznámil, že sa čo najskôr plánuje stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trupom i ruským lídrom Vladimirom Putinom. TASR o tom informuje podľa agentúry Tanjug.

„Hovoril som s mnohými inými lídrami z celého sveta a chystám sa stretnúť s Trumpom i Putinom, a to čo najskôr. Zároveň som veľmi, nekonečné vďačný premiérovi Ficovi a (maďarskému) premiérovi Viktorovi Orbánovi za ich bratskú podporu. To, čo povedali, sa nehovorí každý deň,“ povedal Vučič v televízii Pink TV.

Podpora od Fica a Orbána

Slovenský premiér nedávno v telefonáte Vučičovi vyslovil plnú podporu ako „legitímnemu predstaviteľovi Srbska – suverénnej, mierovej a hrdej krajiny“. Zároveň v súvislosti s protivládnymi protestami v Srbsku vyhlásil, že „v demokratickej krajine ulica nesmie meniť výsledky slobodných volieb“.

 Orbán zase vo februári po rokovaniach so srbským prezidentom v Budapešti označil Vučiča za zástancu stability na Balkáne, ktorý sa podľa neho postavil aj proti pokusom o destabilizáciu v regióne. Vučičovi vtedy maďarský prezident Tamás Sulyok udelil najvyššie maďarské štátne vyznamenanie Veľký kríž Maďarského radu za zásluhy.

Odpoveď Vučiča na podporu

Tieto vyjadrenia od Fica a Orbána podľa Vučiča odrážajú nekonečnú dôveru, podporu a priateľstvo, napísala agentúra Tajnug. „A dúfam, že jedného dňa sa im budem môcť odvďačiť rovnakým spôsobom, akým mi vyjadrili podporu. Ale keď hovorím, že mi vyjadrili podporu, je to sebecké a trochu arogantné. Vyjadrili podporu Srbsku, prosperujúcemu, ale predovšetkým slobodnému a slobodu milujúcemu Srbsku, nezávislému Srbsku,“ dodal Vučič.

Srbskom v súčasnosti otriasajú protivládne protesty vedené študentmi. Sú reakciou na zrútenie betónovej nadstavby nad vchodom do železničnej stanice v meste Nový Sad. K tejto tragédii došlo 1. novembra 2024 a zahynulo pri nej 16 ľudí, väčšinou študentov. Časť srbskej verejnosti túto tragédiu spája s korupciou, ktorá v krajine podľa nich ovplyvňuje každodenný život, činnosť vládnych inštitúcií i realizáciu stavieb.

Pod tlakom protestov odstúpilo viacero srbských predstaviteľov vrátane premiéra Miloša Vučeviča. V záujme riešenia krízy v Srbsku väčšina opozičných strán v srbskom parlamente vo štvrtok navrhla vytvorenie prechodnej vlády, ktorá by pripravila voľby považované všetkými stranami za spravodlivé., aktuality.sk

X X X

 OSN kritizuje izraelské útoky: V Gaze zomierajú najmä ženy a deti

 OSN hlási 36 obetí medzi ženami a deťmi v Pásme Gazy od 18. marca. Izraelské útoky zasiahli stovky obytných budov a táborov.

Organizácia Spojených národov v piatok uviedla, že od obnovenia vojenských operácií v Pásme Gazy až pri 36 z nich zahynuli výhradne ženy a deti. Stovky ďalších útokov zasiahli obytné budovy a tábory. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a spravodajského webu France 24.

„Medzi 18. marcom a 9. aprílom 2025 došlo k približne 224 izraelských útokov na obytné budovy a tábory pre vnútorných presídlencov,“ povedala novinárom v Ženeve hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová.

Obytné oblasti zasiahnuté

Uviedla aj niekoľko konkrétnych príkladov, vrátane útoku na obytnú budovu zo 6. apríla, pri ktorom údajne zahynulo dievča, štyri ženy a štvorročný chlapec. Zdôraznila, že aj oblasti, kam Palestínčania dostali pokyn odísť v rámci rastúceho počtu izraelských „evakuačných príkazov“, boli vystavené útokom. „Od 18. marca úrad zaznamenal najmenej 23 takýchto incidentov,“ zdôraznila hovorkyňa.

 Shamdasaniová spomenula príkaz izraelskej armády z 31. marca v meste Rafah. Izrael uviedol, že zaberá „veľké oblasti“ v Gaze a vysídľuje ich. „Zaberajú sa veľké oblasti a pridávajú sa k izraelským bezpečnostným zónam, čím sa Gaza zmenšuje a izoluje,“ povedal v stredu izraelský minister obrany Jisrael Kac.

Varovanie OSN

Úrad OSN pre ľudské práva varoval, že rozširovanie izraelských príkazov na evakuáciu vedie k „násilnému presunu“ obyvateľstva do stále zmenšujúcich sa priestorov.

„Trvalé vysídľovanie civilného obyvateľstva v rámci okupovaných území sa rovná násilnému presunu, čo je závažným porušením štvrtého Ženevského dohovoru a teda zločinom proti ľudskosti,“ upozornila hovorkyňa.

Operácia proti Hamasu

Izrael obnovil 18. marca vojenskú operáciu v Pásme Gazy, čím ukončil takmer dvojmesačné prímerie s militantným hnutím Hamas. Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua novú vlnu útokov zdôvodnil tým, že Hamas odmietol návrhy, ktoré počas nepriamych rozhovorov predložili mediátori a osobitný vyslanec amerického prezidenta Steven Witkoff. Cieľom novej izraelskej operácie v Pásme Gazy je oslobodiť rukojemníkov zadržiavaných v tejto palestínskej enkláve., aktuality.sk

X X X

 Vynaliezavosť sa oplatí. Ľudia sa vrátili k zabudnutej poštovej službe, platba je oslobodená od transakčnej dane

Doručovatelia poštových zásielok si finančne polepšia. Vo štvrtok to novinárom povedal riaditeľ Slovenskej pošty Vladislav Kupka, podľa ktorého došlo k dohode s odborármi a platy budú poštárom celoplošne zdvíhať. Ďalšou zmenou, ktorú aktuálne pociťujú, je vynaliezavosť podnikateľov, ktorí sa navrátili k takmer zabudnutej službe. Po zavedení transakčnej dane sa totiž do hry opäť dostali platby cez poštové poukazy, ktoré sú od nej oslobodené.

Denne doručia vyše pol milióna zásielok, a ak nám zanechajú v schránke žltý lístok, máme na nich ťažké srdce. Reč je o poštových doručovateľoch, ktorí sa niekedy domov z terénu vracajú s bizarnými zážitkami a v horšom prípade aj so zraneniami.

„Každý týždeň máme zranených doručovateľov. Uhryznutie psom je jedna z najčastejších príčin,“ priblížil šéf pošty. Ročne ide o viac ako sto prípadov, ktoré sa končia PN-kami. „Nedávno sme riešili prípady, kedy sme neboli schopní doručovať niekoľko dní poštu do jednej časti Banskej Bystrice, pretože tam behala voľne vypustená svorka agresívnych psov. Kolega nemal možnosť ani vystúpiť z auta,“ opísala nedávny prípad vedúca marketingu Lenka Lendacká.

Najviac chýbajú v Bratislave

Slovenská pošta zamestnáva v rámci celého Slovenska takmer 10-tisíc ľudí. Kupka hovorí, že tak, ako iné odvetvia, aj oni čelia výzvam na pracovnom trhu, a to najmä v hlavnom meste. Medzi najčastejšie obsadzované patria miesta triedičov v hlavných spracovateľských centrách, vodičov a zamestnancov poštovej prepravy. Jeden doručovateľ roznesie za deň priemerne až dvesto zásielok a nachodí 20-tisíc krokov.

Riaditeľ priznáva, že hoci nie sú najatraktívnejším zamestnávateľom, neznamená to, že by im chýbali pracovníci. Vo väčšine regiónov je stabilná personálna situácia. „Práve naopak, nemáme v tejto chvíli zásadný problém s tým, aby sme mali dostatok doručovateľov. Na väčšine Slovenska tento problém nemáme. Na tisíc miest doručovateľov nám chýba približne sedem kolegov. Väčší problém máme v Bratislave,“ priznal.

 Slovenská pošta tvrdí, že doručovateľov má dostatok.

V hlavnom meste, kde je vyššia zamestnanosť a dostatok pracovných príležitostí, majú 183 poštárov. Neobsadených je aktuálne 16 pracovných miest, ešte koncom marca to bolo 26. „Pracovné miesta sa uvoľňujú najčastejšie z dôvodu generačnej výmeny súčasných zamestnancov – prirodzený úbytok, odchod do dôchodku, ale aj kvôli prirodzenej fluktuácii,“ priblížil hovorca inštitúcie Martin Guzi.

Kupka podotkol, že hoci je stopercentným akcionárom Slovenskej pošty štát, neprispieva jej na chod, nie je štátnym podnikom, a teda nie je ani napojená na štátny rozpočet. Rovnako tak jej pracovníci nie sú štátnymi úradníkmi. Pošta tak nemôže ani čerpať eurofondy. V najbližšom období si však jej zamestnanci finančne polepšia. „Dohodli sme sa s odborármi, že budeme celoplošne dvíhať platy,“ prezradil vo štvrtok exkluzívnu informáciu.

Riaditeľ Slovenskej pošty V. Kupka: Dohodli sme sa s odborármi, že budeme celoplošne dvíhať platy

 V poslednom čase sa na sociálnych sieťach objavili sťažnosti, v ktorých ľudia popisovali, ako im domov na adresu nechodia listy a musia si ísť po ne osobne, ale že poštárka v jednej z bratislavských častí ochorela a obávajú sa, či im list na prevádzke podržia. „Dobrý deň, ospravedlňujem sa za vzniknuté komplikácie, ale choroba si fakt nevyberá a keďže ma nemá kto zastúpiť, musí byť pošta Krasňany zatvorená,“ ospravedlnila sa nedávno na sociálnej sieti jedna z doručovateliek.

Šéf pošty zdôraznil, že napriek negatívnym príspevkom na sociálnych sieťach, s doručovaním zásielok neprestali v žiadnom rajóne ani meste. Ak zásielka doručená nebola, mohlo to byť podľa jeho slov spôsobené práve chorobou zamestnanca či predsviatočným obdobím, kedy pociťovali nával.

Ak aj dôjde k chybám, väčšinou ide o individuálne zlyhania, ktoré ukázal aj audit. Tie potom podľa riaditeľa dehonestujú prácu tisícok poštárov. Na druhej strane, ľudia by sa podľa neho nemali hanbiť ozvať v prípade, ak si v schránke nájdu žltý lístok aj keď sa v čase doručovania nachádzali na adrese. Ideálne je sa žltým lístkom vyhnúť, napríklad presmerovaním zásielky na inú adresu, poštu alebo deň v mobilnej aplikácii alebo na webe.

Veľakrát sa zásielka doručiť nedá, keďže odosielateľ nezadal kompletné údaje. Problém môže nastať aj vtedy, ak poštové schránky nie sú umiestnené z vonkajšej strany budovy a doručovatelia sa do bytovky nedokážu dostať, alebo ak sa aj k schránkam dostanú, absentujú na nich mená. Problémy nastávajú vtedy, ak je schránka príliš malá a nevedia do nej vhodiť zásielku, ale ak chcú zazvoniť príjemcovi na zvonček, ale ten sa nachádza za bránkou.

Pripustil, že sú i situácie, kedy zásielky nedoručia vôbec. So súhlasom regulačného úradu napríklad prestali doručovať poštu do fariem, kde sa potvrdili ohniská vírusu slintačky a krívačky.

Lendacká zo Slovenskej pošty: Neboli sme schopní doručovať niekoľko dní poštu do časti Banskej Bystrice, pretože tam behala voľne vypustená svorka agresívnych psov

Nespokojnosť so službami pošty niekedy vyvolávajú otváracie hodiny. Nikola žije v obci, kde kamenná pobočka nie je. Ak má ísť do vedľajšej Ivanky pri Dunaji, hovorí, že si pre návštevu pošty musí vziať v práci voľno. Rovnakú skúsenosť nám opísal aj Matej zo Zálesia.

„Pošta je otvorená od ôsmej do trinástej hodiny a po prestávke väčšinu pracovných dní do šestnástej. Keďže sa chcem ráno vyhnúť kolónam a stihnúť prísť načas do práce, nemôžem si dovoliť vyraziť z domu pred ôsmou. Takisto nemôžem z práce odísť tak skoro, aby som sa zase vyhla špičke a nezavreli mi dvere pred nosom,“ opísala Pravde.

„Rozumiem tejto otázke a zdieľam aj kritiku mnohých našich klientov, že tie otváracie hodiny nie sú a budeme sa snažiť na to reflektovať a spraviť všetko preto, aby sa to v dohľadnej dobe zmenilo,“ reagoval Kupka na otázku o otváracích hodinách.

Skôr ako predĺženia otváracích hodín na menších poštách by sa ľudia podľa Kupku mohli dočkať väčších pôšt, ktoré by boli otvorené aj cez víkend. Menšie pošty rušiť pre to neplánuje. „Skôr to bude znamenať transformáciu a možno to bude fungovať inak, ako sme dnes zvyknutý. V okolitých krajinách môžeme vidieť pošty na vidieku vo forme franšíz, a to je cesta, ktorou by sme sa chceli uberať aj my,“ dodal.

Ako vyzerá doručovanie pošty v praxi? Čo sa všetko odohráva za žltým lístkom?

Podľa Lenka sa stretávajú totiž aj s kuriozitami. „Z tých menej tradičných je to napríklad sťažnosť, že neboli doručené peniaze cez e-poukážky, ale tá poukážka nikdy nebola ani odoslaná. Stáva sa, že ľudia očakávajú niečo, čo im iný subjekt alebo osoba sľúbi, ale ide o podvodníkov,“ priblížila.

No sú aj to aj listy na dobierky. Stáva sa pri nich, že si podvodníci vypýtajú zálohu a prisľúbia, že pošlú tovar v určitej hodnote na dobierku, ktorá ale nikdy nepríde. „Následne sa klient sťažuje, že sme mu dobierku nedoniesli alebo sme ju stratili, ale tá dobierka nikdy nebola odoslaná,“ podotkla.

Prišli im už aj reklamácie, kedy sa klienti sťažovali, že im nedoručili poštu. Faktom podľa Lendackej je, že im žiadnu pošta nik neodoslal, a tak nemali čo doručiť. „Riešime aj kuriózne prípady, kedy nie sú doručené balíčky alebo listy, lebo adresa je len mesto a meno, a keďže v danom meste býva 20-,50– alebo 100-tisíc obyvateľov, ťažko sa nám hľadá, kto ten adresát je,“ pokračovala.

 „Zelené lístky“ sú späť

Zaujímavosťou je, že od zavedenia transakčnej dane stúpol záujem o službu poštového platobného styku, ktorá je oslobodená od transakčnej dane. „Objavujú sa spoločnosti, ktoré majú záujem využiť viac tento spôsob finančnej transakcie,“ potvrdil Pravde Kupka. Nárast zatiaľ vyčíslený nemajú. „Zatiaľ pozorujeme záujem, že sa ľudia pýtajú na produkt, ktorý bol už takt trochu zabudnutý. Je opäť v hre,“ pokračoval.

„V praxi to môže znamenať aj to, že spoločnosť, ktorá chce doručiť peniaze, a dnes ich doručuje z účtu na účet, peniaze pošle k nám. Vystaví sa poštový platobný poukaz, takzvaná zloženka, ale vo finále sa peniaze doručia na účet prijímateľovi, čiže on nemusí prísť na poštu s doručenkou, ale nájde si peniaze na účte,“ vysvetlil. Vyjsť chcú každému klientovi, ktorý o tom prejaví záujem, v ústrety. „Je to pre nás príležitosť a chceme ju chytiť za pačesy,“ dodal./agentury/

X X X

 Emigranty bez povolenia na pobyt previezli do Albánska

Taliansko previezlo 40 neúspešných žiadateľov o azyl do albánskeho záchytného centra, kde počkajú na repatriáciu do svojich domovov.

Talianske úrady v piatok previezli 40 neúspešných žiadateľov o azyl do záchytného centra pre migrantov v Albánsku pod správou Ríma. Tam počkajú na repatriáciu do svojich domovov. Talianska vláda nezverejnila ich národnosť ani ďalšie podrobnosti, píše TASR podľa správy agentúry AP a Reuters.

Loď s migrantami z talianskeho prístavu Brindisi za niekoľko hodín dorazila do albánskeho prístavu Shengjin, približne 65 kilometrov severovýchodne od Tirany. Migrantov v autobusoch a minivanoch za prísnych bezpečnostných opatrení previezli do centra v Shengjine, ktoré spravujú talianske orgány. Odtiaľ ich presunú do druhého centra v meste Gjader, tiež spravovaného Rímom.

Dĺžka zadržania nejasná

Nie je jasné, ako dlho migranti zostanú v Albánsku. Podľa talianskych zákonov môžu byť neúspešní žiadatelia o azyl zadržiavaní až 18 mesiacov.

 Zariadenia v oboch albánskych mestách boli pôvodne vybudované na spracovanie žiadostí o azyl ľudí, ktorých Taliansko zadržalo v Stredozemnom mori. Rím sa pokúšal odradiť budúcich azylantov od pokusov dostať sa do Talianska. Od ich otvorenia v októbri však talianske súdy zabránili úradom v ich využívaní a malé skupiny migrantov, ktorí tam boli poslaní, sa vrátili do Talianska.

Nové záchytné opatrenia

Talianska pravicová vláda premiérky Giorgie Meloniovej minulý mesiac schválila dekrét, ktorým sa Albánsko bude využívať ako záchytné miesto pre ľudí, ktorých žiadosti o azyl už boli zamietnuté., aktuality.sk

X X X

 Putinov režim označil Jeľcinovho šéfa diplomacie za zahraničného agenta. Čo si Kozyrev myslí o vojne proti Ukrajine?

Moskva našla svojho vnútorného nepriateľa na druhom konci sveta. Ministerstvo spravodlivosti rozšírilo zoznam takzvaných zahraničných agentov o niekdajšieho šéfa ruskej diplomacie. Ide o Andreja Kozyreva, ktorý túto funkciu vykonával od októbra 1990 do januára 1996, čiže väčšinu obdobia, keď v Kremli vládol Boris Jeľcin.

 Propagandistický veľkoplošný plagát s ruským vojakom, ktorý zdôrazňuje vieru vo víťazstvu armády vo vojne proti Ukrajine. Niekdajší šéf ruskej diplomacie Andrej Kozyrev je ostrý kritik invázie.

 Ruská legislatíva definuje zahraničného agenta ako fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá dostáva podporu zo zahraničia alebo sa nachádza pod cudzím vplyvom v iných podobách. Rezort spravodlivosti najnovšie zaradil na čierny zoznam jednu organizáciu a štyroch ľudí, medzi ktorými sa ušlo miesto aj 74-ročnému Kozyrevovi. Čím sa v očiach režimu Vladimira Putina previnil? „Šíril falošné správy o rozhodnutiach a o politike ruských orgánov, tiež falošné informácie zamerané na vytváranie negatívneho obrazu ruskej armády, vystupoval proti špeciálnej vojenskej operácii a spolupracoval so zahraničnými platformami,“ citovala agentúra Interfax zo zdôvodnenia ministerstva spravodlivosti.

Register tzv. zahraničných agentov sa už zaujímavo rozrástol. Pomaly sa blíži k tisícke mien. „Podľa údajov k aprílu 2025 je v ňom 974 fyzických a právnických osôb,“ poznamenal server Moscow Times.

Kozyrev žije od roku 2012 v USA, ale evidentne si ponechal ruské občianstvo, pretože v opačnom prípade by sa na čiernom zozname neocitol. Stal sa druhým niekdajším členom ruskej vlády, ktorého ministerstvo spravodlivosti oznámkovalo za zahraničného agenta. Prvým bol expremiér Michail Kasjanov. Kedysi stál po boku dlhoročného šéfa Kremľa, pretože vládu riadil v rokoch 2000 – 2004, čo boli prvé roky Putinovho vládnutia po Jeľcinovej abdikácii v decembri 1999. (Kasjanov žije v zahraničí od roku 2022.)

Po vpáde vojsk na Ukrajinu Kozyrev ostro kritizoval napadnutie susedného štátu Ruskom. „Putin je šialený, odtrhnutý od reality, blúzniaci,“ nebral si servítku pred ústa v rozhovore pre americkú televíznu stanicu NBC po invázii, ktorá sa začala 24. februára 2022 (Moskvou je označovaná za špeciálnu vojenskú operáciu). O mesiac neskôr na sociálnej sieti X Kozyrev apeloval na všetkých ruských diplomatov vo svete, aby na protest rezignovali na svoje funkcie.

Ruský útok v Donecku zlyhal

Video

Kozyrev sa kriticky vyjadroval na adresu Putina už po svojom príchode do USA, kde si našiel bývanie na Miami. Pred desiatimi rokmi v novinách New York Times napísal, že verí v nevyhnutný koniec „Putinovho autoritárskeho, protizápadného a skorumpovaného politického systému“. Jeho názor vtedy odsúdili viaceré médiá v Rusku, pričom Kozyreva označili za amerického prisluhovača.

Počas Jeľcinovej éry Kozyrev patril medzi reformátorov, ktorí si predstavovali celkom iné fungovanie štátu, ako to bývalo v predchádzajúcom období. Po rozpade Sovietskeho zväzu im išlo nielen o hospodárske reformy, ale aj o nový rozmer zahraničnej politiky, ktorú stelesňoval Kozyrev. Zástancovia idey silného Ruska mu doteraz nevedia zabudnúť, že sa nepostavil proti rozširovaniu NATO a rovnako mu vyčítajú, že sa fakticky postaral o to, že Moskva stratila silné slovo v oblastiach, ktoré neprestáva považovať za zóny svojho vplyvu./agentury/

X X X

Zabudnite na stredomorskú stravu. Odborníci zistili, v ktorom regióne jedia a pijú najzdravšie. V čom tkvie tajomstvo?

Stredomorská strava sa považuje za najzdravšiu na svete. Veľa zeleniny, ovocia, morských plodov a olivový olej sú pre nás bezpochyby prospešné. Odborníci však teraz tvrdia, že kľúč k lepšiemu zdraviu sa skrýva v inom regióne.

K najzdravšej strave patrí aj fermentovaný banánový nápoj s obsahom alkoholu.

A síce vo východnej Afrike. Naznačuje to nová štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine. Výskumu sa zúčastnilo 77 dobrovoľníkov, ktorí na dva týždne zmenili svoju stravu a následne vedci sledovali zmeny v ich imunitnom a metabolickom systéme.

Len mäso! Môže mäsožravá diéta vyriešiť niektoré zdravotné problémy?

 Štúdia sa zamerala na stravu ľudí z etnika Chagga, ktorí žijú v severnej Tanzánii v podhorskej oblasti Kilimandžára. Strava je bohatá na rastliny a vlákninu, obsahuje veľa celých obilnín, fazule a zeleniny.

Muži žijúci vo vidieckych oblastiach, ktorí obvykle dodržiavali tradičnú stravu, prešli na dva týždne na západný štýl stravovania plný spracovaných potravín a soli, ako sú klobásy, biele pečivo a vyprážané kurča.

 Zatiaľ čo muži žijúci v mestách so západným štýlom stravovania prešli na dva týždne na tradičnú stravu, alebo na týždeň pridali do svojho jedálnička nápoj Mbege, fermentovaný banánový nápoj s obsahom alkoholu 1 až 3 percentá.

V prípade tohto nápoja vedci varujú, že jeho prínosy by mohli byť diskutabilné pre alkohol, ktorý obsahuje. Fermentačný proces však nápoj obohacuje o mikroorganizmy, ktoré sú prospešné pre trávanie. Výskumníci následne merali biomarkery súvisiace so zápalom v krvi mužov, ako aj zmeny v ich črevnej mikroflóre.

„Prechod zo stravy v dedičnom štýle na západnú stravu ovplyvnil rôzne metabolické dráhy spojené s neinfekčnými chorobami a podporil prozápalový stav s poškodenými reakciami na stimuláciu mikróbmi v celkovej krvi. Naopak, prechod zo západnej stravy na stravu v dedičnom štýle alebo konzumácia fermentovaného nápoja malo prevažne protizápalový účinok,“ zistili vedci. Čítajte viacNešetríte so soľou? O riziku pre srdce či obličky ste už zrejme počuli. Šokujúce zistenie vedcov však spája soľ aj s chorobou, ktorú by ste nečakali

Zápal je spojený so zdravotnými problémami, ako sú ochorenia srdca, diabetes 2. typu a autoimunitné choroby. Niektoré z týchto zmien boli stále zrejmé aj mesiac po experimente.

„To, čo ľudia jedia, má veľký vplyv na imunitný a metabolický systém,“ povedal Quirijn de Mast, hlavný autor štúdie a docent na Radboud University Medical Centre v Holandsku pre Euronews Health. Bolo celkom nečakané, že mnohé z týchto účinkov pretrvávali,“ dodal.

Výsledky naznačujú, že zachovanie tradičných diét v subsaharskej Afrike – a ich prijatie v iných častiach sveta – by mohlo pomôcť znížiť rizikové faktory pre chronické ochorenia spojené so zápalom. Pre ľudí, ktorí sa snažia využiť prínosy Mbege, de Mast odporúča konzumovať viac fermentovaných potravín./agentury/

X X X

 Ďalší folklórny festival volá o pomoc, vyhlásil zbierku. Ministerka Šimkovičová po novom viní riaditeľa fondu

 Ešte nedávno ministerka kultúry tvrdila, že Fond na podporu umenia je funkčný.

BRATISLAVA: „Úprimne. Je to zlé. Peniaze na 27. ročník festivalu, ktorý sa má konať 5. až 8. júna 2025, proste nemáme. Každý rok je podporený najmä z Fondu na podporu umenia a ak nám fond dotáciu neschváli alebo schváli menej, od januára do júna máme čas zháňať ďalšie financie alebo prispôsobiť harmonogram schválenej sume. Teraz nám vzali aj ten čas. Kde máme istotu, že v júni sa dozvieme pozitívny výsledok a splatíme pôžičky? Jediné, čo máme, je odhodlanie festival urobiť,“ zverejnil pred niekoľkými dňami na sociálnej sieti status Medzinárodný festival detských folklórnych súborov v Bratislave.

Ľudí prosia o príspevok cez zbierku

Festival každoročne privíta päťsto až šesťsto detských účinkujúcich vrátane detí so zdravotným znevýhodnením. Jeho organizátori stanoviskom reagovali na situáciu vo Fonde na podporu umenia, keď pre mesiace meškajúce vyhodnotenie žiadostí o dotáciu desiatky podobných podujatí stále nevedia, či a akú podporu dostanú. V minulých rokoch bol výsledok jasný už na prelome rokov. Organizátor festivalu Cech detských folklórnych súborov Bratislavy a okolia teraz pre záchranu detského folklórneho festivalu odštartoval verejnú zbierku na portáli Donio. Na fond sa totiž spoliehať nemôže.

Nejde o prvý takýto prípad, pred zrušením len nedávno zachraňovala štátna lotériová spoločnosť Tipos Festival detských folklórnych súborov, ktorý sa má konať v dňoch 30. až 31. mája vo Zvolene a Krupine. Jeho organizátorom je Podpolianske osvetové stredisko a dotáciu 15-tisíc eur preň „vybavil“ Očovčan, predseda Národnej koalície a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. Smeru). Na tlačovke so spolustraníkom Romanom Malatincom sľubovali, že pôjde o výnimočnú pomoc, ktorá sa nemá stať pravidlom.

Keď sme dnes ministrovi Huliakovi adresovali otázku, či k nemu smerovali aj ďalšie žiadosti a či takto nesystémovo z úplne iného rezortu plánuje podporiť aj iné festivaly, reagoval cez komunikačný odbor ministerstva len stručne: „Problémy folklórnych festivalov vnímame a o pripravovaných krokoch nášho ministerstva smerom k tejto problematike budeme informovať na budúci týždeň.“

Bývalá členka rady ministerke: Prestaňte škodiť

V kritickej situácii sa podľa bývalej členky Rady Fondu na podporu umenia Alžbety Lukáčovej pre oblasť tradičnej kultúry a folklorizmu ocitli organizátori viac ako 150 podujatí čakajúci, čo sa udeje v programe pre tradičnú kultúru a folklorizmus, kde dosiaľ odborná hodnotiaca komisia nebola zvolená a nemohla tak žiadosti z jesene minulého roka vyhodnotiť.

„Ide o mnohé folklórne festivaly, z ktorých viaceré majú viac ako 50-ročnú históriu fungovania. Teraz nevedia, čo s nimi bude a ako majú organizátori postupovať, pretože ministerstvo a novovymenovaná Rada FPU si neplnia svoje základné funkcie. Aj v minulosti nie každý dosiahol na podporu, lebo fond mal obmedzený rozpočet, ale jeho výsadou boli transparentnosť, kontinuita a predvídateľnosť,“ pripomenula Lukáčová vo videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach.

Po minuloročnej zmene zákona o FPU majú väčšinu v rade nominanti ministerky Martiny Šimkovičovej a odborné hodnotenie komisií má len odporúčací charakter. Zmeniť sa to pokúsila opozičná poslankyňa z PS Zora Jaurová, jej návrh však cez poslancov parlamentu neprešiel.

Súčasná neistota podľa slov etnomuzikologičky Alžbety Lukáčovej „zasahuje 50-tisíc aktívnych členov folklórnych súborov, ktorí sa prezentujú na týchto podujatiach, no aj desaťtisíce ľudí, ktorí tieto podujatia navštevujú“. Bez odozvy ostávajú aj folklórne kolektívy, ktoré žiadali dotácie, aby mohli vycestovať a vystúpiť na podujatiach v zahraničí. „To znamená žiadne pozvania, žiadne letenky, nikto už nevie zabezpečiť, aby mohli vycestovať prezentovať práve tú našu ľudovú a „národnú“ kultúru, ktorú vláda a ministerstvo kultúry chcú tak veľmi podporovať a propagovať.“

Ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu (obaja nominanti SNS) vyzvala, aby prestali škodiť ľuďom a práci, ktorú tu v oblasti tradičnej kultúry a folklorizmu odviedli generácie pred nimi.

 Šimkovičová po novom obviňuje riaditeľa fondu

Ministerka Šimkovičová ešte pri prípade festivalu na Podpoľaní, ktorému hrozilo zrušenie, opakovala, že Fond na podporu umenia je funkčný. Problémy pri zostavovaní odbornej komisie, ktorá má žiadosti organizátorov podujatí z rôznych regiónov Slovenska vyhodnotiť, vysvetľovala konfliktom záujmov niektorých kandidátov na členov a členky komisie, no sľubovala vyriešenie situácie.

Dnes však ministerstvo obvinilo zo zdržania rozhodovania o dotáciách vedenie Fondu na podporu umenia. V tlačovej správe uviedlo, že riaditeľ fondu Róbert Špoták predkladal Rade FPU osoby na voľbu do odborných komisií bez dodržania zákonných postupov, v dôsledku čoho ich nemohla vymenovať.

„Rada uviedla, že riaditeľ navrhoval osoby, ktoré už v minulosti pôsobili v odborných komisiách; tieto osoby neboli v zmysle zákona opätovne navrhnuté oprávnenými subjektmi. Zároveň FPU vo veci predložených kandidátov nedisponoval ich aktuálnymi životopismi, respektíve nebol náležite zdokladovaný aktívny výkon ich činnosti v oblasti kultúry,“ tvrdí ministerstvo ústami hovorkyne Petry Bačinskej. Nový predseda Rady FPU Matúš Oľha vraj preto v piatok vyzval riaditeľa fondu Špotáka o zabezpečenie sprístupnenia projektov, aby o prerozdelení financií pre folklórne festivaly mohla rada rokovať 16. apríla.

Riaditeľ fondu: Chcú sa zbaviť zodpovednosti?

Riaditeľ Fondu na podporu umenia Róbert Špoták reagoval, že ministerstvo o situácii vo fonde zavádza a uvádza klamlivé tvrdenia. Pripomenul, že odbornú komisiu k programu Tradičná kultúra a folklorizmus vlani v decembri rada nemohla zvoliť, keďže ju pre nedostatok členov a členiek nebolo možné zostaviť. Špoták vtedy radu informoval aj o vyhlásení výzvy na predkladanie nominácií na členstvo v komisii k tomuto programu.

„Riaditeľ sa o situácii v konkrétnom programe pokúšal radu niekoľkokrát informovať od novembra 2024, avšak nominanti ministerky kultúry sa vtedy opakovane nezúčastnili zasadnutí,“ pripomenula kancelária FPU vo svojej reakcii na Šimkovičovej obvinenia.

Dve nové relevantné nominácie dostala kancelária fondu vo februári a riaditeľ tvrdí, že ich bezodkladne predložil na schválenie rade, ktorá ich schválila. „Na základe toho mala rada na svojom zasadnutí dňa 27. marca zvoliť odbornú komisiu k tomuto programu. Napriek tomu, že sa na danom termíne dohodli všetci členovia a členky rady, zasadnutia sa nezúčastnil žiadny z nominantov ministerky kultúry. Rada tak nebola uznášaniaschopná a k voľbe komisie nedošlo,“ vysvetlil Špoták.

Odmieta, že by pri nomináciách členov a členiek komisií akokoľvek porušil zákon o FPU. Predĺženie členstva členov a členiek odborných komisií je podľa neho štandardným postupom uplatňovaným počas celej existencie fondu. Fond tiež disponuje životopismi a kompletnými podkladmi všetkých členov odborných komisií a sprístupnil ich aj rade fondu.

Riaditeľ fondu má podozrenie, že požiadavka nového predsedu rady Matúša Oľhu o sprístupnenie žiadostí o poskytnutie dotácie v konkrétnom programe smeruje k tomu, že by rada rozhodovala bez predchádzajúceho posudzovania žiadostí odbornou komisiou. Tá posudzuje oprávnenosť žiadostí a kvalitu projektov.

„To je v priamom rozpore so zákonom o FPU, s rokovacím poriadkom rady fondu a so štatútom fondu,“ upozornila kancelária fondu.

„Chcem veriť, že tvrdenia uvedené v tlačovej správe ministerstva kultúry vyplývajú len z neznalosti procesov a fungovania inštitúcie a nie sú uvádzané so zámerom preniesť na kanceláriu fondu zodpovednosť za situáciu, ktorá je v skutočnosti dôsledkom neodbornej zmeny zákona o fonde,“ dodal riaditeľ fondu Špoták., aktuality.sk

X X X

 Mala len 37 rokov a dve deti. Nórska atletická šampiónka zomrela po dlhej chorobe

Bývalá nórska atletická šampiónka, ktorá sa špecializovala na skok do výšky, Øyunn Grindemová Mogstadová, zomrela. Mala len 37 rokov.

 Nórska atletická federácia informovala, že členka atletického klubu IK Tjalve z Osla zomrela v piatok a skonala po dlhej chorobe.

„Vedeli sme, že to príde, ale aj tak bolo takmer nemožné byť na to pripravený,“ cituje web Dagbladet atletickú federáciu. „Naše myšlienky smerujú predovšetkým k manželovi christianovi a deťom Even a Tiril. Ale s blížiacou sa Veľkou nocou sa smútok dotkne mnohých z nás.“

Nórska atletická federácia v pamätníku píše, že atlét Tjalve zomrel v piatok večer. Mogstad zomrel po dlhej chorobe. NTB má od združenia potvrdenie, že rodina súhlasí s prerokúvaním úmrtia.

 Mogstadová sa stala majsterkou Nórska na národných šampionátoch v skoku do výšky v hale v rokoch 2004, 2005 a 2006. V tej istej disciplíne má aj tri strieborné medaily z domácich majstrovstiev pod holým nebom.

„Túto správu bolo veľmi smutné počuť,“ uviedla pre Dagbladet bývalá skokanka do výšky Hanne Hauglandová. Tá získala pre Nórsko zlato na majstrovstvách sveta v Aténach v roku 1997.

K najväčším úspechom Morgstadovej patrí aj štvrté miesto na juniorských majstrovstvách Európy. V roku 2012 štartovala na seniorskom európskom šampionáte, skončila v ňom na 13. mieste. Jej osobným maximom ostalo 190 cm, čím sa zaradila na piate miesto v nórskych historických tabuľkách.

„Je to úroveň, ktorá si už vyžaduje veľa tréningu. Nepochybne mala veľký talent a bola ochotná na sebe tvrdo pracovať. No v prvom rade to bola veľmi milá osoba,“ dodala Hauglandová.

Nórska atletická federácia napísala, že skokanka do výšky bola oveľa viac ako športovkyňa. „V nórskej atletike zanechala hlbokú stopu. Ďakujeme za to, čo si nám dala a kým si bola,“ dodal zväz./agentury/