Slúžila v Národnej garde, nechcela zomrieť na bojisku. Ukrajinská šampiónka vo veslovaní Larisa Žalinská utiekla do Ruska. Športovkyňa bola počas vojnového konfliktu členkou Národnej gardy Ukrajiny. Využila príležitosť opustiť krajinu, odísť do zahraničia a následne sa presťahovať do Ruska. Žalinská poskytla rozhovor Russia Today a uviedla, že neutiekla, ale vrátila sa do svojej historickej vlasti.
„Dnes mnohí označujú moje počínanie ako útek do Ruska, ja by som to za útek nepovažovala. Nazvala by som to návratom do historickej vlasti, keďže som národnosťou Ruska. Moje rodné mesto je Primorsk v Ruskej federácii, vždy som hovorila po rusky. Vyštudovala som Puškinovu ruskú školu v Záporoží,“ povedala veslárka.
Prezradila, že ako členka Národnej gardy využila svoje právo odísť. Najskôr ušla do Česka a podarilo sa jej tam vybaviť druhý pas. Žalinská tam neskôr našla príležitosť, ako sa cez priateľov a pomocou kanála Telegram dostala naspäť do Ruska.
Pred svojim útekom nahrala video na svojom kanáli YouTube, kde sa konkrétne sťažovala na pomery na Ukrajine a obvinila ukrajinský šport z masívnej korupcie.
Do roku 2022 pritom bola kariéry Larisy Žalinskej na vzostupe. Bola niekoľkonásobnou majsterkou Ukrajiny, získavala úspechy na medzinárodných súťažiach, reprezentovala krajinu na majstrovstvách Európy a sveta. Veslovanie bolo jej životom a tomuto športu sa venovala viac ako desaťročie.
Udalosti z februára 2022 jej však zmenili život. Podľa vlastných slov bola násilne mobilizovaná do radov Národnej gardy Ukrajiny. Ako športovkyňa priznala pre RT, že sa nechcela zúčastňovať vojenských operácií, no nedostala na výber.
Sny o športových úspechoch tak išli do stratena, realita bola taká, že pracovala v kuchyni, kde trávila hodiny čistením zeleniny, rýb a ďalších potravín pre armádu. K náročným časom mala prispieť aj korupcia v útvare, kde slúžila. Polovice jej platu mala ísť na podplatenie dôstojníkov, aby si trochu uľahčila podmienky služby.
„Úloha bola triviálna, šetrenie peňazí na útek z Ukrajiny, čo nebolo jednoduché, keďže v jednotke sa praktizovalo úplatkárstvo. Každý mesiac som musela dať zhruba polovicu sumy z mojej výplaty na finančnú pomoc dôstojníkom oddielu,“ povedala športovkyňa.
Larisa sa dva roky snažila nájsť východisko z tejto situácia. Nevedela sa vyrovnať s tým, že jej život a kariéra sú v ohrození. Snívala o úteku, no legálne opustiť Ukrajinu bolo v jej prípade takmer nemožné. Na jar 2024 však dostala šancu. Ukrajinské úrady udelili vojenskému personálu dovolenie s právom cestovať do zahraničia.
Žalinská využila príležitosť. Svoj útek si starostlivo naplánovala, uvedomujúc si, že akákoľvek chyba ju môže stáť slobodu. Prvým krokom bolo získať nový pas. Oficiálne tak požiadala o dovolenku s tým, že ju plánuje stráviť v Česku.
Skutočný účel jej cesty bol však iný. Dohodla sa s dopravcami, ktorí jej pomohli prekročiť hranice z Ukrajiny do Poľska. Bola to riskantná fáza, pretože kontroly na hraniciach boli obzvlášť prísne. V Poľsku našla kontakty na ľudí, ktorí jej pomohli dostať sa k hraniciam s Bieloruskom. Po príchode do Minska sa konečne cítila bezpečne a tam si kúpila letenku do Moskvy.
Po príchode do ruskej metropoly pocítila Larisa úľavu. Svoj útek nenazýva útekom, ale návratom do vlasti. Vždy sa totiž považovala za Rusku, vyrastala v rusky hovoriacej oblasti, chodila do ruskej školy a viedla kultúrny a spoločenský život, ktorý sa jej zdal najbližší.
V Rusku získala nielen slobodu, ale aj možnosť vrátiť sa k športu. Napriek dvom náročným rokom vojenskej služby jej profesionálne zručnosti zostali. Chersonský región už reprezentuje na súťažiach a na Ruskom pohári vo veslovaní v Lipecku vlani dokonca obsadila druhé miesto.
Na svojom kanáli na Telegrame otvorene uviedla, že už nechce slúžiť v ukrajinskej armáde a hovorí o korupcii, ktorá prenikla na Ukrajine do jej športu. Je presvedčená, že ukrajinské úrady využívajú šport ako nástroj v politickom konflikte a zbavujú športovcov ich práva na slobodnú voľbu.
Povedala, že chce priniesť pravdu európskej verejnosti, aby ukázala skutočnú situáciu, v ktorej sa ocitli mnohí jej kolegovia. Larisa verí, že šport by mal ľudí spájať a nemal by sa stať nástrojom na rozdelenie.
Nie je to po prvýkrát, čo známy športovec z Ukrajiny uteká do Ruska. Futbalista Šachtaru Aleksandar Rosputko opustil svoj klub a presťahoval sa do Gorlovky, kde žijú jeho rodičia. Zostať žiť v Rusku zostal aj oceneniami ovenčený asistent trénera Zenitu Petrohrad a bývalý ukrajinský reprezentant Anatolij Timoščuk. Ukrajinci ho zbavili všetkých ocenení a vyznamenaní./aktuality/
X X X
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval západné krajiny, aby poskytli Ukrajine približne 250 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív na nákup nových zbraní a ďalších vojenských prostriedkov pre Ukrajinu. Vyhlásil to počas návštevy Poľska, kde sa stretol s premiérom Donaldom Tuskom. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.
„Najsilnejšou formou podpory pre ukrajinskú armádu by bolo vyčleniť 250 miliárd (zo zmrazených ruských aktív). Ukrajina by tieto peniaze prijala, veľkú sumu vyčlenila na domácu výrobu a na dovoz presne tých typov zbraní, ktoré Ukrajina nemá,“ vyhlásil ukrajinský prezident na tlačovej konferencii vo Varšave
AFP pripomína, že Európska únia Kyjevu minulý týždeň poskytla pôžičku tri miliardy eur z úrokov pochádzajúcich zo zmrazených ruských zdrojov.
Zmrazenie zdrojov ruskej centrálnej banky v západných finančných inštitúciách je súčasťou sankcií, ktoré na Rusko uvalili západné štáty po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.
Portál Euronews pripomína, že EÚ musí každých šesť mesiacov hlasovať o predĺžení protiruských sankcií. Panujú preto obavy, že niektorý z členských štátov môže predĺženie sankcií zablokovať. Niektorí predstavitelia Únie chcú preto tento mechanizmus upraviť a predĺžiť lehotu uplatňovania sankcií až na tri roky./agentury/
X X X
KONIEC MOLDAVSKA?
Moldavsko sa buď stane súčasťou iného štátu alebo prestane existovať, hrozí Putinov poradca. Kišinov reaguje.
Moldavskí predstavitelia odsúdili nedávne vyjadrenia Nikolaja Patruševa, poradcu ruského vodcu Vladimira Putina, ktorý tvrdil, že Moldavsko sa „buď stane súčasťou iného štátu, alebo prestane existovať“ pre svoju „protiruskú politiku“.
Patrušev sa týmto kontroverzným výrokom prezentoval v rozhovore, v ktorom ďalej obvinil moldavskú vládu z energetickej krízy v krajine. Vyzval tiež Kišiňov, aby „neklamal seba ani svojich ľudí“, ale namiesto toho „priznal svoje chyby a začal situáciu napravovať“.
Moldavské ministerstvo zahraničných vecí označilo tieto vyhlásenia za neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny. „Moldavsko je suverénny štát, ktorý pevne stojí na ceste demokracie a európskej integrácie v súlade s vôľou svojich občanov,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.
Energetickú krízu, ktorú zhoršilo ruské pozastavenie dodávok plynu v decembri minulého roka, označil Kišiňov za „vydieranie zo strany Kremľa“ a „hrozbu pre národnú bezpečnosť“. Moldavsko začalo odoberať elektrickú energiu z európskych trhov, čo viedlo k značným narušeniam v regióne Podnestersko kontrolovanom Ruskom vrátane výpadkov elektriny a odstávok priemyslu.
Podnesterské úrady predtým odmietli ponuku Kišiňova na pomoc pri nákupe plynu cez európske platformy. Zatiaľ čo Moldavsko prešlo na európske dodávky energie, Podnestersko je naďalej silne závislé od ruského plynu. Ruské jednotky sú v regióne rozmiestnené od začiatku 90. rokov./agentury/
X X X
Hneď niekoľko údajov ukazuje, čo hrozí Slovákom po nástupe Donalda Trumpa
Nový americký prezident už pred nástupom do funkcie ukázal, čím sa chystá „zásobovať“ svet. Donald Trump s vysokou pravdepodobnosťou urýchli procesy, ktoré doľahnú aj na peňaženky Slovákov, aktuality.sk
X X X
Béla Bugár mieri do televízie, bude moderovať diskusnú reláciu
Po zavesení politiky na klinec mení zakladateľ strany Most-Híd profesijnú dráhu. Bývalý dlhoročný politik Béla Bugár bude novou tvárou televízie TA3.
Bývalý predseda a zakladateľ strany Most-Híd bude mať na TA3 spolu s moderátorom Marošom Košíkom diskusnú reláciu s názvom O tom po tom. „Už čoskoro ho uvidíte na TA3. (…) Do politiky vstúpil, keď na Slovensku ešte nefungoval internet. Politické turbulencie riešil vetou: ‚O tom po tom.‘ Áno, presne tak. Béla Bugár mieri k nám. Každý piatok o 12:30 ho môžete sledovať na TA3,“ hovorí Maroš Košík v reklamnom spote, ktorý sa momentálne objavuje v televízii.
Ako pripomína web Omediach, TA3 plánuje reláciu vysielať v programovom slote, v ktorom je aktuálne stále relácia Král na ťahu.
Bélu Bugára si môže verejnosť pamätať ako dlhoročného politika maďarskej národnosti, pôsobil aj ako podpredseda parlamentu a tiež kandidoval do prezidentského úradu. V posledných rokoch sa na verejnom dianí vôbec nepodieľal a ani sa veľmi aktívne neobjavoval na verejnosti.
Bugár to zabalil v politike po 30 rokoch po tom, čo jeho strana Most-Híd získala v parlamentných voľbách vo februári v roku 2020 len 2,05 percenta hlasov, aktuality.sk
X X X
Citigroup prekročila očakávania analytikov a hlási zisk v miliardách dolárov
Koncom roka 2023 bolo hospodárenie americkej banky Citigroup stratové. Vlaňajší rok však uzavrela lepšie, ako sa očakávalo.
Americká banka Citigroup sa vo 4. štvrťroku 2024 vrátila k zisku a vykázala lepšie výsledky, ako jej predpovedali analytici z Wall Street. Vďačí za to najmä vyšším výnosom, nižším výdavkom a nižším nákladom na úvery. TASR o tom informuje na základe správ AP a DPA.
Citigroup vykázala za 4. štvrťrok 2024 čistý zisk 2,9 miliardy USD (2,81 miliardy eur) po čistej strate 1,8 miliardy USD v rovnakom období predchádzajúceho roka 2023. Zisk na akciu bol 1,34 USD v porovnaní so stratou 1,16 USD/akcia rok predtým. Analytici v priemere očakávali, že spoločnosť vykáže za 4. štvrťrok zisk 1,24 USD na akciu.
Plánované spätné odkúpenia
Tržby tretej najväčšej banky v USA vo 4. štvrťroku vzrástli na 19,6 miliardy USD zo 17,4 miliardy USD v predchádzajúcom roku. Analytici očakávali tržby vo výške 19,51 miliardy USD.
Predstavenstvo schválilo program spätného odkúpenia kmeňových akcií v hodnote 20 miliárd USD. Citigroup uviedla, že na 1. štvrťrok 2025 sú plánované spätné odkúpenia kmeňových akcií v hodnote 1,5 miliardy USD, aktuality.sk
X X X
Ficova vláda odklepla pomoc Ukrajine, ktorá má „osobitné potreby“. Nové plyny zdania, projekt Dobrá je strategický.
Rozvojová spolupráca Slovenskej republiky sa v rokoch 2025 – 2030 bude zameriavať na znižovanie chudoby a riešenie príčin nelegálnej migrácie, zlepšenie životného prostredia obyvateľov a posilnenie dobrej správy vecí verejných v partnerských krajinách.
Aktivity SlovakAid sa budú primárne realizovať v regióne Východného partnerstva EÚ, západného Balkánu, Blízkeho východu a východnej Afriky. Programovými krajinami budú naďalej Moldavsko, Keňa a Gruzínsko, pričom Ukrajina bude mať status krajiny s osobitnými potrebami. Regiónom s veľkým potenciálom postupného zintenzívnenia rozvojových aktivít Slovenska je Stredná Ázia. Vyplýva to z dokumentu Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2025 – 2030, ktorý dnes schválila vláda.
Slovenská republika má ambíciu postupného navyšovania celkového objemu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Približovať sa chce k plneniu svojho medzinárodného záväzku dosiahnuť podiel tejto pomoci na hrubom národnom dôchodku vo výške 0,33 percenta do roku 2030. Cieľom je zvyšovanie podielu bilaterálnej ODA na celkovej rozvojovej spolupráci SR, pričom ambíciou je dosiahnuť pomer bilaterálnej a multilaterálnej ODA 35 : 65 percent.
Slovenská republika sa bude snažiť o zintenzívnenie spolupráce so zahraničnými donormi a medzinárodnými organizáciami a posilnenie svojho postavenia prostredníctvom plnenia medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z členstva v OECD a Európskej únii. Aktivity SlovakAid sa sústredia do podpory infraštruktúry a udržateľného využívania prírodných zdrojov, potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárstva, tvorby trhového prostredia, dobrého zdravia, kvalitného vzdelávania, dobrej správy vecí verejných a budovania občianskej spoločnosti. Tieto sektorové priority dopĺňajú dve prierezové témy, ktoré sa budú uplatňovať v rámci všetkých aktivít SlovakAid – životné prostredie a zmena klímy a rovnosť žien a mužov.
Novým prvkom bude zavedenie samostatného tematického programu zameraného na životné prostredie, zmenu klímy a obehovú ekonomiku. Cieľom je viac koncentrovať doterajšie sektorové zameranie rozvojových aktivít a poskytnúť tejto téme predvídateľnejšiu podporu v širšom časovom rámci. Program sa bude realizovať najmä prostredníctvom samostatných dotačných výziev Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ako aj prostredníctvom aktivít jednotlivých aktérov ODA. Mimovládne rozvojové organizácie ostanú naďalej jedným z kľúčových partnerov predovšetkým v oblasti bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR, píše sa v materiáli./agentury/
X X X
Firma švagra Norberta Bödöra dostane pol milióna zo štátneho Transpetrolu. V predstavenstve sedia ľudia blízki Bödörovcom
Štátny Transpetrol dnes riadia títo ľudia z nitrianskeho regiónu, napríklad aj syn exministra Jána Richtera či bývalý šéf diaľničiarov vyšetrovaných pre kauzu Bonulu. A práve v Transpetrole dostala svoju prvú oficiálnu štátnu zákazku firma Digisys, ktorej spolumajiteľ je švagrom Norberta Bödöra.
Nitrianska firma Digisys už roky dodáva služby protipožiarnych systémov. Po trinástich rokoch existencie firma uzavrela prvý raz napriamo zmluvu so štátnou inštitúciou, ktorá je zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Získala zákazku u štátneho dopravcu ropy – v Transpetrole –, ktorému dodá systém požiarnej signalizácie za 510-tisíc eur.
Štátny Transpetrol v minulosti čelil kauzám spojeným s rodinou Bödörovcov a práve k tejto rodine má blízko firma Digisys. Jej spolumajiteľ je totiž švagrom nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra.
Hoci spoločnosť Digisys nikdy nemala zmluvu so štátom, na štátnych zákazkách sa zjavne už podieľala. Svedčia o tom referencie na jej webe, podľa ktorých pracovala pre Transpetrol či Národnú diaľničnú spoločnosť. V lepších rokoch boli tržby firmy v miliónoch eur, v horších rokoch len pár desiatok tisíc.
Ľudia z Bonulu
Majiteľmi Digisysu sú od jej vzniku v roku 2011 dvaja podnikatelia – Peter Gombík a Juraj Hamar. V roku 2015sa ukázalo, že obaja pracovali v Bonule – jeden ako riaditeľ kontroly a druhý ako riaditeľ pre strategické činnosti. Táto informácia vyplývala z dokumentu, ktorú zverejnila samotná esbéeska Bonul, vtedy vo vlastníctve Miroslava Bödöra.
Tu sa však spojenia s Bonulom nekončia. Peter Gombík je totiž manžel Miriam Gombíkovej, rodenej Bödörovej, ktorá je dcérou Miroslava Bödöra a sestrou Norberta Bödöra.
Gombíková bola viac ako desať rokov konateľkou Bonulu. Rakúšan Michael Schnabl, ktorý je novým majiteľom už premenovaného Bonulu, teda firmy ProtectUs, potvrdil, že Gombíková bude pre firmu ešte dva roky pracovať ako konzultantka. Schnabl kúpil Bonul niekoľko mesiacov pred smrťou jej pôvodného majiteľa.
Adresa u Norberta Bödöra
Ďalším prepojením firmy Digisys s Bödörovcami je adresajej sídla na Kupeckej ulici v Nitre v budove, ktorú Norbert Bödör získal od mesta za podozrivých okolností nevýhodných pre mesto. V minulosti o tom písal Ján Kuciak.
Kuciak podozrivú zámenu pôvodne mestskej budovy v centre Nitry za budovu od Bödöra s nesporne nižšou hodnotou opísal v článku o ďalšej firme, ktorá sídlila na tejto adrese. Bola to spoločnosť WWA, ktorú založil Tibor Gašpar, neskôr ju vlastnili jeho synovia Peter i Pavol Gašparovci. Pavol Gašpar firmu po nástupe do verejnej funkcie nechal svojej manželke.
Norbert Bödör dnes už budovu na Kupeckej ulici v Nitre nevlastní, pred niekoľkými rokmi ju predal firme AB Solid.
Transpetrol a Bödörovci
Všetky spomínané väzby firmy na rodinu Bödörovcov vyvolávajú vo vzťahu k Transpetrolu otázky.
Predchádzajúce vedenia Transpetrolu totiž podľa svedeckých výpovedí z kauzy Očistec údajne dopustili, že práve v nevyužívanej budove Transpetrolu sa stretávali špičky bezpečnostných zložiek so súčasným podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom a Norbertom Bödörom. Mal tam chodievať aj vtedajší šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, vtedajší šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó či bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, alebo exšéf finančnej polície Bernard Slobodník. Práve Slobodník stretnutia vo svojej výpovedi opísal.
A kto šéfoval Transpetrolu, keď v jeho budove mal viesť porady s policajtmi Bödör? Bol ním Ivan Krivosudský, ktorý v minulosti odmietol komentovať, aký je jeho vzťah s Bödörom. Dnes Krivosudský sedí na stoličke riaditeľa v dcérskej firme Transpetrolu s názvom Spoločnosť pre skladovanie.
V súčasnosti má Transpetrol na Bödörovcov aj ďalšie významnejšie väzby. Členom predstavenstva Transpetrolu je Ján Ďurišin, ktorého manželka podnikala s Róbertom Ďuricom, blízkym Norbertovi Bödörovi. V predstavenstve sedí aj Juraj Richter, syn politika Smeru Jána Richtera, ktorý dlhodobo odmieta odpovedať na otázky, aký je jeho vzťah s Bödörom.
Členom predstavenstva je aj expolitik Mosta-Híd Martin Ružinský, ktorý bol členom predchádzajúcich vedení Transpetrolu z éry Ivana Krivosudského.
Cenu poznáme, obsah zmluvy nie
Hoci celý čas hovoríme o zmluve Digisysu s Transpetrolom z centrálneho registra zmlúv, je dôležité poznamenať, že z verejne dostupných zdrojov sa o nej veľa nedozvieme.
Poznáme iba názov dodávateľa, názov zmluvy (ZoD na realizáciu investičnej akcie č. 42406 – Výstavba siete EPS ESSERNET v PS 4 Tupá) a jej celkovú sumu. Keďže samotná zmluva nie je zverejnená, nepoznáme ani cenotvorbu, ani žiadne zmluvné podmienky. Ako je to možné?
Namiesto zmluvy zverejnili v registri len „notifikáciu“. Infozákon to pripúšťa v prípade, že je zmluva „uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii“.
Zákonodárci takúto možnosť dali do zákona preto, aby štátne podniky ochránili v konkurenčnom boji – teda aby ich konkurenti nemohli zverejnené informácie zneužiť. Zjednodušene sa to dá vysvetliť na nasledujúcom príklade: ak by napríklad súkromný železničný dopravca vedel, koľko presne platia štátni železničiari za rušne, vagóny a ich servis, ako súkromník by získal konkurenčnú výhodu.
Transpetrol ako prepravca ropy však nesúťaží na konkurenčnom trhu, keďže ide o štátny monopol. Navyše jeho činnosťou (podľa obchodného registra) nie je budovanie protipožiarnych systémov, ale preprava ropy. Zverejnenie notifikácie namiesto celej zmluvy teda vzbudzuje otázniky.
Transpetrol: V súlade s legislatívou
Tak ako obsah zmluvy, aj spôsob výberu dodávateľskej firmy Digisys zostáva záhadou. Transpetrol si totiž dodávateľov nevyberá postupmi vyplývajúcimi zo zákona o verejnom obstarávaní – naposledy tak urobil ešte v roku 2017. Odvtedy uplatňuje interné procedúry, v ktorých verejnosť nepozná okruh konkurentov ani konkurenčné ponuky.
Práve na tie sme sa pýtali v Transpetrole, ktorý však nespresnil ani len počet konkurentov Digisysu.
„Víťazná ponuka spoločnosti Digisys, s. r. o., splnila všetky podmienky v predmetnom obstarávaní. Zároveň informácie v centrálnom registri zmlúv sú zverejnené v požadovanom rozsahu v súlade s platnou legislatívou,“ uviedla hovorkyňa Transpetrolu Lucia Patznerová.
Transpetrol nekomentoval ani to, z akého dôvodu nezverejnil plné znenie zmluvy a ako vníma potenciálny konflikt záujmov členov vedenia Transpetrolu pre ich väzby na Bödörovcov.
Redakcia Aktuality.sk oslovila s otázkami aj spoločnosť Digisys. Hoci od zaslania otázok prešiel týždeň, nitrianska firma nezaslala žiadnu odpoveď, aktuality.sk
X X X
Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala Donaldovi Trumpovi, že iba Grónsko rozhodne o svojej budúcnosti
Trump vyjadril záujem o kúpu Grónska od Dánska, na čo Frederiksenová reagovala.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v stredu počas spoločného telefonátu odkázala zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že len Grónsko môže rozhodnúť o svojej budúcnosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Frederiksenová údajne s Trumpom telefonovala približne 45 minút a povedala, že o prípadnej „nezávislosti rozhodne samotné Grónsko“. Reagovala tak na jeho provokatívne vyjadrenia o tom, že Spojené štáty by mohli tento ostrov od Dánska kúpiť.
Frederiksenová tiež zdôraznila význam posilnenia bezpečnosti v Arktíde
Dánska premiérka tiež vyzdvihla „význam posilnenia bezpečnosti v Arktíde“. Kodaň je podľa nej pripravená prevziať za to ešte väčšiu zodpovednosť. Lídri podľa oficiálneho vyhlásenia diskutovali aj o vojne na Ukrajine, situácii na Blízkom východe a vzťahoch s Čínou.
Grónsky premiér Múte Egede v pondelok vyhlásil, že Grónsko – autonómne dánske územie – je otvorené bližším vzťahom so Spojenými štátmi, a to aj v oblasti obrany a ťažby nerastných surovín. Egede dodal, že ostrovná vláda hľadá možnosti spolupráce s Trumpom, avšak za svojich vlastných podmienok.
Trumpov viceprezident J.D. Vance pre televíziu Fox News cez víkend pripomenul, že Spojené štáty už v severozápadnom Grónsku majú svoje jednotky.
Trump, ktorý sa ujme úradu 20. januára, spôsobil minulý týždeň rozruch, keď odmietol vylúčiť vojenskú intervenciu s cieľom dostať Panamský prieplav a Grónsko pod kontrolu USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam, preto tam Spojené štáty majú vojenskú základňu.
Egede minulý týždeň počas návštevy Dánska vyhlásil, že ostrov „vstupuje do novej éry, v ktorej je stredom sveta“. Deklaroval, že Grónsko bude pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi, pričom zdôraznil, že podmienky spolupráce stanoví Grónsko a že o budúcnosti ostrova rozhodne grónsky ľud, aktuality.sk
X X X
Nepodanie ruky: Hrdinstvo alebo neslušnosť? Odborník hodnotí kontroverzné gesto
Gesto, ktoré opäť raz rozdelilo Slovensko. Je nepodanie ruky prezidentovi hrdinstvo alebo len neslušnosť? O podávaní rúk hovoríme s českým lektorom a popularizátorom etikety Liborom Neuwirthom.
Libor Neuwirth:
Čo symbolizuje podanie ruky?
Podaním ruky si naši predkovia dávali najavo, že v nej nemajú zbraň. Následné potrasenie malo „vytriasť“ prípadnú zbraň, ktorú mohol mať ten druhý schovanú v rukáve. Aj dnes toto gesto prakticky symbolizuje, že prichádzame v mieri. Podávanie rúk nás sprevádza takmer všade: pri zdravení, lúčení, gratuláciách, kondolovaní či pri uzatváraní dohôd.
Aké sú základné pravidlá pri podávaní rúk?
Nepodávame ruky cez stôl, do kríža. Muž pri podaní ruky nesmie sedieť. Žena môže, ale ak si podáva ruku s inou ženou, je vhodnejšie, ak sa postaví. Muži si pri podaní rúk musí sňať klobúk a mať zapnuté sako. Ruky nepodávame špinavé ani v rukaviciach. Dámy si ale rukavičky, ktoré sú súčasťou večernej róby, dávať dolu nemusia. Ruky si nepodávame ani počas chôdze. Veľmi dôležitý je aj spôsob podania. Stisk je pevný tak akurát – ani chabý, ani príliš silný. Podanie rúk trvá jednu až dve sekundy, žiadne minútové potriasanie. Pri podávaní rúk sa v spoločnosti vyvarujme aj familiárnemu potľapkaniu po pleci alebo po chrbte ruky, ako to má vo zvyku Donald Trump.
X Je slušné alebo neslušné odmietnuť, keď vám niekto podáva ruku, zvlášť ak je starší a vyššie postavený ako v prípade prezidenta?
Rozhodne to nie je slušné, a ešte takým spôsobom, ako sa to stalo u vás. Podanie ruky je priateľské gesto, ale aj súčasť formálnych udalostí. Ale neznamená to, že podaním ruky s tým človekom musíme súhlasiť – či už s jeho názormi, alebo s činmi.
X Bola by situácia iná, ak by prezident povedzme vyšiel k davu na ulici a podával si ruku s náhodnými ľuďmi, ako keď niekto prijme pozvanie do Prezidentského paláca?
Ak je to prezident, je to neslušné aj v prípade davu na ulici.
X Za akých okolností, prípadne komu je prípustné nepodať ruku?
Úplne bežná situácia mi asi ani nenapadá. Z môjho pohľadu sa to dá pochopiť jedine v prípade, ak by to bola osoba, ktorá spáchala vraždu a neľutuje svoj čin, alebo spácha teroristický čin.
X Akým spôsobom sa dá demonštratívne ukázať nesúhlas s niekým, ktorému by sme mali podať ruku?
Možno až dodatočne, napríklad zverejnením fotky na sociálnych sieťach, ako si ruku s prezidentom podávate, a doplnením o vyjadrenie, že ste teda ruku zo slušnosti podali, ale s tým, čo pán prezident robí, hlboko nesúhlasíte. Ale žiadna iná možnosť v rámci slušného správania, než ruku prijať, nie je.
X Aké sú ešte možnosti, ak si s niekým ruku podať nechcete?
Napríklad na danú akciu neprísť. Možno by to bolo lepšie. Napokon, aj v Česku sa také vyjadrenie nesúhlasu stalo, za vlády Miloša Zemana. Ocenenie z jeho rúk odmietla prijať napríklad Ida Kelarová či Vladimír Mišík.
X Môže mať takéto gesto, ktoré preletí celým Slovenskom, pre danú osobu nejaké následky? Niekto môže namietať, že predsa reprezentuje školu…
Nedovolím si povedať nič viac než názor, že tým gestom reprezentuje svoj vlastný postoj a v žiadnom prípade nie postoj inštitúcie, na ktorej študuje.
X Je správne vysvetľovať tento skutok médiám? Časť spoločnosti to vnímala ako hrdinstvo.
Je to ťažké. Situácia nebola o jednotlivcovi, ale o odovzdávaní ocenenia. A je smutné, že sa pozornosť uprela len na jednu osobu a zatienilo to slávnostnú chvíľu aj tých ostatných. Možno by bolo lepšie sa na mieste k tomu veľmi nevyjadrovať. Človeka, ktorý si s niekým nepodá ruku, by som za hrdinu neoznačoval, bolo to len demonštratívne gesto, ktorým chcel ukázať svoj nesúhlas.
X Na druhej strane sa na sociálnych sieťach vyrojilo množstvo hejterov, ktorí na študentovi nenechali ani nitku suchú, navážali sa do jeho osoby, názorov, do rodičov či učiteľov. Ako na to správne reagovať?
Kritika je dnes jednoduchšia ako kedykoľvek predtým. Pod rúškom anonymity, ktorú nám internet dáva, sú ľudia schopní písať rôzne vulgárne urážky aj sa vyhrážať bez akéhokoľvek postihu. Pri takomto razantnom a verejnom geste dnes treba s masovou vlnou kritiky počítať. V žiadnom prípade vulgarizmus a vyhrážky neschvaľujem, naopak. Ak mám hovoriť z vlastnej skúsenosti, človek sa musí naučiť rozlíšiť medzi konštruktívnou kritikou a tou s jednými cieľom – uraziť. Z konštruktívnej kritiky je však dobré niečo si vziať a poučiť sa./agentury/
X X X
Dvořák z PS: Kotlárova správa je Ficov zastierací manéver. Namiesto lekárov a nemocníc rieši konšpirátora
Podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Oskar Dvořák (PS) ostro kritizuje kroky vlády súvisiace s činnosťou splnomocnenca pre preverenie procesov počas pandémie COVID-19, Petra Kotlára.
Podľa Dvořáka ide o „zastierací manéver zlyhaní premiéra Fica“ a dôkaz o nesprávnych prioritách kabinetu.
„Kolaps nemocníc ani výpovede lekárov preňho neboli témou, no absurdnú prácu konšpirátora táto vláda schváli hneď na svojom prvom zasadnutí v tomto roku,“ uviedol Dvořák. Poukazuje na to, že namiesto riešenia problémov, akými sú nedostatok zdravotníckeho personálu či predlžujúce sa čakacie doby v ambulanciách, vláda dáva priestor činnostiam spochybňujúcim medzinárodné štandardy.
Dvořák varoval aj pred dôsledkami izolovania Slovenska od medzinárodného spoločenstva, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). „Aj to sú dôvody, pre ktoré sme sa ako opozícia zjednotili a budeme Ficovi a jeho vláde vyslovovať nedôveru v parlamente,“ dodal.
MOM-ky a vedľajšie účinky vakcín
Kritika Dvořáka nasledovala po tom, čo vláda prijala správu splnomocnenca Petra Kotlára, ktorá sa týkala preverovania procesov počas pandémie COVID-19.
Kotlár po stredajšom rokovaní kabinetu oznámil, že jeho kompetencie by sa mohli v budúcnosti rozšíriť.
„Niektoré pôvodné ustanovenia o rozsahu mojej činnosti sa sprecizujú v súlade s legislatívou a možnosťami realizácie,“ uviedol.
Kotlár plánuje analyzovať údaje o mobilných odberových miestach a vedľajších účinkoch očkovania. Všetky vakcíny, ktoré sa používali na Slovensku a v Európe počas pandémie, pritom prešli prísnym schvaľovacím procesom, ktorého výsledkom bolo, že sú bezpečné. Zahŕňal aj identifikáciu možných vedľajších účinkov a vyhodnotenie ich rizika.
Vládny splnomocnenec sa rovnako chce zamerať na kontrolu šarží vakcín používaných počas pandémie. „Budeme musieť vyvodiť jednoznačnú trestnoprávnu zodpovednosť v prípadoch, ktoré musia byť príkladom aj do budúcnosti,“ dodal.
Kotlárov návrh zahŕňa aj vyšetrenie údajného zneužívania moci počas pandémie, vrátane vydávania vyhlášok, zatvárania škôl a obmedzovania práv a slobôd./agentury/
X X X
Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu ohrozuje nemeckú ekonomiku
Nemci sa už pripravujú na návrat amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa ujme úradu v najbližších dňoch. Najväčšia ekonomika sveta USA je už takmer desaťročie destináciou číslo jedna pre nemecký export.
Nemecko dúfa, že jeho ekonomika sa po dvoch rokoch poklesu môže v roku 2025 odraziť od dna. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu však ohrozuje zotavovanie najväčšieho európskeho hospodárstva. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Protekcionistická politika, ktorou sa Trump vyhrážal, by mohla znížiť hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka o jedno percento a pripraviť ho o 300 000 pracovných miest, odhadujú niektorí experti.
Trumpovi sa nepáči veľký obchodný prebytok Nemecka
Už takmer desaťročie sú USA, najväčšia svetová ekonomika, destináciou číslo jedna pre nemecký export. V roku 2023 vyviezlo Nemecko do Spojených štátov tovar v hodnote 158 miliárd eur, čo predstavovalo 10 % z jeho celkového exportu a čo bolo o 63 miliárd eur viac, ako hodnota dovozu z USA. Výsledkom bol veľký obchodný prebytok Nemecka, čo sa Trumpovi nepáči.
V roku 2017, počas svojho prvého funkčného obdobia, Trump povedal, že obchodný prebytok Nemecka s USA je „veľmi zlý“ a k tejto téme sa vrátil v minuloročnej kampani. „Nič neberú, ale dovážajú svoje Mercedesy, svoje BMW, svoje Volkswageny,“ vyhlasoval.
Nemecký automobilový priemysel je závislý od spotrebiteľov v Spojených štátoch, ktoré sú ich druhým najväčším exportným trhom po Číne. V roku 2023 skončilo 12,6 % z exportu áut a autodielov v USA, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis. Tento podiel je ešte vyšší v chemickom priemysle, kde približne štvrtina vývozu smerovala cez Atlantik.
Splnenie Trumpovel colnej hrozby
Analytici sa pokúsili vypočítať možný vplyv na nemeckú ekonomiku, ak by Trump splnil svoju hrozbu, že uvalí clo vo výške 20 % na tovar z Európskej únie.
Nemecký export do Spojených štátov by mohol klesnúť približne o 15 %, odhadol mníchovský inštitút Ifo. Ekonómovia z think-tanku IW Koeln odhadujú stratu na 130 až 180 miliárd eur počas štyroch rokov Trumpovho druhého funkčného obdobia, ak by sa zvýšili clá.
Celkovo by Trumpova ekonomická politika mohla Nemecko stáť 1 % HDP, varoval koncom minulého roka šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.
Približne 1,2 milióna pracovných miest v Nemecku je závislých od exportu do USA. Podľa štúdie, ktorú vypracoval think-tank Prognos, by clá mohli viesť k strate až 300.000 z nich.
Nemecký tovar bude drahší
Ak vyššie clá spôsobia, že nemecký tovar bude drahší, a teda menej konkurencieschopný v USA, potom by jedným z riešení pre manažérov firiem bolo presunúť výrobu za Atlantik.
„Súkromné investície v Nemecku tak budú pravdepodobne ďalej klesať, čo by mohlo urýchliť deindustrializáciu,“ varoval Marcel Fratzscher, prezident ekonomického inštitútu DIW.
Mnohé nemecké podniky už majú významnú americkú základňu. Automobilový priemysel napríklad v továrňach po celých Spojených štátoch zamestnáva približne 138.000 ľudí,aktuality.sk
X X X
V Budapešti protestovali dve stovky taxikárov
Požadovali zmenu daňových pravidiel, obmedzenie počtu taxikárov a konsolidáciu predpisov týkajúcich sa vekovej hranice.
Dve stovky taxikárov, medzi nimi aj taxikári spoločností Bolt a Uber, protestovalo v stredu popoludní na budapeštianskom Námestí hrdinov a ďalších miestach. Vodiči požadovali najmä zmenu daňových pravidiel dopravcov v Budapešti, uviedol server 24.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Protest organizovalo odborárske Združenie na ochranu záujmov taxikárov
Protest zorganizovalo odborárske Združenie na ochranu záujmov taxikárov (Taxisok Érdekvédelmi Szervezete). Okrem daňových záležitostí požadovali tiež obmedzenie počtu taxikárov, ako aj „konsolidáciu“ predpisov týkajúcich sa o vekovej hranice taxikárov.
Demonštrácia nenarušila budapeštiansku dopravu, podotkol server. Celoštátne združenie taxikárov (Országos Taxis Szövetség) však odmieta požiadavku na obmedzenie počtu taxíkov v hlavnom meste. Jej realizácia by totiž bola podľa neho protiústavná.
Obe organizácie sú už nejaký čas v spore. Združenie vlani uviedlo, že zastupujú skutočné záujmy taxikárov a podčiarklo, že za nimi nie je žiadny vplyv korporácií či ich financovanie, píše 24.hu.
Protestujúci taxikári sa po 14:00 hod. rozdelili do niekoľkých skupín a v proteste pokračovali pred budovami ministerstva výstavby a dopravy, magistrátu hlavného mesta, rezortu hospodárstva a sídla budapeštianskeho dopravného podniku BKK, aktuality.sk
X X X
Slovenské firmy napísali Zelenskému list: varujú pred dôsledkami zastavenia plynu a žiadajú, aby znova tiekol z Ukrajiny
Zastavenie prepravy plynu cez Ukrajinu má zásadný vplyv na podnikanie, píšu slovenské firmy ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR upozorňuje na to, že ceny zemného plynu na trhoch sa aktuálne nachádzajú na neštandardne vysokej úrovni, čo môže negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť firiem.
Premiér Robert Fico a ministerka Denisa Saková hovoria o tom, ako dopadli rokovania o plyne v Bruseli
Zastavenie prepravy plynu cez Ukrajinu má zásadný vplyv na podnikanie, píšu slovenské firmy ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR upozorňuje na to, že ceny zemného plynu na trhoch sa aktuálne nachádzajú na neštandardne vysokej úrovni, čo môže negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť firiem.
Ešte pred niekoľkými dňami veľkoobchodné ceny zemného plynu pre európsky trh vystrelili nad úroveň 47 eur za megawatthodinu. Ide však o ceny komodity, ktorá bude dodaná vo februári. Dáta z webu Kurzy.cz prezrádzajú, že ešte v posledných dňoch minulého roka sa cena plynu vyšplhala takmer na 50 eur za megawatthodinu a v posledných dňoch sa pohybuje na úrovni prevyšujúcej 42 eur za megawatthodinu.
Zamestnávatelia preto upozorňujú, že vďaka kolísavosti cien na trhoch sa na rozdiel od domácností nemôžu spoliehať na stabilné ceny. „Ako zástupcovia firemného sektora môžeme konštatovať, že ceny energií sú významným nákladom, ktorý ovplyvňuje našu konkurencieschopnosť. Ceny pre firemný sektor na rozdiel od domácností nie sú regulované a významný podiel nákupu energií pre našu spotrebu sa realizuje na spotovom trhu,“ priblížil v liste pre ukrajinského prezidenta šéf asociácie zamestnávateľských zväzov Tomáš Malatinský.
Domácnosti totiž vedia, koľko budú za plyn platiť, firmy nie. Vláda v polovici decembra minulého roka oznámila, že ceny komodity nebudú stúpať. Na kompenzácie cien plynu a tepla na tento rok je vyčlenená suma 235 miliónov eur.
Ľudia si tak môžu byť istí tým, že teraz nebudú za plyn platiť viac ako v minulom roku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví totiž ešte skôr rozhodol, že mal od začiatku tohto roka zdražieť. Podľa predsedu úradu Jozefa Holjenčíka si mali domácnosti podľa toho, ako plyn používajú, priplatiť za jeho dodávku od 0,96 do 28,63 eura.
Medzi najväčších odberateľov plynu u nás pritom patria práve veľké spoločnosti, ktoré sa musia spoliehať na trhové ceny. Čísla hovoria, že spotreba plynu sa na Slovensku roku 2024 medziročne zvýšila 3,79 percenta na 47,263 terawatthodiny, pričom viac komodity spotrebovali práve veľkoodberatelia. Dáta z SPP hovoria, že veľkí odberatelia zvýšili spotrebu medziročne o 10,3 percenta a domácnosti ju znížili o 4,1 percenta.
Vyššie náklady, vyššie ceny
Zamestnávatelia upozorňujú, že nepredvídateľnosť cien energií, ktoré sú pre firmy významným nákladom, môže mať negatívne následky obmedzujúce výrobu či zamestnanosť. Okrem toho má to vplyv aj na konkurencieschopnosť celého európskeho priemyslu.
Na vyššie ceny plynu môžu napokon doplatiť aj samotní zákazníci, ktorí si od firiem kupujú produkty, ale aj samotné podniky. „Negatívny dopad môže byť spôsobený napríklad vyššími nákladmi, tieto vyššie náklady na energie sa potom často premietajú do cien produktov. Pri dlhodobých vysokých cenách však môžu byť niektoré firmy nútené obmedziť prevádzku, v horšom prípade ju zastaviť,“ priblížil pre Pravdu viceprezident asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka.
Firmy uvádzajú ako príklad hlinikáreň v Žiari nad Hronom, ktorá počas energetickej krízy v rokoch 2022 a 2023 čelila podobne ako iné energeticky náročné podniky veľkým problémom. „Prudký nárast cien elektriny a plynu, ktoré sú kľúčové pre ich výrobu, spôsobil, že náklady na produkciu výrazne presiahli výnosy z predaja. Pre neudržateľné náklady museli dočasne zastaviť prevádzku, čo ovplyvnilo stovky zamestnancov. Tento krok bol nevyhnutný na to, aby firma minimalizovala straty. Okrem toho to malo vplyv aj na ich odberateľov, ktorí museli hľadať alternatívnych dodávateľov, a na širšiu ekonomiku regiónu, kde sa podnik nachádza,“ povedal Machunka.
Zamestnávatelia v liste pre Zelenského upozorňujú na to, že práve obchod predstavuje jeden z dôležitých nástrojov na udržanie sociálneho dialógu aj v ťažkých časoch a práve preto volajú po zachovaní prepravy plynu cez územie nášho suseda. „Veríme, že napriek neľahkej situácii, v ktorej sa Ukrajina aktuálne nachádza, sa podarí nájsť konštruktívne riešenie zachovania tranzitu zemného plynu cez vaše územie, a to takým spôsobom, z ktorého bude mať významný benefit aj vaša krajina,“ napísal Malatinský.
Bude dosť plynu?
Firmy reagujú na to, že Kyjev nám po vypršaní päťročnej zmluvy o preprave plynu z Ruska cez ukrajinské územie zastavil na začiatku roka tok plynu. Časť objemov k nám však stále prúdi cez Maďarsko. Platí však, že musíme čerpať už aj zo zásob. Zatiaľ čo ešte pred týždňom boli naše zásobníky naplnené takmer na 73 percent, teraz je to už len 69 percent.
Zásoby sa postupne míňajú, no na zimnú sezónu postačia. Analytik poradenskej spoločnosti JPX Ján Píšta už skôr pre Pravdu odhadol, že ak by sme plyn zo zásob míňali rovnakým tempom ako teraz, do konca marca by zásobníky mohli byť naplnené na 30 percent. „Podľa meteorológov by zima nemala byť extrémne studená, takže si myslím, že na jar tam budeme mať viac ako 40 percent, čo je dobré číslo,“ dodal expert.
Odborníci sa však zhodujú v tom, že budeme musieť čím skôr hľadať alternatívne zdroje, aby sme už v lete mohli začať opäť napĺňať naše zásoby. Analytik Boris Tomčiak z webu Finlord hovorí, že náhradu za ruský Gazprom budeme musieť nájsť v priebehu nasledujúcich týždňov. Iný ako ruský plyn môžeme podľa neho odoberať zo západnej Európy či z Poľska.
Ešte stále však nie je vylúčený ani scenár, po ktorom volajú slovenskí zamestnávatelia, aby plyn opäť tiekol cez ukrajinské územie. Premiér Robert Fico (Smer) sa po nedávnej návšteve Bruselu a stretnutí s európskym komisárom pre energetiku Danom Jörgensenom vyjadril, že vznikne skupina, ktorá má zistiť, či je možné obnoviť tranzit plynu cez územie nášho suseda na Slovensko a ďalej do Európy. Na rokovaniach skupiny sa majú zúčastňovať členovia Európskej komisie a zástupcovia zo Slovenska aj Ukrajiny. Problémom však je, že Kyjev už dopredu avizoval, že sa na činnosti skupiny pre tranzit plynu nezúčastní./agentury/
X X X
Spolu s Ficom pôjde v máji do Moskvy naozaj veľká delegácia, oznámil Gašpar ruskej agentúre
Premiér Robert Fico pricestuje do Moskvy s veľkou delegáciou 9. mája na oslavy 80. výročia sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne. Ruskej agentúre TASS to povedal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Oslavy Dňa víťazstva spočívajú predovšetkým vo vojenskej prehliadke na moskovskom Červenom námestí pred Kremľom, ktorá býva vnímaná ako ukážka ruskej vojenskej moci. Rusko už tretí rok vedie vojnu proti Ukrajine, považovanú za najkrvavejšiu v Európe od druhej svetovej vojny.
Uprostred predseda ruskej Štátnej Dumy Vjačeslav Volodin a podpredsedovia NR SR vľavo Andrej Danko a Tibor Gašpar počas oficiálnej návštevy Ruska 13. januára 2025 v Moskve
„Chceme prísť 9. mája, bude to naozaj veľká delegácia. O tom sme sa rozprávali s predsedom Štátnej dumy (Vjačeslavom Volodinom). Premiér tiež príde,“ povedal Gašpar, ktorý bol od nedele spolu s piatimi ďalšími slovenskými poslancami vrátane ďalšieho podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom na návšteve v Moskve.
TASS pripomenul, že srbský prezident Aleksandar Vučić už skôr hovoril o tom, že sa s Ficom dohodol, že spoločne 9. mája navštívia vojenskú prehliadku na Červenom námestí v Moskve.
Vučić avizoval aj Ficovu decembrovú cestu do Moskvy, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Fico vlani v novembri oznámil, že sa chystá do Moskvy na oslavy výročia konca druhej svetovej vojny. Slovenský premiér kritizuje protiruské sankcie EÚ a vôbec prístup Západu k vojne na Ukrajine, vrátane vojenskej pomoci napadnutej krajine. Sám po návrate k moci zastavil dodávky vojenského materiálu Ukrajine zo štátnych skladov, ale ponechal v platnosti komerčné kontrakty slovenských zbrojoviek.
Slovenská a maďarská vláda ako jediné v Európskej únii udržiavajú kontakty s ruským vedením napriek invázii ruských vojsk na Ukrajinu. Orbán sa do Moskvy vypravil pod zámienkou mierovej misie v čase maďarského predsedníctva v Rade Európskej únie, s Putinom potom v decembri rokoval telefonicky. Orbánovo a Ficovo počínanie kritizuje Kyjev./agentury/
X X X
Firma švagra Norberta Bödöra dostane pol milióna zo štátneho Transpetrolu. V predstavenstve sedia ľudia blízki Bödörovcom
Štátny Transpetrol dnes riadia títo ľudia z nitrianskeho regiónu, napríklad aj syn exministra Jána Richtera či bývalý šéf diaľničiarov vyšetrovaných pre kauzu Bonulu. A práve v Transpetrole dostala svoju prvú oficiálnu štátnu zákazku firma Digisys, ktorej spolumajiteľ je švagrom Norberta Bödöra.
Nitrianska firma Digisys už roky dodáva služby protipožiarnych systémov. Po trinástich rokoch existencie firma uzavrela prvý raz napriamo zmluvu so štátnou inštitúciou, ktorá je zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Získala zákazku u štátneho dopravcu ropy – v Transpetrole –, ktorému dodá systém požiarnej signalizácie za 510-tisíc eur.
Štátny Transpetrol v minulosti čelil kauzám spojeným s rodinou Bödörovcov a práve k tejto rodine má blízko firma Digisys. Jej spolumajiteľ je totiž švagrom nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra.
Hoci spoločnosť Digisys nikdy nemala zmluvu so štátom, na štátnych zákazkách sa zjavne už podieľala. Svedčia o tom referencie na jej webe, podľa ktorých pracovala pre Transpetrol či Národnú diaľničnú spoločnosť. V lepších rokoch boli tržby firmy v miliónoch eur, v horších rokoch len pár desiatok tisíc.
Ľudia z Bonulu
Majiteľmi Digisysu sú od jej vzniku v roku 2011 dvaja podnikatelia – Peter Gombík a Juraj Hamar. V roku 2015sa ukázalo, že obaja pracovali v Bonule – jeden ako riaditeľ kontroly a druhý ako riaditeľ pre strategické činnosti. Táto informácia vyplývala z dokumentu, ktorú zverejnila samotná esbéeska Bonul, vtedy vo vlastníctve Miroslava Bödöra.
Tu sa však spojenia s Bonulom nekončia. Peter Gombík je totiž manžel Miriam Gombíkovej, rodenej Bödörovej, ktorá je dcérou Miroslava Bödöra a sestrou Norberta Bödöra.
Gombíková bola viac ako desať rokov konateľkou Bonulu. Rakúšan Michael Schnabl, ktorý je novým majiteľom už premenovaného Bonulu, teda firmy ProtectUs, potvrdil, že Gombíková bude pre firmu ešte dva roky pracovať ako konzultantka. Schnabl kúpil Bonul niekoľko mesiacov pred smrťou jej pôvodného majiteľa.
Adresa u Norberta Bödöra
Ďalším prepojením firmy Digisys s Bödörovcami je adresajej sídla na Kupeckej ulici v Nitre v budove, ktorú Norbert Bödör získal od mesta za podozrivých okolností nevýhodných pre mesto. V minulosti o tom písal Ján Kuciak.
Kuciak podozrivú zámenu pôvodne mestskej budovy v centre Nitry za budovu od Bödöra s nesporne nižšou hodnotou opísal v článku o ďalšej firme, ktorá sídlila na tejto adrese. Bola to spoločnosť WWA, ktorú založil Tibor Gašpar, neskôr ju vlastnili jeho synovia Peter i Pavol Gašparovci. Pavol Gašpar firmu po nástupe do verejnej funkcie nechal svojej manželke.
Norbert Bödör dnes už budovu na Kupeckej ulici v Nitre nevlastní, pred niekoľkými rokmi ju predal firme AB Solid.
Transpetrol a Bödörovci
Všetky spomínané väzby firmy na rodinu Bödörovcov vyvolávajú vo vzťahu k Transpetrolu otázky.
Predchádzajúce vedenia Transpetrolu totiž podľa svedeckých výpovedí z kauzy Očistec údajne dopustili, že práve v nevyužívanej budove Transpetrolu sa stretávali špičky bezpečnostných zložiek so súčasným podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom a Norbertom Bödörom. Mal tam chodievať aj vtedajší šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, vtedajší šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó či bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, alebo exšéf finančnej polície Bernard Slobodník. Práve Slobodník stretnutia vo svojej výpovedi opísal.
A kto šéfoval Transpetrolu, keď v jeho budove mal viesť porady s policajtmi Bödör? Bol ním Ivan Krivosudský, ktorý v minulosti odmietol komentovať, aký je jeho vzťah s Bödörom. Dnes Krivosudský sedí na stoličke riaditeľa v dcérskej firme Transpetrolu s názvom Spoločnosť pre skladovanie.
V súčasnosti má Transpetrol na Bödörovcov aj ďalšie významnejšie väzby. Členom predstavenstva Transpetrolu je Ján Ďurišin, ktorého manželka podnikala s Róbertom Ďuricom, blízkym Norbertovi Bödörovi. V predstavenstve sedí aj Juraj Richter, syn politika Smeru Jána Richtera, ktorý dlhodobo odmieta odpovedať na otázky, aký je jeho vzťah s Bödörom.
Členom predstavenstva je aj expolitik Mosta-Híd Martin Ružinský, ktorý bol členom predchádzajúcich vedení Transpetrolu z éry Ivana Krivosudského.
Cenu poznáme, obsah zmluvy nie
Hoci celý čas hovoríme o zmluve Digisysu s Transpetrolom z centrálneho registra zmlúv, je dôležité poznamenať, že z verejne dostupných zdrojov sa o nej veľa nedozvieme.
Poznáme iba názov dodávateľa, názov zmluvy (ZoD na realizáciu investičnej akcie č. 42406 – Výstavba siete EPS ESSERNET v PS 4 Tupá) a jej celkovú sumu. Keďže samotná zmluva nie je zverejnená, nepoznáme ani cenotvorbu, ani žiadne zmluvné podmienky. Ako je to možné?
Namiesto zmluvy zverejnili v registri len „notifikáciu“. Infozákon to pripúšťa v prípade, že je zmluva „uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii“.
Zákonodárci takúto možnosť dali do zákona preto, aby štátne podniky ochránili v konkurenčnom boji – teda aby ich konkurenti nemohli zverejnené informácie zneužiť. Zjednodušene sa to dá vysvetliť na nasledujúcom príklade: ak by napríklad súkromný železničný dopravca vedel, koľko presne platia štátni železničiari za rušne, vagóny a ich servis, ako súkromník by získal konkurenčnú výhodu.
Transpetrol ako prepravca ropy však nesúťaží na konkurenčnom trhu, keďže ide o štátny monopol. Navyše jeho činnosťou (podľa obchodného registra) nie je budovanie protipožiarnych systémov, ale preprava ropy. Zverejnenie notifikácie namiesto celej zmluvy teda vzbudzuje otázniky.
Transpetrol: V súlade s legislatívou
Tak ako obsah zmluvy, aj spôsob výberu dodávateľskej firmy Digisys zostáva záhadou. Transpetrol si totiž dodávateľov nevyberá postupmi vyplývajúcimi zo zákona o verejnom obstarávaní – naposledy tak urobil ešte v roku 2017. Odvtedy uplatňuje interné procedúry, v ktorých verejnosť nepozná okruh konkurentov ani konkurenčné ponuky.
Práve na tie sme sa pýtali v Transpetrole, ktorý však nespresnil ani len počet konkurentov Digisysu.
„Víťazná ponuka spoločnosti Digisys, s. r. o., splnila všetky podmienky v predmetnom obstarávaní. Zároveň informácie v centrálnom registri zmlúv sú zverejnené v požadovanom rozsahu v súlade s platnou legislatívou,“ uviedla hovorkyňa Transpetrolu Lucia Patznerová.
Transpetrol nekomentoval ani to, z akého dôvodu nezverejnil plné znenie zmluvy a ako vníma potenciálny konflikt záujmov členov vedenia Transpetrolu pre ich väzby na Bödörovcov.
Redakcia Aktuality.sk oslovila s otázkami aj spoločnosť Digisys. Hoci od zaslania otázok prešiel týždeň, nitrianska firma nezaslala žiadnu odpoveď, aktuality.sk
X X X
V Česku vlastnil zámok s vypchatými zvieratami. Štát ho teraz predáva v elektronickej aukcii
Podnikateľa Jiřího Kubíčeka z Nitry odsúdili za podvod s investovaním do takzvaných WSM forexových robotov na osem rokov väzenia.
Vlastnil miliónové majetky a považovali ho za najpodivnejšieho podnikateľa. Takú nálepku si vyslúžil pred vyše ôsmimi rokmi podnikateľ z Nitry Jiří Kubíček v susednom Česku. Na jeho fantastické bohatstvo a nenápadné podnikanie upozornila až reportáž Lidových novin z jesene 2016, v ktorej muža s bydliskom v Nitre navštívili na jeho veľkolepom zámku v českej obci Bezdružice.
„Nenájdeme ho v žiadnom rebríčku českých miliardárov. Sám si ale svoj majetok cení na viac ako dve a pol miliardy korún (pozn. red. – takmer 100 miliónov eur). Zámocký pán Jiří Kubíček je asi najzáhadnejší český podnikateľ posledných rokov,“ začínal sa článok, v ktorom ho redaktori vyfotili napríklad s vypchatými tigrami alebo pri fotokópii obrazu Napoleona prekračujúceho Alpy od Jacquese-Louise Davida.
V tom čase do zámku, v majetku jednej z jeho spoločností WSM Investment, podľa vlastných slov investoval okolo šesť miliónov eur. Aktuálne pritom zámok ponúka Úrad pre zastupovanie štátu v majetkových veciach v elektronickej aukcii na predaj za vyvolávaciu cenu 60 miliónov českých korún – teda za približne 2,35 milióna eur. Dražba sa uskutoční vo februári tohto roka. Najnižšie prihodenie k vyvolávacej cene predstavuje necelých 1200 eur./aktuality.sk
X X X
Na benátskom festivale vyrazila dych krivkami Venuše, na pražskú premiéru si slávna Slovenka vzala úsmev a dcéry: Krásnej Bobuľovej akoby z oka vypadli
Už roky žije v Taliansku, kde aj najviac tvorí. Nedávno sa však slovenská rodáčka Barbora Bobuľová objavila vo filme Nikto ma nemá rád.
Slovenská herečka Barbora Bobuľová vzala do Prahy na premiéru aj svoje dcéry.
Novinka, ktorú začiatkom roka uviedli aj v Bratislave a v ktorej hlavnú rolu stvárnila slovenská herečka Rebeka Poláková, sa dočkala začiatkom týždňa aj pražskej premiéry. A hoci na tú slovenskú jej najväčšia „medzinárodná“ hviezda neprišla, do Prahy priletela.
Martinská rodáčka Barbora Bobuľová sa objavila medzi hosťami v Kine Lucerna, kde sa tvorcovia zišli, aby uviedli film Tomáša Weinreba a Petra Kazdu. „Keď som sa dozvedela, že hlavnú postavu v nej stvárni Rebeka Poláková, nemohla som odmietnuť,” uviedla už dávnejšie pre médiá Bobulová, ktorá prijala ponuku tvorcov účinkovať vo filme ako despotická matka.
Práve Rebekin otec, režisér Roman Polák, stál pri hereckých začiatkoch 50-ročnej držiteľky talianskeho Oscara – ceny David di Donatello Award. „On ma prvýkrát postavil pred kameru, ako 12-ročnú v televíznom filme Poľovačka na otca, a on ma prvýkrát postavil na divadelné dosky, ako Júliu v Slovenskom národnom divadle v Bratislave,” prezradila tiež Bobuľová, ktorú si možno diváci pamätajú aj ako princeznú z rozprávky Nesmrteľná teta.
Do Prahy priletela aj slovenská herečka Barbora Bobuľová, ktorá už roky žije a pôsobí v Taliansku.
V snímke Nikto ma nemá rád ju diváci a diváčky uvidia ako prísnu matku, ktorá so životom svojej dospelej dcéry nie je nikdy spokojná. Zaujímavosťou je, že na pražskú premiéru vzala Bobuľová svoje dve vlastné dcéry – jedna má 16 a druhá už dovŕšila plnoletosť. Zdá sa, že s mamou majä vynikajúci vzťah. A neprekážalo im ani pozerať sa na jej nevľúdnu podobu na filmovom plátne.
Zatiaľ čo v Prahe sa Bobuľová objavila v relatívne ležérnom outfite a prekvapila výrazným umelým kožuchom, mnohí jej fanúšikovia ešte majú v pamäti podobu z festivalu v Benátkach. V septembri minulého roka tam uviedla nový film a ohúrila na slávnostnej premiére. V belasých šatách Vivienne Westwood, ktoré s korzetom a konštrukciou zvýrazňujú ženské tvary, vyzerala slovenská rodáčka úchvatne. V Prahe však tiež. Akurát trochu inak.
Na slávnostnej premiére nechýbala, samozrejme, ani Rebeka Poláková či Hana Vagnerová, ale tiež litovský herec Mantas Zemecklas alebo domáce hviezdy ako Martin Finger a Miroslav Hanuš. Viac si pozrite v našej bohatej galérii. Rebeku Polákovú budú môcť diváci čoskoro vidieť v kinách nie len v snímke Nikto ma nemá rád, ale aj filme Černák – pokračovaní snímky MIKI Jakuba Kronera o živote a osude mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka./agentury/
X X X
Slovensko sa zbláznilo. Nepodanie ruky to „zaklincovalo“
Rok 2025 sme odštartovali pátraním po premiérovi, prihlásil sa z Vietnamu, z východu prestal po desaťročiach prúdiť plyn, Robert Fico si vymieňa štipľavé poznámky s ukrajinským prezidentom, podpredsedovia Národnej rady si odleteli na oslavný výlet do Moskvy, akoby Rusko denne nebombardovalo nášho suseda, rebelujúci koaliční poslanci sú čoraz hlučnejší, predseda vlády hrozí predčasnými voľbami, koalícia mu vychádza v ústrety a snaží sa povaliť vládu, po rokoch si prizvala už navždy zavrhnutého Igora Matoviča a všetko to zaklincoval ani nie dvadsaťročný študent, ktorý okázalo nepodal ruku prezidentovi republiky. Slovensko sa mení na „dom bláznov“.
Nepodanie ruky prezidentovi Petrovi Pellegrinimu doslova vyvoláva národný ošiaľ: každý má svoj čierno-biely názor. Hovorí sa o odvahe, ale akú odvahu mladý človek preukázal? Že nepodal ruku demokraticky zvolenej hlave štátu? (Aj Churchill podal ruku Stalinovi.) Prečo potom talentovaný matematik prijal pozvanie do Prezidentského paláca? A čo riskoval? Čo môže stratiť? Nič. Získal iba slávu, ktorú dokáže v živote ešte dobre zužitkovať. Odvaha je, keď človeku hrozí veľká strata, pád. Neúctivé gesto nie je prejavom odvahy, ale výborným marketingovým ťahom.
Mladý človek už získal obdiv opozične naladených priaznivcov. A pridal aj politologické (naivné a ošúchané) ozrejmenie. Keď opozičný kandidát útočí podpásovkami na nášho „miláčika“, tak je to neférový boj. Keď sa tak udeje opačne, je to vtipný a šikovný ťah. Pritom naša prezidentská kampaň bola síce ostrá, ale v dnešnom svete ničím výnimočná, štandardná. No my si myslíme, že Slovensko je pupok sveta, stredobod, okolo ktorého sa točí svet.
Možno je medzi obdivom k okázalým, prehnaným, hysterickým a marketingovým gestám a úpadkom Slovenska vo všetkých oblastiach priama úmera. Premýšľajme.
No tak trochu aj sme, lebo cesta premiéra Fica a následne pätolizačský výlet Andreja Danka a Tibora Gašpara do Moskvy zaujali svet. Negatívne. Čím pozitívnym vlastne inšpirujeme svet? Ak sa tak aj v minulosti stalo v prípade humanitárnej pomoci Ukrajine, čo sa nám dostalo?
Svet chcel zaujať aj expremiér Igor Matovič. S dvomi svojimi poslancami odletel do Hanoja, aby z luxusného hotela referoval o nákladnej dovolenke predsedu vlády (nevyhol sa ani komentovaniu jeho rodinného života), „poláskal“ sa so zlatou vaňou, akoby sa v nej zaručene kúpal sám Fico, nešetriac tisícami eur. A Matovič z Vietnamu odkázal všetkým na Slovensko: len on dokázal poraziť Fica vo voľbách, lebo voličom Smeru otvoril oči. A preto vyráža plný síl do nového súboja. Hlavné opozičné strany PS, KDH a SaS, ktoré ho doteraz okázalo ignorovali, ho po návrate okamžite rehabilitovali a vzali späť do partie. Pri odvolávaní Ficovej vlády je každý dobrý.
Nemali by kričať hop, lebo ešte nepreskočili. Aj keby Ficova vláda padla – čo nemusí byť iba pričinením opozície – a v júni by sa konali predčasné voľby, nič zásadné sa v republike nezmení (SNS prípadne nahradí Republika). Predseda Smeru si to uvedomuje, aj preto si dovolil poslať tvrdý odkaz rebelujúcim poslancom z klubov Hlasu a SNS. A keby aj došlo k výmene žezla, súčasná opozícia bude mať len tesnú väčšinu. S Matovičom v koalícii to opäť nebude med lízať. Fico takú vládu do roka rozloží. A všetko sa bude opakovať ako verklík.
Možno je medzi obdivom k okázalým, prehnaným, hysterickým a marketingovým gestám: či už nepodaním ruky, hanebnými cestami do Moskvy, alebo „odpálením novej atómovky“ v Hanoji, a úpadkom Slovenska vo všetkých oblastiach priama úmera. Premýšľajme./agentury/
X X X
Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala Donaldovi Trumpovi, že iba Grónsko rozhodne o svojej budúcnosti
Trump vyjadril záujem o kúpu Grónska od Dánska, na čo Frederiksenová reagovala.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v stredu počas spoločného telefonátu odkázala zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že len Grónsko môže rozhodnúť o svojej budúcnosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Frederiksenová údajne s Trumpom telefonovala približne 45 minút a povedala, že o prípadnej „nezávislosti rozhodne samotné Grónsko“. Reagovala tak na jeho provokatívne vyjadrenia o tom, že Spojené štáty by mohli tento ostrov od Dánska kúpiť.
Frederiksenová tiež zdôraznila význam posilnenia bezpečnosti v Arktíde
Dánska premiérka tiež vyzdvihla „význam posilnenia bezpečnosti v Arktíde“. Kodaň je podľa nej pripravená prevziať za to ešte väčšiu zodpovednosť. Lídri podľa oficiálneho vyhlásenia diskutovali aj o vojne na Ukrajine, situácii na Blízkom východe a vzťahoch s Čínou.
Grónsky premiér Múte Egede v pondelok vyhlásil, že Grónsko – autonómne dánske územie – je otvorené bližším vzťahom so Spojenými štátmi, a to aj v oblasti obrany a ťažby nerastných surovín. Egede dodal, že ostrovná vláda hľadá možnosti spolupráce s Trumpom, avšak za svojich vlastných podmienok.
Trumpov viceprezident J.D. Vance pre televíziu Fox News cez víkend pripomenul, že Spojené štáty už v severozápadnom Grónsku majú svoje jednotky.
Trump, ktorý sa ujme úradu 20. januára, spôsobil minulý týždeň rozruch, keď odmietol vylúčiť vojenskú intervenciu s cieľom dostať Panamský prieplav a Grónsko pod kontrolu USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam, preto tam Spojené štáty majú vojenskú základňu.
Egede minulý týždeň počas návštevy Dánska vyhlásil, že ostrov „vstupuje do novej éry, v ktorej je stredom sveta“. Deklaroval, že Grónsko bude pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi, pričom zdôraznil, že podmienky spolupráce stanoví Grónsko a že o budúcnosti ostrova rozhodne grónsky ľud, aktuality.sk
X X X
V4 na pokraji zániku. Poľsko mení geopolitickú stratégiu, oživuje historické aliancie
Poľsko sa snaží o efektívnejšie regionálne formáty spolupráce pre vážne rozpory v rámci Vyšehradskej štvorky (V4). V analýze pre Eurasia Daily Monitor to uviedol Janusz Bugajski z amerického think-tanku Jamestown Foundation. Podľa jeho slov sa V4 ocitla v kríze po ruskej invázii na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajca TASR.
„V4 ako nadnárodný formát na posilnenie solidarity a bezpečnosti v strednej Európe sa stala nadbytočnou, keďže Maďarsko a Slovensko zaujímajú čoraz viac proruské postoje, ktoré sú v rozpore s postojmi Poľska a Česka,“ uviedol Bugajski. Ukázalo sa to podľa neho na minuloročnom summite V4 v Prahe, kde český a poľský premiéri vyzývali na pokračovanie vojenskej podpory pre Ukrajinu, zatiaľ čo maďarský a slovenský premiéri odmietli vojenskú pomoc a vyzvali na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu aj Rusko.
Varšava sa preto podľa Bugajskeho snaží využiť iné európske regionálne iniciatívy na podporu svojej agendy počas predsedníctva v Rade EÚ. Poľsko ho na pol roka prevzalo 1. januára od Maďarska. Jeho cieľom je posilnenie obranných kapacít EÚ, podpora Ukrajiny a odolnosť proti dezinformáciám a zahraničným zásahom.
Súčasná poľská vláda sa podľa neho zamerala na posilnenie severovýchodného krídla NATO, prehlbuje svoje vzťahy s krajinami v rámci Baltského mora a Poľsko bolo pozvané ako pozorovateľ do tzv. Nordicko-Baltskej osmičky. Zároveň sa snaží o obnovu Weimarského trojuholníka, teda osi Paríž-Berlín-Varšava v snahe využiť aktuálnu slabosť vlád Nemecka a Francúzska na posilnenie poľského vplyvu v EÚ.
Medzi ďalšie medzinárodné iniciatívy Poľska patrí napr. Lublinský trojuholník (Poľsko, Litva a Ukrajina), ktorý nadväzuje na Lublinskú úniu z 16. storočia a následný spoločný Poľsko-Litovský štát. Ďalšie iniciatívy sú Bukurešťská deviatka, ktorá vznikla z iniciatívy poľského a rumunskeho prezidenta po ruskej anexii Krymu, či Iniciatíva Trojmoria, ktorá spája 12 štátov medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom. Súčasťou týchto dvoch skupín je aj Slovensko./agentury/
X X X
Ruské legendy rozzúrilo gesto biatlonistov. Nóri sú ako fašisti, ako národ neexistujú
Nórski biatlonisti sa po víkendovom víťazstve v stíhacích pretekoch v Oberhofe odhodlali k sympatickému gestu, ktoré zaujalo nielen športový svet.
Nórske trio Sturla Holm Lägreid, Tarjei Bö a Johannes Thingnes Bö podporilo Ukrajinca Dmytra Pidručného (vľavo) po stíhacích pretekoch SP v Oberhofe.
Po tom ako Sturla Holm Laegreid a bratia Johannes Thingnes a Tarjei Bö ovládli stupne víťazov, oslavovali triumf s ukrajinským kolegom Dmytrom Pidručným. U ruských legiend vyvolala táto scéna hnev.
Pidručný skončil v pretekoch šiesty a vošiel sa tak na širšie pódium, na ktorom mu trio najúspešnejších Nórov pomohlo rozvinúť veľkú ukrajinskú vlajku na výraz podpory jeho krajiny, ktorá už takmer tri roky bojuje s ruskou armádou.
V samotnom Rusku, ktorého reprezentanti stále nesmú vo väčšine medzinárodných súťaží štartovať, sa ale toto gesto nestretlo s pochopením.
„Pre mňa Nórsko nikdy ani neexistovalo ako národ. Nórski biatlonisti sa schovávajú za astmu a podvádzajú svetový šport. Je to profašistický štát, ich krajina je pokrytá krvou našich vojakov,“ rozčuľoval sa nad scénou z Oberhofu štvornásobný olympijský víťaz a 11-násobný majster sveta v biatlone Alexandr Tichonov v rozhovore pre VSEProSport.
Nóri sú podľa neho chladnokrvní lakomci, ktorí majú milióny vo vreckách a aj tak zomrú hladom. „Moja rada nórskym biatlonistom je: Robte svoju prácu, ale nemiešajte sa do politiky, v nej nemáte čo robiť. Nóri sú jednoducho idioti, vymierajúci národ,“ zúril Tichonov. Ten je aj bývalým viceprezidentom Medzinárodnej biatlonovej únie IBU, ktorá ho pri internom vyšetrovaní usvedčila z korupcie.
Mal sa snažiť úplatkom zabezpečiť, aby vtedajšia generálna sekretárka IBU zamietla pod koberec prípad ruských dopingových hriešnikov.
Fotografie z Oberhofu nenechali kľudného ani dvojnásobného olympijského víťaza Dmitryja Vasiljeva. „Politické gestá sú ruským športovcom zakázané, ale ostatným sú z nejakého dôvodu povolené. Toto sú dvojité štandardy a najhoršie je, že IBU toto bezprávie toleruje. A toto je len špička ľadovce,“ hneval sa Vailjev./agentury/
X X X
15 dní nového roka a už sa rozišlo 5 slávnych párov: Medzi ‚obeťami‘ je aj Superman či slávna kráska. A čo slovenská smotánka?
Je jasné, že také rozhodnutie ako rozchod sa rodí niekoľko mesiacov, ba možno až rokov. Ale zhodou náhod sa k verdiktu dopracovalo niekoľko slávnych párov len nedávno. Nový rok tak odštartoval v znamení rozchodov.
Herečka Jessica Alba a jej manžel Cash Warren.
Len nedávno sme informovali o tom, že sa po viac ako dvadsaťročnom vzťahu končí spojenie herečky Jessicy Alby a jej manžela Casha Warrena. Párik, ktorý má spolu tri ratolesti, sa prestal ukazovať spoločne pred pár mesiacmi. Hoci ich posledný záber z novembra minulého roka pôsobil ešte idylicky – robili si selfie na basketbale. Ďalšia veľká správa, ktorá nasledovala 8. januára 2025 – rozchod.
V Hollywoode to však nie je jediný pár – iba v utorok na verejnosť prenikli správy o rozpade 14-ročného vzťahu speváčky a herečky Jessicy Simpsonovej a jej manžela Erica Johnsona. Dvojica, ktorá je tiež trojnásobnými rodičmi, vraj už nejaký čas žila oddelene. Špekuluje sa aj o tom, že za rozpadom lásky môže byť tretia osoba.
Zoznam rozchodov v úvode roka 2025 doplnila aj supermodelka Kaia Gerber, dcéra slávnej Cindy Crawfordovej, ktorá sa rozišla s hercom Austinom Butlerom. Viac ako trojročný vzťah sa končí, dôvody známe nie sú. Ako single žena do nového roka vstúpila aj tenistka Naomi Osaka, ktorá sa rozišla s partnerom Cordaeom. Dvojica spolu vychovávala dievčatko, ktoré sa narodilo v roku 2023. „Žiadna zlá krv. Je to skvelý chlap a otec, ale ja a Cordae už nie sme viac partneri,“ uviedla Osaka 6. januára 2025.
Herec Brandon Routh a jeho manželka Courtney Ford na zábere z roku 2019.
Zahraničnú päťku uzatvára herec Brandon Routh, ktorého si možno ešte diváci pamätajú ako predstaviteľa slávneho Supermana z filmu Superman sa vracia z roku 2006. On a jeho manželka Courtney Ford sa rozišli po 17 rokoch manželstva.
„Všetkým, ktorí nás milovali a podporovali, chceme oznámiť osobnú správu. Po 21 rokoch spolu a 17 rokoch manželstva sme sa rozhodli začať novú cestu a vstúpiť do tejto ďalšej kapitoly života ako priatelia a spolurodičia. Navždy si budeme držať palce, keď budeme prechádzať týmto divokým dobrodružstvom zvaným život,“ uviedli v spoločnom vyhlásení, s ktorým vraj otáľali niekoľko dní. Dôvodom bolo vypuknutie požiarov, ktoré zasiahlo aj ich rodinu a museli riešiť útek z domova spoločne so synom. Na rozvode to však nič nemení.
V utorok 14. januára oficiálne koniec manželstva potvrdila aj herečka Gabriela Marcinková, ktorá sa po 10 rokoch rozchádza s manželom Martinom Mihalčínom. Hviezda seriálu Pán profesor sa stretáva s choreografom Miňom Kerešom./agentury/
X X X
Nechať sa urážať pred rodinou? Dlhoročný futbalový reprezentant odmietol návrat do Žiliny
Mohol napodobniť bývalých spoluhráčov zo slovenskej futbalovej reprezentácie Juraja Kucku, Róberta Maka či Petra Pekaríka a ukončiť kariéru v domácej súťaži. Útočník Adam Nemec vysvetlil, prečo ho návrat domov neláka.
V súčasnosti 39-ročný Nemec prestúpil v júli 2008 zo Žiliny do belgického Genku za necelý milión eur. Neskôr hral aj v Nemecku, USA, Holandsku, na Cypre a Rumunsku. V poslednej menovanej krajine pôsobí aj dnes a napriek vyššiemu veku dostal ponuku na návrat na Slovensko.
„V lete mi volal Karol Belaník, s Tomášom Hubočanom do mňa tlačili, aby som prišiel do Žiliny. Nakoniec sme sa rozhodli, že zostaneme v Rumunsku,“ priznal Nemec v podcaste Futbalový VAR.
V mužstve sa v jesennej časti mohol stretnúť aj s bývalým dlhoročným kolegom z národného tímu Petrom Pekaríkom. V útoku s ním mohla byť Žilina ešte väčším konkurentom Slovana v boji o majstrovský titul. No návrat na rodnú hrudu sa nekonal.
„Teraz má Žilina opäť šancu na titul, bola to príjemná predstava vrátiť sa a vyhrať ho znova. Stále mám však trochu pachuť z návratu na Slovensko kvôli tomu, čo sa stalo XY hráčom. Neviem, či to v tomto veku má človek za potreby,“ uviedol Nemec s tým, že radšej dokončí kariéru niekde v Rumunsku, kde si vybudoval meno a ľudia ho tam majú celkom radi.
„To ma odrádza vrátiť sa na Slovensko,“ skonštatoval Nemec, ktorý narážal, napríklad, na prípad Martina Škrtela, ktorý viackrát z tribúny počúval na svoju adresu drsné pokriky.
Napriek tomu, že Nemec nie je taká výrazná a možno povedať polarizujúca osoba, ako bol Škrtel, nemyslí si, že by bol v najvyššej slovenskej súťaži ukrátený o podobné pokriky.
„Vieš, ako to je na Slovensku. Prídeš, odohráš dva-tri zlé zápasy a už sa to vezie. Vo futbale môžeš mať zlé zápasy, je to prirodzené. Ľudia u nás však na to nemajú trpezlivosť a nechať sa niekde urážať pred rodinou z tribún, to sa mi naozaj nechce. Úplne som však pred tým nezatvoril dvere,“ dodal bývalý reprezentant./agentury/