Chce sa s ním stretnúť, žiada údaje o grantoch pre Slovensko. Informácia o príprave zrušenia Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorá je určená na pomoc pre zahraničie, je mimoriadne závažná pre vnútorné záležitosti Slovenska. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer) v stanovisku, ktoré zaslal Úrad vlády SR. Fico po zasadnutí Bezpečnostnej rady: Prichádza fáza, keď chce niekto zvrhnúť vládu. Obrátil sa preto listom na šéfa Komisie pre efektívnosť vlády (DOGE) Elona Muska. Chce od neho informácie o poskytnutých grantoch pre slovenské mimovládne organizácie či médiá. Tvrdí, že peniaze sa na Slovensku používali aj na politické ciele.

„Je nespochybniteľné, že finančné zdroje, pochádzajúce z USAID, boli na Slovensku použité aj na politické ciele za účelom deformácie politického systému a zvýhodňovania určených politických strán,“ napísal Fico v liste Muskovi, ktorého znenie zaslal tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Za účelom oddeliť užitočné a prospešné projekty od „hrubého zasahovania do vnútorných záležitostí SR“ žiada Muska o sprostredkovanie dostupných informácií o dotáciách a grantoch poskytnutých mimovládnym organizáciám, médiám a individuálnym novinárom, ktorí pôsobili a pôsobia na území Slovenska. „Len z neúplných verejných zdrojov je zrejmé, že agentúra USAID za pomerne krátke obdobie podporila tieto subjekty dotáciami vo výške niekoľko miliónov dolárov,“ skonštatoval premiér.

 Fico je pripravený sa s Muskom stretnúť aj osobne, pretože považuje tému „zneužívania zahraničných fondov na Slovensku za účelom znevýhodňovania časti politického spektra“ za závažnú. S Muskom by chcel zároveň prerokovať aj iné projekty vzájomne výhodné pre slovensko-americké vzťahy.

Americký miliardár Elon Musk na začiatku februára vyhlásil, že spolu s prezidentom Donaldom Trumpom plánujú zrušiť USAID. Agentúra zastrešovala humanitárne, zdravotnícke alebo núdzové programy v približne 120 krajinách sveta.

Na premiérov list už stihol zareagovať aj predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. Podľa neho sa Robert Fico úplne rozišiel s realitou. „Namiesto vládnutia vypisuje otvorené listy, najnovšie Elonovi Muskovi. Zalieča sa mu a pýta si od neho informácie o grantoch, ktoré dostali médiá či iné organizácie na Slovensku,“ uviedol predseda opozičnej strany.

Podľa Šimečku by premiér namiesto „fejsbukovej korešpondencie“ mal radšej začať bojovať za slovenský priemysel. „Jeho obľúbenec Trump totiž hrozí colnou vojnou, na ktorú by z celej EÚ najviac doplatilo práve Slovensko,“ myslí si predseda PS. Ako dodal, Fico nesedí pri stole s ostatnými krajinami EÚ, neberú ho vážne a hrozí nám vytiahnutím z Európy. „Tak mu zostala už len kariéra youtubera,“ doplnil./agentury/

X X X

 Prokuratúra zamietla trestné oznámenie na Fica pre schôdzku s Putinom

Generálna prokuratúra zamietla trestné oznámenie na premiéra Roberta Fica pre jeho decembrové stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Prokurátor trestné oznámenie, ktoré podalo združenie Mier Ukrajine a jeden občan, odmietol ako zaťahovanie prokuratúry do politického boja. Podozrievali Fica zo sabotáže.

Prokurátor Aurel Pardubský podľa Denníka N o zamietnutí trestného oznámenia rozhodol koncom januára s tým, že nemá trestnoprávnu rovinu a je postavené len na politickom výklade. V rozhodnutí napísal, že nie je prijateľné, aby bola prokuratúra zaťahovaná do politických bojov. Zdôraznil, že na základe verejne dostupných informácií, ktoré po stretnutí zverejnili Fico a Putin, spolu títo politici rokovali o zabezpečení dodávok plynu z Ruska na Slovensko

Nič podľa prokurátora nenasvedčuje tomu, že by Fico s Putinom uzatvárali nejaký právny akt. Na tom, že sa Fico nedopustil sabotáže, nič nemení ani skutočnosť, že Medzinárodný trestný súd predvlani vydal na Putina zatykač, ani skutočnosť, že Moskva označila Slovensko za „krajinu nie priateľskú“ voči Rusku, uviedol Pardubský. Proti rozhodnutiu možno podať sťažnosť.

 Fica za jeho cestu do Moskvy a rokovania s Putinom kritizovala opozícia a vyvolala aj vlnu občianskych manifestácií za proeurópske smerovanie krajiny. Organizátori týchto protestov vyzývajú Fica na odchod z čela vlády./agentury/

 X X X

 Elon Musk súhlasí s návrhom zastaviť financie pre Hlas Ameriky a Rádio Sloboda. Kritizoval médiá za zamestnávanie krajne ľavicových aktivistov a označil ich za relikt z minulosti.

Americký miliardár Elon Musk podporil návrh, aby americká vláda prestala financovať rozhlasové stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) a Hlas Ameriky (VoA). Na svojom webe o tom v pondelok informovala stanica RFE/RL.

Musk reagoval na kritiku vyslanca Spojených štátov pre osobitné misie Richarda Grenella, že v prípade RFE/RL a VoA americkí daňovníci financujú médiá, ktoré zamestnávajú „krajne ľavicových aktivistov“. Dodal, že takéto médiá sú reliktom z minulosti. „Nepotrebujeme štátom platené médiá,“ napísal Grenell.

Musk s Grenellom súhlasí a argumentoval, že „Európa je teraz slobodná (nepočítajúc dusiacu byrokraciu)“ a tieto stanice „už nikto nepočúva“.

„Sú to len blázniví radikálni ľavičiari, ktorí sa rozprávajú sami so sebou, pričom ročne spália miliardu dolárov z peňazí amerických daňových poplatníkov,“ napísal Musk v statuse na sieti X.

Elon Musk vedie úrad pre efektivitu štátnej správy

Musk v novej administratíve USA vedie úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE). Očakáva sa, že tento rezort do roka a pol zvýši efektivitu americkej vlády a úradov. Hneď na úvod svojho pôsobenia DOGE získal prístup k vládnym platobným systémom a podieľal sa aj na likvidácii Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Hlas Ameriky vznikol v roku 1942 ako protiváha nacistickej propagandy. Začal vysielať v nemčine, neskôr sa pridalo vysielanie v angličtine, francúzštine a taliančine. Do konca druhej svetovej vojny vysielal Hlas Ameriky v 50 jazykoch.

Rádio Sloboda spustilo vysielanie v západnom Nemecku v lete 1950 ako protiváha sovietskej propagandy. V súčasnosti sídli v Prahe a poskytuje nezávislé spravodajstvo v regiónoch s obmedzenou slobodou tlače. V Rusku podobne ako VoA patrí od roku 2017 na zozname tzv. zahraničných agentov, aktuality.sk

X X X

Podnikateľky zo Slovenska okradol čínsky gigant. Nikto nás nekontaktoval, nikto si nepýtal povolenie, hovoria

Stiahnu si fotografie, použijú ich bez súhlasu na svojej stránke a predávajú podobné produkty za extrémne nízke ceny. Na praktiky čínskych gigantov ako Temu, Shein či Aliexpress doplácajú aj malé slovenské značky. Kým za ich tvorbou je kvalita, nápad a tvrdá práca, lacné on-line trhoviská, ktorým podľahli aj mnohí kúpychtiví Slováci, sa neštítia predávať cudzie perie. Akú skúsenosť s Temu majú dve podnikateľky a aké šance brániť sa značky majú?

 „Vykradli nás. Presne tak sa cítime,“ podelila sa nedávno o svoju skúsenosť zakladateľka značky Vtáčatko Dana Vrabcová. Kým ona sa venuje tvorbe pomalej módy, jej produkt a fotografia sa ocitli na stránke s takzvanou ultrarýchlou módou za bagateľ.

 Bez ich súhlasu

Vrabcová našla produkt zo svojho portfólia na Temu náhodne, keď narazila na Google reklamu na jednu z košieľ, ktoré predáva. V prvom momente si myslela, že je to reklama na jej značku, prekvapujúco však išlo o sponzorovaný príspevok gigantu.

„Keď sme si produkt otvorili, zistili sme, že ide priamo o naše fotografie, na ktorých bola orezaná moja tvár. Na obrázkoch bol náš produkt na mne a fotky boli bez nášho vedomia použité týmto čínskym gigantom na predaj lacnej polyesterovej napodobeniny,“ opísala Vrabcová Pravde. V slovenskej dielni pritom šijú danú menčestrovú košeľu zo 100-percentnej bavlny.

 Ako vysvetlila, Temu predávalo podľa doplnkových fotografií veľmi podobný produkt ušitý podľa jej autorskej predlohy. „Na čisto produktových fotkách už nebol náš výrobok, ale jeho čínska verzia,“ doplnila. Ako dlho ponúkala a koľko košieľ čínska firma predala, nevie. Podľa počtu predaných kusov pri jednotlivých ponukách ich mohlo byť minimálne päťsto.

„Úprimne, bol to pre nás šok. Vedeli sme síce, že ultra fastfashion reťazce takto fungujú, ale netušili sme, že idú aj po takých malých značkách, ako sme my. Predpokladáme, že ich algoritmy našli našu košeľu na medzinárodnom portáli malých tvorcov Etsy, kde naša menčestrová košeľa patrí medzi dobre predávané kúsky,“ uviedla.

Skúsenosť „ako cez kopirák“ má majiteľka značky Magaela Michaela Ďurišová. „Na titulke bola použitá naša fotka s naším produktom na neveste vo vlasoch, vedľa boli ich pletence – kópie našich produktov v rôznych farebných variantoch,“ priblížila Pravde. „Nikto nás nekontaktoval, nikto si nepýtal povolenie na uverejnenie fotografie. Urobili to bez nášho vedomia a súhlasu,“ pokračovala.

Užitočná pravda – Osobné údaje ako cieľ podvodníkov. Polícia radí, ako sa brániť

 Ďurišová hovorí, že výroba pletenca, ktorý patrí k najpredávanejším, je prácna. Zhruba na meter dlhý ohybný drôt kúsok po kúsku namotáva kvetinový aranžmán, aby bol funkčný a dobre držal. „Preto je jeho cena v našej ponuke 78 eur,“ vysvetlila. Na Temu sa jej dizajn predával za 7,64 eura s dopravou zdarma.

„Ich cena by nám ani zďaleka nepokryla ani len náklady na kvetinový materiál, a už vôbec nie prácu a ostatné náklady. Tiež sme tam objavili napríklad venček s kvetinovým závojom, ktoré predávame po 89 eur. Oni ho mali v ponuke za 8,90 eura a opäť s našou titulnou fotkou,“ priblížila. V popise pritom nebola uvedená ich značka ani autorstvo fotografie. „Uvádzali len, že ide o dekoratívny veniec na hlavu na každodenné použitie a svadby. A v tom čase pri ňom uvádzali 63 predaných kusov,“ uviedla ďalej.

 Podnikateľke Michaele Ďurišovej ukradli fotografiu aj dizajn. Povolenie si nik z Temu nevypýtal.

Kým Vrabcová dizajnovú košeľu z kvalitného materiálu ponúka za sto eur, cena na Temu sa pohybovala približne od 15 do 20 eur. Zmarený zisk nie je podľa podnikateliek jednoduché vyčísliť. „Čo nás trápi viac, je fakt, že zalistovanie našich fotiek na pochybných stránkach ohrozuje naše dobré meno,“ podotkla šéfka Vtáčatka.

„Je to ťažké vyčísliť, ale vo všeobecnosti nám minulý rok po príchode Temu na náš trh klesli predaje o viac ako 50 percent. Nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že to bolo len kvôli Temu, ale isté je, že v tom zohralo veľkú úlohu. Mali veľmi agresívnu reklamu na Googli a tá nás úplne vytlačila. Bohužiaľ, u zákazníkov je rozhodujúca cena,“ povedala Ďurišová.

Problém s Temu nie je podľa Ďurišovej ani tak v konkurencii, ale v tom, že im kazí meno a deformuje prístup zákazníkov k ich značke. „Tým, že nám okopírujú produkt s našou fotkou, mnoho zákazníkov nadobúda pocit, že my vlastne z Temu za drobné nakúpime tovar a predávame ho s vysokou prirážkou našim zákazníkom. Iste, nájdu sa aj takíto „podnikatelia“, ale my k nim rozhodne nepatríme,“ zdôraznila.

Užitočná pravda: Seniori prichádzajú každý deň o tisíce eur. Ako tomu vie zabrániť polícia?

 Hneď po tom, čo Vrabcová zistila, že Temu predávala jej produkt ako svoj, firmu kontaktovala, podala sťažnosť na neoprávnené použitie fotografií a dizajnu a požiadala, aby produkt odstránili. Pridali sa k nej aj podporovatelia tuzemskej značky, čo podľa nej pravdepodobne vytvorilo na Temu tlak a produkty stiahlo z predaja.

Vrabcová hovorí, že problém, s ktorým sa stretli, nie je len o jednej košeli, ale o hodnotách, poctivej práci, vedomom nakupovaní a podpore malej značky.

„Naša empatická značka vznikla s dôrazom na remeselnú prácu, etickú výrobu a kvalitné materiály. Mrzí nás, že veľké platformy umožňujú predaj napodobenín. Sme príliš malým hráčom na to, aby sme to dokázali zvrátiť. Už roky však budujeme povedomie o pomalej móde, kvalitných prírodných materiáloch a etickej lokálnej výrobe. Snažíme sa zákazníkov edukovať a poukazovať na problémy, ktoré so sebou nesie ultrarýchla móda,“ vysvetlila.

X X X

Čínsky gigant pritom na svojej stránke uvádza, že jeho hodnotami sú podpora, rešpekt a akceptovanie rozdielov, ale aj poctivosť, etika a dôveryhodnosť.

Ďurišová kontaktovala Temu mailom so žiadosťou o stiahnutie jej fotografií a takisto produkty nahlasovala. Spočiatku žiadosti zostali bez ohlasu. Gigant ju ignoroval až dovtedy, kým sa o svoj príbeh nepodelila verejne a o prípad sa začali zaujímať médiá, ktoré Temu konfrontovali.

„Po tejto angažovanosti médií nám ihneď odpísali, ospravedlnili sa, uviedli, že to je problém tretej strany a produkty stiahli. Asi mesiac bol pokoj, no po čase sa to začalo diať znovu. Ešte aj teraz na Temu nájdete kópie našich produktov s ukradnutými fotkami. Je to nezastaviteľný kolotoč,“ uviedla.

Kopírovaniu produktov sa podľa nej dá ťažko zabrániť. „Máme v ponuke vyše 1 500 produktov a na každý žiadať ochrannú známku by bolo nesmierne náročné aj finančne nákladné. Navyše, stačí zmeniť zopár prvkov a už by išlo o iný produkt, ktorý by touto známkou nebol chránený. Bojovať proti gigantom, ako je Temu či Shein, je skrátka ako boj s veternými mlynmi,“ podotkla Ďurišová.

V prípade fotografií ide podľa nej o jednoznačné porušovanie vlastníckych práv a ich použitie je nezákonné. Hovorí, že by mohla kontaktovať Slovenskú obchodnú inšpekciu, právnikov a pustiť sa do súdnych sporov, no opäť by išlo o finančne aj časovo „náročný boj s nejasným výsledkom“. Nádej vkladá do vysvetľovania verejnosti, čo sa za cenami produktov skrýva, a ako e-shopy fungujú. „Kúpou lacného čínskeho produktu často podporujú novodobé otroctvo,“ podotkla.

Odborník na autorské právo z kancelárie Hriadel-Heger advokát Pavol Heger hovorí, že ak sú veľké čínske e-shopy konfrontované s tým, že produkt skopírovali a použili cudziu fotografiu, v niektorých prípadoch porušenie uznajú a tovar či fotografiu stiahnu.

„Môže sa tak udiať bez konkrétnejšieho vysvetlenia, prípadne poskytnú všeobecné/bezobsažné vyjadrenie, pričom uvádzajú, že išlo o nedorozumenie bez úmyslu porušovať práva. Dokonca sme sa stretli už aj s tým, že porušenie sa snažili zhodiť na chybu nezaučeného zamestnanca a podobne. Ochota porušenie finančne kompenzovať, keďže samotné stiahnutie produktu nie je z hľadiska satisfakcie ani zďaleka vždy dostatočné, však existuje v malej miere,“ uviedol.

Stáva sa podľa neho tiež, že ak za poškodenou značkou nie je právny zástupca, porušovatelia ich žiadosti ignorujú, prípadne sa snažia vec naťahovať výzvami na preukázanie zásahov do práv.

Umelá babka Daisy od O2 bojuje proti podvodným telefonátom

Odborník na autorské právo Heger vysvetlil, že právne možnosti obrany existujú a majú určitú postupnosť. Štandardný postup je sa najskôr obrátiť na porušovateľa, teda napríklad na on-line trhovisko, a požiadať ho, aby produkt alebo fotografiu odstránil z e-shopu.

„Trhoviská ako Temu dokonca často majú vlastný manuál, ako postupovať v prípade zistenia porušenia práva duševného vlastníctva (vrátane autorských práv). Druhou vecou je, ako trhovisko obsah tohto manuálu v praxi dodržiava,“ uviedol Heger pre Pravdu.

 Ak gigant žiadosť nevybaví podľa predstáv, nasledovať by malo zaslanie predžalobnej výzvy, teda krok smerujúci k zmierlivému vyriešeniu problému, bez potreby vzniku sporu.

„Tu už je ale vhodné vec konzultovať s odborníkom na duševné vlastníctvo a nechať sa právne zastúpiť, keďže často ide o komplikovanú problematiku s medzinárodným prvkom. Pre porušovateľa to súčasne môže byť znakom toho, že poškodená osoba to myslí vážne a nenechá sa odbiť,“ vysvetlil advokát. Ideálne je, ak sa problém vyrieši v tomto štádiu, čo však nie je pravidlom.

 urišová, ktorá stojí za značkou Magaela, opísala praktiky čínskeho gigantu.

Ak predžalobná výzva nepadne na úrodnú pôdu, neostáva podľa Hegera nič iné, ako využiť ďalšie právne prostriedky, napríklad podanie žaloby s možnosťou podania návrhu na neodkladné opatrenie. Možno ním žiadať napríklad aj predbežné stiahnutie produktu, prípadne zákaz ďalšieho porušovania ešte pred vydaním finálneho rozhodnutia.

„V prípade veľkých gigantov, zvlášť tých čínskych, však vec komplikuje práve medzinárodný charakter sporu, kde je potrebné ustáliť, akým právnym poriadkom sa bude spor riadiť, a najmä v akej krajine bude vlastne prejednávaný. Opakujem preto, že tu už je potrebné sa obrátiť na odborníkov v oblasti,“ uviedol.

Finančné náročné spory

Značka, voči ktorej gigant použil nekalé praktiky, sa môže obrátiť aj na políciu, keďže neoprávneným použitím duševného vlastníctva môže byť podľa advokáta spáchaný trestný čin.

„V danom prípade by pritom mohla byť naplnená skutková podstata trestného porušenia práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 Trestného zákona alebo porušovania autorského práva podľa § 283. Aj tu ale platí, že situáciu komplikuje medzinárodný charakter protiprávnej činnosti,“ podotkol Heger.

O právo brániť sa nemôže podľa neho malé značky nikto pripraviť. V prípade porušovania práv môžu žiadať nielen stiahnutie produktov z predaja či ich zničenie, no aj náhradu škody, vrátane zmareného zisku či bezdôvodného obohatenia.

„Problémom však v praxi je predovšetkým to, že malé značky majú nepomerne menšie časové, a najmä ekonomické prostriedky na to, aby viedli dlhé a často komplikované spory s veľkými spoločnosťami. Na druhej strane, ak sa značka brániť nebude, môže na strane porušovateľa vzniknúť pocit beztrestnosti, ktorý ho bude ďalej podporovať v takomto protiprávnom konaní,“ upozornil.

Vrabcová si myslí, že Temu, Shein či Aliexpress rátajú s tým, že malí lokálni tvorcovia zrejme nemajú financie ani čas na súdne spory, a preto sa praktík neštítia. „Je to smutné, že malé značky, ktoré často bojujú o prežitie na vysoko saturovanom trhu, majú bojovať ešte aj s takýmito nekalými praktikami. Sami nevieme, koľko ďalších našich produktov na stránkach Temu a im podobných ešte nájdeme,“ dodala.

Temu: Sťažnosti sú zriedkavé

Pravda kontaktovala aj samotnú spoločnosť Temu, ktorej sa pýtala, odkiaľ čerpá produktové fotky, či si pýta povolenie na použitie cudzích fotografií a prečo dochádza na jej stránke k situáciám, ako opísali Vrabcová a Ďurišová. Firma neodpovedala na naše otázky hneď a vyžiadala si podrobnosti o dotknutých značkách. So súhlasom oboch napadnutých značiek sme jej zaslali pôvodné a skopírované produkty spolu s fotografiami.

Hovorkyňa Temu Sabina Nallim pre Pravdu reagovala, že keď sa o probléme dozvedeli, okamžite začali interné vyšetrovanie a návrhy odstránili. Dizajny tiež podľa jej slov pridali do ich databázy na proaktívne monitorovanie. Tvrdí, že okrem reagovania na žiadosti o zastavenie šírenia aktívne chránia tisíce značiek cez nepretržité algoritmické monitorovanie a manuálne kontroly.

„Sťažnosti na duševné vlastníctvo na Temu sú zriedkavé a predstavujú len 0,0019 % z celkového počtu uvedených produktov. 99 % prípadov vyriešime do piatich pracovných dní s priemerným časom vyriešenia jeden deň – patrí medzi najrýchlejšie v odvetví,“ uviedla Nallim. V súlade so skúsenosťami slovenských podnikateliek to však nie je.

Nallim pokračovala, že od uvedenia Temu na trh dbajú na spätnú väzbu od značiek a vlastníkov autorských práv a neustále aktualizujú systém ochrany duševného vlastníctva.

„Keď dostaneme hlásenia o porušení, okamžite prešetríme každý prípad a podnikneme príslušné opatrenia. Spoločnosť Temu má prísne pravidlá proti predajcom, ktorí porušujú práva duševného vlastníctva. Akcie, ktoré podnikneme, môžu zahŕňať okamžité odstránenie záznamov porušujúcich autorské práva, pozastavenie privilégií záznamu a zrušenie účtu,“ odpovedala Nallim.

Ako spomenula aj Ďurišová, gigant sa v odpovedi odvolával na tretie strany. „Temu je trhovisko, kde predajcovia tretích strán ponúkajú svoje produkty priamo spotrebiteľom. Každý záznam o produkte na našej platforme je vytvorený a spravovaný týmito nezávislými obchodníkmi. Ako súčasť nášho procesu registrácie obchodníka spoločnosť Temu vykonáva dôkladnú previerku, ktorá vyžaduje, aby predajcovia predložili podrobnú a overiteľnú identitu a kontaktné informácie,“ uviedla Nallim.

Každý predajca musí podľa nej podpísať zmluvu, ktorá ho zaväzuje dodržiavať právne predpisy. „Predajcom, ktorí konajú zlomyseľne alebo v zlej viere, ukončíme náš vzťah s nimi a zaradíme ich na zoznam blokovaných, aby sme im zabránili predávať na našej platforme,“ dodala./agentury/

X X X

Trumpovci vidia v AfD nástroj na zničenie únie. Je to aj Muskova predstava, tvrdí expert

Prečo najbohatší človek na svete Elon Musk, ktorý pracuje pre vládu Donalda Trumpa, podporuje krajne pravicovú Alternatívnu pre Nemecko (AfD)? A je skutočne vylúčené, že by mohli kresťanskí demokrati spolupracovať s radikálmi? Aj na tieto otázky pre Pravdu odpovedal expert na európsku politiku Alexander Clarkson z univerzity King’s College v Londýne.

 Demonštrácia proti krajne pravicovej Alternatíve pre Nemecko (AfD) v Heidenheime.

Voľby v Nemecku sa budú konať už o necelé dva týždne, 23. februára. V prieskumoch má 30 percent aliancia CDU/CSU, približne 20 percent AfD, okolo 15 percent sociálni demokrati, asi 13 percent Zelení a na úrovni päť percent sa pohybuje Ľavica a nová strana Aliancia Sahry Wagenknechtovej.

Ukrajinci ním ničia Rusov. Čo v útrobach skrýva nemecký leopard?

 Líder CDU/CSU Friedrich Merz povedal, že voličov v Nemecku môže veľmi jasne ubezpečiť, že kresťanskí demokrati nebudú ani teraz, ani potom, ani nikdy spolupracovať so stranou, ktorá sa volá Alternatíva pre Nemecko. Môžu si teda byť Nemci istí, že konzervatívci sa skutočne minimálne v aktuálnom volebnom cykle nespoja s krajnou pravicou? Vieme, že Merz už bol ochotný využiť podporu AfD na schválenie návrhu v parlamente.

Kľúčové je presne to, ako ste to povedali. Jedna vec je, čo sa stane po voľbách, druhá, ako to bude vyzerať z dlhodobejšieho hľadiska. Kresťanskí demokrati sú v Nemecku historicky mimoriadne úspešná strana, ktorú tvorí centristicko-pravicová koalícia. Tá sa skladá z rôznych častí. Merz je súčasťou pravicovo-konzervatívnej frakcie, ktorá je zároveň výrazne prepojená so skupinou ekonomických liberálov. Je veľmi podozrievavý smerom k akémukoľvek multikulturalizmu alebo imigrácii, hoci teraz je Nemecko v skutočnosti pomerne multikultúrna spoločnosť.

V CDU je však aj silná frakcia, do ktorej patrila kancelárka Angela Merkelová. Sú to sociálni konzervatívci, ale v istých ohľadoch je to až ekonomicky progresívne krídlo strany s hlbokým kresťanským zmyslom pre sociálnu rovnosť a s otvorenosťou k prisťahovalcom a integrácii. Ľudia z tejto frakcie naozaj nemajú radi Merza a vždy to tak bolo. Ukázalo sa to, keď ho v parlamentom hlasovaní nepodporilo 12 poslancov. Merz aj s pomocou AfD presadil nelegislatívny návrh o sprísnení azylovej politiky, ale keď mal z toho byť skutočný zákon, už sa od neho odvrátili aj niektorí jeho spolustraníci.

Budú kresťanskí demokrati (CDU/CSU) spolupracovať s krajne pravicovou AfD?

 Áno, už po najbližších voľbách

Možno v budúcnosti, ale AfD sa musí zmeniť

 Vieme, ako to funguje v parlamente. Ak sa proti návrhu vlastnej strany postaví 12 poslancov, je to znak, že rebélia je väčšia. No medzi kresťanskými demokratmi sú ľudia, ktorí sú zjavne frustrovaní z toho, že musia robiť koalície so stredoľavicovými sociálnymi demokratmi či Zelenými. Oveľa radšej by boli, keby mohli mať vládu, ktorá bude pravicovo-liberálna v ekonomike a konzervatívna v hodnotových veciach. Merz sa však nemôže spojiť s AfD. Jeho stranu by to rozdelilo. Už teraz zašiel tak ďaleko, ako sa dá. Merz chcel urobiť niečo, čo malo vyzerať rozhodne. No bol to zlý nápad, pretože sa za neho nepostavila ani celá vlastná strana. Na druhej strane to nie je až taký problém, lebo je dosť pravdepodobné, že po voľbách 23. februára sa stane kancelárom. Vyzerá to tak, že do parlamentu sa nedostanú liberáli, čo znamená, že AfD s povedzme 20 percentami hlasov bude jedinou pravicovou alternatívou k vláde.

Ako sa to môže politicky prejaviť?

V súčasnom ekonomicko-politickom prostredí nie je pre strany, ktoré vládnu, jednoduché, aby si udržali popularitu. A to asi bude aj Merzov prípad. Ďalšie voľby budú roku 2029, a ak CDU/CSU príde o voličov, na pravej strane politického spektra bude AfD. Tá má už teraz aj viac ako 30-percentnú podporu v spolkových krajinách na východe Nemecka, ako sú Sasko, Sasko-Anhaltsko či Durínsko. Medzi kresťanskými demokratmi je tam dosť ľudí, ktorí chcú ísť na regionálnej úrovni do koalície s AfD. V Berlíne a západnej časti krajiny je však k tomu zatiaľ absolútny odpor.

Po voľbách je najpravdepodobnejším scenárom, že vznikne vláda CDU/CSU a sociálnych demokratov, ale možno sa k Merzovi pridajú Zelení. Uvidíme, čo bude robiť AfD. Darí sa jej oslovovať voličov, ale doteraz nebola dobrá v snahe dostať sa do koalícií na úrovni spolkových krajín. Možno sa to naučí a zdokonalí sa v tom. Azda AfD spraví pár politických otočiek, aby sa stala prijateľnejšou. Tak, ako k tomu pristúpila krajná pravica v Taliansku na čele s Giorgiou Meloniovou alebo vo Francúzsku pod vedením Marine Le Penovej.

 Súhlasíte s tým, že AfD je extrémistická, dokonca neonacistická strana plná milovníkov ruského vládcu Vladimira Putina alebo máte s takou definíciou problém?

V AfD je veľmi výrazný extrémistický prúd, ktorý ešte silnie, a je až neonacistický. Aj toto AfD sťažuje, aby sa pokúsila o niečo také, čo som už spomínal, že urobili Meloniová alebo Le Penová. V Taliansku je vláda, v ktorej sú, nazvime ich krajne pravicoví populisti, ale ich predchodcovia majú 20-ročné skúsenosti s podielom na moci. Majú vyškolené kádre, ktoré rozumejú fungovaniu štátu. Áno, sú to aj fašisti a sú hrozní. Napríklad, ak ste prisťahovalec v severnom Taliansku, určite radšej budete žiť v meste, v ktorom je pri moci centristická ľavica, nie pravica. Na druhej strane dokonca aj v rámci talianskeho fašizmu existuje tradícia, že Európska únia môže byť analógiou Ríma. Kríza v eurozóne tiež ukázala, že Taliansko potrebuje byť súčasťou niečoho väčšieho.

Obávam sa, že Meloniová ovplyvní dlhodobý vývoj EÚ smerom ku krajne pravicovému smerovaniu. Ale európsky projekt nechce zničiť. Talianska krajná pravica tiež celkom pragmaticky vníma niektorých migrantov, pokiaľ získali občianstvo. Podobné je to s lepenovcami vo Francúzsku, medzi ktorými je aj vo vysokých pozíciách veľa ľudí alžírskeho a najmä libanonského pôvodu. Nemecká krajná pravica to nechápe. Ale Le Penová sa tiež dostala do bodu, že vzala na milosť európsku integráciu, a nechce, aby systém padol. Politické strany sa nevyvíjajú lineárne. Môžu sa stať umiernenejšími, ale aj radikálnejšími. Pozrite sa na Slobodnú stranu Rakúska. Tá bola ešte s Jörgom Haiderom menej dogmatická a ideologická. Keby taká bola s Herbertom Kicklom, už mohla byť pri moci.

 Ako sa vyvíja AfD?

Je príliš radikálna a ide proti nemeckej ústave. Jej veľká časť podporuje Rusko, lebo hlboko ideologicky verí v partnerstvo medzi Moskvou a Berlínom. A v to, že Nemecko a Rusko si môžu rozdeliť Európu. Iní ľudia v AfD využívajú prokremeľské vyjadrenia len ako formu provokácie. A v strane sú aj takí, čo vyznávajú nemecký nacionalizmus, ale Rusko vnímajú ako nepriateľa a vedia si predstaviť spoluprácu s ukrajinskou krajnou pravicou. AfD tak má problém so strategickou orientáciou. Ale možno strana naozaj bude chcieť byť o niekoľko rokov pri moci.

Bude sa usilovať vystupovať menej radikálne?

Už teraz má AfD v programe o niečo menej vyhranený postoj k EÚ ako v minulosti. Strana môže povedať, že euro je stále strašné, ale možno by len malo byť takpovediac nemeckejšie. A že to, čo Putin robí na Ukrajine, je hrozné, ale s ruským národom aj tak musíme žiť. AfD by mohla urobiť niekoľko symbolických ústupkov, aby upokojila konzervatívne krídlo kresťanských demokratov, ktoré s ňou chce spolupracovať. Stále by to bola do veľkej miery strana rasistov vystupujúcich proti multikulturalizmu. Ale už by nebola hrozbou pre systém, už by ho nechcela zničiť.

Hodí EÚ Ukrajinu cez palubu? Môže si dovoliť novú Mníchovskú dohodu?

 Elon Musk a líderka AfD Alice Weidelová nedávno zorganizovali on-line rozhovor. Samozrejme, hovoríme o najbohatšom človekovi na svete a niekom, kto pomohol Donaldovi Trumpovi vyhrať prezidentské voľby a teraz výrazne formuje politickú agendu americkej vlády. Aké je vaše vysvetlenie pre Muskovu podporu AfD a skutočne na tom radikáli niečo získali?

Musk je pre nich dvojsečná zbraň. Jeden môj kolega mi nedávno povedal, že ľudia z AfD sú už tak dlho na extrémistickom okraji politickej scény, že nepremýšľajú nad praktickou politikou, žijú vo vlastnej bubline a väčšina z nich nemá žiadne praktické skúsenosti s fungovaním štátu na vyššej úrovni. A až na pár ideologických vyhlásení nerozumejú geopolitike. AfD bola z podpory Muska nadšená, ale očividne poriadne nevedela, s kým má do činenia, a nechápala, aká bola jeho agenda. Musk sa porozprával s Weidelovou a AfD na tom niečo získala, ale aj stratila.

Máte na mysli to, ako vnímali rozhovor nemeckí voliči?

Áno, na jednej strane Musk na AfD upriamil pozornosť. Ale väčšina bežných nemeckých voličov nie celkom chápala, o čom v skutočnosti najbohatší človek na svete rozprával. Lebo Musk v rozhovore riešil americké kultúrne vojny. AfD robí chybu, ak predpokladá, že sa Nemci o neho masovo zaujímajú, len preto, že v digitálnom priestore existuje malá skupina ľudí, ktorá je ním posadnutá. V krajine je veľa voličov, ktorí podporujú krajnú pravicu. Ale nie preto, že im to hovorí Musk. V skutočnosti ho mnohí Nemci nemajú radi. Je to pre nich vulgárny Američan. A situácia, keď sa riešilo, či sa Musk zdravil nacistickým gestom, je pre Nemecko trápna. Bolo to veľmi zahanbujúce aj pre veľa stredopravých a konzervatívnych voličov, lebo je to vážna vec, nie je to žiadny vtip.

Ale pýtali ste sa na to, prečo Musk pripravil ten rozhovor. Vyzerá to ako jeho ďalší megalomanský nápad a podľa všetkého stratil kontakt s realitou a je presvedčený, že môže zmeniť osud ľudstva. No pritom nemá vôbec pochopenie pre európsku politiku, kultúru alebo ekonomiku. Myslím si, že Musk verí, že EÚ je iba nejaká čudná byrokratická organizácia, ktorú je potrebné zničiť, a Británia má pred sebou lepšiu budúcnosť, ale pod americkým vedením. Nie sú to práve racionálne predstavy. Ale Musk to pomerne otvorene hovorí.

 Ako teda AfD zapadá do toho, čo by sa dalo vo všeobecnosti opísať ako svet Donalda Trumpa alebo možno lepšie povedané svet, ako ho vidí Trump?

Nemyslím si, že Trump má ucelený strategický pohľad. Verí, že Amerika musí dominovať a ostatní sa jej musia podriadiť. Kanada a Mexiko proti tomu nasadili skutočne vynikajúcu diplomaciu, ale o Mexiko sa aj tak veľmi bojím. (Trump uvalil na tovary od susedov USA 25-percentné clá, ale zatiaľ na 30 dní pozastavil platnosť tohto nariadenia, pozn. red.). Európa je na tom oveľa lepšie, ale bude prístupu Bieleho domu vystavená. Mexiko a Kanada to zatiaľ vyriešili tak, že Trumpovi v niečom ustúpili, aby bol šťastný, a tak si ho získali. Čo ma však znepokojuje v porovnaní s prvou vládou republikána, je, že je okolo neho niekoľko veľmi ideologických frakcií, ktoré budú medzi sebou aj súperiť, ale ktoré chcú zmeniť svet. Sú to technologickí libertariáni pod vedením Muska, kresťanskí nacionalisti a veteráni špeciálnych síl, ktorí chcú znovu zažiť to, čo pokladajú za spravodlivú vojnu, aby po ponížení v Iraku potvrdili americkú dominanciu, a preto sú takí posadnutí Mexikom a bojom s drogovými kartelmi.

AfD zapadá do predstáv všetkých týchto skupín, ktoré si myslia, že existujúci globálny poriadok znevýhodňuje USA v prospech EÚ a ďalších. Nevnímajú to tak, že Amerika celkovo profituje zo svetového aliančného systému. A, áno, určite existuje spôsob, ako opätovne a lepšie nastaviť transatlantické vzťahy. Ukázalo sa to už vtedy, keď boli v USA pri moci demokrati, čo postupne viedlo k zníženiu geopolitickej strategickej prítomnosti Spojených štátov v Európe. Takže všetky tieto veci sú komplikované, ale dá sa o nich rokovať civilizovane a priateľsky. Momentálne však v Amerike vládnu ľudia, ktorí akékoľvek potenciálne alternatívne centrum moci vnímajú ako základnú hrozbu pre USA. Takže, ak sa vrátim do Nemecka, AfD považujú za atraktívnu, lebo chce tiež zbúrať EÚ.

 Skutočne pôjdu tak výrazne proti únii?

Každá skupina z Trumpovej vlády, ktorú som spomenul, to vníma trochu inak. Ale EÚ je problém pre Muska a jeho ľudí, pre militaristov a aj pre predstaviteľov kresťanskej nacionalistickej Ameriky. Veď predsa, ako sa môže únia opovážiť presadzovať nejaké svoje záujmy proti Amerike, keď predsa USA minuli tak veľa peňazí na jej obranu! Nerozumejú tomu, ako EÚ funguje, ale chcú ju zničiť. A preto si myslím, že budú hľadať spojencov ako AfD. Nechápu však ani to, že minimálne časť európskej krajnej pravice vie s EÚ v nejakej podobe žiť. Niektorí jej predstavitelia si dokonca vedia predstaviť európske impérium. Tieto úvahy o úlohe USA nás môžu vrátiť aj k Johnovi Boltonovi (bol to veľvyslanec pri OSN prezidenta Georgea Busha mladšieho a poradca pre národnú bezpečnosť Donalda Trumpa, pozn. red.). Teraz je z neho vraj priateľ Európy. Ale zamyslime sa, čo robil v Bushovej vláde on či minister obrany Donald Rumsfeld. EÚ sa im nepáčila. V americkom systéme je veľa politickej zotrvačnosti a stále v ňom mnoho ľudí verí v transatlantické partnerstvo. No o takých päť, desať či pätnásť rokov sa môže stať, že americké elity budú prevažne protieurópske. A na to sa musíme pripraviť./agentury/

X X X

  Zoroslava Kollára oslobodili v kauze ovplyvňovania súdnych rozhodnutí

 Súd uznal za vinného len sudcu Richarda Molnára.

Špecializovaný trestný súd dnes rozhodol, že konkurzný právnik Zoroslav Kollár nie je vinný v kauze údajného ovplyvňovania súdnych rozhodnutí a korupcie. Spolu s ním čelil obžalobe advokát Tomáš Kulák, ktorého tiež oslobodili spod obžaloby. Iba bývalého krajského sudcu Richarda Molnára uznali za vinného v jednom z bodov obžaloby. Súd mu vymeral jednoročný trest väzenia s podmienečným odkladom na dva roky, ako aj peňažný trest vo výške 20-tisíc eur.

Rozsudok ešte nie je právoplatný, prokurátor sa odvolal voči verdiktom o všetkých troch obžalovaných.

Kľúčovým svedkom prípadu je bývalý sudca Vladimír Sklenka, ktorý odhalil rozsiahle praktiky korupcie v justícii.

 Sklenka – sudca kajúcnik

Vladimír Sklenka bol kedysi považovaný za dôležitého hráča v súdnom systéme, pričom úzko spolupracoval s Marianom Kočnerom. Prostredníctvom šifrovanej aplikácie Threema si s mafiánom vymenil tisíce správ, v ktorých riešili súdne rozhodnutia.

Po zverejnení správ z Kočnerovej Threemy sa však rozhodol spolupracovať s políciou a poskytol výpovede, ktoré spustili rozsiahle policajné akcie Búrka a Víchrica. Tie odhalili systematické zasahovania do súdnych procesov a viedli k obvineniu viacerých sudcov.

V máji minulého roka Sklenka prvýkrát osobne vypovedal na súde proti obžalovaným a detailne opísal, ako fungovalo ovplyvňovanie rozsudkov. Právo odmietnuť vypovedať nevyužil a otvorene priznal vlastnú účasť na korupčných praktikách.

Výrazná časť Sklenkovej výpovede sa týkala kauzy Vodári, v ktorej zamietol žalobu spoločnosti Prvá produkčná proti Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Spoločnosť žiadala vyše 14 miliónov eur. Sklenka priznal, že bol pripravený rozhodnúť podľa toho, ktorá strana ponúkne vyšší úplatok.

„Ponuky som dostal z oboch strán. Rozhodoval som sa, či rozhodnem v prospech žalobcu alebo žalovaného. Nakoniec som sa priklonil k ponuke sudcu Molnára, ktorý ma požiadal, aby som žalobu zamietol a vyhovel štátnemu podniku,“ vypovedal Sklenka.

Sudca Molnár mu mal otvorene povedať, že ide o záujmy Zoroslava Kollára, ktorý je podľa Sklenku hlavným objednávateľom manipulácie rozsudkov.

 Úplatok ukrytý v knihe

Sklenka detailne opísal, ako mu Molnár odovzdal úplatok 20-tisíc eur priamo v Justičnom paláci. Peniaze boli vložené do hrubej modrej knihy, ktorá sa údajne týkala európskeho práva.

„Podal mi igelitku so slovami, že tu máš tú knihu. Keď som ju otvoril, boli v nej peniaze. Určite som ich spočítal a nechal som si ich,“ priznal Sklenka. Podľa vlastných slov peniaze spotreboval a neminul ich na nič cenné.

Okrem peňazí mu Molnár doručil aj rozsudok na USB kľúči. Text rozsudku mal pripraviť ďalší obžalovaný advokát Tomáš Kulák.

„Molnár mi povedal, že to zabezpečí – Kulák napíše rozsudok a on mi ho doručí,“ uviedol Sklenka.

Ak by rozhodnutie v prospech štátneho podniku potvrdil aj krajský súd, sľúbená suma sa mala zdvojnásobiť.

Obžalovaní vinu odmietali

Zoroslav Kollár, Richard Molnár a Tomáš Kulák už v minulosti na súde vyhlásili, že sú nevinní. Ich obhajcovia tvrdili, že obvinenia stoja len na výpovedi kajúcnika Sklenku, ktorý podľa nich opakovane zmenil svoju výpoveď.

Obhajoba spochybnila aj Sklenkovu motiváciu spolupracovať s políciou. Z dôvodu statusu spolupracujúcej osoby má dočasne odložené vlastné trestné stíhanie.

 V inej kauze sa Kollár priznal

Ešte v máji 2022 schválil súd dohodu o vine a treste v inej Kollárovej kauze – vymerali mu peňažný trest 70-tisíc eur. V danom prípade sa polícii priznal k odovzdaniu úplatku 40-tisíc eur ako odmeny za to, že na ňom prestane pracovať Slovenská informačná služba. Obálku odovzdal bývalému funkcionárovi finančnej správy Ľudovítovi Makóovi, ktorý to tiež potvrdil.

Kým Kollár tvrdí, že nevie, u koho presne peniaze skončili, Makó s príbehom o úplatku pokračoval ďalej. Tvrdí, že ich prevzal prvý námestník SIS Boris Beňa. Ten zasa dopĺňa príbeh o ďalšieho aktéra, svojho vtedajšieho nadriadeného Vladimíra Pčolinského. Vraj aj bývalý šéf SIS zinkasoval polovicu z úplatku, teda 20-tisíc eur. Tajná služba mala za to prestať Kollára odpočúvať. Pčolinský je dnes posledný zo štvorice, ktorý úplatok popiera.

Kollár porozprával aj o druhej trestnej veci, v nej bol stíhaný za nepriamu korupciu. Prípad súvisel s nelegálnymi fabrikami na cigarety. Tie vraj mohli fungovať dobre len preto, že za úplatky si ich kontrolóri z Kriminálneho úradu finančnej správy jednoducho nevšímali, aktuality.sk

X X X

  Vyslanec USA Keith Kellogg navštívi vo februári Ukrajinu, píše AFP

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretne aj s viceprezidentom USA J. D. Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg navštívi Ukrajinu 20. februára. Informovali o tom zdroje z kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Trump presadzuje rýchle ukončenie ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou a vypracovaním plánu na zastavenie bojov poveril práve Kellogga. Jeho návšteva Ukrajiny sa uskutoční len niekoľko dní pred tretím výročím ruskej invázie, ku ktorej došlo 24. februára 2022.

Zdroje z ukrajinskej prezidentskej kancelárie neuviedli, ktoré miesta v krajine Kellogg počas svojej cesty navštívi, píše AFP.

 Kelloggova návšteva by tak mala nasledovať len niekoľko dní po stretnutí Zelenského s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC). To sa podľa hovorcu ukrajinského prezidenta Serhija Nykyforova uskutoční v piatok, aktuality.sk

X X X

 Ceny zemného plynu v Európe dosiahli dvojročné maximum. Dopyt zvyšuje chladné počasie

 Európske krajiny museli viac čerpať zo zásobníkov, pretože o dodávky skvapalneného zemného plynu súťažia s ázijskými konkurentmi.

 Ceny plynu v Európe dosiahli v pondelok dvojročné maximum, keďže chladnejšie počasie zvýšilo dopyt a urýchlilo čerpanie plynu z rýchlo sa vyčerpávajúcich zásobníkov.

Kontrakty na európsky benchmark TTF v Amsterdame vzrástli až o 4,5 percenta na 58,50 eura za megawatthodinu, čo je najvyššia úroveň od februára 2023. V Spojenom kráľovstve vzrástol kontrakt na nadchádzajúci mesiac o podobnú sumu až na 142,20 pencí za therm (jednotka tepelnej energie, pozn. red.), čo je tiež dvojročné maximum.

 Najmenej od energetickej krízy

Očakáva sa, že dlhšie obdobie chladnejšieho počasia v severozápadnej Európe zvyčajne zvýši dopyt po vykurovaní, čo povedie k ďalšiemu čerpaniu z európskych zásob plynu, ktoré sú už teraz na najnižšej úrovni pre toto ročné obdobie od energetickej krízy v roku 2022.

Európa prežila dve po sebe idúce zimy od ruskej plnoformátovej invázie na Ukrajinu tým, že nahradila dodávky plynu z plynovodov z Moskvy dovozom skvapalneného zemného plynu z iných častí sveta. V minulom roku dovoz skvapalneného zemného plynu zabezpečil približne 34 percent plynu v Európe v porovnaní s 20 percentami v roku 2021.

Európske zásobníky boli pred zimou plné, ale odvtedy museli krajiny čerpať z týchto zásob vo väčšej miere ako v predchádzajúcich dvoch rokoch v dôsledku chladnejšieho počasia a zvýšenej konkurencie skvapalneného zemného plynu z Ázie.

Podľa údajov priemyselnej organizácie Gas Infrastructure Europe sa do polovice decembra objem plynu v zásobníkoch v Únii znížil približne o 19 percent od konca septembra, keď sa na trhoch s plynom končí sezóna dopĺňania zásob. V predchádzajúcich dvoch rokoch bol pokles v rovnakom období jednociferný.

Európske zásobníky plynu sú v súčasnosti naplnené na 49 percent. V rovnakom období minulého roka to bolo 67 percent, uviedli analytici. Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré predstavovali približne päť európskeho dovozu, sa od začiatku roka tiež zastavili, čím sa európsky trh s plynom „ešte viac vyrovnal“, uviedla Natasha Fieldingová, vedúca oddelenia stanovovania cien plynu v Európe v spoločnosti Argus.

„To znamená, že zmeny počasia môžu mať dramatický vplyv na ceny, keďže obchodníci zohľadňujú dodatočné nároky na podzemné zásobníky,“ povedala. Predpovede teraz poukazujú na „súčasné chladné obdobia v Európe a v niektorých častiach severovýchodnej Ázie od konca tohto týždňa“, dodala s tým, že Európa bude musieť „ešte viac súťažiť“ o dodávky skvapalneného zemného plynu.

Obchodná vojna dodávky neovplyvní

Trh s ním sa pripravuje na ďalšie zmeny po tom, ako Čína oznámila odvetné 15-percentné clo na dovoz amerického skvapalneného plynu. Reagovala tak na desaťpercentné clo prezidenta Donalda Trumpa na všetok čínsky tovar vstupujúci do Spojených štátov.

Fieldingová uviedla, že prepukajúca obchodná vojna vyvolá „reorganizáciu“ obchodných tokov, pričom sa očakáva, že čínski kupujúci budú predávať svoj zmluvne dohodnutý americký skvapalnený zemný plyn na iné trhy, ale je nepravdepodobné, že by to ovplyvnilo dodávky do Európy.

„Európa v súčasnosti pohodlne priťahuje veľkú väčšinu dodávok amerického skvapalneného zemného plynu bez ohľadu na clá na dovoz amerického skvapalneného zemného plynu z Číny,“ povedala, aktuality.sk

X X X

V Iráne v deň výročia islamskej revolúcie kritizovali nielen Donalda Trumpa, ale i Elona Muska

 Prezident Iránu obvinil Donalda Trumpa zo snahy dostať Irán „na kolená“.

Desaťtisíce Iráncov si v pondelok pripomenuli 46. výročie islamskej revolúcie z roku 1979. Tieto zhromaždenia boli prvými, odkedy sa prezident USA Donald Trump vrátil do Bieleho domu a spustil kampaň „maximálneho tlaku“ na Teherán, informovala agentúra AP, píše TASR.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vo svojom prejave v Teheráne obvinil prezidenta USA Donalda Trumpa zo snahy dostať Irán „na kolená“. Poukázal na to, že Trump síce hovorí, že chce rokovať s Iránom, ale potom „podpisuje memorandum“ a v ňom „všetky sprisahania, ktoré majú zraziť našu revolúciu na kolená“.

Ide o reakciu na memorandum zo 4. februára, ktorým Trump obnovil tvrdú politiku Spojených štátov voči Iránu s cieľom zabrániť mu vo vývoji jadrovej zbrane a zastaviť iránsky export ropy.

 Ľudia v Teheráne v pondelok na demonštrácii niesli vlajky, balóny a transparenty s protiamerickými a protiizraelskými heslami. Mali aj fotografie duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach. Iránska armáda vystavila na Námestí slobody repliky niektorých svojich balistických striel.

Demonštranti pálili americké a izraelské vlajky , a protestovali

Demonštranti na zhromaždeniach už tradične pálili americké i izraelské vlajky. Terčom ich nespokojnosti bol okrem Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahu aj americký miliardár Elon Musk, ktorému Trump vo svojej administratíve zveril ministerstvo pre efektivitu vlády.

Výročie pádu Mohammada Rezu Pahlavího, podporovaného Američanmi, a vytvorenia iránskej šiitskej teokracie sa koná v období hlbokej neistoty z budúceho vývoja v Iráne.

Tohtoročné oslavy sú zároveň prvými od nástupu Masúda Pezeškijána v júli 2024 do funkcie iránskeho prezidenta, kde vystriedal Ebráhíma Raísího, ktorý v máji 2024 zahynul pri havárii vrtuľníka.

Iránska štátna televízia, ktorá vysiela reportáže zo spomienkových zhromaždení, vyzýva ľudí na aktívnu účasť. Veľká časť obyvateľstva je však k oslavám ľahostajná. Výročie revolúcie je v Iráne sviatkom, školy a úrady sú zatvorené.

  Islamská revolúcia sa v Iráne začala rozsiahlymi nepokojmi proti vláde Mohammada Rezu Pahlavího. Vtedajší panovník utiekol z Iránu v januári 1979. Ajatolláh Rúholláh Chomejní sa potom vrátil z exilu vo Francúzsku. Svetská vláda padla 11. februára 1979 po dňoch masových demonštrácií a konfrontácií medzi demonštrantmi a bezpečnostnými silami. V apríli 1979 si Iránci odhlasovali islamskú republiku – šiitskú teokraciu s Chomejním ako najvyšším vodcom krajiny.

Spojené štáty dovolili zosadenému iránskemu vladárovi vstup na svoje územie a smrteľne chorý na rakovinu podstúpil v New Yorku liečbu. V Iráne to vyvolalo veľký hnev, ktorý v novembri 1979 viedol k obsadeniu amerického veľvyslanectva militantnými študentmi a únosu tamojších diplomatov. Následná 444 dní trvajúca rukojemnícka kríza odštartovala nepriateľstvo medzi oboma krajinami, aktuality.sk

X X X

 Zomrel 28-ročný muž, ktorého v centre Gelnice podpálilo dieťa

V nemocnici zomrel muž, ktorý bol v nedeľu hospitalizovaný s rozsiahlymi popáleninami po tom, čo ho poliali neznámou látkou a zapálili. Podpálilo ho zrejme dieťa. Polícia v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre zločin ublíženia na zdraví.

K udalosti došlo pred jedným z gelnických obchodných centier. Policajti vypočuli niekoľko osôb, ktoré sa v čase, keď došlo k skutku, nachádzali v jeho blízkosti. Nakoľko išlo o maloletých, vypočutí boli za prítomnosti zákonného zástupcu a pracovníka sociálnej kurately.

„Dvadsaťosemročný muž utrpel rozsiahle popáleniny, keď mu maloletá osoba podľa doterajších zistení úmyselne podpálila oblečenie,“ spresnila polícia s tým, že táto maloletá osob nie je trestne zodpovedná.

 Ako vyplýva z vyjadrení hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenky Ivanovej, jedno z prítomných detí malo k mužovi pristúpiť odzadu s otvoreným zapaľovačom. Manipulácia s ním sa mu však vymkla spod kontroly a v zadnej časti postavy podpálilo mužov odev.

Napádajú ľudí v tme a odzadu, za útoky zbierajú body. Spišskú Novú Ves terorizuje detský gang

„Aj napriek snahe oheň uhasiť sa to maloletej osobe nepodarilo a oheň sa tak rýchlo rozšíril po celom oblečení,“ vysvetlila. Následkom toho zhorelo celé oblečenie, ktoré mal muž na sebe a utrpel pri tom rozsiahle popáleniny na takmer celom povrchu tela. Leteckí záchranári ho do nemocnice transportovali vo veľmi vážnom stave.

Prípad vyšetruje kriminálna polícia v Spišskej Novej Vsi.

 Denník Korzár napísal, že obeť tragédie bola podľa svojho príbuzného mentálne postihnutá. Príbuzný tiež tvrdil, že muža zapálili na ulici dievčatá a že prípad zaznamenala kamera mestskej policie,/ agentury/

X X X 

Vláda si požičia peniaze od ľudí. Kamenický prezradil, koľko si môžete na štátnych dlhopisoch zarobiť

Ľudia si budú môcť dlhopisy bez rizika kúpiť už čoskoro. Cenné papiere začne štát predávať už na začiatku marca a banky ich budú ponúkať len do konca mesiaca či dovtedy, kým ich investori nevykúpia. Známe je už aj to, koľko je možné pri jednotlivých typoch obligácií, ktoré vydáva štát, zarobiť.

 Ak zainvestujete do dlhopisov s názvom Investor, ktoré majú splatnosť dva roky (ide o termín, dokedy štát musí vrátiť ľuďom peniaze) ročný výnos bude na úrovni troch percent. Cenné papiere Patriot so splatnosťou štyri roky majú výnos 3,3 percenta ročne.

Pozrime sa teda na to, koľko môžete pri kúpe obligácie od štátu zarobiť. Minimálna suma, ktorú je možné zainvestovať, je tisíc eur. V prípade dlhopisov Investor predstavujú tri percentá za rok z tejto sumy 30 eur, po dvoch rokoch tak budú úroky predstavovať 60 eur a štát vám celkovo vráti 1 060 eur. Ak si kúpite dlhopisy Patriot, výnos po štyroch rokoch bude vo výške 132 eur.

 Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek zdôrazňuje, že investorom sa môže stať každý, kto má nasporené nejaké peniaze. Podľa neho je ideálna suma, za ktorú by mali ľudia cenné papiere kupovať, 4– či 5-tisíc eur. Ak si kúpite obligácie Investor za 5-tisíc eur, po dvoch rokoch zarobíte 300 eur. V prípade, že sa rozhodnete zadovážiť si cenné papiere Patriot, za štyri roky bude váš zisk 660 eur.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pripomenul, že zisky nebudú podliehať daniam ani odvodom a ľudia za ne nemusia platiť ani žiadne poplatky. „Človek, ktorý si takýto produkt kúpi, nebude musieť podávať žiadne dodatočné daňové priznanie,“ dodal financmajster.

Keďže produkty zdanené nebudú, podľa Kamenického sa čistý zisk vo výške troch percent vyrovná hrubému výnosu vo výške 3,7 percenta pri iných typoch finančných nástrojov. Čistý zisk pri dlhopisoch Patriot sa potom vyrovná hrubému výnosu okolo štyroch percent pri iných produktoch.

Celkový objem dlhopisov, ktoré bude štát predávať, je 400 miliónov eur – v každom type po 200 miliónov eur. Ak však ľudia budú mať o tieto produkty veľký záujem a rýchlo sa vykúpia, vláda plánuje tento objem navýšiť o ďalších 100 miliónov eur.

Známe je aj to, že agentúra pre riadenie dlhu udelila mandát piatim slovenským bankám, ktoré môžu štátne dlhopisy predávať. Konkrétne ide o ČSOB, Slovenskú sporiteľňu, Tatra banku, UniCredit Bank a VÚB.

Alternatíva oproti bežným účtom

Minister Kamenický už dlhodobo hovorí, že cenné papiere od štátu budú určené pre každého občana. Zároveň majú byť alternatívou pre ľudí, ktorí majú svoje peniaze odložené na bežnom účte, kde sa vôbec nezhodnocujú. Slováci pritom majú na bežných účtoch približne 49 miliárd eur.

Pre potenciálnych investorov môže byť zaujímavé to, že výnos budú mať dopredu garantovaný a o svoje peniaze neprídu, keďže štátne dlhopisy patria medzi najmenej rizikové investície. K pozitívam patrí aj to, že aspoň čiastočne môžu peniaze ochrániť pred infláciou – rozhodne viac ako v prípade, ak vám len tak ležia na bežnom účte.

 Napríklad za celý minulý rok sa inflácia podľa Štatistického úradu SR dostala na priemernú úroveň 2,8 percenta. Ak by rovnaká miera zdražovania zostala aj v ďalších rokoch, zisky vo výške 3 či 3,3 percenta by mierne predbehli infláciu.

Zdražovanie sa však už v januári tohto roka zrýchlilo nad úroveň štyroch percent. „Inflácia by sa mala u nás doma počas väčšej časti roka udržať nad hladinou 4 percent,“ doplnil hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. To by znamenalo, že výnos zo štátnych produktov nedokáže v plnej miere pokryť ani zdražovanie.

Menšia miera rizikovosti štátnych dlhopisov zároveň môže znamenať aj nižšie zisky. Znamená to, že ak investujete napríklad do rizikovejších akcií, môžete zarobiť viac no o svoje peniaze môžete aj prísť. To, či sa vám teda oplatí nakúpiť si cenné papiere štátu, záleží najmä na vašej ochote riskovať.

Pomoc pre štát

Vláda chce ľudí na kúpu dlhopisov nalákať okrem nezdaneného zisku aj na to, že svojím rozhodnutím podporia krajinu, v ktorej žijú. Platí, že občania budú cenné papiere vlastniť bez akýchkoľvek poplatkov, no získa na tom aj štát. Ak si totiž peniaze vláda požičia od ľudí, vyjde ju to lacnejšie ako na finančných trhoch.

Štátne dlhopisy sú postavené na myšlienke, že občania budú veriteľmi sami sebe. „Ľudia sú tí, ktorí platia dane, z ktorých sa potom vyplácajú úroky a splácajú tieto dlhopisy,“ priblížil ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho by preto bolo vhodné investovať do takých projektov, ktoré ponúkajú prirodzenú mieru návratnosti. „To môžeme veľmi ťažko povedať o slovenských diaľniciach,“ dodal analytik.

Dôležité tak bude to, na aké projekty napokon vláda použije peniaze, ktoré si takýmto spôsobom od ľudí požičala. Ak by totiž tieto finančné prostriedky smerovali napríklad na stavbu ciest, výnosy z dlhopisov by sa museli hradiť z iných zdrojov – cesty totiž zisky pravdepodobne vytvárať nedokážu.

Vláda tak bude pravdepodobne prostredníctvom týchto prostriedkov kryť štátny dlh. Tento nástroj preto chváli aj opozičná strana SaS, ktorá tvrdí, že štátne cenné papiere navrhovala ako jeden z nástrojov na diverzifikáciu dlhu. Podpredseda strany Marián Viskupič v tejto súvislosti hovorí, že dlhopisy pre ľudí umožnia občanom bezpečne investovať svoje úspory a zároveň podporia stabilitu verejných financií. Zároveň platí aj to, že vyplatené úroky zostanú v slovenskej ekonomike.

 Opozičný poslanec však dodal, že vláda podľa neho doteraz namiesto úspor iba zvyšovala dane pre firmy a občanov. „Transakčnou daňou napodobňujeme Maďarsko a Venezuelu, 24-percentná firemná daň je najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín. Vyspelé krajiny daň z cukru už rušia, minister Kamenický ju zavádza,“ podotkol Viskupič.

Zavedenie štátnych obligácií môže prispieť aj k celkovej podpore investovania u nás. „Hlavným cieľom je podpora kapitálového trhu, mohol by to byť impulz, aby sa rozhýbali aj ďalšie investície,“ povedal už skôr Bytčánek z agentúry pre riadenie dlhu./agentury/

X XX

Rakúšania majú ‘zásadný‘ problém: Riešia nové záchody na diaľniciach

Tzv. „turecké záchody“ nájdete od Strednej Ázie cez Afriku až po Francúzsko, Taliansko a Turecko. Najnovšie sa rozširujú na rakúskych diaľniciach.

 Týmto piktogramom obohatil ASFINAG „toaletné menu“ na rakúskych diaľniciach.

Vraj sú hygienickejšie a vyžiadali si ich samotní cestovatelia – tak rakúska Správa a údržba diaľnic (ASFINAG) vysvetľuje rozhodnutie budovať na čoraz väčšom počte odpočívadiel a parkovísk tzv. „turecké toalety“. Príspevky na sociálnej sieti pod touto informáciou však ukazujú, že samotných Rakúšanov táto iniciatíva vôbec nenadchla.

Toaletný štandard z južnej Európy skutočne čoraz viac (a čoraz hlbšie) preniká aj do Rakúska: „V prípade tzv. ‚tureckých záchodov‘ sa (o ich umiestnení, pozn. redakcie) rozhoduje až po konzultácii s oddelením údržby diaľnic, či sa na konkrétnom odpočívadle namontuje takéto alebo normálne WC. Naše odpočívadlá čistíme v priemere päťkrát denne. Navyše – v miestnosti je vodovodná prípojka s hadicou pre osobnú hygienu. Samozrejme, môžete ju použiť aj na to, aby toto WC bez sedadla bolo naozaj čisté,“ povedala pre Kärnten ORF, regionálnu stanicu rakúskeho verejnoprávneho rozhlasu a televízie, Elfriede Mayrerová, zodpovedná za výstavbu diaľničných odpočívadiel. Doplnila, že ich budovanie má aj zdravotný aspekt, pretože podľa odborníkov ide z hľadiska pohybu čriev pri vyprázdňovaní o najzdravšiu polohu.

 Na väčšine odpočívadiel je tento typ toaliet inštalovaný ako ďalší a nenahrádza klasické WC. Napríklad na Tauernskej diaľnici (A10) na odpočívadle Wolfsberg sú vedľa seba toalety pre osoby so zdravotným postihnutím, mužov, ženy, samostatné pisoáre a „turecké“ toalety.

Podľa Mayrerovej majú na tento typ toaliet dobrú spätnú väzbu. „V každom prípade boli zahrnuté do nášho štandardného plánovania kvôli potrebe, ktorá sa objavila najprv v regiónoch južného Rakúska. Ale keďže tranzitná doprava je absolútne medzinárodná, už sa nezameriavame výlučne na južné alebo východné regióny, ale zavádzame tento typ toaliet po celom Rakúsku,“ doplnila.

V komentároch na sociálnych sieťach však prevažujú skôr negatívne reakcie typu: „Rakúsko sa posúva stále viac a viac späť do stredoveku“, resp. „Nechcem sa pri potreb os..ť päty“. Pragmatickejšie rozmýšľajúci diskutujúci vyjadrujú obavy, či starší ľudia budú ochotní a fyzicky schopní tento typ toaliet používať. Zatiaľ však platí to, že všade na diaľniciach, kde sa nainštaluje „turecká toaleta“, by mala zostať prístupná aj klasická./agentury/

X X X

 Európa smeruje k novej kríze. Ceny plynu stúpajú, zásoby klesajú

Ceny zemného plynu v Európe vyskočili na dvojročné maximum a Európa balansuje na pokraji novej energetickej krízy. Uviedla to v pondelok agentúra Bloomberg, ktorá poukázala na klesajúce zásoby plynu v zásobníkoch.

Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v marci sa v pondelok zvýšila o 5,4 % na 58,75 eura za megawatthodinu (MWh). To je najvyššia cena plynu od februára 2023. Obavy z ďalšieho vývoja rastú aj preto, že Európa sa v poslednom období v dôsledku počasia nemôže spoľahnúť na alternatívne zdroje energií, ako napríklad veternú energiu. Počas tejto zimy je menej veterných dní, navyše, počasie je v niektorých oblastiach Európy chladnejšie a k tomu sa ešte pridáva ukončenie tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu. To všetko prinútilo európske štáty zvýšiť odber zo zásobníkov.

Zásobníky sú momentálne naplnené na menej než 50 %. To je najnižší objem pre toto obdobie za posledné dva roky. Podľa údajov Bloombergu naplnenosť zásobníkov dosahuje 49 %, zatiaľ čo vlani v tomto období to bolo 67 %.

 „Strata väčšiny dodávok ruského plynu za posledné tri roky spôsobila, že pri krátkodobom nedostatku suroviny, zvýšenom dopyte po skvapalnenom zemnom plyne (LNG) v Ázii a zmenách počasia sú európske trhy s plynom náchylnejšie na cenové šoky,“ povedal analytik Bloomberg Intelligence Patricio Alvarez.

Podľa mesačnej správy poradenskej spoločnosti ICIS by spotreba plynu v Európe mala vo februári vzrásť medziročne o 17 %. Dôvodom je už teraz vyšší dopyt firiem aj domácností, navyše, zima ešte nekončí. Severozápadná Európa čaká v najbližších dňoch mrazivé počasie, ktoré pravdepodobne ešte viac zvýši dopyt po kúrení a opäť zredukuje zásoby plynu. To sa odrazí na ďalšom vývoji cien suroviny.

„Riziko, že Európska únia bude mať na jar mimoriadne nízke zásoby plynu, sa v posledných týždňoch zvýšilo,“ povedal Arne Lohmann Rasmussen, hlavný analytik Global Risk Management.

Napätie zvyšuje aj najbližšia letná sezóna údržby ťažobných zariadení v Nórsku, ktorá tiež môže obmedziť dodávky plynu. Trhy okrem toho pozorne sledujú dôsledky prípadných amerických dovozných ciel a následných recipročných opatrení, ktoré môžu predražiť dovoz LNG, ako aj diskusie o ruských dodávkach, keďže niektoré krajiny strednej Európy presadzujú návrat tranzitu suroviny cez územie Ukrajiny./agentury/

X X X

Tieto potraviny zvyšujú riziko úmrtia a vážne poškodzujú zdravie, potvrdila to veľká nová štúdia. Delia sa do 4 skupín, ktorá je najnebezpečnejšia?

Stravovacie návyky najmä v modernej spoločnosti sa za posledné desaťročia radikálne zmenili. Ultraspracované potraviny do veľkej miery nahrádzajú tie tradičné, minimálne spracované. A to najmä v bohatých regiónoch. O rizikách takéhoto stravovania vieme už dlho. Nová štúdia je však najväčšia, aká zatiaľ na túto tému vyšla a jej výsledky sú alarmujúce.

 Výskumníci preskúmali súvislosť medzi úrovňou spracovania potravín a úmrtnosťou. Zamerali sa najmä na dopady ultraspracovaných potravín na zdravie. Štúdiu publikovali v prestížnom časopise The Lancet Regional Health – Europe.

Podľa vedcov predstavujú ultraspracované potraviny významnú časť denného príjmu, a to najmä v krajinách s vysokými príjmami. Tento druh potravín predstavuje 25 až 60 percent prijatých kalórií. Vedci zistili prepojenie s nepriaznivými zdravotnými dôsledkami – zvýšeným rizikom rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky 2. typu a predčasnej smrti.

Čítajte viacProblémy so zubami má viac ako tretina detí. Ohrozené je tým aj ich jedenie či reč. Dôvod je jasný„Táto štúdia poskytuje nové dôkazy o potenciálnom vplyve stravovacích návykov podľa stupňa priemyselného spracovania potravín na riziko úmrtia. Konkrétne konzumácia ultraspracovaných potravín môže zvýšiť riziko úmrtia na choroby obehového systému, cerebrovaskulárne choroby, ischemickú chorobu srdca, tráviace choroby a Parkinsonovu chorobu. Podpora konzumácie neupravených a menej spracovaných potravín a odrádzanie od vysoko spracovaných potravín v diétach môže byť prospešná pre zdravie,“ uvádzajú vedci v závere štúdie.

 Z Európskej prospektívnej štúdie o rakovine a výžive (EPIC), ktorá zahŕňa 428 728 účastníkov z viacerých európskych krajín. Účastníci boli sledovaní takmer 16 rokov, počas ktorých sa zbierali podrobné informácie o faktoroch, ako je stravovací príjem, úmrtnosť a zdravotné výsledky. Každých niekoľko rokov vedci zaznamenávali ich zdravotný stav. Štúdia vylúčila osoby, ktoré už na začiatku štúdie mali potvrdenú niektorú z diagnóz ako rakovina, kardiovaskulárne ochorenia, mŕtvica, angína alebo cukrovka. .

Potraviny boli rozdelené na štyri skupiny, označené ako Nova 1 až Nova 4:

Nova 1 – voda, domáci vývar, káva, čaj, ovocné šťavy a smoothie, mlieko, biely jogurt, ovocie, zelenina, červené mäso, ryby, hydina, morské plody, obilniny a múka, zemiaky, cestoviny, huby, strukoviny, orechy, semená, vajcia

Nova 2 – cukor, rastlinné oleje, živočíšne tuky, kuchynská soľ,

Nova 3 – pivo, víno, kondenzované mlieko, biely sladený jogurt, zavárané ovocie, solené, údené či konzervované mäso a ryby bez aditív, strúhanka, remeselné pečivo, dezerty z vaječných bielok, chlieb – domáci alebo z pekárne, konzervovaná zelenina a iné rastlinné potraviny, konzervované strukoviny, orechové maslá, solené orechy, domáce omáčky – sladké aj slané

Nova 4 – destiláty, instantné a konzervované polievky, sladené nealkoholické nápoje, nealkoholické verzie alkoholických nápojov, nápoje v prášku, nutričné prášky a nápoje, sladkosti, mliečne dezerty a nápoje, zmrzlina, nanuky, mrazené jogurty, priemyselné dezerty, priemyselný syr, spracované mäsové výrobky, raňajkové cereálie, keksíky, koláče, pizza, hotové jedlá, solené snacky, balený chlieb, plnené cestoviny, zemiakové produkty, margaríny, alternatívy mliečnych a mäsových výrobkov, omáčky a dressingy

Práve štvrtá skupina, ultraspracované potraviny, je najväčším problémom pre naše zdravie. Podľa výskumu zvyšujú riziko úmrtia zo všetkých príčin. Rastie tiež riziko úmrtia na choroby obehového systému, vrátane ischemickej choroby srdca a cerebrovaskulárnych ochorení, ako aj z tráviacich chorôb a Parkinsonovej choroby.

Riziko úmrtia súvisiaceho s chorobami obehového systému vzrástlo o 9 percent, úmrtnosť súvisiaca s tráviacimi chorobami vzrástla o 12 percent. Zaznamenaný bol aj výrazný 23-percentný nárast rizika úmrtí na Parkinsonovu chorobu.

Výskumníci tiež skúmali účinky substitúcie stravy a zistili, že nahradenie iba 10 percent ultrspracovaných potravín nespracovanými alebo minimálne spracovanými potravinami bolo spojené so značným znížením rizika úmrtnosti.

Lekár radí, oblúkom sa im vyhnite

Gastroenterológ Ondrej Holička vysvetľuje, že ultraspracované potraviny sú priemyselne upravené za účelom predĺženia trvanlivosti alebo zmeny ich prirodzených vlastnosti. „Inými slovami, obsahujú prísady, ktoré v bežnej kuchyni nenájdete – konzervanty, cukry, arómy, sladidlá. Pri pravidelnej konzumácií majú negatívny dopad na celkové zdravie a hlavne zdravie gastrointestinálneho traktu,“ podčiarkol lekár.

„Zistilo sa, že tieto potraviny výrazne menia skladbu črevnej mikroflóry. Zväčša tieto potraviny neobsahujú vlákniny, respektíve jej majú veľmi málo, zvyšujú priepustnosť črevnej steny, vzniká tzv. „leaky gut“ čo spôsobuje mikroskopický zápal v stene čreva. Tieto potraviny hrajú významnú úlohu pri vzniku autoimunitných zápaloch tráviaceho traktu a to ulceróznej kolitídy a Crohnovej choroby,“ objasňuje ďalej Holička.

„Taktiež sa zistilo že konzervanty obsahujúce dusitany (E250) v spracovanom mäse výrazne zvyšujú pravdepodobnosť vzniku karcinómu čreva. V neposlednom rade tieto potraviny stimulujú tvorbu kyseliny v žalúdku a zhoršujú príznaky gastroezofageálneho refluxu a vzniku vredového ochorenia gastroduodena. Najlepšie je sa týmto potravinám oblúkom vyhnúť,“ radí gastroenterológ Holička/agentury/

X X X

Aké sú ceny za lyžovanie? Stačí 100 eur pre rodinu na deň bez ubytovania? +cenník v najznámejších lyžiarskych strediskách

Lyžovačka nie je zďaleka lacná záležitosť. Štvorčlenná rodina za deň lyžovačky minie sto eur, ani sa nenazdá, víkend s ubytovaním vyjde ešte drahšie. I keď, samozrejme, závisí to od strediska. Prinášame vám prehľad 10 najznámejších.

Lyžovačka na Zochovej chate

Jasná

Ceny závisia od toho, či kupuje on-line, priamo v stredisku alebo pri samoobslužnom termináli. Najlacnejší je on-line, kde celodenný lístok stojí 65 eur, päťdňový 300 eur. Dieťa môže lyžovať za 46 eur za deň, päť dní za 210 eur. Seniorské lístky stoja 52 eur na deň a 240 eur na päť dní.

Štrbské pleso

Aj tu je najlacnejší on-line nákup. Jednodňový lístok pre dospelého vyjde na 52 eur, päťdňový 224 eur. Za dieťa zaplatíte 38 eur za deň, za päť dní 164 eur. Seniori majú lístky za 46 eur na deň, resp. 197 eur na päť dní.

Bachledova dolina

Tu si môžete kúpiť najlacnejší lístok na štyri hodiny, a to za 41 eur. Celodenná lyžovačka vyjde dospelého len o štyri eurá drahšie, teda 45 eur. Päťdňový lístok stojí 195 eur. Deti a seniori majú rovnaké ceny – 38 eur na štyri hodiny, 42 eur na deň a 182 eur na päť dní.

Mýto pod Ďumbierom

Cez internet kúpite štvorhodinový lístok o 4 eurá lacnejšie než v pokladni, a to za 34 eur. Celodenný stojí 36 eur a päť dní lyžovačky vyjde na 167 eur, v čom je započítaná aj možnosť dvakrát si zalyžovať večer. Deti do 12 rokov lyžujú za 24 eur počas štyroch hodín, za 27 eur počas dňa a za 115 eur počas piatich dní. Seniori a mládež si musia kúpiť štvorhodinový lístok za 31 eur, jednodňový lístok za 33 eur a päťdňový za 147 eur.

Donovaly

Štyri hodiny lyžovačky tu stoja 37 eur pri on-line nákupe, deň 39 eur a päť dní 185 eur. (V pokladni sú ceny vyššie, päťdňová lyžovačka stojí 210 eur a štyri hodiny 41 eur.) Detský lístok stojí 27 eur na štyri hodiny, celodenný 29 eur a päťdňový 140 eur on-line. Seniori a juniori platia 32 eur za štyri hodiny, 34 eur za deň a 160 za päť dní.

 Kubínska hoľa

Ceny lístkov závisia od toho, v aký deň lyžujete. Pohybujú sa od 29 až po 38 eur na deň pri on-line nákupe, za päť dní je to od 125 do 154 eur. Pre deti sú ceny od 17 do 22 eur za deň, za päť dní zaplatia od 85 do 88 eur, tiež podľa termínu. Dôchodcovia lyžujú za deň od 21 po 29 eur, za päť dní od 100 do 117 eur. Lístky možno aj skombinovať, ak napríklad si kúpia lístok dvaja dospelí a dve deti, za deň lyžovačky zaplatí rodina od 92 do 122 eur, podľa dátumu.

Vrátna

Štvorhodinový lístok pre dospelého stojí v eshope 32 eur, jednodňový 37 eur. Za päť dní lyžovačky zaplatíte 155 eur. Dieťa tu môže lyžovať za 24 eur počas štyroch hodín, počas dňa za 26 eur. Za päť dní dá za lístok 109 eur. Seniorský štvorhodinový lístok stojí 27 eur, celodenný 31 eur a päťdňový 130.

Barbora, Vyšná Boca

Zakúpiť tu možno už dvojhodinový lístok, a to za 18 eur pre dospelého a za 15 eur pre dieťa či seniora. Štyri hodiny lyžovačky vyjdú na 28, resp. 22 eur, deň na 32 a 26 eur. Päťdňový lístok stojí 135 a 108 eur. Štvorčlenná rodina tu môže lyžovať za 95 eur za deň.

Vyšné Ružbachy

Tri hodiny lyžovačky stoja dospelého 19 eur, celodenný lístok vyjde na 26 eur. Dieťa za tri hodiny zaplatí 16 eur, za deň 22 eur. Rodinný skipass štvorčlennú rodinu stojí 88 eur.

Levočská dolina

Hodinový lístok pre dospelého stojí 15 eur, dieťa 13 eur. Za tri hodiny lyžovačky zaplatí dospelý 27 eur, dieťa 23 eur. Deň lyžovačky tu stojí 35 eur pre dospelého a 31 pre dieťa. Seniori lyžujú za 14 eur na hodinu, 25 eur na tri hodiny a za 33 eur na deň. Päťdňová lyžovačka vyjde dospelého 85 eur, dieťa 75 eur a seniora 80 eur./agentury/

X X X

V Mníchove očakávajú Zelenského i zástupcov ruskej opozície a mimovládok

Cieľom konferencie je dosiahnuť pokrok v mieri na Ukrajine.

Organizátori Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) v pondelok potvrdili, že sa na nej očakáva osobná účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ako aj viceprezidenta USA J. D. Vancea, ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia a vyslanca USA pre vojnu Ruska proti Ukrajine Keitha Kellogga. Podľa agentúry AFP o tom na tlačovej konferencii v Berlíne informoval predsedajúci MSC Christoph Heusgen, píše TASR.

Osobná účasť Zelenského umožní rozhovory s predstaviteľmi kľúčových spojencov Kyjeva, uviedol Heusgen. Vyjadril nádej, že konferencia v Mníchove prispeje k dosiahnutiu pokroku, pokiaľ ide o mier na Ukrajine. Vyslovil predpoklad, že tieto rokovania sa uskutočnia skôr v kuloároch MSC.

Podľa Heusgena je nateraz otvorené, či bude na konferencii oznámený mierový plán pre Ukrajinu. Heusgen si však je istý, že „konferencia (v Mníchove) bude využitá na to, aby sme videli kontúry takéhoto plánu.“ Zárukou pre tento jeho optimizmus je prítomnosť emisára Kellogga.

Konferencia v Mníchove sa uskutoční krátko pred tretím výročím vojny, ktorú 24. februára 2022 rozpútalo Rusko voči Ukrajine, a bude zrejme jednou z prvých príležitostí, keď predstavitelia novej administratívy USA budú môcť hovoriť priamo so zástupcami Ukrajiny.

Prezident USA Donald Trump počas svojej kampane opakovane sľuboval rýchle ukončenie vojny na Ukrajine, ale o tom, ako to chce dosiahnuť, povedal len málo.

Ruskí predstavitelia oficiálne nebudú prítomní na konferencii

Očakáva sa, že Trumpov viceprezident Vance vystúpi v Mníchove s prejavom v piatok, ozrejmil Heusgen. Dodal, že na konferencii nebudú oficiálni predstavitelia ruskej vlády. Podľa Heusgena „nikto neprejavil prianie“, aby prišli. Organizátori však „pozvali Rusov z mimovládnych organizácií, z opozície, z Ruska aj z exilu“.

Mníchovská bezpečnostná konferencia patrí k najprestížnejším stretnutiam svojho druhu. Zúčastňujú sa na nej politici, predstavitelia armád, hospodárstva a neziskových organizácií. Zameriava sa na aktuálne otázky medzinárodných vzťahov a bezpečnostnej politiky. Koná sa vždy vo februári. Prvá konferencia bola v roku 1963./aktuality.sk