Má pušku, prvé zábery a vypísal šesťcifernú odmenu. Americkí vyšetrovatelia ďalej pátrajú po mužovi, ktorý v stredu v Utahu zastrelil konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Na tlačovej konferencii Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) ale vyšetrovatelia oznámili nález pušky v lese, kde sa po streľbe páchateľ ukryl. Skúmajú aj stopy, ktoré zrejme patria útočníkovi. Šéf Bieleho domu Donald Trump medzitým podľa agentúry AP oznámil, že Kirkovi posmrtne udelí Prezidentskú medailu slobody.

 Amatérsky záber na údajného strelca, ktorý zabil Charlieho Kirka. Tridsaťjedenročný konzervatívny politický aktivista a Trumpov stúpenec Charlie Kirk bol zastrelený jedinou ranou do krku pri stredajšej debate v areáli Utah Valley University v meste Orem.

 Úrady na dnešnej tlačovej konferencii potvrdili predbežné závery, že strelec, pravdepodobne študentského veku, útočil zo strechy. Kriminalisti majú teraz k dispozícii video, ktoré zrejme zachytáva páchateľa, uviedol komisár pre verejnú bezpečnosť Beau Mason. Zábery ale v tejto chvíli zverejnené nebudú. „Zapájame technológie a metódy identifikácie,“ poznamenal Mason. „Ak nebudeme úspešní, obrátime sa na médiá a na verejnosť so žiadosťou o pomoc s identifikáciou. V tejto chvíli ale veríme svojim schopnostiam,“ dodal.

Odmena za informácie

FBI ponúka odmenu 100 000 dolárov za informácie, ktoré povedú k identifikácii strelca. Informovala o tom agentúra Reuters. Vyšetrovatelia tiež zverejnili fotografie muža v čiernej mikine s potlačou americkej vlajky, ktorého v súvislosti s vraždou hľadajú.

Vypísaná odmena sa vzťahuje na informácie, ktoré povedú k zadržaniu osoby či osôb zodpovedných za Kirkovu smrť. FBI tiež zverejnil niekoľko snímok muža, ktorého v súvislosti s vraždou hľadá. Na fotografiách je muž, ktorý má na sebe čiernu mikinu s obrázkom americkej vlajky, čiernu šiltovku a tmavé slnečné okuliare. Tohto muža vyšetrovatelia podozrievajú, že na Kirka vystrelil.

 Agent FBI Robert Bohls uviedol, že podľa doterajších záverov je strelec muž a že bola zaistená zbraň, stopa po obuvi, odtlačok dlane a predlaktia. FBI podľa Bohlsa tiež vyšetruje všetky oznámenia verejnosti súvisiace s prípadom, doteraz ich dostala zhruba 130.

Denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že útočník použil muníciu, na ktorej mal vyryté transgenderové a antifašistické heslá. Puška, ktorú použil, mala v zásobníku tri nevystrelené náboje, na všetkých podľa denníka boli spomínané ideologické heslá. WSJ k zbrani uviedol, že to bol starší model poľovníckej pušky kalibru .30, ktorá bola zabalená v uteráku. Nábojnica po výstrele zostala v komore, poznamenal denník.

Kirk, ktorý bol otcom dvoch malých detí, bol vplyvným Trumpovým spojencom a spoluzakladateľom neziskovej skupiny Turning Point USA, najväčšej konzervatívnej mládežníckej organizácie v krajine. Kirk a Turning Point USA zohrali kľúčovú úlohu pri podpore Trumpa mladými ľuďmi v prezidentských voľbách vlani v novembri. Trump jeho smrť označil za politickú vraždu a nechal vlajky na vládnych budovách na jeho počesť do nedele spustiť na pol žrde. Posmrtne Kirkovi udelí Prezidentskú medailu slobody, čo je v USA najvyššie civilné vyznamenanie. K nositeľom tohto ocenenia patrí napríklad juhoafrický bojovník proti apartheidu Nelson Mandela, bývalý pápež Ján Pavol II. alebo niekdajší československý a český prezident Václav Havel.

Trump chce ešte dnes hovoriť s Kirkovou rodinou. Povedal tiež, že ho vyšetrovatelia informovali o novinkách v pátraní. „Je tam doslova hon. Uvidíme, čo bude,“ povedal s tým, že dúfa, že strelca polícia dopadne. „Charlieho Kirka ale nenahradíte. Bol jedinečný,“ dodal./agentury/

X X X

Stubb ukázal prstom na Fica a Orbána: Financujete ruskú vojenskú mašinériu

Fínsky prezident Alexander Stubb vo štvrtok obvinil Maďarsko a Slovensko z financovania „vojenskej mašinérie“ Kremľa nákupom ruskej ropy a plynu. Podľa agentúry AFP ide o jedno z jeho doteraz najostrejších vyjadrení voči členským štátom Európskej únie (EÚ).

 Stubb to vyhlásil počas návštevy Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na tlačovej konferencii sa tiež vyjadril k stredajšiemu vniknutiu ruských dronov do poľského vzdušného priestoru, čo podľa neho dokazuje, že Moskva „usiluje o eskaláciu“ s NATO. Európa musí na Rusko vyvíjať ďalší tlak, dodal fínsky prezident.

„Pokiaľ ide o uvedenie vecí do poriadku u nás doma, myslím si, že (americký) prezident Donald Trump má pravdu, keď hovorí, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu a plyn,“ vyhlásil Stubb.

 „Prst ukazuje na dve miesta. Jedným je Maďarsko a druhým Slovensko. A samozrejme, uistíme sa, že prezident Trump vie, kto zásobuje ruskú vojenskú mašinériu nákupom ruskej energie,“ dodal fínsky líder.

AFP pripomína, že slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský partner Viktor Orbán opakovane kritizovali európsku pomoc pre Ukrajinu a usilovali o lepšie vzťahy s Ruskom. To vyvolalo frustráciu Bruselu, ktorý sa snaží Moskvu izolovať v súvislosti s jej inváziou na Ukrajinu.

 Na spomínanej tlačovej konferencii sa vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý obvinil Rusko z úmyselného narušenia poľského vzdušného priestoru dronmi. Podľa neho je to zámerný krok, ktorým sa Moskva snaží zablokovať dodávky nových prostriedkov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu pred nadchádzajúcou zimou.

 Zelenskyj vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti X uviedol, že najlepšou odpoveďou na tieto provokácie budú ďalšie tvrdé sankcie zo strany Európskej únie. Vyzval, aby sa tieto sankcie zamerali na ruský bankový sektor, banky v tretích krajinách, ktoré s Moskvou naďalej obchodujú, a tiež na infraštruktúru takzvanej „tieňovej flotily“. Tá prepravuje ruské ropné produkty a pomáha Moskve obchádzať medzinárodné exportné obmedzenia.

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby Ukrajine poskytol zbrane dlhého doletu, ak Rusko bude naďalej odmietať prímerie. Či na to Trump reagoval a ako, zatiaľ nie je jasné. Ukrajina sa už vyše tri a pol roka bráni ruskej vojenskej agresii./agentury/

X X X

Ruské drony nad Slovenskom? Ochrana je nedostatočná, hovorí Gašpar a vinu hádže na Naďa

Vzdušný priestor Slovenska nie je dostatočne chránený a voči podobnému incidentu, ako sa stal v Poľsku, nie je chránený skoro vôbec. Vyhlásil to podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer). Túto otázku bude potrebné riešiť s ostatnými členskými štátmi NATO. Gašpar tvrdí, že za tento stav na Slovensku môže exminister obrany Jaroslav Naď. Generálna prokuratúra (GP) SR by sa preto podľa neho mala zaoberať aj tým, či Naď svojím konaním nespôsobil ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Gašpar zároveň odsúdil narušenie poľského vzdušného priestoru dronmi.

 Kaliňák o ruských dronoch v Poľsku: Nad útokom by som úplne neuvažoval

„Ako Slovensko nie sme pripravení na zvládnutie podobných incidentov. Určite budeme musieť konzultovať s ďalšími členskými krajinami túto otázku a začať sa zaoberať tým, ako lepšie chrániť východné krídlo členských štátov Severoatlantickej aliancie,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii Gašpar. Pri incidente v Poľsku šlo podľa Gašpara pravdepodobne o drony ruského pôvodu, pričom mnohé z nich neniesli ničivý potenciál. „V zásade demonštrovali to, kde všade dokážu v krajine NATO pristáť,“ dodal Gašpar.

Napriek tomu, že investujeme veľa peňazí do zbraní, ktoré idú na Ukrajinu, sami podľa neho podceňujeme vlastnú bezpečnosť. „Odsudzujem akékoľvek porušenie medzinárodného práva a v tomto prípade, ak sa tak dialo zo strany Ruskej federácie voči členskej krajine severoatlantického paktu, voči Poľsku. Toto sa jednoducho diať nemôže,“ vyhlásil.

 Do tejto situácie nás podľa Gašpara doviedol Naď, ktorý počas svojho ministrovania rozhodol o darovaní techniky Ukrajine. Podpredseda NR SR sa odvoláva na správu Najvyššieho kontrolného úradu SR, podľa ktorej mal Naď porušiť zákon v súvislosti s nakladaním majetku štátu. Gašpar očakáva skoré vyšetrenie tejto kauzy. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie prokurátorom Európskej prokuratúry. Gašpar ho vyzýva, aby informoval, kam smeruje vyšetrovanie. Prípad vyšetrujú aj na Úrade boja proti organizovanej kriminalite. V minulom volebnom období darovala SR Ukrajine vojenskú techniku, jej súčasťou bol aj systém protivzdušnej obrany S-300.

Podpredseda parlamentu za Smer zároveň odsúdil incident, pri ktorom zastrelili v USA vplyvného konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Je podľa neho výsledkom šírenia nenávisti a neznášanlivosti./agentury/

X X X

Rezort diplomacie odmieta kritiku Kyjeva: Vyjadrenia ukrajinského ministra sú v duchu slovenskej opozície

 Ministerstvo zahraničných vecí SR reagovalo na vyjadrenia hovorcu ukrajinskej diplomacie, ktorý obvinil Slovensko z prenášania viny za narušenie poľského vzdušného priestoru. Rezort tvrdí, že slová Juraja Blanára boli vytrhnuté z kontextu.

Slovensko vyzýva Ukrajinu, aby nehľadala iné vysvetlenie

Vyjadrenie hovorcu Ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny, ktorý reagoval na vyjadrenia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára, bolo podľa rezortu „v duchu rétoriky slovenskej opozície a opozičných médií, ktoré vyjadrenie šéfa slovenskej diplomacie úmyselne vytrhávajú z kontextu a manipulujú“.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár podľa oficiálneho stanoviska odsúdil narušenie územia Poľska ruskými dronmi a zdôraznil, že vláda SR podporila aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

„Vláda SR nezbavuje Ruskú federáciu zodpovednosti, ako uvádza hovorca ukrajinskej diplomacie, ale volá po zodpovednom prístupe pri posúdení tohto incidentu,“ uvádza sa v stanovisku.

Šéf diplomacie zdôraznil, že Rusko porušilo medzinárodné právo a nemá právo vypúšťať drony či rakety na akúkoľvek krajinu.

„Ctíme si boj Ukrajiny za suverénnosť vlastného územia, a preto vyzývame ukrajinskú stranu, aby nehľadala iné vysvetlenie toho, čo SR otvorene deklarovala,“ dodáva rezort.

Slovensko je podľa rezortu pripravené s Kyjevom kedykoľvek komunikovať a poskytnúť mu neskreslené informácie.

„Oceníme, ak nás pri ďalších pochybnostiach vždy priamo osloví a nenechá sa vtiahnuť do politicko-mediálnych manipulácií,“ uzatvára ministerstvo./agentury/

X X X

Moskva: Pri útoku na Ukrajinu sme neplánovali zasiahnuť Poľsko. S Varšavou sme pripravení rokovať

  Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že pri svojom vzdušnom útoku na Ukrajinu z noci na stredu (10. 9.) neplánovalo zasiahnuť žiadne ciele v Poľsku. S Varšavou je však pripravené na túto tému rokovať.

Poľský premiér Donald Tusk ráno uviedol, že do poľského vzdušného priestoru vniklo veľké množstvo ruských dronov, pričom niektoré z nich zostrelili poľské a spojenecké lietadlá. Poľsko sa podľa neho ocitlo najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny.

 Ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že ruské sily pri svojom útoku zasiahli podniky vojensko-priemyselného komplexu Ukrajiny v Ivano-Frankivskej, Chmeľnyckej a Žytomyrskej oblasti a tiež v mestách Vinnycia a Ľvov. Všetky určené objekty podľa neho zasiahli.

„Objekty na území Poľska na zásah plánované neboli,“ dodalo vo vyhlásení ruské ministerstvo s tým, že maximálny dolet dronov použitých pri údere nepresahuje 700 kilometrov.

„Sme však pripravení k danej téme uskutočniť konzultácie s ministerstvom obrany Poľska,“ dodal ruský rezort obrany.

Ide o prvé oficiálne vyjadrenie z vysokopostavených miest Ruska k dronovému incidentu, ktorý prinútil Varšavu požiadať o aktiváciu štvrtého článku zmluvy o NATO. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov predtým na otázku odmietol odpovedať a odkázal sa práve na ministerstvo obrany.

Ruský chargé d’affaires vo Varšave Andrej Ordaš v rozpore s tvrdením poľskej vlády v stredu dopoludnia uviedol, že drony prileteli do Poľska z Ukrajiny a že neexistujú dôkazy, že išlo o ruské bezpilotné lietadlá./agentury/

X X X

Fico si pred hlasovaním o ďalšom balíku sankcií proti Rusku kladie podmienky

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) nebude podporovať prijímanie ďalšieho sankčného balíka proti Rusku, pokým Európska komisia (EK) nepredloží realistické návrhy, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami výroby automobilov a ťažkého priemyslu. Nevylučuje, že ak bude politická vôľa, niektoré náročné ciele v rámci klimatickej politiky Európskej únie by sa mohli zmeniť. Ďalší sankčný balík nebude podporovať dovtedy, pokiaľ EK nepredloží návrhy cien elektrickej energie v Európe. Uviedol to po štvrtkovom stretnutí s predsedom Európskej rady (ER) Antóniom Costom.

Sprava predseda vlády SR Robert Fico a predseda Európskej rady António Costa počas spoločného vyhlásenia na Úrade vlády SR vo štvrtok 11. septembra 2025 v Bratislave.

Saková o rokovaní v Užhorode avizuje spoluprácu SR a Ukrajiny v oblasti energetiky

Premiér uviedol, že pri rozhovore vyslovil otázku, ako zosúladiť náročné klimatické ciele, ktoré si stanovila Európska únia (EÚ), s realitou. „Napríklad s realitou Slovenska, ktoré produkuje viac ako milión áut, chce v tomto odvetví pokračovať a je konfrontované vysokými cenami energií,“ uviedol Fico. Vyhlásil, že práve schopnosť Únie reagovať a nachádzať riešenia ovplyvní aj postoj Slovenska k ďalším balíkom protiruských sankcií. „Ako predseda vlády nepodporím ďalší balík dovtedy, kým Európska komisia nepredloží na stôl realistické návrhy, ako zosúladiť náročné klimatické ciele s potrebami výroby automobilov, nielen na Slovensku, a potrebami ťažkého priemyslu,“ upozornil. Pripustil pritom aj úpravu stanovených klimatických cieľov. „Po druhé, ďalšie návrhy protiruských sankcií nebudem podporovať dovtedy, kým EK nepredloží reálne návrhy týkajúce sa ceny elektrickej energie v Európe,“ zdôraznil Fico, poukazujúc na to, že v tomto smere práve orgány Únie zohrávajú primárnu úlohu. „Ako si to nastavíme, tak to budeme mať,“ uviedol Fico.

V súvislosti s témou nastavenia viacročného finančného rámca EÚ Fico zdôraznil národnoštátne záujmy Slovenska, zamerané na zachovanie nastavenia kohéznej politiky a rovnako vyriešenie niektorých otázok týkajúcich sa trendov v spoločnej poľnohospodárskej politike, ktoré nekorešpondujú s vývojom slovenského poľnohospodárstva.

Premiér takisto artikuloval aj dôležitosť mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. „Vyslovil som želanie, aby takú istú mieru pozornosti a energie, akú EÚ vynakladá na vojenskú pomoc Ukrajine, vynakladala na mierové procesy,“ uviedol Fico presvedčený, že EÚ môže v mierovom procese zohrať oveľa významnejšiu úlohu, než zohráva doteraz.

Predseda ER zvýraznil dôležitosť stretávania, načúvania i konfrontácie odlišných názorov v rámci EÚ. „Na základe tejto schopnosti diskutovať a počúvať môžeme posilňovať našu jednotu,“ vyhlásil Costa. Ocenil perspektívu dobrých slovensko-ukrajinských vzťahov do budúcnosti, odvíjajúcich sa aj od stretnutia Fica s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským. Uznal očakávania týkajúce sa zabezpečenia energetickej bezpečnosti v nadväznosti na ekonomický rozvoj, označil to zároveň za prioritu EÚ. „Je to príklad toho, ako bezpečnosť a konkurencieschopnosť idú ruka v ruke, obzvlášť v takej industrializovanej krajine, ako je Slovensko, ktoré je pilierom automobilového priemyslu na európskej i svetovej úrovni,“ dodal Costa.

 Bezpečnosť by podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského nemala byť podmieňovaná ďalšími otázkami. Reagoval na slová slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý avizoval, že SR nepodporí ďalší balík sankcií proti Rusku, kým Európska komisia nepredloží návrhy, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami automobilového a ťažkého priemyslu. Lipavský to uviedol vo štvrtok pred odletom na Slovensko, kde sa večer uskutoční stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Central 5 (C5) – SR, ČR, Maďarska, Rakúska a Slovinska, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Uvidíme, s čím slovenská strana príde, nechcem predbiehať. Bezpečnosť je niečo, čo by sme nemali nutne podmieňovať ďalšími otázkami. Nie je novinkou, že by si Slovensko nekládlo nejaké podmienky. Zažili sme to už pri 18. sankčnom balíku. Uvidíme, čo bude nakoniec realita,“ povedal Lipavský.

Dodal, že Česko podporuje ďalšie posilňovanie protivzdušnej obrany NATO na východnej hranici a tiež tvrdšie sankcie proti Rusku, aby nemohlo produkovať zbrane či drony. „To je jediný spôsob, ako môžeme Putina donútiť k tomu, aby prestal (konflikt) eskalovať a vojnu na Ukrajine ukončil,“ dodal./agentury/

X X X

Slovensko s Maďarskom odmietajú obmedzenia Bruselu v dodávkach ruských energií

 Po spoločnom rokovaní Pétra Szijjárta a Juraja Blanára to maďarský minister potvrdil na sociálnej sieti. Rozhodnutie by podľa neho postavilo obyvateľov do ťažkej situácie.

Maďarsko a Slovensko potvrdili záväzok, že nedovolia, aby im Európska únia bránila v dodávkach energie z Ruska. Na Facebooku to uviedol vo štvrtok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po bratislavskom stretnutí so slovenským rezortným partnerom Jurajom Blanárom. Ich rokovanie predchádzalo 12. stretnutiu ministrov zahraničných vecí štátov strednej Európy v rámci formátu Central 5 (C5), informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Bez Ruska je bezpečné zásobovanie nemožné, tvrdí

„S našimi slovenskými kolegami z ministerstva sme opäť potvrdili náš záväzok, že nedovolíme, aby Brusel znemožnil našim krajinám dodávky energie. Nedovolíme, aby ignorovali geografickú, fyzickú a infraštruktúrnu realitu. Brusel chce vedome prijať rozhodnutie, ktoré postaví slovenský a maďarský ľud do ťažkej situácie,“ uviedol Szijjártó.

Podľa jeho slov bez plynu a ropy z Ruska je bezpečné zásobovanie Maďarska a SR fyzicky nemožné. „Spoločne urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme našim občanom poskytli energiu, ktorú potrebujú,“ podčiarkol šéf maďarskej diplomacie.

Popri SR sú členmi formátu C5 Česká republika, Maďarsko, Rakúsko a Slovinsko. Ministri zahraničných vecí týchto krajín budú rokovať vo štvrtok večer v Tomášove.

X X X

Čo hovoria Rusi na drony v Poľsku? Naše neboli, ale zosmiešnili sme s nimi obranu NATO

Drony mohli byť naše, ale do Poľska by nedoleteli. Západní spojenci Kyjeva sa uchýlili k provokácii, ale presvedčili sme, sa, že dokážeme udrieť na členský štát NATO. Čudujete sa opodstatnene, keď vidíte v oboch vetách protirečiace tvrdenia. A ešte niečo z konšpirácií: boli to prinesené úlomky bezpilotných lietadiel, pričom akciu režíroval ukrajinský líder… Stopa vedie k niektorým západným štátom, ktoré chcú dotlačiť Poliakov, aby poslali svojich vojakov na Ukrajinu… V tomto duchu vyznievajú reakcie z Moskvy na prienik bezpilotných lietadiel do poľského vzdušného priestoru.

 Ruskí vojaci s dronom. Snímka je zhotovená z videozáznamu ruského ministerstva obrany.

 Je zaujímavé, že v Kremli sa vyhli komentáru napriek tomu, že do Poľska preniklo až okolo dvadsať dronov. „V tomto prípade by sme sa nechceli nijako vyjadrovať. Nie je to v našej kompetencii, je to výsada ruského ministerstva obrany,“ reagoval podľa agentúry TASS Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Už iba dodal, že NATO a EÚ „denne obviňujú Rusko z provokácií, najčastejšie bez toho, aby sa čo i len pokúsili predložiť nejaké argumenty“.

Rezort obrany zaujal stanovisko, ktoré zverejnil na sociálnej sieti Telegram. Najprv sa venoval tvrdeniu, že všetky najnovšie letecké údery proti Ukrajine splnili svoje ciele. „Na poľskom území sa neplánovalo zničenie žiadnych objektov. Maximálny dolet ruských bezpilotných lietadiel použitých pri útoku, ktoré údajne preťali hranicu s Poľskom, nepresahuje 700 kilometrov,“ informovalo ministerstvo.

 Pravdivosť týchto viet sa dá spochybniť. Rezort obrany totiž vo svojom príspevku na Telegrame poznamenal, že sa podarilo zasiahnuť aj vojenské terče v Ľvove, čo je ukrajinské mesto vzdialené len 60 kilometrov od poľských hraníc. Ďalšia vec je tá, že Rusi hovoria o dronoch s doletom 700 kilometrov, čo môže platiť o strojoch iránskej výroby typu Šahíd-131, ale nepochybne používajú aj iné. Drony typu Šahíd-136 majú dolet až okolo 2-tisíc kilometrov. Tie by dokázali preletieť z Ruska ponad Bielorusko až do Poľska (šírka bieloruského územia je dlhá zhruba 650 kilometrov).

Rusi vylepšili iránske drony tak, že na ich základe vyrábajú vlastné, ktoré majú označenie Geran-2. Môžu preletieť dokonca až približne 2500 kilometrov. Poukázať treba aj na to, že Putinova armáda môže udrieť nielen z východu, ale aj zo severu: ruská enkláva Kaliningrad hraničí s Poľskom, opakovane stadiaľ lietajú drony na Ukrajinu (väčšinou cez bieloruský vzdušný priestor, ale zaznamenali ich viackrát aj na poľskom nebi).

Hovorkyňa poľského ministerstva vnútra Karolina Galecká podľa agentúry PAP informovala, že trosky šiestich dronov našli v Lublinskom vojvodstve. Jeho metropola Lublin sa nachádza necelých 200 kilometrov od zmieneného ukrajinského mesta Ľviv. Ďalšie úlomky boli na severe Poľska neďaleko Kaliningradu.

 Ruské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom sa v prvom rade odvoláva na reakciu rezortu obrany. „Tieto konkrétne fakty úplne vyvracajú mýty, ktoré Poľsko opäť šíri s cieľom ďalej eskalovať ukrajinskú krízu,“ uviedol rezort diplomacie na svojej webovej stránke. Zároveň prekrútil slová generálneho tajomníka NATO. Ministerstvo totiž napísalo, že Mark Rutte „bol nútený potvrdiť“, že nie je pravda, čo tvrdia Poliaci: „Nevedel odpovedať na otázku o existencii ‚dôkazov‘ a naznačil, že ‚vyšetrovanie toho, čo sa stalo, stále prebieha‘.“

Čo však Rutte presne povedal na tlačovke v Bruseli po rokovaní zástupcov členských štátov NATO? Jedna z otázok preňho znela takto: „Bol to úmyselný útok, úmyselný vpád alebo chyba?“ Rutte reagoval týmito slovami: „Uskutočňuje sa úplné vyhodnocovanie. Ale samozrejme, či to už bolo úmyselné alebo nie, je to absolútne bezohľadné. Je to absolútne nebezpečné.“ V ďalšej vete vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prestal eskalovať vojnu proti Ukrajine. A ešte jedna veta, ktorá ukazuje, ako Rutte vníma prienik dronov do členskej krajiny NATO: „Minulú noc narušilo poľský vzdušný priestor niekoľko dronov z Ruska,“ upozornil hneď v úvode, keď predstúpil pred médiá.

Reakcie ruských politikov, analytikov a médií určite nevyzerajú byť koordinované Kremľom, pretože sú rôznorodé. Podaktoré pritiahnuté za vlasy. Ako prvý príklad sa dá uviesť názor zástupcu predsedu zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu Alexandra Čopu. Domnieva sa, že takpovediac vietor fúka zo západu.

Čopa povedal serveru Parlamentskaja gazeta, že vpád dronov bol najskôr dielom niektorých krajín NATO a EÚ, ktoré sa snažia dotlačiť Poľsko, aby rozmiestnilo svojich vojakov na ukrajinskom území po skončení vojny ako mierotvorcov. Jeho premiér Donald Tusk sa nechystá urobiť to napriek tomu, že patrí medzi najväčších spojencov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Pripomeňme, čo Tusk nedávno vyhlásil: „Poľsko neplánuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Sme zodpovední za logistiku. Poľsko je hlavným uzlom pomoci pre Ukrajinu, čo je mimoriadne dôležité. Každý akceptuje túto formu nášho zapojenia.“

Čopa však šíri konšpiráciu: „Pád dronov môže veľmi dobre byť prejavom vonkajšieho tlaku na poľskú vládu, aby prehodnotila svoj postoj.“ Teóriu o sprisahaní ešte rozšíril: „S najväčšou pravdepodobnosťou by sme mali očakávať podobné provokácie v blízkej budúcnosti aj v ostatných štátoch, ktoré zaujali neutrálnu pozíciu v súvislosti s rozmiestnením vojsk na ukrajinskom teritóriu. Napríklad vo Fínsku, v Estónsku, v Maďarsku.“ O Slovensku sa nezmienil (premiér Robert Fico dôrazne vylučuje vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu po ukončení bojov).

Agentúra RIA-Novosti sa vysmiala Poliakom, že dokázali zostreliť len tri-štyri drony z dvadsiatich. Pokračovala, že nie je kľúčové, komu bezpilotné lietadlá patrili, lebo podľa nej je podstatné niečo iné: „Hlavné je, že incident Poliakom čo najzrozumiteľnejšie priblížil realitu. Vo všeobecnosti bola aj tak zrejmá, ale praktické skúsenosti sú často dôležitejšie ako teoretické znalosti,“ ironicky uviedla RIA-Novosti zjavne v narážke na zraniteľnosť poľskej protivzdušnej obrany.

 Text agentúry, ktorej autorkou je Irina Alksinsová, je napísaný tak, ako keby Moskva dvíhala varovný prst Varšave. Poliakom odkázala, že napriek ich neochote vyslať vojakov na Ukrajinu predstavujú z pohľadu Ruska nepriateľa: „Poľskí predstavitelia majú teraz dostatok dôvodov zamyslieť sa nad tým, čo sa stane s ich krajinou, ak bude mať Rusko dôvod vážne zaútočiť na Poľsko.“ Túto výstrahu adresovala v spojitosti s tým, že cez Poľsko smerujú na Ukrajinu veľké dodávky zbraní od jej západných spojencov.

Kým v Rusku ministerstvo obrany aj rezort diplomacie dávajú ruky preč od dronov, naopak, nielen RIA-Novosti naznačuje, že v skutočnosti išlo o akciu naplánovanú v Moskve. Vojenský expert Dmitrij Korňov povedal, že incident dokazuje schopnosť podobným spôsobom udrieť v hĺbke územia NATO. „Nevylučujem, že drony nad Poľskom by mohli predstavovať demonštráciu sily a jasný signál z ruskej strany,“ povedal pre denník Kommersant.

A nakoniec spomeňme ešte jednu konšpiráciu. Postaral sa o ňu publicista a propagandista Alexandr Koc vo svojom texte pre noviny Komsomoľskaja pravda: „V podstate sa na Ukrajine povaľujú tony (trosiek) dronov. Priniesť niekoľko stoviek kilogramov z nich Poliakom nie je žiadny problém, aby s nimi zamávali na tlačovke.“ Pointu konšpirácie postavil na tom, že Ukrajinci, čiže Zelenskyj, chceli týmto spôsobom zapôsobiť na prezidenta USA Donalda Trumpa, aby tvrdo postupoval proti Putinovi.

Záver Kocovho text je plný nenávisti: „Aké by bolo dobré, keby sme naozaj zničili poľské letisko Rzeszów.“ Podotkol, že Rusko by konalo podobne ako Izrael, ktorý udrel na vyjednávačov Hamasu v Katare. Mesto Rzeszów je vzdialené od hraníc s Ukrajinou necelých dvesto kilometrov.

X X X

Veľa štátnych sviatkov je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. Vie to každý, aj tak sa zas škriepime

Na budúci rok pôjdeme do práce nielen 1. septembra a 17. novembra, ale aj na Troch kráľov 6. januára a 8. mája. Zatiaľ dočasne. Či to skutočne bude iba dočasne, ukáže čas. Rovnako tak zrušenie pracovného pokoja 17. novembra, ktorý zostáva štátnym sviatkom (veď aj na štátny sviatok 28. októbra chodíme do roboty).

Zrušenie dvoch dní pracovného voľna okamžite rozvírilo verejnú debatu. Komu sa chce ísť o dva dni viac do roboty? No že máme priveľa štátnych a cirkevných sviatkov, je proste evidentný fakt. Boli to zamestnávatelia, ktorá požadovali zrušenie dvoch či troch dní pracovného pokoja ako príspevok ku konsolidácii. Je to jednoduchý spôsob, ako zvýšiť výkon ekonomiky. Keď však koalícia zamestnávateľom vyhovela, aj tí, ktorí s pôvodnou myšlienkou súhlasili, obrátili o 180 stupňov. To už je taký náš politický folklór.

Áno, konkrétne dátumy môžu pobúriť, no ktorý zvoliť? A ktoré sviatky by vybrali opoziční politici či ich prívrženci, keby boli pri kormidle? O tom, že by určite tiež dva až tri dni pracovného voľna počas štátnych či cirkevných sviatkov zrušili, nikto nepochybuje. Tak prečo logický krok vyvoláva na Slovensku toľko škriepok a emócií?

Nie je to aj preto, že sme malý národ – nielen počtom obyvateľov, ale aj duchovne – ktorý si musí stále dokazovať svoju „veľkosť“? Nič to nedokazuje lepšie, ako štátny sviatok pripadajúci na 1. septembra – Deň ústavy SR. Tej ústavy, ktorá sa za vyše 30 rokov menila takmer 200-krát, za posledných desať rokov bolo 100 pokusov o jej zmenu, našťastie úspech bol zaznamenaný len zhruba v 20 prípadoch. Ktorá krajina oslavuje ústavu ako štátny sviatok? Absurdné!

Nie je to aj preto, že sme malý národ – nielen počtom obyvateľov, ale aj duchovne – ktorý si musí stále dokazovať svoju „veľkosť“?

S týmto absurdným sviatkom sme mali do minulého roka pracovné voľno počas sviatkov až v 15 prípadoch. Rovnako ako Litva, Rumunsko a Bulharsko… Poliaci a Maďari, ktorí majú väčšie dejiny, sú na ne pyšní, a kresťanstvo má u našich severných susedov hlbšie korene, majú 10 dní voľna, respektíve 11. Rovnako ako veľké Francúzsko. Nemci majú 12 dní a pragmatickí Dáni a Holanďania iba deväť dní. Je zrejmé, že aspoň počas konsolidácie treba počet dní pracovného pokoja zredukovať. Lenže ktoré sviatky zrušiť?

Máme rušiť deň voľna na Štedrý večer alebo Veľký piatok ako do roku 1990? Či odpracovať Veľkonočný pondelok v sobotu? Nemysliteľné, rovnako rušenie Sviatku všetkých svätých 1. novembra. Výber je veľmi obmedzený a akákoľvek voľba má plusy i mínusy, vyvolá búrlivú reakciu. Do úvahy preto pripadal iba 8. máj ako štátny sviatok (1. máj je vo svete veľký symbol), z cirkevných 6. január alebo 15. september. Nakoniec dočasne nepôjdeme do práce na Troch kráľov.

Tak to bolo aj v minulosti. V mnohých krajinách už ekonomika beží na plné otáčky, deti chodia do škôl, my ešte dovolenkujeme… Lenže my máme podpísanú Vatikánsku zmluvu, kde Vatikán má iba práva a my iba povinnosti. Ktorý iný štát sa ešte podobne nezmyselne podriadil (Belgicko)? Zrušiť si môžeme dovoliť len ten cirkevný sviatok, ktoré nám dovolí ústredie kresťanskej cirkvi. Slovensko je v pasci. Paradoxne ide o dedičstvo druhej Dzurindovej vlády, dávanej neustále za príklad. Keď hovoríme o príklone k Číne a Rusku, nemali by sme zabúdať ani na túto ponižujúcu zmluvu.

V jednom majú kritici pravdu. Ako obyčajne rozhodnutie padlo ako blesk z jasného neba, koalícia opäť neotvorila verejnú diskusiu. Ba aj Konferencia biskupov Slovenska je otvorená k dialógu. Nuž taká je slovenská politika. To nič nemení na fakte, že dní pracovného pokoja počas sviatkov máme veľa, takýto luxus si nemôžeme momentálne dovoliť. Aspoň dočasne. To si uvedomuje azda každý súdny človek. Dokážeme však konštruktívnou verejnou diskusiou nájsť kompromisné riešenie či radšej pochováme súdnosť?/agentury/

V Rusku sa obávajú návratu vojakov v prípade skončenia vojny na Ukrajine

 Kremeľ má vážne obavy z masového návratu státisícov vojakov po skončení vojny na Ukrajine. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa Vladimir Putin obáva nielen sociálnych problémov spojených s ich psychickou traumou, ale aj politickej destabilizácie.

V Rusku sa obávajú návratu státisícov vojakov v prípade skončenia vojny na Ukrajine a ich opätovného začlenenia do spoločnosti, ktoré môžu sprevádzať sociálne problémy. S odvolaním sa na nemenované zdroje blízke Kremľu o tom v utorok informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Omilostený vrah sa vrátil z frontu a opäť zabíjal

Tieto obavy, ktoré podľa zdrojov siahajú až na najvyššie miesta v Kremli vrátane prezidenta Vladimira Putina, Reuters ilustruje na prípade Azamata Iskalijeva, odsúdeného na deväť rokov väzenia za vraždu svojej manželky v roku 2021, ktorú dobodal vo svojom aute, pretože sa s ním chcela rozviesť. Tridsaťsedemročný muž si odpykal necelú tretinu trestu predtým, než ho omilostili výmenou za to, že pôjde bojovať na Ukrajinu.

Iskalijev strávil na bojisku šesť mesiacov. Po návrate do civilného života v októbri minulého roka však viac než 60 ranami nožom zabil svoju bývalú priateľku v obchode, kde pracovala, po tom, čo odmietla jeho dvorenie. V júli bol za túto brutálnu vraždu odsúdený na viac ako 19 rokov väzenia.

Britský odborník na Rusko a autor správy o výzvach demobilizácie Mark Galeotti tvrdí, že do začiatku tohto roka sa do vojny zapojilo pravdepodobne viac ako 1,5 milióna ruských mužov a žien. Keďže sa stále viac z nich vracia domov, Rusko bude podľa jeho slov „svedkom prílevu veteránov… nesúcich psychické následky vojny“.

Putin podľa troch citovaných zdrojov vníma perspektívu hromadného návratu vojakov ako potenciálne riziko, pričom chce predísť destabilizácii spoločnosti a politického systému, ktorý vybudoval. Cieľom je podľa jedného z nich zabrániť opakovaniu sociálnych nepokojov, ktoré nasledovali po skončení vojny Sovietskeho zväzu v Afganistane, keď sa navrátivší veteráni podieľali na vlne organizovaného zločinu, ktorá poznačila 90. roky.

Vojaci si zvykli na vysoké platy, v civile im hrozí finančný prepad

Mnohí z tých, ktorí sa vrátia do civilného života, nikdy nezarobia toľko, koľko dostávajú teraz vo vojne, predpokladá jeden zdroj. Reuters píše, že napríklad vojak z Moskvy teraz môže počas svojho prvého roka na Ukrajine zarobiť najmenej 5,2 milióna rubľov (zhruba 53-tisíc eur). Do toho je započítaný aj počiatočný bonus za podpísanie zmluvy vo výške 1,9 milióna rubľov (19-tisíc eur), čo je takmer toľko, ako je priemerný ročný plat v ruskej metropole.

Kremeľ, ruské ministerstvo obrany a ministerstvo spravodlivosti nereagovali na žiadosti o vyjadrenie k rizikám, ktoré predstavujú vojaci vracajúci sa z bojiska.

Rusko zmenilo pravidlá, trestanci už musia bojovať do konca vojny

Tieto problémy pritom nie sú typické len pre Rusko, avšak v porovnaní s inými konfliktmi je kľúčovým rozdiel vo vojne na Ukrajine v tom, že obe strany nasadili do boja trestancov. Údaje ruskej väzenskej služby a ukrajinských spravodajských služieb podľa Reuters naznačujú, že Rusko takto od roku 2022 naverbovalo 120-tisíc až 180-tisíc osôb odsúdených za trestné činy.

Rezort obrany v súčasnosti už neprepúšťa ľudí ako Iskalijev po šiestich mesiacoch vo vojne späť do spoločnosti. V roku 2023 zmenilo pravidlá, pričom ruskí predstavitelia poznamenali, že je nespravodlivé, aby zločinci mali lepšie podmienky ako bežní dobrovoľníci. Teraz, podobne ako ostatní vojaci, ktorí podpíšu zmluvu, musia bojovať až do konca vojny.

Po Prigožinovej vzbure sa Kremeľ snaží integrovať vojakov do systému

Okrem otázky opätovného začlenenia do spoločnosti sa ruská vláda podľa druhého zdroja obáva aj možného vplyvu masového návratu veteránov na politický systém krajiny. Reuters v tomto kontexte pripomína situáciu, keď niekdajší šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v júni 2023 viedol vzburu proti vojenskému vedeniu krajiny.

Kremeľ na Putinov príkaz podľa tretieho zdroja v súčasnosti pracuje na riešení potenciálnych problémov prostredníctvom rôznych opatrení, programov a tiež menovania do rôznych funkcií. Takto získalo prácu niekoľko veteránov v prezidentskej administratíve, v hornej komore parlamentu či v rôznych zložkách regionálnej vlády, uviedla agentúra Reuters., aktuality.sk

X X X

V Rusku sa obávajú návratu vojakov v prípade skončenia vojny na Ukrajine

 Kremeľ má vážne obavy z masového návratu státisícov vojakov po skončení vojny na Ukrajine. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa Vladimir Putin obáva nielen sociálnych problémov spojených s ich psychickou traumou, ale aj politickej destabilizácie.

V Rusku sa obávajú návratu státisícov vojakov v prípade skončenia vojny na Ukrajine a ich opätovného začlenenia do spoločnosti, ktoré môžu sprevádzať sociálne problémy. S odvolaním sa na nemenované zdroje blízke Kremľu o tom v utorok informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Omilostený vrah sa vrátil z frontu a opäť zabíjal

Tieto obavy, ktoré podľa zdrojov siahajú až na najvyššie miesta v Kremli vrátane prezidenta Vladimira Putina, Reuters ilustruje na prípade Azamata Iskalijeva, odsúdeného na deväť rokov väzenia za vraždu svojej manželky v roku 2021, ktorú dobodal vo svojom aute, pretože sa s ním chcela rozviesť. Tridsaťsedemročný muž si odpykal necelú tretinu trestu predtým, než ho omilostili výmenou za to, že pôjde bojovať na Ukrajinu.

Iskalijev strávil na bojisku šesť mesiacov. Po návrate do civilného života v októbri minulého roka však viac než 60 ranami nožom zabil svoju bývalú priateľku v obchode, kde pracovala, po tom, čo odmietla jeho dvorenie. V júli bol za túto brutálnu vraždu odsúdený na viac ako 19 rokov väzenia.

Putin sa obáva návratu veteránov, nechce zopakovať chaos z 90. rokov

Britský odborník na Rusko a autor správy o výzvach demobilizácie Mark Galeotti tvrdí, že do začiatku tohto roka sa do vojny zapojilo pravdepodobne viac ako 1,5 milióna ruských mužov a žien. Keďže sa stále viac z nich vracia domov, Rusko bude podľa jeho slov „svedkom prílevu veteránov… nesúcich psychické následky vojny“.

Putin podľa troch citovaných zdrojov vníma perspektívu hromadného návratu vojakov ako potenciálne riziko, pričom chce predísť destabilizácii spoločnosti a politického systému, ktorý vybudoval. Cieľom je podľa jedného z nich zabrániť opakovaniu sociálnych nepokojov, ktoré nasledovali po skončení vojny Sovietskeho zväzu v Afganistane, keď sa navrátivší veteráni podieľali na vlne organizovaného zločinu, ktorá poznačila 90. roky.

Vojaci si zvykli na vysoké platy, v civile im hrozí finančný prepad

Mnohí z tých, ktorí sa vrátia do civilného života, nikdy nezarobia toľko, koľko dostávajú teraz vo vojne, predpokladá jeden zdroj. Reuters píše, že napríklad vojak z Moskvy teraz môže počas svojho prvého roka na Ukrajine zarobiť najmenej 5,2 milióna rubľov (zhruba 53-tisíc eur). Do toho je započítaný aj počiatočný bonus za podpísanie zmluvy vo výške 1,9 milióna rubľov (19-tisíc eur), čo je takmer toľko, ako je priemerný ročný plat v ruskej metropole.

Kremeľ, ruské ministerstvo obrany a ministerstvo spravodlivosti nereagovali na žiadosti o vyjadrenie k rizikám, ktoré predstavujú vojaci vracajúci sa z bojiska.

Rusko zmenilo pravidlá, trestanci už musia bojovať do konca vojny

Tieto problémy pritom nie sú typické len pre Rusko, avšak v porovnaní s inými konfliktmi je kľúčovým rozdiel vo vojne na Ukrajine v tom, že obe strany nasadili do boja trestancov. Údaje ruskej väzenskej služby a ukrajinských spravodajských služieb podľa Reuters naznačujú, že Rusko takto od roku 2022 naverbovalo 120-tisíc až 180-tisíc osôb odsúdených za trestné činy.

Rezort obrany v súčasnosti už neprepúšťa ľudí ako Iskalijev po šiestich mesiacoch vo vojne späť do spoločnosti. V roku 2023 zmenilo pravidlá, pričom ruskí predstavitelia poznamenali, že je nespravodlivé, aby zločinci mali lepšie podmienky ako bežní dobrovoľníci. Teraz, podobne ako ostatní vojaci, ktorí podpíšu zmluvu, musia bojovať až do konca vojny.

Po Prigožinovej vzbure sa Kremeľ snaží integrovať vojakov do systému

Okrem otázky opätovného začlenenia do spoločnosti sa ruská vláda podľa druhého zdroja obáva aj možného vplyvu masového návratu veteránov na politický systém krajiny. Reuters v tomto kontexte pripomína situáciu, keď niekdajší šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v júni 2023 viedol vzburu proti vojenskému vedeniu krajiny.

Kremeľ na Putinov príkaz podľa tretieho zdroja v súčasnosti pracuje na riešení potenciálnych problémov prostredníctvom rôznych opatrení, programov a tiež menovania do rôznych funkcií. Takto získalo prácu niekoľko veteránov v prezidentskej administratíve, v hornej komore parlamentu či v rôznych zložkách regionálnej vlády, uviedla agentúra Reuters, aktuality.sk

X X X

 Cigániková: Hľadali zámienku vylúčiť Sulíka, mňa chceli vyhodiť tiež. Gröhlinga ovplyvňuje Kolíková

S Richardom Sulíkom a Braňom Gröhlingom sme boli jediní, ktorí sme sa dokázali postaviť Matovičovi, keď bláznil. Odmietam fakt, že Braňo, ktorý bol v minulosti pri rozhodnutiach Richarda, mu teraz zakazuje vstup do strany, povedala poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) v relácii Ide o pravdu.

 Richard Sulík nežiada, aby som sa ho zastávala, dokonca nechce, aby som sa vyjadrovala k tomu, že ho súčasný predseda SaS vylúčil. Moje vyjadrovanie nie je o Richardovi, ale o mne a hodnotách strany SaS, uviedla poslankyňa SaS.

Sulík ponúkol predsedovi SaS Gröhlingovi, že sa verejne dištancuje od niektorých vyjadrení svojho syna. Predseda SaS na to nijak nereagoval a teraz mu to vyčíta. Nechápem, ako môže liberálna strana kádrovať človeka kvôli jeho rodinným príslušníkom, to sa dialo za komunistov. Myslím si, že zatvoriť dvere Richardovi Sulíkovi je dohoda Branislava Gröhlinga s pánom Hamranom, ktorý povedal, že do strany nebude kandidovať, keď tam bude Richard Sulík, dodala poslankyňa Bittó Cigániková.

„…Prišlo mi nechutné nalepiť všetko zlé, čo SaS za 15 rokov spravila na Richarda a hodiť ho cez okno. Lebo keď Braňo Gröhling mal problémy s diplomovku, ja som mala problémy s nohavičkami, blogom alebo s vyjadreniami, Richard nás nikdy nehodil cez palubu,“ uviedla Bittó Cigániková.

Strana SaS sa mení, domniva sa. Myslím si, že rozhodnutie o Richardovi Sulíkovi, že nám nie je dosť dobrý v strane, ktorú založil, do veľkej miery ovplyvnila Mária Kolíková. A návrhy Vladimíry Marcinkovej sú o tom, že rozdáme peniaze cudzích ľudí – také niečo pred tým v SaS neexistovalo, vyhlásila tiež Bittó Cigániková./agentury/

X X X

Zbavme sa Sabalenkovej, na okruhu WTA nemá čo hľadať, kritizoval komentátor svetovú jednotku

Prežíva ďalšiu fenomenálnu sezónu. Aryna Sabalenková sa trikrát prebojovala do finále grandslamových turnajov, na US Open sa tešila zo zisku titulu a vládne svetovému rebríčku. Napriek tomu zaznievajú hlasy, že Bieloruska by sa turnajov WTA nemala zúčastňovať.

 27-ročná Sabalenková prežila v areáli vo Flushing Meadows parádne dva týždne. Set stratila iba v semifinálovom súboji s Američankou Jessicou Pegulaovou a po víťazstve nad ďalšou domácou hráčkou Amandou Anisimovovou obhájila titul na US Open. Bieloruska si tak spravila chuť po finálových prehrách v Melbourne a Paríži.

Štvrtý grandslamový titul Sabalenkovej však naštartoval Tomasza Wolfkeho. „Zdôrazňoval som to už toľkokrát a zopakujem to znovu. Aryna Sabalenková nemá čo robiť na okruhu WTA,“ vyriekol nemilosrdné slová komentátor stanice Eurosport.

„Aryna je zaslúženou jednotkou, to musíme akceptovať. Netajím sa ale tým, že nie je mojou obľúbenou hráčkou. Na tour by nemala pôsobiť, pokiaľ pokračuje vojna na Ukrajine,“ pokračoval poľský expert v podcaste Onet Sport Review.

 Ruská invázia na Ukrajinu trvá už tri a pol roka. „Rusi ani Bielorusi by turnaje hrať nemali. V mnohých športoch to tak funguje, v tenise ale nie. Vždy proti tomu budem bojovať,“ skonštatoval Wolfke.

Sabalenková súverénne dominuje svetovému rebríčku WTA. Druhá Poľka Iga Swiateková, ktorá v New Yorku vypadla už vo štvrťfinále, na Bielorusku stráca priepastných 3292 bodov a rivalitu medzi dvomi najväčšími hviezdami ženského tenisu v Poľsku vnímajú.

„Sabalenková si zaslúži kredit. Jej silový štýl je síce niečo úplne iné, ako má Iga, musíme však uznať jej atletické schopnosti. Ich vzájomné zápasy sú tie najlepšie na okruhu,“ dodal poľský komentátor.

Naposledy sa tieto dve súperky stretli na Roland Garros v Paríži, kde v semifinále uspela v trojsetovej bitke Sabalenková. Na ďalší ostro sledovaný bielorusko-poľský zápas môže dôjsť na turnaji WTA 1000 v Pekingu, ktorý sa začína 24. septembra./agentury/

X X X

Mladý biznismen Daniel Sivák si na svojom imidži dáva záležať. Aktuality.sk však odhalili, že za jeho fasádou úspechu sa skrývajú miliónové dlhy, bankrot a zavádzanie.

Takmer nikto na Slovensku ho nepozná, i keď pri jeho firme svieti astronomický údaj: vlani dosiahla zisk 90 miliónov eur. To je suma na úrovni priemyselných gigantov, ale takému biznisu sa 35-ročný Daniel Sivák nevenuje. Jeho spoločnosť Digitalcare service papierovo sídli v dome, ktorý je známy ako parkovacia adresa schránkových firiem.

Majiteľ sa síce chváli, že pôsobí v oblasti outsourcingu, teda poskytovania externých služieb iným firmám. My sme zistili, že vlastne len spravovali profily firiem na sociálnych sieťach.

Sivákov hviezdny podnikateľský príbeh zatieňuje jeho nedávna minulosť. Ďalšie firmy, ktoré tento mladý biznismen vlastní, zanechali daňové dlhy v miliónoch eur. No a on sám prešiel osobným bankrotom a daňový úrad mu dal zákaz podnikať.

Svoje úspechy podľa dostupných informácií a zdrojov z jeho okolia rád prezentuje, ale na otázky Aktuality.sk sa mu odpovedať nechcelo.

Papierových 90 miliónov zisku

Sivákova Digitalcare Services síce vlani vykázala zisk 90 miliónov eur, ale ten rozhodne nepochádza z bežnej činnosti. Firma totiž za celý rok utŕžila „iba“ 820-tisíc eur. Spomínané astronomické číslo pramení z účtovnej kolónky Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, kam firma účtuje napríklad prijaté dary, či tržby prijaté v hotovosti. Netreba zabúdať, že sumy zisku v tejto kolónke sa nezdaňujú.

Aj keď firma vykázala mnohomiliónové, takpovediac účtovné zisky, momentálne takouto sumou priamo nedisponuje. Prečo? V kolónke Pohľadávky z obchodného styku totiž eviduje čiastku 95 miliónov eur – laicky povedané to znamená, že podľa účtovných údajov ich obrovský zisk vlastne pochádza z obrovskej pohľadávky, ktorú im má niekto dlhovať., aktuality.sk

X X X

Karta sa obrátila: Pred pár týždňami na turistov liali vodu, dnes ich prosia o návrat. Španieli bojujú o prežitie

Minulá sezóna bola na Baleárskych ostrovoch plná protestov. Domáci mávali transparentmi s nápismi „Choďte domov!“ a vyjadrovali rozhorčenie nad tým, že im masový turizmus ničí život. V Barcelone zašli ešte ďalej – protestujúci proti návštevníkom vytiahli vodné pištole a počas toho, ako sedeli v reštauráciách, ich ostriekavali, aby ich prinútili k odchodu.

 Spokojnosť však v Španielsku nevládne.

Dnes majú na viacerých miestach krajiny, ktorá doteraz veľkou mierou ťažila práve z turizmu, problém.

Dovolenkárov sa im podarilo odohnať až tak dokonalo, že ich reštaurácie zívajú prázdnotou, čašníci nemajú komu servírovať paellu, noční barmani sa nudia.

Samozrejmým následkom je prepúšťanie personálu a zatváranie prevádzok. Preto Španieli zúfalo turistov prosia: „Vráťte sa!“

Španielsko, Costa del Sol, Barcelona, more, pláže

Aktivizmus, ktorý bol až príliš úspešný

Španielske Baleárske ostrovy, ktoré bývali dlhodobo magnetom pre davy turistov, zažívajú nečakaný a ironický pád.

Kým ešte nedávno sa miestni sťažovali na preplnené ulice a ceny, ktoré turizmus vyháňal do výšok a pre domácich boli privysoké, dnes ich biznisy stoja pred krachom.

Reštaurácie, bary a požičovne plážového vybavenia zaznamenali v júli pokles návštevnosti až o 20 % v porovnaní s minulým rokom.

Situácia sa nezlepšila ani v auguste, keď mali byť hotely plné do posledného miesta.

Podľa Združenia prevádzkovateľov plážových služieb na Mallorke je za tento stav zodpovedná „nezodpovedná rétorika proti turizmu“.

Majitelia podnikov, ktorí sa spoliehajú na príjmy od turistov, sa teraz cítia zradení.

Juanmi Ferrer, prezident združenia reštaurácií, otvorene povedal, že turistov „vyplašili agresívne heslá demonštrantov“.

 Zrada vlastných radov?

Demonštrácie v Barcelone, Malage a na Malorke nielenže odohnali turistov, ale aj ukázali neľahkú dilemu.

Ako je možné vyhnúť sa preplnenosti, no zároveň nestratiť zdroj obživy?

Odpoveďou, ktorú našli niektorí podnikatelia, je zmena stratégie.

Namiesto hľadania 100 %-nej obsadenosti sa dnes sústredia na menší počet klientov, z ktorých vedia získať vyšší zisk.

Aj keď počet turistov klesol, priemerná spotreba na jedného návštevníka na Malorke sa paradoxne zvýšila o 1 %, na 1403 eur. To sa, pravdaže, týka len bonitnej klientely.

Súčasná situácia tak odhaľuje, že boj proti masovému turizmu má dve tváre.

Kým jedni chcú menej turistov pre lepší život, tí, ktorí z nich žijú, ich zúfalo potrebujú späť.

Táto kríza ukazuje, že v Španielsku sa práve teraz odohráva najdramatickejší boj, aký si mohli predstaviť: boj o to, ako si vybrať medzi pokojom a prosperitou.

A zatiaľ sa zdá, že nemôžu mať aj jedno, aj druhé./agentury/

X X X

Slovensko nebude mať nový zákon o turistických trasách. Vlastníci budú musieť strpieť turistov na svojich pozemkoch

Turistické trasy a značenia nebude zastrešovať samostatný zákon. Vytvorenie jednotného právneho rámca, ktorého súčasťou mal byť aj jednotný turistický register, bolo cieľom nového zákona o turistických trasách z dielne poslancov opozičného KDH, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok neschválila.

 Slovensko má približne 30-tisíc kilometrov značených turistických, cykloturistických a náučných trás. Ich história siaha do roku 1874, keď na našom území vznikli prvé značkované chodníky vtedajšieho Uhorska. Už v medzivojnovom období sa Československo mohlo pochváliť až 40-tisíc kilometrami trás – čo nemalo obdobu v inej krajine.

Dnes sa Slovensko spolu s Českou republikou radí k európskej špičke v kvalite a hustote turistického značenia. Na rozdiel od iných štátov tu však až doteraz neexistoval zákon, ktorý by túto oblasť komplexne upravoval.

Štátny register trás a QR kódy

Návrh zákona zavádza Štátny register turistických trás, ktorý bude spravovať Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR. V ňom budú zhromaždené všetky relevantné údaje o trasách a prístupné širokej verejnosti.

Novinkou majú byť aj moderné informatické nástroje, napríklad QR kódy na smerovníkoch, ktoré turistom poskytnú rýchle informácie o dĺžke či náročnosti jednotlivých chodníkov. Register bude obsahovať aj špeciálne úseky, na ktoré majú prístup len osoby s odborným sprievodcom.

Lepšia bezpečnosť aj ochrana prírody

Zákon má priniesť jasné pravidlá pre značkovanie trás, povinnosti turistov a vlastníkov pozemkov, cez ktoré chodníky vedú, ako aj sankcie za porušovanie predpisov. Argumentom predkladateľov je aj bezpečnosť – zreteľne značené chodníky majú znižovať riziko zablúdenia, najmä u detí či seniorov.

Opatrenie má mať tiež významný prínos pre ochranu prírody. Turisti budú motivovaní zdržiavať sa na vyznačených trasách a nezasahovať do citlivých území, kde žijú chránené druhy, vrátane veľkých šeliem.

Minimálne náklady, veľký prínos

Podľa dôvodovej správy si nový systém vyžiada len zlomkové náklady – štát odhaduje kompenzácie maximálne na 70-tisíc eur ročne. Za tieto peniaze má byť zabezpečená dlhodobá udržateľnosť unikátneho kultúrneho dedičstva a podpora domáceho cestovného ruchu.

Autormi návrhu sú poslanci Ján Horecký a Igor Janckulík. Tvrdia, že Slovensko sa nemôže donekonečna spoliehať na dobrovoľníkov, ochotu vlastníkov lesov a dobrú vôľu turistov. „Je potrebné nastaviť jasné pravidlá, ktoré zosúladia záujmy všetkých – od občanov a samospráv až po vlastníkov pozemkov a štát,“ uviedli.

Ak parlament návrh schváli, Slovensko po prvýkrát získa zákon, ktorý komplexne upraví značené turistické trasy a prinesie im právnu ochranu.

Pozemky už nebude možné uzavrieť pred turistami

Ďalšie časti návrhu zákona sa venujú právam a povinnostiam vlastníkov, nájomcov a správcov pozemkov, cez ktoré vedú turistické trasy. Nová legislatíva im ukladá viacero záväzkov. Medzi najdôležitejšie patrí povinnosť umožniť správcovi trasy vykonávať alebo obnovovať turistické značenie, nepoškodzovať ho a odstraňovať prekážky, ktoré vzniknú pri hospodárskej činnosti – napríklad počas ťažby dreva. Ak turistická trasa križuje oplotenie, vlastník bude musieť zabezpečiť voľný prechod vhodným spôsobom.

Kľúčovým ustanovením je, že vlastníci, nájomcovia alebo správcovia pozemkov budú musieť strpieť pohyb turistov po turistickej trase.

Na druhej strane im zákon priznáva aj určité práva. Budú môcť požiadať o zmenu trasy, žiadať finančnú náhradu za obmedzenie užívania pozemku či požiadať o dočasnú uzáveru alebo informatívnu poznámku v registri – napríklad pri plánovanej ťažbe alebo spoločnej poľovačke.

Zákon zároveň vylučuje zodpovednosť vlastníkov za úrazy alebo škody, ktoré turistom vzniknú bez ich zavinenia – napríklad pri páde stromu, zosuve skál či lavíne.

Dôležitou novinkou je aj zriadenie turistického registra, ktorý povedie ministerstvo cestovného ruchu a športu. V registri budú zapísané všetky turistické trasy, ich správcovia, smerovníky s QR kódmi, obmedzenia či uzávery, ale aj rozhodnutia o finančných náhradách. Verejná časť registra bude prístupná všetkým, čo zvýši prehľadnosť a kontrolu nad správou trás.

Správu registra a ďalšie úkony bude môcť ministerstvo zveriť poverenej právnickej osobe – typicky národnej športovej organizácii. Zákon tiež zavádza procesy, ako sa budú zapisovať nové trasy, meniť existujúce či vymazávať tie, ktoré zaniknú.

Pri sporoch medzi verejnými záujmami – napríklad pri ochrane prírody a zároveň potrebe vyznačiť novú trasu – bude správny orgán povinný nariadiť ústne pojednávanie. Ministerstvo cestovného ruchu sa pritom stane účastníkom konania.

Finančné náhrady za obmedzenie užívania pozemku budú vyplácané každoročne, a to na základe žiadosti vlastníka. Minimálna výška náhrady má byť stanovená podľa priemernej trhovej ceny prenájmu lesných pozemkov.

Súčasťou návrhu sú aj nové kompetencie pre orgány verejnej správy a stráže v teréne, ktoré budú sledovať stav značenia, hlásiť jeho poškodenie a ukladať pokuty za priestupky.

Prechodné ustanovenia počítajú s tým, že všetky doterajšie trasy bude treba nanovo zapísať do turistického registra v období od 15. októbra do 31. decembra 2025./agentury/