Stretnutiu lídrov V4 predchádzali vyjadrenia o tom, ako sa kto s kým nechce stretnúť, alebo o tom, či formát spoločenstva má ešte budúcnosť. Nakoniec však konflikty vystriedala diplomacia a premiéri, aj napriek nezhodám pri otázkach pomoci Ukrajine, našli medzi sebou spoločnú reč. Pri Ukrajine sa síce zhodli, že Rusko je agresor, no kameňom úrazu sa stala téma o forme pomoci.
Premiér Robert Fico (Smer) v utorok odletel na stretnutie premiérov krajín V4. Na pražskom letisku Václava Havla sa Fico s ako prvým zvítal s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Stretnutie sprevádzali úsmevy a debata o včerajšom samite v Paríži.
Potom ako sa skončil samit V4 odišiel maďarský premiér Viktor Orbán a Robert Fico na návštevu za bývalým českým preizdentom Milošom Zemanom v pražskej mestskej časti Starý Bubeneč. Novinári neboli na stretnutí prítomní.
V rámci V4 sa zdalo, že stoja proti sebe dve strany. Česko a Poľsko na jednej a Slovensko a Maďarsko na tej druhej. Nasvedčovalo tomu aj to, že kým sa na ráno letisku zvítal Orbán s Ficom, český premiér Petr Fiala privítal v Prahe poľského premiéra Donalda Tuska na oficiálnej návšteve Česka a zatiaľ čo Fiala a Tusk majú rovnaký názor na potrebu vojenskej pomoci Ukrajine, Fico sa v tejto otázke s nimi nezhoduje. Česko a Poľsko je aj za vojenskú pomoc, Slovensko a Maďarsko zbrane na Ukrajinu posielať nechce – pokiaľ nejde o komerčné aktivity.
Aj preto Fica pred Lichtenštajnským palácom v Prahe čakala skupinka demonštrantov. Protestujúci mali transparenty ako „Fico, jdi domů, do Ruska“ a po príchode premiéra sa ozýval piskot – Fico dav pozdravil a presunul sa za českým premiérom.
Premiéri Česka a Poľska po rannej bilaterálnej schôdzke oznámili, že Poľsko a Česko sa jednoznačne zhodujú v otázke Ukrajiny a potreby zosilniť podporu Kyjeva, no v súčasnej dobe neplánujú vysielať vojakov do boja.
Obaja premiéri však odmietli, že by bolo v pláne zapojiť českú alebo poľskú armádu do konfliktu, ako do budúcna nevylúčil francúzsky prezident Emmanuel Macron. „O žiadnom vyslaní vojakov na Ukrajinu neuvažujeme, musíme robiť všetko preto, aby sa Ukrajina dokázala ubrániť ruskej agresii, musíme hľadať všetky cesty, aby Ukrajina mohla byť úspešná. Tá cesta je silná podpora Ukrajiny, vojenská aj ekonomická. Myslím, že nie je potrebné otvárať ďalšie metódy a spôsoby,“ vyhlásil Fiala.
Vojaci NATO na Ukrajine
Ukrajina, pomoc Ukrajine, mierové rokovania, vojenská pomoc, vojaci NATO na Ukrajine, ukrajinské obilie. Kľúčové slová stretnutí lídrov Vyšehradskej skupiny sa neustále opakujú. Napriek tomu, že sa lídri nezhodujú, dokážu na diplomatickej úrovni spolupracovať.
Dôvodom je súdržnosť a sila hlasu 65 miliónov obyvateľov regiónu. To je zdá sa silnejšie ako rozpory v otázkach pomoci Ukrajine. Český premiér Fiala na tlačovej konferencii priblížil, že aj napriek rozdielom, spolupráca “štvorky” pokračuje.
Štvorica lídrov rokovala skoro dve hodiny a podľa Fialu to bola “dlhá, neľahká ale priama diskusia”, no napriek tomu plodná. Fico priznal, že dnes sa mu na stretnutí ani nechcelo zívať.
Lídri sa vyjadrili aj k včerajšej správe o vysielaní vojakov na Ukrajinu. Orbán priznal, že Maďarsko nepošle vojakov na Ukrajinu, Fiala priznal, že Česká republika sa tam nechystá posielať vojakov a Tusk dodal, že Poľsko nepredpokladá, že pošle vojakov na Ukrajinu.
“My to principiálne odmietame. Mám mandát povedať, že táto vládna koalícia nedá návrh na poslanie vojakov na Ukrajinu,” vyhlásil Fico. Tvrdí, že sa obáva, že tento krok by viedol k eskalácii konfliktu medzi Ruskom a NATO a vyzýval na okamžité zastavenie paľby aj v mierové rokovania.
Aj maďarský premiér Viktor Orbán tvrdil, že mierové rozhovory by sa mali začať čím skôr.
“Môžete poslať na Ukrajinu všetky zbrane sveta, veľa peňazí, veľa logistickej pomoci, tá vojna nemá vojenské riešenie,” zopakoval svoj názor Fico, s tým, že by išlo o krok k tretej svetovej vojne. Fico sa zároveň neobáva, že jeho vyjadrenia vedú Slovensko do politickej izolácie.
“Som predseda vlády suverénneho štátu a budem robiť suverénnu politiku. Vidím rozdiel medzi faktami a dojmami,” vyhlásil Fico. Zastal sa ho aj Orbán s tým, že napriek kontroverzným názorom nie sú vylúčení z politických debát na európskej úrovni. Dodal, že ani jeho strana nepatrí do európskych štruktúr a aj napriek tomu je Maďarsko zastúpené na všetkých samitoch NATO, EÚ či v Európskej rade.
Aj napriek nezhodám
Fiala priblížil, že jeho hodnotenie konfliktu je úplne odlišné než Ficovo. „Neverím v pacifistické riešenia“, teda tomu, že sa mier dosiahne ústupom agresorovi, povedal no dodal, že aj napriek rozdielom, spolupráca “štvorky” pokračuje. “Sú medzi nami rozdiely a tie sa nezmenili. Zároveň sme zistili, že sú veci, na ktorých sa zhodneme a má zmysel, aby naše krajiny spolupracovali,” uviedol. Dôležitou témou stretnutia tak bol aj postoj jednotlivých štátov k ruskej agresii.
“Vojna je hrubým porušením medzinárodného práva a tento postoj zdieľajú všetky štyri krajiny,” ozrejmil. Taktiež sa zhodli v tom, že Ukrajina potrebuje pomoc no líšia sa v tom, aká forma pomoci by to mala byť. Zdôraznil, že Rusko je v tejto vojne agresorom. “Nebudem tajiť, že sa líšime v názoroch na príčiny ruskej agresie aj na spôsoby riešenia,” dodal no priznal, že pri otázkach migračných kvót a energetike medzi sebou našli zhodu.
Poľský premiér vyzdvihol základy V4 – slobodu, priateľstvo medzi národmi a úcta pre každého človeka. “V4 má veľmi silné základy, na začiatku bol odpor proti sovietskemu impériu a proti prítomnosti ruských vojsk v našich krajinách,” podotkol. Spomínal solidaritu medzi národmi a spoločné odboje štátov proti totalite. Tusk zdôraznil že pri vzniku V4 tvorili základné piliere európske hodnoty slobody, ľudské práva a nezávislosť štátu.
„Dôležité sú naše aktivity v Európskej únii, priateľstvo medzi našimi národmi existuje, politici sa menia, ale národy zostávajú,” vyhlásil. Podotkol, že sa musia zamerať na zelenú dohodu, priemysel, poľnohospodárstvo či dohodu o voľnom obchode s Ukrajinou.
“Som za pomoc Ukrajine, ale Musíme dbať na ekonomické záujmy našich krajín a mali by sme v Bruseli spoločne jednať, aby sa pomoc Ukrajine nerovnala stratám v poľnohospodárstve,“ uzavrel s tým, že ruský prezident Vladimir Putin je vojnový zločinec.
Ani podľa Orbána nebolo dnešné stretnutie najľahšie a hovoril o istej sebareflexii. Zdôraznil, že keď vznikla V4 tak dôvodom bolo, aby si krajiny pomohli a umiestnili sa v západných štruktúrach. “Potom ako sme ho dosiahli sme sa rozhodli, že mámme spoločné záujmy, ktoré dokážu spoločne presadzovať ľahšie. Vojna na Ukrajine však túto spoluprácu prepísala. Zhodneme sa však na tom, že základom V4 je sloboda. Čo sa týka rozdielov, tak je to len pri téme vojny,” skonštatoval.
Dodal, že Maďarsko nechce mať spoločnú hranicu s Ruskom. „Máme na to zlé spomienky, na východ od nás musí existovať entita, ktorá bude medzi nami a Ruskom, preto jej musíme pomáhať,” dodal s tým, že Maďarsko neposiela zbrane, ale hovorí o poskytovaní o inej forme pomoci.
Fico na úvod príhovoru spomenul, že spolu s Orbánom sú najdlhšie slúžiacimi politikmi. “Pre politickú inštitúciu a pre politickú osobnosť je dobré keď sa s ňou spájajú dve vlastnosti, keď vás ľudia milujú alebo nenávidia, najhoršie je keď ste im ľahostajní,” začal svoj príhovor Fico, na ktorého pri príchode čakali demonštranti. O dnešnom rokovaní hovorí ako o najpodstatnejšom stretnutí pre budúcnosť V4 a zdôraznil, silu viac ako 60 miliónového regiónu kedy aj Nemecko a Francúzsko muselo pristúpiť na podmienky menších štátov.
K pomoci Ukrajine Fico priznal, že 11. apríla sa bude na východe Slovenska konať rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády.
Kontroverzie a spolupráca
Dnešné stretnutie sprevádzali kontroverzie a samit mal byť niečím viac, ako len symbolickým stretnutím premiérov. Veľkú vážnosť mu pripisoval český premiér, podľa ktorého sa po rokovaniach ukáže, či má tento formát ešte zmysel, alebo je už prežitkom. Dodal, že stretávať sa s lídrami, s ktorými v kľúčových veciach nesúhlasí, ho príliš neteší, ale podľa jeho slov neexistuje iná alternatíva.
Naopak premiér Fico vyzdvihuje potrebu spoločenstva V4. Je presvedčený, že krajiny strednej Európy by bez spolupráce nedokázali v Európskej únii presadiť svoje záujmy. Fico už viackrát vyzval premiéra Fialu, aby stretnutie zvolal – Česko je aktuálne predsedajúcou krajinou “štvorky”. Fico tvrdí, že zo skúsenosti z minulosti je presvedčený, že práve spoločný postup všetkých štyroch krajín dokáže každej z nich pomôcť presadiť svoje postoje v rámci EÚ.
“Niekto sa snaží jednotu V4 naštrbiť”
Ficovi však prekáža, že je jednota medzi štátmi naštrbená. Problémy spôsobujú najmä vonkajšie faktory ako vojna na Ukrajine alebo nelegálna migrácia. Aj na januárovom stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbán Fico prizvukoval, že “niekto sa snaží jednotu V4 naštrbiť”.
„Keď sa dajú dohromady štyri krajiny, ktoré zastupujú okolo 65 miliónov obyvateľov, tak to rešpektujú aj tí najväčší európski hráči, ktorí vedia, že bez nás nebudú vedieť prijímať vážne rozhodnutia a že sa s nami musia dohodnúť,“ upozornil.
„V tom je fantastická príležitosť a jedinečnosť V4. Ale politické pomery v rámci regiónu sú dnes nastavené tak, ako sú,“ skonštatoval.
Premiér zároveň zdôrazňuje nespochybniteľnosť členstva Slovenska v Európskej únii a NATO. „Na tomto sa nebude nič meniť, pretože ja si absolútne uvedomujem, aký význam pre Slovensko má členstvo v EÚ,“ upozornil. Zároveň si však myslí, že zahraničná politika krajiny by nemala byť povinne jednostranne západne orientovaná. Počas svojho pôsobenia sa chce výrazne zamerať na ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky.
Vyšehradská štvorka je kultúrnym a politickým spoločenstvom štyroch stredoeurópskych krajín – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Vzťahy medzi lídrami krajín v poslednom období narúša postoj Slovenska a Maďarska k vojne na Ukrajine. Kým Česko a Poľsko tlmočí záujmy Európy, Slovensko a Maďarsko vyzdvihuje suverénne postoje. No dobrému spolužitiu susediacich krajín nepomáha ani maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý si aj napriek vojne na Ukrajine potriasol rukou s Putinom. Často je v rozpore s Bruselom pri presadzovaní politiky týkajúcej sa Ukrajiny, čo hnevá Varšavu./agentury/
X X X
Rozuzlenie: Kauza exšéfov SIS a Pána X môže padnúť. Jeden obvinený už uspel s paragrafom 363
„Obvinenie bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným činom,“ konštatoval v rozhodnutí o bývalom príslušníkovi SIS Martinovi Ciriakovi prvý námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera, keď sa vyjadril k údajnej zločineckej skupine.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému seriálu na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Národná kriminálna agentúra ešte vlani v auguste rozbehla veľkú akciu Rozuzlenie, pri ktorej zacielila na veľké ryby bezpečnostných zložiek štátu. Vyšetrovateľ obvinil bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského, vtedajšieho šéfa SIS Michala Aláča aj podnikateľa Petra Košča, známeho ako Pán X. Posledný menovaný muž s dobrými kontaktmi na tajných mal byť priamo na čele údajnej zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo podľa obvinenia marenie vyšetrovania veľkých káuz a diskreditácia takzvaných čurillovcov.
Polícia vlani v lete obvinila z členstva v zločineckej skupine a zneužívania právomoci dovedna päť mužov, medzi nimi aj expolicajta Jána Kaľavského a bývalého príslušníka SIS Martina Ciriaka. V súvisiacom skutku aj šéfa NBÚ Romana Konečného.
Väčšina obvinených vtedy avizovala, že ani nepodajú sťažnosť proti vzneseniu obvinenia, ale obrátia sa rovno na generálnu prokuratúru, aby im ho ako nezákonné zrušila postupom podľa známeho paragrafu 363.
Tak to urobil aj bývalý siskár Martin Ciriak a na generálnej prokuratúre aj uspel. Obvinenie má zrušené v celom rozsahu. Pre Aktuality.sk to potvrdil jeho advokát Namir Alyasry.
Kandera: Obvinenie je neurčité a zmätočné
V prípade rozhodoval prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Dospel k záveru, že uznesením zo 17. augusta 2023 bol porušený zákon v neprospech Ciriaka. Týmto uznesením vyšetrovateľ začal stíhanie vo veci a zároveň vzniesol bývalému príslušníkovi tajnej služby aj obvinenie.
„Po preskúmaní veci bolo potrebné konštatovať nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vo vzťahu k osobe obvineného, najmä pre jeho neurčitosť, zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí,“ konštatoval Kandera a uznesenie zrušil. Vyšetrovateľovi NAKA dal pokyn znovu konať a rozhodnúť.
Skutok nie je trestným činom
Námestník generálneho prokurátora kritizuje napríklad formuláciu skutku zločineckej skupiny, ktorej súčasťou mal byť podľa pôvodného obvinenia aj Ciriak. Na čele skupiny mal stáť Peter Košč známy výbornými kontaktmi v tajnej službe. Skutok opísaný v tejto podobe podľa Kanderu vôbec nie je trestným činom.
„Skutok, ako je opísaný v bode l. skutkovej vety, je neudržateľný aj z hľadiska hmotnoprávneho, nakoľko nezodpovedá právnej kvalifikácii ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa Trestného zákona, keďže neobsahuje také konkrétne zavinené konanie obvineného (nielen jeho), ktorým mal naplniť zákonné znaky uvedeného trestného činu. Obvinenie tak bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným činom, nakoľko v ňom absentujú zákonné znaky stíhaného trestného činu definované v Trestnom zákone, čím došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov,“ píše sa v uznesení generálnej prokuratúry.
V praxi to môže znamenať, že z rovnakého dôvodu by mohlo skončiť aj stíhanie ďalších členov údajnej zločineckej skupiny. Kandera totiž priamo konštatuje, že skutková veta neobsahuje konkrétne zavinené konanie obvineného, ale zároveň uvádza, že nielen jeho. Naplnenie znakov skutkovej podstaty zločineckej skupiny chýbalo generálnej prokuratúre už v kauze Súmrak, kde boli obvinení Robert Fico a Robert Kaliňák. Aj tam generálna prokuratúra vyhovela ich návrhom na postup podľa paragrafu 363 a obvinenia zrušila ako nezákonné.
Obvinení, neobvinení
V tejto chvíli zrejme nikto ďalší z kauzy Rozuzlenie zatiaľ rozhodnutie o návrhu podľa paragrafu 363 nedostal. V špecifickej situácii sa ocitli už spomínaní Košč a Kaľavský. Ich advokátka Eva Mišíková má v rukách odpoveď generálnej prokuratúry s vysvetlením, prečo pri jej klientoch o žiadosti nerozhodli. „Minulý týždeň sme dostali vyrozumenie z generálnej prokuratúry. Nemohli rozhodnúť o 363, lebo uznesenie o vznesení obvinenia nie je právoplatné, lebo im nedoručovali uznesenie o vznesenie obvinenia, a keď im ho nemohli doručiť, tak nenadobudlo právoplatnosť. Formálne nie sú právoplatne obvinení,“ opísala Mišíková stanovisko generálnej prokuratúry.
Jeden je v Bosne, druhý môže byť v Kanade
Problém je čisto procesný. Košč aj Kaľavský opustili Slovensko v čase, keď sa schyľovalo k ich trestnému stíhaniu. Kaľavský už je aj neprávoplatne odsúdený za úplatky a vynášanie informácií z polície. Žije v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl. Pre naše orgány je však nezastihnuteľný. V uplynulých mesiacoch opakovane vypovedal cez telemost v prípadoch, ktoré sa pojednávajú na Špecializovanom trestnom súde. Vyšetrovateľ teda v tomto prípade nevedie voči Kaľavskému stíhanie ako voči ušlému. Zároveň mu však nedoručil uznesenie o vznesení obvinenia, takže formálne jeho stíhanie nie je právoplatné.
Peter Košč mal byť zadržaný pri akcii NAKA v marci 2021, keď ho obvinili, že podplácal špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Policajti ho však už doma nenašli. Košč je dlhodobo na úteku a pre obvinenie z podplácania bol naňho vydaný medzinárodný zatykač. Prípad je na súde a chýli sa ku koncu.
Posledný termín pojednávania, kde mal Kováčik predniesť svoju záverečnú reč, samosudca zrušil. Dôvodom bol „nedoručený preklad listu ministerstva spravodlivosti Kanady“. Orgány činné v trestnom konaní sa domnievajú, že práve v Kanade by sa mal Košč nachádzať. Písala o tom na blogu Júlia Mikolášiková. Ani voči nemu však v tomto prípade nevedú konanie ako voči ušlému.
Exriaditelia SIS bez rozhodnutia
Oboch obvinených bývalých šéfov tajnej služby – Aláča aj Pčolinského – zastupuje advokát Ondrej Urban. Návrh na postup podľa paragrafu 363 si dával len Vladimír Pčolinský. Ten pre Aktuality.sk potvrdil, že zatiaľ žiadne rozhodnutie generálnej prokuratúry nedostal. Michal Aláč bol obvinený ako úradujúci riaditeľ SIS. Proti obvineniu podal sťažnosť, o ktorej podľa Urbana dozorujúci prokurátor zatiaľ nerozhodol.
„My sme podali aj ústavnú sťažnosť za odvolanie riaditeľa SIS. Michal Aláč bol v cépezetke ako riaditeľ SIS a doteraz nikto nerozhodol o dôvodnosti jeho trestného stíhania,“ zdôraznil advokát. Zároveň podával za klienta správnu žalobu v súvislosti s jeho postavením mimo činnej služby.
„Sčasti to bolo prijaté na Ústavnom súde,“ dodal advokát. Podľa Urbana je tu iná situácia ako v prípade prvého obvinenia Vladimíra Pčolinského z korupcie. „On sa vzdal výkonu funkcie a súd ho vzal do väzby.“
Spolu s Vladimírom Pčolinským bol v súvisiacej veci obvinený aj šéf NBÚ Konečný. Obaja si pôvodne podali aj sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a potom ich stiahli a rozhodli sa využiť paragraf 363. Ani Konečný zatiaľ nemá rozhodnutie o svojom prípade.
„Postup orgánov prípravného konania v tejto veci bol od vznesenia obvinenia determinovaný potrebou rozhodnúť o množstve námietok, žiadostí o preskúmanie postupu vyšetrovateľov, ale aj žiadostí o odňatie a prikázanie veci, a to nielen zo strany obvinených a obhajcov, ale aj ďalších subjektov trestného konania. Následne bol predložený spisový materiál GP SR za účelom rozhodnutia o návrhoch niektorých obvinených na postup podľa § 363 Tr. por. ,“ reagoval dozorujúci prokurátor prípadu Rozuzlenie.
Rýchlosť prípravného konania je podľa neho ovplyvnená aj zmenou konajúceho vyšetrovateľa a potrebou naštudovania spisu novým vyšetrovateľom. „Postup vo veci je primeraný objektívnym okolnostiam bezprostredne súvisiacim s vykonávaným trestným konaním. Vzhľadom na neverejný charakter prípravného konania sa nateraz bližšie ku konkrétnym okolnostiam veci nie je možné vyjadriť,“ dodal, aktuality.sk
X X X
Kyjev volá emigrantov domov. Poľský generál: Vonku máte druhú ukrajinskú armádu, plnú úplatkárov
Minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba volá domov Ukrajincov, ktorí žijú v zahraničí, aby pomohli Ukrajine vyhrať vojnu. Podľa poľského generála Romana Polka je to priam celá armáda, zložená z úplatkárov. Pýta sa, akú bojovú morálku môže mať vojak v zákopoch, keď vidí kolegu, ako si žije šťastný život v krajinách EÚ.
Ukrajinskí vojaci na brehu rieky Dneper neďaleko Chersonu na Ukrajine 15. októbra 2023. Kuleba v rozhovore pre írsky denník Irish Time pozýva Ukrajincov v zahraničí, aby sa vrátili domov.
„Rešpektujeme individuálnu voľbu každého človeka, ale zároveň vyzývame všetkých Ukrajincov, ktorí od začiatku rozsiahlej invázie opustili krajinu, aby zvážili návrat domov,“ citovala z rozhovoru Kulebu Ukrajinska pravda.
„Chápeme, že niektorí ľudia nemôžu mať takúto možnosť kvôli svojmu zdravotnému stavu alebo iným osobným okolnostiam. Ale pozývame tých, ktorí majú na výber, aby sa vrátili a svojím priamym osobným vkladom pomohli Ukrajine bojovať a prežiť,“ dodal.
Oveľa tvrdšie slová volil poľský generál Roman Polko pre poľský týždenník Wprost: „Dá sa povedať, že v súčasnosti je v Európe druhá ukrajinská armáda. Ide predovšetkým o mužov, ktorí sa odvodom vyhýbali pomocou úplatkov,“ citoval server Novinky.cz generálove slová z rozhovoru. Oprel sa o informáciu BBC, podľa ktorej od začiatku vojny pred dvomi rokmi odišlo do krajín Európskej únie 650-tisíc bojaschopných mužov.
„Akú bojovú morálku môže mať vojak, ktorý má v zákopoch bojovať za vlasť, keď jeho kolega žije aj s rodinou šťastný život v dostatku v niektorom z európskych štátov,“ pripomenul Polko a odporučil ukrajinskej armáde, aby zmobilizovala ľudí, ktorí sa doteraz tomu vyhýbali.
Volá tiež po návrate nedávno odvolaného generála Valerija Zalužného a po príprave plánu na dva či tri roky, ktorý by umožnil Kyjevu vytlačiť Rusko z okupovaných území.
„Ukrajina si v súčasnej dobe nemôže dovoliť skutočnú protiofenzívu. Musí po ruskom vzore prejsť do obrany, posilniť svoje pozície zátarasmi a mínovými úsekmi,“ uviedol Polko pre Wprost a varoval Západ, aby nemeškal s podporou Ukrajine, lebo sa krajina môže zrútiť, ak bude ponechaná svojmu osudu./agentury/
X X X
Vyslať vojakov na Ukrajinu? Opozícia vo Francúzsku reaguje na Macrona podobne ako Fico
Dva roky od vpádu ruských vojsk na ukrajinské územie šéf Elyzejského paláca pritvrdil svoj postoj k Moskve. Kým v júni 2022 Emmanuel Macron nemilo prekvapil stúpencov Kyjeva vyhlásením, že ruského prezidenta Vladimira Putina nemožno ponížiť, teraz nepríjemne zaskočil tých, ktorí nechcú alebo sa zdráhajú pomáhať napadnutému štátu nad rámec poskytovania dodávok zbraní.
Na najnovšie názory francúzskeho prezidenta reagovala na domácej politickej scéne zatiaľ iba opozícia. (Ďalšie reakcie určite pribudnú, pretože jeho tlačovka po skončení summitu o pomoci pre Ukrajinu bola v Paríži až v pondelok v nočných hodinách.) Krajná pravica, krajná ľavica aj štandardná ľavica sa zhodli na odmietavom postoji k úvahám o možnom vyslaní vojakov. Použili podobné slová ako slovenský premiér Robert Fico.
Marine Le Penová, ktorá na jar 2022 prehrala s Macronom v druhom kole prezidentských volieb, na sociálnej sieti X napísala, že Francúzsko má na výber dve možnosti: vojnu alebo mier, pričom ona si jednoznačne vyberá druhú alternatívu. „Neviem, či si každý uvedomuje závažnosť takého vyhlásenia,“ poznamenala na adresu výrokov prezidenta. „Macron sa hrá na vojnového náčelníka, ale o živote našich detí hovorí veľmi neopatrne,“ zdôraznila líderka krajnej pravice.
Generál Macko o bezpečnostnom samite, ktorý zvolal Macron
Napriek tomu, že prezident nešpecifikoval, aké poslanie by mohli mať zahraniční vojaci na Ukrajine, aj ďalší opoziční politici v tom vidia snahu priamo vtiahnuť Francúzsko do krvavého rusko-ukrajinského ozbrojeného konfliktu. „Vojna proti Rusku by bola šialenstvo. Vyslanie vojakov na Ukrajinu by z nás urobilo agresorov,“ uviedol na sieti X líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Doplnil, že Macron sa zachoval nezodpovedne prihliadnuc na skutočnosť, že Francúzsko aj Rusko vlastnia atómové zbrane.
Mélenchon pokračoval, že pre vyjadrenia šéfa Elyzejského paláca by bolo potrebné zvolať mimoriadne rokovanie parlamentu. „Žiadna vojna! Je najvyšší čas rokovať o mieri na Ukrajine so vzájomnými bezpečnostnými zárukami,“ uzavrel svoj status na sociálnej sieti.
Predák socialistov Olivier Faure sa vyjadril tiež na sieti X: „Podporovať ukrajinský odboj – áno. Vstúpiť do vojny s Ruskom a vtiahnuť do nej celý kontinent by bolo bláznovstvo.“
Poslanec za komunistickú stranu a zároveň jej šéf Fabien Roussel obvinil Macrona z toho, že vedie Francúzsko do strašne nebezpečnej vojnovej eskalácie. „Prezident fúka na žeravé uhlíky,“ citovala ho stanica TF1.
Ozval sa aj predstaviteľ ekologicky orientovanej politickej strany: David Cormand, člen Európskeho parlamentu za zelených, označil Macrona za politického diverzanta. „Ukrajina nežiada o vojenské jednotky, ale o zbrane a o účinné protiruské sankcie,“ podotkol na sieti X.
O reakcii vládnucich predstaviteľov francúzske médiá zatiaľ neinformovali s výnimkou predsedu vlády Gabriela Attala. Keď v utorok ráno na veľtrhu farmárov dostal otázku, čo si myslí, obmedzil sa na stručnú odpoveď. „Nič sa nedá vylúčiť vo vojne, ktorá sa odohráva v Európe,“ povedal pre stanicu RTL./agentury/
X X X
Peter Pellegrini presunul obednú prestávku, čím zablokoval opozičný výbor o vládnych zmenách v SIS
Predstavitelia koalície pripúšťajú, že zmenu štatútu SIS spravila vláda, aby dosadila na čelo služby Pavla Gašpara a obišla tak prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá s jeho vymenovaním váha.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini znemožnil opozícii debatu o snahe vlády dosadiť Pavla Gašpara na čelo Slovenskej informačnej služby (SIS) cez tajnú zmenu štatútu služby. Vláda tak chce obísť prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá s vymenovaním syna poslanca za Smer Tibora Gašpara váha.
Pellegrini totiž zablokoval avizované rokovanie výboru na kontrolu SIS k tejto veci, ktoré zvolala opozícia. Malo sa konať presne napoludnie, kedy v parlamente zvyčajne býva obedná prestávka. Šéf parlamentu ju ale práve dnes zrušil a výbor zasadnúť nemohol. Rokovací poriadok totiž neumožňuje rokovanie výboru počas zasadnutia pléna.
Opozícia to považuje za škandál
„Predseda NR SR Peter Pellegrini dnes škandalózne a hanebne zabránil rokovaniu mimoriadneho výboru pre kontrolu činnosti SIS. Národná rada má ako jediná právomoc kontrolovať SIS, a na tomto výbore sme mali preberať naozaj vážnu vec aj s vedením tejto služby. Peter Pellegrini doslova znemožnil riadne fungovanie ústavných orgánov štátu,“ povedal šéf poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martin Dubéci pre médiá.
Dubéci konfrontoval Pellegriniho so zmarením rokovania výboru aj priamo v pléne Národnej rady. „Výbor SIS môže rokovať vtedy, keď nerokuje Národná rada. Rokovanie Národnej rady je nadradené výboru a myslím si, že parlament ide rokovať, aj podľa vašej diskusie z predminulého mesiaca, o veľmi závažnej veci. Pretože chce naspäť predĺžiť premlčacie lehoty o znásilnení, takže si myslím, že to bude v poriadku,“ odbil pripomienku Dubéciho v parlamente šéf Hlasu.
Pellegrini na čas obednej prestávky presunul rokovanie o návrhu, aby sa lehoty premlčania pre násilné trestné činy vrátili na úroveň pred schválením vládnej trestnej novely. Poslanec Smeru Tibor Gašpar potom pred novinármi tvrdil, že to nesúviselo s plánovaným rokovaním výboru pre SIS, ktoré malo byť práve v tom čase.
PS: Koalícia sa snaží potajomky zmeniť šéfa SIS
Mimoriadny výbor na kontrolu SIS zvolala jeho šéfka a poslankyňa SaS Mária Kolíková. Opoziční poslanci sa na ňom chceli rozprávať o zmene štatútu SIS, ktorá podľa nich vydláždi Pavlovi Gašparovi cestu k riadeniu služby aj bez toho, aby ho prezidentka vymenovala za riaditeľa.
Na výbor smeroval aj súčasný námestník SIS Tomáš Rulíšek, ktorý riadi službu po tom, ako jej bývalého šéfa Michala Aláča obvinila polícia z členstva v zločineckej skupine a zneužívania právomoci verejného činiteľa v kauze Rozuzlenie.
„Chceli sme sa pýtať námestníka, ako prešla zmena štatútu testom zákonnosti. Ja som presvedčená po tom, čo som sa oboznámila, že takýmto testom nijako neobstojí,“ uviedla Kolíková. Štatút je v režime vyhradené a verejnosť ho teda nemá k dispozícii. Opoziční poslanci sa s ním však oboznámiť mohli, no nemôžu presne hovoriť, ako sa mení.
„Bez toho, aby som išiel do nejakých bližších detailov, poviem len toľko, že považujeme obavy verejnosti a médií za opodstatnené. Myslím si, že to, čo sa píše v médiách, je to, čo sa v tých dokumentoch deje. Považujem to za škandalózne a hanebné, aby fungovanie právomoci v tak citlivej veci, akou je spravodajská služba, sa presúvali skrz nejaké tajné dokumenty pozabudky,“ komentoval Dubéci.
Výbor na kontrolu činnosti SIS mal rokovať o zmene štatútu
Ďalší pokus
Podľa Kolíkovej je dokonca postup vlády, ktorý by umožnil dosadenie Pavla Gašpara do vedenia SIS, protizákonný. Domnieva sa, že odporuje zákonu. „Zákon jasne hovorí, že SIS vedie riaditeľ a tu sa vlastne vytvára priestor, aby to viedol človek, ktorý nemá žiaden vzťah s predchádzajúcim riaditeľom SIS riadne vymenovaným prezidentkou,“ doplnila Kolíková, ktorá v tejto veci zvažuje aj podanie na generálnu prokuratúru.
Kolíková sa bude pokúšať zvolať rokovanie výboru zajtra o 8:00. Čaká však, ako sa vyjadrí námestník SIS. „Je to jedna z najvážnejších vecí, ktoré sa momentálne dejú v tejto krajine a deje sa to potajomky zneužívaním ustanovení o ochrane utajovaných skutočností. Takto sa nevyberá šéf tajnej služby. Povedzme si to ešte raz. Momentálne to, čo sa tu deje, je, že sa de facto šéf tajnej služby ide meniť utajovaným právny predpisom. Toto sa deje v nedemokratických krajinách,“ uzavrel Dubéci, aktuality.sk
X X X
Prídu špeciáli či ženisti? Kto pošle na Ukrajinu vojakov a čo na to Rusko?
Je to predčasná debata. Ak sa chcú európske krajiny rozprávať o vyslaní vojakov na Ukrajinu, najprv by sa asi mali zamerať na to, aby Kyjevu dodali načas a v potrebnom množstve zbrane a muníciu. Zdá sa však, že pre Západ je jednoduchšie diskutovať o teoretických konceptoch, ako plniť vlastné sľuby.
Vlani v marci Európska únia hovorila o tom, že za 12 mesiacov pošle Kyjevu milión delostreleckých granátov. Teraz sa tento termín natiahol na koniec tohto roka. Pred niekoľkými dňami ukrajinský minister obrany Rustan Umerov povedal, že polovica vojenských dodávok mešká. Samozrejme, Kyjevu to sťažuje vojenské plánovanie.
Propaganda Moskvy
V tejto situácii sa v pondelok v Paríži konala schôdzka 20 lídrov viacerých európskych krajín. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ju zvolal, aby vyslal Kyjevu signál, že ho Západ bude naďalej podporovať i v situácii, keď Rusko do určitej miery prebralo iniciatívu na bojisku po nedávnom páde mesta Avdijivka.
No po stretnutí Macron najmä vysvetľoval, či niekto chce poslať na Ukrajinu vojakov. Túto tému už v nedeľu otvoril slovenský premiér Robert Fico a zvolal k tomu aj Bezpečnostnú radu, hoci nikto vládu v Bratislave nežiada, aby niekam vyslala jednotky.
Macron povedal, že sú krajiny, ktoré uvažujú nad vyslaním vojakov na Ukrajinu, ale nie je na tom konsenzus. Poľský prezident Andrzej Duda uviedol, že o tom bola ostrá debata, ale nepadlo žiadne rozhodnutie. Podľa neho je najmä potrebné, aby Ukrajina čo najrýchlejšie dostala delostrelecké granáty.
Podľa očakávania sa ozval aj Kremeľ. Jeho hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že keby krajiny NATO poslali vojakov na Ukrajinu, vojna medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom by vraj bola nevyhnutná. Je to však veľmi otázne. Rusko sa podobne vyhrážalo vždy, keď Západ dodal Kyjevu nejaké nové zbraňové systémy. Okrem toho je jasné, že vojaci by na Ukrajinu nešli pod hlavičkou NATO. Už teraz občania rôznych krajín aliancie bojujú ako dobrovoľníci za Kyjev, no Rusko preto nezaútočilo na žiadny štát. Konflikt s Moskvou je nepravdepodobný aj podľa Mateja Kandríka, bezpečnostného analytika a výkonného riaditeľa think-tanku Adapt Institute.
„Určite neplatí, že by z toho bola automatická vojna s Ruskom. No krajiny, ktoré by poslali vojakov, by si museli rozmyslieť, ako by riešili prípadné straty nasadených síl a ako by ich vnímali vo vzťahu k Rusku,“ povedal pre Pravdu Kandrík.
Vyslanie vojakov zo Západu by však Moskva určite využila na propagandistické tvrdenia, že NATO útočí na Rusko.
„No v kremeľskom svete aj tak už všetci Rusi bojujú s alianciou. A Západ by sa od určitých krokov nemal dať odradiť len preto, že Kremeľ by ich mohol použiť ako propagandistický nástroj. Otázka totiž je, či by sme boli ochotní nechať Ukrajinu prehrať, ak by alternatívou bolo, že tam je potrebné vyslať nejaké jednotky,“ povedal pre Pravdu Toms Rostoks z lotyšskej Akadémie národnej obrany.
Podľa analytika platí, že najmä experti v strednej a vo východnej Európe sú vždy trochu skeptickí, keď francúzsky prezident príde s novými nápadmi, ktoré sa týkajú európskej bezpečnosti a vojny na Ukrajine.
„V tomto zmysle nie sú Macronove komentáre veľmi užitočné, pretože Kyjev teraz potrebuje najmä zbrane a muníciu. Ale sú tu dve veci, ktoré vnímam pri debate o vyslaní vojakov ako pozitívne. Macron možno signalizuje, že Západ sa bude opäť rozprávať o obmedzeniach, ktoré sám na seba na začiatku invázie uvalil. Teda žiadne letové zóny či zapojenie jednotiek NATO. Takže si myslím, že Macron v podstate signalizuje, že keď Rusko bude pokračovať v útokoch, tieto dobrovoľné obmedzenia by sa mohli v určitom bode zrušiť, hoci sa to asi nestane tento rok. Mám pocit, že Macronove vyhlásenia vychádzajú z pochopenia toho, že jednoducho nevieme, ako bude táto vojna pokračovať na budúci rok alebo o dva roky. A keby sa v určitom okamihu Ukrajine začala rúcať frontová línia, ocitne sa Západ v situácii, keď bude musieť uvažovať nad tým, čo robiť. Z hľadiska toho, koľko vojensky a finančne investoval do Kyjeva, ale aj vzhľadom na svoju dôveryhodnosť. V tomto zmysle môžeme diskutovať, či pošleme svojich vojakov brániť Ukrajinu,“ vysvetlil Rostoks.
Koalícia ochotných
Odborník však pripomína, že prípadné vyslanie jednotiek určite nebude podporené konsenzom v NATO či v EÚ.
„Bola by to takzvaná koalícia ochotných a tento postup by mohol mať negatívny vplyv na jednotu v aliancii i v únii. No napriek tomu sa na to niektoré štáty môžu odhodlať. Nevieme však, o akých vojakoch hovoríme. Mohli by to byť špeciálne jednotky. Ich príslušníci z niektorých krajín asi už na Ukrajine aj sú. No môžeme sa zaoberať tým, prečo ich tam nie je viac, aby sa vedeli poučiť z pokračujúcej vojny. Príchod jednotiek by mohol byť postupný. Mohli by to byť vysokošpecializovaní ženisti či vojaci, ktorí by obsluhovali zložité moderné zbraňové systémy, pri ktorých by nebol čas na výcvik Ukrajincov. Nehovoríme však, že štáty by ich vyslali 10-tisíc,“ ozrejmil Rostoks.
„Samozrejme, medzinárodné právo nijako nebráni tomu, aby na základe nejakej bilaterálnej dohody niektoré štáty pomohli Ukrajine prostredníctvom vyslania vojenských síl. Nemusí to byť koordinované cez EÚ či NATO, hoci by to bolo symbolicky významnejšie. Diskusia by asi bola, či by to bolo priame bojové nasadenie, alebo by to boli skôr nejaké podporné činnosti. Možno nejaké obmedzené zapojenie špeciálnych jednotiek alebo síl logistiky. Pravdepodobne by to však pôsobilo trocha zvláštne, keby sa títo vojaci nedostali na frontové línie, ale pôsobili by len v tyle,“ uviedol Kandrík.
Rostoks nepredpokladá, že by sa do takejto misie zapojili Američania. „Ale mohol by sa zrodiť britsko-francúzsky konsenzus, aby bolo na čele niekoľko väčších krajín. Asi by to podporili viaceré štáty zo strednej a z východnej Európy, ale nerátam s Maďarskom a Slovenskom,“ povedal lotyšský analytik.
„Ktoré krajiny by mohli prispieť? Asi Francúzsko, keďže je to viac-menej iniciatíva prezidenta Macrona. Viem si predstaviť, že by to mohlo byť zaujímavé aj pre Britov, ale to je, samozrejme, len špekulácia. Momentálne nemáme potvrdené, že by do toho chcela nejaká krajina oficiálne ísť,“ uzavrel Kandrík./agentury/
X X X
Igor Matovič viní za zmarenie investície Boschu Richarda Sulíka. SaS poukazuje na Denisu Sakovú
Spoločnosť Bosch od marca 2024 ukončí výrobu elektromotorov do bicyklov v Záborskom pri Prešove. K odchodu investora sa vyjadrili líder hnutia Slovensko a opozičná strana SaS.
Za zmarenie investície firmy Bosch na Slovensku je zodpovedný v prvom rade bývalý minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ten ju mal ešte v roku 2022 napriek prísľubu mlčanlivosti prezradiť skôr, ako o nej nemecká spoločnosť definitívne rozhodla. Vyhlásil to v utorok na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR líder hnutia Slovensko Igor Matovič s tým, že ani súčasnej vláde Roberta Fica (Smer-SD) sa investíciu nepodarilo udržať.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) zas v reakcii na odchod investora uviedla, že Bosch bol pre Slovensko „tutovkou”, o ktorú SR však pripravil premiér Robert Fico (Smer-SD) svojou „orbánovskou“ politikou a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) svojou nečinnosťou.
August 2022
Richard Sulík podľa Matoviča informoval ostatných kolegov na vláde o potenciálnej investícií Boschu na východe Slovenska v auguste 2022. Zároveň všetkých prítomných požiadal, aby o nej nikomu nič nehovorili, lebo investícia na Slovensku nebude. Nemali sa totiž o nej vopred dozvedieť odborári v nemeckej firme, ktorí kritizovali príliš veľa investícií mimo Nemecka. Hneď po vláde však o investícii Sulík povedal médiám.
„Nechápali sme, čo sa dialo. Počas rokovania vlády nám minister hospodárstva priamo oznámi, že o tomto musíme mlčať, lebo inak tu investíciu stratíme a za pol hodinu on priamo na tlačovke tú investíciu vytrúbi, hoci mal podpísanú dohodu priamo s vedením firmy Bosch v Nemecku, že spoločne tú investíciu oznámia až v októbri. Tým momentom sa všetko zrútilo,“ vyhlásil Matovič.
Zároveň kritizoval aj súčasnú Ficovu vládu, od ktorej očakával, že túto zbabranú investíciu opravia, budú sa snažiť rokovať a prinavrátiť dôveru investora. „Je evidentné z toho, ako sa Bosch rozhodol, že ako ich na začiatku Sulík podrazil, tak ich na konci Fico svojim prístupom dorazil,” dodal Matovič.
Investor Bosch, ktorý plánoval vytvoriť pri Prešove 4000 až 8000 pracovných miest pri výrobe elektromotorov do bicyklov, napokon od svojho zámeru ustúpil. Podľa opozičnej strany SaS bol Bosch pre Slovensko „tutovkou“, o ktorú SR však pripravil premiér Robert Fico svojou „orbánovskou“ politikou a ministerka hospodárstva Denisa Saková svojou nečinnosťou.
„Investor Bosch oslovil Ministerstvo hospodárstva (MH) SR počas môjho pôsobenia s tým, že má záujem postaviť na východnom Slovensku závod na výrobu elektromotorov do bicyklov. O inej lokalite či krajine ani len neuvažoval. Tejto významnej investícii som sa venoval osobne, a to až na úroveň pracovných rokovaní. V príprave investície pokračoval rezort aj pod vedením ďalších dvoch ministrov a Slovensko bolo na ceste získať veľkého zamestnávateľa. Lenže čo sme my vytvorili, to Fico zničil,“ povedal predseda SaS Richard Sulík.
Podľa Sulíkových slov sa teda nemožno čudovať, že investor si svoje rozhodnutie po voľbách napokon rozmyslel. „V krajine s pochybnou úrovňou demokracie, v susednom Maďarsku, už jednu prevádzku majú a keďže Slovensko sa pre výroky jeho čelných predstaviteľov nebezpečne približuje Orbánovej úrovni, je pochopiteľné, že nemecký investor od ďalšieho pokračovania prípravy investície radšej ustúpil,“ zdôraznil Sulík.
K odchodu Boschu však podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu hospodárstva za SaS Karola Galeka pomohla nečinnosť ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. O jej aktivitách na ministerstve nikto nič nevie, o ničom nerozhoduje. „Evidentne len čaká na to, či sa stane Peter Pellegrini (Hlas-SD) prezidentom a ona sa bude môcť presunúť na jeho stoličku do parlamentu,“ povedal Galek. Odchod investora Bosch zo Slovenska je podľa neho prvou obeťou jej nečinnosti.
Bosh pri Prešove končí
Spoločnosť Bosch od marca 2024 ukončí výrobu elektromotorov do bicyklov v Záborskom pri Prešove. Pre TASR to v utorok potvrdil riaditeľ korporátnej komunikácie skupiny Bosch pre Českú republiku a Slovensko Pavel Roman. Dôvodom je podľa neho to, že sa dopyt po elektrobicykloch nezvyšuje tak, ako sa pôvodne predpokladalo. Na uspokojenie súčasného dopytu firme stačia existujúce výrobné kapacity v hlavnom závode v Miškovci v Maďarsku.
Pri rokovaní s nemeckým investorom bol rezort hospodárstva pripravený urobiť zmeny v rokovacom tíme a pripravené boli i riešenia na výkup pozemkov pre obyvateľov obce Záborské v okrese Prešov na základe nových znaleckých posudkov, reagovalo v utorok Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Tieto kroky však už podľa rezortu nedokázali zmeniť rozhodnutie spoločnosti Bosch ovplyvnené trhovými faktormi. Preto sa zastaví i príprava priemyselného parku v Záborskom, aktuality.sk
X X X
Orbán na schôdzke V4 v Prahe: Maďarsko nechce spoločnú hranicu s Ruskom
Dodal, že vyšehradská spolupráca žije, V4 je dôležité zoskupenie a Maďarsko je pripravené pokračovať v tejto spolupráci.
Maďarsko na Ukrajinu posiela humanitárnu pomoc, školí lekárov a pomáha utečencom. Na vojenskej pomoci sa však nechce podieľať, vyhlásil v utorok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v Prahe po summite predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4). S odvolaním sa na internetové vydanie denníka Népszava o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti
Orbán súhlasil s tým, že ruský útok na Ukrajinu je hrubým porušením medzinárodného práva. Ukrajine podľa jeho slov treba pomôcť.
„Z pohľadu Maďarska existuje zvláštny aspekt, keďže Maďarsko nechce spoločnú hranicu s Ruskom. Čo sa týka obdobia, kedy tak bolo, na to máme zlé spomienky,“ povedal Orbán. Dodal, že vyšehradská spolupráca žije, V4 je dôležité zoskupenie a Maďarsko je pripravené pokračovať v tejto spolupráci.
Podľa denníka Népszava boli v Prahe na schôdzke V4 tvrdé rokovania a na tlačovej konferencii bolo cítiť napätie medzi premiérmi. Z hľadiska posúdenia vojny na Ukrajine boli na jednej strane český premiér Petr Fiala s poľským Donaldom Tuskom, na druhej Orbán so slovenským premiérom Robertom Ficom, aktuality.sk
X X X
Novela Trestného zákona, ktorá sa týka premlčacích lehôt, ide v parlamente do druhého čítania
Národná rada sa venuje novele trestných kódexov v skrátenom legislatívnom konaní. Podporili ju všetci prítomní poslanci.
Pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie, by sa mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to 20 rokov. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú v utorok večer poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Plénum sa návrhu venuje v skrátenom legislatívnom konaní. Novelu podporili všetci prítomní poslanci.
Poslanci budú o novele rokovať v 2. čítaní od stredy 9:00. O návrhu majú rokovať až do úplného prerokovania vrátane hlasovania. Rozprava v druhom čítaní bude skrátená na 12 hodín tak, ako to bolo aj v diskusii v prvom čítaní.
Zároveň si poslanci odsúhlasili, že v stredu bude trvať obedová prestávka len hodinu, od 13.00 h do 14.00 h. Okrem novely Trestného zákona ostalo na programe aktuálnej schôdze ešte niekoľko neprerokovaných bodov.
Doterajšia premlčacia doba
„Uvedomujúc si spoločenskú objednávku, cieľom predkladaného návrhu zákona je, aby pri trestných činoch proti životu a zdraviu, trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činoch proti rodine a mládeži a trestných činoch proti iným právam a slobodám zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré je predkladateľom.
Pri týchto trestných činoch by sa tak mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov. Medzi takéto zločiny patria najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej pornografie.
Vláda navrhla účinnosť úpravy od 15. marca, čiže k rovnakému dátumu, ku ktorému má nadobudnúť účinnosť „veľká novela“ Trestného zákona schválená 8. februára. „Formálno-právne sa tak zamedzí tomu, aby nastalo premlčanie trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, respektíve zamedzí sa tak skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna,“ vysvetlil vládny kabinet, aktuality.sk
X X X
Lotyšsko predĺžilo zákaz vstupu do krajiny pre ruských občanov
Zákaz sa nevzťahuje na Rusov s povolením na pobyt v Lotyšsku či inej členskej krajine EÚ. Lotyšská vláda v utorok predĺžila zákaz vstupu do krajiny pre väčšinu ruských občanov do 4. marca 2025 pre možné ohrozenie vnútornej bezpečnosti. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Ruskí občania nemôžu vstúpiť na územie Lotyšska za účelom cestovného ruch či oddychu. To sa nevzťahuje na Rusov s povolením na pobyt v Lotyšsku či inej členskej krajine EÚ alebo je ich vstup spojený z humanitárnymi dôvodmi vrátane politických disidentov.
Poľsko a trojica baltských krajín – Estónsko, Lotyšsko a Litva – sa v septembri 2022 dohodli na obmedzení počtu Rusov vstupujúcich na ich územie. Reagovali na vážne ohrozenie verejnej bezpečnosti po ruskom vyvolaní vojny ba Ukrajine, aktuality.sk
X X X
Šéfom SIS už bude môcť byť hocikto, hovorí Kolíková. Mimoriadny výbor neotvorili, zvažuje podanie na GP
Mimoriadny výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby (SIS) sa v utorok napoludnie napokon nekonal. Dôvodom bolo pretrvávajúce rokovanie parlamentu. Zasadnutie zvolala predsedníčka výboru a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) kvôli zmenám štatútu tajnej služby. Výbor sa pokúsia otvoriť opäť v stredu o 8.00.
Stretnutie sa malo konať za zatvorenými dverami s jediným bodom programu – zmena štatútu SIS. Ako uviedla Kolíková, výbor bol „zmarený“, keďže predseda parlamentu Peter Pellegrini zrušil obedovú prestávku o 12.00, ktorú chceli využiť na zasadnutie výboru. „Bolo dôležité, aby prišiel námestník SIS, aby sme sa ho opýtali, ako obstál test zákonnosti pri prijatí takejto zmeny štatútu,“ vyjadrila sa.
Zmena štatútu podľa nej mení to, čo je uvedené v zákone. „Zákon jasne hovorí, že SIS vedie riaditeľ a tu sa vytvára priestor, aby to viedol človek, ktorý nemá žiadny vzťah s predchádzajúcim riaditeľom SIS riadne vymenovaným prezidentkou,“ priblížila. „Je tam vytvorený priestor pre kohokoľvek, aby mohol viesť Slovenskú informačnú službu, tie podmienky sú veľmi zúžené,“ pokračovala.
Kolíková zvažuje dať štatút so zmenami v SIS na preverenie generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.
Zmenený štatút už čítali
Opoziční poslanci, ktorí sú členmi výboru, sa už mali možnosť oboznámiť s utajovaným materiálom. Obavy odborníkov a verejnosti považujú za opodstatnené. Ako uviedla poslankyňa Zuzana Števulová (PS), dianie v parlamente v súvislosti s rokovaním výboru jej pripomína obdobie mečiarizmu.
Odvolanie Pavla Gašpara (Smer) z funkcie štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, na ktorej aktuálne pôsobí, je podľa nej „na spadnutie“, čo ho približuje k stoličke šéfa SIS. Ak by však malo dôjsť k jeho vymenovaniu, musel by už mať za sebou bezpečnostnú previerku.
Dvojstupňový systém menovania šéfa tajnej služby (schválenie vládou a menovanie hlavou štátu) nie je podľa nej nastavený náhodou, je tak upravený preto, aby sa do čela SIS dostal profesionál.
Jej stranícky kolega Martin Dubéci (PS) uviedol, že predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) v utorok „škandalózne a hanebne“ zabránil rokovaniu výboru. „Národná rada má ako jediná právomoc kontrolovať SIS, a na tomto výbore sme mali preberať naozaj vážnu vec aj s vedením tejto služby. Peter Pellegrini doslova znemožnil riadne fungovanie ústavných orgánov štátu,“ kritizoval lídra Hlasu.
V parlamente v utorok neprešla ani novela zákona o SIS z dielne Tomáša Valáška (PS). Navrhoval, aby bol kandidát na funkciu riaditeľa SIS verejne vypočutý Výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť. Navrhované riešenie zohľadňovalo podľa neho bežnú prax v okolitých štátoch.
Koalícia chce na čelo SIS Gašpara mladšieho
Doplnenie štatútu tajnej služby ešte minulý týždeň schválila vláda Roberta Fica (Smer). Predkladal ho prvý námestník SIS Tomáš Rulíšek, ktorý je aktuálne poverený riadením služby.
Ficov kabinet okrem toho v polovici mesiaca schválil, že novým riaditeľom spravodajskej služby sa má stať poslanec Smeru Pavol Gašpar. Hlavu štátu, ktorá riaditeľa SIS vymenúva i odvoláva, však vláda obišla. O nominácii Gašpara mladšieho, ktorý je synom bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, sa dozvedela medzi poslednými. Zuzana Čaputová sa v reakcii na meno potenciálneho šéfa SIS vyjadrila, že sa s jeho menovaním ponáhľať nebude, pretože služba je nateraz v dobrých rukách.
Prezidentka Zuzana Čaputová považuje schválenú úpravu v štatúte SIS za účelovú zmenu, prostredníctvom ktorej môžu byť obídené právomoci hlavy štátu. Poukázala aj na to, že proces výmeny vedenia SIS sa deje v utajenom režime a bez zodpovedajúcej komunikácie zo strany vládnej koalície. „Keďže v prípade štatútu SIS ide o zmenu interného dokumentu, jeho preskúmanie je podľa prezidentky veľmi problematické. Naša právna úprava totiž nepočíta s možnosťou, že by vláda nerešpektovala ústavou a zákonom dané právomoci prezidenta,“ skonštatoval riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.
Pripomenul, že tento postup sa vláda rozhodla spustiť len pár dní potom, ako prezidentke doručila meno kandidáta na riaditeľa SIS, ktorého vyberala takmer štyri mesiace./agentury/
X X X
Ak NATO pošle vojakov na Ukrajinu, vojna s ním bude nevyhnutná, hrozí Kremeľ. Stoltenberg sa vyjadril
Ak by európske členské krajiny NATO poslali svojich vojakov bojovať na Ukrajinu, konflikt medzi Ruskom a alianciou by bol nevyhnutný, uviedol podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tým na správy z posledných dní, podľa ktorých niektoré západné krajiny zvažujú nasadenie svojich vojakov na Ukrajine, brániace sa už vyše dvoch rokov ruskej ozbrojenej agresii.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ale agentúre AP povedal, že Severoatlantická aliancia bojové jednotky na Ukrajinu vyslať neplánuje.
V prípade, že by vojaci členských krajín NATO bojovali na Ukrajine, „treba hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti“ konfliktu medzi Moskvou a NATO, povedal dnes Peskov.
„Spojenci z NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme tak už od roku 2014 a zintenzívnili sme ju po plnohodnotnej invázii. Vyslanie bojových jednotiek NATO na Ukrajinu však neplánujeme,“ vyhlásil Stoltenberg.
O možnosti uzavrieť bilaterálne dohody o vyslaní vojakov na Ukrajinu zo strany viacerých krajín NATO a Európskej únie hovoril v pondelok, pred cestou na schôdzku štátnikov do Paríža na rokovaní o podpore Ukrajiny, slovenský premiér Robert Fico. Podrobnosti o tom, ktoré krajiny by mohli takéto dohody zvažovať, ani o tom, čo by vojaci na Ukrajine robili, neposkytol.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron potom vyhlásil, že vyslanie západných vojakov na Ukrajinu by sa nemalo do budúcnosti „vylúčiť“. Upozornil však, že v tejto fáze neexistuje ohľadom tejto záležitosti zhoda. Okrem iného český premiér Petr Fiala v pondelok uviedol, že Česko nasadenie svojich vojakov na Ukrajine nechystá, dnes sa podobne vyjadrila aj Budapešť.
NATO má podľa Stoltenberga právo podporiť Ukrajinu v jej práve na sebaobranu proti „agresívnej vojne“, ktorú na jej území vedie Rusko. AP dodáva, že Severoatlantická aliancia ako celok poskytuje Ukrajine len pomoc a vybavenie, ktoré nezahŕňajú smrtiace prostriedky ako sú uniformy alebo zdravotnícky materiál. Niektoré členské krajiny NATO Kyjevu poskytujú aj zbrane a muníciu, a to ako bilaterálne, tak v rámci skupín. /agentury/
X X X
O Trestnom zákone sa rokuje zrýchlene. Susko: Čas hrá proti obetiam znásilnenia. Poslanci odmietli viaceré návrhy
Národná rada bude o vládnej novele Trestného zákona rokovať zrýchlene. Poslanci schválili návrh na skrátené legislatívne konanie. Za hlasovalo 111 poslancov zo 120 prítomných. Proti nebol nikto a deviati zákonodarcovia sa zdržali. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) navrhuje dĺžku premlčacej lehoty stanoviť na dvadsaťročnú v súvislosti s trestnými činmi proti životu, zdraviu, slobode, ľudskej dôstojnosti či rodine a mládeži. Koalícia zmenu premlčacích dôb zmenila 8. februára, keď schválila rozsiahlu novelu trestných kódexov a zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry. Vtedy dobu skrátila z 20 na 10 rokov.
Plénum Národnej rady Slovenskej republiky počas rokovania 9. schôdze parlamentu v Bratislave 27. februára 2024.
„Pri týchto trestných činoch sa budú uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä dvadsaťročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Medzi takéto zločiny patrí najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej pornografie,“ uvádza sa v predloženom materiáli. Ficova vláda je však presvedčená o tom, že skrátenie premlčacích lehôt na desať rokov obstoja. „V určitých prípadoch však môže nastať situácia, že tieto doby môžu byť nedostatočné, a preto vláda vyhovuje spoločenskej objednávke,“ odôvodňuje v predloženom materiáli.
Rozprava ku skrátenému legislatívnemu konaniu bola predčasne ukončená na návrh predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas). Uviedol, že v rozprave vystúpili písomne prihlásení zástupcovia všetkých opozičných poslaneckých klubov. „Každá politická strana mohla vyjadriť svoj názor,“ povedal Pellegrini. Poslanci zároveň schválili procedurálny návrh zákonodarcu Rudolfa Huliaka (SNS), aby rozprava k tomuto bodu v prvom čítaní netrvala dlhšie ako 12 hodín. Tento čas sa rozpočíta medzi všetky parlamentné politické strany.
Do roka 50 % objasnených prípadov
Minister spravodlivosti Boris Susko počas diskusie k novele uviedol, že s pribúdajúcim časom priamoúmerne klesá šanca na objasnenie náslných trestných činov, ako je napríklad znásilnenie. „Možnosť objasnenia týchto otrasných skutkov priamoúmerne klesá s pribúdajúcimi rokmi,“ podčiarkol Susko. Podotkol, že aj mnohí sudcovia sa vyjadrujú, že lehota, keď možno takéto skutky objasniť, sa počíta v dňoch. Po určitom čase podľa neho už len ťažko zohnať potrebné dôkazy. Argumentuje aj štatistikami o tom, že viac ako 50 percent prípadov sa podarí objasniť v roku, keď sa skutok stal, ak je okamžite nahlásený. Tvrdí, že aj podľa odborníkov sú prípady s pribúdajúcim časom len tvrdenie proti tvrdeniu.
Minister zároveň tvrdí, že o zmenách diskutovali s odborníkmi. Vyplynulo z toho podľa jeho slov, že skrátené lehoty nie sú problém. Podotkol, že zo strany opozície sa šírili polopravdy v súvislosti s pôvodnou „veľkou“ novelou Trestného zákona, ktorá premlčacie lehoty skrátila. Odmieta preto vyvolávanie strachu v spoločnosti, že trestné činy nebudú vyšetrené. Verí, že aj poslancom ide o vec a nie o politikárčenie pri aktuálne predloženej právnej úprave.
Vláda prijala minulý týždeň novelu Trestného zákona, ktorá ráta so zachovaním pôvodných premlčacích lehôt pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie, a to 20 rokov. Účinnosť by mala zmena nadobudnúť 15. marca, čiže od rovnakého dátumu ako „veľká novela“ Trestného zákona schválená 8. februára./agentury/
X X X
Známemu hercovi Alainovi Delonovi v dome zabavili cez 72 strelných zbraní a viac ako 3-tisíc nábojov
Vážne chorý 88-ročný Alain Delon nemal žiadne povolenie na držbu strelnej zbrane na svojom pozemku v Douchy-Montcorbon v departemente Loiret.
Podľa prokurátora sa prehliadka majetku francúzskeho herca uskutočnila vo štvrtok 22. februára po tom, ako 8. februára opatrovnícky sudca oznámil, že správca poverený súdnou ochranou Alaina Delona našiel počas návštevy u herca strelnú zbraň.
Pri prehliadke bolo zabavených celkovo 72 strelných zbraní. Medzi nimi našli aj vojenský materiál, športové a profesionálne strelecké zbrane, a viac ako 3 000 nábojov, informuje agentúra AFP.
Začalo sa vyšetrovanie nezákonného skladovania, nadobúdania a držania zbraní, oznámil Jean Cédric Gaux.
Alain Delon pod súdnou ochranou
Hercova dcéra Anouchka Delonová v nedávnom rozhovore prezradila, že jej otec má vášeň pre strelné zbrane, a uviedla, že má doma celú zbierku., aktuality.sk
X X X
Vysoký trest pre futbalový Slovan: Od FIFA dostal zákaz prestupov na dlhé obdobie
Nové tváre v tíme slovenského futbalového majstra tak skoro nečakajte. Slovan Bratislava dostal od Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) trest zákazu prestupov až na tri obdobia.
FIFA o dĺžke trestu informovala na svojej webovej stránke s tým, že zákaz prestupov pre Slovan začal platiť 21. februára, čiže deň pred minulotýždňovou odvetou play off o osemfinále Európskej konferenčnej ligy proti Sturmu Graz (0:1).
Web strešnej organizácie neinformoval o dôvodoch, prečo sa klub pod vedením generálneho riaditeľa Ivana Kmotríka mladšieho dočkal takého vysokého trestu. V prípade, ak bolo do zákazu prestupov zarátané aj nedávno skončené zimné obdobie, nová posila môže prísť na Tehelné pole až 1. júla 2025.
V horšom prípade, ak sa ešte nezarátalo posledné prestupové obdobie, tak to bude možné až v januári 2026, čiže takmer o dva roky. To by výrazne narušilo ambície slovenského majstra na dve najbližšie sezóny.
Ešte vo štvrtok večer pritom Komtrík ml. pre sport24.sk uviedol, že dôvodom tzv. transfer banu (zákazu prestupov) sú nevysporiadané záväzky voči bývalému hráčovi a slovenskému reprezentantovi Vernonovi De Marcovi.
„Nejde o žiadny závažný priestupok, v nasledujúcich dňoch bude situácia vyriešená a transfer ban bude zrušený,“ skonštatoval pred pár dňami generálny riaditeľ belasých.
Redakcia Športwebu oslovila Kmotríka ml. na reakciu ohľadom aktuálnej informácie o zákaze na tri prestupové obdobia./agentury/