Exprezident Miloš Zeman ČR oslavuje 80. 1993 sa stal predsedom ČSSD. Pod jeho vedením soc. dem. najsilnejším subjektom v ČR. Fiala sa sprava ako dobytok, Bartoša nedokázal popravit. Prezident Pellegrini na Dni ozbrojených síl udelil štyri vyznamenania. V SR sa spúšťajú očkovanie adaptovanou vakcínou

Ľavičiar a tolerantný ateista, autor svojráznych bonmotov. Miloš Zeman je spolu s Václavom Havlom a Václavom Klausom jednou z troch najvýraznejších postáv českej ponovembrovej politiky. Politickej scéne vtlačil výraznú pečať – stál na čele vlády a parlamentu. V poradí tretí český prezident, ktorý bol ako prvý zvolený v priamej voľbe, bude mať v sobotu 28. septembra 80 rokov.

Na Pražský hrad priniesol niekoľko noviniek. Napríklad nechal vztýčiť vlajku Európskej únie, ktorá tam zaviala po prvý raz od roku 2004, keď ju zvesil jeho predchodca Václav Klaus. Alebo zrušil novoročný príhovor hlavy štátu a národu sa prihováral 26. decembra s vianočným posolstvom zo zámku v Lánoch, čím nadviazal na tradíciu prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka.

 Miloš Zeman sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíne. Jeho otec bol poštový úradník, matka učiteľka. Rodičia sa však krátko po jeho narodení rozviedli, takže vyrastal iba s matkou. V rodnom meste navštevoval základnú aj strednú ekonomickú školu (1959 – 1963). Pre referát, v ktorom sa oslavne vyjadroval o zakázanej knihe Karla Čapka Hovory s T. G. Masarykom, nedostal odporúčanie na vysokú školu.

 Po maturite pracoval až do roku 1967 v strojá­renskom podniku Tatra Kolín. Vďaka praxi v závode, mohol od roku 1965 diaľkovo študovať na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe, odbor národohospodárske plánovanie. Od roku 1967 prešiel na denné štúdium, ktoré ukončil v roku 1969 s červeným diplomom. V tom istom roku začal vyučovať prognostiku na VŠE.

 Počas obrodného procesu v Československu vstúpil v roku 1968 do Komunistickej strany Československa (KSČ). V roku 1970 bol však z KSČ pre nesúhlas s okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy vylúčený a zostal bez trvalého pracovného pomeru.

V roku 1971 nastúpil do telovýchovného podniku Sportpropag, kde vybudoval oddelenie komplexného modelovania, označované ako „Slušovice výskumu“. V roku 1984 Ústredný výbor KSČ toto oddelenie zrušil, údajne pre protistranícky zborník Metodologické problémy spoločenského výskumu. V tom istom roku prešiel do poľnohospodárskeho podniku Agrodat, kde sa zaoberal simulačnými modelmi poľnohospodárskych systémov. Pracoval v ňom do septembra 1989, keď opäť prepustili zo zamestnania, tento raz za publikovanie článku Prognostika a prestavba. Počas pôsobenia v podniku Agrodat sa stal v roku 1986 členom Svetovej prognostickej spoločnosti.

V novembri 1989 sa Miloš Zeman aktívne zúčastňoval na demonštráciách v Prahe, vystupoval na besedách v divadlách i vysokých školách. Po Nežnej revolúcii pracoval v rokoch 1990 – 1993 ako vedecký pracovník v Prognostickom ústave Československej akadémie vied (ČSAV).

 Začiatkom roku 1990 ho Občianske fórum (OF) kooptovalo do Federálneho zhromaždenia (FZ), v júni toho istého roku mandát poslanca obhájil. Po rozpade OF kandidoval v roku 1992 v parlamen­tných voľbách do FZ za Českú stranu sociálno-demokratickú (ČSSD) a opäť získal mandát poslanca.

Vo februári 1993 sa stal predsedom ČSSD, ktorým bol až do apríla 2001. Pod jeho vedením sa sociálni demokrati stali najsilnejším politickým subjektom v Českej republike. Po parlamentných voľbách v roku 1996 zastával do roku 1998 funkciu predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. V júli 1998 zasadol do kresla predsedu vlády, tento post zastával do júla 2002.

 Koncom roka 2002 ho ČSSD vyzvala, aby v roku 2003 kandidoval na funkciu prezidenta ČR. Neúspešný bol však už v prvom kole tajnej voľby, pretože ho nevolilo ani 27 poslancov vlastnej strany. Po tomto neúspechu sa stiahol z politiky a odišiel do starobného dôchodku. ČSSD podporoval aj v ďalších rokoch, ale pre vnútrostranícke problémy zo strany v marci 2007 napokon vystúpil.

 Stranu Práv Občanov (SPO) založil v decembri 2009 a na zjazde, ktorý sa konal v marci 2010, sa stal jej predsedom. V májových parlamentných voľbách v roku 2010 sa však SPO neprebojovala do parlamentu (získala 4,3 percenta) a pretože nesplnil volebný cieľ, ktorým bolo prekročenie päť percentnej hranice, na funkciu predsedu rezignoval.

O dva roky neskôr, v júni 2012, Miloš Zeman oznámil, že s podporou SPO bude kandidovať v prezidentských voľbách. Podarilo sa mu vyzbierať 50.000 podpisov potrebných na kandidatúru. V historicky prvej priamej voľbe hlavy štátu získal v januári 2013 v druhom kole 54,8 percenta hlasov a stal sa v poradí tretím prezidentom Českej republiky. Prezidentský sľub zložil 8. marca 2013.

V januári 2018 svoj post obhájil, keď v druhom kole získal 51,36 percent hlasov. Ústavou predpísaný sľub zložil 8. marca 2018. V úrade zotrval do 8. marca 2023, keď sa s Pražským hradom rozlúčil posledný prezident, priamo spojený s udalosťami Nežnej revolúcie. V poradí štvrtou hlavou Českej republiky sa stal 9. marca 2023 Petr Pavel.

Miloš Zeman sám seba označuje za ľavicového politika a tolerantného ateistu. V posledných rokoch ho sprevádzajú zdravotné problémy. Viackrát bol hospitalizovaný, naposledy v marci 2024. Dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín a cukrovkou, preto sa pohybuje na invalidnom vozíku.

 Je autorom nielen mnohých svojráznych výrokov a bonmotov, ale aj viacerých kníh medzi nimi napríklad Naše posttotalitní krize a její možná východiska (1991), Zpověď bývalého prognostika (1995), Jak jsem se mýlil v politice (2005), Vzestup a pád české sociální demokracie (2006), Zpověď informovaného optimisty (2012) alebo Moje Vysočina pohledem Miloše Zemana (2016).

Miloš Zeman je druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva má syna Davida (1971). Druhýkrát sa oženil v roku 1993 so svojou asistentkou Ivanou Bednarčíkovou, ktorá má slovenský pôvod. Spolu majú dcéru Katarínu (1994).

X X X

 FIALA  SA  SPRAVA  AKO  DOBYTOK,  BARTOŠA  NEDOKAZAL  POPRAVIT

 České iskrenie: Fiala sa správa ako dobytok a Bartoša nevedel ani popraviť. Piráti nie sú strana, ale sekta. Zeman si želá predčasné voľby

Urazený koaličný partner počúva, aby nehádzal flintu do žita, ale rozhodol sa to urobiť a pritom takpovediac páli ostrými nábojmi po tých, čo mu hovoria, že z vlády odchádzať nemusí. Po rozhodnutí predsedu českej vlády Petra Fialu odvolať Ivana Bartoša z funkcie vicepremiéra pre digitalizáciu prichádza druhé dejstvo. Plné výčitiek a sarkazmu, chvíľami zaznievajú až slová za hranicou slušnosti (niektoré expresívne výrazy zámerne v tomto texte nechávame v češtine).

\Veľa členov Pirátskej strany nedokáže stráviť nielen samotné vykopnutie Bartoša z vlády, ale aj spôsob, akým to Fiala urobil. Vicepremiérovi, ktorý zbabral digitalizáciu stavebných konaní, nepovedal do očí, že prezidentovi Petrovi Pavlovi podá návrh na jeho odvolanie, ale oznámil mu to telefonicky krátko po ich stretnutí medzi štyrmi očami. Piráti sa v internetovom straníckom hlasovaní, ktorého výsledky budú známe v pondelok, takmer určite priklonia k svojmu odchodu z vlády (majú v nej ešte dvoch ministrov). Postup Fialu voči Bartošovi označujú za hnusný podraz.

 Exposlanec Mikuláš Ferjenčík z Pirátov tvrdí, že vo vláde sa vždy správali zodpovedne, preto o to viac považuje konanie premiéra za drsný politický faul. „Z koaličnej lojality sme tri roky držali hubu,“ povedal pre televíznu stanicu CNN Prima News v narážke na mlčanie o prešľapoch ministrov z Fialovej Občianskej demokratickej strany (ním riadená koaličná vláda existuje od jesene 2021). Odchod z koalície považuje za vopred hotovú vec: „Nebudeme robiť užitočných idiotov. Keď nás občianski demokrati vykopnú, tak za nimi predsa nepolezieme a nebudeme prosiť, aby nám tam dali niekoho iného, nebudeme robiť šašov.“ Ferjenčík ešte doslova dodal, že Piráti si nenechajú „kálet na hlavu“, čiže vykonávať potrebu na ich hlavu…

Napriek tomu, že Fiala ostatných dvoch Pirátov z vlády nevyháňa, tí tvrdia, že ich z nej rozhodnutím o odvolaní Bartoša vlastne vyhodil. „Nebudeme tu na nejaké nedôstojné tajtrlíkovanie,“ citoval denník Blesk pirátsku podpredsedníčku Poslaneckej snemovne Olgu Richterovú. „Že nemôžeme od občianskych demokratov čakať nič dobrého, sme tak nejako tušili. Ale že je premiér až taký dobytok, som nečakal ani ja,“ napísal na sociálnej sieti X pirátsky námestník hajtmana v Královohradeckom kraji Arnošt Štěpánek.

 Evidentne opačný názor má Jan Lipavský, člen Pirátov, ktorý vykonáva funkciu ministra zahraničných vecí. Najnovšie dal jasne najavo, že uprednostní svoje zotrvanie vo vláde a radšej zo strany vystúpi. „Hovorí sa, že krysy opúšťajú loď prvé,“ reagovala na internetovom fóre Pirátov ich členka Kristýna Červová.

Bývalého pirátskeho europoslanca Mikuáša Peksu nahneval aj výrok Lipavského, ktorý pre server Novinky povedal, že strana sa potrebuje zbaviť komunistov a ultraľavičiarov. „Nie som si istý, či to hovoril v triezvom stave, nie som si vedomý, že by sme mali v Pirátskej strane akýchkoľvek komunistov,“ poznamenal v televíznom štúdiu CNN Prima News.

 Z reakcií Fialu vyplýva, že by nemal problém, keby Lipavský pokračoval ako šéf diplomacie. Podotkol, že s jeho prácou je spokojný. A najradšej by bol, keby Piráti ponúkli za Bartoša náhradu a z koalície neodišli; podobne sa vyjadrujú aj predstavitelia ostatných vládnucich strán. Mimochodom, záujem Lipavského zostať vo funkcii ministra a pochvala od Fialu vedú niektorých skalných straníckych stúpencov Bartoša k šíreniu konšpirácie, že títo dvaja politici sa tajne dohodli na puči proti Pirátom.

Mimochodom, Lipavský bezprostredne po oznámení Fialu, že s Bartošom už vo vláde nepočíta, reagoval, že ak Piráti rozhodnú o demisii svojich ministrov, rezignuje aj on. Situácia sa však veľmi rýchlo zmenila. „Je pripravený pokračovať vo funkcii, ak na tom bude zhoda vo vládnej koalícii a že zároveň s tým chce podniknúť krok, že vystúpi z Pirátskej strany,“ citovala agentúra ČTK prezidenta, ktorý sa tento týždeň nachádza aj s Lipavským v New Yorku, kde sa koná zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Pavel dodal, že by nepovažoval za šťastné, keby došlo k výmene na pozícii ministra zahraničných vecí rok pred parlamentnými voľbami.

Mimochodom, nad spôsobom, ako sa Fiala rozhodol zbaviť Bartoša, krútia hlavou aj opoziční politici. Samozrejme, že na rozdiel od Pirátov sa tešia, že musí z vlády odísť, ale sarkasticky sa pozastavujú nad neschopnosťou premiéra povedať mu to priamo do očí. „Fiala ukázal, že nie je schopný ho ani popraviť,“ drsno poznamenal podpredseda opozičného hnutia ANO Karel Havlíček. „Urobil to, ako keď hostinský vyráža štamgasta, ktorý má tri promile v nejakej reštaurácii piatej cenovej skupiny,“ uviedol na tlačovke.

Aj medzi Pirátmi sa však nájdu kritici Bartoša. Prekáža im, že ani po niekoľkých týždňoch pretrvávajúcich vážnych problémov s digitalizáciou stavebných konaní si nedokázal priznať vlastné zlyhanie a radšej dobrovoľne podať demisiu. „Táto strana je strašne chorá, už ju nikto nikdy nevylieči, pretože sa nechce dať vyliečiť. Odmieta totiž koncept politickej zodpovednosti,“ napísal na sociálnej sieti Facebook Petr Kapounek, ktorý kedysi zakladal miestnu stranícku organizáciu Pirátov v Prostějove. „Nie sme strana, ale sekta,“ podotkol potom Kapounek v rozhovore pre Novinky, ktorému prekáža priveľa progresívnych tém v agende Pirátov.

 K treniciam medzi ešte stále koaličnými partnermi sa vyjadril aj exprezident Miloš Zeman. Pre CNN Prima News napriek tomu, že Bartoša označil za mizerného ministra, zdôraznil, že nikdy by nepostupoval voči nemu ako Fiala, ktorý mu zlú správu oznámil telefonicky: „Zachoval sa ako zbabelec.“ Zeman dodal, že najlepšie by bolo, keby sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby (ich riadny termín pripadá na október 2025). Neexistuje však dostatočná politická vôľa skrátiť funkčné obdobie Poslaneckej snemovne. Fiala je odhodlaný vládnuť až do jesene budúceho roku. O väčšinu hlasov v 200-člennej Poslaneckej snemovni sa obávať nemusí, pretože zostávajúce koaličné strany v nej po očakávanom odchode Pirátov z vlády budú disponovať 104 mandátmi./agentury/

X X X

Prezident Peter Pellegrini na Dni ozbrojených síl udelil štyri vyznamenania

Odovzdal ďakovné medaily prezidenta za zásluhy o rozvoj spoločnosti v oblasti obrany a bezpečnosti SR, ako aj šírenie európskych a mierových hodnôt.

Ozbrojené sily (OS SR) sa stali rešpektovanou inštitúciou a pevnou garanciou obranyschopnosti SR. Na oslavách Dňa ozbrojených síl v Brezovej pod Bradlom to v sobotu uviedol prezident a hlavný veliteľ OS SR Peter Pellegrini.

Prezident vo svojom príhovore vyzdvihol kľúčovú úlohu ozbrojených síl pre obranu vlasti v časoch vojny na Ukrajine i v iných kútoch sveta. „Každý deň sa presviedčame, že mier a bezpečnosť nie sú samozrejmosťou. Že ide o hodnoty, ktoré musíme aktívne chrániť, predovšetkým pripravenosťou, materiálnou vybavenosťou a dobrou kondíciou ozbrojených síl. A tiež väzbami na našich spojencov v Severoatlantickej aliancii. Členstvo v nej poskytuje našej vlasti spoľahlivé bezpečnostné záruky. Také pevné, aké nikdy v minulosti nemala,“ skonštatoval Pellegrini.

Podľa prezidenta vstupovali OS SR do NATO v úplne inom stave, v akom sa v súčasnosti nachádzajú. „Prechádzajú dlhodobým procesom modernizácie, ktorý musí prekračovať rámec jedného volebného obdobia a mal by sa riadiť dlhodobým plánom, ktorý nebudú spochybňovať vlády podľa svojej politickej orientácie, “ zdôraznil.

Počas vojenskej časti podujatia udelil Pellegrini štyri ďakovné medaily prezidenta za zásluhy o rozvoj spoločnosti v oblasti obrany a bezpečnosti SR, ako aj šírenie európskych a mierových hodnôt. Prevzali si ich náčelník Generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko, náčelník Štábu pre operácie Generálneho štábu OS SR brigádny generál Ivan Balog a dva vojenské útvary: 46. krídlo generála M. R. Štefánika Kuchyňa a 57. samostatný oddiel Martin.

Prezident okrem toho navštívil aj Národný dom Štefánikov a pozrel si jeho expozíciu. Oficiálne tiež otvoril podujatie pre verejnosť, ktorá mala možnosť vidieť v rámci osláv výstroj, výzbroj či technické vybavenie, ktorými aktuálne vojenské zložky v SR disponujú.

Ozbrojené sily pravidelne oslavujú svoj sviatok na konci septembra, keď si pripomínajú prvé ozbrojené vystúpenie za sebaurčenia Slovákov. Práve v okolí Brezovej pod Bradlom zviedli dobrovoľníci pod velením Jána Francisciho 22. septembra 1848 svoju prvú víťaznú bitku, aktuality.sk

 X X X

 Dlhoročná Lukašenkova volebná služobníčka odporúča hlasovať o svojom zbožňovanom prezidentovi podľa Stalinovho receptu

Cárovná falšovania. Pani borščová. Dve z prezývok Lidie Jermošinovej. Ženy, ktorá opakovane oficiálne oznamovala víťazstvo Alexandra Lukašenka v prezidentských voľbách. V skutočnosti po sfalšovaných výsledkoch hlasovania, ako to zvykne robiť bieloruský diktátor počas troch desaťročí, čo je nepretržite pri moci. Jermošinová vykonávala funkciu predsedníčky ústrednej volebnej komisie celé štvrťstoročie. Pred pár rokmi odišla do dôchodku, ale ešte stále sa cíti povolaná rozdávať rozumy.

Lidia Jermošinová na snímke z obdobia, keď bola šéfka ústrednej volebnej komisie, a Alexandr Lukašenko pri skladaní sľubu prezidenta v roku 2020. Foto: Profimedia, President.gov.by

Tento mesiac sa 71-ročná Jermošinová zúčastnila v Minsku na informačno-osvetovom podujatí, na ktorom sa vyjadrila o budúcoročných voľbách hlavy štátu. „Absolútne súhlasím s Josifom Vissarionovičm Stalinom, ktorý označil za optimálny čas dva mesiace – november a marec,“ citoval ju server Točka.

 Nevedno, prečo niekdajší tyran z Kremľa uprednostňoval tieto dva mesiace. Marec preto, že vtedy sa oslavuje Medzinárodný deň žien, a november, lebo naň pripadá výročie boľševickej revolúcie v Rusku? Jesenný mesiac však v Bielorusku neprichádza do úvahy, lebo voľby sa musia uskutočniť najneskôr 20. júla 2025. Jermošinová preto jednoznačne podporuje marec: „Podstatné je, aby sa voľby neprekrývali so školskými prázdninami. Myslím si, že marec je optimálne obdobie, pretože v apríli sa už v niektorých oblastiach seje na poliach.“

Niekdajšia šéfka ústrednej volebnej komisie v rokoch 1996 – 2021, ktorá celý ten čas oddane slúžila diktátorovi v Minsku, je naďalej o ňom presvedčená, že je jedinečný a nenahraditeľný líder. „Myslím si, že Alexandr Grigorjevič jednoducho ako zodpovedný človek neopustí ľudí a krajinu v problémoch. Preto dúfam, som si na 90 percent istá, že sa volieb zúčastní,“ povedala pred dvomi mesiacmi pre stanicu STV. Mimochodom, napriek tomu, že Bielorusko ako samostatný štát existuje už viac ako tri desaťročia, 71-ročná penzistka poznamenala, že doteraz sa neobjavil nijaký nádejný líder, ktorý by mohol dôstojne nahradiť jej obdivovaného politika: „Iní nie sú. Zatiaľ ešte nevyrástli.“ A dodala, že Lukašenko si to uvedomuje…

 Jermošinová, ktorá mala otca Ukrajinca a matku Rusku, vyštudovala právo. Zmysel pre spravodlivosť nemá (ak dovtedy aspoň štipku pre ňu vôbec mala) od chvíle, keď sa stotožnila s poslaním Lukašenkovej volebnej služobníčky. Podľa nej hlasovanie bolo zakaždým férové. Naopak, tvrdí, že špinavosti prichádzali zo Západu. „Lidia Michajlovna, strýko Sam sa zaujíma, koľko stojíte,“ citovala ju BELTA, keď bez dôkazov i ďalších podrobností uviedla že dávnejšie pred voľbami sa ju snažil korumpovať nemenovaný významný západný politik. (Strýko Sam je národným zosobnením USA, väčšinou americkej vlády.)

A prečo jej prischla prezývka pani borščová? Smutne sa zviditeľnila výrokom v roku 2010, keď nechápala, že jedno z hlavných námestí v Minsku zaplnili demonštranti, ktorí odmietli uznať oficiálne výsledky volieb. Zvlášť sa čudovala, že spolu s mužmi prišli protestovať aj Bielorusky: „Tie ženy nemajú čo robiť! Sedeli by doma, varili by boršč. Nie sa túlali po námestiach. Nerozumiem tomu. Je to hanba žien – zúčastniť sa na podobných podujatiach.“

 Medzi demonštrantkami sa vyskytovali najmä mladé Bielorusky. O niekoľko mesiacov Jermošinová odmietla zobrať svoje slová späť a znovu sa pustila do odporkýň jej zbožňovaného Lukašenka: „Sú to zlé matky. Nie sú milosrdné. Preto ich treba čo najskôr poslať k boršču, k deťom, ku knižkám.“

Posledné prezidentské voľby, ktoré mala Jermošinová pod palcom, sa konali v auguste 2020. Čiže v období letných prázdnin. V tom roku sa však neozvala, že to nie je vhodný termín podľa Stalinovho receptu. Povolebný vývoj vyzeral najviac dramaticky od vzniku nezávislého Bieloruska. Lukašenko oficiálne vyhral, ale opozícia bola presvedčená, že ukradol víťazstvo jej prezidentskej kandidátke Sviatlane Cichanovskej. Masy Bielorusov vyrazili na protest do ulíc, policajní ťažkoodenci proti nim niekoľko dní brutálne zasahovali a veľa pokojných demonštrantov zadržali. Jermošinová v jednom nedávnom rozhovore poznamenala, že nechápe, ako rýchlo sa vtedy našlo toľko nenávisti v národe. Išlo pritom len o mierumilovný protest proti sfalšovaným výsledkom hlasovania.

Jermošinová má Cichanovskú v zuboch doteraz. Tvrdí, že by ju nezobrala ani ako asistentku do ústrednej volenej komisie. „Nenasledujte falošných hrdinov… Videla som plakať ľudí nad ženou v domácnosti, primitívnou ženou, ktorá vôbec nie je pripravená,“ obula sa do Cichanovskej. „Keď sme ju v komisii videli v televízii rozprávať, smiali sme sa na nej,“ dodala. Demokraticky zmýšľajúcemu človekovi však musí byť na smiech Jermošinová…

Nezávislé bieloruské médiá, ktoré musia šíriť slobodné informácie z exilu, tvrdili, že Jermošinová v roku 2020 presadzovala, aby Lukašenkovi narátali 64 percent získaných hlasov. Vraj sa obávala, že keby mu oficiálne prihrali priveľa voličov, vypukli by demonštrácie. Ako už bolo zmienené, to sa nakoniec aj udialo. Lukašenko sa údajne neuskromnil s necelými dvomi tretinami hlasov, zatelefonoval do ústrednej komisie a vypýtal si okolo 80 percent, čo sa stalo realitou, respektíve vymysleným údajom, pod ktorý sa Jermošinová ochotne podpísala.

 Lukašenkova volebná služobníčka v roku 2021 avizovala, že sa vzdá svojej funkcie, pretože plánovala odísť do dôchodku. V decembri toho roku ju Lukašenko z jej postu odvolal.

Keď oslavovala 70. narodeniny, prišli jej blahoželať predsedovia oboch komôr parlamentu a ďalší významní ústavní činitelia. Jej miláčik však osobne negratuloval: s vinšom poslal za ňou šéfa prezidentskej kancelárie./agentury/

X X X

 Prezident Peter Pellegrini na Dni ozbrojených síl udelil štyri vyznamenania

 Odovzdal ďakovné medaily prezidenta za zásluhy o rozvoj spoločnosti v oblasti obrany a bezpečnosti SR, ako aj šírenie európskych a mierových hodnôt.

Ozbrojené sily (OS SR) sa stali rešpektovanou inštitúciou a pevnou garanciou obranyschopnosti SR. Na oslavách Dňa ozbrojených síl v Brezovej pod Bradlom to v sobotu uviedol prezident a hlavný veliteľ OS SR Peter Pellegrini.

Prezident vo svojom príhovore vyzdvihol kľúčovú úlohu ozbrojených síl pre obranu vlasti v časoch vojny na Ukrajine i v iných kútoch sveta. „Každý deň sa presviedčame, že mier a bezpečnosť nie sú samozrejmosťou. Že ide o hodnoty, ktoré musíme aktívne chrániť, predovšetkým pripravenosťou, materiálnou vybavenosťou a dobrou kondíciou ozbrojených síl. A tiež väzbami na našich spojencov v Severoatlantickej aliancii. Členstvo v nej poskytuje našej vlasti spoľahlivé bezpečnostné záruky. Také pevné, aké nikdy v minulosti nemala,“ skonštatoval Pellegrini.

Podľa prezidenta vstupovali OS SR do NATO v úplne inom stave, v akom sa v súčasnosti nachádzajú. „Prechádzajú dlhodobým procesom modernizácie, ktorý musí prekračovať rámec jedného volebného obdobia a mal by sa riadiť dlhodobým plánom, ktorý nebudú spochybňovať vlády podľa svojej politickej orientácie, “ zdôraznil.

Počas vojenskej časti podujatia udelil Pellegrini štyri ďakovné medaily prezidenta za zásluhy o rozvoj spoločnosti v oblasti obrany a bezpečnosti SR, ako aj šírenie európskych a mierových hodnôt. Prevzali si ich náčelník Generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko, náčelník Štábu pre operácie Generálneho štábu OS SR brigádny generál Ivan Balog a dva vojenské útvary: 46. krídlo generála M. R. Štefánika Kuchyňa a 57. samostatný oddiel Martin.

Prezident okrem toho navštívil aj Národný dom Štefánikov a pozrel si jeho expozíciu. Oficiálne tiež otvoril podujatie pre verejnosť, ktorá mala možnosť vidieť v rámci osláv výstroj, výzbroj či technické vybavenie, ktorými aktuálne vojenské zložky v SR disponujú.

Ozbrojené sily pravidelne oslavujú svoj sviatok na konci septembra, keď si pripomínajú prvé ozbrojené vystúpenie za sebaurčenia Slovákov. Práve v okolí Brezovej pod Bradlom zviedli dobrovoľníci pod velením Jána Francisciho 22. septembra 1848 svoju prvú víťaznú bitku, aktuality.sk

X X X

‚Šialené‘ plány Johnsona: Chcel zaútočiť na sklad v Holandsku, aby vzal kovidové vakcíny do Británie

 Britský expremiér Boris Johnson v čase kovidu chcel od armády, aby zaútočila na sklad v Holandsku a vzala do Británie vakcíny, „ktoré jej náležali“ a ktoré podľa neho so zlým úmyslom zadržiavala Európska únia. Vyplýva to z úryvku jeho pamätí.

 Bývalý britský premiér Boris Johnson zvažoval uskutočnenie „nájazdu vodnou cestou“ na sklad v holandskom Leidene s cieľom zmocniť sa vakcín proti COVID-u, vyplýva z úryvku z jeho pamätí, ktoré nesú názov Unleashed (Nespútaný), informuje správa agentúry DPA.

Johnson v marci 2021 zvolal schôdzku vysokopostavených príslušníkov armády, aby s nimi prediskutoval plány, ktoré sám označil za „šialené“, píše sa v úryvku, ktorý zverejnil denník Daily Mail.

Vakcína od spoločnosti AstraZeneca bola v tom čase jadrom sporu medzi Európskou úniou a Britániou. Johnson píše, že uvádzanie vakcíny na európsky trh bolo pomalšie ako v Británii a cieľom operácie malo byť „vziať si to, čo nám z právneho hľadiska náležalo a čo Británia zúfalo potrebovala“. V holandskom sklade sa podľa neho nachádzali milióny dávok vakcíny, ktoré sa spoločnosť AstraZeneca „neúspešne snažila“ vyviezť to Británie.

 Poľa Johnsona sa EÚ voči Británii správala „so zlým úmyslom“. „Chceli nám zabrániť získať päť miliónov dávok a napriek tomu zjavne nechceli dávky vakcíny od spoločnosti AstraZeneca použiť sami,“ píše expremiér. Podľa Johnsona v tom čase Európska komisia „z ničoho nič začala právnu vojnu so spoločnosťou AstraZeneca“, keď tvrdila, že spoločnosť nekoná v súlade so svojou zmluvou s EÚ.

Podľa úryvku z pamätí zástupca náčelníka generálneho štábu, generálporučík Doug Chalmers, premiérovi povedal, že plán s použitím pevných nafukovacích člnov na plavbu cez holandské kanály by bol „určite realizovateľný“. „Následne by sa stretli v cieli; vstúpili (tam); zaistili zadržiavaný tovar, vzdialili by sa pomocou kamiónu s návesom smerom k prístavom Lamanšského prielivu,“ píše sa o pláne v Johnsonových pamätiach.

Chalmers však zároveň upozornil, že plán by v období lockdownov nebolo možné uskutočniť bez toho, aby operáciu spozorovali úrady, čo znamená, že Británia by musela vysvetľovať, prečo „vlastne napádame dlhoročného spojenca z NATO“. Johnson v memoárovej knihe priznáva, že vedel, že Chalmers má pravdu.

Johnson v marci 2021 na tlačovej konferencii vyhlásil: „Budeme s európskymi partnermi naďalej spolupracovať s cieľom uviesť vakcínu na trh. Jediné, čo môžem povedať, je, že my v tejto krajine neveríme v blokády akéhokoľvek typu vakcín.“/agentury/

X X X

 Lavrov varoval Západ: Nesnažte sa bojovať o víťazstvo s jadrovou mocnosťou

„Pre Ukrajinu je dôležité, aby Amerika priamo pochopila Ukrajinu. A tak to aj je,“ povedal Zelenskyj po návšteve USA s Plánom víťazstva.

Americké a ukrajinské národné vlajky na pamiatku amerických dobrovoľníkov, brániacich Ukrajinu, ktorí boli zabití v bojoch s ruskými jednotkami, ich mená sú na vlajkách, pri improvizovanom vojnovom pamätníku na Námestí nezávislosti v Kyjeve na Ukrajine (piatok 27. septembra 2024).

X X X

Sudca Najvyššieho súdu Ukrajiny Leonid Lobojko zahynul v sobotu pri útoku ruského bezpilotného lietadla v Charkovskej oblasti. Informovala o tom agentúra DPA.

Charkovská regionálna prokuratúra na platforme Telegram uviedla, že 61-ročný Lobojko zomrel vo svojom aute, ktoré dron zasiahol v obci Kozača Lopaň.

„Obeťou cynického útoku sa stal sudca najvyššieho súdu, ktorý miestnym obyvateľom doručil humanitárnu pomoc,“ napísala prokuratúra, ktorá začala vyšetrovanie vo veci porušenia pravidiel vedenia vojny v kombinácii s úmyselnou vraždou.

V aute sa nachádzali aj tri ženy, ktoré utrpeli ťažké zranenia. Najvyšší súd Ukrajiny potvrdil smrť svojho člena na Facebooku a vyjadril sústrasť jeho rodine.

X X X

 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov varoval západné krajiny, aby sa nezapájali do vojny na Ukrajine. Vo všeobecnej rozprave na 79. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN podľa agentúry Reuters hovoril o nebezpečenstve spočívajúcom v snahe „bojovať o víťazstvo nad jadrovou mocnosťou“, akou je Rusko. Zapojenie ďalších mocností do vojny na Ukrajine označil za „samovražednú eskapádu“.

Rusko počas svojej terajšej vojny proti Ukrajine, ktorú rozpútalo inváziou do susednej krajiny vo februári 2022, opakovane varovalo pred možnosťou použitia jadrových zbraní.

Lavrov podľa Reuters Valnému zhromaždeniu povedal, že je nezmyselné ignorovať alternatívy voči mierovým návrhom Ukrajiny, a varoval Západ pred nebezpečenstvom spočívajúcim v snahe poraziť Rusko. „Nebudem tu hovoriť o nezmyselnosti a nebezpečenstve samotnej myšlienky bojovať o víťazstvo nad jadrovou mocnosťou, ktorou Rusko je,“ povedal Lavrov. „Rovnako nezmyselné je, keď západní podporovatelia Kyjeva prisahajú, že neexistuje žiadna alternatíva k rokovaniam založeným na neslávnom mierovom pláne,“ uviedol Lavrov. Jeho poznámka sa týkala desaťbodového ukrajinského mierového plánu, ktorý presadzuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ktorý má viesť k spravodlivému ukončeniu vojny na základe Charty OSN a medzinárodného prá­va.

Lavrov pripomenul údajné plány západných spojencov na zničenie Sovietskeho zväzu v 40. rokoch minulého storočia a obvinil Západ zo snáh uštedriť Rusku na Ukrajine „strategickú porážku“. „Súčasní anglosaskí stratégovia neskrývajú svoje nápady. Zatiaľ dúfajú, to je pravda, že Rusko porazí s využitím nelegitímneho neonacistického kyjevského režimu, ale už Európu pripravujú na to, že sa vrhne do tohto samovražedného dobrodružstva,“ vyhlásil Lavrov, ktorý použil charakteristiky ukrajinského vedenia používané kremeľskou propagandou.

Lavrov na pôde OSN tiež potvrdil, že hovoril o mierových iniciatívach Číny a Brazílie a chce vedieť, ako konkrétne ich plán povedie k mieru. Ocenil tiež vyjadrenie republikánskeho kandidáta na amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončení vojny spravodlivou dohodou. „Budeme radi za každú iniciatívu, ktorá povedie ku žiadanému výsledku,“ poznamenal Lavrov.

Tento týždeň Moskva pohrozila úpravou svojej nukleárnej doktríny. Podľa návrhov by považovalo útok zo strany akéhokoľvek nejadrového štátu, ale s účasťou alebo podporou jadrového štátu, za ich spoločný útok na Rusko. Moskva by si v takom prípade vyhradila právo použiť jadrové zbrane aj v prípade masívneho útoku konvenčnými zbraňami, ak by ohrozoval bezpečnosť Ruska, uviedol prezident Vladimir Putin.

Šéf ruskej diplomacie Lavrov sa dnes na zasadnutí Valného zhromaždenia vyjadril tiež ku konfliktu na Blízkom východe a vyjadril znepokojenie nad tým, že sa podľa jeho slov stala takmer bežnou praxou politických vrážd, ako v piatok v Bejrúte. Pri izraelskom útoku tam bol zabitý šéf libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh.

X X X

 Členské štáty NATO – Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko – chcú od Európskej únie získať financovanie na vybudovanie siete bunkrov, bariér, distribučných liniek a vojenských skladov pozdĺž svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom, informovali v sobotu predstavitelia Estónska, píše agentúra AP.

Tri pobaltské krajiny plán na vybudovanie „Pobaltskej obrannej línie“ pôvodne ohlásili v januári. Poľsko v máji oznámilo podobný projekt pod názvom „Východný štít“, ktorý by mal posilniť jeho hranice s Bieloruskom a s ruskou exklávou – Kaliningradskou oblasťou.

Potreba pobaltskej obrannej línie vychádza z bezpečnostnej situácie a podporuje novú bezpečnostnú koncepciu NATO, uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur vo vyhlásení. „Je mimoriadne dôležité, aby sme naše činnosti koordinovali s Poľskom,“ dodal minister. Projekt „posilňuje bezpečnosť Európskej únie a vojenskej obrany na jej hraniciach, čo je podľa nás jednoznačný dôvod, prečo by (ho) aj EÚ mohla finančne podporiť“, uviedol Pevkur.

Ministri obrany štyroch európskych krajín sa v piatok stretli v meste Daugavpils na juhovýchode Lotyšska, aby prediskutovali financovanie projektu.

Ministri nespresnili, akú finančnú pomoc od Bruselu mienia požadovať, v spoločnom vyhlásení však uviedli, že „ruská vojna proti Ukrajine ukázala, že vytváranie fyzických bariér v otvorenom teréne bez prirodzených obranných plôch má prvoradý význam dokonca aj v technologicky pokročilom vojenskom konflikte“.

X X X

 Predpovede na schopnosť ukrajinských elektrární dodávať v zime energiu sa rôznia. Ukrajina stratila 70 percent svojej kapacity na výrobu energie v dôsledku ruských útokov na infraštruktúru. Podľa údajov, ktoré zhromaždilo talianske Ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti so stretnutím G7 Plus o energetickom sektore na Ukrajine, len za posledných šesť mesiacov Ukrajina stratili viac ako 9 gigawattov výrobnej kapacity kvôli ruským útokom.

 X X X

Při ruskom vzdušnom útoku na nemocnicu v meste Sumy na severe Ukrajiny zahynulo deväť ľudí, ďalších dvanásť utrpelo zranenia. Na platforme Telegram to dnes uviedla správa Sumskej oblasti. Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko predtým informoval o šiestich obetiach. Ruské invázne sily podľa neho udreli na zdravotnícke zariadenie dvakrát: pri prvom útoku zahynul jeden človek a keď na miesto dorazili záchranári, nasledoval ďalší úder. Moskva sa k týmto informáciám zatiaľ nevyjadrila.

Už pri prvom útoku bolo podľa Klymenka poničených niekoľko poschodí nemocnice. „Začala sa evakuácia pacientov a personálu. Na miesto dorazili záchranári a policajti, aby ľuďom pomohli. Pri evakuácii chorých nepriateľ udrel znovu, „uviedol minister.

„Z nemocnice bolo evakuovaných 113 pacientov. Záchranná operácia pokračuje, „napísal na Telegrame ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý asi hodinu pred tým, ako poslednú bilanciu zverejnila oblastná správa, informoval o ôsmich obetiach a jedenástich zranených.

Sumská oblastná správa uviedla, že Rusi podnikli na zdravotnícke zariadenie dronový nálet, a následne informovala o útoku bezpilotným lietadlom typu Šáhid na obytný sektor. Ukrajinské letectvo na Telegrame medzitým informovalo o ruskom údere prostredníctvom navádzaných leteckých bômb KAB na Sumskú oblasť.

Sumy sa nachádzajú na severe Ukrajiny blízko hraníc s ruskou Kurskou oblasťou, kam na začiatku augusta prenikla ukrajinská armáda a obsadila časť ruského územia. Ukrajina sa už tretí rok bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

9:40 Snahy Číny o mier na Ukrajine sa nezhodujú s tým, že Číňania pomáhajú Rusku pokračovať vo vojne, povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý sa stretol s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom I.

Približne 70 percent obrábacích strojov, ktoré Rusko dováža, a 90 percent mikroelektroniky pochádza z Číny a Hongkongu, uviedol podľa agentúry Reuters Blinken. Podľa neho to Moskve materiálne pomáha vyrábať rakety, rakety, obrnené vozidlá a muníciu, ktoré sú potrebné na pokračovanie vojny.

„Takže keď Peking hovorí, že na jednej strane chce mier, chce vidieť koniec konfliktu, ale na druhej strane umožňuje svojim spoločnostiam podniknať kroky, ktoré v skutočnosti pomáhajú Putinovi pokračovať v agresii, tak to nesedí,“ povedal Blinken.

Wang uviedol, že postoj jeho krajiny k vojne na Ukrajine vždy zdôrazňoval potrebu mieru prostredníctvom rokovaní, uviedlo vo vyhlásení čínske ministerstvo zahraničných vecí.

„Spojené štáty by mali prestať špiniť a podsúvať dôkazy proti Číne, bez rozdielu zavádzať sankcie a využívať tento (konflikt)… na vytváranie a podnecovanie konfrontácií medzi rôznymi tábormi,“ citovalo Wanga.

V piatok Čína a Brazília pokračovali v úsilí presvedčiť rozvíjajúce sa krajiny pre mierový plán pre Ukrajinu, a to aj napriek tomu, že prezident Volodymyr Zelenskyj túto iniciatívu odmietol, pretože podľa Kyjeva slúži záujmom Moskvy, pripomína Reuters./agentury

X X X

 Nemocnice a lekári sa pripravujú na chrípkovú sezónu, situáciu zhoršuje covid. Kde sa dá zaočkovať a ako kombinovať vakcíny?

V októbri sa „oficiálne“ začína chrípková sezóna, ale nárast prípadov respiračných ochorení lekári a nemocnice evidujú už od začiatku septembra. Dôvodom je aj to, že na Slovensku sa v poslednom období zvyšujú počty prípadov ochorenia covid-19. Ministerstvo zdravotníctva už od 1. októbra spúšťa očkovanie novou adaptovanou vakcínou proti koronavírusu. Odborníci odporúčajú sa súčasne očkovať aj proti chrípke.

 Počty prípadov chrípky a ďalších respiračných ochorení rastú raketovým tempom. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) za uplynulý týždeň chorobnosť stúpla o vyše 20 percent a počet nakazených presiahol 41-tisíc. Súčasne stúpa aj počet chorých na COVID-19, hygienici zaznamenali v posledný septembrový týždeň takmer 500 nových prípadov, kým týždeň predtým ich bolo okolo 300.

Skutočný počet chorých je však podľa úradu pravdepodobne vyšší. ÚVZ tiež pripomína, že koronavírus naďalej cirkuluje prakticky na celom svete. „Výnimkou nie je ani Slovensko, svedčí o tom napríklad aj kontinuálny výskyt vírusu vo vyšetrovaných odpadových vodách v SR,“ uviedol úrad.

V Európe v súčasnosti dominuje variant BA.2.86 a jeho subvariant KP.3, ktoré sú verejnosti známe pod názvom Flirt. „V súčasnosti neexistuje jasný dôkaz, že KP.3 spôsobuje závažnejšie ochorenie ako iné kmene,“ informuje ÚVZ. Upozorňuje však, že môže viesť k závažnejšiemu ochoreniu, keď sa dostane do dolnej časti pľúc.

Chrípková sezóna sa podľa epidemiológov oficiálne začína v októbri a trvá do začiatku mája. Riziku nákazy sú najviac vystavení tehotné ženy, ľudia vo veku nad 59 rokov, deti od šiestich mesiacov do piatich rokov, osoby s chronickými ochoreniami či zdravotnícki pracovníci.

Rastúce počty chorých evidujú aj zdravotníci. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove je aktuálne hospitalizovaných desiatky pacientov s covidom. „Väčšinou sú to starší a polymorbídni pacienti, u ktorých bol covid potvrdený testami,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Martina Pavliková. Približne rovnaký počet pacientov vo veku nad 70 rokov a so sprievodnými ochoreniami hlási aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach.

Fakultná nemocnica Nitra eviduje nárast pacientov s ochorením COVID-19 najmä v infekčnej ambulancii. „Denne prichádzajú minimálne traja-štyria pacienti, pričom ide prevažne o starších pacientov trpiacich viacerými ochoreniami,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa nemocnice Tatiana Kubinec.

Spúšťajú očkovanie adaptovanou vakcínou

Na nárast ARO zareagovali už aj mnohé slovenské nemocnice. Kvôli zhoršujúcej sa epidemickej situácii obmedzili návštevy na niektorých lôžkových oddeleniach Fakultnej nemocnice v Nitre a Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Ďalšie zdravotnícke zariadenia zatiaľ fungujú v bežnom režime, ľudí však vyzývajú, aby nepodceňovali prínos očkovania proti respiračným ochoreniam.

Očkovanie je najúčinnejšou prevenciou proti chrípke a pomáha znižovať riziko vážnych komplikácií, pripomína prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej Nemocnice L. Pasteura v Košiciach Pavol Jarčuška. ÚVZ odporúča posilňujúcu dávku vakcíny proti covidu približne v rovnakom čase ako očkovanie proti chrípke, čiže v mesiacoch október a november.

Medzi injekciami pritom nemusí byť časový odstup. „Keďže ide o neživé vakcíny, je možné podať obe vakcíny naraz, každú do iného ramena,“ vysvetľuje ÚVZ. Zdravotné poisťovne hradia chrípkovú vakcínu. Praktický lekár predpíše na vakcínu recept a po jej vyzdvihnutí ňou zaočkuje. Očkovanie vakcínou proti covid-19 je bezplatné.

 Očkovanie proti jednému ochoreniu neochráni pred nákazou druhým, upozorňujú hygienici. „Ide o dva rôzne vírusy a každá zo schválených vakcín efektívne chráni iba pred tým ochorením, na prevenciu ktorého bola vyvinutá. Očkovanie proti chrípke aj očkovanie proti covid-19 však podstatne znižujú riziko, že súčasne budete mať chrípku aj koronavírus. Súbežný priebeh oboch ochorení môže významne zhoršiť celkový zdravotný stav,“ upozorňuje ÚVZ.

Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že už 1. októbra sa na Slovensku začne očkovať adaptovanou vakcínou proti covid-19. Ide o očkovaciu látku Comirnaty JN.1, ktorá poskytuje zvýšenú ochranu proti aktuálne najrozšírenejšiemu variantu Flirt. Rezort zatiaľ spúšťa očkovanie v 22 nemocniciach, zoznam sa však bude postupne rozširovať. Zdravotníci zároveň odporúčajú záujemcom, aby sa na očkovanie vopred zaregistrovali. Tým by sa predišlo čakaniu v radoch a znížilo sa riziko nákazy respiračným ochorením./agentury/

X X X

 Libanon vyhlásil po smrti vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha trojdňový štátny smútok

 Deň, v ktorý sa bude konať Nasralláhov pohreb, bude dňom pracovného pokoja.

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí vyhlásil v sobotu trojdňový štátny smútok za zabitého vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA citujúcej zo správ libanonských štátnych médií.

Štátny smútok sa začne v pondelok a potrvá do stredy. Počas týchto troch dní, budú štátne vlajky na verejných inštitúciách a úradoch spustené na pol žrde.

Televízne a rozhlasové stanice podľa Míkátího zároveň upravia svoje vysielanie tak, aby programovo korešpondovalo s touto „bolestnou udalosťou“. Premiér dodal, že deň, v ktorý sa bude konať Nasralláhov pohreb, bude dňom pracovného pokoja.

Až päťdňový štátny smútok za Nasralláha už skôr vyhlásil aj Irán, a to prostredníctvom svojho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneíhi, ktorý zároveň varoval, že smrť vodcu Hizballáhu nezostane bez odozvy.

Izraelská armáda medzitým v sobotu oznámila, že podniká nové útoky na ciele Hizballáhu na juhu a východe Libanonu. Agentúra Reuters citujúc nemenovaný zdroj z prostredia libanonských bezpečnostných síl informovala, že jeden z takýchto útokov zasiahol priemyselnú oblasť vzdialenú len zhruba 500 metrov letiska v Bejrúte. Podľa zdroja išlo dosiaľ o vôbec najbližší útok pri letisku. V zasiahnutej oblasti sa údajne nachádza množstvo autoservisov.

Libanonské úrady však informovali, že samotné letisko zasiahnuté nebolo a funguje normálne. Dodali, že na letisku sa nenachádzajú nijaké zbrane.

Izraelské sily vykonali piatkový letecký útok v čase, keď malo vedenie Hizballáhu schôdzku vo svojom sídle v Dahíji, južnom predmestí Bejrútu. Útok si vyžiadal mnoho obetí, medzi nimi aj viacero predstaviteľov hnutia Hizballáhu, ktoré zatiaľ oficiálne potvrdilo len smrť Nasralláha. Iránske médiá krátko po tejto správe informovali, že pri útoku zahynul aj zástupca operačného veliteľa ich Revolučných gárd Abbás Nilforúšán, aktuality.sk

X X X

 Smrť Nasralláha: Čaká Izrael masový útok Hizballáhu? Irán nechce, aby konflikt explodoval, vraví expert

„Hasan Nasralláh nie je prvým lídrom Hizballáhu, ktorého Izrael zlikvidoval. Podobné je to v prípade Hamasu. Izrael zaznamenáva taktické víťazstvá, ale obe hnutia stále existujú,“ povedal pre Pravdu James Dorsey, odborník na Blízky východ z Národnej univerzity v Singapure. Reagoval na to, že Izraelu sa v piatok podarilo pri leteckom útoku v Bejrúte zabiť Hasana Nasralláha, šéfa radikálneho libanonského hnutie Hizballáh. Jeho vojenské krídlo pokladá Európska únia za teroristickú organizáciu.

  Prečo sa Izrael rozhodol zabiť lídra Hizballáhu Hasana Nasralláha?

Nebolo to ani tak o zabití samotného Nasralláha, ale je to časť stratégie, ktorou sa Izrael usiluje zmeniť politickú scénu na svojej severnej hranici, teda v Libanone. Robí to tak, že sa zásadným spôsobom snaží narušiť vojenské kapacity Hizballáhu. Izrael na to ide zhora dolu. Likviduje lídrov Hizballáhu, takže sa to logicky týkalo aj Nasralláha, veď sme videli sériu podobných úspešných útokov na ďalších vodcov libanonského hnutia.

 Je to obrovská eskalácia, však? Akú reakciu očakávate od Hizballáhu a Iránu a od ďalších skupín, ktoré sú blízke Teheránu?

Samozrejme, ešte len vyhodnocujeme, aký vplyv bude mať Nasralláhova smrť. Vieme, že aj v minulosti Izrael zabil viacerých lídrov Hizballáhu či Hamasu. Obe tieto organizácie však stále existujú. Zabitím Nasralláha teraz Izrael korunoval svoju momentálnu kampaň proti Hizballáhu. Ukázal, že má z hľadiska spravodajských informácií jasnú prevahu. Ale nemyslím si, že toto je koniec Hizballáhu. Pre hnutie je to veľmi bolestivý úder a jeho dosah by som určite nepodceňoval. No zatiaľ nevieme, nakoľko to ovplyvní fungovanie Hizballáhu. Môže sa stať, že bude reagovať veľkým raketovým útokom na izraelské mestá ako Tel Aviv. Keď to ale nepríde v pomerne krátkom čase, povedal by som, že to bude dôkaz, že Hizballáh je skutočne veľmi oslabený. Myslím si však, že uvidíme nejaké reakcie jemenských húsiovcov a možno aj niektorých irackých skupín. Čo sa týka Iránu, je to zložitejšie.

 Prečo?

Pre Irán je smrť Nasralláha veľmi nepríjemná. No Teherán, a s ním spojené skupiny, ale aj mnohé oveľa umiernenejšie organizácie na Blízkom východe, teraz budú veľmi pozorne sledovať vlastnú bezpečnosť. Je totiž pravdepodobné, že Izrael má dobré informácie, čo robia. Tak, ako to je v prípade Hizballáhu. Teherán v Libanone zaznamenal prehru a oslabilo ho to v rámci celého regiónu. Uvidíme, či reakcia Iránu bude, že vyprovokuje vojnu s Izraelom. Podľa mňa to však Teherán momentálne nechce. Konflikt už na Blízkom východe máme, ale, ako som povedal, nemyslím si, že Irán túži po tom, aby ešte viac explodoval.

Ako hodnotíte odkaz Nasralláha, aký dôležitý bol pre Hizballáh?

Viedol libanonské hnutie viac ako 30 rokov. Nasralláh bol charizmatická osobnosť a vybudoval z Hizballáhu významnú politickú stranu s fungujúcimi inštitúciami. Je to, alebo to bola, najlepšie vyzbrojená neštátna organizácia na svete. Takže Nasralláha nebude jednoduché nahradiť. Hovorilo sa, že na čele Hizballáhu by ho mohol vystriedať jeho bratanec. Je však možné, že jeho Izraelčania pri útoku tiež zabili.

 Zdá sa, že Izrael sa v tejto chvíli rozhodol ísť v podstate po každom, koho si definuje ako nepriateľa. Môže to fungovať?

Ako som už povedal, Nasralláh nie je prvým lídrom Hizballáhu, ktorého Izrael zlikvidoval. Podobné je to v prípade Hamasu. Izrael zaznamenáva taktické víťazstvá, ale obe hnutia stále existujú. Pred rokom, 7. októbra, pri útoku Hamasu katastrofálne zlyhala armáda a tajné služby židovského štátu. A Izrael za takmer 12 mesiacov v Pásme Gazy nedosiahol svoje ciele. Zabitie Nasralláha povzbudí morálku v krajine a prispeje k popularite izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Ale všetko sú to krátkodobé taktické úspechy. Nepredstavujú dlhodobú taktickú zmenu. Sú súčasťou prístupu Izraela k nepriateľom, ktorí vraj reagujú len na použitie sily.

Aj keď má Izrael legitímne obavy o svoju bezpečnosť, nie je táto taktika neraz prehnaná vzhľadom na civilné obete najmä v Gaze, ale tiež v Libanone?

Samozrejme, že to Izrael často preháňa. Vôbec o tom nepochybujem. Izrael reaguje na veci použitím kladiva. Vždy to tak bolo. Myslím si, že na to má dôvody, ale to by bolo na dlhšiu debatu. V podstate ide o to, že počas druhej svetovej vojny a holokaustu Židov masovo vraždili. Izrael chce ukázať, že teraz je silný.

Zdá sa, že Izrael v tejto chvíli v podstate ignoruje Západ, ktorý by chcel vidieť nejaký druh prímeria na Blízkom východe. Prečo sa Izrael nezaujíma o to, čo si myslia jeho partneri vrátane USA?

Stačí sa pozrieť na to, čo sa dialo za posledný rok. USA systematicky odmietali podporiť svoje vyjadrenia o prímerí nejakými skutočnými činmi. Netanjahu to vie. A dobre chápe aj to, že to, čo robí, mu prejde, keďže už o pár týždňov sa v Spojených štátoch konajú prezidentské voľby./agentury/

X X X

Hlas nepodporí konsolidačný balík, ak nebudú splnené jeho dve podmienky

Po SNS, ktorá si vynútila ústupky pri konsolidačnom balíku, si kladie podmienky aj strana Hlas.

 Koaličná strana Hlas-SD nepodporí konsolidačný balík, pokiaľ zákon o minimálnej mzde nebude spätne zaradený na aktuálnu parlamentnú schôdzu. Taktiež žiada dofinancovanie samospráv ešte v tomto roku. Uviedol to v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD).

Tomáš v Ide o pravdu: V minulej koalícii sa hádali ako psi, teraz Danko na nás útočí kobercovým náletom. Aj tak táto vláda nemá alternatívu. 

„Cieľom je dosiahnuť, aby sa nové nastavenie minimálnej mzdy, teda 60 % priemernej mzdy tak, ako je to v programovom vyhlásení vlády (PVV), vrátilo na rokovanie parlamentu a aby bolo schválené do konca roka. Ak sa tak stane, tak minimálna mzda v roku 2026 bude na úrovni 920 eur a v roku 2027 bude už atakovať hranicu 1000 eur,“ uviedol Tomáš s tým, že ide o jeden z dvoch hlavných záväzkov v PVV rovnako, ako aj 13. dôchodok. Dodal, že rozprava v druhom čítaní o konsolidačnom balíku by už nemala byť skrátená.

 Taktiež kritizoval opozičnú SaS za to, že sa nezúčastnila na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom (Smer-SD) týkajúcom sa konsolidácie. Dôvodom je podľa slov šéfa rezortu práce to, že strana zodpovedá za neporiadok vo verejných financiách. „My len naprávame ťažkou konsolidáciou to, čo tu napáchala bývalá vláda,“ podotkol Tomáš s tým, že SaS navyše neponúkla vlastný konsolidačný balíček.

 „Stále prichádzame s návrhmi, aj budeme prichádzať s návrhmi. Ja nevidím žiadny dôvod sedieť za zavretými dverami s premiérom a jednoducho tam niečo riešiť, riešime to v parlamente,“ uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR za SaS Marián Viskupič s tým, že stretnutie aj tak neprinieslo žiaden výsledok.

Taktiež vyhlásil, že SaS konsolidačný balík nepodporí, pričom novú daň finančných transakcií považuje za veľmi škodlivý zákon. „Tu jasne hovorím, že prosím koalícia, zíďte z kratšej cesty a vôbec tento zákon nedávajte. Druhá vec je tá, že ak raz budeme vládnuť, tak tento zákon musí byť okamžite zrušený,“ objasnil.

Dodal, že tento balík zdražuje život ľuďom, zhoršuje pozíciu ekonomiky a nevidí v ňom žiaden ozdravný potenciál. „Ja môžem povedať za svoj rezort, že sa podarilo ochrániť všetky veci v gescii MPSVR SR s výnimkou úpravy rodičovského dôchodku,“ uzavrel Tomáš./agentury/

 X x x

 Sudca skritizoval ministra vnútra, akým spôsobom odstavil vyšetrovateľa

Sudca nariadil neodkladné opatrenie. Personálny rozkaz o odstavení vyšetrovateľa NAKA Štefana Mašina zneplatnil. Rozhodnutie nie je právoplatné.

Po policajnom viceprezidentovi Brankovi Kiššovi má už aj ďalší vyšetrovateľ v rukách neodkladné opatrenie, že ho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) odstavil neoprávnene. Vyšetrovateľ Štefan Mašin má totiž status chráneného oznamovateľa trestnej činnosti, čo šéf rezortu ignoroval.

„Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa predtým negatívne vyjadroval na adresu žalobcu a ostatných ,čurillovcov‘, následne len dva dni po vymenovaní do funkcie ministra vnútra vydal personálne rozkazy, ktorými žalobcu dočasne pozbavil výkonu štátnej služby a ukončil poverenie žalobcu výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. Urobil tak bez toho, aby požiadal o predbežný súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov, a to napriek tomu, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobcovi bola prokurátorom ÚŠP GP SR poskytnutá ochrana,“ rozhodol sudca Jakub Obert./agenturyú

X X X

Sagan počíta straty. Do luxusného rezortu vrazil milióny, ten ostáva v červených číslach

Cyklistikou si zarobil desiatky miliónov eur, teraz časť zo svojich tvrdo vydretých peňazí stráca. Trojnásobný majster sveta Peter Sagan sa v biznise zjavne neorientuje tak, ako tomu bývalo v pelotóne pred záverečným špurtom.

 Sagan otvoril a prevádzkuje v rodnej Žiline luxusný rezort, do ktorého vrazil poriadny balík peňazí. No namiesto zisku počíta hlavne straty.

Mnohí ho pritom pred týmto podnikateľským zámerom varovali, že nemusí byť ziskový. Sagan sa však nenechal odradiť. Pred ôsmimi rokmi kúpil nedokončenú stavbu, za ktorú zaplatil 1,5 milióna eur. Teraz možno ľutuje, že tak urobil.

34-ročný cyklistický velikán dodal honosnej stavbe všetky luxusné parametre. Od jedla cez wellness a posilňovňu. Hostí víta napríklad jeho podobizeň na recepcii, na dne bazéna sa nachádzajú jeho iniciály.

 Sagan zveruje biznis na Slovensko do rúk svojich bratov Juraja a Milana, ktorí sú konateľmi rezortu. Ako uviedol „web šport24.sk „:[https://sport24.pluska.sk/…ne-realitach], hotel za minulý rok vykázal stratu 16 tisíc eur.

Otvorený pre verejnosť bol ešte len v lete minulého roku. Ešte vyššie hospodárske výsledky dosiahla rodinná firma, ktorá komplex zakúpila. Jej čísla sú z roka na rok horšie. Ešte v roku 2019 dosiahla stratu 32 523 eur a vlani to bolo už 363 208.

Len za posledných päť rokov tak dosiahla celkovú stratu 990 tisíc eur. Bude zaujímavé sledovať, či sa jeho rezortu podarí v tomto roku po prvýkrát dostať do priaznivých čísiel./agentury/

X X X

Ďalší hokejový talent dáva Slovensku zbohom. O české občianstvo požiadal najlepší mladík vo Fínsku

Je to tu opäť. Slovensko príde o ďalšieho mladého hokejistu s potenciálom jedného dňa nastúpiť v seniorskej reprezentácii.

Na začiatku leta sa k českej reprezentácii do 18 rokov pripojil Vladimír Dravecký mladší, rovnomenný syn útočníka Třinca, ktorý nastúpil za národný tím na štyroch majstrovstvách sve­ta.

Tentokrát český výber do 16 rokov môže počítať so službami Sebastiána Taligu, ktorý patrí k najlepším mladým hráčom vo Fínsku.

15-ročný útočník Taliga vyrastal v Třinci a Plzni. Ako informoval iSport.cz, keďže Slovensko nepozýva do reprezentácií mladých hráčov z cudziny, to nasmerovalo myslenie hráča aj jeho rodiny do Česka. „Nikto sa s nami nerozprával, tak sme sa rozhodli pre inú cestu,“ uviedol útočníkov otec Michal Taliga.

 Slovenský zväz ľadového hokeja oficiálny dokument, že nemá záujem o mladých hráčov z cudziny, nevydal. Len mal prestať do výberu do 16 rokov nominovať talenty, ktoré sa rozhodli rozvíjať svoje schopnosti mimo Slovensko.

„Dáva tým určitý odkaz do vlastného hnutia, nech všetci zostanú doma, inak nemajú šancu dostať sa do reprezentácie,“ píše český web.

Taligovci sa rozhodli, že nebudú čakať, či sa niekto ozve, alebo sa zmenia pomery. Sebastián sa narodil v Martine, v lete 2023 odišiel do Fínska, ale v Česku žil väčšinu života a dokončil tam aj základnú školu.

 Pôvodne plánoval, že sa skúsi dostať do reprezentácie v krajine, odkiaľ pochádza. Lenže… „Pôvodne sme si hovorili, že sa Bebo narodil na Slovensku, tak bude hrať tam. Ale keď sme pochopili, aký prístup k hráčom je, že ak nehráte na Slovensku, nesmiete do reprezentácie? Nikto s nami nehovoril. Tak sme sa rozhodli ísť inou cestou a bude reprezentovať Česko,“ povedal otec Michal Taliga, bývalý akcionár hokejového klubu v Martine.

Necíti sa ohrdnutý ani urazený. Takto nehovorí, jednoducho situáciu prijal ako fakt a v súčasnosti už prebieha proces o vydanie českého občianstva pre Sebastiána. Ten je mimochodom najproduktívnejším hráčom fínskej mládežníckej ligy do 16 rokov, keď v šiestich zápasoch zaznamenal 17 bodov (9+8).

„Chápem pravidlo, na Slovensku cielia na to, aby hráči videli víziu, že keď sú doma, pôjdu do reprezentácie,“ skonštatoval Michal Taliga./agentury/

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.