Pellegrini: Karpatsko-duklianska operácia je príkladom neoblomnej národnej hrdosti a odhodlania v boji proti nacistickému útlaku. Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol v príhovore k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.„No zároveň je aj trvalým varovným signálom voči nebezpečenstvu, ktoré v podobe fašizmu, extrémizmu a neznášanlivosti číha na nás aj dnes,“ skonštatoval pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle.

Poukázal na to, že ide o pamätné a historické miesto, ktoré bolo pred 80 rokmi svedkom nespochybniteľného hrdinstva, ale aj obrovského utrpenia. „Miestom, na ktorom bola naša dnešná sloboda vykúpená krvou našich otcov a dedov,“ povedal. Vzdal pritom hold hrdinom karpatsko-duklianskej operácie, bojov o oslobodenie Slovenska i Slovenského národného povstania. „Patrí vám vďaka za vašu odvahu, odhodlanie a nasadenie vlastných životov v mene slobody a lepšej budúcnosti. A slovenskému národu patrí uznanie, že sa dokázal zjednotiť na spoločnom cieli, prekonať názorové rozdiely a začať s vysťahovaním fašizmu zo slovenského územia,“ uviedol prezident.

Pripomenul pritom obrovské množstvo padlých na Dukle z radov 1. Československého armádneho zboru, ako aj Červenej armády. Poukázal pritom na to, že v susednej Ukrajine aktuálne prebieha regulárna vojna so státisícmi obetí. „Deň čo deň na území Ukrajiny, a teraz už aj na území Ruska zomierajú nevinní ľudia, ničia sa rokmi vybudované hodnoty a predovšetkým je nadobro zničená viera ľudí, že civilizovaný svet v 21. storočí nebude svoje konflikty riešiť na bojovom poli,“ povedal. Za urgentnú povinnosť svetových lídrov označila hlava štátu hľadanie účinných spôsobov, ako zastaviť vzájomné zabíjanie. „Nielen na Ukrajine, ale aj v Gaze, Libanone a všade tam, kde ľudia podľahli mylnému a veľmi nebezpečnému presvedčeniu, že svoje nezhody vyriešia smrťou svojich protivníkov. Vojna je zhmotnené zlo – a vždy sa najviac dotkne tých najnevinnejších,“ dodal Pellegrini./agentury/

 X X X

 Krvavá Dukla. Len boje na hranici trvali päťdesiat dní. Stalo sa to naozaj 6. októbra?

Prečo oslavujeme hrdinov bitky na Dukle práve 6. októbra? Odpoveď: lebo podľa zákonodarcov práve v tento pamätný deň roku 1944 prekročili prví vojaci 1. československého armádneho zboru hranice bývalej ČSR. A začali oslobodzovať vlasť spod nemeckej okupácie. Ale stalo sa to naozaj 6. októbra?

Túto otázku si pred časom položil aj Jindřich Marek z Vojenského historického ústavu. Žeby 1. čs. armádny zbor nepoužil svoj hĺbkový prieskum a neposlal ho cez hranicu skôr?

Čo je to hĺbkový prieskum? Menšie ozbrojené skupiny, ktoré sú predvojom úderných jednotiek a tajne operujú v bezprostrednej blízkosti nepriateľa či dokonca v jeho tyle? To predsa nie je možné.

Takéto skupiny sa vysielajú v predstihu pred útokom hlavných síl a vyhýbajú sa bojovej činnosti. Ich prvoradou úlohou je informovať velenie o aktivitách protivníka a o situácii „na druhej strane“.

Historik začal pátrať v archívoch a nájdené dokumenty mu dali za pravdu. Ukázalo sa, že ešte v noci zo 4. na 5. októbra 1944 skupina pod velením rotného Jána Rosinu tajne prešla vtedajšiu poľsko-slovenskú hranicu. Čiže o deň skôr ako iné jednotky.

Vidíte, chlapci, zbytočne sme nebojovali. Opäť sme v Československu.

generál Ludvík Svoboda

Skupinu tvorili dvaja radisti a štyria prieskumníci, všetci z roty ZU (zvláštnych úloh). „V tyle nepriateľa vydržali 55 dní do 28. novembra 1944, keď sa pri pohybe frontu spojili so svojimi jednotkami,“ zistil Marek. „Dovtedy odoslali spravodajskému oddeleniu 1. čs. armádneho zboru prostredníctvom svojej rádiostanice okolo 80 dôležitých správ.“

Podľa historika mali prieskumníci šťastie nielen pri prechode frontu, ale aj pri výbere informátorov medzi civilistami a partizánmi. Za kľúčovú postavu skupiny označuje jej veliteľa, ktorý bol zároveň skúseným radistom. „Práve tento muž bol veľkou zárukou úspechu celej skupiny,“ tvrdí Marek.

Kto bol Ján Rosina?

V čase bojov na Dukle mal iba 22 rokov. Narodil sa v obci Velčice (okres Zlaté Moravce) v rodine roľníka. Po skončení obecnej školy pomáhal otcovi pri hospodárstve. Na vojenčinu narukoval do spojovacieho práporu v Novom Meste nad Váhom v roku 1942.

 O rok neskôr jednotku odvelili na východný front. Cestou mal Rosina incident s nemeckým desiatnikom, ktorého zastrelil. Dostal sa pred poľný súd slovenskej armády, ktorý ho odsúdil na šesť rokov ťažkého žalára. Pri prevážaní do väznice sa Rosinovi podarilo ujsť. Prebehol k červenoarmejcom, od nich putoval do internačného tábora v Usmani pri Lipecku. Tam sa prihlásil do vznikajúcej československej jednotky v ZSSR a s ňou sa dostal až na Duklu.

„Pri prechode frontu nám pomohol dážď a hmla,“ spomínal Rosina po vojne. „Plazili sme sa územím nikoho a vtom počujeme nemecký hlas. Pýtal sa, kto je tam? Odpovedal mu slobodník Josef Dvořák z našej skupiny, ktorý vedel po nemecky. Mohli sme pokračovať.“

Rosina sa po bojoch na Dukle zúčastnil ešte na dvoch hĺbkových prieskumoch – pri Liptovskom Mikuláši a koncom apríla 1945 v priestore Považskej Bystrice. Krátko po vojne sa oženil s bývalou partizánkou Etou Vašinovou. O ich ďalších osudoch nie sú žiadne informácie.

Patálie so štátnou vlajkou

Kým prechod Rosinovej skupiny bol dlho utajovaný, ďalšia prieskumná hliadka mala demonštrovať pred celým svetom, že zahraničné československé vojsko sa po boku Červenej armády vrátilo na územie okupovanej vlasti. Nie náhodou sa na slávnosti na hraničnej čiare, keď už bolo všetkom, zúčastnili aj sovietsky fotoreportér, ktorú ju zvečnil.

Hliadku zostavili z vojakov 2. pešieho práporu 1. brigády armádneho zboru. Práve ona dosiahla v piatok 6. októbra 1944 na svitaní štátnu hranicu na poľsko-slovenskom pomedzí. Dalo sa to zistiť podľa hraničného kameňa, ktorý však už päť rokov bol označený písmenom „S“. Vymedzoval totiž Slovenský štát, vytvorený 14. marca 1939 pod kuratelou hitlerovského Nemecka. Teraz mali kameň nahradiť znovu stĺpom so štátnym znakom ČSR.

Hliadku tvorili samopalníci a prieskumníci, všetci sa prihlásili dobrovoľne. Prevelili k nim ešte dvoch ženistov – hraničné pásmo bolo totiž zamínované.

Samopalníkov zobudili okolo druhej v noci z 5. na 6. októbra. Spali na smrť unavení v gréckokatolíckom kostolíku v dedine Zyndranowa na poľskej strane Východných Karpát, asi dva kilometre od Duklianskeho priesmyku.

Vyrazili za ranného šera. „Čatár Chmelík nám ukázal smer: prejdete kopec a potom popri ceste pôjdete k lesu, ten les už bude Československo,“ spomínal poddôstojník Vladimír Týrek, volynský Čech od ukrajinského Rovna. „Cestou sa k nám pridal veliteľ našej hliadky, čatár Vasil Nebiljak, podkarpatský Rusín.“ Tak už boli kompletní, bolo ich deväť.

Hlavná úloha hliadky znela: umiestniť pri hraničnom kameni československú vlajku. „V našej jednotke sme to všetci vnímali ako obrovskú česť,“ zdôraznil Týrek.

Stala sa však nepríjemná vec. Keď sa už blížili k lesu, nepriateľ ich odhalil a spustil streľbu. Guľky nezasiahli nikoho, ale rozdrvili žrď vlajky a jej látku roztrhali na franforce.

Hliadka sa plazením dostala až k hraničnému kameňu, ale nemala tam čo vztýčiť. Čo s tým?

Desiatnika Týreka napadla spásonosná myšlienka. Prieskumníci mali pri sebe červeno-modré ceruzky, ktorými kreslili do máp a s ich pomocou zanechávali na domoch v obsadených miestach rôzne dohodnuté znamenia.

 Sám Týrek mal v plášti frontové noviny Za slobodné Československo. Do nich farebnou ceruzkou nakreslil československú vlajku. Stránku vytrhol z novín a zastrčil za pliešok telegrafného stĺpa neďaleko hraničného kameňa.

Podľa niektorých svedectiev si túto „vlajku“ vzal o niekoľko hodín neskôr ako suvenír veliteľ 1. brigády generál Jaroslav Vedral-Sázavský, ktorý prechádzal okolo v štábnom džípe zn. Willys. Priniesla mu však smolu. Asi po sto metroch od hranice narazil automobil na protitankovú mínu, ktorú tam nastražili Nemci. Pri výbuchu generál zomrel a papierová vlajočka sa už nikdy nenašla.

V ten istý deň zomrel blízko hranice pri prestrelke s nepriateľom aj veliteľ prieskumnej hliadky, 24-ročný čatár Nebiljak.

Ale vráťme sa k hraničnému kameňu. V rovnaký deň vztýčili ďalší vojaci zboru vedľa kameňa československú vlajku a osadili hraničný stĺp so štátnym znakom ČSR. Podľa rozprávania jedného z týchto vojakov Rudolfa Belavého z Pružiny (okres Považská Bystrica) štátny erb zhotovil Poliak, istý Karwacziecky z Krosna, povolaním zlievač. Mal odliať do pieskovej formy tri takéto znaky z plechu havarovaného lietadla. Zo zvyšného materiálu vraj odlial štyri kastróliky, jeden z podaroval Belavému na pamiatku.

„Po osadení hraničného stĺpa nastúpil celý náš oddiel a čakal na príchod veliteľa zboru generála Ludvíka Svobodu s jeho sprievodom,“ približoval Belavý po tridsiatich rokoch v rozhovore pre armádny časopis Zápisník. „Generál pristúpil najprv k zástave a obradne ju pobozkal. My stojíme v pozore. Potom sa obrátil k nám – vidíte, chlapci, zbytočne sme nebojovali. Opäť sme v Československu, povedal.“

Skutočne bozkávali zem?

Po vojne sa 6. október slávil ako Deň Československej ľudovej armády a časom obrástol rôznymi legendami. Najrozšírenejšia bola o tom, ako vojaci pri prekročení štátnej hranice bozkávali zem, rodnú hrudu.

Pred dvadsiatimi rokmi sme sa o tom zhovárali s generálom Oldřichom Kvapilom (1918 – 2011). Na Dukle mal hodnosť nadporučíka a bol náčelníkom štábu jedného z práporov. Štátnu hranicu prekročil medzi prvými ešte 6. októbra 1944.

„Môžem dosvedčiť, že niektorí vojaci, nebolo ich akiste veľa, si skutočne pokľakli a bozkali zem,“ povedal. „Zrejme ako ja si zároveň radostne vydýchli, že sú konečne doma,“ dodal. „Boli sme za hranicou šesť rokov, a teraz sme sa vracali. Nie všetci, iba každý tretí, lebo ostatní medzitým padli v bojoch.“

Sú však aj iné svedectvá. Napríklad veliteľ delostrelectva armádneho zboru Vilém Sacher (1907 – 1987) vo svojich pamätiach uvádza, že takúto scénu nikde nevidel. „Pokiaľ sa vôbec mohli zastaviť, tak si posadali a apaticky odpočívali,“ napísal. „Čakali ich ďalšie boje.“

V tých bojoch sme spoznali, čo znamenajú naše pohraničné hory a ako sa dajú brániť.

veliteľ delostrelectva armádneho zboru Vilém Sacher

Niečo podobné tvrdil generál Karel Klapálek (1893 – 1984), vtedy veliteľ 3. brigády zboru. Podľa neho máloktorý z vojakov si uvedomoval, že práve prešiel hranicu, tobôž, aby sa na nej zastavoval a priľnul k nej „v rachote streľby, dunení rán, v napätí nervov, keď každý chybný krok môže znamenať koniec“. Navyše, nebolo sa prečo veľmi dojímať ani oslavovať. Predsunuté jednotky síce ešte toho istého dňa oslobodili Vyšný Komárnik, ale Nemci sa vzápätí zachytili na ďalšom obrannom pásme len šesť kilometrov južne od priesmyku pri Nižnom Komárniku.

 Klapálek v spomienkovej knihe Ozveny bojov tvrdí, že pomyselnú hraničnú čiaru v Duklianskom priesmyku prekračoval viackrát. A to oboma smermi. Prvýkrát 6. októbra na kóte 580, v jej blízkosti si aj pospal od vyčerpania. „Na hranici sme sa vyspali ešte veľakrát,“ pokračoval generál. „Posedeli sme si na nej a blízko nej ešte poriadne dlho, od 6. októbra do 26. novembra 1944, pretože sa náš postup čoskoro zastavil.“

Pre lepšiu predstavu: z hraničného priesmyku na Dukle do Svidníka je iba 19 kilometrov. Ale naše jednotky sa do tohto okresného mesta dostali až po vyše  

Počasie na strane nepriateľa

Keď počúvame alebo čítame spomienky pamätníkov na bitku vo Východných Karpatoch – či už vojakov, alebo ich veliteľov – najviac im z nej utkvel v hlavách vtedajší nečas. Ustavičný dážď, pľušť, husté hmly, rozvodnené horské potoky, bezodné bahno.

Počasie bolo zjavne na strane nepriateľa, to priznával vo svojich každodenných „zvodkách“ z frontov aj Hitlerov hlavný stan. Preberala ich ľudácka tlač. „V lesných Karpatoch sa včera zmiernila prudkosť sovietskych útokov, podnikaných na početných miestach za silného dažďa a prvého sneženia,“ informoval Slovák 7. októbra 1944. Mimochodom, tento denník svojim čitateľom prekročenie štátnych hraníc Červenou armádou a čs. zborom zamlčal. Denník Gardista pripustil iba to, že „boľševickým vojskám sa na dvoch miestach podarilo preniknúť asi na 500 metrov do nemeckých hlavných pozícií“, ale ani on sa o hranici nezmienil.

Takýmto terénom sa útočiace vojská mohli iba brodiť. „Podmáčaná pôda takmer úplne paralyzovala pohyb techniky a celú dopravu,“ napísal v memoároch o situácii 38. armády jej veliteľ, generál ukrajinského pôvodu Kirill Moskalenko. „Na niektorých úsekoch museli vojaci svoje delá a mínomety doslova prenášať na pleciach.“ Na vysvetlenie: 1. čs. armádny zbor podliehal práve tomuto Moskalenkovmu zoskupeniu. Tankisti nemohli svoje stroje zoradiť v úzkych priechodoch do bojových zostáv, museli často zastavovať kvôli mínovým poliam alebo intenzívnej paľbe nepriateľských zbraní. Cestu im zatarasovali zničené alebo zhorené tanky – vlastné i protivníkove.

A ešte si zapamätali neprístupné hory bičované studenými jesennými vetrami, husté lesy, rokliny a priepasti ukrývajúce nepriateľa. „V tých bojoch sme spoznali, čo znamenajú naše pohraničné hory a ako sa dajú brániť,“ spomínal Sacher. „A to dokonca aj bez betónových pevností a bunkrov, ktoré sme bez boja opustili v roku 1938.“

 Mnohí z tých, čo prežili, hory tak znenávideli, že keď sa po vojne vybrali s rodinou niekam na dovolenku, výšinám sa zďaleka vyhýbali. „Nemci boli zakopaní v kopcovitom teréne, oni nás videli, keď sme vyrážali do útoku, mali nás ako na dlani,“ rozprával nám, kým ešte žil, plukovník Ján Minárik. V bojoch na Dukle mal iba 22 rokov a velil mínometnej čate.

„Mali schopných ostreľovačov,“ priznával Minárik, „no nielen to: priam fanaticky bojovali o každý kopec, ba o každý strom.“ Polovica vojakov Minárikovej jednotky padla na Dukle, tam sú aj pochovaní. Ostatní si odniesli na pamiatku rôzne zranenia.

Rozpamätávali sa ešte na nesmiernu únavu. Ak si niekde na chvíľu sadli, spravidla hneď zaspali. Napokon, únavou trpel aj protivník, čo dosvedčujú spomienky nemeckých „obrancov“ Karpát, rozmiestnené na internete. „Stiahli nás do dediny v tyle, jej obyvatelia sa na nás vystrašene dívali, takých špinavcov ešte asi nevideli,“ napísal Johannes Flemke, bývalý príslušník 1. lyžiarskej stíhacej divízie (bola na Dukle aj taká). „Uvarili sme si zemiakovú polievku a potom od únavy zaspali.“

Najkrvavejšia horská bitka

Na záver si pripomeňme, prečo plánovači karpatsko-duklianskej operácie vybrali pre ňu takýto nemožný čas a terén. Velenie Červenej armády pôvodne nechcelo útočiť na karpatské vrchy. Hľadalo voľnejšiu cestu južným smerom cez Rumunsko, ktoré sa po palácovom prevrate pridalo k protihitlerovskej koalícii.

Medzitým však vypuklo Slovenské národné povstanie a bolo mu treba pomôcť. Už v noci zo 4. na 5. septembra Sovieti urobili letecký most medzi frontom a povstaleckým územím, po ktorom dopravovali zbrane a ľudí, ale to nestačilo.

„Na začiatku septembra preto sovietske hlavné velenie zmenilo dovtedajšie operačné plány a schválilo vojenskú operáciu s cieľom prebiť sa na Slovensko,“ ozrejmil nám v rozhovore český historik Vilém Prečan.

Moskva prijala toto rozhodnutie predovšetkým z politických, a nie z vojenských dôvodov. Ináč by neposlala do boja vojská nedostatočne odpočinuté po predchádzajúcej ofenzíve a jednotky, ktoré nemali skúsenosti z bojov v horskom teréne. Poukazuje na to aj ruský vojenský historik Timur Latypov.

 Boje pod Duklou boli urputné a dlhotrvajúce.

Sovietske velenie vybralo do útoku na Karpaty vojská dvoch frontov: 1. ukrajinského (jeho súčasťou bola i 38. armáda) a 4. ukrajinského frontu (jeho 1. armádu). Proti ním stála na severovýchode Slovenska operačná skupina Heinrici, ktorá pozostávala z 1. nemeckej tankovej brigády a 1. kráľovskej maďarskej armády.

Sovietske zoskupenie malo miernu prevahu v živej sile a výraznú v ťažkej technike, najmä v tankoch a letectve. „Technická prevaha Červenej armády sa vynulovala v dôsledku mohutného systému opevnení protivníka a zložitostí terénu,“ tvrdí Latypov. Obrana skupiny Heinrici siahala do hĺbky 50 kilometrov. Sovietske vojská krátko predtým ukončili ľvovsko-sandomerskú operáciu a teraz mali na prípravu štyri dni. Útok za začal skoro ráno 8. septembra 1944. Úloha znela: prekročiť Karpaty, vstúpiť na územie bývalého Československa a do piatich dní sa spojiť s povstalcami.

Velenie oboch frontov malo prísľub, že z druhej strany hraníc im bránu Karpát pomôžu otvoriť dve východoslovenské divízie. Ich útok do tyla protivníka sa mal udiať na tretí deň ofenzívy. Nestalo sa tak, Nemci ich odzbrojili skôr a bez boja. Obe divízie sa fakticky rozpadli už 4. septembra, ale plánovači karpatsko-duklianskej operácie sa o tom dozvedeli len deň pred jej začiatkom. Výsledkom bola jedna z najkrvavejších horských bitiek druhej svetovej vojny./agentury/

 X X X

 Orbán v Taliansku: Brusel nás trestá za to, že nevpúšťame migrantov. Tvrdí, že Maďarsko chráni Európu

Európska ľavica a bruselskí byrokrati dnes spoločne trestajú Maďarsko za to, že nevpúšťa migrantov a chráni Európu. Povedal to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v nedeľu na zhromaždení talianskej pravicovo-populistickej strany Liga vedenej vicepremiérom Matteom Salvinim v Pontide v talianskej Lombardii.

 Viktor Orbán na zhromaždení talianskej pravicovo-populistickej strany Liga v obci Pontida v talianskej Lombardii, 6. októbra 2024

S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. Orbán na podujatí vystúpil ako čestný hosť spolu s niekoľkými ďalšími európskymi pravicovými politikmi.

Zdôraznil, že Maďarsko dostalo pokutu 200 miliónov eur a každý deň platí milión eur, pretože neumožňuje vstup migrantov.

 „Je to hanba, je to hanba Bruselu,“ podčiarkol maďarský premiér a dodal, že ak budú Maďarsko naďalej trestať, potom migrantov prepravia z Budapešti do Bruselu. „Ak chcú migrantov, dostanú ich,“ vyhlásil.

„Taliansko je silná, veľká a bohatá krajina. Ak sme to dokázali my, dokážete to aj vy. Nemyslite si, že je to nemožné, je to možné! My Maďari sme toho živým príkladom. Buďte odhodlaní, buďte odvážni a nasledujte veľkých lídrov ako Matteo Salvini,“ povedal Orbán na margo boja proti migrácii./agentury/

X X X

 Fico: Vojnu na Ukrajine si želá Západ a pokračuje len preto, že chce „položiť Rusov na kolená“

Predseda vlády Robert Fico (Smer) opätovne vyhlásil, že vojnu na Ukrajine si želá Západ. Ako povedal v rozhovore pre STVR, vojna pokračuje len preto, že je podporovaná Západom za účelom „položiť Rusov na kolená“.

 „V krajine, ktorá je susednou krajinou Slovenska, prebieha vojenský konflikt, kde sa naozaj zabíjajú Slovania a kde Európa toto zabíjanie významne podporuje,“ vyhlásil Fico. Ako ďalej uviedol, konflikt sa však nedá vyriešiť vojensky.

Na susedovi nám záleží, odkazuje Ficova vláda Ukrajine

Premiér zároveň povedal, že na budúci rok by pri príležitosti 80. výročia konca II. svetovej vojny chcel navštíviť Moskvu. „Prosím, netrpme tou rusofóbiou. Nehovorme automaticky hneď, keď sa pozitívne vyjadrujeme na adresu Červenej armády alebo bývalého Sovietskeho zväzu, že sme nejakí Putinovi agenti,“ zdôraznil Fico. Doplnil, že v Moskve by sa chcel poďakovať osloboditeľom. „Pretože sloboda na Slovensko prišla z východu,“ dodal.

Fico: Podporujeme ambíciu EÚ, aby bola Ukrajina členským štátom, nebudeme však ratifikovať jej vstup do NATO

 Premiér tiež súhlasí s členstvom Ukrajiny v Európskej únii, aj keď je to podľa neho ešte na pár rokov „cesta zarúbaná“. Nie je však za to, aby bola Ukrajina členom NATO. Pripomenul, že toto členstvo musia ratifikovať všetky štáty NATO. „Pokiaľ budem predsedom vlády SR budem viesť poslancov, ktorých mám ja ako predseda strany pod politickou kontrolou, aby nikdy nesúhlasili s členstvom Ukrajiny v NATO,“ uviedol Fico. Bolo by to podľa neho dobré len ako základ pre tretiu svetovú vojnu.

Predseda vlády sa zároveň vyjadril k výdavkom na obranu. Slovensko, ktoré je súčasťou NATO, si podľa neho plní povinnosť vyčlenenia dvoch percent HDP na obranu. Zároveň nepôjde cestou zvyšovania týchto obranných výdavkov, tvrdí. Z týchto výdavkov nemusí ministerstvo len nakupovať náboje a zbrane, ale môže ich dať aj na civilné projekty ako je postavenie nemocnice v Prešove či rekonštrukcia mostov, povedal Fico.

„Ministerstvo obrany je pripravené poskytnúť ďalších 300 miliónov eur na ciele, ktoré sú na jednej strane vojenské, ale súčasne môžu dobre slúžiť civilným účelom,“ podotkol Fico.

Fico v relácii skritizoval aj zavedenie cla Európskou úniou na čínske elektromobily. Čína a Európa sa podľa neho navzájom potrebujú a mali by spolu rokovať. Považuje za nezmysel ísť do obchodnej vojny s Čínou. Podotkol, že túto ázijskú krajinu oficiálne navštívi na prelome októbra a novembra.

  Podľa premiéra by mali koalícia a opozícia hľadať spoločnú cestu pri upokojovaní spoločnosti v odborných témach. Tak, ako to bolo napríklad na stretnutí ku konsolidácii. „Politická anymozita je tak veľká, že dať na stôl tému, že buďme teraz kamaráti, to tak nefunguje. (…) Pre mňa ako človeka s 32-ročnou politickou praxou sú uzmierovacie okrúhle stoly smiešne. Nič to neprináša,“ skonštatoval Fico. Dodal, že verejnosti treba ukazovať, že sa politici vedia baviť o veciach, ktoré sú dôležité a potrebné.

Bezpečnostná situácia na Slovensku podľa Fica momentálne nie je dobrá a stále sú naplnené podmienky na podobný útok, ako sa stal 15. mája v Handlovej. Okrúhly stôl politikov by podľa jeho slov napätú situáciu nevyriešil. „Toto je téma pre všetkých, ale vyzývať teraz politikov, že – urobte nejaký okrúhly stôl a podajte si ruky – a čo sa potom stane? Nič!,“ uviedol Fico. Ako doplnil, táto doba bude trvať dlhšie ako „nejaké podanie ruky“.

Na druhej strane sa podľa Fica predstavitelia vládnej koalície zhodujú, že je potrebné upokojiť spoločnosť. „My sme ten pokoj chceli priniesť po septembrových voľbách v roku 2023. Mrzí ma, že to trvá tak dlho,“ skonštatoval . Ako dodal, bude viesť koaličných partnerov a hlavne predstaviteľov strany Smer, aby verejnosti dávali dobrý príklad./agentury/

X X X

 Netanjahu sa osopil na Macrona, odkázal mu, že sa môže hanbiť. Hnevajú sa aj francúzski Židia

Mierumilovné vety, ktoré zazneli v Paríži, spustili kanonádu výčitiek z Jeruzalema. Francúzsky prezident nahneval izraelského premiéra až tak, že sa postavil pred kameru, aby mu poslal drsný odkaz.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu adresoval šéfovi Elyzejského paláca ostré slová.

Čo sa stalo rozbuškou? Výroky Emmanuela Macrona o tom, že rokovania treba uprednostniť pred dodávkami munície. „Prioritou je dnes návrat k politickému riešeniu a zastavenie poskytovania zbraní používaných v Pásme Gazy. Našou prvoradou úlohou je teraz zabrániť eskalácii. Libanonský ľud nesmie byť obetovaný. Libanon sa nesmie stať druhou Gazou,“ povedal pre rozhlasovú stanicu France Inter. Šéf Elyzejského paláca pritom poznamenal, že jeho krajina nevyzbrojuje armádu židovského štátu.

Ako Izrael zostreľoval iránske drony a rakety

 1Macron fakticky adresoval svoje slová ostatným štátom, ktoré vojensky podporujú Izrael. V tejto súvislosti poukázal na to, že kto volá po prímerí, nemal byť dodávať zbrane. Hrozba ďalšej eskalácie konfliktu na Blízkom východe je extrémna. Izrael, ktorý bojuje proti teroristom z Hamasu v Pásme Gazy, rozšíril svoje údery na libanonské hnutie Hizballáh v Libanone. Zároveň sa vyhráža Teheránu revanšom po iránskom raketovom útoku.

Už o pár hodín po výzve Macrona predstúpil pred kameru Netanjahu, aby ostro odsúdil jeho výroky. „Mám odkaz pre prezident Macrona. Izrael sa dnes bráni na siedmich frontoch proti nepriateľom civilizácie,“ začal svoje posolstvo. Videonahrávku umiestnil na sociálnej sieti X (predtým Twitter). Netanjahu pripomenul, že Izraelčania vedú boj nielen proti teroristom z Hamasu a Hizballáhu, ale napríklad aj proti jemenským povstalcom Húsiom.

Netanjahu podčiarkol, že keď sa Izrael bráni proti Iráncom, všetky civilizované krajiny musia stáť po jeho boku. „Prezident Macron a niektorí ďalší lídri teraz vyzývajú na zbrojné embargo proti Izraelu. Hanba im! Uplatňuje Irán embargo na dodávky zbraní pre Hizballáh, Hamas a Húsiov? Samozrejme, že nie,“ pokračoval. Potom sa pozastavil nad tým, ako je možné, že keď niekto tvrdí, že stojí proti terorizmu, zároveň apeluje na zastavenie dodávok zbraní do Izraela. „Aká hanba!“ zdôraznil.

Netanjahu ukončil svoj odkaz Macronovi a ďalším lídrom vo svete slovami, že Izrael vyhrá vojnu bez ohľadu na to, či bude naďalej dostávať zbrane zo zahraničia. Dodal, že po skončení bojov zahanbenie týchto lídrov potrvá ešte dlhú dobu.

 Na Netanjahua okamžite reagoval Elyzejský palác. „Francúzsko je neochvejný priateľ Izraela. Slová o hanbe boli prehnané a nesúvisiace s priateľstvom medzi obidvomi krajinami,“ citovala agentúra AFP z jeho vyhlásenia.

Mimochodom, Macrona mohla prekvapiť aj reakcia celoštátnej organizácie francúzskych Židov, ktorá zastrešuje ich záujmy. „Veľmi ľutujeme vyhlásenie prezidenta vyzývajúce na embargo na zbrane používané Izraelom vo vojne proti Hamasu. Volanie po zbavení zbraní nevedie k mieru, nahráva Hamasu,“ napísali jej vedúci predstavitelia na sociálnej sieti X. Naznačili, že považujú za nešťastné, že Macron o tom hovoril práve pred prvým výročím šialených útokov teroristov, ktorí 7. októbra 2023 z Gazy prenikli na izraelské územie, kde pozabíjali stovky bezbranných civilistov.

Apel Macron sa dá vnímať ako nepriame posolstvo určené najmä Washingtonu, mimochodom len mesiac pred termínom amerických prezidentských volieb. „USA sú najväčší dodávateľ zbraní na svete do Izraela. V rokoch 2019 – 2023 ich podiel na izraelskom importe zbraní bol 69-percentný,“ podotkol denník Le Monde.

Spojené štáty zrejme sprísnili export zbraní do Izraela iba v jednom prípade: v máji tohto roku odmietli poskytnúť bomby s hmotnosťou 900 kilogramov v obave, že by mohli zabiť veľa civilistov v Pásme Gazy (konkrétne v Rafahu, čo je mesto v južnej časti tohto územia).

Čo sa týka Británie, tá síce pokračuje vo vyzbrojovaní židovského štátu, ale prijala niektoré preventívne opatrenia. Minulý mesiac sa rozhodla pozastaviť platnosť 30 licencií na vývoz zbraní (Londýn vydal dovedna 350 povolení na export vojenskej techniky do Izraela).

Francúzsko sa doteraz nevyjadrovalo k názorom o embargu zbraní do židovského štátu. Po výrokoch Macrona to už neplatí. Nie tak dávno Francúzsko niečo poskytlo izraelským ozbrojeným silám , ale treba priznať, to bola takpovediac len kvapka v mori.

V apríli tohto roku vtedajší minister obrany Sébastien Lecornu hovoril o zanedbateľnom údaji „Do Izraela smerovalo Iba 0,2 percenta objemu vývozu zbraní z Francúzska, ktorý v roku 2022 dosiahol výšku 27 miliárd eur,“ napísali noviny Le Figaro. Konkretizovali, že predaj zbraní do Izraela mal hodnotu iba 15 miliónov eur. Paríž tiež poskytol židovskému štátu produkty dvojakého určenia (výrobky použiteľné na civilné aj vojenské účely). V danom roku im ich predal za 34 miliónov eur, čo tiež nebola veľká suma s prihliadnutím na fakt, že celkový francúzsky export týchto výrobkov predstavoval až 8,8 miliardy eur./agentury/

X X X

 Peter Pellegrini obvinil premiéra Fica, že nechal veci zájsť ďaleko. Očakával koniec Šimkovičovej a Kotlára prirovnal ku Kim Čong-unovi

 Peter Pellegrini hovorí, že sa bude veľmi čudovať vláde, ak sa bude správou Petra Kotlára naozaj vážne zaoberať.

Prezident Peter Pellegrini dnes z pozície hlavy štátu prvýkrát verejne kritizoval premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica. Vyčítal mu, že neriešil konflikty, ktoré v koalícii vznikali medzi SNS a Hlasom, ale aj to, že sa jasne nepostavil za zdravotníctvo a školstvo ako jasné priority vlády.

V rozhovore pre televíziu TA3 Pellegrini bránil ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas), ktorá avizovala podanie demisie, a, naopak naznačil, že skončiť mala skôr ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

Ostro skritizoval aj splnomocnenca vlády pre prešetrovanie riadenia pandémia Petra Kotlára, ktorý tento týždeň predstavil výsledky svojej práce, aktuality.sk

X X X

 Aktivistku Thunbergovú zadržali na klimatickom proteste v Bruseli

Švédsku aktivistku Gretu Thunbergovú zadržali na klimatickej demonštrácii v Bruseli spolu s ďalšími vyše 100 protestujúcimi. Demonštranti vyzývali na ukončenie dotácií na fosílne palivá.

Švédska aktivistka Greta Thunbergová počas protestu pred budovou švédskeho parlamentu, marec 2024

Podľa tlačovej agentúry Belga sa na okupačnom proteste v sobotu popoludní zúčastnilo približne 150 aktivistov. Skupina Zjednotení za klimatickú spravodlivosť pre agentúru DPA potvrdila, že zadržaných ešte v sobotu večer prepustili.

 Thunbergovú už v minulosti dočasne zadržali počas protestov vo viacerých krajinách. Známou po celom svete sa stala svojimi „školskými štrajkami za klímu“, ktoré viedli k vzniku medzinárodného hnutia Piatky za budúcnosť.

Od útoku islamistického hnutia Hamas na Izrael spred roka a následnom vojenskom zásahu Izraela v Pásme Gazy Thunbergová opakovane vyjadrila solidaritu s Palestínčanmi a obvinila Izrael z genocídy.

Kritici ju obviňujú zo zaujatého postoja k vojne v Gaze a udalostiam, ktoré ju podnietili, dodala DPA s tým, že aktivistka mala v Bruseli na sebe palestínsku šatku./agentury/

X X X

 Fico podporil Kotlára, nie je zástancom očkovania proti covidu. Pandémiu by nemala riadiť WHO

Premiér Robert Fico v sobotu vo videu na sociálnej sieti vyjadril podporu splnomocnencovi vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19 Petrovi Kotlárovi.

 Zopakoval, že nie je zástancom očkovania proti ochoreniu a podporuje aj Kotlárov názor, že pandémiu by nemala riadiť Svetová zdravotnícka organizácia.

Kotlár by sa podľa Fica mal ďalej pozrieť aj na to, kto na Slovensku na pandémii najviac zarobil. Mal by na tom spolupracovať s Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ). „Prvé zistenia NKÚ sú zarážajúce, predovšetkým pokiaľ ide o zbytočné zaobstaranie viac ako päť miliónov kusov vakcín v roku 2022 za viac ako 150 miliónov eur. Keď sme už žiadne vakcíny nepotrebovali,“ vyhlásil.

Splnomocnenec Kotlár predložil vládnemu kabinetu správu k preverovaniu pandémie. Na tohtotýždňovej tlačovej konferencii Kotlár hovoril o viacerých podozreniach o neúčinnosti a nebezpečnosti vakcín či o umelom pôvode Covid-19.

Avizoval, že vláde odporučí napríklad zastavanie očkovania mRNA vakcínami do dokázania ich bezpečnosti a účinnosti. Opozícia Kotlárove výroky skritizovala a označila ich za dezinformácie. Tvrdeniami sú znepokojení aj vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied./agentury/

 X X X

Lekári i bratislavská nemocnica sa ohradili voči výrokom Kotlára. Varujú pred medicínskou izoláciou vo svete

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) sa dôrazne ohradila voči výrokom splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19 Petra Kotlára. Nemajú podľa nej základ v žiadnych vedeckých faktoch a sú v rozpore s medzinárodným vedeckým poznaním. Na Kotlárove vyjadrenia reagovala aj Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska, vyzvala ho, aby nespochybňoval vedecky overené a celosvetovo rešpektované epidemiologické postupy.

 „Zástupcovia Univerzitnej nemocnice Bratislava sa tvrdo ohradzujú voči tvrdeniam pána poslanca Petra Kotlára a plne stoja na strane vedcov, odborníkov a lekárov, ktorí pracujú s vedecky overenými faktami, na základe ktorých sa im darí liečiť a zachraňovať ľudské životy. Spoločne s mojimi kolegami preto vyzývame spoločnosť, aby nepodliehala uveriteľnosti takýchto tvrdení, ktoré našu spoločnosť môžu uviesť do tmárstva a izolovať nás od pokroku a inovácií či už v oblasti medicíny alebo aj v iných odvetviach,“ uviedol riaditeľ UNB Alexander Mayer.

 Nemocnica pripomenula, že počas pandémie na svete v dôsledku ochorenia COVID-19 zomrelo takmer 15 miliónov ľudí. Na vrchole pandémie bolo v nemocnici hospitalizovaných asi 500 ľudí s týmto ochorením. Upozornila tiež, že na chorobu zomierali aj zdravotníci, ktorí sa nakazili pri záchrane životov  

„UNB bude vždy stáť na strane odborníkov a podporovať ich tvrdenia a poznatky, ktoré nadobudli rokmi práce, výskumov a skúseností, ktorí neúnavne pracujú, aby zachránili čo najviac ľudských životov, a to aj napriek útokom a nezmysleným obvineniam,“ uzavrela nemocnica.

Medicínska izolácia vo svete

Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) vyzýva splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19 Petra Kotlára, aby svojimi vyjadreniami nespochybňoval vedecky overené a celosvetovo rešpektované epidemiologické postupy.

Je nimi prevencia závažných infekčných ochorení, ktorým je možné predísť očkovaním. Zároveň ho žiada, aby svojimi neodbornými závermi nespôsoboval medicínsku izoláciu Slovenska vo svete. TASR o tom informovala prezidentka SVLS Monika Palušková.

„SVLS s hlbokým znepokojením eviduje aktivity splnomocnenca vlády Petra Kotlára šíriaceho vo verejnom priestore preukázateľne nesprávne medicínske závery týkajúce sa pandémie Covid-19, ktorá zasiahla svetovú populáciu v rokoch 2020 až 2023,“ uviedla Palušková. Kotlárové stanoviská sú podľa spoločnosti v rozpore s vedecky overenými medzinárodnými výsledkami výskumu pandémie potvrdenými medicínou založenou na dôkazoch.

Všeobecní lekári požadujú od vlády, aby v čo najkratšom čase zaujala oficiálne stanovisko k obsahu materiálu, ktorý jej Kotlár predložil.

„Splnomocnenec vlády uvádza ako odborné zdroje svojich konštatovaní v predmetnom materiáli pochybné zdroje, ktoré reprezentujú osoby právoplatne odsúdené za falšovanie výsledkov vedeckých štúdií, ku ktorým sa tieto osoby aj priznali. Uvedená súvislosť je mimoriadne medicínsky znepokojujúca,“ podotkla Palušková. Dodala, že Kotlárové medicínske závery sú nezmyselné a vracajú Slovensko do zdravotníckeho stredoveku.

SVLS upozornila, že úlohou splnomocnenca je preverenie a uvedenie záverov týkajúcich sa vynakladania zdrojov počas pandémie na Slovensku. Zatiaľ podľa lekárov neboli verejnosti predložené konkrétne finančné analýzy.

„Ako všeobecní lekári, ktorí boli počas pandémie Covid-19 vystavení najväčšiemu riziku ochorenia a úmrtia na Covid-19 a ako lekári prvej línie, protestujeme proti výrokom splnomocnenca vlády SR Kotlára, že pandémia prakticky neexistovala. Je neakceptovateľné, aby sa splnomocnenec vlády SR stal šíriteľom preukázateľných neprávd a zároveň dehonestoval obrovské nasadenie zdravotníkov počas pandémie bezprecedentného celosvetového rozsahu, a to nielen na Slovensku,“ skonštatovala spoločnosť.

Splnomocnenec Kotlár predložil vládnemu kabinetu správu k preverovaniu pandémie. Na tohtotýždňovej tlačovej konferencii hovoril o viacerých podozreniach o neúčinnosti a nebezpečnosti vakcín či o umelom pôvode Covid-19.

Avizoval, že vláde odporučí napríklad zastavanie očkovania mRNA vakcínami do dokázania ich bezpečnosti a účinnosti. Opozícia Kotlárove výroky skritizovala a označila ich za dezinformácie. Tvrdeniami sú znepokojení aj vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied či Univerzitná nemocnica Bratislava./agentury/

X X X

 Pri izraelských úderoch na Pásmo Gazy zomrelo najmenej 40 ľudí

Najmenej 40 mŕtvych, vrátane detí, a vyše 90 zranených si vyžiadalo niekoľko izraelských útokov na Pásmo Gazy. V noci na nedeľu podľa tunajších úradov ovládaných teroristickou organizáciou Hamas zomrelo 24 ľudí a ďalších 93 utrpelo zranenia pri nálete na mešitu a bývalú školu v centrálnej časti pásma, popoludní si potom úder na utečenecký tábor Džabálija na jeho severe vyžiadal ďalších najmenej 17 mŕtvych, vrátane deviatich detí. Informujú o tom agentúra Reuters a server televízie Al-Džazíra.

 Úrady v Gaze hovorili o masakre, ktorý okolo 2:00 (1:00 SELČ) cielil na mešitu a bývalú školu, v ktorej sa kvôli bojom ukrývali stovky Palestínčanov z iných častí pásma. Podľa palestínskych úradov izraelská armáda za posledných 48 hodín bombardovala 27 budov ukrývajúcich utečencov, píše Al-Džazíra.

 Očití svedkovia podľa Reuters uviedli, že mešita slúžila ako prístrešie pre ľudí, ktorí museli utiecť pred bojmi z iných častí Gazy. Reportér agentúry AP v márnici tamojšej nemocnice napočítal 19 tiel, podľa záznamov zdravotníkov to boli výlučne muži. Podľa stanice Al-Džazíra trvalo zdravotníkom tri hodiny, kým sa dostali cez sutiny k obetiam.

 Izraelská armáda oznámila, že znovu zaútočila na veliteľské centrá Hamasu; jedno bolo v bývalej škole v pobrežnom páse a ďalšie v budove, ktorá predtým slúžila ako mešita, napísala agentúra DPA. Armáda tvrdí, že pred presne cielenými útokmi prijala viacero opatrení, aby znížila ohrozenie civilistov. Hamas podľa nej však zneužíva civilnú infraštruktúru, čím porušuje medzinárodné právo.

Okolie utečeneckého tábora Džabálija armáda podľa svojho vyhlásenia obkľúčila, pretože mala indície, že sa tam znovu zoskupujú členovia Hamasu. Jej útoky sa podľa serveru The Times of Israel zamerali na desiatky objektov Hamasu, vrátane skladov zbraní, tunelov, buniek operatívcov a ďalšej infraštruktúry.

„Pri izraelských náletoch v Džabáliji zahynulo 17 mučeníkov, vrátane deviatich detí,“ uviedol po útokoch tamojší úrad civilnej obrany.

Izraelská armáda tiež vydala príkazy na evakuáciu pre sever Pásma Gazy a stanovila humanitárne cesty smerom k juhu oblasti. Evakuácie pritom v posledných týždňoch neboli bežné, armáda k nim vyzývala najmä na začiatku pozemnej operácie.

Najnovšie krviprelievanie v izraelsko-palestínskom konflikte, ktorý trvá už desiatky rokov, sa začalo útokom na južný Izrael z vlaňajšieho 7. októbra, keď ozbrojenci Hamasu zabili 1 200 ľudí a ďalších 250 sa zmocnili ako rukojemníkov. Následná izraelská operácia v Pásme Gazy si vyžiadala životy 41 870 Palestín­čanov, uviedli v nedeľu miestne úrady ovládané Hamasom. Za posledný deň bolo zabitých 45 ľudí a 256 ich bolo zranených. Za takmer rok bojov je zranených 97 166, uviedli úrady.

Izrael v sobotu ohlásil, že vzhľadom na blížiace sa výročie útoku Hamasu uviedol svoje sily do pohotovosti v obave z možných atentátov, napísala agentúra AFP./agentury/

X X X

 Kamenický otvorene: Znižovanie daní nám nehrozí. Viskupič: Ešte môžeme zrušiť dva sviatky

Sadza dane z pridanej hodnoty (DPH) by sa v najbližších rokoch nemala vrátiť na pôvodné hodnoty 19 alebo 20 %. Neumožňuje to stav verejných financií. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Zvýšenie základnej sadzby DPH odhlasoval parlament ako súčasť konsolidácie verejných financií. Zároveň sa niektoré základné potraviny dostali do zníženej sadzby päť % a napríklad na elektrinu sa sadzba DPH zníži na 19 %.

 „Ja by som sa rád vrátil niekedy aj s balíkom, kde budeme znižovať dane, ale zatiaľ nám to nehrozí,“ povedal Kamenický. Dostať deficit verejných financií z tohoročných približne šiestich percent pod tri percentá, kedy už výraznejšie nerastie percento štátneho dlhu voči hrubému domácemu produktu, je podľa ministra obrovský problém.

Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) schválenú konsolidáciu skritizoval a vyzval prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal. Viskupičovi okrem iného chýbajú opatrenia, ktoré by naštartovali rast ekonomiky. „Kľudne by sme mohli zrušiť dva sviatky. Aj to sa dotkne ľudí, každá konsolidácia sa dotkne ľudí, ale zlepší to ekonomiku, zvýši to počet pracovných dní, zvýši to našu konkurencieschop­nosť,“ navrhol poslanec. Ďalšou možnosťou úspor je podľa neho napríklad obmedzenie zneužívania sociálnych dávok.

 Kamenický opakovane zdôrazňoval, že za súčasnú situáciu a nutnosť zvyšovať dane sú zodpovedné bývalé vlády premiérov Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja vtedy OĽANO) a úradníckeho premiéra Ľudovíta Ódora. Viskupič oponoval, že problémy v niektorých rezortoch, ako napríklad zdravotníctvo, sú dlhodobé ešte z čias predchádzajúcich vlád Smeru-SD.

Po schválení konsolidačného balíka už rezort financií pracuje na zostavení štátneho rozpočtu na budúci rok. Ten by mal Kamenický predložiť na mimoriadne rokovanie vlády v utorok 15. októbra a po jeho schválení ho vláda pošle do parlamentu. Otvorené sú podľa ministra ešte rokovania so zdravotníkmi a uzatvorené nie je ešte rozhodnutie o objeme financií na energopomoc pre domácnosti. Z doteraz dohodnutých približne 100 miliónov eur by sa mohol balík pre adresnú alebo čiastočne aj plošnú pomoc s vysokými cenami energií podľa Kamenické rozšíriť na 400 – 500 miliónov eur./agentury/

X X X

Profesor pôdohospodárstva porovnáva, kam sa dostalo Slovensko v porovnaní s Dánskom

Slovensko vášnivo diskutuje o konsolidačnom balíčku, ktorý sa dotýka aj potravín. „Opäť narážame na to, že nevyužívame prírodný a ľudský potenciál krajiny. Mohli by sme uživiť dvojnásobný počet obyvateľov, ako máme, a pritom dovážame potraviny. Vecou politiky je preto dosiahnuť celonárodný konsenzus, dohodu na budovaní životaschopného poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieka vôbec.“ V rozhovore pre Pravdu na to upozorňuje profesor Vladimír Gozora, predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied.

X  Mohlo slovenské poľnohospodárstvo za posledných 35 rokov dosiahnuť viac?

Celkom určite mohlo. Mali sme dobré know-how, keď v nedávnej minulosti prevládajúce družstvá sa mohli oprieť o dobre vybudovanú vedecko-výskumnú základňu. Nehľadiac na ponovembrové personálne zmeny v manažérskych funkciách, stále bolo dosť kvalitných ľudí odhodlaných posunúť podniky dopredu v nových trhových podmienkach. Mnohé z predstáv však uviazli pri premene JRD na družstvá podielnikov a s rozpačitými výsledkami sa skončila aj privatizácia štátnych majetkov a potravinárskych podnikov. Dlhé roky sa viedol zápas nie o zveľaďovanie družstiev či potravinárskych podnikov, ale o ich majetkové ovládnutie. Ani podmienky, ktoré sme vyrokovali pre agropotravinárstvo pri vstupe do EÚ v roku 2004 a následne podmienky, za akých fungujeme až po súčasnosť, nemožno označiť za priaznivé a zohľadňujúce špecifiká Slovenska. Žiaľ, o uplynulom období, možno hovoriť ako o dobe nevyužitých príležitostí. Len menšina podnikov sa chopila šance.

X Z európskych štatistík vidno, že slovenské poľnohospodárstvo zaostáva nielen za poľským, ale že nás predbieha napríklad aj Rumunsko.

Je to pravda. Priznajme si, že mnohé veci sme si zapríčinili sami. Stále nám chýba ucelená stratégia rozvoja poľnohospodárstva, ktorá sa týka kreovania funkčnej podnikovo-hospodárskej základne zohľadňujúcej vývoj, ktorým krajina prešla. Slovensku chýba to, čo majú v Dánsku alebo v Holandsku, a to zo zákona daná stratégia, na základe ktorej presne vedia, kam sa má uberať a ako má vyzerať v blízkej i vo vzdialenejšej budúcnosti podnikovo-hospodárska štruktúra. Aké formy podnikania sa budú rozvíjať, aké veľké celky to budú, ako budú napredovať.

X  Ktoré podniky by mali byť kostrou rozvoja? Od čoho to najmä závisí?

Určite najviac od výrobno-ekonomických, pôdno-klimatických podmienok, ale aj od nadobudnutej podnikateľskej, manažérskej skúsenosti. V minulosti prevažovali veľké podniky nad malými. Zároveň však treba pripomenúť fakty, ktoré možno prekvapia. V roku 1990 individuálne hospodáriaci sektor participoval na produkcii mlieka 18 percentami, na produkcii bravčového mäsa 30 percentami a na výrobe hydinového mäsa, jahňaciny a vajíčok až 40 percentami. Potenciál veľkých a malých hospodárstiev sme nevedeli skĺbiť, nikdy sa nemala postaviť otázka buď jedni, alebo druhí.

X Prečo sa nám nepodarilo vytvoriť ucelenú štruktúru, ktorá by sa opierala z jednej strany o veľké a z druhej o malé a stredné podniky?

Aj preto, že veľa ľudí v politike, ako aj v rôznych samosprávnych organizáciách hrá na vlastné tričko. Jedni propagujú malé, druhí veľké farmy a podniky, ale nikdy sme sa nedopracovali k tomu, aby niekto povedal – potrebujeme veľké podniky aj malé a stredné farmy. A ak sa to aj deklarovalo, tak spravidla nejednoznačne, čo vytváralo neistotu na jednej aj na druhej strane. Zadívajme sa lepšie do krajiny a tá nám ukáže, kto prežil, kto sa narodil a ako sa rozvíja. V náročných podhorských podmienkach, akým je napríklad okolie Hriňovej, nájdeme napríklad 296 individuálnych roľníkov. Aby prežili konkurenciu na voľnom trhu, vytvorili si svojpomocné poľnohospodárske družstvo. Umožňuje im lepšie nakupovať vstupy aj predávať ich produkty, je to návrat k pôvodnému družstevníctvu, súčasná podoba kultúrneho dedičstva národa.

X Na druhej strane máme na Slovensku už zopár podnikov, ktoré veľkosťou (od 10– do 30-tisíc hektárov) prekonali aj najväčšie družstvá a štátne majetky z čias socializmu. Aká je ich budúcnosť v EÚ, keď Brusel chce meniť aj dotačnú politiku, ešte viac podporujúcu malé a stredné podniky?

Ťažko predpovedať, čo nastane a či to nastane. EÚ je zoskupením štátov, kde síce prevažujú početnosťou malé farmy, ale gro výroby sa presúva k podnikom, ktoré rastú aj plochou obrábanej pôdy. Robotizujú sa aj mliečne farmy, lebo čoraz menej ľudí je ochotných pracovať v živočíšnej výrobe. To nie je jav typický len pre Slovensko. Naši poľnohospodári, ktorí sú priemerne väčší ako európski, sa nebudú len tak dívať, čo sa deje, budú sa brániť a hľadať spojencov. Majú už svoje skúsenosti z fungovania v EÚ. Pri 100. výročí založenia Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied sme oceňovali jedného z úspešných manažérov, ktorý riadi vyše sedemtisíchektárový celok dislokovaný vo dvoch okresoch. Darí sa mu, investuje do novej techniky a technológií, ktoré sú ohľaduplné k pôde aj k rastlinám, uplatňuje moderné manažérske postupy, digitalizuje ich a hospodári s minimálnym množstvom ľudí.

X V poľnohospodárstve pracovalo vrátane pridružených výrob kedysi 360-tisíc ľudí, dnes to nie je ani šestina. Aký bol vývoj v západnej Európe?

Už som vravel, aké dôležité je predvídať a programovať budúcnosť, neponechávať veci na chaotický vývoj, ktorý je, žiaľ, príznačný pre Slovensko. Viac ráz som navštívil Dánsko, krajinu, ktorá je rozlohou i počtom obyvateľov porovnateľná so Slovenskom. Na rozdiel od nás Dáni nič neponechali na samovývoj, ale idú podľa dlhodobej stratégie rozvoja poľnohospodárstva. V roku 1994 nám dánska ministerka poľnohospodárstva a rybného hospodárstva povedala: „Máme 80-tisíc fariem, v priebehu 15 rokov predpokladáme, že ich počet klesne na 20-tisíc.“ Keď sme sa s Dánmi stretli v roku 2004, ministerstvo informovalo, že Dánsko má 56-tisíc fariem. O ďalšie tri roky sa znížil ich počet na 40-tisíc. Zbystrili sme pozornosť, bol to úžasný pokles, hoci nie takým tempom, ako ho ohlásili. Výsledkom bol vznik fariem s výmerou pôdy 320 až 340 hektárov a s koncentráciou 140 až 170 mliečnych kráv. No všimli sme si aj inú dôležitú zmenu.

X Akú?

Farmári sa začali združovať a vytvárať akciové spoločnosti, aby skoncentrovali finančný kapitál. Potrebovali ho na nákup výkonnej poľnohospodárskej techniky, aby neboli odkázaní na veľmi drahých kontraktorov, ktorí im poskytovali technické služby. Pokiaľ sa združili traja farmári, dali dovedna plochu okolo 1 000 hektárov, čo umožňovalo efektívne využitie výkonnejších mechanizmov. Združovanie podporovalo aj kvótovanú výrobu mlieka, najmä keď sa s kvóty dali vymieňať alebo kupovať a predávať. Dáni ukazujú trend, akým sa uberá poľnohospodárska výroba v najvyspelejších krajinách EÚ – výroba sa nerozdrobuje, ale koncentruje a špecializuje. To musíme mať na Slovensku na pamäti.

X Všimnime si Poľsko, ktoré prezývajú východoeurópskym agrárnym tigrom. Ako sa ním Poliaci stali?

Naši severní susedia sa veľmi precízne pripravili na vstup do EÚ. Do únie vstupovali s troma miliónmi roľníkov, ktorí obhospodarovali priemerne od troch do piatich hektárov pôdy. Nevedeli sme si predstaviť, že by boli konkurencieschopní v takýchto koncentráciách. A predsa sa opak stal pravdou. Poliaci prijali a dodržiavajú národnú stratégiu na podporu roľníkov. Okrem iného z roľníkov urobili vidieckych podnikateľov – živnostníkov, ktorých výdatne podporili z vnútorných zdrojov štátu – napríklad aj nižšími daňami a odvodmi do sociálnej a zdravotnej poisťovne. V nejednom poľskom vidieckom dvore vidno kovovýrobu, stolárstva, reštaurácie, penzióny. Najmä v malých hospodárstvach pochádza hlavný príjem zo široko koncipovanej živnosti. Poľnohospodársku produkciu následne speňažujú bez ohľadu na to, v akých je to cenových reláciách. Pre drobných farmárov je to vždy otázka prilepšenia. Ale nezabúdajme na to, že poľské farmy sa po 35 rokoch profesionalizovali, že mnohé veľkostne narástli na 35-, 40-hektárové hospodárstva, že sa opierajú o sieť dobre fungujúcich regionálnych trhov a odbytových družstiev. Aj ich prostredníctvom sa na Slovensko dostávajú napríklad poľské jablká a vytláčajú z trhu naše.

X Od poľnohospodárov, ktorí prežili polovicu života v socializme a polovicu v kapitalizme, neraz počuť, že odvetviu chýba vízia a vizionári. S istou dávkou nostalgie sa spomína prvý minister poľnohospodárstva Ján Janovic, ktorý ho viedol sedemnásť rokov. Nechýba Slovensku človek nielen s víziou, ale aj s rešpektom a autoritou, aké mal Janovic?

Zrejme platí, že dva razy nevstúpime do tej istej rieky. S odstupom času však možno povedať, že Ján Janovic bol ministrom s veľkým M. Do funkcie ministra išiel z pozície dlhoročného riaditeľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, viedol tímy ľudí, ktorí pripravili reformu vtedajšieho prevažne družstevného poľnohospodárstva. Bol rozhľadený, veľa cestoval, videl, čo sa deje vo svete. Za jeho éry sa poľnohospodárske podniky technologicky zmodernizovali, dobudoval sa potravinársky priemysel. Dosiahnuté výsledky hovorili, že rozumel potrebám krajiny. Bol naozaj silnou a rešpektovanou osobnosťou. Slovensko opäť potrebuje človeka s takouto autoritou, pravda, prihliadajúcou na všetky zmeny, ktorými sme prešli a ktorým čelíme: počnúc klimatickou zmenou a končiac novosformovanou spoločnosťou, produktom ktorej je aj iný slovenský vidiek. Zmena, ktorú potrebuje slovenské pôdohospodárstvo, súčasťou ktorého je aj lesné a vodné hospodárstvo, je však nielen hospodárskou, ale súčasne aj citlivou politickou otázkou.

X Čo teda robiť po 35 rokoch protirečivého vývoja?

Predovšetkým politici musia upokojiť spoločnosť. Pozrime sa na to, čo sa deje rok po voľbách, aké komplikované a plné vášní sú vzťahy medzi koalíciou a opozíciou. Teraz sa veľa hovorí o konsolidačnom balíčku, ktorý sa týka aj potravín. Opäť narážame na to, že nevyužívame prírodný a ľudský potenciál krajiny, veď viac ako polovicu potravín dovážame. a pritom by sme mohli uživiť nielen seba, ale ďalších päť miliónov ľudí. Vecou politiky je preto dosiahnuť celonárodný konsenzus, dohodu na budovaní životaschopného poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieka vôbec. Takýto ambiciózny program musia pripraviť tímy z prostredia vysokých škôl, výskumných ústavov, opierajúc sa o výsledky a trendy, ktoré dosahujú a udávajú najlepšie poľnohospodárske podniky bez ohľadu na veľkosť a formu podnikania. Totiž v ich jednote, prelínaní a dopĺňaní je budúcnosť.

XJe vôbec možné utvorenie takej koncepcie, aj s ohľadom na požiadavky Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2028?

SPP je vo vzťahu k slovenskému poľnohospodárstvu v niektorých ohľadoch veľmi tvrdo nastavená. Možno z neznalosti, možno z prehnanej principiálnosti, sa Európska komisia snaží uplatniť aj také opatrenia, ktoré by v iných krajinách nevyžadovala. Ak Brusel rešpektuje inakosť, teda originalitu dánskeho, poľského, rakúskeho poľnohospodárstva, prečo potom neprihliadať na osobitosti slovenského? Je to, samozrejme, aj otázka toho, ako dokážeme svoje požiadavky jasne sformulovať a presadiť v rokovaniach s Bruselom. To nie je ani trochu jednoduché. Spomeňme si však na jedného z prvých tvorcov slovenskej agrárnej politiky, človeka, ktorý stál pred sto rokmi aj pri zrode slovenskej poľnohospodárskej vedy Milana Hodžu. Tento agrárnik bol aj úspešný politik a diplomat, človek, ktorému podobne ako Janovicovi záležalo na tom, aby sa Slovensko vymanilo zo zaostávania a dotiahlo sa v jeho časoch na úroveň českých krajín. Dnes ide o to, aby sme dohnali zaostávanie tak za Českou republikou, ako aj za západnou časťou Európy.

X Nájde Slovensko takéhoto muža či ženu?

Pozrime sa na 19. a 20. storočie. Koľkokrát sa zdalo, že sme v bezvýchodiskovej situácii? Napokon spoločnosť vždy vygenerovala ľudí, ktorí udali potrebný tón. Čas takého lídra určite zrodí. <Citat>Žiaľ, o uplynulom období, možno hovoriť ako o dobe nevyužitých príležitostí. Len menšina podnikov sa chopila šance.

Profesor Vladimír Gozora (75), predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, je odchovanec Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Pracoval na Fakulte ekonomiky a manažmentu a na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity 36 rokov. Vychoval stovky slovenských agromanažérov. Od roku 2008 pôsobí ako riaditeľ Ústavu ekonómie a manažmentu Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave./agentury/

X X X

 Pellegrini by sa divil, keby vláda riešila Kotlára, očakával demisiu inej ministerky. Spor Hlasu a SNS je podľa neho už aj Ficov problém

Spor vládnych strán Hlas a SNS je už problémom premiéra Roberta Fica (Smer). Ten musí zabezpečiť, aby mala koalícia väčšinu. Prezident SR Peter Pellegrini to vyhlásil v diskusnej relácii v televízii TA3. Dodal, že ak by sa vláda zaoberala správou splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, bolo by to pre neho prekvapujúce.

 „Ak by sa vláda mala zaoberať tým, či ide o biologickú zbraň, či ide o nanočipy, ktoré do ľudí cez tieto vakcíny do ľudí pichali a nezaoberala sa napríklad tým, že máme stovky mostov v dezolátnom stave, ktoré, tak ako sme videli v Banskej Bystrici, postupne začnú padať ako domčeky z karát,“ vyhlásil Pellegrini.

Rozhovor prezidenta Petra Pellegriniho na ta3

 Prezident zároveň pripomenul, že súčasná vláda sľúbila, že bude robiť všetko pre to, aby sa ľuďom na Slovensku lepšie žilo. „Ale ak budeme riešiť takéto správy od pána Kotlára s tým všetkým, čo tam je napísané… Keď bude Slovensko napríklad jediné, čo si nedovolil ani Kim Čong Un v Severnej Kórei, sa vzďaľovať od nejakých medzinárodných organizácií ako jediná krajina na svete, len preto, že si to želá pán Kotlár a spol, tak ja neviem, či toto je správna cesta pre Slovensko,“ vyhlásil Pellegrini.

Prezident zároveň očakával, že výmenou prvého člena súčasnej vlády nebude demisia ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas), ale inej ministerky. „Ale osud sa vyvinul tak, ako sa vyvinul,“ skonštatoval prezident. Zároveň mu je ľúto, že Dolinková zo svojho postu odchádza preto, že necíti podporu predsedu vlády a vlády ako takej. „Myslím si, že urobila kopec dobrej prace. Samozrejme, že nemohla za 11 mesiacov vyriešiť problémy, ktoré sa v slovenskom zdravotníctve nakopili za posledných 20 rokov,“ zdôraznila hlava štátu.

 Pellegrini zároveň odkázal, že demisiu Dolinkovej príjme vtedy, keď bude z rúk premiéra Fica vidieť adekvátnu náhradu. „To znamená, nebudem prijímať demisiu pani ministerky okamžite a poverovať zatiaľ nejakého člena vlády, kým sa nenájde jej nástupca. To si rezort zdravotníctva nemôže dovoliť,“ dodal prezident.

„Zatiaľ vychádzam z toho, že koaličná zmluva sa neotvára a potom platí, že pravdepodobne s nominantom na nového ministra alebo ministerku príde pán predseda strany Matúš Šutaj Eštok (Hlas) k pánovi premiérovi a pán premiér sa s tým stotožní. Pokiaľ sa nestane inak, samozrejme,“ uviedol prezident. Dodal, že bude postupovať striktne v súlade s ústavou, no využije kompetencie, ktoré má. S novým nominantom na post ministra zdravotníctva sa podľa svojich slov plánuje najprv stretnúť.

Dolinková končí aj pre Kotlára: S nevedeckými faktami sa nedá bojovať

 Podľa prezidenta by zníženie valorizácie v rámci konsolidácie nemalo byť jednostranným vládnym rozhodnutím. Opätovne zdôraznil, že problémy v zdravotníctve sú dlhotrvajúce a nemôže za ne iba jedna vláda. Poukázal, že aj iné krajiny majú s rezortom problém a snažia sa získať personál aj na Slovensku. Z krajiny tak do zahraničia odchádzajú odborníci.

O novej koncovej nemocnici v Bratislave prezident povedal, že nie je rozhodujúce, či bude stáť v Ružinove alebo na Rászochách. Podstatné pre neho zostáva, aby bol priestor na Rászochách využitý. Spomenul, že by tam mohla byť nová detská nemocnica. „Ja si myslím, že na pozadí sa dejú zaujímavé veci a možno o niekoľko týždňov bude schopný rezort zdravotníctva predstaviť aj projekt samotnej národnej detskej fakultnej nemocnice,“ uviedol.

Prezident tiež povedal, že sa ešte nerozhodol, či podpíše konsolidačný balíček. Jeho rozhodnutie bude závisieť aj od toho, aké bude mať zákon dopady.

„Budem sa pýtať, či ak takýto zákon podpíšem a bude mať takéto a takéto dopady, či vláda myslí na tých, ktorí nebudú môcť platiť vyššie ceny plynu alebo tých, ktorí sa dostanú do pásma chudoby. Či dostanú nejakú kompenzáciu na to, aby ich život a životná úroveň neklesla tak výrazne, že nebudú mať možnosť dôstojne na Slovensku prežiť,“ vysvetlila hlava štátu.

Prezident zdôraznil, že zákony nemôže vetovať iba preto, že sa nepáčia časti spoločnosti či preto, že nesúhlasí s ich obsahom.

Hlava štátu podľa svojich slov dúfa, že na novom predsedovi Národnej rady SR sa koaličné strany dohodnú do konca roka./agentury/

X X X

 Zabrániť usadeniu ázijského sršňa na Slovensku je dôležité

Skúsenosti z iných krajín ukazujú nutnosť rýchlej a systematickej likvidácie hniezd tohto druhu.

Je kľúčové zabrániť tomu, aby sa ázijský sršeň usadil na Slovensku alebo v blízkych regiónoch. Pre TASR to uviedla Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v reakcii na potvrdený výskyt tohto invázneho druhu v SR. Inšpektori sú zároveň veľmi dobre vyškolení na identifikáciu tohto sršňa, aj na jeho správny odchyt a používanie špecifických pascí.

„Skúsenosti z krajín, ako sú Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Belgicko, kde sa tento druh rozšíril, poukazujú na nutnosť rýchlej a systematickej likvidácie hniezd. Nedostatočná reakcia v prvých fázach výskytu viedla k trvalej kolonizácii a k zložitej a stále prebiehajúcej eradikácii tohto druhu,“ skonštatovala vo svojom stanovisku SIŽP.

Inšpektori používajú na odchyt invázneho sršňa špecifické pasce, ktoré musia spĺňať presné parametre, aby nedochádzalo k uväzneniu domácich druhov sršňov alebo iných vzácnych a chránených druhov hmyzu. SIŽP tvrdí, že v priebehu posledného roka sa slovenskí včelári intenzívne pripravovali na potenciálny výskyt tohto druhu. Okrem nasadenia pascí sa zameriavali aj na vývoj metód trasovania zistených jedincov a odhalenia ich hniezd.

Na odchyt a likvidáciu bodavého hmyzu má zároveň vypracovaný metodický list aj Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). Úlohou zboru pri záchrane osôb a zvierat je odstránenie bezprostredného ohrozenia ich života a zdravia. „Pokiaľ zásah spĺňa uvedenú definíciu záchrany, môže jednotka vykonať výjazd k udalosti s výskytom ôs, včiel a sršňov,“ skonštatovala pre TASR Zuzana Geguššová z oddelenia mediálnej komunikácie Prezídia HaZZ. Hasičský zbor tak nerozlišuje, či ide o sršňa ázijského, metodika odchytu a likvidácie je platná pre každý druh bodavého hmyzu.

Geguššová vysvetlila, že hasičská jednotka vykoná výjazd, ak sa bodavý hmyz nachádza v priestoroch s väčším počtom osôb, materských školách, základných školách, stredných školách, v domovoch dôchodcov, v domovoch sociálnych služieb či nemocniciach. „Veliteľ zásahu na mieste udalosti rozhodne o vykonaní prieskumu a o začatí a ukončení činnosti na záchranu osôb a majetku ohrozených bodavým hmyzom a posudzuje vzniknutú situáciu podľa toho, či je bezprostredne ohrozený život a zdravie osôb,“ priblížila. Veliteľ zásahu si podľa Geguššovej ďalej cez operačné stredisko vyžiada príchod včelára alebo pracovníka dezinsekčnej služby na miesto udalosti. Môže ich využiť na konzultáciu pre vykonanie ďalších činností na mieste, aktuality.sk

X X X

 Irán uzavrel vzdušný priestor a zrušil všetky lety v krajine pre obavy z izraelského útoku

Irán už tento týždeň raz uzavrel svoj vzdušný priestor na takmer 48 hodín.

Irán v nedeľu oznámil dočasné zrušenie letov zo všetkých letísk v krajine od nedeľňajšieho večera do pondelkového rána. Iránsky letecký úrad to odôvodnil „prevádzkovými obmedzeniami“. Opatrenie prichádza v čase, keď Izrael sľubuje odvetu za iránsky raketový útok. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.

„Od 21.00 h miestneho času (19.30 h SELČ) dnes večer do 6.00 h (4.30 h SELČ) boli všetky lety v krajine zrušené,“ uviedol hovorca iránskeho Úradu pre civilné letectvo podľa správ štátnych médií.

Irán už tento týždeň uzavrel svoj vzdušný priestor na takmer 48 hodín po tom, ako v utorok asi 200 raketami zaútočil na Izrael. Aj po opätovnom otvorení vzdušného priestoru však podľa DPA do Teheránu a z iránskej metropoly nesmeroval takmer žiaden medzinárodný let, aktuality.sk

X X X

 Posila JOJ Boris Valábik: Nie som dohodnutý na MS v hokeji. Vždy sa budem vnímať ako hokejista 

Už roky schytáva hejty, že vraj vyskakuje zovšadiaľ.

Bývalý hokejista so skúsenosťami z NHL sa stal po skončení kariéry mužom mnohých televíznych tvárí. Hokejku vymenil za policajnú uniformu, neskôr si vyskúšal tanečný parket, a keď sa s ním bavíte o televízii, aj tak skončí pri hokeji.

V týchto dňoch sa postavil pred kamery TV JOJ ako nový moderátor Športu.

„Vážim si, že som dostal šancu. Je to ako pri hokeji – trénerovi sa odvďačíte za dôveru dobrým výkonom a chcete mať takého, za ktorého ste ochotný hodiť sa do strely. Takto to cítim aj v Jojke,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk Boris VALÁBIK, aktuality.sk

 X X X

Kamenický otvorene: Znižovanie daní nám nehrozí. Viskupič: Ešte môžeme zrušiť dva sviatky

Sadza dane z pridanej hodnoty (DPH) by sa v najbližších rokoch nemala vrátiť na pôvodné hodnoty 19 alebo 20 %. Neumožňuje to stav verejných financií. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Zvýšenie základnej sadzby DPH odhlasoval parlament ako súčasť konsolidácie verejných financií. Zároveň sa niektoré základné potraviny dostali do zníženej sadzby päť % a napríklad na elektrinu sa sadzba DPH zníži na 19 %.

 „Ja by som sa rád vrátil niekedy aj s balíkom, kde budeme znižovať dane, ale zatiaľ nám to nehrozí,“ povedal Kamenický. Dostať deficit verejných financií z tohoročných približne šiestich percent pod tri percentá, kedy už výraznejšie nerastie percento štátneho dlhu voči hrubému domácemu produktu, je podľa ministra obrovský problém.

Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) schválenú konsolidáciu skritizoval a vyzval prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal. Viskupičovi okrem iného chýbajú opatrenia, ktoré by naštartovali rast ekonomiky. „Kľudne by sme mohli zrušiť dva sviatky. Aj to sa dotkne ľudí, každá konsolidácia sa dotkne ľudí, ale zlepší to ekonomiku, zvýši to počet pracovných dní, zvýši to našu konkurencieschop­nosť,“ navrhol poslanec. Ďalšou možnosťou úspor je podľa neho napríklad obmedzenie zneužívania sociálnych dávok.

 Kamenický opakovane zdôrazňoval, že za súčasnú situáciu a nutnosť zvyšovať dane sú zodpovedné bývalé vlády premiérov Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja vtedy OĽANO) a úradníckeho premiéra Ľudovíta Ódora. Viskupič oponoval, že problémy v niektorých rezortoch, ako napríklad zdravotníctvo, sú dlhodobé ešte z čias predchádzajúcich vlád Smeru-SD.

Po schválení konsolidačného balíka už rezort financií pracuje na zostavení štátneho rozpočtu na budúci rok. Ten by mal Kamenický predložiť na mimoriadne rokovanie vlády v utorok 15. októbra a po jeho schválení ho vláda pošle do parlamentu. Otvorené sú podľa ministra ešte rokovania so zdravotníkmi a uzatvorené nie je ešte rozhodnutie o objeme financií na energopomoc pre domácnosti. Z doteraz dohodnutých približne 100 miliónov eur by sa mohol balík pre adresnú alebo čiastočne aj plošnú pomoc s vysokými cenami energií podľa Kamenické rozšíriť na 400 – 500 miliónov eur./agentury/

X x X

 Slavoj Žižek: Putinovo ukrajinské kúzlo

Občas počúvam podcasty o tajomstvách najznámejších kúzelníckych trikov (hra s tromi škrupinami, mentalizmus, levitácia). Po prečítaní nedávnych správ z Ruska som si všimol analógiu toho, ako ruská propaganda dosiahla zdanlivo nemožné. Kremeľ, ktorý popiera zdravý rozum, naďalej s chladnou tvárou vyhlasuje, že jeho útok na Ukrajinu bol aktom sebaobrany.

 Väčšina kúzelníckych trikov kombinuje dve stratégie: jednu na dosiahnutie požadovaného účinku, druhú na odvrátenie pozornosti publika od toho, čo sa skutočne deje. Rusko robí to isté s nedávnymi vyhláseniami, ktoré sú jasne formulované tak, aby zvýšili regionálne napätie okolo Ukrajiny. Po prvé, ruská vláda schválila zoznam 47 cudzích štátov a území, ktorých neoliberálne postoje údajne ohrozujú ľudí s „tradičnými ruskými duchovnými a morálnymi hodnotami“. Tí sú na zozname oficiálne označení ako „nepriateľské štáty“. Preč je akékoľvek predstieranie podpory „multipolárneho“ sveta. Ak nemáš ruské hodnoty, si nepriateľ.

Nová jadrová doktrína

Medzi tými, ktorí očividne vyznávajú ruské hodnoty, sú Severná Kórea, Afganistan a Irán. Spoločným prvkom všetkých týchto režimov je, že európske osvietenstvo považujú za absolútne zlo. Konflikt sa tak povyšuje na metafyzicko-náboženskú úroveň. Kedykoľvek náboženstvo vstúpi priamo do politiky, hrozba smrteľného násilia nikdy nezostáva pozadu. Za všetkými rečami o novom multipolárnom svete sa skrýva eschatologická vízia totálnej vojny medzi dvoma súpermi až do vyhladenia.

Pochopenie Putinovho triku je v blízkej budúcnosti dôležité, pretože jeho kombinácia propagandistických stratégií prakticky znemožňuje racionálne mierové rokovania.

Preto Putin krátko po zverejnení svojho „zoznamu nepriateľov“ vyhlásil novú jadrovú doktrínu. Tá rozširuje „kategóriu štátov a vojenských aliancií, v súvislosti s ktorými sa vykonáva jadrové odstrašovanie“. V ostrom varovaní Západu oznámil, že akýkoľvek útok na Rusko zo strany nejadrového štátu, ktorý je podporovaný štátom s jadrovými zbraňami, bude považovaný za „spoločný útok“. Kremeľ si navyše vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v reakcii na útok na Bielorusko, ktoré je súčasťou jeho „únie “. Inými slovami, každý prípad, keď nepriateľ „vytvára kritické nebezpečenstvo pre našu suverenitu“, je potenciálnym casus belli pre jadrový konflikt.

Takéto vyhlásenia v nás môžu len vyvolávať nostalgiu za starými dobrými časmi studenej vojny. Vtedy sa obe strany rozumne vyhýbali priamym jadrovým hrozbám a vyhlásili, že jadrové zbrane použijú iba v reakcii na jadrový útok druhej strany. V podmienkach „vzájomne zaisteného zničenia“ sa nikto neodvážil nastoliť možnosť prvého jadrového úderu. Ale teraz Rusko nielen presadzuje svoje právo na prvý úder; dokonca rozširuje podmienky na jeho odôvodnenie.

Kde je červená čiara?

Samozrejme, skutočný ruský prvý úder zostáva nepravdepodobný. Ale vo vojenských záležitostiach slová nikdy nie sú len slová. Pre jednu stranu je príliš ľahké uviaznuť vo vlastnej rétorike. Po tom, čo v Libanone vybuchli tisíce pagerov, iránsky delegát pri OSN povedal, že Izrael opäť „prekročil červenú čiaru“. Ale v čase, keď sa „červené čiary“ pravidelne prekračujú, môžu takéto vyhlásenia situáciu len zhoršiť. Koniec koncov, niekde musia byť skutočné červené čiary, ale nemusia byť dobre pochopené, čo znamená, že nebudeme vedieť, kde ležia, kým ich neprekročíme.

Zjavná odpoveď Putinovi je, že je to on, kto prekročil červenú čiaru vydaním jadrových hrozieb. Rovnako ako komentátori, ktorí pokračujúcu rusko-ukrajinskú vojnu považujú za zástupnú vojnu medzi Ruskom a NATO, by nás chcel presvedčiť, že Rusko bolo napadnuté ako prvé. Môže to byť pravda? Izrael by povedal, že v Gaze, na Západnom brehu Jordánu, v Libanone koná len v sebaobrane. Ale veľa závisí od toho, ako sa tu definuje „ja“. Ak obsadím územie, ktoré nie je moje a potom ho za svoje vyhlásim (napríklad Západný breh Jordánu alebo časti Ukrajiny) a ak sa mi ľudia, ktorí tam žijú, postavia na odpor, konám v sebaobrane, keď ich rozdrvím?

To nás privádza späť ku kúzelníckym stratégiám ruskej štátnej propagandy. Obviňovaním odporcov z toho, čo už sám robí, chce Putin odvrátiť pozornosť od toho, že ukradol pôdu a vyhlásil ju za svoju. Ak pripustíme, že Krym, Donbas a akákoľvek iná oblasť s „tradičnými ruskými“ hodnotami (možno pobaltské krajiny alebo Moldavsko?) je ohrozená, alebo že ukrajinský národ je nejaký vymyslený moderný konštrukt, prepadli sme Putinovmu triku.

Pochopenie Putinovho triku je v blízkej budúcnosti dôležité, pretože jeho kombinácia propagandistických stratégií prakticky znemožňuje racionálne mierové rokovania. Aký pokrok možno dosiahnuť, keď boli podmienky rokovaní od začiatku sfalšované? Luka Lisjak Gabrijelčič zo Stredoeurópskej univerzity, ktorý sa zamýšľa nad ustavičnými výzvami na mier na Ukrajine, správne varuje, že „mier je príliš vzácny na to, aby sme ho nechali na mierotvorcov“.

Pridajme tretiu Putinovu stratégiu klamstva – predstavenie brutálnej dobyvačnej vojny ako obranu duchovných hodnôt – a jeho eskamotérstvo pôsobí takmer neprekonateľne. Všetka naša nádej teraz spočíva v tom „takmer“.

 X X X

 Briti tvrdili, že na odľahlých ostrovoch žije len niekoľko Tarzanov. Ako naložia s poslednou africkou kolóniou, ktorú potrebuje americká armáda?

Z mapy Spojeného kráľovstva zmizne malé územie. Miniatúrne, ale vojensky zvlášť dôležité. Niekoľko atolov v Indickom oceáne je svojou rozlohou porovnateľné s plochou, na ktorej sa nachádza napríklad Dolný Kubín, strategický význam Čagoských ostrovov je však obrovský. Ide o americké vojenské letectvo, ktoré si tam pred niekoľkými desaťročiami s britským súhlasom zriadilo základňu.

Skupinka demonštrantov s transparentmi pred sídlom haagskeho tribunálu. Snímka je z roku 2018, keď Medzinárodný súdny dvor posudzoval právne postavenie Čagoských ostrovov. Aktivisti vyjadrovali nevôľu s britskou koloniálnou nadvládou.

Čagoské ostrovy sa teraz stali jednou z veľkých tém politiky vo svete, pretože Británia súhlasila s tým, že suverenitu nad nimi prenechá Mauríciu. Medzištátny spor trval dlhé roky. Malý ostrovný štát v juhozápadnej časti Indického oceánu môže byť konečne spokojný, v Londýne však nariekať nemusia. O čo vlastne išlo a ako vyzerá riešenie? Najprv treba ozrejmiť, že Briti ovládli Čagoské ostrovy, ktoré sa nachádzajú na ploche 56 štvorcových kilometrov (Dolný Kubín má o jeden štvorcový kilometer menej), po období napoleonských vojen. Nadvládu na nimi prevzali po Francúzoch.

Slováci by mohli mať vrtuľníky ako americkí mariňáci

Keď sa pred šiestimi desaťročiami schyľovalo k vyhláseniu nezávislosti Maurícia, Američania stihli získať od Britov do dlhodobého prenájmu jeden z Čagoských ostrovov. Volá sa Diego Garcia. Strategickú investíciu z roku 1966 začal Washington zvlášť zúročovať v 21. storočí, o čom ešte bude reč.

V súvislosti s plánovaným postavením vojenskej základne Briti takpovediac Američanom vyčistili priestor. S prvkami brutality. „Na Maurícius a Seychely vysťahovali takmer 2-tisíc obyvateľov,“ pripomenula stanica CNN. Títo ľudia museli odísť proti svojej vôli – bolo to jednoznačné porušenie ich základných práv. Briti im dokonca neumožnili zobrať si so sebou domácich štvornohých miláčikov. „Keď ich psy plávali k odchádzajúcim lodiam, zastrelili ich,“ upozornil denník Guardian. Po nútene vysťahovaných obyvateľoch zostali opustené domy a niekoľko kostolov.

Za zmienku stojí, že dohoda o prenájme Diega Garciu bola uzavretá bez súhlasu Kongresu USA a britského parlamentu. Americkí generáli sa potešili, že rozšíria vojenské kapacity v oblasti Indického oceánu, výhoda pre Británia spočívala v tom, že od Spojených štátov získala výraznú zľavu na nákup balistických rakiet s jadrovými hlavicami.

Rusko sa sťažuje na Vytrvalého obrancu NATO

 Mimochodom, Briti pohŕdali domorodcami a zosmiešňovali ich ešte pred deportáciou na Maurícius a Seychely. „Spolu s vtákmi je tu niekoľko Tarzanov, ktorých pôvod je nejasný. Dúfajme, že sú na Mauríciu vítaní,“ napísal v depeši do Londýna britský diplomat Dennis Greenhill. Samozrejme, že tam nežila takpovediac hŕstka Tarzanov, ale bolo ich približne 2-tisíc, pričom o ich koreňoch sa vedelo, ale Greenhill zjavne o nich nič nevedel. „Prví ľudia prišli na Čagoské ostrovy v 18. storočí z Madagaskaru a Mozambiku, aby dreli na kokosových plantážach, čo bolo v období francúzskej koloniálnej nadvlády,“ objasnila CNN.

Maurícius oficiálne získal nezávislosť v marci 1968. V ostatných rokoch sa čoraz viac angažoval, aby dosiahol návrat Čagoských ostrovov pod svoju správu. OSN v roku 2017 požiadala Medzinárodný súdny dvor v Haagu, aby posúdil právne postavenie týchto atolov. Sudcovia oznámili svoje rozhodnutie po dvoch rokoch dôkladného skúmania prípadu. Vyslovili sa za to, aby Británia čo najskôr odovzdala Čagoské ostrovy Mauríciu.

Rozhodnutie však nebolo záväzné, v podstate by sa dalo hovoriť o posudku, respektíve o odporúčaní. Keď boli v Londýne pri moci konzervatívci, s návratom ostrovov sa vôbec neponáhľali. Vlastne naznačovali, že je to fatamorgána. Tvrdili, že Mauríciu ich odovzdajú až potom, keď stratia svoj strategický vojenský význam. To sa dá chápať tak, že možno nikdy – zvlášť s prihliadnutím na expanzívnu politiku Číny, ktorá by si chcela podmaniť Taiwan.

Na základni sú aj britskí vojaci, ale tí sú v menšine, jednoznačná väčšina patrí príslušníkom amerických ozbrojených síl. Ich počet sa odhaduje na 2-tisíc. USA využili základňu v roku 2001 počas invázie do Afganistanu a tamojšie bojové lietadlá nasadili do operácií aj o dva roky neskôr, keď došlo k vpádu do Iraku. Nezanedbateľný význam tohto teritória spočíva ešte v tom, že jeho letisko slúži ako núdzová pristávacia plocha pre raketoplány.

Kým britskí konzervatívci sa nedokázali rozhýbať bezmála päť rokov od rozhodnutia haagskeho súdu, naopak, nový labouristický premiér Keith Starmer konal pomerne rýchlo: k moci sa dostal v júli tohto roku a Londýn teraz oznámil, že sa dohodol na podmienkach vrátenia Čagoských ostrovov Mauríciu. Podstatný bod dohody je v tom, že malý štát, ktorý má necelých 1,3 milióna obyvateľov, môže osídliť navrátené atoly s výnimkou jedného. Samozrejme, že je ním Diego Garcia. „Maurícius získava suverenitu nad týmto súostrovím, pričom garantuje Američanom, že ďalších 99 rokov môžu fungovať na svojej leteckej základni,“ napísala agentúra Reuters./agentury/

X X X

Floridu ohrozuje ďalší hurikán, zasiahnuť by ju mal budúci týždeň

Milton sa aktuálne nachádza pri pobreží Mexika.

Obyvateľov amerického štátu Florida v nedeľu upozornili, že tropická búrka Milton by sa mohla rýchlo stať silným hurikánom a v polovici budúceho týždňa zasiahnuť oblasti pri Mexickom zálive, ktoré nedávno devastoval hurikán Helene. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

Milton sa aktuálne nachádza pri pobreží Mexika. Pohybuje sa pomaly, no očakáva sa rýchle zosilnenie, uviedlo Národné centrum pre hurikány (NHC) v Miami.

Hoci meteorologické modely zatiaľ ukazujú rôzne predpovede, najpravdepodobnejšia trasa naznačuje, že Milton by mohol prejsť nad pevninu v stredu severne od zálivu Tampa Bay a zostať hurikánom, kým sa nepresunie strednou časťou Floridy nad Atlantický oceán. Prevažne by tak obišiel ďalšie juhozápadné štáty USA, kde hurikán Helene spôsobil obrovské škody. Počet obetí na životoch v nedeľu stúpol na 230.

Floridský guvernér Ron DeSantis v nedeľu zdôraznil, že zrejme neexistuje scenár, v ktorom by Milton silno nezasiahol jeho štát. Obyvatelia majú podľa neho niekoľko dni na prípravu, mali by očakávať ďalšie výpadky elektriny, nachystať si potraviny a vodu na týždeň a byť pripravení na evakuácie. Tie by podľa štátnych úradov mohli byť najrozsiahlejšie na Floride od roku 2017, aktuality.sk

X X X

 Dostala som jednu veľkú facku, vraví najrýchlejšia Slovenka na MMM. Nemohla som dýchať, na toaletu som utekala do kríkov

Traťový rekord mužov z vlaňajška odolal, ženský padol. Medzinárodný maratón mieru (MMM) v Košiciach oslávil storočnicu vo veľkom štýle. Z víťazstva sa tešil Keňan Denis Chirchir, ktorý triumfoval v čase 2:07:50 h. Medzi ženami si víťazstvo pripísala Rebbeca Tanuiová (2:21:08).

Veronika Páleníková sa na trati MMM poriadne vytrápila.

„V niektorých úsekoch fúkal veľmi silný vietor. Okolo tridsiatehopiateho kilometra som si začal veriť, že môžem vyhrať.

Mal som dostatok síl a darilo sa mi sťahovať náskok vedúcej dvojice. Asi kilometer pred koncom som sa dostal do vedenia a už som to nepustil,“ vravel spokojný Chirchir.

Keňan priznal, že ho dva dni pred pretekmi trápili žalúdočné problémy, no i s nepriaznivým zdravotným stavom sa dokázal skvele popasovať.

Víťaz košického maratónu zároveň poukázal na podstatu, ktorú MMM nesie už vo svojom názve.

„Svet, v ktorom vládne mier, je šťastný svet,“ odkázal Chirchir.

Na jeho slová nadviazal aj najrýchlejší Slovák v cieli, ktorým sa stal Martin Rusina z tímu BMSC Bratislava.

„Je to veľmi dôležité posolstvo. Ja som šťastný, že sa dokážeme spoločne porozprávať Slovák, s Nemcom či Poliakom.

Na raňajkách pred maratónom sme sa stretli viaceré národnosti a nikto nemal s nikým problém. Verím, že sa dočkáme toho, že bude všade mier a pokoj,“ vraví Rusina.

Mal som slzy v očiach

Vlani si odbehol na MMM svoju premiéru a tento rok dokonca triumfoval pred minuloročným slovenským víťazom a tímovým kolegom Marekom Hladíkom. Po pretekoch priznal, kedy prežíval najťažšie chvíle na trati.

„Bolo to asi na desiatom kilometri. Zbadal som svojich rodičov a trochu som precitol. Nahnali sa mi slzy do očí.

Bolo to pre mňa veľmi emotívne. Najkrajšie chvíle som prežíval pred cieľom, keď ma ľudia povzbudzovali a hnali vpred. Atmosféra v Košiciach je zakaždým elektrizujúca. To som nikde inde nezažil,“ konštatuje Rusina.

Najväčšie problémy mu narobil vietor, ktorý podľa predpovede nemal byť zďaleka tak silný, ako sa napokon ukázal.

„Je úžasné, že aj napriek poveternostným podmienkam som si dokázal vylepšiť osobný rekord o tri minúty. Mám obrovskú radosť, hoci viac ako po osobáku som išiel po titule majstra Slovenska,“ priznáva Rusina.

Omnoho väčšie problémy mala najrýchlejšia Slovenka v cieli košického maratónu Veronika Páleníková.

Po dobehnutí si ju v cieli prevzali do opatery zdravotníci. Ošetrovali ju takmer štyridsať minút. Na trati sa podľa vlastných slov extrémne vytrápila.

„Dostala som jednu veľkú maratónsku facku v podobe všetkých možných problémov a kŕčov. Ešte v prvej polovici som si potrebovala nutne odskočiť na toaletu.

Musela som zastaviť a odbehnúť do kríkov, keďže v danom úseku neboli žiadne mobilné WC. Ešte pred tým som dostala silné kŕče do brucha a nemohla som normálne dýchať,“ začala opisovať svoje útrapy na trati Páleníková.

Keďže musela zastaviť, stratila tempo aj skupinu, s ktorou bežala. Pri akomkoľvek pokuse o zrýchlenie pociťovala bolesti a ďalšie kŕče, ktoré ju výrazne limitovali. Aj z toho dôvodu bola s prvenstvom i časom 2:44:44 maximálne spokojná.

„Bola to skúška morálno-vôľových vlastností. Som hrdá na to, že som to nevzdala. Veľmi by ma to mrzelo, ak by som preteky nedokončila.

Vedela som, že bolesť, ktorú cítim časom prejde. Keby som sa vzdala bolelo by ma to omnoho viac a dlhšie,“ mieni Páleníková.

Brutálna atmosféra, vraví Fialková

Veľký zážitok si z najstaršieho maratónu v Európe odniesla aj bývalá biatlonistka a dvojnásobná slovenská olympionička Ivona Fialková. V Košiciach zažila svoju maratónsku premiéru, po ktorej na jej tvári nechýbal typický úsmev.

„Prvú polovicu pretekov som si užívala, v tej druhej som trpela. Podarilo sa mi zabehnúť čas okolo 3:30, čo bol môj cieľ.

Atmosféra tu bola doslova „brutálna“. Vôbec neľutujem, že som do Košíc prišla. Ďakujem všetkým divákom, vďaka ktorým je košický maratón taký legendárny,“ chválila Fialková.

Pred pretekmi zvolila jasnú stratégiu zabehnúť každý kilometer pod päť minút, čo sa jej napokon podarilo.

 Pri otázke, na ktorom úseku prežívala najnáročnejšie chvíle ani na moment nezaváhala.

„Všetci hovoria, že tridsiaty kilometer je pri maratóne zlomový. Potvrdilo sa mi to. Dovtedy sa mi išlo super a od tridsiatky ma začalo bolieť všetko. Bol to veľký boj. Snažila som sa držať svoje tempo a hlavne nepoľaviť,“ vraví 29-ročná Slovenka.

Počas kariéry bola skôr zvyknutá na iný terén. Sneh ani puška na chrbte jej však nechýbali.

„Je to niečo úplne iné. Ide o vytrvalostný beh, ktorý je v prvom rade o hlave a odhodlaní nevzdať sa. Biatlon je viac o rýchlosti. Čo sa týka pušky, tie štyri kilá navyše mi pri takomto dlhom behu rozhodne nechýbali.

Pravdupovediac už na strieľanie vôbec nemyslím,“ priznáva Fialková, ktorá sa do Košíc plánuje vrátiť aj pri ďalších ročníkoch MMM.

Šanca, že by s ňou prišla v budúcnosti do Košíc aj sestra Paulína je veľmi nízka. Dôvod je, že spolu nezdieľajú rovnakú vášeň k behu.

„Paula vždy skôr uprednostňovala kolieskové korčule, ale ako sa vraví: Nikdy nehovor nikdy,“ vraví Fialková. /agentury/

X X X

 Súhlasili s atentátom na Fica, diskutovali na internete a polícia ich obvinila. Robíte to aj vy? Na toto si dajte pozor, inak vám zaklopú na dvere policajti

Len pred pár dňami informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, že v súvislosti so šírením správ o schvaľovaní atentátu na premiéra alebo so šírením dezinformácii o tejto udalosti vzniesli policajti 35 obvinení. Polícia monitoruje aj online priestor. Čo ešte môžeme písať a čo je už za čiarou legality?

Šutaj Eštok tlačovka – Prípady schvalovania trestného činu v súvislosti s atentátom na premiera

 Muža obvineného zo schvaľovania atentátu na predsedu vlády Roberta Fica budú stíhať väzobne. Ako informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková, sudkyňa pre prípravné konanie ŠTS vyhovela návrhu prokurátora na vzatie do väzby obvineného J.K. Ten je obvinený z trestného činu niektorých foriem účasti na terorizme. Dôvodom väzby je obava z možného úteku a z pokračovania v trestnej činnosti, teda úteková a preventívna väzba.

„Sudkyňa pre prípravné konanie, z dôvodu absencie výnimočných okolností, nenahradila väzbu nad obvineným dohľadom probačného a mediačného úradníka ani písomným sľubom obvineného,“ uviedla Kudjáková. Doplnila, že rozhodnutie súdu nie je právoplatné, nakoľko obvinený proti nemu podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vo štvrtok 3. októbra informoval, že polícia zadržala a obvinila muža, ktorý vo zverejnenom videu povedal: „…neviem, ale podľa mňa Cintula ho zle trafil. Mal ho trafiť do čela“. Šutaj Eštok ho zároveň označil za „jedného z absolútnych podporovateľov súčasnej opozície“, čo podľa neho dokazuje napríklad aj transparent, ktorý u neho našli počas domovej prehliadky.

A práve za takéto diskusie vám hrozí väzenie a trestné stíhanie.

Legislatíva chýba, trestať ale môžu

Falošné správy, alebo dezinformácie sa v online priestore šíria niekoľko rokov, pričom sa tento problém stal najvypuklejším počas obdobia pandémie Covid-19. Bývalá vláda mala niekoľko návrhov, ako môcť takýto obsah v online priestore zakázať, či trestať. Vtedajšie vedenie ministerstva spravodlivosti navrhovalo, aby do Trestného zákona pribudol nový trestný čin „Šírenie nepravdivej informácie“, avšak tento legislatívny zámer neprešiel. Jedným z dôvodov neúspechu bolo veľmi nejasné definovanie nepravdivej informácie.

Následne malo snahu vniesť poriadok do online sveta ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie prostredníctvom návrhu zákona o opatreniach na zvýšenie bezpečnosti a dôveryhodnosti platforiem v online prostredí, avšak s končiacim sa mandátom dočasnej vlády skončil aj tento legislatívny zámer. „Šírenie dezinformácií alebo falošných správ nie je aktuálne upravené žiadnym osobitným právnym predpisom, aj keď v minulosti boli pokusy o prijatie nového zákona, ktorý by upravoval uvedenú problematiku“, upozorňuje advokát z advokátskej kancelárie LEXANTE, JUDr. Ján Huňady.

Právomoci policajtov

 Môže vás polícia bezdôvodne zastaviť počas šoférovania? Odpovedá hovorca Prezídia policajného zboru Roman Hájek.

Aj napriek chýbajúcej legislatíve môže polícia voči šíriteľom dezinformácií alebo falošných správ konať, musia však napĺňať znaky trestného činu, teda postupuje sa podľa Trestného zákona, prípadne podľa zákona o priestupkoch.

Tresty sú pomerne prísne

Šírenie dezinformácií alebo falošných správ môže za určitých okolností napĺňať znaky šírenia poplašnej správy, čo je trestný čin: „V takom prípade hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na 2 roky resp. až 5 rokov v závislosti od závažnosti šírenej dezinformácie alebo falošnej správy. Osobitným prípadom je tzv. recidíva (ak už bol páchateľ odsúdený za taký čin), vtedy hrozí trest odňatia slobody až 8 rokov. V prípade nízkej závažnosti môže byť za takéto konanie páchateľovi uložená len pokuta“, dopĺňa JUDr. Ján Huňady.

Pri výmere výšky a druhu trestu zohráva dôležitú úlohu aj fakt, či išlo o úmyselné konanie alebo nedbanlivostné zavinenie. Páchateľovi tak môže byť uložená pokuta v rôznej výške v závislosti od formy zavinenia alebo v prípade trestného konania mu môže byť uložený trest odňatia slobody resp. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, rovnako v závislosti od formy zavinenia.

Kto a ako môže zabrániť šíreniu nepravdivých informácií

Keďže regulácia obsahu na internete nemá konkrétnu legislatívnu podobu, obsah, o ktorom sa domnievame, že je falošný, šíri nepravdy, alebo podporuje schvaľovanie trestného činu, môžeme veci vziať aj do vlastných rúk. „V zmysle Ústavy Slovenskej republiky sa môže každý domáhať práva na súdnu a inú právnu ochranu, pod ktorou možno rozumieť aj domáhať sa zamedzenia šírenia falošných správ. Domáhať sa okamžitého odstránenia obsahu, ktorý je považovaný za falošnú správu je už zložitejšia otázka, nakoľko slovenský právny poriadok nedefinuje, čo možno považovať za falošnú správu. V takýchto prípadoch je preto vecou dokazovania či tá správa je považovaná za falošnú alebo nie. V práve existujú určité právne inštitúty, ktoré je možné využiť v prípade okamžitej ochrany svojich práv, avšak je na rozhodnutí súdov, či podaným návrhom vyhovejú alebo nie“, vysvetľuje advokát Ján Huňady.

Čo je sloboda slova a čo už nie je

Trestať ľudí za názory je až krajné riešenie a nastupuje až vtedy, keď všetky ostatné prostriedky ochrany z iných právnych odvetví sa minuli účinku. „V praxi sa však často stretávame s podávaním trestných oznámení v prípade šírenia dezinformácií alebo falošných správ. Tieto trestné oznámenia sa však častokrát končia odmietnutím, prípadne odovzdaním veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu“, dopĺňa advokát.

Ochrana slobody prejavu úzko súvisí s ochranou osobnosti, ktorú bližšie vymedzuje Občiansky zákonník. V praxi sa preto v prípade falošných správ najčastejšie stretávame so žalobou na ochranu osobnosti, ktorou sa poškodený môže domáhať ochrany svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Otázka limitov slobody prejavu nie je bližšie špecifikovaná osobitným zákonom, nakoľko každý prípad je špecifický. Hranicu, čo je dovolené a čo už nie, vymedzujú súdy vo svojich rozhodnutiach známych aj pod názvom judikatúra. Ide prevažne o rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR.

Navyše dokázať úmysel šírenia takýchto falošných správ je veľmi náročné, v našom právnom poriadku je definovaný tak, že páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. „Ako dôkaz na preukázanie úmyslu môžu slúžiť rôzne listiny, fotografie, videozáznamy, výsluchy svedkov a iné, na základe ktorých by bolo možné hodnoverne preukázať úmysel páchateľa porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Avšak, aj v prípade zabezpečenia viacerých dôkazov je dokazovanie v takýchto prípadoch veľmi náročné“, uzatvára advokát Ján Huňady./agentury/

X X X

Divoké pražské derby tentokrát pre Slaviu, Sparte sa začína čelo tabuľky strácať

Nedeľné pražské derby prinieslo triumf futbalistov Slavie, ktorí v Edene zdolali Spartu 2:1. Jediný gól „rudých“ dal technickou strelou Albion Rrahmani, ktorého vysunul slovenský krídelník Lukáš Haraslín. „Zošívaní“ si upevnili vedúce postavenie v tabuľke českej ligy, pred druhou Spartou majú už šesťbodový náskok.

Hráči Viktorie Plzeň zdolali Pardubice 2:0 a poistili si tretie miesto v tabuľke. Domáci rozhodli o svojom triumfe v druhom polčase gólmi Toma Slončíka a Milana Havla.

V ďalších zápasoch Bohemians v bráne so Slovákom Tomášom Frühwaldom uspel na pôde Olomouca 3:1 a Mladá Boleslav hrala s Ostravou bez gólov. Baník predĺžil ligovú sériu bez prehry na šesť duelov a zostal na štvrtej priečke.

  X X X

 Liptovský Mikuláš vyhlásil pre medvede mimoriadnu situáciu. Huliak navrhuje odstrel 30 kusov, Taraba chce zásahový tím v každom národnom parku

Okresný úrad (OÚ) Liptovský Mikuláš vyhlásil v sobotu na území okresu Liptovský Mikuláš v súvislosti s výskytom synantropného medveďa hnedého mimoriadnu situáciu, potvrdil prednosta OÚ Jakub Haluška. Poslanec a predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolf Huliak (klub SNS) v reakcii na útok medveďa navrhuje eliminovať približne 30 synantropných jedincov. Má ísť o takých medveďov, ktorí sa pravidelne zdržiavajú v blízkosti ľudských obydlí. Dodal, že zo soboty na nedeľu odlovili dva medvede, jedného v blízkosti miesta útoku.

 Vyhlásením mimoriadnej situácie OÚ reaguje na tragický incident pri obci Hybe, kde stret s medveďom neprežil muž. Doposiaľ podľa neho nebol tento jedinec odchytený. „Aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu na zdraví či majetku vyhlásili sme mimoriadnu situáciu v sobotu o 15.00 h na celom území okresu Liptovský Mikuláš,“ povedal Haluška.

Počas mimoriadnej situácie budú môcť byť podľa neho vykonávané záchranné práce spojené s identifikáciou a odchytom dotknutého jedinca.

Huliak informoval, že v noci na nedeľu bola odlovená samica a medveď, na ktorého bol predtým vystavený protokol na ulovenie ako synantropného jedinca. Zásahový tím Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR podľa neho naďalej vykonáva služby v tejto oblasti. „Po sobotnej tragédii navrhujem rázne a striktné riešenie otázky, aby neprišlo k ďalšej ľudskej tragédii v oblasti Hybe, Liptovského Mikuláša a Liptovskej Kokavy,“ povedal Huliak.

 Huliak ďalej priblížil, že vo štvrtok 10. októbra zasadne krízový štáb, na ktorom sa zúčastnia všetci užívatelia poľovných revírov, primátor a starostovia okresu Litovský Mikuláš. „ŠOP vytýči tzv. ochrannú zónu extravilánov obcí a mesta, kde všetky medvede nemajú čo robiť, a tak budú eliminované miestnymi užívateľmi poľovných revírov v spolupráci so štátnou ochranou prírody,“ povedal poslanec.

 Zároveň tvrdí, že aj okres Brezno vyhlasuje obdobný krízový stav. Vyzýva preto aj ostatné obce, mestá a užívateľov poľovných revírov, ktorí majú dlhodobú vedomosť o problematických medveďoch, aby tiež vyhlásili krízové stavy.

Stret s medveďom neprežil v sobotu dopoludnia muž v katastri obce Hybe. Medveď mu pri útoku zasiahol jednu z hlavných tepien dolnej končatiny. Incident preveruje Zásahový tím pre medveďa hnedého.

Zásahový tím pre medveďa hnedého nepretržite monitoruje lokalitu pri Hybe

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR prijala opatrenia v súvislosti so sobotným (5. 10.) útokom medveďa na muža v katastri obce Hybe (okres Liptovský Mikuláš). Zásahový tím pre medveďa hnedého personálne posilnili, lokalitu monitorujú 24 hodín denne.

„Ťažko dostupná lokalita, na ktorej došlo k útoku medveďa hnedého na človeka, je prirodzeným lesným prostredím pre medveďa. Zásahový tím na mieste zistil početné pobytové znaky medveďa hnedého, ako sú oterové stromy s nalepenou srsťou, stopy na približovacej lesnej linke, ako aj trus,“ uviedla ŠOP.

V bezprostrednej blízkosti incidentu, v húštine, sa podľa nej nachádzali aj staršie a čerstvé ležoviská medveďa.

ŠOP SR ďalej vyhlásila, že plne podporuje vyjadrenia poslanca a predsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolfa Huliaka o potrebe eliminácie približne 30 synantropných jedincov, ktoré sa na Liptove zdržiavajú v blízkostí ľudských obydlí. „V súčinnosti s poľovnými združeniami ŠOP využije všetky dostupné legislatívne možnosti eliminácie medveďa hnedého pre zabezpečenie bezpečnosti obyvateľov v problémových oblastiach so zreteľom na zachovanie zdravej jadrovej populácie a zabezpečí tak rovnovážny stav v regiónoch,“ doplnila ŠOP.

Štátni ochranári zároveň potvrdili, že zo soboty na nedeľu došlo na Liptove k eliminácií dvoch jedincov medveďa hnedého, jedného v blízkosti miesta útoku.

Parlament v máji tohto roku schválil ústavnou väčšinou zákon o zjednodušenom odstrele medveďov. Po vyhlásení mimoriadnej situácie majú možnosť užívatelia poľovných revírov žiadať o povolenie výnimky z druhovej ochrany na usmrtenie medveďov na základe odporúčania krízového štábu. V lokalitách s opakovane zaznamenávaným výskytom medveďov, ktorí ohrozujú obyvateľov dotknutých obcí a návštevníkov prírody, bude vymedzená zóna, v ktorej ich bude možné loviť. V týchto zónach bude zakázané vykladať na vnadiská akúkoľvek potravu, čím sa vylúči lákanie jedincov tejto šelmy do predmetných zón. „V týchto krokoch ŠOP SR poskytuje plnú súčinnosť,“ dodali štátni ochranári.

Taraba chce, aby bol v každom národnom parku zásahový tím na odstrel medveďa

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) predloží na rokovanie vlády návrh, aby každý národný park musel mať na svojom území vlastný zásahový tím na odstrel medveďov. Ako prvé budú zriadené tímy vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Zvýši to podľa neho reakciu pri odstrele medveďov v lokalitách, kde je vysoký výskyt ľudí. Informoval o tom na sociálnej sieti.

„Slovensko má vďaka legislatívnym zmenám, ktoré som inicioval na vláde a v parlamente pred pár mesiacmi, dostatočné efektívne nástroje, ktoré sú v súlade aj so smernicou Európskej únie, aby sme medvede predstavujúce riziko pre ľudí vedeli rýchlo eliminovať,“ povedal Taraba. Dodal, že pre zrýchlené konanie sa vyžaduje mať vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Je to na kompetencii okresných úradov, samospráv a Štátnej ochrany prírody SR.

Počas týždňa dostane Taraba podľa vlastných slov analýzu, či existovali oprávnené žiadosti o odstrel medveďov za uplynulé mesiace, ktorým by ochranári neboli vyhoveli. Ako už avizoval, ak prišlo k zanedbaniu, dôjde aj k personálnymi výmenám./agentury/