Líder opozičného Smeru Robert Fico sa pýta, či sa niečo zmení, keď ministerstvo zdravotníctva povedie Heger. Odchod Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) z čela rezortu je podľa neho súčasťou podstatne širšieho problému, poukazuje na neschopnosť vlády. Podľa vicepremiérky a predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej mal Lengvarský odísť už dávno, kritizuje spôsob, akým odišiel. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Exminister podľa Remišovej odišiel „na hulváta“. „Popodpisoval ešte nejaké zmluvy, ktoré mu ležali na stole, to sa nerobí,“ skonštatovala. Fico jeho odchod vníma ako súčasť podstatne širšieho problému. „Pýtam sa, čo sa zmení na ministerstve zdravotníctva, ak ho riadi Heger. Už je dočasne poverený premiér, minister financií aj minister zdravotníctva. Má viac funkcií ako japonská kalkulačka.(…) Akú máme garanciu, že rozhádaná vláda dokáže viesť krajinu do septembra,“ skonštatoval.

V súvislosti s otázkou skoršieho termínu predčasných volieb, ktorý možno vyhlásiť už iba v pondelok, Fico považuje za najrozumnejšie zvolať okrúhly stôl všetkých predsedov parlamentných strán. „Ten musí rozhodnúť, ako budeme konať,“ skonštatoval. Pripomenul, že s júnovým termínom súhlasí prezidentka i všetky parlamentné strany okrem OĽANO a SaS. Remišová označila za totálny amaterizmus, že sa Smer pri odvolávaní vlády nedohodol so stranou SaS aj na termíne predčasných volieb.

Remišová Fica skritizovala za to, že sa v piatok zúčastnil na zhromaždení, kde ľudia vyjadrovali aj podporu Rusku. „Účasť bývalého premiéra na mítingu, kde sa vykrikuje sláva Putinovi a sláva Rusku pokladám za nevlastenecké a neslovenské,“ vyhlásila. Fico reagoval, že mu nikto nezabráni na mítingy chodiť. Zdôraznil, že ľudia v demokracii majú právo vyjadriť svoj názor. V tejto súvislosti tiež skritizoval RTVS za to, že o piatkovom pochode informovala podľa jeho slov neobjektívne.

V diskusii sa dotkli aj témy vojny na Ukrajine. Sankcie voči Rusku podľa Fica nepomáhajú, potrebné sú podľa neho mierové rokovania. Zopakoval, že nepodporuje dovoz zbraní Ukrajine. Vicepremiérka zdôraznila, že každý si praje mier a Európska únia robí všetko preto, aby k nemu došlo.

Remišová okrem iného vyzvala Fica, aby sa ospravedlnil za svoje správanie voči ženám. Fico v súvislosti s výhražným listom, ktorý prišiel redaktorke RTVS, odmietol politickú zodpovednosť. Zdôraznil tiež, že zároveň odmieta akúkoľvek formu vyhrážania./agentury/

X X X

Príjmy Ruska z ropy a plynu vo februári vzrástli medzimesačne o viac než pätinu

Rusko je výrazne závislé od príjmov z predaja ropy a zemného plynu, ktoré tvoria základ financovania rozpočtových výdavkov.

Príjmy Ruska z ropy a plynu sa po januárovom 2,5-ročnom minime vo februári medzimesačne zotavili, v medziročnom porovnaní však boli stále o takmer polovicu nižšie. Poukázali na to údaje z ruského ministerstva financií uverejnené koncom tohto týždňa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa ministerstva sa príjmy z ropy a zemného plynu zvýšili vo februári oproti januáru o 22,5 %. V porovnaní s februárom minulého roka však boli nižšie o 46,4 %. Výrazne nepriaznivá situácia bola v januári, keď daňové a colné príjmy z ropy a plynu klesli na najnižšiu úroveň od augusta 2020.

Rusko je výrazne závislé od príjmov z predaja ropy a zemného plynu, ktoré tvoria základ financovania rozpočtových výdavkov. Minulý rok dosiahli spomínané príjmy 11,6 bilióna rubľov, v prepočte približne 154 miliárd USD (145,08 miliardy eur). V minulom mesiaci dosiahli rozpočtové príjmy z predaja ropy a plynu 521,2 miliardy rubľov, v januári to bolo 425,5 miliardy rubľov. Na porovnanie, vo februári minulého roka, koncom ktorého Rusko napadlo Ukrajinu, predstavovali tieto príjmy 917,7 miliardy rubľov.

Rusko počíta tento rok s rozpočtovým deficitom na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Prípadný vyšší schodok si bude vyžadovať viacero opatrení, medzi nimi zníženie výdavkov, zvýšenie objemu pôžičiek alebo daní, aktuality.sk

X X X

Štát musí šetriť, odkazuje rozpočtová rada. Inak výrazne porastie dlh Slovenska

 Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie Slovenska bude v roku 2026 takmer 79 miliárd eur, čo bude tesne pod úrovňou 57 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

To predstavuje výrazný nárast oproti minulému roku, kedy čistý verejný dlh dosiahol 51,6 miliardy eur alebo 48 percent HDP.

„Ku kontinuálnemu nárastu dlhu vyjadrenému v pomere k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok vysokého tempa rastu nominálneho HDP (kvôli inflácii),“ priblížila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

 Rada nedávno aktualizovala svoju prognózu strednodobého fiškálneho vývoja, tzv. strednodobý semafor, v nadväznosti na aktualizáciu makroekonomickej predikcie. Prognóza zahŕňa aj vplyvy schválených zmien legislatívy, najmä znovuzavedenie dotácie na stravovanie žiakov v materských a základných školách.

Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu Slovenska podľa RRZ ovplyvnený predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom na konci roka 2022. Na rozdiel oproti vývoju čistého dlhu tak hrubý dlh vyjadrený v pomere k HDP klesne v roku 2023 medziročne o 1,3 percentu­álneho bodu na úroveň 57,6 percenta HDP, v ďalších rokoch však už nastane opätovný nárast, vyčíslila rada. V roku 2026 by mal podľa jej prognózy dosiahnuť 84,5 miliardy eur a opäť presiahnuť hranicu 60 percent HDP.

Rozpočtová rada upozornila, že verejný dlh je už v súčasnosti nad horným limitom vyžadovaným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanou dlhovou brzdou. „Bez prijatia konsolidačných opatrení by bola úroveň dlhu vyššia ako každoročne klesajúci horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2026 by dlh presiahol horný limit o 9,6 percenta HDP,“ doplnila RRZ./agentury/

X X X

Richard Sulík: Kritizovať exministra Lengvarského je absurdné, v pláne obnovy je ďalej ako Úrad vlády

Šéf Slobody a solidarity tvrdí, že v otváraní výziev z plánu obnovy je ministerstvo zdravotníctva najúspešnejšie, napriek tomu ho premiér kritizuje. Ladislav Kamenický zo Smeru reagoval, že na kritiku Vladimíra Lengvarského nemá dosť podkladov.

„V prvom rade sa musia naučiť chodiť do roboty,” kritizoval nedávno líder OĽaNO Igor Matovič opozičných poslancov zo Smeru. Tí síce chcú presadiť skorší termín volieb, no podľa expremiéra následne neprídu na otvorenie schôdze. „Dokopy sme napočítali deviatich opozičných poslancov, ktorí neprišli, na tlačovke vykrikujú ako chcú predčasné voľby, ale do roboty nechodia,” pridal sa ku kritike šéf klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Podpredseda Smeru Ladislav Kamenický ale popiera, že by nechodili na hlasovania, ktoré iniciujú. „Máme 27 poslancov a 26 sme boli na tých schôdzach. Predkladali sme ich, nemyslite si, že by sme neprišli,” povedal opozičný poslanec v relácii Na telo.

Čas na zmenu termínu predčasných volieb sa kráti. Ak by mala byť dodržaná technická lehota 110 dní na organizáciu volieb, tak o prípadnom júnovom termíne by sa muselo rozhodnúť do pondelka (6. marca), čiže o pár hodín.

Predčasné voľby budú v septembri, taká bola dohoda, reagoval predseda SaS Richard Sulík. „Ja som človek, ktorý dohody dodržuje, slovenská politika tak šeredne funguje, lebo sa dohody nedodržiavajú. Na zmenu ústavy Hlas hlasy nedal, Smer hlasy rovnako nedal, musela tak urobiť koalícia,” reagoval exminister hospodárstva. Vyhlásil, že poslanci Slobody a solidarity definitívne nezahlasujú za skorší júnový termín.

„Nepoznám vládu, kde by padla vláda a bude vládnuť ďalších deväť mesiacov. Táto vláda padla 15. decembra, tak prečo 30. septembra? Povedzte mi jeden argument,” oponoval Sulíkovi Ladislav Kamenický zo Smeru. „Máme šancu, aby boli voľby čím skôr, ale robíte všetko preto, aby to tak nebolo. Povedali ste, že nechajme parlamentného šaša vládnuť, aby sme videli ten marazmus. Je tu chaos, neporiadok, musí sa zastabilizovať krajina.” Podpredseda Smeru vytiahol aj nové možné termíny, napríklad 24. júna alebo 1. júla.

„Časť národa bude na dovolenkách, preto,” odpovedal Sulík na otázku, prečo by nemohli byť voľby na začiatku júla. Je zbytočné okolo toho tancovať, dodal.

Exminister hospodárstva a dnes poslanec za SaS Sulík pripomenul, že to boli strany Smer a Hlas, ktoré nezahlasovali za zmenu ústavy. „Na zmenu ústavy nedal hlasy Hlas, rovnako ani Smer nedal hlasy, napokon pôvodná koalícia musela meniť ústavu, aby vôbec mohli byť predčasné voľby.”

Smer nehlasoval za zmenu ústavy, nedvihli ste ruky, teraz sa zavzdušňujete, kritizuje teraz Sulík.

Sulík: absurdná kritika

Kým parlament sa dohaduje na termíne predčasných volieb, z vlády odišiel ďalší minister. Tentoraz šéf rezortu zdravotníctva a nominant OĽaNO Vladimír Lengvarský. Paradoxom je, že hnutie Obyčajných ľudí svojho človeka v rezorte kritizuje za nedostatočnú aktivitu, naopak, Sulíková SaS sa odchádzajúceho ministra zastala. Spor je v tom, či ministerstvo zdravotníctva dostatočne napredovalo v takzvanom pláne obnovy – teda v reformách Slovenska v hodnote viac ako 6 miliárd eur, ktoré by mali podporiť ekonomiku po covidovej či inflačnej kríze.

„Podstata kritiky Lengvarského sú výzvy. Kritizovať, že ministerstvo zdravotníctva neplní plán obnovy dostatočne, je absurdné.” Sulík poukázal na to, že Lengvarský rozbehol a otvoril najviac výziev z plánu obnovy. Dohromady ich má v pláne 22, z toho 6 už uzavrel, ďalších 10 má aktuálne otvorených.

„Naopak, Úrad vlády z 30 výziev má vybavené 2 a nič ďalšie neotvorilo. Ministerstvo zdravotníctva je výrazne ďalej ako Úrad vlády,” povedal Sulík.

„Myslím si, že pán Lengvarský nemá záujem kandidovať do najbližších volieb,” odpovedal exšéf hospodárstva na otázku, či by sa mohol exminister zdravotníctva objaviť na ich kandidátke.

Ladislav Kamenický (Smer) kritizuje, že plán obnovy je červené more. „Peniaze sme dostali, reálne projekty sa nerobia, zdravotníctvo kolabuje, hovorí o politickej korupcii.” Kamenický ale nechce robiť sudcu medzi exministrom zdravotníctva a premiérom, majú si to vraj vyriešiť osobne. „Na rozdiel od pána Hegera, ja by som musel vidieť podklady, aby som sa k tomu mohol vyjadriť.”

Na druhej strane, aj Sulík si myslí, že exminister zdravotníctva Lengvarský by mal vysvetliť, prečo krátko pred odchodom podpísal zoznam prerozdelenia peňazí z plánu obnovy pre nemocnice. „Mohol to zverejniť skôr alebo to mohol nechať na svojho nástupcu. Takto sa rozhodol, kompetencie mu to umožňovali. Musí to vysvetliť, prečo to urobil posledný alebo predposledný deň odchodu.” Premiér Eduard Heger už avizoval, že dokumenty podpísané krátko pred odchodom preveria.

Vicepremiérka Veronika Remišová takýto postup označila ako odchod „na hulváta”, aktuality.sk

X X X

Londýn: Ruskí záložníci bojujú na Ukrajine strelnými zbraňami a lopatami

 Ruskí mobilizovaní záložníci dostali príkaz bojovať na Ukrajine „strelnými zbraňami a lopatami“. Dôvodom môže byť nedostatok munície. Vyplýva to z z najnovšej správy britských tajných služieb, o ktorých v nedeľu informovalo britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

 Vojaci ruskej armády cvičia na vojenskom cvičisku v Doneckej oblasti kontrolovanej Ruskom na východe Ukrajiny v utorok 31. januára 2023.

Britský rezort obrany uvádza, že ruskí záložníci dostali vo februári rozkaz útočiť na ukrajinské pozície len „strelnými zbraňami a lopatami“.

„Smrtiaci účinok štandardnej ruskej armádnej lopaty typu MPL-50 sa obzvlášť v Rusku dosť preceňuje,“ napísalo ministerstvo na Twitteri. Dodalo, že od roku 1869, keď bol tento nástroj navrhnutý, sa zmenilo len málo.

Najnovšie dôkazy podľa britského rezortu obrany svedčia o tom, že na Ukrajine čoraz častejšie dochádza k boju zblízka. Deje sa tak pravdepodobne preto, lebo ruské velenie armády i naďalej trvá na ofenzíve, avšak so zníženou podporou delostrelectva, lebo Rusko nemá dostatok streliva, píše denník The Guardian./agentury/

X X X

Povedať si áno netradične? Prečo nie. Zaľúbenci vyhľadávajú večný oheň aj Vodný hrad

Stále viac párov lákajú na spečatenie ich manželstva tie najnetradičnejšie miesta. V srdci Slovenska, teda v okolí Banskej Bystrice, sú „v kurze“ nielen romantické záhrady, ale aj múzeá či lokality vo vysokých nadmorských výškach. Zisťovali sme, ktoré sú to.

 Vodný hrad v Hronseku patrí k najkrajším miestam, kde si snúbenci môžu povedať svoje „áno“.

Vlani si v obvode banskobystrického matričného úradu povedalo svoje „áno“ 374 párov. Z nich 129 uzavrelo cirkevné sobáše a v 21 prípadoch bol jeden zo snúbencov cudzinec. Z tamojšej radnice na to upozornil Miroslav Strelec. Zároveň priblížil, kde všade túžia ľudia svoj vzťah potvrdiť aj oficiálne.

 „Jednou z množstva požiadaviek nastávajúcich manželov na pracovníkov matričného úradu bolo zorganizovanie svadby pri večnom ohni, ktorý sa nachádza v areáli Múzea SNP,“ hovorí Strelec. Objasnil, že s takouto predstavou sobáša prišli viacerí ženísi, ktorí sú absolventmi Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici.

V horách je to náročné

Išlo o jedinú takúto školu na území Slovenska, ktorá existovala v rokoch 1969 až 1996. „Obrady sa nakoniec uskutočnili v priestoroch expozície múzea. Pri ohni to nebolo možné, lebo je to pietne miesto, takže sme našli kompromis,“ ozrejmil Strelec.

 Ďalšie lokality, ktoré priťahovali nastávajúcich manželov, spomenula vedúca Matričného úradu a ohlasovne pobytu v Banskej Bystrici Marta Čellárová. „Z lásky k prírode sa zrodila požiadavka na sobáš pri kríži na Kráľovej studni. Ten sa ale nikdy neuskutočnil, lebo je tam dosť neprístupný terén,“ povedala matrikárka o oblasti pod vrcholom Krížna vo Veľkej Fatre, ktorý sa nachádza 1 574 metrov nad morom. Len o niečo nižšie je známy Horský hotel Kráľova studňa (1 300 m. n. m.). Práve v jeho blízkosti raz vyskúšali zosobášiť jeden pár. Ten, kto toto čarovné miesto pozná však vie, že aj tam sa dostať autom je zaujímavý adrenalínový zážitok.

 Vodný hrad v Hronseku patrí k najkrajším miestam, kde si snúbenci môžu povedať svoje „áno“.

„Počasie tým snúbencom nevydržalo ani do podpísania zápisnice. Tú sme, aj s nevestou, pred dažďom a vetrom museli po začatí obradu ukryť vo vnútri hotela. Cesta tam a späť nám trvala takmer tri hodiny. Počasie v tejto nadmorskej výške je nevyspytateľné. Práve preto sme už nikdy na podobnom mieste nesobášili,“ uzavrela Čellárová.

Banskobystrické matrikárky však boli prítomné na svadbách v rôznych záhradách. Sobášiaci napríklad oddával nevestu so ženíchom aj na Kordíckom rodinnom chodníku pri Bukoch sily (jedna z piatich zastávok turistického okruhu v obci Kordíky, pozn. red.). Ide o malebné miesto v prírode, ktoré počas svojich romantických prechádzok vyhľadávajú „ruka v ruke“ mnohí zaľúbenci. „Kvôli šuchotajúcemu lístiu tam ale skoro vôbec nebolo počuť sobášny príhovor,“ pousmiala sa matrikárka Gabriela Girovská.

Goticko-renesančný skvost

Lákavá je aj Záhrada s pamätníkom Chavivy Reikovej priamo v Banskej Bystrici, ktorá má tiež svoje čaro. Nachádza sa v srdci mesta a je dostatočne izolovaná od zvedavých okoloidúcich. Príjemnú atmosféru si tam však v zime, v studenom a sychravom počasí, sobášiaci ani snúbenci veľmi neužijú. Preto je lepšie naplánovať si to v iných obdobiach.

 Pri večnom ohni v areáli Pamätníka SNP sa chceli sobášiť absolventi vojenského gymnázia. Keďže ide o pietne miesto, nakoniec mali obrad v múzeu.

„Mladomanželov sme oddávali aj v záhrade bývalého Župného domu, v terajšej Štátnej vedeckej knižnici. Často sme sobášili tiež v priestoroch nádherného meštianskeho Beniczkého domu, ale aj na pódiu umiestnenom v Španej Doline pred Klopačkou,“ vymenovala Girovská. „Jedným z najkrajších zážitkov bol pre nás zrekonštruovaný Vodný hrad v Hronseku, kde sa odohrali svadobné obrady nielen v interiéri tohto objektu, ale aj na jeho hlavnom nádvorí,“ pochválila goticko-renesančný skvost zo 16. storočia.

Okrem historickej banskobystrickej Radnice na Námestí SNP a Veľkej siene mestského úradu sobášia páry tiež v areáli reštaurácií na Suchom vrchu a v Tajove. Matrikárky sa zhodli, že k nezvyčajným miestam určite patria aj tie, kde by si sobáš nikto nepredstavoval a zrejme ani neželal. Konkrétne v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici či v Rooseveltovej nemocnici. Treba pripomenúť, že manželstvo môžu ľudia uzatvárať v netradičných lokalitách len v rámci civilných sobášov. Cirkevné, najmä katolícke a evanjelické, sú možné iba na vysvätených miestach, teda prevažne v chrámoch, kostoloch či kaplnkách./agentury/

X X X

Zola Mikeš: Orbán vojnu na Ukrajine nepochopil?

Pochopenie pre Putina a obviňovanie EÚ bolo obsahom rozhovoru, ktorý maďarský premiér Viktor Orbán poskytol švajčiarskemu Weltwoche. Orbán ako keby nechápal, že keby Rusko nenapadlo Ukrajinu, žiaden problém by nebol.

Švajčiarsky Weltwoche uverejnil v minulých dňoch rozhovor s Viktorom Orbánom. Maďarský premiér v rozhovore vyjadril pochopenie pre Vladimira Putina, ktorý sa mu vraj zdôveril, že jeho problémom nie je členstvo Maďarska v NATO, ale že sa obáva rakiet umiestnených v Poľsku a Rumunsku, rovnako ako aj potenciálneho členstva Gruzínska a Ukrajiny v aliancii. Orbán sa vyjadril, že Putinove obavy „chápe“, aj keď nesúhlasí s jeho činmi.

Ukrajina sa už dôverou v Rusko spálila

Maďarský premiér svojím pochopením pre Putinove obavy spochybnil politiku otvorených dverí do aliancie, keď každá krajina sa smie sama rozhodnúť, či požiada o členstvo v NATO. Takisto je právom každej krajiny a aliancie umiestniť na svoje územie zbrane, ktoré majú za účel ochranu pred agresorom.

Aj Ukrajina mala jadrové zbrane, ktorých sa vzdala výmenou za Budapeštianske memorandum, v ktorom aj Rusko garantovalo celistvosť ukrajinského územia. Tento chybný krok Kyjeva ukazuje, že namiesto spoliehania sa na sľuby Moskvy, je lepšie sa vyzbrojiť, než len čakať, či Rusko zaútočí, alebo nie.

Agresorom je Rusko, EÚ len reaguje

Maďarský premiér sa v rozhovore zároveň posťažoval, že nechápe sankcie EÚ voči Rusku, keď tieto údajne spôsobujú viac škody Únii než Moskve. Zároveň sa snažil vykresliť, ako veľmi sa zdvihla cena energií práve kvôli európskym sankciám, ktoré nedovoľujú dovoz ropy a plynu z Ruska.

Úplne pritom zabudol na výnimku, ktorú má práve Maďarsko a to práve v oblasti dovozu plynu. Bol to pritom Orbán, ktorý si dohodol s Putinom mimoriadne dodávky plynu na túto zimu. Za tento plyn však nakoniec zaplatil omnoho vyššiu cenu, než sú ceny na svetových trhoch.

Pravdou je totiž, že cena plynu v súčasnosti sa oproti minulosti pred agresiou nezvýšila a ceny ropy sú taktiež na porovnateľnej úrovni. To dokazuje, že EÚ konala správne, keď sa oslobodila od závislosti od ruských zdrojov energie a ani na to nijak závažne finančne nedoplatila.

Orbán pritom zabúda na skutočnosť, že ak by Putin nenapadol Ukrajinu, Európa by nemusela prijímať žiadne sankcie. Maďarskému premiérovi proste uniká, kto je tu agresorom a kto musí na agresiu reagovať, aktuality.sk

X X X

Pred príchodom na Slovensko holandský kráľ Pravde prezradil, čo by odkázal Putinovi

 Už v dňoch 7. až 9. marca zažije Slovensko kráľovskú atmosféru. Na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej príde holandský panovník Viliam-Alexander (55) a jeho manželka kráľovná Máxima (51).

Monarcha bude pokračovať v tradícii šľachtických návštev z krajiny tulipánov. V roku 2007 na Slovensko zavítala kráľovná Beatrix, matka súčasného panovníka. Zopakovala si to v roku 2016. Ale už „iba“ ako princezná Beatrix, lebo v roku 2013 abdikovala v prospech svojho syna.

Prípravy na kráľovskú návštevu trvajú mesiace a je potrebné vyriešiť mnoho detailov. Je však možné, že Viliam-Alexander sa na Slovensko privezie sám. Jeho koníčkom je totiž lietanie, a aby mal platnú licenciu, každoročne si „odkrúti“ okolo 150 hodín na strojoch Boeing 737 spoločnosti KLM. Takže ak najbližšie využijete pri cestách po Európe tieto aerolinky, pozorne sledujte, či vás nevezie holandský kráľ.

Panovník Viliam-Alexander si pred príchodom na Slovensko našiel minulý týždeň čas na stretnutie s novinármi. Konalo sa v Haagu v paláci Noordeinde. Medzi médiami, ktoré mali možnosť sa s Viliamom-Alexandrom porozprávať, nechýbala ani Pravda.

Holandská panovnícka rodina nie je veľmi okázalá. Pred kráľom sa netreba klaňať ani strúhať pukerlíky. Jednoducho vás pozdraví podaním ruky.

Pre interview s panovníkom však predsa len platia isté pravidlá. Novinári pred rozhovorom s Viliamom-Alexandrom museli poslať otázky. K procesu patrilo aj upozornenie, že monarcha nemôže mať politické vyjadrenia, lebo Holandsko je konštitučná monarchia, a že nie je vhodné sa ho pýtať na súkromie. Viliama-Alexandra tiež reportéri nemohli fotiť, nahrávať na kameru a panovníka nesmeli média priamo citovať. Napriek týmto obmedzeniam však kráľ odpovedal na všetky položené otázky. Dokonca sa vyjadril aj o svojej rodine. A na konci rozhovoru súhlasil ešte s jednou otázkou, ktorá vopred nebola pripravená.

Tá sa týkala ruskej agresie proti Ukrajine. Pravda sa kráľa Viliama-Alexandra opýtala, čo by odkázal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. V roku 2014 totiž nad Ukrajinou zostrelili Rusmi kontrolované sily lietadlo spoločnosti Malaysia Airlines. Let MH-17 smeroval 17. júla z Amsterdamu do Kuala Lumpuru. Tragédia si vyžiadala 298 obetí, medzi ktorými bolo viac ako 190 holandských občanov. Vyšetrovanie ukázalo ruskú zodpovednosť za incident, hoci Moskva o zostrelenom lietadle šírila najrôznejšie konšpiračné teórie.

Kráľ Viliam-Alexander

Narodil sa 27. apríla 1967 v Utrechte, jeho matka je bývalá holandská kráľovná Beatrix, otec Claus van Amsberg zomrel v roku 2002. Má dvoch bratov. Princa Constantijna a princa Frisa, ktorý však zomrel v roku 2012, keď ho v Rakúsku zavalila lavína.

Vo februári 2002 si vzal za manželku Argentínčanku Máximu Zorreguietaovú Cerrutiovú. Majú tri deti. Korunnú princeznú Catharinu-Amaliu (19), princeznú Alexiu (17) a princeznú Ariane (15). Na trón nastúpil 30. apríla 2013. Dostupné fakty dokonca poukazujú na to, že samotný Putin rozkázal, aby ozbrojenci na východe Ukrajiny dostali ťažké zbrane vrátane systému Buk, ktorým lietadlo zostrelili.

Kremeľ oponuje, že to tak nie je, ale Viliam-Alexander sa vyjadril veľmi jednoznačne. Putinovi odkázal, že musia platiť zákony, a súdny proces jasne ukázal, kto je zodpovedný za ohavný zločin. Monarcha tvrdí, že to, čo sa stalo, bol akt vojny a teroristický čin.

Putin by podľa slov kráľa mal prijať svoj podiel zodpovednosti a do holandských rúk by sa mali dostať traja muži, dvaja Rusi a jeden Ukrajinec, ktorých vlani odsúdili na doživotie za zničenia lietadla.

Návšteva Slovenska

Kráľ povedal, že sa veľmi teší na štátnu návštevu Slovenska. Viliam-Alexander pripomenul aj 30. výročie samostatnosti krajiny. Jeho program sa zameria na slobodu tlače a médií, rodovú rovnosť, demokraciu, vzdelávanie, ekológiu a v Poprade zavíta aj do centra pre ukrajinských utečencov. Holandský panovník zdôraznil, že nechcel zostať len v Bratislave, lebo na Slovensko príde po prvý raz a počul, že vrátane Vysokých Tatier je krásne. Preto si ani Viliam-Alexander nedokázal vybrať jeden bod z programu, na ktorý by sa najviac tešil. Uviedol však, že jeho mama vždy o Slovensku rozpráva pekné príbehy, keď napríklad spomína na prehliadku Centra moderného umenia – Danubiana.

Princezná Beatrix, matka holandského kráľa Viliama-Alexandra, bola na Slovensku v roku 2016, keď navštívila aj Danubianu.

Program kráľa je v podstate vyrátaný na minúty. Neobíde ani spomienkové a pietne miesta, ako sú Pamätník Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP v Bratislave či Bránu slobody na Devíne. Panovnícky pár sa stretne aj s rodinnými príslušníkmi a priateľmi obetí teroristického útoku na Zámockej ulici, ktorý sa stal vlani v októbri a pri ktorom krajne pravicový extrémista zavraždil dvoch queer ľudí.

Viliam-Alexander prízvukoval, že to, čo sa v Bratislave minulý rok stalo, bolo šokujúce a bol to zločin z nenávisti. Rovnako ako vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ide niečo také proti európskym hodnotám. Kráľ uviedol, že je ťažké vziať si z podobných tragédií niečo pozitívne, ale že by predsa len mali byť lekciou do budúcnosti, ktorá povedie k zlepšeniu situácie.

Holandsko sa chce pri spolupráci zo Slovenskom zamerať aj na zdravotnícku oblasť. Centrum princeznej Máximy podpíše v Bratislave memorandom o porozumení s Klinikou detskej hematológie a onkológie v Národnom ústave detských chorôb. Stredisko v Utrechte je špičkové svetové pracovisko, ktoré sa zaberá liečbou rakoviny detí. Centrom prejdú všetci holandskí onkologickí pacienti od 0 do 18 rokov. V súvislosti s ruskou vojnou v utrechtskej nemocnici liečia aj desiatky ukrajinských detí. Kráľova manželka Máxima je patrónkou centra.

Kráľovská rodina

Viliam-Alexander sa narodil 27. apríla 1967 v Utrechte. Keď v roku 1980 nastúpila na trón jeho matka Beatrix, stal sa korunným princom, keďže je najstarším z troch synov kráľovnej. Od roku 1985 bol príslušníkom holandských ozbrojených síl, keď slúžil v námorníctve, a neskôr ako rezervista aj v pozemnej armáde, letectve a vo vojenských policajných zložkách.

Holandský panovník sa zaujíma o manažment vodného hospodárstva a bol členom Medzinárodného olympijského výboru.

So svojou budúcou manželkou Argentínčankou Máximou Zorreguietaovou Cerrutiovou sa Viliam-Alexander po prvý raz stretol v roku 1999 v Seville. Vraj sa jej predstavil len ako Alexander a najprv nevedela, že je holandským princom.

Pár mal svadbu 2. februára 2002, rodičia nevesty sa na nej však nezúčastnili. Otec Máximy Jorge Zorreguieta pozvanie nedostal, lebo bol ministrom poľnohospodárstva v čase vojenského režimu, keď Argentíne vládol diktátor Jorge Rafael Videla.

Na trón sa Viliam-Alexander dostal 30. apríla 2013, keď abdikovala jeho matka Beatrix. S Máximou má tri dcéry. Korunnú princeznú Catharinu-Amaliu (19), princeznú Alexiu (17) a princeznú Ariane (15). Pred súčasným panovníkom malo naposledy Holandsko kráľa v roku 1890, potom krajine vládli len ženy. A po Viliamovi-Alexandrovi nastúpi Catharina-Amalia, prípadne niektorá z jeho ďalších dcér. Má však holandská monarchia budúcnosť? Jej popularita bola podľa prieskumu vlani v apríli na úrovni 56 percent, pritom ešte v roku 2020 to bolo až 74 percent.

 „Pre holandskú identitu kráľovská rodina stále niečo znamená. Tak ako sláva Johana Cruyjffa, Rembrandta, Vincenta van Gogha, tulipány, mäkké drogy a národný futbalový tím. Sociológovia však zároveň poukazujú na to, že jej popularita v posledných rokoch klesá. Príčiny sú rôzne, ale dá sa k nim prirátať neuvážené rozhodnutie ísť počas pandémie na dovolenku do luxusného sídla v Grécku či drahá rekonštrukcia kráľovského honosného domu,“ reagoval pre Pravdu Henri de Waele, profesor medzinárodného a európskeho práva z Radboudovej univerzity v Nijmegene.

Podľa neho mnohí ľudia z jeho generácie, teda vo veku po štyridsiatke, viac uznávali matku kráľa. „Súčasný panovník sa im jednoducho zdá byť príliš obyčajným, nie je niekým, ku komu by cítili okamžitú úctu. Podpora republikánskeho systému je na vzostupe, hoci väčšina Holanďanov sa neusiluje niečo zmeniť. Som zvedavý, čo sa stane, keď súčasný kráľ a kráľovná Máxima, ktorú si ľudia v skutočnosti vážia viac ako panovníka, odstúpia. Nedá sa úplne vylúčiť, že v tom momente obyvatelia Holandska pocítia, že nastal čas na radikálnu zmenu. Najmä ak si ich dovtedy princezná Catharina-Amalia nezíska,“ vysvetlil de Waele.

 Momentálne však holandská spoločnosť nástupníčke trónu venuje pomerne veľa pozornosti. Catharina-Amalia totiž musela prerušiť bežnú výučbu na Amsterdamskej univerzite a prestala sa objavovať na verejnosti, lebo z prostredia organizovaného zločinu zazneli voči nej vyhrážky.

„Na štúdiá som nastúpila s myšlienkou, že budem robiť to, čo ostatní. Žiaľ, realita bola všetko iné, len nie taká. Budem v tom veľmi úprimná. Je to pre mňa stále veľmi ťažké,“ citoval portál NL News Catharinu-Amaliu, ktorá nedávno s rodičmi navštívila holandskú časť Karibiku.

Princezná v minulosti viac ráz čelila bulvárnym správam, ktoré sa zaoberali jej hmotnosťou. V roku 2021 zase Holandsko riešilo situáciu, ktorá by sa v teoretickej rovine mohla Cathariny-Amalie týkať. Súvisela s tým, či môže na trón zasadnúť niekto, kto by legálne vstúpil do manželstva s osobou rovnakého pohlavia. Vláda premiéra Marka Rutteho uviedla, že takýto sobáš by nebol dôvodom na abdikáciu.

V každom prípade však Viliam-Alexander na rodinu nedá dopustiť. Povedal, že nerobí rozdiely medzi svojimi deťmi a všetky tri sú mimoriadne a fantastické. Kráľ vyhlásil, že dcéry ho inšpirujú, zostáva pri nich mladý, má z nich radosť, stavajú ho pred výzvy a celá rodina si užije spolu veľa zábavy.

Návšteva holandského panovníckeho páru

Kráľ Viliam-Alexander a jeho manželka kráľovná Máxima budú na Slovensku v dňoch 7. až 9. marca.

marec:Kráľ sa stretne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, absolvuje pietne akty pri Bráne slobody na Devíne a pri Pamätníku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP. Čaká ho aj prechádzka historickým centrom Bratislavy v sprievode primátora mesta Matúša Valla či diskusia na tému sloboda médií so zástupcami novinárov.

marec:Kráľa čaká debata o rovnoprávnosti dievčat a žien pri príležitosti MDŽ, slovensko-holandské biznis fórum či prezentácia zálohovacieho systému PET fliaš a plechoviek. Kráľovský pár sa stretne aj s rodinnými príslušníkmi a priateľmi obetí útoku na Zámockej ulici.

marec:Navštívi Centrum podpory Spišskej katolíckej charity v Poprade, kde pomáhajú ukrajinským utečencom, aj Spišskú Sobotu. Zavíta do Základnej školy Miloša Janošku v Liptovskom Mikuláši, kde absolvuje diskusiu o občianskom vzdelávaní, a pozrie si aj Tatranský národný park v rámci prezentácie projektu biodiverzity a ochrany životného prostredia.

X X X

Nádej pravice? Veľký blok sa zatiaľ nekoná. Ak chce byť Heger alternatívou, musí vyjsť z tieňa OĽaNO

 Cesta k avizovanému spájaniu stredopravých síl a vytvoreniu uceleného tzv. demokratického bloku, ako to aktéri rokovaní nazývajú, zmenila smer. Kým spočiatku sa všetko točilo okolo záhadného projektu bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu, dnes je v centre pozornosti dočasne poverený premiér Eduard Heger. Ten ešte stále nevyriešil otázku svojej budúcnosti, no už sa o ňom hovorí ako o lídrovi či „zjednotiteľovi“ menších strán.

 Dzurinda tento týždeň svojím rozhodnutím prekvapil mnohých vrátane jeho spojenca Miroslava Kollára. Ešte pred mesiacom stáli bok po boku a strana Spolu sa premenovala na Modrú koalíciu. Kvôli nečinnosti a neochote usporiadať snem sa bývalý premiér nakoniec rozhodol, že do Modrej koalície nevstúpi. V ten istý deň vstúpil na scénu Heger.

Heger oslovil Budaja s návrhmi o postupe do predčasných volieb

Všetky oči na Hegerovi

Z veľkého spájania, o ktorom sa hovorí už niekoľko mesiacov hovorí, tak zatiaľ veľa nevidíme. Začiatkom januára Heger statusom na sociálnych sieťach rozvíril vody. „Mám jasnú predstavu a víziu, čo pre Slovensko chcem. Je to politika zjednotenia a jednoty, slušnosti a korektného politického zápasu,“ napísal 3. januára. Jeho slová boli okrem iného reakciou na útoky lídra OĽaNO Igora Matoviča na LGBTI+ komunitu.

 Postupne sa začal voči Matovičovi, aj keď len veľmi jemne, vyhraňovať a o pár dní sa už otvorene hovorilo nielen o jeho odchode z OĽaNO. Spolu s ním plánuje opustiť materskú stranu aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Paradoxne ani po niekoľkých týždňoch verejnosť nevie, ako sa situácia v OĽaNO vyvíja a obaja aktéri zatiaľ zahmlievajú.

Je jasné, že v Matovičovej „eseročke“ panuje minimálne názorový rozkol medzi konzervatívnym a liberálnejším krídlom. Doteraz sa v strane nekonal ani snem, no Heger už rokuje o spájaní s viacerými subjektmi a pripustil, že by chcel pokračovať ako premiér, čim nepriamo oznámil ambície stať sa lídrom.

Lebo prieskum

Dzurinda mal problém práve s tým, že ho Kollár vymenil za hegerovcov. Zatiaľ neoficiálny predseda Modrej koalície to však odmieta s tým, že pri počiatočných rokovaniach s Hegerom a Naďom bol aj Dzurinda. Podľa informácií denníka Pravda práve stolička lídra rozhádala dnes už bývalých spojencov. Kollár pri otázke „kto s kým“ nevylučuje nič. „Nevylučujem, že v prípade širokého spojenia bude v závere na palube aj Mikuláš Dzurinda,“ uviedol.

Sme na dobrej ceste, tvrdí Naď. O detailoch mlčí.

Hegera začali okamžite viacerí vnímať ako „zjednotiteľa“ stredopravého spektra, a práve on by sa mal postaviť do čela Modrej koalície. Založiť si vlastnú stranu je zložitejšia cesta a pre odvolaného premiéra je určite jednoduchšie, ak si pred predčasnými voľbami nájde vlajkovú loď, do ktorej by vstúpil. Hlavným tváram spájania „nahral“ do karát aj prieskum agentúry Focus pre Markízu.

 V ňom 21 percent voličov uviedlo, že by zvážilo voľbu zjednotenej pravice, pričom určite by ju volili len štyri percentá. A 22 percent ľudí by preferovalo, aby spoločný projekt viedol práve Heger. Druhou voľbou by bol Ivan Korčok. Ten však zatiaľ názor na návrat do politiky nezmenil. Na treťom mieste je Milan Majerský s podporou 12 percent. Zatiaľ však ide len o potenciál a určite netreba zaspať na vavrínoch.

Predčasné voľby sa blížia a stále sa vynára viac otázok, než poznáme odpovedí. Ako bude vyzerať spojenie stredopravých strán? Kto bude lídrom? Má Heger ešte čo ponúknuť? Bude mať vôbec takýto blok politický výtlak, aby dokázal konkurovať strane Hlas či Smer a zamiešať karty v politickom boji?

Heger ako alternatíva

Jedno je však viac-menej jasné. Alternatívou pre stredopravého voliča bude zrejme Heger v spojení s ďalšími menej známymi stranami, ktoré sú na chvoste rebríčka preferencií. V rokovaniach s Modrou koalíciou figrujú aj strany Občianski demokrati Slovenska (ODS) na čele s Pavlom Mackom, Šanca pod vedením Františka Oľhu, Kollár rokuje aj s Robertom Mistríkom, no a Heger zas s dočasne povereným ministrom životného prostredia Jánom Budajom.

 Z hnutia OĽaNO odišlo desať poslancov, ktorí sa združili práve pod Budajom ako neformálnym lídrom. Časť z nich je členom jeho Zmeny zdola, druhá časť sa združuje v Občiansko-demokratickej platforme. Okrem iného má v rokovaniach figurovať strana Za ľudí. Jej predsedníčka Veronika Remišová už s Hegerom stretnutie absolvovala pre pár týždňami, no Za ľudí má v pláne ísť do volieb samostatne. Aj keď šanca na to, aby sa dostali do parlamentu, je minimálna. Súčasťou rokovaní by malo byť aj Maďarské fórum Zsolta Simona.

Predseda Šance František Oľha síce neplánuje vo voľbách kandidovať, keďže sa chce sa naplno venovať funkcii primátora Prešova, od strany však dostal mandát vyjednávať. „Osobne ma akýkoľvek neúspech kooperácie pravice a jej integrácie neteší, priam zarmucuje. Ak vycúvanie Mikuláša Dzurindu z Modrej koalície prinesie dezintegráciu pravicovej scény – bude to spôsobovať opak toho, čo pôvodne zamýšľal,“ povedal.

Čaputová: Voľby v júni by boli lepšie, vždy som bola za ne.

Podľa šéfa ODS Pavla Macka by sa mali všetky hodnotovo a programovo blízke strany spojiť. „Alebo aspoň na seba neútočiť,“ povedal. „Skromnosť a pokora. Potláčanie ega. Boj proti veľkohubosti. Už to by pomohlo zlepšiť situáciu na našej časti spektra,“ uviedol Macko, no nič bližšie k rokovaniam nepovedal.

Dzurinda sa predtým pokúšal aj o spojenie s KDH a absolvoval aj rokovania s lídrom Milanom Majerským, od ktorého dostal „domácu úlohu“ v podobe prípravy programových téz. Tie podľa Majerského doteraz nepredložil. A keďže sa Modrá koalícia rozpadla, s Kollárom už rokovať neplánuje a Heger na ich ponuku byť dvojkou na kandidátke nereagoval.

 KDH pôjde do volieb samostatne. Nakoniec podľa preferencií istú šancu po dvoch neúspešných voľbách tento raz má. Podobne to vníma aj Kollár. „Ako to bude naozaj, sa ukáže začiatkom júla, keď sa budú odovzdávať kandidátky,“ uviedol.

Samostatne pôjde zrejme aj Aliancia či Progresívne Slovensko, ktoré voliči aktuálne podľa prieskumov uprednostnili aj pred súčasnými koaličnými stranami. Podľa Štefančíka by sme však nemali hovoriť o integrácii pravice. „Veď samostatne do volieb ide SaS, OĽaNO, vyzerá to tak, že aj PS, KDH a Maďari. A to je už teda poriadna konkurencia. Skôr by som hovoril o vytváraní spoločnej kandidátky pre politikov, ktorým hrozí, že ich volič pošle do politického dôchodku,“ skonštatoval politológ.

Dokáže Heger na čele veľkého bloku konkurovať Ficovi či Pellegrinimu?

Ak by hypoteticky vznikol jeden projekt združujúci všetky menšie strany a šéfoval by mu Heger, do popredia sa dostáva otázka, či by bol schopný konkurovať Petrovi Pellegrinimu a jeho Hlasu a Smeru na čele s Robertom Ficom, ktorý je na scéne niekoľko rokov a ani viacero káuz či vražda novinára voličov neodradila, aby Smer podporovali. Vo voľbách 2020 boli druhou najsilnejšou stranou a toto miesto si drží aj v prieskumoch.

 Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera je zatiaľ lídrom stredopravých strán Progresívne Slovensko. Pri novom projekte stále hovoríme o strane, ktorá bude rada, ak sa dostane do parlamentu. „Domnievam sa, že nepôjde o politický subjekt, ktorý bude mať výrazne nad päť percent,“ myslí si. „Ak v nej Heger nebude, v parlamente nebude ani Spolu, Modrá koalícia,“ zhodnotil Štefančík.

K poznateľnosti a popularite Hegerovi pritom pomáha len to, že je premiérom, aj to už len dočasne povereným. Problémom je aj jeho stále nejasný postoj k odchodu, navyše bojuje aj s nálepkou OĽaNO 2 a od Matoviča sa zatiaľ nedokázal výraznejšie dištancovať, aj keď už vystrčil „rožky“. „On už mierne hryzká, ale fakt veľmi mierne. Na poriadnu vzburu to však nevyzerá,“ myslí si Štefančík. „S takýmto lídrom ale trpaslíci Snehulienku nezobudia,“ skonštatoval.

 Pred niekoľkými dňami sa uskutočnili rokovania medzi Za ľudí, KDH a odvolaným premiérom Eduardom Hegerom.

S odchodom Hegera a Naďa odíde hnutiu aj časť voličov a pokojne sa môže stať, že OĽaNO klesne k hranici zvoliteľnosti. Aj preto sa Matovič snaží tento projekt nálepkovať ako OĽaNO 2. Koniec koncov, aj predseda poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš uviedol, že rozdelenie by im mohlo priniesť vyššie preferencie. Nálepka OĽaNO 2 však Hegerovi určite nepomôže a Heger nemôže poprieť ani roky spolupráce s Matovičom a ani to, že mu kryl chrbát.

„Nemôže predsa poprieť sám seba, nebude to autentické a uveriteľné. Protivníci si na tom postavia celú kampaň,“ myslí si Cirner. Dokázal by teda konkurovať Ficovi či Pellegrinimu? „Osobne sa domnievam, že nie, ale zázraky sa dejú a naozaj o všetkom rozhodujú voliči. Keď získalo OĽaNO 25% v parlamentných voľbách 2020, už si dokážem predstaviť čokoľvek,“ zhodnotil Cirner.

„Nie, Eduard Heger nie je výraznou osobnosťou. Po skončení poverenia viesť vládu spľasne jeho umelo nafúknutá popularita a Heger sa zaradí k tej širokej šedi slovenských pravicových politikov,“ myslí si Štefančík.

Zrejme len jedna kandidátka

Hegera však väčšina politikov i tých, s ktorými aktuálne spolupracuje vrátane Oľhu či Macka, vníma ako konsenzuálneho politika, kým Matovič je pre nich úplný opak. Či si to vedia oddeliť aj voliči, je otázne. Odvolaný premiér má veľké limity v tom stať sa silným lídrom, no už minulé voľby ukázali, že stať sa môže naozaj všetko.

 Všetky strany, ktoré sa pri spájaní spomínajú, by sa mali stretnúť na jednej kandidátke. „Myslím, že vo finále to má byť jedna kandidátka,“ skonštatoval Kollár. Aj v Šanci majú ambíciu nominovať svojich členov „do volebnej súťaže“. „Akákoľvek spolupráca stredopravých strán bude úspechom. Osobne si viem predstaviť aj zlúčenie strán,“ komentoval predseda strany Oľha. „Beží diskusia o tom, čo urobíme. Ja sa ako demokrat podriadim väčšine, rozhodne si nejdem uspokojovať ego ani stavať vzdušné zámky,“ skonštatoval Macko s tým, že je ešte stále čas.

 A ako je na tom Jablko? Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová pokračuje v zbere podpisov. Aj ona vníma medzi Hegerom a Matovičom rozdiel. „Igor Matovič je zákerný a zlý človek, ktorý nedodržiava dohody, kým Heger je slušný človek, ktorý v ničom výnimočne nevyčnieva, ale dohody si ctí,“ zhodnotila.

„Prekliatím Hegera je, že je úradujúci premiér katastrofálnej vlády v totálnom rozklade, čo mu neumožňuje venovať sa vlastnej kampani, pričom všetci ostatní už zúrivo do tej kampane vstúpili. Akýkoľvek ďalší neúspech tejto vlády v rozklade sa stáva jeho vlastným neúspechom,“ myslí si europoslankyňa.

Koniec koncov, s odvolaným premiérom absolvovala aj jedno rokovanie, k ničomu však podľa jej slov neviedlo. Momentálne sa sústredí na svoju stranu. Ak však bude chcieť byť Heger pomyselným zjednotiteľom, bude musieť vystúpiť z tieňa OĽaNO, vyhraniť sa a zaujať jasný postoj ohľadom svojej budúcnosti./agentury/

X X X

Kto získal Krištáľové krídlo? Medzi ocenenými je známa herečka, populárni hudobníci a ďalší

Ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2022 udelili v sobotu večer v priestoroch Slovenského národného divadla v Bratislave slovenským osobnostiam z hospodárskej, vedeckej, kultúrnej, športovej a spoločenskej sféry. O laureátoch v desiatich kategóriách a mimoriadnych oceneniach v 26. ročníku rozhodli odborné poroty a Veľká porota.

 Prvou ocenenou bola v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie filmová a divadelná herečka Judit Pecháček (Bárdos), ktorá v roku 2022 zaujala vo filme Iva Trajkova Piargy.

 V kategórii publicistika a literatúra sa držiteľom Krištáľového krídla stal glosátor, spisovateľ, prekladateľ i legendárny turistický sprievodca mestom Košice Milan Kolcun. Svoje znalosti z dejín Košíc prezentuje aj knižne v edícii Potulky mestom Košice. Upozornil na seba aj tolkšou Bez šepkára.

 V kategórii Hudba porota26. ročníka Krištáľového krídla ocenila ocenila zoskupenie Janoska Ensemble.

Ocenenie v kategórii hudba získali virtuózni umelci Janoska Ensemble, ktorí vlani vydali svoj tretí album The Big B’s. Zaujal hudobných fanúšikov i kritikov, o čom svedčí aj vysoké umiestnenie vo svetových rebríčkoch klasickej hudby.

V kategórii výtvarné umenie si Krištáľové krídlo prevzal akademický sochár, maliar a vysokoškolský pedagóg Milan Lukáč. Rok 2022 bol pre tohto umelca významným najmä vďaka kolekcii najnovších sochárskych a grafických diel, ktoré vznikli ako živá reflexia aktuálnej spoločenskej situácie.

V kategórii populárna hudba ocenili speváka Adama Ďuricu. Skladby z jeho šiesteho štúdiového albumu Naše hriechy patria medzi najhranejšie v slovenských rádiách. V roku 2022 zbilancoval svoju doterajšiu kariéru v kompilácii Hity.

 Mimoriadnu cenu Krištáľového krídla dostal aj akademický maliar Alexej Vojtášek, ktorý ilustroval viac ako stovku knižných titulov a ktorého diela sa nachádzajú v súkromných aj galerijných zbierkach doma i v zahraničí. Popri komornej maľbe sa venuje i kresbe, grafike, priestorovým objektom a monumentálnym maliarskym dielam do architektúry./agentury/

X X X

Podvody s bankovými kartami sú na vzostupe. Podvodníci sa tvária ako banka, kuriér či pošta, nedajte sa oklamať (+ návod)

 Predaj nepotrebných vecí cez internet sa môže zmeniť na veľký problém. Na nepozorných ľudí číhajú podvodníci.

 Nikdy nebolo jednoduchšie predať nadbytočné oblečenie, detské trojkolky, kočíky, autosedačky, v podstate čokoľvek, čo už nepotrebujeme. Stačí použiť aplikáciu, ktorú môže každý z nás mať v telefóne, odfotografovať predávanú vec a čakať.

Všetko to vyzerá ideálne, no všetko sa môže zvrtnúť v momente, keď prídu prvé ponuky. Z predaja vecí cez sociálne siete, aplikácie a komunikačné aplikácie robia podvodníci pascu. Cieľom je vylákať od človeka, čo niečo predáva, údaje o platobnej karte, prípadne prístupové údaje do elektronického bankovníctva. „Môžeme potvrdiť, že v uplynulých týždňoch, respektíve mesiacoch evidujeme nárast rádovo o desiatky percent v porovnaní s minulosťou. Najčastejšie ide o prípady, keď klienti, uvedení podvodníkom do omylu, mu poskytnú citlivé údaje o platobnej karte alebo prístupové údaje do elektronického bankovníctva,“ hovorí Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB banky.

Spôsobov, ako podvodníci útočia, je viac, no útoky, ktoré sa v posledných mesiacoch objavujú často, sa na seba do určitej miery podobajú. „Často ide o scenáre, keď sa podvodník vydáva za kupujúceho na rôznych platformách určených na predaj noseného oblečenia, pričom požaduje od predávajúceho pod rôznymi argumentmi údaje o platobnej karte, napríklad pre kuriérsku spoločnosť, úhradu cla a podobne,“ dodáva Jamborová.

Alternatívnym príbehom je vylákanie údajov s tým, že sú potrebné na doručenie zásielky. „Druhým scenárom je, že podvodník zneužíva meno napríklad Slovenskej pošty či iných inštitúcii s cieľom získať opäť údaje o karte a pokúsiť sa vo chvíľke nepozornosti klienta aktivovať aj jeho mobilnú peňaženku. Respektíve sa podvodníci snažia podvodnými linkami získať prístupové údaje do elektronického bankovníctva,“ hovorí.

Cieľom podvodníkov je získať údaje o platobnej karte.

Nech prvotná zámienka vyzerá akokoľvek, cieľ je vždy rovnaký: vylákanie citlivých údajov od klienta. Marta Cesnaková zo Slovenskej sporiteľne ale upozorňuje, že typických základných krycích príbehov je len niekoľko. Často ide o bazár a sľúbené zaslanie financií na kartu alebo na účet, podvodné SMS správy a e-maily na aktualizovanie bankových údajov, prípadne zastavenie platby, pozastavený balík z pošty, výhra v súťaži a následné vyplatenie výhry, falošné výnosy z kryptomien, podvodné telefonáty rôzneho charakteru, falošný bankár, policajt, financie v ohrození.

Úlohou všetkých týchto krycích príbehov je vytvoriť tlak na potenciálnu obeť. Útočníci napríklad pošlú svojmu cieľu správu s tým, že musia „potvrdiť“ svoje prihlasovacie údaje do internetového bankovníctva v relatívne krátkom čase, inak sa poskytovanie služieb internetového bankovníctva obmedzí.

 Podvodníci útočia na svoje obete aj cez SMS, prípadne komunikačné aplikácie.

Tento koncept je v podstate nezmysel, skutočná banka sa takto nikdy nespráva. Podvodníci však počítajú s tým, že neopatrný klient stratí ostražitosť a bude sa snažiť problémovú situáciu riešiť tým, že klikne na priloženú linku, ktorá klienta presmeruje na podvodnú stránku.

Podvodníci manipulujú so svojimi obeťami, aby od nich vylákali všetko potrebné, teda napríklad aj druhý overovací faktor. Ak klient banky zadá svoje citlivé údaje, automaticky ich odovzdá útočníkovi, ktorý následne kartu použije a fakticky ukradne svojej obeti peniaze z účtu.

„Ak klient zistí, že sa stal obeťou podvodu, je potrebné, aby to banke oznámil čo najskôr. V prípade, že klient odovzdal podvodníkom údaje o svojej karte, je nevyhnutné ju bezodkladne zablokovať,“ hovorí Simona Miklošovičová, hovorkyňa Tatra banky.

Ak naletíte, banka peniaze nevráti

Okamžite konať je absolútne kľúčové. Ak totiž dôverčivému človeku ukradnú podvodníci peniaze, od banky ich späť nezíska. „Pri prešetrovaní sa berie do úvahy napríklad aj to, či išlo o platbu riadne potvrdenú zo strany klienta. Ak klient platbu sám a dobrovoľne potvrdí, prípadne dobrovoľne odovzdá podvodníkovi svoje prihlasovacie údaje, banka za vzniknuté škody nenesie zodpovednosť,“ dopĺňa Miklošovičová.

Ak sa klient dá oklamať, banky reklamáciu zďaleka uznať nemusia a peniaze klientovi nevrátia. „Každý prípad posudzujeme individuálne a šance na získanie peňazí naspäť závisia od typu transakcie. V prípade neautorizovaných transakcií sú, prirodzene, šance vyššie, ako keď klient odovzdá všetky údaje útočníkovi, teda nielen údaje z karty, ale aj druhý bezpečnostný faktor,“ hovorí Marta Cesnaková.

Za neautorizovanú platbu sa dá považovať napríklad situácia, keď platba odíde omylom dvakrát. Keď ale klient odovzdá svoje údaje útočníkovi, ten už robí autorizované platby, z pohľadu banky sú teda správne potvrdené a v poriadku. Práve preto banka pravdepodobne takúto platbu klientovi nevráti na účet.

 Stránky, ktoré podvodníci vytvárajú, vyzerajú častokrát veľmi dôveryhodne. Varovným signálom je, že žiadajú citlivé údaje aj vtedy, keď na to nie je dôvod.

Dôležitá ostražitosť

Podvodníkov môže pozorný zákazník internetového obchodu, prípadne banky odhaliť. „Vo všeobecnosti si treba všímať stránku, či sa začína na https a celkovo, či názov stránky a link nie sú podozrivé. Treba využívať overené a spoľahlivé webové obchody, ktoré majú jasne uvedenú zákaznícku podporu a všetky obchodné údaje,“ hovorí Dominik Miša, hovorca VÚB banky.

Podvodník sa dá rozpoznať hneď na začiatku aj v prípade, ak napríklad podvodníci rozposielajú SMS správy. Krycí príbeh, ktorý sa v takejto správe nachádza, útočníci obmieňajú. Zistiť, že ide o podvod, sa teda dá jednoducho tak, že adresát správy zadá telefónne číslo do internetového vyhľadávača. Z výsledkov sa následne dá zistiť, že rovnaké číslo rozposielalo správy niekedy v mene banky, inokedy v mene kuriérskej spoločnosti. Je jasné, že obe firmy rovnaké číslo nepoužívajú, ide teda o podvod. Takáto správa typicky obsahuje linku, na ktorú určite nie je rozumné klikať. Opäť totiž klienta len privedie k útočníkovi.

Elektronický účet poistenca v relácii Ide o peniaze exkluzívne predstavuje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Ilko. Premiéra 8. 12. 2022.

Ako sa pri výbere obchodu nepopáliť?

Platobné údaje môžu žiadať aj seriózni obchodníci, ktorí dodržujú bezpečnostné princípy, a navyše nemajú všetky údaje potrebné na vykonanie transakcie. Preto je dobré byť obozretný napríklad pri výbere internetového predajcu. K výberu seriózneho obchodu vedie viacero krokov:

Cena. Je to síce podstatný faktor pre výber, no nemal by byť tým rozhodujúcim. Otázok, ktoré si treba položiť, je viac. Je obchod dôveryhodný? Má pozitívne recenzie? Je webová stránka obchodu zrozumiteľná, prehľadná, sú tam uvedené kontakty, adresa spoločnosti, vyzerá celkovo dôveryhodne? Je cena stanovená v „normálnom“ rozmedzí? Alebo je výrazne nižšia ako u konkurencie?

Zabezpečenie stránky. Každý seriózny e-shop používa zabezpečený https:// protokol. Dá sa to overiť tým, že v dialógovom okne prehliadača je zobrazený zámok, prípadne kľúčik. Treba si tiež všímať, či stránka požaduje registráciu a aké údaje stránka od klienta chce. Tie by mali zodpovedať tomu, čo chce klient kupovať. Typicky viac údajov môže žiadať napríklad poisťovňa, ak záujemca uzatvára on-line cestovné poistenie. Tiež je dôležité si všímať, či konkrétny obchod má zverejnené podmienky používania a či pracuje v súlade s nariadením GDPR o ochrane osobných údajov.

Pred nákupom je dobré skontrolovať recenzie na konkrétny obchod. Ak napríklad obchod žiadne recenzie nemá, môže to byť varovný signál.

Ďalším krokom je výber samotného tovaru a platobnej metódy. Často sa zákazník môže stretnúť s troma druhmi platieb. Je to platba na dobierku, prevodom na účet a platobnou kartou.

Platba na dobierku prenáša celé riziko na obchodníka. On tovar balí a posiela ešte skôr, ako získa peniaze. Klient platí až pri prevzatí tovaru. „Platba na dobierku sa môže javiť najbezpečnejšia – platíte až pri preberaní tovaru, takže si minimálne vizuálne môžete overiť, či vám je doručované to, čo ste si objednali, prípadne či nedošlo k poškodeniu tovaru,“ hovorí Anna Jamborová. Tento druh platby býva často za drobný príplatok.

Platba prevodom je možnosť, ktorá môže byť zaujímavá preto, že klient nikam nevpisuje svoje údaje z karty, ale od obchodníka získava jeho číslo účtu a ďalšie identifikátory platby. Táto alternatíva má však svoje nevýhody. „Platba prevodom na účet je z pohľadu času najpomalšia, keďže väčšina obchodov podmieňuje expedovanie tovaru pripísaním finančných prostriedkov na účet, a to môže trvať aj niekoľko dní,“ hovorí Jamborová.

Platba kartou vopred. Je to pomerne populárna možnosť a rýchly spôsob, ako zaplatiť, no zákazník si musí dať pozor na to, aby údaje o karte neodovzdal podvodníkom.

Ak sa zákazník rozhodne pre platbu kartou vopred, je nevyhnutné, aby dodržiaval bezpečnostné zásady.

Detaily platobnej karty, ktoré sú nevyhnutné pre platbu, je bezpečné zadávať iba vtedy, ak je webová stránka zabezpečená.

V prípade presmerovania z obchodu na webovú stránku, takzvanej platobnej brány, je opäť potrebné skontrolovať jej zabezpečenie.

Kartové spoločnosti používajú viacfaktorové overenie. Znemená to, že platba sa musí autorizovať napríklad v mobilnej aplikácii. Predtým, ako zákazník platbu potvrdí, je dobré skontrolovať, či cena nákupu sedí, až následne overovací kód zadať.

Po uskutočnení transakcie je dobé skontrolovať zúčtovanie platby na svojom účte a uschovať si faktúru pre prípadnú reklamáciu./agentury/