Čierny trh zažíva rozkvet, Európa čelí hrozbe. Nelegálny predaj zbraní z Ukrajiny cez platformu Telegram sa stáva čoraz rozšírenejším problémom. Samopaly, pištole, granáty či útočné pušky sú dostupné bez akýchkoľvek povolení, pričom jedinou požiadavkou je platba v kryptomenách. Reportér českého portálu iDNES.cz sa infiltroval do tejto siete a odhalil systém predaja, ktorým sa zaoberajú aj tajné služby naprieč Európou.

Rozhovor s generálnym riaditeľom Českej zbrojovky a.s. aj o tom kto je pre nich partnerom na Slovensku

Predajca operuje anonymne a neustále mení svoje účty. Komunikácia prebieha cez šifrované správy, ktoré sa automaticky mažú. Ako dôkaz vlastníctva predajca posiela fotografie a videá zbraní so špecifickými požiadavkami kupujúceho. Po zaplatení dostane zákazník súradnice miesta, kde sú zbrane ukryté, píše iDnes.

Ceny sú prirodzene oveľa nižšie. Ako uvádza portál, samopal MP5 Heckler & Koch MP5 predáva za 490 dolárov. Samopal 26 za 450 dolárov, samonabíjacia puška Taurus T4 za 820 dolárov, granát za 130. Pištoľ staršia až po nové Glocky od 120 dolárov.

Európske tajné služby sa obávajú, že s koncom vojny na Ukrajine sa zvýši prísun nelegálnych zbraní na Západ. Tento problém je podľa expertov rozsiahlejší ako predchádzajúce prípady obchodovania so zbraňami z Balkánu či Afganistanu. Česká BIS varuje, že zbrane by sa mohli dostať do rúk organizovaného zločinu či teroristických skupín.

Na Ukrajine je momentálne v obehu približne 593 000 stratených alebo odcudzených zbraní. Podľa tamojšieho šéfa kriminálneho vyšetrovania Vadima Dzyubynského sú všetky tieto zbrane evidované, no pripúšťa, že sa krajina v minulosti stretla s prípadmi, keď niektoré zmizli neznámym spôsobom.

Reportér iDNES zistil, že jeden z predajcov, s ktorým komunikoval, bol už v septembri 2023 vyšetrovaný ukrajinskou políciou. Predal pištoľ, ktorá bola následne použitá pri streľbe v Kyjeve. Samotný predajca sa k tomu reportérovi priznal a dokonca incident prezentoval ako dôkaz funkčnosti svojho „tovaru“.

České bezpečnostné zložky monitorujú situáciu, no upozorňujú, že mnohé ponuky na čiernom trhu sú podvodné. Podľa polície niektorí predajcovia len vyberú peniaze a následne zmiznú bez dodania zbraní. Napriek tomu hrozba rastie a tajné služby sa obávajú rozsiahlejšieho organizovaného pašovania.

Globálna iniciatíva proti nadnárodnému organizovanému zločinu sleduje cenové pohyby na nelegálnych trhoch so zbraňami. Experti upozorňujú, že vďaka pašeráckym sieťam by sa Turecko mohlo stať dôležitým centrom čierneho obchodu so zbraňami. Podľa analytikov sú ručné strelné zbrane a výbušniny najžiadanejším artiklom v Európe.

 Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Situácia pripomína obdobie po vojne v bývalej Juhoslávii, keď sa ilegálne zbrane rozšírili po celej Európe. Česká kontrarozviedka má skúsenosti s podobnými hrozbami, keď v roku 2003 odhalila plánovaný raketový útok na stanicu Svobodná Európa v Prahe.

Experti varujú, že ak sa situácia nepodchytí včas, môže dôjsť k masívnemu presunu nelegálnych zbraní do Európy. Tajné služby preto vyzývajú na posilnenie medzinárodnej spolupráce pri monitorovaní a zastavení čierneho obchodu so zbraňami z Ukrajiny./agentury/

X X X

Šéfa The Atlantic Jeffreyho Goldberga nechtiac pridali do skupinového četu amerického kabinetu

Jeffrey Goldberg odhalil detaily z uzavretej četovacej skupiny, kde sa diskutovalo o vojenských operáciách proti húsíom.

Biely dom v pondelok potvrdil, že šéfredaktora časopisu The Atlantic pravdepodobne náhodou pridali do textovej skupiny v aplikácii Signal, v ktorej americký minister obrany Pete Hegseth a ďalší vysokí americkí predstavitelia diskutovali o nedávnych útokoch na pozície hnutia húsíov v Jemene, informuje TASR.

The Atlantic v pondelok večer zverejnil článok, v ktorom šéfredaktor časopisu Jeffrey Goldberg informoval o tom, ako sa stal súčasťou uzavretej četovacej skupiny. Najskôr sa s ním v aplikácii spojil poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. O dva dni neskôr ho pridal do četovacej skupiny zameranej na útoky na pozície húsíov. K nim skutočne došlo 15. marca.

Členovia skupiny

Členmi skupiny boli okrem amerického ministra obrany aj viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio alebo riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe. Celkovo bolo v skupine až 18 vysokopostavených predstaviteľov administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa.

K plánu zaútočiť na pozície húsíov bol podľa Goldberga skeptický najmä viceprezident Vance, ktorý v skupine napísal, že verejnosť týmto útokom nemusí porozumieť. Poukázal na to, že húsíovia svojim raketovými útokmi ohrozujú obchodné plavidlá premávajúce cez Suezský prieplav, ktorým však prúdia iba tri percentá tovaru dovážaného do USA. „Ak si myslíte, že by sme to mali urobiť, poďme do toho. Nepáči sa mi ale, že musíme znovu zachraňovať Európu,“ napísal Vance, podľa ktorého cez Suez prúdi až 40 percent tovaru dovážaného do Európy.

Goldberg vo svojom článku píše, že pôvodne četovaciu skupinu nepovažoval za autentickú a mal podozrenie, že môže ísť o dezinformačnú kampaň. „Nemyslel som si, že to môže byť skutočné. Potom začali padať bomby,“ uviedol šéfredaktor The Atlantic.

„Zdá sa, že ide o autentickú reťaz správ a preverujeme, ako sa do nej neúmyselne pridalo iné číslo,“ uviedol hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Brian Hughes. „Vlákno je ukážkou dôkladne premyslenej politickej koordinácie medzi vysokými predstaviteľmi. Pretrvávajúci úspech operácie proti húsíom dokazuje, že nedošlo k ohrozeniu vojsk ani národnej bezpečnosti,“ dodal Hughes.

K situácii sa v pondelok vyjadril aj Trump, ktorý podľa vlastných slov o ničom nevedel. „Počujem o tom prvýkrát,“ povedal novinárom, aktuality.sk

X X X

Nech si Európa kričí, koľko chce, ostrov si vezmeme. Vance pri Grónsku pritvrdil, obvinil aj Dánsko

Americký viceprezident J. D. Vance opäť vyostril rétoriku v súvislosti s najväčším ostrovom na svete a autonómnym územím Dánska – Grónskom. V rozhovore pre stanicu Fox News Vance vyhlásil, že USA ovládnu Grónsko bez ohľadu na názor Európy, a zároveň obvinil Dánsko, že nie je „dobrým spojencom“.

Upozornil na to portál novinky.cz. Viceprezident Vance vyjadril pochybnosti o správe Dánska nad Grónskom. „Dánsko, ktoré ovláda Grónsko, nerobí svoju prácu a nie je dobrým spojencom,“ kritizoval Vance severskú krajinu.

Nevyberavo tiež vyjadril územný záujem Spojených štátov o ostrov. „Prezidenta Trumpa nezaujíma, čo na nás Európania kričia, záleží mu na tom, aby boli na prvom mieste uspokojené záujmy amerických občanov,“ povedal Vance.

„Dánsko nie je zlý spojenec. Nikdy sme neboli a ani v budúcnosti nebudeme zlí spojenci,“ reagovala podľa The Copenhagen Post dánska predsedníčka vlády.

 Podľa portálu Marines, oficiálneho webu americkej námornej pechoty, sa v Afganistane vystriedalo vyše 18-tisíc dánskych vojakov, pričom 43 ich tam zahynulo. To je pri šesťmiliónovej krajine v prepočte na hlavu najvyšší počet obetí medzi spojencami.

Americký prezident Donald Trump opakovane tvrdí, že by Grónsko rád pripojil k Spojeným štátom. Podľa Trumpa je najväčší ostrov na svete dôležitý pre bezpečnosť USA. Grónsko má geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu. Tiež má bohaté náleziská nerastných surovín.

Trump 13. marca pri stretnutí s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem vyhlásil, že si myslí, že k anexii Grónska „dôjde, pretože je nevyhnutná pre medzinárodnú bezpečnosť“.

Vzápätí vyšli protestovať do ulíc stovky Grónčanov. Ulicami metropoly Nuuku pochodovalo asi 800 ľudí s grónskymi vlajkami a plagátmi s nápismi „Donúťte Američanov odísť“ s odkazom na americkú vojenskú základňu na ostrove a „Nie sme na predaj“ reagujúcim na Trumpovu „obchodnú ponuku“.

Na ostrov príde americká delegácia

Grónsko tento týždeň navštívi americká delegácia, ktorej súčasťou bude manželka amerického viceprezidenta Usha Vanceová. Sprevádzať ju bude poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a minister energetiky Chris Wright.

 Grónsky premiér Mute Egede nadchádzajúcu návštevu americkej delegácie označil za provokáciu. Obzvlášť ho popudila účasť Waltza. „Čo robí poradca pre národnú bezpečnosť v Grónsku? Jediným účelom (návštevy) je predviesť nám demonštráciu sily a tento signál nesmie byť zle pochopený,“ povedal Egede v nedeľnom rozhovore s grónskymi novinami Sermitsiaq.

„(Waltz) je Trumpov dôverný a najbližší poradca a už len jeho prítomnosť v Grónsku určite prinúti Američanov, aby uverili v Trumpovu misiu. Preto sa tlak po tejto návšteve ešte zvýši,“ dodal.

Grónsko sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky, ale historicky, politicky a ekonomicky ide o krajinu veľmi prepojenú s Európou, najmä s Dánskom.

Po stáročia bolo pod jeho správou s výnimkou druhej svetovej vojny, keď nad ostrovom prevzali kontrolu USA a držali nad ním „ochrannú ruku“. V roku 1953 sa Grónsko stalo opäť súčasťou Dánska a od roku 1979 je jeho autonómnou súčasťou s vlastnou vládou a parlamentom (Landsting).

Hlavou štátu je dánsky monarcha, v súčasnosti kráľ Frederik X, ktorý jasne vyjadril zámer zachovať toto autonómne dánske územie a bývalú kolóniu v rámci Dánskeho kráľovstva. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné a bezpečnostné záležitosti, ako aj menovú politiku Grónska.

Ročne mu poskytuje dotáciu vo výške približne 500 miliónov eur, čo je polovica grónskeho rozpočtu. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda. Podľa článku 21 Zákona o samospráve „rozhodnutie o nezávislosti Grónska prijme ľud Grónska“.

Ostrovná krajina s hlavným mestom Nuuk zaberá rozlohu viac ako 2,1 milióna kilometrov štvorcových, ale iba 15 percent územia je trvalo bez ľadu. V Grónsku žije približne 56.000 obyvateľoch, čo z neho robí najredšie osídlenú oblasť Zeme. Až 95 percent priemyslu a ekonomiky ostrova tvorí rybolov a lov morských plodov.

Napriek tomu, že absolútnu väčšinu územia pokrýva ľad, útroby ostrova skrývajú veľké prírodné bohatstvo. Grónsko vlastní 25 z 34 minerálov, ktoré Európska komisia považuje za kritické suroviny. Patria sem vzácne kovy ako zlato a striebro, ale aj cenné kovy nevyhnutné pre technológiu batérií kobalt, meď, nikel či lítium. Ostrov ukrýva tiež veľké zásoby ropy a zemného plynu.

Význam Grónska zvýrazňuje jeho strategická poloha a v nie neposlednom rade je to aj skutočnosť, že globálne otepľovanie prináša možnosť otvorenia nových severných lodných ciest. Preto ten záujem USA, ale aj Ruska a Číny, ktoré zintenzívnili svoje aktivity v regióne.

Snaha Spojených štátov získať Grónsko nie je nová. Napríklad už americký prezident Harry Truman ponúkol Dánsku v roku 1946 za ostrov 100 miliónov dolárov v zlate, čo Dáni odmietli. Aj Donald Trump len oživil snahy zo svojho prvého prezidentského obdobia, kedy v roku 2019 vyslovil záujem kúpiť Grónsko, čo bolo rovnako odmietnuté.

Spojené štáty majú s Grónskom od roku 1951 zmluvu, ktorá umožňuje prevádzku vojenských základní a prieskum nerastných zdrojov. Vojenská prítomnosť USA sa datuje od čias druhej svetovej vojny, pričom v Thule majú už viac ako 70 rokov strategickú vojenskú základňu, ktorá je najsevernejšou americkou vojenskou základňou na svete, dnes známou pod názvom Pituffik./agentury/

X X X

Donald Trump vyvoláva strach z nových pretekov v jadrovom zbrojení (analýza Financial Times)

 Washington rozšíril atómový dáždnik nad svojimi spojencami. Teraz sa niektorí z nich obávajú, že je čas hľadať vlastné zbrane.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. 

Počas studenej vojny sa Spojené štáty a Sovietsky zväz dokázali zhodnúť aspoň na jednom: šírenie jadrových zbraní je zlé pre všetkých. Amerického prezidenta Johna F. Kennedyho „strašila“ myšlienka, že sa po celom svete „roztočia preteky v jadrovom zbrojení“, a tak v 60. rokoch inicioval rozhovory o iniciatíve, z ktorej sa stala Zmluva o nešírení jadrových zbraní.

Táto dohoda medzi superveľmocami dodnes udržiava počet jadrových zbraní v jednociferných číslach. Obmedzenie spočívalo v tom, že Spojené štáty rozšírili svoj jadrový dáždnik, aby presvedčili spojencov, že sa sami nemusia usilovať o získanie takýchto zbraní.

Zosnulý britský minister Denis Healey kedysi vtipne poznamenal, že americká jadrová politika vynakladá len „päť percent dôveryhodnosti na odstrašenie Rusov, ale 95 percent na upokojenie Európanov“. Táto záruka nebola nikdy slabšia ako teraz, za vlády Donalda Trumpa.

Konsenzus sa rozpadá

Obrat amerického prezidenta smerom k Moskve a jeho pohŕdavé ignorovanie NATO prinútilo starých amerických spojencov od Berlína a Varšavy až po Soul a Tokio čeliť niečomu nepredstaviteľnému: ako sa pripraviť na potenciálne stiahnutie amerického jadrového štítu.

„Konsenzus veľmocí o nešírení jadrových zbraní sa naozaj rozpadá,“ povedal Ankit Panda z Carnegieho nadácie a autor knihy The New Nuclear Age (Nový jadrový vek). „Fenomén Trump dodal váhu hlasom v štátoch, ktoré sú americkými spojencami, a ktoré teraz považujú jadrové zbrane vo vlastných rukách za zásadné riešenie problému, ktorým je americká nespoľahlivosť.“

Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní bol počet oficiálnych jadrových štátov obmedzený na Spojené štáty, Rusko, Čínu, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. India, Izrael a Pakistan, ktoré tento pakt nikdy nepodpísali, tiež vyvinuli jadrové zbrane, rovnako ako Severná Kórea, jediná krajina, ktorá od tejto zmluvy odstúpila.

 Splní sa Kennedyho predpoveď?

Trumpov návrat k moci vyvolal diskusiu v celej západnej aliancii. Analytici sa obávajú, že ak by sa Zmluva o nešírení jadrových zbraní rozpadla, čiastočne aj kvôli zrušeniu amerických záruk, mohli by sme sa priblížiť k svetu, v ktorom by malo jadrové zbrane 15 až 25 štátov, ako to predvídal Kennedy. To by znamenalo väčšie riziko kataklizmatickej atómovej vojny.

Jeden z najvýznamnejších odborníkov na jadrovú stratégiu Lawrence Freedman poznamenal, že táto dilema spojencov nie je nová. Zbraňový program Francúzska vznikol na základe toho, že Charles de Gaulle usúdil, že Washington je nespoľahlivý. Čína po rozchode so ZSSR v 60. rokoch minulého storočia vychádzala z podobnej kalkuláciu o Moskve.

Keď však americkí spojenci v minulosti pochybovali o Washingtone, pozreli sa na to, aké by boli alternatívy, a uvedomili si, že je to „náročné, drahé a priťahuje to na seba pozornosť“. „Nakoniec s tým žili,“ povedal Freedman. „Takýto postoj zaujali aj v minulosti. Problém je teda v tom, že pri takejto vážnej kríze si tentoraz nie sú istí, či to dokážu.“

 Nemecko

Nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz minulý mesiac povedal, že najväčšia európska krajina musí teraz preskúmať „či by sa zdieľanie jadrových zbraní alebo aspoň jadrová bezpečnosť zo strany Spojeného kráľovstva a Francúzska mohla vzťahovať aj na nás“.

Táto výzva je sama o sebe historická, no vyvolala bezprecedentnú verejnú diskusiu. Niektorí analytici sa dokonca verejne pýtali, či by sa Nemecko, ktorého povojnový imidž je postavený na podpore mieru v Európe a vo svete, vôbec malo usilovať o získanie vlastných jadrových zbraní.

Nemecko hostí americké jadrové zbrane od roku 1983. V súčasnosti sa na leteckej základni Büchel, približne sto kilometrov južne od Kolína nad Rýnom, nachádza približne 20 amerických jadrových bômb B61. Nemeckí predstavitelia sa snažia zdôrazniť, že Spojené štáty vôbec nenaznačili, že by tento jadrový štít stiahli. Minister obrany Boris Pistorius označil túto diskusiu za „eskaláciu diskusie, ktorú nepotrebujeme“.

No keď sa niektorí predstavitelia spamätali z tempa udalostí od Trumpovho nástupu do funkcie, začali nahlas uvažovať o tom, či by Nemecko nemalo zvážiť získanie vlastných jadrových zbraní. Merz začiatkom tohto mesiaca trval na tom, že k takémuto scenáru nedôjde, pričom poukázal na dve rôzne medzinárodné zmluvy, ktoré by to zakazovali.

 Bývalý nemecký veľvyslanec vo Washingtone Wolfgang Ischinger povedal, že akýkoľvek reálny návrh, že by sa Nemecko stalo jadrovou mocnosťou, by vyvolal „škandál neznámych rozmerov. Pobúrilo by to Moskvu, [pravicovú, protinemeckú] stranu Právo a spravodlivosť v Poľsku aj ostatných susedov“. „Riskovali by sme stratu väčšiny dôvery, ktorú sa nám podarilo vybudovať za posledných päť či šesť desaťročí po katastrofe druhej svetovej vojny,“ dodal.

Thorsten Benner, šéf berlínskeho Inštitútu pre globálnu verejnú politiku, je však jedným z viacerých expertov tohto think-tanku, ktorí vyslovili myšlienku, že Nemecko by malo „investovať do udržania jadrových zbraní aspoň v latentnom stave“. To by znamenalo pripraviť infraštruktúru na vytvorenie jadrovej zbrane v prípade potreby bez toho, aby ju okamžite vybudovala.

Diskusiu podľa neho vyvolali obavy z toho, kam by Spojené kráľovstvo a Francúzsko mohli politicky smerovať, najmä ak by vo francúzskych voľbách v roku 2027 zvíťazila Marine Le Penová. „Krajná ľavica aj krajná pravica vo Francúzsku sú veľmi protinemecky naladené. Hrozilo by riziko, že nebudú rešpektovať nejaký druh dohody o spoločnom využívaní jadrových zbraní,“ povedal Benner. „A čo potom?“

Poľsko

Debata v Poľsku sa posunula ešte rýchlejšie, keď sa premiér Donald Tusk tento mesiac stal prvým lídrom krajiny, ktorý vyslovil myšlienku pokračovať v jadrovom zbrojení alebo sa aspoň snažiť o dohodu o zdieľaní s Francúzskom.

Jeho politický rival, prezident Andrzej Duda, reagoval vyjadrením pre Financial Times, že by bolo lepšie presunúť americké hlavice do Poľska. To by Moskva považovala za provokáciu, ktorej sa Washington dlhodobo bráni.

„Zrazu padá veľa slov a rôznych názorov na to, čo robiť, ale všetky ukazujú, že Poľsko verí v silnejšie jadrové odstrašenie voči Rusku,“ povedal Marcin Idzik, riaditeľ predstavenstva PGZ, poľského štátom kontrolovaného výrobcu obranných zariadení.

Iná vec je, či má Poľsko schopnosť nadviazať na postoje Dudu alebo Tuska. Viceprezident Spojených štátov JD Vance pre Fox News tiež povedal, že by bol „šokovaný“, keby Trump súhlasil s premiestnením amerických zbraní do Poľska.

 A hoci Poľsko kedysi počas studenej vojny držalo jadrové hlavice – pre Moskvu, nie pre Washington – nikdy nemalo civilnú jadrovú elektráreň. Hoci ju chce postaviť do desiatich rokov, chýba mu taká infraštruktúra a odborné znalosti, ktorú iné európske krajiny majú.

Duda tvrdí, že Poľsko by na vývoj vlastných jadrových zbraní potrebovalo „desaťročia“. S týmto názorom sa vo všeobecnosti stotožňujú analytici aj lídri priemyslu. Bývalý poľský minister obrany Janusz Onyskiewicz označil Tuskov návrh za „určite dosť hypotetický a nie pre súčasnú situáciu“.

„Vyrábať jadrové zbrane od nuly je pre nás príliš nákladné a nemáme na to dostatok času,“ povedal Idzik z poľského zbrojárskeho holdingu PGZ. „Ale ak môžeme byť súčasťou nového európskeho tímu a jadrového projektu, samozrejme, že chceme byť jeho súčasťou.“

Južná Kórea

Neutíchajúci pokrok vlastného severokórejského jadrového zbrojného programu, rozkvet vzťahov Pchjongjangu s Moskvou a Trumpov návrat k moci, to všetko vyvolalo v Južnej Kórei hlboké obavy o vlastnú bezpečnosť.

„Podpora Južnej Kórei, aby si zaobstarala vlastné jadrové zbrane, sa rozširuje a pritvrdzuje,“ povedal Sangsin Li, výskumný pracovník štátneho think-tanku Korea Institute for National Unification. Hoci ani jedna z hlavných strán takýto krok nepodporila, lídri na oboch stranách obhajovali snahu o „jadrovú latenciu“, aby mohol Soul v krátkom čase vyrobiť alebo získať jadrové zbrane.

Konzervatívny starosta Soulu O Se-hun, ktorý je označovaný za možného uchádzača o prezidentský úrad, začiatkom marca vyzval Spojené štáty, aby Južnej Kórei umožnili získať zásoby jadrového materiálu podobné japonským, čím by Soul získal štatút „jadrového prahu“.

Jeho poznámky prišli krátko po tom, ako minister zahraničných vecí Čo Tche-jol povedal parlamentu, že získanie jadrových zbraní „nie je vylúčené“. „Musíme sa pripraviť na všetky možné scenáre,“ povedal.

Južná Kórea už má najväčšiu hustotu civilných jadrových reaktorov na svete. „Kórea má základnú technológiu na výrobu jadrových zbraní a už má skúsenosti s výrobou veľmi malého objemu plutónia a uránu,“ povedal emeritný profesor jadrového inžinierstva na Seoul National University Suh Kjun-rul.

„Má technológiu na výrobu surových jadrových bômb podobných tým, ktoré boli zhodené v Hirošime a Nagasaki, za tri mesiace.“ Výskumný pracovník Kórejského inštitútu pre hodnotenie a plánovanie vedy a techniky Li Čun-gun uviedol, že okrem získania dostatočného množstva jadrového materiálu by Južná Kórea „potrebovala vyrobiť aj rozbušku a jadrové hlavice, ako aj vykonať jadrové testy“.

„Ak vyhlási stav núdze a zmobilizuje všetky národné zdroje, môže vyrobiť jadrové zbrane približne za dva roky,“ povedal Li. Hoci má Južná Kórea zásoby jadrového materiálu na dva až tri roky, jej dodávky by sa podľa neho v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní pravdepodobne prerušili.

Juhokórejská ekonomika orientovaná na export by tiež ťažko znášala prípadné následné hospodárske sankcie. Suh zo Soulskej národnej univerzity však uviedol, že Trumpovo prezidentovanie ponúka Južnej Kórei „vzácnu príležitosť rokovať so Spojenými štátmi o vývoji jadrových zbraní“.

„Juhokórejčania si nakoniec budú musieť vybrať medzi tým, či sa nechajú ovládnuť Severnou Kóreou, alebo odolajú medzinárodným sankciám tým, že si vyrobia vlastné jadrové bomby, pretože denuklearizácia Severnej Kórey je zrejme nemožná,“ povedal Suh.

Japonsko

Jedinečné postavenie Japonska ako jedinej krajiny, ktorá sa stala obeťou atómovej vojny, spôsobilo, že otázka získania jadrových zbraní bola počas celej povojnovej histórie Japonska azda najväčším politickým tabu.

Zároveň v niektorých kruhoch už dlho prebieha tichá verzia tejto diskusie: diskusia, ktorá sa vyvíjala s tým, ako sa Severná Kórea stala jadrovou mocnosťou, Čína sa stala vojensky asertívnejšou a Trump spochybnil spoľahlivosť amerického jadrového dáždnika. Jeden z vysokých japonských predstaviteľov uviedol, že o tejto otázke sa vždy diskutovalo v malej skupine najjastrabejších politikov. „Okruh účastníkov sa teraz môže rozšíriť.“

Japonsko bolo prvým signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ale vďaka mierovému využívaniu jadrovej energie a otvoreniu závodu na obohacovanie uránu začiatkom 90. rokov minulého storočia získalo aj značné zásoby materiálu, ktorý by mohlo použiť na výrobu vlastnej zbrane.

 Podľa amerických vojenských expertov obrovská a sofistikovaná priemyselná základňa Japonska a jeho vedúce postavenie v mnohých oblastiach špecializovaného inžinierstva znamenajú, že by bolo schopné fyzicky jadrovú zostrojiť zbraň, a to možno už do niekoľkých mesiacov po tom, ako by tomu politici dali zelenú.

Najnovšia správa Japonska ukázala, že na konci roku 2023 malo Japonsko v domácich zásobách približne 8,6 tony plutónia, čo teoreticky stačí na výrobu niekoľkých tisícok bômb. Táto skutočnosť neunikla Číne, ktorá v minulosti využila štátne médiá, aby spochybnila, že Japonsko vlastní také množstvo materiálu.

Psychologický a politický odstup, ktorý by bolo potrebné prekonať, aby sa o takomto kroku vážne uvažovalo, je však aj v súčasnosti obrovský. V článku 9 „mierovej doložky“ ústavy sa japonský ľud „navždy zriekol vojny ako zvrchovaného práva národa“: zatiaľ čo reinterpretácie tejto doložky umožnili Japonsku vybudovať a udržiavať významné konvenčné vojenské sily, zložitosti okolo jadrového odstrašenia zostávajú na hrane.

 „Celá stratégia je zatiaľ postavená na tom, aby si Japonsko zabezpečilo záruku od Spojených štátov, že stále sedí pod ich jadrovým dáždnikom,“ povedal Stephen Nagy, profesor politiky a medzinárodných štúdií na Medzinárodnej kresťanskej univerzite v Tokiu. „Plán A je objatie Spojených štátov. Plán B je silnejšie objatie Spojených štátov a tak ďalej. Plánom Z je v tejto chvíli získanie jadrových zbraní.“

Nagy dodal, že akýkoľvek výraznejší posun v diskusii o jadrových zbraniach by zároveň odhalil, že v Japonsku je extrémny nedostatok ľudí schopných uvažovať o tejto otázke strategicky. Tak dlho sa spoliehalo na Spojené štáty, že zostala len malá skupina japonských expertov schopných usmerňovať japonskú politiku v oblasti použitia jadrových zbraní.

Podľa Nagya je to veľmi dôležité, pretože medzi tým, ako kontinentálne Spojené štáty vytvorili stratégiu odstrašovania, a tým, ako by si Japonsko malo vytvoriť svoju vlastnú, sú jasné rozdiely. Poznamenal, že Japonsko by v prípade útoku Severnej Kórey alebo Číny dostalo varovanie približne päť minút vopred. Spojené štáty by na reakciu mali 30 minút.

Spojené štáty by prežili útok na jedno alebo dve mestá; Japonsko však by bolo v podstate zničené ako štát, ak by boli zničené Tokio a Osaka. Tabu v Japonsku zostáva silné nielen preto, čo sa stalo v minulosti, ale aj preto, že otázky jadrovej stratégie sú úplne iná hra a nútia národ čeliť takým ťažkým otázkam, aktuality.sk

X X X

Európske prostriedky nesmú nahrádzať USAID, kritizuje maďarský minister

Maďarský minister zahraničných vecí označil Gruzínsko za príklad snahy liberálneho mainstreamu podkopať konzervatívne vlády.

Je neprijateľné, aby Európska komisia používala peniaze daňových poplatníkov na nahradenie zastavených amerických finančných prostriedkov USAID a pokračovala vo financovaní zásahov do vnútorných záležitostí a porušovania suverenity. Podľa agentúry MTI to povedal v pondelok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf maďarskej diplomacie na spoločnej tlačovej konferencii s ministerkou zahraničných vecí Gruzínska Makou Bočorišviliovou vyhlásil, že krajina južného Kaukazu je dnes v Európe najviditeľnejším príkladom toho, ako sa globálna diktatúra medzinárodného liberálneho mainstreamu snaží podkopať vlády založené na vlasteneckých, konzervatívnych a kresťanských princípoch, a tiež toho, že existuje dvojaký meter.

„Gruzínsko je najlepším príkladom neuveriteľne hanebného dvojakého metra, ktorý spočíva v tom, že ak liberálna strana vyhrá voľby v krajine, demokracia funguje fantasticky, ale ak vyhrá vlastenecká strana, hovorí sa o kríze demokracie,“ podčiarkol Szijjártó, aktuality.sk

X X X

EÚ zvažuje zrušenie rokovaní s Tureckom po zatknutí istanbulského primátora

EÚ zvažuje zrušenie aprílových rokovaní s Tureckom po zatknutí istanbulského primátora Imamogla, ktoré označila za mimoriadne znepokojujúce.

Hovorca Európskej komisie (EK) v pondelok uviedol, že EÚ v reakcii na zatknutie opozičného primátora Istanbulu Ekrema Imamogla nevylučuje zrušenie spoločných rokovaní s Tureckom, ktoré sú naplánované na budúci mesiac. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA.

Hovorca poukázal na skoršie vyhlásenie predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej, ktorá označila zatknutie Imamogla za „mioriadne znepokojujúce“ a pripomenula, že Turecko ako členská krajina Rady Európy a kandidát na vstup do EÚ musí rešpektovať demokratické hodnoty a predovšetkým práva volených predstaviteľov.

Rozhovory s Tureckom von der Leyenová oznámila len niekoľko dní pred zadržaním Imamogla. Uskutočniť by sa mali v apríli a zamerané budú na hospodárske témy, migráciu a bezpečnostné otázky.

Na zasadnutí Európskej rady minulý rok sa lídri členských štátov zhodli na posilnení vzťahov s Tureckom, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri stabilizácii regiónu východného Stredomoria a riešení problémov s migráciou.

Imamogla zadržali v stredu v súvislosti s obvineniami z korupcie a terorizmu. V nedeľu súd rozhodol o jeho oficiálnom zatknutí a umiestnení do vyšetrovacej väzby v prípade týkajúcom sa korupcie. Politik všetky obvinenia popiera a tvrdí, že ho vláda chce vyšetrovaním odstaviť ako politického rivala. Ministerstvo vnútra mu v nedeľu vzhľadom na vyšetrovaciu väzbu „dočasne“ odňalo funkciu starostu Istanbulu, aktuality.sk

X X X

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan označil demonštrácie proti zadržaniu istanbulského primátora ako hnutie násilia

Erdogan označil protesty proti uväzneniu istanbulského primátora za násilné hnutie a varoval opozíciu pred politickou a právnou zodpovednosťou.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok vyhlásil, že protesty proti uväzneniu istanbulského primátora Ekrema Imamogla sa stali „hnutím násilia“ a opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) bude niesť zodpovednosť za zranených policajtov a škody na majetku. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Erdogan sa po rokovaní vlády vyjadril, že by CHP mala prestať „provokovať“ občanov. „Ako národ sme s prekvapením sledovali udalosti, ktoré nastali po tom, ako sa výzva na protest opozičného lídra po korupčnej operácii v Istanbule zmenila na hnutie násilia,“ povedal Erdogan.

Viní opozíciu

„Hlavná opozičná strana je zodpovedná za našich zranených policajtov, rozbité okná našich predajcov a poškodený verejný majetok. Budú zodpovední za toto všetko, politicky v parlamente a právne zo strany súdnictva,“ dodal.

Minister vnútra Ali Yerlikaya v pondelok niektorých protestujúcich obvinil z „terorizovania“ na uliciach a ohrozovania štátnej bezpečnosti. Podľa jeho tvrdení bolo počas piatich dní protestov zatknutých už 1133 ľudí a demonštranti zranili 123 policajtov.

Minulý týždeň polícia zatkla istanbulského primátora Ekrema Imamogla pre podozrenia z korupcie a napomáhania teroristickej skupine. Zadržanie hlavného rivala súčasného prezidenta v krajine vyvolalo najväčšie demonštrácie za posledné desaťročie. Opozícia obvinenia polície označila za politicky motivované.

Napriek zákazu zhromažďovania v mnohých mestách v nedeľu v noci pokračovalo stovky tisíc ľudí v protestoch. Zástupcovia CHP tvrdia, že po zákrokoch polície skončilo niekoľko ľudí hospitalizovaných v nemocnici, aktuality.sk

X X X

Podľa Demokratov si za šéfovania Kissa funkcionári PPA stavali z dotácií rodinné domy.

Dotácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) určené na výstavbu penziónov boli v skutočnosti využívané na stavbu rodinných domov.

 Ako dnes ďalej na tlačovej besede povedal bývalý poslanec Juraj Šeliga (Demokrati), istá skupina ľudí si za týmto účelom prideľovala štátne dotácie, pričom od roku 2021 bolo takmer pol miliardy eur rozdelených v rámci podpory regionálneho rozvoja na výstavbu alebo opravu penziónov. O celej veci pritom podľa Šeligu vedel bývalý generálny riaditeľ PPA Jozef Kiss, ktorý momentálne šéfuje finančnej správe.

Podľa bývalej riaditeľky protikorupčnej sekcie PPA Zuzana Šubovej politici, vplyvní podnikatelia a tiež funkcionári platobnej agentúry stavali svoje luxusné sídla na úkor daňových poplatníkov. „V kútiku duše ale dúfali, že sa nikto nikdy nebude do hĺbky zaoberať spôsobom získania týchto nenávratných finančných prostriedkov,“ zdôraznila Šubová. Z auditu, ktorý bol urobený ešte v ére ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského, podľa Šubovej vyplýva, že 60 percent kontrolovaných projektov, na ktoré boli poskytnuté dotácie, boli podvod. Ide pritom podľa nej o dôsledok zlyhania sekcie vnútornej a finančnej kontroly PPA.

 Šubová zopakovala, že PPA poskytla na rôzne formy ubytovacích zariadení dotácie vo výške približne 500 miliónov eur. „Bolo preukázané našim preverovaním, že zamestnanci vnútornej kontroly nemali problém priamo vo výpovediach pred organmi činnými v trestnom konaní zavádzať vyšetrovateľov, aby tak zabránili možnému stíhaniu podozrivých osôb,“ vyhlásila Šubová. Ako dodala, po nástupe Kissa do čela PPA prišlo namiesto očisty agentúry k presnému opaku a kritici existujúcich pomerov boli buď kriminalizovaní, alebo museli PPA opustiť.

Agentúra SITA požiada o stanovisko bývalého generálneho riaditeľa PPA Jozefa Kissa./agentury/

X X X

Šéfredaktora omylom pridali do četu Trumpovho kabinetu: Nemyslel som si, že je to skutočné. Potom začali padať bomby

Biely dom v pondelok potvrdil, že šéfredaktora časopisu The Atlantic pravdepodobne náhodou pridali do textovej skupiny v aplikácii Signal, v ktorej americký minister obrany Pete Hegseth a ďalší vysokí americkí predstavitelia diskutovali o nedávnych útokoch na pozície hnutia húsíov v Jemene, informuje TASR.

 The Atlantic v pondelok večer zverejnil článok, v ktorom šéfredaktor časopisu Jeffrey Goldberg informoval o tom, ako sa stal súčasťou uzavretej četovacej skupiny. Najskôr sa s ním v aplikácii spojil poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. O dva dni neskôr ho pridal do četovacej skupiny zameranej na útoky na pozície húsíov. K nim skutočne došlo 15. marca.

Členmi skupiny boli okrem amerického ministra obrany aj viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio alebo riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe. Celkovo bolo v skupine až 18 vysokopostavených predstaviteľov administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa.

 K plánu zaútočiť na pozície húsíov bol podľa Goldberga skeptický najmä viceprezident Vance, ktorý v skupine napísal, že verejnosť týmto útokom nemusí porozumieť. Poukázal na to, že húsíovia svojim raketovými útokmi ohrozujú obchodné plavidlá premávajúce cez Suezský prieplav, ktorým však prúdia iba tri percentá tovaru dovážaného do USA. „Ak si myslíte, že by sme to mali urobiť, poďme do toho. Nepáči sa mi ale, že musíme znovu zachraňovať Európu,“ napísal Vance, podľa ktorého cez Suez prúdi až 40 percent tovaru dovážaného do Európy.

Goldberg vo svojom článku píše, že pôvodne četovaciu skupinu nepovažoval za autentickú a mal podozrenie, že môže ísť o dezinformačnú kampaň. „Nemyslel som si, že to môže byť skutočné. Potom začali padať bomby,“ uviedol šéfredaktor The Atlantic.

„Zdá sa, že ide o autentickú reťaz správ a preverujeme, ako sa do nej neúmyselne pridalo iné číslo,“ uviedol hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Brian Hughes. „Vlákno je ukážkou dôkladne premyslenej politickej koordinácie medzi vysokými predstaviteľmi. Pretrvávajúci úspech operácie proti húsíom dokazuje, že nedošlo k ohrozeniu vojsk ani národnej bezpečnosti,“ dodal Hughes.

K situácii sa v pondelok vyjadril aj Trump, ktorý podľa vlastných slov o ničom nevedel. „Počujem o tom prvýkrát,“ povedal novinárom.agentury/

X X X

Fico hrá so Slovenskom vabank. Máme krízu a oni vedia len dookola šaškovať, tvrdí poslanec Hlina (podcast)

Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi“?

Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.

SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).

Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.

Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, ktorí teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú,“ tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina, aktuality.sk

X X X

Slávny hollywoodsky herec Clooney ostro kritizoval Trumpa. Prezident ho na internete zosmiešnil

Slávny hollywoodsky herec a jeden z popredných priaznivcov Demokratickej strany George Clooney kritizoval amerického prezidenta Donalda Trumpa za jeho útoky voči médiám. Trump ho na oplátku na sociálnych sieťach označil za „druhoradú filmovú hviezdu a neúspešného politického komentátora“.

 Clooney v nedeľnom programe 60 Minutes televíznej stanice CBS vyzýval na ochranu slobody médií a kritizoval Trumpove útoky proti nim, uviedol portál novinky.cz.

 Držiteľ dvoch Oscarov bol hosťom programu pri príležitosti jeho debutu na Broadwayi v divadelnej adaptácii jeho vlastného filmu Dobrú noc a veľa šťastia. Ten rozpráva príbeh o novinárovi Edwardovi R. Murrowovi, ktorý sa v päťdesiatych rokoch stretol v televíznom súboji so senátorom Josephom McCarthym známym jeho honom na údajných komunistov, informoval denník The Guardian.

Televízny rozhovor so šesťdesiattriročným Clooneym sa stočil aj k otázkam v súvislosti so slobodou tlače v čase prezidentovania Donalda Trumpa. Podľa neho je teraz medzi médiami a americkou vládou pozorovateľná otvorená bitka.

„Vidíte to v LA Times, vidíte to vo Washington Post,“ spomenul Clooney dva denníky vlastnené pravicovými majiteľmi, ktorí svojim novinám vlani zabránili vyjadriť podporu jednému z kandidátov na prezidenta.

Herec tiež pripomenul, že Trump proti médiám zasahuje aj osobne prostredníctvom žalôb. Televízna stanica ABC News mu už vyplatila 16 miliónov dolárov, aby s ním urovnala žalobu za ohováranie, než o nej mohol rozhodnúť súd, a CBS čelí žalobe za zásah do volieb, ktorého sa podľa Trumpa dopustila tým, že rozhovor s jeho protikandidátkou Kamalou Harrisovou zeditovala tak, aby vyzerala pozitívnejšie v prospech demokratickej vyzývateľky. Za to Trump požaduje odškodné vo výške 20 miliónov dolárov.

„Keď ostatné tri piliere demokracie zlyhajú, keď justičná, výkonná a legislatívna vetva zlyhá, štvrtý pilier musí uspieť. ABC práve urovnala žalobu s Trumpovou vládou. CBC je v procese,“ uviedol v rozhovore Clooney.

Doplnil, že v súčasnosti “ vidíme myšlienku používania vlády na zastrašenie alebo pokutovanie, alebo používanie korporácií, aby boli novinári slabší. Vlády nemajú slobodu tlače rady. Nikdy ju nemali rady. A to platí, či už ste konzervatívec, alebo liberál, alebo na akejkoľvek strane ste. Nemajú rady tlač,“ vyhlásil Clooney v rozhovore.

Trump zosmiešnil herca

Na slová hollywoodskeho herca reagoval aj samotný americký prezident Trump. Od šéfa Bieleho domu si Clooney vyslúžil nelichotivé slová, ktoré mu adresoval prostredníctvom jeho sociálnej sieti Truth Social. „Prečo vysoko zdiskreditovaný program 60 Minutes tak vychvaľuje Georgea Clooneyho, druhoradú filmovú „hviezdu“ a neúspešného politického komentátora,“ spýtal sa Trump.

Pripomenul tiež, že to bol Clooney, kto pre denník The New York Times napísal komentár, ktorý údajne zohral kľúčovú úlohu v rozhodnutí Joea Bidena odstúpiť z minuloročných volieb.

„Tvrdo bojoval za zvolenie ospalého Joea a potom, hneď po debate, ho odkopol ako psa. Neskôr, predpokladám, že na základe príkazov z Obamovho tábora, plne tlačil ‚Kamalu‘, ale čoskoro mu došlo, že to tiež nevyjde,“ napísal americký prezident.

Clooneyho sa minulý týždeň na volebnú prehru Harrisovej pýtal moderátor talk show Stephen Colbert. „No, neviem. Čo by som mal robiť? Zaútočiť na Kapitol?“ zavtipkoval herec s odkazom na útok Trumpových priaznivcov, ktorí sa 6. januára 2021 snažili zvrátiť jeho prehru s Bidenom./agentury/

X X X

V koalícii sme sa dohodli, povedal Fico o voľbe šéfa parlamentu i viceguvernéra NBS. Vláda opäť zasadne k nákaze

Koaliční predstavitelia sa na pondelkovej koaličnej rade dohodli na všetkých volebných aktoch vrátane voľby predsedu Národnej rady SR a viceguvernéra Národnej banky Slovenska v parlamente. Schválené by mali byť všetky vládne návrhy zákonov v prvom čítaní aj návrh novelizácie ústavy. Premiér Robert Fico (Smer) o tom informoval na sociálnej sieti.

 „Dnešná koaličná rada vychádzala z predpokladu, že zajtra (25. 3.) bude mať vládna koalícia v NR SR stabilnú väčšinu a bude schopná nielen voliť, ale aj prijímať zákony,“ uviedol Fico.

Ozrejmil, že rokovanie koaličnej rady bolo pomerne krátke a prebehlo v konštruktívnej atmosfére. Ako priblížil, prítomní boli aj dvaja noví členovia vlády Rudolf Huliak a Samuel Migaľ (obaja nezávislí).

 Fico ďalej informoval, že koaličná rada sa okrem iného dohodla aj na postupe pri rokovaní o návrhoch zákonov predložených poslancami koaličných strán.

Konštatoval tiež, že stabilizácia vládnej koalície nebola jednoduchá, ani politicky pekná. „V politike, a obzvlášť v tej slovenskej, nemôžete vylúčiť žiadnu nepredvídateľnú okolnosť. Rád by som však veril, že končí doba, kedy dôsledné plnenie Programového vyhlásenia vlády bolo prekrývané stratou vládnej väčšiny,“ podotkol.

Fico tiež avizoval, že vláda bude v utorok opäť mimoriadne rokovať o vývoji slintačky a krívačky na juhu Slovenska. „Ak sa nám nákaza rozšíri, dôjde k ohrozeniu celého slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Aj preto sme vyslovili plnú podporu ministrovi Richardovi Takáčovi, s ktorým budem zajtra za prítomnosti predstaviteľov poľnohospodárov, potravinárov rokovať o odškodňovaní a ďalšom postupe,“ uviedol Fico.

Mimoriadne zasadnutie vlády a krízovej komisie na agrorezorte prebehli už počas víkendu od 22. do 23. marca. Do platnosti tiež vstúpili núdzové opatrenia, ktoré nariadil ešte v piatok hlavný veterinárny lekár SR Martin Chudý.

 Ochorenie slintačky a krívačky bolo potvrdené v chovoch dobytka v troch obciach na juhu Slovenska, a to v Medveďove, Ňárade a Bake. Ochorenie sa na Slovensko dostalo zrejme vzduchom z Maďarska. Ide o závažnú, vysoko nákazlivú, akútnu, horúčkovitú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi./agentury/

X X X

Kanada sa obrátila na WTO pre spor o čínskych clách na poľnohospodárske produkty

Obchodné napätie medzi Kanadou a Čínou eskaluje, pričom clá zasiahli aj bravčové mäso a ďalšie produkty.

Kanada začala v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) spor proti Číne pre clá na poľnohospodárske produkty a produkty rybolovu. Oznámila to v pondelok medzinárodná organizácia so sídlom v Ženeve. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

„Kanada požiadala WTO o konzultácie v spore s Čínou v súvislosti s čínskymi opatreniami, ktoré ukladajú dovozné clá na určité poľnohospodárske produkty a produkty rybolovu z Kanady,“ uviedla WTO.

Clá vo výške 100 %, oznámené začiatkom tohto mesiaca, zasiahli repkový olej, niektoré krmivá pre zvieratá bohaté na olej a hrach dovážaný z Kanady. Kanada patrí medzi popredných svetových producentov repky, ktorá sa používa na výrobu kuchynského oleja, krmiva pre zvieratá a bionafty, a Čína je historicky jedným z jej najväčších zákazníkov. Na bravčové mäso sa vzťahujú clá vo výške 25 %.

Poprední predstavitelia kanadského priemyslu uviedli, že ich tvrdo zasiahnu nové čínske clá, ktoré nasledujú po tom, ako Peking ukončil vyšetrovanie kanadských ciel na čínsky tovar zavedených minulý rok.

Clá prichádzajú v čase, keď Kanada aj Čína čelia rastúcemu obchodnému napätiu s USA, kde prezident Donald Trump zavádza rozsiahle clá pre obchodných partnerov vrátane Kanady a Číny.

Clá na elektromobily

Kanada vlani v auguste zaviedla stopercentné clá na dovoz čínskych elektrických vozidiel. Rovnaké opatrenia prijali aj USA a ich cieľom je zabrániť záplave lacných čínskych štátom dotovaných áut v Severnej Amerike. Ottawa oznámila tiež clá na dovoz výrobkov z ocele a hliníka z Číny.

Podľa čínskeho ministerstva obchodu vyšetrovanie týchto opatrení ukázalo, že politika Kanady „porušila normálny obchodný poriadok a poškodila legitímne práva a záujmy čínskych podnikov“.

Po predložení sťažností WTO sa začnú konzultácie medzi členmi, ktorí sú vo vzájomnom rozpore. Ak nedôjde k dohode, sťažovateľ môže požiadať o zriadenie osobitného senátu zloženého z troch až piatich odborníkov., aktuality.sk

X X X

Progresívne Slovensko narazilo na strop, Robert Fico zobral Hlasu polovicu voličov. Ako vyzerá podpora strán po koaličnej kríze?

„Strana SNS bola v súčasnosti ‚vysatá‘ najmä Smerom, pričom sa im podarilo získať až približne 40 000 ľudí z bývalého voličstva SNS,” hovorí sociológ Pudmarčík.

Trvalo to niekoľko mesiacov, no koalícii sa napokon podarilo urovnať nezhody. Do prvej riadnej tohtoročnej schôdze parlamentu, ktorá sa začína v utorok, tak vstupuje s plným počtom 79 hlasov.

Aktuality.sk vám pred týmto prvým testom obnovenej súdržnosti prinášajú pohľad na to, čo sa dialo s popularitou jednotlivých strán. Využívame pri tom model, združujúci výsledky piatich rôznych výskumných agentúr. Vytvorili sme ho po konzultácii s agentúrou Ipsos.

 Hlas pod Šutajom Eštokom padá

„V týchto ťažkých časoch strana potrebuje energiu a odhodlanie, ktoré Matúš pre mnohých zosobňuje,“ chválil v máji minulého roka nový prezident Peter Pellegrini svojho budúceho nástupcu Matúša Šutaja Eštoka.

Výmena na čele Hlasu bola hladká. Peter Pellegrini svojho náhradníka Eštoka predstavoval postupne všetkým štruktúram strany a svojich voličov upokojoval, že aj pod Eštokom si strana zachová svoju tvár.

Od júna minulého roka sa ale Hlas v prieskumoch prepadá. Vo voľbách v roku 2023 získala strana 14,7 percenta voličov. Ešte v máji minulého roka sa Hlas dokázal vyšvihnúť až na 18,4 percenta v prieskume agentúry Median. Zhruba po roku sa už ocitol aj pod desiatimi percentami. Agentúra NMS mu v marci namerala iba 8,8-percentnú podporu. Podľa nášho modelu sa aktuálne pohybuje na úrovni 11,3 percenta, aktuality.sk

X X X

Izraelská armáda sa priznala k útoku na kanceláriu Červeného kríža v Rafahu

Kancelária Červeného kríža v Pásme Gazy bola poškodená projektilom, Izrael priznal omyl a oznámil vyšetrovanie.

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v pondelok uviedol, že jeho kancelária v meste Rafah na juhu Pásma Gazy bola poškodená výbušným projektilom. K útoku, pri ktorom sa nikto nezranil sa prihlásil Izrael a zdôraznil, že išlo o omyl. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

„Dnes bola kancelária MVČK v Rafahu poškodená výbušným projektilom napriek tomu, že bola jasne označená a všetky strany o nej boli informované,“ informovala organizácia. „Pri tomto incidente našťastie nebol zranený žiadny zamestnanec, ale má to priamy vplyv na schopnosť MVČK vykonávať svoju činnosť. MVČK dôrazne odsudzuje útok na svoje priestory,“ uviedol vo vyhlásení.

K útoku sa v pondelok večer prihlásil Izrael, ale zdôraznil, že situáciu jeho sily nesprávne vyhodnotili. V budove podľa vlastných slov identifikovali podozrivé osoby, ktoré predstavovali riziko pre izraelské jednotky.

„Po vyšetrovaní sa zistilo, že identifikácia bola nesprávna a že budova patrí Červenému krížu. V čase streľby si sily neboli vedomé príslušnosťou budovy,“ uviedla armáda vo vyhlásení a dodala, že incident sa bude vyšetrovať.

X X X

OSN znížila o tretinu počet svojich pracovníkov v Gaze, Izrael sa priznal k útoku na Červený kríž

OSN zníži asi o tretinu počet svojich zahraničných pracovníkov v Pásme Gazy zo súčasných zhruba sto potom, čo pri zásahu jedného z jej objektov minulý týždeň zahynul jej zamestnanec s bulharským občianstvom a ďalších päť cudzincov bolo zranených.

 Podľa tlačových agentúr to oznámil hovorca generálneho tajomníka Stéphane Dujarric s tým, že podľa dostupných informácií stredajšiu explózie v objekte OSN spôsobil izraelský tank, aktuality.sk

X X X

Izraelská armáda minulú stredu poprela, že by útočila na objekt OSN. Dujarric však v dnešnom vyhlásení uviedol, že „na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii,“ úder na komplex OSN „spôsobil izraelský tank.“ Izraelská armáda sa k tomuto tvrdeniu bezprostredne nevyjadrila.

 Dujarric vo vyhlásení uviedol, že OSN „urobila ťažké rozhodnutie obmedziť svoje pôsobenie v Gaze, hoci humanitárne potreby prudko rastú“, a upresnil, že svetová organizácia stiahne asi tretinu zo súčasných zhruba sto zahraničných pracovníkov v Pásme Gazy. Zdôraznil však, že OSN z Gazy neodchádza, a poukázal na to, že tu má stále asi 13 000 palestínskych zamestnancov, ktorí pracujú hlavne pre Úrad pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA).

Rozhodnutie OSN prichádza v čase, keď Izrael už cez tri týždne nepúšťa do pásma humanitárne dodávky potravín, pohonných hmôt, liekov a ďalších potrieb pre viac ako dva milióny tamojších obyvateľov. Zdôvodňuje to okrem iného tým, že sa humanitárna pomoc zmocňuje teroristické hnutie Hamas a používa ju na zotavenie vlastných síl.

 Izrael sa priznal k útoku

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v pondelok uviedol, že jeho kancelária v meste Rafah na juhu Pásma Gazy bola poškodená výbušným projektilom. K útoku, pri ktorom sa nikto nezranil sa prihlásil Izrael a zdôraznil, že išlo o omyl.

„Dnes bola kancelária MVČK v Rafahu poškodená výbušným projektilom napriek tomu, že bola jasne označená a všetky strany o nej boli informované,“ informovala organizácia. „Pri tomto incidente našťastie nebol zranený žiadny zamestnanec, ale má to priamy vplyv na schopnosť MVČK vykonávať svoju činnosť. MVČK dôrazne odsudzuje útok na svoje priestory,“ uviedol vo vyhlásení.

K útoku sa v pondelok večer prihlásil Izrael, ale zdôraznil, že situáciu jeho sily nesprávne vyhodnotili. V budove podľa vlastných slov identifikovali podozrivé osoby, ktoré predstavovali riziko pre izraelské jednotky.

„Po vyšetrovaní sa zistilo, že identifikácia bola nesprávna a že budova patrí Červenému krížu. V čase streľby si sily neboli vedomé príslušnosťou budovy,“ uviedla armáda vo vyhlásení a dodala, že incident sa bude vyšetrovať.

Minulý utorok potom Izrael porušil dva mesiace trvajúce prímerie a obnovil rozsiahle bombardovanie a pozemné operácie, ktoré si podľa úradov v Gaze doteraz vyžiadali životy najmenej 730 Palestínčanov. Nové vojenské ťaženie má podľa vlády Benjamina Netanjahua prinútiť Hamas, aby pristúpil na nové podmienky prímeria a prepustil zostávajúcich rukojemníkov./agentury/

X X X

Prečo je Putin taký posadnutý Ukrajinou? Bez nej Rusko nemá vplyv

Už viac ako dve desaťročia sa ruský vodca Vladimir Putin neúnavne snaží obnoviť postavenie Ruska ako svetovej superveľmoci. Od roku 2007 verejne narieka nad tým, ako Moskva po rozpade Sovietskeho zväzu prišla o vplyv vo svete. Ako uvádza web glavcom.ua s odvolaním sa na pasáže od Bloombergu, jeho hlavným cieľom je vytvorenie novej sféry vplyvu, kde by Rusko bolo centrom moci.

 Moskva z tohto dôvodu vytvorila svoje obdoby Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie, a to Organizáciu Dohody o spoločnej bezpečnosti (ODKB) a Eurázijskú ekonomickú úniu (EAEÚ), ale „bez Ukrajiny, bratského slovanského národa s významným počtom obyvateľov, je potenciál týchto organizácií obmedzený“.

Ukrajina začala hľadať cestu do NATO už v roku 2000. Pred zakotvením neutrality do svojej ústavy v roku 2010. Toto ustanovenie neskôr odstránili po tom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym. Keď v roku 2022, na pozadí rozsiahlej invázie, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal o vstup do NATO a EÚ, v Kremli to vyvolalo hystériu.

Stojí za zmienku, že bývalý poradca ruského prezidenta Vladislav Surkov v rozhovore pre L’Express uviedol, že Rusko plánuje úplne zničiť Ukrajinu a plány Vladimira Putina týkajúce sa cieľov vojny sa nezmenili.

 Surkov tiež dostal otázku, aký výsledok možno považovať za víťazstvo Ruska v kontexte rokovaní, ktoré sa začali v saudskoarabskom Rijáde. „Vojenská alebo vojensko-diplomatická porážka Ukrajiny,“ odvetil a dodal: „Rozdelenie tohto umelého kvázi štátu na jeho prirodzené časti. Cestou k tomu môžu byť manévre, spomalenia a prestávky. Ale Rusko dosiahne tento cieľ,“ povedal.

Bývalý asistent Putina zároveň zdôraznil, že strategické ciele Ruska na Ukrajine sa po 24. februári 2022 nezmenili, iba sa taktické ciele prispôsobili vývoju situácie a realizácii ruskej stratégie./agentury/

X X X

Francúzi vyškolili dvadsaťjednotku. Kuriozita v Trnave, štvrtý gól nezastavila deravá sieť

Slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov prehrali aj v druhom prípravnom zápase pred domácimi ME.

 V pondelkovom stretnutí podľahli v Trnave rovesníkom z Francúzska 0:4. O triumf hostí sa dvoma gólmi zaslúžili útočník Tottenhamu Mathys Tel a Arnaud Kalimuendo zo Stade Rennes.

Mladí Slováci v piatok na Štadióne Antona Malatinského prehrali s Nemeckom 0:1 a nad ich sily bol ďalší z favoritov nadchádzajúceho európskeho šampionátu.

Zverenci trénera Jaroslava Kentoša sa na turnaji, ktorý sa uskutoční 11.-28. júna vo ôsmich slovenských mestách, stretnú v základnej A-skupine so Španielskom, Talianskom a Rumunskom. Prípravný zápas (Trnava): Slovensko 21 – Francúzsko 21 0:4 (0:2). aktuality.sk