Rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zastaviť tranzit zemného plynu cez Ukrajinu výrazne poškodzuje Slovensko a spôsobuje miliardové škody celej EÚ. Ak nepríde k zmene, Slovensko pristúpi k recipročným opatreniam, zopakoval postoj slovenskej vlády premiér Robert Fico (Smer) v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. V piatok o tom informoval Úrad vlády SR.
„Na základe žiadosti nemeckej strany som dnes popoludní telefonoval so spolkovým kancelárom Scholzom. Témou boli dodávky a tranzit plynu. Bez toho, aby som zverejňoval vyjadrenia Olafa Scholza, spolkovému kancelárovi som zopakoval principiálne postoje slovenskej vlády. Rozhodnutie Zelenského zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu výrazne poškodzuje Slovensko a spôsobuje miliardové škody celej Európskej únii. Pokiaľ nedôjde k zmene rozhodnutia prezidenta Zelenského, Slovensko pristúpi k recipročným opatreniam,“ uviedol Fico.
Ako úrad vlády doplnil, premiér nemeckého kancelára informoval aj o svojom návrhu, aby sa rokovanie so Zelenským uskutočnilo v utorok (21. 1.) na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Podľa Fica ukrajinský prezident na túto ponuku zatiaľ nereagoval. „Naše stretnutie v Davose môže rozlúsknuť budúcnosť slovensko-ukrajinských vzťahov,“ dodal premiér./agentury/
X X X
Iránsky prezident Masúd Pezeškján a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin dnes v Kremli podpísali novú dohodu o komplexnom strategickom partnerstve medzi oboma krajinami, oznámili tlačové agentúry.
Pakt, ktorý vyvoláva obavy na Západe a ktorý zahŕňa vojenskú spoluprácu, Moskva a Teherán uzavreli krátko pred návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu.
„Dlho sme nad tým pracovali a som veľmi rád, že táto práca je zavŕšená. Je to dôležité, pretože (dohoda) nám umožní pridať ďalší impulz prakticky do všetkých smerov našej spolupráce, „povedal Putin po privítaní iránskeho hosťa.
Nová dohoda, ktorá nahradí zmluvu z roku 2001, kladie dôraz na spoluprácu oboch krajín v bezpečnosti a obrane, napísal denník Kommersant. Pezeškján podľa agentúr na začiatku stretnutia s Putinom označil dohodu za pevný základ rozvoja spojenectva medzi oboma štátmi a zdôraznil strategický význam vzťahov Teheránu s Moskvou.
Vzťahy Ruska s Iránom sa utužili po tom, ako Putin vo februári 2022 nariadil vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Kyjev a Západ obvinili Teherán, že poskytol Rusku stovky dronov priamo útočiacich na cieľ, čo Moskva a Teherán popierali. V Rusku sa medzitým rozbehla výroba dronov iránskej konštrukcie.
Dohoda podľa Kremľa pokrýva všetky oblasti od obchodu cez vojenskú spoluprácu až po vedu, vzdelávanie a kultúru, poznamenala agentúra AP. Pripomenula tiež, že obaja prezidenti dohodu podpisujú krátko pred inauguráciou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa zaviazal ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine a zaujať tvrdší postoj voči Iránu, ktorý sa potýka s rastúcimi ekonomickými ťažkosťami a ďalšími problémami, vrátane vojenských porážok vo svojej sfére vplyvu na Blízkom východe.
Rusko a Irán mali v minulosti problematické vzťahy, ale tie sa oteplili po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991./agentury/
X X X
Poľsko naďalej žiada od Nemecka odškodnenie za nacistickú okupáciu
Vzájomné vzťahy Poľska a Nemecka zhoršila strana, ktorá vládla v Poľsku v rokoch 2015 až 2023.
Poľsko stále požaduje odškodnenie obetí nemeckej okupácie počas druhej svetovej vojny, uviedol v piatok v Berlíne poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry DPA.
Sikorski po účasti na otvorení nového poľského veľvyslanectva v nemeckom hlavnom meste povedal, že Nemecko môže vyjadriť „ľútosť nad hroznými udalosťami“ nacistickej okupácie tým, že sa sústredí na „tri body“.
Podľa neho ide o „gesto voči ešte žijúcim obetiam“, vytvorenie pamätníka v Berlíne a „investíciu do spoločnej bezpečnosti“.
Vzťahy medzi Berlínom a Varšavou sa výrazne zhoršili v súvislosti s otázkou vojnových kompenzácií počas vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá bola v Poľsku pri moci v rokoch 2015 až 2023. Hoci sa vzťahy po návrate premiéra Donalda Tuska do funkcie zlepšili, jeho centristická administratíva naďalej požaduje od Berlína reparácie.
Nemecko si uvedomuje vážnosť viny
Nemecký kancelár Olaf Scholz – ktorý podľa očakávaní po predčasných voľbách 23. februára príde o svoje kreslo – v júli 2024 vyhlásil, že Nemecko si „uvedomuje závažnosť svojej viny“, a prisľúbil poskytnutie pomoci v nešpecifikovanej výške pre pozostalé poľské obete okupácie, ktorých počet sa vtedy odhadoval na približne 40 000.
Sikorského piatkové vyjadrenia naznačujú, že táto otázka zostáva nevyriešená, rovnako ako otázka „viditeľného prejavu ľútosti Nemecka“ v podobe plánovaného pamätníka v Berlíne, píše DPA.
Spoluprácu v oblasti obrany Sikorski zdôraznil vzhľadom na ohrozenie námornej dopravy a infraštruktúry v Baltskom mori zo strany Ruska a vzhľadom na prítomnosť „ruských rakiet s jadrovými hlavicami“ v ruskej exkláve, Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s Poľskom, aktuality.sk
X X X
Žiak, ktorý zabíjal na gymnáziu, sa vrátil na miesto činu. Zavraždená učiteľka sa na útočníka údajne sťažovala na polícii
Útočník Samuel S., ktorý vo štvrtok na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi dobodal zástupkyňu riaditeľa a svoju spolužiačku, sa vrátil na miesto činu. Tentokrát už ale v sprievode policajtov. Absolvoval už aj prvý výsluch.
Informoval o tom spravodajský portál tvnoviny. Podozrivý útočník následne v sprievode policajtov smeroval aj na ďalšie miesta, kde sa včera po útoku pohyboval. Osemnásťročného muža prísne strážili, mal na rukách putá, na hlave helmu.
K útoku v škole došlo pred 13.00 hod, podozrivý následne ušiel do blízkych lesov. Polícii sa ho podarilo zadržať asi o hodinu.
Podľa informácií televízie Markíza je možným motívom vrážd pomsta. Viacero študentiek sa naňho chodili sťažovať zástupkyni riaditeľa, ktorá je jednou z obetí útoku. Práve učiteľka mala byť jeho prvou obeťou, zabil ju v riaditeľni. Druhou obeťou má byť jedno z dievčat, ktoré sa na neho sťažovali.
Nôž, ktorým zaútočil, si mal priniesť do školy sám. Podľa televízie mal mať dĺžku viac ako 15 centimetrov.
Zástupkyňa riaditeľa sa na Samuela podľa Markízy mala sťažovať aj na obvodnom policajnom oddelení. Krajská polícia však podľa televízie trestne oznámenie od vedenia školy neregistrovala.
Čo bolo motívom konania 18-ročného študenta nie je známe, no v deň útoku mal mať komisionálne skúšky. Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií sa údajne policajti ponúkali, že na komisionálne skúšky prídu do budovy školy. Zástupkyňa to vraj odmietla.
Prípad si prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Motív páchateľa bude predmetom ďalšieho vyšetrovania.
Po štvrtkovom útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi potvrdili dve obete a jednu zranenú študentku. Jej stav je vážny, ale stabilizovaný. Policajný prezident Ľubomír Solák na tlačovom brífingu vo štvrtok uviedol, že po útoku bolo viac ľahko zranených osôb, bližšie však nešpecifikoval ich počet.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zagarantoval zákonnosť procesu objasňovania trestného činu. „Pokiaľ ide o osobu podozrivú, nejde o nepopísaný list papiera, a teraz nemám na mysli jeho vynikajúce študijné výsledky. To bude zohľadňované aj počas celého trestného konania,“ uviedol na brífingu Žilinka.
Zatiaľ podľa neho nie je jasné, aký trest páchateľovi hrozí, keďže právna kvalifikácia skutku zatiaľ nie je definitívne uzavretá./agentury/
X X X
Po tragédii v Zamagurí by nám konečne mala zasvietiť červená kontrolka. Kam kráča Slovensko?
Slovensko prežilo jeden z najhektickejších týždňov v modernej histórii. Akoby nám prvá polovica týždňa, ktorá totálne rozvášnila spoločnosť, nestačila, v druhej polovici došlo k tragédii v Spišskej Starej Vsi. Všetci si kladú otázky: Ako sa to mohlo stať? Dalo sa nešťastiu predísť? A doplňme ešte jednu otázku: Poučí sa Slovensko z tragickej udalosti na škole v Zamagurí?
Ako sme sa doteraz dozvedeli osemnásťročný študent gymnázia Samuel bol síce talentovaný žiak, ale už od útleho detstva vykazoval sklony k agresivite, trpel poruchou osobnosti, mal za sebou viaceré delikty, brutálne zbil spolužiačku, ba bol odsúdený a „posedel si v polepšovni“ ( v reedukačnom centre). Kombinácia dobrého študenta a agresívneho mladíka mätie, pretože väčšinou to tak nebýva.
No Samuel nie je prvý, kto na škole prejavoval agresívne sklony, vyhrážal sa spolužiakom a učiteľom, či na nich zaútočil. Ako je možné, že to došlo až tak ďaleko, keď primátor Kežmarku Ján Ferenčák povedal, že sa o tomto problémovom žiakovi dávno vedelo? Tento nedávno ešte chlapec mal byť rozhodne pod dohľadom psychológov či psychiatrov. Bol?
Slovensko, ako všetci dobre vieme, je prehnane byrokratický štát. V Samuelovom prípade sa zdá, že úrady, štátna mašinéria, úplne zlyhali. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky v Spišskej Starej Vsi, keby by boli informovaní o psychickom stave Samuela, vôbec by ho na školu nevzali. Na ňu prišiel z Lučenca bez toho, aby dostali relevantné informácie od tamojšej školy, rodičov alebo od „sociálky“. Samuel bol pod probačným dohľadom, no na novú školu táto dôležitá informácia vôbec nedorazila.
Rodičia by mali viac dbať, čo ich deti sledujú na internete, nielen s úľavou registrovať, že dieťa má „zamestnanie“. V rôznych videohrách sa to agresivitou len hemží, zabíjanie je neraz normou.
Ako sa to môže v jednom štáte stať? Čo ide len o to, ako na niekoho prehodiť horúci zemiak? Načo máme toľko úradníkov, ktorí požadujú od občanov x-osvedčení, podpisov a papierov, šikanujú jedna radosť, ale keď majú niečo urobiť sami od seba, tak sa nemajú k činu. A čo spolupráca rodičov?
Možno mladík potreboval skutočne len dobrý odborný dohľad, no škola o jeho poruche nič netušila. Keby áno, pravdepodobne by konala inak. Veď práve kvôli agresivite mal Samuel individuálne štúdium, no možno chcel byť medzi spolužiakmi, učenie mu išlo, bol výborný študent, reprezentoval školu. Vinil za to pravdepodobne zástupkyňu, ktorá sa ho – ako sme sa dozvedeli – bála, no snažila sa problém riešiť.
My na Slovensku sa spoliehame, že problém vyšumí, vyhnije, treba len prečkať. Fatálne sa mýlime. Ak by k brutálnemu činu nedošlo teraz, stalo by sa to – bez liečby – neskôr. Samuel sa vraj spolužiakom netajil obdivom k masovej vražde na Filozofickej fakulte na UK v Prahe. Predstavme si, že by sa ako dobrý študent dostal v budúcnosti na VŠ, nespravil by skúšku, alebo by mal pocit krivdy, ako by zareagoval? Ako sa správal vlastne mimo školu, doma?
Od brutálneho činu pred rokom v Prahe sa čoraz častejšie spomínajú kamery na školách, turnikety či detektory. Čomu zabránia? Starší si ešte spomínajú, že na základné a vysoké školy sa ktokoľvek mohol dostať bez ohlásenia, aj vonkajšie dvere na bytových domoch bývali otvorené, v obchodoch neboli kamery, snímače. A teraz? Spoločnosť zhrubla, ľudia si dokážu napísať na sociálnych sieťach (a už aj osobne) veci, ktoré by si v minulosti vôbec nedovolili. I v našom regióne sme v posledných rokoch zažili brutálne činy, ktoré sme predtým s počudovaním sledovali iba v zahraničných správach.
Môžeme proti tomuto trendu niečo urobiť? V prvom rade by rodičia mali viac dbať, čo ich deti sledujú na internete, nielen s úľavou registrovať, že dieťa má „zamestnanie“. V rôznych videohrách sa to agresivitou len hemží, zabíjanie je neraz normou. Je načase sa venovať duševnému stavu detí. Bez dobrého príkladu zo sveta dospelých ale nikam nezájdeme./agentury/
X X X
Zomrel spisovateľ Martin Pollack. Ukázal svetu temné stránky európskej histórie
Majster dokumentárnej literatúry, ktorý dokázal pozorne zachytiť súčasnosť aj minulosť, Martin Pollack, zomrel vo veku 80 rokov. Syn šéfa gestapa, ktorého nikdy nepoznal, o biologickom otcovi, ktorý sa podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka po potlačení SNP, vydal knihu až ako 60-ročný.
V piatok vo veku 80 rokov podľahol rakovine, s ktorou dlhé roky bojoval, oceňovaný rakúsky spisovateľ, novinár a prekladateľ Martin Pollack. Správu o úmrtí priniesol rakúsky Der Standard. Až do konca pracoval na príprave novej knihy Časy hanby.
Pollack sa narodil v roku 23. mája 1944 v Bad Halle a neskôr žil najmä vo Viedni a Burgenlande. Bol biologickým synom elitného nacistu Gerharda Basta, ktorého nikdy nepoznal. S touto skutočnosťou sa vyrovnal v knihe Smrť v bunkri (Der Tote im Bunker, 2004). V Rakúsku ide o veľmi dôležité dielo a zachytáva aj ťažké obdobie slovenskej histórie.
Vraždenie partizánov a civilistov na strednom Slovensku
Bast bol totiž šéfom gestapa v meste Linz (slovenský historický názov Linec – pozn. red.), vedúcim špeciálnej jednotky SS, a v roku 1945 hľadaným vojnovám zločincom. Nacista sa po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka.
O tom, že jeho biologický otec bol vysokopostaveným nacistom, mu matka povedala ako 15-ročnému. Pollack neniesol vlastný pôvod ľahko, knihu vydal až ako 60-ročný. Reportážne dielo je považované za ukážkové spracovanie temných stránok európskej histórie. Knihy barda rakúskej literatúry, v ktorých sa vyznamenal aj ako znalec východoeurópskych dejín, boli preložené do 14 jazykov.
Vyučený stolár sa neskôr pustiť do štúdia slavistiky a východoeuópskych dejín vo Viedni a Varšave. V rokoch 1987 až 1998 bol korešpondentom nemeckého časopisu Der Spiegel. Neskôr bol autorom na voľnej nohe.
Knihou Smrť v bunkri bol inšpirovaný aj dokumentárny film režiséra Jara Vojteka pod názvom Martin Pollack: Pohľad do priepasti.
„Veľmi ma zasiahlo, keď som v Múzeu SNP v Banskej Bystrici videl dokumenty a fotografie z exhumácie otcových obetí na Donovaloch. Čítal som aj list ženy žijúcej v Prahe, ktorá spoznala medzi mŕtvymi strýka, lekárnika. Náhle získali zavraždení tváre, mená, rodičov, deti, svoje konkrétne príbehy. Otec a jeho ľudia ich o všetko pripravili. Vtedy som sa začal zaujímať aj o príčiny tejto mentality. Čo spúšťa takéto zverstvá?“ otvorene hovorí vo filme Pollack.
Obžaloba z otcovraždy, Americký cisár, Časy hanby
Medzi ďalšie jeho diela patria knihy Obžaloba z otcovraždy (Anklage Vatermord, 2002), Americký cisár (Kaiser von Amerika, 2010) a už spomínané Časy hanby. Reportáže a eseje (Zeiten der Scham. Reportagen und Essays, plánované vydanie v máji 2025).
V Obžalobe z otcovraždy sa zaoberá prípadom obvineného Philippa Halsmana, ktorého v roku 1928 skutočne obvinili z paricídy. Okrem samotného prípadu skúma aj širší kontext – ako súdny proces vnímala vtedajšia spoločnosť a snaží sa preniknúť do duševného sveta jednotlivých postáv. Halsman mal židovský pôvod a tak sa Pollack zameral aj na vplyv vtedajších antisemitských nálad v spoločnosti.
V knihe Americký cisár Pollack opisuje, ako potulní dohadzovači cestovali z obce do obce na Spiši, v Bukovine ale najmä v Haliči v mestskom oblečení, s hrubými zlatými reťazami a zlatými mincami, ktoré popri štedrom nalievaní vodky za pomoci podplatených krčmárov ukazovali ako dôkaz toho, že v Amerike sa zlato váľa po zemi. Od reality života za Atlantikom, to však malo ďaleko, aktuality.sk
X X X
Poľský minister Radoslaw Sikorski varuje pred ruskými útokmi v Európe
Rusko ohrozuje Európu viacerými útokmi. Európa by sa mala viac zaoberať bezpečnosťou, dodáva Sikorski.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v piatok na tlačovej konferencii v Berlíne vyhlásil, že Európa je „pod útokom Ruska“ vo forme politických vrážd, kybernetickej hrozby či sabotážnych činov a podpaľačstva. Zároveň Európu vyzval, aby sa seriózne začala zaoberať svojou vlastnou obranou. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.
Šéf poľskej diplomacie upozornil na viaceré útoky Moskvy na európskej pôde vrátane niekoľkých atentátov v Nemecku či Spojenom kráľovstve. Dodal, že na zozname krajín zasiahnutých ruskými sabotážnymi činmi – ako podpaľačstvo, vyhrážanie či narúšanie infraštruktúry – sú aj Česko, Litva a Poľsko. Opakované poľské varovania pred hrozbou zo strany Ruska sa podľa neho ukázali ako správne.
Upozornil na kybernetické útoky
Sikorski zdôraznil, že ruské útoky na Európu prebiehajú už roky aj online a krajiny v nej sú pod „neustálou (paľbou) kybernetických napadnutí“. V súvislosti s týmto tvrdením spomenul údajné zásahy do referenda o brexite či do decembrových prezidentských volieb v Rumunsku.
Minister uviedol, že ruská stratégia je pri týchto útokoch zrejmá. „Vladimir Putin nás jednoznačne provokuje a snaží sa manipulovať s našimi volebnými systémami a inštitúciami v záujme obnovenia ruskej kontroly nad iným územím a tiež v záujme zničenia západných spojenectiev,“ povedal. Podľa neho všetky tieto udalosti súvisia s ruskou tajnou službou GRU, ktorá si páchateľov najíma a platí im za útoky.
Na tlačovej konferencii sa Sikorski vyjadril aj ku konfliktu na Ukrajine. Ocenil výdavky na obranu vo výške dvoch percent HDP, ktoré za posledné roky presadilo niekoľko členských štátov NATO. Vyhlásil, že Poľsko stojí na ich čele, keďže jeho výdavky na obranu v roku 2025 pravdepodobne dosiahnu 4,7 percenta HDP.
V súčasnosti podľa neho neexistuje medzi Moskvou a Kyjevom náznak prímeria a odmietol myšlienku, že by Poľsko mohlo byť sprostredkovateľom. „Sme najlepším priateľom Ukrajiny… a považujeme Putinove Rusko za nepriateľský štát,“ vyhlásil a ozrejmil tak, že postoj Varšavy nie je neutrálny. Sikorski tiež prisľúbil, že Poľsko sa počas svojho predsedníctva v Rade EÚ „bude sústreďovať na bezpečnost. Aktuality.sk
X X X
Stavia sa najväčšia nemocnica Slovenska. Vznikne na východe a bude ako štyri futbalové ihriská, opísal Fico
Premiér Robert Fico (Smer), minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) navštívili stavenisko vojenskej nemocnice v Prešove. Jej výstavba sa začala, práce obmedzujú život na Dilongovej ulici, pripustili predstavitelia vlády. Projekt spadá pod ministerstvo obrany a rezort bude riadiť aj financovať jeho realizáciu.
Ako na tlačovej konferencii uviedol premiér Robert Fico, to, že pôjde o vojenskú nemocnicu, neznamená, že bude slúžiť len slovenskej armáde. „Postaví ju ministerstvo obrany, lebo má na to prostriedky, ale bude slúžiť celej verejnosti,“ uviedol Fico. Hovorí, že minister obrany má k dispozícii financie na projekty duálneho určenia. Rezort tým podľa neho prispieva ku konsolidácii verejných financií.
„Ide o stavbu obrovských rozmerov, má dva hektáre, štyri futbalové ihriská,“ opísal Fico. Obyvateľov v okolí výstavby v Prešove požiadal o pochopenie pri stavebných prácach a sľúbil, že po ich skončení sa všetko vráti do pôvodného stavu.
„Ak sa pri stavbe nenarazí na nič nepredvídateľné, nemocnica by mohla byť otvorená v roku 2027,“ doplnil Fico a pripomenul, že ďalšie projekty sa uskutočňujú v Banskej Bystrici a Martine. Minister obrany Kaliňák od neho dostal plnú podporu rozhodnúť o ďalšom rozvoji infraštruktúry v Bratislave.
Fico predpokladá, že stavenisko navštívi najbližšie v apríli, presný termín zatiaľ nešpecifikoval. „Je to mimoriadne dôležitý projekt tejto vlády. Po tejto vláde musia zostať nové zdravotnícke zariadenia moderného typu a nové nájomné byty,“ dodal.
Najväčšia nemocnica na Slovensku
Z pohľadu objemu pôjde o najväčšiu nemocnicu na Slovensku, uviedol minister obrany Robert Kaliňák. Poďakoval sa zodpovedným osobám za plánovanie a výstavbu, ministerstvu zdravotníctva a obyvateľom Dilongovej ulice v Prešove, na ktorej sa výstavba uskutočňuje.
Za dva mesiace po začiatku demolácie budov a začiatku výkopov pracovníci zo staveniska vyviezli viac ako 270-tisíc ton materiálov a stavbu opustilo vyše 13-tisíc vozidiel. „Chceme, aby sme projekt dokázali čo najrýchlejšie a najefektívnejšie dokončiť,“ dodal Kaliňák. Priebežne sa podľa neho odstraňujú stavbou napáchané škody ako preborený chodník či zničený plot.
Minister zdravotníctva Šaško doplnil, že v Prešove vznikne aj najväčší univerzitný kampus na Slovensku. Ide podľa neho o „nesmierne dôležitý projekt“ pre rozvoj zdravotníctva na Slovensku.
Ministerstvo obrany plánuje postaviť kópiu nemocnice, ktorá na danom mieste v Prešove v minulosti stála. Mala by však mať zmodernizované všetky potrebné zariadenia vrátane urgentu, pričom nemocnica má spolupracovať s rôznymi zdravotníckymi fakultami na východnom Slovensku. V súčasnosti je v prešovskej nemocnici 1 300 lôžok. V novom zariadení by sa mal personál starať o akútne prípady, ostatné môžu zostať v pôvodných priestoroch.
Plány ministerstva obrany
Minister Kaliňák v rozhovore pre ta3 koncom decembra uviedol, že ekonomická situácia neumožní rezortu obrany výrazne zvyšovať investície do armády. Bude sa naďalej snažiť investovať dve percentá HDP na obranu tak, ako to od neho žiada NATO.
Bývalý minister obrany a analytik Globescu Martin Sklenár pred časom pre Pravdu uviedol, že rezort by sa predsa len mal pripraviť na zvýšenie požiadaviek na financovanie obrany. Výdavky na úrovni dvoch percent HDP sú len minimálnou požiadavkou a to je známe už niekoľko rokov, poznamenal.
Kaliňák opakované tvrdí, že obranné výdavky chce prioritne smerovať na projekty, ktoré majú dvojité použitie. Príkladom má byť práve výstavba novej vojenskej nemocnice v Prešove, kde sa budú môcť liečiť slovenské jednotky, ale aj vojaci od susedov z Poľska a Maďarska.
V nasledujúcich dvoch až troch rokoch si tento projekt vyžiada viac než 600 miliónov eur, uviedol minister v ta3. V súčasnosti má nemocnica vyrovnaný rozpočet, podotkol na dnešnej (17. 1.) tlačovej konferencii.
Fico, Kaliňák aj Šaško v Prešove vyjadrili ľútosť a sústrasť nad útokom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.
„Chcem zaželať zranenej študentke, aby všetko zvládla tak, že sa čo najskôr vráti z nemocnice domov,“ uviedol Fico. Podľa dostupných informácií malo ísť o osobné zlyhania mladého človeka, ktorý v živote prežíval niečo zložité, dodal premiér. Minister zdravotníctva Šaško po tlačovej konferencii cestoval do popradskej nemocnice, kde zdravotnícky personál ošetruje študentku gymnázia./agentury/
X X X
Preráta sa Orbán? Po odchode Bidena by rád videl nepotrestané Rusko, ale Trumpov financmajster by dokázal sankcie ešte sprísniť
Najväčší obdivovateľ nastupujúceho prezidenta USA medzi lídrami členských štátov EÚ i NATO si želá zrušenie protiruských sankcií, z Washingtonu však prišiel iný signál. Maďarský premiér Viktor Orbán zdôraznil, že Európania sa budú musieť prispôsobiť novej ére po príchode Donalda Trumpa do Bieleho domu a prestať trestať Moskvu. Medzitým však Trumpov predpokladaný minister financií nevylúčil, že v Kremli pocítia sankcie ešte tvrdšie.
Donald Trump a Viktor Orbán. Snímka je z mája 2019, keď sa stretli vo Washingtone. Trump, ktorý bol vtedy prezident USA, sa tento pondelok vráti po štyroch do Bieleho domu, Orbán je maďarský premiér nepretržite od roku 2010 (rovnakú funkciu predtým vykonával v období 1998 – 2002).
Trump Američanov presvedčil, že sa s ním budú mať lepšie. Ale jeho výhra je zlou správou pre Ameriku, svet aj Slovensko
Orbán, ktorý nemá dobré vzťahy s Bruselom, čo podobne platí o mnohých lídroch v Európe, hovoril o potrebe zmeniť politiku v rozhovore pre maďarský štátny rozhlas: „Je načase vyhodiť sankcie von oknom a vytvoriť vzťahy s Ruskom bez sankcií.“ Dodal, že si uvedomuje, že to zaberie nejaký čas, pričom si neodpustil poznámku, že Brusel sa má pripraviť na svoje vytriezvenie.
Maďarský premiér tiež povedal, že po príchode Trumpa k moci sa fakticky všetko zmení: „V západnom svete sa začne nová éra.“ Orbán mal ešte dve poznámky na adresu nastupujúceho republikánskeho šéfa Bieleho domu, pričom rozprával, ako keby bol jeho hovorca. V rozhlase totiž tvrdil rovnaké veci ako budúci americký líder. Vyhlásil, že pred štyrmi rokmi Trumpovi ukradli víťazstvo v prezidentských voľbách a keby sa vtedy dostal k moci, rusko-ukrajinská vojna by nevypukla. Tieto dve tézy Trump opakuje pravidelne už dlhú dobu.
Orbán sa nazdáva, že lídri členských krajín EÚ by mali postupovať voči Rusku s prihliadnutím na to, ako sa k nemu zachová Trump. „Ak zmierni americké sankcie proti Moskve, maďarský premiér povedal, že bude trvať na tom, aby ho únia nasledovala,“ podotkol denník Financial Times.
Predseda maďarskej vlády by sa však nemal spoliehať na zhovievavý postoj Trumpa k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Nateraz nielenže nie je jasné, akú politiku začne uplatňovať voči Kremľu, ale vo Washingtone dokonca zazneli slová, na základe ktorých sa nedá vylúčiť, že na americký zoznam trestov pribudnú ďalšie. Pripúšťa to Scott Bessent, ktorého si Trump vybral za ministra financií.
Bessent hovoril o protiruských sankciách na pôde Senátu, kde ho vypočúvajú ako nominanta nastupujúceho prezidenta (predpokladá sa, že členovia hornej komory Kongresu USA ho schvália do funkcie). Očakávaný nový financmajster vyhlásil, že jednoznačne podporí sprísnenie sankcií proti ruským ropným spoločnostiam v prípade, že to Trump uzná za užitočné. Bessent dokonca poznamenal, že sankcie, ktoré uvalila na Rusko vláda Joa Bidena, neboli dostatočne tvrdé. „Myslím si, že ak nejakí predstavitelia Ruskej federácie sledujú toto vypočúvanie, mali by vedieť, že ak budem potvrdený vo funkcii a ak prezident Trump o to požiada v rámci svojej stratégie ukončiť vojnu na Ukrajine, budem stopercentne súhlasiť so sprísnením sankcií, najmä proti ruským ropným gigantom, a to na úroveň, ktorá by priviedla Rusko k rokovaniu,“ citovala Bessenta agentúra Reuters.
Predpokladaný nový financmajster zároveň zdôraznil, že mu osobne veľmi záleží na tom, aby prestali rinčať zbrane: „Tragédia, ktorá sa odohráva na Ukrajine, je jednou z najväčších tragédií v období môjho dospelého života, a rád splním akúkoľvek úlohu ako minister financií, ak budem potvrdený na tomto poste, aby sa ukončila.“
X X X
Európska únia uvažuje, že jej so sankciami proti Rusku pomôže belgický kráľ
Kráľovský dekrét z čias druhej svetovej vojny sa považuje za záložnú možnosť, ako udržať zmrazených ruských 190 miliárd eur v EÚ, ak Maďarsko vetuje predĺženie sankcií.
Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times
Úradníci EÚ pripravujú záložné opatrenia na zabezpečenie sankcií proti Rusku, po tom, ako Maďarsko pohrozilo vetovaním ich obnovenia. Jedným z opatrení je aj 81-ročný zákon, ktorý sa týka belgického kráľa.
Maďarský premiér Viktor Orbán v decembri oznámil ostatným 26 lídrom EÚ, že by mohol zablokovať januárové predĺženie sankcií EÚ voči Rusku, ktoré si vyžaduje jednomyseľný súhlas. Platnosť opatrení by tak vypršala 31. januára.
Je čas vhodiť sankcie z okna
Orbán uviedol, že čaká na pondelkovú inauguráciu Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov. Ak Trump zmierni americké sankcie proti Moskve, Orbán povedal, že bude trvať na tom, aby EÚ nasledovala jeho príklad.
Maďarský premiér v piatok pre štátny rozhlas povedal, že Brusel sa musí „prispôsobiť novej situácii. Je čas, aby sme sankcie vyhodili z okna a nadviazali s Rusmi vzťahy bez sankcií. To je síce ešte ďaleko, ale musíme na tom pracovať.“
Dodal, že „nebezpečenstvo vojny [po nástupe Trumpa] výrazne ustúpi. Ďalším najväčším zdrojom nebezpečenstva sú ceny energií. Musíme zabrániť tomu, aby Brusel pokračoval v sankciách, a odstrániť tie existujúce, aby sa znížili ceny energií.“
Odchádzajúca Bidenova vláda v stredu opätovne zaradila približne sto subjektov z finančného, energetického a obranného sektora na zoznam podľa iného zákona, na ktorom sa podieľa Kongres, v snahe skomplikovať akékoľvek Trumpove snahy o ich vyradenie zo sankčného zoznamu.
„Teraz došlo k významnej zmene v americkej vláde… Predtým, ako sa rozhodneme predĺžiť sankčný režim na ďalších šesť mesiacov, by sa mala uskutočniť zmysluplná výmena názorov,“ povedal vo štvrtok novinárom maďarský minister pre záležitosti EÚ János Bóka. „Chceme si vyhradiť naše rozhodnutie, kým nebudeme vedieť, ako americká vláda vidí budúcnosť sankčného režimu.“
Peniaze by boli na druhý deň v Rusku
Hoci predstavitelia EÚ tvrdia, že sa v prvom rade zameriavajú na to, aby presvedčili Orbána, aby sankcie voči spoločnostiam a ruským štátnym aktívam zmrazeným v EÚ zachoval, pripravujú opatrenia, ktoré by mohli ochrániť aspoň niektoré z nich.
Patria medzi ne ruské štátne aktíva v hodnote približne 190 miliárd eur v centrálnom depozitári cenných papierov Euroclear so sídlom v Belgicku. Zisky plynúce z týchto aktív splatia 50-miliardovú pôžičku Ukrajine a podľa úradníkov sú rozhodujúcou súčasťou potenciálnej dohody o prímerí.
Ak by sankcie prestali platiť, jeden z úradníkov sa vyjadril, že „peniaze by boli na druhý deň v Rusku“, keďže finanční sprostredkovatelia by nemali právny základ na ich zadržiavanie. Skončili by sa aj obchodné obmedzenia a sektorové sankcie, ako napríklad zákaz dovozu ropy.
„Som z toho naozaj veľmi znepokojený a ostatní by mali byť tiež,“ povedal vysokopostavený diplomat EÚ, ktorý pravidelne diskutuje s maďarskými predstaviteľmi. „Je veľká šanca, že Orbán sa nezlomí.“
Dekrét z roku 1944
Keďže štátny majetok sa fyzicky nachádza v belgickom subjekte, jednou z náhradných možností je podľa štyroch úradníkov zapojených do diskusií využiť vojnový dekrét prijatý v roku 1944, ktorý umožňuje kráľovi Filipovi zablokovať prevod majetku z krajiny.
Kráľovský palác odmietol uviesť, či bol kráľ oslovený, a dodal, že zodpovednosť za takýto dekrét nesie vláda, hoci by ho musel podpísať panovník. Spoločnosť Euroclear sa odmietla vyjadriť.
„Belgicko spolu s ostatnými členskými štátmi EÚ robí všetko pre to, aby dosiahlo dohodu o obnovení sankcií voči Rusku. V minulosti sa nám podarilo dosiahnuť dohodu a budeme naďalej pracovať na tom, aby sa tak stalo aj tentoraz,“ uviedol hovorca belgického ministerstva zahraničných vecí.
Belgicko sa dlho bránilo zavedeniu vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa imobilizovaných aktív, pretože sa obáva, že by sa tak vystavilo právnym sporom s Ruskom. Jeden z belgických predstaviteľov uviedol, že využitie mimoriadnych právomocí by bolo v rozpore s dvojstrannou investičnou zmluvou, ktorú má Belgicko s Ruskom.
„Ak Orbán neustúpi, jediným riešením je vnútroštátne riešenie,“ povedal vysoký úradník komisie zapojený do príprav.
Niekoľko členských štátov predložilo návrh zbaviť Maďarsko hlasovacích práv, aby sa presadilo obnovenie sankcií, ale takýto drastický krok by pravdepodobne nezískal potrebnú jednomyseľnú podporu všetkých ostatných štátov.
Anitta Hipperová, hovorkyňa EÚ pre zahraničné veci, uviedla, že „prebiehajú práce na zabezpečení hladkej a včasnej dohody“ členských štátov o predĺžení sankcií, aktuality.sk
X X X
Inaugurácia Donalda Trumpa sa pre nízke teploty uskutoční v budove Kapitolu
Všetci hostia a celebrity dorazia do budovy Kapitolu. Pocitová teplota má dosiahnuť až -13 stupňov.
Inaugurácia staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa pre predpokladané nízke teploty pod bodom mrazu presúva z exteriéru do rotundy budovy Kapitolu. Prezidentský pochod sa uskutoční v neďalekej športovej aréne Capitol One. V piatok večer o tom informoval Trump na svojej sociálnej sieti Truth, píše TASR.
„Nariadil som, aby sa inauguračný prejav, popri modlitbách a ďalších prejavoch, predniesol v rotunde Kapitolu Spojených štátov tak, ako to urobil Ronald Reagan v roku 1985, a to aj pre veľmi chladné počasie. Do Kapitolu dorazia rôzni hodnostári a hostia,“ napísal v príspevku.
Podľa portálu BBC Weather sa budú teploty vo Washingtone v čase Trumpovej inaugurácie pohybovať na úrovni od -5 do -7 stupňov Celzia. Hlásený je však aj studený vietor, ktorý spôsobí, že pocitová teplota bude na úrovni -13 stupňov Celzia.
Trump uviedol, že žiadneho z divákov ani prítomné bezpečnostné a záchranné zložky nechce vystaviť mrazivým podmienkam, keďže inauguračný proces bude trvať niekoľko hodín. Tých, ktorí sa napriek tomu rozhodnú prísť a sledovať inauguráciu v exteriéri, vyzval, aby sa teplo obliekli. Podľa agentúry AP Trumpovu inauguráciu plánovalo v priestoroch pred Kapitolom sledovať až 250 000 ľudí. Denník Washington Post uviedol, že Trumpova druhá inaugurácia bude „najchladnejšia“ od druhej inaugurácie bývalého prezidenta Ronalda Reagana v roku 1985. Ten prezidentský sľub pre nízke teploty skladal taktiež v rotunde Kapitolu, aktuality.sk
X X X
Bolívijský súd vydal zatykač na exprezidenta Eva Moralesa
Morales už od roku 2020 čelá viacerým obvineniam. Vydaný na neho bol už druhý zatykač.
Bolívijský sudca v piatok nariadil zatknutie bývalého prezidenta Eva Moralesa. Rozhodnutie nasledovalo po tom, čo sa nedostavil na vypočúvanie v súvislosti so svojím možným vzatím do väzby. Morales od roku 2020 čelí viacerým obvineniam vrátane sexuálneho zneužívania maloletého dievčaťa. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
Šesťdesiatpäťročného Moralesa momentálne vyšetrujú pre znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo, a to v súvislosti s údajným vzťahom s 15-ročným dievčaťom, s ktorým mal v roku 2016 splodiť dcéru. Na exprezidenta v decembri vydali už druhý zatykač v tom istom prípade.
Štátna prokuratúra v Bolívii požaduje jeho umiestnenie do preventívnej väzby na šesť mesiacov. Podľa Moralesa sú obvinenia súčasťou sprisahania, ktoré mu má zabrániť v jeho politickom návrate. Tisícky jeho stúpencov od polovice októbra do začiatku novembra na protest blokovali viaceré cesty s cieľom zabrániť jeho zadržaniu. Počas jesenných demonštrácii sa im tiež podarilo držať najmenej 200 bolívijských vojakov ako rukojemníkov.
V pondelok dorazilo niekoľko tisíc podporovateľov Moralesa do hlavného mesta La Paz po štvordňovom takmer 100 kilometrov dlhom pochode, ktorý uskutočnili na protest proti ekonomickým ťažkostiam. Demonštranti požadovali odstúpenie súčasného prezidenta Luisa Arceho. Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva. Vo funkcii zotrval až do roku 2019, aktuality.skx
X X X
Djokovič opäť bojoval v Melbourne s divákmi. Asi vypili viac drinkov, reagoval Srb
Novak Djokovič môže aj naďalej pomýšľať na 11. titul z Australian Open. Do osemfinále postúpil cez Čecha Tomáša Macháča, ktorému nedovolil uhrať ani set.
Na niektorých vykrikujúcich divákov reagoval Novak Djokovič gestom, akoby ich nepočul.
Srbský tenista si výkon veľmi pochvaľoval a hodnotil ho ako svoj najlepší na turnaji. Na tlačovej konferencii sa vyjadril aj k svojmu nasledujúcemu súperovi Jiřímu Lehečkovi. Témou boli tiež jeho konflikty s fanúšikmi počas zápasu.
V prvých dvoch kolách nepredvádzal Djokovič svoj najlepší tenis. S podceňovanými a menej známymi súpermi stratil v každom súboji jeden set, a tak bolo otázkou, ako sa mu bude dariť proti vo forme hrajúcemu Macháčovi. Výsledok hovoril jednoznačne.
„Bol to môj najlepší zápas. Nemal som toľko slabších chvíľ v koncentrácii. Len na začiatku druhého setu som sa trochu trápil fyzicky. Podaril sa mi ale brejk a následne ísť do vedenia. Druhý set bol kľúčom k úspechu,“ povedal Djokovič na tlačovke.
„Vedel som, že to bude ťažký test a nečakal som, že sa mi podarí vyhrať bez straty setu, pretože je v skvelej forme. Pripravil som sa ale veľmi dobre a odohral skvelý zápas,“ pochválil sa srbský šampión.
Počas stretnutia 3. kola došlo aj ku konfliktu s fanúšikmi na tribúnach, ktorý na neho bučali a pokrikovali. Úmyselne kričali aj „aut“ proti Djokovičovi, aj keď loptičky boli väčšinou v kurte. „Niekoľko ľudí si asi dalo viac drinkov. Na kurte je to veľmi frustrujúce, keď to príde v nevhodný moment, obzvlášť keď sa to opakuje. Keď vás niekto neustále provokuje, dôjde to do fázy, že musíte reagovať. Snažil som sa to tolerovať, ale nejako reagovať som musel,“ vysvetľoval.
Podobnú skúsenosť ako Djokovič mala v Austrálii aj Američanka Danielle Collinsová, ktorá na priaznivcov reagovala extravagantne. „Milujem jej reakciu. Stal som sa jej veľkým fanúšikom. Súhlasím so všetkým, čo povedala na kurte aj mimo neho. Čítal som nejaké komentáre, že sa mala mierniť, ale myslím si, že sa s tým vysporiadala veľmi dobre. Nie som si istý, či by som bol tak milý. Ten pocit dobre poznám,“ podporil kolegyňu z kurtov Djokovič.
Po Macháčovi ho v osemfinále turnaja čaká ďalšie česká prekážka, Jiří Lehečka. „Je vo veľmi dobre forme. Cez prvé tri kolá postúpil suverénne. V niečom sa podobá Macháčovi, je to česká tenisová škola, majú veľmi dobrý bekhend. Má jedným z najlepšie fyzicky pripraveným hráčom na okruhu a servis je jeho zbraň. Bude to skvelý zápas, teším sa na to,“ dodal Djokovič./agentury/