Sovensko opäť pod paľbou nemeckého kancelára. Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok vyčítal Slovensku, že blokuje nové sankcie EÚ proti Rusku. Zároveň vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zostal s Európou a pokračoval v podpore Ukrajiny. Premiér SR Robert Fico v reakcii uviedol, že je pripravený diskutovať s Merzom o 18. sankčnom balíku voči Rusku.

  Na medzinárodnej konferencii v Ríme Merz zdôraznil, že podpora EÚ pre Kyjev je „neochvejná“. Poznamenal tiež, že sa pripravuje nový balík sankcií proti Rusku. „Chýba už len jeden členský štát, ktorý by s tým súhlasil. Naliehavo preto žiadam Slovensko a jeho premiéra, aby prestali blokovať schválenie,“ povedal Merz podľa AFP.

Nemecký kancelár adresoval odkaz aj Washingtonu a Trumpovi. Žiadal aby „zostali s Európanmi“ a vyzdvihol spoločné snahy a záujmy pri „dosahovaní stabilného politického poriadku vo svete“. „My sa nikdy nevzdáme,“ odkázal Merz ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

 Merz vystúpil na dvojdňovej konferencii venovanej obnove Ukrajiny. Jej cieľom je zmobilizovať politickú podporu a podporu súkromného sektora napriek stále pokračujúcej vojne na Ukrajine.

Americká podpora pre Ukrajinu sa od januárového nástupu Trumpa do funkcie dostala pod drobnohľad, keďže sa šéf Bieleho domu v snahe dosiahnuť mierovú dohodu na Ukrajine obrátil na Moskvu. Tento týždeň však po telefonáte s ruským prezidentom vyhlásil, že Putin hovorí v súvislosti s Ukrajinou „samé hlúposti“. Trumpova kritika prišla deň po oznámení, že pošle Ukrajine viac zbraní, ktoré pôvodne plánoval obmedziť.

   Fico je pripravený diskutovať

Premiér SR Robert Fico je pripravený sa kedykoľvek stretnúť s nemeckým kancelárom, aby vyriešili otázku 18. sankčného balíka proti Ruskej federácii. Vo štvrtok to uviedol Fico na sociálnej sieti v reakcii na výzvu Merza slovenskej vláde, aby prestala blokovať prijatie tohto balíka.

„Vláda SR je pripravená podporiť tento sankčný balík, hoci nezmení nič na vojenskej prevahe ani na ekonomickej výkonnosti Ruskej federácie. Dovtedy však musí Slovensko dostať jasné garancie, nie politické prísľuby, že jeho energetická bezpečnosť a cenová dostupnosť energií nebude ohrozená ideologickým návrhom Európskej komisie zastaviť od 1. januára 2028 dovoz ruského plynu,“ spresnil Fico.

K dohode o takýchto garanciách podľa neho doteraz nedošlo. Vláda oceňuje snahu Európskej komisie nájsť riešenie, ale odmieta rokovať pod tlakom. Zdôraznil, že na Slovensku pôsobí 900 nemeckých firiem, preto aj nemeckej vláde by malo záležať na tom, aby po 1. januári 2028 mala SR dostatok plynu za rozumné ceny.

 Litovský minister: Slovensku treba povedať, že vetovať sankcie je neprijateľné

Rozhodnutie Slovenska vetovať 18. sankčný balík EÚ voči Rusku je neprijateľné a poľutovaniahodné, vyhlásil vo štvrtok litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys. Vyjadril presvedčenie, že tieto sankcie by boli skutočnou pákou na Moskvu, ale SR tento balík teraz „drží ako rukojemníka“, informovala stanica LRT.

 „Mali by sme Slovensku otvorene povedať, na chodbách aj v súkromných rozhovoroch, že toto je neprijateľné. Toto sú tie najzákladnejšie, najdôležitejšie veci,“ povedal Budrys v nahratom vyhlásení, ktoré vo štvrtok zverejnil jeho rezort.

Litovský šéfdiplomat ďalej označil tento prístup SR ako zlý. Podľa neho nemôže pokračovať, pretože ide na úkor „najdôležitejších záujmov“ krajín EÚ, z ktorých ten najpodstatnejší je teraz zvyšovať tlak na Rusko.

„Pre niektorých je zrejme prvoradým záujmom sebectvo… Je to niečo, čo ide bytostne proti EÚ. Európska únia je postavená na solidarite a považujem za poľutovaniahodné a nešťastné, že niektoré krajiny, v tomto prípade Slovensko, tento princíp podkopávajú,“ dodal šéf litovskej diplomacie./agentury/

 X X X

  Špehovala Zelenského? Európska komisia prepustila tlmočníčku, ktorá si počas rokovania s ukrajinským prezidentom písala poznámky

Európska komisia prepustila tlmočníčku pre obavy z možného narušenia bezpečnosti. Počas dôverného rokovania európskych predstaviteľov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským si údajne robila poznámky, čo je prísne zakázané, informujú Politico a Euractiv.

 Komisia pre portál Politico uviedla, že prijala opatrenia týkajúce sa „incidentu v súvislosti s písaním poznámok“ počas zasadnutia Európskej rady z decembra minulého roka. „V tomto konkrétnom prípade bolo rozhodnuté, že služby danej tlmočníčky už v budúcnosti nebudeme využívať,“ uviedol hovorca eurokomisie.

 Podľa portálu Euractiv.com si ženu pri písaní poznámok všimli českí tlmočníci. Úradníci Komisie následne vstúpili do kabíny, zhabali jej poznámky a tlmočníčku vykázali z budovy.

Písanie poznámok počas rokovaní, na ktorých sa diskutuje o otázkach ako obrana a bezpečnosť, je podľa kódexu eurokomisie prísne zakázané. Pravidlá boli zavedené ako reakcia na obavy zo špionáže.

 Podľa francúzskeho denníka Le Monde, ktorý o prepustení tlmočníčky informoval ako prvý, je tlmočníčka ruského pôvodu a pred niekoľkými rokmi sa presťahovala na Ukrajinu. Má francúzsko-ukrajinské občianstvo a viac ako dve desaťročia pracovala spolu so svojou sestrou ako tlmočníčka na voľnej nohe pre inštitúcie EÚ, francúzske ministerstvá a NATO, upresnil denník.

„Po dôkladnom zvážení faktov eurokomisia prijala primerané opatrenia, aby zabránila zopakovaniu podobného incidentu“, dodal. Vec postúpila belgickým orgánom činným v trestnom konaní. Tie sa k tomu zatiaľ nevyjadrili.

 Brusel bol v posledných rokoch svedkom viacerých vyšetrovaní prípadov údajnej špionáže. Minulý rok Európsky parlament zaviedol viacero opatrení voči vtedajšej lotyšskej europoslankyni Tatjane Ždanokovej po zverejnení správ, že pôsobila ako informátorka ruskej bezpečnostnej služby FSB./agentury/

 X X X

 Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron na štvrtkovom rokovaní prostredníctvom videokonferencie s predstaviteľmi štátov tzv. koalície ochotných vyzvali spojencov, aby Rusko dostali pod ešte väčší tlak vo forme uvalenia nových sankcií s cieľom donútiť ho pristúpiť na prímerie na Ukrajine. Mierové sily na zaistenie tohto prípadného prímeria sú podľa Macrona pripravené na vyslanie.

Koalícia združuje štáty ochotné poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade nastolenia prímeria, s návrhom ktorého Kyjev opakovane súhlasil. Naopak, Rusko prímerie opakovane odmieta s tým, že by Ukrajine iba poskytlo príležitosť skonsolidovať svoje sily, a namiesto toho požaduje trvalé zmluvné riešenie konfliktu so zohľadnením svojich požiadaviek.

„Uplynuli štyri mesiace, odkedy Ukrajina súhlasila s úplným a bezpodmienečným prímerím. (Prezident) Volodymyr Zelenskyj v tejto otázke preukázal skutočné vodcovstvo. Reakcia (ruského prezidenta Vladimira) Putina bola, naopak, úplne barbarská,“ citovala stanica Sky News Starmerovo vyjadrenie z videohovoru, ktorý viedol spolu Macronom z vojenskej základne neďaleko Londýna.

Z Ríma, kde sa od štvrtka koná dvojdňová konferencia o obnove Ukrajiny, sa k nim podľa AFP pripojili talianska premiérka Giorgia Meloniová, Zelenskyj a americkí senátori Lindsey Graham a Richard Blumenthal. Z iných miest sa pridali ďalší európski lídri.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že všetkým partnerom Ukrajiny je zrejmé, že „Rusko blokuje všetky mierové snahy“, a na spojencov rovnako naliehal, aby na Moskvu uvalili ďalšie sankcie.

Podobne francúzsky prezident podotkol, že je potrebné zintenzívniť tlak na Rusko. „Jednoznačne potrebujeme niečo nové… niečo, čo môže zmeniť tlak na ruskú ekonomiku,“ uviedol Macron podľa AFP.

Britský premiér zase vyhlásil, že koalícia ochotných je síce pripravená podporiť budúci mier na Ukrajine, ale ako lídri by mali svoje úsilie presmerovať „od prípravy k mieru k jeho uskutočneniu“. To je podľa neho možné tým, že Putina prinútia sadnúť si k rokovaciemu stolu. „Tento koordinovaný tlak prinesie zmenu,“ dodal Starmer.

V súvislosti s plánom na nasadenie mierových síl na Ukrajine Macron povedal, že je na to pripravený okamžite po začatí prímeria. Starmer dodal, že príslušné návrhy po mesiacoch rokovaní „dozreli“.

Videokonferencia bola prvým rokovaním koalície ochotných od marca. Medzičasom sa totiž členovia koalície nevedeli zhodnúť na potrebe a rozsahu americkej podpory pre zabezpečovacie sily na Ukrajine.

X X X

 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok povedal, že svojmu ruskému kolegovi tlmočil „sklamanie a frustráciu“ USA z nedostatočného pokroku v riešení vojny na Ukrajine.

„Zopakoval som to, čo povedal prezident (Donald Trump), sklamanie aj frustráciu z nedostatočného pokroku,“ povedal Rubio novinárom po stretnutí so Sergejom Lavrovom počas schôdzky Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Malajzii.

Rubio dodal, že Lavrov počas ich stretnutia v Malajzii predložil „novú myšlienku“ o Ukrajine. „Nie je to nový prístup. Je to nová myšlienka alebo nový koncept, ktorý doručím prezidentovi,“ povedal Rubio novinárom. Upozornil však, že to nie je niečo, čo „automaticky vedie k mieru, ale mohlo by to potenciálne otvoriť dvere k nejakej ceste“.

X X X

 Zelenskyj počas rozhovoru s novinármi v Ríme pripustil, že má v úmysle urobiť zmenu na poste ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch. Podľa webu britského denníka The Guardian Zelenskyj zvažuje výmenu Oxany Markarovovej za súčasného ministra obrany Rustema Umerova.

Podľa agentúry Bloomberg Zelenskyj o nahradení veľvyslanca diskutoval aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Dodal, že ak konečné rozhodnutie bude v Umerovov prospech, mohlo by to viesť k zmenám v ukrajinskej vláde. Hlavnou úlohou nového veľvyslanca bude posilniť obranu Ukrajiny proti ruskej agresii, uviedol Zelenskyj.

Agentúra Bloomberg začiatkom tohto týždňa s odvolaním sa na svoj zdroj informovala, že na zozname potenciálnych kandidátov na post veľvyslanca vo Washingtone sú okrem Umerova aj premiér Denys Šmyhaľ, podpredsedníčka vlády Oľha Stefanyšinová a minister energetiky Herman Haluščenko.

Zelenskyj tiež na brífingu v Ríme povedal, že po jeho „konštruktívnych rozhovoroch“ s Trumpom existujú všetky potrebné politické signály o obnovení dodávok vojenskej pomoci zo Spojených štátov. „Teraz pracujeme na úrovni tímov, aby všetko dorazilo na Ukrajinu včas,“ doplnil Zelenskyj.

X X X

 Nočné ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto Kyjev poškodili aj budovu tamojšej vatikánskej nunciatúry. S odvolaním sa na jej vyhlásenie o tom informovala agentúra Reuters. Apoštolský nuncius arcibiskup Visvaldas Kulbokas povedal, že poškodená je strecha a garáž nunciatúr.

Rusko v posledných dňoch zintenzívnilo útoky na susednú Ukrajinu. V stredu proti nej vyslalo viac než 700 dronov, vo štvrtok približne približne 400 a vystrelilo aj 18 rakiet. V Kyjeve v dôsledku nočného útoku zahynuli dve osoby a ďalších 26 utrpelo zranenia. Ľudia z ukrajinskej metropoly hlásili výbuchy v priebehu celej noci.

„Počas ďalšieho útoku na mesto Kyjev… zaznamenala apoštolská nunciatúra škody na svojej hlavnej budove, ako aj na služobných priestoroch,“ uvádza sa vo vyhlásení nunciatúry.

Kulbokas pre portál Vatican News povedal, že bol svedkom toho, ako okolo areálu nunciatúry krúžili drony a počas noci počul aj niekoľko výbuchov.

„Pozbierali sme asi desať pomerne veľkých úlomkov a domnievam sa, že išlo skôr o dron ako o raketu. Našťastie sa nikomu z nás nič nestalo. Ale je, samozrejme, zvláštne zažívať výbuchy v tesnej blízkosti,“ dodal diplomat.

Vatikán udržiava oficiálne diplomatické vzťahy s približne 180 krajinami. Jeho veľvyslanci, zvaní nunciovia, sú podľa Reuters známi tým, že na svojich postoch ostávajú aj počas ozbrojených konfliktov a len zriedkavo sa z miesta svojej misie evakuujú.

X X X

 Británia vo štvrtok oznámila, že koalícia štátov ochotných zaručiť bezpečnosť Ukrajiny po uzavretí prímeria s Moskvou bude mať hlavný štáb v Paríži. V budúcnosti sa plánuje aj zriadenie koordinačnej bunky v Kyjeve.

Tento nový hlavný štáb, ktorý bude dohliadať na všetky taktické a operačné opatrenia, sa po dvanástich mesiacoch presunie do Londýna, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie úradu britského premiéra.

Británia to oznámila po skončení rokovaní premiéra Keira Starmera s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktoré sa konali v rámci jeho štátnej návštevy v Spojenom kráľovstve.

Macron na spoločnej tlačovej konferencii so Starmerom v Northwoode oznámil, že počet príslušníkov spoločnej francúzsko-britskej expedičnej jednotky (Combined Joint Expeditionary Force – CJEF), ktorá má slúžiť ako základ pre budúce medzinárodné sily zaručujúce prímerie na Ukrajine, sa zvýši až na 50.000 vojakov pripravených na zásah vo veľkom rozsahu.

Doplnil, že CJEF sa posúva z úrovne brigády na úroveň armádneho zboru s kapacitou umožňujúcou nielen nasadenie vo veľkej operácii, ale aj zapojenie ďalších európskych krajín a prepojenie tejto štruktúry s NATO.

Lídri koalície ochotných, ktorých stretnutie sa konalo vo štvrtok v hybridnom formáte aj za účasti Macrona a Starmera, vyzvali Rusko, aby zastavilo útoky na ukrajinských civilistov a zaviazalo sa k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu s cieľom vyrokovať trvalý mier. Potvrdili aj svoje plány poskytnúť Ukrajine v roku 2025 vojenskú pomoc vo výške najmenej 40 miliárd eur.

„Už uplynuli štyri mesiace odvtedy, čo Ukrajina súhlasila s úplným a bezpodmienečným prímerím. Počas tohto obdobia Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinských civilistov, pričom pri najintenzívnejších leteckých úderoch invázie zahynulo viac ako 700 ľudí a vyše 3500 ich utrpelo zranenia,“ uvádza sa vo vyhlásení po stretnutí.

Lídri ocenili úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie dohody o prímerí vo vojne na Ukrajine a poznamenali, že zástupcovia novej americkej administratívy sa na stretnutí koalície ochotných zúčastnili vôbec prvý raz.

Zo schôdzky koalície ochotných vzišla aj dohoda o zintenzívnení reštriktívnych opatrení proti ruskej vojnovej ekonomike. Dohodli sa aj na vypracovaní ďalších reštriktívnych krokov proti ruskému energetickému a finančnému sektoru – vrátane ruského vývozu ropy a plynu, tzv. „tieňovej flotily“ a dodávok z tretích krajín.

X X X

 Británia a Francúzsko sa dohodli na pláne návratu migrantov

 Podľa dohody bude Británia posielať niektorých migrantov do Francúzska, na oplátku prijmú migrantov, ktorí majú dôvody na azyl v Británii.

Británia a Francúzsko sa vo štvrtok dohodli na pilotnom pláne návratu migrantov prichádzajúcich do Spojeného kráľovstva na člnoch cez Lamanšský prieliv do Francúzska. Podľa dohody „jeden sem, druhý tam“, ktorá nadobudne účinnosť v priebehu najbližších týždňov, bude Británia posielať niektorých migrantov späť do Francúzska. Výmenou za to prijme rovnaký počet migrantov, ktorí majú legitímne dôvody žiadať o azyl v Británii. Oznámili to britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron, píše TASR podľa správy stanice Sky News.

Všetci, ktorí prídu do Británie, budú podrobení „prísnym bezpečnostným kontrolám“, dodal Starmer s tým, že nárok vstúpiť do krajiny budú mať len tie osoby, ktoré sa o to nepokúsili v minulosti nelegálnym spôsobom.

Člny si migrantami sú problémom pre obe krajiny

„Výmenou za každé vrátenie (do Francúzska) bude môcť prísť sem iný jednotlivec bezpečnou cestou – kontrolovanou a legálnou,“ povedal britský premiér na tlačovej konferencii s Macronom, podľa ktorého príchody migrantov na člnoch predstavujú problém pre Britániu aj Francúzsko.

 Lídri bezprostredne neoznámili žiadny konkrétny počet migrantov, ktorých prijmú alebo vrátia. Médiá podľa Sky News informovali, že do Francúzska sa bude späť cez Lamanšský prieliv posielať iba 50 ľudí týždenne. Starmer tvrdí, že ide o pilotný projekt.

Nová dohoda Spojeného kráľovstva s Francúzskom má migrantom ukázať, že pokusy o preplávanie Lamanšského prielivu na malých člnoch budú „márne“, uviedol Starmer s tým, že ak sa projekt osvedčí, rozšíria ho.

Britom predali lož

Macron dal dohodu do súvislosti aj so svojou kritikou vystúpenia Británie z Európskej únie, tzv. brexitu, ktorá zaznela aj v jeho prejave v britskom parlamente počas jeho trojdňovej štátnej návštevy Spojeného kráľovstva. Francúzsky prezident v súvislosti s brexitom tvrdil, že Britom bola „predaná lož, že problémom je Európa“. Británia od brexitu nemá s EÚ žiadnu migračnú dohodu, čo obom podľa Macrona sťažuje boj proti nelegálnej migrácii.

„Takže pre ľudí, ktorí chcú prejsť (prielivom), nie je k dispozícii žiaden zákonný spôsob vstupu a neexistuje ani možnosť poslať ich späť. To je faktor, ktorý priťahuje migrantov, aby sa pokúsili o prechod – teda presne opačný efekt, než sľuboval brexit,“ dodal francúzsky prezident.

Konzervatívci pochybujú

Britskí konzervatívci vyjadrili v súvislosti s možnými výsledkami novej dohody s Francúzskom pochybnosti. Ich poslanec a tieňový minister vnútra Chris Philp na sieti X napísal, že ide o najnovší „katastrofický príklad toho, že keď labouristi rokujú, Británia prehráva“. Tvrdí totiž, že v skutočnosti bude podľa dohody z každých 17 prichádzajúcich migrantov vrátený do Francúzska iba jeden, a nie „jeden sem, druhý tam“, ako to naznačuje uvedený mechanizmus.

Nemenovaný zdroj pre agentúru Reuters uviedol, že približne 50 návratov týždenne predstavuje zhruba 2600 návratov ročne, čo je len zlomok zo zhruba 35.000 migrantov, ktorých Británia zaregistrovala vlani. V tomto roku prišlo na malých člnoch už viac než 21.000 ľudí, aktuality.sk

X X X

 Leyenová prežila pokus o jej zosadenie. Ako hlasovali slovenskí europoslanci?

 Ursula von der Leyenová vo štvrtok v Štrasburgu podľa očakávaní prežila hlasovanie o nedôvere voči jej vedeniu Európskej komisie.

Predsedníčka Európskej komisie porazila krajne pravicový plán na jej zosadenie, píše Politico.

Leyenová o 100 dňoch vlády jej novej komisie.

Väčšina poslancov Európskeho parlamentu, ktorí hlasovali o návrhu predloženom krajne pravicovými stranami, vyjadrila predsedníčke Komisie podporu. Ak by hlasovanie prehrala, von der Leyenová a zvyšok jej Komisie by museli odstúpiť, čo by uvrhlo EÚ do chaosu, dodáva Politico.

Návrh na vyslovenie nedôvery podporilo 175 europoslancov, 360 bolo proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Na jeho prijatie bola potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá zároveň predstavuje väčšinu všetkých europoslancov.

 Návrh podal rumunský europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Podporilo ho 77 poslancov EP, najmä členovia Patriotov pre Európu (PfE) a Európy suverénnych národov (ESN).

Hlavným dôvodom boli obvinenia z netransparentného konania predsedníčky počas pandémie COVID-19, a to najmä v prípade utajovaných rokovaní o miliardových nákupoch vakcín. Kritici jej vyčítajú, že odmieta zverejniť správy, ktoré si v tom čase vymieňala s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Hoci Súdny dvor EÚ v máji uznal právo novinárky z denníka The New York Times na prístup k týmto správam, EK ich doposiaľ nezverejnila. Europoslanci ju vinia aj zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ či zasahovania do volieb v Nemecku a Rumunsku.

 Von der Leyenová v pondelkovej rozprave na pléne EP, pri ktorej ju osobnou účasťou podporil zbor eurokomisárov, pochybenie v komunikácii s výrobcami vakcín odmietla a označila predkladateľa návrhu za extrémistov. „Vidíme znepokojivú hrozbu zo strany extrémistických strán, ktoré chcú polarizovať naše spoločnosti pomocou dezinformácií. Neexistuje žiadny dôkaz, že by mali nejaké riešenia, ale je dostatok dôkazov o tom, že mnohé z nich sú podporované našimi nepriateľmi a ich bábkovodičmi v Rusku alebo inde. Sú to hnutia poháňané konšpiráciami – od odporcov očkovania až po obhajcov Putina,“ uviedla s tým, že sa „stačí pozrieť na niektorých z podpísaných pod týmto návrhom“.

Šéfka EK považuje návrh za snahu destabilizovať inštitúcie EÚ falošnými obvineniami. Tvrdenia o zlom hospodárení pri riadení pandémie a utajovania rokovaní so šéfom Pfizeru označila za lži.

Von der Leyenovú jednoznačne podporila jej frakcia Európska ľudová strana (EPP). Hoci poslanci zo skupín socialistov a demokratov (S&D), liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) a Zelených/EFA kritizovali niektoré aspekty jej vedenia (napríklad oslabenie klimatických ambícií či centralizáciu moci v jej rukách), návrh na nedôveru odmietli alebo sa zdržali hlasovania. Argumentovali napríklad tým, že nechcú nahrávať krajne pravicovým silám.

Podporu pre vyslovenie nedôvery avizovali pred hlasovaním skupiny ESN, PfE a časť poslancov z ECR, Ľavice a nezaradených.

Aj keď návrh neprešiel, pondelková rozprava v pléne a rastúca kritika počas uplynulých dní odkryli napätie medzi politickými skupinami a rastúcu nespokojnosť s vedením EK aj medzi tými, ktorí ju pred rokom podporili vo funkcii.

Ak by EP návrh na vyslovenie nedôvery schválil, odstúpiť by museli okrem von der Leyenovej aj ostatní 26 komisári EK vrátane slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Europarlament schválil novú EK 27. novembra 2024 a jej mandát by sa mal skončiť v roku 2029.

Hlasovanie slovenských europoslancov

Za zachovanie Komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej hlasovala Miriam Lexmann (KDH) z najsilnejšej europarlamentnej frakcie Európska ľudová strana (EPP). Návrh odmietli aj europoslanci Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci RE/PS).

Za vyslovenie nedôvery EK zahlasovali Milan Uhrík a Milan Mazurek (obaja ESN/Republika), ako aj nezaradení poslanci Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer) a Branislav Ondruš (Hlas)./agentury/

X X X

 Požiare na Sardínii a v Toskánsku uzavreli vzdušný priestor nad mestom Olbia

 Sardínia a Toskánsko čelia ničivým požiarom. Evakuované boli stovky ľudí uprostred intenzívneho zásahu lesných správ, dobrovoľníkov a leteckých hasičských tímov.

Na Sardínii a v Toskánsku vypukli vo štvrtok požiare. Vzdušný priestor nad mestom Olbia ležiacom na severe Sardínie uzavreli pre rozsiahly požiar v blízkosti štátnej cesty vedúcej do Sassari. Neďaleké letisko Costa Smeralda zostalo otvorené, no prichádzajúce lety presmerovali do Cagliari, Alghera a Ríma. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru APA.

V oblasti postihnutej požiarom je nasadených niekoľko pozemných tímov lesnej správy, hasičského zboru a dobrovoľníkov, ktorých podporujú vrtuľníky a hasiace lietadlo typu Canadair.

Evakuovali návštevníkov

Ďalší požiar zachvátil borovicový les neďaleko kempingu v Castiglione della Pescaia, obľúbenom rekreačnom stredisku v južnom Toskánsku. Z bezpečnostných dôvodov odtiaľ evakuovali približne 600 návštevníkov. Civilná ochrana pre nich zabezpečila núdzové ubytovanie, zatiaľ čo obec zabezpečila stravu. V blízkosti kempingu sa nachádzajú aj obytné budovy a ďalšie turistické zariadenia.

 Požiar sa rozhorel aj v toskánskej obci Granai di Cinigiano, kde plamene zachvátili rozsiahlu plochu lesa v kopcovitom teréne. Na hasenie boli nasadené dva vrtuľníky, požiar sa podarilo dostať pod kontrolou, aktuality.sk

X X X

 Progresívny rozpad Európy. Ak chce EÚ prežiť, von der Leyenovú nesmie brániť

Je to takmer ako z hororovej rozprávky pre zlé deti. Je zarážajúce, ako dokážu slovenskí progresívni liberáli v kritike konzervatívnej Ursuly von der Leyenovej za jej pofidérnymi finančnými kšeftami v pandemickom období vidieť vplyv „ruských agentov“ alebo túžbu oslabiť dôveru v inštitúcie Európskej únie.

 Skutočne musíme obhajovať kriminálne kroky predsedníčky Európskej komisie, aby sme dostatočne prejavili svoje „európanstvo“, príklon k civilizačným „hodnotám“ a deklamovali odpor proti ruskému rozhodnutiu napadnúť cudziu krajinu? Aké hodnoty to teda obhajujú „vyspelí Európania“, ak nie sú ochotní zniesť kritiku príčin, pre ktoré sa čoraz viac verejnosti v krajinách EÚ proti nej so znechutením obracia?

Plánujú sa naďalej tváriť, že všetci, čo poukazovali už v začiatkoch pandémie na minimálne podozrivú distribučnú politiku vakcín Pfizer, sú geneticky predisponovaní dezoláti, antivaxeri a putinofili?Je naozaj v záujme „silnej Európy“ stáť radšej na strane klamstva, elitárstva, moralistického kázania, paralelného kradnutia a konania v protiklade s európskou smernicou, ak chceme presvedčiť, že nie, kráľ nie je nahý, to len dieťa, čo na neho poukazuje, ničomu nerozumie?

V bojovnom vystúpení v EP sa von der Leyenová pokúsila zosmiešniť „falošné tvrdenia o zasahovaní do volieb“ a vraj sa niekto pokúša prepísať históriu o tom, ako Európa spoločne úspešne prekonala globálnu pandémiu. Európa pandémiu prekonala, ale či úspešne, to sa ešte len bude postupne ukazovať. Navyše, mnohí ju neprekonali. Nedôvera a spochybňovanie lekársky podľa všetkých dostupných údajov kvalitných vakcín však od začiatku priamo súviseli s tým, že ľudia nemali možnosť nahliadnuť do dokumentov Európskej rady, komisie a parlamentu.

Riešenie pandemickej situácie malo pod von der Leyenovej vedením za hlavný cieľ nie prvoradú vznešenú métu ochrany zdravia, ale métu ochrany ziskov farmagigantov a zopár hochštaplerov oháňajúcich sa európanstvom.

To je, mimochodom, jedno z obvinení von der Leyenovej, pretože ide o jasné porušenie nariadenia o práve na prístup k nim. Žiadne relevantné informácie sa k ľuďom nedostávali; boli to len nič nehovoriace hipsterské apely na návrat k životu „ako predtým“ či dôveru k „vede“… Ako však dôverovať „vede“, o ktorej je známe, že jej výskum často riadia korporácie a keď na verejnosť neprenikali žiadne informácie o tom, ako na vakcíny reagovali pacienti, špecificky dievčatá a ženy v reproduktívnom veku alebo malé deti?

Počas globálnej pandémie, keď boli mnohé systémy zdravotnej starostlivosti vyčerpané chronickým nedostatkom financovania v dôsledku dlhodobých privatizácií nemocníc a okliešťovania prístupu ku kvalitnej prevencii a zdravotníctvu, bol príchod vakcín oslavovaný ako prísľub návratu k „normálnemu“ životu. Lenže vedecký úspech nemôže zakryť zlyhania zdravotníckych a regulačných orgánov, nedostatok informácií, urážanie a už vôbec nie kšefty, aké von der Leyenová podľa obvinení uzatvárala.

Obvinenia Európskeho súdneho dvora poukazujú aj na to, že von der Leyenovej súkromné kšefty s Pfizerom zvyšovali aj ceny za nákup vakcín – čoho prvými znakmi bola už počiatočná kritika, ako selektívny prístup firmy Pfizer zvyšuje úmrtnosť u najmenej solventných, sociálne či rasovo diskriminovaných ľudí. Práve obrovské verejné financovanie mobilizované na vývoj liečebných postupov mohlo vytvárať vhodné podmienky na novú dôveru k transparentnosti a spravodlivú distribúciu.

Stal sa pravý opak: vysokú úmrtnosť sprevádzanú aj celou škálou fantázií poháňala práve neprehľadnosť štúdií, manichejské autoritárske diskusie ignorujúce komplexnosť vedeckého prístupu a von der Leyenovej korupcia. Dnes sa ukazuje, že riešenie pandemickej situácie malo pod von der Leyenovej vedením za hlavný cieľ nie prvoradú vznešenú métu ochrany zdravia, ale métu ochrany ziskov farmagigantov a zopár hochštaplerov oháňajúcich sa európanstvom./agentury/

X X X

Rusko vraj plánovalo v Česku teroristický útok, polícia hrozbu neeviduje

Polícia Českej republiky v súčasnosti nemá žiadne informácie o konkrétnej reálnej hrozbe teroristického útoku zo strany Ruska. Uviedla to vo štvrtok popoludní na sociálnej sieti X v reakcii na tvrdenia portálu Odkryto.cz, že takýto útok v Česku plánovali ruské tajné služby. Ich cieľom bola údajne muničná iniciatíva, ktorá je súčasťou pomoci pre Ukrajinu.

 Server odkryto.cz s odvolaním sa na nemenovaný zdroj napísal, že plány útoku zistilo Vojenské spravodajstvo ministerstva obrany ČR a varovanie pred ním prišlo zo zahraničia.

„Skúmame všetky poznatky, ktoré sa dozvedáme od domácich alebo zahraničných partnerov, a našou úlohou je overiť ich relevantnosť. Tak je to aj v tomto prípade a chceme verejnosť ubezpečiť, že nemáme žiadne informácie o konkrétnej reálnej hrozbe,“ uviedla polícia ČR na X v reakcii na príspevok stanice ČT24, ktorá sa odvolávala na Odkryto.cz.

 Podľa nemenovaného zdroja mal útok vykonať pomocou výbušnín 52-ročný muž pochádzajúci z jednej z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Tento atentátnik mal byť v Česku zamestnaný ako vodič taxislužby so sídlom v pražskej štvrti Žižkov. Jej majiteľom je podľa obchodného registra muž z Ukrajiny.

Muža podľa portálu údajne zadržali pred niekoľkými dňami a momentálne je vo väzbe.

Tvrdenia v článku Odkryto.cz následne spochybnilo Vojenské spravodajstvo, podľa ktorého uvedené informácie nie sú presné. Na sieti X napísalo, že nikto nebol zatknutý ani umiestnený do väzby.

„V tomto prípade boli informácie o možnom bezpečnostnom ohrození preverené a vyvrátené v spolupráci so všetkými bezpečnostnými zložkami a zároveň boli prijaté preventívne opatrenia,“ uvádza sa vo vyhlásení českej spravodajskej služby.

 Bezpečnostná informačná služba (BIS) vo štvrtok zverejnila výročnú správu, v ktorej varuje pred aktivitami Ruska i Číny. Napriek peniazom a úsiliu, ktoré ruské tajné služby venujú snahám o verbovanie ľudí za účelom páchania sabotáží v Európskej únii, viedla táto činnosť v Česku podľa BIS len k menej závažným bezpečnostným incidentom. Fenomén mal tak skôr mediálny ako reálny dopad.

Nebezpečenstvom z Ruska venuje kontrarozviedka v posledných rokoch veľkú časť svojej výročnej správy. Podľa BIS sa Rusko dlhodobo snaží narúšať stabilitu a prosperitu európskych krajín. „Je v jeho záujme, aby občania Česka a celej EÚ nezachovávali dôveru v inštitúcie, na ktorých stojí demokratická spoločnosť,“ uviedla BIS.

 Rusko podľa BIS pokračuje vo svojej snahe narušiť jednotu Západu a zasievať svár medzi občanov. V snahe oslabiť súdržnosť podporovateľov Ukrajiny začalo intenzívne využívať osoby bez priameho napojenia na ruskú štátnu moc, ktorým sľubovalo peniaze za páchanie útokov na vopred vytipované ciele, píše BIS. Kontrarozviedka s odvolaním sa na platformu Telegram označuje týchto ľudí za telegramových agentov.

„Tieto osoby sú regrutované medzi členmi skupín organizovaného zločinu s väzbami na Rusko a jemu blízke krajiny alebo na internete prostredníctvom inzerátov ponúkajúcich ľahký zárobok za vopred nešpecifikovanú prácu,“ píše BIS. Za úlohu potom dostanú prevoz osôb, zásielok, fotenie či nakrúcanie citlivých subjektov, ale napríklad aj podpaľačské útoky či iné činy ohrozujúce životy civilistov.

 V Česku išlo o prípad zapálenia autobusu v pražskom depe Klíčov. Pražský mestský súd pred mesiacom poslal na osem rokov do väzenia páchateľa útoku. Kolumbijčana Andresa Alfonsa de la Hoz de la Cruz, ktorý sa priznal, tiež vyhostil a uložil mu nahradiť škodu zhruba 115.000 korún. Podľa BIS muža zlákala finančná odmena ponúkaná na internete.

Častým terčom náborárov sú podľa BIS ekonomicky slabí migranti z krajín mimo EÚ alebo krajín, kde má Rusko vplyv. Motivuje ich vyhliadka na vysokú odmenu. Ruskí spravodajcovia pri verbovaní používajú sprostredkovateľov, takže si agenti ani nemusia uvedomovať, že pracujú pre Rusko. Dôležitý v ich činnosti je psychologický efekt, ktorý má viesť k oslabeniu súdržnosti Západu, vyvolaniu strachu a neistoty či podkopaniu dôvery vo vlastný štát, uvádza BIS.

 Rusko podľa BIS vlani pokračovalo v snahách o obnovenie širších špionážnych štruktúr pod diplomatickým krytím na ruskom veľvyslanectve v Prahe. ČR vyhostila rad ruských diplomatov po zistení, že do výbuchov v muničných skladoch vo Vrbeticiach na Zlínsku v roku 2014 boli zapojení agenti tamojších tajných služieb. Počet ruských diplomatov sa znížil aj po ruskej invázii na Ukrajinu.

 Pre nedostatok skúsených príslušníkov umiestnených dlhodobo v Česku využívali ruské rozviedky pre niektoré úlohy aj ďalších spolupracovníkov. Spolupráca s ruskými tajnými službami sa preukázala u bieloruskej novinárky Natalie Sudliankovej, ktorú z toho dôvodu český kabinet tento rok v apríli zaradil na národný sankčný zoznam. Znamenalo to pre ňu okrem iného povinnosť do 30 dní opustiť Česko.

Nekompromisný prístup v otázkach ruských špionážnych kapacít pod diplomatickým krytím v Česku a všeobecne voči osobám, ktoré sú ochotné spolupracovať s ruskými spravodajskými službami, zostáva hlavnou úlohou, uviedla BIS./agentury/

X X X

Ruské útoky zasiahli budovu vatikánskej nunciatúry v Kyjeve

 Počas intenzívnych ruských útokov na Kyjev bola poškodená strecha a garáž nunciatúry. Dronové útoky ohrozili aj diplomatickú misiu Vatikánu.

Nočné ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto Kyjev poškodili aj budovu tamojšej vatikánskej nunciatúry. S odvolaním sa na jej vyhlásenie o tom informovala agentúra Reuters. Apoštolský nuncius arcibiskup Visvaldas Kulbokas povedal, že poškodená je strecha a garáž nunciatúry, píše TASR.

Rusko v posledných dňoch zintenzívnilo útoky na susednú Ukrajinu. V stredu proti nej vyslalo viac než 700 dronov, vo štvrtok približne približne 400 a vystrelilo aj 18 rakiet. V Kyjeve v dôsledku nočného útoku zahynuli dve osoby a ďalších 26 utrpelo zranenia. Ľudia z ukrajinskej metropoly hlásili výbuchy v priebehu celej noci.

„Počas ďalšieho útoku na mesto Kyjev… zaznamenala apoštolská nunciatúra škody na svojej hlavnej budove, ako aj na služobných priestoroch,“ uvádza sa vo vyhlásení nunciatúry.

 Drony okolo budovy krúžili aj v noci

Kulbokas pre portál Vatican News povedal, že bol svedkom toho, ako okolo areálu nunciatúry krúžili drony a počas noci počul aj niekoľko výbuchov.

„Pozbierali sme asi desať pomerne veľkých úlomkov a domnievam sa, že išlo skôr o dron ako o raketu. Našťastie sa nikomu z nás nič nestalo. Ale je, samozrejme, zvláštne zažívať výbuchy v tesnej blízkosti,“ dodal diplomat.

Vatikán udržiava oficiálne diplomatické vzťahy s približne 180 krajinami. Jeho veľvyslanci, zvaní nunciovia, sú podľa Reuters známi tým, že na svojich postoch ostávajú aj počas ozbrojených konfliktov a len zriedkavo sa z miesta svojej misie evakuujú, aktuality.sk

X X X

 Sudca pozastavil Trumpovo nariadenie o občianstve pre deti migrantov

 Sudca v New Hampshire blokuje Trumpov výnos o občianstve detí nelegálnych migrantov. Hromadná žaloba s ústavným základom umožňuje dočasné pozastavenie platnosti.

Federálny sudca v americkom štáte New Hampshire vo štvrtok pozastavil platnosť výkonného nariadenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorým sa obmedzuje právo na automatické získanie občianstva Spojených štátov pre deti nelegálnych migrantov narodené na území únie. TASR o tom informuje podľa správy agentúr AP a AFP.

Najvyšší súd Spojených štátov koncom júna vydal prelomové stanovisko, podľa ktorého jednotliví federálni sudcovia nemôžu pozastaviť platnosť nariadení federálnej vlády. Najvyšší súd však ponechal možnosť federálnym sudcom zablokovať vládne nariadenia, ak je proti nim podaná hromadná žaloba. Práve túto možnosť využili v tomto prípade aj Trumpovi oponenti.

Sudca Joseph Laplante udelil štatút účastníka hromadnej žaloby každému dieťaťu, ktoré by Trumpovým výkonným nariadením mohlo prísť o právo získať občianstvo USA tým, že sa narodilo na ich území. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť až o sedem dní, sudca tak chce umožniť Trumpovej administratíve podať odvolanie.

 Deti by stratili rôzne benefity

Staronový americký prezident sa usiluje dosiahnuť, aby všetky deti narodené po 19. februári, ktorých rodičia nie sú občanmi alebo osobami so zákonným trvalým pobytom v USA, podliehali deportácii. Podľa jeho výnosu by tiež nemohli získať sociálne zabezpečenie, rôzne štátne dávky a možnosť legálne pracovať, keď dosiahnu vyšší vek.

Trump sa odvoláva na 14. dodatok americkej ústavy, ktorý bol prijatý po občianskej vojne v USA ako súčasť snahy zabezpečiť práva bývalých otrokov a ich detí. Okrem iného sa v ňom píše, že „všetky osoby narodené alebo naturalizované v Spojených štátoch a podliehajúce ich jurisdikcii sú občanmi Spojených štátov a štátu, v ktorom majú bydlisko.“

Trumpova administratíva tvrdí, že slovné spojenie „podliehajúce ich jurisdikcii“ znamená, že USA môžu odoprieť občianstvo deťom, ktoré sa narodili ženám, ktoré sú v krajine nelegálne, aktuality.sk

X X X

 Veľmi rýchlo pribudlo viac ako 14 000 nových prípadov rakoviny. Môže byť za tým tento vírus. Postihuje ženy aj mužov, spôsobiť môže nádory na rôznych miestach

Všeobecná zdravotná poisťovňa ako najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku eviduje od roku 2020 viac ako 14 000 novodiagnostikovaných poistencov s rakovinovými ochoreniami, ktorých príčinou môže byť práve ľudský papilomavírus, známy ako HPV. Vírus, ktorý má schopnosť vyvolať rakovinové ochorenie, sa týka žien aj mužov.

 Aktuálne čísla hovoria o viac ako 80 percentách sexuálne aktívnej populácie, ktorá je infikovaná vírusom HPV. Sú však prípady, kedy bola prítomnosť HPV potvrdená aj u sexuálne neaktívnych mladistvých, dokonca detských pacientov. Na prenos vírusu totiž stačí kontakt slizníc.

„HPV sa najčastejšie spája s rakovinou krčka maternice. Aj osveta je v tejto oblasti zameraná prioritne na ženy. Faktom však je, že HPV sa týka nielen žien, ale aj mužov, a teda nielen dievčat, ale aj chlapcov. Konkrétne typy HPV môžu spôsobiť prednádorové a následne nádorové zmeny penisu, konečníka, či oblasti hrdla. Okrem karcinómov môže spôsobiť ochorenia slizníc a kože vo forme bradavíc na genitáliách,“ hovorí onko-urológ MUDr. Jozef Dubravický.

Dôležitosť včasnej diagnostiky a prevencie

Prevencia rakovinových ochorení súvisiacich s HPV spočíva v kombinácii viacerých prístupov. Kľúčové je pravidelné absolvovanie skríningu, ktorý dokáže zachytiť zmeny v počiatočných štádiách.

VšZP je dlhodobo lídrom v oblasti prevencie. Od roku 2022 zasiela v rámci svojej mobilnej aplikácie notifikácie rodičom detí vo veku 12 až 15 rokov a upozorňuje ich na možnosti ochrany pred HPV infekciou.

Ekonomický rozmer prevencie

„Jednoznačne platí, že prevencia je neporovnateľne menej nákladná než samotná liečba v prípade nádorového ochorenia,“ zdôraznil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových. Náklady na liečbu jedného pacienta s pokročilým štádiom rakoviny môžu dosiahnuť desaťtisíce eur ročne, zatiaľ čo preventívne opatrenia predstavujú zlomok týchto nákladov.

Medzinárodné záväzky a ciele

V súlade s medzinárodnými odporúčaniami Európskej komisie a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa Slovensko zaviazalo do roku 2030 dosiahnuť výrazné zlepšenie v oblasti prevencie rakovinových ochorení spôsobených HPV u mladých ľudí.

„Obraciam sa na všetkých kľúčových aktérov, zdravotné poisťovne, pacientske organizácie, školy, lekárov, aj rodičov s prosbou o podporu nášho spoločného úsilia zlepšovať povedomie o HPV v prospech zdravia na Slovensku a informovať o účinnej prevencii rakoviny spôsobenej týmto vírusom,“ vyzval štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Ladislav Slobodník.

Možnosti aktívnej ochrany

„HPV je pritom jediným onkogénnym vírusom, proti ktorému existuje prevencia vo forme očkovacej látky. Imunitný systém v mladom veku dokáže po aplikácii vakcíny vyprodukovať najvyššie hodnoty protilátok, ktoré majú za úlohu očkovaného jedinca chrániť pred HPV infekciou v čase, keď sa už stane sexuálne aktívnym. No má zmysel aj potom. Očkovanie výrazne znižuje riziko viacerých druhov rakoviny súvisiacich s HPV a chráni pred novými typmi vírusu,“ vysvetľuje MUDr. Dubravický.

„Z našich dát vyplýva, že od roku 2020 bolo aspoň prvou dávkou vakcíny proti HPV zaočkovaných viac ako 45 000 poistencov vo veku do 18 rokov, avšak v tomto veku aktuálne evidujeme približne 177 000 poistencov. Proti vírusu, ktorý môže spôsobiť rakovinu, je teda zaočkovaný len každý štvrtý poistenec do 18 rokov,“ uviedol Matúš Jurových s tým, že celkové náklady na toto očkovanie boli vo výške viac ako 8,72 milióna eur.

Z verejného zdravotného poistenia je očkovanie proti HPV plne hradené pre deti vo veku 12 až 15 rokov (respektíve 14 rokov a 364 dní). O možnosti a dostupnosti očkovania sa môžu rodičia informovať u ošetrujúcich lekárov svojich detí alebo využiť niektorý z očkovacích dní, ktoré v trojmesačných intervaloch pravidelne organizujú vyššie územné celky.

Všeobecná zdravotná poisťovňa ako líder v oblasti prevencie ponúka riešenie aj tým poistencom, ktorí očkovanie nestihli vo veku, kedy je hradené z verejného zdravotného poistenia. V rámci Peňaženky zdravia MINI aj MAXI môžu využiť príspevok na očkovanie proti HPV trojdávkovou schémou vo veku 15 až 17 rokov, resp. 17 rokov 364 dní.

Všeobecná zdravotná poisťovňa je zároveň prvou a jedinou zdravotnou poisťovňou, ktorá zaviedla novinku v prelomovej prevencii – diagnostike onkologických ochorení realizovaných v pohodlí domova. Od 1. januára 2025 poskytuje finančný príspevok vo výške 50 % z ceny, maximálne 45 € z každého samoodberového testu zakúpeného online. Rozšírený samoodberový HPV test je určený na diagnostiku prítomnosti vysokorizikových typov HPV vírusov v organizme./agentury/

X X X

 Pellegrini ako stredoveký kráľ. Na koni a s mečom v ruke na čele vojska na Tureckom vrchu

Po 40 rokoch od otravných povinných manévrov, ktoré si staršie ročníky dobre pamätajú, už na konci v rozkladnom vojenskom zbore, sme sa rozhodli opäť vybudovať aktívne zálohy (rovnako ako za riekou Morava, kde fungujú už dlhšie). Budú sa volať Národné obranné sily (NOS) a budú vystavané na dobrovoľnom princípe, nie povinnom. Nejde o prvý pokus. Dúfajme preto, že v ťažkej dobe, keď sa dostáva obranyschopnosť krajiny do celkom nových dimenzií, myšlienka „prežije pôrodné bolesti“.

 Hoci sa do NOS prihlásilo zatiaľ len zhruba 250 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, strhol sa veľký humbug. Do prvého cvičenia sa zapája 44 účastníkov. Nechýbajú známi bojovníci zo športového ringu, čo vyzerá vcelku logicky. Čo nevyzerá vôbec logicky, ba až absurdne, je účasť prezidenta Petra Pellegriniho.

 Nie, hlavný veliteľ ozbrojených síl sa neprišiel s ministrom obrany Robertom Kaliňákom klasicky marketingovo predviesť na uvítacom ceremoniáli v maskáčoch, ako to už k politike patrí – a potiaľ je to úplne v poriadku – ale reálne podstúpi 14-dňový výcvik fyzickej pripravenosti. Ako cisár alebo kráľ v dobách minulých. Symbolicky na Tureckom vrchu. Lebo tam sa cvičenie koná. Že je to nehodné prezidenta, rozpozná asi každý.

No možno chce prezident odkázať svojmu českému partnerovi Petrovi Pavlovi, celoživotnému vojakovi, armádnemu generálovi vo výslužbe, že nie je žiadne béčko.

Chápeme prezidenta, že chce propagovať dobrú myšlienku, ako hlavný veliteľ armády zvlášť. No všetko má svoju mieru. Nejde predsa len o osobu Petra Pellegrinniho, ale o úrad prezidenta. Predsa sa hlava štátu nemôže degradovať na úroveň obyčajných vojakov. Zneucťuje tým funkciu, ktorú zastáva – či sa mu to páči, alebo nie. Ak trpí nedostatkom fyzickej aktivity, mal by si ju doplniť iným spôsobom.

Pellegrini akosi zabúda, že už nie je ani starovek, ani stredovek, keď králi a cisári osobne viedli vojsko na koni a s mečom v ruke. Nebolo by žiadnou hanbou, keby sa čo najskôr stiahol z komického marketingového projektu. Pretože tu nejde o neho, ale o Slovensko, česť a úctu republiky, meno v zahraničí. Pomyslel prezident a ľudia okolo neho, ako sa na nás pozerajú vo svete?/agentury/

X X X

Polícia vypátrala útočníka, ktorý dobil seniora pri detskom ihrisku

Útočníka, ktorý napadol seniora pri detskom ihrisku v bratislavskej Dúbravke, polícia vďaka pomoci verejnosti vypátrala. Ako informuje bratislavský policajný hovorca Michal Szeiff, za menej ako dve hodiny od zverejnenia príspevku na sociálnej sieti obdržali informáciu o totožnosti agresívneho mladého muža, ktorý koncom minulého mesiaca fyzicky napadol a ťažko zranil dôchodcu venčiaceho dvoch psíkov.

 Incident sa stal 29. júna popoludní na Batkovej ulici. Po predchádzajúcom verbálnom konflikte pristúpil mladý muž k 70-ročnému seniorovi a fyzicky ho napadol. Poškodený v dôsledku opakovaných úderov päsťou utrpel viaceré ťažké zranenia v oblasti tváre, ale aj iných častí tela, ktoré si vyžiadali jeho prevoz do nemocnice.

Polícia s útočníkom vykonáva potrebné úkony a zaoberá sa vyvodením trestno-právnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe./agentury/

X X X

Kvôli veľkým prsiam chcela skončiť s tenisom. Kto je senzačná finalistka Wimbledonu?

Už postupom do wimbledonského finále dosiahla americká tenistka Amanda Anisimovová najlepší výsledok kariéry. Dosiahla ho vďaka senzačnému víťazstvu nad svetovou jednotkou Arinou Sobolenkovou 6:4, 4:6, 6:2. Ale kto vlastne je najväčšie prekvapenie Wimbledonu?

 Kvôli veľkým prsiam bola finalistka Wimbledonu Amanda Anisimovová terčom mnohých útokov na sociálnych sieťach.

Prvý set v semifinále po veľkom boji získala Američanky. Obe hráčky si držali svoje podanie a dokázali odolávať náporu súperky.

Kľúčový moment v úvodnom sete a možno aj celého zápasu nastal v poslednom geme za stavu 5:4 pre Anisimovovú. Američanka využila tretí brejkbal a ujala sa vedenia 1:0. Sobolenková bojovala až do konca, podarilo sa jej vyrovnať na 1:1, no v treťom sete zaváhala a rodáčka zo 40-tisícového mestečka Aventura na Floride zápas zlomila a zabezpečila si postup do veľkého finále.

Po jej veľkom víťazstva sa mnohí fanúšikovia zrejme pýtali, kto je táto Američanka s ruským priezviskom. Je dcérou ruských emigrantov Olgy a Konstantina Anisimovcov, ktorý odišli z Moskva do USA v roku 1998, teda ešte pred narodením 23-ročnej Amandy.

 Anisimovovej príbeh zatiaľ krátkej, ale veľmi neštandardnej kariéry je plný zvratov, o ktorých by sa už teraz dal natočiť celovečerný film.

Napriek nízkemu veku ukázala Anisimovová na ceste do finále Wimbledonu zrelosť a charakter, ktoré si budovala roky. Jej kariéra bola plná výziev, od skorých úspechov až po osobné tragédie. No dokázala nájsť silu a vrátiť sa späť ešte silnejšia.

Už v roku 2019 sa ako 17-ročná dostala do semifinále parížskeho Roland Garros, čím sa stala najmladšou semifinalistkou tohto turnaja od roku 2006. Vo štvrťfinále vtedy vyradila Rumunku Simonu Halepovú 6:2, 6:4, vtedy tretiu hráčku svetového rebríčka.

 Koniec spomínaného roka jej však priniesol stratu – náhle na infarkt zomrel v 52 rokoch jej otec a tréner Konstantin Anisimov. Nasledovali pre ňu ťažké časy, mala kolísavé výsledky a v maji 2023 sa nečakane rozhodla dať si pauzu od tenisu na bližšie neurčený čas. Ako dôvod uviedla syndróm vyhorenia a psychické problémy.

„Od leta 2022 bojujem so svojím duševným zdravím a vyhorením,“ napísala na Instagrame. „Na tenisových turnajoch je to už neznesiteľné. V tejto chvíli je mojou prioritou moja psychická pohoda a nejaký čas si chcem oddýchnuť.“

K problémom prispela aj skutočnosť, že kvôli svojim veľkým prsiam bola terčom mnohých útokov na sociálnych sieťach a to všetko ju viedlo k tomu, že sa na niekoľko mesiacov stiahla z očí verejnosti.

„Nikdy nepochopím, prečo toľko ľudí cíti potrebu komentovať moje telo na sociálnych sieťach,“ napísala v jednom zo svojich komentárov počas diskusie s fanúšikmi.

 Počas tejto prestávky objavila v sebe lásku k maľovaniu. „Začala som maľovať, keď som mala ťažké obdobie. Pomohlo mi to zabudnúť na to. Predtým som nemala žiadne hobby, len som trávila čas s rodinou a priateľmi. Toto bol môj únik,“ povedala Anisimovová tento rok na Wimbledone.

V roku 2024 sa vrátila na súťažné kurty. Hoci sezóna začala pomaly, všetko sa zmenilo, keď vyhrala turnaj WTA 1000 v Dauhe, keď vo finále porazila Jelenu Ostapenkovú. Neskôr sa dostala do finále Canadian Open a teraz aj do finále Wimbledonu.

Amanda sa narodila 31. augusta 2001. Jej sestra Maria je o 14 rokov staršia. V rebríčku WTA sa Anisimovová k 9. júlu 2025 nachádzala na 12. mieste. Po Wimbledone sa po prvýkrát v kariére posunie v rankingu do najlepšej desiatky. S istotou jej bude patriť siedme miesto. V prípade finálového úspechu si dokonca polepší na štvrtú pozíciu./agentury/

X X X

Nemáte morálne právo nosiť uniformu, pán prezident. Marketingové hry na vojakov vám nesvedčia (názor Moniky Podhorány Masarikovej)

Prezident Peter Pellegrini počas prvého turnusu pilotného výcviku Národných obranných síl.

 Počuli ste niekedy hlavného veliteľa ozbrojených síl Pellegriniho (alebo Pellegriniho ako poslanca, ministra financií, premiéra…), ktorý si dnes s obľubou oblieka maskáče, že by sa vojakov zastal?

Autorka je zahraničnopolitickou odborníčkou strany Demokrati a bývalou riaditeľkou kancelárie ministra obrany.

Prezident Peter Pellegrini ešte nedávno označoval svojho súpera v prezidentských voľbách Ivana Korčoka za „kandidáta vojny“ a strašil vysielaním slovenských mužov na Ukrajinu. Dnes si oblieka uniformu a mužov aj ženy pozýva k obrane vlasti.

Hneď na úvod treba poznamenať, že zriadenie Národných obranných síl je krok správnym smerom. Ozbrojené sily SR dlhodobo pociťovali nedostatok vojakov v zálohe, ktorí by boli k dispozícii pri živelných a iných katastrofách či počas vojnového stavu.

Zároveň predstavujú zmysluplnú alternatívu pre mladých, ktorí, žiaľ, niekedy aj s tými najlepšími úmyslami končia v polovojenských skupinách so škodlivými ideológiami. Tu sa však pochvaly končia. Pretože nebyť tých, ktorí dnes kvôli sociálnym sieťam vymenili obleky za uniformy, záložné sily by tu boli už skôr.

Falošná mobilizácia

Písal sa rok 2023 a minister obrany Jaroslav Naď predstavil novelu zákona o brannej povinnosti. Aktívne zálohy (ne)fungujúce od roku 2013 chcel otvoriť aj pre ľudí bez predchádzajúcej vojenskej skúsenosti. Inšpiráciou bola Česká republika, kde aktuálne majú takto vycvičených okolo päťtisíc záložníkov. Na Slovensku sa však zvolebnievalo a jeho návrh tvrdo narazil.

Za hlasnej podpory vtedajšej opozície sa totiž masívne rozšíril smerácky hoax o mobilizácii a vysielaní slovenských mužov na Ukrajinu. Viac ako 50-tisíc mužov, vrátane dnešného predsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Richarda Glücka, známeho aj pre boxerskú výmenu s iným poslancom, podpísalo vyhlásenie, že by v prípade vojny odoprelo bojovať so zbraňou v ruke.

 Robert Fico, ktorý pochopil, že ukrajinská karta je najsilnejšia pre mobilizáciu svojich voličov, strašil, že predčasné voľby by mohli byť zrušené pre vojnový stav. Dvorná hlasná trúba ruskej propagandy Ľuboš Blaha zas verklíkoval klamstvá o vysielaní slovenských mužov na ukrajinský front.

Novelu následne nepodporila ani časť koalície. „Pre nich (ľudí, pozn. aut.) bude znamenať to, že sme prijali zákon o aktívnej zálohe, že ich ideme posielať na Ukrajinu,“ vysvetľoval Boris Kollár. Za novelu nehlasoval ani vtedajší poslanec Peter Pellegrini.

Kandidát mieru

Načo meniť osvedčené, povedali si na Súmračnej, a tak nám o niekoľko mesiacov opäť naservírovali „kandidáta mieru“. Že prezident v zmysle ústavy nemá žiadne právomoci vo vzťahu k vysielaniu vojakov do zahraničia ich nevyrušovalo, Slovensko zaplavili billboardy „Slovensko nepošle na Ukrajinu žiadneho vojaka“ s Petrom Pellegrinim s dlaňou na srdci.

Toho istého Petra Pellegriniho, ktorý dnes na Tureckom vrchu pozýval k obrane štátu. Po boku s tým istým Richardom Glückom, ktorý v kampani huckal na odopieranie brannej povinnosti. Minister obrany aj kandidát mieru si dali extrémne záležať, aby čo najviac zdôrazňovali pomoc obyvateľom a čo najmenej spomínali vojnový stav, aktuality.sk