Už to stačí na zrušenie špeciálnej prokuratúry, tvrdí. Novelizácia trestného poriadku a návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry patrí medzi priority štvrtej Ficovej vlády. Premiér Robert Fico vyhlásil, že exminister financií Igor Matovič (hnutie známe ako OĽaNO) mal ako minister financií v kancelárii „spis plný prepisov z nahrávok“ z poľovníckej chaty. Hnutie v reakcii uviedol, že Matovič nikdy nedisponoval spisom z kauzy poľovnícka chata.

Líder bývalej vládnej koalície Matovič mal podľa Fica vďaka špeciálnemu prokurátorovi v kancelárii spisy z nelegálneho nahrávania vtedajšej opozície.

„Ak sa našlo na ministerstve financií z čias pána Matoviča takéto množstvo materiálov, tak to len potvrdzuje, že politici doslova manipulovali trestné konania, ale čo je horšie, tak ich riadili a dávali priame pokyny vyšetrovateľom a prokurátorom, čo majú robiť voči vtedajšej opozícii,“ zdôraznil Fico.

Ironicky vyhlásil, že síce je to na odstúpenie Matoviča, bola by to podľa Fica škoda, keby slovenská politika prišla o takýto klenot.

„Matovič, ako pán Lipšica mal v kancelárii nelegálne prepisy nelegálnych odposluchov,“ zdôraznil. Je presvedčený, že toto stačí na to, aby zrušil Úrad špeciálnej prokuratúry. „Nikto nezmení náš postoj k rušeniu špeciálnej prokuratúry,“ hovorí Fico po tom, ako pripustil, že v návrhu na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a znižovanie trestov budú ešte zmeny.

Fico sa na tlačovej konferencii znovu obul do novinárov v súvislosti s odposluchmi z poľovníckej chaty. Médiá vraj téma nezaujíma. Advokát Marek Para na tlačovke spomínal totiž vyšetrovací spis o odpočúvaní Fica, Kaliňáka a Paru, ktorý sa mal nájsť na ministerstve financií, konkrétne v kancelárii Igora Matoviča. Nahrávky a prepisy pritom mali k dispozícii novinári aj politici.

Za podľa jeho slov nezákonné odpočúvanie je dnes stíhaný vyšetrovateľ Martin Juhás, brat bývalého vyšetrovateľa policajnej inšpekcie Petra Juhása. Martin Juhás vraj výstupy z odpoluschov komunikoval nie s dozorovým prokurátorom, ale s prokurátormi ÚŠP Ondrejom Repom a Danielom Lipšicom. Para preto vidí medzi hnutím OĽaNO a špeciálnym prokurátorom je prepojenie.

 Hnutie OĽaNO v reakcii uviedlo, že Matovič nikdy nedisponoval spisom z kauzy poľovnícka chata. „Igor Matovič nikdy nedisponoval žiadnou kópiou ani originálom vyšetrovacieho spisu, tak ako to bolo bežné za vlády mafie. Rovnako však neobviňuje svojich dvoch nasledovníkov na ministerstve financií, že ním disponovali, ale považuje to za čistokrvný pokus o diskreditáciu vtedajšieho vedenia ministerstva financií,“ povedal hovorca hnutia Matúš Bystriansky.

Poukázal na to, že šanón s kópiou komunikácie z poľovníckej chaty sa údajne nachádzal v miestnosti, ktorá nespadá pod ministra financií, má do nej prístup veľa ľudí. Rovnako, že Matovič v čase, keď sa spis našiel, už nebol ministrom šesť mesiacov.

„Domnievame sa preto, že predmetný šanón bol v čase blížiacich sa volieb vnesený do budovy ministerstva s cieľom vyrobiť kauzu, len akosi sa niekto pomýlil v čase a miestnosti, kam bolo treba šanón dať,“ uviedol Bystriansky.

Pozadie poľovníckej chaty

Vo viacerých médiách boli v októbri 2021 zverejnené videá a ich prepisy, ktoré zobrazujú, ako sa na chate stretávali šéf Smeru Robert Fico, obhajca obvineného policajného exprezidenta Tibora Gašpara Marek Para, bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Miroslav Bödör a syn Tibora Gašpara.

Medializovanie nahrávok prišlo po tom, ako prokuratúra informovala, že dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Tie majú potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz.

Matovič reagoval, že v čase, kedy sa mal šanón s kópiou komunikácie z poľovníckej chaty nájsť v miestnosti, ktorá nespadá pod ministra financií a má do nej prístup veľa ľudí, už šesť mesiacov nebol ministrom.

„Domnievame sa preto, že predmetný šanón bol v čase blížiacich sa volieb vnesený do budovy ministerstva s cieľom vyrobiť kauzu, len akosi sa niekto pomýlil v čase a miestnosti, kam bolo treba šanón dať,“ ozrejmilo hnutie známe ako OĽaNO.

Dekan právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda pre Pravdu ozrejmil, že v tom, čo bolo zverejnené na nahrávkach z Poľovníckej chaty nenašiel žiadny dôkaz o trestnom čine. Ani príprava Roberta Fica na tlačovky nie je podľa neho trestná. „Osobne ma na tom prepise však vyrušilo útlocitné vyjadrenie na zastavenie kritiky voči Mariánovi Kočnerovi, pretože by mohol začať spolupracovať. To je indícia,“ hovorí v rozhovore dekan právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda z roku 2021./agentury/

X X X

Putinov let do Kaliningradu sprevádzalo osem lietadiel NATO, píše ruský web

 Ruské lietadlo s prezidentom Vladimirom Putinom na palube pri dnešnom lete do Kaliningradu, najzápadnejšej exklávy Ruska, sprevádzalo osem lietadiel Severoatlantickej aliancie, píše ruský server Vojennoje obozrenije, známy tiež ako topwar.ru. Putin navštevuje ruské regióny pred marcovými prezidentskými voľbami.

 „Naši bývalí západní partneri zorganizovali dôstojný sprievod lietadla s ruským prezidentom na palube. Podľa údajov servisu Flightradar24 sa stretnutia s ruským vodcom zúčastnilo hneď osem lietadiel NATO z viacerých krajín,“ napísal server.

Išlo podľa neho o lietadlo rádioelektronického prieskumu Beech 350 King Air ALSR francúzskeho letectva, britské strategické vyzývavé lietadlo Boeing RC-135W Rivet Joint, lietadlo včasnej výstrahy a riadenia NATO Boeing E-3A Sentry, dve nemecké stíhačky Eurofighter Typhoon, švédske lietadlo včasnej výstrahy a riadenia Saab S100D Argus, švédske lietadlo eurofighter Typhoon, švédske Lietadlo rádiotechnického prieskumu Gulfstream IV S102B Korpen a dokonca tankovacie lietadlo NATO Airbus A330–243MRTT.

 Švédsko aspoň formálne ešte nie je členom NATO, pretože Maďarsko ako posledná z aliančných krajín doteraz jeho vstup neschválilo. V utorok súhlasil s členstvom Švédska v NATO turecký parlament. Ratifikáciu musí ešte formálne potvrdiť svojím podpisom prezident Recep Tayyip Erdogan.

 Ruský server uviedol, že Putinova návšteva Kaliningradu, načasovaná na ruský deň študentstva, je v mnohom symbolická. Pripomenul napríklad, že po tom, ako Putin predvlani začal vojnu proti Ukrajine, Západ prerušil prakticky všetky vzťahy s Ruskom, a okrem iného uzavrel nebo pre ruské lietadlá. Kaliningradská oblasť sa tak fakticky ocitla „v nepriateľskom obkľúčení“. V lete 2022 sa litovské úrady viackrát pokúsili obmedziť tranzit po železnici do ruskej oblasti pod zámienkou, že vlaky prepravujú tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie. Vilnius síce musel nakoniec fakticky kapitulovať, ale nie je zaručené, že sa o blokádu znovu nepokúsi.

Putinova návšteva v Kaliningrade sa navyše odohrala v čase, keď sa v Európe začalo najrozsiahlejšie cvičenie NATO od studenej vojny. Aliancia sa netají tým, že hlavným cieľom je nacvičiť hypotetické odrazenie ruského útoku na jednu z európskych členských krajín. Manévre sa majú konať aj v Poľsku a Litve, ktoré susedia s Kaliningradskou oblasťou, a tiež na Balte a v Severnom mori, napísalo Vojennoje obozrenije.

 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že Moskva nežiadala povolenie Litvy pre priamy let ruského prezidenta, ale podnikla všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti hlavy ruského štátu. Putinovo lietadlo letelo nad neutrálnymi vodami a bezpečne pristálo na letisku v Kaliningrade, napísal server a pripomenul, že Kremeľ pri skoršom ohlásení Putinovej návštevy v Kaliningrade zdôraznil, že nejde o žiadny signál voči NATO, ale obyčajnú pracovnú cestu do jedného z ruských regiónov./agentury/

X X X

Zástupcovia auto-priemyslu boli za Ficom na úrade vlády. Sľúbil im pomoc na odvrátení „veľkej hrozby“

Slovenské automobilky sú ťahúňom nášho priemyslu, no v súčasnosti prechádza celý sektor veľkou premenou na elektromobilitu. Uvedomuje si to aj premiér Robert Fico (Smer), za ktorým vo štvrtok prišli na Úrad vlády predstavitelia slovenských automobiliek a elektromobilovej asociácie.

Fico vyhlásil, že do mesiaca treba vypracovať špeciálny plán na prechod na elektromobilitu, ktorý treba prebrať do mesiaca na špeciálnom zasadnutí vlády. Konať sa má na prelome februára a marca. Hovorí, že už nie je na čo čakať a stretnutie chce dokonca v jednej zo slovenských automobiliek. „Prechod na elektromobilitu je najväčšia výzva. Nemôžeme zaspať,“ povedal Fico. Zároveň dodal, že celá agenda elektromobility prejde pod ministerstvo hospodárstva, ktoré vedie Denisa Saková (Hlas).

„Úloha z dnešného dňa, do mesiaca bude spracovaný dokument, ktorý bude obsahovať celý rad konkrétnych legislatívnych, inštitucionálnych a finančných opatrení. Chceme vidieť jasný legislatívny plán,“ vyhlásil Fico. V ňom by mali byť aj detaily, ako veci meniť. Tie na tlačovke vo štvrtok ešte neodzneli.

Slovenská výhoda v podobe vysokej zamestnanosti, produktivity a automobilovej výroby sa tak môže stať onedlho nevýhodou, tvrdia kompetentní. Slovensku hrozí „jedna obrovská tragédia“, povedal Fico. „Na jednej strane sme všetci spokojní, že na Slovensku je obrovská koncentrácia automobilového priemyslu, máme však súčasne aj určité riziká, ktoré sú spojené s touto koncentráciou, predovšetkým vzhľadom na tlaky, ktoré sa týkajú elektromobility a konkurencie, ktorá prichádza z iných regiónov sveta,“ zhodnotil Fico a vyzval na konkrétne kroky.

 Relatívne lacné čínske elektromobily, ktoré môžu ohroziť tradičné európske automobilky. „O štyri roky nám môže vybuchnúť Slovensko, môžu prísť o prácu stovky tisíc ľudí,“ povedal Fico. O čom sa bavili vo štvrtok na Úrade vlády, to najnovšie zástupcovia automobiliek budú preberať s rezortom hospodárstva.

Faktom je, že Slovensko v elektromobilite zaostáva. Sme na chvoste v rámci Európskej únie (EÚ) v počte zaregistrovaných elektromobilov. Ich podiel od januára 2023 do novembra toho istého roku tvoril 2,4 percenta. Na porovnanie, priemer EÚ je vyše 14 percent, v Maďarsku vyše piatich percent, v Poľsku takmer štyri percentá, v Česku zhruba tri percentá.

Odborníci už vypracovali Akčný plán elektromobility, ktorý ponúkli politikom. Zatiaľ sa ho nikto poriadne nechopil. V ňom sú zahrnuté rôzne riešenia. Píše sa v ňom okrem iného, aby sa oveľa viac začala podporovať sieť nabíjačiek a aby štát investíciami vytvoril infraštruktúru na rozvoj batérií pre súkromné firmy, ktoré chcú podnikať v oblasti elektromobility. Priame dotácie na nákup elektromobilov zatiaľ Ficova vláda odmieta.

Chrbtová kosť ekonomiky

Na tlačovke bol aj minister školstva Tomáš Drucker, ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister životného prostredia Tomáš Taraba či eurokomisár Maroš Šefčovič. Eurokomisár vyhlásil, že autopriemysel je významný pre celú slovenskú, ale aj európsku ekonomiku. „Je absolútnou chrbtovou kosťou aj európskej ekonomiky. Hovoríme tu o 13 miliónoch priamych a nepriamych pracovných miest.

Automobilový priemysel investuje do európskej vedy a výskumu vyše 59 miliárd eur, čo je najvyššie číslo zo všetkých sektorov, ktoré sa podieľajú na vedeckovýskumnom rozvoji európskej ekonomiky,“ dodal Šefčovič.

Prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek na tlačovke vyhlásil, že jeden z najväčších problémov sú chýbajúci pracovníci, najmä tí kvalifikovaní. Ďalej treba vyriešiť problém schvaľovacích procesov, nedostatku nabíjačiek, batériového priemyslu a vyzval na ucelený pohľad na elektromobilitu na Slovensku./agentury/

X X X

Fico požiadal Scholza o vyradenie nočného vlka Hambálka zo sankčného zoznamu. Takto sa nesprávame ani k masovým vrahom, tvrdí

 Nehnuteľnosti, bankové účty, motorové vozidlá, plavidlá, lietadlá, obchodné podiely, občianske združenia, zvieratá či zbrane. To všetko musí byť zaistené a zmrazené každému, kto sa ocitol na tomto sankčnom zozname.

Európska únia zaradila na sankčný zoznam európskeho šéfa Nočných vlkov Jozefa Hambálka v júli 2022. Dôvodom bola jeho podpora ruskej invázie na Ukrajine.

„Zablokované mám úplne všetko. Momentálne nemám prístup k účtom, nefungujú mi platobné karty. Nemám nič. Je to pre mňa až zúfalé, ale z nejakej strany aj smiešne, lebo stále neviem prečo,“ povedal pre Pravdu Jozef Hambálek v roku 2022. Na zaradenie na sankčný zoznam Európskej únie dopláca zakladateľ slovenskej pobočky ruského nacionalistického motorkárskeho klubu Noční vlci ako vôbec prvý Slovák.

 Za všetko môže otvorenie Európskeho štábu motorkárskeho klubu Noční vlci, ktoré sa uskutočnilo 23. júna 2018 v obci Dolná Krupá neďaleko Trnavy. Stručne vtedy o tom informovalo aj veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku na svojej webovej stránke. Na slávnosti sa zúčastnil aj jeho zástupca.

„Hambálek nikomu nič neurobil, má rád motorky,“ zdôraznil premiér Robert Fico (Smer). Včera o rehabilitáciu nočného vlka žiadal aj nemeckého kancelára Olafa Scholza. Dôvodom je, že nemecké ministerstvo zahraničných vecí ho na sankčný zoznam navrhlo na popud slovenských inštitúcií. „A tento človek prišiel o všetko. Ak ste na sankčnom zozname, nemôžete sa pohybovať po Európskej únii,“ ozrejmil Fico.

 Ako priblížil rezort spravodlivosti (v čase Hambálkovho zaradenia na zoznam, pozn. red.), osobám na sankčnom zozname sa zmrazujú všetky finančné a hospodárske zdroje, ktoré im patria, ako aj všetky ostatné, ktoré sú v ich držbe alebo pod ich kontrolou. Môže ísť o nehnuteľnosti, bankové účty, motorové vozidlá, plavidlá, lietadlá, obchodné podiely, občianske združenia, zvieratá, zbrane a ďalšie. Navyše, Hambálek nemôže ani cestovať mimo Slovenska.

„Vypli mu plyn elektrinu, zničili mu biznis a takto sa nesprávame ani k masovým vrahom. Pán Hambálek neurobil nič, čo by poškodzovalo záujmy Slovenska,“ spresnil premiér s tým, že ak si vláda Slovenskej republiky neželá, aby jej občan bol na zozname, lebo tam nemá čo robiť, tak Fico očakáva rešpekt zo strany Nemecka ako i Európskej únie.

 Hambálkova budova prešla v roku 2022 obnovou. Bola natretá vo vojenských farbách, obohnaná vysokým múrom s ostnatým plotom a fotografie tam vtedy zachytili aj tanky, obrnené vozidlá či strelnicu.

Európska únia v odôvodnení zaradenia Hambálka na svoj sankčný zoznam argumentuje jeho možným napojením na ruského prezidenta Vladimira Putina, ako aj aktivitami spojenými s motorkárskym klubom Noční vlci. Navyše sa na ďalších vtedy zverejnených záberoch pochválila tréningom v tomto areáli aj polovojenská skupina Slovenskí branci. Na zverejnených fotografiách sedeli v tankoch so zbraňami v rukách. Štátne orgány síce opakovane vyjadrovali nespokojnosť s týmto stavom, všetko však vo februári zmenila masívna invázia Ruska na Ukrajinu./agentury/

X X X

Na protest proti krokom vlády v Bratislave napriek bombovej hrozbe prišli tisícky ľudí

 Protesty proti návrhom na zmeny v Trestnom zákone a rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) pokračovali vo viac ako dvoch desiatkach slovenských miest. Organizovali ich ako opozičné strany, tak i občianska spoločnosť. Podporné protesty sa konali i v zahraničí, a to v Prahe a v Brne, ale aj v Krakove a Paríži.

 Na bratislavskom pódiu vystúpil Ladislav Snopko, osobnosť novembra 1989, a tiež manželka bývalého zástupcu šéfa policajnej inšpekcie Natália Svítková. Tá hovorila o sledovaní, a tiež osočovaní policajtov. „Lepia nám na čelá povestné terče. A tam to nekončí,“ povedala. Spomenula zastrašovanie i šikanu. Svítková sa v rámci svojho prejavu označila za členku mimoparlamentnej strany Demokrati. V závere vyzvala zhromaždenie na zjednotenie a posunutie protestov. „Táto vláda a jej konanie nebezpečné pre budúcnosť nášho štátu, musia skončiť!,“ deklarovala.

Medzi vystupujúcimi bol i poslanec za stranu Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling. Lídrov koaličných strán označil za hanbu Slovenska doma i v zahraničí. Poukázal na schválenie skráteného legislatívneho konania k takzvanému „promafiánskemu balíčku“. „Ako hlboko sme už klesli, keď nám tu obvinení a obžalovaní píšu zákony?,“ pýtal sa zhromaždených. Kritizoval i nečinnosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku či urážky premiéra Roberta Fica smerom k študentovi, ale pripomenul i dopravnú nehodu predsedu SNS Andreja Danka.

Zhromaždeným sa prihovoril tiež predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Uviedol, že je ich na protestoch viac, ako naposledy. Koalícia je podľa neho taká nervózna, že odhodila všetky zábrany a chystá sa „znásilniť“ parlament. Šimečka kritizoval i predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, ktorý podľa neho nevie ani autonómne riadiť parlament. Pýta sa, ako chce Pellegrini riadiť štát ako prezident. Šéf progresívcov avizoval, že ich i naďalej budú brzdiť. „Celé to dáme na Ústavný súd,“ vyhlásil. Podľa Šimečku sa tiež Pellegrini ako prezidentský kandidát obáva protestov, podľa šéfa PS je to preto, lebo sa nimi znižujú jeho šance na úspech v prezidentských voľbách.

Z davu sa ozýval pokrik: „Fico do Ruska!„, „Slovensko si nedáme!“ či „My sme tu doma!“ a „Fico do basy!„. Na transparentoch bolo vidieť heslá ako „Kam vietor, tam Pelle“, alebo „Mladí volia smer zahraničie“. Protest, na ktorom sa podľa medializovaných informácií zúčastnilo približne 27-tisíc ľudí, ukončili štátnou hymnou.

Poslanci dnes 77 hlasmi odsúhlasili skrátenie legislatívneho konanie k novele Trestného zákona.

Protestujúci nesúhlasia s vládnym balíčkom zákonov z oblasti trestného práva či likvidáciou Úradu špeciálnej prokuratúry

Na protestoch hrozil bombou. Polícia posilňuje hliadky

Policajti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali podozrivú osobu v prípade hrozby bombových útokov na štvrtkových protestoch. Vyšetrovateľ NAKA už vedie vyšetrovanie vo veci trestného činu teroristického útoku. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

„Pred pár dňami (22. 1.) bol na Úrad vlády SR doručený list. V ňom sa pisateľ vyhrážal predsedovi vlády, že na zhromaždeniach budú umiestnené bomby. Ako ani v iných prípadoch, ani v tomto polícia vec nebrala na ľahkú váhu a ihneď začala konať,“ priblížila Bárdyová. Hrozba bombových útokov sa podľa nej mala týkať verejných zhromaždení v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

 Hovorkyňa tvrdí, že policajtom sa podarilo podozrivú osobu stotožniť a vypátrať. Aktuálne s ňou vykonávajú procesné úkony. V prípade, že osobu obvinia a dokážu vinu, hrozí jej trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo doživotie.

Napriek zime vyšli do ulíc opäť tisíce ľudí. Takto to vyzeralo na proteste v Bratislave

Polícia posilnia hliadky

Mestská polícia v Bratislave spolu so štátnou políciou posilňujú z bezpečnostných dôvodov svoje hliadky v súvislosti s protestom na Námestí SNP. Dianie bude sledovať aj prostredníctvom kamerového systému i dronov. Informuje o tom na sociálnej sieti.

„Mestská polícia posilňuje aj dozor nad ulicami prostredníctvom kamerového systému. Kamery slúžia nielen na prevenciu priestupkov a trestných činov, ale záznamy z nich môžu byť použité aj ako dôkaz,“ pripomína polícia.

Mestská polícia bude dohliadať aj na pokojný priebeh podujatia. Ľudí, ktorí sa nestotožňujú „s posolstvom protestov“, vyzýva, aby sa zdržali antikampaní. V prípade, ak by bol niekto svedkom protiprávneho správania, prípadne sa cítil ohrozený, môže sa obrátiť na najbližšiu policajnú hliadku alebo kontaktovať mestskú políciu prostredníctvom linky 159.

Dopravné obmedzenia

Pre verejné zhromaždenie je v Bratislave uzavretá premávka na Námestí SNP od Hodžovho námestia pre individuálnu dopravu, ako aj pre MHD. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Polícia žiada vodičov jazdiacich v okolí Námestia SNP, Hodžovho námestia a Kamenného námestia, aby rešpektovali pokyny dopravných policajtov. Dodala, že uzávera cestnej premávky bude na nevyhnutne potrebný čas./agentury/

X X X

Ukrajina poprela slová premiéra Fica. Zmluva o tranzite ruského plynu končí, vyhlásila

 Ukrajina poprela, že by bola pripravená opätovne rokovať o predlžení platnosti zmluvy o preprave ruského plynu cez Ukrajinu. Platnosť umluvy vyprší na konci tohto roka. Ukrajina tak dementovala slová slovenského premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý o pokračovaní tranzitu hovoril po rokovaní v Užhorode.

Ruský plyn podľa súčasnej dohody naďalej prúdi do Európskej únie cez Ukrajinu. Táto dohoda sa však končí koncom tohto roka a hrozí, že cez územie Ukrajiny sa už ruský plyn nebude prepravovať. „Postoj ukrajinskej strany je jednoznačný: zmluva o tranzite vyprší na konci roka,“ povedalo pre Bloomberg tlačové oddelenie ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. „Nebudeme hovoriť s Rusmi a predlžovať zmluvu,“ dodal.

Ukrajinská strana tak dementovala slová Fica, ktorý v stredu vyhlásil, že dodávky plynu môžu pokračovať aj na budúci rok. „Vznikla dohoda, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu bude pravdepodobne pokračovať, čo je skvelá správa,“ uviedol Fico vo videopríspevku na Facebooku po stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom v Užhorode.

 Aj bez predĺženia zmluvy tu stále existuje možnosť, že Gazprom bude plyn záujemcom z EÚ dodávať prostredníctvom krátkodobých rezervácií prepravných kapacít na Ukrajine. Okrem tranzitu cez Ukrajinu prúdi ruský plyn aj cez Turecko.

Šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Olexij Černyšov ešte vlani uviedol, že Ukrajina prestane od roku 2025 prepravovať ruský plyn na Západ, kedže zmluva o tranzite prestane platiť. Ukrajina mala k tomuto kroku podľa neho pristúpiť už skôr, pretože ruská strana neplatí za tranzit tak, ako bolo dohodnuté. V tranzite plynu ďalej do Európy pokračuje podľa neho len preto, lebo viaceré európske krajiny sú ešte stále závislé od ruského plynu. „Chceme byť spoľahlivým partnerom aj pre európskych partnerov, pre krajiny, ktoré to potrebujú,“ povedal v rozhovore pre Rádio Slobodná Európa šéf Naftogazu.

O tom, že Ukrajina plánuje skončiť s prepravou ruského plynu, sa hovorí už dlhšie. Ako povedal ešte vlani v rozhovore pre nemecký denník Deutche Welle šéf Naftogazu Černyšov, kupovať plyn z Ruska počas vojny je absurdné. Vyzval EÚ, aby urýchlila proces postupného vyraďovania ruského plynu. Obhajuje názor, aby tak urobila EÚ skôr, ako je plánovaný termín v roku 2027. Vyjadril sa tiež k téme zvyšovania dodávok skvapalneného ruského plynu do únie. „Vývoz zemného plynu a ropy patrí medzi hlavné zbrane vo vojne Ruska proti Ukrajine. Rusko využíva dodávky energií ako zbraň,“ povedal s tým, že Ukrajina môže byť budúce energetické centrum EÚ. Jednak pre najväčšie podzemné zásobníky plynu v Európe a tretie najväčšie zásoby plynu v Európe.

 V súčasnosti ruský plyn prúdi do EÚ už len plynovodom Bratstvo cez Ukrajinu a Slovensko a plynovodom Turkstream cez Balkán do Maďarska. Plynovod Nord Stream je po výbuchu nefunkčný a plynovodom Jamal cez Poľsko plyn tiež neprúdi. Okrem toho Rusko vyváža zemný plyn do Európy prostredníctvom LNG tankerov. Najviac skvapalneného plynu prúdi do Európy z USA a z Afriky. Rusko je s dodávkami LNG na treťom mieste.

X X X

Ficova koalícia mocenská bola, je a bude. Valec pokračuje, tvrdí politológ Štefančík

 Premiér Robert Fico je po návšteve Ukrajiny a Nemecka, jeho vláda a koalícia zas pred finále dokonania avizovaných sporných zmien v trestnej legislatíve. Prvým krokom je síce odtrpené, no naplnené parlamentné skrátenie legislatívneho konania. Avízom bol premiérov opäť mocenský či silový postup. „My vládneme, a kto vládne, musí prijímať aj silové rozhodnutia,“ opakoval premiér.

Avizované mocenské riešenie sa pretavilo do rozhodnutia parlamentnej väčšiny o nočnom rokovaní, ktoré vyvrcholilo predpoludňajším hlasovaním a rozhodnutím, že Trestný zákon a rušenie špeciálnej prokuratúry pôjdu v zrýchlenom režime. Naviac s rozpravou obmedzenou na 20 hodín.

Medzitým desiatky tisíc ľudí proti tomu protestujú na opozičných protestoch, ktoré pokračujú v pôvodnom organizačnom zastrešení – po šumoch o napätí medzi stranami pre obsah protestov. Neoslabuje opozícia odhodlanosť námestí?

Zhodnotíme to s politológom Radoslavom Štefančíkom z Ekonomickej univerzity.

„Nemyslím si, že na konci týchto protestov bude ústupok Roberta Fica alebo vládnej koalície. Robert Fico raz námestiam ustúpil, no myslím si, že to bolo skôr pod vplyvom Bélu Bugára a jeho strany Most Híd. Dnes nevidím v koalícii nikoho, kto by premiérovi Ficovi nastavil zrkadlo a prstom ukázal na predsedu vlády a povedal mu, že toto je už cez čiaru. Z tohto pohľadu sa obávam, že ľudia na námestiach nebudú mať vplyv na rozhodovanie tejto vládnej koalície.“

Účinnejší bude jednotný postup opozície v parlamente, myslí si politológ Štefančík, aktuality.sk

X X X

Vláda Roberta Fica vysiela do Bruselu Maricu Pirošíkovú. Má vysvetľovať zmeny v trestnom práve

Marica Pirošíková pôsobila aj ako zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.

Kroky vlády Roberta Fica v oblasti nového Trestného zákona či rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry bu v Bruseli vysvetľovať súčasná poradkyňa ministra spravodlivosti Borisa Suska a niekdajšia zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu Marica Pirošíková. Informuje o tom Sme.sk.

O Pirošíkovej píše ako o žene, ktorá videla vo vakcínach biologickú zbraň. V Bruseli bude sprevádzať stálu predstaviteľku SR pri EÚ, veľvyslankyňu Petru Vargovú pri rokovaniach s predstaviteľmi unijných inštitúcií, aktuality.sk

X X X

Ukrajina chce začať stavať štyri nové jadrové reaktory

Reuters pripomenul, že Ukrajina sa snaží pre vojnu s Ruskom získať nove zdroje energie.

Ukrajina očakáva, že v lete alebo na jeseň sa začne výstavba štyroch nových reaktorov v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni ležiacej na západe krajiny. Vo štvrtok to pre agentúru Reuters povedal minister energetiky Herman Haluščenko.

Dva reaktorové bloky — reaktory a súvisiace zariadenia — budú využívať zariadenia ruskej výroby dovezené z Bulharska, ďalšie dva západnú technológiu od americkej firmy Westinghouse.

Výstavba 3. a 4. bloku v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni sa začala v druhej polovici 80. rokov, ale bola zastavená.

Haluščenko uviedol, že v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni by sa mal postaviť aj 5. a 6. blok s reaktormi AP1000 od firmy Westinghouse. Príslušnú dohodu pre 5. blok podpísali zástupcovia ukrajinskej spoločnosti Enerhoatom a Westinghousu vlani v decembri .

Od získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa na Ukrajine postavili tri nové jadrové reaktory — po jednom v jadrových elektrárňach Záporoží, Chmelnyckyj a Rivne.

Tri jadrové elektrárne na území kontrolovanom Ukrajinou v súčasnosti pokrývajú viac ako 55 percent spotreby elektrickej energie, Kyjev však chce kompenzovať stratu Záporožskej elektrárne, najväčšej v Európe, ktorú od začiatku roku 2022 okupujú ruské sily a jej šesť reaktorov je odstavených, aktuality.sk

X X X

Varovania pred možným útokom Ruska na NATO pribúdajú. Po nemeckom ministrovi prehovoril nórsky generál

Po apele nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa tentoraz prehovoril najvyšší muž ozbrojených síl Nórska.

Ruská armáda podľa nórskeho armádneho generála Eirika Kristoffersena zbrojí rýchlejšie, než štáty NATO očakávali. Európske vlády by mali podľa jeho slov urýchlene zvýšiť investície do obrany. V opačnom prípade do troch až piatich rokov môže ruská armáda vykonať nepredvídateľne veľký a ničivý útok.

Pre členské štáty NATO sa kráti čas na vybudovanie silnej obrany, ktorá by mohla odraziť ruský útok, varoval v rozhovore pre noviny Dagbladet nórsky armádny generál Eirik Kristoffersen.

„Nevieme, čoho bude Rusko schopné o tri roky. Musíme pripraviť silnú národnú obranu, ktorá bude schopná obstáť v neistom a nepredvídateľnom svete,“ povedal.

Vojnová ekonomika v Rusku

Po takmer dvoch rokoch trvania vojny na Ukrajine je podľa nórskeho generála jasne vidieť, že ruský režim prešiel na takzvanú vojnovú ekonomiku. Stav, kedy sa veľká časť hospodárstva celej krajiny orientuje na produkciu zbraní a munície, Rusku totiž umožňuje zbrojiť oveľa rýchlejšie, než si NATO pred vypuknutím konfliktu vo februári 2022 myslelo.

Alarmujúce je podľa neho aj posilňovanie vojenskej spolupráce s Iránom a Severnou Kóreou, cituje jeho slová agentúra ERR.

Čím dlhšie konflikt na Ukrajine trvá, tým viac podľa Kristoffersena čelia krajiny NATO zásadnej dileme. Poukázal totiž na to, že keď vlády posielajú vojenskú pomoc Ukrajine a zároveň neinvestujú do obrany, tak sa sklady zbraní pre vlastnú obranu rýchlo vyprázdňujú.

„Aj keď to hovorím takto, je stále zásadné podporovať Ukrajinu tak, že im poskytneme všetky zbrane, ktoré potrebujú, pokiaľ to bude nutné. A vyzerá to, že to ešte nejaký čas bude,“ spomenul.

„Príležitosť poriadne sa pripraviť a vyzbrojiť bude trvať maximálne ďalšie tri roky. Teraz teda musíme investovať viac do obrany,“ vyzval nórsky generál.

Varovania ďalších zahraničných lídrov

Nórsko, ktoré je síce v NATO, ale nie je členom Európskej únie, by podľa neho malo najmä posilniť vzdušnú obranu a zvýšiť výrobu potrebnej munície.

Pred ruskou hrozbou v Pobaltí a Škandinávii minulý týždeň varoval aj švédsky náčelník generálneho štábu Micael Byden či estónska premiérka Kaja Kallasová.

Šéf nemeckého rezortu obrany Boris Pistorius zasa pripustil, že Rusko môže zaútočiť na členskú krajinu NATO, čo by znamenalo vstup celej Aliancie do vojny.

„Naši experti odhadujú obdobie piatich až ôsmich rokov, keď by (útok na krajinu NATO) bol možný,“ povedal. V súčasnosti podľa neho ruský útok nehrozí, vylúčiť ho však nechcel.

Len pár dní predtým najpredávanejší nemecký denník Bild písal o tajnom nemeckom rizikovom scenári, podľa ktorého by sa už tento rok mohlo začať zvyšovať napätie medzi NATO a Ruskom, čo by v lete 2025 vyvrcholilo bezprostrednou hrozbou vojny.

Rusko by podľa tohto scenára mohlo na rozdúchanie konfliktu využiť hybridné formy v podobe propagandy, kybernetických útokov, dezinformácií a ruskej menšiny v Pobaltí. Hoci sú varovania Pistoriusa vážne, na Slovensku veľa rozruchu nevyvolali., aktuality.sk

X X X

Odkaz premiéra Fica: Reagujeme len na zneužívanie trestného práva. Opozícia nám nebude určovať tempo

Nikto, ani generálna prokuratúra, ani Európska komisia, sa neodváži povedať, že musíte zachovať Lipšica a Úrad špeciálnej prokuratúry, hovorí premiér Robert Fico. Zákon podľa jeho slov menia tak, aby odškodlili obete trestných činov a zanikol Úrad špeciálnej prokuratúry.

Premiér Robert Fico pár hodín po hlasovaní o skrátení legislatívneho konania v novele Trestného zákona zvolal tlačovú besedu na Úrade vlády. Opäť argumentoval tým, že vtedajšia vládna koalícia mala v rozpore so zákonom odpočúvať súkromné stretnutie advokátov. Premiér tak narážal na nahrávku z chaty.

„Ak sa našlo na ministerstve financií z čias pána Matoviča množstvo materiálu, tak to potvrdzuje, že politici manipulovali trestné konania,“ tvrdí premiér Fico. Je tak presvedčený, že Igor Matovič mal mať ako minister financií v kancelárii prepisy odpočúvania lídrov vtedajšej opozície.

Novelizácia trestného poriadku a zrušenie ÚŠP patrí medzi priority tejto vlády. „Tiež sme mohli uvažovať inak, mohli sme nechať v platnosti tak Tresný zákon, tak trestný poriadok a ÚŠP, mohli sme urobiť nejaké zmeny a mohli sme použiť túto inštitúciu na revanš proti opozícii. Mohli ste ráno vidieť vykopávanie dverí, mohli ste vidieť zadržiavanie ľudí,“ menuje premiér Fico.

Pýta sa, čo by sa stalo, ak by pred dnešným opozičným protestom poslali komando a predsedu Progresívne Slovenska Michala Šimečku by zadržali a zobrali na štyri hodiny na policajnú stanicu. „Čo by ste robili? Čo ste robili, keď sa to stalo nám. Nič, balada, proti Smeru je všetko možné,“ sťažuje sa premiér.

 Obmedzenie je podľa premiéra správne

Považuje za správne, že nechali opozíciu, aby sa „vyrozprávala“ počas takmer troch týždňov rokovania v parlamente o skrátenom legislatívnom konaní. Trvá na tom, že opozícia zámerne zdržovala rokovanie, aby parlament nemohol diskutovať aj o iných témach.

Cez procedurálny návrh Mariána Saloňa zo Smeru si koaliční zákonodarcovia dnes odhlasovali, že diskusia k Trestnému zákonu bude trvať len 20 hodín. Premiér Fico víta tento krok a hovorí, že ide o legitímne rozhodnutie. „Nech opozícia navrhne zmenu rokovacieho poriadku a nech zakáže takúto možnosť,“ odkazuje premiér Fico.

Počas prvého čítania, ktoré bude trvať obmedzený čas, nemôže byť v parlamente podaný žiadny pozmeňujúci návrh. „Chcem poďakovať vedeniu NR SR a predsedovi parlamentu, pretože predseda parlamentu postavil svoju kampaň, keď viedol stranu do volieb, na silnom štáte. Toto je silné rozhodnutie, nám predsa nemôže opozícia určovať tempo,“ vysvetľuje Fico.

Návrhy opozície zvážia

Koalícia už avizovala, že počas víkendu pripravia zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré prichádzajú od generálnej prokuratúry či iných organizácii. „Nikto, ani generálna prokuratúra, ani Európska komisia, sa neodváži povedať, že musíte zachovať Lipšica a ÚŠP,“ tvrdí predseda vlády.

Ak opozícia predloží pozmeňujúce návrhy, koalícia ich poďla slov Roberta Fica zváži. „Ak je tam niečo, čo má logiku, vôbec sa tomu nebránime. Nebudeme meniť koncept tejto zmeny,“ zdôrazňuje premiér. Koalícia je tak otvorená rokovaniu o návrhoch bývalého ministra spravodlivosti Viliama Karasa z KDH.

Už zajtra bude rokovať koaličná rada v popoludňajších hodinách. Diskutovať budú o tom, ako koalícia bude postupovať v druhom a treťom čítaní, keď príde k predloženie konkrétnych pozmeňujúcich návrhov. „Toto je funkčná vláda, ktorá bude s celou vládnou koaliíciou rozhodovať o tempe vládnutia,“ opäť zdôraznil premiér, aktuality.sk

X X X

Maďarsko skončilo s námietkami voči fondu EÚ pre vojenskú pomoc Kyjevu

Nemenovaný predstaviteľ maďarskej vlády o tom hovoril na stredajšom rokovaní šéfov diplomacie krajín Európskej únie.

Maďarsko upustilo od doterajších námietok voči vytvoreniu fondu EÚ vo výške piatich miliárd eur určeného na vojenskú pomoc Ukrajine. S odvolaním sa na agentúru Bloomberg to uviedol vo štvrtok server hvg.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa zdrojov Bloombergu však uviazla dohoda o väčšom, 50-miliardovom balíku finančnej pomoci Kyjevu.

Podľa Bloombergu toto rozhodnutie Budapešti predstavuje obrat oproti situácii z pondelka, keď šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v Bruseli zdôraznil, že Maďarsko je proti premene súčasného mechanizmu EÚ, v rámci ktorého sú preplácané členským štátom zbrane, ktoré posielajú na Ukrajinu.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na vlaňajšom decembrovom summite EÚ ešte vetoval plán, ktorý by Ukrajine poskytol finančný balík 50 miliárd eur zo spoločného rozpočtu EÚ na 4 roky. Avšak na januárovom stretnutí veľvyslancov členských krajín maďarský veľvyslanec súhlasil s plánom, ktorý zachoval podstatné prvky uvedeného plánu, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy vzrástli, komplikácie s prepravou tovarov cez Červené more pokračujú

Cena americkej ľahkej ropy WTI dosiahla 76,74 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 1,65 USD alebo 2,20 %.

Ceny ropy pokračujú vo štvrtok v raste a v porovnaní so záverom stredajšieho (24. 1.) obchodovania sa zvýšili o viac než 2 %. Cena Brentu sa posunula bližšie k hranici 82 USD a cena WTI k hranici 77 USD za barel (159 litrov).

Vývoj na ropnom trhu naďalej ovplyvňuje prudký pokles ropných zásob v USA a pokračujúce útoky jemenských povstalcov na obchodné lode v Červenom mori. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v marci dosiahla do 19.16 h SEČ 81,74 USD (75,04 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 1,70 USD (2,12 %).

Zásoby ropy v USA sa minulý týždeň prepadli o 9,2 milióna barelov, keď nepriaznivé počasie odstavilo časť rafinérií a obmedzilo dovoz suroviny. Analytici počítali s poklesom zásob iba o 2,2 milióna barelov. Navyše pokračujú komplikácie pri preprave tovarov cez Červené more, kde jemenskí povstalci najnovšie zaútočili na obchodné lode plaviace sa pod vlajkou USA, aktuality.sk

X X X

Poslúžili Moskve zajatci v zostrelenom lietadle ako živé štíty?

Rusko a Ukrajina na seba navzájom zvaľujú vinu za zostrelenie ruského vojenského lietadla, v ktorom sa podľa Moskvy nachádzalo 65 ukrajinských vojnových zajatcov. Namiesto toho, aby sa v rámci výmeny ocitli na slobode a vrátili k svojim rodinám, všetci, čo boli na palube, vrátane šiestich členov posádky a troch príslušníkov eskorty, zahynuli, tvrdí Moskva.

 Fotografia získaná z overeného videa UGC ukazuje plamene stúpajúce z miesta, kde sa vojnové lietadlo zrútilo v rezidenčnej štvrti neďaleko Jablonova v Belgorodskom regióne v stredu 24. júna 2024.

Ukrajina ani deň po páde lietadla nevedela potvrdiť, či na palube skutočne boli vojnoví zajatci. Rovnako sa priamo neprihlásila ani k zostreleniu transportného lietadla Iľjušin Il-76, ktoré sa v stredu zrútilo v ruskej Belgorodskej oblasti, severne od ukrajinských hraníc. Vysokí predstavitelia Ukrajiny vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského síce nepotvrdili zostrelenie lietadla, ale ho ani nepopreli. Zdôrazňujú pritom právo páliť na ruské vojenské lietadlá, osobitne v oblastiach, odkiaľ štartujú pri náletoch na ukrajinské mestá.

Ukrajinský prezident obvinil Moskvu, že prípad sa pokúša využiť na podkopanie morálky Ukrajincov. „Rusi sa zahrávajú so životmi ukrajinských zajatcov, s pocitmi ich blízkych a emóciami našej spoločnosti,“ vyhlásil v stredu večer vo svojom pravidelnom vidoprejave.

Zelenskyj zdôraznil, že bude trvať na medzinárodnom vyšetrovaní. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal cynickou poznámkou, že „ak má na mysli medzinárodné vyšetrovanie zločinov kyjevského režimu, tak to je určite potrebné“. Obvinil pritom Kyjev z „monštruózneho a nepochopiteľného činu“ a zo „zabitia vlastných vojakov“.

 Rusko sa v minulosti pokúšalo zmariť medzinárodné vyšetrovanie katastrofy Boeingu Malaysia Airlines, zostreleného v júli 2014 nad východnou Ukrajinou. Prípad letu MH 17 a jeho 298 obetí sa napokon dostal pred súd v Holandsku. Ten v neprítomnosti odsúdil na doživotie penzionovaného plukovníka ruskej tajnej služby, bývalého veliteľa proruských separatistov na Donbase Igora Girkina Strelkova a jeho dvoch komplicov. Mimochodom, Strelkova, nacionalistického kritika Kremľa, vo štvrtok poslal na štyri roky za mreže aj moskovský súd. Nie však za zostrelenie civilného lietadla, ale za údajnú extrémistickú činnosť v Rusku.

 Igor Girkin známy aj ako Strelkov, bývalý vojenský šéf ruských separatistov na východnej Ukrajiny, sedí v sklenenej klietke v súdnej sieni na moskovskom obvodnom súde v Moskve.

Zelenskyj vo svojom videoprejave naznačil, že ruský Iľjušin letiaci na dostrel od Ukrajiny, mohli zostreliť ukrajinské sily. Rusko pravidelne podniká smrtiace útoky z oblasti Belgorodu na Ukrajinu. Bolo to tak aj uplynulý utorok, keď si ostreľovanie susednej Charkovskej oblasti vyžiadalo životy desatich ľudí a v celej krajine zahynulo 18 Ukrajincov.

„Bez ohľadu na to, či boli na palube lietadla skutočne ukrajinskí vojnoví zajatci, zdá sa, že incident naznačuje zlyhanie ukrajinských spravodajských služieb, ktoré neboli vstave okamžite potvrdiť, kto alebo čo sa podľa nich nachádzalo na palube zostreleného lietadla,“ napísal denník Washington Post.

Veliteľ ukrajinských vzdušných síl až vo štvrtok obvinil Rusko z úmyselného šírenia falošných informácií „s cieľom zdiskreditovať Ukrajinu“. „Ich jasným cieľom je znížiť medzinárodnú podporu pre našu krajinu,“ napísal generálporučík Mykola Oleščuk v Telegrame. „To sa nepodarí! Ukrajina má právo brániť sa a ničiť prostriedky leteckého útoku agresora,“ dodal.

 Ukrajinské tajné služby SBU vo štvrtok oznámili, že začali vyšetrovanie. Dmytro Lubinec, parlamentný ombudsman, v ukrajinskej televízii povedal, že nemôže potvrdiť, či boli na palube vojnoví zajatci, ale upozornil, že ak by existovali videá alebo iné dôkazy potvrdzujúce takéto straty, Rusko by ich už použilo.

„Nevideli sme žiadne známky toho, že by v lietadle bolo toľko ľudí – občanov Ukrajiny,“ povedal Lubinec a požiadal medzinárodných expertov, aby prípad pomohli vyšetriť.

Ukrajinská vojenská rozviedka potvrdila, že v stredu sa mala uskutočniť výmena zajatcov, napokon sa však nekonala. Tvrdí tiež, že Rusko vopred neinformovalo Ukrajinu o žiadnych plánoch leteckej prepravy zajatcov a nepožiadalo o zaistenie bezpečnosti vzdušného priestoru nad Belgorodom.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov pre Rádio Svoboda povedal, že vo vzdušnom priestore boli v kritickom čase súčasne s Iľjušinom ďalšie dve ruské vojenské dopravné lietadlá An-26 a An-72. „Od Ruska sme nedostali žiadnu písomnú ani ústnu žiadosť o zabezpečenie vzdušného priestoru v Belgorodskej oblasti,“ zdôraznil. „Žiaľ, môžeme predpokladať rôzne scenáre vrátane provokácie, ako aj použitia ukrajinských zajatcov ako ľudského štítu na prepravu munície a zbraní,“ dodal.

Moskva však trvá na tom, že Ukrajina o plánoch vedela. Predseda branného výboru ruského parlamentu tvrdí, že Kyjev dostal letový plán Iľjušina pätnásť minút predtým, ako sa lietadlo objavilo v nebezpečnej oblasti, kde je od začiatku vojny zakázaná civilná letecká doprava.

 „Pre ruskú propagandu je zostrelený Iľjušin, samozrejme, veľkým sviatkom,“ napísala na Twitteri popredná ruská publicistka Julia Latyninová. „Ale z právneho hľadiska sa tam nie je čoho chytiť. Vojenské transportné lietadlo bolo zostrelené pri pristávaní na vojenskom letisku v mieste, odkiaľ deň predtým Su-34 odpálil rakety na ukrajinské územie. Lietadlo – bez ohľadu na to, aké je to hrozné a tragické – za takýchto podmienok bolo legitímnym vojenským cieľom. Na rozdiel od MH 17,“ pripomenula zostrelenie malajského Boeingu spred takmer desiatich rokov./agentury/

X X X

Rusko a Ukrajina na seba navzájom zvaľujú vinu za zostrelenie ruského vojenského lietadla, v ktorom sa podľa Moskvy nachádzalo 65 ukrajinských vojnových zajatcov. Namiesto toho, aby sa v rámci výmeny ocitli na slobode a vrátili k svojim rodinám, všetci, čo boli na palube, vrátane šiestich členov posádky a troch príslušníkov eskorty, zahynuli, tvrdí Moskva.

Ukrajina ani deň po páde lietadla nevedela potvrdiť, či na palube skutočne boli vojnoví zajatci. Rovnako sa priamo neprihlásila ani k zostreleniu transportného lietadla Iľjušin Il-76, ktoré sa v stredu zrútilo v ruskej Belgorodskej oblasti, severne od ukrajinských hraníc. Vysokí predstavitelia Ukrajiny vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského síce nepotvrdili zostrelenie lietadla, ale ho ani nepopreli. Zdôrazňujú pritom právo páliť na ruské vojenské lietadlá, osobitne v oblastiach, odkiaľ štartujú pri náletoch na ukrajinské mestá.

Ukrajinský prezident obvinil Moskvu, že prípad sa pokúša využiť na podkopanie morálky Ukrajincov. „Rusi sa zahrávajú so životmi ukrajinských zajatcov, s pocitmi ich blízkych a emóciami našej spoločnosti,“ vyhlásil v stredu večer vo svojom pravidelnom vidoprejave.

Zelenskyj zdôraznil, že bude trvať na medzinárodnom vyšetrovaní. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal cynickou poznámkou, že „ak má na mysli medzinárodné vyšetrovanie zločinov kyjevského režimu, tak to je určite potrebné“. Obvinil pritom Kyjev z „monštruózneho a nepochopiteľného činu“ a zo „zabitia vlastných vojakov“.

 Rusko sa v minulosti pokúšalo zmariť medzinárodné vyšetrovanie katastrofy Boeingu Malaysia Airlines, zostreleného v júli 2014 nad východnou Ukrajinou. Prípad letu MH 17 a jeho 298 obetí sa napokon dostal pred súd v Holandsku. Ten v neprítomnosti odsúdil na doživotie penzionovaného plukovníka ruskej tajnej služby, bývalého veliteľa proruských separatistov na Donbase Igora Girkina Strelkova a jeho dvoch komplicov. Mimochodom, Strelkova, nacionalistického kritika Kremľa, vo štvrtok poslal na štyri roky za mreže aj moskovský súd. Nie však za zostrelenie civilného lietadla, ale za údajnú extrémistickú činnosť v Rusku.

 Igor Girkin známy aj ako Strelkov, bývalý vojenský šéf ruských separatistov na východnej Ukrajiny, sedí v sklenenej klietke v súdnej sieni na moskovskom obvodnom súde v Moskve.

Zelenskyj vo svojom videoprejave naznačil, že ruský Iľjušin letiaci na dostrel od Ukrajiny, mohli zostreliť ukrajinské sily. Rusko pravidelne podniká smrtiace útoky z oblasti Belgorodu na Ukrajinu. Bolo to tak aj uplynulý utorok, keď si ostreľovanie susednej Charkovskej oblasti vyžiadalo životy desatich ľudí a v celej krajine zahynulo 18 Ukrajincov.

„Bez ohľadu na to, či boli na palube lietadla skutočne ukrajinskí vojnoví zajatci, zdá sa, že incident naznačuje zlyhanie ukrajinských spravodajských služieb, ktoré neboli vstave okamžite potvrdiť, kto alebo čo sa podľa nich nachádzalo na palube zostreleného lietadla,“ napísal denník Washington Post.

Veliteľ ukrajinských vzdušných síl až vo štvrtok obvinil Rusko z úmyselného šírenia falošných informácií „s cieľom zdiskreditovať Ukrajinu“. „Ich jasným cieľom je znížiť medzinárodnú podporu pre našu krajinu,“ napísal generálporučík Mykola Oleščuk v Telegrame. „To sa nepodarí! Ukrajina má právo brániť sa a ničiť prostriedky leteckého útoku agresora,“ dodal.

Ukrajinské tajné služby SBU vo štvrtok oznámili, že začali vyšetrovanie. Dmytro Lubinec, parlamentný ombudsman, v ukrajinskej televízii povedal, že nemôže potvrdiť, či boli na palube vojnoví zajatci, ale upozornil, že ak by existovali videá alebo iné dôkazy potvrdzujúce takéto straty, Rusko by ich už použilo.

„Nevideli sme žiadne známky toho, že by v lietadle bolo toľko ľudí – občanov Ukrajiny,“ povedal Lubinec a požiadal medzinárodných expertov, aby prípad pomohli vyšetriť.

Ukrajinská vojenská rozviedka potvrdila, že v stredu sa mala uskutočniť výmena zajatcov, napokon sa však nekonala. Tvrdí tiež, že Rusko vopred neinformovalo Ukrajinu o žiadnych plánoch leteckej prepravy zajatcov a nepožiadalo o zaistenie bezpečnosti vzdušného priestoru nad Belgorodom.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov pre Rádio Svoboda povedal, že vo vzdušnom priestore boli v kritickom čase súčasne s Iľjušinom ďalšie dve ruské vojenské dopravné lietadlá An-26 a An-72. „Od Ruska sme nedostali žiadnu písomnú ani ústnu žiadosť o zabezpečenie vzdušného priestoru v Belgorodskej oblasti,“ zdôraznil. „Žiaľ, môžeme predpokladať rôzne scenáre vrátane provokácie, ako aj použitia ukrajinských zajatcov ako ľudského štítu na prepravu munície a zbraní,“ dodal.

Moskva však trvá na tom, že Ukrajina o plánoch vedela. Predseda branného výboru ruského parlamentu tvrdí, že Kyjev dostal letový plán Iľjušina pätnásť minút predtým, ako sa lietadlo objavilo v nebezpečnej oblasti, kde je od začiatku vojny zakázaná civilná letecká doprava.

 „Pre ruskú propagandu je zostrelený Iľjušin, samozrejme, veľkým sviatkom,“ napísala na Twitteri popredná ruská publicistka Julia Latyninová. „Ale z právneho hľadiska sa tam nie je čoho chytiť. Vojenské transportné lietadlo bolo zostrelené pri pristávaní na vojenskom letisku v mieste, odkiaľ deň predtým Su-34 odpálil rakety na ukrajinské územie. Lietadlo – bez ohľadu na to, aké je to hrozné a tragické – za takýchto podmienok bolo legitímnym vojenským cieľom. Na rozdiel od MH 17,“ pripomenula zostrelenie malajského Boeingu spred takmer desiatich rokov./agentury

X X X

Ukrajina poprela slová premiéra Fica. Zmluva o tranzite ruského plynu končí, vyhlásila

Ukrajina poprela, že by bola pripravená opätovne rokovať o predlžení platnosti zmluvy o preprave ruského plynu cez Ukrajinu. Platnosť umluvy vyprší na konci tohto roka. Ukrajina tak dementovala slová slovenského premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý o pokračovaní tranzitu hovoril po rokovaní v Užhorode.

Ruský plyn podľa súčasnej dohody naďalej prúdi do Európskej únie cez Ukrajinu. Táto dohoda sa však končí koncom tohto roka a hrozí, že cez územie Ukrajiny sa už ruský plyn nebude prepravovať. „Postoj ukrajinskej strany je jednoznačný: zmluva o tranzite vyprší na konci roka,“ povedalo pre Bloomberg tlačové oddelenie ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. „Nebudeme hovoriť s Rusmi a predlžovať zmluvu,“ dodal.

Ukrajinská strana tak dementovala slová Fica, ktorý v stredu vyhlásil, že dodávky plynu môžu pokračovať aj na budúci rok. „Vznikla dohoda, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu bude pravdepodobne pokračovať, čo je skvelá správa,“ uviedol Fico vo videopríspevku na Facebooku po stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom v Užhorode.

 Aj bez predĺženia zmluvy tu stále existuje možnosť, že Gazprom bude plyn záujemcom z EÚ dodávať prostredníctvom krátkodobých rezervácií prepravných kapacít na Ukrajine. Okrem tranzitu cez Ukrajinu prúdi ruský plyn aj cez Turecko.

Šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Olexij Černyšov ešte vlani uviedol, že Ukrajina prestane od roku 2025 prepravovať ruský plyn na Západ, kedže zmluva o tranzite prestane platiť. Ukrajina mala k tomuto kroku podľa neho pristúpiť už skôr, pretože ruská strana neplatí za tranzit tak, ako bolo dohodnuté. V tranzite plynu ďalej do Európy pokračuje podľa neho len preto, lebo viaceré európske krajiny sú ešte stále závislé od ruského plynu. „Chceme byť spoľahlivým partnerom aj pre európskych partnerov, pre krajiny, ktoré to potrebujú,“ povedal v rozhovore pre Rádio Slobodná Európa šéf Naftogazu.

O tom, že Ukrajina plánuje skončiť s prepravou ruského plynu, sa hovorí už dlhšie. Ako povedal ešte vlani v rozhovore pre nemecký denník Deutche Welle šéf Naftogazu Černyšov, kupovať plyn z Ruska počas vojny je absurdné. Vyzval EÚ, aby urýchlila proces postupného vyraďovania ruského plynu. Obhajuje názor, aby tak urobila EÚ skôr, ako je plánovaný termín v roku 2027. Vyjadril sa tiež k téme zvyšovania dodávok skvapalneného ruského plynu do únie. „Vývoz zemného plynu a ropy patrí medzi hlavné zbrane vo vojne Ruska proti Ukrajine. Rusko využíva dodávky energií ako zbraň,“ povedal s tým, že Ukrajina môže byť budúce energetické centrum EÚ. Jednak pre najväčšie podzemné zásobníky plynu v Európe a tretie najväčšie zásoby plynu v Európe.

 V súčasnosti ruský plyn prúdi do EÚ už len plynovodom Bratstvo cez Ukrajinu a Slovensko a plynovodom Turkstream cez Balkán do Maďarska. Plynovod Nord Stream je po výbuchu nefunkčný a plynovodom Jamal cez Poľsko plyn tiež neprúdi. Okrem toho Rusko vyváža zemný plyn do Európy prostredníctvom LNG tankerov. Najviac skvapalneného plynu prúdi do Európy z USA a z Afriky. Rusko je s dodávkami LNG na treťom mieste./agentury/

X X X

Rusko sa pripravuje na atómový útok. Vedci vyrobili podrobný simulátor pre armádu

Ruskí vedci si dali za cieľ lepšie pripraviť armádu na boj v podmienkach po odpálení atómovej zbrane. Vojenská akadémia logistiky vyrobila nový simulátor, ktorý sa má čo najvernejšie priblížiť jadrovému výbuchu. Rusko sa opakovane vyhráža, že ich použije proti Ukrajine, či krajinám NATO.

 Správu priniesol portál iDNES.cz. „Účelom modelu je poskytnúť jasnú simuláciu vizuálnych prvkov: efekt dopadu, svetelný záblesk a prachový mrak v tvare hríbu pozemného jadrového výbuchu,“ cituje ruská agentúra TASS opis simulátora uverejneného vojenskými akademikmi.

 „Vynález bude využitý v cvičeniach a praktickom tréningu vojenskými jednotkami, aby sa zlepšila kvalita výcviku pozemných síl pre bojové operácie v kontexte použitia jadrových zbraní,“ uvádza sa ďalej v správe. Zariadenia tiež budú slúžiť pre jednotky radiačného, chemického a biologického pozemného prieskumu, aby určili epicentrum a parametre jadrového výbuchu.

 Vedci uvádzajú, že predchádzajúce simulátori, ako IU-59 a IAB-500 sú zastarané a jeho zásoby v skladoch sú nefunkčné a navyše je jeho použitie prísne zakázané.

Rešpektovaný Inštitút pre strategické štúdie (IISS) uviedol, že Rusko vo svetle toho, že jeho armáda nedosiahla na Ukrajine výrazné zisky, spolieha na jadrové zbrane stále viac. „S vedomím, že Západ je opatrný a vyhýba sa riziku, môže Rusko usilovať o použitie nestrategických (taktických) jadrových zbraní v takej miere, aby poškodilo protivníkov a zabránilo vlastnej porážke,“ uvádza inštitút.

 „Ruské vnímanie nedostatku vierohodnej vôle Západu použiť jadrové zbrane alebo prijať obete v konflikte ďalej posilňuje agresívne myslenie a doktrínu Ruska v oblasti taktických jadrových zbraní,“ uvádza sa v správe inštitútu. IISS naznačuje, že Moskva by mohla siahnuť po taktických jadrových zbraniach, aby eskalovalo konflikt. A to aby ‚zabránilo USA a NATO v angažovaní sa‘ na fronte.

 Verejný diskurz o použití jadrových zbraní je v Rusku na dennom poriadku. Okrem Medvedevovych pravidelných hrozbách alebo iných propagandistov, je tu aj Sergej Karaganov, predseda ruskej Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, ktorá radí Kremľu. Ten navrhoval preventívny úder na európskych spojencov Ukrajiny, aby krajiny upustili od podpory. „Ak to neurobíme, môže zahynúť nielen Rusko, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj celá ľudská civilizácia,“ vyhlásil s tým, že USA nebudú ochotné odpovedať na ruské jadrové údery na Európu a „obetovať Boston za Poznaň“./agentury/

X X X

Koalícia sľubuje namiesto väzenia peňažné tresty. Dušan Kováčik zo svojho 100-tisícového nezaplatil štátu ani cent

„Nezaplatil, pretože je vo výkone trestu. Keby možno mal na výber, že či pôjde do výkonu trestu alebo zaplatí nejaký peňažný trest, tak by ho zaplatil,” zastal sa minister spravodlivosti Boris Susko odsúdeného špeciálneho prokurátora.

„Najprísnejší trest je finančný,” obhajoval novelu Trestného zákona exminister vnútra a dnes šéf rezortu obrany Robert Kaliňák. Vláda chce výrazne zmeniť trestnú politiku štátu. Zjednodušene povedané, namiesto väzenia by mali podvodníci viac platiť peňažné tresty a sudcovia by mali mať možnosť ukladať najmä podmienečné tresty alebo domáce väzenie.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého na tlačovkách opakovane bránil predseda Smeru Robert Fico a jeho kolegovia a nazývali ho politickým väzňom, zmenu trestnej politiky štátu pozoruje už len z väzenia. V prvej korupčnej kauze je právoplatne odsúdený, v druhej je tesne pred rozsudkom a v tretej kauze Očistec čaká na súd. Zároveň sa však už takmer dva roky úspešne vyhýba tomu, aby riadne zaplatil peňažný trest uložený súdom.

V máji 2022 Kováčika právoplatne odsúdili za prijatie úplatku 50-tisíc eur a za vynášanie citlivých informácií z vyšetrovania. Najvyšší súd skonštatoval jeho vnútornú bohorovnosť a aroganciu, ktorá vyplývala z jeho vysokého postavenia v štáte. Keďže bol jedným z najvyššie postavených prokurátorov v krajine, podľa súdu mohol nadobudnúť pocit, že sa mu nemôže nič stať.

Druhým faktorom bola prirodzená ľudská túžba po majetku, „keď človek, hoci finančne zabezpečený, chce mať stále viac peňazí a majetku, aby si zvyšoval svoj životný štandard či komfort,“ napísal odvolací súd.

Pripomeňme, že úplatok 50-tisíc eur predstavoval zhruba polovicu jeho ročného platu. Mesačne inkasoval plat aj s príplatkami takmer sedemtisíc eur, dostával odmeny aj 13. a 14. plat. Napríklad v roku 2019 zarobil podľa Transparency International Slovensko viac ako 104-tisíc eur.

Trojica sudcov odvolacieho súdu: Peter Štift, Peter Hatala a Martin Bargel zrušili pôvodný 14-ročný trest pre Kováčika, keďže nevideli dostatok dôkazov aj na odsúdenie za podporovanie zločineckej skupiny, len úplatkárstvo. Mohli mu uložiť nový trest v rozpätí od 5 do 12 rokov a 10 mesiacov. Napokon boli miernejší a priklonili sa k nižšej polovici trestu. Kováčik si dnes odpykáva trest 8 rokov. Sudcovia argumentovali aj tým, že špeciálnemu prokurátorovi uložili aj peňažný trest 100-tisíc eur, a teda verdikt bol podľa nich spravodlivý.

Majetok odblokovali, trest nezaplatil

Háčik je ale v tom, že bývalý vysokopostavený úradník dodnes nezaplatil ani cent. Prvé mesiace sa snažil dohodnúť na splátkovom kalendári. To súd zamietol. Kováčik argumentoval tým, že má zaistený majetok. Ten mu zablokovali v jeho druhej kauze Očistec, kde je stíhaný za podporovanie zločineckej skupiny pod taktovkou Norberta Bödöra a Tibora Gašpara v polícii a za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Kováčik v oboch prípadoch odmieta, že by páchal trestnú činnosť.

V septembri 2023 však sudca Špecializovaného trestného súdu Igor Králik zaistenie majetku Kováčikovi zrušil. Odvolal sa aj na skoršie rozhodnutie Ústavného súdu. Odblokovanie majetku už vidno aj v praxi, napríklad v prípade Kováčikovho rodinného domu pri Trenčíne, ktorý spoluvlastní s manželkou. V minulosti na liste vlastníctva priamo svietila poznámka o zablokovaní prokurátorom. Robí sa tak z dôvodu, aby obvinený nemohol nehnuteľnosť len tak predať. Dnes už takáto poznámka pri statku Kováčikovcov nesvieti.

Značný obnos peňazí polícia objavila u špeciálneho prokurátora hneď pri zadržaní na jeseň 2020. Sumu 5300 eur mal Kováčik priamo u seba, v taške ďalších 10-tisíc eur. Mimochodom, v to ráno, keď ho zadržali, mal namierené na prezídium policajného zboru. Kováčik ale tvrdil, že peniaze v taške mal nachystané na kúpu lúky. Ďalšiu hotovosť cez 10-tisíc eur našli policajti na povale v krabičke od cigár, tritisíc eur a 18-tisíc českých korún (v prepočte cez 700 eur) v priehradke v pracovni.

Dovedna približne 29-tisíc eur, teda zhruba tretina toho, čo by mal odsúdený zaplatiť štátu. Aktuality.sk pritom zistili, že súd Kováčikovi peniaze vrátil už 20. novembra minulého roka. Napriek tomu odsúdený doteraz nezaplatil ani časť peňažného trestu.

Bankové účty

Kováčikov obhajca Erik Magál tvrdí, že bankové účty jeho klienta sú stále zablokované. Za vinu to dáva prokurátorovi Michalovi Šúrekovi, ktorý nielenže dostal špeciálneho prokurátora za mreže, ale dozoruje aj ďalšiu kauzu Očistec, v ktorej je Kováčik stíhaný.

„Deje sa tak i napriek viacerým právnym krokom, ktoré sme vo veci podnikli, vrátane žiadosti o zabezpečenie úkonov smerujúcich k umožneniu nakladať s bankovými účtami, ktorú sme v novembri 2023 doručili prokurátorovi ÚŠP JUDr. Šúrekovi (aby vo veci konal, t.j. bezodkladne informoval peňažné ústavy o zrušení zaistenia majetku, a teda o potrebe zrušenia blokácie účtov),” napísal advokát Erik Magál.

Na doplňujúce otázky, čo sa stalo s hotovosťou vo výške približne 29-tisíc eur, ktorú Kováčikovi zaistili a nedávno znovu vrátili, obhajca už nereagoval. Neodpovedal ani na to, či vlastne klient chce štátu zaplatiť. V opačnom prípade mu totiž hrozí predĺženie trestu o ďalší rok.

Špeciálna prokuratúra ale v reakcii upozornila na to, že od decembra 2021, ako sa kauza Očistec dostala na súd, prokurátor už nemá žiadny rozhodovací vplyv ako na Kováčika, tak ani na jeho majetok. Všetko je v rukách konkrétneho senátu.

„Prokurátor nemal a ani nemá akýkoľvek dosah na majetok obžalovaného D. K. po podaní obžaloby a po vydaní rozhodnutia zo dňa 5. septembra 2023 mal byť majetok obžalovaného odblokovaný. Predmetný proces však už prebieha mimo kompetencie prokurátora ako účastníka súdneho konania a jeho garantom je samosudca, resp. predseda senátu.”

Špeciálny neplatič

Za posledných päť rokov uložil Špecializovaný trestný súd viac ako 500 peňažných trestov, ktoré presiahli hodnotu 2,73 milióna eur. Medzi odsúdenými sa objavili aj neplatiči, takže za toto obdobie stále zostáva nevyplatených približne 345-tisíc eur.

Kováčik aktuálne patrí medzi najvýraznejších dlžníkov voči štátu, keďže jeho nevyplatený peňažný trest predstavuje približne tretinu celkovej dlžnej sumy od odsúdených neplatičov na súde.

Minister spravodlivosti Boris Susko sa v reakcii na Kováčikove postupy odsúdeného zastal. Namiesto toho polemizoval o tom, že ak by špeciálny prokurátor nešiel do väzenia, možno by bol v splatení trestu poctivejší.

„Nezaplatil, pretože je vo výkone trestu. Keby možno mal na výber, že či pôjde do výkonu trestu alebo zaplatí nejaký peňažný terst, tak by ho zaplatil. To je práve otázka toho, že ak niekto nezaplatí finančný trest, ktorý mu bol uložený súdom, no tak pôjde do trestu odňatia slobody. Bude to mať ako alternatívny trest k tomu. Čiže ja si nemyslím, že tu bude problém s vymáhateľnosťou,” povedal v polovici januára pre Aktuality.sk. Koalícia v novele navrhuje zaviesť peňažné tresty až do výšky troch miliónov eur.

Vykúpil sa väzením

Suskova argumentácia ale neplatí vždy. Napríklad bývalý ekonomický riaditeľ ministerstva vnútra Martin Fleischer, ktorý je obvinený v kauze Očistec, sa priznal ku korupcii. Trest mal teda miernejší, v auguste 2021 mu súd schválil dohodu o vine a treste. Bývalý úradník dostal dva roky s podmienečných odkladom na päť rokov a peňažný trest 150-tisíc eur.

Podarilo sa mu zaplatiť len 25-tisíc a napokon sa rozhodol, že radšej si pôjde trest odsedieť do väzenia. Opakovane súd prosil, aby ho radšej poslali sedieť. Sudca sa Fleischera pokúšal presvedčiť, aby predal jeden zo svojich bytov a peňažný trest zaplatil. No niekdajší šéf ekonomickej sekcie si zrátal svoje možnosti a namiesto platenia odišiel do výkonu trestu.

Namiesto ostávajúceho trestu 125-tisíc eur dostal 15 mesiacov za mrežami. Bol v najmiernejšom väzení v otvorenom oddelení v ústave v Bratislave, popritom pracoval na riaditeľstve väzenskej a justičnej stráže a cez víkendy mohol chodiť na vychádzky. Už po piatich mesiacoch mal možnosť odísť z väzenia s náramkom, to však odmietol. „Mám za to, že je poctivejšie absolvovať dlhšiu časť uloženého trestu,“ podotkol. Napokon ho vo februári minulého roku po vyše siedmich mesiacoch prepustili na slobodu. Jeho peňažný trest je definitívne zmazaný.

Bratislavský súd mu uložil ešte skúšobnú dobu na dobu rok a pol.

Či sa pobyt za mrežami oproti zaplateniu desaťtisícov eur oplatil, sme sa pýtali aj priamo Martina Fleischera. Odpovede prisľúbil zaslať neskôr.

Ak by sme sa na jeho prípad pozreli čisto matematicky, väzenie sa mu v porovnaní s peňažným trestom 125-tisíc eur oplatilo.

Vo väzení strávil vyše 200 dní, za rovnaké obdobie by musel každý deň zarobiť viac ako 500 eur, čo by bolo skôr nemožné. Po prevalení kauzy Fleischer prišiel o prácu, pred nástupom do väzenia sa priznal, že má problém zamestnať sa. Jediné miesto, kde ho prijali napriek korupčnému škandálu, bolo miesto školníka, aktuality.sk

X X X

Obrátilo sa nám chrbtom už aj Slovensko, píšu v Maďarsku o schôdzke v Užhorode

Orbánova proruská politika v Európskej únii zrejme definitívne prepadla.

Po Turecku, ktoré už ratifikovalo vstup Švédska do NATO, sa Maďarsku obrátilo chrbtom už aj Slovensko, ktoré v stredu dosiahlo dohodu s Ukrajincami. Vo svojej štvrtkovej analýze to tvrdí server piacesprofit.hu.

Predseda slovenskej vlády Robert Fico na stredajšom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom v Užhorode ocenil, že napriek rozdielnym názorom na viaceré témy mali s predsedom ukrajinskej vlády priateľský a konštruktívny rozhovor.

Autor analýzy János Hollós podotýka, že Orbánova proruská politika v Európskej únii zrejme definitívne prepadla.

Orbán v snahe podmaniť si každého ,rebelanta‘ v Európskej únii sa obrátil aj na staronového slovenského premiéra, ten však prekvapujúco úspešne rokoval so Šmyhaľom, domnieva sa autor analýzy.

Maďarský ministerský predseda 16. januára v Budapešti po schôdzke s Ficom zdôraznil, že záujmy Maďarska a Slovenska „smerujú minimálne na 99 percent rovnakým smerom“ a že suverenita je pre obe krajiny dôležitá.

Maďarsko je jediným členským štátom NATO, ktorého parlament doteraz prijatie Švédska neschválil. Turecko ratifikovalo vstup Švédska v utorok a na maďarský parlament medzičasom v tomto smere naliehal aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, aktuality.sk

X X X

Aj Dunajská Streda si uťahuje z belasých kvôli zápasu s Rusmi

 Futbalisti Slovana Bratislava naďalej hľadajú súpera na generálku pred pokračovaním najvyššej slovenskej súťaže.

 Pôvodne si mal slovenský majster v nedeľu 4. februára zmerať sily s pražskou Slaviou. Nakoniec z neho nič nebude. Slavisti po tom, čo Slovan odohral priateľský duel s ruským Dynamom Moskva (1:2) federálne derby zrušili.

X Je správne, že Slavia zrušila zápas so Slovanom?

Je to jediné správne a morálne rozhodnutie

„Klub neplánuje prípravné stretnutie s ŠK Slovan Bratislava,“ znie stanovisko klubu, ktoré Pražania zverejnili na sociálnej sieti X.

Slovan zverejnil k celej situácii stanovisko s dôvetkom, že nového súpera naďalej hľadá.

 „Odsudzujeme akékoľvek násilie, akýkoľvek vojnový konflikt kdekoľvek na svete či napadnutie jedného štátu druhým, vrátane Ukrajiny Ruskom. Všetci v Slovane Bratislava si želáme mier.

Ohradzujeme sa voči tvrdeniam a komentárom, že by sme odohratím tohto prípravného zápasu v Katare chceli akokoľvek legitimizovať vojenský konflikt.

Sme proti akejkoľvek vojne a mrzí nás negatívna odozva, ktorá sa vzniesla počas uplynulých dvoch dní,“ vyhlásil generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml. na stránke klubu a doplnil:

„Sme zástancami toho, že šport by mal spájať a nie rozdeľovať. Vojna prebieha na viacerých miestach na svete a športovci nemôžu za to, odkiaľ pochádzajú.

Nemali by byť diskriminovaní za to, kde sa narodili. Nebudeme ich odsudzovať či diskriminovať na základe národnosti alebo pôvodu, a tento postoj nebudeme ani do budúcna meniť. Pre príklady nemusíme chodiť až tak ďaleko.

Aj na Slovensku pôsobia ruskí hokejisti. Rovnako hokejisti z Ruska hrajú bez obmedzení v NHL, tenisti a tenistky nastupujú na turnajoch, čo je správne, žiaden športovec by nemal byť diskriminovaný, pokiaľ neporušuje pravidlá. Odmietame teda tento mediálny lynč.“

 Belasí naznačili, že prípravný zápas so Slaviou zrušili ako prví, čo však prezident Slavie Praha Jaroslav Tvrdík kategoricky odmietol.

Zdá sa, že sa na celej situácii dobre zabáva vicemajster z uplynulej sezóny z Dunajskej Stredy. Aj DAC informoval na svojej stránke o tíme, ktorý vyzve pred začiatkom jarnej časti najvyššej súťaže.

„Na druhý prípravný zápas vycestujeme za hranice na pôdu súpera. Tentokrát nás čaká súboj proti najúspešnejšiemu rusk…, samozrejme nie, ale rakúskemu tímu.

Proti Austrii Viedeň nastúpime v piatok 26. januára o 15.00 h. Hrať sa bude za zatvorenými bránami Generali-Areny,“ napísal klub na vlastnej stránke./agentury/

X X X

Kanaďan dopoval a schytal tvrdý trest! Podobný osud hrozí aj ďalším spoluhráčom dvoch Slovákov

Kanadský hokejový obranca Graeme McCormack z Hradca Králové dostal za doping trest zákazu činnosti na desať mesiacov. Pozitívny test mal vlani v apríli po štvrtom zápase semifinále play off českej extraligy s Vítkovicami.

McCormackov trest vyprší 9. februára 2024, uviedol vo štvrtok východočeský klub na svojom webe. Pozitívny nález mali v priebehu vlaňajšieho semifinále aj ďalší dvaja hráči Mountfieldu – útočníci Kevin Klíma a Martin Štohanzl. Podľa portálu iDnes.cz sa dá predpokladať, že dostanú rovnaké tresty ako McCormack.

Informácia o pozitívnych testoch trojice hráčov vyšla najavo v máji. Klub následne oznámil, že až do vyriešenia prípadu všetkým trom pozastavil zmluvy a vyradil ich z kádra. Hráči mali údajne užiť doplnok stravy, na ktorého obale nebola uvedená prítomnosť zakázanej látky. Mal im pomôcť lepšie sa vyrovnať s následkami chrípky, ktorú predtým prekonali.

V tíme pôsobí aj slovenskí hokejisti Oliver Okuliar a Alex Tamáši, aktuality.sk