Zakročit prokurátori EU. Na Ukrajine v januári zahynulo kvôli vojne s Ruskom najmenej 139 civilistov, ďalších 738 ich utrpelo zranenia. To je o 39 percent viac ako v decembri, uviedla dnes vo svojej najnovšej správe Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU). Najviac ľudí podľa nej zabili a zranili v prvom mesiaci roka drony krátkeho doletu, ktoré na ľudí zhadzovali výbušniny. Celkovo kvôli ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine zahynulo minimálne 12 605 civilistov, ďalších najmenej 29 178 ľudí utrpelo zranenia.

„Drony krátkeho doletu teraz predstavujú jednu z najsmrteľnejších hrozieb pre civilistov vo frontových oblastiach,“ uviedla šéfka misie Denielle Bellová. V januári podľa nej tieto zbrane zabili a zranili viac civilistov ako ktorákoľvek iná zbraň. Misia OSN zistila, že kvôli útokom bezpilotných lietadiel krátkeho doletu zhadzujúcich výbušniny zahynulo v prvom mesiaci roka 38 civilistov, ďalších 223 ľudí utrpelo zranenia. „(Drony) zasahovali ľudí v ich autách, autobusoch a na ulici,“ uviedla Bellová.

Väčšinu týchto útokov mali podľa OSN pravdepodobne na svedomí takzvané FPV drony, ktoré sú vybavené kamerami, a ich operátori tak majú v reálnom čase možnosť vidieť potenciálne ciele. V zásade to operátorovi umožňuje s vyššou mierou istoty posúdiť, či je prípadným cieľom vojenský alebo civilný objekt či osoba, píše misia OSN a upozorňuje, že nárast obetí dronov krátkeho doletu vyvoláva vážne obavy ohľadom dodržiavania základných princípov medzinárodného humanitárneho práva./agenturyú

X X X

 Fico dal Hlasu a SNS ultimátum. Potom siahne na ministerské posty. Danko hovorí o porušení koaličnej zmluvy

Koaličné strany Hlas a SNS majú do pondelka 17. februára priestor na rokovanie o riešení obnovenia stálej vládnej väčšiny.

Ak do tohto termínu nedosiahnu vnútrostranícke dohody s poslancami, ktorí opustili ich kluby, akceptujú, že premiér a predseda Smeru Robert Fico v ten deň navrhne prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu viaceré zmeny vo vláde. Podľa Fica sa koalícia musí okamžite vrátiť k plneniu vládneho programu. Premiér o tom informoval na sociálnej sieti.

 „Predstavitelia vládnej koalície dnes priamo aj nepriamo intenzívne rokovali o definitívnom vyriešení krízy v stranách Hlas-SD a SNS, ktoré v súčasnosti nevedia stabilne garantovať funkčnú vládnu väčšinu vzhľadom na odchody poslancov z ich parlamentných klubov,“ informoval v utorok premiér. O priestor na rokovanie požiadali Fica strany Hlas a SNS. Do pondelka chcú tieto strany predložiť návrhy riešenia na obnovenie stálej vládnej väčšiny.

Danko: Porušenie koaličnej zmluvy

Spôsob, akým sa premiér Fico rozhodol riešiť koaličnú krízu, je hrubým porušením koaličnej dohody. Tvrdí to šéf SNS Andrej Danko v otvorenom liste premiérovi, ktorý má TASR k dispozícii. Danko vyzval premiéra, aby nevytváral tlak a nedehonestoval strany SNS a Hlas-SD. Odkazuje mu, že ministrov nemôže meniť bez súhlasu materských strán. Za situáciu podľa Danka nenesú zodpovednosť strany SNS a Hlas.

 Danko v liste prosí Fica, aby neútočil na SNS a Hlas-SD. „Toto už nie je našou zodpovednosťou. Ste premiér a veľmi dobre viete, kto ich zlomil, ovláda a získal na svoju stranu. Riešte to s tými ľuďmi, nie útokmi do nás a strašením verejnosti s voľbami,“ opísal šéf SNS odídencov z koaličných klubov.

Pripomenul KDH a matovičovcov

„Vaším krátkodobým riešením je v rozpore s koaličnou zmluvou odobrať strane Hlas-SD ministerstvo a prideliť ho ľuďom, ktorí zradili Hlas-SD a to isté chcete urobiť i s ministerstvom cestovného ruchu a športu. Dokonca núkate miesta na svojej kandidátke i mojim ministrom, čo ma osobne sklamalo,“ uviedol šéf SNS. Pýta sa Fica, či mu neprekáža, že ministrom by mal byť Rudolf Huliak, ktorý je po odchode z klubu SNS nezaradeným poslancom parlamentu. Podľa Danka ho sám Fico nechcel na ministerstve životného prostredia.

Pripomenul, že Ústava SR neumožňuje tzv. imperatívny mandát. „Tak ako aj vám v roku 2020 odišli poslanci, stalo sa to tejto vláde, i SNS a strane Hlas. Stalo sa to aj KDH a hnutiu Slovensko, to však neznamená, že by sme to mali využívať na vzájomné útoky a alibizmus,“ myslí si predseda SNS.

 Základom fungovania v parlamente je podľa neho spolupráca strán a vzájomný rešpekt a tolerancia pri napĺňaní programu. „To si naozaj želáte byť premiérom vlády zloženej z politických strán a vydieračov? Musíte vedieť, že to nemôže fungovať,“ odkázal Danko.

Trikrát vám SNS pomohla stať sa premiérom

Skonštatoval, že Ficovi chýba empatia ku koaličným partnerom. „Ak padnú strany SNS a Hlas-SD, padnete aj vy, a o to ide našim nepriateľom,“ dodal s tým, že Fico nemá hádzať zodpovednosť na koaličných partnerov, inak opäť ostane sám. „My potrebujeme vás a vy potrebujete nás, ale akonáhle sa rozhodnete rokovať individuálne s ľuďmi, ktorí zradili, je to vaše rozhodnutie, ktoré nebude mať dlhú trvácnosť,“ myslí si šéf SNS.

Danko tiež v liste pripomína Ficovi, že ho podržal aj v uplynulých rokoch, či už v koalícii alebo v opozícii. „Trikrát vám naša politická strana SNS pomohla stať sa premiérom a vždy ste nás použili a následne takmer zničili. Aj pri tvorbe tejto vlády sme ako SNS ustúpili z požiadaviek a je logické, že sme nedokázali mocensky uspokojiť všetkých našich poslancov. Všetko ste si rozhodli za naším chrbtom so stranou Hlas-SD a tu je výsledok,“ poznamenal. Podľa šéfa SNS je „veľká škoda“, že premiér svoju emóciu, boj a silu nesústreďuje na to, čo spoločne sľúbili voličom.

Koalícia mala na začiatku volebného obdobia 79 poslancov. Vlani z klubu SNS vystúpili traja poslanci – Rudolf Huliak, Pavol Ľupták a Ivan Ševčík. Klub Hlas v tomto roku prišiel o troch poslancov, Roman Malatinec sa pridal k odídencom zo SNS a Radomíra Šalitroša a Samuela Migaľa zo strany vylúčili.

Poslanci okolo Huliaka už skôr deklarovali pripravenosť pomáhať napĺňať koalícii programové vyhlásenie vlády. Poukazovali však na to, že rokovania ešte prebiehajú a závisí to od ich výsledku. Viacerí ministri v posledných dňoch pripustili zmeny vo vláde súvisiace so zmenami pomerov v Národnej rade./agentury/

X X X

 Fico: Máme morálne právo uvažovať nad zastavením dodávok plynu zo Slovenska na Ukrajinu

Slovensko má morálne právo uvažovať nad metódami, ako zastaviť dodávky zemného plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Uviedol to vo videu na sociálnej sieti slovenský premiér Robert Fico. Podľa neho s dodávkami plynu plynovodom Vojany-Užhorod Slovensko ako štát nemá nič spoločné. Ide o biznis zahraničných dodávateľov plynu.

„Niekoľko dní už tečie plyn cez Vojany na Ukrajinu. Plyn, bez ktorého by Ukrajina zamrzla. V tomto Slovensko prsty nemá. Dodávateľmi sú zahraničné firmy. My však máme morálne právo uvažovať nad metódami, ako zastaviť zahraničné dodávky plynu na Ukrajinu. Tieto zahraničné dodávky zo Slovenska na Ukrajinu totiž spôsobujú ešte väčší tlak na ceny plynu, ktorá sa už dnes pohybovala na rekordnej úrovni okolo 60 eur za megawatthodinu,“ povedal Fico.

Slovenský premiér tvrdí, že jeho vláda stále rieši problém zastavenia tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej na západ. „Téme sa intenzívne venujeme, tak na domácej ako aj európskej úrovni, pretože Európa robí zo seba blázna. Ukrajina ju môže poškodiť koľko len chce. Európa však nemôže Ukrajine ani vlások pokriviť,“ konštatoval Fic. Plynovod Vojany-Užhorod, ktorým sme už neraz pomohli nášmu východnému susedovi, znova ožil minulý týždeň. Ako vyplýva z údajov slovenského prepravcu zemného plynu, spoločnosti Eustream, vo štvrtok (6. február) poslali dodávatelia zo Slovenska na Ukrajinu vojanským plynovodom takmer 3 milióny metrov kubických plynu. Ďalšie dni vyše 7 miliónov metrov kubických plynu a v súčasnosti už posielame nášmu susedovi takmer 8 miliónov kubíkov plynu denne.

Ukrajina po ruských útokoch na jej plynárenské zariadenia začala minulý týždeň znovu odoberať plyn tiež prostredníctvom záložného plynovodu zo Slovenska, dodávateľmi sú podľa Fica zahraničné firmy. Kyjev tiež zvýšil dovoz suroviny z Poľska a Maďarska.

Dodávky plynu z európskych krajín na Ukrajinu podľa Fica ešte viac zvyšujú tlak na ceny suroviny.

Slovenský premiér už skôr pohrozil Kyjevu, že v reakcii na ukončenie prepravy ruského plynu cez svoje územie zablokuje pomoc Ukrajine od EÚ. Krok Ukrajiny podľa neho spôsobí Slovensku výpadok príjmov z prepravy ruského plynu. Ten nanovo začal prúdiť na Slovensko cez Turecko a ďalšie krajiny.

Fico tiež povedal, že neschopnosť EÚ konkurovať Spojeným štátom povedie k tomu, že Európa bude kupovať viac ropy a plynu z USA. Podľa neho tak závislosť z východu na dodávkach suroviny bude nahradená závislosťou zo západu.

Slovenský ministerský predseda zopakoval svoje tvrdenie, že vojna na Ukrajine podľa neho vyhovuje západným krajinám, lebo prostredníctvom tohto konfliktu chcú oslabiť Rusko. Dodal, že to sa nestane a že Ukrajina, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej vojenskej invázii, zaplatí vysokú cenu. Fico dlhodobo kritizuje napríklad dodávky zbraní na Ukrajinu a po predvlaňajšom vymenovaní do čela svojej terajšej vlády presadil zastavenie slovenskej vojenskej pomoci Kyjevu zo štátnych zásob./agentury/

X X X

   Putin prepustil amerického učiteľa na slobodu

Rusko prepustilo z väzenia Američana Marca Fogela, ktorého ruský súd predtým uznal vinným z pašovania drog a poslal ho do väzenia na 14 rokov.

 Lisa Hylandová, vľavo, a ďalší členovia rodiny sa v sobotu 15. júla 2023 vo Washingtone stretávajú pred Bielym domom počas demonštrácie za prepustenie Marca Fogela z ruského väzenia.

Informujú o tom svetové agentúry s odvolaním sa na Biely dom. Dohodu o prepustení podľa neho vyjednal okrem iného splnomocnenec amerického prezidenta Steve Witkoff, ktorý dnes navštívil Moskvu. S rovnakou informáciou o niečo skôr prišiel americký denník The New York Times (NYT). Moskva zatiaľ túto informáciu nepotvrdila, ruská štátna agentúra TASS cituje v tejto súvislosti Biely dom.

„Prezident (Donald) Trump, Steve Witkoff a prezidentovi poradcovia vyjednali výmenu, ktorá predstavuje prejav dobrej viery zo strany Rusov a znamenie, že ideme správnym smerom k ukončeniu brutálnej a hroznej vojny na Ukrajine,“ povedal podľa agentúry Reuters poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Podľa agentúry AP už neoznámil, čo výmenou poskytli Rusom Američania. Predchádzajúce výmeny väzňov obvykle zahŕňali prepustenie Rusov väznených na Západe.

Witkoff, ktorý je Trumpovým splnomocnencom pre Blízky východ, podnikol vopred neohlásenú cestu do Ruska, kde Fogela vyzdvihol, píše Reuters. Lietadlo s nimi podľa Waltza medzitým opustilo ruský vzdušný priestor. „Dnes v noci bude Marc Fogel na americkej pôde a stretne sa so svojou rodinou a blízkymi,“ povedal Waltz.

Marc Fogel je americký učiteľ, ktorého v auguste 2021 zatkli na moskovskom letisku Šeremeťjevo so 17 gramami konope, ktoré mal podľa svojich slov na lekárske účely. V júni 2022 ho ruský súd uznal vinným z obchodovania s drogami a poslal ho na 14 rokov do väzenia. Predchádzajúca administratíva prezidenta Joea Bidena Fogela označila za neprávom zadržiavaného./agentury/

X X X

 Proti alkoholu už zasiahol, teraz ruský gubernátor chce zakázať potraty. Vplyvná poslankyňa z Moskvy mu odkázala, aby najprv zvýšil platy

Gubernátor Vologodskej oblasti, ktorý tvrdí, že Západ chce zlikvidovať ruskú civilizáciu, robí kroky, aby Rusi nezničili sami seba. Georgij Filimonov si najprv posvietil na predaj alkoholických nápojov a teraz vyrazil do boja proti potratom. Kým v prvom prípade spravil zjavne dobrý skutok, naopak, návrh zakázať umelé prerušenie tehotenstva vyvoláva prinajmenšom rozpaky. A u mnohých žien vyslovene nevôľu.

  Filimonov riadi región v severozápadnej časti Ruskej federácie od októbra 2023. V ťažení proti alkoholizmu sa poponáhľal tak, že od maca 2024 nadobudol účinnosť miestny zákon, ktorý výrazne obmedzil možnosť kúpiť si fľašku. Počas pracovných dní sa môže alkohol predávať v obchodoch iba od 12. do 14. hodiny. Cez víkendy sa takpovediac zľutoval nad pijanmi, pretože vodku alebo iné „ostré“ nápoje sa dajú zohnať od 8. do 23. hodiny. Od zásahu proti alkoholu si sľubuje nielen menej predčasných úmrtí, ale aj vyššiu pôrodnosť.

Bittó Cigániková: Za sprísnenie zákona o interrupciách je necelých osem percent ľudí

 Z údajov ruského štatistického úradu vyplýva, že obyvatelia Vologodskej oblasti ročne vypijú v priemere na hlavu 10,5 litra čistého alkoholu (na Slovensku je to len o niečo menej). Filimonov poukazuje na to, že v Čečensku, kde sa môže predávať alkohol len od 8. do 10. hodiny, je jeho ročná spotreba iba 0,1 litra na jedného človeka. Treba však upozorniť, že táto časť Ruskej federácie je prevažne moslimská, takže biznisu s alkoholom sa tam dariť nemôže. No asi faktom je aj to, že striedme pitie tam zlepšuje demografickú krivku. „V Čečensku je najvyššia miera pôrodnosti. U nás sa môže v priebehu piatich rokov zvýšiť počet narodených detí jedenapolnásobne až dvojnásobne,“ povedal pre denník Kommersant 44-ročný Filimonov v súvislosti s obmedzením času predaja alkoholu.

Takzvaný suchý zákon však gubernátorovi nestačí v snahe mať viac novorodencov, zachádza oveľa ďalej. Ide o umelé prerušenie tehotenstva. Proti interrupciám sa zameral hneď po zvolení na čelo Vologodskej oblasti. Na konci roku 2013 presadil svoj návrh, aby úrady pokutovali za nabádanie ísť na potrat. „Fyzické osoby môžu dostať pokutu od 3-tisíc do 5-tisíc rubľov, štátni zamestnanci 10-tisíc až 20-tisíc a právnické osoby od 30-tisíc do 50-tisíc,“ informovala vtedy agentúra TASS. Jedno euro je v prepočte zhruba 100 rubľov, takže rozpätie vychádza od 30 eur do 5-tisíc eur. Kritici návrhu právnej normy upozorňovali, že bude ťažké dokázať vinu, ale nepochodili.

Podľa sčítania ľudu z roku 2022 má Vologodská oblasť približne 1,27 milióna obyvateľov. Keď schvaľovali návrh o pokutách, na jej území zaznamenali od januára do novembra 2023 zhruba viac ako 1600 potratov. Filimonov varuje, že počet obyvateľov pomaly ubúda, preto treba proti interrupciám zakročiť.

Gubernátor avizoval, že rokovanie miestnej vlády o takmer úplnom zákaze potratov sa uskutoční v polovici tohto mesiaca. Ak sa to udeje, Vologodská oblasť sa stane vôbec prvým ruským regiónom, v ktorom bude zákaz umelého prerušenia tehotenstva aj na súkromných klinikách. Filimonov sa snaží utlmiť kritiku ubezpečením, že na potraty budú môcť naďalej chodiť obete sexuálneho násilia a ženy s vážnymi zdravotnými problémami.

Filimonov počuje výhrady od politikov aj od gynekológov. Je však zjavne odhodlaný tvrdohlavo ísť za svojim cieľom. Ochrancovia práv žien ho varujú, že by asi porušil ústavu. Niektorí s ním síce súhlasia, ale zároveň prízvukujú, že Rusky potrebujú žiť v takých podmienkach, aby mali záujem založiť si rodinu. A podobne to platí o mužoch, aby sa o ňu dokázali primerane postarať. Poslankyňa Nina Ostaninová poukázala na viacero potrieb vrátane cenovo dostupného bývania. Samozrejme, že sa zmienila aj o príjmoch. „Keď gubernátor garantuje našej mládeži, mužom, pracovné miesto s mesačným platom 200-tisíc rubľov, tak si myslím, že vo Vologodskej oblasti exploduje pôrodnosť,“ povedala pre server NVI predsedníčka parlamentného výboru na ochranu rodiny. Nevedno, či to myslela ironicky na adresu Filimonova. Musel by sa stať totiž zázrak, aby mzdy narástli na 200-tisíc rubľov. V prepočte by to vychádzalo okolo 2-tisíc eur. Priemerná mesačná mzda v Rusku však dosahuje približne len 84-tisíc rubľov,

 Gubernátor už sľúbil, že má motivačná plán, ako zvýšiť pôrodnosť, ale ani zďaleka to nie to, čo si predstavuje komunistická poslankyňa Ostaninová. Filimonov vyhlásil, že vyčlení 2,8 miliardy rubľov (28 miliónov eur) na to, aby sa vo Vologodskej oblasti rodilo viac detí. Zmienil sa o podpore bývania, o subvencii jedného z manželov počas štúdia na univerzite a o väčšom objeme peňazí pre mladé matky a viacdetné rodiny. Z tých necelých 30 miliónov eur v prepočte však ťažko dosiahne revolúciu v pôrodnosti.

Odborníci z oblasti zdravotníctva vystríhajú Filimonova pred tým, že jeho zámer by mohol priniesť viac škody ako úžitku. Uznávaná ruská expertka zo Svetovej zdravotníckej organizácie Ljubov Jerefejevová zdôraznila, že potraty sa robili a robiť neprestanú, taká je podľa nej realita. Ďalej pripomenula, že keď v Sovietskom zväze v rokoch 1936 – 1955 platil absolútny zákaz interrupcií, pôrodnosť sa zvýšia iba mierne. Zvlášť podčiarkla, že návrh Filimonova by nepochybne viedol k vykonávaniu ilegálnych interrupcií. „Akékoľvek obmedzenia sú základ korupcie. Kde ľudia niečo nemôžu nájsť, hľadajú inde. V takom prípade budú vo Vologodskej oblasti prekvitať ilegálne potraty, zarobí medicínska mafia. Takže peniaze nepôjdu do rozpočtu, ale do jej vreciek,“ citoval server Lenta Jerefejevovú.

 Kritici poukazujú aj to, že tehotné ženy, ktoré sa rozhodnú dať si odstrániť svoj plod, by nemuseli ani hľadať nelegálnu službu vo Vologodskej oblasti. „Nazdávam sa, že budú cestovať do iných regiónov Ruska,“ povedala pre Lentu poslankyňa Tatiana Bucká z vládnucej strany Jednotné Rusko, ktorá má vyštudovanú medicínu.

V krajine sa začalo hlasnejšie hovoriť o možnom zákaze potratov pred dvomi rokmi. Debatu iniciovala ruská pravoslávna cirkev. V Dume sa touto možnosťou zaoberali, ale išlo to nakoniec dostratena. Server URA oslovil hovorcu prezidenta Vladimira Putina, čo si v Kremli myslia o potenciálnom zákaze vo Vologodskej oblasti, ale jasnú odpoveď sa nedozvedel. Dmitrij Peskov povedal, že v tejto chvíli nemá čo komentovať, pretože sa ešte len chystá zasadnutie regionálnej vlády./agentury/

X X X

 Americký minister financií Scott Bessent navštívi Ukrajinu

 Cieľom Bessentovej návštevy je podľa agentúry Reuters debata o nerastných surovinách, ktoré chce Donald Trump výmenou za dodávky pomoci pre Ukrajinu.

Americký minister financií Scott Bessent navštívi Ukrajinu, aby sa stretol s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedol v utorok prezident Spojených štátov Donald Trump. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.

Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social dodal, že ozbrojený konflikt medzi Moskvou a Kyjevom „sa musí skončiť a aj čoskoro skončí“, pretože počas takmer troch rokov jeho trvania došlo „k príliš veľkému množstvu úmrtí a ničení“.

Šéf Bieleho domu neposkytol žiadne detaily ohľadom toho, kedy sa Bessentova cesta uskutoční a ani ako dlho bude trvať. Americké ministerstvo financií na otázky týkajúce sa tejto témy podľa AFP nereagovalo.

 Trumpova požiadavka

Prezident USA opakovane naliehal na ukončenie vojny na Ukrajine, no zároveň vyhlásil, že Kyjevu bude dodávať pomoc len výmenou za vzácne kovy, ktoré sa v krajine nachádzajú. Podľa agentúry Reuters je cieľom Bessentovej návštevy práve debata o týchto nerastných surovinách.

Zelenskyj naopak požaduje od USA pevné bezpečnostné záruky ako súčasť akejkoľvek dohody s Ruskom. Podľa AFP sa obáva, že ak dohoda nebude obsahovať takéto záväzky, napríklad aj členstvo v NATO alebo vyslanie mierových jednotiek, Kremľu to poskytne čas na prípravu nového útoku.

AFP v pondelok informovala, že Ukrajinu by mal koncom februára navštíviť aj osobitný vyslanec Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg. Americký prezident ho údajne poveril vypracovaním plánu na zastavenie bojov na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

 Trump udrel clami, EÚ sľubuje odvetu. Podľa Fica je to prejav nedôvery, Šefčovič varuje pred infláciou

Európska únia neponechá najnovšie americké clá na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov bez odpovede. Vo vyhlásení to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Komisár pre obchod Maroš Šefčovič v Európskom parlamente (EP) varoval, že krok amerického prezidenta Donalda Trumpa podporí infláciu. Ministri obchodu dvadsaťsedmičky budú o možnej reakcii EÚ rokovať prostredníctvom mimoriadnej videokonferencie, uviedla s odvolaním sa na diplomatov agentúra Reuters.

Ekonóm Páleník v Ide o pravdu: Trumpova obchodná vojna môže eskalovať v špirále. Prečo clá zasiahnu najviac Slovensko?

 „Neoprávnené clá voči EÚ nezostanú bez odozvy – vyvolajú tvrdé a primerané protiopatrenia,“ vyhlásila predsedníčka úniovej exekutívy. „Clá sú dane – zlé pre podniky, horšie pre spotrebiteľov,“ dodala.

„Veľmi ľutujem rozhodnutie USA uvaliť clá na európsky vývoz ocele a hliníka,“ uviedla von der Leyenová s tým, že EÚ podľa nej bude konať na ochranu hospodárskych záujmov. „Budeme chrániť našich pracovníkov, podniky a spotrebiteľov,“ uzavrela.

 Európska komisia je exekutívnym orgánom EÚ a na starosti má aj obchodnú politiku únie. Portfólio je v gescii slovenského komisára Maroša Šefčoviča. Ten v dnešnom prejave v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu povedal, že medzinárodnému obchodu sa darí v prostredí založenom na predvídateľnosti a spravodlivých pravidlách. Varoval tiež, že krok amerického prezidenta Donalda Trumpa podporí infláciu.

Trump oznámil, že Spojené štáty zavedú 25-percentné clo na dovoz ocele a hliníka. Opatrenie sa týka všetkých krajín a podľa oznámenia Bieleho domu začne platiť 12. marca. „Dnes zjednodušujem naše clá na oceľ a hliník, aby každý pochopil, čo to znamená,“ povedal Trump.

Clá nemajú opodstatnenie, je to ekonomicky kontraproduktívne

Šefčovič v časti svojho prejavu venovanom vzťahom s USA skonštatoval, že nanešťastie tarify, ktorými už predtým hrozil americký prezident Donald Trump, sú späť. Pripomenul, že Trump v pondelok (10. 2.) podpísal nariadenie, ktorým sa bez výnimiek zavádzajú 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov a to sa týka aj Európy, pričom Trump nevylučuje ani zavedenie ciel na ďalšie produkty. Ďalšie na rade by mohli byť automobily, lieky alebo mikročipy.

„Ľutujeme, že došlo k zavedeniu týchto taríf, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie a sú ekonomicky kontraproduktívne. Narušujú hlboko integrované výrobné reťazce, ktoré EÚ a USA spoločne vytvorili, sú zlé pre podnikanie a obchod, zvýšia ceny spotrebiteľom a zvýšia infláciu,“ opísal situáciu pred europoslancami.

Čo by pre Slovensko znamenalo, ak by USA zaviedli clá na EÚ? Odpovedá ekonóm Páleník

 Ak by Spojené štáty zaviedli clá, Európska únia na to musí reagovať jednotne. Je dôležité, aby sme sa spolupodieľali na tomto rozhodnutí a tlmočili potreby slovenskej ekonomiky, hovorí pre Pravdu Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. Problém vidí aj v tom, že štát zrejme nebude schopný pomôcť niektorým podnikom, ktoré budú zavedením ciel najviac postihnuté.

Slovenský eurokomisár skonštatoval, že nové americké clá majú negatívny efekt pre celosvetový obchodný systém a je to ten najhorší možný scenár, aký mohol nastať.

Šefčovič zdôraznil, že EÚ bude chrániť svoje záujmy. „Momentálne hľadáme spôsoby, ako čo najvyvážanejšie zareagovať a chrániť naše podniky, pracovníkov a spotrebiteľov,“ odkázal Šefčovič. Priznal, že situácia, ktorá nastala, „nie je náš preferovaný scenár“, ale ako dodal, EÚ je ochotná viesť dialóg s americkou stranou, rokovať a nájsť čo najlepšie riešenie pre obe strany.

Fico: Je to prejav nedôvery

Zavedenie vysokých ciel na oceľ a hliník z Európy je prejavom nedôvery amerického prezidenta Donalda Trumpa k sile Európskej únie (EÚ), ktorú nerešpektuje. Vo videu na sociálnej sieti to uviedol premiér Robert Fico (Smer). Podľa vlastných slov však nepochybuje, že za vysoké americké clá bude opozícia obviňovať predsedu vlády a celú vládnu koalíciu.

Neschopnosť EÚ konkurovať Spojeným štátom bude podľa Fica viesť „veľkých chlapcov“ v Európe k viacerým rozhodnutiam. „Po prvé, že Európa bude kupovať ešte viac a viac plynu a ropy zo Spojených štátov. Teda jedna východná závislosť bude nahradená západnou. Po druhé, ako to konštatoval generálny tajomník NATO, Európa bude platiť Spojeným štátom za zbrane pre Ukrajinu. A po tretie, Európa bez väčšieho odporu odsúhlasí brutálne zvýšenie zbrojných výdavkov,“ vymenoval.

Rozhodujúci európski hráči sa potom podľa neho budú spoliehať na to, že americký prezident si nové clá rozmyslí. „Pre prípad, že si to nerozmyslí, musíme mať aspoň predtuchu, čo rozhodnutie o uvalení vysokého cla na oceľ a hliník bude znamenať pre celú Úniu a Slovensko a aké ochranné opatrenia sme schopní, vrátane záujmu udržať kvalitné euroatlantické rozhodnutia, prijať,“ dodal Fico./agentury/

X X X

 Dotlačí Donald Trump Putina k mieru? Expert vyslovil mrazivú prognózu

Na archívnej snímke z 26. apríla 2023 dym stúpa z obytných budov počas ťažkých bojov medzi ukrajinskou a ruskou armádou v meste Bachmut v Doneckej oblasti na východe UkrajinyZdroj: TASR/AP

Kľúčovou otázkou je, či skôr nastane ekonomický kolaps, alebo sa minú ľudské sily.

Vo štvrtok 24. februára 2022 Rusko pod vedením Vladimira Putina napadlo Ukrajinu a rozpútalo v Európe suverénne najdesivejší konflikt od skončenia 2. svetovej vojny.

Po troch rokov bojov si Ukrajina síce udržala nezávislosť a spôsobila armáde okupantov obrovské škody, no aj samotné ruské vedenie zaskočilo, ako poslušne sa Rusi nechávajú zabíjať v „mlynčeku na mäso“, zhrnul pre Aktuality.sk analytik Vladimír Bednár.

Dianie na bojiskách sleduje dlhodobo a svoje postrehy každý týždeň prináša aj čitateľom Aktuality.sk.

 Z jeho odpovedí vyplýva, že práve poslušnosť Rusov zásadne znižuje možnosť, že by americký prezident Donald Trump mohol Putina „dotlačiť“ k reálnej mierovej dohode a pravdepodobnejší je scenár, z ktorého mrazí, aktuality.sk

X X X

 Do ochrany energetickej infraštruktúry sa zapojilo vyše tisíc vojakov. Plynovody monitorujú z vrtuľníkov a štvorkoliek

Vybrané kritické objekty slovenskej energetickej infraštruktúry chráni a zabezpečuje zatiaľ dovedna 1 061 vojakov Ozbrojených síl (OS) SR. Ich poslaním je zúčastňovať sa na operácii s názvom Iron Stream, ktorej nácvik armáda v utorok (11.2.) ukázala na leteckej základni v Kuchyni. Konkrétne miesta na plynovode či ropovode chránia ozbrojenci za pomoci vrtuľníkov Black Hawk, dronov, štvorkoliek a ďalšej techniky.

 Ako uviedol veliteľ operácie Iron Stream a veliteľ síl pre špeciálne operácie generálmajor Jaroslav Krám, akciu podporuje celá armáda. Rozdelila ju do dvoch fáz, pričom v prvej došlo k zhodnoteniu rôznych objektov, z ktorých v spolupráci s civilnými spoločnosťami OS SR vytipovali istý počet tých, ktoré sa rozhodli zabezpečovať.

„Celá operácia bola spustená 20. decembra 2024 a trvá až dodnes,“ uviedol Krám. Podľa predstaviteľov armády vojaci hliadkujú vo dne v noci v akýchkoľvek podmienkach. Monitorujú každý bod, ktorý bol vybraný ako kritický objekt.

 Ozbrojené sily odhalili aj štatistiky o rozsahu ochrany infraštruktúry. Od začiatku operácie bolo vykonaných 1 530 hliadkovaní, do nich armáda nasadila 1 061 profesionálnych vojakov a vojačiek a použila pritom 380 kusov vojenskej techniky. Pozemnými zariadeniami najazdila viac ako 85 300 kilometrov, kým vrtuľníky nalietali takmer 40 letových hodín.

Ako uviedol náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko, počas operácie sa výrazne znížil počet pokusov o monitoring slovenskej kritickej infraštruktúry tretími stranami. „Žiadny priamy útok na kritickú infraštruktúru sme nezaznamenali,“ doplnil.

 Ukážka zásahu

Ozbrojené sily médiám predstavili dva príklady zásahov pri obrane infraštruktúry. Počas prvého vojaci na štvorkolke skontrolovali dvoch civilistov, ktorí sa pri objektoch zdržiavali, no nevykonávali obzvlášť podozrivú aktivitu. Vojaci majú podľa novej legislatívy právo civilistov upozorniť a požiadať ich, aby oblasť opustili.

V druhej ukážke prišli k objektu kritickej infraštruktúry ozbrojení muži, na čo armáda okamžite upovedomila svoje jednotky. Na miesto rýchlo dorazili vojaci na štvorkolke sprevádzaní dvomi helikoptérami Black Hawk americkej výroby. Z nich sa jednotky spustili na lanách, výtržníkov spacifikovali a následne počkali na príchod polície.

Na úplný záver armáda vykonala na troch helikoptérach Black Hawk aj prelet nad objektami vybranej infraštruktúry.

Ukážka zásahu bezpečnostných zložiek pri monitorovaní a ochrane kritickej infraštruktúry

 Po skončení ukážok zásahu bezpečnostných zložiek pri monitorovaní a ochrane kritickej infraštruktúry ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) na tlačovej konferencii oznámila, bližšie podrobnosti ohľadom vybraných objektov.

„V našej energetickej infraštruktúre bolo vytypovaných približne 100 bodov ako kritické miesta a tieto kritické miesta sú momentálne pod zvýšeným dohľadom ozbrojených síl,“ uviedla. Intenzita nasadenia síl a prostriedkov podľa jej slov závisí od spravodajských informácií.

 Akcia Vostok

Minister vnútra a šéf strany Hlas Matúš Šutaj Eštok spolu s poslancom parlamentu a predsedom parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Richardom Glückom (Smer) na tlačovke pripomenuli akciu Vostok zo záveru vlaňajška.

V rámci nej mali bezpečnostné zložky zabrániť potenciálnemu útoku na kritickú infraštruktúru. Šutaj Eštok spomenul, že podľa spravodajských informácií podozrivé osoby z Maďarska a Ukrajiny monitorovali slovenskú energetickú infraštruktúru. „Aj v kontexte tejto bezpečnostnej akcie Vostok sme reagovali na situáciu,“ doplnil ho Šutaj Eštok.

 Bombové hrozby

Šutaj Eštok sa vyjadril aj k bombovým a bezpečnostným hrozbám na školách. „V závere roka sme prijali metodický materiál, ktorý jasne hovorí, ako majú v tomto prípade aj riaditelia škôl aj štatutári verejných inštitúcii konať,“ uviedol.

Páchateľ pri rozosielaní výhražných emailov podľa ministra vnútra vyhľadáva pozornosť a spoločnosť by ju tejto záležitosti preto nemala venovať. „Samozrejme, aj policajný zbor je v kontakte so školami, prebiehajú bezpečnostné opatrenia, ale je dôležité, že čím menej pozornosti útočník má, tým menej útokov je,“ uzavrel Šutaj Eštok./agentury/

X X X

 Poľsko uviedlo letectvo do najvyššej pohotovosti

 Ide o reakciu na ruský raketový útok na Ukrajinu z utorka rána, ktorý bol zameraný na jej energetickú infraštruktúru.

Poľsko v utorok uviedlo svoje letectvo do stavu najvyššej pohotovosti. Informuje o tom spravodajca TASR.

Operačné velenie ozbrojených síl Poľska na sieti X spresnilo, že zapojené boli všetky sily: do pohotovosti bol uvedený radarový systém, do vzduchu vzlietli stíhačky a aktivované boli systémy protivzdušnej obrany.

„Žiaľ, vždy, keď Ukrajina svieti na červeno, t.j. pre celú Ukrajinu je vyhlásená pohotovosť a operuje letectvo Ruskej federácie, naše a spojenecké lietadlá sa aktivujú,“ komentoval situáciu v Rádiu Zet minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

„Všetky systémy protivzdušnej obrany sú v stave najvyššej pohotovosti, naše aj spojenecké prieskumné systémy i možnosti tankovania vo vzduchu,“ dodal vicepremiér.

„Prijaté kroky sú zamerané na zaistenie bezpečnosti v oblastiach hraničiacich s ohrozenými oblasťami,“ oznámila armáda a ubezpečila, že situáciu monitoruje a je pripravená na okamžitú reakciu.

Ruská armáda v noci na utorok podnikla na Ukrajine masívne útoky na plynárenskú a elektrickú infraštruktúru. Ukrajina bola preto opäť nútená obmedziť dodávky elektriny, informoval v utorok ráno minister Herman Haluščenko, Poľsko uviedlo letectvo do najvyššej pohotovosti

 Ide o reakciu na ruský raketový útok na Ukrajinu z utorka rána, ktorý bol zameraný na jej energetickú infraštruktúru.

Poľsko v utorok uviedlo svoje letectvo do stavu najvyššej pohotovosti. Informuje o tom spravodajca TASR.

Operačné velenie ozbrojených síl Poľska na sieti X spresnilo, že zapojené boli všetky sily: do pohotovosti bol uvedený radarový systém, do vzduchu vzlietli stíhačky a aktivované boli systémy protivzdušnej obrany.

„Žiaľ, vždy, keď Ukrajina svieti na červeno, t.j. pre celú Ukrajinu je vyhlásená pohotovosť a operuje letectvo Ruskej federácie, naše a spojenecké lietadlá sa aktivujú,“ komentoval situáciu v Rádiu Zet minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

„Všetky systémy protivzdušnej obrany sú v stave najvyššej pohotovosti, naše aj spojenecké prieskumné systémy i možnosti tankovania vo vzduchu,“ dodal vicepremiér.

„Prijaté kroky sú zamerané na zaistenie bezpečnosti v oblastiach hraničiacich s ohrozenými oblasťami,“ oznámila armáda a ubezpečila, že situáciu monitoruje a je pripravená na okamžitú reakciu.

Ruská armáda v noci na utorok podnikla na Ukrajine masívne útoky na plynárenskú a elektrickú infraštruktúru. Ukrajina bola preto opäť nútená obmedziť dodávky elektriny, informoval v utorok ráno minister Herman Haluščenko, aktuality.sk

X X X

 Európska únia musí konať spolu a jednotne proti clám USA, zhodli sa slovenskí europoslanci

 Kvestorka EP Miriam Lexmann opakovane vyzývala EÚ, aby začala čo najskôr rokovať s Trumpom a jeho administratívou.

Európska únia (EÚ) by mala reagovať na zavádzanie amerických ciel spoločne a jednotne, aby jej reakcia mala zmysel. Zhodli sa na tom slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) naprieč politickými frakciami, informuje zo Štrasburgu spravodajca TASR.

Europoslanci to uviedli po utorňajšom vystúpení eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroša Šefčoviča v pléne EP zameranom na obchodné záležitosti.

Ľudovít Ódor (PS) pripomenul, že Trump prvé sľuby o zavádzaní ciel splnil a vyjadril obavy, že USA zavedú aj clá na európske autá. Zároveň vyjadril nádej, že existuje priestor na rokovania medzi EÚ a USA. „Je to nevýhodné pre všetkých, celý svet bude strácať, ak sa jednotlivé krajiny budú uzatvárať. Pre mňa je najbolestivejšie to, že už nemáme nejaké pravidlá v medzinárodnom obchode. Potom ani investície nefungujú dobre. Najviac na to doplatia menej bohaté krajiny a tiež americkí spotrebitelia,“ vysvetlil.

Podľa neho je správne hovoriť o protiopatreniach EÚ, lebo „iné veľmoci nemôžu tancovať na našich hlavách“. „Protiopatrenia áno, ale treba využiť všetky rokovacie pozície, aby nedošlo k zavedeniu ďalších ciel a Únia by sa mala usilovať uchovať pravidlá v medzinárodnom obchode, aby sa obchodovalo podľa nich, a nie podľa pocitov,“ dodal.

Beňová: Trump neberie ohľady na nikoho a na nič

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že si ako poslankyňa pamätá aj na prvé Trumpovo obdobie, keď EÚ budovala strategickú autonómiu na svoje posilnenie, no nakoniec „z toho nič nebolo“ a teraz Európska komisia prišla s návrhom „strategického kompasu“, čo vníma skôr ako marketing, než snahu veci riešiť. „Neviem, ako dopadnú Trumpove rozhodnutia, bude to závisieť aj od vývoja americkej ekonomiky. Trump neberie ohľady na nikoho a na nič. Už vôbec nie na EÚ, viackrát naznačil že ako svojich partnerov vníma skôr členské štáty. Vyzerá to tak, že EÚ je v defenzíve a americký prezident si vyberá, s kým bude rokovať a s kým nie. Ideálne by bolo, keby sa lídri na samite dohodli, že ich odpoveďou bude, že poďme vystupovať jednotne,“ opísala situáciu.

Spresnila, že už teraz sú náznaky, že napríklad pri predaji amerických čipov budú mať členské štáty rôzne podmienky ich nákupu, niektoré budú znevýhodnené, čo Úniu rozdeľuje. A to aj napriek existencii jednotného trhu EÚ, lebo USA si ako partner môžu nastoliť jasné obchodné podmienky. Europarlament podľa nej na to dosah nemá, jednotu musia nájsť a dohodnúť lídri členských krajín eurobloku a ak do toho nepôjdu spoločne, tak to nemá zmysel.

Kvestorka EP Miriam Lexmann (KDH), ktorá sa práve vrátila zo Spojených štátov, uviedla, že opakovane vyzývala EÚ, aby začala čo najskôr rokovať s Trumpom a jeho administratívou, lebo doteraz sa čelní predstavitelia Únie s ním ešte nestretli. „To je obrovská chyba. Vieme, ako Trump kontroverzne funguje. Vedeli sme, že tieto kroky prídu. Trump to avizoval. Potrebuje, aby sa mu tá druhá strana ozvala, sadnúť si za stôl a dostať nejaký protinávrh,“ vysvetlila.

Myslí si, že je chybou, že EÚ čakala na to, kým dostane konkrétne oznámenie a až potom sa ozýva. Tvrdí, že ak chce Únia brániť záujmy svojich občanov, tak musí viac tlačiť, a to platí aj pre slovenskú vládu, ktorá mala konať na európskej úrovni v prospech záujmov Slovákov namiesto toho, aby sa pripravovala o dôveru aj otázkami o členstve v EÚ. „Slovensko je najzávislejšie zo všetkých členských krajín EÚ od vývozu do USA. Americké clá sa nás dotknú najviac a práve preto naša vláda mala už dávno zatlačiť na EÚ,“ odkázala.

X X X

 Berlínskeho lekára podozrievajú z desiatich vrážd jeho pacientov

 Lekár je obvinený aj z podpálenia obydlí svojich obetí s cieľom zničiť dôkazy o trestnom čine.

Berlínsky lekár zadržaný v auguste minulého roka je už podozrivý z vrážd desiatich osôb, ako aj z pokusu zničiť dôkazy založením požiarov, informovala v utorok nemecká polícia. Lekára pôvodne podozrievali zo zabitia štyroch ľudí, píše TASR na základe správ agentúr AP a DPA.

Štyridsaťročný lekár bol členom tímu paliatívnej starostlivosti v jednom z ošetrovateľských centier v Berlíne. Vo väzbe je od augusta 2024 po tom, ako ho vyšetrovatelia obvinili z vraždy štyroch pacientov v priebehu júna a júla minulého roka. V novembri nemecké úrady uviedli, že počet jeho obetí stúpol na osem a v utorok oznámili podozrenie z ďalších dvoch vrážd.

Najnovšie dôkazy v prípade našli pri skúmaní spisov pacientov a vykonávaní forenzných vyšetrení. Poslednými dvoma obeťami sú 25- a 57-ročná žena, ktoré mal lekár zavraždiť v ich bytoch v Berlíne v septembri 2021, respektíve v júni 2024.

Obom obetiam lekár podľa nemeckej polície podal smrteľné zmesi rôznych liekov s úmyslom zabiť ich. Na tieto vraždy údajne nemal žiadny hlbší motív okrem toho, že ich chcel spáchať, vyhlásili tamojšie orgány.

Obvinený aj z podpálenia obydlí

Podľa najnovších výsledkov vyšetrovania sa všetky vraždy odohrali v rozmedzí od septembra 2021 do leta minulého roka. Okrem nich je lekár obvinený aj z podpálenia obydlí svojich obetí s cieľom zničiť dôkazy o trestnom čine.

Zvyšné obete tvorí šesť žien vo veku 61 až 94 rokov a dvaja muži vo veku 70 a 83 rokov.

Nemecká polícia v utorok vyzvala na spoluprácu bývalých kolegov podozrivého, ako aj príbuzných obetí, ktorí doposiaľ s políciou v prípade nekomunikovali alebo ktorí majú ohľadom lekára a smrti jeho pacientov akékoľvek podozrenia.

 Meno lekára úrady nezverejnili v súlade s nemeckými pravidlami o ochrane osobných údajov. Prokuratúra tvrdí, že na obvinenia zatiaľ nereagoval, akuality.sk

X X X

 Leasingový úver určuje nový trend finančného trhu

Nový produkt spoločnosti ČSOB Leasing je riešením po úprave legislatívnych podmienok, ktoré môžu zaťažiť podnikateľov úhradou celej DPH pri kúpe.

 Financovanie nákupov áuta výrobných zariadení podnikov jedným z doteraz najviac využívaných spôsobov – prostredníctvom finančného lízingu – je od 1. januára 2025 oveľa menej atraktívne ako predtým. Výhody tejto formy financovania výrazne znížila novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá vyplynula zo záväzku Slovenskej republiky prevziať európsku legislatívu. Podľa tejto novely musí klient odviesť zo svojich prostriedkov celú DPH pri nadobudnutí predmetu lízingu a DPH sa už nemôže rozložiť do jednotlivých lízingových splátok.

„Kým doteraz bol lízing zdaňovaný ako služba, takže DPH z nej sa rozložila medzi mesačné splátky, po novom sa lízing považuje za dodanie tovaru. DPH z ceny tohto tovaru sa musí uhradiť štátu na začiatku zmluvného vzťahu,“vysvetľuje Michal Hollý, člen predstavenstva spoločnosti ČSOB Leasing a jej výkonný riaditeľ pre finančné riadenie a podporu. Klientovi potom takáto povinnosť odčerpáva jeho prostriedky, ktoré by mohol využiť na iné účely, prípadne v danom čase nedisponuje potrebnou finančnou rezervou.

Uvedenú úpravu legislatívnych podmienok v praxi zmierňuje nový produkt Leasingový úver, ktorý nedávno uviedla na trh spoločnosť ČSOB Leasing. Jeho súčasťou je aj prefinancovanie DPH pre klienta, ktorý sa pritom stáva majiteľom auta či výrobného zariadenia hneď na začiatku zmluvného vzťahu. Súčasťou riešenia je aj záložné právo a poistenie predmetu.

Z pohľadu komfortu klienta je dôležité, že schvaľovacie procesy sú veľmi rýchle a jedinou zmluvou uzatvorenou spravidla priamo na predajnom mieste sa riešia všetky súvisiace náležitosti – ako samotné financovanie, tak aj poistenie a časové rozloženie sumy za platbu DPH. V konečnom dôsledku je potom situácia klienta vzhľadom na naplnenie jeho potrieb, rýchlosť vybavenia a splátkový režim podobná tej, na akú bol zvyknutý pri pôvodnom finančnom lízingu./agentury/

X X X

 Budeme jazdiť rýchlejšie? Viaceré krajiny experimentujú so 150-tkou, aj naši susedia

V tomto roku dochádza v niektorých európskych krajinách k zvýšeniu povolenej rýchlosti na diaľniciach. Iné o tom uvažujú a Nemecko možno pôjde proti prúdu.

 Zástancovia vyššej rýchlosti na diaľnici argumentujú, že medzi rýchlosťou a bezpečnosťou neexistuje priama úmera. Ukázalo sa to napríklad v Holandsku. Zníženie maximálnej rýchlosti na diaľniciach neprinieslo ani pokles emisií.

Európske krajiny majú dlhé roky ustálenú maximálnu povolenú rýchlosť na diaľniciach. Najnižšia, len 100 km/h, je na Cypre a v Nórsku, naopak, v Nemecku neexistuje na rýchlostných cestách žiaden plošný limit, hoci odporúčaná je rýchlosť 130 km/h. Vo väčšine ostatných krajín platí „maximálka“ na diaľniciach buď 120 alebo 130 km/h. V tomto roku však dochádza k niektorým zmenám. Dokonca aj v krajinách našich susedov.

Česi, Taliani a Rakúšania majú jasno

Tak napríklad, po viac ako štyridsiatich rokoch sa českí vodiči dočkajú oficiálneho zvýšenia rýchlostného limitu. Na diaľnici D3 medzi Táborom a Českými Budějovicami bude už toto leto možné jazdiť rýchlosťou 150 km/h na úseku dlhom asi 50 km. A nejde o ojedinelý pokus – plánujú sa aj ďalšie úseky, napríklad na D11 medzi Kolínom a Jaroměří alebo na D1 medzi Bělotínom a Bílovcom. Zatiaľ teda len tam, kde je to bezpečné.

 Na zvýšenie rýchlostných limitov sa pripravuje aj Rakúsko. Má ísť o limit 150 km/h. Hoci detaily ešte nie sú definitívne, budúca koalícia FPÖ a ÖVP už v tejto veci dospela k dohode. Otázkou zostáva, či sa zmena bude týkať len vybraných úsekov, alebo celej diaľničnej siete. Zvýšeniu rýchlostného limitu je otvorené aj Taliansko. Uvažuje sa o zvýšení povolenej rýchlosti na 150 km/h, ale len na úsekoch s troma jazdnými pruhmi. Prvé by mali byť otvorené už tento rok.

Holanďania neuspeli

Zaujímavý je vývoj v Holandsku. To totiž v roku 2020 drasticky znížilo rýchlostný limit na diaľniciach na 100 km/h počas dňa, a to v rámci snahy o zníženie emisií. Keďže však tento krok nepriniesol očakávané výsledky v znížení emisií ani v poklese dopravných nehôd, krajina sa vracia k pôvodným 130 km/h, zatiaľ ale len na vybraných úsekoch. V budúcnosti by sa vyššia rýchlosť mala rozšíriť na celú sieť.

 Špeciálnym prípadom je Španielsko, kde môžu testovacie autá automobilových výrobcov, označené symbolom V12 (nie, nejde o počet valcov), jazdiť na diaľniciach rýchlosťou 150 km/h. Bežní motoristi však musia naďalej dodržiavať limit 120 km/h. No a Nemecko, bez plošného limitu, ide proti prúdu. Zvažuje, že neobmedzenú rýchlosť nahradí limitom 130 km/h alebo dokonca 120 km/h, čo presadzujú hlavne zelení a ľavicové strany.

Experimentovalo sa aj na Slovensku

Na Slovensku sa v roku 2019 uskutočnil pilotný projekt zameraný na zvýšenie maximálnej povolenej rýchlosti na diaľnici D1 v úseku Poprad, východ – Behárovce. Od 1. októbra 2019 bola na tomto úseku dočasne zvýšená rýchlosť zo 130 km/h na 140 km/h. Cieľom bolo otestovať vplyv vyššej rýchlosti na bezpečnosť a plynulosť dopravy. Po mesačnom testovacom období však boli dopravné značky s novým limitom odstránené a projekt bol ukončený.

  Ministerstvo dopravy sa rozhodlo nepredĺžiť ani nerozšíriť tento experiment na ďalšie úseky diaľnic, pričom ako dôvody uviedlo obavy o bezpečnosť a ekologické aspekty. Odvtedy sa na Slovensku neuskutočnili žiadne ďalšie oficiálne testy zvýšenia maximálnej povolenej rýchlosti nad 130 km/h. V roku 2024 však minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyjadril záujem o opätovné zváženie zvýšenia rýchlostného limitu na vybraných úsekoch diaľnic, inšpirovaný podobnými krokmi v Českej republike. K realizácii týchto plánov ale zatiaľ nedošlo./agentury/

 X X X

Nemecký veliteľ námorných síl: Viaceré vojenské lode krajiny boli cielene poškodené

 Nemecko zaznamenalo aj vniknutia na námorné základne.

Veliteľ nemeckých námorných síl Jan Christian Kaack v utorok oznámil, že došlo k cielenému poškodeniu niekoľkých nemeckých vojenských lodí. Okrem toho boli zaznamenané aj vniknutia na námorné základne a pokusy o priblíženie sa k vojakom na ceste z práce, ozrejmil. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Testujú nás,“ uviedol Kaack bez toho, aby uviedol, kto je za incidenty zodpovedný. Nevyjadril sa tiež k správam nemeckých médií o tom, že medzi poškodenými plavidlami sa nachádzala aj nová korveta.

Kaack hovoril o pokusoch „rozvrátiť spoločnosť, a to na národnej úrovni aj v aliancii (NATO)“. Tieto kroky podľa neho „môžu vytvárať základ pre budúce vojenské aktivity“. Šéf nemeckého vojenského námorníctva pripomenul, že krajina v roku 2022 zaviedla opatrenia proti sabotážam vrátane zvýšenia stupňa ostražitosti odmínovacích jednotiek.

„Narastajúca hrozba zo strany Ruska je na začiatku roka 2025 naliehavejšia ako pred dvoma rokmi,“ povedal Kaack. „Experti a spravodajské služby sa zhodujú, že Rusko sa bude snažiť vyvolať konflikt s NATO od roku 2029,“ vyhlásil. „Nemáme času nazvyš. V najbližších týždňoch najprv zosúladíme nevyhnutné opatrenia (pre oblasť námorníctva) interne a následne ich zverejníme,“ dodal Kaack, aktuality.sk

X X X

Kanada zareaguje na americké clá na oceľ, vyhlásil premiér Justin Trudeau

 Predseda tamojšej vlády označil clá na kanadskú oceľ za neopodstatnené.

Clá na kanadskú oceľ, ktoré oznámil americký prezident Donald Trump, sú úplne neopodstatnené a Kanada na ne primerane zareaguje, vyhlásil v utorok kanadský premiér Justin Trudeau. Nové clá označil za útok na „najbližšieho spojenca“ USA. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Takéto clá sú „úplne neopodstatnené a Kanaďania sa budú v prípade potreby dôrazne a tvrdo brániť,“ povedal Trudeau na okraj konferencie o umelej inteligencii v Paríži. Americký prezident v pondelok (10. 2.) podpísal nariadenie, ktorým sa bez výnimiek zavádzajú 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov. Takisto naznačil, že zvažuje zavedenie ciel aj na automobily, lieky a mikročipy.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol clá vo výške 25 % na oceľ a desať percent na hliník. Neskôr však udelil úľavy niekoľkým obchodným partnerom vrátane Európskej únie,

Veľkej Británie, Kanady a Mexika. Podľa štatistiky dovozu do USA boli Kanada, Brazília a Mexiko v roku 2024 najväčšími dodávateľmi ocele do USA, aktuality.sk

X X X

 Lekári bijú na poplach: Populárne lieky na chudnutie môžu spôsobiť stratu zraku!

Lekári z USA bijú na poplach kvôli obľúbeným liekom na chudnutie, ako sú Ozempic a Mounjaro. Preparát semaglutid a tirzepatid, ktoré boli vyvinuté na liečbu obezity u osôb s diabetom druhého typu, totiž môžu spôsobovať stratu zraku. Tieto lieky údajne zvyšujú riziko nebezpečného zápalu a blokády krvného obehu v oku.

V USA už evidujú prípady, keď ľudia po požití lieku Ozempic oslepli. Jedna z pacientok prišla o zrak už po prvej dávke semaglutídu. „Vzala som si injekciu večer a ráno som sa prebudila slepá na ľavé oko,“ povedala denníku The Mail žena, ktorá kvôli cukrovke musela po dvojmesačnej pauze znovu začať liek užívať. „Len dva týždne po tom, čo som liek znovu nasadila, som stratila zrak aj na pravom oku,“ dodala.

 Ďalšia pacientka, ktorá semaglutid užívala rok, sa prebudila s tieňom cez ľavé oko. Z testov vyplýva poškodenie krvných ciev v jej sietnici, čo viedlo k oslepnutiu. Podobný osud stretol muža, ktorý užíval tirzepatid. Po roku mu začalo krvácať ľavé oko, ale lekári mu odporučili pokračovať v užívaní lieku, pretože dôkaz o priamej súvislosti nebol dostatočne jasný.

„Presný mechanizmus, ako lieky spôsobujú tieto problémy, ešte nie je známy,“ uviedli autori štúdie, ktorú zverejnil časopis JAMA Ophthalmology. Špekuluje sa, že rýchly pokles hladiny cukru v krvi po užívaní liekov môže poškodiť krvné cievy v očiach, čo vedie k strate zraku, aktuality.sk

 X X X

Synov Štefana Kuffu oslobodil súd spod obžaloby v kauze bitky s farmármi

 Začiatkom júna 2021 v Ľubici pri Kežmarku dvojica bratov Kuffovcov fyzicky napadla traktoristov konkurenčnej farmy s obvinením, že chceli zabiť ich deti, „skutok nie je trestným činom“.

KEŽMAROK: Okresný súd v Kežmarku oslobodil v pondelok 10. februára spod obžaloby tamojšej prokuratúry dvojicu synov štátneho tajomníka envirorezortu Štefana Kuffu – Mareka a Rafaela Kuffovcov v mediálne známom prípade potýčky so zamestnancami konkurenčnej farmafirmy. Oboch bratov po udalosti začali stíhať pre prečinu výtržníctva a pri Marekovi Kuffovi aj pre zločin lúpeže. Sudkyňa Svetlana Filipová oslobodzujúci rozsudok vyriekla z dôvodu, že skutok nie je trestným činom“.

Voči rozsudku sa priamo na pojednávaní odvolal prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok, o prípade tak bude rozhodovať krajský súd. Marek Kuffa povedal, že si na podanie odvolania ponechá zákonnú lehotu, jeho brat Rafael na pojednávaní prítomný nebol.

Marek a Rafael Kuffa súd oslobodil v prípade výtržníctva, ktorého sa mali podľa prokuratúry „dopustiť slovne, fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného“. Marek Kuffa okrem toho čelil ešte obžalobe za zločin lúpeže, ktorým „mal proti inému použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci“, aktuality.sk