Svedok hovorí o polmilióne v keši. Zákazky Správy štátnych hmotných rezerv za vedenia nominanta Smeru vyhrávali vopred dohodnuté firmy, tvrdí polícia. Údajne dávali tučné provízie.
Niekdajší šéf štátnych hmotných rezerv, nádejný ústavný sudca a priateľ Roberta Fica Kajetán Kičura čelí ďalšiemu obvineniu, tentoraz z machinácií pri verejnom obstarávaní. Keďže je stále sudcom, hoci s pozastaveným výkonom funkcie, obvinenie mu pred niekoľkými dňami vzniesol priamo prokurátor špeciálnej prokuratúry.
Bývalú hlavu hmotných rezerv v tomto novom prípade stíhajú na slobode. V minulosti už bol 18 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe – dôvodom bolo jeho obvinenie z korupcie. Na slobodu ho pustili v októbri minulého roka.
Spoľahlivé osoby
Nový Kičurov prípad sa odvíja od výpovedí v kauze Pompeje, v ktorej NAKA urobila na jar tohto roka veľkú raziu. V teréne boli vtedy stovky policajtov po celom Slovensku, zadržali až 24 ľudí. Viacerí z nich sa zrejme priznali a potvrdili policajnú verziu klientelistického mechanizmu v štátnych rezervách.
Pôvodné obvinenia totiž vyšetrovateľ opieral – okrem dokumentov k zákazkám a analýzy toku peňazí na bankových účtoch – aj o výpovede spoluobvinených a výsluchy 14 svedkov.
Podľa prvotných záverov vyšetrovania z jari tohto roka mal stáť na vrchole premyslenej schémy vyvádzania peňazí zo štátnych rezerv Jozef Jantoš – niekdajšia dvojka Kajetána Kičuru v úrade. Sekundovať mu mala Eva H., ktorá viedla závod Brodnianka v Kysuckom Novom Meste. Teraz sa vyšetrovanie posunulo aj k samotnej jednotke kľúčového štátneho úradu – Kičurovi.
V štátnych hmotných rezervách podľa vyšetrovateľov fungoval nasledovný systém klientelizmu: vďaka koordinovanému postupu sa dostávali k lukratívnym štátnym zákazkám len vopred vybraté spriaznené firmy. Tie však boli poväčšine len fiktívnymi dodávateľmi objednaných stavebných činností. Skutočnými dodávateľmi boli podľa prokurátora potom firmy riadené „spoľahlivými osobami“.
Tie podľa prokurátora zhromažďovali na svojich účtoch prostriedky zo všetkých zákaziek pridelených spriazneným spoločnostiam a z tohto zisku na základe požiadaviek obvinených odvádzali „províziu“.
Vyplýva to z anonymizovaného uznesenia z apríla tohto roka, ktorým sudca Špecializovaného trestného súdu Jozef Pikna poslal už spomínaného Jantoša do vyšetrovacej väzby. Dlho tam však nepobudol, Najvyšší súd totiž na jeho väzobné stíhanie nevidel dôvod.
Pol milióna keš
Podľa uznesenia súdu z apríla tohto roka obvinení „priebežne dlhodobo inkasovali z akumulovaných peňažných prostriedkov finančnú hotovosť v značných sumách“. Jeden z obvinených vypovedal, že takto odovzdal v hotovosti vyše 500-tisíc eur a Eva H. si od neho pre ďalšieho človeka vypýtala sumu 10-tisíc eur. „Taktiež uviedol, že na SŠHR mali xxxxxxx a xxxxxxx spolu s predsedom SŠHR a jej manželom xxxxxxx rozdelené vplyvy na jednotlivé zákazky,“ píše sa v uznesení súdu.
Schému fungovania spriaznených obchodných spoločností potvrdili aj takmer všetci ich predstavitelia, ktorých polícia vypočula.
Vyšetrovateľ vyčíslil, že vybrané firmy získali neoprávnený prospech viac ako 3,5 milióna eur. Rátal totiž celý objem viac ako troch desiatok problémových zákaziek. Škodu na štátnom rozpočte odhadol na vyše 700-tisíc eur.
Vinu popiera
V apríli polícia obvinila aj úradníčku Evu H., ktorá ešte donedávna šéfovala závodu štátnych rezerv Brodnianka. Tá však po vznesení obvinenia akúkoľvek trestnú činnosť pred súdom poprela. „Nikdy od nikoho nič neprijala, nič neorganizovala a ani nič nikomu nedala,“ zhrnul jej výpoveď sudca v uznesení.
Kým pôvodné podozrenia prokurátora smerovali najmä k spomínaným úradníkom Jantošovi a Eve H., po zhruba piatich mesiacoch špeciálna prokuratúra vzniesla obvinenie aj v tom čase najvyššie postavenému človeku v štátnych rezervách – Kajetánovi Kičurovi.
Jeho obhajca Rastislav Palovič potvrdil, že voči uzneseniu podali sťažnosť. Exšéf štátnych rezerv trestnú činnosť popiera. O stanovisko sme požiadali aj Úrad špeciálnej prokuratúry.
Od obvinenia k obvineniu
Bývalý vysokopostavený funkcionár Kičura sa dostal na riaditeľskú stoličku štátnych rezerv v roku 2012 za jednofarebnej vlády Smeru. Na významnú pozíciu prišiel ako sudca z Čadce. Úrad viedol aj v ďalšom volebnom období. Keď v roku 2019 kandidoval na sudcu Ústavného súdu, čelil kritickým otázkam o podozrivej zmluve s SBS Bonul, ktorú vlastní Miroslav Bödör.
Najviac pozornosti si však Kičura užil až o rok neskôr – na jar 2020, keď vo svete vypukla pandémia koronavírusu. Všetky oči sa vtedy upreli práve na šéfa štátnych hmotných rezerv, ktorý mal zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok vrátane respirátorov, jednorazových masiek aj oblekov pre zdravotníkov.
Je pravdou, že na začiatku celosvetovej pandémie zdravotnícke materiály a ochranné prostriedky výrazne zdraželi. Na druhej strane však úrad pod vedením Kičuru rozbehol sériu čudných, podozrivých a predražených nákupov. V najkritickejších dňoch a týždňoch po vypuknutí pandémie sa redakcii Aktuality.sk ozývali viacerí podnikatelia, ktorí tvrdili, že štátnym rezervám ponúkali masky či respirátory za oveľa nižšie ceny, no úrad ich nepochopiteľne ignoroval.
Kičura čelil kritike za nezvládnuté a predražené nákupy, zároveň však médiá zverejnili ďalšie podozrenia. Jeho syn si za veľmi výhodnú cenu kúpil dva byty v centre Bratislavy od dnes už nebohého Jána Hečka. Jeho manželka šéfovala jednému zo závodov SŠHR. Rodinná firma Hečkovcov tiež získala tri sklady štátnych rezerv v Dubnici.
Vláda pod vedením Igora Matoviča koncom marca 2020 Kičuru odvolala. Necelý mesiac nato Slovensko obleteli zábery Kajetána Kičuru v župane a papučiach, keď ho doma na Kysuciach zadržali policajti z Národnej kriminálnej agentúry.
Vysokopostaveného štátneho úradníka vtedy obvinili z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Tehličky nie sú blud
Počas svojho pôsobenia na čele štátnych rezerv mal zarobiť na úplatkoch od druhého obvineného – podnikateľa Miroslava Solavu – viac ako 220-tisíc eur. Obaja tvrdia, že išlo len o pôžičku.
Krátko po prvej akcii polície Kičurovi zaistili aj 20 kusov zlatých tehličiek. Pred mesiacom pritom Kičurov kamarát expremiér Robert Fico tvrdil, že je to „blud“ a jeho nominant vraj žiadny sejf ani nemal. Polícia v reakcii vyhlásila, že zaistené investičné zlato v objeme päť kíl je realitou a našli ho v Kičurovej schránke v banke. Zároveň potvrdila, že na jeseň minulého roka obvinenému zaistila celý majetok. Existenciu tehličiek v minulosti potvrdil aj priamo advokát niekdajšieho šéfa štátnych rezerv.
V lete 2020 pribudlo Kičurovi ďalšie obvinenie v rámci akcie Rezerva 2. Akcia sa týkala zmluvy štátnych rezerv so spoločnosťou MSM Martin na nákup troch uvoľňovacích tankov. Pri jej uzatváraní podľa polície malo dôjsť ku korupcii.
Kičura mal po podpise zmluvy na nákup techniky zinkasovať úplatok takmer 150-tisíc eur, a to skrytou formou. Peniaze mali byť zakryté ako platby za nájom priestorov v skladoch firmy blízkej Kičurovi, ktorá patrila dnes už nebohému Jánovi Hečkovi.
Ako sme už vyššie spomínali, tento muž predal dva byty v centre Bratislavy rodine Kičurovcov dohromady za 200-tisíc eur. Kičura ešte ako štátny funkcionár krátko po kúpe priznal, že za byty nezaplatil a rodina ich bude splácať.
Dobehli ho koronové nákupy
Vlani v auguste dobehli Kičuru aj horúčkovité nákupy zdratovníckeho materiálu z čias nástupu koronakrízy. Prokurátor kysuckého sudcu obvinil z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácií pri verejnom obstarávaní. Potvrdili sa tak podozrenia, že obstarávanie rúšok, respirátorov či ochranných oblekov štátnymi rezervami nebolo v poriadku.
Polícia na začiatku stíhania vyčíslila škodu na približne 39 miliónov eur – teda na hodnotu takmer všetkých nákupov s menovanými firmami. Problém spočíval v tom, že hoci štátny úrad mohol nakúpiť zdravotnícky materiál za rádovo nižšie ceny, neurobil tak. Podľa vyšetrovateľa úmyselne zvýhodnili vybrané firmy.
Bývalý vysoký štátny úradník a sudca z Čadce Kičura tak čelí obvineniu z korupcie a prania špinavých peňazí, machinácií pri verejnom obstarávaní a porušovaní povinností pri správe cudzieho majetku, aktuality.sk
X X X
O Dzurindovom projekte prenikli prvé informácie. Jeho súčasťou by mohli byť KDH, Spolu aj Za ľudí
„Stretol som sa aj s Dzurindom, vymenili sme si názory a v dobrom sme sa rozišli. V dobrom ako ľudia, ale aj s dobrým pocitom, že chceme pomôcť Slovensku,“ tvrdí šéf KDH Milan Majerský.
O novej stredopravej strane, ktorá by sa mala na našej politickej scéne objaviť ešte pred parlamentnými voľbami, sa v kuloároch hovorí niekoľko mesiacov.
Už dlhšie sa špekuluje, že za jej vznikom by mal stáť dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda, nič viac však na verejnosť nepreniklo.
To sa zmenilo minulý týždeň. O novom projekte verejne prehovoril nielen samotný Dzurinda, ale aj prvý predseda politickej strany, ktorý priznal, že s niekdajším šéfom SDK a neskôr SDKÚ niečo plánujú.
Nazval to projekt
Mikuláš Dzurinda je mimo veľkej politiky už dlhšiu dobu. Naposledy pôsobil v rokoch 2012 až 2016 ako opozičný poslanec parlamentu. Pôvodne v ňom reprezentoval svoju SDKÚ, v polovici volebného obdobia ju spolu s Ivanom Miklošom opustil.
Väčšina voličov si však jeho meno dodnes spája najmä s rokmi 1998 až 2006, keď bol predsedom dvoch vlád.
Dzurinda postupne dokázal pod značkou SDK zjednotiť opozíciu, odstaviť Vladimíra Mečiara, rozbehnúť viacero dôležitých reforiem a dotiahnuť Slovensko do Európskej únie aj NATO.
Samozrejme, ani Dzurindovým vládam sa nevyhýbali veľké kauzy a prešľapy. Úvahy o akejsi novej Dzurindovej strane preto mnohí brali s rezervou. V rozhovore pre sme.sk však expremiér minulý týždeň potvrdil, že skutočne nejde len o fabulácie.
Presnú podobu nového subjektu si však nechal pre seba. „Ja som to nazval projekt. Nejde mi prísne vzaté o to, že potrebujem byť predseda strany. Nechcem byť predseda strany. Ale chcem zabrániť tomu, aby sa šírila skepsa, aby prozápadne naladení občania rezignovali, aby nešli voliť,“ vysvetľoval v rozhovore.
Stretli sa
Hovoril tiež o tom, že sa stretáva so zaujímavými ľuďmi, s ktorými rieši ďalšie kroky. Politikom zo stredopravých strán, ktorí sa jeho projektu obávajú, poslal upokojujúci odkaz. Nechce nikoho ohrozovať ani likvidovať.
Podľa kuloárov by významnou súčasťou Dzurindovho „projektu“ mohlo byť mimoparlamentné KDH. Hnutiu, ktoré ešte v roku 1990 Dzurinda spoluzakladal, sa od roku 2016 nepodarilo prebojovať do Národnej rady.
Súčasný šéf KDH Milan Majerský sľubuje, že tentokrát urobia všetko pre to, aby sa to tak neskončilo. V hre je podľa neho aj spájanie sa s inými. V rozhovore pre Aktuality.sk Majerský priznal, že rokuje aj s Dzurindom.
„Stretol som sa aj s Dzurindom, vymenili sme si názory a v dobrom sme sa rozišli. V dobrom ako ľudia, ale aj s dobrým pocitom, že chceme pomôcť Slovensku,“ povedal.
Rokujú aj so stranou Za ľudí
KDH si chce podľa neho počkať na výsledok komunálnych a župných volieb a potom sa už vrhne na prípravu volieb parlamentných. Majerský sa chce na jeseň opäť stretnúť s Dzurindom a podľa vlastných slov aj s mnohými ďalšími politikmi.
Podľa našich informácií svoju budúcnosť s KDH spája koaličná strana Za ľudí. Projektu, ktorý zakladal prezident Andrej Kiska a dnes mu šéfuje Veronika Remišová, sa v prieskumoch dlhodobo nedarí.
Stranu oslabil odchod frakcie Márie Kolíkovej do SaS a ak chce pomýšľať na účasť v parlamente aj po ďalších voľbách, spájaniu s inými sa zrejme nevyhne. Remišová naše otázky nechala bez komentára, no Majerský priznal, že KDH je s jej stranou v kontakte.
„Aj s nimi sme sa stretli viackrát,“ dodal. Na otázku, či bude aj Za ľudí súčasťou Dzurindovho projektu, už šéf KDH neodpovedal priamo.
Kresťanskí demokrati a Za ľudí už spolupracujú na regionálnej úrovni, v komunálnych voľbách budú mať viacero spoločných kandidátov.
Pridá sa Spolu?
Schôdzku s Dzurindom priznáva aj poslanec Miroslav Kollár, šéf strany Spolu, ktorej agentúra Focus namerala jedno percento naposledy v júni. S expremiérom sa vraj videli pred niekoľkými mesiacmi.
Spolu pred poslednými parlamentnými voľbami zakladal Miroslav Beblavý, ktorý v minulosti pôsobil v SDKÚ. Dnes je Beblavý mimo politiky.
„Okrem iného sme sa rozprávali aj na tému, ako skonsolidovať stredopravé sily tak, aby neprepadali v nasledujúcich voľbách žiadne hlasy demokratických voličov, ako sa to stalo v roku 2020,“ povedal nám Kollár.
Líder Spolu priamo nehovorí, že už je s Dzurindom dohodnutý, no vyhlasuje, že je ochotný prispieť všetkým, čo má, aby prepadnutiu hlasov zabránil.
Preferencie Spolu sa pohybujú hlboko pod hranicou zvoliteľnosti, no podľa Kollára vie jeho strana do diskusie „o budúcnosti priniesť niekoľko stoviek ľudí po celom Slovensku, ktorí ešte nerezignovali na politiku“.
V jesenných voľbách má strana vyše 330 kandidátov a až 650 kandidátov spolu s partnermi z DS, ODS a Šance. Kollár ponúka aj „nejaké zdroje v závislosti od dĺžky volebného obdobia a skúsenosť z tesného volebného neúspechu v koalícii s PS, ktorý si už nikto z nás nechce zopakovať“.
Dobrá správa pre SaS a PS?
O „strane“ Mikuláša Dzurindu toho stále viac nevieme, ako vieme. Nie je isté, či by išlo o úplne novú politickú stranu alebo len o širokú koalíciu viacerých subjektov, či pôjde o spojenie „starých“ tvárí s „novými“, kto by takémuto zoskupeniu šéfoval ani to, akú úlohu by v tom celom zohral samotný Dzurinda.
Avizuje, že nechce byť predsedom strany, no nevieme, či nemá ambície napríklad vrátiť sa do exekutívy. Ak by však akousi kostrou Dzurindovho projektu bolo skutočne KDH, podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika by to bolo dobrou správou pre SaS či Progresívne Slovensko.
Bývalý šéf SDKÚ totiž podľa Slosiarika oslovuje predovšetkým liberálno-progresívneho voliča a jeho prípadná nová strana by tak mohla ohroziť najmä SaS a PS.
„Ak by to bol projekt, ktorý by sa zadefinoval ako konzveratívno-občiansko-kresťanský, tak by liberálne a progresívne strany nemuseli mať obavy,“ dodáva riaditeľ Focusu.
Signál pre voličov
Sám Dzurinda v rozhovore pre sme.sk zdôrazňoval, že nechce ohroziť nikoho zo „stredopravého demokratického politického spektra“. Konkrétne strany SaS aj PS už s podobnou situáciou pritom majú skúsenosť.
Za ich slabé výsledky v parlamentných voľbách v roku 2020 môže nielen triumf OĽaNO, ale aj vznik nového subjektu Andreja Kisku, ktorý obom stranám časť voličov prebral.
Nový Dzurindov projekt by podľa Slosiarika mohol spôsobiť synergický efekt a pritiahnuť ľudí, ktorí nie sú rozhodnutí.
„Do istej miery by to bol signál pre voličov, že sa konečne niečo začína diať na tom rozdrobenom stredopravom spektre. Problém týchto strán je, že sú relatívne malé z hľadiska preferencií a výtlaku. Ide však najmä o to, aké by bolo personálne obsadenie a hlavne, kto by bol lídrom. Dnes sa ešte nedá povedať, či by to bolo úspešné alebo nie,“ ukončil, aktuality.sk
X X X
Dr. SPEVÁKOVÁ: Časom možno budeme v meste traja pediatri na 20-tisíc detí, rodičia sa na to musia pripraviť
Od kolegýň z Ukrajiny počúvam o tom, ako potrebujú zohnať škrtidlo, ak by ich synovi na fronte odletela končatina a mohol si aspoň zastaviť krvácanie. Hovorí v rozhovore pediatrička Tatiana Speváková, ktorá aktuálne pomáha v ambulancii pre Ukrajincov.
Päť rokov pracovala na urgentnom príjme v detskej nemocnici v Bratislave, neskôr ordinovala v okrese Malacky, kde chýbajú lekári, a v ambulancii pre Ukrajincov pomáha popri materskej dovolenke.
O svojich kolegyniach z Ukrajiny hovorí, že sú to veľmi precízne lekárky. Inde by ich vyvážili zlatom, no mi im nevieme uznať vzdelanie.
Okrem toho sa angažovala vo viacerých iniciatívach – aj vtedy, keď chceli poslanci sprísniť prístup k interrupciám. „Mám tri dcéry a je pre mňa dôležité, aby žili v slobodnej krajine, kde môžu o sebe rozhodovať samy,“ hovorí pediatrička Tatiana SPEVÁKOVÁ.
X Keď som si o vás rešeršovala informácie, natrafila som na ambulanciu v Gajaroch v Malackom okrese. Ešte tam ordinujete?
V Gajaroch som pôsobila predtým, ako som nastúpila na materskú dovolenku. Ambulancia je momentálne zatvorená.
X No napriek tomu, že ste na materskej, pracujete.
Napriek tomu fungujem. Keďže treba pomôcť, tak som sa zapojila do jedného projektu (ambulancia pre Ukrajincov, pozn. red.), ktorý rozbehol Bratislavský samosprávny kraj. Ale nie je to moja bežná práca, robím to popri materskej.
X Keď sa vrátite z materskej, tak kam?
Asi už nebude zmysluplné otvárať ambulanciu v Gajaroch, hoci sa mi tá práca veľmi páčila aj pacientov som si veľmi obľúbila a myslím si, že aj oni mňa.
Zrejme si založím ambulanciu v Malackách, kde medzičasom rapídne klesol počet lekárov. Zrušili sa tam dva veľké obvody a jeden malý.
Bude logickejšie, aby som bola niekde viac centralizovaná. Aby za mnou vedeli prísť aj moji pôvodní pacienti z Gajár, ale aj pacienti z iných častí Záhoria.
X Okres Malacky je jedným zo štyroch okresov, kde je podľa analýzy ministerstva zdravotníctva situácia najkritickejšia. Ako veľmi zlé je to v regióne?
Je to úplne tragické. Som z lekárskej rodiny, práca je náš život, nepočítame hodiny, ktoré v práci strávime. Moja mamina je tiež pediatrička, má najväčší obvod v Malackách – 2800 pacientov.
Viem, že ona svoju prácu miluje, ešte aj po práci zdvíha telefóny a cez víkendy chodí do služieb, ale momentálne sa o ňu bojím. Je v dôchodkovom veku a vidím, že je vyčerpaná. Bojím sa, ako dlho to takto utiahne.
X Ak môžete prezradiť, koľko má rokov?
Má 62 rokov. A to je najmladšia z dôchodkýň, ktoré v Malackách pracujú.
X Koľko je momentálne v Malackách pediatrov?
Zostali štyri pediatričky a všetky sú dôchodkyne. Ak by ešte jedna z nich odišla, nechcem povedať, že systém skolabuje, no nie je to kolaps, keď už dnes sú pacienti z Kostolišťa pridelení do Stupavy, ktorá je vzdialená 35 kilometrov?
A máme dediny, ktoré sú aj ďalej od Malaciek, povedzme Záhorská Ves alebo Vysoká pri Morave. A keď odtiaľ odíde pediatrička, ktorá má na to nárok, pretože je dávno v dôchodkovom veku a jej zdravotný stav vôbec nie je dobrý, jej pacienti budú pridelení do Bratislavy. To je už 50 kilometrov a zlá vlaková aj autobusová dostupnosť.
X Otázka je aj to, ako bezpečné je, keď pediatri v takom veku a stave stále ordinujú.
Toto je určite otázka, ktorá je namieste a nielen vzhľadom na vek lekárov. Keď toto hovoríme českým kolegom, pýtajú sa nás: A vy sa nebojíte? Kto vás chráni?
X V akom zmysle?
Za našu prácu zodpovedáme aj trestnoprávne. Aký zákon ochráni nás, aby sme boli schopní zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na takej úrovni, ako máme, aby sme nič nezanedbali a nikomu nepoškodili. Pri takom množstve pacientov? A nielen kvôli veku. Aj pre mladého pediatra je také množstvo pacientov jednoducho veľa.
Keď som pracovala na urgentom príjme, jedného pacienta som ošetrovala minimálne 20 minút, pretože som sa musela opýtať na celú jeho anamnézu, lieky, ktoré užíva, ochorenia v rodine, minulé ochorenia, okolnosti okolo pôrodu. Aby som sa vedela vyjadriť k jeho banálnemu problému, s ktorým prišiel. Na obvode si nemôžeme dovoliť stráviť s pacientom 20 minút, predpokladá sa, že ho poznám a nemusím sa všetko nanovo vypytovať. Ale ako mam poznať 2800 detí? A na vyšetrenie mám pri takom návale práce 2-3 minúty. Kto zabezpečí, že sa rozhodnem vo všetkom vždy správne? Kto ma ochráni, že za to, že sa snažím stihnúťobslúžíť vsetkych pacientov, ktorí to potrebujú, nepôjdem nakoniec do väzenia, lebo sa pomýlim?
X Čo odpovedáte českým kolegom, keď vám kladú také otázky?
Že nikto, že sa bojíme, ale čo máme robiť.
X Koľko pacientov je optimum na lekára?
Hovorí sa, že 1200 pacientov.
X Malackí pediatri od septembra nevydávajú ospravedlnenky do školy či potvrdenia na voľnočasové aktivity, aby im ostal čas na choré deti. Lebo ich je málo a pacientov pribúda. Môže to ešte eskalovať, prestanú robiť aj ďalšie činnosti?
V prvom kroku sme zrušili administratívu. Je to nepríjemné, deti budú mať problém dostať sa napríklad na futbal. Na živote to ale nikoho neohrozuje.
Pokiaľ sa nič nezlepší, tak v druhom stupni si viem predstaviť, že nebudeme robiť tie preventívne prehliadky, pri ktorých sa neočkuje. To tiež nikoho neohrozí na živote, ale na zdraví možno áno, lebo tu budú zanedbané chronické problémy, alebo iné ťažkosti – ploché nohy, krivý chrbát, nedoslýchavosť či krátkozrakosť.
V treťom stupni budeme robiť asi len očkovanie a kriticky chorých pacientov.
X Toto reálne hrozí?
V momentálnej situácii sa o tom nebavíme. Ale takto som si to zanalyzovala ja. Situácie je zlá už desať rokov, nelepší sa, len sa zhoršuje. Takže čo budeme robiť, keď sa to bude zhoršovať ešte viac? Nebudeme mať na výber.
X Zájdem na chvíľu do iného regiónu. Pediatri v Ružomberku podali v lete hromadnú výpoveď na pohotovosti. Verejnosť by sa teda mala pripravovať na novú realitu, že sa budú okresávať služby a starostlivosť v ambulanciách?
Áno. To, čo teraz poviem, nie je populárne, ale problém je aj ten, že náš pacient je zvyknutý na socialistické zdravotníctvo, že lekárov je dosť, že ich skontrolujú aj štyrikrát počas choroby, že sa o nich zaujímajú, aj keď sú zdraví. A v podstate za každú činnosť v živote človeka preberáme zodpovednosť vydaním potvrdenia – môže ísť do školy, môže ísť na telesnú, môže hrať futbal, môže ísť plávať.
Ale v západnej medicíne to nie je možné, lebo jeden lekár má omnoho viac pacientov. Každý pacient je zodpovedný sám za svoje zdravie, za svoje preventívne prehliadky, očkovania a lekára navštevuje až po triáži.
Pacienti u nás berú ako krivdu, že lekárov nie je dosť, ale nás už dávno nie je dosť. Mám pocit, akoby sme tú vynucovanú dostupnosť a rozsah služieb už niekoľko rokov len fingovali, respektíve ju robili na úkor našich rodín a zdravia. A v konečnom dôsledku sa na nás spoločnosť hnevá, lebo jednoducho sa tá dostupnosť zabezpečiť nedá.
X Roky sa hovorí o tom, že neprichádzajú noví, mladí lekári. Vy ste mladý človek, ktorý sa aj napriek tomu, čo videl u svojej mamy, rozhodol venovať sa pediatrii. Prečo?
Považujem túto prácu za neskutočne užitočnú a krásnu, preto som sa pre ňu rozhodla. Nie je to len medicína, je to aj sociálna práca a práca s komunitou. Veľmi ma baví aj napĺňa byť niekým, na koho sa môžu ľudia obrátiť – a nielen keď potrebujú riešiť zdravotný problém.
Ale rozumiem, že mladý človek, ktorý sa rozhoduje pre túto prácu, môže vidieť len to, že pacientov je veľa, ako sa na lekárov nadáva, že nedvíhajú telefón a podobne. A potom je tu ešte administratívna záťaž.
Keď mladý človek vníma len negatívne stránky, tak nemá chuť ísť si sadnúť do ambulancie. Nemá chuť ísť ani do peknej ambulancie v Bratislave a už vôbec nemá chuť ísť do osady, kde bude robiť s komunitami.
X Ale popri tom peknom ste si boli vedomá, že idete do veľmi poblémovej oblasti?
Áno. Už od vysokej školy tvrdím, že v okrese Malacky budeme časom len traja pediatri.
No systém bude musieť byť iný než to, čo robí moja mama – že v sobotu a nedeľu dvíha telefón, lebo jej súkromné číslo má každý pacient. Keď sa my traja budeme musieť postarať o 20-tisíc detí, rodičia sa musia pripraviť na inú dostupnosť pediatra.
X Je vôbec reálne, aby ste sa vedeli traja postarať o 20-tisíc detí? To je skoro sedemtisíc detí na jedného a hovoríte, že už tritisíc je veľmi veľa.
Teraz v ambulancii robí jeden lekár a jedna, maximálne dve sestry.
Pri tom, čo nám hrozí, bude musieť fungovať iný aparát – recepčná, sestry, zdravotné asistentky, call centrum a lekár bude v pozadí celého tímu. Denne možno bude potrebovať zdravotnú konzultáciu 200 ľudí, ale nie každého uvidí lekár. K tomu sa dostane povedzme 50.
X Podľa toho, čo hovoríte, nemáte momentálne vieru v to, že by sa to mohlo zlepšiť.
Nemám. Ministerstvo zdravotníctva vymyslelo dotácie, ktoré sú veľkorysé, avšak nie je ich komu dať. Reforma primárnej sféry nemôže byť postavená len na financiách, musí byť postavená aj na reforme práce, ktorú vykonávame.
Ako sa mi môže na ambulancii stať, že mi zavolá matka a povie: malý mal pred tromi dňami hnačku, už ju nemá, chcete ho vidieť? No nechcem. Ja už som zdravé dieťa videla, príďte, keď budete mať problém, s ktorým si neviete dať rady.
My nemôžeme byť štatisti a takýto obraz o nás nemôžu mať ani ľudia.
X Keď ostaneme pri nedostatku lekárov, veľa sa hovorilo aj o tom, že tento problém by mohli čiastočne riešiť zdravotníci z tretích krajín. Aktuálne pracujete s ukrajinskými zdravotníkmi v ambulancii zriadenej pre Ukrajincov. Rozprávate sa s nimi, či by tu zostali pôsobiť aj po skončení vojny?
Na začiatku som sa ich pýtala, či tu ostanú, ale hovorili, že nevedia, čo bude. Teraz, keď vojna trvá už pol roka, začínajú chápať, že sa možno ani nebudú mať kam vrátiť a ich pohľad sa mení.
Lenže pediatrička, ktorej na Slovensku nechcú uznať vzdelanie, nemá dôvod tu ostať.
Kým doktorky, ktoré majú vyštudovanú dospelácku medicínu, sú už v procese uznávania diplomov a možno o pol roka budú mať licenciu, aby samostatne vykonávali svoju prácu a už sa aj naučili po Slovensky, tak pani pediatrička nevie, čo s ňou bude, a za ten polrok sa zdokonaľovala radšej v angličtine.
Povedala mi: Táňa sľubujem, že keď mi dovolia ostať na Slovensku, ja sa naučím po slovensky.
X Prečo pediatrom nechceme uznať vzdelanie?
Pretože na Ukrajine stále majú pediatrickú a „dospelácku“ lekársku fakultu. Aj u nás to tak kedysi bolo, moja mama je tiež absolventka pediatrickej lekárskej fakulty. Ale teraz máme už len jeden typ lekárskej fakulty, a tak nevieme uznať ich vysokoškolské vzdelanie. Takže pani doktorka je síce MUDr. a CSc., ale u nás je človek „len“ s maturitou a môže ísť robiť do fabriky.
Proces uznávania sa zdá byť na Slovensku až nemožný. V Česku a Poľsku je to asi ľahšie, lebo tam sa to dá.
X Takže skôr či neskôr môžu odísť k našim susedom?
Áno, a vyvážia ich tam zlatom, lebo sú to úžasné doktorky. Možno to znie zvláštne, ale ja som takto precízne pracujúce lekárky nevidela.
Bude to veľká škoda pre Slovensko, keď ich necháme odísť.
X Prečo sa kraj rozhodol zriadiť takúto ambulanciu pre Ukrajincov?
Krajský lekár Tomáš Szalay dobre odhadol, že náš kolabudúci systém nebude schopný absorbovať prílev utečencov. Takže vymyslel projekt všeobecnej ambulancie pre Ukrajincov.
V ambulancii pracujú ukrajinskí lekári – utečenci, ktorí však vzhľadom na legislatívu zatiaľ nemôžu ordinovať sami, a preto im pomáme my. Ja by som sa zase o také množstvo ukrajinských pacientov nepostarala sama, pretože pre rečovú bariéru by mi každé vyšetrenie trvalo aj hodinu. Takto pracujeme spolu a myslím si, že je to veľká pomoc ako pre utečencov, tak aj pre celý systém.
X Sú problémy, s ktorými sa na vás obracajú títo pacienti, v niečom špecifické?
Je to veľmi špecifické. Vďaka tomu, že momentálne neplatia preskripčné obmedzenia, máme možnosť predpisovať lieky zo všetkých odborností. Takže keď pacient príde s hocijakým ťažkosťami,či je to banálny problém, alebo onkologické ochorenie, či kardinálne zlyhávanie, tak sa o nich snažíme postarať, a tak zredukujeme aj množstvo pacientov, ktorých odošleme k špecialistovi.
Ak sa pani doktorka z Ukrajiny vo svojej krajine venovala aj diabetikom, tak pacienta neposielame k diabetológovi, tak ako by sme to urobili u slovenského pacienta, ale postaráme sa o neho. Pokiaľ vyhodnotíme, že pacient má už taký komplikovaný stav, že sa o neho nedokážeme postarať, vtedy ho posielame ďalej. Nájsť špecialistu však tiež pomôžeme my.
X Dokedy bude táto ambulancia fungovať?
Neviem či to bude päť rokov alebo pol roka. Nedá sa to odhadnúť. A to aj kvôli financovaniu, keďže poistenie nepokrýva všetky naše náklady a finančne nám pomáhajú mimovládky. Tie sú zakontrahované do decembra. Takže možno už v januári to tu nebude.
X Vnímate osobnejšie to, čo sa deje na Ukrajine, práve cez ukrajinské deti a zdravotníkov?
Vnímame to veľmi, lebo všetky naše kolegyne majú rodiny a manželov na Ukrajine. Máme lekárku, ktorej manžel pracuje v Záporoží v energetike. Alebo sestru, ktorá má syna na fronte. Majú tam svoje rodiny. Kupujeme im rôzne zdravotné pomôcky na prvú pomoc, ale aj vojenské oblečenie či termovíziu. Chápete, povedia vám: Potrebujem zohnať škrtidlo, keby môjmu synovi odletela na fronte končatina, aby si mohol aspoň zastaviť krvácanie. To sú situácie, keď naozaj ani neviete, čo povedať.
X Veľmi ťažké diskusie.
Ale máme aj ľahké. Máme tu príjemný kolektív. Veľmi mi záleží na tom, aby sa tu cítili vítané, lebo z toho, čo mi rozprávajú, nie všade na uliciach sa tak cítia. Chcem, aby sa tu cítili v bezpečí a že sa majú na koho obrátiť.
X Vy sa asi častejšie zapájate do aktivít kraja. Keď sme si dohadovali rozhovor, povedali ste, že poobede nemôžete, lebo idete do rómskych komunít.
Áno, to je nový projekt, ktorý sme sa s lekárom Szalayom pokúšali rozbehnúť ešte pred utečeneckou krízou. Teraz sa ho v nejakej okresanej forme pokúšame naštartovať.
Projekt približuje zdravotnú starostlivosť ľuďom v osadách a vytvára spojku medzi lekárom a osadou, aj v spolupráci so Zdravými regiónmi. Teraz ideme na prvý výjazd.
X Čo bude vašou úlohou?
Nechceme nahrádzať bežnú starostlivosť, ktorá je zo zákona garantovaná, ale ideme pomôcť.
Máme na programe tri tehotné mamičky. Jedna síce navštevuje pravidelne poradne, ale hlási nezvyčajné opuchy, takže sa ideme uistiť, či sú to opuchy, ktoré sú v tehotenstve bežné alebo by sa mali akútne riešiť. Ostatné dve mamičky zase nechodia do poradní vôbec, a tak nás rómska asistentka poprosila, aby sme sa na ňu pozreli.
4fotky v galériiPediatrička Tatiana SpevákováZdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk
X Vy ste kraju pomáhali aj s očkovaním proti covidu a teraz aj proti HPV vírusu, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Je vám blízke, že sa môžete v niečom angažovať?
Mne to je veľmi blízke. Po tých pár rokoch na materskej som sa cítila nevyužitá. Aj počas pandémie – všetci moji kolegovia buď testovali, alebo boli na covidovom oddelení a ja som sedela doma a čakala na pôrod.
Bili sa vo mne dve veci – na jednej strane som si uvedomovala, že už som v nejakom štádiu tehotenstva, ale zároveň som si hovorila, do kelu, kde je tá moja účasť v tomto celom.
Takže hneď medzi druhým a tretím bábätkom sme s kolegyňou pomáhali s očkovaním v Malackách, čo sme vedeli robiť aj popri malých deťoch.
X Okrem toho ste sa angažovali aj v inej veci, a to keď poslankyňa Anna Záborská navrhla predĺžiť čakaciu lehotu na interrupciu. Vystúpili ste proti tomu a spustili iniciatívu medzi lekármi, ktorá takýto návrh odmietala. Už aj predtým boli snahy o sprísnenie prístupu k interrupciám, prečo ste vystúpili práve proti tomuto návrhu?
Dovtedy som mala pocit iba bezzubého strašenia, ale tento návrh sa už dostal nebezpečne blízko k schváleniu.
Mám tri dcéry a je pre mňa dôležité, aby žili v slobodnej krajine, kde môžu o sebe rozhodovať samy.
Mám skúsenosť, keď bola interrupcia potrebná zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa. A pacientka musela dva týždne po celom západoslovenskom kraji zbierať niekoľko potvrdení o tom, že dieťa je naozaj vážne poškodené. Upozorňujem, že to bolo v časti Slovenska, ktorá je vraj najliberálnejšia, a presvedčiť gynekológa, aby zákrok vykonal, bolo takmer nemožné.
X Prečo nemožné?
Pacientku posielali od dverí k dverám. Nikto nechce robiť interrupciu. Pre každého je to nutné zlo. Nielen na východe, ale ani v Bratislave ju nikto nechce robiť.
Niekto musí byť úplne mimo témy, keď navrhuje nejaké sprísňovanie, lebo na Slovensku už to je veľmi prísne. Pardon, nejde o sprísňovanie – zákon mal zabezpečiť možnosť mať dva lekárske názory. Čiže by stačili dva? Lebo mám skúsenosť, že pacientka ich má aj päť, všetky zhodné a všetky vyšetrenia hradené poisťovňou a napriek tomu jej gynekológ povie: choďte radšej inam.
Navyše je veľmi pokrytecké hovoriť, že chceme, aby sa všetky deti narodili, lebo všetci majú právo na život, keď nezabezpečíme to B – nezabezpečíme im kvalitný život. Keby sa napríklad spomínaná matka s ťažko poškodeným plodom predsa len rozhodla ho donosiť a po dvojtýždňovej tortúre dostala ešte 96 hodín na premyslenie, v ktoých by teda zázračne zmenila názor… potom čo? Dostane navýšené kočíkovné a smiešne opatrovateľské a odprevadíme ju na okraj spoločnosti.
Hovoríme, že chceme znížiť množstvo interrupcií, ale nevenujeme sa sexuálnej výchove a dostupnej antikoncepcii.
Tu nejde o žiadnu pomoc ženám. Tu chce niekto ovládať ženy. Povedzme si ale potom na rovinu, že sme typ krajiny, kde ženy majú byť pri sporáku, nemajú sa vzdelávať ani nemajú chodiť voliť.
Nehovorte mi, že som lekárka, že mám chodiť do nočných služieb a obetovať svoje zdravie pre krajinu a potom mi budete diktovať, čo mám robiť so svojimi súkromnými rozhodnutiami.
Buď som kuchynský spotrebič, alebo som občan. A to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa do toho takto obuli.
X Vy ste boli aj priamo v parlamente. Potrebovali ste sa pozrieť niekomu priamo do očí, ak by návrh prešiel?
Boli sme na zdravotníckom výbore, kam nás pozvala poslankyňa Janka Bittó Cigániková. Boli tam pozvaní aj všetci predkladatelia návrhu. Samozrejme, že sa nikto z nich nedostavil, pretože zrejme oni mali problém sa nám pozrieť do očí.
Ja som komunikovala aj s pánom poslancom Michalom Šipošom (OĽaNO) cez sociálnu sieť a sľúbil mi, že ma pozve na ich poslanecký klub, aby som im povedala svoju skúsenosť aj svoj názor. Nakoniec pán poslanec Šipoš prestal reagovať. Ja sa môžem pozrieť hocikomu do očí, len neviem, či sa niekto chce pozrieť do očí trojnásobnej matke, ktorá má názor, aktuality.sk
X X X
Recepcia storočia bola bez Harryho a Meghan: S kráľovnou sa prišli rozlúčiť štátnici z celého sveta – aj naša prezidentka, Kate sa stretla s Olenou Zelenskou
Hostia prišli do Buckinghamského paláca na recepciu storočia, ktorú zorganizoval kráľ Karol III. pred zajtrajším pohrebom kráľovnej Alžbety II. Ide o jedno z najväčších stretnutí svetových lídrov za posledné roky, Meghan s Harrym však neboli pozvaní.
Začala sa recepcia storočia – bez Harryho a Meghan
Štátny pohreb kráľovnej Alžbety II. sa bude konať vo Westminsterskom opátstve v pondelok 19. septembra o 11:00 hod. A práve dnes večer sa v Buckinghamskom paláci koná stretnutie – slávnostá recepcia, ktorú zorganizoval kráľ Karol III.. Na stretnutie prišli hostia naozaj z celého sveta, Joe Biden s manželkou, Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte, jordánska kráľovná Rania Al-Abdullah, Ursula von der Leyen, prišla ale aj Olena Zelenská a aj naša prezidentka Zuzana Čaputová. Avšak tí, ktorých by sme najviac očakávali, dnes chýbajú. Meghan a Harry na dnešnú recepciu neboli pozvaní, a to z jednoduchého dôvodu, určená je len pre pracujúcich členov a kým v posledné dni urobil Karol III. viacero ústupkov, teraz sa tak nestalo, hoci sa očakávalo gesto zmierania, a že to tak bude aj v tomto prípade. Pozrite si vo fotogalérii, kto všetko na túto slávnostnú recepciu prišiel, pozvaných je až tisíc hostí, členovia kráľovskej rodiny si musia plniť oficiálne povinnosti už od smrti kráľovnej:
S kráľovnou sa lúči celý svet
Americký prezident Joe Biden a prvá dáma Jill Bidenová v nedeľu podvečer vo Westminsterskej sále vzdali poctu zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II. V sále, ktorá je najstaršou časti Westminsterského paláca v Londýne, je vystavená rakva s telom zosnulej kráľovnej. Počas dňa vzdal poctu kráľovnej aj španielsky kráľ Filip VI. s kráľovnou Letiziou a mnohí ďalší politici a členovia kráľovských rodín.
Biden sa v nedeľu podvečer podpíše aj do oficiálnej kondolenčnej knihy a zúčastnil sa na recepcii v Buckinghamskom paláci, ktorú pre smútočných hostí podáva kráľ Karol III. Britská stanica BBC informovala, že pred Westminsterským palácom stále stoja v rade tisíce ľudí, ktorí chcú vzdať hold zosnulej Alžbete II.
Britské ministerstvo pre digitálne technológie, kultúru, médiá a šport však v nedeľu podvečer upozornilo, že odhadovaná doba čakania na vstup do paláca je momentálne viac ako desať hodín. Vzhľadom na to, že vstup do priestorov by mal byť pre verejnosť uzavretý, ministerstvo „v snahe predísť sklamaniu“ ľudí vyzvalo, aby sa už neprichádzali a nestavali sa do radu čakajúcich.
Ministerstvo dodalo, že rozhodnutie o konečnom čase uzavretia tohto radu bude prijaté ešte dnes. Následne bude rakva prevezená do Westminsterského opátstva, kde sa v pondelok uskutočnia štátne pohrebné obrady. Davy ľudí sa v nedeľu začali zhromažďovať aj v blízkosti Windsorského hradu, kde sa v pondelok večer uskutoční súkromný rodinný obrad uloženia rakvy s telom zosnulej kráľovnej.
Kate sa stretla s Olenou Zelenskou, vzdala úctu aj Diane
Poctu zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II. vzdala v nedeľu vo Westminsterskej sále v Londýne aj manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská, následne ju v Buckinghamskom paláci prijala Catherine, princezná z Walesu. Kate a Olena, obe v dlhých čiernych šatách, sedeli v salóne v Buckinghamskom paláci pred štátnou recepciou. Príchod Oleny Zelenskej sa v paláci vrúcne očakával, prvá dáma Ukrajiny však prišla sama, bez svojho manžela, ktorý naďalej zostáva vo svojej krajine.
Tak, ako za posledné dni, aj dnes Kate vzdala úctu svojej zosnulej svokre – princeznej Diane. Mala na sebe perlový náramok, ten istý, ktorý mala v posledných dňoch už niekoľkokrát. Je dielom dizajnéra Nigela Milneho, ktorý mal pred rokmi vytvoriť jemný perlový náramok pre vtedajšiu Charlesovu manželku, princeznú z Walesu.
Kate, princezná z Walesu, si uctila aj kráľovnú diskrétnym a pritom tak milým gestom aj počas uplynulých dní, kedy si vzala aj perlový náhrdelník, ktorý patril Alžbete II., teda večer v utorok, kedy rakva s kráľovnou dorazila zo Škótska do Buckinghamského paláca. A zároveň vzdala úctu ešte aj svojej zosnulej svokre, pretože okrem brošne mala na sebe jej elegantné perlové náušnice.
Úrad britskej premiérky predtým odmietol potvrdiť správy, že manželka Volodymyra Zelenského pricestuje do Spojeného kráľovstva na pohreb kráľovnej Alžbety II. Manželia Zelenskí vyjadrili sústrasť v súvislosti s úmrtím Alžbety II. už 8. septembra – krátko po tom, ako túto správu zverejnil Buckinghamský palác.
Zelenská vtedy vo svojom statuse na sociálnych sieťach označila zosnulú panovníčku za „výnimočnú osobnosť, matku národa, ktorá sa stala legendou už počas svojho života“. Vyjadrila presvedčenie, že Alžbeta II. „navždy zostane v srdciach a mysliach miliónov ľudí na celom svete“. Zelenskyj označil skon dlhoročnej kráľovnej za nenapraviteľnú stratu a vyjadril sústrasť britskej kráľovskej rodine i britskému ľudu.
Nechýbala aj naša prezidentka Zuzana Čaputová
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vzdala úctu zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II. pri katafalku v historickej Westminsterskej sále v Londýne. Do Londýna prezidentka pricestovala v nedeľu popoludní. Slovenská hlava štátu sa v nedeľu večer spolu s ďalšími pozvanými svetovými lídrami zúčastní na recepcii podávanej novým britským kráľom Karolom III. v Buckinghamskom paláci. Čaputová bude v pondelok (19. 9.) zastupovať Slovensko na štátnom pohrebe britskej kráľovnej. Nebude to ale po prvýkrát, čo sa stretnú, stalo sa tak aj pomerne nedávno, na slávnostnej recepcii v Glasgowe.
Nový britský kráľ Karol III. je známy a spájaný s otázkou ochrany klímy. Prezidentka SR Zuzana Čaputová tak predpokladá, že bude pokračovať v šľapajach, v ktorých doposiaľ pôsobil. Uviedla to médiám pred odchodom na recepciu, ktorú organizuje Karol III. v Buckinghamskom paláci. Je pre ňu cťou reprezentovať Slovensko na tejto udalosti.
Ochrana klímy je v súčasnosti podľa Čaputovej vážna téma. „Je veľmi dobré, že aj v podobe kráľa pribudne tak silný hlas k tejto dôležitej téme,“ poznamenala. Hlava štátu priblížila, že Londýn je plný ľudí, ktorí čakajú na príležitosť pokloniť sa zosnulej kráľovnej Alžbete II. „Je tu zvláštna pietna slávnostná atmosféra. Záujem ľudí prísť sa symbolicky rozlúčiť s kráľovnou je obrovský,“ skonštatovala.
Krásne slová kráľovnej venovala už aj Camilla
Nová britská kráľovná manželka Kamila vzdala poctu zosnulej britskej panovníčke Alžbete II. za to, že si sama vydobyla postavenie „ojedinelej ženy“ vo svete, ktorému dominujú muži. Camilla vo svojom prvom verejnom vyjadrení po kráľovninej smrti ďalej uviedla, že pre panovníčku, ktorá zdedila trón v roku 1952, keď mala iba 25 rokov, to muselo byť „veľmi náročné“, informuje tlačová agentúra AFP.
Camilla, manželka nového britského kráľa Karola III., to povedala vo vopred nakrútenom príhovore, ktorý televízna stanica BBC odvysiela v nedeľu pred národnou minútou ticha.
„Bola súčasťou nášho života odjakživa. Navždy si budem pamätať jej úsmev, ten je nezabudnuteľný,“ uviedla Kamila, ktorá sa svojej novej pozície ujala za minimálneho rozruchu po tom, ako roky čelila odporu verejnosti.
Karol III. sa s touto ženou zosobášil v roku 2005 po dlhodobom milostnom vzťahu. Kamila sa roky stretávala s nevôľou mnohých Britov, ktorí ju vinili z rozpadu Karolovho prvého manželstva s Dianou, princeznou z Walesu.
V deň pohrebu by do Londýna mohol prísť až milión ľudí
Britskú metropolu by mohol v deň pohrebu britskej kráľovnej Alžbety II. navštíviť až milión ľudí. V nedeľu to uviedla to organizácia Transport for London (TfL), ktorá v Londýne zabezpečuje hromadnú dopravu. Šéf TfL Andy Byford uviedol, že v britskej metropole sa od 8. septembra, keď zomrela Alžbeta II., nachádza viac cestujúcich, než je bežné. Dodal, že najviac ich do Londýna pravdepodobne pricestuje v pondelok (19. septembra) – v deň panovníčkinho pohrebu.
V pondelok ráno, tesne pred 11-tou hodinou, bude rakva s pozostatkami kráľovnej v rámci veľkolepého vojenského sprievodu prevezená na delovom koči do Westminsterského opátstva na štátny pohreb. Za rakvou budú kráčať nový kráľ, členovia rodiny a členovia kráľovskej domácnosti. Na truhle bude kráľovská štandarda, koruna, ktorú mala kráľovná na hlave pri korunovácii a raz ročne, keď otvárala parlament, jablko a žezlo. Rakva s jej telom je aktuálne vystavená vo Westminsterskej sále, najstaršej časti sídla britského parlamentu a je prístupná pre verejnosť vystavená 24 hodín denne, a to až do pondelkového rána. Strážia ju vojaci v slávnostnej uniforme. Tých v piatok na chvíľu vystriedali štyria Alžbetini potomkovia, v sobotu to boli zasa jej vnúčatá:
Rozlúčiť s kráľovnou sa chce každý
Britská železničná spoločnosť Network Rail vyhlásila, že v pondelok plánuje v Británii vypraviť 250 posilových vlakov vrátane niekoľkých nočných liniek. Podľa predstaviteľa spoločnosti Petra Hendyho sa v pondelok uskutoční „najväčšia dopravná akcia od letných olympijských hier z roku 2012, ktoré sa konali v Londýne“.
Londýnske letisko Heathrow zrušilo v pondelok približne 100 letov. Chce sa tak vyhnúť hluku z lietadiel, ktorý by mohol narušiť zádušnú bohoslužbu vo Westminsterskom opátstve a následné pohrebné obrady na hrade Windsor. Heathrow tiež nebude pred pohrebom kráľovnej dostupné pre súkromné lety ani parkovanie lietadiel. Britská vláda preto vyzvala štátnikov, ktorí sa zúčastnia na pohrebe panovníčky, aby pricestovali komerčnými letmi alebo využili iné letiská.
Británia si zosnulú Alžbetu II. uctila minútou ticha
Británia si v nedeľu o 20.00 h miestneho času (21.00 h SELČ) minútou ticha pripomenula zosnulú kráľovnú Alžbetu II., informovala agentúra AFP. Na začiatok i koniec celoštátnej spomienky na Alžbetu II. oznámil zvon z veže Big Ben na severnom konci Westminsterského paláca, okolo ktorého sa zhromaždil dav ľudí, informoval denník The Guardian. Úrady vyzvali obyvateľov Spojeného kráľovstva i turistov, aby kráľovnej Alžbete – najdlhšie slúžiacej panovníčke v britských dejinách – vzdali poctu vo svojich domovoch, v rámci svojich komunít alebo na vigíliách. AFP dodala, že na niektorých podujatiach v Spojenom kráľovstve po minútu trvajúcom stíšení nasledoval dlhotrvajúci potlesk, aktulity.sk
X X X
Real vyhral aj madridské derby, ešte nestratil ani bod a kraľuje La Lige
Futbalisti Realu Madrid vyhrali nedeľné mestské derby na ihrisku Atletica 2:1 a v prebiehajúcej sezóne španielskej La Ligy ešte nestratili ani bod. Na čele tabuľky majú po šiestom kole dvojbodový náskok pred Barcelonou.
Real rozhodol o triumfe v „El Derbi Madrileo“ dvoma gólmi už v prvom polčase. Najskôr v 18. minúte otvoril skóre brazílsky útočník Rodrygo po parádnom „oblúčiku“ Aureliena Tchouameniho za obranu súpera. Ešte do prestávky zvýšil na 2:0 Federico Valverde, keď dorazil do siete loptu po strele Viniciusa Juniora do žrde.
Atletico už iba skorigovalo v 83. minúte zásluhou Maria Hermosa a po druhej prehre v ligovej sezóne mu patrí siedma priečka. Na mestského rivala stráca osem bodov. Hermoso videl v nadstavení červenú kartu po druhej žltej.
Betis Sevilla vyhral doma nad Gironou 2:1 a v tabuľke je na tretej pozícii. Dvoma gólmi rozhodol o triumfe nad nováčikom súťaže Borja Iglesias.
Villarreal remizoval s FC Sevilla 1:1. Na úvodný gól Olivera Torresa odpovedali domáci po prestávke, bod im zariadil striedajúci mladík Alex Baena. Real Sociedad San Sebastian si poradil s trápiacim sa Espanyolom 2:1.
La Liga – 6. kolo: ATLETICO MADRID – REAL MADRID 1:2 (0:2)
Góly: 83. Hermoso – 18. Rodrygo, 36. Valverde, ČK: 90.+1 Hermoso